HLAVČÁKOVÁ, S.: Agentúrna žurnalistika. Bratislava 1997.

HLAVČÁKOVÁ, S.: Tlačové agentúry vo svete. Bratislava 1994.

JACZ, Ľ. a kol.: Agentúrna žurnalistika teoreticky i prakticky. Bratislava 1996.

GLADIŠ, M.: Žáner v prostredí masových médií. Košice 2015.

OSVALDOVÁ, B., HALADA, J. a kol.: Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha 1999.

RONČÁKOVÁ, T.: Súčasné žurnalistické žánre. Ružomberok 2016.

RONČÁKOVÁ, T.: Žurnalistické žánre. Ružomberok 2019.

SLANČOVÁ, D. et al.: Úvod do štúdia žurnalistických žánrov v tlačových médiách. Prešov 2021.

TRAMPOTA, T.: Zpravodajství. Praha 2006.

TUŠER, A. – FOLLRICHOVÁ, M.: Teória a prax novinárskych žánrov. Bratislava 2001.

VALČEK, P.: Slovník teórie médií A – Ž. Bratislava 2011.

Aktívna účasť na prednáškach a seminároch, vypracovanie a prezentácia seminárnej práce (študentský referát), písomný test (max. počet 100 bodov; hodnotenie A: 100 – 93 b., B: 92 – 85 b., C: 84 – 74 b., D: 73 – 63 b., E: 62 – 55 b., FX: 54 – 0 b.).

slovenský jazyk

Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať (resp. nahrádzať) aj využívaním dištančných metód.

Tematická náplň prednášok a seminárov:

1. Poslanie tlačových agentúr v systéme masových médií (masovej komunikácie).

2. Vznik, vývoj a klasifikácia tlačových agentúr vo svete a na Slovensku.

3. Spôsoby tvorby agentúrnej správy.

4. Klasifikácia agentúrnych žánrov.

5. Zdroje informácií spravodajských agentúr.

Charakteristika agentúrneho bulletinu, jeho univerzálnosť. Prepojenie agentúrneho spravodajstva medzi tlačovou agentúrou, jej zdrojmi a odberateľmi. Skladba zdrojov a odberateľov. Tlačová agentúra ako veľkododávateľ spravodajstva abonentom a zároveň ako sprostredkovateľ spravodajskej výmeny medzi ostatnými masovými médiami. Usporiadanie formy spravodajského bulletinu, zabezpečenie pohotovosti, presnosti a plnosti agentúrneho spravodajstva. Význam deleného prenosu správ pre odberateľské redakcie a ich pohotové informovanie čitateľov, poslucháčov a divákov. Variabilita agentúrneho textu, jeho použiteľnosti z hľadiska špecifík jednotlivých masových médií.

1. Vedomosti:

Študent získa základné znalosti v oblasti teoretických a praktických aspektov existencie a pôsobenia tlačových (spravodajských) agentúr na Slovensku a vo svete a ich produkcie žurnalistických (najmä spravodajských) textov v mediálnom prostredí.

2. Zručnosti:

Súčasťou seminárnych cvičení je tímová príprava (v menších skupinách študentov) a realizácia študentských prezentácií zameraných na existenciu a činnosť najvýznamnejších domácich a zahraničných tlačových (spravodajských) agentúr – TASR, SITA, ČTK, AFP, Reuters, AP, DPA a ďalších: vďaka príprave a realizácii tímových prezentácií študenti nadobudnú praktické zručnosti s analytickým prístupom v procese hodnotenia tlačových agentúr a ich spravodajskej produkcie, ale aj so samotnou tvorbou odborných prezentácií a ich verejným prezentovaním pred publikom (auditóriom), spojeným s reflexívnou skupinovou diskusiou.

3. Profesijné kompetencie:

Nadobudnuté vedomosti a zručnosti dokáže študent aplikovať pri analyticko-kritickej reflexii stavu a vývoja agentúrneho spravodajského prostredia na Slovensku a v zahraničí, či už z pozície budúceho novinára, publicistu, mediálneho analytika, kritika a podobne.

4. Prenositeľné kompetencie:

Jazykové zručnosti v materinskom jazyku, analytické zručnosti, schopnosť kritickej reflexie, interpretačné schopnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami (schopnosť selektovať ich a kompozične usporiadať), schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného a verbálneho prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť vzdelávať sa a organizovať svoje učenie.

Minárik, J.: Dejiny slovenskej literatúry I

Mazák, P., Petrus, P., Pišút M.: Dejiny slovenskej literatúry II

Sabol, J.: Fenomén romantizmu (úvod do štúdia literatúry klasicizmu a romantizmu)

absolvovanie zápočtu, absolvovanie skúšky, aktívna účasť na seminároch

slovenský jazyk

štúdium Dejín slovenskej literatúry I zaberá obdobie slovenskej literatúry od raného stredoveku po obdobie prvej vlny literatúry realizmu. štúdium ja namierené na metodológiu interpretácie literárnych textov v širšom spoločensko-historickom a literárno-teoretickom kontexte. Analýza literárnych diel v ich poetologickom vývine.

Po absolvovaní predmetu Dejiny slovenskej literatúry I študent ovláda základné princípy interpretácie literárneho textu v jeho širších kulturologických a teoreticko-literárnych súvislostiach

Sedlák, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II. LIC: Martin 2009, 2009.

Šmatlák, S. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II . Bratislava: LIC 2002, 1999.

Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava: LIC 2004.

Bartošová, Z. a kol.: Umenie na Slovensku : stručné dejiny obrazov. Bratislava: Slovart 2009.

Cesnaková-Michalcová, M.: Kapitoly z dejín slovenského divadla : od najstarších čias po realizmus. Bratislava: SAV 1967.

Mokrý, J. – Tvrdoň, L.: Dejiny slovenskej hudby. Bratislava SPN 1964.

Polák, M.: Divadlo : jeho cesta dejinami. Bratislava: Perfekt 2009.

Šutor, L.: Ohliadnutie sa za alternatívou - Karola Horáka. In: Prekračovanie hraníc (k tvorbe Karola Horáka). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2024

Šutor, L.: Žánrové špecifiká slovenskej ekodrámy (literárnovedný pohľad). In: Človek v konflikte s prírodou: Environmentálne problémy, ekologické myslenie a súžitie s prírodným svetom v slovenskom divadle : zborník príspevkov z teatrologického kolokvia. - Bratislava : Divadelný ústav, 2023, s. 153-162.

Šutor, L.: Knižná dráma Viliama Klimáčka. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000. Prešov : Filozofická fakulta, 2018, s. 323-330.

Šutor, L.: Knižná dráma Viliama Klimáčka II. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 : zborník materiálov z medzinárodnej vedeckej konferencie, konanej 21. – 22. novembra 2019 na FF PU v Prešove. - Prešov : Filozofická fakulta, 2020, s. 195-204.

Žigo, P. a kol.: Kapitoly z dejín slovenskej kultúry. Bratislava: AEP 2004.

Aktívna účasť na seminároch (analýza a interpretácia textov). 20 %

Priebežné hodnotenie (písomnou formou). 10 %

Ústna skúška z okruhov prednáškových tém, seminárov a základnej literatúry. 70%

Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.

Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.

slovenský jazyk

1. Koncepty kultúry a periodizácia dejín literárneho umenia konca 19. storočia a 20. a 21. storočia. Nadväzovanie na predchádzajúce etapy vo vývine slovenskej literatúry a kultúry (od stredoveku po začiatok 20. storočia).

2. Vrcholný realizmus v slovenskej prozaickej literatúre. (Kultúrny kontext secesie na Slovensku.)

3. Slovenská literárna moderna. (Kultúrny kontext moderny na Slovensku).

4. Kultúra a umenie Slovenska v období rokov 1918 – 1945. Slovenská medzivojnová próza. (Obroda folklórnej tradície.)

5. Slovenská medzivojnová poézia. (Profesionálna hudobná kultúra na Slovensku po 1. svetovej vojne.)

6. Slovenská medzivojnová dráma. (Rozvoj divadelníctva po 1. svetovej vojne.)

7. Kultúra a umenie Slovenska v období rokov 1945 – 1989. Smerovanie slovenskej poézie po 2. svetovej vojne.

8. Smerovanie slovenskej prózy po 2. svetovej vojne. (Rozvoj a útlm postmoderného umenia.)

9. Smerovanie slovenskej drámy po 2. svetovej vojne. (Rozvoj rozhlasovej a televíznej drámy na Slovensku.)

10. Súčasná situácia v kultúre a umení na Slovensku. Slovenská poézia po roku 1989.

11. Slovenská próza a dráma po roku 1989. (Popkultúra v umení na Slovensku.)

1. Vedomosti: Študent pri absolvovaní predmetu postupne získava vedomosti z dejín modernej slovenskej literatúry s dôrazom na najvýraznejšie myšlienkové, kultúrne, mediálne a estetické tendencie 20. a 21. storočia.

