• EUROPEAN UNION / COPERNICUS. (N.D.). Copernicus — Looking at our planet and its environment for the benefit of Europe’s citizens. Retrieved 14.9.2025, from https://www.copernicus.eu/en
EUROPEAN SPACE AGENCY. (N.D.). Focus on Copernicus applications. Retrieved 14.9.2025, from https://www.esa.int/Applications/Observing_the_Earth/Copernicus/Focus_on_Copernicus_applications
• APICELLA, L., DE MARTINO, M., & QUARATI, A. (2022). Copernicus user uptake: From data to applications. ISPRS International Journal of Geo-Information, 11(2), 121. https://doi.org/10.3390/ijgi11020121
• BUCHHORN, M., LESIV, M., TSENDBAZAR, N.-E., HEROLD, M., BERTELS, L., & Smets, B. (2020). Copernicus global land cover layers—Collection 2. Remote Sensing, 12(6), 1044. https://doi.org/10.3390/rs12061044
• KNUDBY, A. (2021). Remote sensing. Ottawa: University of Ottawa. https://doi.org/10.20381/ruor-27219
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného hodnotenia na konci výučbovej časti semestra. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 3 zadaní na cvičeniach a semestrálneho tímového projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov. Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 3 zadaní a 1 semestrálneho projektu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).
slovenský
• Úvod do aplikácií diaľkového prieskumu Zeme so zameraním na ESA senzory – súčasný stav a perspektívy
• Prístup k dátam a zdrojom ESA vrátane misií tretích strán, aplikácie programu Copernicus Earth Observation Data
• Kľúčové princípy metód DPZ: elektromagnetické žiarenie, jeho vlastnosti, spektrálne správanie a interakcia s prostredím
• Optické metódy DPZ pomocou ESA Copernicus dát: senzory a platformy, metadáta, rozlíšenia obrazu (spektrálne, priestorové, časové, rádiometrické)
• Základy radarového DPZ – princípy a aplikácie
• Mapovanie precízneho poľnohospodárstva – analýza digitálneho obrazu pomocou multispektrálnych dát Sentinel-2 (indexy, farebné kompozície, klasifikácie) a porovnanie s UAV multispektrálnymi dátami
• Priestorovo-časové mapovanie odlesňovania pomocou Sentinel-2 dát, porovnanie s ortofotosnímkami
• Mapovanie požiarov a ich dopadov pomocou Sentinel-2 dát
• Hodnotenie kvality ovzdušia pomocou Sentinel-5 dát
• Mapovanie teploty povrchu Zeme a mestských ostrovov tepla: Sentinel-3 dáta, downscaling so Sentinel-2 dátami, porovnanie s UAV termálnymi dátami
• Mapovanie snehovej a ľadovej pokrývky pomocou Sentinel-1 a Sentinel-2 dát; tvorba binárnych snehových máp s vysokým rozlíšením a porovnanie s lidarovými a UAV fotogrametrickými dátami
• Tvorba digitálnych modelov reliéfu (DEM) zo Sentinel-1 dát a porovnanie s lidarovými údajmi
• Aplikácie DPZ v oblasti morí: batymetria a mapovanie povrchu pobrežia
• Integrácia satelitných, UAV a lidarových dát – zhrnutie možností a praktických aplikácií
Na cvičeniach sa študenti naučia pracovať s dátami z misií ESA a programu Copernicus, vyhľadávať ich, sťahovať a pripravovať na analýzu. Oboznámia sa s princípmi elektromagnetického žiarenia a spektrálnym správaním povrchov, čo si overia pri spracovaní optických dát Sentinel-2 – tvorbe farebných kompozícií, vegetačných indexov a klasifikácií, vrátane porovnania s UAV dátami. Prakticky si precvičia spracovanie radarových dát Sentinel-1 pri mapovaní reliéfu a snehovej pokrývky, využitie Sentinel-3 a UAV pri mapovaní mestských ostrovov tepla či Sentinel-5P pri hodnotení kvality ovzdušia. Budú analyzovať časové série pre mapovanie odlesňovania a požiarov, vytvárať digitálne modely reliéfu a skúmať možnosti batymetrie a pobrežného mapovania. Záverečné cvičenia sú venované integrácii satelitných, UAV a lidarových dát v samostatnom projekte.
Vedomosti: Študent porozumie princípom moderných aplikácií diaľkového prieskumu Zeme s dôrazom na satelitné misie ESA a program Copernicus. Získa prehľad o možnostiach využitia multispektrálnych, radarových, termálnych a lidarových dát pri riešení konkrétnych úloh, ako je monitorovanie poľnohospodárstva, vegetačnej pokrývky, požiarov, kvality ovzdušia, mestských ostrovov tepla, či snehovej a ľadovej pokrývky. Naučí sa porovnávať satelitné dáta s UAV a lidarovými meraniami.
Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať a získavať dáta z rôznych zdrojov, spracovávať ich v GIS a špecializovaných softvéroch a využiť pokročilé postupy pri analýze a vizualizácii. Dokáže vytvárať tematické mapy a modely prostredia (napr. digitálne modely reliéfu, mapy odlesnenia, spektrálne klasifikácie, mapy povrchovej teploty), integrovať dáta z viacerých senzorov a interpretovať výsledky v kontexte environmentálnych a spoločenských javov.
Kompetencie: Študent si osvojí schopnosť navrhovať a realizovať projekty založené na diaľkovom prieskume Zeme s aplikáciami v krajinnom a mestskom prostredí. Vie kriticky zhodnotiť vhodnosť rôznych senzorov a metód pre konkrétny problém, samostatne aj tímovo riešiť úlohy a jasne prezentovať dosiahnuté výsledky.
Alexovičová, T. (2007). Alternatívne školstvo v kocke – 1. časť a 2. časť. Prešov: MPC.
Hermann, É. (2016). Montessori aktivity pre deti: na obohacovanie slovnej zásoby, objavovanie prírody aj sveta. Bratislava: Svojtka & Co., s.r.o.
Hickson, A. (2000). Dramatické a akční hry. Praha: Portál.
Hudáková, V., Miňová, M. (2017). Za oknami Freinet(ovských) škôl. Prešov: Rokus.
Jirásek, I. (2019). Zážitková pedagogika. Praha: Portál. Kaščák, O. a kol. (2009). Kauza Waldorf na Slovensku. Zdroj: Acta Fac. Paed. Univ. Tyrnaviensis. Trnava. Dostupné na internete: http://pdfweb.truni.sk/down/ACTAFP/2009/2009d.pdf. Kramperová, L., Kršňák, J. (2018). Jak se učí živě? : rozhovory o inovatívnych školách. Praha : DharmaGaia. Lukáč, E. (2000). Reformné pedagogické hnutie v ČSR – zdroj inšpirácií pre súčasnú školu. Prešov: MC. Matulčíková, M. (2007). Reformno-pedagogické školy a alternatívne školy a ich prínos pre reformu. Bratislava. Ag Musica Liturgica. Montessori, M. (2011). Od dětství k dospívání. Praha: Triton. Průcha, J. (2001). Alternatívní školy a inovace ve vzdělávaní. Praha: Portál. Slováček, M., Miňová, M. (2019). Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. Prešov: Rokus publishing. Slováček, M., Miňová, M. (2017). Pedagogika Márie Montessoriovej - terminologické minimum, alebo, Montessori pedagogika pre každého. Prešov: Rokus. Svobodová, J. (2007). Výběr z reformních i současných edukačních koncepcí. Brno: MSD. Zelina, M. (2000). Alternatívne školstvo: alternatívne školy, alternatívna pedagogika, alternatívne pedagogické koncepcie a smery. Bratislava: IRIS.
1. Vypracovanie seminárnej práce spojenej so vstupom do školského prostredia - 60%.
2. Prezentácia vybranej alternatívnej pedagogiky/školy - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Tradície a príčiny vzniku reformného pedagogického hnutia vo svete. Pojem alternatívnych škôl. Rozdelenie reformných pedagogických smerov a ich charakteristika. Pedagogické východiská alternatívnych škôl. Alternatívne školy prvej polovice 20.storočia. Alternatívne školy druhej polovice 20.storočia. Organizácia vyučovania v alternatívnych školách. Porovnanie a hodnotenie alternatívnych škôl. Alternatívne školstvo na Slovensku. Pedagogické inovácie.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť príčiny vzniku reformných pedagogických smerov. Vymedziť pojem alternatívna škola a poznať klasifikáciu alternatívnych škôl. Charakterizovať a porovnať alternatívne školy 1. polovice a 2. polovice 20. storočia. Charakterizovať moderné koncepcie alternatívnych škôl a popísať spôsoby vyučovania a výchovy vo svete.
Študijná literatúra základná:
KULKA, T.: Umění a kýč. Praha: TORST 1994.
MUKAŘOVSKÝ, J. Studie z estetiky. Praha: ODEON 1966.
MURPHY, R.,F.: Úvod do kulturní a sociální antropologie. Praha: SLON 2001.
ZUSKA, V.: Estetika – úvod do současnosti tradiční disciplíny. Praha: Triton 2001.
Študijná literatúra odporúčaná:
BACHTIN, M.M.: François Rabelais a lidová kultura středověku a renesance. Praha: ODEON 1975.
GEERTZ, C.: Interpretace kultur. Praha: SLON 2000.
GOMBRICH, E.,H.: Příběh umění. Praha: ODEON, 1992.
LÉVI-STRAUSS, C.: Smutné tropy. Praha: ODEON, 1966.
