Literatúra podľa témy a odporúčaní vedúceho práce.
Podľa pokynov OZŠP.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického
podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č.
21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach a jej súčastiach a v zmysle platných dodatkov. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Súčasťou obhajoby práce je diskusia, v priebehu ktorej sú členovia skúšobnej komisie oprávnení
klásť otázky zo širšieho okruhu problémov súvisiacich s obhajovanou témou záverečnej práce.
slovenský
Prezentácia výsledkov bakalárske práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie
otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného
odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom
absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení
vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent
preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska.
Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach
záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň a v zmysle platných dodatkov.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
1. BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga. Praha: Grada. 167 s.
2. ČECHOVSKÁ, I., MILEROVÁ, H., NOVOTNÁ, V. Aqua-fitness. Praha: Grada. 136 s.
3. EVANS, M ., HUDSON, J., TUCKER, P. 2001. Umění harmonie: meditace, jóga, tai-či, strečink. 192 s.
4. JARKOVSKÁ, H., JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilováni s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. 209 s.
5. KOVAŘÍKOVÁ, K. 2017. Aerobik a fitness. Karolium, 130 s.
Ukončenie: Absolvovanie
Podmienky úspešného absolvovania
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- úspešné absolvovanie praktickej časti - aerobik, cvičenie vo vode, joga, pilates a iné.
Slovenský jazyk
1. Zásady cvičení - nízky aerobik, vysoký aerobik, základné kroky a cuing
2. Zásady cvičení aqua fitness
3. Zásady cvičení Pilates
4. Zdravotné cvičenia
5. Posilňovanie s vlastnou váhou, s náčiním.
6. Plávanie
7. Uvoľňovacie jogové cvičenia
8. Power joga
9. Jogová relaxácia
10. Záverečné hodnotenie
Študenti môžu využiť okolie na rôzne športy ponúkané danou destináciou – plávanie, rafting, volejbal, futbal, stolný tenis, tenis, resp. iné, predovšetkým vodné športy.
Obsahový štandard
Študent preukáže zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je obsahovo daný sylabom predmetu a povinnou literatúrou.
Výkonový štandard
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je po absolvovaní predmetu schopný:
- ovládať základné kroky aerobiku a základy zdravotných cvičení,
- neverbálne a verbálne komunikovať s klientmi počas cvičenia,
- organizovať a riadiť proces zameraný na oblasť pohybovej rekreácie vo voľnom čase.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 1 / 2 Za obdobie štúdia: 14 / 28
Metóda štúdia: prezenčná
Čepan, O. – Kusý, I. – Šmatlák, S. – Noge, J.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava:
Vydavateľstvo SAV 1965.
Kákošová, Z.: Kapitoly zo slovenskej literatúry (9. – 18. stor.). Bratislava: Univerzita
Komenského 2001.
Kraus, C.: Slovenský literárny romantizmus. Martin, Vydavateľstvo MS 1999.
Minárik, J.: Dejiny slovenskej literatúry 1. Bratislava: SPN 1985.
Minárik, J.: Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN 1980.
Minárik, J.: Renesančná a humanistická literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN
1985.
Minárik, J.: Baroková literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN 1984.
Mišianik, J.: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1974.
Pišút, M. – Rosenbaum, K. – Kochol, V.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava:
Vydavateľstvo SAV 1960.
Považan, J.: Bernolák a bernolákovci. Martin: Osveta 1990.
Sedlák, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I. Martin: Matica slovenská 2009.
Šmatlák, S. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II. Bratislava: LIC 2002 1999
Aktívna účasť na seminároch (analýza a interpretácia textov). 30 %
Záverečné vyhodnotenie nadobudnutých poznatkov a zručností písomnou formou z okruhov
prednáškových tém a seminárov. 70 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v
AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % –
56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
1) K problematike staršej slovenskej literatúry a obrodeneckej literatúry. Periodizácia.
2) Spoločenské a politické podmienky vzniku Veľkej Moravy. Kultúra Veľkej Moravy a
počiatky slovanského písma. Stredoveká legenda.
3) Východiská slovenského humanizmu a renesancie, špecifiká, členenie. Charakter ľúbostnej
poézie v období humanizmu.
4) Literárny hrdina humanizmu a renesancie (historické piesne 16. a 17. storočia). Tematické
zdroje, jazyková pestrosť a kompozícia historických piesní.
5) Poetika baroka, antitéza a jej kompozičná realizácia. Hrdina v memoárovej a cestopisnej
literatúre. Baroková poloľudová a jarmočná poézia.
6) Vývin duchovnej poézie od stredoveku po barok. Vzťah náboženskej a svetskej poézie.
2
Baroková náuková spisba.
7) Charakter dramatickej tvorby od stredoveku po barok.
8) Slovenské národné obrodenie a obrodenecká literatúra. Všeobecná charakteristika, ideové
tendencie a fázy národného obrodenia. Osvietenecké myšlienky a národnobuditeľské snahy.
9) Literárny klasicizmus. Myšlienka slovanskej vzájomnosti a jej realizácia. Poetika, estetika
a genológia.
10) Preromantické a biedermeierovské tendencie. Špecifiká slovenského romantizmu v
kontexte spoločenských a politických pomerov. Koncepcia slovenského mesianizmu.
11) Vyvrcholenie obrodeneckých snáh: filozofická a folklórna orientácia štúrovskej literatúry.
Vývin slovenskej umelej balady. Romantický hrdina v poézii a próze.
12) Vývin drámy od osvietenstva po romantizmus. Dráma v postromantickom a matičnom
období.
Študent nadobudne vedomosti o špecifikách periodizácie staršej slovenskej literatúry
a literatúry 19. storočia. Osvojí si detailné princípy historickej poetiky v stredovekom,
humanisticko-renesančnom, barokovom, klasicistickom a romantickom kontexte. Nadobudne
znalosti o kľúčových dielach a ich autoroch v interpretačných a faktických súvislostiach.
Bude schopný vysvetliť osobitosti jednotlivých žánrov a synkretických princípov v dobových
európskych kontextoch. Bude ich vedieť aplikovať pri interpretácii konkrétnych textov.
Získava odborné profesijné kompetencie z oblastí historickej poetiky a literárnej kultúry na
Slovensku od stredoveku po matičné obdobie. Dokáže sa uplatniť v literárnych a kultúrnych
redakciách printových a elektronických médií.
Absolvent predmetu dokáže čítať historické texty s porozumením a v dobových socio-kultúrnych kontextoch, a to vo viacerých variantoch domáceho jazyka (staroslovienčiny,
biblickej češtiny, slovakizovanej češtiny, kultúrnej slovenčiny a dobovej spisovnej
slovenčiny). Vedomosti z predmetu vie použiť v nadväzujúcich literárnovedných a
mediologických disciplínach.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 1 / 2 Za obdobie štúdia: 14 / 28
Metóda štúdia: prezenčná
Bartošová, Z. a kol.: Umenie na Slovensku : stručné dejiny obrazov. Bratislava: Slovart 2009.
Cesnaková-Michalcová, M.: Kapitoly z dejín slovenského divadla : od najstarších čias po
realizmus. Bratislava: SAV 1967.
Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava: LIC 2004.
Mokrý, J. – Tvrdoň, L.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava: SPN 1964.
Polák, M.: Divadlo : jeho cesta dejinami. Bratislava: Perfekt 2009.
Sedlák, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II. LIC: Martin 2009, 2009.
Šmatlák, S. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II. Bratislava: LIC 2002, 1999.
Šutor, L.: Knižná dráma Viliama Klimáčka. In: K poetologickým a axiologickým aspektom
slovenskej literatúry po roku 2000, Prešov: Filozofická fakulta, 2018.
Šutor, L.: Knižná dráma Viliama Klimáčka II. In: K poetologickým a axiologickým aspektom
slovenskej literatúry po roku 2000, Prešov: Filozofická fakulta, 2020.
Šutor, L.: Žánrové špecifiká slovenskej ekodrámy (literárnovedný pohľad). In: Človek v
konflikte s prírodou, Bratislava: Divadelný ústav, 2023.
Žigo, P. a kol.: Kapitoly z dejín slovenskej kultúry. Bratislava: AEP 2004.
Aktívna účasť na seminároch (analýza a interpretácia textov). 30 %
Záverečné vyhodnotenie nadobudnutých poznatkov a zručností písomnou formou z okruhov
prednáškových tém a seminárov 70 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v
AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % –
56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
1. Koncepty literárnej kultúry a periodizácia dejín literárneho umenia od konca 19. storočia po
súčasnosť. Nadväzovanie na predchádzajúce etapy vo vývine slovenskej literatúry a kultúry.
2. Vrcholný realizmus v slovenskej prozaickej a dramatickej literatúre. Hlavné myšlienkové
prúdy prelomu 19. a 20. storočia.
3. Špecifiká realistickej poézie. Kultúrny kontext secesie na Slovensku. Typy literárneho
realizmu.
4. Slovenská literárna moderna. Generačné prelínanie s realizmom. Symbolizmus a kultúrny
kontext umeleckej moderny na Slovensku.
5. Kultúra a umenie Slovenska v období rokov 1918 – 1945. Slovenská medzivojnová próza.
Obroda folklórnej tradície vo vysokom umení. Expresionizmus.
6. Slovenská medzivojnová poézia. Žánre a predstavitelia. Avantgardné prúdy.
7. Slovenská medzivojnová dráma. Rozvoj divadelníctva po prvej svetovej vojne.
8. Kultúra a umenie Slovenska v období rokov 1945 – 1989. Smerovanie slovenskej poézie po
druhej svetovej vojne. Oficiálne, polooficiálne a neoficiálne umenie.
9. Smerovanie slovenskej prózy po druhej svetovej vojne. Rozvoj a útlm postmoderného
umenia.
10. Vývin slovenskej drámy po druhej svetovej vojne. Rozvoj rozhlasovej a televíznej drámy
na Slovensku.
11. Súčasná situácia v kultúre a umení na Slovensku. Slovenská poézia po roku 1989.
12. Slovenská próza a dráma po roku 1989. Popkultúra v umení na Slovensku.
1. Vedomosti: Študent pri absolvovaní predmetu postupne získava vedomosti z dejín modernej slovenskej literatúry s dôrazom na najvýraznejšie myšlienkové, kultúrne, mediálne a estetické tendencie 20. a 21. storočia.
2. Zručnosti: Študent dokáže aplikovať nadobudnuté teoretické vedomosti pri interpretáciách konkrétnych textov. V syntéze si osvojí základné estetické matrice historických literárnych periód, na ktoré je schopný napájať informácie z rôznych druhov umenia, médií a príbuzných komunikátov. Vie sa dobre orientovať v dejinách literatúry od konca 19. storočia po súčasnosť.
3. Profesijné kompetencie: Absolvent predmetu je schopný samostatne uplatňovať literárnovedné vedomosti a analytické zručnosti v praxi, napríklad pri odbornom spracovávaní literárnych textov v kultúrnych a umeleckých redakciách elektronických a printových médií.
4. Prenositeľné kompetencie: Študent dokáže porozumieť rôznym druhom textov. Dokáže vnímať literárny komunikát vo viacerých významových rovinách a kultúrnych kontextoch, preniknúť k hlbším významom a vyhodnotiť estetickú, noetickú a spoločenskú hodnotu textov. Svoje vedomosti je schopný odborne a zrozumiteľne odprezentovať vo forme individuálneho aj skupinového výstupu.
www.bbclearningenglish.com
Monaco P.: History of American Movie, Scarecrow Press Inc., 2010
Beard Ch. A.: History of the United States, Renaissance Classics, 2012
Ceramella N., Lee E.: Cambridge English for the Media, CUP, 2008
McCarthy M., O´Dell F. - Academic Vocabulary in Use, CUP, 2008
Aktivita na hodinách, max. 1 absencia.
Test v 13./14.týždni.
Prezentácia. Domáce zadanie.
Záverečné hodnotenie = priemer získaných hodnotení za test a prezentáciu.
Stupnica hodnotenia: A 93-100%, B 86-92%, C 79-85%, D 72-78%, E 65-71%, FX 64% a menej.
Anglický jazyk na úrovni B2 podľa SERR.
História americkej a britskej kinematografie
Prezentácie, analýza a diskusia k jednotlivým filmom
Vybrané funkcie jazyka: vedenie diskusie, prezentovanie svojich postrehov a názorov, argumentácia, oponovanie, analýza prezentovaného a pod.
História americkej a britskej kinematografie.
Prezentácie, analýza a diskusia k jednotlivým filmom.
Vybrané funkcie jazyka: vedenie diskusie, prezentovanie vlastných postrehov a názorov, argumentácia, oponovanie, analýza prezentovaného a pod. Prezentačné zručnosti: jazykové prostriedky potrebné pre efektívnu odbornú prezentáciu, štruktúra prezentácie a i.
Upevnenie jazykových zručností študentov (hovorenie a počúvanie s porozumením), zvýšenie jazykovej kompetencie študentov (osvojenie si vybraných fonologických, lexikálnych a syntaktických vedomostí), rozvoj pragmatickej kompetencie študentov (osvojenie si schopnosti vyjadrovať vybrané funkcie jazyka), rozvoj prezentačných zručností a i. na úrovni B2 podľa SERR so zameraním na odborný jazyk a terminológiu študijného odboru Masmédiálna komunikácia.
Bazin, A. (2009). Co je to film? Praha: Český filmový ústav.
Bordwell, D., & Thompson, K. (2011). Dějiny filmu: Přehled světové kinematografie. Praha: Nakladatelství AMU.
Bordwell, D., & Thompson, K. (2011). Umění filmu: Úvod do studia formy a stylu. Praha: Nakladatelství AMU.
Grodal, T. (1999). Moving Pictures: A New Theory of Film Genres, Feelings, and Cognition. Oxford: Oxford University Press.
Macek, V., & Paštéková, J. (2016). Dejiny slovenskej kinematografie 1896–1969 (2. rozšírené vydanie). Bratislava: Slovenský filmový ústav.
Monaco, J. (2004). Jak číst film. Praha: Albatros. ISBN 978-80-00-01410-4
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.
2. Aktivita na seminári.
3. Ústna prezentácia (7 – 15 minút) – Interpretácia filmového diela alebo analýza problému filmovej estetiky (možno využiť power point a pod.). Každý týždeň prezentujú vybraní študenti podľa abecedného zoznamu.
4. Filmová esej v rozsahu 2 – 7 minút, ktorú študent odovzdáva najneskôr do konca výučby v zimnom semestri.
Po spätnej väzbe z ústnej prezentácie si študent pripraví námet, scenár a finálnu filmovú esej, ktorou bude interpretovať jedno filmové dielo alebo analyzovať konkrétny jav filmovej estetiky s príkladmi z viacerých filmov. Primárne sa hodnotí úroveň argumentácie vlastného výkladu a schopnosť viesť kritickú diskusiu na danú tému (80%). Sekundárne sa hodnotí aj technické spracovanie filmovej eseje (20%). Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod, oboznámenie s predmetom.
2. Metódy výskumu filmu a základy filmového jazyka.
3. Predchodcovia kinematografie a zrod filmu (optické hračky, fotografia, bratia Lumièrovci, Méliès, Porter; filmy: La Sortie de l’usine Lumière (1895), Cesta na Mesiac (1902), Veľká vlaková lúpež (1903)).
4. Formovanie klasického filmu (Griffith, nástup štúdií, naratívna kontinuita, film: Intolerance (1916)).
5. Avantgardy 20. rokov (surrealizmus, dada, nemecký expresionizmus, sovietska montáž; filmy: Kabinet doktora Caligariho (1920), Križník Potemkin (1925), Andalúzsky pes (1929)).
6. Hollywood nemého obdobia a prechod na zvuk (slapstick, star system, The Jazz Singer, zrod nových žánrov; filmy: The Kid (1921), The Jazz Singer (1927)).
7. Film medzi vojnami a začiatok 40. rokov (Hollywood 30. rokov, francúzsky poetický realizmus, propaganda a Občan Kane; filmy: It Happened One Night (1934), Nábrežie hmiel (1938), Občan Kane (1941)).
8. Povojnový film a nové európske vlny (taliansky neorealizmus, francúzska nová vlna, československá nová vlna; filmy: Zlodeji bicyklov (1948), Na konci s dychom (1960), Ostro sledované vlaky (1966)).
9. New Hollywood a transformácia amerického filmu (rozpad štúdiového systému, nové autorské prístupy, žánrové inovácie; filmy: Bonnie a Clyde (1967), Krstný otec (1972)).
10. Blockbustery, žánre a nezávislá produkcia (vznik blockbustera, sci-fi, horor, nezávislý film 80.–90. rokov; filmy: Star Wars (1977), Sex, lies, and videotape (1989), Do the Right Thing (1989)).
11. Svetová kinematografia mimo Hollywoodu (Japonsko, Hongkong, Latinská Amerika, Afrika, európsky autorský film; filmy: Sedem samurajov (1954), Cidade de Deus (2002), Paríž, Texas (1984).
12. Postmoderný a digitálny film (postmoderná estetika, digitalizácia, globalizácia filmovej kultúry;
filmy: Pulp Fiction (1994), Matrix (1999), Avatar (2009)).
13. Súčasné globálne kino (filmy: Parasite (2019), Mad Max (2015), Anora (2024)).
1. Vedomosti: Študent pozná hlavné vývojové tendencie svetovej kinematografie. Ovláda metódy výskumu filmovej estetiky a základy filmového jazyka. Vďaka tomu dokáže interpretovať význam a prisúdiť vývinovú hodnotu jednotlivým filmovým dielam.
2. Zručnosti: Študent dokáže zaradiť konkrétne filmy do historického kontextu. Vie analyzovať, interpretovať a prezentovať rozhodujúce javy dejín filmovej estetiky nielen v ústnej/písomnej podobe, ale aj v čoraz populárnejšom metažánri filmovej eseje.
3. Profesijné kompetencie: Študent dokáže porovnávať rôznorodé filmové smery a autorské poetiky. Vie pracovať s odbornými zdrojmi aj so samotným filmovým materiálom syntetickým spôsobom. Dokáže využívať metatextuálne a paratextuálne filmové techniky, aby prezentoval nielen propozičné poznanie, ktoré možno ľahko verbalizovať, ale aj fenomenálne poznanie (napr. zážitok diváka) či procesuálne poznanie (postupy tvorcu).
4. Prenositeľné kompetencie: Do iných sfér možno preniesť najmä nadobudnuté schopnosti kriticky myslieť a argumentovať, citlivo interpretovať umelecké dielo, komunikačné zručnosti, prezentačné schopnosti a technické zručnosti tvorby videoeseje.
Bazin, A. (2009). Co je to film? Praha: Český filmový ústav.
Bordwell, D., & Thompson, K. (2011). Dějiny filmu: Přehled světové kinematografie. Praha: Nakladatelství AMU.