2. Zručnosti: Študent dokáže aplikovať nadobudnuté teoretické vedomosti pri interpretáciách konkrétnych textov. V syntéze si osvojí základné estetické matrice historických literárnych periód, na ktoré je schopný napájať informácie z rôznych druhov umenia, médií a príbuzných komunikátov. Vie sa dobre orientovať v dejinách literatúry od konca 19. storočia po súčasnosť.

3. Profesijné kompetencie: Absolvent predmetu je schopný samostatne uplatňovať literárnovedné vedomosti a analytické zručnosti v praxi, napríklad pri odbornom spracovávaní literárnych textov v kultúrnych a umeleckých redakciách elektronických a printových médií.

4. Prenositeľné kompetencie: Študent dokáže porozumieť rôznym druhom textov. Dokáže vnímať literárny komunikát vo viacerých významových rovinách a kultúrnych kontextoch, preniknúť k hlbším významom a vyhodnotiť estetickú, noetickú a spoločenskú hodnotu textov. Svoje vedomosti je schopný odborne a zrozumiteľne odprezentovať vo forme individuálneho aj skupinového výstupu.

AARSETH, E. J. (1997). Cybertext: Perspectives on Ergodic Literature. Baltimore: The John Hopkins University Press. 203 p. ISBN 0-8018-5579-9.

BEŇUŠKOVÁ, Ľ. (2005). Kde sa jazyk stretáva s vedomím. In J. Rybár, V. Kvasnička, I. Farkaš. (Ed.), Jazyk a kognícia. Bratislava: Kalligram. s. 235 − 261. ISBN 80-7149-716-9ň

BOLTER, J. D. (2001). Writing Space: The Computer, Hypertext and the Remediation of Print. 2nd ed. Mahwah, NJ: Lawrence Erlbaum. 248 p. ISBN 0-8058-2919-9.

GENETTE, G. (1997). PALIMPSESTS Literature in the Second Degree. Lincoln and London: University of Nebraska Press

HAYLES, N. K. (2008). Electronic Literature. New Horizons for the Literary. Notre Dame, Indiana: University of Notre Dame.

HUSÁROVÁ, Z. (2009). Písanie v interaktívnych médiách.Digitálna fikcia. Dizertačná práca. Bratislava: USL SAV. HUSÁROVÁ, Z. (2014). Multisekvenčná literature na papieri a interfejse. In B. Suwara (Ed.) Staré a nové rozhrania *interfejs* literatúry. p. 051. Bratislava: USL SAV.

KOSKIMAA, R. Digital Literature: From Text to Hypertext and Beyond [online, May 2000], http://users.jyu.fi/~koskimaa/thesis/thesis.shtml.

LANDOW, G. P. (1992).Hypertext: The Convergence of Contemporary Critical Theory and Technology. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 242 p. ISBN 0-8018-4281-6.

LANDOW, G. P. (2006).Hypertext 3.0 : Critical Theory and New Media in Era of Globalization. Baltimore: John Hopkins University Press. (1. Ed. 1992)

MURRAY, J. (1998). Hamlet on the Holodeck: The Future of Narrative in Cyberspace. Cambridge, MA: The MIT Press.

RYAN, M.-L. (2001). Narrative as Virtual Reality: Immersion and Interactivity in Literature and Electronic Media. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 399 p. ISBN 0-8018-7753-9.

SUWARA, B. (2007). Globalizácie/antiglobalizácie a preklad (aj kybertextov). In E. Gromová – D. Müglová (Ed.), Preklad a kultúra 2. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. s. 198− 210. ISBN 978-80-8094-233-5.

DÁTOVÁ ŽURNALISTIKA:

BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2012. The Data Journalism Handbook. Sebastopol: O´Reilly Media, 2012. 221 s. ISBN 978-14-4933-0064.

BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2021. The Data Journalism Handbook: Towards a Critical Data Practice. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2021. 418 s. ISBN 978-94-6298-9511.

HACEK, J. 2020. Práca novinára s otvorenými zdrojmi a dátami. Bratislava: STIMUL, 2020. 201 s. ISBN 978-80-8127-268-4.

HACEK, Ján. 2014. Začiatky dátovej žurnalistiky. In: HORVÁTH, M. (ed.): Žurnalistika, médiá, spoločnosť 3-4 Bratislava: STIMUL, 2014. s. 69-83. ISBN 978-80-8127-123-6.

PRÍRUČKA DÁTOVEJ ŽURNALISTIK: https://osf.sk/wp-content/uploads/2016/01/FOM_ekniha_opendata2015_PDF_FIN2-1.pdf

Danielle J. Navarro and David R. Foxcroft, Learning Statistics with jamovi: A Tutorial for Beginners in Statistical Analysis. Cambridge, UK: Open Book Publishers, 2025, https://doi.org/10.11647/OBP.0333

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho. (prípustné 2 absencie bez náhrady alebo 3 s náhradou - 1 seminárna práca alebo 1 mediálny výstup navyše).

2. Aktivita na seminári.

3. Plnenie priebežných seminárnych zadaní (príprava a interpretácia digitálnych komunikátov). Študenti budú priebežne uverejňovať seminárne zadania na vlastnej stránke (blogu). Aby mohol byť študent/ka hodnotený/á, na stránke musí mať uverejnené všetky požadované zadania.

* Počas dištančného vzdelávania sa pod aktívnou účasťou na seminároch myslí najmä plnenie seminárnych úloh..

Študent má možnosť prihlásiť sa na skúšku v niekoľkých termínoch počas celého skúškového obdobia (štandardne aspoň raz v každý týždeň skúškového obdobia).

Východisková forma skúšania je písomná, ale študent má možnosť požiadať vyučujúceho o ústnu odpoveď (individuálnu alebo kolokviálnu). Skúška v rámci termínu pre celú skúšanú skupinu (aj s administratívnou časťou) nepresahuje 2 hodiny. Samotné skúšanie študenta trvá približne 30 minút v písomnej aj ústnej forme. Hodnotí sa najmä úroveň argumentácie. S rôznymi vzormi zadania skúšky sa študent oboznámi počas prezenčnej výučby.

Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.

slovenský jazyk

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod, oboznámenie s predmetom

2. Interaktivita (navigačná, funkčná, adaptívna) a jej vplyv na charakter digitálneho textu.

3. Multimedialita digitálneho textu. Hyperkód a synergia jednotlivých kódov v digitálnom prostredí.

4. Imerzia a emerzia digitálneho textu. Kognitívna lingvistika a jej vplyv na chápanie digitálneho textu ako návodu na simuláciu.

5. Intertextualita v digitálnej komunikácii. Deiktické funkcie.

6. Interpretácia a kritické čítanie textov v digitálnom prostredí. Praktické zručnosti pri identifikácii digitálneho textu a určenia jeho autenticity.

7. Technické a etické štandardy pri príprave digitálnych komunikátov

1. Vedomosti: Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce podstaty digitálnej podoby nových komunikačných prostriedkov.

2. Zručnosti: Pochopí podstatu digitálnej komunikácie najmä v kontexte jej interaktívnych, imerzívnych a hypertextových charakteristík.

3. Profesijné kompetencie: Prakticky si precvičí tvorbu textu prispôsobenú moderným komunikačným technológiám, pričom bude schopný upraviť svoju prácu na základe odlišného spôsobu percepcie digitálneho textu.

4. Prenositeľné kompetencie: Dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté poznatky, štrukturovať výsledky štúdia a formulovať vlastné závery.

AARSETH, E. J. (1997). Cybertext: Perspectives on Ergodic Literature. Baltimore: The John Hopkins University Press. 203 p. ISBN 0-8018-5579-9.

BEŇUŠKOVÁ, Ľ. (2005). Kde sa jazyk stretáva s vedomím. In J. Rybár, V. Kvasnička, I. Farkaš. (Ed.), Jazyk a kognícia. Bratislava: Kalligram. s. 235 − 261. ISBN 80-7149-716-9ň

BOLTER, J. D. (2001). Writing Space: The Computer, Hypertext and the Remediation of Print. 2nd ed. Mahwah, NJ: Lawrence Erlbaum. 248 p. ISBN 0-8058-2919-9.

GENETTE, G. (1997). PALIMPSESTS Literature in the Second Degree. Lincoln and London: University of Nebraska Press

HAYLES, N. K. (2008). Electronic Literature. New Horizons for the Literary. Notre Dame, Indiana: University of Notre Dame.

