AURELIUS AUGUSTINUS: Vyznania. Bratislava: Lúč 1997.

AURELIUS AUGUSTINUS: Samovravy. Trnava: Filozofická fakulta TU 2007 (v edícii Bibliotheca Antiqua Christiana).

KARFÍKOVÁ, L.: Milost a vůle podle Augustina. Praha: Oikúmené 2006.

KARFÍKOVÁ, L.: Čas a řeč. Praha: Oikúmené 2007.

GROESCHEL, B.J.: Augustín filozof, teológ, mystik. Bratislava: Serafín 2005.

ARMSTRONG. A. H.: The Cambridge History of Later Greek and Early Mediaval Philosophy. Cambridge: Cambridge University Press 2008.

Účasť: Študent môže mať nanajvýš dve neospravedlnené absencie na seminári. Neúčasť na viac ako dvoch seminároch musí byť odôvodnená a musí byť nahrádzaná konzultáciami.

Podmienky priebežnej a záverečnej kontroly: študent je počas semestra na seminároch priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej celo-semestrálnej aktivity a vlastnej prípravy na cvičenia. Podmienkou udelenia kreditov za semester je úspešné zvládnutie testu z vedomostí získaných na spoločných stretnutiach ako aj povinnej prezentácie na určenú tému, respektíve určenú časť textu diela Vyznania. Výsledky testu, aktivity, a prezentácie sa premietnu do klasifikačných stupňov. V prípade dištančnej výučby, prostredníctvom online seminárov sa hodnotí len záverečná seminárna práca.

slovenský jazyk

• Kontext a doba: Neskorá antická filozofia a raný stredovek.

• Novoplatonizmus a kresťanská filozofia.

• Augustin: život a dielo

• Filozofia a problém vlastností Boha.

• Vyznania v kontexte Augustinovej tvorby. Duša a ľudská prirodzenosť.

• Viera – nahliadnutie – rozum – osvietenie. Pôvod zla. Poznanie Boha

• Cesty k Bohu. Blaženosť. Pokušenie.

• Pamäť.

• Paradoxy Času. Koncepcia času v antickej filozofii – Augustin, Aristoteles, Plotinos

Študent po absolvovaní predmetu získa pokročilú schopnosť realizácie textovej analýzy pramenného diela Aurelius Augustinus: Vyznania. Cieľom vzdelávania je taktiež výklad základných tém neskorej antickej filozofie, ktoré lokalizujeme aj v pramennom texte „Vyznania“– ako napr. problém vlastností a poznania Boha, problém času, epistemickej funkcie pamäte, a vzťah k rozličným podobám a formám kresťanskej filozofie v neskorej antike.

Aristoteles: Etika Nikomachova – kniha I, II, VI, VIII. Praha 1996; \

Odporúčaná literatúra:

Aubenque: Rozumnost podle Aristotela. Praha 2003;

Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Zvon, s. 129-148.

Macintyre, A.: Ztráta cnosti (kn. XII, XVIII). Praha 2004;

Nussbaumová, M. C.: Křehkost dobra. Praha 2003;

Tugendhat, E.: Přednášky o etice. Praha 2004.

- vypracovanie konspektov zo zadanej odbornej literatúry

- zápočtová práca – písomná interpretačná reflexia vybranej časti textu (I, II, VI, resp. VIII. kniha Etiky Nikomachovej)

- obhajoba záverečnej práce na kolokviu (venované analýze kn. I, II, VI, VIII. Etiky Nikomachovej včítane interpretačnej literatúry)

Slovenský

1. Interpretácia: cnosti u Aristotela – Alasdair Macintyre: Ztráta cnosti. s. 173-194; A. Anzenbacher: Úvod do etiky. s. 129-148; Ernst Tugendhat: Přednášky o etice. s. 186-203;

2. Diskurz k zadaným textom;

3.Kniha prvá: Predmet a povaha etiky. Blaženosť. Triedenie cností.

4.Interpretácia: M. C. Nussbaumová: kap. Aristoteles: Krehkosť dobrého ľudského života. s. 510-595;

5.Analýza zadaného textu;

6. Kniha druhá: Pôvod a výmer mravných cností.

7. Interpretácia: Pierre Aubenque: Rozumnost podle Aristotela. s. 15-40;

8. Analýza zadaného textu;

9. Kniha šiesta: Cnosti rozumové;

10. Interpretácia:Bruno Latour: Nikdy sme neboli moderní. s.58-70

11. Analýza zadaného textu;

12. Kniha ôsma: Priateľstvo a jeho druhy, ústavy.

analýza a interpretácia textu - reminiscencie sokratovsko-platónskych názorov; terminologické penzum; etické problémy – problémy etiky občana štátu; etika a politika – jednota a súvis; analýza cností; pôvod a definícia mravnej cnosti; etická teória stredu;

40% - aktívna účasťna seminári + vypracovanie konspektov zo zadanej odbornej literatúry

60% - vypracovanie záverečnej práce + obhajoba záverečnej práce na kolokviu

Textový seminár otvára priestor pre hlboký ponor do pramenného textu a porozumenia jeho obsahu a kontextu; študent preveruje svoju schopnosť samostatne interpretovať text, tvorivo a kriticky ho hodnotiť a domýšľať; textový seminár približuje morálno-filozofické učenie Aristotela najkomplexnejšie vyložené v Etike Nikomachovej, ktorá šírkou svojho teoretického záberu najucelenejšie odkrýva etické názory filozofa. Zároveň prostredníctvom kritického čítania interpretačných textov porozumie morálnej paradigme etiky cnosti. Študent tak má možnosť získať teoreticko-metodologický nástroj pre potreby etickej analýzy.

Graeser, A.: Řecká filosofie klasického období. Praha 2000, s. 281 – 324. Patočka, J.: Aristotelés. Přednášky z antické filosofie. Praha 1994. Patočka, J.: Aristoteles, jeho předchůdci a dědicové. Praha 1964. Patočka, J.: Evropa a doba poevropská. Praha 1992. Patočka, J.: Platón a Evropa. In: Patočka, J.: Péče o duši II. Praha 1999, s. 149 – 355.

Aktívna účasť na seminároch a záverečný písomný test. V prípade dištančnej formy výučby, resp. kombinácie prezenčnej a dištančnej formy výučby je študent povinný dodržiavať pokyny uvedené pre konkrétnu "Triedu" aplikácie MS Teams, v ktorej bude prebiehať dištančná forma výučby.

slovenský jazyk

Predmet je vyučovaný buď prezenčnou alebo dištančnou formou, prípadne kombináciou oboch foriem. V prípade dištančnej výučby, resp. kombinovanej formy výučby tohto predmetu bude použitý softvér MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby, resp. kombinácie prezenčnej a dištančnej formy výučby je študent povinný dodržiavať pokyny uvedené pre konkrétnu "Triedu" aplikácie MS Teams, v ktorej bude prebiehať dištančná forma výučby.

V prípade prezenčnej výučby, je študent kontrolovaný prezenčne, v prípade dištančnej formy výučby je študent kontrolovaný v prostredí aplikácie MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby predmetu bude študent realizovať skúšku v prostredí MS Teams.

Predmet je zameraný na filozofickú lektúru Aristotelovej Metafyziky s pochopením a jej interpretačnými variantmi. Identifikácia jednotlivých kníh Metafyziky, ich usporiadanie, otázka autenticity jednotlivých kníh. Osvojenie si základných vymedzení tzv. proté filosofia z kníh A1-3, Γ a záverečných kníh Metafyziky. Skúmanie prvých príčin a princípov, to on he on a jeho (nielen prekladová) problematizácia, polysémia pojmu jestvujúcna, skúmanie podstaty (usia), možnosť- skutočnosť, kritika Platona, boh (proton kynoun akineton a noesis tes noeseos).

Osvojenie si spôsobu lektúry prekladu starogréckeho textu s paralelným čítaním jeho starogréckeho zdroja. Samostatné a kritické posúdenie pramenného textu s jednotlivými prepojeniami na ostatné Aristotelove spisy. Osvojenie si základných konceptov Aristotelovej metafyziky a Metafyziky.

1. Vaross, M.: Úvod do axiológie. Bratislava 1970 2. Sisáková, O.: Filozofia hodnôt medzi modernou a postmodernou. Prešov 2001 3. Leško, V. – Hubík, S.: Človek, panstvo, komunikácia. Prešov 2003 4. Kouba, P.: Smysl konečnosti. Praha 2001 5. Patočka, J.: Evropa a doba poevropská. Praha 1992 6. Berďajev, N.: O otroctví a slobodě človeka. Praha 1997 7. Weizsäcker, C. F.: Ideme v ústrety asketickej kultúre? Bratislava 1995 K semináru časť textov: 2. Nietzsche, F.: O pravde a lži nie v zmysle morálnom 3. Rickert, H.: Kultúrna veda a prírodná veda 4. Scheler, M.: Řad lásky 5. Fromm, E.: Mať, či byť? 6. Gadamer, H.-G.: „Občania dvoch svetov“ 7. Münz, T.: „Skutočnosť a neskutočnosť“ 8. Flusser, V.: Komunikológia. Bratislava 2002 9. Glucksmann, A.: Dostojevskij na Manhattane

Hodnotenie.

Priebežné hodnotenie účasti a aktivity študenta, vedomostný test a seminárna práca 40%.

Skúška 60%

Záverečné hodnotenie: Suma priebežného hodnotenia a skúšky.

Študent počas semestra na seminároch je priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej aktivity. Študent počas semestra spracuje jednotlivé témy písomnou formou (čiastkové seminárne práce), čo mu umožní hlbšie preniknúť do základných problémov Axiológie. Podmienkou udelenia kreditov za seminár je zvládnutie a) písomného testu z jednotlivých tematických okruhov seminárov (1 kredit).

Hodnotenie testu: A 100 - 91 b., B 90 - 85b., C 84 - 77 b., D 76 - 71 b., E 70 - 65 b, Fx 64 - 0 b.; úspešné napísanie seminárnej práce (1 kredit). Podmienky udelenia skúšky: po získaní 2. kreditov počas semestra, môže študent vykonať písomnú skúšku. Po jej úspešnej realizácií študent získa za predmet celkovo 5 kreditov.