Bordwell, D., & Thompson, K. (2011). Umění filmu: Úvod do studia formy a stylu. Praha: Nakladatelství AMU.
Grodal, T. (1999). Moving Pictures: A New Theory of Film Genres, Feelings, and Cognition. Oxford: Oxford University Press.
Macek, V., & Paštéková, J. (2016). Dejiny slovenskej kinematografie 1896–1969 (2. rozšírené vydanie). Bratislava: Slovenský filmový ústav.
Monaco, J. (2004). Jak číst film. Praha: Albatros. ISBN 978-80-00-01410-4
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.
2. Aktivita na seminári.
3. Ústna prezentácia (7 – 15 minút) – Interpretácia filmového diela alebo analýza problému filmovej estetiky (možno využiť power point a pod.). Každý týždeň prezentujú vybraní študenti podľa abecedného zoznamu.
4. Filmová esej v rozsahu 2 – 7 minút, ktorú študent odovzdáva najneskôr do konca výučby v zimnom semestri.
Po spätnej väzbe z ústnej prezentácie si študent pripraví námet, scenár a finálnu filmovú esej, ktorou bude interpretovať jedno filmové dielo alebo analyzovať konkrétny jav filmovej estetiky s príkladmi z viacerých filmov. Primárne sa hodnotí úroveň argumentácie vlastného výkladu a schopnosť viesť kritickú diskusiu na danú tému (80%). Sekundárne sa hodnotí aj technické spracovanie filmovej eseje (20%). Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod, oboznámenie s predmetom (dejiny česko-slovenského filmu so zvýšeným dôrazom na slovenskú kinematografiu, jej inštitucionálne, estetické a spoločenské dejiny).
2. Metódy výskumu filmu a základy filmového jazyka (Základné pojmy filmovej analýzy, dejín filmu, filmovej estetiky, práce s archívom, filmovou publicistikou a audiovizuálnym materiálom).
3. 1896 – 1918: Atrakcia do každého mesta. (Prvé filmové predstavenia, putovné a stále kiná, film ako atrakcia, vzťah filmu a divadla, distribúcia, cenzúra, publicistika a začiatky filmovej kultúry v českých krajinách a na Slovensku; filmy/ukážky: Dostaveníčko ve mlýnici (1898), Výstavní párkař a lepič plakátů (1898), rané aktuality a zábery miest).
4. 1919 – 1938: Slovenský film na horizonte. (Medzivojnová kinematografia, rozvoj kín, distribúcie a cenzúry, slovenčina v kinematografii, hrané nemé filmy, non-fiction produkcia, Karol Plicka, nástup zvuku, česko-slovenské vzťahy, idea slovenského filmu, filmová publicistika a teória; filmy: Jánošík (1921), Zem spieva (1933), Extase (1932)).
5. Avantgarda, poetizmus, experiment a moderné videnie. (Česká a česko-slovenská avantgarda, poetizmus, mestský film, experimentálna kamera, montáž, vzťah filmu, fotografie, reklamy a moderného mesta; filmy: Bezúčelná procházka (1930), Tonka Šibenice (1930), Ze soboty na neděli (1931), Na Pražském hradě (1931), Světlo proniká tmou (1931)).
6. 1939 – 1948: Máme hraný film. (Film v období Protektorátu a Slovenského štátu, kiná, Elitefilm, Ústredná správa spojených kín, slovenský zvukový týždenník Nástup, monopolizácia filmovej výroby, LÚČ, Školfilm, Paľo Bielik, propaganda, kultúrny film a povojnová obnova; filmy: Varúj...! (1946), Vlčie diery (1948), Siréna (1947)).
7. 1949 – 1955: Budovanie: utópie a retuše. (Socialistický realizmus, kultúrna politika po roku 1948, riadenie československého štátneho filmu, slovenská oblasť výroby, ateliéry, laboratóriá, distribúcia, archív, filmové školstvo, publicistika, cenzúra, dramaturgia a budovateľský dlhometrážny film; filmy: Katka (1949), Priehrada (1950), Únos (1952)).
8. 1956 – 1962: Odmäk. (Destalinizácia a jej dosah na kultúru, odklon od schematizmu, psychologizácia, zmena dramaturgie, hraný film, film ako zábava, komédia, detektívka, film pre deti, vojnový film a nástup modernejšej filmovej reči; filmy: Štyridsaťštyri (1957), Kapitán Dabač (1959), Pieseň o sivom holubovi (1961), Slnko v sieti (1962)).
9. 1963 – 1969: Filmové vlnenie. (Organizačné predpoklady tvorby, nová sústava riadenia, non-fiction produkcia, Štúdio hraných filmov, vôľa k experimentu, Štefan Uher, vojnový film, erotika, cenzúra, nové slovenské vlnenie, Juraj Jakubisko, Hanák – Havetta – Jakubisko, civilizmus, FAMU, VŠMU, koprodukcie, televízna tvorba, animovaný film a jeseň „pražskej jari“; filmy: Organ (1964), Drak sa vracia (1967), Kristove roky (1967), Zbehovia a pútnici (1968), 322 (1969))
10. 1970 – 1980: Normalizácia, trezorové filmy, dokument, žáner a animácia.
Prerušenie tvorivej kontinuity po roku 1969, cenzúra, zákaz alebo obmedzenie viacerých autorov, únikové žánre, historický film, komédia, rozprávka, televízna tvorba, dokumentárny film a animácia; filmy: Ucho (1970), Ľalie poľné (1972), Obrazy starého sveta (1972), Pacho, hybský zbojník (1975), Ružové sny (1976), Zbojník Jurko (1976).
11. 1981 – 1989: Neskorá normalizácia a predzvesť zmeny. (Veľké historické látky, rozprávka, satira, divácky film, autorské kompromisy, spoločenská únava a postupný návrat kritickejších tém v závere 80. rokov; filmy: Tisícročná včela (1983), Perinbaba (1985), Vesničko má středisková (1985), Tichá radosť (1985), Něco z Alenky (1988), Chodník cez Dunaj (1989)).
12. 1990 – 1996: Transformácia, návrat trezorových filmov a rozpad federácie. (Pád štátneho modelu kinematografie, návrat zakázaných filmov, nové produkčné podmienky, rozpad Československa, kríza slovenskej filmovej výroby a formovanie nových autorských a diváckych stratégií; filmy: Obecná škola (1991), Všetko čo mám rád (1992), Záhrada (1995), Papierové hlavy (1995), Kolja (1996)).
13. Česko-slovenský film po roku 1996 a súčasnosť. (Obnova slovenskej kinematografie, český divácky film, dokumentárny obrat, koprodukcie, festivalový film, historická pamäť, sociálne témy a návrat žánrového filmu; filmy: Rivers of Babylon (1998), Pelíšky (1999), 66 sezón (2003), Koza (2015), Eva Nová (2015), Invalid (2023)).
1. Vedomosti: Študent pozná hlavné vývojové tendencie česko-slovenskej, slovenskej a českej kinematografie od prvých filmových predstavení po súčasnosť. Ovláda základné historické, estetické, inštitucionálne a spoločenské súvislosti vývoja filmu v priestore bývalého Československa.
2. Zručnosti: Študent dokáže zaradiť konkrétne slovenské a české filmy do historického, estetického a produkčného kontextu. Vie analyzovať a interpretovať filmové diela s ohľadom na filmový jazyk, autorskú poetiku, dobovú kultúrnu politiku, cenzúru, žáner a divácke recepčné rámce.
3. Profesijné kompetencie: Študent dokáže porovnávať slovenské a české filmové smery, autorské poetiky a produkčné modely. Vie pracovať s odbornou literatúrou, filmovým archívom, filmovou publicistikou a audiovizuálnym materiálom syntetickým spôsobom.
4. Prenositeľné kompetencie: Do iných sfér možno preniesť najmä schopnosť kriticky myslieť, argumentovať, interpretovať umelecké dielo, pracovať s historickým materiálom, prezentovať vlastný výklad a vytvárať odborný alebo popularizačný audiovizuálny výstup.videoeseje.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností:
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 1/2 Za obdobie štúdia: / 14/28
Metóda štúdia: prezenčná
LEVICKÝ, D. a kol.: Kybernetická bezpečnosť Edukačné materiály pre stredné školy, Košice, Technická univerzita v Košiciach 2025, ISBN 9788055347707.
LEVICKÝ, D.: Bezpečnosť digitálnych informácií, Košice, ELFA 2022.
LEVICKÝ, D.: Multimédiá a ochrana ich obsahu. Košice, ELFA 2012.
Manuály / Help k používaným softvérovým nástrojom.
Podmienky na absolvovanie predmetu:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho.
2. Absolvovanie priebežných testov/zadaní, a záverečného testu/zadania na úrovni minimálne 60 %.
3. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 93%, na získanie hodnotenia B najmenej 85%, na hodnotenie C najmenej 76%, na získanie hodnotenia D najmenej 68% a na hodnotenie E minimálne 60%.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
1, Nástroje na tvorbu a editáciu textového výstupu (MS Office, LaTex alebo ekvivalent).
2, Nástroje na tvorbu a editáciu grafického výstupu (Canva, Photoshop, Inkscape alebo ekvivalent).
3, Nástroje na tvorbu a editáciu auditívneho výstupu (Adobe Audition, Audacity, alebo ekvivalent).
4, Nástroje na tvorbu a editáciu video výstupu (Adobe Premiere, CapCut, alebo ekvivalent).
5, Kodeky a porovnanie kodekov mediálnych výstupov.
6, Bezpečnosť v kybernetickom priestore a steganografia.
7, Moderné trendy v IKT.
Študent po absolvovaní predmetu disponuje:
VEDOMOSŤAMI o využívaní softvérových nástrojov na návrh, tvorbu a editáciu výstupov vizuálneho a auditívneho charakteru, a ich význame v mediálnom priestore. Disponuje vedomosťami o kvalitatívnych vlastnostiach jednotlivých modalít a nových trendoch v oblasti požitia informačno-komunikačných technológií (IKT). Pozná problematiku bezpečnosti a etického správania v kybernetickom priestore.
ZRUČNOSTI: získané poznatky dokáže prakticky aplikovať a ďalej rozvíjať pri vytváraní, úprave a finalizácii auditívneho a vizuálneho obsahu. Ďalej dokáže tvorivo pracovať pri návrhu vlastných koncepcií riešenia úloh v mediálnej oblasti. Študent je schopný pracovať s rôznymi zdrojmi informácií a kriticky ich prehodnocovať. Systematicky si rozvíja prezentačné, sociálne a digitálne zručnosti.
PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Realizáciou priebežných úloh/zadaní a záverečných výstupov si študent rozvíja a upevňuje odborné, prezentačné a digitálne zručnosti pričom reflektuje aktuálne trendy v oblasti informačno-komunikačných technológií (IKT). Je pripravený kreatívne pristupovať k tvorbe kvalitného zvukového a obrazového mediálneho výstupu.
PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: Súbor získaných vedomostí a zručností umožňuje študentovi efektívne sa podieľať (skupinovo/samostatne) na tvorbe, editácii a finalizácii digitálneho mediálneho výstupu. Na pozadí získaných poznatkov dokáže vnímať presah moderných informačno-komunikačných technológií do všetkých oblastí života.
AARSETH, E. J. (1997). Cybertext: Perspectives on Ergodic Literature. Baltimore: The John Hopkins University Press. 203 p. ISBN 0-8018-5579-9.
BEŇUŠKOVÁ, Ľ. (2005). Kde sa jazyk stretáva s vedomím. In J. Rybár, V. Kvasnička, I. Farkaš. (Ed.), Jazyk a kognícia. Bratislava: Kalligram. s. 235 − 261. ISBN 80-7149-716-9ň
BOLTER, J. D. (2001). Writing Space: The Computer, Hypertext and the Remediation of Print. 2nd ed. Mahwah, NJ: Lawrence Erlbaum. 248 p. ISBN 0-8058-2919-9.
GENETTE, G. (1997). PALIMPSESTS Literature in the Second Degree. Lincoln and London: University of Nebraska Press
HAYLES, N. K. (2008). Electronic Literature. New Horizons for the Literary. Notre Dame, Indiana: University of Notre Dame.
HUSÁROVÁ, Z. (2009). Písanie v interaktívnych médiách.Digitálna fikcia. Dizertačná práca. Bratislava: USL SAV. HUSÁROVÁ, Z. (2014). Multisekvenčná literature na papieri a interfejse. In B. Suwara (Ed.) Staré a nové rozhrania *interfejs* literatúry. p. 051. Bratislava: USL SAV.
KOSKIMAA, R. Digital Literature: From Text to Hypertext and Beyond [online, May 2000], http://users.jyu.fi/~koskimaa/thesis/thesis.shtml.
LANDOW, G. P. (1992).Hypertext: The Convergence of Contemporary Critical Theory and Technology. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 242 p. ISBN 0-8018-4281-6.
LANDOW, G. P. (2006).Hypertext 3.0 : Critical Theory and New Media in Era of Globalization. Baltimore: John Hopkins University Press. (1. Ed. 1992)
MURRAY, J. (1998). Hamlet on the Holodeck: The Future of Narrative in Cyberspace. Cambridge, MA: The MIT Press.
RYAN, M.-L. (2001). Narrative as Virtual Reality: Immersion and Interactivity in Literature and Electronic Media. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 399 p. ISBN 0-8018-7753-9.
SUWARA, B. (2007). Globalizácie/antiglobalizácie a preklad (aj kybertextov). In E. Gromová – D. Müglová (Ed.), Preklad a kultúra 2. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. s. 198− 210. ISBN 978-80-8094-233-5.
DÁTOVÁ ŽURNALISTIKA:
BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2012. The Data Journalism Handbook. Sebastopol: O´Reilly Media, 2012. 221 s. ISBN 978-14-4933-0064.
BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2021. The Data Journalism Handbook: Towards a Critical Data Practice. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2021. 418 s. ISBN 978-94-6298-9511.
HACEK, J. 2020. Práca novinára s otvorenými zdrojmi a dátami. Bratislava: STIMUL, 2020. 201 s. ISBN 978-80-8127-268-4.
HACEK, Ján. 2014. Začiatky dátovej žurnalistiky. In: HORVÁTH, M. (ed.): Žurnalistika, médiá, spoločnosť 3-4 Bratislava: STIMUL, 2014. s. 69-83. ISBN 978-80-8127-123-6.
PRÍRUČKA DÁTOVEJ ŽURNALISTIK: https://osf.sk/wp-content/uploads/2016/01/FOM_ekniha_opendata2015_PDF_FIN2-1.pdf
Danielle J. Navarro and David R. Foxcroft, Learning Statistics with jamovi: A Tutorial for Beginners in Statistical Analysis. Cambridge, UK: Open Book Publishers, 2025, https://doi.org/10.11647/OBP.0333
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho. (prípustné 2 absencie bez náhrady alebo 3 s náhradou - 1 seminárna práca alebo 1 mediálny výstup navyše).
2. Aktivita na seminári.
3. Plnenie priebežných seminárnych zadaní (príprava a interpretácia digitálnych komunikátov). Študenti budú priebežne uverejňovať seminárne zadania na vlastnej stránke (blogu). Aby mohol byť študent/ka hodnotený/á, na stránke musí mať uverejnené všetky požadované zadania.
* Počas dištančného vzdelávania sa pod aktívnou účasťou na seminároch myslí najmä plnenie seminárnych úloh..
Študent má možnosť prihlásiť sa na skúšku v niekoľkých termínoch počas celého skúškového obdobia (štandardne aspoň raz v každý týždeň skúškového obdobia).
Východisková forma skúšania je písomná, ale študent má možnosť požiadať vyučujúceho o ústnu odpoveď (individuálnu alebo kolokviálnu). Skúška v rámci termínu pre celú skúšanú skupinu (aj s administratívnou časťou) nepresahuje 2 hodiny. Samotné skúšanie študenta trvá približne 30 minút v písomnej aj ústnej forme. Hodnotí sa najmä úroveň argumentácie. S rôznymi vzormi zadania skúšky sa študent oboznámi počas prezenčnej výučby.
Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod, oboznámenie s predmetom
2. Interaktivita (navigačná, funkčná, adaptívna) a jej vplyv na charakter digitálneho textu.
3. Multimedialita digitálneho textu. Hyperkód a synergia jednotlivých kódov v digitálnom prostredí.
4. Imerzia a emerzia digitálneho textu. Kognitívna lingvistika a jej vplyv na chápanie digitálneho textu ako návodu na simuláciu.
5. Intertextualita v digitálnej komunikácii. Deiktické funkcie.
6. Interpretácia a kritické čítanie textov v digitálnom prostredí. Praktické zručnosti pri identifikácii digitálneho textu a určenia jeho autenticity.
7. Technické a etické štandardy pri príprave digitálnych komunikátov
1. Vedomosti: Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce podstaty digitálnej podoby nových komunikačných prostriedkov.
2. Zručnosti: Pochopí podstatu digitálnej komunikácie najmä v kontexte jej interaktívnych, imerzívnych a hypertextových charakteristík.
3. Profesijné kompetencie: Prakticky si precvičí tvorbu textu prispôsobenú moderným komunikačným technológiám, pričom bude schopný upraviť svoju prácu na základe odlišného spôsobu percepcie digitálneho textu.
4. Prenositeľné kompetencie: Dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté poznatky, štrukturovať výsledky štúdia a formulovať vlastné závery.
Odporúčaná literatúra
AARSETH, E. J. (1997). Cybertext: Perspectives on Ergodic Literature. Baltimore: The John
Hopkins University Press. 203 p. ISBN 0-8018-5579-9.
BEŇUŠKOVÁ, Ľ. (2005). Kde sa jazyk stretáva s vedomím. In J. Rybár, V. Kvasnička, I. Farkaš.
(Ed.), Jazyk a kognícia. Bratislava: Kalligram. s. 235 − 261. ISBN 80-7149-716-9ň
BOLTER, J. D. (2001). Writing Space: The Computer, Hypertext and the Remediation of Print.
2nd ed. Mahwah, NJ: Lawrence Erlbaum. 248 p. ISBN 0-8058-2919-9.
GENETTE, G. (1997). PALIMPSESTS Literature in the Second Degree. Lincoln and London:
University of Nebraska Press
HAYLES, N. K. (2008). Electronic Literature. New Horizons for the Literary. Notre Dame,
Indiana: University of Notre Dame.
HUSÁROVÁ, Z. (2009). Písanie v interaktívnych médiách.Digitálna fikcia. Dizertačná práca.
Bratislava: USL SAV. HUSÁROVÁ, Z. (2014). Multisekvenčná literature na papieri a interfejse.
In B. Suwara (Ed.) Staré a nové rozhrania *interfejs* literatúry. p. 051. Bratislava: USL SAV.
KOSKIMAA, R. Digital Literature: From Text to Hypertext and Beyond [online, May 2000],
http://users.jyu.fi/~koskimaa/thesis/thesis.shtml.