LURKER, M.: Slovník symbolů. Praha: UNIVERSUM, 2005.
HORVÁTHOVÁ, E.: Úvod do etnológie. Bratislava: FF UK 1995.
KILIÁNOVÁ, G.: Etnicita, kultúra a hranice. Prípad Strednej Európy. Etnologické rozpravy
I, 1994/2.
SLIVKA, M.: Ľudové masky. Ľudové umenie na Slovensku. Bratislava: TATRAN 1990.
SOUKUP, V.: Přehled antropologických teorií kultury. Praha: PORTÁL 2000.
ŠUTOR, L.: Využitie metód sociokultúrnej antropológie pri výskume slovesného folklóru (Prípad čarodejnej rozprávky). In: Metodologické inšpirácie v literárnovednom výskume 2. - Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018.
ŠUTOR, L.: Eurázijské kultúrne kontexty slovenskej ľudovej čarodejnej rozprávky. In: Anthropologia Integra : Journal for general anthropology and related disciplines : Časopis pro obecnou antropologii a příbuzné obory. - ISSN 1804-6665. - Roč. 12, č. 1 (2021), s. 37-43.
ŠUTOR, L.: Literárna antropológia / = Literary Anthropology. In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. - Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2023. - ISBN 9788069006034. S. 7-20.
ŠUTOR, L. (ed.): Ľudová rozprávka v súvislostiach : [elektronický zdroj] / zborník príspevkov z medzinárodného vedeckého kolokvia. 1. vyd. - Košice : Vydavateľstvo ŠafárikPress UPJŠ, 2023.
Antropologické vedy a vedy o umení. Antropológia umenia ako subdisciplína sociálnej a kultúrnej antropológie. Interdisciplinárny charakter antropológie umenia. Predmet a metódy výskumu antropológie umenia.
Estetická a poetická funkcia a sociálny svet človeka. Estetická situácia (estetický objekt, estetický subjekt, estetický znak, estetická funkcia, estetická a umelecká hodnota a norma). Estetické kategórie (komika, gýč).
Aktívna účasť na seminároch (hodnotenie a komentovanie výstupov). 10%
Akceptovaná seminárna práca a prezentácia. 30%
Úspešné zvládnutie písomného testu z prednáškového okruhu. 60%
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100% – 92 % , B: 91% – 83 %, C: 82% – 74 %, D: 73% – 65 %, E: 64% – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
Harmonogram seminárov:
Témy seminárnych prác:
1.) Ľudový tanec na Slovensku
2.) Ľudová pieseň na Slovensku
3.) Ľudový kroj na Slovensku
4.) Estetické parametre tradičnej ľudovej svadby na Slovensku
5.) Umenie grafity
6.) Tetovanie ako sociálno-estetický odkaz
7.) Dizajn – svet praktický a svet estetický
8.) Dejiny odievania na Slovensku
9.) Súčasné trendy v zdobení tela
10.) Zlatý rez a jeho využitie v dejinách umenia
Všeobecná antropológia a jej delenie.
Antropológia umenia a jej miesto vo všeobecnej antropológii.
Chápanie kultúry v socio-kultúrnej antropológii.
Estetika ako vedná disciplína, predmet estetiky. Estetické kategórie.
Estetická situácia. Estetický objekt, časový estetický objekt. Estetický subjekt. Estetický postoj. Estetická recepcia. Estetická dištancia.
Estetická kvalita. Estetická hodnota. Estetická norma.
Estetická funkcia a jej vzťah k ostatným funkciám kultúry.
Vzťah umenovedy, estetiky a antropológie umenia.
Semiológia/sémantika. Estetický znak. Typy znakov.
Znaky gýča. Vznik pojmu gýč a jeho história.
Gýč a umenie. Príťažlivosť a defektnosť gýča.
Gýč a komunikácia. Druhy gýča. Tematika a tvarové postupy gýča.
Definícia komiky. Primárne a sekundárne podmienky existencie komiky.
Vzťah komického a vážneho. Prístupy pri analýze komiky. Funkcie komiky.
Charakter ľudovej kultúry, základne znaky. Groteskný realizmus. Príklady z jednotlivých druhov umení.
Praktická analýza a interpretácia semiotických, estetických a mediálnych znakov vo vybranej problematike.
1. Vedomosti: Študent získava prehľad o konceptoch kultúry v rôznych vedných odboroch (od humanitného po spoločenskovedné spektrum) v historickej a aktuálnej výskumnej perspektíve. Dokáže definovať umenie ako holistický spoločenský fenomén, ale aj v jeho druhových osobitostiach (výtvarné umenie, hudobné umenie, literárne umenie atď.), a to v rôznych kultúrnych rámcoch. Získava informácie o vzťahu kultúry, umenia a literatúry a o ich systémových väzbách. Osobitná pozornosť sa venuje literárnemu umeniu.
2. Zručnosti: Študent sa po absolvovaní predmetu dokáže orientovať v základných pojmoch, ako sú vysoká a ľudová kultúra, estetická a umelecká hodnota, estetický znak, gýč, estetická norma, estetická funkcia a komika. Získava zručnosti v interpretácii slovesného umenia v medzikultúrnych kontextoch.
3. Profesijné kompetencie: Absolvent predmetu je odborník na analýzu a interpretáciu literárnych a všeobecne umeleckých artefaktov v širokých semiotických súvislostiach. V mediálnom prostredí sa dokáže uplatniť napríklad v kultúrnych a umeleckých redakciách.
4. Prenositeľné kompetencie: Študent dokáže na vybrané problematiky slovesných pamiatok samostatne aplikovať teoretické základy z estetiky, umenovedy, folkloristiky a antropológie umenia. Jeho hlavnou kompetenciou je schopnosť komparatívneho a medziodborového uvažovania o umení.
Brockett, O. G.: Dějiny divadla. Nakladatelství Lidové noviny 1999.
Gerald, A.: Stručné dejiny hudby. Bratislava: Hudobné centrum 2003.
Gerát, I: Umenie na Slovensku : Stručné dejiny obrazov. Bratislava: Slovart, 2007.
Geržová, J. (ed). Slovník svet. a slov. výtvarného umenia druhej pol. 20. stor. Bratislava: Profil 1999.
Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992.
Hall, James: Slovník námětů a symbolů ve výtvarném umění. Praha : Mladá fronta, 1991.
Heer, F.: Evropské duchovní dějiny. Praha : Vyšehrad, 2018.
Herout, J. Slabikář návštěvníků památek. Praha: Tvorba, 1994.
Chatelete, A. – Groslier, B. P.: Svetové dejiny umenia. Praha: Otovo nakladatelství, 2004
Pijoán, J.: Dejiny umenia 1 až 12. Bratislava: Tatran 1982 - 2002.
Svoboda, J.: Počátky umění. Praha: Academia, 2011.
Šutor, L.: Význam umenia v historickej semióze kultúry. In: Veda bez bariér. - Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2019.
Šutor, L.: Literárna antropológia / = Literary Anthropology. In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. - Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2023. - ISBN 9788069006034. S. 7-20.
Šutor, L.: Významy feminínnych znakov v najstaršom umení. In: Žena na hrane : zborník príspevkov. - Košice : Vydavateľstvo ŠafárikPress UPJŠ, 2022. - ISBN 9788057401568. S. 150-167.
Šutor, L.: Konceptualizácia spoločného priestoru v kultúrno-antropologickej perspektíve pravekého umenia. In: Súradnice estetiky, umenia a kultúry 7 : verejný priestor v kontextoch estetiky, umeleckej teórie a umeleckej praxe. - Prešov : Prešovská univerzita v Prešove, 2022. - ISBN 9788055529967. S. 278-293.
Wölfflin, H.: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia, 2020.
Žegin, L. F.: Jazyk malířského díla. Praha : Odeon, 1980.
Antropológia umenia I
Počiatky umenia ako prvej masovej komunikačnej platformy.
Obraz duchovnej kultúry pravekých spoločností. Prvotné umenie Oceánie a Austrálie.
Neolitické umenie prvých civilizácií Blízkeho východu, artefakty bronzovej doby, počiatky literárneho umenia. Vysoké umenie starého Egypta a ľudová produkcia subsaharskej africkej zóny.
Umenie starovekej indickej civilizácie a jeho difúzia do stredoázijského a juhoázijského priestoru. Umenie starovekej Číny v komparácii s juhovýchodným orientom. Paralelizmus či difúzia? Najstaršie predkolumbovské umenie Ameriky.
Umelecká produkcia stredoeurópskeho človeka železnej doby. Staroveké Grécko, kolíska umenia západnej kultúry. Obrat v antickom umení, staroveký Rím.
Ústna skúška z tematických okruhov prednášok, seminárov a základnej literatúry. 70%
Aktívna účasť na seminároch, hodnotenie a komentovanie prezentácií. 10%
Akceptovaná seminárna práca. 20%
Zadanie seminárnej práce: umelecká produkcia ľubovoľnej subkultúry Slovenska.
Študent vystúpi na seminári s prezentáciou, ktorej finálna podoba bude odovzdaná ako seminárna práca.
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100% – 92 % , B: 91% – 83 %, C: 82% – 74 %, D: 73% – 65 %, E: 64% – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
1) Počiatky umenia, obraz duchovnej kultúry pravekých spoločností.
2) Neolitické umenie prvých civilizácií Blízkeho východu, artefakty bronzovej doby, počiatky literárneho umenia.
3) Umelecká produkcia stredoeurópskeho človeka železnej doby.
4) Vysoké umenie starého Egypta a ľudová produkcia subsaharskej africkej zóny.