Informácie sú každoročne upresňované na elektronickej nástenke predmetu v AIS2, alebo alternatívne v MS Teams.

slovenský jazyk

Vymedzenie predmetu axiológie, Podstata hodnôt, Axiologický subjekt. Druhy hodnôt. Novokantovská filozofia hodnôt. Nietzscheho filozofia prehodnotenia hodnôt. Schelerova koncepcia hodnôt. Axiologický monizmus a pluralizmus. Hodnoty a komunikácia. Globálny nihilizmus a zmysel prítomnosti.

Vymedzenie predmetu axiológie, Podstata hodnôt, Axiologický subjekt. Druhy hodnôt. Novokantovská filozofia hodnôt. Nietzscheho filozofia prehodnotenia hodnôt. Schelerova koncepcia hodnôt. Axiologický monizmus a pluralizmus. Hodnoty a komunikácia. Globálny nihilizmus a zmysel prítomnosti.

Literatúra:

BEAUCHAMP, T. L.. - CHILDRESS, J. F. 2001.: Principles of Biomedical Ethics, 5th edition, Oxford University Press, Oxford 2001

FERRELL, B. 2005. Ethical Perspectives on Pain and Suffering. In Pain Management Nursing, Vol 6, No 3 (September), 2005: pp 83-90.

JESENKOVÁ, A. 2011. Telo a telesnosť v kontexte lekárskej etiky. In:Vladyková a kol. 2011.

Kontextuálne východiská lekárskej etiky . Košice: Filozofická fakulta UPJŠ, ISBN 9788070978948.

JESENKOVÁ, A. - KLIMKOVÁ, A. 2012. Vzťah starostlivosti a moci v kontexte vzťahov lekár/ka a pacient/ka. In: Human Rights Forum 2012 - Medicínske právo interdisciplinárne : zborník príspevkov z vedeckej konferencie : 20. - 21. marec 2012, Košice. - Bratislava : Eurokódex, 2012.

JESENKOVÁ, A. - ŠVIRKOVÁ, A. 2013. Princíp autonómie a participácia ako jeho aspekt v praxi poskytovania zdravotnej starostlivosti. In: Aké princípy vládnu zdravotníctvu? : právne, etické, ekonomické a psychosociálne aspekty zdravotnej starostlivosti : zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie : Košice, 11. máj 2013. - Košice : Medius, 2013.

KOMENSKÁ, Z. Filozofické a etické vymedzenie konceptov zdravia a choroby. Dostupné z: <http://www.treff-raum-espaciotime.com/de/articles/philosophie.html >

KOVAĽOVÁ, D. 2002. Úvod do problematiky bioetiky. In FILOZOFIA 57, 2002,N o 4, s. 245 - 258.

PLAŠIENKOVÁ, Z. (ed.) 2020. BIOETICKÉ VÝZVY A SÚČASNOSŤ z pohľadu nových poznatkov a trendov. Bratislava: Stimul. 2020.

POST, S. G. (2003): Encyclopedia of Bioethics - 3rd edition. New York, MacMillan reference

Books.

SMOLKOVA, E. (2007): Bioetika. Otázky, problémy, súvislosti. Bratislava, Infopress.

SMOLKOVÁ, E. 2019. K filozofickým východiskám súčasných modelov zdravotnej starostlivosti. In FILOZOFIA, 74, 2019, No 8, pp. 637 – 651.

SÝKORA, P.: Bioetika v liberálno-demokratickej spoločnosti. I. OS 3(8): 73-76, 1999 (http://www.infovek.sk/~sykora)

THOMASMA, D.C. - KUSHNEROVÁ, T. (ed.) 2000. Od narození do smrti. Mladá fronta, Praha 2000

THOMSONOVÁ, J. J. 2004. Obrana interrupcií. In Kolektív (ed.). 2004. Právo ženy? Štúdie o problematike interrupcií. Kalligram, Bratislava 2004, str. 22-43

VLADYKOVÁ, Ľ. a kol. 2011.Kontextuálne východiská lekárskej etiky. Košice : Filozofická fakulta UPJŠ, 2011. - 110 s. ISBN 9788070978948.

VLADYKOVÁ, Ľ. 2010. Zdržanlivý postoj - obrana bioetiky. In: Kvalita života v kontexte 21. storočia : zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou : Banská Bystrica, 13. máj 2010. - Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2010. - ISBN 9788055700007. - S. 265-269.

- aktívna účasť na seminároch (akceptovaná 3x ospravedlnená neúčasť v prípade dištančnej, ako aj prezenčnej výučby)

- priebežné hodnotenie: 40%; záverečné hodnotenie 60%.

- písomná skúška:

A…………… 100-90 bodov

B …………… 89-80 bodov

C …………… 79-70 bodov

D …………… 69-60 bodov

E …………… 59-50 bodov

Fx…………… menej ako 50 bodov

Po splnení kritérií písomnej skúšky je študent pripustený k ústnej skúške.

slovenský

BIOETIKA

Garant predmetu: Doc. PhDr. Ľubov Vladyková, CsC.

Povinný predmet: 2/1

OKRUHY TÉM PREDNÁŠOK A SEMINÁROV

1. Pojem bioetika

- Problémové okruhy bioetiky

- Užšie a širšie vymedzenia bioetiky

- Východiská bioetiky

- Vznik bioetiky

2. Otázka hodnôt v bioetike

- Život vo vedecko – filozofickom poznaní (čo je život, život ako poznanie, život ako hodnota)

- Ľudská dôstojnosť

- Vymedzenie pojmu humánnosť, hodnota humánnosti

- Hodnota človeka

- Problém slobody a voľby

3. Človek a bioetika

- Ľudská prirodzenosť (duša, rozum, subjekt, objekt, autenticita, identita)

- Výskum na človeku

- Transplantácie

- Genetické inžinierstvo

- Génová terapia

- Klonovanie

- Kmeňové bunky

- Ochrana embrya

- Asistovaná reprodukcia

- Preimplantačná diagnostika

- Interrupcia

- Eutanázia

- Umieranie a smrť človeka

4. Bioetika, veda a technika – posthumanizmus v bioetike

- Environmentálna (ekologická) etika

- Vplyv techniky a technológií na bioetickú problematiku

- Biotechnológie

- Germinálne génové manipulácie

- Neuromanipulácie

- Kyborgizácia tela – postbiologická existencia, umelá inteligencia

5. Filozofia a bioetika

- Náčrt historického kontextu problemtiky

- K otázkam dobra a zla

- Zmysel života

- Kvalita života

- Koncepcie dobrého života

- Bioetické princípy

- Metodologické problémy bioetiky

- Etické teórie v bioetike(deontológia, utilitarizmus, neutilitaristický konzekvencializmus, etika cnosti a dobrého života, evolučná etika, etika zodpovednosti, etika spravodlivosti, existencialistická etika, personalistická etika, etika v postmoderne)

- Problém vymedzenia morálneho statusu ľudského emnrya

6. Bioetika a biomedicína

- Biomedicína – modely

- Biomedicína – nová paradigma

7. Bioetické kódexy

- Bioetické komisie

- Bioetické komisie na Slovensku

- Bioetické komisie pre výskum

- Medzinárodné dokumenty o bioetických otázkach

8. Budúcnosť bioetiky

- Globálna bioetika

Terminologické penzum:

Bioetika, morálka, etika, humanizmus, ľudská dôstojnosť, hodnota, antropológia, identita, etický kódex, princíp, konanie, fenomenológia, hermeneutika, exitencializmus, alternatívna medicína, psychosomatický motív choroby norma, hedonizmus, biocentrizmus, antropocentrizmus, holizmus, morfológia, embryo, eutanázia, inerrupcia, biotechnológie, nanotechnológie.

D.C. Thomasa a T. Kushnerová: Od narození do smrti. Mladá fronta, Praha 2000

J.J. Thomsonová: Obrana interrupcií. Kolektív: Právo ženy? Štúdie o problematike interrupcií. Kalligram, Bratislava 2004, str. 22-43

Sýkora, P.: Bioetika v liberálno-demokratickej spoločnosti. I. OS 3(8): 73-76, 1999 (http://www.infovek.sk/~sykora)

T. L. Beauchamp a J.F. Childress: Principles of Biomedical Ethics, 5th edition, Oxford University Press, Oxford 2001

Kontextuálne východiská lekárskej etiky [elektronický zdroj] / Ľubov Vladyková a kol. - Košice : Filozofická fakulta UPJŠ, 2011. - 110 s. [6 AH]. - Rec. Tatiana Michalová, Vladimír Šiler. - Č. projektu: KEGA 141-005 UPJŠ - 4/2010. - ISBN 9788070978948.

Zdržanlivý postoj - obrana bioetiky / Ľubov Vladyková. - Č. projektu: KEGA 141-005-4/2010.

In: Kvalita života v kontexte 21. storočia : zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou : Banská Bystrica, 13. máj 2010. - Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2010. - ISBN 9788055700007. - S. 265-269.

1. Vznik a vývoj bioetiky – historicko-politický a sociálno-kultúrny kontext; problémové okruhy bioetiky; vymedzenie a klasifikácia bioetiky; bioetika a aplikovaná etika; príčiny a faktory vzniku bioetiky metodologické problémy bioetiky;

2. Modely bioetiky (Hippokratov, Paracelsov model, deontologický model, model bioetiky založenej na ľudských právach); etické princípy v bioetike - prima facie princípy lekárskej etiky (beneficiencia, nonmaleficiencia, autonómia, spravodlivosť)

3. Morálno-filozofické východiská bioetiky (utilitaristická etika, deontologická etika, etika cností, etika starostlivosti);

4. Problém hodnôt v bioetike (hodnota života ; ľudská dôstojnosť; vymedzenie pojmu humánnosť; hodnota človeka; autonómia = hodnota slobody)

5. Telo a telesnosť v bioetike, integrita ľudskej bytosti; zraniteľnosť

6. Zdravie a choroba – teoretické prístupy k ich chápaniu (naturalizmus, normativizmus, koncept Malady)

7. Problém človeka v bioetike - etické otázky výskumu na človeku; genetického inžinierstva; génovej terapie; klonovania; výskumu kmeňových buniek; eugenika

8. Bioetické problémy a dilemy - problematika interrupcií a reprodukčných práv, eutanázia a asistovaná samovražda, transplantácie, očkovanie

9. Komunikácia ako bioetická otázka – informovaný súhlas; modely vzťahu pacient/ka – lekár/ka (paternalizmus vs. partnerstvo)

10. Bioetické komisie a verejná diskusia.

priebežné hodnotenie: 40%; záverečné hodnotenie 60%.