LANDOW, G. P. (1992).Hypertext: The Convergence of Contemporary Critical Theory and
Technology. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 242 p. ISBN 0-8018-4281-6.
LANDOW, G. P. (2006).Hypertext 3.0 : Critical Theory and New Media in Era of Globalization.
Baltimore: John Hopkins University Press. (1. Ed. 1992)
MURRAY, J. (1998). Hamlet on the Holodeck: The Future of Narrative in Cyberspace.
Cambridge, MA: The MIT Press.
PIORECKÝ, Karel – HUSÁROVÁ, Zuzana, 2024. Kultura neuronových sítí: Syntetická literatura a umění (nejen) v českém a slovenském prostředí. Praha: Ústav pro českou literaturu AV ČR – Nakladatelství Karolinum. ISBN 978-80-246-5784-4
RYAN, M.-L. (2001). Narrative as Virtual Reality: Immersion and Interactivity in Literature and
Electronic Media. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 399 p. ISBN 0-8018-7753-9.
SUWARA, B. (2007). Globalizácie/antiglobalizácie a preklad (aj kybertextov). In E. Gromová –
D. Müglová (Ed.), Preklad a kultúra 2. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. s. 198− 210. ISBN
978-80-8094-233-5.
DÁTOVÁ ŽURNALISTIKA:
BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2012. The Data Journalism Handbook. Sebastopol: O´Reilly Media,
2012. 221 s. ISBN 978-14-4933-0064.
Strana: 3
BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2021. The Data Journalism Handbook: Towards a Critical Data
Practice. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2021. 418 s. ISBN 978-94-6298-9511.
HACEK, J. 2020. Práca novinára s otvorenými zdrojmi a dátami. Bratislava: STIMUL, 2020. 201
s. ISBN 978-80-8127-268-4.
HACEK, Ján. 2014. Začiatky dátovej žurnalistiky. In: HORVÁTH, M. (ed.): Žurnalistika, médiá,
spoločnosť 3-4 Bratislava: STIMUL, 2014. s. 69-83. ISBN 978-80-8127-123-6.
PRÍRUČKA DÁTOVEJ ŽURNALISTIK: https://osf.sk/wp-content/uploads/2016/01/
FOM_ekniha_opendata2015_PDF_FIN2-1.pdf
Danielle J. Navarro and David R. Foxcroft, Learning Statistics with jamovi: A Tutorial for
Beginners in Statistical Analysis. Cambridge, UK: Open Book Publishers, 2025, https://
doi.org/10.11647/OBP.0333
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho (prípustné 2 absencie bez náhrady alebo 3 s náhradou – 1 seminárna práca alebo 1 mediálny výstup navyše).
2. Aktivita na seminári.
3. Plnenie priebežných seminárnych zadaní (príprava digitálnych komunikátov v stanovenom žánri a analýza digitálnych médií).
Kvantitatívne kritérium: Aby bol študent pripustený k skúške, musí odovzdať všetky priebežné zadania.
Kvalitatívne kritérium: Aby bol študent pripustený k skúške, každé odovzdané zadanie musí naplniť minimálnu úroveň kvality (60 %).
Podmienky záverečného hodnotenia: Záverečná písomná alebo ústna skúška.
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho.
2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 60 %.
Študent má možnosť prihlásiť sa na skúšku v niekoľkých termínoch počas celého skúškového obdobia (štandardne aspoň raz v každý týždeň skúškového obdobia). Východisková forma skúšania je písomná, ale študent má možnosť požiadať vyučujúceho o ústnu odpoveď (individuálnu alebo kolokviálnu). Skúška v rámci termínu pre celú skúšanú skupinu (aj s administratívnou časťou) nepresahuje 2 hodiny. Samotné skúšanie študenta trvá približne 30 minút v písomnej aj ústnej forme. Hodnotí sa najmä úroveň argumentácie. S rôznymi vzormi zadania skúšky sa študent oboznámi počas prezenčnej výučby. Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
1. Úvod, oboznámenie s predmetom.
2. Základné koncepcie digitálnej komunikácie a online žurnalistiky.
3. Semiotické a percepčné špecifiká digitálnej komunikácie (interaktívnosť, intertextuálnosť, imerzia a emerzia, multimediálnosť...).
4. Tvorba a redakcia webovej stránky.
5. Tvorba grafického, audiovizuálneho a interaktívneho obsahu.
6. Práca s nástrojmi AI.
7. Interpretácia a kritické čítanie textov v digitálnom prostredí. Praktické zručnosti pri identifikácii digitálneho textu a určenia jeho autenticity (deep fake, hoax).
8. Etické dilemy v digitálnej komunikácii.
9. Zbieranie, spracovanie, vyhodnotenie a prezentácia dát.
10. Gamifikácia a digitálne médiá.
11. Krízová komunikácia v digitálnych médiách.
12. Metódy výskumu digitálnej komunikácie.
1. Vedomosti: Študent pochopí podstatu digitálnej komunikácie najmä v kontexte jej interaktívnych, multimediálnych, imerzívnych a hypertextových charakteristík. Chápe aj špecifiká online žurnalistickej komunikácie. Rozumie novým technickým a etickým výzvam mediálneho pracovníka.
2. Zručnosti: Študent je schopný vytvoriť vlastnú webovú stránku, ktorú dokáže naplniť profesionálnym žurnalistickým obsahom. Dokáže využiť celú škálu technických možností digitálnej komunikácie v textovej aj audiovizuálnej forme, a to aj s využitím rôznorodých nástrojov AI. Je schopný zbierať, vyhodnocovať, analyzovať, vizualizovať a prezentovať žurnalistické informácie v online priestore. Dokáže identifikovať hoaxy a falošné správy v online médiách. Ovláda schému riešenia rôznorodých etických výziev v digitálnom priestore. Ovláda základy softvéru pre analýzu digitálnych dát.
3. Profesijné kompetencie: Študent dokáže využiť širokú škálu nástrojov digitálnej komunikácie a chápe možnosti aj limity práce s AI. Vie samostatne spravovať webovú stránku či viesť online redakciu. Dokáže vytvárať mediálne analýzy vlastného aj konkurenčného obsahu. Ovláda prácu s otvorenými zdrojmi a základné procesy pri spracovaní a vizualizovaní dát. Vie interpretovať aj vypracovať rozhodovacie stromy v etickej dileme.
4. Prenositeľné kompetencie: Nadobudnuté kritické myslenie, technické zručnosti, mediálnu gramotnosť, prezentačné schopnosti, analytické postupy vyhodnocovania dát, empatiu a etické princípy dokáže študent aplikovať v rôznych iných doménach.
BARKER, CH.: Slovník kulturálních studií. Praha, 2006.
REIFOVÁ, I. A KOL.: Slovník mediální komunikace. Praha, 2004.
PROKOP, D.: Boj o média. Praha, 2005.
SCHULZ, W.; SCHERE, H.; HAGEN, L.; REIFOVÁ, I.; KONČELÍK, J.: Analýza obsahu mediálních sdělení. Praha, 2004.
THOMPSON, J. B.: Média a modernita. Praha, 2004.
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach. Úspešné absolvovanie skúšky formou písomného testu.
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód.
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod do dejín masmediálnej komunikácie a médií.
2. Starovek – Grécko (Platón – prvá mediálna teória, učenie o ideách; Aristoteles; dionýzie). 3. Starovek – Rím (Marcus Antonius verzus Octavius Augustus; saturnálie; informačné médiá).
4. Stredovek (vznik kresťanstva; Milánsky edikt; Byzantská ríša, Svätá ríša rímska národa nemeckého).
5. Stredovek (spoločnosť; cirkev a jej vplyv na vývoj médií; verejné náboženské obrazy ako prvý kultúrny priemysel; sviatky).
6. Novovek (Guttenberg; newe zeytungen; cenzúra a inkvizícia; Martin Luther ako prvá mediálna hviezda; letáky; štandardizácia, stereotypizácia; tiráž; prvé týždenníky; pojem nestranný; Propaganda fide; 1. teória médií novoveku).
7. Novovek (Anglická revolúcia v tlači; Thomas Hobbes; Slávna revolúcia v Anglicku a sloboda tlače. John Locke; neseriózna komerčná tlač; 1. verejná kritika novinárov – „A Cofee Man“; Voltaire; J. J. Rousseau).
8. Novovek (masy; Homo oeconomicus; Americká revolúcia a sloboda tlače; Francúzska revolúcia, Nemecko (Hegel, Goethe), penny press; Auguste Comte – teória manipulácie masami; vznik a vývoj fotografie).
9. Novovek (revolučné roky 1848/49 a tlač; kontrarevolúcie, reakčná tlač; Karl Marx, Friedrich Engels; music halls; Parížska komúna; vznik Nemecka; masová výroba v USA; design a reklama – plagátový štýl; Siegmund Freud; Friedrich Nietzsche; USA a gramofónové platne; investigatívna žurnalistika; žltá žurnalistika; film a kino; prvé filmové hviezdy).
10. Vybrané aspekty dejín do roku 1918.
1. Vedomosti:
Študent nadobudne základnú teoretickú výbavu, nevyhnutnú na analytický a kritický pohľad na médiá, ich postavenie a fungovanie v spoločnosti, a to v historickom prehľade a kontexte od najstarších čias po prvú svetovú vojnu.
2. Zručnosti:
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent získa praktické zručnosti pri aplikácii historických poznatkov v súčasnosti, keďže súčasťou vyučovania je aj zdôraznenie a poukázanie na idiómy často používané v novinárskej praxi (napr. aj ty Brutus? Lukulské hody a pod.)
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone profesií v oblastiach médií a marketingu dokáže poslucháč komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu produkciu potrebných výstupov.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť kritického, tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť ďalej sa vzdelávať.
diela aktuálne pozvaných hostí
Kolektív autorov: Na stope slovám> Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : ŠPU, 2007.
Hevier, Daniel. Heviho škola tvorivosti. Bratislava : Perfekt, 2008.
Kolektív autorov: Zborník zo sympózia o tvorivom písaní. Bratislava : 2006.
aktivita pri besedách so spisovateľmi (25 bodov)
absolvovanie literárneho kvízu (25 bodov)
vypracovanie interpretácie vybraného diela jedného z pozvaných autorov (bodov)
vypracovanie tvorivých úloh (25 bodov)
Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 90 bodov, na hodnotenie B najmenej 80 bodov, na hodnotenie C najmenej 70 bodov, na hodnotenie D najmenej 60 bodov a na hodnotenie E najmenej 50 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 50 bodov.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
slovenský jazyk
Kapacita predmetu je obmedzená na 20 študentov. V prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú.
Literárna exkurzia je trojdňový program mimo Košíc. Hlavná časť sa realizuje v Učebno-výcvikovom zariadení v Danišovciach. Z toho dôvodu je táto akcia spoplatnená. Poplatok zahŕňa ubytovanie, stravu, cestu autobusom, vstupy do múzeí a pod. a program (podľa aktuálnych sadzieb).
Literárna exkurzia sa organizuje formou školy v prírode. Jej náplňou sú stretnutia so súčasnými slovenskými spisovateľmi a literárnymi vedcami – besedy s nimi a ich prednášky na aktuálne témy. Súčasťou exkurzie je aj literárny kvíz a návšteva kultúrnych pamiatok východoslovenského regiónu.
Študenti budú schopní diskutovať na stretnutiach s poprednými súčasnými slovenskými básnikmi a spisovateľmi a inými osobnosťami kultúrneho a umeleckého života, spoznajú literárne a kultúrne pamiatky regiónu a tvorivo transformujú svoje vedomosti a skúsenosti v rozličných výstupoch (podľa zadania - recenzia, reportáž, fotoreportáž, fotointerpretácia a i.) Študenti prejavia schopnosť podieľať sa na tvorivých úlohách súvisiacich s tvorbou spisovateľov.
Cielom predmetu je naučiť študenta účelovo využívať odbornú terminológiu v cudzom jazyku a zorientovať sa v základnej terminológii anglického jazyka v oblasti masmediálnej komunikácie, štylizácii formálnosti a neformálnosti jazyka v jeho konkrétnych úrovniach. Zvládnutie pasívneho prekladu odbornej literatúry a následná diskusia k článku sú takisto kľúčové. Predpokladaná úroveň ovládania jazyka po ukončení predmetu je B1/B2 p odľa SERR.
Ceramella N., Lee E.: Cambridge English for the Media, CUP, 2008
Vince, Michael: Macmillan English Grammar in Context. Macmillan: 2008
Kolaříková, Z., Petruňová, H., Timková, R.: Angličtina v akademickom prostredí – cvičebnica. Košice, Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
Rozenfeld, J., Tomaščíková, S.: Developing Academic English in Speaking and Writing. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
bbc.learningenglish.com
ted.com/talks
esllibrary.com
linguahouse.com
Aktívna účasť na seminári (max 2 absencie - prezenčná výuka), plnenie zadaní v stanovených termínoch.
2 testy: 6/7 týždeň a 12/13 týždeň bez možnosti opravy.
Powerpoint prezentácia témy týkajúcej sa študijného odboru/predmetu.
Záverečné hodnotenie: priemer získaných hodnotení za testy a splnené ostatné podmienky predmetu.
Stupnica hodnotenia: A 93-100%, B 86-92%, C 79-85%, D 72-78%, E 65-71%, FX 64% a menej
Anglický jazyk na úrovni B1/B2 podľa SERR.
Médiá a masmédiá, ich postavenie v spoločnosti
Úloha a vplyv masmédií
Noviny a nové médiá
Žurnalizmus a spoločnosť
Spôsoby a formy písania v médiách
Vybrané otázky anglickej výslovnosti, špecifiká slovnej zásoby odbornej angličtiny. Vybrané javy funkčnej gramatiky (ustálené predložkové spojenia, trpný rod, frázové slovesá, kolokácie, nepriama reč, americká/britská angličtina, skratky).
Vybrané funkcie jazyka potrebné pre odbornú komunikáciu (definovanie, klasifikovanie, vyjadrenie názoru).
Upevnenie jazykových zručností študentov - hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie s porozumením, zvýšenie jazykovej kompetencie študentov - študenti si osvoja vybrané fonologické, lexikálne a syntaktické vedomosti, rozvoj pragmatickej kompetencie študentov - študenti dokážu efektívne využívať jazyk na dosiahnutie konkrétneho účelu, na úrovni B1/B2 podľa SERR so zameraním na akademickú angličtinu a odborný jazyk a terminológiu študijného odboru Masmediálna komunikácia.
Rozvoj jazykových kompetencií študentov študijného odboru masmédiálne štúdiá, upevňovanie a
rozvíjanie všetkých jazykových zručností (hovorenie, písanie, čítanie, počúvanie) predovšetkým v odbornej angličtine, na úrovni ovládania jazyka B1/B2 podľa SERR.
Ceramella N., Lee E.: Cambridge English for the Media, CUP, 2008
Vince, Michael: Macmillan English Grammar in Context. Macmillan: 2008
Kolaříková, Z., Petruňová, H., Timková, R.: Angličtina v akademickom prostredí – cvičebnica. Košice, Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
Rozenfeld, J., Tomaščíková, S.: Developing Academic English in Speaking and Writing. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
bbc.learningenglish.com
ted.com/talks
esllibrary.com
linguahouse.com
Aktívna účasť na seminári (max 2 absencie), plnenie zadaní v stanovených
termínoch.
1 priebežný test (6./7. týždeň). Ústna prezentácia - absolvovaná
Záverečné hodnotenie semestra = priebežný test s priemerom vyšším ako 65% a splnené
ostatné podmienky predmetu oprávňujú študenta prihlásiť sa na skúšku. V prípade
nesplnenia tohto limitu konanie skúšky nie je umožnené a študent je hodnotený známkou FX.
Skúška - písomný test.
Záverečné hodnotenie predmetu = priebežné hodnotenie za semester - 50% a skúška 50%.
Stupnica hodnotenia: A 93-100%, B 86-92%, C 79-85%, D 72-78%, E 65-71%, FX 64% a menej.
Anglický jazyk na úrovni B2 podľa SERR.
Titulky novín a ich funkcie
Briefing po telefóne
Obálky časopisov a ich funkcia
Plánovanie televízneho vysielania
Filmové kritiky a ich analýza
Médiá budúcnosti
Webstránky a ich funkcie
Písanie blogu
Reklama a marketing v dnešnom svete médií
Vybrané funkcie anglickej gramatiky a slovnej zásoby
Vybrané funkcie praktického odborného jazyka potrebné na prácu s odborným textom a pre odbornú komunikáciu v odbore
Médiá a ich vplyv
Knihy, filmy
Nové médiá, Internet
Sloboda médií, cenzúra
Moderný žurnalizmus
Vybrané otázky anglickej výslovnosti, špecifiká slovnej zásoby odbornej angličtiny.
Vybrané funkcie jazyka potrebné pre odbornú komunikáciu (argumentovanie, vyjadrenie príčiny/následku a i.)
Prezentačné zručnosti (jazykové prostriedky potrebné pre efektívnu odbornú prezentáciu, štruktúra prezentácie a i.)
Upevnenie jazykových zručností študentov - hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie s porozumením, zvýšenie jazykovej kompetencie študentov - študenti si osvoja vybrané fonologické, lexikálne a syntaktické vedomosti, rozvoj pragmatickej kompetencie študentov - študenti dokážu efektívne využívať jazyk na dosiahnutie konkrétneho účelu, na úrovni B1/B2 podľa SERR so zameraním na akademickú angličtinu a odborný jazyk a terminológiu študijného odboru Masmediálna komunikácia.
BLAŽEK, F.: Typokniha. Praha, 2020.
BLAŽEK, F.: Typomřížky. Praha, 2024.
LONGAUER, Ľ. a kol.: Typografia a dizajn písma na Slovensku: Začalo sa to Cyrilom a Metodom, Bratislava 2017.
PASTIER, M.: Žltá kniha budovania značky. Bratislava, 2023.
SIDUN, R.: Diakritický manuál. Praha, 2021.
ŠUCH, D. – WEISS, E. – TOMASCHOVÁ, L.: Aspekt farebnosti grafickej komunikácie vedeckých dát. Košice, 2017.
Podmienkami absolvovania predmetu sú aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach, priebežné vypracovanie a odovzdanie troch zadaní v stanovených termínoch a úspešné absolvovanie skúšky. Každé priebežné zadanie je hodnotené maximálne 10 bodmi, skúška, ktorá sa skladá z prezentácie a obhajoby vlastného grafického projektu, maximálne 30 bodmi. Študent v priebežných zadaniach uplatňuje základné princípy grafického dizajnu, pracuje s typografiou, kompozíciou a vizuálnou hierarchiou a prispôsobuje grafický návrh konkrétnemu médiu alebo cieľovej skupine. Podmienkou absolvovania predmetu je aj vypracovanie a prezentácia vlastného grafického projektu, v rámci ktorého študent preukáže schopnosť vytvoriť funkčné a vizuálne konzistentné riešenie pre tlačové alebo digitálne prostredie. Pri prezentácii musí vedieť zdôvodniť tvorivé rozhodnutia a reagovať na spätnú väzbu.