5) Umenie starovekej indickej civilizácie a jeho difúzia do stredoázijského a juhoázijského priestoru.
6) Umenie starovekej Číny v komparácii s juhovýchodným orientom.
7) Paralelizmus či difúzia? Najstaršie predkolumbovské umenie Ameriky.
8) Prvotné umenie Oceánie.
9) Staroveké Grécko, kolíska umenia západnej kultúry.
10) Obrat v antickom umení, staroveký Rím.
11) Zhrnutie transkultúrnych poznatkov najstarších umeleckých prejavov ľudstva.
Základná (povinná) literatúra:
Pijoán, J.: Dejiny umenia 1. Bratislava: Tatran 1982. (celé)
Pijoán, J.: Dejiny umenia 4. Bratislava: Tatran 1988. (s. 221 – 228, 275 - 281)
Gombrich, E. H.: Příběh umění. Praha: Odeon 1992. (s. 58 – 105)
Odporúčaná (doplňujúca) literatúra:
Pijoán, J.: Dejiny umenia 2. Bratislava: Tatran 1982.
Brockett, O. G.: Dějiny divadla. Nakladatelství Lidové noviny 1999.
1) Počiatky umenia, obraz duchovnej kultúry pravekých spoločností - odkaz súčasnosti.
2) Neolitické umenie prvých civilizácií Blízkeho východu, artefakty bronzovej doby, počiatky literárneho umenia - efektivita masovej komunikácie.
3) Umelecká produkcia stredoeurópskeho človeka železnej doby - lokálne osobitosti.
4) Vysoké umenie starého Egypta a ľudová produkcia subsaharskej africkej zóny - dedičstvo Európy.
5) Umenie starovekej indickej civilizácie a jeho difúzia do stredoázijského a juhoázijského priestoru - stret dvoch svetov.
6) Umenie starovekej Číny v komparácii s juhovýchodným Orientom - porovnanie so Západom.
7) Najstaršie predkolumbovské umenie Ameriky - paralelizmus či difúzia?
8) Prvotné umenie Austrálie a ostrovnej Oceánie - kultúrna homogenita vs. dynamika.
9) Staroveké Grécko - kolíska umenia západnej a byzantskej kultúry.
10) Obrat v antickom umení, staroveký Rím - receptívna perspektíva.
11) Zhrnutie transkultúrnych poznatkov najstarších umeleckých prejavov ľudstva a ich dedičstvo v dnešnom svete.
1. Vedomosti: Študent nadobudne základný prehľad o vzniku a šírení umenia v medzikultúrnej perspektíve. Získa vedomosti o umení (najmä literárnom) z relevantných civilizačných okruhov (Európa, Blízky východ, India, Čína, Amerika). Nadobudne poznatky o úlohe literatúry v kultúrotvorných procesoch.
2. Zručnosti: Na najkonkrétnejšej úrovni bude študent schopný analyzovať a interpretovať vzťah medzi kultúrnou identitou spoločenstva a jej projekciou v kánonických literárnych pamiatkach.
3. Profesijné kompetencie: Absolvent nadobudne kompetenciu samostatne sledovať umelecké obsahy a formy v procesoch ich vznikania a historickej difúzie, zvlášť ich objavovania sa v civilizačných centrách a ich ďalšieho šírenia v zónach kontaktu. Svoje kompetencie dokáže uplatniť napríklad v odborných a mediálnych kultúrno-umeleckých redakciách.
4. Prenositeľné kompetencie: Absolvent bude schopný premýšľať o univerzálnych kvalitách slovesného umenia v procesoch semiózy kultúry. Bude vedieť premietnuť vedomosti z predchádzajúceho predmetu (antropológia umenia I) do historických súvislostí. Rovnako bude schopný vedomosti uplatniť v nadväzujúcich predmetoch z umenovedného a literárnovedného okruhu. Dokáže samostatne uvažovať o literatúre v medziumeleckom a medzikultúrnom priestore. Svoje vedomosti bude schopný odborne a zrozumiteľne odprezentovať vo forme individuálneho aj skupinového výstupu.
Cieľom predmetu je dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí o ľudskom tele a jeho vývine nevyhnutnú pre pochopenie vývinovo viazaných biologických špecifík u detí a adolescentov.
Drobný I., Drobná M.: Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov I. a II. Bratislava, PdF UK, 2000
Lipková V.: Somatický a fyziologický vývoj dieťaťa. Osveta Bratislava, 1980
Malá H., Klementa J.: Biológia detí a dorastu. Bratislava, SPN, 1989
Písomný test.
SK - slovenský
Ontogenéza človeka. Vývin po narodení. Vekové osobitosti opornej a pohybovej, obehovej, dýchacej, tráviacej a močovej sústavy. Pohlavná sústava. Žľazy s vnútorným vylučovaním. Nervová sústava. Vekové špecifiká vzniku vybraných chorôb a závislostí na návykových látkach. Človek a životné prostredie.
Získanie základných morfologických a fyziologických poznatkov o jednotlivých orgánoch a sústavách ľudského tela so zameraním na špecifiká detského a adolescentného veku. Oboznámenie sa s vývinovými a rastovými charakteristikami a s najčastejšie sa vyskytujúcimi ochoreniami v týchto štádiach ontogenézy.
Písomný test.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Ako písať seminárne práce, ročníkové práce, práce ŠVOČ, diplomové práce, záverečné a atestačné práce a dizertácie. Bratislava: Stimul, 1998.ISBN 80-85697-57-2.
GONDA, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava: Iura Edition, spol.s.r.o. ISBN 978-80-8078-472-0.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Prezentácia bakalárskej práce, ktorá by mala obsahovať:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti a praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracovaní bakalárskej práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce doplnené o grafické a kartografické výstupy.
4. Závery a praktické odporúčania.
Zodpovedanie na otázky oponentov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
1. BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga. Praha: Grada. 167 s.
2. ČECHOVSKÁ, I., MILEROVÁ, H., NOVOTNÁ, V. Aqua-fitness. Praha: Grada. 136 s.
3. EVANS, M ., HUDSON, J., TUCKER, P. 2001. Umění harmonie: meditace, jóga, tai-či, strečink. 192 s.
4. JARKOVSKÁ, H., JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilováni s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. 209 s.
5. KOVAŘÍKOVÁ, K. 2017. Aerobik a fitness. Karolium, 130 s.
Ukončenie: Absolvovanie
Podmienky úspešného absolvovania
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- úspešné absolvovanie praktickej časti - aerobik, cvičenie vo vode, joga, pilates a iné.
Slovenský jazyk
1. Zásady cvičení - nízky aerobik, vysoký aerobik, základné kroky a cuing
2. Zásady cvičení aqua fitness
3. Zásady cvičení Pilates
4. Zdravotné cvičenia
5. Posilňovanie s vlastnou váhou, s náčiním.
6. Plávanie
7. Uvoľňovacie jogové cvičenia
8. Power joga
9. Jogová relaxácia
10. Záverečné hodnotenie
Študenti môžu využiť okolie na rôzne športy ponúkané danou destináciou – plávanie, rafting, volejbal, futbal, stolný tenis, tenis, resp. iné, predovšetkým vodné športy.
Obsahový štandard
Študent preukáže zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je obsahovo daný sylabom predmetu a povinnou literatúrou.
Výkonový štandard
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je po absolvovaní predmetu schopný:
- ovládať základné kroky aerobiku a základy zdravotných cvičení,
- neverbálne a verbálne komunikovať s klientmi počas cvičenia,
- organizovať a riadiť proces zameraný na oblasť pohybovej rekreácie vo voľnom čase.
1. Carretero Gomez, S., Vuorikari, R. and Punie, Y., DigComp 2.1: The Digital Competence Framework for Citizens with eight proficiency levels and examples of use, Luxembourg, 2017, ISBN 978-92-79-68006-9; https://www.ecdl.sk/
2. Bruff, D. (2019). Intentional Tech: Principles to Guide the Use of Educational Technology in
College Teaching (1st edition). Morgantown: West Virginia University Press.
3. Baker, Y. (2020). Microsoft Teams for Education. Amazon Digital Services.
4. Miller, H. (2021). Google Classroom + Google Apps: 2021 Edition. Brentford: Orion Edition Limited.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia:
1. Praktické priebežné zadania a ich záverečná obhajoba (aspoň 50% výkonu).
2. Aktívna účasť na spoločnej prezenčnej výučbe v klasickej alebo virtuálnej učebni (max. 3x
absencie) a na individuálnej online výučbe vo virtuálnej učebni (bez absencií a odovzdanie všetkých
individuálnych priebežných študijných zadaní)
slovenský
01.-02. Základné digitálne zručnosti, rámec DigComp, ECDL
- moderný webový prehliadač a jeho personalizácia
- bezpečnosť, ochrana súkromia, zodpovedné používanie DT
03.-05. Vyhľadávanie, zber a hodnotenie digitálneho obsahu
- skenovanie, zvukový záznam a rozlišovanie reči, optické rozlišovanie (OCR)
- digitálne poznámkové bloky (Google keep, Evernote, Onenote)
- hodnotenie digitálnych zdrojov (Google formuláre a rubriky)
06.-08. Úprava a tvorba digitálneho obsahu
- cloudové a interaktívne dokumenty
(textové a tabuľkové editory - Google, Microsoft, Jupyter)
- práca s pdf dokumentami, eknihami, videozáznamom
(Kami, Google books, ScreenCasting)
09. - 10. Organizácia, ochrana a zdieľanie digitálneho obsahu
- moderné LMS a cloudové úložiská
(Google Classroom, Microsoft team, Google disk, Dropbox)
- časový manažment (Google kalendár)
11.-13. Digitálna komunikácia a spolupráca
- kolaboratívne interaktívne tabuľe (Jamboard, Whiteboard)
- online prezentácie a online stretnutia
(Google presentations, Powerpoint, Google meet, Microsoft teams)
Študent má získať a vedieť aplikovať základné vedomosti a zručnosti pri práci so súčasnými digitálnymi technológiami (mobilný telefón, tablet, notebook, webové technológie):
1. v súlade so súčasným európskym rámcom digitálnych kompetencií DigComp a ECDL
2. pre kvalitnejšie a efektívnejšie učenie sa, prácu a aktívny život vo vysokoškolskom štúdiu,
neskoršom celoživotnom vzdelávaní a v profesionálnom pôsobení.
