Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:

Forma výučby: Prednáška/Seminár

Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):

Týždenný: 2/1 Za obdobie štúdia: 28/14

Metóda štúdia: kombinovaná

Počet kreditov: 4

BAGGINI, Julian. FOSL, Peter. The Philosopher's Toolkit. A Compendium of Philosophical Concepts and Methods. Chichester, West Sussex: Blackwell Publishing, 2010.

BAGGINI, Julian. How the World Thinks: A Global History of Philosophy. London: Granta Publications, 2018.

FAJKUS, Břetislav: Filozofie a metodologie Vědy, Praha: Academia, 2005.

IGGERS, Georg. Dějepisectví ve 20. století. Praha: NLN, 2002. KUHN, Thomas, Samuel. Struktura vědeckých revolucí. Praha: OIKOYMENH, 2008.

Kol. autorov. Dejiny sociálneho a politického myslenia. Bratislava: Kalligram, 2013. LEŠKO, Vladimír. Filozofia filozofie dejín. Prešov, 2004.

LEŠKO, Vladimír. THOLD, Pavol (Eds.). Dejiny filozofie ako filozofický problém. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, 2010.

LINDBERG, C. David. The beginnings of Western Science. Chicago and London: The University of Chicago Press, 2007.

MEINDENBAUER, Jörg. Historie lidského poznání, Čestice: Rebo productions, 2009. POPPER, Karl, Raimund. Bída historicismu. Praha: OIKOYMENH, 2000.

POPPER, Karl, Raimund. Otevřená společnost a její nepřátelé. Praha: OIKOYMENH, 2011.

VEYNE, Paul. Jak se píšou dějiny. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 2010.

Odporúčaná literatúra

BRUGGER, Walter. Filozofický slovník, Praha: Naše vojsko, 1994.

STÖRIG, Hans, Joachim, Malé dějiny filosofie, Kostelní Výdří: Karmelitánské nakladatelství, 2000.

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

3. Aktívna prezentácia čiastkových výstupov

Podmienky záverečného hodnotenia:

Absolvovanie záverečného kolokvia s vyučujúcim

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 80 %.

Slovenský

1. Vymedzenie základných pojmov, východísk a problémov.

2. Myslenie ako predmet historického výskumu

3. História ako predmet myslenia (tematické vymedzenia):

4. Antropologický obrat a formálna logika ako nástroj a spôsob uvažovania

5. Filozofia, veda a viera pod scholastickou doktrínou

6. Nové sociálne a politické myslenie v období humanizmu a renesancie

7. Význam metódy

8. Empirizmus, racionalizmus a dejiny

9. Impulz priemyslu a emancipácie

10. Stieranie hraníc, rozbitie foriem a fúzie prostredníctvom interdisciplinarity

11. Konceptualizácie globálnych problematík

Vedomosti: Študent ovláda základné kategórie a koncepty filozofie dejín a ich historický vývoj od antiky po modernú dobu. Rozumie vzťahu medzi filozofiou dejín a širšími filozofickými disciplínami. Je schopný situovať konkrétne filozofické prístupy k dejinám v historickom kontexte a analyzovať ich predpoklady a dôsledky

Zručnosti: Študent vie analyzovať a porovnávať rôzne filozofické koncepcie dejín – identifikovať ich silné a slabé stránky, argumentačné línie a filozofické implikácie. Vie samostatne pracovať s odborným filozofickým textom a vyjadriť vlastné stanovisko. Dokáže aplikovať filozofické kategórie na konkrétne historické či spoločenské situácie, t. j. prepojiť abstraktnú filozofiu dejín s konkrétnou realitou a uvedomiť si jej význam. Vie efektívne komunikovať svoje poznatky – v ústnej aj písomnej forme – formulovať argumenty, viesť diskusiu, obhajovať svoje stanovisko.

Kompetentnosti: Študent ako odborník v danom poli preukazuje schopnosť kriticky myslieť. V rámci interdisciplinárneho rozhľadu chápe význam filozofie dejín pre širšie spoločenské a kultúrne kontexty. Dokáže identifikovať prepojenie medzi filozoficko-historickým myslením a aktuálnymi výzvami. Nesie zodpovednosť za svoje učenie – dokáže pracovať autonómne, s vedomím etických a spoločenských dôsledkov filozofického bádania.

1. Cassam, Q. Konspirační teorie (Filosofia 2020)

2. McIntyre, L. Post-Truth (MIT 2018).

3. The Routledge Companion to Media Disinformation and Populism. Eds. H. Tumber, S. Waisbord (Routledge 2024)

4. Disinformation, Misinformation, and Fake News in Social Media. Eds. K. Sku, S. Wang, D. Lee, H. Liu (Springer 2020)

5. Jachtchenko, W. Manipulatívna rétorika (Grada 2020)

6. Ftorek, J. Manipulace a propaganda na pozadí současné informační války (Grada 2017)

7. Wardle, C. – Derakhshan, H. Information disorder: Toward an interdisciplinary framework for research and policy making (Council of Europe 2017)

8. Prečo ľudia veria nezmyslom. Eds. M. Jurkovič, V. Čavojová, I. Brezina (Premedia 2019)

1. Aktívna účasť na priamej výučbe (min. 80 % účasti)

2. Analytická esej (individuálna práca): Kritická analýza konkrétneho historického mýtu, hoaxu alebo príkladu popierania faktov. Rozsah: 5–7 normostrán. Cieľ: Ukázať schopnosť samostatne identifikovať problematický naratív, kontextualizovať ho a vyvrátiť na základe historickej argumentácie.

3. Záverečné kolokvium a sebareflexia.

História ako terč manipulácie. Popieranie historických faktov: formy a príklady. Historický revizionizmus: medzi vedou, politikou a propagandou. Dejiny v politickom diskurze a legislatíve. Konšpiračné teórie a história: prepojenia a štruktúry. Digitálne prostredie a šírenie hoaxov o minulosti. Historik ako verejný intelektuál v dobe dezinformácií (etika, zodpovednosť, verejné vystupovanie, fakt-checking). Práca s problematickými prameňmi a spornými naratívmi. Historická pamäť a postpravdivá spoločnosť. Vzdelávanie proti skresľovaniu histórie.

Vedomosti: Študent pozná mechanizmy historického skresľovania, negacionizmu a mýtotvorby v rôznych spoločenských kontextoch. Má prehľad o aktuálnych diskusiách o politizácii dejín, verejnej pamäti a dezinformáciách vo vzťahu k histórii.

Zručnosti: Dokáže identifikovať a analyzovať skreslené alebo manipulované historické tvrdenia v mediálnom a verejnom priestore. Vie kriticky pracovať s prameňmi, rozpoznať argumentačné klamy a efektívne reagovať na popieranie historických faktov.

Kompetentnosti: Rozvíja kritické myslenie, mediálnu a informačnú gramotnosť, schopnosť pracovať s kontroverznými témami v medziodborovom a verejnom prostredí. Získava schopnosť eticky a odborne vystupovať v spoločenských diskusiách, argumentovať a podieľať sa na budovaní historického povedomia.

Handbook of Academic Integrity. Ed. S. E. Eaton. Cham: Springer, 2023.

KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce : Ako písať seminárne

a ročníkové práce, práce študentskej vedeckej a odbornej činnosti, diplomové, záverečné a

atestačné práce a dizertácie. 2. doplnené vyd. Bratislava : Stimul, 1998. 121 s. (alebo iné vydania)

ČMEJRKOVÁ, Světla - DANEŠ, František - SVĚTLÁ, Jindra: Jak napsat odborný text. Praha : Leda, 1999. 256 s.

MISTRÍK, Jozef: Štylistika. 2. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1989.

582 s. (alebo novšie vydania).

MEŠKO, Dušan - KATUŠČÁK, Dušan a kol.: Akademická príručka. Martin : Osveta, 2004. 316 s. (alebo iné vydania)

https://publicationethics.org/

https://www.elsevier.com/editor/perk

https://www.elsevier.com/researcher/author/policies-and-guidelines

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

Podmienky záverečného hodnotenia:

Záverečné kolokvium.