Skúška:

A …………… 100-90 bodov

B …………… 89-80 bodov

C …………… 79-70 bodov

D …………… 69-60 bodov

E …………… 59-50 bodov

Fx …………… menej ako 50 bodov

Absolvent je schopný identifikovať pojem, predmet, cieľ a metódy skúmania bioetiky ako subdisciplíny aplikovanej etiky a je oboznámený s pojmovou bázou a relevantnými poznatkami bioetiky. Rozumie povahe kľúčových bioetických otázok a dilem v kontexte rozvoja súčasných biotechnológií, ako aj s ohľadom na sociálny, kultúrny a politický kontext súčasných spoločností. Dokáže aplikovať morálno-filozofické východiská a etické koncepcie na porozumenie, analýzu a kritickú reflexiu kľúčových bioetických otázok a problémov a ich súvislostí.

Povinná literatúra:

ARISTOTELÉS: Metafysika. Prel. J. Kříž. Praha 1946.

Zlomky předsokratovských myslitelů. Zost. K. Svoboda. Praha: Nakladatelství Československé akademie věd 1962.

DIOGENES LAERTIOS: Životy, názory a výroky proslulých filosofú. Prel. A. Kolář. Pelhřimov: Nová tiskárna 1995.

DIELS, H.-KRANZ, W.: Die Fragmente der Vorsokratiker. Erster Band. Berlin: Verlagsbuchhandlung 1960.

DIELS, H.: Die Fragmente der Vorsokratiker. Zweiter Band. Berlin: Weidmannsche Buchhandlung 1922.

DIELS, H.: Die Fragmente der Vorsokratiker. Dritter Band. Berlin: Weidmannsche Buchhandlung 1959.

PLATÓN: Ústava. Prel. F. Novotný. Praha: Oikúmené 2021.

Odporúčaná literatúra:

The Cambridge Companion to Aristotle. Ed. J. Barnes. Cambridge: Cambridge Universtiy Press 1995.

A Companion to Plato. Ed. H. H. Benson. Oxford: Blackwell Publishing 2006.

The Cambridge Companion to Socrates. Ed. D. R. Morrison. Cambridge. Cambridge University Press 2011.

ARMSTRONG, A. H.: Filosofie pozdní antiky. Prel. M. Pokorný. Praha: Oikúmené 2020.

GADAMER, H.-G.: Idea Dobra medzi Platónom a Aristotelom. Prel. J. Šindlenář a F. Karfík. Praha: Oikúmené 1994.

JAEGER, W.: Aristotle. Fundamentals of the history of his development. Prel. R. Robinson. Oxford: Oxford at the Calrendon Press 1968.

KIRK-RAVEN-SCHOFIELD: Předsokratovští filosofové. Kritické dějiny s vybranými texty. Prel. F. Karfík, P. Kolev, T. Vítek. Praha: Oikúmené 2004.

HUSSEY, E.: Presokratici. Prel. M. Pokorný. Praha: Rezek 1997.

KOČANDRLE, R.: Fysis iónských myslitelů. Rozprava nad peripatetickou dezinterpretací. Praha: Pavel Mervart 2008.

KOČANDRLE, R.: Anaximandros z Mílétu. Praha: Pavel Mervart 2010.

KRATOCHVÍL, Z.: Délsky potápěč k Héraklietově řeči. Hermann a synové 2006.

KRATOCHVÍL, Z.: Hérakleitos z Efezu. Řeč o povaze bytí. Praha: Hermann a synové 1993.

KRATOCHVIL, Z.: Filosofie živé přírody. Praha: Hermann a synové 1994.

KRATOCHVÍL, Z.: Filosofie mezi mýtem a vědou. Od Homéra po Descarta. Praha: Akademia 2009.

KRATOCHVÍL, Z.: Prolínaní světú. Praha: Hermann s synové 1991.

LONG, A. A.: Hellénistická filosofie. Prel. P. Kolev. Praha: Oikúmené 2020.

POMFIL: Mýtus, Epos, Logos. Praha: Oikúmené 1991.

POMFIL: Kosmos a živly. Praha: Oikúmené 1992.

PATOČKA, J.: Nejstarší řecká řecká filosofie. Přednášky z antické filosofie.Praha: Vašehrad 1996.

PATOČKA, J.: Sókratés.Přednášky z antické filosofie. Praha: Státní pedagogick.é nakladatelství 1990.

PATOČKA, J.: Platón. řednášky z antické filosofie. Praha: Státní pedagogické nakladatelství 1992.

PATOČKA, J.: Aristotelés. Přednášky z antické filosofie. Praha: Vyšehrad 1994.

WYLLER, E.-A.: Pozdní Platón. Prel. T. Dimter. Praha: Rezek 1996.

Priebežné hodnotenie (napr. test, samostatná práca...): Študent je počas semestra na seminároch priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej aktivity (ústnou, alebo písomnou formou). Skončenia štúdia predmetu: Hodnotenie – priebežné; písomná skúška

Priebežné hodnotenie (napr. test, samostatná práca...): Študent je počas semestra na seminároch priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej aktivity (ústnou, alebo písomnou formou). Záverečné hodnotenie - skúška: Podmienkou udelenia hodnotenia je aktívna účasť na seminároch, úspešné absolvovanie priebežných testov: (10. týždeň semestra), záverečného vedomostného testu (12. týždeň). Písomná a ústna časť skúšky. Podmienkou pre získanie kreditov je splnenie všetkých uvedených podmienok.

slovenský

Predmet je vyučovaný buď prezenčnou alebo dištančnou formou, prípadne kombináciou oboch foriem. V prípade dištančnej výučby, resp. kombinovanej formy výučby tohto predmetu bude použitý softvér MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby, resp. kombinácie prezenčnej a dištančnej formy výučby je študent povinný dodržiavať pokyny uvedené pre konkrétnu "Triedu" aplikácie MS Teams, v ktorej bude prebiehať dištančná forma výučby.

V prípade prezenčnej výučby, je študent kontrolovaný prezenčne, v prípade dištančnej formy výučby je študent kontrolovaný v prostredí aplikácie MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby predmetu bude študent realizovať skúšku v prostredí MS Teams.

Vznik filozofie v antickom Grécku; mytológia. Pôvod slova filozofia;

objavenie sa zvláštnej pospolitosti ľudí; záhada jedného slova logos. Filozofia v gréckom svete: láska, zápas, obavy, priateľstvo, rivalita, odvaha, statočnosť, cnosť (pohŕdanie bolesťou a smrťou). Náboženstvo, umenie, veda a filozofia. Filozofia ranných gréckych filozofov: Milétska filozofia, pytagorovská filozofia čísla, Herakleitos - filozofia v hádankách, filozofia bytia eleatov. Filozofia gréckych pluralistov. Sofistika – obrat k človeku, fysis - nomos, Sokrates, Platón, Aristoteles, princíp starostlivosti o dušu: Demokritos, Platon, Aristoteles, filozofia obdobia helenizmu: skepticizmus, epikureizmus, stoicizmus, rímsky eklekticizmus, novopytagoreizmus, novoplatonizmus.

Priblížiť problematiku vzniku filozofie. Počiatky vzniku filozofie a filozofického myslenia v Grécku. Dôraz je daný na otvorenosť antického myslenia pri prijímaní myšlienok, ako aj schopnosť osvojiť si zručnosť a umenia starovekých civilizácií. Kosmos, krása, poriadok. Antická filozofia (kozmocentrizmus), ranné obdobie, vrcholné obdobie (klasická grécka filozofia) a obdobie neskorej antiky (helenizmus).

Povinné študijné texty

1. AUGUSTÍN, A.: O blaženom živote. In: Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika. Bratislava: Pravda 1979.

2. ABÉLARD, P.: Áno a nie. In: Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika. Bratislava: Pravda 1975, s. 239 – 248.

3. AKVINSKÝ, T.: Suma proti pohanom. In: Antológia z diel filozofov. Patristika a scholastika. Bratislava: Pravda 1975.

4. POMPONAZZI, P.: Pojednání o nesmrtelnosti duše. Tractatus de immortalitate animae. Praha: OIKOYMENH 2012.

Dejiny filozofie 1.

Priebežné hodnotenie (aktívna účasť na seminároch, úspešná obhajoba seminárnej práce, 10 strán); záverečné hodnotenie (písomná skúška)

Slovenský

1. Úvodný seminár: zameranie štúdia a podmienky získania kreditov. 2. Vznik a formovanie stredovekej filozofie. Kresťanská apologetika. Náboženská filozofia A. Augustína. 3. Spor nominalizmu a realizmu v stredovekej filozofii. Filozofické učenie P. Abélarda. 4. - 5. Teologicko-metafyzické učenie Tomáša Akvinského. 6. - 7. Filozofické učenie R. Bacona. Filozofické učenie J. Duns Scota. Nominalistická filozofia W. Occama. 8. - 9. Všeobecná charakteristika renesančnej filozofie. Renesančný platonizmus a renesančný aristotelizmus. 9. - 10. Renesančná sociálna filozofia. Politická filozofia N. Macchiavelliho. 11. - 12. Renesančná filozofia človeka a kritika spoločnosti. Renesančné sociálne utópie T. Mora a T. Campanellu.

1. Vznik a formovanie stredovekej filozofie. Kresťanská apologetika. Náboženská filozofia A. Augustína.

2. Spor nominalizmu a realizmu v stredovekej filozofii. Filozofické učene P. Abélarda.

3. - 4. Teologicko-metafyzické učenie Tomáša Akvinského.

5. - 6. Filozofické učenie R. Bacona. Filozofické učenie J. Dunsa Scota. Nominalistická filozofia W. Occama.

7. - 8. Všeobecná charakteristika renesančnej filozofie. Renesančný platonizmus a renesančný arstotelizmus.

9. Renesančná sociálna filozofa. Politická filozofia N. Macchiavelliho.

10. - 11. Renesančná filozofa človeka a kritika spoločnosti. Renesančné sociálne utópie T. Mora a T. Campanellu.