KAŇUK, J., 2015. Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.
ŽITNIAK, J., 2017. Microsoft Office 2016. Podrobná uživatelská příručka. Computer Press. 464 s.
KLATKOVSKÝ, K., 2016. Word 2016 nejen pro školy. Computer Media. 124 s.
KLATKOVSKÝ, K., 2016. Powerpoint 2016 nejen pro školy. Computer Media. 80 s.
LAURENČÍK, M., 2019. Excel 2016 a 2019 - pokročilé nástroje, Grada, 256 s.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežného (30%) a záverečného hodnotenia (70%) na konci semestra. Celkového hodnotenie sa vypočíta ako vážený priemer záverečného a priebežného hodnotenia. Pre celkové hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).
slovenský
Dôležité a užitočné informácie týkajúce sa štúdia, štandardov a služieb poskytovaných univerzitou pre študentov (WiFi, vyhľadávanie informácií, webstránky, citačný manažér - CitacePro) operačné systémy, dátové typy, typy súborov, používaný softvér. Práca so štatistickými údajmi, DataCube, ŠÚ SR, Pôdny portál, ŠGÚDŠ, Geoenviroportál, Geoportál a podobné webové aplikácie. Vysvetlenie podstaty vektorovej a rastrovej grafiky, grafických formátov a ich použitie. Práca s tabuľkovým procesorom a databázami (vzorce, kontingenčné tabuľky a grafy), pokročilá práca a formátovanie v MS Word. Použitie MS PowerPoint pre tvorbu prezentácií a posterov.
Vedomosti: Študent získa vedomosti z oblasti informačno-komunikačných technológií špecifickým pre štúdium geografie a geoinformatiky. Naučí sa vyhľadávať a triediť rôzne typy informácií. Nadobudnuté poznatky využije pri práci s odbornou literatúrou publikovanou vo vedeckých databázach a vybranými geopriestorovými databázami.
Zručnosti: Študent sa naučí pracovať s vybranými WebGIS portálmi publikujúcimi geodáta a používať databázy vedeckých časopisov a citačný manažér. Naučí sa základné metódy úpravy rôznych typov dát za účelom ich prípravy pre integráciu do GIS. Zoznámi sa s licenčnými podmienkami používaných softvéroch v rámci odboru. Nadobudne pokročilé znalosti v používaní balíka Office.
Kompetencie: Študent získa základné kompetencie v oblasti IKT potrebných pre štúdium geografie. Výsledkom je schopnosť študenta plynulo a bezproblémovo zvládať štúdium z hľadiska IKT gramotnosti. Študent je schopný samostatne využívať IKT nástroje
SOLOMON, Gwen a Lynne SCHRUM, 2014. Web 2.0 How-to for Educators. Second. International Society for Technology in Education, 314 s. ISBN 978-1564843517.
STOBAUGH, Rebecca, 2019. Fifty Strategies to Boost Cognitive Engagement: Creating a Thinking Culture in the Classroom (50 Teaching Strategies to Support Cognitive Development). Solution Tree Press, 176 s. ISBN 978-1947604773.
LEMOV, Doug, 2015. Teach Like a Champion 2. 0: 62 Techniques That Put Students on the Path to College [online]. 2. vydanie. John Wiley & Sons, Incorporated, 509 s. [cit. 2021-7-10]. ISBN 9781118898628. Dostupné z: https://ebookcentral.proquest.com/lib/upjs-ebooks/detail.action?docID=1895720
European Schoolnet: Transforming education in Europe [online]. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: http://www.eun.org/home
Science On Stage Europe [online]. Science on Stage Europe e.V. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: https://www.science-on-stage.eu/
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Vytvorenie pracovného listu pre žiaka.
2. Vytvorenie multimediálnej edukačnej hry.
3. Vytvorenie interaktívneho didaktického testu.
4. Vytvorenie inštruktážneho edukačného videa.
Podmienky záverečného hodnotenia:
Vytvorenie a prezentácia záverečného projektu zameraného na využitie edukačného softvéru vo vzdelávaní.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
Získanie minimálne 50 % bodov za priebežné a záverečné zadania.
slovenský a čiastočne anglický kvôli vybraným programom a informačným zdrojom
Štandardne sa výučba realizuje prezenčnou formou. Ak to nie je možné (napr. kvôli pandémii), výučba sa realizuje dištančne prostredníctvom videokonferenčných programov a LMS.
1. Prehľad edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov.
2. Tvorba a spracovanie podkladov do učebných pomôcok.
3. Tvorba a využitie elektronických a interaktívnych edukačných dokumentov (pracovných listov, prezentácií, učebníc a zošitov).
4. Tvorba inštruktážneho edukačného videa.
5. Elektronické hlasovanie.
6. Tvorba didaktických testov a edukačných hier. Gamifikačné prvky, nástroje a prostredia.
7. Kolaboratívne webové aplikácie.
8. Komunikačné online nástroje.
9. Komplexné online výučbové prostredia.
10. Online edukačné platformy, repozitáre, projekty a súťaže.
11. Simulácie a modelovanie. Predmetovo zamerané edukačné programy.
12. Využitie digitálnych nástrojov pre plánovanie, monitorovanie, diferenciáciu a personalizáciu výučby. Prístupnosť digitálnych nástrojov a vzdelávacích zdrojov.
Študenti získajú, resp. prehlbujú svoje základné digitálne zručnosti v kontexte rámca DigCompEdu pri práci s:
a) prezentačným softvérom, programami na tvorbu a úpravu obrázkov, animácií, diagramov, zvukov, pojmových máp,
b) programami na tvorbu didaktických testov, dotazníkov, hlasovaní, edukačných hier,
c) programami zameranými na simulácie, modelovanie,
d) vybranými predmetovo zameranými edukačnými programami,
Študenti prezentujú a diskutujú svoju predstavu o využití edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov vo vybranom vyučovacom predmete.
COE, N. M., KELLY, P. F., YEUNG, h. W. C. 2020: Economic Geography: A Contemporary Introduction. John Wiley and sons.
KNOX, P., L., et al. 2010: Human geography. Places and regions in Global Context. pearson
International Edition., 513 p.
KOREC, P. 1994: Humánna geografia 1. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského,
Bratislava, 120 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.
NÉMETHOVÁ, J. 2019: Učebné texty z geografie poľnohospodárstva, rybného a lesného hospodárstva. UKF Nitra, 101 s.
PÁSZTO, V. 2020 : Economic Geography. In. Spationnomy: Spatial Exploration of Economic Data and Methods of Interdisciplinary Analytics p. 173-192
POPJAKOVÁ, D., 1997: Základné kapitoly z geografie priemyslu, Prešov: PU, 144 s.
POPJAKOVÁ, D., MINTÁLOVÁ, T. 2019: Priemysel 4.0, čo mu predchádzalo a čo ho charakterizuje – geografické súvislosti. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 63 (2), 173-192.
SPIŠIAK, P., 2005: Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava. 140 s.
TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.
ŽENKA, J. 2018: Ekonomická geografie 1. Ostravská univerzita. 42 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej, nebude pripustený ku skúške. Skúška: písomná a ústna časť, písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Základná terminológia, ekonomické ukazovatele. Základné rysy svetovej ekonomiky. Vývojové etapy hospodárstva vo svete. Globálne tendencie vývoja a problémy svetového hospodárstva. Ekonomické sektory a sektorová štruktúra hospodárstva.
2. Lokalizačné faktory pre geografické rozmiestnenie poľnohospodárstva. Historicko-geografické aspekty vývoja poľnohospodárstva.
3. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.
4. Multifunkčné, konvenčné a ekologické poľnohospodárstvo.
5. Typológia a regionalizácia poľnohospodárstva. Rastlinná a živočíšna výroba sveta.
6. Základné funkcie lesa. Geografické rozloženie hospodárskych lesných ekosystémov na Zemi.
7. Ťažba nerastných surovín. Priestorová diferenciácia ťažby najvýznamnejších nerastných surovín vo svete (ropa, zemný plyn, uhlie, železná ruda...)
8. Postavenie a úlohy priemyslu v krajine. Geografia priemyslu - jej charakteristické črty a geografické metódy hodnotenia priemyslu.