HUSÁROVÁ, Z. (2009). Písanie v interaktívnych médiách.Digitálna fikcia. Dizertačná práca. Bratislava: USL SAV. HUSÁROVÁ, Z. (2014). Multisekvenčná literature na papieri a interfejse. In B. Suwara (Ed.) Staré a nové rozhrania *interfejs* literatúry. p. 051. Bratislava: USL SAV.

KOSKIMAA, R. Digital Literature: From Text to Hypertext and Beyond [online, May 2000], http://users.jyu.fi/~koskimaa/thesis/thesis.shtml.

LANDOW, G. P. (1992).Hypertext: The Convergence of Contemporary Critical Theory and Technology. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 242 p. ISBN 0-8018-4281-6.

LANDOW, G. P. (2006).Hypertext 3.0 : Critical Theory and New Media in Era of Globalization. Baltimore: John Hopkins University Press. (1. Ed. 1992)

MURRAY, J. (1998). Hamlet on the Holodeck: The Future of Narrative in Cyberspace. Cambridge, MA: The MIT Press.

RYAN, M.-L. (2001). Narrative as Virtual Reality: Immersion and Interactivity in Literature and Electronic Media. Baltimore: Johns Hopkins University Press. 399 p. ISBN 0-8018-7753-9.

SUWARA, B. (2007). Globalizácie/antiglobalizácie a preklad (aj kybertextov). In E. Gromová – D. Müglová (Ed.), Preklad a kultúra 2. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. s. 198− 210. ISBN 978-80-8094-233-5.

DÁTOVÁ ŽURNALISTIKA:

BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2012. The Data Journalism Handbook. Sebastopol: O´Reilly Media, 2012. 221 s. ISBN 978-14-4933-0064.

BOUNEGRU, L. – GRAY, J. 2021. The Data Journalism Handbook: Towards a Critical Data Practice. Amsterdam: Amsterdam University Press, 2021. 418 s. ISBN 978-94-6298-9511.

HACEK, J. 2020. Práca novinára s otvorenými zdrojmi a dátami. Bratislava: STIMUL, 2020. 201 s. ISBN 978-80-8127-268-4.

HACEK, Ján. 2014. Začiatky dátovej žurnalistiky. In: HORVÁTH, M. (ed.): Žurnalistika, médiá, spoločnosť 3-4 Bratislava: STIMUL, 2014. s. 69-83. ISBN 978-80-8127-123-6.

PRÍRUČKA DÁTOVEJ ŽURNALISTIK: https://osf.sk/wp-content/uploads/2016/01/FOM_ekniha_opendata2015_PDF_FIN2-1.pdf

Danielle J. Navarro and David R. Foxcroft, Learning Statistics with jamovi: A Tutorial for Beginners in Statistical Analysis. Cambridge, UK: Open Book Publishers, 2025, https://doi.org/10.11647/OBP.0333

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári. (prípustné 2 absencie bez náhrady alebo 3 s náhradou - 1 seminárna práca alebo 1 mediálny výstup navyše).

3. Plnenie priebežných seminárnych zadaní (príprava a interpretácia digitálnych komunikátov).

Podmienky záverečného hodnotenia:

Záverečná písomná alebo ústna skúška.

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho.

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 60 %.

Študent má možnosť prihlásiť sa na skúšku v niekoľkých termínoch počas celého skúškového obdobia (štandardne aspoň raz v každý týždeň skúškového obdobia).

Východisková forma skúšania je písomná, ale študent má možnosť požiadať vyučujúceho o ústnu odpoveď (individuálnu alebo kolokviálnu). Skúška v rámci termínu pre celú skúšanú skupinu (aj s administratívnou časťou) nepresahuje 2 hodiny. Samotné skúšanie študenta trvá približne 30 minút v písomnej aj ústnej forme. Hodnotí sa najmä úroveň argumentácie. S rôznymi vzormi zadania skúšky sa študent oboznámi počas prezenčnej výučby.

Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.

slovenský jazyk

1. Úvod, oboznámenie s predmetom

2. Semiotika digitálnej komunikácie

3. Teória informácie a digitálna komunikácia.

4. Percepčné špecifiká digitálnej komunikácie.

5. Vzťah ľudského a umelého jazyka

6. Neverbálna komunikácia v digitálnom svete

7. Metódy výskumu digitálnej komunikácie (lingvistický prístup a naratologický prístup)

8. Edukatívna funkcia digitálnych textov

9. Jazykové hry (Wittgenstein, Lyotard) a digitálna komunikácia

10. Dátová žurnalistika

Aktuálny časový rozvrh pre daný semester je zverejnený na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.

1. Vedomosti: Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce podstaty digitálnej podoby nových komunikačných prostriedkov.

2. Zručnosti: Pochopí podstatu digitálnej komunikácie najmä v kontexte vzťahu medzi umelým a ľudským jazykom. Bude schopný interpretovať rôzne formy digitálnych textov a analyzovať ich charakteristiky v základných metodologických intenciách najmä lingvistiky a naratológie.

3: Profesijné kompetencie: Dokáže vytvoriť a spravovať webstránku s online žurnalistickými celkami. Bude schopný vyzbierať, filtrovať, spracovať, analyzovať, interpretovať a vizualizovať dáta v kontexte tvorby dátovej žurnalistiky v profesionálnom štatistickom a vizualizačnom softvéri.

4. Prenositeľné kompetencie: Dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté poznatky, štruktúrovať výsledky štúdia a formulovať vlastné závery.

Brockett, O. G.: Dějiny divadla. Nakladatelství Lidové noviny 1999.

Gerald, A.: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum 2003.

Gerát, I: Umenie na Slovensku : Stručné dejiny obrazov. Bratislava: Slovart, 2007.

Geržová, J. (ed). Slovník svet. a slov. výtvarného umenia druhej pol. 20. stor. Bratislava: Profil 1999.

Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992.

Hall, James: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha : Mladá fronta, 1991.

Heer, F.: Evropské duchovní dějiny. Praha : Vyšehrad, 2018.

Herout, J. Slabikář návštěvníků památek. Praha: Tvorba, 1994.

Chatelete, A. – Groslier, B. P.: Svetové dejiny umenia. Praha: Otovo nakladatelství, 2004

Pijoán, J.: Dejiny umenia 1 až 12. Bratislava: Tatran 1982 - 2002.

Svoboda, J.: Počátky umění. Praha: Academia, 2011.

Šutor, L.: Význam umenia v historickej semióze kultúry. In: Veda bez bariér. - Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2019.

Šutor, L.: Literárna antropológia / = Literary Anthropology. In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. - Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2023. - ISBN 9788069006034. S. 7-20.

Šutor, L.: Významy feminínnych znakov v najstaršom umení. In: Žena na hrane : zborník príspevkov. - Košice : Vydavateľstvo ŠafárikPress UPJŠ, 2022. - ISBN 9788057401568. S. 150-167.

Šutor, L.: Konceptualizácia spoločného priestoru v kultúrno-antropologickej perspektíve pravekého umenia. In: Súradnice estetiky, umenia a kultúry 7 : verejný priestor v kontextoch estetiky, umeleckej teórie a umeleckej praxe. - Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2022, s. 278-293.

Šutor, L. Antropologické východiská narácie. In: Dynamika a podoby naratívneho folklóru a naratívnej literatúry. Trnava : Filozofická fakulta, 2025.

Šutor, L.: Kozmológia čarodejných príbehov (ľudová rozprávka medzi kultúrou a umením). Košice: ŠafárikPress UPJŠ, 2024.

Wölfflin, H.: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia, 2020.

Žegin, L. F.: Jazyk malířského díla. Praha : Odeon, 1980.

Ústna skúška z tematických okruhov prednášok, seminárov a základnej literatúry. 70 %

Aktívna účasť na seminároch, hodnotenie a komentovanie prezentácií. 10 %

Akceptovaná seminárna práca. 20 %

Študent vystúpi na seminári s prezentáciou, ktorej finálna podoba bude odovzdaná ako seminárna práca.

Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.

Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.

slovenský jazyk

1) Umenie predliterárnych kultúr. Ústna slovesná kultúra.

2) Počiatky umenia, pôvod narácie a mytológie, obraz duchovnej kultúry pravekých spoločností - odkaz súčasnosti. Prvotné umenie Austrálie a ostrovnej Oceánie - kultúrna homogenita vs. dynamika.

3) Neolitické umenie Blízkeho východu a Európy. Kultúrne vzorce v kolektívnom umení. Artefakty bronzovej doby, počiatky literárneho umenia - efektivita masovej komunikácie.

4) Umelecká produkcia stredoeurópskeho človeka železnej doby - lokálne mytologické osobitosti.

5) Literárne počiatky prvých civilizácií. Mezopotámia. Vysoké umenie starého Egypta a ľudová produkcia subsaharskej africkej zóny – dedičstvo Európy.