50%/50%

Zvládnutie základných faktov a súvislostí z dejín stredovekej filozofie. Poznanie a chápanie stredovekej filozofie v jej historickom, náboženskom a myšlienkovom kontexte. Zvládnutie základných faktov o renesančnej filozofii.

BACON, F.: Nové Organon. Prel. J. Špaňár. In: Antológia z diel filozofov. Humanizmus a renesancia. Zv. 4. Zost. I. Hrušovský – J. Kocka – M. Pažítka. Bratislava: Iris 2006, resp. BACON, F.: Nové Organon. Prel. J. Špaňár. In: Antológia z diel filozofov. Humanizmus a renesancia. Zv. 4. Zost. I. Hrušovský – J. Kocka – M. Pažítka. Bratislava: Pravda 1966.

HOBBES, T.: Leviathan. Prel. J. Kocka. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká racionalistická filozofia. Zv. 6. Zost. E. Várossová. Bratislava: Epocha 1970.

DESCARTES, R.: Rozprava o metodě. Prel. V. Szathmáryová-Vlčková. Praha: Svoboda 1992.

DESCARTES, R.: Princípy filozofie. Prel. J. Špaňár. Bratislava: Pravda 1987.

DESCARTES, R.: Meditácie o prvej filozofii. Prel. J. Ciger – V. Cigerová. Bratislava: Chronos 1997.

SPINOZA, B.: Etika. Prel. J. Špaňár. Bratislava: Pravda 1986.

LEIBNIZ, G. W.: Monadológia. Prel. E. Čapek. Praha: Sfinx 1925.

LOCKE, J.: Rozprava o ľudskom rozume. Prel. J. Kocka. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

LOCKE, J. : Druhé pojednání o vládě. Prel. J. Král. Praha: Svoboda 1992.

BERKELEY, G.: O základoch ľudského poznania. Prel. J. Kocka. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

HUME, D.: Úvahy o ľudskom rozume. Prel. V. Thieben. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

HUME, D.: Traktát o ľudskej prirodzenosti. Prel. V. Thieben. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

MONTESQUIEU, CH. L.: Duch zákonov. Prel. M. Puškárová. Bratislava: Tatran 1989.

MONTESQUIEU, CH. L.: Perzské listy. Prel. A. Vantuch. Bratislava: Tatran 1968.

VOLTAIRE, F.M.A.: Filozofický slovník. Prel. V. Sviežená. Bratislava: Pravda 1976.

VOLTAIRE, F.M.: Výbor z díla. Prel. H. Horská. Praha: Svoboda 1989.

ROUSSEAU, J. J.: O spoločenskej zmluve. Prel. M. Marcelli. Bratislava: Kalligram 2010.

ROUSSEAU, J. J.: Rozpravy. Prel. E. Blažková – J. Veselý – V. Zamarovský. Praha: Svoboda 1989.

ROUSSEAU, J. J.: Emil alebo O výchove. Prel. K. Chrappa. Bratislava: Slovenský spisovateľ 2002.

METTRIE, J. O. de La: Človek stroj. Prel. M. Krajčovič. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

HELVÉTIUS, C. A.: O duchu. Prel. M. Krajčovič. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

HOLBACH, P. H. D.: Systém prírody. Prel. V. Szathmáryová-Vlčková. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

DIDEROT, D.: Filozofické princípy hmoty a pohybu. Prel. M. Zigo. In: Antológia z diel filozofov. Novoveká empirická a osvietenská filozofia. Zv. 5. Zost. T. Münz – J. Kocka – M. Krajčovič – M. Zigo. Bratislava: Vydavateľstvo politickej literatúry 1967.

BELÁS, Ľ.: Dejinný rozmer filozofie osvietenstva. Prešov: Manacon 1998

Im HOF, U.: Evropa a osvícenství. Prel. A. Kusák. Praha: Nakladatelství Lidové noviny 2001.

LEŠKO, V. – JEŠIČ, M.: Novoveká filozofia. Od Bacona po Rousseaua. Košice: v.n. 2012

LEŠKO, V. – HUBÍK, S.: Človek, panstvo, komunikácia. Prešov: v. n. 2003.

OJZERMAN, T. I. a kol.: Formování novověké filozofie. Prel. I. Holzbachová – J. Gabriel – K. Hlavoň – A. Látal – J. Šmajs – B. Koželouhová – J. Cetl. Praha: Svoboda 1989.

RÖD, W.: Novověká filosofie I. Prel. J. Karásek. Praha: Oikúmené 2001.

RÁDL, E.: Dějiny filosofie II. Novověk. Praha: Votobia 1999.

SOBOTKA, M. – ZNOJ, M. – MOURAL, M.: Dějiny novověké filosofie od Descarta po Hegela. Praha: Filozofický ústav AV ČR 1993.

VESELÝ, J.: Studie z francouzského osvícenství: román a rozum: Montesquieu, Voltaire, Diderot: Jean-Jacques Rousseau a jeho doba. Praha: Karolinum 2003.

ZIGO, M.: Pohľady do novovekej filozofie. Bratislava: Pravda 1987.

Študent musí v rámci disciplíny realizovať:

1. Aktívnu účasť na seminároch, pod ktorou sa rozumie vypracovanie vlastnej písomnej prípravy na seminár (précis). Ten má slúžiť primárne študentovi ako príprava a podklad na analýzu a interpretáciu pramenného textu na daný seminár a sekundárne aj vyučujúcemu ako doklad o preštudovanom texte. Na záver každého seminára odovzdá študent vyučujúcemu svoj vypracovaný précis týkajúci sa analyzovanej témy na seminári. Účasť na seminároch v priebehu celého semestra je povinná, v prípade ospravedlnených neúčasti je potrebná konzultácia o náhrade s garantom predmetu.

2. Záverečnú prácu (písomka, test z faktografie)

3. Skúšku

Slovenský

Predmet je vyučovaný buď prezenčnou alebo dištančnou formou, prípadne kombináciou oboch foriem. V prípade dištančnej výučby, resp. kombinovanej formy výučby tohto predmetu bude použitý softvér MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby, resp. kombinácie prezenčnej a dištančnej formy výučby je študent povinný dodržiavať pokyny uvedené pre konkrétnu "Triedu" aplikácie MS Teams, v ktorej bude prebiehať dištančná forma výučby.

V prípade prezenčnej výučby, je študent kontrolovaný prezenčne, v prípade dištančnej formy výučby je študent kontrolovaný v prostredí aplikácie MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby predmetu bude študent realizovať skúšku v prostredí MS Teams.

1. Novoveká filozofia

a) Základná charakteristika novovekého spôsobu myslenia

b) Periodizácia novovekej filozofie a jej vývojové fázy

c) Veda, filozofia a rozum v novovekej filozofii

2. Emipizmus F. Bacona

a) Francis Bacon – prvý muž novoveku a posledný muž renesancie

b) Filozofické podnety v tvorbe F. Bacona. Baconova recepcia antickej, stredovekej a renesančnej filozofie (N. Machiavelli a B. Telesio)

c) Problém poznania a metóda

d) Príroda a duch v Baconovej filozofii

3. Filozofia T. Hobbesa

a) Predmet filozofie a problém poznania

b) Hmota a dvojaký materializmus

c) Človek a spoločnosť vo filozofi T. Hobbesa

4. Racionalistická filozofia R. Descarta

a) R. Descartes – otec a zakladateľ novovekej filozofie

b) Problém metódy poznania – pravidlá na vedenie rozumu

c) Od pochybovania k istote. Ego sum – ego existo

d) Res cogitans a res extensa v Descartovej filozofii

e) Človek a boh, človek a svet a človek a vášne

f) Karteziánstvo

5. Monisticko-panteistická filozofia B. Spinozu

a) Geometrická metóda

b) Monizmus a boh vo filozofii B. Spinozu

c) Človek, sloboda a mravnosť v Spinozovej filozofii

d) Sociálno-politické učenie

6. Monadologický pluralizmus G. W. Leibniza

a) Problém metódy

b) Monadologická koncepcia sveta

c) Boh a teodícea v Leibnizovej filozofii

7. Empiricko-senzualistická filozofia J. Locka

a) Predmet filozofie

b) Kritika vrodených ideí. Jednoduché a zložené idey. Primárne a sekundárne kvality jednoduchých ideí.

c) Lockova etika a politická teória

8. Subjektivistický senzualizmus G. Berkeleyho

a) Berkeleyho teória zrakového vnímania

b) Esse est percipi

c) Boh ako večný vnímateľ.

9. Skepticko-kritický senzualizmus D. Huma

a) (Empirické) východisko a metóda Humovej filozofie.

b) Zmyslovosť a reflexia

c) Zmyslovosť a vonkajší svet

d) Humova filozofia štátu a práva

10. Sociálna filozofia Ch. L. Montesquieua

a) Rozum a láska k slobode

b) Duch zákonov

11. Asystémová filozofia F. M. A. Voltaira

a) Predmet filozofie

b) Človek a spoločnosť vo filozofii Voltaira

c) Kritika náboženstva a deizmus

12. Filozofia človeka a spoločnosti J. J. Rousseaua

a) Predmet filozofie

b) Kritika spoločnosti. Rekonštrukcia spoločenského vývoja a konštrukcia štátu

c) Koncepcia prirodzeného náboženstva

13.Francúzsky naturalizmus 18. storočia

a) Filozofické učenia La Mettriho, Helvétia a Holbacha

b) Diderot, pohyb a hmota a Francúzska encyklopédia

14. Písomný test z faktografie

1. Základná charakteristika novovekého spôsobu myslenia, periodizácia novovekej filozofie a jej vývojové fázy., vek rozumu a vedy.

2. Empirická filozofia F. Bacona a formovanie modernej vedy (B. Pascal)

3. Empirický naturalizmus T. Hobbesa.

4. Metodicko–systémový racionalizmus R. Descarta a karteziánstvo (Mallebranche )

5. Panteisticko monistický racionalizmus B. Spinozu

6. Monadologický pluralizmus a univerzalizmus G. W. Leibniza

7. Anglická osvietenská filozofia (Shaftesbury, F. Hutcheson, B. Mandeville, A. Smith)

8. Empiricko–senzualistická filozofia J. Locka

9. Subjektivistický senzualizmus G. Berkeleyho.

10. Skepticko – kritický senzualizmus D. Huma.

11. Francúzska osvietenská filozofia: Ch. L. Montesquieu, F. M. A. Voltaire a J. – J. Rousseau

12. Francúzsky naturalizmus a mechanistický materializmus (La Mettrie, Helvétius, Holbach) a emcyklopedisti (D. Diderot).