(stupnica: 60 b – 56 b – A; 55 b – 51 b – B; 50 b – 46 b – C; 45 b – 41 b – D; 40 b – 36 b – E; 35 b – 0 b – FX)
1. Úvod do grafického dizajnu
2. Práca s vizuálnou identitou značky
3. Špecifiká tlačovej a digitálnej grafiky a adaptabilita dizajnu
4. Analýza a tvorba plagátov
5. Grafický dizajn pre sociálne siete
6. Redakčný dizajn a typografia
7. Výzvy spolupráce s generatívnymi nástrojmi
8. Tvorba a spoločná reflexia zvoleného výstupu
1. Vedomosti:
Študent rozumie základným princípom grafického dizajnu. Vníma jeho postavenie v kontexte mediálnej komunikácie. Pozná rozdiely medzi tlačovými a digitálnymi výstupmi, princípy responzívneho a adaptabilného dizajnu a špecifiká grafických riešení pre sociálne siete. Ovláda zásady typografie, kompozície a vizuálnej hierarchie. Pozná aj možnosti a limity využitia generatívnej umelej inteligencie v grafickom dizajne.
2. Zručnosti:
Študent je schopný pripraviť grafické výstupy pre rôzne médiá a cieľové skupiny (pozvánky, príspevky na sociálne siete, letáky, šablóny, periodiká, ...). Vie prispôsobiť návrhy vizuálnej identite konkrétnej značky a upraviť ich pre tlačové i digitálne formáty. Ovláda základné softvérové nástroje na tvorbu grafiky a dokáže zmysluplne využiť dostupné generatívne nástroje pri tvorbe ilustrácií.
3. Profesijné kompetencie:
Študent dokáže samostatne navrhnúť a prezentovať vizuálnu identitu pre konkrétnu značku alebo inštitúciu. Vie vytvoriť konzistentný a adaptabilný vizuálny systém, ktorý rešpektuje požiadavky média aj cieľovej skupiny. Je schopný zodpovedne spolupracovať v tíme na príprave periodík. Rozumie etickým aspektom práce grafika, vrátane rešpektovania autorských práv a zodpovedného využívania generatívnych nástrojov.
4. Prenositeľné kompetencie:
Študent si osvojí vizuálne myslenie, schopnosť analyzovať a hodnotiť grafické riešenia, kreativitu a estetické cítenie. Rozvinie technické zručnosti, prezentačné schopnosti a naučí sa plnohodnotne reagovať na spätnú väzbu. Nadobudnuté poznatky dokáže aplikovať aj v iných oblastiach vizuálnej a mediálnej komunikácie či pri riadení kreatívneho projektu.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 2 / 1 Za obdobie štúdia: 28 / 14
Metóda štúdia: prezenčná
Brockett, O. G.: Dějiny divadla. Nakladatelství Lidové noviny 1999.
Gerald, A.: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum 2003.
Gerát, I: Umenie na Slovensku : Stručné dejiny obrazov. Bratislava: Slovart, 2007.
Geržová, J. (ed). Slovník svetového a slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. stor. Bratislava: Profil 1999.
Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992.
Hall, James: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha: Mladá fronta, 1991.
Heer, F.: Evropské duchovní dějiny. Praha: Vyšehrad, 2018.
Huntington, S.: Střet civilizací. Praha: Rybka 2002.
Chatelete, A. – Groslier, B. P.: Svetové dejiny umenia. Praha: Otovo nakladatelství, 2004
Maisels, Charles Keith: Early Civilizations of the Old World: The Formative Histories of Egypt, the Levant, Mesopotamia, India and China. London and New York: Routledge, 1999.
Noble, Thomas F. X.: The Foundations of Western Civilization. New York: The Teaching Company, 2002.
Pijoán, J.: Dejiny umenia 1 až 12. Bratislava: Tatran 1982 - 2002.
Puchner, Martin: The written world : the power of stories to shape people, history, civilization.
New York: Random House, 2017.
Šutor, L.: Význam umenia v historickej semióze kultúry. In: Veda bez bariér. - Košice:
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2019.
Šutor, L.: Literárna antropológia In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. - Fintice: FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2023. - ISBN 9788069006034. S. 7-20.
Wölfflin, H.: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia, 2020.
Ústna skúška z tematických okruhov prednášok, seminárov a základnej literatúry. 70 %
Aktívna účasť na seminároch, hodnotenie a komentovanie prezentácií. 10 %
Akceptovaná seminárna práca. 20 %
Študent vystúpi na seminári s prezentáciou, ktorej finálna podoba bude odovzdaná ako seminárna práca.
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1) Čo je kultúra? Prístupy ku kultúre z medziodborovej perspektívy. Vzťah umenia a kultúry. Kulturologický a umenovedný koncept civilizácie.
2) Vznik civilizácie. Umelecké reprezentácie prvých civilizácií. Prvé literárne pamiatky Mezopotámie a starovekého Egypta. Epos o Gilgamešovi v adaptologickej a komparatistickej perspektíve súčasného mediálneho umenia.
3) Okcidentálne korene. Grécka civilizácia ‒ estetický vrchol staroveku. Iliada, Odysea (a Eneida) v kultúrnych a umeleckých kontextoch súčasného mediálneho priestoru.
4) Rímske dovŕšenie antického kultúrneho sveta. Sekulárna a náboženská perspektíva. Vplyv grécko-rímskej mytológie a filozofie na súčasné mediálne umenie.
5) Formatívne procesy západnej civilizácie cez prizmu umenia (od stredoveku po klasicizmus). Biblia ako kultúrotvorná pamiatka. Starozákonné a novozákonné motívy v súčasnom audiovizuálnom umení.
6) Východokresťanský civilizačný okruh a jeho umenie. Od Byzancie po súčasný ortodoxný svet. Špecifiká východného étosu v súčasných mediálnych projektoch.
7) Moderná západná civilizácia v umelecko-literárnej perspektíve. Reflexia západného étosu v súčasnom mediálnom umení.
8) Islamská civilizácia. Korán ako kultúrotvorná pamiatka islamského sveta. Západosemitská literárna tradícia v mediálnych obrazoch súčasných civilizačných okruhov.
9) Umenie a kultúra indickej civilizácie. Formatívna úloha budhizmu v stredoázijskom a juhoázijskom priestore. Vplyv eposov Rámájana a Mahábhárata na indickú a západnú kinematografiu.
10) Literárne a vizuálne umenie čínskej civilizácie v komparácii s juhovýchodným Orientom. Otázka kultúrneho paralelizmu a kultúrnej difúzie Starého sveta. Civilizačná úloha Piatich kánonických kníh a ich vplyv na čínske audiovizuálne umenie.
11) Zhrnutie transkultúrnych civilizačných poznatkov. Vyhodnotenie dôležitosti kanonických literárnych diel pri utváraní súčasného mediálneho umenia.
Študent nadobudne základný prehľad o vzťahu kultúry a umenia. Bude schopný prepojiť kultúrne vzorce súčasných civilizácií s ich umeleckou reprezentáciou. Nadobudne kompetenciu samostatne sledovať umelecké obsahy a formy v procesoch ich vznikania a historickej difúzie, zvlášť ich objavovania sa v civilizačných centrách a ich ďalšieho šírenia v zónach kontaktu. Na najkonkrétnejšej úrovni bude schopný analyzovať a interpretovať vzťah medzi kultúrnou identitou spoločenstva a jej odtlačkom v kánonických literárnych pamiatkach. V aplikačnej fáze dokáže rozpoznávať intertextuálne prepojenia medzi civilizačnotvornými literárnymi pamiatkami (Biblia, Korán a i.) a ich súčasnými mediálnymi adaptáciami. Bude schopný posúdiť mieru ich zastúpenia v tematickej a semiotickej výstavbe mediálneho diela, ako aj ich aktualizačné či kontroverzné prepisy.
1. JUNGER, J. et al. Turistika a športy v prírode. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied PU v Prešove. 2002. 267s. ISBN 80-8068-097-3.
2. MADARÁSOVÁ, J. 101 rád ako prežiť v prírode. Bratislava: Svojtka & Co, 2016. 128s. ISBN 9788081079436.
3. MCMANNERS, H. S batohem na zádech: jak přežít v přírodě. Bratislava: Slovo. 1996. 160s. ISBN 80-85711.
4. PAVLÍČEK, J. Člověk v drsné přírodě. 3. vyd. Praha: Práh. 2002. ISBN 8072520598.
5. WISEMAN, J. SAS: příručka jak přežít. Praha: Svojtka & Co. 2004. 566s. ISBN
8072372807.
Ukončenie: Absolvoval
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- priebežné plnenie všetkých úloh, ktoré sú vymedzené sylabom predmetu.
Slovenský
Cvičenia:
1. Zásady správania a bezpečnosti pri pohybe a pobyte v neznámom prírodnom prostredí
2. Príprava a vedenie túry
3. Objektívne a subjektívne nebezpečenstvo v horskom prostredí
4. Zásady hygieny a prevencie poškodenia zdravia v extrémnych podmienkach
5. Zakladanie ohňa
6. Pohyb v teréne, orientácia a navigácia
7. Improvizované prístrešky
8. Príprava stravy a filtrovanie vody
9. Zlaňovanie, tyrolský traverz
10. Presun raneného, prvá pomoc
Obsahový štandard:
Študent preukáže vedomosti a zručnosti z problematiky, ktorá je obsahovo daná sylabom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého študent:
- nadobudne poznatky v rámci bezpečného pobytu a pohybu v extrémnom prostredí prírody,
- získa teoretické vedomosti a praktické zručnosti spojené s riešením mimoriadnych a náročných situácií spätých so zachovaním ľudského života a minimalizáciou poškodenia zdravia,
- disponuje zručnosťou odolávať a čeliť situáciám spojených s prekonávaním prekážok,
- vie získané zručnosti aplikovať ako inštruktor pri vykonávaní letných telovýchovných kurzov pre deti a mládež v rámci rekreačného športu.
Odporúčaná literatúra:
Literatúra:
Andričíková, M.: V znamení premeny. Interpretačné štúdie o autorskej rozprávke. Levoča :
Modrý Peter, 2013.
Chaloupka, O. – Nezkusil, V.: Vybrané kapitoly z teorie dětské literatury I – III. Praha: Albatros
1973, 1976, 1979.
Klátik, Z.: Slovo, kľúč k detstvu. Bratislava:
Kopál, J.: Literatúra a detský aspekt. Bratislava: SPN 1995.
Strana: 2
Miko, F.: Hra a poznanie v detskej próze. Bratislava: Mladé letá 1980
Sliacky, O.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.
Sliacky, O.: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960. Bratislava: LIC 2007.
Stanislavová, Z. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960. Bratislava:
LIC 2010.
Stanislavová, Z. Éthos a poésis v umeleckej tvorbe. Prešov : PU, 2013.
Zajac, P.: Pulzovanie literatúry. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1993.
Fenomén premeny v súčasnom umení pre deti a mládež. Zborník príspevkov z vedeckej
konferencie s medzinárodnou účasťou... Ed. M. Andričíková. Prešov: PF PU 2011
Časopis BIBIANA, revue o umení pre deti a mládež (dostupné online: https://www.bibiana.sk/sk/
archiv/digitalna-bibiana/revue-bibiana)
Časopis o dieťati, jazyku, literatúre. (dostupné online: https://www.unipo.sk/pedagogicka-fakulta/
katedry/kklv/odjl/cisla-na-stiahnutie/)
interpretácia vybraného textu a vypracovanie problémových okruhov (otázok) z literatúry pre deti a mládež v podobe power-pointu (alebo inej podobe) na seminári (aj s mediálnym presahom; 50%)
aktívna účasť na seminároch (50%)
Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 90 bodov, na hodnotenie B 80 bodov, na hodnotenie C 70 bodov, na hodnotenie D 60 bodov a na hodnotenie E 50 bodov z celkového počtu bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska najmenej 50 bodov.
Pozn.
*Aktívna účasť na seminári znamená zapájanie sa do diskusie, čoho podmienkou sú vopred prečítané texty. Diskutovať o literatúre sa nedá bez konkrétnych textov, ktoré sú súčasťou jednotlivých tém. Preto si vždy zabezpečte texty – aspoň do dvojice. Na overenie čítania textov môže vyučujúca na začiatku seminára dať študentom krátky test, ktorý sa bude bodovo vyhodnocovať a body sa budú pripočítavať k celkovému súčtu a percentuálnemu vyjadreniu
**Vypracovanie prezentácie predpokladá nielen čítanie prameňa, ale aj sekundárnej literatúry (aspoň jedného zdroja), ktorú je potrebné vždy korektne uviesť (v závere prezentácie). Pri každej téme je uvedený námet na sekundárny zdroj, čerpať však môžete aj zo zdrojov uvedených v zozname študijnej literatúry. Každá prezentácia musí obsahovať aj min. 3 otázky (problémové okruhy) do diskusie.
*** za účasť na prednáškach budú študentom udelené tzv. „bonusové body“
slovenský jazyk
Kapacita predmetu je obmedzená na 30 študentov. V prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú.
Základné pojmy problematiky a poetiky literatúry pre deti a mládež. LPDM v historickom priereze. Mýtus a ľudová rozprávka ako archetypy. Rozprávkový nonsens. Komické a groteskné prvky v modelovaní rozprávkovej postavy. Fenomén intertextuality v tvorbe pre deti a mládež. K poetike obrázkovej knihy. Poetika komiksu. K poetike príbehovej (spoločenskej) prózy
pre deti a mládež. Súčasná slovenská a svetová autorská rozprávka.
Študenti budú zorientovaní v problematike špecifického subsystému LPDM a oboznámia sa s najvýznamnejšími žánrami súčasnej slovenskej a svetovej LPDM. Budú schopní analyzovať a interpretovať vybraný diela LPDM, vyberať si hodnotné diela spomedzi aktuálnej ponuky na trhu a primerane tieto diela reflektovať.
Forma výučby: Cvičenia (semináre)
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 2 Za obdobie štúdia: 14
Metóda štúdia: prezenčná
Briškár, J.: Elementárne situácie v literatúre. Levoča: Modrý Peter, 2005.
Burlasová, S.: Vojenské a regrútske piesne. Bratislava: VEDA.
Czambel, S.: Slovenské ľudové rozprávky. Martin: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959.
Droppová, Ľ.: Folklór a folkloristika na prahu milénia. Bratislava: ARM, 2000.
Gašparíková, V.: Slovenské ľudové rozprávky (1., 2., 3. zväzok). Bratislava: VEDA, 1993–2004.
Hlôšková, H.: Folklór v kontextoch. Bratislava: SAV, 2005.
Hvišč, J.: Trojrozmernosť balady. In: Národopis. Bratislava: VEDA, 1984, č. 1, roč. 32.
Kraus, C.: Slovenská romantická balada. Bratislava: SAV, 1966.
Leščák, M. – Sirovátka, O.: Folklór a folkloristika. Bratislava: Smena, 1982.
Liba, P.: Literatúra a folklór. Príspevok k literárnemu folklorizmu. Nitra: Pedagogická fakulta, 1991.
Marčok, V.: O ľudovej próze. Bratislava: Mladé letá, 1978.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Bratislava: SAV, 1959.
Michálek, J.: Pavol Dobšinský a jeho miesto v slovenskej kultúre. In: Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Bratislava: SAV, 2008.
Milčák, P.: Postava a jej kompetencie v rozprávkovom texte. Levoča: Modrý Peter, 2006.
Minárik, J.: Hory, hory, čierne hory. Bratislava: SPN, 1973.
Popovič, A.: Interpretácia ľudovej balady. In: Národopis. Bratislava: VEDA, 1984, č. 1, roč. 32.
Propp, V. J.: Morfologie pohádky a jiné studie. Jinočany: H&H, 1999.
Šutor, L. – Burdová, D.: Genóm slovenskej ľudovej čarodejnej rozprávky. Košice: UPJŠ, 2014.
Šutor, L.: Využitie metód sociokultúrnej antropológie pri výskume slovesného folklóru (Prípad čarodejnej rozprávky) [elektronický zdroj]. In: Metodologické inšpirácie v literárnovednom výskume 2. Košice: UPJŠ, 2018.
Šutor, L.: Eurázijské kultúrne kontexty slovenskej ľudovej čarodejnej rozprávky. In: Anthropologia Integra, roč. 12, č. 1 (2021), s. 37–43.
Šutor, L.: Literárna antropológia. In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. Fintice: FACE, 2023.
Šutor, L. (ed.): Ľudová rozprávka v súvislostiach [elektronický zdroj]. Košice: ŠafárikPress UPJŠ, 2023.
Šutor, L.: Kozmológia čarodejných príbehov (ľudová rozprávka medzi kultúrou a umením). Košice: ŠafárikPress UPJŠ, 2024.
Zilynskyj, O.: Slovenská ľudová balada v interetnickom kontexte. Bratislava: VEDA, 1978.
Aktívna účasť na seminári. Samostatná práca s umeleckými artefaktami (textami a audiovizuálnym materiálom). 30 %
Priebežné hodnotenie (z prečítaných textov). 10 %
Záverečný test z teoretických okruhov a interpretácie textov. 60 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
1) Základné pojmy: ľudová kultúra, ľudové umenie, folklór a ľudová slovesnosť.
2) Interdisciplinárne východiská skúmania vzťahov slovesného folklóru a kultúry. Slovesné umenie ako kultúra a médium. Orálna kultúra.
3) Folkloristika ako interdisciplinárna veda. Ďalšie perspektívy: antropológia umenia, etnografia a kulturológia.
4) Vzťah ľudovej slovesnosti k umelej literatúre (literárna veda a folkloristika). Pôvod a ovplyvňovanie ústnej a literárnej tradície.
5) Druhy a žánre ľudovej slovesnosti, vzťah variantného a invariantného v ľudovej slovesnosti (povesť, legenda a rozprávka).
6) Čarodejná rozprávka ako kráľovský žáner ľudovej prózy.
7) Kalendárový obradový cyklus (vynášanie Moreny, stavanie májov, jánske zvyky, dožinky a i.).
8) Ľudové divadlo (obradové, vianočné a martýrske hry a i.).
9) Rodinný kalendárový cyklus (narodenie, krstiny, pohreb, svadba a i.).
10) Motivické špecifiká jednotlivých vývinových období ľudovej slovesnosti.
11) Interpretácie textov slovenskej ľudovej čarodejnej rozprávky.
Vedomosti: Študent získava vedomosti z okruhu problematík komparácie literatúry a orálneho folklóru. Pozná poetologické a estetické znaky ľudovej slovesnosti v jej systémovej podobe aj v podobe jednotlivých žánrov. Vie zaradiť slovesný folklór do kontextu ľudovej kultúry a je schopný pomenovať súvislosti medzi slovesným a vizuálno-auditívnym rozmerom ľudového umenia. Dokáže sa orientovať v metódach a teóriách výskumu piesňového a prozaického folklóru. Je dobre oboznámený so slovenským rozprávkovým materiálom a jeho domácim výskumom.