6) Umenie starovekej a stredovekej indickej civilizácie a jeho difúzia do stredoázijského a juhoázijského priestoru - stret dvoch svetov.

7) Literárne a vizuálne umenie starovekej Číny v komparácii s juhovýchodným Orientom - porovnanie so Západom.

8) Najstaršie predkolumbovské vizuálne a slovesné umenie Ameriky - paralelizmus či difúzia?

9) Staroveké Grécko - kolíska umenia a literatúry západnej a byzantskej kultúry. Obrat v antickom umení, staroveký Rím - receptívna perspektíva.

10) Západosemitská literárna tradícia. Biblia. Korán.

11) Zhrnutie transkultúrnych poznatkov najstarších umeleckých a literárnych prejavov ľudstva. Kultúrna difúzia a syntéza.

1. Vedomosti: Študent nadobudne základný prehľad o vzniku a šírení umenia v medzikultúrnej perspektíve. Získa vedomosti o umení (najmä literárnom) z relevantných civilizačných okruhov (Európa, Blízky východ, India, Čína, Amerika). Nadobudne poznatky o úlohe literatúry v kultúrotvorných procesoch.

2. Zručnosti: Na najkonkrétnejšej úrovni bude študent schopný analyzovať a interpretovať vzťah medzi kultúrnou identitou spoločenstva a jej projekciou v kánonických literárnych pamiatkach.

3. Profesijné kompetencie: Absolvent nadobudne kompetenciu samostatne sledovať umelecké obsahy a formy v procesoch ich vznikania a historickej difúzie, zvlášť ich objavovania sa v civilizačných centrách a ich ďalšieho šírenia v zónach kontaktu. Svoje kompetencie dokáže uplatniť napríklad v odborných a mediálnych kultúrno-umeleckých redakciách.

4. Prenositeľné kompetencie: Absolvent bude schopný premýšľať o univerzálnych kvalitách slovesného umenia v procesoch semiózy kultúry. Bude vedieť premietnuť vedomosti z predchádzajúceho predmetu (úvodu do štúdia umeleckej a literárnej kultúry) do historických súvislostí. Rovnako bude schopný vedomosti uplatniť v nadväzujúcich predmetoch z umenovedného a literárnovedného okruhu. Dokáže samostatne uvažovať o literatúre v medziumeleckom a medzikultúrnom priestore. Svoje vedomosti bude schopný odborne a zrozumiteľne odprezentovať vo forme individuálneho aj skupinového výstupu.

BREČKA, S. a kol.: Od tamtamov po internet. Bratislava 2009.

DUCHKOWITSCH, W. – SERAFÍNOVÁ, D. – VATRÁL, J.: Dejiny slovenského novinárstva. Ružomberok 2007.

GLADIŠ, M.: Prvé slovenské ženské časopisy: Dennica, Živena, Slovenská žena (1898 – 1923). Košice 2021.

IŁOWIECKI, M. – ZASĘPA, T.: Moc a nemoc médií. Bratislava 2003.

JACZ, Ľ. a kol.: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava 1982.

JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B.: Masová média. Praha 2009.

KÖPPLOVÁ, B.: Dějiny světové žurnalistiky I. Celý svět je v novinách. Praha 1989.

KUNCZIK, M.: Základy masové komunikace. Praha 1995.

McLUHAN, M.: Jak rozumět médiím. Extenze člověka. Praha 1991.

McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha 2009.

PROKOP, D.: Boj o média. Praha 2005.

RUSNÁK, J.: Textúry elektronických médií. Prešov 2009.

RUSNÁK, J. a kol.: Texty elektronických médií. Stručný výkladový slovník. Prešov 2010.

RUTTKAY, F.: Dejiny slovenského novinárstva do roku 1918. Bratislava 1999.

SERAFÍNOVÁ, D. – GAZDA, I.: Dejiny slovenskej katolíckej žurnalistiky. Bratislava 2016.

SERAFÍNOVÁ, D. – VATRÁL, J.: Náčrt dejín slovenskej žurnalistiky. Ružomberok 2005.

ŠKOLKAY, A.: Médiá a globalizácia. Bratislava 2009.

TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava 2010.

VALČEK, P.: Slovník teórie médií A – Ž. Bratislava 2011.

ZASĘPA, T.: Médiá v čase globalizácie. Bratislava 2002.

Aktívna účasť na prednáškach a seminároch (študentské referáty v skupinách), záverečný písomný test – max. počet 100 bodov (hodnotenie A: 100 – 93 b., B: 92 – 85 b., C: 84 – 74 b., D: 73 – 63 b., E: 62 – 55 b., FX: 54 – 0 b.).

slovenský jazyk

Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať (resp. nahrádzať) aj využívaním dištančných metód.

Zrod masovej komunikácie – vynález kníhtlače a jeho význam z hľadiska masovej komunikácie, počiatky periodickej tlače, vznik prvých novín – vývoj v Európe a na americkom kontinente, hodnotové orientácie európskej a americkej periodickej tlače, nástup filmu, éra rozhlasu – vznik a vývoj rozhlasového vysielania vo svete a na Slovensku, televízna éra – vznik a vývoj televízneho vysielania vo svete a na Slovensku, žurnalistika v prostredí spoločenskej, politickej a mocenskej kontroly masmediálnych systémov – propaganda, cenzúra a problematika slobody médií a slobody informácií, „žltá“ žurnalistika – bulvárna žurnalistika a postavenie bulváru v súčasnej štruktúre masmédií na Slovensku.

1. Vedomosti:

Študent sa bude po absolvovaním predmetu orientovať v základných vývinových fázach histórie svetovej a slovenskej žurnalistiky – od jej počiatkov až po súčasnosť, s akcentom na chronologický vývoj jednotlivých typov médií (tlač, rozhlas, televízia, online) a na najvýznamnejšie médiá a najdôležitejšie osobnosti slovenskej a svetovej žurnalistiky.

2. Zručnosti:

Súčasťou seminárnych cvičení je tímová príprava (v menších skupinách študentov) a realizácia študentských prezentácií konkrétnych odborných tém viažucich sa na vybrané oblasti z dejín žurnalistiky a súčasného diania vo svete médií: vďaka nim študenti nadobudnú praktické zručnosti pri tvorbe odborných prezentácií (vrátane dôležitosti selekcie informácií a ich kompozičného usporiadania vzhľadom na význam a relevanciu informácií) a pri ich verejnom prezentovaní pred publikom, auditóriom – s následnou reflexívnou diskusiou.

3. Profesijné kompetencie:

Získané vedomosti a zručnosti dokáže študent uplatniť v praxi pri kritickej reflexii stavu a vývoja mediálneho prostredia na Slovensku a vo svete (na základe komparácie s dejinným vývojom) – či už ako budúci aktívne činný novinár alebo ako mediálny analytik.

4. Prenositeľné kompetencie:

Analytické zručnosti, schopnosť kritickej reflexie, interpretačné schopnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami (schopnosť selektovať ich a kompozične usporiadať), schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného a verbálneho prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť vzdelávať sa a organizovať svoje učenie.

BREČKA, S. a kol.: Od tamtamov po internet. Bratislava 2009.

IŁOWIECKI, M. – ZASĘPA, T.: Moc a nemoc médií. Bratislava 2003.

JACZ, Ľ. a kol.: Malá encyklopédia žurnalistiky. Bratislava 1982.

JIRÁK, J. – KÖPPLOVÁ, B.: Masová média. Praha 2009.

KERECMAN, P.: Novinári a sloboda tlače v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva. Bratislava 2003.

KERECMAN, P.: Sloboda prejavu novinára a ochrana pred jej zneužitím. Bratislava 2009.

McQUAIL, D.: Úvod do teorie masové komunikace. Praha 2009.

PROKOP, D.: Boj o média. Praha 2005.

RUSNÁK, J.: Textúry elektronických médií. Prešov 2009.

RUSNÁK, J. a kol.: Texty elektronických médií. Stručný výkladový slovník. Prešov 2010.

ŠKOLKAY, A.: Médiá a globalizácia. Bratislava 2009.

VALČEK, P.: Slovník teórie médií A – Ž. Bratislava 2011.

ZASĘPA, T.: Médiá v čase globalizácie. Bratislava 2002.

Aktívna účasť na prednáškach a seminároch (študentské referáty v skupinách), záverečný písomný test – max. počet 100 bodov (hodnotenie A: 100 – 93 b., B: 92 – 85 b., C: 84 – 74 b., D: 73 – 63 b., E: 62 – 55 b., FX: 54 – 0 b.). Ústna skúška za zimný aj letný semester.

slovenský jazyk

Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať (resp. nahrádzať) aj využívaním dištančných metód.