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 80 %.

slovenský, anglicky

Akademická integrita v historických vedách: pojmy, princípy, zodpovednosť výskumníka. Výskumná etika v humanitných vedách: špecifiká práce s ľuďmi, komunitami a citlivými témami. Etika práce s prameňmi: autenticita, proveniencia, kontextualizácia, selekcia a interpretácia. Plagiátorstvo, autoplagiátorstvo a citačná etika: hranice parafrázy, citovania, kompilácie. Autorské práva a licencie: práca s obrazovým materiálom, archívnymi dokumentmi, digitálnymi zdrojmi. Spoluautorstvo, poradie autorov a príspevky: férové pravidlá, ghostwriting, konflikty záujmov. Publikačný proces: peer review, redakčné štandardy, typy časopisov a kníh, predátorské vydavateľstvá. Výskumná transparentnosť a reprodukovateľnosť v histórii: poznámkový aparát, evidovanie prameňov, data management. Otvorená veda v humanitných vedách: open access, potlačenie bariér, výhody a riziká, etické dilemy. Etika verejnej komunikácie histórie: popularizácia, senzitivita, zodpovednosť za interpretácie a pamäťové konflikty. Akademické porušenia a ich riešenie: mechanizmy kontroly, disciplinárne postupy, prevencia.

Vedomosti: Doktorand pozná princípy akademickej integrity a etiky výskumu v historických vedách vrátane pravidiel práce s prameňmi, citovania, autorských práv a spoluautorstva v súlade s legislatívou a internými predpismi UPJŠ. Rozumie publikačnému procesu (peer review, redakčné štandardy, open access) a vie identifikovať neetické publikačné praktiky vrátane predátorských časopisov a konfliktu záujmov.

Zručnosti: Doktorand dokáže uplatniť etické zásady pri práci s historickými prameňmi a literatúrou, korektne citovať a viesť evidenciu zdrojov tak, aby boli interpretácie transparentné a overiteľné. Vie pripraviť rukopis v súlade s odbornými a formálnymi štandardmi, adekvátne riešiť otázky spoluautorstva a reagovať na pripomienky v recenznom konaní.

Kompetentnosti: Doktorand rozvíja schopnosť zodpovedného rozhodovania v situáciách s etickým rizikom, vrátane práce s citlivými témami a verejnej komunikácie výskumu. Získava kompetenciu predchádzať porušeniam integrity, kultivovať profesionálnu spoluprácu a presadzovať férové a transparentné postupy v akademickom prostredí.

Povinná literatúra

BARNARD, Allan: Social Anthropology and Human Origins. Cambridge, 2011, 196 s.

BUJNA, J. – FURMÁNEK, V. – WIEDERMANN, E. (eds.) Staré Slovensko 1. Archeológia ako veda. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2013, 244 s.

ROTBERG, R. – RABB, Theodore: Climate and History: Studies in Interdisciplinary History. Princeton University Press 1981 (2014), 292 s.

Odporúčaná literatúra

BEDNÁŘ, Petr – KUČERA, Lukáš (eds.): Moderní chemická analýza v archeologii, I. díl. Olomouc, 2021, 292.

CHAMBERLAIN, Andrew. Demography in archaeology. Cambridge: The Cambridge University Press, 2006, 235.

KALAYCI, Tuna (ed.): Archaeologies of Roads. The University of North Dakota, 2023, 429 s.

LIESKOVSKÝ, Tibor et al. Archeologické predikčné modelovanie z pohľadu geoinformatiky - Metódy a princípy. 2. prepracované vydanie. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2015, 264 s.

MAYS, Simon. The Archaeology of Human Bones. London: Routledge, 1998, 254 s.

NIKLOVÁ, Michaela – BELJAK PAŽINOVÁ, Noémi: Archeológia pravekých domácností, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 2018, 161 s.

NOVÁKOVÁ, Lucia – KOLON, Tomáš: Environmentálna archeológia: človek a príroda v staroveku I. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2022, 103 s.

NOVÁKOVÁ, Lucia – KOLON, Tomáš: Environmentálna archeológia: človek a príroda v staroveku II. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2023, 123 s.

OPITZ, Rachel – COWLEY, David: Interpreting Archaeological Topography. 3D Data, Visualisation and Observation. Oxbow Books, 288 s.

PERRIN, Kathy et al. Standardy a příručka k dobré praxi péče o archeologické fondy v Evropě. Namur (EAC Guidelines 1). Namur: Europae Archaeologia Consilium, 2014, 65 s.

PIETA, K. (ed.): Archeológia je moderná veda. Objavujeme naše (stredo)európske korene. Nitra 2020, 79 s.

PIŠÚTH, Tomáš: Úvod do evolučnej archeológie. Musaica archaeologica 1/2019, s. 7-24.

WALDRON, T. 2009: Paleopathology. Cambridge, 298 s.

Podmienky na absolvovanie predmetu:

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

3. Aktívna prezentácia čiastkových výstupov

Podmienky záverečného hodnotenia:

Príprava záverečného projektu

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 80 %.

slovenčina

Stručná osnova predmetu:

• Spoločenskovedné a prírodovedné prístupy k sformovaniu človeka, spoločnosti a kultúry.

• Premeny ľudských spoločností. Antropológia a demografia.

• Človek a krajina. Environmentálna archeológia a paleoklimatológia.

• Historická a archeologická topografia a kultúrna krajina. Historické cesty.

• Priestorové analýzy a predikčné modely.

• Použitie prírodovedných analýz pri interpretácii výsledkov archeologického výskumu.

• Interdisciplinárne prístupy pri prezentácii výsledkov historického výskumu a kultúrneho dedičstva.

Vedomosti: Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého po absolvovaní predmetu získa teoretické poznanie v oblasti interdisciplinárnych prístupov k historickému výskumu, vrátane znalostí aplikovaných metód z jednotlivých spoločenských a prírodovedných odborov.

Zručnosti: Študent si prostredníctvom absolvovania predmetu osvojí pokročilé odborové zručnosti pri aplikovaní nadobudnutých poznatkov v akademických výstupoch, vrátane analýzy a interpretácie dát z aplikovaných prírodných a spoločenských vied. Tiež sa oboznámi s prínosom a prípadnými limitáciami takto získaných dát a vie ich napríklad v kontexte práce s kultúrnym dedičstvom ďalej prezentovať nielen pre odbornú, ale aj širšiu verejnosť.

Kompetentnosti: Predmet napomáha rozvíjať prácu s prameňmi, ich pochopenie, ale aj aplikovaním získaných výsledkov. Rozvíja schopnosť pri analýze nahliadať na problém z viacerých uhlov a pri riešení aplikovať metódy a poznatky z viacerých vedných odborov.

HALBWACHS, Maurice, Gérard NAMER a Marie JAISSON. Kolektivní paměť. Vydání první. Praha: Sociologické nakladatelství, 2009.

ASSMANN, Jan. Kultura a paměť: písmo, vzpomínka a politická identita v rozvinutých kulturách starověku. Vyd. 1. Praha: Prostor, 2001.

NORA, Pierre, KRITZMAN, D. Lawrence. Realms of Memory. New York: Columbia University Press, 1996.

NORA, Pierre. Mezi pamětí a historií: problematika míst. In: MAYER, F.-BENSA, A.-HUBINGER, V. (eds.). Cahiers du CEFRES No. 10, Antologie francouzských společenských věd: Město, 2010. Dostupné na internete: https://www.cefres.cz/IMG/pdf/nora_1996_mezi_pameti_historii.pdf

LE GOFF, Jacques. Paměť a dějiny. Praha: Argo, 2007.

BURKE, Peter. Historie jako sociální paměť. In: Variety kulturních dějin. Praha: 2006, s. 50-67.

ŠUTAJ, Štefan (ed.) Košice a dejiny – dejiny Košíc. Košice: Filozofická fakulta UPJŠ, 2011.

LOWENTHAL, David. The Past is a Foreign Country. Cambridge: Cambridge University Press, 1985.

KAČÍREK, Ľuboš. Kultúrne dedičstvo Slovenska. Bratislava: Muzeológia a kultúrne dedičstvo o. z., 2016.

Variácie s pamäťou a dejinami. Forum historiae, 2008, roč. 2, č. 1. Dostupné na internete: https://forumhistoriae.sk/sk/clanky?field_tema_nid_selective=158

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

Podmienky záverečného hodnotenia:

Záverečná písomná práca.