9. Lokalizačné faktory a teórie priemyslu. Formovanie priemyselných parkov a ich vplyv na štruktúru krajiny.
10. Vývoj priemyslu vo svete s dôrazom na etapu Priemysel 4.0.
11. Charakteristika vybraných priemyselných odvetví vo svete.
12. Hospodárske krízy a ich dopady na poľnohospodárstvo a priemysel.
13. Základné druhy dopravy a vybrané pojmy geografie dopravy. Lokalizácia dopravných ciest a zariadení.
14. Všeobecné tendencie vývoja dopravy. Základné tendencie vývoja jednotlivých druhov dopravy.
Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v jednotlivých čiastkových disciplínach, ktoré zahŕňa geografia poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Študenti budú spracovávať a vyhodnocovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu ale aj prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti sa oboznámia so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti ekonomickej geografie a v rámci nej geografie poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, priemyslu a dopravy. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnotenie údajov a aj ich interpretáciu.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia ekonomických aktivít výrobného charakteru v priestore. Dokáže používať základné metódy používané v geografii poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy na vyhodnotenie základných ekonomických ukazovateľov. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike ekonomickej geografie. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu pre čo najvhodnejšie lokalizovanie vybranej ekonomickej činnosti výrobného charakteru v krajine.
BOROVSKÝ, J. a kol., 2008: Cestovný ruch, trendy a perspektívy. Iura Edition, 280 s. COE, N. M., KELLY, P. F., YEUNG, h. W. C. 2020: Economic Geography: A Contemporary Introduction. John Wiley and sons. GOELDNER, CH.R., BRENT RICHIE, J.R., 2014: Cestovní ruch - principy, příklady, trendy. Biz books, 545 s. HALL, C.M. - PAGE, S.J. 2002: The geography of tourism and recreation, 2. edition, London and New York, 399 p. HAVRLANT, J., 2007: Geografie cestovního ruchu I. Základy geografie cestovního ruchu, Ostravská univerzita, 41 s.
KNOX, P., L., et al. 2016: Human geography. Places and regions in Global Context. 7th Edi-tion. Pearson International Edition., 513 p.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.
OTRUBOVÁ, E., 2003: Humánna geografia II (Geografia zahraničného obchodu, Geografia cestovného ruchu). Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice, 105 s.
PÁSZTO, V. 2020 : Economic Geography. In. Spationnomy: Spatial Exploration of Economic Data and Methods of Interdisciplinary Analytics p. 173-192.
ŠTEPÁNEK, KOPAČKA, ŠÍP, 2001: Geografie cestovního ruchu, Karolinum Praha, 228s. TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej, nebude pripustený ku skúške. Test: písomná časť, písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a testu: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Úvod do problematiky nevýrobnej sféry, jej rozdelenie na terciérnu a kvartérnu sféru a zachytenie základných kritérií a dôvodov tejto klasifikácie.
2. Funkcia a význam nevýrobnej sféry, lokalizačné činitele, priestorová diferenciácia, stupeň koncentrácie, resp. diverzifikácie, porovnanie stavu odvetvia v SR a vo svete.
3. Cestovný ruch ako hospodárske odvetvie. Výkony a štatistické sledovanie výkonov cestovného ruchu vo svete a na Slovensku.
4. Cestovný ruch ako nástroj regionálnej politiky.
5. Historické a súčasné trendy cestovného ruchu.
6. Vybrané formy cestovného ruchu vo svete a na Slovensku: kúpeľníctvo, vidiecky cestovný ruch, kongresový cestovný ruch, druhé bývanie.
7. Lokalizačné, realizačné a selektívne predpoklady cestovného ruchu.
8. Regióny a oblasti cestovného ruchu európskych štátov.
9. Cestovný ruch a životné prostredie – negatívne dopady masového cestovného ruchu vo svete.
10. Kreatívne odvetvia vo svete a na Slovensku.
11. Teoreticko-metodologické otázky geografie obchodu.
12. Základná geografická charakteristika vnútorného obchodu.
13. Potravinové púšte v mestách a na vidieku, lokalizačné faktory budovania nákupných centier.
14. Význam zahraničného obchodu. Komoditná štruktúra a teritoriálne zameranie zahraničného obchodu.
Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v geografii cestovného ruchu a obchodu. Študenti budú analyzovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu, prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti sa oboznámia so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti ekonomickej geografie a v rámci nej geografie cestovného ruchu a geografie obchodu. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnotenie údajov a aj ich interpretáciu.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia ekonomických aktivít nevýrobného charakteru v priestore. Dokáže používať metódy používané v geografii cestovného ruchu a obchodu na vyhodnotenie základných ekonomických ukazovateľov. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike ekonomickej geografie. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu pre čo najvhodnejšie lokalizovanie vybranej ekonomickej činnosti v krajine.
ĎURICA, D., HOLÝ, M., SUK, M. 2008: Člověk jako geologický činitel. Moravské zemské muzeum, Brno, 180 s.
FRANKOVSKÁ, J. et al., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. ŠGÚDŠ,
Bratislava, 360 s.
FARGAŠOVÁ, A., 2010: Distribúcia kovov v životnom prostredí. UK, Bratislava, 1-25.
HRAŠNA, M., 1998: Geologické prostredie a geofaktory životného prostredia – nové pojmy geologických vied. Geológia a životné prostredie. Bratislava, GSSR, Vyd. D. Štúra, 121-123.
HRAŠNA, M., 2000: Environmentálna geológia – nový odbor geologických vied. Mineralia Slovaca, 32, 1, Geovestník, 4-5.
HRAŠNA, M., 2003: Základné pojmy environmentálnej geológie a jej úlohy v manažmente geologického prostredia. Mineralia Slovaca, 35, 2, 151-156.
HRAŠNA, M., FENDEKOVÁ, M., ŠUCHA, V., 2002: Úvod do štúdia environmentálnej geológie. Univerzita Komenského, Bratislava, 86 s.
JABLONSKÁ, J., 1998: Environmentálny manažment tranzitnej zóny medzi litosférou a biosférou – Ekogeológia. ICV CVK TU Košice, 99 s.
JAIN, R. K., CUI, Z., DOMEN, J. K., 2016: Environmental impact of the mining and mineral processing – management, monitoring, and auditing strategies. Elsevier, Oxford, UK, 1-307 pp.
KHUN, M., ĎURŽA, O., MILIČKA, J., DLAPA, P. 2008: Environmentálna geochémia, Geo¬ grafika, Bratislava, 278 s.
LÁNCZOS, T., MEJEED, S. Y., MILIČKA, J. 1998: Environmentálna geochémia, AP Patocs Attila, Bratislava, 120 s.
MATULA, M. 1979: Geológia a životné prostredie. Obzor, Bratislava, 292 s.
MATULA, M. 1995: Geológia v územnom plánovaní a výstavbe. Príroda, Bratislava, 224 s.
MOLDAN, B. (ed.) 1974: Geologie a životní prostředí. ÚÚG, Praha, 144 s.
RAPANT, S. et al., 2004: Environmentálne riziko z kontaminácie geologických zložiek ŽP SR. ŠGÚDŠ, Bratislava.
REICHMANN, F. (ed.) 1992: Geologové proti ničení životního prostředí: sborník přednášek. MŽP ČR, ČGÚ, Praha, 71 s.
SUK, M. 1999: Geologické faktory v ochraně životního prostředí. Moravské zemské muzeum, Brno, 168 s.
Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcim, príp. ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného písomného testu. Priebežná kontrola sa realizuje formou samostatnej práce (semestrálne zadanie; 40 %), aktívnej účasti na cvičeniach – zapojenia sa do diskusií na vopred avizované témy, príp. účasť na terénnej vychádzke (10 %) a záverečného písomného testu (50 %). Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotení z priebežnej kontroly a záverečného písomného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne 50 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).%).
slovenský
Prednášky:
1. Úvod do štúdia environmentálnej geológie – súčasné trendy v geovedách.
2. Úvod do štúdia geofaktorov životného prostredia – geopotenciály, geobariéry. Environmentálno-geologické pomery územia.
3. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – zdroje kontaminácie (anorganické znečisťujúce látky).
4. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – zdroje kontaminácie (organické znečisťujúce látky).
5. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – správanie sa a transport znečisťujúcich látok v geosférach.
6. Nerastné suroviny – riziká ťažby neobnoviteľných minerálnych zdrojov: vplyv ťažby, spracovania a úpravy surovín. Banský a úpravárenský odpad, výtoky banských vôd a ich interakcia so životným prostredím.
7. Ovzdušie – zdroje znečistenia, transport kontaminantov, smog. Vplyv znečistenia atmosféry na ostatné zložky geologického prostredia.
8. Voda – geopotenciál a geobariéra. Kvalita vody. Ochrana kvality a kvantity vody.
9. Pôda – geopotenciál ŽP. Fyzikálna, chemická a biologická degradácia pôd. Acidifikácia, alkalizácia a zasolenie pôd.
10. Geologické podmienky výstavby.
11. Zneškodňovanie a likvidácia odpadov – skládky, podzemné ukladanie. Vhodnosť horninového prostredia na ukladanie odpadu.
12. Regionálne znečistenie Slovenska – regióny environmentálnej kvality.
13. Záverečné hodnotenie.
Náplňou cvičení budú diskusie zamerané na aktuálne riešené problémy z oblasti environmentálnej geológie, príp. terénna vychádzka na vybranú lokalitu s environmentálno¬ geologickou záťažou; vypracovanie semestrálneho zadania, v kt. študent deklaruje schopnosť využiť získané poznatky z prednášok, odbornej literatúry a nástrojov umelej inteligencie pri objasňovaní vybraných environmentálnych problémov. Semestrálne zadanie si vyžaduje aj domácu prípravu.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti štúdia geofaktorov životného prostredia (geopotenciály, geobariéry).
Zručnosti: Študent je schopný aplikovať základné poznatky z geológie pri identifikácii vybraných environmentálnych problémov.