Priebežné hodnotenie (samostatná práca a pr9prava študentov na semináre, test z faktografie): 40%

Záverečné hodnotenie (skúška, záverečná práca...): 60 %

Cieľom predmetu je osvojenie si základných problémov, pojmov a postáv novovekej filozofie od začiatku formovania sa novovekej filozofie až po vyvrcholenie osvietenskej filozofie.

KANT, I.: Kritika praktického rozumu. Prel. Münz. Bratislava: Spektrum 1990. FICHTE, J. G.: Základ všeho vědosloví. Prel. R. Zika. Praha: Oikúmené 2007. FICHTE, J. G.: Výber z diela. Prel. T. Münz. Bratislava: Pravda 1981. SCHELLING, F. W. J.: Filozofické skúmania podstaty ľudskej slobody a s tým súvisiacich predmetov. Prel. O. Bakoš. Bratislava: Kalligram 2005. SCHELLING, F. W. J.: Filozofia umenia. Prel. O. Bakoš. Kalligram. Bratislava 2007. HEGEL, G.W. F.: Logika. Prel. T. Münz. SAV. Bratislava 1961. HEGEL, G.W.F.: Logika ako veda I. II. Prel. T. Münz. Bratislava: Pravda 1985. FEUERBACH, L.: Zásady filosofie budoucnosti a jiné filosofické práce. Praha: Svoboda 1959. SCHOPENHAUER, A.: Svět jako vůle a představa I. Prel. M. Vaňa. Pelehřimov 1997.KIERKEGGARD, S.: Bázeň a chvění. Nemoc k smrti. Prel. M. Mikulova-Thulstrupová. Praha: Svoboda 1993. KIERKEGGARD, S.: Buď – alebo. Prel. M. Žitný. Bratislava: Kalligram 2007. NIETZSCHE, F.: Genealógia morálky. Prel. V. Koubová. Praha: Aurora 2002. NIETZSCHE, F.: Mimo dobro a zlo. Prel. V. Koubová. Praha: Aurora 1996. NIETZSCHE, F.: Ecce homo. Prel. L. Benyovszky. Praha: Naše vojsko 1993. DILTHEY, W.: Život a dejinné vedomie. Prel. M. Žitný. Bratislava: Pravda 1980. LEŠKO, V.: Dejiny filozofie II. Od Bacona po Nietzscheho. Košice 2008. MIHINA, F. – LEŠKO, V. a kol.: Metamorfózy poklasickej filozofie. Bratislava: Iris 1999. THURNHER, R.. – RÖD, W.: Filosofie 19. a 20. století III. Prel. M. Petříček. Oikúmené. Praha 2009. LEŠKO, V.: Filozofia dejín filozofie – silné a slabé modely. Prešov 2004. SOBOTKA, M.: Člověk a práce v německé klasické filosofii . Praha: NPL 1964. SOBOTKA, M.: Člověk, práce a sebevědomí. Praha: Svoboda 1969. SOBOTKA, M.: Schelling a Hegel. Praha: Karolinum 1987. SOBOTKA, M., ZNOJ, M., MOURAL, J.: Dějiny novověké filosofie od Descarta po Hegela. Praha: Filosofia 1994. KOUBA, P.: Nietzsche: Filosofická interpretace. Praha: Oikúmené 2004. ROHDE, P. P.: Kierkegaard. Prel. J. Horák. Olomouc: Votobia 1995. ABENDROTH, W.: Schopenhauer. Prel. N. Vallejsová, M. Subík. Olomouc: Votobia 1995. MÜNZ, T.: Humanistická iniciatíva Feuerbachovej filozofie. Bratislava: Epocha 1971.

Podmienky priebežnej kontroly a udelenia kreditov: študent je počas semestra na seminároch

priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej aktivity. Podmienkou udelenia kreditov za

semester je zároveň seminárna práca – filozofický preklad a zvládnutie písomného testu

zo základných informácií viažúcich sa na život a diela filozofov od Kanta po Nietzscheho.

Podmienky udelenia skúšky: až po získaní bodov za priebežnú prácu v semestri môže vykonať

písomnú skúšku.

slovenský jazyk

Nemecká klasická filozofia a jej rozpad (Kritický idealizmus I. Kanta, Subjektálny idealizmus J.G. Fichteho, F. W.J. Schelling a nemecký idealizmus, Absolútny dialektický idealizmus G.W.F. Hegela, Rozpad Hegelovej školy - starohegelovské a mladohegelovské hnutie, Filozofia budúcnosti L. Feuerbacha, Filozofia dejín K. Marxa). Voluntarizmus, iracionalizmus a filozofia života (Voluntarizmus, fenomenalizmus a pesimizmus A. Schopenhauera, Filozofia existencie S. A. Kierkegaarda, Filozofia budúcnosti F. Nietzscheho, Filozofia života W . Diltheya)

Pochopenie základných smerovaní filozofie 19. storočia. Oboznámenie sa s nemeckou klasickou filozofiou, jej vznikom, rozvojom a postupným rozpadom (Kant, Fichte, Schelling, Hegel, Feuerbach, Marx) ako aj s voluntarizmom, iracionalizmom a filozofiou života (Schopenhauer, Kierkegaard, Nietzsche, Dilthey).

Cieľom predmetu je predstaviť základné princípy diskurzívnej etiky ako najaktuálnejšej formy deontologickej etiky. Obsah predmetu bude zameraný na analýzu základných pojmov a spôsobov riešenia súčasných etických problémov.

Habermas, J. Strukturální přeměna veřejnosti. Zkoumání jedné kategorie občanské společnosti. Praha: Filozofia 2000.

Habermas, J. Diskursivní teorie liberální demokracie. Praha: Univerzita Karlova 2018. 1. a 2. kap., s. 7 – 26, s. 27 – 52, 5. kap. ( s. 103 - 128 ) a 6. kap. ( s. 129 - 140 ).

Fraser, Nancy: K novému pojetí veřejnosti. In Rozvíjení radikální imaginace. Praha: Filosofia, s. 59 - 111.

Habermas, J. Moral Consciousness and Communicative Action. Cambridge MIT Press 1999.

Habermas, J.: Dobiehajúca revolúcia. Kaligram Bratislava 1999

Habermas, J.: Budoucnost lidské přirozenosti. Na cestě k liberální eugenice? Praha: Filosofia 2001

Habermas, J. Filozofia ako miestodržiteľ a interpret. In Marceli, M.-Gál, E.(red.): Za zrkadlom moderny. Archa Bratislava 1991, s. 279 – 297.

Machalová, T. Dskurzívna etika. In Remišová, A. Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kaligram, 2008, s. 656 – 674.

obhajoba seminárnej práce

- aktívna účasť na výučbe (akceptovaná 3 x ospravedlnená neúčasť v prípade dištančnej, ako aj prezenčnej výučby)

- obhajoba eseje (rozsah 3 - 5 NS, TNR 12, riadkovanie 1,5) v kolokviu

slovenský

1.Tradícia a perspektívy deontologickej etiky: od Kanta k Habermasovi.

a) Vznik DE: analýza vnútroných a vonkajších príčin;

b) DE ako kritická rekonštrukcia Kantovho chápania morálky;

c) Základné otázky diskurzívnej etiky;

2. Základné kategorie a princípy diskurzívnej etiky.

a) Komunikácia, diskurz, konsenz;

b) Univerzálna zásada komunikácia a diskurzívna zásada;

c) Podmienky fungovania etického diskurzu: zodpovednosť a solidarita subjektov komunikácie;

3. Kritika a perspektívy diskurzívnej etiky.

a) Vnútroná a vonkajšia kritika DE;

b) Súčasné podoby DE;

4. Uplatnenie diskurzívnej etiky v praxi.

a) DE ako cesta k radikálnej demokracii; uplatnenie DE v politike;

b) DE ako cesta garancie základných ľudských práv; uplatnenie DE v práve;

c) Habermasova kritika súčasných biomedicínských technológií;

1. Tradície a perspektívy deontologickej etiky: od Kanta k Habermasovi.

2. Povinnosť, záväzok, zodpovednosť a diskurz.

3. Analýza základných pojmov a princípov diskurzívnej etiky

4. Kritika a perspektívy diskurzívnej etiky;

5. Uplatnenie diskurzívnej etiky pri riešení aktuálnych etických otázok;

Cieľom predmetu je predstaviť základné princípy diskurzívnej etiky ako najaktuálnejšej formy deontologickej etiky. Obsah predmetu bude zameraný na analýzu základných pojmov a spôsobov riešenia súčasných etických problémov.

Predmet je ukončený odovzdaním a obhajobou písomnej eseje v kolokviu

JEŠIČ, M.: Dejiny filozofie na Slovensku a v Čechách do konca 17. storočia. Košice: vydavateľstvo UPJŠ 2013, 104 s.

kol. : Antologie z dějín českého a slovenského filozofického myšlení (do r. 1848). Praha: Svoboda 1981.

kol. : Antologie z dějín českého a slovenského filozofického myšlení (od r. 1848 do r. 1948). Praha: Svoboda 1989.

BODNÁR, J. a kol. : Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I. Bratislava: SAV 1987.

DUPKALA, R. – KÓNYA. P. (Eds.) : Antológia z diel profesorov Prešovského evanjelického kolégia I. Prešov: Manacon 1999.

BAKOŠ, V. : Filozofické myslenie na Slovensku v medzivojnovom období (1918–1938). Bratislava: Veda 1988.

ZOUHAR, J.: Dějiny českého filozofického myšlení do roku 1968. Brno: Academicus 2008.

ZOUHAR, J.: Česká filozofie v šedesátých letech. Poznámky k tématu. Brno: Academicus 2009.

ZOUHAR, J.: O Masarykovi. Brno: Academicus 2009.