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 80 %.

slovenský, anglicky

Stručná osnova predmetu:

Teoretické východiská vedeckého záujmu o historickú pamäť

Hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo a jeho štúdium (heritage studies)

Kolektívna pamäť a kultúrne dedičstvo

Pamäťové inštitúcie na Slovensku a v zahraničí

Koncept pamäte

Miesta pamäti podľa P. Noru

Košice ako príklad výskumu miest pamäti (historické udalosti, inštitúcie, osobnosti, symboly)

Vedomosti: Študent rozumie základným teoretickým konceptom kolektívnej pamäti, kultúrneho dedičstva a pamäťových inštitúcií. Ovláda interdisciplinárne prístupy k štúdiu pamäti, vrátane historických, kultúrnych, sociologických a antropologických perspektív. Pozná význam pamäťových miest, symbolov a inštitúcií v procese formovania identity a historického povedomia.

Zručnosti: Študent dokáže kriticky analyzovať pamäťové fenomény v lokálnom aj globálnom kontexte. Vie formulovať výskumné otázky a hypotézy týkajúce sa kultúrneho dedičstva a pamäťových praktík. Je schopný pracovať s rôznymi typmi prameňov a dát, interpretovať ich v kontexte kolektívnej pamäti a efektívne komunikovať výsledky výskumu v akademickom aj verejnom priestore.

Kompetentnosti: Študent je pripravený samostatne riešiť komplexné problémy spojené s uchovávaním, interpretáciou a prezentáciou kultúrneho dedičstva. Vie integrovať poznatky z rôznych disciplín a reflektovať spoločenský dopad historického poznania. Rozvíja schopnosť eticky a zodpovedne pracovať v pamäťových inštitúciách a aktívne prispievať k udržateľnému rozvoju kultúrneho prostredia.

Doktorand po dohode so školiteľom zrealizuje lektorskú činnosť v rozsahu minimálne 4 hodiny (alebo ekvivalent) vo forme exkurzie, prehliadky, komentovaného programu alebo workshopu pre verejnosť či školské skupiny. Prekonzultuje stručný scenár alebo osnovu, použité podklady a potvrdenie organizátora/inštitúcie o realizácii. Súčasťou je krátka reflexia zameraná na cieľovú skupinu a efektivitu zvolenej formy.

Doktorand pozná princípy interpretácie historického obsahu pre rôzne cieľové skupiny a špecifiká neformálneho vzdelávania (exkurzie, prehliadky, sprievodné programy). Rozumie zásadám bezpečnosti, etiky a primeranej komunikácie v situáciách práce s verejnosťou.

Doktorand dokáže pripraviť a realizovať lektorský výstup (exkurzia, komentovaná prehliadka, workshop, sprievodný program) s jasnou štruktúrou, odbornou korektnosťou a primeraným jazykom pre cieľovú skupinu. Vie pracovať s priestorom, artefaktmi a vizuálnymi podnetmi a flexibilne reagovať na otázky účastníkov.

Doktorand rozvíja prezentačné kompetencie, schopnosť pracovať s publikom a adaptovať obsah na konkrétnu situáciu a potreby účastníkov. Získava praktické skúsenosti s organizačným zabezpečením podujatia a profesionálnou komunikáciou vo verejnom prostredí.

Doktorand po dohode so školiteľom zrealizuje lektorskú činnosť v rozsahu minimálne 4 hodiny (alebo ekvivalent) vo forme exkurzie, prehliadky, komentovaného programu alebo workshopu pre verejnosť či školské skupiny. Prekonzultuje stručný scenár alebo osnovu, použité podklady a potvrdenie organizátora/inštitúcie o realizácii. Súčasťou je krátka reflexia zameraná na cieľovú skupinu a efektivitu zvolenej formy.

Doktorand pozná princípy interpretácie historického obsahu pre rôzne cieľové skupiny a špecifiká neformálneho vzdelávania (exkurzie, prehliadky, sprievodné programy). Rozumie zásadám bezpečnosti, etiky a primeranej komunikácie v situáciách práce s verejnosťou.

Doktorand dokáže pripraviť a realizovať lektorský výstup (exkurzia, komentovaná prehliadka, workshop, sprievodný program) s jasnou štruktúrou, odbornou korektnosťou a primeraným jazykom pre cieľovú skupinu. Vie pracovať s priestorom, artefaktmi a vizuálnymi podnetmi a flexibilne reagovať na otázky účastníkov.

Doktorand rozvíja prezentačné kompetencie, schopnosť pracovať s publikom a adaptovať obsah na konkrétnu situáciu a potreby účastníkov. Získava praktické skúsenosti s organizačným zabezpečením podujatia a profesionálnou komunikáciou vo verejnom prostredí.

Doktorand po dohode so školiteľom zrealizuje lektorskú činnosť v rozsahu minimálne 4 hodiny (alebo ekvivalent) vo forme exkurzie, prehliadky, komentovaného programu alebo workshopu pre verejnosť či školské skupiny. Prekonzultuje stručný scenár alebo osnovu, použité podklady a potvrdenie organizátora/inštitúcie o realizácii. Súčasťou je krátka reflexia zameraná na cieľovú skupinu a efektivitu zvolenej formy.

Doktorand pozná princípy interpretácie historického obsahu pre rôzne cieľové skupiny a špecifiká neformálneho vzdelávania (exkurzie, prehliadky, sprievodné programy). Rozumie zásadám bezpečnosti, etiky a primeranej komunikácie v situáciách práce s verejnosťou.

Doktorand dokáže pripraviť a realizovať lektorský výstup (exkurzia, komentovaná prehliadka, workshop, sprievodný program) s jasnou štruktúrou, odbornou korektnosťou a primeraným jazykom pre cieľovú skupinu. Vie pracovať s priestorom, artefaktmi a vizuálnymi podnetmi a flexibilne reagovať na otázky účastníkov.

Doktorand rozvíja prezentačné kompetencie, schopnosť pracovať s publikom a adaptovať obsah na konkrétnu situáciu a potreby účastníkov. Získava praktické skúsenosti s organizačným zabezpečením podujatia a profesionálnou komunikáciou vo verejnom prostredí.

BARTL, J. Úvod do štúdia dejepisu. Bratislava 2003.

BENEŠ, Z. Historický text a historická kultura. Praha 1995.

BLOCH, M. Obrana histórie: aneb Historik a jeho řemeslo. Praha 2011.

ČECHUROVÁ, J. – RANDÁK, J. (eds). Základní problémy studia moderních a soudobých dějin. Praha 2014 (jedna sekcia s príspevkami o prameňoch k novším dejinám).

FELDNER, H. – PASSMORE, K. – BERGER, S. Writing History: Theory and Practice. London 2010.

HOBSBAWM, E. On History. London 1998.

IGGERS, G. G. Dejepisectví ve 20. století. Praha 1997.

MARWICK, Arthur. The Nature of History. London 1989.

PETRÁŇ, J. Úvod do studia dějepisu 3. Nauka o historických pramenech. Praha 1983.

STELLNER, F. a kol. Úvod do studia historie. Praha 2023.

STORCHOVÁ, L. a kol. Koncepty a dějiny. Proměny pojmů v současné historické vědě. Praha 2014.

Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je:

1. účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni min. 80 %.

slovenský

1. Úvod do metodológie historického výskumu (definícia a význam metodológie v historickej vede, hlavné prístupy v historickom výskume, vývoj metodológie historického výskumu).

2. Práca s historickými prameňmi v kontexte metodológie (typológia historických prameňov, heuristika a kritika prameňov).

3. Kvantitatívne a štatistické metódy v historickom výskume (historická štatistika, demografická metóda, prosopografia, sériová analýza).

4. Kvalitatívne a interpretačné metódy v historickom výskume (mikrohistória, hermeneutika, komparatívna metóda, diskurzívna analýza, naratívne prístupy v historiografii, genealogická metóda, oral history, biografická metóda, historická antropológia).

5. Syntetické a modelové metódy (chronologická syntéza, historická geografia, historická kauzalita a argumentácia).

Vedomosti: Študenti nadobúdajú hlbokú odbornú znalosť metodiky historického výskumu. Fundovane sa orientujú v typológii prameňov naprieč historickými obdobiami. Sú dôkladne oboznámení so spektrom tradičných výskumných metód historickej vedy v oblasti základného výskumu.

Zručnosti: Dokážu identifikovať výskumný problém, navrhnúť možnosti jeho riešenia a naplánovať postupnosť výskumu. Preukazujú schopnosť výberu i aplikovania adekvátnych metód historickej vedy v závislosti od kategórie a obsahu zdrojov. Vedia vypracovať odbornú syntézu výsledkov dosiahnutých rôznymi metódami k zvolenému výskumnému problému.