Zručnosti: Študent dokáže pracovať s medzinárodnými katalógmi folklórnych látok a motívov. Vie – v teoretickej a praktickej rovine – pracovať s variantnosťou a invariantnosťou ľudovej slovesnosti. Je schopný samostatne analyzovať a interpretovať všetky žánre ľudovej lyriky, epiky a drámy (s dôrazom na čarodejnú rozprávku).
Profesijné kompetencie: Absolvent predmetu získava odborné kompetencie v oblasti slovesného folklóru v širších kontextoch ľudovej kultúry. Svoje znalosti a zručnosti dokáže uplatniť napríklad v národných centrách tradičnej kultúry a v mediálnych redakciách zameraných na folklór.
Prenositeľné kompetencie: Absolvent predmetu získa kompetenciu pri práci s archaickými žánrami (mýtmi, náboženskými príbehmi atď.), ktoré majú svoju špecifickú obraznosť a noetiku. Dokáže pracovať so znalosťami z obradového a kalendárového cyklu (zvykoslovia) na Slovensku so zameraním na jeho slovesnú zložku. Dokáže interpretovať ľudové artefakty v ich súčasných a tradičných významových súvislostiach.
1. JUNGER, J. et al. Turistika a športy v prírode. Prešov: FHPV PU v Prešove. 2002. ISBN 8080680973.
Internetové zdroje:
1. STEJSKAL, T. Vodná turistika. Prešov: PU v Prešove. 1999.
Dostupné na: https://ulozto.sk/tamhle/UkyxQ2lYF8qh/name/Nahrane-7-5-2021-v-14-46-39#!ZGDjBGR2AQtkAzVkAzLkLJWuLwWxZ2ukBRLjnGqSomICMmOyZN==
Ukončenie: Absolvoval
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- úspešné zvládnutie zadaných praktických ukážok: nosenie kanoe, nastupovanie a vystupovanie do kanoe, vyberanie plavidla z vody, pádlovanie.
Slovenský jazyk
1. Hodnotenie obťažnosti vodných tokov
2. Bezpečnostné zásady pri splavovaní vodných tokov
3. Zostavovanie posádok
4. Praktický výcvik s nenaloženým kanoe
5. Nosenie kanoe
6. Položenie kanoe na vodu bez dotyku s brehom
7. Nastupovanie
8. Vystupovanie
9. Vyberanie plavidla z vody
10. Kormidlovanie technika vypáčenia
- (na rýchlych tokoch)
- technika odťahovania
11. Prevrátenie
12. Povely
Obsahový štandard:
Študent počas preukáže zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný sylabom predmetu a povinnou literatúrou.
Výkonový štandard:
Preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní schopný:
- aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a v praxi,
- aplikovať základné zručnosti z ovládania plavidla na tečúcej vode,
- zvoliť správny výber vhodného miesta na táborenie,
- pripraviť adekvátnu materiálnu výbavu k táboreniu.
CLEMENTE, M. N.: Slovník marketingu. Brno, 2004. DE PELSMACKER, P. (a kol.): Marketingová komunikace. Praha, 2003. DUDINSKÁ, E. (a kol.): Základy marketingu. Bratislava, 2000. HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklama. Bratislava, 1998. KOTLER, PH.; ARMSTRONG, G.: Marketing. Praha, 2004. MISTRÍKOVA, Z. (a kol.): Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na OSVALDOVÁ, B.; HALADA, J.: Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové komunikace. Praha, 2007. POSTLER, M.: Média v reklamě. Televize, rozhlas, tisk. Praha, 2003. REIFOVÁ, I. (a kol.): Slovník mediální komunikace. Praha, 2004. Slovensku 1990 – 1999. Bratislava, 2000. VYSEKALOVÁ, J.; KOMÁRKOVÁ, R.: Psychologie reklamy. Praha, 2002. Zákon č. 308 zo 14. septembra 2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Dostupné na internete: http://www.radia.sk/?zobraz=zákony/ [31.8.2007]. Odporúčaná literatúra: CRHA, I.; KŘÍŽEK, Z.: Jak psát reklamní text. Praha, 2003. DU PLESSIS, E.: Jak zákazník vnímá reklamu. Brno, 2007. HANKUSOVÁ, V.: Vývoj výskumu rozhlasových posluchačů v Československu a v České republice. Praha, 2006. Metody a prostředky přesvědčování v masových médiích. Zborník textov z medzinárodnej vedeckej konferencie Ostrava 13.-15. 9. 2005. Ostrava, 2005. RUSHKOFF, D.: Manipulatívny nátlak. Proč tak snadno uposlechneme druhé? Hradec Králové, 2002. SCHULBERG, B.: Radio Advertising. The Autoritative Handbook. Lincolnwood : NTC Business Books, 1990. TELLIS, G. J.: Reklama a podpora prodeje. Praha, 2000. TOSCANI, O.: Reklama je navoněná zdechlina. Praha, 1996. VYSEKALOVÁ, J.; MIKEŠ, J.: Reklama. Jak dělat reklamu. Praha, 2003. ZYMAN, S.; BROTT, A.: Konec reklamy jak sme ji dosud znali. Praha, 2006.
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach. Úspešné absolvovanie skúšky formou písomného testu. Študent má zároveň povinnosť počas určeného času spravovať sociálne siete študijného programu slovakisticko-mediálne štúdiá.
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód.
1. Úvod do štúdia marketingu, marketingovej komunikácie. Podstata, význam, základné princípy marketingu a marketingovej komunikácie. Komunikačný proces. 2. Marketingový mix. Výrobok, cena, distribúcia, komunikácia. Marketingový komunikačný mix. Reklama. Podpora predaja. Osobný predaj. Vzťahy s verejnosťou. Priamy marketing. 3. Charakteristika mediálneho marketingu. Ekonomické špecifiká médií. Vývoj mediálneho trhu. 4. Marketingový mix v médiách. Špecifiká marketingového mixu v jednotlivých typoch médií. 5. Cieľové skupiny. Identifikácia cieľovej skupiny. Segmentácia trhu. Targeting. Positioning. Základné typy zákazníkov. 6. Marketingové prostredie. Mikroprostredie. Makroprostredie. 7. Členenie médií. Verejnoprávne a komerčné médiá. Média v trhovom prostredí. 8. Komunikačná stratégia mediálnej inštitúcie. Stanovenie komunikačných cieľov. SWOT analýza. Stanovenie rozpočtu. Výber komunikačného mixu v jednotlivých typoch médií. Hodnotenie efektívnosti. Prieskumy sledovanosti. 9. Corporate Identity mediálnej inštitúcie. Self promotion. Mediálne partnerstvá. 10. Programming. Formáty médií. Redakčné plánovanie. Koncepcie. Vízie. Prime time. Off time. 11. Vytváranie rubrík, seriálov. Návrhy. Kontakt s divákmi, čitateľmi, poslucháčmi. Spätná väzba. 12. Spoločenská zodpovednosť médií. 13. Online marketing. Spravovanie sociálnych sietí. Najnovšie marketingové trendy.
1. Vedomosti:
Študent nadobudne základnú teoretickú výbavu, týkajúcu sa marketingovej komunikácie. Prináša pohľad na kľúčové termíny, princípy a teórie. Cieľom predmetu je sprístupniť vznik, vývoj a súčasný stav marketingu.
2. Zručnosti:
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent získa praktické zručnosti pri zostavovaní marketingových stratégií, správe sociálnych sietí ako aj ich optimalizácii a analýze.
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone profesií v oblastiach médií a marketingu dokáže poslucháč komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu produkciu potrebných výstupov.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť kritického, tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť ďalej sa vzdelávať.
1. BAJČAN, R.: Techniky public relations aneb jak pracovat s médií. Praha, 2003. 2. BITTMAN, L.: Medzinárodní dezinformace. Praha, 2000. 3. BLAHA, J.; DYTRT, Z.: Manažerská etika. Praha, 2003. 4. BRATSKÁ, M.: Vieme riešiť záťažové situácie? Bratislava, 1992. 5. CAYWOOD, C., L.: Public Relations řízená komunikace podniku s veřejností. Brno, 2003. 6. De Pelsmacker, P. (a kol.): Marketingová komunikace. Praha, 2003, s. 299 - 322 7. KOTLER, PH.; ARMSTRONG, G.: Marketing. Praha, 2004, s. 667 – 672. 8. RUSHKOFF, D.: Manipulatívny nátlak. Praha, 2002. 9. SCOTT, D.M.: Nová pravidla marketingu a PR. Brno, 2007. 10. SVOBODA, V.: Public relations moderně a účinne. Praha, 2006. 11 ŠRONĚK, I.: Etika a etiketa v podnikání. Praha, 1995. 12 VERČÁK, V.; GIRGAŠOVÁ J.; LIŠKAŘOVÁ, R.: Media Relations není manipulace. Praha, 2004.
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach. Úspešné absolvovanie písomného testu alebo ústnej skúšky. Študent je povinný:
– Oboznámiť sa s materiálmi na samoštúdium podľa harmonogramu a príslušnou odbornou literatúrou. Usporiadať tlačovú konferenciu a z nej požadované výstupy do určeného termínu.
– Spracovať seminárnu prácu (dvojice),. Práca má obsahovať všetky náležitosti kladené na tento typ prác v zmysle príslušnej smernice č. 1/2011 UPJŠ. Súčasťou práce musia byť aj zapracované publikácie o krízovej komunikácii a ich vhodné použitie v texte.
– Spravovať sociálne siete SMS (FB, Instagram, Instagram a LinkedIN) počas semestra, vrátane skúškového obdobia, pričom za jedno spravované obdobie každá skupina dodá analýzu vybraného (ním spravovaného) týždňa z FB a z analytického nástroja Zoomsphere (ku ktorému má prístup). Súčasťou spravovania sociálnych sietí sú rôzne formáty komunikátov (reels, videá, carousels a pod).
Záverečné hodnotenie bude výsledkom čiastkových hodnotení vyššie stanovených úloh a ďalších stanovených požiadaviek.
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód.
1. Základy spoločenskej a manažérskej etikety 2. História PR. Významné osobnosti. 3. Public relations ako súčasť marketingu. Definície. Rozdiely medzi PR a reklamou. 4. Plánovanie PR. Rozpočet PR. Ciele PR. 5. Organizácie PR vo svete a na Slovensku 6. Media relations. Komunikačné kanály, nástroje, zdroje. Hovorca. Organizačná stránka MR. Delenie médií. Štruktúra mediálnych pracovníkov. Rešpektovanie rôznych druhov médií. 7. PR komunikácia v krízovom období. Opatrenia pred krízou. Príčiny krízy. Postupy po vypuknutí krízy a trendy v riešení. 8. Lobbying. 9. Typy PR. 10. Asertivita. Pravidlá asertívnej komunikácie. 4 základné komunikačné štýly. Konštruktívna a deštruktívna hádka. 10 asertívnych pravidiel. 11. Záťaž. Stupne záťaže. Základné typy situácií psychickej záťaže. Riešenie konfliktov. 12. Propaganda. Biela, čierna, šedá, propaganda činom, terorizmus. 13. Manipulácia. Stereotypy a mýty spoločnosti. Metódy manipulácie – CIA, klasické metódy manipulácie. 14. Nové pravidlá pre tvorbu PR – PR na internete. 15. Online marketing. Spravovanie sociálnych sietí.
1. Vedomosti:
Študent nadobudne základnú teoretickú výbavu, týkajúcu sa marketingovej komunikácie. So zameraním na etiketu, public relations. Prináša pohľad na kľúčové termíny, princípy a teórie. Cieľom predmetu je sprístupniť vznik, vývoj a súčasný stav preberanej problematiky.
2. Zručnosti:
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent získa praktické zručnosti pri zostavovaní marketingových stratégií, PR, pri správe sociálnych sietí ako aj ich optimalizácii a analýze.
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone profesií v oblastiach médií a marketingu dokáže poslucháč komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu produkciu potrebných výstupov.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť kritického, tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť ďalej sa vzdelávať.
KERECMAN, P.: Sloboda prejavu novinára a ochrana pred jej zneužitím. SSN, Bratislava 2009.
DRGONEC, J.: Základy masmediálneho práva. Eurokódex – BVŠP, Bratislava, 2008.
ROZEHNAL, A.: Mediální zákony. Komentář. ASPI, Praha, 2007.
ROZEHNAL, A.: Mediální právo. Aleš Čeněk, Plzeň, 2007.
VOZÁR, J. – VALKO, E. – LAPŠANSKÝ, L.: Tlačový zákon. Komentár. C.H. Beck, Praha, 2009
ROZEHNAL, A.: Mediální zákony. Komentář. ASPI, Praha, 2007.
CHALOUPKOVÁ, H.: Tiskový zákon. C.H. Beck, Praha, 2001.
SOKOL, T.: Tiskový zákon s komentářem. Orac, Praha, 2001.
BARTOŇ, M.: Svoboda projevu a její meze v právu ČR. Linde, Praha, 2002.
DRGONEC, J.: Tlačové právo na Slovensku. Archa, Bratislava, 1995.
HERCZEG, J.: Meze svobody projevu. Orac, Praha, 2004.
JÄGER, P. – MOLEK, P.: Sloboda prejavu. Demokracia, rovnosť a sloboda slova. Auditorium, Praha, 2007.
KNAP, K. – ŠVESTKA, J. – JEHLIČKA, O. – PAVLÍK, O. – PLECITÝ, V.: Ochrana osobnosti podle občanského práva. Linde, Praha, 1996.
VETERNÍKOVÁ, M.: Právna ochrana osobnosti. Procom, Bratislava, 2003.
VOJČÍK, P. – MIŠČÍKOVÁ, R.: Základy práva duševného vlastnícva. Typopress, Košice, 2004.
PRÍSLUŠNÉ PRÁVNÉ NORMY
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach. Úspešné absolvovanie testu.
1. Základné pojmy práva, právo verejné a súkromné, pramene práva.
2. Základy teórie práva, právne vzťahy, právne normy, právne skutočnosti, subjekty práva.
3. Základné pojmy masmediálneho práva.
4. Zákon č. 265/2022 Z. z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o publikáciách).
5. Zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách).
6. Právo novinára na informácie.
7. Ochrana cti, dôstojnosti a dobrej povesti osôb verejného záujmu, novinári a vláda, ochrana cti a dôstojnosti rodinných príslušníkov, česť a dôstojnosť osoby verejného záujmu v rozhodnutiach ESĽP, trestnoprávne obmedzenia ustanovené v záujme ochrany cti a dôstojnosti).
8. Ochrana súkromia.
9. Ochrana podoby, práva k podobizni a ochrana prejavov osobnej povahy (vyhotovenie a uverejnenie podobizní fyzickej osoby, obrazových záznamov podoby fyzickej osoby, ochrana slovných prejavov osobnej povahy a písomností osobnej povahy).
10. Regulácia médií – Rada pre mediálne služby, DSA – Digital Services Act. Zodpovednosť – občianskoprávna zodpovednosť, trestnoprávne aspekty.
10. GDPR.
1. Vedomosti:
Študent nadobudne základnú teoretickú výbavu, týkajúcu sa mediálneho práva. Prináša pohľad na kľúčové termíny, princípy a teórie. Cieľom predmetu je sprístupniť vznik, vývoj a súčasný stav.
2. Zručnosti:
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent získa praktické zručnosti pri tých oblastiach práva, s ktorými sa v praxi môžu stretnúť.
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone profesií v oblastiach médií a marketingu dokáže poslucháč komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu produkciu potrebných výstupov súvisiacich aj s právnymi aspektmi komunikácie.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť kritického, tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť ďalej sa vzdelávať.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 24
Týždenný: Za obdobie štúdia: blokovo – 4 bloky
Metóda štúdia: prezenčná
praktické cvičenia.
Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na cvičeniach, realizácia AV projektu
sk
Predmet je prakticky zameraný na osvojovanie si princípov filmovej montáže a rytmickej organizácie filmového rozprávania. Študenti sa učia chápať funkciu strihu ako základného výrazového prostriedku filmového jazyka a experimentujú s rôznymi prístupmi k temporytmu, kontinuitnému i asociatívnemu strihu. Praktikum rozvíja cit pre rytmus, dramatický účinok a významovú skladbu obrazu prostredníctvom práce so strihovým softvérom, analýzy filmových sekvencií a tvorby krátkych cvičení.
Absolvent predmetu rozumie základným princípom práce s kamerou a strihom v televíznom prostredí. Ovláda technické aj výrazové postupy strihu a vie ich cielene aplikovať pri tvorbe krátkych televíznych útvarov.
Vedmosti: Študent pozná základné princípy kamerovej práce, kompozície obrazu, obrazovej kontinuity a strihovej skladby v televíznom a audiovizuálnom prostredí. Rozumie vzťahu medzi obrazom, zvukom, rytmom a dramaturgickou výstavbou krátkeho AV útvaru.
Zručnosti: Študent dokáže prakticky pracovať s kamerou a strihovým softvérom pri realizácii krátkeho audiovizuálneho cvičenia. Vie zostaviť zábery do významovo, rytmicky a technicky funkčnej sekvencie a uplatniť základné postupy kontinuálneho, rytmického a asociatívneho strihu.
Profesijné kompetencie: Študent je schopný samostatne alebo v tvorivom tíme pripraviť a realizovať jednoduchý televízny alebo audiovizuálny výstup. Dokáže tvorivo rozhodovať o obrazovej a strihovej skladbe, rešpektovať technické požiadavky výroby a niesť zodpovednosť za výslednú podobu AV projektu.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 24
Týždenný: Za obdobie štúdia: blokovo – 4 bloky
Metóda štúdia: prezenčná
praktické cvičenia.
Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na cvičeniach, realizácia AV projektu
sk
Predmet je zameraný na praktické osvojovanie princípov tvorby televízneho spravodajstva a publicistiky v prostredí reálnej mediálnej praxe. Študenti pracujú pod vedením profesionálov z televízneho prostredia, oboznamujú sa s procesom prípravy, realizácie a postprodukcie spravodajských a publicistických príspevkov. Dôraz sa kladie na prácu s informáciou, interpretáciu udalostí, novinársku etiku a audiovizuálnu vyváženosť výpovede. Praktická výučba prebieha v autentickom prostredí spravodajskej produkcie, čo študentom umožňuje rozvíjať profesionálne návyky, tímovú spoluprácu a kritické myslenie v kontexte aktuálnych mediálnych trendov.
Absolvent predmetu rozumie princípom tvorby televízneho spravodajstva a publicistiky a dokáže ich aplikovať v praxi.
Vedomosti: Študent pozná základné princípy tvorby televízneho spravodajstva a publicistiky, vrátane práce s informáciou, redakčného výberu témy, dramaturgie príspevku a zásad novinárskej etiky. Rozumie špecifikám audiovizuálneho spracovania aktuálnych udalostí a rozdielom medzi spravodajským a publicistickým prístupom.