Kompetencie: Študent dokáže samostatne vypracovať odbornú esej na zadaný environmentálny problém – analyzovať poznatky z odbornej literatúry a nástrojov umelej inteligencie, kriticky ich zhodnotiť, systematizovať fakty a diskutovať ich.
KOLEKTÍV, 1972: Slovensko, Príroda, Obzor Bratislava
MATLOVIČ, R., KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E., 1998: Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Akademická turistická agentúra, Prešov. 500 s.
Turistické mapy v mierke 1:50 000.
Regionálne Geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000 a príslušné vysvetlivky
Regionálna geografická literatúra podľa trasy v danom roku.
Absolvovanie exkurzie v plnom rozsahu (6 dní), vypracovanie správy z nameraných a analyzovaných údajov z jednotlivých lokalít navštívených počas exkurzie a prezentovanie širších súvislostí. Za skupinu vytvorenie ilustračného krátkeho videa s populárno-náučným obsahom.
slovenský
Na úvodnom stretnutí študenti obdržia itinerár trasy exkurzie, ktorý im umožní vopred sa oboznámiť s plánovanou cestou. Zároveň budú rozdelení do pracovných skupín, v ktorých počas exkurzie budú riešiť pridelené úlohy za využitia prístrojového vybavenia. Ich činnosť bude zameraná na skúmanie a meranie odolnosti hornín, pozorovanie reliéfu, meranie vybraných vlastností atmosféry, vody a pôdy, ako aj na plnenie biogeografických úloh.
V rámci exkurzie sa študenti oboznámia s reprezentatívnymi typmi reliéfu Slovenska: štruktúrnym reliéfom na flyšových, sedimentárnych a vulkanických horninách, fluviálnym reliéfom (antecedenciou a epigenézou), krasovým, eolickým, glaciálnym a antropogénnym reliéfom, ako aj so zarovnanými povrchmi. Z ďalších zložiek prírodného prostredia sa zamerajú na štruktúru riečnej siete, typický charakter hladiny podzemnej vody, vlastnosti stojatých vôd, pôdny kryt, základné vegetačné stupne a rastlinné spoločenstvá, hornú hranicu lesa a výškovú vegetačnú zonálnosť v navštívených geomorfologických celkoch.
Podmienkou záverečného hodnotenia predmetu je odovzdanie písomnej správy z exkurzie.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o rôznych typoch krajiny vzájomných vzťahoch medzi FG sférami a ich diferenciácií.
Zručnosti: Študent získa kompetencie v identifikácii a rozlišovaní krajinných fenoménov, ako aj v analýze vzájomných vzťahov medzi jednotlivými komponentmi reálnej krajiny. Vďaka práci s meracími prístrojmi a terénnym pozorovaniam bude schopný exaktne spracovať a vyhodnotiť získané údaje.
Kompetencie: Študent bude schopný samostatne identifikovať rôzne typy krajiny a jej formy, analyzovať základné procesy prebiehajúce v krajine a odhaľovať ich príčiny. Zároveň získa schopnosť konfrontovať teoretické poznatky z vyučovania s reálnymi skúsenosťami z praxe.
DUBCOVÁ, A. a kol., 2013: Didaktika geografie v teréne. UKF Nitra, 394 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
MATLOVIČ, R., KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E., 1998: Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Akademická turistická agentúra, Prešov. 500 s.
TOLMÁČI, L., a kol. 2008: Geografická exkurzia – nástroj praktického vzdelávania (aplikácia na Slovensko). Iuventa Bratislava, 207 s.
Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s
Udelenie hodnotenia je podmienené aktívnou účasťou na celej exkurzii, participáciou na tímovom vypracovaní projektu na pridelenú tému a jeho prezentovaní počas exkurzie (30 % celkového hodnotenia), a vypracovaním záverečnej správy z exkurzie so zameraním upresneným vedúcim exkurzie pred jej začiatkom (50 % celkového hodnotenia). 20 % záverečného hodnotenia tvorí aktivita študenta počas aktívnej časti exkurzie (aktívna účasť na výkladoch, primerané oboznámenie sa s podkladovými materiálmi, zapájanie sa do diskusií o sledovaných javoch a pod.). Vypracovaný projekt je potrebné predložiť na schválenie vedúcemu exkurzie najneskôr týždeň pred začiatkom exkurzie, prípadné pripomienky vedúceho je potrebné ešte pred prezentovaním zapracovať. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V primeranom predstihu pred realizáciou exkurzie sa uskutoční informačné stretnutie, kde vedúci exkurzie predstaví odborný plán a program exkurzie a konkretizuje zadania úloh pre študentov. Trasa a program exkurzie sa každoročne menia, avšak vždy sledujú snahu poskytnúť študentom čo najširšie spektrum humánnogeografických javov s dôrazom na súvislosti s ďalšími prvkami krajiny.
Navštevujú sa najmä:
- rôzne typy krajiny: nížinný, kotlinový aj horský
- historicky významné a kultúrne bohaté alebo inak špecifické mestá, kultúrne regióny
- miesta so špecifickou štruktúrou obyvateľstva, sídelnou štruktúrou
- lokality a regióny s rôznorodým zastúpením ekonomických aktivít
- územia so špecifickou dopravnou infraštruktúrou, významné dopravné koridory.
Súčasťou exkurzie je aj návšteva vybraných výrobných podnikov, kde sa študenti dozvedia o lokalizačných faktoroch umiestnenia podniku, odberateľsko-dodávateľských vzťahoch a pod.
Vedomosti: Študent si priamo v teréne overí poznatky o priestorovej distribúcii humánnogeografických javov v širších priestorových súvislostiach, a zároveň získa nové poznatky, ktoré dokáže aplikovať v ďalšom štúdiu a v praxi. Študent je oboznámený so základnými vzorcami a zákonitosťami rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel, územno-správneho usporiadania, logistickej a dopravnej infraštruktúry, kultúrnych, vzdelávacích, zdravotníckych inštitúcií a ďalších verejných služieb, poľnohospodárstva, lesohospodárstva, priemyslu, cestovného ruchu a ďalších ekonomických aktivít v krajine, a to aj v prirodzenej nadväznosti na fyzickogeografické či historickogeografické pomery.
Zručnosti: Študenti si budujú schopnosť porozumieť fungovaniu vybraných humánnogeografických javov priamo v teréne, identifikovať príčiny lokalizácie vybraných výrobných a nevýrobných aktivít v krajine. Zároveň získavajú skúsenosti s organizáciou exkurzie, ktoré môžu využiť v pedagogickej či odbornej praxi.
Kompetencie: Študent je kompetentný aktívne participovať na odbornej príprave exkurzie, realizovať odborný výklad a diskusiu na vopred pripravenú tému priamo v teréne, buduje si organizačné kompetencie. Prostredníctvom vypracovania projektu na zadanú tému si študent buduje kompetencie v oblasti tímovej práce.
diela aktuálne pozvaných hostí
Kolektív autorov: Na stope slovám> Príručka tvorivého písania pre učiteľov slovenského jazyka a literatúry. Bratislava : ŠPU, 2007.
Hevier, Daniel. Heviho škola tvorivosti. Bratislava : Perfekt, 2008.
Kolektív autorov: Zborník zo sympózia o tvorivom písaní. Bratislava : 2006.
aktivita pri besedách so spisovateľmi (25 bodov)
absolvovanie literárneho kvízu (25 bodov)
vypracovanie interpretácie vybraného diela jedného z pozvaných autorov (bodov)
vypracovanie tvorivých úloh (25 bodov)
Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 90 bodov, na hodnotenie B najmenej 80 bodov, na hodnotenie C najmenej 70 bodov, na hodnotenie D najmenej 60 bodov a na hodnotenie E najmenej 50 bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý získa menej ako 50 bodov.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
slovenský jazyk
Kapacita predmetu je obmedzená na 20 študentov. V prípade vyššieho záujmu sa študenti vyberú.
Literárna exkurzia je trojdňový program mimo Košíc. Hlavná časť sa realizuje v Učebno-výcvikovom zariadení v Danišovciach. Z toho dôvodu je táto akcia spoplatnená. Poplatok zahŕňa ubytovanie, stravu, cestu autobusom, vstupy do múzeí a pod. a program (podľa aktuálnych sadzieb).
Literárna exkurzia sa organizuje formou školy v prírode. Jej náplňou sú stretnutia so súčasnými slovenskými spisovateľmi a literárnymi vedcami – besedy s nimi a ich prednášky na aktuálne témy. Súčasťou exkurzie je aj literárny kvíz a návšteva kultúrnych pamiatok východoslovenského regiónu.
Študenti budú schopní diskutovať na stretnutiach s poprednými súčasnými slovenskými básnikmi a spisovateľmi a inými osobnosťami kultúrneho a umeleckého života, spoznajú literárne a kultúrne pamiatky regiónu a tvorivo transformujú svoje vedomosti a skúsenosti v rozličných výstupoch (podľa zadania - recenzia, reportáž, fotoreportáž, fotointerpretácia a i.) Študenti prejavia schopnosť podieľať sa na tvorivých úlohách súvisiacich s tvorbou spisovateľov.
KOLEKTÍV AUTOROV, 2001: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia.
KOLEKTÍV, 1968: Slovensko Príroda, veda Bratislava, 917s.
LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenska I, PF UK Bratislava, 106 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., GURŇÁK, D., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky, Praktikum, Mapa Slovakia, 56 s.
MICHAELI, E., 2008: Fyzická geografia Slovenska, PF PU Prešov, 240s.