Kompetentnosti: Študenti rozvíjajú svoju dispozíciu pre interdisciplinárne prístupy k historickému výskumu. Dokážu preniesť a uplatniť poznatky i zručnosti dosiahnuté v jednom výskumnom prípade do nových prípadov za účelom samostatného riešenia odborných otázok. Integrujú širšie spektrum metodologických prístupov a teoretických rámcov naprieč disciplínami pri spracovaní vlastného výskumu alebo inej odbornej úlohy.

Povinná literatúra

Toni Weller. History in the Digital Age. Londýn : Routledge, 2013, 224 s.

Odporúčaná literatúra

FRYDLOVA, Pavla. Archivace a další využití interview - zkušenosti a pochybnosti. In PETRAS, Jiří a kol. Příběh je základ... a lidé příběhy potřebují..., aneb, Teoretické a praktické aspekty orální historie: (sborníkpříspěvků z konference konané v Jihočeském muzeu v Českých Budějovicích 2009). České Budějovice: Jihočeské muzeum v Českých Budějovicích, 2010. s. 31-37. ISBN:978-80-87311-14-1.

HES, Milan. Didaktické aspekty audiovizuálního svědectví. In Moderní dějiny.cz [online], február 2013 [cit. 2020-12-20]. Dostupné na WWW: http://www.moderni-deiinv.cz/clanek/didakticke-aspekty-audiovizualniho-svedectvi/.

HLAVAČEK, Jiří. Etické aspekty zpřístupňování orálně-histprických pramenů (nejen) ve virtuálním prostoru. MEMO, 2019, č. 2, s. 25-40.

LE GOFF, Jacques. Paměť a dějiny. Praha: Agro, 2007. 264 s. ISBN 978-80-7203-862-6.

REHBERGER, Dean a Brendan COATES. File Naming in ťhe Digital Age. In Oral History in the Digital Age. [online]. [cit. 2020-06-03]. Dostupný na WWW: http://ohda.matrix.msu.edu/2012/08/file-narning-in-the-digital-age/.

Timmis, S., Broadfoot, P., Sutherland, R. and Oldfield, A. (2016), Rethinking assessment in a digital age: opportunities, challenges and risks. Br Educ Res J, 42: 454-476. https://doi.org/10.1002/berj.3215

McAlpine, K. B., & Payne, W. (2005). Burnishing the lamp of memory: documentation and preservation in the digital age. Paper presented at International Colloquium on Digital Heritage and Preservation 2005, Dundee, United Kingdom.

https://blog.royalhistsoc.org/2022/11/30/we-are-all-digital-now-1/

https://blog.royalhistsoc.org/2023/02/07/historical-research-in-the-digital-age-part-4/

https://www.ijhcs.com/index.php/IJHCS/article/viewFile/179/163

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

3. Aktívna prezentácia čiastkových výstupov

Podmienky záverečného hodnotenia:

Príprava záverečného projektu

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 80 %.

• Digitálne zdroje a historický výskum (Digitálne archívy, databázy a knižnice, Kritická analýza digitálnych prameňov)

• Metódy a nástroje digitálnej histórie (Kvantitatívne a kvalitatívne metódy v digitálnom prostredí, Softvérové nástroje pre historický výskum /OCR, GIS, Voyant Tools, atď./).

• Big Data a dejepisectvo (Možnosti využitia veľkých dát v histórii)

• Digitálne humanitné vedy a interdisciplinárne prístupy (Prepojenie histórie s informatikou, sociológiou a lingvistikou, Simulácie historických udalostí)

• Historiografia a digitálna éra (Digitálne archívy)

• Etika a metodologické výzvy digitálnej histórie (Manipulácia dejín v digitálnom prostredí (deepfakes, revizionizmus)

• Prezentácia historického výskumu v digitálnej ére

• Digitálne publikovanie a online platformy pre historikov

Vedomosti: Študent po úspešnom absolvovaní predmetu ovláda teoretické základy digitálnych zdrojov, vrátane princípov fungovania digitálnych archívov, databáz a knižníc, a rozumie metodologickým východiskám kvantitatívnych a kvalitatívnych metód v digitálnom prostredí. Zároveň pozná funkcie a teoretický rámec kľúčových nástrojov digitálnej histórie, ako sú OCR, GIS a analytické softvéry, a vníma možnosti a limity využitia veľkých dát v historickom bádání. Študent má tiež poznatky o interdisciplinárnych prepojeniach v rámci digitálnych humanitných vied a identifikuje kľúčové etické a metodologické výzvy spojené s digitálnou érou, vrátane rizík manipulácie s historickým diskurzom.

Zručnosti: Absolvent predmetu je schopný kriticky analyzovať digitálne pramene, posudzovať ich integritu a pracovne s nimi v kontexte ich digitalizácie. Dokáže aplikovať vybrané softvérové nástroje a techniky (napr. základy GIS alebo textovej analýzy) na spracovanie, vizualizáciu a interpretáciu historických dát v rámci svojho výskumu. Študent je ďalej zručný v transformácii historických informácií do štruktúrovanej podoby potrebnej pre digitálnu analýzu a je kompetentný predstaviť a komunikovať svoje výskumné zistenia prostredníctvom moderných digitálnych platforiem a publikačných formátov.

Kompetentnosti: Študent nadobúda kompetenciu samostatne iniciovať a realizovať historický výskum s využitím digitálnych metodológií, čím rozširuje tradičný rámec historiografického bádania. Je kompetentný kriticky reflektovať etické, epistemologické a metodologické dopady digitálneho prístupu na jeho vlastnú dizertačnú prácu a v rámci širšej vedeckej komunity. Taktiež rozvíja schopnosť interdisciplinárnej spolupráce a je pripravený aktívne sa zapájať do inovačných projektov prepojujúcich históriu s dátovými vedami a inými humanitnými disciplínami.

Absolvovanie mobility v trvaní 2 až 6 mesiacov na zahraničnej vedecko-výskumnej inštitúcii. Pobyt musí byť obsahovo spätý s témou dizertačnej práce alebo odborným rozvojom doktoranda. Podmienkou absolvovania je súhlas školiteľa s obsahom a cieľom mobility a predloženie oficiálneho potvrdenia o absolvovaní mobility, záverečnej správy o priebehu, výstupoch a prínosoch pobytu.

Doktorand preukazuje schopnosť samostatne a cielene realizovať výskumný projekt v zahraničnom akademickom prostredí, a integrovať nové odborné poznatky do vlastného výskumu. Rozumie medzinárodnému výskumnému kontextu, pracovným štandardom a metodologickým rámcom, ktoré presahujú domáce akademické prostredie.

Dokáže plánovať, realizovať a dokumentovať dlhodobý pobyt, aktívne udržať výskumnú kontinuitu. Zvláda odbornú komunikáciu, prezentáciu vlastného projektu, sieťovanie a spoluprácu so zahraničnými odborníkmi a inštitúciami.

Získava pokročilé kompetencie v oblasti samostatného výskumu, plánovania času a výstupov, akademickej adaptability a interkultúrnej komunikácie. Posilňuje mobilitu, internacionalizáciu výskumného profilu a schopnosť fungovať v dlhodobom odbornom kontakte mimo domáceho akademického systému.

Vörös, L. Analytická historiografia versus národné dejiny (Pisa University Press 2009)

Mannová E. Minulosť ako supermarket? Spôsoby reprezentácie a aktualizácie dejín Slovenska (VEDA 2019)

Anderson, B. Představy společenství (Karolinum 2008)

Dejiny Slovenska (Tézy) (SAV 1956)

Beneš, Z. Historický text a historická kultura (Karolinum 1995)

Berger, S. History and Idetity (Cambridge University Press 2022)

My a tí druhí v modernej spoločnosti. Eds. E. Kowalská, E. Krekovičová, G. Kiliánová (VEDA 2009)

1. Aktívna účasť na priamej výučbe (min. 80 % účasti)

2. Samostatné písomné zadanie: Kritická analýza vybraného aspektu národných dejín v rozsahu min 5 normostrán.

3. Záverečné kolokvium

Vznik národných dejín ako konceptu. Teoretické východiská: národ, identita a historické vedomie. Funkcie národných dejín v spoločnosti. Národné dejiny vs. transnacionálna perspektíva. Selektívna pamäť a zabúdanie v národnom naratíve. Štát, učebnice a inštitucionalizácia národného naratívu. Národné dejiny v slovenskom kontexte. Konflikt viacerých naratívov: menšiny, periférie a zabudnutí aktéri. Pamäťové boje a politizácia národnej minulosti. Post-národné alebo multietnické dejiny? - Súčasné prístupy- Kritika konceptu národných dejín.