ZOUHAR, J. – PAVLINCOVÁ, H. – GABRIEL, J.: Česká filosofie v letech protektorátu. Poznámky k tématu. Brno: Masarykova univerzita 2007.

BAKOŠ, V. et al.: Filozofické iniciatívy Igora Hrušovského. Bratislava: FÚ SAV 2009.

MÜNZ, T. : Filozofia slovenského osvietenstva. Bratislava: SAV 1961.

NOVÝ, L. : Filosof T. G. Masaryk: Problémové skici. Brno: Doplněk 1994.

KŘIVSKÝ, P. : Augustin Smetana. Praha: Karolinum 1990.

DUPKALA, R. : Štúrovci a Hegel (K problematike slovenského hegelianizmu a antihegelianizmu). Prešov: Manacon 1996.

Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí (Eds. K. Kollár – A. Kopčok – T. Pichler). Bratislava: Infopress 1998.

Igor Hrušovský - osobnosť slovenskej filozofie. (Eds. Z. Plašienková – E. Lalíková). Bratislava: Iris 2007.

Študent musí v rámci disciplíny realizovať:

1. Aktívnu účasť na seminároch, pod ktorou sa rozumie vypracovanie vlastnej písomnej prípravy na seminár (précis). Ten má slúžiť primárne študentovi ako príprava a podklad na analýzu a interpretáciu pramenného textu na daný seminár a sekundárne aj vyučujúcemu ako doklad o preštudovanom texte. Na záver každého seminára odovzdá študent vyučujúcemu svoj vypracovaný précis týkajúci sa analyzovanej témy na seminári. Účasť na seminároch v priebehu celého semestra je povinná, v prípade ospravedlnených neúčasti je potrebná konzultácia o náhrade s garantom predmetu..

2. Vypracovanie samostatnej semestrálnej práce (podľa dohody s garantom, resp. realizátorom predmetu)

3. Skúšku (písomku)

Slovenský

Predmet je vyučovaný buď prezenčnou alebo dištančnou formou, prípadne kombináciou oboch foriem. V prípade dištančnej výučby, resp. kombinovanej formy výučby tohto predmetu bude použitý softvér MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby, resp. kombinácie prezenčnej a dištančnej formy výučby je študent povinný dodržiavať pokyny uvedené pre konkrétnu "Triedu" aplikácie MS Teams, v ktorej bude prebiehať dištančná forma výučby.

V prípade prezenčnej výučby, je študent kontrolovaný prezenčne, v prípade dištančnej formy výučby je študent kontrolovaný v prostredí aplikácie MS Teams.

V prípade dištančnej formy výučby predmetu bude študent realizovať skúšku v prostredí MS Teams.

1. Definícia filozofie vo Veľkomoravskej legende Život Konštantína

a) Veľkomoravská legenda Život Konštantína

b) Filozofia ako poznávanie božských a ľudských vecí

c) Platonizmus a stoicizmus v Konštantínovej definícii filozofie

2. Filozoficko-teologické názory Jana Husa

a) Teoreticko-filozofické inšpirácie (J. Wickleff) v tvorbe J. Husa

b) Učenie o Božom zákone

c) Zmysly, rozum a zjavenie ako základné nástroje ľudského poznania

3. Filozofické myslenie J. A. Komenského

a) Rano-kresťanský chiliazmus a v tvorbe J. A. Komenského

b) Boh, stvorenie sveta a človeka

c) Pansofia a všenáprava

4. Filozofia na Trnavskej univerzite

a) Filozofia M. Szentiványiho

b) Pokus o súlad teológie s dobovým prírodovedným poznaním v tvorbe F. Kéryho

c) Prírodovedno-filozofické a teoreticko-filozofické úvahy v diele J. B. Horváta

d) Atomizmus vo filozofii A. Jaslinského

5. Filozofia na Prešovskom evanjelickom kolégiu v 17. a 18. storočí

a) Baconova a Komenského filozofia v tvorbe Jána Bayera

b) Atomizmus v diele Izáka Cabana

c) Protestantský aristotelizmus Eliáša Ladivera

d) Dobové európske filozofické myslenie v tvorbe Jána a Žigmunda Karlovských

6. Filozofické myslenie Jána Kollára

a) Duchovné a materiálne bytie. Teizmus, Boh a najvyššie bytie v tvorbe J. Kollára

b) Harmónia rozumu a citu

c) Kollárova filozofická reflexia dejín. Človek, rozum a slobodná vôľa

7. Filozofické myslenie P. J. Šafárika

a) Tradície kresťanstva a dobovo aktuálne nemecké filozofické myslenie (Herder, Fichte, Fries, Kant) v tvorbe . J. Šafárika

b) Antropologicko-antišpekulatívna filozofia človeka

c) Človek, národ a ľudstvo v Šafárikovej predstave filozofie dejín

8. Filozofia na Slovensku v období národného obrodenia

a) Štúrovci a dobová nemecká filozofia

b) Štúrovský variant hegelianizmu na Slovensku (Štúr, Hurban, Sládkovič)

c) Štúrovský variant antihegelianizmu (Hodža, Hroboň, Kellner-Hostinský)

d) Štúrovský variant revolučného demokratizmu (Kráľ)

9. Český hegelianizmus a antihegelianizmus

a) Hegeliánska línia - Filozofia vedomia Augustína Smetanu

b) Antihegeliánska línia – Filozofia Bernarda Bolzana

10. Iracionalistická filozofia Ladislava Klímu

a) Literárno-prozaické a filozofické aspekty v tvorbe L. Klímu

b) Komandujúca vôľa ako metafyzická podstata sveta

c) Vedomie ako predpoklad vnútornej slobody človeka

d) Syntéza rozumu a intuície, básnického a filozofického videnia sveta

11. Pozitivizmus v Čechách a na Slovensku

a) Etapy vývinu českého pozitivizmu a jeho vplyv v Slovenskom prostredí

b) Český pozitivizmus F. Krejčího, J. Tvrdého a J. Krála

c) Pozitivistické myslenie na Slovensku v dielach P. Brosza, K. Kattoša a S. Štúra

12. Filozofia T. G. Masaryka

a) Vedecká filozofia ako metodologické východisko vedy

b) Konkrétizm v Masarykovej filozofii

c) Náboženstvo a filozofia

13. Filozofia Igora Hrušovského

a) Novopozitivizmus v tvorbe I. Hrušovského. Logické a metodologické problémy modernej vedy

b) Gnozeologizmus a spor s intuitívnym realizmom N. O. Losského

c) Hrušovského koncepcia štrukturológie

d) Ontologická problematika v tvorbe I. Hrušovského

14. Filozofia Jana Patočku

a) Filozofia mladého Patočku. Prirodzený svet a vedecký svet

b) Človek, život a duša v Patočkovej filozofii

c) Dejiny filozofie a starostlivosť o dušu

d) Patočkova filozofia dejín

e) Patočka a dejiny českého filozofického myslenia

Počiatky nábožensko-filozofického myslenia v literárnych pamiatkach z obdobia Veľkej Moravy. Filozofické myslenie Konštantína. Filozofické myslenie na Slovensku a v Čechách v období reformácie a protireformácie. (Jan Hus, J. A. Komenský, Prešovská škola a Trnavská univerzita). Osvietenská filozofia na Slovensku a v Čechách. Ohlas Herderovej a Kantovej filozofie na Slovensku. Štúrovci a hegelianizmus a antihegelianizmus v slovenskom filozofickom myslení. Ohlas Nietzscheho filozofie na Slovensku a v Čechách. Pozitivizmus na Slovensku a v Čechách. Náboženská filozofia na Slovensku a v Čechách. Filozofia E. Rádla a J. Patočku.

Priebežné hodnotenie (napr. priebežné hodnotenie aktivity študentov na seminároch, samostatná práca...): 40%

Záverečné hodnotenie (napr. skúška, záverečná práca...): 60 %

Cieľom je oboznámiť sa s vývojom filozofického myslenia na Slovensku a v Čechách od stredoveku až do 20. storočia, posúdiť cudzie myšlienkové vplyvy na slovenskú a českú filozofiu a identifikovať jej originálne prvky.

Literatúra:

A. Leopold: Obrázky z chatrče. Abies, 1995; Ľ. Vladyková: Etika o vzťahu človeka a Zeme. FF UPJŠ 2013; Ľ. Vladyková: Morálno-filozofické implikácie netradičných ekologických vied v ekofilozofickom diskurze. ActaFacultatis UPJŠ, 2009; Ľ. Vladyková: Projekt pružnosti - odkrývanie paradoxov biocentrizmu a humanizmu v ekoetickej reflexii. FE TU Zvolen, 2011; Teilhard de Chardin: Místo člověka v přirodě, Praha, 1993; E. Kohák: Zelená svatozář. Praha, 2000; J. Huizinga: Kultúra a kríza. Kalligram, 2002; A. N. Whitehead: Veda a moderný svet. Pravda, 1989; E. Morin: Věda a svědomí. Praha, 1995; S. Lem: Summa technologiae. Magnet-Press, 1995; B. Devall, G. Sessions: Hlboká ekológia, Abies, 1997; D. Smreková, Z. Palovičová: Podnikateľská a environmentálna etika, Iris, 1999; H. Skolimowski: Živá filozofia. Slovakcontact. 1999; Wizje nowego millenium, Krakow, 1999; R. Kocourek: Msta vynálezu. Ekologie a kulturní krize společnosti. Votobia, 1997; Worldviews and Ecology. (Eds.) M. E. Tucker, J. A. Grim. Orbis Books, New York, 2000; Ľ. Stekauerová: Filozofia techniky – pokus o hodnotovú reflexiu techniky. Slovacontact, 1999; Z. Kratochvíl: Filozofie živé přírody. Praha, 1994; P. Coveney, R. Highfield: Mezi chaosem a řádem. Praha 2003; Vybrané a doporučené štúdie: In. Filozofický časopis, Organon F a Filozofia

priebežné hodnotenie: 40%; záverečné hodnotenie 60%.

Skúška:

A …………… 100-90 bodov

B …………… 89-80 bodov

C …………… 79-70 bodov

D …………… 69-60 bodov

E …………… 59-50 bodov

Fx …………… menej ako 50 bodov

slovenský jazyk

Názov: EKOLOGICKÁ ETIKA

Študijný program: Aplikovaná etika

Garantuje: Doc. PhDr. Ľubov Vladyková, PhD.