Zručnosti: Študent dokáže pripraviť a realizovať krátky spravodajský alebo publicistický audiovizuálny príspevok podľa redakčného zadania. Vie pracovať so zdrojmi, formulovať otázky, viesť rozhovor, selektovať informácie a podieľať sa na obrazovej, zvukovej a textovej skladbe televízneho výstupu.
Profesijné kompetencie: Dokáže efektívne pracovať v tíme, prispôsobiť sa redakčnému zadaniu a dodržiavať profesijné a etické štandardy audiovizuálnej žurnalistiky. Rozvíja schopnosť kriticky analyzovať mediálny obsah, reflektovať jeho spoločenský dosah a využívať poznatky pre vlastnú tvorivú prax v televíznom prostredí.
Druh, rozsah a metóda vzdelávacích činností: 4 ECTS
Forma výučby: Cvičenie (bloková výučba)
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 24 hodín
Týždenný: / Za obdobie štúdia: / 4 bloky C (24 hod./semester)
Metóda štúdia: prezenčná
MCQUAIL, Denis: Úvod do teórie masovej komunikácie. Bratislava: Portál, 2009.MISTRÍK, Milan: Televízna publicistika. Bratislava: Slovenský filmový ústav, 2005.
Aktívna účasť na blokovej výučbe a realizácia televízneho študentského výstupu v rámci platformy UniTV. Študent pripraví reportážny alebo publicistický formát (správa, reportáž, rozhovor, magazínový vstup). Hodnotí sa dramaturgická príprava, technická kvalita spracovania, práca v tíme a schopnosť dodržať televízny formát.
sk
Predmet je zameraný na praktickú realizáciu televíznych žánrov v rámci študentskej platformy UniTV. Študenti pracujú s publicistickými a spravodajskými formátmi, osvojujú si základné produkčné postupy, dramaturgiu, kamerovú a strihovú skladbu a tímovú spoluprácu v televíznom prostredí.
Študent ovláda základné produkčné a realizačné princípy televíznej tvorby. Dokáže pripraviť televízny žáner od námetu po finálnu realizáciu. Orientuje sa v dramaturgii televíznych formátov a rozumie princípom vizuálnej a zvukovej skladby.
Vedomosti:Študent pozná základné produkčné, dramaturgické a realizačné princípy televíznej tvorby v prostredí študentskej televíznej platformy. Rozumie špecifikám spravodajských a publicistických formátov, ich žánrovej výstavbe, obrazovej a zvukovej skladbe a požiadavkám televíznej praxe.
Zručnosti: Študent dokáže pripraviť a realizovať jednoduchý televízny výstup od námetu, rešerše a dramaturgickej prípravy až po nakrúcanie a finálne spracovanie. Vie pracovať v tvorivom tíme, podieľať sa na príprave reportáže, rozhovoru alebo magazínového vstupu a uplatniť základné kamerové, zvukové a strihové postupy.
Profesijné kompetencie: Študent je schopný zodpovedne sa zapojiť do tímovej televíznej produkcie a rešpektovať požiadavky konkrétneho televízneho formátu. Dokáže tvorivo riešiť realizačné úlohy, dodržiavať časové a technické limity výroby a niesť spoluzodpovednosť za výslednú kvalitu študentského televízneho výstupu.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 24
Týždenný: / Za obdobie štúdia: / blokovo – 4 bloky
Metóda štúdia: prezenčná
praktické cvičenia
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach, priebežná príprava rozhlasových výstupov a realizácia samostatného alebo tímového rozhlasového projektu. Hodnotí sa schopnosť pracovať so zvukom, informáciou, hovoreným slovom, dramaturgickou výstavbou príspevku a dodržanie žánrových, technických a etických požiadaviek rozhlasovej praxe.
Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na cvičeniach, príprava a realizácia rozhlasového spravodajského alebo publicistického výstupu.
sk
Predmet je zameraný na praktické osvojovanie princípov tvorby rozhlasového spravodajstva a publicistiky v prostredí reálnej mediálnej praxe. Študenti sa oboznamujú s procesom prípravy, realizácie a postprodukcie rozhlasových spravodajských a publicistických príspevkov. Dôraz sa kladie na prácu s informáciou, zvukom, hovoreným slovom, rozhovorom, autentickou výpoveďou a dramaturgickou výstavbou rozhlasového útvaru. Praktická výučba rozvíja schopnosť študentov tvoriť obsah pre rozhlasové a podcastové prostredie, pracovať v tíme a kriticky reflektovať aktuálne spoločenské témy.
Absolvent predmetu rozumie základným princípom tvorby rozhlasového spravodajstva a publicistiky a dokáže ich aplikovať v praktickej mediálnej tvorbe. Vie pracovať s informáciou, hovoreným slovom, zvukovou dramaturgiou a rozhlasovým formátom. Dokáže pripraviť krátky spravodajský alebo publicistický príspevok, rešpektovať redakčné zadanie a uplatňovať profesijné a etické štandardy rozhlasovej žurnalistiky.
Vedomosti: Študent pozná základné princípy rozhlasového spravodajstva a publicistiky vrátane práce so zdrojmi, výberu témy, dramaturgie príspevku a zásad novinárskej etiky. Rozumie špecifikám zvukového média, práci s hovoreným slovom, autentickým zvukom, atmosférou a rozdielom medzi spravodajským a publicistickým prístupom.
Zručnosti: Študent dokáže pripraviť a realizovať krátky rozhlasový spravodajský alebo publicistický výstup podľa redakčného zadania. Vie vyhľadávať a overovať informácie, formulovať otázky, viesť rozhovor, pracovať so zvukovým záznamom a podieľať sa na dramaturgickej, jazykovej a technickej skladbe rozhlasového príspevku.
Profesijné kompetencie: Študent je schopný pracovať v redakčnom a tvorivom tíme pri príprave rozhlasového obsahu. Dokáže rešpektovať časové, technické, jazykové, etické a dramaturgické požiadavky mediálnej praxe a zodpovedne posudzovať spoločenský dosah spravodajských a publicistických výstupov.
CENKOVÁ, R.: Anatomické a fyziologické aspekty hovoreného prejavu a moderovania. Košice: Filozofická fakulta UPJŠ v Košiciach, 2015, 152 strán. ISBN 978-80-8152-261-1.
ZVALOVÁ, J.: KEĎ SI SADÁME ZA MIKROFÓN. BRATISLAVA, 1999.
KOLÁR, P. (A KOL): Rehabilitace v klinické praxi. Praha, 2009.
Aktívna účasť na seminároch v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho. Vypracovanie a úspešné absolvovanie zadaných úloh a záverečného hodnotenia.
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód. Predmet je súčasťou praktickej výučby (mediálnej praxe).
1. Úvod do rozhlasovej tvorby.
2. Biologický pohľad na sústavy človeka, podieľajúce sa na moderovaní
3. Bránicové dýchanie
4. Artikulačné cvičenia
5. Modulácia farby hlasu,
6. Prozodické vlastnosti textu v interpretácii textu
7. Rytmus a melódia pri moderovaní
8. Vtip, intro v moderácii
9. Rozhovor
10. Tandemová moderácia
1. Vedomosti:
Študent nadobudne základnú teoretickú výbavu, nevyhnutnú na moderovanie v rozhlase Oboznamuje sa s nevyhnutnou teoretickou literatúrou a sumarizuje doteraz nadobudnuté vedomosti z obdobných predmetov. Cieľom predmetu aplikovať teorémy v praxi. 2. Zručnosti:
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent získa praktické zručnosti z rečového prejavu a moderovania. Dokáže odmoderovať viacero formátov v prostredí rozhlasu. Získa zručnosti aplikovateľné v praxi.
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone profesií v oblastiach médií dokáže poslucháč komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu prezentáciu potrebných výstupov.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť kritického, tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť ďalej sa vzdelávať.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 24
Týždenný: / Za obdobie štúdia: / blokovo - 4 bloky
Metóda štúdia:
praktické cvičenia
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach, priebežná príprava textových výstupov a realizácia samostatného alebo tímového publicistického projektu. Hodnotí sa schopnosť pracovať s informáciou, zdrojmi, jazykovou výstavbou textu, redakčným zadaním a dodržanie žánrových, štylistických a etických požiadaviek textovej žurnalistiky.
sk
Predmet je zameraný na praktické osvojovanie princípov tvorby textového spravodajstva a publicistiky v prostredí redakčnej mediálnej praxe. Študenti sa oboznamujú s procesom prípravy, spracovania, editovania a finalizácie spravodajských a publicistických textov. Dôraz sa kladie na prácu s informáciou, zdrojmi, overovaním faktov, kompozíciou textu, titulkom, perexom, rozhovorom a žánrovou výstavbou mediálneho útvaru. Praktická výučba rozvíja schopnosť študentov tvoriť obsah pre tlačené a online médiá, pracovať v redakčnom tíme a kriticky reflektovať aktuálne spoločenské témy.
Absolvent predmetu rozumie základným princípom tvorby textového spravodajstva a publicistiky a dokáže ich aplikovať v praktickej mediálnej tvorbe. Vie pracovať s informáciou, zdrojmi, faktami, titulkom, perexom, kompozíciou textu a redakčným formátom. Dokáže pripraviť krátky spravodajský alebo publicistický text, rešpektovať redakčné zadanie a uplatňovať profesijné a etické štandardy žurnalistiky.
Vedomosti: Študent pozná základné princípy textového spravodajstva a publicistiky vrátane práce so zdrojmi, overovania faktov, výberu témy, stavby správy, článku, rozhovoru a komentovaného publicistického útvaru. Rozumie špecifikám písaného média, jazykovej presnosti, vecnosti, titulkovaniu, práci s perexom a rozdielom medzi spravodajským a publicistickým prístupom.
Zručnosti: Študent dokáže pripraviť a spracovať krátky textový spravodajský alebo publicistický výstup podľa redakčného zadania. Vie vyhľadávať a overovať informácie, formulovať otázky, viesť rozhovor, selektovať fakty, štylisticky upraviť text a prispôsobiť ho požiadavkám tlačeného alebo online média.
Profesijné kompetencie: Študent je schopný pracovať v redakčnom a tvorivom tíme pri príprave textového mediálneho obsahu. Dokáže rešpektovať časové, jazykové, etické, štylistické a dramaturgické poži
Erica, J.: Presentations in English. MacMillan, 2008.
Burton, G.: Presenting. Deliver presentations with confidence. HarperCollins Publishers, 2013.
Powel, M.: Dynamic Presentations. CUP, 2010.
Armer, T.: Cambridge English for Scientists. CUP, 2011.
Thaine, C.: Cambridge Academic English - Intermediate, CUP, 2012.
www.uefap.com
Aktívna účasť na seminároch, max. 2 absencie (2x45 min.).
Test (10. týždeň). Ústna prezentácia.
Stupnica hodnotenia: A 93-100%, B 86-92%, C 79-85%, D 72-78%, E 65-71%, FX 64% a menej.
Záverečné hodnotenie = test (50%), prezentácia (50%)
Anglický jazyk na úrovni B1/B2 podľa SERR.
Štruktúra prezentácie.
Prezentovanie grafov, tabuliek, diagramov, obrázkov, máp a iných vizuálnych pomôcok.
Vybrané funkcie jazyka potrebné pre prezentovanie - definovanie, vysvetľovanie, objasňovanie, uvádzanie príkladu, a iné.
Jazykové prostriedky potrebné pre prezentovanie, tzv. signal posting/signposting language.
Otázky a odpovede týkajúce sa prezentácie.
Prezentovanie svojej osoby, univerzity, študijného programu.
Neverbálna komunikácia počas prezentácie (mimika, gestá, vizuálny kontakt, usporiadanie miestnosti a iné).
Študenti získajú praktické zručnosti potrebné pre prípravu efektívnej odbornej prezentácie v anglickom jazyku. Nadobudnú vedomosti o štruktúre odbornej prezentácie, príprave vizuálnej podpory prezentácie, rozšíria si slovnú zásobu a zdokonalia verbálny prejav na jazykovej úrovni B2 podľa SERR.
McNULTY, S.: WordPress – efektivní publikování na webu. Brno, 2009.
Online tutoriály:
http://learn.wordpress.com
http://www.siteground.com/tutorials/wordpress
https://codex.wordpress.org/WordPress_Lessons
Hodnotenie sa udeľuje na základe záverečnej práce.
1. Definícia redakčných systémov, ich logika a štruktúra
2. Cloudové služby
3. Práca v systémoch blogového typu, blog.sme.sk
4. Aplikácie určené na tvorbu newsletter-ov
5. Systémy Wordpress, Joomla, and Drupal
6. Tvorba jednoduchej webstránky systémom WordPress
7. Optimalizácia redakčného obsahu pre vyhľadávače
Absolvent predmetu nadobúda teoretické poznatky a praktické skúsenosti s výstavbou a editovaním internetových stránok založených na redakčnom systéme. Získava prehľad o technologických možnostiach v internetovom priestore a je oboznámený s existujúcimi systémami, ktoré sa vyskytujú v súčasnom mediálnom prostredí, dokáže samostatne publikovať v internetovom priestore aj bez programátorských schopností.
JUSZCZYK, S.: Metodológia empirických výskumov v spoločenských vedách. Bratislava, 2003.
LOUČKOVÁ, I.: Integrovaný přístup v socialně vědním výzkumu. Brno, 2010.
MISTRÍK, J.: Štylistika. Bratislava, 1989.
ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Bratislava, 2007.
SILVERMANN, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava, 2005.
TRAMPOTA, T. – VOJTĚCHOVSKÁ, M.: Metody výzkumu médií. Praha, 2010.
Príprava záverečnej práce pod dohľadom vedúceho práce.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Metodológia a metodika. Základné pravidlá tvorby vedeckého textu. Príprava, realizácia, formálne a obsahové aspekty tvorby záverečnej práce. Práca s literatúrou, spôsoby zápisu bibliografických údajov. Kompozícia práce, makrotext. Štýl vedeckých textov. Editácia prostredníctvom základných textových editorov na PC.
Získať základné vedomosti o príprave a tvorbe záverečnej práce.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
JUSZCZYK, S.: Metodológia empirických výskumov v spoločenských vedách. Bratislava, 2003.
LOUČKOVÁ, I.: Integrovaný přístup v socialně vědním výzkumu. Brno, 2010.
MISTRÍK, J.: Štylistika. Bratislava, 1989.
ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Bratislava, 2007.
SILVERMANN, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava, 2005.
TRAMPOTA, T. – VOJTĚCHOVSKÁ, M.: Metody výzkumu médií. Praha, 2010.
Príprava záverečnej práce pod dohľadom vedúceho práce.
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Metodológia a metodika. Základné pravidlá tvorby vedeckého textu. Príprava, realizácia, formálne a obsahové aspekty tvorby záverečnej práce. Práca s literatúrou, spôsoby zápisu bibliografických údajov. Kompozícia práce, makrotext. Štýl vedeckých textov. Editácia prostredníctvom základných textových editorov na PC.
Získať základné vedomosti o príprave a tvorbe záverečnej práce.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
Nekolová, V., Camutaliová, I., Vasilieva-Lešková, A.: Ruština nejen pro samouky. Praha: Leda, 2022.
Myronova, H., Gálová, D.: Ruština pro podnikatelskou sféru. Brno: Masarykova univerzita v Brně, Ekonomicko-správní fakulta, 2003. ISBN 80-210-3258-8. Dostupné na: www.kj.fme.vutbr.cz/studopory/RU/phrases/BusinessRussian.pdf
Fozikoš, A., Reiterová, T.: Reálie rusky mluvících zemí. Plzeň: Fraus, 1998.
Oganesjanová D., Tregubová, J.: Cvičebnice ruské gramatiky. Praha: Polyglot, 2004.
+ doplnkové materiály vyučujúcej
https://ru.wikisource.org/wiki/
https://gramota.ru/
Aktívna účasť na seminároch, max. 2 absencie, písomné zadania a testy, diktáty, domáce čítanie, ústne mini-prezentácie, samoštúdium
Výsledné hodnotenie je dané priemerom % za jednotlivé aktivity.
Stupnica hodnotenia v %: A100–92, B 91–85, C 84–78, D 77–71, E 70–65, F-64 a menej
slovenský jazyk
Ruská azbuka, ortografia, výslovnosť.
Ruská veta, podstatné mená a slovesá, modálne a nepravidelné slovesá.
Zámená, číslovky, vybrané prídavné mená a príslovky.
Jazyková interferencia.
Rozvíjanie slovnej zásoby (zoznámenie sa, kto je kto, záľuby, rodina, priatelia, ľudia a ich vlastnosti, krajiny a národnosti, kde žijem, moje mesto, na univerzite, životopis, významné osobnosti a i.)
Domáce čítanie: A.P.Čechov
Študenti získajú základné vedomosti o ruskom jazyku (výslovnosť, gramatika, slovná zásoba, jazyková interferencia a i.), základné jazykové zručnosti (počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie) a komunikačné jazykové kompetencie (lingvistickú, sociolingvistickú, pragmatickú) podľa sylabu predmetu so zameraním na témy súvisiace s ich študijným programom. Jazyková úroveň: A1 (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky).
DOLNÍK, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Textová lingvistika. Bratislava: Stimul 1998.
DOLNÍK, J.: Lexikológia. Bratislava 2003.
DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava: Veda 1984.
FURDÍK, J.: Slovenská slovotvorba. Prešov: Náuka 2004.
GREGOVÁ, R. – RUSNÁK, J. – SABOL, J. S.: Interpretácia textov elektronických masových
médií. Stručný terminologický slovník. Prešov: FF PU 2004.
KRÁĽ, Á. – SABOL, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava: SPN 1989.
Krátky slovník slovenského jazyka. 4. vyd. Bratislava 2003.
MISTRÍK, J.: Žánre vecnej literatúry. Bratislava: SPN 1975.
MLACEK, J.: Tvary a tváre frazém v slovenčine. Bratislava 2001.
MOŠKO, G. – NIŽNÍKOVÁ, J. – SABOL, J: Súčasný slovenský jazyk. Cvičenia zo syntaxe.
Košice: Rektorát Univerzity P. J. Šafárika 1993.
ONDRUS, P. – HORECKÝ, J. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský jazyk. Lexikológia. Seminárne
cvičenia. Bratislava 1989.
ONDRUS, P. – HORECKÝ, J. – FURDÍK, J.: Súčasný spisovný jazyk. Lexikológia. Bratislava:
SPN 1980.
ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia.
Bratislava: 1984.
ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. Bratislava:
Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1986.
OSVALDOVÁ, B. – HALADA, J. a kol.: Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha: Libri 1999.
SABOL, J. – BÓNOVÁ, I. – SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného prejavu. Prešov: FF PU
2006.