Vedomosti: Študent rozumie konceptu národných dejín ako historiografickej konštrukcii a pozná jeho vývoj a význam v rôznych obdobiach. Ovláda hlavné teoretické prístupy k národu a národným dejinám a vie ich uplatniť pri interpretácii historických naratívov.

Zručnosti: Študent dokáže analyzovať a porovnať rôzne interpretácie národných dejín v akademickom i verejnom diskurze. Vie identifikovať ideologické a politické vplyvy v národnom naratíve a argumentačne reagovať na ich problematické aspekty.

Kompetentnosti: Študent rozvíja schopnosť kritického myslenia a práce s komplexnými, ideologicky zaťaženými témami. Získava citlivosť voči otázkam identity, diverzity a inklúzie, čo možno aplikovať v medziodborovej aj verejnej komunikácii.

Vypracovanie oponentského posudku na bakalársku prácu alebo iného porovnateľného oponentského alebo recenzného posudku na odborný text.

Vypracovaním posudku doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.

Vypracovanie oponentského posudku na bakalársku prácu alebo iného porovnateľného oponentského alebo recenzného posudku na odborný text.

Vypracovaním posudku doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.

Preukázanie podielu na vedení alebo riešení vzdelávacieho projektu v rozsahu najmenej 200 hodín ročne.

Účasťou na riešení vzdelávacieho projektu doktorand demonštruje schopnosť transformovať a integrovať vlastné vedecké poznanie vo svojom študijnom odbore do vzdelávania. Je spôsobilý realizovať časť vzdelávacieho procesu v súlade s aktuálnymi trendmi vysokoškolského vzdelávania a požiadavkami kladenými na úroveň komunikačných a digitálnych kompetentností, vrátane tvorby rôznych typov výstupov vrátane textových pomôcok. Preukazuje vysokú mieru zodpovednosti, kritického myslenia, samostatnosti pri riešení úloh, schopnosť tímovej práce a komunikácie s rôznymi skupinami zúčastnených strán.

Študent vypracuje a sprístupní kapitolu v učebnici, odbornej textovej pomôcke z oblasti historických vied v minimálnom rozsahu 1 autorský hárok alebo e-learningový výstup v porovnateľnom rozsahu. Výstup musí byť didakticky funkčný a určený pre konkrétnu cieľovú skupinu (napr. žiaci, študenti, samoukovia). Ak ide o e-learningový výstup (napr. modul v LMS, online lekcia, interaktívny obsah), musí obsahovať spracovaný výklad, podporné prvky (obrazový materiál, úlohy, testy, videá, odkazy) a musí byť funkčný ako samostatná výuková jednotka.

Doktorand preukazuje, že ovláda odborný historický obsah a zároveň chápe princípy jeho didaktického sprostredkovania konkrétnemu typu publika. Vie rozlíšiť medzi odborným, popularizačným a didaktickým jazykom a zohľadňuje špecifiká cieľovej skupiny (vek, vzdelávací stupeň, kurikulárne požiadavky).

Dokáže samostatne vytvoriť didakticky funkčný text – kapitolu alebo celok, ktorý spája odborne overené historické poznatky s primeranou jazykovou a vizuálnou formou. Ovláda základné princípy tvorby učebného textu: štruktúru, gradáciu, príklady, úlohy, vysvetlenia, obrazový materiál a podporu porozumenia.

Získava kompetencie v oblasti odborného písania so zreteľom na pedagogický účinok, prispôsobenie obsahu rôznym cieľovým skupinám a jasnú komunikáciu zložitých tém. Preukazuje schopnosť interdisciplinárnej spolupráce (s pedagógmi, editorom, grafikmi) a schopnosť prenášať historický výskum do vzdelávacieho prostredia.

https://europass.europa.eu/sk

https://www.euraxess.sk/

https://euraxess.ec.europa.eu/sites/default/files/euraxess_career_handbook.pdf

https://esco.ec.europa.eu/en

https://eraportal.sk/

MEŠKO, Dušan – KATUŠČÁK, Dušan – FINDRA, Ján a kol. Akademická príručka. 2., dopl. vyd. Martin: Osveta, 2005.

Vypracovanie návrhu a obhajoba vlastného CDP (Career Development Plan) podľa európskych štandardov a pokynov vyučujúceho a školiteľa

Úvod do plánovania kariéry vo výskume a akademickom prostredí. Sebapoznanie: analýza silných stránok, hodnôt a motivácií. Rozvoj odborných a prenositeľných kompetencií. Orientácia na pracovnom trhu. Európsky rámec kompetencií výskumníkov (napr. Researcher Development Framework – RDF). Sieťovanie a budovanie profesionálnych kontaktov. Tvorba kariérneho portfólia (CV, motivačný list, profesijné profily). Prezentácia a komunikácia vlastného profilu a výskumu. Možnosti mobility, granty, štipendiá a doktorandské výmeny. Individuálny plán rozvoja (Career Development Plan – CDP).

Doktorand pozná základné nástroje kariérneho plánovania a profesijného rozvoja vo výskumnom aj mimoakademickom prostredí. Orientuje sa v rámcoch rozvoja výskumníkov (napr. RDF, Euraxess), možnostiach mobility a štipendií, ako aj v očakávaniach pracovného trhu. Dokáže analyzovať svoje kompetencie a potreby, vytvoriť kariérne portfólio a formulovať realistické profesijné ciele. Vie vytvoriť a obhájiť vlastný individuálny plán kariérneho rozvoja, ktorý zohľadňuje osobné aj odborné ambície. Rozvíja schopnosť samostatného plánovania, sebareflexie a dlhodobého rozhodovania. Získava kompetencie, ktoré podporujú adaptabilitu, networking, prezentáciu vlastného profilu a celoživotné učenie.

Seixas, P. – Morton, T.: The Big Six Historical Thinking Concepts. Toronto: Nelson Education, 2013.

Wineburg, S.: Historical Thinking and Other Unnatural Acts. Philadelphia: Temple University Press, 2001.

Carretero, M. – Berger, S. – Grever, M. (eds.): Palgrave Handbook of Research in Historical Culture and Education. London: Palgrave Macmillan, 2017.

Pandel, H.-J.: Geschichtsdidaktik. Eine Theorie für die Praxis. Schwalbach/Ts.: Wochenschau Verlag, 2006.

Pandel, H.-J.: Historisches Lernen. Schwalbach/Ts.: Wochenschau Verlag, 2010.

Gautschi, P.: Geschichte lehren. Bern: Haupt Verlag, 2009.

Gautschi, P.: Kompetenzorientierter Geschichtsunterricht. Schwalbach/Ts.: Wochenschau Verlag, 2015.

Kratochvíl, V.: Metafora stromu ako model didaktiky dejepisu. Bratislava: Raabe, 2019.

Kratochvíl, V.: Pátrame po reči iného: princíp multiperspektivity teoreticky a prakticky pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť. Bratislava: Raabe, 2021

Council of Europe: Quality History Education in the 21st Century. Strasbourg.

Council of Europe: Competences for Democratic Culture. Strasbourg.

OECD: Global Competence Framework.

1. Aktívna účasť na priamej výučbe (min. 80 % účasti)

2. Spracovanie a prezentácia čiastkovej odbornej úlohy (napr. analýza kurikulárneho dokumentu, didaktického konceptu alebo výskumnej štúdie)

3. Vypracovanie projektového návrhu v rozsahu cca 10-15 normostrán, ktorý reflektuje pokročilé prístupy k dejepisnému vzdelávaniu vo vzťahu k dizertačnému výskumu doktoranda.

Dejepisné vzdelávanie ako interdisciplinárne pole výskumu. Teórie historického myslenia a historickej gramotnosti. Kurikulárne modely dejepisu v medzinárodnom porovnaní. Práca s historickými prameňmi a multiperspektivita. Kontroverzné a citlivé témy v dejepisnom vzdelávaní. Dejepis, pamäť, identita a verejný priestor. Metodológie výskumu v oblasti dejepisného vzdelávania. Inovatívne prístupy a digitálne nástroje v dejepisnom vzdelávaní. Prepojenie akademickej historiografie a vzdelávacej praxe.