Nástup internetu a multimédií – internetová žurnalistika, interaktívne komunikačné systémy, globalizácia masmediálnych systémov. Právna regulácia pôsobenia médií na Slovensku. Zmeny v mediálnom systéme na Slovensku po roku 1989. Profesijné združenia a organizácie novinárov na Slovensku a vo svete.

1. Vedomosti:

Študent sa bude po absolvovaním predmetu orientovať v základných vývinových fázach histórie svetovej a slovenskej žurnalistiky – od jej počiatkov až po súčasnosť, s akcentom na chronologický vývoj jednotlivých typov médií (tlač, rozhlas, televízia, online) a na najvýznamnejšie médiá a najdôležitejšie osobnosti slovenskej a svetovej žurnalistiky. Osobitným cieľom predmetu je orientácia študenta v problematike zmien mediálneho systému v Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v krajinách strednej a východnej Európy na prelome rokov 1989 a 1990, v právnom rámci pôsobenia médií v Slovenskej republike (a Európskej únii) a v štruktúre profesijných združení a organizácií novinárov v Slovenskej republike a v zahraničí.

2. Zručnosti:

Súčasťou seminárnych cvičení je tímová príprava (v menších skupinách študentov) a realizácia študentských prezentácií konkrétnych odborných tém viažucich sa na vybrané oblasti z dejín žurnalistiky a súčasného diania vo svete médií: vďaka nim študenti nadobudnú praktické zručnosti pri tvorbe odborných prezentácií (vrátane dôležitosti selekcie informácií a ich kompozičného usporiadania vzhľadom na význam a relevanciu informácií) a pri ich verejnom prezentovaní pred publikom, auditóriom – s následnou reflexívnou diskusiou.

3. Profesijné kompetencie:

Získané vedomosti a zručnosti dokáže študent uplatniť v praxi pri kritickej reflexii stavu a vývoja mediálneho prostredia na Slovensku a vo svete (na základe komparácie s dejinným vývojom) – či už ako budúci aktívne činný novinár alebo ako mediálny analytik.

4. Prenositeľné kompetencie:

Analytické zručnosti, schopnosť kritickej reflexie, interpretačné schopnosti, všeobecné znalosti a rozhľad, schopnosť využívať odborné znalosti v praxi, znalosť podmienok, kedy je možné využiť odborné metódy a teórie v praxi, zručnosť pracovať s informáciami (schopnosť selektovať ich a kompozične usporiadať), schopnosť tvorivého a pružného myslenia a konania, prezentačné zručnosti, zručnosť písomného a verbálneho prejavu, schopnosť samostatne sa rozhodovať, schopnosť tímovej práce, schopnosť mať aktívny prístup, zručnosť komunikovať s ľuďmi, schopnosť vzdelávať sa a organizovať svoje učenie.

Základná literatúra:

Kráľ, Á. – Sabol, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava: SPN 1989. 388 s.

Sabol, J. – Bónová, I. – Sokolová, M.: Kultúra hovoreného prejavu. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. Vysokoškolská učebnica 10 (AFPh UP 130/212). Prešov: Prešovská univerzita, Filozofická fakulta 2006. 254 s.

Odporúčaná literatúra:

Dvončová, J. – Jenča, G. – Kráľ, Á.: Atlas slovenských hlások. Bratislava: Vyd. SAV 1969, s. 7 – 102.

Hála, B.: Fonetika v teórii a v praxi. Praha: SPN 1975, s. 7 – 108, 218 – 239.

Romportl, M.: Základy fonetiky. Praha: SPN 1973, s. 108 – 120.

Sabol, J.: Prozodická sústava slovenčiny. Bratislava: Metodicko-výskumný kabinet Českoslov. rozhlasu 1977. 88 s.

Sabol, J. – Zimmermann, J.: Akustický signál – semióza – komunikácia. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. Monographia. 51. (AFPh UP. 99/181.) Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity 2002. 141 s.

Sabol, J.: Syntetická fonologická teória. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra 1989.

Sabol, J. – Zimmermann, J.: Komunikačný štatút prízvuku v spisovnej slovenčine. Prešov: FF UPJŠ 1994. Sabol, J. – Bónová, I. – Sokolová, M.: Kultúra hovoreného prejavu. Prešov: FF PU 2006.

Podmienky priebežného hodnotenia:

Účasť na skúške je podmienená splnením nasledujúcich požiadaviek:

1. aktívna účasť na prednáškach a seminároch v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,

2. písomné prípravy na každú tému podľa predpísanej literatúry.

Podmienky záverečného hodnotenia:

Záverečná skúška zložená z praktickej (písomnej) a teoretickej (ústnej) časti. Obe zložky musia byť zvládnuté min. na 60 %. (V prípade dištančného vzdelávania je skúška realizovaná prostredníctvom aplikácie MS Teams.)

Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.

slovenský

1. Komplexný komunikačný oblúk v akusticko-auditívnom type (predovšetkým mediálnej) komunikácie Vzťah zvuku a významu.

2. Vzťah fonetiky a fonológie. Predmet a metódy ich skúmania.

3. Komunikácia ako reflexný dej. Základné poznatky o hlase. Charakteristika, opis a funkcia rečových orgánov.

5. Vzťah fóny a fonémy. Fonéma a jej signálový korelát. Systematika fonologických protikladov.

6. Fonetická a fonologická charakteristika vokálov v spisovnej slovenčine.

7. Fonetická a fonologická charakteristika konsonantov v spisovnej slovenčine.

8. Problémové miesta v slovenskom fonologickom systéme.

9. Slabika ako základná jednotka súvislej zvukovej reči. Jej podstata a hranice.

10. Neutralizácie a alternácie v spisovnej slovenčine.

11. Suprasegmentálna úroveň rečového signálu v mediálnej komunikácii. Časová modulácia súvislej reči.

12. Silová a tónová modulácia súvislej reči.

Študent počas priebežného hodnotenia a po úspešnom absolvovaní skúšky preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný základnou študijnou literatúrou. 1. VEDOMOSTI: Študent nadobúda teoretické poznatky z oblasti zvukovej sústavy slovenčiny v jej segmentálnej a suprasegmentálnej zložke na úrovni prvého (fonetického) a druhého (fonologického) stupňa abstrakcie. Pozná podstatu fonologických (neutralizačných a alternačných) javov. 2. ZRUČNOSTI: Po úspešnom absolvovaní predmetu dokáže vysvetliť podstatu rečového signálu a jeho zložiek. Teoretické vedomosti vie využiť pri analýze a interpretácii zvukovo realizovaného komunikátu. 3. PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Na základe nadobudnutých vedomostí a zručností vníma hovorený prejav uvedomene a profesionálne s prihliadnutím na jeho generovanie a znenie. 4. PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: Praktickou aplikáciou poznatkov do rečovej a mediálnej praxe študent prehlbuje svoju komunikačnú kompetenciu.

WIMMER, G. - ALTMANN, G. - HŘEBÍČEK, L. - ONDREJOVIČ, S. - WIMMEROVÁ, S.: Úvod do analýzy textov. Bratislava: Veda 2003.

SABOL, J. - ZIMMERMANN, J.: Základy akustickej fonetiky. 3. vyd. Košice: Rektorát Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach 1986.

SABOL, J. - ZIMMERMANN, J.: Štatistika. Exaktné metódy v jazykovede a literárnej vede. Košice: Rektorát Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach 1986.

KRÁĽ, Á. – SABOL, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava: SPN 1989.

atď.

Zvládnutie priebežného testu (zameraný na výpočet eufónie a asonancie vo veršoch) a záverečného teoretického testu aspoň na 55 %.

slovenský jazyk

Exaktné metódy vo fonetike a fonológii slovenčiny.

Zložky vedy. Modelovanie. Modely slabiky v slovenčine. Hranice slabík.

Úvod do kvantitatívnej analýzy textov. Hypotézy a zákony.

Kvalitatívne parametre hlások v slovenčine. Eufónia a kakofónia.

Vzťah zvukovej a sémantickej štruktúry textu. Možnosti výpočtu eufónie a asonancie. Binomické pravdepodobnostné rozdelenie.

Fónické štylémy v poetických a v prozaických textoch.

Fóna, fonéma, morfofonéma. Pravopisné princípy.

Študent má zvládnuť obsahovú náplň predmetu a vedieť využiť predstavené kvantitatívne a experimentálne metódy výskumu pri analýze fónických javov.