Webové linky:
http://geo.enviroportal.sk/atlassr/ - atlas krajiny Slovenskej republiky
Výsledné hodnotenie predmetu je kombináciou hodnotení z cvičení (30%) a skúšky (70%). Počas cvičení pôjde o vypracovanie semestrálneho zadania týkajúceho sa fyzicko-geografickej charakteristiky vybraného geomorfologického celku v prostredí GIS (10% z celkového hodnotenia predmetu, s dokončievaním jednotlivých máp mimo trvania cvičení), 4 krátkych písomiek na cvičeniach (4x5%=20% hodnotenia). Z každého hodnotiaceho prvku je nutné získať minimálne nadpolovičnú väčšinu bodov. Na celkovom hodnotení predmetu sa teda cvičenia podieľajú 30%. Skúška je dvojfázová a pozostáva z písomnej a ústnej časti. Po úspešnom absolvovaní písomnej časti (na konečnom hodnotení sa podieľa 50 b a je nutné z nej získať nadpolovičnú väčšinu bodov) študent pokračuje na ústnu časť, kde odpovedá na 1 náhodne zvolenú otázku (s podielom na celkovom hodnotení 20 bodov). Aktívna účasť počas cvičení z predmetu je nutnosťou.
slovenský
V teoretickej prednáškovej časti predmetu:
1. Postavenie Slovenskej republiky v rámci základných makroštruktúr Európy, opis hraníc vzhľadom na fyzicko–geografické jednotky, rozmery
2.Geologická stavba a vývoj Slovenska - do druhohôr
3. Geologická stavba a vývoj Slovenska - od treťohôr
4. Geomorfologické pomery a vývoj reliéfu, geomorfologické jednotky na úroveň celkov.
5. Typy reliéfu a ich rozšírenie na Slovensku.
6. Klimatické a fenologické pomery.
7. Hydrografia Slovenska – opis riečnej siete, údaje o dĺžkach, plochách, prietokoch a vodnom režime.
8. Podzemné a minerálne vody.
9. Pôdne pomery.
10. Fytogeografia a vývoj rastlinstva na našom území11. Zoogeografia Slovenska a vývoj živočíšstva 12. Typy súčasnej krajiny a územná ochrana.
Počas cvičení sa budeme zaoberať prácou s dostupnými dátami v prostredí GIS, tvorbou mapových výstupov k jednotlivým fyzicko-geografickým zložkám na úrovni geomorfologických celkom, priestorovou orientáciou fyzicko-geografických javov na mape Slovenska a precvičovaním teoretických poznatkov získaných na prednáškach.
Obsah cvičení je nasledovný:
1. Úvod do predmetu - Predstavenie predmetu, podmienky hodnotenia, zadanie semestrálnej práce. 2. Tvorba topografickej mapy vybraného územia - zdroje geopriestorových údajových vrstiev, návrh a dizajn výslednej mapy
3. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 1-2)
4. Tvorba geologickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
5. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 3-4)
6. Tvorba klimatickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
7. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 5-6)
8. Tvorba pôdnej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
9. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 7-8)
10. Tvorba geobotanickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
11. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 9-10)
12. Konzultácie k semestrálnemu zadaniu
13. Prezentácia semestrálnej práce - Ústna prezentácia výslednej semestrálnej práce.
Vedomosti:
• Ovládnutie problematiky charakteristiky jednotlivých zložiek fyzicko–geografickej sféry
Slovenska,
• pochopenie väzieb a vzťahom medzi jednotlivými prírodnými zložkami a základnej topografie Slovenska vzhľadom na poznávané fenomény,
• pochopiť vzťahy medzi jednotlivými prírodnými zložkami krajiny Slovenska a ich vplyv na humánno-geografické pomery.
Zručnosti:
• spracovania priestorových dát v GIS pre jednotlivé geomorfologické celky Slovenska,• vytvárať tematické mapy, pracovať s tematickými databázami,
• priestorová orientácia fyzicko-geografických javov na mape.
Kompetencie:
• samostatne pracovať s relevantnými zdrojmi literatúry (pri spracovaní semestrálnej úlohy),
• prezentovať spracovanú úlohu na základe predtým získaných zručností a vedomostí
Geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000, topografické mapy v mierke 1:10 000
BARKA, I., 2005: Postupy pri mapovaní vybraných geomorfologických procesov, UK Bratislava 108 s.
FALŤAN, V., 2005: Veľkomierkové mapovanie vegetácie a krajinnej pokrývky vyd. UK Bratislava, 107 s.
HOCHMUTH, Z., LAUKO, V., 1985: Veľkomierkové geomorfologické mapovanie pre potreby praxe na príklade územia v severnej časti Košickej kotliny. AFRNC., Geographica nr. 25, Bratislava. s. 171-187.
Podmienkou je osobná aktívna účasť na mapovaní fyzicko-geografických javov v krajine, zabezpečená individuálnym spracovaním dát z konkrétneho územia, zberom a analýzou vzoriek, dokladovaná mapou vytvorenou v prostredí GIS a písomným komentárom.
slovenský
Predmet je zameraný na zvládnutie základov terénnych prác vo fyzickej geografii. Pred samotným terénnym kurzom bude v teoretickej rovine prebiehať predstavenie si informácií o podmienkach predmetu, území a postupov, ktoré budú na to použité.
Študenti sa počas kurzu oboznámia s problematikou organizovania terénnych prác, pobytom a pohybom v konkrétnom prírodnom prostredí. Zoznámia sa s orientáciou v náročnom a neprehľadnom teréne, lokalizáciou a spôsobom zakreslenia objektov na mape a základnou dokumentáciou terénnych lokalít. V teréne sa budú zaoberať hodnotením a klasifikáciou jednotlivých geomorfologických foriem, typov krajinnej pokrývky a identifikáciou ďalších prírodných javov a procesov. Dôraz je kladený na individuálnu prácu a hodnotenie jej výsledku, ktorým bude tematická mapa konkrétneho územia so spracovanými terénnymi dátami a údajmi a textovou správou.
Vedomosti:
• získanie teoretických poznatkov a informácií z práce s prístrojovým vybavením v teréne,
• • získanie vedomostí na úrovni syntézy z odboru geológie a čiastkových sfér geografie. Zručnosti:
• získanie praktických zručností s prácou s prístrojovým vybavením v teréne,
• schopnosť transformácie z mentálneho (vizuálneho) prostredia do tematickej mapy,
• získať, analyzovať a interpretovať dáta z terénneho mapovania,
• hodnotiť základné základné javy priamo v teréne,
• mapovať v teréne a vytvoriť tematickú mapu,
• zhodnotenie javov a procesov písomnou a grafickou formou v prostredí GIS.
Kompetencie:
• samostatná terénna práca a mapovanie prírodných javov,
• samostatné využívanie metód a prístrojov na získanie terénnych dát, ich analýzu a následnú interpretáciu,
• plánovať a organizovať pracovné čiastkové úlohy počas terénneho mapovania a spracovania získaných informácií,
• schopnosť samostatne interpretovať poznatky získané štúdiom predmetov fyzickej geografie na konkrétnom území, formulovať závery.
Kráľ, Á. – Sabol, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava: SPN 1989, s. 263 – 388.
Sabol, J.: Syntetická fonologická teória. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV 1989.
Pauliny, E.: Slovenská fonológia. Bratislava: SPN 1979. s. 11 – 161.
Sabol, J. – Zimmermann, J.: Akusticko-auditívna komunikácia. Košice: Filozofická fakulta UPJŠ 2014. 168 s.
Sabol, J. - Zimmermann, J.: Základy akustiky reči. Košice: Filozofická fakulta UPJŠ, 2015. 111s.
Sabol, J. – Zimmermann, J.: Akustický signál – semióza – komunikácia. Prešov: FF PU 2002.
Účasť na skúške je podmienená splnením nasledujúcich požiadaviek:
1. aktívna účasť na prednáškach a seminároch (max. 2 rel. zdôvodnené absencie)
2. písomné prípravy na každú tému podľa predpísanej literatúry,
3. úspešné absolvovanie testu z problematiky fonologických procesov (min. na 60 %).
Kombinovaná skúška pozostáva z praktickej (písomnej) a teoretickej (ústnej) časti. Obe zložky musia byť zvládnuté min. na 60 %.
(V prípade dištančného vzdelávania je realizovaná prostredníctvom aplikácie MS Teams.)
slovenský
1. Fonologická úroveň abstrakcie (vzťah fonémy a morfofonémy).
2. Fonéma a jej signálový korelát. Systematika fonologických protikladov.
3. Dištinktívne príznaky foném.
4. Inventár a charakteristika vokalických foném.
5. Inventár a charakteristika konsonantických foném.
6. Problémové miesta v slovenskom fonologickom sytéme.
7. Inventár a spolupôsobenie intoném v spisovnej slovenčine.
8. Centrum a periféria fónického systému. Úroveň morfofonémy, pojem synfonémy.
9. Zvukové variácie morfém a morf.
10. Neutralizácie vokalických a konsonantických protikladov v zvukovej sústave slovenčiny.
11. Alternácie foném v štruktúre morfémy, slova a tvaru. Fonologická typológia.
12. Fonologická typológia.
Študent v rámci priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný študijnou literatúrou.
1. VEDOMOSTI: nadobúda teoretické poznatky z oblasti zvukovej sústavy slovenčiny v jej segmentálnej a suprasegmentálnej zložke na úrovni druhého (fonematického) stupňa abstrakcie.