Doktorand pozná kľúčové teórie a koncepcie dejepisného vzdelávania (historické myslenie, historické vedomie, práca s pamäťou, multiperspektívnosť) a rozumie ich vzťahu k súčasným kurikulárnym rámcom. Orientuje sa v metodologických prístupoch výskumu dejepisného vzdelávania a v aktuálnych odborných debatách o cieľoch, obsahu a hodnotení dejepisu.

Doktorand dokáže navrhnúť, realizovať a vyhodnotiť didakticky premyslenú učebnú jednotku alebo sekvenciu výučby dejepisu založenú na práci s prameňmi, argumentácii a rozvoji historického myslenia. Vie analyzovať učebné materiály (učebnice, e-learning, výstavy, digitálne zdroje), identifikovať ich didaktické limity a formulovať odporúčania na ich zlepšenie.

Doktorand rozvíja schopnosť prepájať výskumné poznatky s pedagogickou praxou, reflektovať vlastné vyučovanie a pracovať so spätnou väzbou v prostredí formálneho aj neformálneho vzdelávania. Získava kompetencie v oblasti komunikácie citlivých a kontroverzných tém, facilitácie diskusie a tvorby inkluzívnych vzdelávacích prístupov využiteľných naprieč edukačnými kontextmi.

1. Šanderová, J. Jak číst a psát odborný text ve společenských vědách (Slon 2005)

2. Katuščák, D. – Meško, D. – Findra, J. Akademická príručka (Osveta 2013)

3. Originality, Imitation, and Plagiarism. Teaching Writing in the Digital Age. Eds. C. Eisner, M. Vicinus (The University of Michigan Press 2008)

4. Handbook of Digital Public History. Eds. S. Noiret, M. Tebeau, G. Zaagsma (De Gruyter 2022)

1. Aktívna účasť na priamej výučbe (min. 80 % účasti)

2. Vypracovanie písomného zadania (krátka anotácia + abstrakt vlastného výskumu)

3. Realizácia krátkej individuálnej prezentácie (konferenčný príspevok alebo poster)

4. Záverečná praktická prezentácia vlastného výskumného projektu alebo témy dizertačnej práce

5. Reflexia vlastného komunikačného výkonu (krátke sebaohodnotenie)

Základy vedeckej komunikácie. Akademická prezentácia: štruktúra, argumentácia, vizualizácia. PowerPoint a alternatívy: tvorba vizuálnych prezentácií. Vedecký poster a jeho obhajoba. Konferenčný príspevok. Písomná komunikácia: abstrakt, anotácia, e-mailová etiketa. Princípy popularizácie, storytelling, vystupovanie v médiách. Podcast, video, blog: digitálne formy prezentácie histórie. Diskusia a odborná polemika. Kritika, spätná väzba a rétorika. Medziodborová komunikácia a spolupráca.

Študent ovláda princípy efektívnej prezentácie a komunikácie v akademickom a popularizačnom kontexte. Má prehľad o špecifikách komunikácie historických tém v rôznych formátoch a médiách, vrátane digitálnych nástrojov.

Dokáže pripraviť a realizovať odbornú prezentáciu, napísať kvalitný abstrakt či anotáciu a reagovať na spätnú väzbu. Vie komunikovať svoj výskum zrozumiteľne a presvedčivo v rámci akademickej aj širšej verejnosti (písomne aj ústne).

Rozvíja schopnosť jasne a presne vyjadriť myšlienky, pracovať so spätnou väzbou a zvládať odbornú argumentáciu. Získava zručnosti pre vystupovanie, tímovú spoluprácu a medziodborovú komunikáciu, ktoré sú aplikovateľné aj mimo akademickej sféry.

AUSZ, Mariusz – BUGAJSKA-WIĘCŁAWSKA, Joanna – STĘPNIK, Andrzej – SZEVCZUK, Dariusz(eds.). Turystyka w edukacji historycznej i obywatelskiej. Lublin : Uniwersytet Marii Curie-Skłodowskej. 2017. 413 s. ISBN 978-83-7784-986-6. BENEŠ, Zdeněk – GRACOVÁ, Blažena. Didaktika dějepisu: mezi socializací jedince a individuální výchovou. In STUCHLÍKOVÁ, Iva – JANÍK, Tomáš et al. Oborové didaktiky: vývoj – stav – perspektívy. BRNO : Masarykova univerzita. 2015. 465 s. ISBN 978-80-210-7884-0 ERDMANN, Elisabeth. Contemporary relevance. A category of historical science and of the didactics of history and its consequences in teachertraining,2017. In Yesterday&Today – Historyjournal of the South African society for history teaching, no. 17, s. 140- 153. ISSN 2223-0386. HARRIS, Richard – BURN, Catherine – WOOLEY, Mary (eds.). The relationship between school history and academic history. In The Guided Reader to teaching and learning History. London & New York : Taylor & Francis Group. 2014. 304 s. ISBN 978-0-415-50345-7. LABISCHOVÁ, Denisa – GRACOVÁ, Blažena. Příručka ke studiu didaktiky dějepisu. Ostrava : Ostravská univerzita v Ostravě. 2010. 276 s. ISBN 978-80-7368-584-3. LYON, Cherstin M. – NIX, Elizabeth M. – SHRUM, Rebecca K. Introducing Public history. In Introduction to public history: interpreting the past, engaging audinces. London : Rowman & Littlefield. 2017. 187 s. ISBN 978-1-4422-7222-4. PEKNÍK, Miroslav (ed.). Verejná mienka a politika – Historické vedomie slovenskej spoločnosti. Bratislava : VEDA. 2006. 264 s. ISBN 80-224-0924-3. POPP, Susanne – FURRER, Markus – GORBAHN, Katja – HAUE, Harry – HAYDN, Terry – EDEN VAN, Elize – WOJDON, Joanna (eds.). History didactics and public history. International journal of research on history didactics, history education and history culture (JHEC). Yearbook of the International society for history didactics (ISHD), 2018, no. 39. 243 s. ISSN 1608-8751. POSPĚCH, Pavel. Městský veřejný prostor: interpretativní přístup. In Sociologický časopis, 2013, vol. 49, n.1, s. 75-100. ISSN 0038-0288. SILVA, Barbara. History, narrative and the public: Toward a social dimension of history as discipline. In History didactics and public history. International journal of research on history didactics, history education and history culture (JHEC). Yearbook of the International society for history didactics (ISHD), 2018, no. 39, s. 13-30. ISSN 1608-8751. WOJDON, Joanna. Public history and History Education. In History didactics and public history. International journal of research on history didactics, history education and history culture (JHEC). Yearbook of the International society for history didactics (ISHD), 2018, no. 39, s. 5-6. ISSN 1608-8751. WYSOK, Wiesław – STĘPNIK, Andrzej (eds.). Edukacja muzealna w Polsce. Lublin : Państwowe muzeum na Majdanku. 2013. 175 s. ISBN 978-83-62816-12-5. www. https://public-history-weekly.degruyter.com

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

3. Priebežná tvorba projektu popularizačného historického podujatia vo verejnom priestore

Podmienky záverečného hodnotenia:

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Tvorba a prezentácia projektu popularizačného historického podujatia vo verejnom priestore

Slovenský

Stručná osnova predmetu:

Úvod do Public History: Vymedzenie základných pojmov; Rozdiely medzi akademickou a verejnou historiografiou; Historik a spoločenská zodpovednosť

Historiografia vo verejnom priestore: Verejný priestor a dimenzie historického vedomia. Tvorcovia a konzumenti historických naratívov, Muzealizácia dejín: Kurátorstvo, výstavníctvo, interpretácia artefaktov. Popularizácia v múzeách a kultúrnych inštitúciách

Digital Public History: VR/AR, digitálne archívy, virtuálne výstavy Moderné formy prezentácie (interaktivita, digitálne expozície)

Tvorba vlastného popularizačného projektu

Vedomosti: Študent rozumie základným pojmom, konceptom a historickému vývoju Public History ako disciplíny, ktorá sprostredkúva historické poznanie širokej verejnosti. Chápe rozdiely medzi akademickou historiografiou a verejným používaním dejín vrátane role historika vo verejnom priestore a jeho spoločenskej zodpovednosti. Pozná hlavné formy prezentácie dejín vo verejnom priestore, najmä prostredníctvom múzeí, pamäťových inštitúcií a kultúrnych podujatí. Má prehľad o digitálnych nástrojoch Public History a ich využití pri tvorbe historického naratívu. Pozná základné princípy interpretácie historických artefaktov a kurátorských postupov pri tvorbe výstav a popularizačných projektov.