Povinný predmet (A)

CLEMENTE, M. N.: Slovník marketingu. Brno, 2004. DE PELSMACKER, P. (a kol.): Marketingová komunikace. Praha, 2003. DUDINSKÁ, E. (a kol.): Základy marketingu. Bratislava, 2000. HRADISKÁ, E.: Psychológia a reklama. Bratislava, 1998. KOTLER, PH.; ARMSTRONG, G.: Marketing. Praha, 2004. MISTRÍKOVA, Z. (a kol.): Vývoj súkromného rozhlasového a televízneho vysielania na OSVALDOVÁ, B.; HALADA, J.: Praktická encyklopedie žurnalistiky a marketingové komunikace. Praha, 2007. POSTLER, M.: Média v reklamě. Televize, rozhlas, tisk. Praha, 2003. REIFOVÁ, I. (a kol.): Slovník mediální komunikace. Praha, 2004. Slovensku 1990 – 1999. Bratislava, 2000. VYSEKALOVÁ, J.; KOMÁRKOVÁ, R.: Psychologie reklamy. Praha, 2002. Zákon č. 308 zo 14. septembra 2000 o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Dostupné na internete: http://www.radia.sk/?zobraz=zákony/ [31.8.2007]. Odporúčaná literatúra: CRHA, I.; KŘÍŽEK, Z.: Jak psát reklamní text. Praha, 2003. DU PLESSIS, E.: Jak zákazník vnímá reklamu. Brno, 2007. HANKUSOVÁ, V.: Vývoj výskumu rozhlasových posluchačů v Československu a v České republice. Praha, 2006. Metody a prostředky přesvědčování v masových médiích. Zborník textov z medzinárodnej vedeckej konferencie Ostrava 13.-15. 9. 2005. Ostrava, 2005. RUSHKOFF, D.: Manipulatívny nátlak. Proč tak snadno uposlechneme druhé? Hradec Králové, 2002. SCHULBERG, B.: Radio Advertising. The Autoritative Handbook. Lincolnwood : NTC Business Books, 1990. TELLIS, G. J.: Reklama a podpora prodeje. Praha, 2000. TOSCANI, O.: Reklama je navoněná zdechlina. Praha, 1996. VYSEKALOVÁ, J.; MIKEŠ, J.: Reklama. Jak dělat reklamu. Praha, 2003. ZYMAN, S.; BROTT, A.: Konec reklamy jak sme ji dosud znali. Praha, 2006.

Aktívna účasť na cvičeniach a prednáškach. Akceptované sú maximálne 2 neúčasti. Úspešné absolvovanie písomného testu (minimálne 60%). Študent je zároveň povinný v priebehu určeného času spravovať sociálne siete študijného programu masmediálne štúdiá.

slovenský jazyk

Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód.

1. Úvod do štúdia marketingu, marketingovej komunikácie. Podstata, význam, základné princípy marketingu a marketingovej komunikácie. Komunikačný proces. 2. Marketingový mix. Výrobok, cena, distribúcia, komunikácia. Marketingový komunikačný mix. Reklama. Podpora predaja. Osobný predaj. Vzťahy s verejnosťou. Priamy marketing. 3. Charakteristika mediálneho marketingu. Ekonomické špecifiká médií. Vývoj mediálneho trhu. 4. Marketingový mix v médiách. Špecifiká marketingového mixu v jednotlivých typoch médií. 5. Cieľové skupiny. Identifikácia cieľovej skupiny. Segmentácia trhu. Targeting. Positioning. Základné typy zákazníkov. 6. Marketingové prostredie. Mikroprostredie. Makroprostredie. 7. Členenie médií. Verejnoprávne a komerčné médiá. Média v trhovom prostredí. 8. Komunikačná stratégia mediálnej inštitúcie. Stanovenie komunikačných cieľov. SWOT analýza. Stanovenie rozpočtu. Výber komunikačného mixu v jednotlivých typoch médií. Hodnotenie efektívnosti. Prieskumy sledovanosti. 9. Corporate Identity mediálnej inštitúcie. Self promotion. Mediálne partnerstvá. 10. Programming. Formáty médií. Redakčné plánovanie. Koncepcie. Vízie. Prime time. Off time. 11. Vytváranie rubrík, seriálov. Návrhy. Kontakt s divákmi, čitateľmi, poslucháčmi. Spätná väzba. 12. Spoločenská zodpovednosť médií. 13. Online marketing. Spravovanie sociálnych sietí. Najnovšie marketingové trendy.

Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce zo znalosti základných tém v oblasti marketingovej komunikácie v médiách. Súčasťou je aj praktická správa sociálnych sietí masmediálnych štúdií, ovládanie analytických nástrojov ako aj práca s dátami. Študent má vedieť verifikovať a interpretovať nadobudnuté poznatky, štrukturovať výsledky štúdia a formulovať vlastné závery.

Povinný predmet (A)

1. BAJČAN, R.: Techniky public relations aneb jak pracovat s médií. Praha, 2003. 2. BITTMAN, L.: Medzinárodní dezinformace. Praha, 2000. 3. BLAHA, J.; DYTRT, Z.: Manažerská etika. Praha, 2003. 4. BRATSKÁ, M.: Vieme riešiť záťažové situácie? Bratislava, 1992. 5. CAYWOOD, C., L.: Public Relations řízená komunikace podniku s veřejností. Brno, 2003. 6. De Pelsmacker, P. (a kol.): Marketingová komunikace. Praha, 2003, s. 299 - 322 7. KOTLER, PH.; ARMSTRONG, G.: Marketing. Praha, 2004, s. 667 – 672. 8. RUSHKOFF, D.: Manipulatívny nátlak. Praha, 2002. 9. SCOTT, D.M.: Nová pravidla marketingu a PR. Brno, 2007. 10. SVOBODA, V.: Public relations moderně a účinne. Praha, 2006. 11 ŠRONĚK, I.: Etika a etiketa v podnikání. Praha, 1995. 12 VERČÁK, V.; GIRGAŠOVÁ J.; LIŠKAŘOVÁ, R.: Media Relations není manipulace. Praha, 2004.

Aktívna účasť na cvičeniach. Úspešné absolvovanie písomného testu (minimálne 60%) a ústnej časti skúšky. Študent je povinný: - Oboznámiť sa s materiálmi na samoštúdium podľa harmonogramu a príslušnej odbornej literatúry. - Spracovať seminárnu prácu (dvojice), v ktorej analyzuje krízovú PR komunikáciu, pričom seminárnu prácu zašle vyučujúcemu na posúdenie najneskôr do stanoveného termínu. Práca má obsahovať všetky náležitosti kladené na tento typ prác v zmysle príslušnej smernice UPJŠ. Súčasťou práce musia byť aj zapracované publikácie o krízovej komunikácii a ich vhodné použitie v texte. - Spravovať sociálne siete MaŠtu (FB a Instagram) počas celého LS, vrátane skúškového obdobia, pričom za jedno spravované obdobie (jeden týždeň) zároveň dodá analýzu vybraného (ním spravovaného) týždňa z FB a z analytického nástroja zoomsphere (ku ktorému má prístup), ktorá bude obsahovať grafy a ich interpretáciu. Študenti dostali ukážkové spracovanie, aby sa s problematikou oboznámili. Dôraz záverečného hodnotenia bude kladený práve na tento výstup. Hodnotené budú predovšetkým kvantitatívne parametre dosiahnuté počas študentom spravovaného obdobia. Záverečné hodnotenie bude výsledkom čiastkových hodnotení vyššie stanovených úloh a ďalších stanovených požiadaviek.

slovenský jazyk

Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať, alebo nahrádzať aj využívaním dištančných metód.

1. Základy spoločenskej a manažérskej etikety 2. História PR. Významné osobnosti. 3. Public relations ako súčasť marketingu. Definície. Rozdiely medzi PR a reklamou. 4. Plánovanie PR. Rozpočet PR. Ciele PR. 5. Organizácie PR vo svete a na Slovensku 6. Media relations. Komunikačné kanály, nástroje, zdroje. Hovorca. Organizačná stránka MR. Delenie médií. Štruktúra mediálnych pracovníkov. Rešpektovanie rôznych druhov médií. 7. PR komunikácia v krízovom období. Opatrenia pred krízou. Príčiny krízy. Postupy po vypuknutí krízy a trendy v riešení. 8. Lobbying. 9. Typy PR. 10. Asertivita. Pravidlá asertívnej komunikácie. 4 základné komunikačné štýly. Konštruktívna a deštruktívna hádka. 10 asertívnych pravidiel. 11. Záťaž. Stupne záťaže. Základné typy situácií psychickej záťaže. Riešenie konfliktov. 12. Propaganda. Biela, čierna, šedá, propaganda činom, terorizmus. 13. Manipulácia. Stereotypy a mýty spoločnosti. Metódy manipulácie – CIA, klasické metódy manipulácie. 14. Nové pravidlá pre tvorbu PR – PR na internete. 15. Impression Management a Issues Management. 16. Online marketing. Spravovanie sociálnych sietí.