Zabezpečuje: Doc. PhDr. Vladyková Ľubov, PhD.;

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): týždenný: 2/1

Podmieňujúce predmety: disciplíny etablovaného vedného odboru

Spôsob hodnotenia a ukončenia štúdia predmetu:

Priebežné hodnotenie: 40% - aktivita počas seminárov, kolokvium, seminárna práca

Záverečné hodnotenia: 60% - skúška

Cieľ predmetu: Ekologická etika si dáva za cieľ odpovedať na otázku: Ako by sa mal človek (ako jednotlivec alebo ako skupina) správať voči všetkému mimoľudskému. Tento cieľ je vodidlom kontextuálneho prepojenia ekologických úvah s akcentovaním globalizácie problémov intenzifikovaným rozvojom techniky a technológií a expanziou celoplanetárne rozšírenej euroamerickej kultúry,

Stručná osnova predmetu:

Terminologické penzum – vymedzenie a analýza pojmov; ekologizmus a formulácia ekoetického problému; ontologizácia prírody – fyziocentrizmus – princíp zodpovednosti (H. Jonas); opomínané inšpirácie kritickej teórie, pragmatizmu a neopragmatizmu v environmentálnej etike; hlboká ekológia ako ekozofická iluminácia (Arne Naess); pokračovanie hlbokej ekológie ako transpersonálnej ekológie (W. Fox); bezprostredné prežívanie prírody – integrálna jednota človeka a kozmu – ekokozmológia a ekoetika H. Skolimowského; hypotéza GAIA ako ´poznaná nutnosť´ v environmentálnej etike; morfogenetické polia R. Scheldrakeho (variácie na New Age); inšpirácie evolučnej etiky a sociobiológie v EE – kritika a kontext (E. Wilson, R. Dawkins, K. Lorenz a i.); ekoetické implikácie vo filozofii techniky (technology assessment a etika techniky); romantizujúce a racionálne diskurzy o ekológii, techno-diskurzy; nová cesta metodológie - ekologická synergia.

Literatúra:

A. Leopold: Obrázky z chatrče. Abies, 1995; Ľ. Vladyková: Etika o vzťahu človeka a Zeme.FF UPJŠ 2013; Ľ. Vladyková: Morálno-filozofické implikácie netradičných ekologických vied v ekofilozofickom diskurze. ActaFacultatis UPJŠ, 2009; Ľ. Vladyková: Projekt pružnosti - odkrývanie paradoxov biocentrizmu a humanizmu v ekoetickej reflexii. FE TU Zvolen, 2011; Teilhard de Chardin: Místo člověka v přirodě, Praha, 1993; E. Kohák: Zelená svatozář. Praha, 2000; J. Huizinga: Kultúra a kríza. Kalligram, 2002; A. N. Whitehead: Veda a moderný svet. Pravda, 1989; E. Morin: Věda a svědomí. Praha, 1995; S. Lem: Summa technologiae. Magnet-Press, 1995; B. Devall, G. Sessions: Hlboká ekológia, Abies, 1997; D. Smreková, Z. Palovičová: Podnikateľská a environmentálna etika, Iris, 1999; H. Skolimowski: Živá filozofia. Slovakcontact. 1999; Wizje nowego millenium, Krakow, 1999; R. Kocourek: Msta vynálezu. Ekologie a kulturní krize společnosti. Votobia, 1997; Worldviews and Ecology. (Eds.) M. E. Tucker, J. A. Grim. Orbis Books, New York, 2000; Ľ. Stekauerová: Filozofia techniky – pokus o hodnotovú reflexiu techniky. Slovacontact, 1999; Z. Kratochvíl: Filozofie živé přírody. Praha, 1994; P. Coveney, R. Highfield: Mezi chaosem a řádem. Praha 2003; Vybrané a doporučené štúdie: In. Filozofický časopis, Organon F a Filozofia

Stručná osnova predmetu:

Terminologické penzum – vymedzenie a analýza pojmov; ekologizmus a formulácia ekoetického problému; ontologizácia prírody – fyziocentrizmus – princíp zodpovednosti (H. Jonas); opomínané inšpirácie kritickej teórie, pragmatizmu a neopragmatizmu v environmentálnej etike; hlboká ekológia ako ekozofická iluminácia (Arne Naess); pokračovanie hlbokej ekológie ako transpersonálnej ekológie (W. Fox); bezprostredné prežívanie prírody – integrálna jednota človeka a kozmu – ekokozmológia a ekoetika H. Skolimowského; hypotéza GAIA ako ´poznaná nutnosť´ v environmentálnej etike; morfogenetické polia R. Scheldrakeho (variácie na New Age); inšpirácie evolučnej etiky a sociobiológie v EE – kritika a kontext (E. Wilson, R. Dawkins, K. Lorenz a i.); ekoetické implikácie vo filozofii techniky (technology assessment a etika techniky); romantizujúce a racionálne diskurzy o ekológii, techno-diskurzy; nová cesta metodológie - ekologická synergia.

priebežné hodnotenie: 40%; záverečné hodnotenie 60%.

Skúška:

A …………… 100-90 bodov

B …………… 89-80 bodov

C …………… 79-70 bodov

D …………… 69-60 bodov

E …………… 59-50 bodov

Fx …………… menej ako 50 bodov

Ekologická etika si dáva za cieľ odpovedať na otázku: Ako by sa mal človek (ako jednotlivec alebo ako skupina) správať voči všetkému mimoľudskému. Tento cieľ je vodidlom kontextuálneho prepojenia ekologických úvah s akcentovaním globalizácie problémov intenzifikovaným rozvojom techniky a technológií a expanziou celoplanetárne rozšírenej euroamerickej kultúry,

Povinná:

THOLT, P.: Epistemológia (Vybrané kapitoly). Košice: FF UPJŠ Košice 2013

ANZENBACHER, A.: Úvod do filosofie. Praha: Portál 2004 (kap. 3; kap. 5, časť 5.2)

ČERNÍK, V., VICENÍK, J., VIŠŇOVSKÝ, E.: Historické typy racionality. Bratislava: Iris 1997 (Úvod)

DÉMUTH, A.: Poznanie, vedenie alebo interpretácia? Pusté Úľany: Schola Philosophica 2009

LEHRER K.: Teória poznania. Bratislava: Infopress 1999

Pramene:

vybrané texty Platóna, Aristotela, Aurelia Augustina, Petra Abelarda, Tomáša Akvinského, R. Descartesa, J. Locka, I. Kanta...

DF1, DF2, DF3

a) Pravidelná a aktívna účasť na seminároch k predmetu.

b) bsolvovanie dvoch písomných testov: prvý (7. týždeň) predstavuje 40% hodnotenia práce v seminároch; druhý (koniec semestra) predstavuje 60% ppercent hodnotenia práce v seminároch.Získanie možnosti absolvovať skúšku z predmetu predpokladá získať 66 a viac percent bodov.

c) záverečná skúška - písomná; predstavuje 50% celkového hodnotenia.

slovenský, SK

1) Status epistemológie (teórie poznania) vo filozofickej reflexii (historicko – filozofický náčrt).

2) Predmet teórie poznania: vzťah ontológie, logiky a teórie poznania. Základné gnozeologické smery. Gnozeológia a špeciálne vedy. Status tzv. kognitívnych vied v súčasnej filozofii a vede.

3) Štruktúra poznávacej činnosti. Poznanie ako jednota zmyslového a racionálneho. Zmyslové nazeranie a predstava. Pojmové myslenie. Pôvod a podstata filozofických kategórií. Krajnosti senzualizmu a racionalizmu. Apriorizmus a aposteriorizmus v procese poznania. Osvietenstvo.

4) Jazyk a poznanie. Miesto jazyka v procese poznania. Znak a odraz. Semiotika a gnozeológia. Jazykové formy myslenia. Formálna logika a gnozeológia.

5) Základné myšlienkové postupy: analýza a syntéza; abstrakcia a konkretizácia; indukcia a dedukcia.

6) Teória pravdy. Korešpondenčná teória pravdy a jej klasické a neklasické interpretácie. Kritika skepticizmu a agnosticizmu.

7) Veda a epistemológia: teória poznania a metodológia vied.

Priebežný test: 40 %

Záverečný test: 60 %

Testy spolu: 50 %

Skúška: písomná - 50 %

Primerane zvládnuť historicko – logický náčrt problémov teórie poznania v jej dejinných a súčasných metamorfózach, ako aj pojmoslovie a kategoriálny aparát súčasnej epistemológie.

Povinná literatúra:

Held, V. 2015. Etika péče. Osobní, politická a globální . Praha: Filosofia.

Jesenková, A. 2016. Etika starostlivosti. Košice: UPJŠ.

Jesenková, A. 2017. Joan Tronto: starostlivosť, spravodlivosť a demokracia. In: Glosolália : rodovo orientovaný časopis. - ISSN 1338-7146. - Roč. 6, č. 3 (2017), s. 67-85.

Tronto, J. 2013. Caring Democracy. Markets, equality, and justice. New York: New York University Press.

Odporúčaná literatúra:

Barnes, M. 2012. Care in Everyday Life: An ethic of care in Practice. Bristol: Policy Press.

Fisher, B, Tronto, J. 1990. Toward a feminist theory of caring. In: Abel, EK, Nelson, MK (eds) Circles of Care. Albany, NY: SUNY Press.

Jesenková, A. 2018. Research and Educational Potential of Feminist Care Ethics in Sex Education In: Human Affairs : a postdisciplinary journal for humanities & social sciences. - ISSN 1210-3055. - Roč. 28, č. 2 (2018), s. 196-211

Jesenková, A. 2020. Deficit of Democratic Care in the Educational System in Slovakia In: Care Ethics, Democratic Citizenship and the State. - Cham : Palgrave Macmillan, 2020.

Jesenková, A. 2021. Joan Tronto’s Moral and Political Theory of Care. In Politické Vedy. Vol.

24, no. 4, pp. 158-180. ISSN 1335 – 2741. Available at:

https://doi.org/10.24040/politickevedy.2021.24.4.158-180

Sevenhuijsen, S. 2003. The place of care: The relevance of the feminist ethic of care for social policy. Feminist Theory 4(2), s. 179–197.