SABOL, J. – ZIMMERMANN, J.: Komunikačný štatút prízvuku v spisovnej slovenčine. Prešov:
FF UPJŠ 1994.
Teorie informace a jazykověda. Red. L. Doležel. Praha: Nakladatelství ČSAV 1964.
TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: Sofa 1999.
VAŇKO, J.: Komunikácia a jazyk. Nitra: FF UKF 1999.
WIENER, N.: Kybernetika a společnost. Praha: Academia 1963.
Podľa pokynov OZŠP.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Štátna skúška prebieha podľa podrobných inštrukcií skúšobnej štátnicovej komisie v danom
akademickom roku.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
USZCZYK, S.: Metodológia empirických výskumov v spoločenských vedách. Bratislava, 2003.
LOUČKOVÁ, I.: Integrovaný přístup v socialně vědním výzkumu. Brno, 2010.
MISTRÍK, J.: Štylistika. Bratislava, 1989.
ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Bratislava, 2007.
SILVERMANN, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava, 2005.
TRAMPOTA, T. – VOJTĚCHOVSKÁ, M.: Metody výzkumu médií. Praha, 2010.
Účasť na záverečnej stáži a príprava denníka a záznamu zo záverečnej stáže pod dohľadom konzultanta.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Metodológia a metodika. Základné pravidlá tvorby vedeckého textu. Príprava, realizácia, formálne a obsahové aspekty tvorby záverečnej stáže. Práca s literatúrou, spôsoby zápisu bibliografických údajov. Kompozícia práce, makrotext. Štýl vedeckých textov. Editácia prostredníctvom základných textových editorov na PC.
Získať základné vedomosti o záverečnej stáži a tvorbe záznamu zo záverečnej stáže.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
JUSZCZYK, S.: Metodológia empirických výskumov v spoločenských vedách. Bratislava, 2003.
LOUČKOVÁ, I.: Integrovaný přístup v socialně vědním výzkumu. Brno, 2010.
MISTRÍK, J.: Štylistika. Bratislava, 1989.
ONDREJKOVIČ, P.: Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Bratislava, 2007.
SILVERMANN, D.: Ako robiť kvalitatívny výskum. Bratislava, 2005.
TRAMPOTA, T. – VOJTĚCHOVSKÁ, M.: Metody výzkumu médií. Praha, 2010.
Účasť na záverečnej stáži a príprava denníka a záznamu zo záverečnej stáže pod dohľadom konzultanta.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Metodológia a metodika. Základné pravidlá tvorby vedeckého textu. Príprava, realizácia, formálne a obsahové aspekty záverečnej stáže. Práca s literatúrou, spôsoby zápisu bibliografických údajov. Kompozícia práce, makrotext. Štýl vedeckých textov. Editácia prostredníctvom základných textových editorov na PC.
Získať základné vedomosti o záverečnej stáži a tvorbe záznamu zo záverečnej stáže.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
BARKER, CH.: Slovník kulturálních studií. Praha, 2006.
DEFLEUR, M.; BALL-ROKEACHOVÁ, S.: Teorie masové komunikace. Praha, 1996.
HVÍŽĎALA, K.: Jak myslet média. Praha, 2005.
JIRÁK, J.; KÖPPLOVÁ, B.: Média a společnost. Stručný úvod do studia médií a mediální
komunikace. Praha, 2003.
KUNCZIK, M.: Základy masové komunikace. Praha, 1995.
MCLUHAN, M.: Jak rozumět médiím. Praha, 1990.
MCLUHAN, M.: Člověk, média a elektronická kultúra. Brno, 2000.
Mičienka, M.; JIRÁK, J.: Základy mediální výchovy. Praha, 2007.
MISTRÍKOVA, Z. (a kol.): Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na
Slovensku 1990 – 1999. Bratislava, 2000.
REIFOVÁ, I. A KOL.: Slovník mediální komunikace. Praha, 2004.
Remišová, A.: Etika médií. Bratislava, 2010.
SCHULZ, W.; SCHERE, H.; HAGEN, L.; REIFOVÁ, I.; KONČELÍK, J.: Analýza obsahu
mediálních
sdělení. Praha, 2004.
THOMPSON, J. B.: Média a modernita. Praha, 2004.
1. Brečka, S. a kol.: Od tamtamov po internet. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva a
Eurokódex 2009. 320 s.
2. Darmo, J.: Z dejín vedy a výskumu žurnalistiky. Bratislava: NŠÚ 1991. 303 s.
3. Darmo, J.: Slovenská žurnalistika 1918 – 1938. Martin: Matica slovenská 1966. 576 s.
4. Darmo, J.: Zvliekanie hadej kože. Bratislava: SKSI Slovakia Plus 1994. 154 s.
5. Köpplová, B.: Dějiny světové žurnalistiky I. Celý svět je v novinách. Praha: Novinář 1989. 332
s.
6. Prokop, D.: Boj o média. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum 2005. 411 s.
7. Serafínová, D. – Vatrál, J.: Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky. Ružomberok: Katolícka
univerzita 2005. 214 s.
Odporúčaná literatúra:
8. DeFleur, M. – Ballová-Rokeachová, S.: Teorie masové komunikace. Praha: Univerzita
Karlova, Nakladatelství Karolinum 1996. 363 s.
9. Charvát, J.: Novinárska komunikácie II.Trnava: UCM 1997. 59 s.
10. Iłowiecki, M. – Zasępa, T.: Moc a nemoc médií. Bratislava: Typi Universitatis Tyrnaviensis a
Veda 2003. 184 s.
11. Jacz, Ľ. (ed.): Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava: Obzor 1982. 576 s.
12. Jirák, J. – Köpplová, B.: Masová média. Praha: Portál 2009. 414 s.
13. Köpplová, B.: Dějiny světové žurnalistiky I. Celý svět je v novinách. Praha: Novinář 1989.
332 s.
14. Krno, D. M.: Náčrt dejín svetového novinárstva. Bratislava: NŠÚ 1955. 189 s.
15. Kunczik, M.: Základy masové komunikace. Praha: Univerzita Karlova 1995. 307 s.
16. McLuhan, M.: Jak rozumět médiím. Extenze člověka. Praha: Odeon 1991. 340 s.
17. McQuail, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha: Portál 2009. 640 s.
18. Postman, N.: Ubavit se k smrti (Veřejná komunikace ve věku zábavy). Praha: Mladá fronta
1999. 192 s.
19. Prokop, D.: Boj o média. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum 2005. 411 s.
20. Rusnák, J.: Textúry elektronických médií (Vývoj a súčasný stav). Prešov: FF PU v Prešove
2009. 295 s.
21. Rusnák, J. a kol.: Texty elektronických médií. Stručný výkladový slovník. Prešov:
Vydavateľstvo Prešovskej univerzity 2010. 292 s.
22. Školkay, A.: Médiá a globalizácia. Bratislava: Škola komunikácie a médií 2009. 351 s.
23. Tušer, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: Bratislavská vysoká škola práva a Eurokódex
2010. 288 s.
24. Vojtek, J.: Štúdie publikované po roku 1990 v zborníkoch Žurnalistika. FF UK v Bratislave a
v Otázkach žurnalistiky k problematike svetového novinárstva.
25. Zasępa, T.: Médiá v čase globalizácie. Bratislava: Lúč 2002. 432 s.
26. Žibritová, G.: Vznik a vývoj komunikovania v spoločnosti. Bratislava: FF UK 1977. 116 s.
27. Cez práva novinárov za práva verejnosti. Bratislava: SSN 1996. 80 s.
28. Etika žurnalistiky a tlačové rady. Zborník z medzinárodnej konferencie Phare. Bratislava:
SSN 1997. 125 s.
29. Štúdie z Otázok žurnalistiky ročníkov 1990 – 2002 k problematike dejín svetovej žurnalistiky.
BITTMAN, L.: Medzinárodní dezinformace. Praha, 2000.
BRATSKÁ, M.: Vieme riešiť záťažové situácie? Bratislava, 1992.
KOTLER, PH.; ARMSTRONG, G.: Marketing. Praha, 2004.
BAJČAN, R.: Techniky public relations aneb jak pracovat s médií. Praha, 2003.
BLAHA, J.; DYTRT, Z.: Manažerská etika. Praha, 2003.
CAYWOOD, C., L.: Public Relations řízená komunikace podniku s veřejností. Brno, 2003.
CLEMENTE, M. N.: Slovník marketingu. Brno, 2004.
DE PELSMACKER, P. (a kol.): Marketingová komunikace. Praha, 2003.
DUDINSKÁ, E. (a kol.): Základy marketingu. Bratislava, 2000.
DU PLESSIS, E.: Jak zákazník vnímá reklamu. Brno, 2007.
HANKUSOVÁ, V.: Vývoj výskumu rozhlasových posluchačů v Československu a v České
republice. Praha, 2006.
HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklama. Bratislava, 1998.
MISTRÍKOVA, Z. (a kol.): Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na
OSVALDOVÁ, B.; HALADA, J.: Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové
komunikace. Praha, 2007.
POSTLER, M.: Média v reklamě. Televize, rozhlas, tisk. Praha, 2003.
REIFOVÁ, I. (a kol.): Slovník mediální komunikace. Praha, 2004.
Slovensku 1990 – 1999. Bratislava, 2000.
RUSHKOFF, D.: Manipulatívny nátlak. Praha, 2002.
SCOTT, D.M.: Nová pravidla marketingu a PR. Brno, 2007.
SVOBODA, V.: Public relations moderně a účinne. Praha, 2006.
ŠRONĚK, I.: Etika a etiketa v podnikání. Praha, 1995.
TELLIS, G. J.: Reklama a podpora prodeje. Praha, 2000.
TOSCANI, O.: Reklama je navoněná zdechlina. Praha, 1996.
VERČÁK, V.; GIRGAŠOVÁ J.; LIŠKAŘOVÁ, R.: Media Relations není manipulace. Praha,
2004.
VYSEKALOVÁ, J.; KOMÁRKOVÁ, R.: Psychologie reklamy. Praha, 2002.
VYSEKALOVÁ, J.; MIKEŠ, J.: Reklama. Jak dělat reklamu. Praha, 2003.
Zákon č. 308 zo 14. septembra 2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z. z. o telekomunikáciách. Dostupné na internete: http://www.radia.sk/?zobraz=zákony/
[31.8.2007].
BLÁHA, Z.: Základní pojmy filmové a televizní dramaturgie.
DOBIŠ,I.: Dokumentárny film. História, teória, realizácia.
RUSNÁK, J. A kol: Texty elektronických médií.
Šmatlák, S.: Dejiny slovenskej literatúry I – II.
Marčok, V. A kol.: Dejiny slovenskej literatúry III.
Pišút M. a kolektív: Dejiny svetovej literatúry I – II.
MURPHY, R.,F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie.
SLIVKA, M.: Ľudové masky. Ľudové umenie na Slovensku.
LEŠČÁK, M. - SIROVÁTKA O.: Folklór a Fokloristika (kap.: I. Predmet folkloristiky, VI. Žánre
a druhy folklóru, VII. Poetika folklóru).
Podľa pokynov OZŠP.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
Štátna skúška prebieha podľa podrobných inštrukcií skúšobnej štátnicovej komisie v danom
akademickom roku.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 2 / 1 Za obdobie štúdia: 28 / 14
Metóda štúdia: prezenčná
BACHTIN, M.: Estetika slovesnej tvorby. Bratislava: Tatran, 1988.
BARABÁŠ, J.: Otázky estetiky a poetiky. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1978.
BARRY, J.: Art, Culture, and the Semiotics of Meaning. New York: St. Martin’s Press, 1999.
BARTHES, R.: Kritika a pravda. Praha: Dauphin, 1997.
CZECH, J.: O rohlasové hře. Praha: Panorama, 1987.
ČERNÝ, J.: Sémiotika. Praha: H&H, 2004.
DERRIDA, J.: Texty k dekonstrukci : Práce z rokov 1967-72. / 1993.
DOUBRAVOVÁ, J.: Sémiotika v teorii a praxi. Praha: Portál, 2002.
ECO, U.: Skeptikové a těšitelé. Praha: Svoboda, 1995.
ECO, U.: O literatuře. Praha: Argo, 2004.
ECO, U. (ed.): Dějiny krásy. Praha: Argo, 2005.
GVOŽDIAK, V.: Základy sémiotiky 1, 2. Praha: Vysoká škola uměleckoprůmyslová, 2011, 2014.
HEGEL, G. W. F.: Estetika 2. Bratislava, 1970.
HUTCHEONOVÁ, L.: Teória adaptácie. Brno: JAMU, 2012.
CHANDLER, D.: Semiotics: The Basics. London: Routledge, 2007
JANČOVIČ, I. (ed.): Smiech, slzy a svet komiky : monografia štúdií o komike. Banská
Bystrica: UMB, 2011.
KRUPA, V.: Metafora na rozhraní vedeckých disciplín. Bratislava: Tatran, 1990.
KULKA, T.: Umění a kýč. Praha: TORST 1994.
LIESSMANN, K. P.: Filozofie moderního umění. Praha: Votobia, 2000.
LOTMAN, J, M.: Štruktúra umeleckého textu. Bratislava: Tatran, 1990.
MIKO, F.: Text a štýl. Bratislava: Smena 1970.
MILČÁK, M.: O nezrozumiteľnosti básnického textu. Levoča: Modrý Peter, 2004.
MRAVCOVÁ, M.: 1990. Literatura ve filmu. 1. vyd. Praha: Melantrich, 1990.
MUKAŘOVSKÝ, J.: Studie z estetiky. Praha: ODEON 1966.
NÖTH, W.: Handbook of Semiotics. Bloomington and Indianapolis : Indiana University Press, 1990.
PAŠTÉKA, J.: Estetické paralely umenia. Bratislava: Veda, 1976.
ROKOP, D. – Jůzl, M.: Úvod do estetiky. Praha: Panorama, 1989.
SABOL, J.: Medzi literatúrou, filmom a divadlom. Genologické poznámky k interakcii
literárnych, filmových a divadelných postupov v umeleckom diele. Košice: FF UPJŠ, 2014.
SHUSTERMAN, R.: Estetika pragmatizmu. Bratislava: Kalligram, 2003.
ZUSKA, V.: Estetika – úvod do současnosti tradiční disciplíny. Praha: Triton 2001.
ŽILKA, T.: Textové podoby postmoderny. Vizuálna poézia, próza, dráma. Nitra: Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Vysokej školy pedagogickej v Nitre, 1996.
Hodnotenie bude pozostávať z písomného testu z tematických okruhov prednášok, seminárov a základnej literatúry. 70 %
Aktívna účasť na seminároch, hodnotenie a komentovanie prezentácií. 10 %
Akceptovaná seminárna práca. 20 %
Študent vystúpi na seminári s prezentáciou, ktorej finálna podoba bude odovzdaná ako seminárna práca.
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
1) Semiotika ako disciplína a metóda. Semiotický výskum kultúry, médií, umenia a literatúry.
2) Textové a vizuálne semiotické modely.
3) Operatívnosť a ikonickosť textu.
4) Estetický subjekt a objekt. Autor a recipient.
5) Estetická a umelecká hodnota a norma textu.
6) Miesto estetickej funkcie v umeleckom texte.
7) Literárne druhy. Epické, lyrické a dramatické semiotické modely textu.
8) Pohyb medzi epickým a dramatickým archetypom textu.
9) Princíp personálneho antagonizmu. Princíp centroklimaxovej tektoniky textu. Princíp komprimovanosti štruktúry textu.
10) Problematika gýča v estetike, umenovede a kulturológii.
11) Vážne a komické v umeleckom, literárnom, mediálnom a kultúrnom kontexte.
Študent získa poznatky o semiotike ako vedeckej disciplíne a metóde výskumu kultúry, médií, a literatúry, pričom porozumie základným semiotickým modelom textu a vizuálnej komunikácie.
Osvojí si schopnosť analyzovať texty z hľadiska ich ikonickosti a operatívnosti v kontexte estetických funkcií, hodnôt a noriem.
Získa zručnosti v identifikácii literárnych druhov a žánrov s dôrazom na dramatické princípy. Získané poznatky mu umožnia reflektovať problematiku gýča a rozpoznať jemnú škálu medzi vážnym a komickým v umeleckom prejave.
Študent rozvinie kompetencie v oblasti kritickej analýzy umeleckých textov a mediálnych obsahov s využitím rôznych semiotických nástrojov. Bude schopný aplikovať zvolenú semiotickú metódu pri interpretácii konkrétneho literárneho diela a jeho mediálnych adaptácií.
Na profesijnej úrovni bude schopný aplikovať získané poznatky z oblastí kulturológie, literárnej vedy, estetiky a mediológie, čím sa všestranne pripraví na odbornú prácu s umeleckým komunikátom v mediálnom prostredí.
Študent nadobudne prenositeľné kompetencie ako analytické myslenie, schopnosť argumentácie, interpretácie komplexných umeleckých textov a interdisciplinárneho uvažovania.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Výsledky vzdelávania:
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
Forma výučby: Prednáška/Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 2/1
Týždenný: 2/1 Za obdobie štúdia: / 28/14
Metóda štúdia: prezenčná
Počet kreditov: 3
Odporúčaný semester/trimester štúdia: 3
Stupeň štúdia: I.
Benjamin, Walter: The Work of Art in the Age of Mechanical Reproduction (Dílo v době své technické reprodukovatelnosti) Penguin Books, 2008.
Benjamin, Walter: Iluminácie. Bratislava : Kalligram, 1999.
Jakobson, Roman: Poetická funkce. Praha : H&H, 1990.
Manovich, Lev. Jazyk nových médií. Praha : Karolinum, 2018.
Marcelli, Miroslav: Filozofi v meste. Bratislava : Kalligram, 2008.
Marcelli, Miroslav: Mesto vo filozofii. Bratislava : Kalligram, 2011.
McLuhan, Marshall: Understanding Media: Jak rozumět médiím: Extenze člověka. Praha : Odeon, 1991.
Miko, František: Význam, jazyk, semióza. Nitra : VŠP, 1995.
Milčák, Marián: Subjekt a paradigma básnického textu. Levoča : Modrý Peter, 2023.
Stehlíková Babyrádová, Hana a kol.: Tělo – výraz – obraz – koncept. Brno : MUNI Press, 2018.
Aktívna účasť na seminároch (analýza a interpretácia textov). 40 %
Príprava vlastného výstupu/projektu v oblasti (literárneho) textu ako mediálneho objektu 60 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
Slovenský
1. Literárnosť a médium: redefinícia pojmu
2. Text ako obraz: vizuálna poézia, typografia, materialita písma
3. Adaptácia ako preklad medzi médiami
4. Filmové myslenie textu (montáž, strih, rytmus)
5. Hlas, zvuk a performativita literárneho diela
6. Digitálna literatúra a hypertext
7. Autor vs. algoritmus: kto píše?
8. Fragment, glitch, chyba ako estetická kategória
9. Umenie v priestore sociálnych médií
10. Literatúra ako udalosť (performancia, happening)
11. Temnota, abnormalita, nepokoj ako mediálne stratégie
12. Projekt: vlastný intermediálny artefakt
Študent bude schopný rozvinúť schopnosti intermediálnej interpretácie literárneho textu. Bude schopný analyzovať literatúru v kontexte filmu, digitálnych médií a vizuálnej kultúry; reflektovať rozpad hraníc medzi textom a médiom; experimentovať s vlastnou tvorbou (text ako mediálny objekt);pochopiť literárnosť ako proces, nie ako stabilnú kategóriu
BARKER, Ch.: Slovník kulturálních studií. Praha, 2006.