Zručnosti: Študent vie identifikovať a analyzovať aktérov, publikum a mechanizmy tvorby historického povedomia vo verejnom prostredí. Dokáže navrhovať a pripravovať popularizačný historický obsah vhodný pre rôzne cieľové skupiny a médiá. Dokáže navrhnúť a štrukturovať menší Public History projekt. Dokáže využívať digitálne nástroje v procese popularizácie dejín vrátane interaktívnych a multimediálnych foriem prezentácie. Vie odborne komunikovať historický obsah laickému publiku.

Kompetentnosti: Študent je schopný niesť odbornú a etickú zodpovednosť za sprostredkovanie

historického poznania verejnosti a za jeho spoločenský dopad. Dokáže pracovať v interdisciplinárnom tíme a efektívne spolupracovať s odborníkmi z múzejníctva, kultúrneho manažmentu alebo digitálnych médií. Flexibilne a tvorivo reaguje na potreby a očakávania verejnosti pri prezentácii dejín. Uvedomuje si dôležitosť kritického prístupu k pamäťovým politikám, historickým mýtom a mediálnemu zobrazovaniu dejín v spoločnosti. Rozvíja kompetencie pre ďalší profesionálny rast v oblasti Public History a popularizácie dejín, vrátane schopnosti reflektovať vlastné výsledky a prijímať spätnú väzbu.

FELDNER, H. – PASSMORE, K. – BERGER, S. Writing History: Theory and Practice. London 2010.

IGGERS, G. G. Dejepisectví ve 20. století. Praha 1997.

STORCHOVÁ, L. a kol. Koncepty a dějiny. Proměny pojmů v současné historické vědě. Praha 2014.

A najmä literatúra k jednotlivým vybraným témam.

Študent vypracuje samostatnú analytickú vedeckú prácu z oblasti dejín Slovenska, ktorá sa tematicky neprekrýva s jeho dizertačnou prácou. Tému si študent vyberá po konzultácii s vyučujúcim, s ktorým pribežne prácu konzultuje. Text má rozsah minimálne 20 000 znakov vrátane poznámkového aparátu a bibliografie. Práca musí byť vypracovaná v súlade s odbornými a formálnymi náležitosťami vedeckého textu a obhájená pred vyučujúcim.

Identifikácia témy ročníkovej práce. Fáza spracovávania a konzultácií. Interpretácia témy do konkrétnej dohodnutej formy a jej prezentovanie.

Doktorand preukazuje prehľad v oblasti dejín Slovenksa a schopnosť samostatne identifikovať výskumný problém mimo hlavnej témy dizertácie. Ovláda odbornú literatúru, pramene a metodologické prístupy relevantné pre tému práce a vie ich analyticky využiť.

Dokáže samostatne vypracovať vedecký text, založený na práci s historickými prameňmi a literatúrou, ktorý obsahuje výskumné otázky, metodológiu a argumentačný výklad. Vie interpretovať historický materiál v kontexte slovenskej historiografie a sformulovať závery podporené dôkazmi.

Rozvíja schopnosť systematickej vedeckej práce mimo hlavného výskumného zamerania, flexibilitu v práci s novým materiálom a rozšírenie odbornej adaptability. Posilňuje písomnú argumentáciu, analytické myslenie a zručnosti akademického štýlu písania, ktoré sú uplatniteľné aj mimo dizertačného výskumu.

Mullaney, Thomas S., and Christopher Rea. Where Research Begins: Choosing a Research Project That Matters to You (and the World). Chicago, Ill.: University of Chicago Press, 2022.Chapter 1.

Smith, Anthony D. The Nation in History: Historiographical Debates About Ethnicity and Nationalism. Hanover, New Hampshire: University Press of New England, 2000.Chapter 2.

Oliver Daddow, 'The Ideology of Apathy: Historians and Postmodernism', Rethinking History, 8:3 (2004), 437-57

Richard J. Evans, In Defence of History (London: Granta, 2000), esp. introduction and ch.1.

Eric Foner, Who Owns History? Rethinking the Past in a Changing World (New York: Hill & Wang, 2003), preface and ch.1

Francis Haskell, History and Its Images: Art and the Interpretation of the Past (New Haven: Yale University Press, 1995)

Eric Hobsbawm, On History (London: Weidenfeld and Nicholson, 1997)

Richard Howells and Robert Matson, Using Visual Evidence (London: Open University Press, 2009)

Lynn Hunt (ed.), The New Cultural History (Berkeley: University of California Press, 1989)

Kelley, Donald R., Frontiers of History: Historical Inquiry in the Twentieth Century (New Haven: Yale University Press, 2006)

Iggers, Georg, Historiography in the Twentieth Century: From Scientific Objectivity to the Postmodern Challenge (Middletown: Wesleyan University Press, 1997)

Jordanova, Ludmilla, History in Practice, 2nd edn (London: Hodder Arnold, 2008)

Arnaldo Momigliano, The Classical Foundations of Modern Historiography (Berkeley: University of California Press, 1990)

Peter Novick, That Noble Dream: Objectivity and the American Historical Profession (Cambridge: Cambridge University Press, 1998)

Študent vypracuje samostatnú analytickú vedeckú prácu z oblasti svetových dejín, ktorá sa tematicky neprekrýva s jeho dizertačnou prácou. Tému si študent vyberá po konzultácii s vyučujúcim, s ktorým pribežne prácu konzultuje. Text má rozsah minimálne 20 000 znakov vrátane poznámkového aparátu a bibliografie. Práca musí byť vypracovaná v súlade s odbornými a formálnymi náležitosťami vedeckého textu a obhájená pred vyučujúcim.

Identifikácia témy ročníkovej práce. Fáza spracovávania a konzultácií. Interpretácia témy do konkrétnej dohodnutej formy a jej prezentovanie.

Doktorand preukazuje znalosť zvoleného historického problému v širšom medzinárodnom, komparatívnom alebo transregionálnom kontexte. Ovláda prístupy a koncepty historiografie, ktoré presahujú národný rámec (napr. globálne dejiny, koloniálne štúdie, komparatívna história, dejiny ideológií či medzinárodných vzťahov).

Dokáže pracovať s cudzojazyčnými primárnymi alebo sekundárnymi zdrojmi, overiť ich kontext a uplatniť ich v analytickej práci. Vie zostaviť vedecký text, ktorý reflektuje metodologické výzvy práce v oblasti svetových dejín a zvláda argumentáciu nad rámec lokálneho výskumu.

Rozvíja interkultúrne myslenie, schopnosť abstrahovať a prepájať udalosti a javy v širšom historickom rámci. Posilňuje kompetenciu kritickej práce s globálnymi témami, orientáciu v cudzích historiografiách a schopnosť prepájať poznatky naprieč kultúrami a regiónmi.

Thomas Bender (ed.), Rethinking American History in a Global Age. University of California Press : Berkeley and Los Angeles 2002. ISBN 0-520-23058-2

Pierre-Yves Saunier, Transnational History - Introduction. Transnational History, Theory & History, Palgrave Macmillan, 2013. ISBN 978-0-333-91921-1.

Akira Iriye, Global and Transnational History: The Past, Present, and Future (London : Palgrave Pivot 2012. ISBN 978-1-137-29982-6.

https://ieg-ego.eu/en/threads/theories-and-methods/transnational-history

https://iantyrrell.wordpress.com/

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

Podmienky záverečného hodnotenia:

Záverečná písomná práca.

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 80 %.

slovenský, anglicky

Úvod do nadnárodných dejín

Konkurenčné koncepty

Typy nadnárodných dejín (nadnárodné priestory)

Čas a priestor (otázka meniacich sa priestorových vzťahov a zmien času)

Miesto a rôzne priestorové úrovne (mentálne priestory a mentálne mapy)

Vedomosti: Študent rozumie kľúčovým teoretickým a metodologickým východiskám transnacionálnej histórie ako interdisciplinárneho prístupu prekračujúceho hranice národných štátov. Pozná základné koncepty analýzy nadnárodného pohybu ľudí, ideí, tovarov a inštitúcií v historickom výskume. Chápe rolu času a priestoru v nadnárodných dejinách, vrátane premenlivosti priestorových vzťahov, mierok a mentálnych máp.