Tronto, J. C. 2014. Péče by měla stát v centru lidského jednání (rozhovor Joan Tronto so Zuzanou Uhde). Gender, rovné příležitosti, výzkum, 2, 106-108.

Vladyková, Ľ. 2018. Evolučná etika. Vybrané problémy a výzvy. Košice: UPJŠ.

- aktívna účasť na výučbe

- prezentácia a esej k vybranej téme

- písomná skúška:

A.....100 - 90 bodov

B......89 - 80 bodov

C.....79 -70 bodov

D.......69 - 60 bodov

E.......59 - 50 bodov

FX..... menej ako 50 bodov

skovenský jazyk

1. Konceptualizácia starostlivosti vo filozofickom myslení – od antiky po súčasnosť.

2. Kríza starostlivosti a deficity súčasnej praxe starostlivosti v rôznych oblastiach sociálneho života (zdravotná starostlivosť, sociálna starostlivosť, výchova a vzdelávanie, starostlivosť o životné prostredie, starostlivosť o demokraciu a občiansku spoločnosť; problém paternalizmu, parochializmu, protekcionizmu, straty dôvery v inštitúcie, hegemonizmus – panské/ vzťahy nadvlády a útlaku v rôznych sférach ľudských vzťahov).

3. Vznik etiky starostlivosti – S. Ruddick: materstvo ako spôsob praxe, C. Gilligan: dve morálne perspektívy, N. Noddings a etika starostlivosti v morálnej výchove a vzdelávaní.

4. Politický obrat alebo od osobnej k politickej a globálnej etike starostlivosti (V. Held – starostlivá spoločnosť, S. Sevenhuijsen – starostlivé občianstvo, J. Tronto – starostlivá demokracia a demokratická starostlivosť, F. Robinson – globálna etika).

5. V čom nie/je etika starostlivosti iná? (špecifiká etiky starostlivosti – ontologické, epistemologické východiská – relacionalita, zraniteľnosť, prekarita/ prekérnosť, a porovnanie s inými typmi etických koncepcií - deontologickými etikami, s etikou cností, s etikou spravodlivosti, naratívnou etikou, s feministickou etikou).

6. Starostlivosť ako prax (jednota morálneho, sociálneho a politického; integrita dobrej praxe starostlivosti – pozornosť, zodpovednosť, kompetencia, vnímavosť, solidarita).

7. Starostlivá spoločnosť, starostlivá demokracia a demokratická starostlivosť – ako sú možné starostlivé inštitúcie (J. Tronto, H. Olofsdotter Svensota, S. Bourgault, Urban P.)

8. Etika starostlivosti: od teórie k aplikácii v praxi. ( etika starostlivosti a jej koncepty a kategórie ako nástroj kritickej analýzy, evaluácie a transformácie sociálnej praxe – TRACE analýza politických dokumentov a stratégií, ).

9. Etika starostlivosti v bioetike (medicínska etika, ošetrovateľská etika – I. van Nistelrooij, C. Leget).

10. Etika starostlivosti vo vzdelávaní a výchove (N. Noddings).

11. Etika starostlivosti v kontexte ekologickej etiky a environmentálnej etiky.

12. Etika starostlivosti v sociálnych službách a sociálnej práci (S. Sevenhuijsen, M. Barnes, L. Ward).

Priebežné hodnotenie: 40%, ( z toho 20% prezentácia+ 20% esej)

Záverečné hodnotenie: 60% - skúška

- získanie poznatkov o koncepciách starostlivosti v historickom kontexte filozoficko-teoretického myslenia

- komplexné porozumenie jednotlivým pojmom a kategóriám súvisiacim s okruhom tém a otázok týkajúcich sa problematiky starostlivosti z morálnej perspektívy

- získanie odbornej zručnosti aplikácie analytických nástrojov pre kritickú reflexiu, analýzu, hodnotenie a tvorbu transformatívnych stratégií sociálnej praxe starostlivosti v rôznych oblastiach sociálneho života

1. PLATON: Štát. Bratislava: Kalligram 2005, III. Kniha, 392 D – 395 B, X. kniha, 595 A – 608 B.

2. ARISTOTELE: Poetika. Praha: Oikúmené 2008, s. 45 – 121.

3. PLOTINOS. O kráse. Antlológia z diel filozofov Od Aristotela po Plotina. Bratislava: Pravda 1972, s. 605 - 616.

4. AUGUSTÍN, A.: Vyznania. Bratislava: Lúč 1997, s. 106 – 111.

5. L. da VINCI: Z myšlienok a spisov. In: Humanizmus a renesancia. Bratislava: Pravda 1966, s. 501 – 512.

6. BURKE, E.: O vkuse, vznešenom a krásnom. Bratislava: Pravda 1981, s. 32 - 63.

7. KANT, I.: Kritika soudnosti. Praha: Odeon 1975, s. 16 - 45.

8. HEGEL, G. W. F.: Estetika I. Praha: Odeon 1966, s. 26 - 46.

9. TATARKIEWICZ, W.: Dejiny estetiky I., II., III. Prel. J. Marušiak. Bratislava: Tatran 1985, 1988, 1992

10. GILBERTOVÁ, K. E. - KUHN, H.: Dĕjiny estetiky. Prel. P. Kovály a H. Kovályová. Praha: SNKLU 1965.

Semináre: prezenčne,

aktívna účasť na seminároch,

úspešné zvládnutie 2. testov; test v 7. a 12. týždni semestra

A = 100 až 91, B = 90 až 83, C = 82 až 77, D = 76 až 71, E = 70 až 65, FX = 64 - 0.

slovenský jazyk, SK

Vznik a podmienky vzniku estetického myslenia. Vymedzenie predmetu, základné pojmy. Grécka estetika. Stredoveká estetika. Estetika renesancie. Estetika novoveku. Nemecké klasická estetika.

20/80

Oboznámenie sa s podmienkami vzniku estetického myslenia v Grécku, resp. oboznámenie sa s genézou estetického myslenia od starého Grécka až po nemeckú klasickú estetiku.

1. Nietzsche, F.: Zrodenie tragédie z ducha hudby. Bratislava 1998

2. Schneider, N.: Dejiny estetiky od osvietenstva po postmodernu. Bratislava: Kalligram 2002

3. Fink, E.: Hra jako symbol světa. Praha 1993

4. Adorno, Th. W.: Estetická teorie. Panglos. Praha 1997

5. Welch, W.: Estetické myslenie. Bratislava: Archa, 1993

6. Danto, A.: Zneužitie krásy. Bratislava, Kalligram 2008

Základy estetiky 1.

aktivita na seminároch,

úspešné napísanie seminárnej práce, 10 strán textu

slovenský jazyk, Sk

Vymedzenie pojmov moderna a postmoderna. Nietzscheho estetika dionýzovsko - apolónskeho. Estetika Th. Adorna, Finkova estetika hry sveta. Estetika a aiestetika W. Welscha, Chápanie krásy A. Danta.

20/80

Získanie skúsenosti z interpretácií filozofických a estetických textov mysliteľov 20. storočia, resp.

nadobudnutie základnej orientácie v kontexte estetiky 20. storočia.

A. Anzenbacher: Úvod do etiky. Praha, 1994; A. Rich: Etika hospodařství I. Praha, 1994; Aristoteles: Etika Nikomachova. Praha, 1996; I. Kant: Kritika praktického rozumu. Bratislava, 1990; R. Brázda: Úvod do srovnávací etiky. Praha, 1998; R. Rorty: Filozofické orchidey. Kalligram, 2006; R. Schusterman: Estetika pragmatizmu. Kalligram, 2003; Remišová, A. Dejiny etického myslenia. Bratislava: Kalligram, 2008.

priebežné (tes ); záverečné (písomná skúška alebo seminárna práca)

Študent je počas semestra na seminároch priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej aktivity. Podmienkou udelenia kreditov za semester je test zo základných vedomosti realizovaných na seminároch. Ich získanie je podmienkou prihlásenia sa na skúšku. Po jej vykonaní študent získa za predmet celkovo 4 kredity. V prípade, že sa výučba realizuje dištančne prostredníctvom online prednášok a seminárov, hodnotí sa len seminárna práca.

slovenský

1. Základné hodnoty spoločnosti a človeka v starovekom Grécku. Vymedzenie pojmu spravodlivosti v Platonovom učení o štáte. Blaženosť a jej význam pre Aristotelovo chápanie filozofie.

2. Stoicizmus a jeho najvýznamnejší predstavitelia. Hodnoty a ciele stoického učenia, vplyv a presahy v dnešnom svete.

3. Patristika a scholastika. Základné pojmy kresťanskej etiky. Hodnota človeka, viery a náboženstva. Vplyv kresťanských hodnôt na stredovekého človeka.

4. Znovuzrodenie antických hodnôt v renesančnom období filozofie. Základné spoločensko-politické hodnoty a ciele, ktoré formovali tvorbu štátu a umenia.

5. Osvietenská etika a emancipácia jednotlivca. J. J. Rousseau a spoločenská zmluva. John Stuart Mill a definícia slobody jednotlivca v spoločnosti.

6. Nemecký klasický idealizmus. I. Kant a kategorický imperatív. Morálka a dobrá vôľa. Morálka pánov a otrokov vo filozofii G. W. F. Hegela. Nietzsche a kritika kresťanskej morálky a hodnôt.

7. Intersubjektivita v etike. Vzťah medzi Ja a Ty, medzi Ja a ten druhý, iný. L. Feuerbach, E. Lévinas, M. Buber.

8. Etika zodpovednosti. Dobro ako povinnosť voči bytiu. Hans Jonas a jeho princíp zodpovednosti. Účel ako dobro o sebe, dobro ako účel o sebe.

9. Pragmatická etika ako dynamický ekosystém. Normatívna a deskriptívna etika. J. Dewey a R. Rorty

10. Teória uznania. Charles Taylor a uznanie ako základ plnohodnotného života. Axel Honeth a teória vzájomného uznania.

11. Hermeneutická etika. Hans-Georg Gadamer a každodenná prax ako najvyššia forma etickej teórie. Jürgen Habermas a teória komunikatívneho jednania.

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými etickými koncepciami od antiky až po súčasnosť a poukázať na ich presah do súčasného myslenia.