Public relations predstavujú plánovanú a systematickú činnosť, ktorej cieľom je prinášať dobré vzťahy s dôležitými skupinami verejnosti. Podobne ako reklama aj PR využíva množstvo masovokomunikačných prostriedkov. Na rozdiel od nej sa však opiera o publicitu v podobe zväčša neplatených správ v médiách. Študent preukáže schopnosti v oblasti budovania dobrej povesti firmy je dlhodobý proces, ktorého súčasťou je široká škála vzájomne sa kombinujúcich a doplňujúcich aktivít, napr. správy, events, lobbing, sponzoring a pod. Komunikácia v krízovej situácii. Tvorba tlačových správ, pravidlá pri organizovaní tlačových konferencií. Funkcia tlačového hovorcu. Silné a slabé stránky PR. Rôzne druhy PR. Rozpočet PR. Meranie efektívnosti PR.

Pravidlá slovenského pravopisu. 1., 2. a 3. vyd. Bratislava: Veda 1991. 533 s.; 1998. 576 s.; 2000. 592 s.

Krátky slovník slovenského jazyka. 4. vyd. Bratislava: Veda 2003. 992 s.

slovníky Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV dostupné online (www. juls.savba.sk),

pravopisné cvičebnice a zbierky úloh zamerané na gramatiku slovenčiny

Úspešné absolvovanie priebežných testov, stanovených zadaní a záverečného testu.

slovenský jazyk

Jazyková norma, kodifikácia, úzus. Základné kodifikačné príručky.

Písanie i, í, y, ý v domácich a v cudzích slovách. Vybrané slová, nevybrané slová.

Pravopis slov cudzieho pôvodu. Prefixy a sufixy.

Apelatíva a propriá - písanie veľkých písmen.

Numeráliá a adverbiá - písanie slov osobitne a dovedna.

Skratky a značky. Uvádzanie akademických titulov.

Interpunkcia a jej funkcie v bulvárnej a v mienkotvornej tlači. Čiarka v jednoduchej vete a v súvetí.

Zásady citovania, parafrázovania a uvádzania bibliografických údajov.

Základy jazykovej korektúry a apretúry textov.

Pravopisné princípy.

priebežné hodnotenie - 30 %,

záverečné hodnotenie - 70 %

Študent má zvládnuť ortografickú normu slovenčiny.

ONDRUS, P. - HORECKÝ, J. - FURDÍK, J.: Súčasný spisovný jazyk. Lexikológia. 1. vyd. Bratislava : SPN, 1980. 225s.

HORECKÝ, J. - BUZÁSSYOVÁ, K. - BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1989, s. 19-50, 245-368.

DOLNÍK, J.: Lexikológia. Bratislava : Univerzita Komenského, 2003. 236 s.

MLACEK, J.: Slovenská frazeológia. 2. vyd. Bratislava : SPN, 1984, s. 9-79, 106-123.

MLACEK, J.: Tvary a tváre frazém v slovenčine. Bratislava : Stimul, 2001. 171s.

OLOŠTIAK, M. - IVANOVÁ, M.: Kapitoly z lexikológie. Prešov : FF PU, 2013.

Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisarčíková. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004, s. 11-22.

SOKOLOVÁ, M.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov : Náuka, 1999, s. 9 - 53.

http://slovnik.juls.savba.sk/

Podmienky priebežného hodnotenia: 1. aktívna účasť na seminároch v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho, úspešné zvládnutie priebežného testu - praktická aplikácia teoretických poznatkov (40 bodov),

Podmienky záverečného hodnotenia: úspešné absolvovanie záverečného testu (60 b.) Hodnotenie je dané súčtom bodov za priebežný (40 b.) a záverečný test (60 b.). Na získanie hodnotenia je potrebných v súčte min. 60 %. (V prípade dištančného vzdelávania je hodnotenie realizované prostredníctvom aplikácie MS Teams.) Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.

slovenský

1. Predmet a metódy výskumu lexikológie. Základný terminologicko-pojmový aparát.

2. Lexikálny význam. Sémantická analýza. Zisťovanie jednovýznamovosti a viacvýznamovosti.

3. Polylexia a polysémia. Rozdiely medzi polysémiou a homonymiou.

4. .Vzťahy polylexie. Synonymá, hyponymá, hyperonymá, kohyponymá, antonymá, konverzíva.

5. Typy lexikálnej motivácie - základné a nadstavbové.

6. Frazeológia..

7. Lexikografia.

8. Suprasémantická hodnota lexikálnych jednotiek.

9. Slovná zásoba a jej diferenciácia. Spisovné a nespisovné lexikálne jednotky.

10. Rozvrstvenie slovnej zásoby podľa štýlovej príslušnosti, z časového hľadiska a z hľadiska pôvodu.

Študent po absolvovaní disciplíny preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný základnou študijnou literatúrou. 1. VEDOMOSTI: Kognitívne sa obohatí o terminologický aparát, dokáže zrealizovať rozbor lexikálnych jednotiek, na základe morfematickej štruktúry slov vie rozlíšiť ich lexikálny, slovotvorný a gramatický význam, teoreticky pozná podstatu syntagmatických, paradigmatických a pragmatických vzťahov medzi prvkami v lexikálnej zásobe. 2. ZRUČNOSTI: Suverénne zvláda prácu s lexikálnymi jednotkami s ohľadom na ich spisovnosť, štylistickú príslušnosť, časovú zaradenosť, vecnovýznamomvé/objektívne a subjektívne hodnotenie. Pri štylizácii textov výrazové prostriedky selektuje a usporadúva v závislosti od komunikačnej situácie, hĺbkovej a povrchovej štruktúry mediálneho komunikátu. 3. PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Súčasťou realizácie priebežných zadaní a záverečných výstupov je prezentácia nadobudnutých odborných, interpretačných a digitálnych zručností a kompetencií. 4. PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: súbor vedomostí a zručností umožňuje študentovi orientáciu v odbornej literatúre. Pretransformovaním získaných poznatkov do mediálnej praxe absolvent predmetu prehlbuje vlastnú komunikačnú kompetenciu vo vzťahu k tvorbe žánrovo diferencovaných prejavov.

FURDÍK, J.: Slovenská slovotvorba. Prešov: Náuka 2004.

FURDÍK, J.: Slovotvorná motivácia a jej jazykové funkcie. Levoča: Modrý Peter 1993.

FURDÍK, J.: Život so slovotvorbou a lexikológiou. Výber štúdií pri príležitosti nedožitých sedemdesiatin. Ed.: M. Ološtiak. Košice: Vydavateľstvo LG 2005.

HORECKÝ, J. – BUZÁSSYOVÁ, K. – BOSÁK, J. a kol.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava: Veda 1989.

HORECKÝ, J.: Slovenská lexikológia I. Tvorenie slov. Bratislava: SPN 1971.

ONDRUS, P. – HORECKÝ, J. – FURDÍK, J.: Súčasný spisovný jazyk. Lexikológia. Bratislava: SPN 1980.

Praktická lexikológia I.

Podmienky priebežného hodnotenia: 1. aktívna účasť na seminároch v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho, 2. úspešné zvládnutie priebežného testu – praktická aplikácia teoretických poznatkov, 3. prezentovanie anotácie z aktuálnych odborných zdrojov. Podmienky záverečného hodnotenia: úspešné absolvovanie záverečného testu. Hodnotenie je dané súčtom bodov za priebežný (40 b.) a záverečný test (60 b.). Na získanie hodnotenia je potrebných v súčte min. 60 %. (V prípade dištančného vzdelávania je hodnotenie realizované prostredníctvom aplikácie MS Teams.) Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.

slovenský

1. Derivatológia. Členenie lexikálnej zásoby z hľadiska utvorenosti. Pojem slovotvornej motivácie.

2. Slovotvorný systém slovenčiny a jeho parametrizácia. Motivačný potenciál lexém.

3. Rovnakokoreňové slovotvorné útvary.

4. Slovotvorná motivácia ako organizujúci činiteľ slovnej zásoby (proces, vlastnosť a vzťah).

5. Binárnosť slovotvornej štruktúry slova. Slovotvorný základ a slovotvorný formant.

6. Alternácie a ich funkcie v slovotvorbe. Vokalické a konsonantické alternácie.

7. Obsahová štruktúra derivatémy. Onomaziologická báza a onomaziologický príznak.

8. Slovotvorný význam a jeho vzťah k lexikálnemu významu.

8. Slovotvorné postupy – derivačné a kompozičné.

9. Slovotvorná motivácia a jej kooperácia s inými typmi lexikálnej motivácie.

10. Rôzňokoreňové slovotvorné útvary.

Študent po absolvovaní disciplíny preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný základnou študijnou literatúrou. 1. VEDOMOSTI: Získava základné poznatky o existencii a fungovaní slovotvornej motivácie ako procesu, vzťahu a vlastnosti. Na pozadí nadobudnutých teoretických východísk vie odlíšiť rovnako- a rôznokoreňové slovotvorné paradigmy. 2. ZRUČNOSTI: Atribúty slovotvorne motivovaných lexikálnych jednotiek vie využívať aj pri ich selekcii výrazových prostriedkov a generovaní textov s ohľadom na ich štylistickú príslušnosť a citovú zaangažovanosť autora. Dokáže aplikovať osvojené teoretické východiská z oblasti lexikológie do mediálnej praxe nielen pri tvorbe prejavov, ale aj pri ich interpretácii. 3. PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Súčasťou realizácie priebežných zadaní je prezentácia nadobudnutých odborných, interpretačných a digitálnych zručností a kompetencií. 4. PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: súbor vedomostí a zručností umožňuje študentovi orientáciu v odbornej literatúre. Pretransformovaním získaných poznatkov do mediálnej praxe absolvent predmetu prehlbuje vlastnú komunikačnú kompetenciu vo vzťahu k tvorbe žánrovo diferencovaných prejavov.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984. 227 s.

SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov: Slovacontact 1995. 178 s.

SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov: Náuka 1999.

DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava: Veda 1984.

FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta 2004.

SOKOLOVÁ, Miloslava: Nový deklinačný systém slovenských substantív. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2007. 345 s.

Morfológia slovenského jazyka. (kol.). l. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1966.

Pravidlá slovenského pravopisu (kol.). 3., upravené a doplnené vydanie. Red. M. Považaj. Bratislava: Veda 2000. 590 s. (4. vyd., 2013)

Získanie hodnotenia je podmienené:

a) aktívnou účasťou na seminároch, účasťou na prednáškach, pravidelnou prípravou zo základnej aj sekundárnej literatúry;

b) úspešným absolvovaním 2 testov, v prípade neúspešného absolvovania testovej zložky (menej ako 56 %) majú študenti nárok na 1 opravný termín.

Hodnotenie:

• 1. + 2. test – 100 %

Výsledné hodnotenie:

100 – 92 % A

91 – 83 % B

82 – 74 % C

73 – 65 % D

64 – 56 % E

menej ako 56 % FX

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.

slovenský jazyk

1. Predmet morfológie a jej vzťah k ostatným jazykovým rovinám.

2. Gramatický tvar a jeho stavba, relačná a lexikálna časť gramatického tvaru. Analytický a syntetický gramatický tvar. Analytická a syntetická lexéma.

3. Morfematika (klasifikácia morfém, morfematická štruktúra). Morfologický typ slovenčiny.

4. Teória slovných druhov, kritériá ich vymedzenia a ich využitie v texte. Vzájomné prekrývanie a prechod slovných druhov, slovnodruhová homonymia.

5. Pojem gramatická kategória. Morfologické, morfologicko-syntaktické a lexikálno-gramatické kategórie.

6. Substantíva: Klasifikácia a gramatické kategórie (číslo, rod a životnosť, pád).

7. Skloňovanie podstatných mien mužského, ženského a stredného rodu.

8. Adjektíva – definícia a sémantická klasifikácia. Gramatické kategórie a syntaktické funkcie adjektív. Paradigmatika adjektív a adjektiválií. Stupňovanie adjektív.

9. Adverbiá – definícia, lexikálny význam, morfologická charakteristika a syntaktické funkcie adverbií. Sémantická klasifikácia adverbií. Gramatická forma a morfematická stavba prísloviek. Obsahové (vetné) príslovky. Gradácia adverbií.

10. Číslovky. Vymedzenie a klasifikácia. Sémantická charakteristika, morfologická komplexnosť. Delenie čísloviek. Deklinácia a ortografia numerálií. Morfematická štruktúra čísloviek.

11. Zámená. Definícia a klasifikácia zámen – vzťah k pomenovacím slovným druhom. Syntaktická platnosť, kontextová a komunikatívna funkcia zámen. Deklinácia pronomín. Morfematická štruktúra zámen.

Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže adekvátne zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom prednášok, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný aplikovať teoretické vedomosti zo slovenskej morfológie v rámci komunikačnej interakcie, predovšetkým v mediálnej komunikácii. Absolvent dokáže štruktúrovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti a hierarchizovať informácie a ich praktickou aplikáciou kultivuje spisovný jazyk.

ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1984. 227 s.

SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov: Slovacontakt 1995. 178 s.

SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov: Náuka 1999.

DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava: Veda 1984.

FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta 2004.

SOKOLOVÁ, Miloslava: Nový deklinačný systém slovenských substantív. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2007. 345 s.

Morfológia slovenského jazyka. (kol.). l. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1966.

Pravidlá slovenského pravopisu (kol.). 3., upravené a doplnené vydanie. Red. M. Považaj. Bratislava: Veda 2000. 590 s.

KSSFaK/PM1 - praktická morfológia 1

Získanie hodnotenia je podmienené:

a) aktívnou účasťou na prednáškach a seminároch, pravidelnou prípravou zo základnej i sekundárnej literatúry;

b) úspešným absolvovaním 2 testov, pričom súčasťou 2. testu je úloha zameraná na identifikáciu 25 morfologických chýb a ich opravu s príslušným zdôvodnením – nevyhnutnou podmienkou získania hodnotenia je správne vyriešiť min. 20 chybných javov;

(V prípade neúspešného absolvovania niektorého z testov, príp. oboch, majú študenti nárok na 1 opravný termín.)

Hodnotenie:

• 1. test + 2. test – 100 %

• nevyhnutnou podmienkou získania hodnotenia je správne vyriešiť min. 20 z 25 chybných javov

Výsledné hodnotenie:

100,00 – 92,00 % A

91,99 – 83,00 % B

82,99 – 74,00 % C

73,99 – 65,00 % D

64,99 – 56,00 % E

55,99 % a menej FX

Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.

slovenský jazyk

1. Slovesá (verbá) a ich využitie v texte. Klasifikácia slovies. Valenčná a intenčná štruktúra. Morfematická štruktúra verbálnych tvarov.

2. Zvratnosť slovies. Funkcia komponentov sa a si v slovenčine. Analytický a syntetický slovesný gramatický tvar. Analytická a syntetická slovesná lexéma. Osobné a neosobné slovesá, neosobné tvary osobných slovies. Kategória osoby.

3. Kategórie slovies. Morfologické, lexikálno-gramatické a funkčno-sémantické verbálne kategórie. Aktualizačné kategórie – spôsob a čas.

4. Slovesný vid. Vzťah jednotlivých kategórií a komunikačnej funkcie výpovede. Sémantika slovesa – akcio verbi.

5. Sloveso vo vzťahu k syntaktickej rovine. Gramatický tvar a syntaktická konštrukcia. Syntetické GT (jednoduché slovesné tvary: infinitív, prézent, futúrum dokonavých slovies, imperatív, prechodník, príčastia) a analytické GT (zložené slovesné tvary: futúrum nedokonavých slovies, préteritum, kondicionál, tvary pasíva).

6. Slovesné tvary – určité a neurčité: infinitív (neurčitok), particípiá (príčastia: aktívne particípium prézenta, aktívne particípium préterita, pasívne particípium, l-ové particípium), transgresív (prechodník), verbálne substantívum (slovesné podstatné meno). Hybridnosť, syntaktická funkcia a ich využitie v texte. Infinitív a jeho syntaktické funkcie.

7. Slovesná rod. Pasívne konštrukcie. Tvorenie a používanie pasívnych tvarov v slovenčine.

8. Časovanie slovies (triedy a vzory). Produktivita časovacích vzorov. Algoritmus na zaraďovanie slovesa do časovacieho typu.

9. Predložky (prepozície) – vymedzenie, morfologická a sémantická klasifikácia. Sekundárne prepozície. Spojky (konjunkcie) – definícia, štruktúrna a funkčná klasifikácia. Konjunkcie a subjunkcie. Syntaktická funkcia gramatických funktorov.

10. Častice (partikuly) – definícia a klasifikácia. Funkcia partikúl v komunikácii, vzťah k iným slovným druhom. Primárne a sekundárne častice.

11. Citoslovcia (interjekcie) – definícia, funkcia, klasifikácia. Onomatopoje. Sekundárne funkcie citosloviec.

Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže adekvátne zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom prednášok, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný aplikovať teoretické vedomosti zo slovenskej morfológie v rámci komunikačnej interakcie, predovšetkým v mediálnej komunikácii. Absolvent dokáže štruktúrovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti a hierarchizovať informácie a ich praktickou aplikáciou kultivuje spisovný jazyk.