Zručnosti: Študent dokáže formulovať výskumné otázky, hypotézy a analytické tézy so zohľadnením komplexity a viacúrovňovej povahy transnacionálnych javov. Vie využívať interdisciplinárne metódy pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi, najmä pri sledovaní nadnárodného pohybu fenoménov v globálnom priestore. Dokáže porovnávať a prepájať rôzne priestorové perspektívy historického výskumu a interpretovať ich v kontexte globálnych dejín. Je schopný odborne komunikovať výsledky svojej práce, jasne argumentovať a viesť kritickú diskusiu k témam súvisiacim s transnacionálnou históriou.

Kompetentnosti: Študent je pripravený samostatne riešiť zložité vedecké problémy historického výskumu, ktoré presahujú hranice tradičných národných naratívov. Je schopný integrovať globálne perspektívy do svojho doktorandského výskumu a prispieť k rozvoju odbornej akademickej diskusie. Uvedomuje spoločenský a kultúrny význam transnacionálne orientovaného historického poznania a využíva ho korektne v rôznych odborných situáciách.

Vedenie bakalárskej práce alebo inej porovnateľnej práce (práca ŠVK, konzultant diplomovej alebo rigoróznej práce a pod.) podľa pokynov školiteľa.

Vedením práce doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.

Vedenie bakalárskej práce alebo inej porovnateľnej práce (práca ŠVK, konzultant diplomovej alebo rigoróznej práce a pod.) podľa pokynov školiteľa.

Vedením práce doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.

Doktorand zrealizuje vlastnú pedagogickú činnosť v rozsahu podľa platných predpisov UPJŠ pod odborným vedením školiteľa alebo garanta predmetu. Odkonzultuje prípravu na výučbu, použité materiály. Súčasťou je potvrdenie vyučujúceho/garanta predmetu o rozsahu a kvalite realizácie.

Doktorand pozná didaktické princípy vysokoškolskej výučby v historických vedách, vrátane formulovania cieľov učenia, výberu obsahu a primeraných metód hodnotenia. Rozumie zásadám pedagogickej etiky, inkluzívnej komunikácie a základom práce so študentskou skupinou v akademickom prostredí.

Doktorand dokáže pripraviť a viesť vybrané časti výučby (seminárne cvičenia, metodické bloky, vedenie diskusie, hodnotenie čiastkových výstupov) v nadväznosti na sylabus a pod odborným dohľadom školiteľa/garanta predmetu. Vie vypracovať učebné materiály, zadania a poskytnúť študentom konštruktívnu spätnú väzbu.

Doktorand rozvíja schopnosť jasne a zrozumiteľne komunikovať odborný obsah, moderovať diskusiu a zvládať dynamiku skupiny v rôznych situáciách. Získava kompetencie v oblasti plánovania, zodpovednosti za priebeh výučby a reflexie vlastnej pedagogickej práce.

Doktorand zrealizuje vlastnú pedagogickú činnosť v rozsahu podľa platných predpisov UPJŠ pod odborným vedením školiteľa alebo garanta predmetu. Odkonzultuje prípravu na výučbu, použité materiály. Súčasťou je potvrdenie vyučujúceho/garanta predmetu o rozsahu a kvalite realizácie.

Doktorand pozná didaktické princípy vysokoškolskej výučby v historických vedách, vrátane formulovania cieľov učenia, výberu obsahu a primeraných metód hodnotenia. Rozumie zásadám pedagogickej etiky, inkluzívnej komunikácie a základom práce so študentskou skupinou v akademickom prostredí.

Doktorand dokáže pripraviť a viesť vybrané časti výučby (seminárne cvičenia, metodické bloky, vedenie diskusie, hodnotenie čiastkových výstupov) v nadväznosti na sylabus a pod odborným dohľadom školiteľa/garanta predmetu. Vie vypracovať učebné materiály, zadania a poskytnúť študentom konštruktívnu spätnú väzbu.

Doktorand rozvíja schopnosť jasne a zrozumiteľne komunikovať odborný obsah, moderovať diskusiu a zvládať dynamiku skupiny v rôznych situáciách. Získava kompetencie v oblasti plánovania, zodpovednosti za priebeh výučby a reflexie vlastnej pedagogickej práce.

Doktorand zrealizuje vlastnú pedagogickú činnosť v rozsahu podľa platných predpisov UPJŠ pod odborným vedením školiteľa alebo garanta predmetu. Odkonzultuje prípravu na výučbu, použité materiály. Súčasťou je potvrdenie vyučujúceho/garanta predmetu o rozsahu a kvalite realizácie.

Doktorand pozná didaktické princípy vysokoškolskej výučby v historických vedách, vrátane formulovania cieľov učenia, výberu obsahu a primeraných metód hodnotenia. Rozumie zásadám pedagogickej etiky, inkluzívnej komunikácie a základom práce so študentskou skupinou v akademickom prostredí.

Doktorand dokáže pripraviť a viesť vybrané časti výučby (seminárne cvičenia, metodické bloky, vedenie diskusie, hodnotenie čiastkových výstupov) v nadväznosti na sylabus a pod odborným dohľadom školiteľa/garanta predmetu. Vie vypracovať učebné materiály, zadania a poskytnúť študentom konštruktívnu spätnú väzbu.

Doktorand rozvíja schopnosť jasne a zrozumiteľne komunikovať odborný obsah, moderovať diskusiu a zvládať dynamiku skupiny v rôznych situáciách. Získava kompetencie v oblasti plánovania, zodpovednosti za priebeh výučby a reflexie vlastnej pedagogickej práce.

Denscombe, Martyn. The Good Research Guide for Small Scale Social Research Projects. Maidenhead : Open University Press, 2014.

Pracovný program Horizon Europe (vybrané pasáže) - https://ec.europa.eu/info/designing-next research-and-innovation-framework-programme/what-shapes-next-framework-programme_en ; https://www.visegradfund.org/ ; www.apvv.sk ; https://www.minedu.sk/podpora-vysokoskolskej vedy-a-techniky-vega-kega/ ; https://www.upjs.sk/pracoviska/ccvapp/podpora-projektov/ grantove-schemy/vvgsupjs

Študent vypracuje podľa pokynov vyučujúceho fiktívny alebo reálny projektový návrh súvisiaci s témou dizertačnej práce (vrátane cieľov, pracovného plánu, rozpočtu a rizík) . Súčasťou je krátka prezentácia návrhu a zapracovanie spätnej väzby. Podmienkou je aktívna účasť na výučbe alebo konzultáciách a splnenie priebežného a záverečného hodnotenia na úrovni min. 80 %.

Čo je to výskumný projekt a ako pripraviť jeho kvalitný návrh. Životný cyklus projektu (príprava – podanie – realizácia – reporting – uzatvorenie; konštrukcia pracovných balíkov, harmonogram, míľniky a deliverables; rozpočet: personálne náklady, cestovné, služby, materiál, režijné; oprávnené výdavky a typické chyby; riadenie rizík, zmenové riadenie, kontrolné mechanizmy, auditovateľnosť; partnerstvá a tímy: roly, zodpovednosti, komunikácia, dohody, spoluautorské a dátové otázky; etika, integrita, konflikt záujmov, ochrana údajov, autorské práva; otvorená veda). Možnosti získavania podpory na výskumné projekty prostredníctvom národných grantových agentúr. Možnosti získavania podpory na výskumné projekty prostredníctvom medzinárodných grantových agentúr. Príprava vlastného návrhu grantového projektu pre jednu z aktuálnych výziev.

Doktorand pozná základné princípy projektového cyklu a štruktúru grantových schém relevantných pre výskum v historických vedách a príbuzných oblastiach. Rozumie logike projektového plánovania (ciele–výstupy–indikátory), základom rozpočtovania, rizikového manažmentu a pravidlám zodpovednej realizácie a reportingu.

Doktorand dokáže pripraviť stručný projektový zámer a základnú grantovú žiadosť, vrátane formulácie cieľov, pracovného plánu, rozpočtu a očakávaných výstupov. Vie identifikovať typické riziká, navrhnúť opatrenia, a pripraviť jednoduchý rámec monitorovania a vecného/finančného reportingu.

Doktorand rozvíja schopnosť plánovať a riadiť úlohy v čase, komunikovať v tíme a prijímať rozhodnutia na základe cieľov, obmedzení a rizík. Získava kompetencie využiteľné v akademickej aj neakademickej praxi: projektové myslenie, zodpovednosť za zdroje a výsledky, a základnú grantovú a administratívnu gramotnosť.