BURTON, G. – JIRÁK, J.: Úvod do studia médií. Brno, 2001.
JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B.: Média a společnost. Stručný úvod do studia médií a mediální komunikace. Praha, 2003.
MCQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha, 1999. (2009) REIFOVÁ, I. a kol.: Slovník mediální komunikace. Praha, 2004.
DEFLEUR, M. – BALL¬ ROKEACHOVÁ, S.: Teorie masové komunikace. Praha, 1996. HVÍŽĎALA, K.: Jak myslet média. Praha, 2005.
KUNCZIK, M.: Základy masové komunikace. Praha, 1995.
McLUHAN, M.: Jak rozumět médiím. Praha, 1990.
McLUHAN, M.: Člověk, média a elektronická kultúra. Brno, 2000.
MIČIENKA, M. – JIRÁK, J.: Základy mediální výchovy. Praha, 2007.
MISTRÍKOVA, Z. (a kol.): Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na Slovensku 1990 – 1999. Bratislava, 2000.
RUSNÁK, J. et al.: Alternatívne a komunitné médiá na Slovensku. Vývoj a súčasný stav. Prešovská univerzita v Prešove vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity, 2023.
SCHULZ, W. – SCHERE, H. – HAGEN, L. – REIFOVÁ, I. – KONČELÍK, J.: Analýza obsahu mediálních sdělení. Praha, 2004.
THOMPSON, J. B.: Média a modernita. Praha, 2004.
Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach, plnenie vyučujúcim stanovených úloh. Úspešné absolvovanie skúšky formou písomného testu.
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód.
Stručná osnova predmetu:
1. Úvod do štúdia mediálnej komunikácie. Základné pojmy disciplíny.
2. Typy a roviny komunikácie. Masová, masmediálna a mediálna komunikácia. Základné tradície výskumu médií.
3. Dominantná a alternatívna paradigma.
4. Vlastnícke štruktúry v médiách.
5. Mediálny produkt.
6. Moc médií. Účinky médií – krátkodobé, dlhodobé účinky. Teória dvoj- a viacstupňového toku komunikácie. Metódy výskumu účinkov.
7. Typológia médií.
8. Média a kultúra.
9. Produkcia mediálnej kultúry.
10. Témy, pojmy a druhy diskurzu.
11. Tradície teórie a výskumu.
12. Sociálny charakter zážitkov publika.
1. Vedomosti:
Študent nadobudne základnú teoretickú výbavu, nevyhnutnú na analytický a kritický pohľad na masové médiá, ich postavenie a fungovanie v spoločnosti. Prináša pohľad na základné komunikačné teórie. Cieľom predmetu je sprístupniť vznik, vývoj a súčasný stav médií. Oboznamuje študentov s typológiou médií, základnými pojmami, ktoré sú nevyhnutné k ich popisu, výkladu, pochopeniu a hodnoteniu postavenia
2. Zručnosti:
Po úspešnom absolvovaní predmetu študent získa praktické zručnosti pri triedení médií podľa rôznych typológií, dokáže odhadnúť manipulatívne tendencie, získa kritický pohľad na mediálne obsahy ako i penzum vedomostí a zručností nevyhnutných na ďalšie pokračovanie v štúdiu.
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone profesií v oblastiach médií a marketingu dokáže poslucháč komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu produkciu potrebných výstupov.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť kritického, tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť ďalej sa vzdelávať.
Literatúra podľa témy a odporúčaní vedúceho záverečnej stáže.
Podľa pokynov OZŠP.
Obhájenie záznamu zo záverečnej stáže. Záznam zo záverečnej stáže je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického
podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č.
21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa
Šafárika v Košiciach a jej súčastiach a v zmysle platných dodatkov. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Súčasťou obhajoby záznamu zo záverečnej stáže je diskusia, v priebehu ktorej sú členovia skúšobnej komisie oprávnení klásť otázky zo širšieho okruhu problémov súvisiacich s absolvovanou záverečnou stážou.
Prezentácia záznamu zo záverečnej stáže, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie
otázok členov skúšobnej komisie.
Záznamom zo záverečnej stáže študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska.
Vedomosti
· Získa teoretické znalosti z oblasti slovakistiky, viažuce sa na používanie slovenského jazyka v ústnej a písomnej komunikácii a z oblasti systému a fungovania médií a marketingu.
· Ovláda ortoepické, ortografické, gramatické a štylistické jazykové normy aj sociopragmatické zásady používania jazyka a dokáže ich funkčne uplatňovať pri analýze, no predovšetkým pri tvorbe mediálnych komunikátov.
· Disponuje interdisciplinárnymi poznatkami z oblasti žurnalistiky, semiotiky umenia, marketingu, mediálneho práva, ale aj z oblasti digitálnych systémov, grafického dizajnu a využívania umelej inteligencie pri mediálnej práci.
· Je teoreticky i prakticky pripravený tak, že môže pokračovať v štúdiu na magisterskom stupni.
Zručnosti
· Je pripravený na praktickú tvorbu rôznorodých mediálnych komunikátov (časopis, rádio, televízia, sociálne siete a pod.), pričom využíva modernú informačnú, komunikačnú, výpočtovú a multimediálnu techniku.
· Študent disponuje rozvinutými soft skills, najmä schopnosťou aktívne počúvať a adekvátne reagovať, jasne a zrozumiteľne komunikovať v písomnej aj ústnej forme, kultivovane vystupovať na verejnosti a viesť odbornú diskusiu; zároveň dokáže efektívne pracovať samostatne aj v tíme.
· Absolvent je pripravený tak, že dokáže v príslušnom odbore udržiavať kontakt s aktuálnym vývojom a poznaním a na základe toho je schopný odborne a argumentačne flexibilne reagovať v dynamicky sa meniacich sa komunikačných situáciách.
· Je schopný samostatne vyhľadávať, spracovávať a vyhodnocovať informácie a profesionálnym spôsobom ich ďalej komunikovať (a to aj v cudzom jazyku). Vie analyzovať písomný a hovorený prejav, ako aj akusticko-auditívne a vizuálno-auditívne komunikáty mediálneho prostredia.
· Dokáže odborne interpretovať estetické a utilitárne texty rôznych žánrov v diferencovanom prostredí.
Kompetencie:
· Absolvent je schopný aplikovať akusticko-vizuálne mediálne a jazykovedné poznatky v tradičných, ale aj v technicky náročných kultúrno-umeleckých a pragmatickokomunikačných pracovných prostrediach.
· Disponuje praktickými skúsenosťami s využitím tvorivých mediálnych a jazykovo komunikačných kompetencií v redakčnej a editorskej práci v univerzitných a fakultných médiách.
· Aktívne pracuje v študentských médiách časopis Univerzál, televízia UNITV, rádio Šturko, vďaka čomu je pripravený pokračovať v profesionálnej dráhe mediálneho pracovníka.
· Všestrannú praktickú komunikačnú a obsahovú prípravu na prácu v elektronických médiách si absolvent odnáša z praxe v študentskej televízii s technickou a pedagogickou podporou katedrového Televízneho a filmového štúdia. Praktické zručnosti z analýzy akusticky realizovaných textov nadobúda v Laboratóriu experimentálnej fonetiky a komunikácie (LICOLAB), ktoré je viazané na medzinárodnú spoluprácu.
· Absolvent bude ovláda jazykovú a textovú analýzu, dokáže vytvoriť a editovať mediálne texty (správy, komentáre, rozhovory, PR články, blogy, ...), pozná akusticko-vizuálne a štylistické špecifiká textových žánrov a zásady jazykovej kultúry.
· Osvojí si schopnosť analyzovať, upravovať a vytvárať rôzne typy písaných textov so zreteľom na ich jazykovú, štylistickú a kompozičnú kvalitu. Je pripravený na prácu v spravodajských agentúrach, redakciách, vydavateľstvách, marketingových, reklamných a online obsahových tímoch.
· Špecifikom programu je spolupráca s profesionálmi z praxe, najmä so Slovenskou televíziou a rozhlasom (STVR) a Tlačovou agentúrou Slovenskej republiky (TASR).
· Absolvent si osvojí aj základy teórie literárnosti, poetiky a estetiky textu, dokáže pracovať aj s kultúrnymi a umeleckými žánrami v písomnom mediálnom priestore.
· Osvojí si digitálne kompetencie: práca s audiovizuálnymi prostriedkami (napr. tvorba firemných a produktových prezentácií), využitie strojového prekladu, nástroje umelej inteligencie a korektúry textov.
DOLNÍK, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Textová lingvistika. Bratislava 1998.
GLADIŠ, M.: Žáner v prostredí masových médií. Košice 2015.
HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra 2001.
JACZ, Ľ. a kol.: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava 1982.
MINÁŘOVÁ, E.: Stylistika pro žurnalisty. Praha 2011.
MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava 1997.
OSVALDOVÁ, B. – HALADA, J. a kol.: Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha 1999.
RONČÁKOVÁ, T.: Súčasné žurnalistické žánre. Ružomberok 2016.
RONČÁKOVÁ, T.: Žurnalistické žánre. Ružomberok 2011 (2019 – rozšírené vydanie).
SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. Prešov 1996.
SLANČOVÁ, D. et al.: Úvod do štúdia žurnalistických žánrov v tlačových médiách. Prešov 2021.
TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha 2006.
TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. 4. vyd. Bratislava 2010.
TUŠER, A. – FOLLRICHOVÁ, M.: Teória a prax novinárskych žánrov I. Bratislava 2001.
VALČEK, P.: Slovník teórie médií A – Ž. Bratislava 2011.
Aktívna účasť na prednáškach a seminároch (súbor samostatných prác – predpísaných žurnalistických žánrov), písomný test zo základných pojmov – max. počet 100 bodov (hodnotenie A: 100 – 93 b., B: 92 – 85 b., C: 84 – 74 b., D: 73 – 63 b., E: 62 – 55 b., FX: 54 – 0 b.).
slovenský jazyk
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať (resp. nahrádzať) aj využívaním dištančných metód.
Žáner, štýl (publicistický štýl), žurnalistický žáner, klasifikácia žurnalistických žánrov (dichotomické a trichotomické členenie žurnalistických žánrov, spravodajské žánre, publicistické žánre racionálneho a emocionálneho typu, dialogické žánre, epištolárne žánre), spravodajské žánre a publicistické žánre (analytická a beletristická publicistika) v priestore tlačových (printových) médií.
1. Vedomosti:
Študent nadobudne kľúčové teoretické znalosti v oblasti novinárskej žánrológie – po úspešnom ukončení predmetu bude vnímať žurnalistické texty ako dôležité komunikačné jednotky v systéme mediálnej komunikácie a žurnalistické žánre ako špecifické textové vzorce na produkciu a percepciu konkrétnych typov žurnalistických textov.
2. Zručnosti:
Po zdarnom absolvovaní predmetu študent nadobudne praktické zručnosti pri tvorbe konkrétnych spravodajských a publicistických žurnalistických žánrov najmä v prostredí tlačových (printových) médií, teda v novinách a časopisoch (slovesných komunikačných prostriedkoch), ktorých základným výrazovým prostriedkom je písané slovo.
3. Profesijné kompetencie:
Pri budúcom výkone novinárskych profesií v oblastiach masových médií (tlačových aj elektronických) dokáže komplexne aplikovať získané vedomosti a zručnosti na profesionálnu produkciu žurnalistických komunikátov v súlade so zaužívaným a v novinárskej praxi uplatňovaným trichotomickým členením žurnalistických žánrov na spravodajské (informačné) a publicistické (názorové – analytické a beletristické) žánre.
4. Prenositeľné kompetencie:
Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami, schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť vzdelávať sa a organizovať svoje učenie.
DOČEKALOVÁ, M.: Tvurčí psaní pro každého, Grada 2006
DOLNÍK, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Textová lingvistika. Bratislava : Stimul, 1998.
GLADIŠ, M.: Žáner v prostredí masových médií. Košice: UPJŠ, 2015.
HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra : Filozofická fakulta UKF, 2001
KADNÁR, E.: Kadnár Emil, Novinárska publicistika 3, SPN 1988 Strana: 2
MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava : SPN, 1997.
MISTRÍK, J.: Žánre vecnej literatúry SPN 1975
OSVALDOVÁ, B. – HALADA, J. a kol.: Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha : Libri, 1999.
RONČÁKOVÁ, T.: Žurnalistické žánre - rozšírené vydanie. Verbum, 2019.
SLANČOVÁ, D., a iní. Úvod do štúdia žurnalistických žánrov v tlačových médiách." Prešov: Prešovská univerzita v Prešove 2022 (2021).
SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika (Štylistická príručka). Prešov : Slovacontact, 1994, 1996.
Spravodajství v médiích. Praha : Karolinum, 2001
STOCKWELL, P. Cognitive poetics: An introduction. routledge, 2019.
ŠTORKÁN, K.: Tradice a budoucnost reportáže r. 1965
TUŠER, A. – FOLLRICHOVÁ, M.: Teória a prax novinárskych žánrov. I. Bratislava : Univerzita Komenského 2001
TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava : Sofa, 1999
VEĽAS, Š.: Teória a prax novinárskych žánrov 2 UK. Bratislava 2000
Rus – Mohl Stephan, Hana Bakičová – Žurnalistika, komplexný sprievodca praktickou žurnalistikou, Grada 2005
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho (prípustné 2 absencie bez náhrady alebo 3 s náhradou – 1 seminárna práca alebo 1 mediálny výstup navyše).
2. Aktivita na seminári.
3. Plnenie priebežných seminárnych zadaní (príprava žurnalistických textov v stanovenom žánri). Kvantitatívne kritérium: Aby bol študent pripustený k skúške, musí odovzdať všetky priebežné zadania.
Kvalitatívne kritérium: Aby bol študent pripustený k skúške, každé odovzdané zadanie musí naplniť minimálnu úroveň kvality (60 %).
Podmienky záverečného hodnotenia: Záverečná písomná alebo ústna skúška.
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho.
2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 60 %.
Študent má možnosť prihlásiť sa na skúšku v niekoľkých termínoch počas celého skúškového obdobia (štandardne aspoň raz v každý týždeň skúškového obdobia). Východisková forma skúšania je písomná, ale študent má možnosť požiadať vyučujúceho o ústnu odpoveď (individuálnu alebo kolokviálnu). Skúška v rámci termínu pre celú skúšanú skupinu (aj s administratívnou časťou) nepresahuje 2 hodiny. Samotné skúšanie študenta trvá približne 30 minút v písomnej aj ústnej forme. Hodnotí sa najmä úroveň argumentácie. S rôznymi vzormi zadania skúšky sa študent oboznámi počas prezenčnej výučby. Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.
slovenský
V prípade potreby sa prezenčná výučba kombinuje s dištančnou výučbou.
1. Úvod, oboznámenie s predmetom.
2. Metodologický rámec skúmania žánru (prístupy textocentrické, pragmatické, recepčné/kognitívne, sociokultúrne...).
3. Žáner ako prototyp, schéma, vzor, gestalt, model, konfigurácia, rámec, šablóna.
4. Podstata tvorby konkrétnych žurnalistických žánrov – glosa, komentár, recenzia, esej, črta, nekrológ, fejtón, interview, reportáž...
5. Špecifiká žánrov pri editovaní a redigovaní (jazyková a štylistická úprava, fact-cheking).
6. Multimediálna podoba žánrov (blog, vlog, podcast, multimediálna reportáž, interaktívne formy).
7. Kreatívne písanie v žurnalistických žánroch (techniky písania titulkov, leadov, práca s naratívom a metaforou).
8. Argumentačné techniky a štylistika presviedčania v analytických žánroch (rétorické figúry a štylistické stratégie, logické omyly (fallacies) – ad hominem, slamený panák, falošná dilema, whataboutism atď.).
9. Žáner a dezinformácie (deformácia žánrových princípov prostredníctvom hoaxov, fake news, propagandy).
10. Súčasné trendy a perspektívy žánru (globalizácia, digitalizácia a žánrová hybridizácia).
11. Žáner v dobe umelej inteligencie (rešerš, sumarizácia, preklad) a etika využitia AI.
1. Vedomosti: Študent chápe logiku základných normatívno-deskriptívnych prístupov, ktoré prezentujú ustálené formy žánrov. Žánrovú typológiu na škále objektívnosť – subjektívnosť dokáže vnímať v rôznych médiách (print, televízia, rozhlas, online). Navyše rozumie dynamike kognitívnych rámcov, súčasným pragmaticko-redakčným požiadavkám či meniacim sa diskurzívnym praktikám, ktoré vplývajú na tradičnú štruktúru žurnalistických žánrov.
2. Zručnosti: Študent je schopný zbierať, vyhodnocovať a prezentovať žurnalistické informácie prostredníctvom rôznorodej škály žánrov. Vďaka schopnosti kriticky čítať rozmanité mediálne texty dokáže redigovať vlastnú i cudziu prácu. Jeho samostatnosť vyplýva najmä z toho, že nechápe žáner len cez súbor „pravidiel“, ktoré musí dodržiavať, ale všíma si skôr napätie žánrových „princípov“, ktorými podľa potreby organizuje konkrétny mediálny príspevok.
3. Profesijné kompetencie: Študent je argumentačne zdatný, rétoricky asertívny, a technicky zručný, vďaka čomu dokáže svoju novinársku prácu prezentovať v rôznych médiách v editovanej podobe i naživo. Okrem iného dokáže aj zmysluplne, efektívne a najmä eticky integrovať do svojej praxe rôznorodé možnosti AI nástrojov tak, aby sa jeho novinárske kompetencie rozširovali a nie degradovali. Chápe rozdielne požiadavky na individuálnu a tímovú prácu novinára.
4. Prenositeľné kompetencie: Študent má rozvinuté kritické myslenie a mediálnu gramotnosť. Dokáže abstrahovať informácie zo širokej škály zdrojov, vyhodnotiť ich a spracovať do profesionálnej publicistickej podoby. Vie pohotovo, kultivovane a eticky reagovať na viaceré výzvy v písomnej i ústnej komunikácii. Aktívnym záujmom pochopiť rôznych recipientov aj respondentov sa v ňom rozvíja kognitívna empatia, vďaka ktorej sa učí rešpektovať názorovú rozmanitosť osobnej aj verejnej diskusie.