2. ZRUČNOSTI: lingvistické poznatky dokáže na pozadí syntetickej fonologickej teórie vzájomne usúvzťažniť a využiť ich pri explanácii fonologických javov v kontinuálnej reči, dokáže pracovať s odbornými zdrojmi a uvádzať ich podľa citačnej normy, kriticky ich dokáže prehodnocovať.
3. PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Súčasťou realizácie priebežných zadaní a záverečných výstupov je prezentácia nadobudnutých odborných, interpretačných a digitálnych zručností a kompetencií.
4. PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: súbor vedomostí a zručností umožňuje študentovi orientáciu v odbornej literatúre. Pretransformovaním získaných poznatkov do rečovej praxe a jej pozorovaním absolvent predmetu prehlbuje vlastnú komunikačnú kompetenciu a otázky jazykovej úrovne vníma a hodnotí v širších kultúrno-spoločenských súvislostiach.
Základná literatúra:
Kráľ, Á. - Sabol, J.: Fonetika a fonológia. Bratislava : SPN, 1989. 388 s. Sabol, J. – Bónová, I. – Sokolová, M.: Kultúra hovoreného prejavu. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. Vysokoškolská učebnica 10 (AFPh UP 130/212). Prešov : Prešovská univerzita, Filozofická fakulta, 2006. 254 s.
Bónová, I.: Ortoepia zvukového prejavu na segmentálnej úrovni. Košice : Filozofická fakulta, 2019. 82 s. https://unibook.upjs.sk/sk/filozoficka-fakulta/1181-ortoepia-na-segmentalnej-urovni
Sabol, J.: Fonetika a fonológia. Metódy fonologického rozboru. 2.vyd. Košice, Rektorát UPJŠ 1986. 103 s.
Sabol, J. - Zimmermann, J.: Základy akustiky reči. Košice : Filozofická fakulta UPJŠ, 2015. 111s.
Sabol, J. - Zimmermann, J.: Komunikačný štatút prízvuku v spisovnej slovenčine. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Šafarikanae. Spoločenskovedný zošit 10 (AFPh UŠ. 56). Prešov : Filozofická fakulta Univerzity P. J. Šafárika 1994. 91 s.
Odporúčaná literatúra:
Dvončová, J. - Jenča, G. - Kráľ, Á.: Atlas slovenských hlások. Bratislava : Vyd. SAV 1969, s. 7 - 102.
Hála, B. : Fonetika v teórii a v praxi. Praha : SPN, 1975, s. 7 - 108, 218 - 239.
Kráľ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Bratislava : SPN, 1996. 632 s.
Romportl, M.: Základy fonetiky. Praha : SPN, 1973, s. 108 - 120.
Sabol, J.: Prozodická sústava slovenčiny. Bratislava, 1977. 88 s.
Sabol, J. – Zimmermann, J.: Akustický signál – semióza – komunikácia. Acta Facultatis Philosophicae Universitatis Prešoviensis. Monographia. 51. (AFPh UP. 99/181.) Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity, 2002. 141 s.
Účasť na skúške je podmienená splnením nasledujúcich požiadaviek:
1. aktívna účasť na prednáškach a seminároch (max. 2 rel. zdôvodnené absencie)
2. písomné prípravy na každú tému podľa predpísanej literatúry,
3. úspešné absolvovanie testu z fonetickej transkripcie (min. na 55 %).
Kombinovaná skúška pozostáva z praktickej (písomnej) a teoretickej (ústnej) časti. Obe zložky musia byť zvládnuté min. na 60 %.
(V prípade dištančného vzdelávania je realizovaná prostredníctvom aplikácie MS Teams.)
slovenský
1. Zvukový prejav v sústave jazykovej komunikácie. Vzťah zvuku a významu.
2. Vzťah variantného a invariantného. Fóna, fonéma, morfofonéma. Vzťah fonetiky a fonológie.
3. Fonetika ako veda o zvukovej štruktúre reči. Predmet a metódy jej skúmania. Z dejín fonetiky.
4. Fonetika a ortoepia.
5. Komunikácia ako reflexný dej. Základné poznatky o hlase. Charakteristika, opis a funkcia rečových orgánov.
6. Fóna (hláska) ako najmenšia artikulačná, akustická a percepčná jednotka zvukovej reči. Základné rozdelenie fón. Fonetická sústava slovenských vokálov, diftongov a konsonantov.
7. Slabika ako základná jednotka súvislej zvukovej reči. Jej podstata a hranice.
8. Časová modulácia súvislej reči. Kvantita, pauza, tempo, rytmus.
9. Silová modulácia súvislej reči. Intenzita hlasu, prízvuk, dôraz, emfáza.
10. Tónová modulácia súvislej reči. Hlasový register, melódia.
11. Takt a rytmus. Typy, varianty, subvarianty taktov v spisovnej slovenčine.
12. Fonetická teória a jazyková prax.
1. Vedomosti: Študent zvládnutím obsahového štandardu disciplíny nadobúda teoretické poznatky z oblasti zvukovej sústavy slovenčiny v jej segmentálnej a suprasegmentálnej zložke na úrovni prvého (fonetického) stupňa abstrakcie.
2. Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní predmetu dokáže vysvetliť podstatu rečového signálu a jeho zložiek. Teoretické vedomosti vie využiť pri analýze a interpretácii zvukovo realizovaného komunikátu.
3. Profesijné kompetencie: Na základe nadobudnutých vedomostí a zručností vníma hovorený prejav uvedomene a profesionálne s prihliadnutím na generovanie artikulovaných reťazcov a moduláciu hlasu.
4. Prenositeľné kompetencie: Praktickou aplikáciou poznatkov do rečovej praxe študent prehlbuje svoju komunikačnú kompetenciu.
BALÁŽOVIČOVÁ, L. 2015: Základy meteorológie a klimatológie pre geografov. Vysokoškolské skriptá. FPV UMB, Banská Bystrica, 148 s.
DAVIE, T. 2019: Fundamentals of hydrology. Routledge, London, 306 p.
DUB, O., 1957: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. SVTL, Bratislava.
KEMEL, M. 1996: Klimatologie, meteorologie, hydrologie, ČVUT Praha, 289 s.
POLČÁK, N. 2009: Základy klimatológie pre geografov. Vysokoškolské skriptá. FPV UMB, Banská Bystrica, 116 s.
RODDA, J. C., & ROBINSON, M. 2015: Progress in modern hydrology: past, present and future. John Wiley & Sons, 408 p.
TRIZNA, M., 1996: Cvičenia z Hydrológie I. PF UK Bratislava.
TRIZNA, M., 2004: Klimageografia a hydrogeografia. PF UK Bratislava
Cvičenia: odovzdané a schválené zadania z cvičení s celkovou váhou 20 % (z toho 50 % atmosféra a 50% hydrosféra). Písomná skúška s ústnym doskúšaním s úspešnosťou nad 51 % s váhou 80 % z celkového hodnotenia (každá časť predmetu s váhou 50 %).
slovenský
Atmosféra:
Prednášky:
1. Úvod do štúdia meteorológie a klimatológie (základné pojmy a definície, história meteorológie a klimatológie vo svete a na Slovensku, spôsoby získavania údajov o počasí a klíme)
2. Atmosféra (zloženie a vertikálne členenie atmosféry, teplotná a radiačná bilancia)
3. Meteorologické prvky (slnečné žiarenie, teplota vzduchu, voda v atmosfére – vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu, prúdenie vzduchu – vietor)
4. Globálna cirkulácia atmosféry (tropická a mimotropická cirkulácia, vzduchové hmoty a atmosférické fronty)
5. Globálna klíma (klimatický systém Zeme, klimatické klasifikácie vo svete a na Slovensku)
6. Zmeny klímy (zmeny klímy v geologickej histórii Zeme, súčasná zmena klímy)
Cvičenia:
1. – 2. Meteorologická sieť vybraného okresu SR – tvorba mapy zrážkomerných, klimatologických a fenologických staníc SHMÚ použitím GIS
3. – 4. Tvorba klimagramov pre vybrané meteorologické stanice v MS Excel
5. – 6. Klimatické klasifikácie – tvorba mapy klimatických oblastí a klimaticko-geografických typov použitím GIS
Hydrosféra:
Prednášky:
1. Úvod do štúdia hydrológie, vedné odbory hydrológie a hydrogeografie. Zásoby vody na Zemi, základné delenie povrchových a podzemných vôd.
2. Zrážkovo-odtokové procesy, vznik a princípy odtoku. Hydrometria, spôsoby merania a štatistického vyhodnotenia hydrologických prvkov.
3. Vody povrchové, vodné toky, povodia, hydrografia. Režim vodných tokov na Slovensku a vo svete, vodné stavy a prietoky.
4. Limnológia, tepelná bilancia jazier, ich význam v krajine. Umelé vodné nádrže, ich význam a problémy.
5. Podpovrchová voda, jej zdroje, doplňovanie, vodný režim. Typy podpovrchovej vody, pramene. Minerálne vody, ich vznik a klasifikácia.
6. Základy oceánografie, fyzikálne a chemické vlastnosti morskej vody. Pohyby morskej vody. Reliéf morského dna. Význam vodstva pre ľudskú spoločnosť.
Cvičenia:
1.-2. Spracovanie základných parametrov malého povodia(plocha, asymetria, koeficient lesnatosti, sklon povodia, hustota riečnej siete, sklon toku, rad toku).
3. Výpočet odtokovej výšky, špecifického odtoku, koeficientu odtoku a interpretácia vypočítaných hodnôt.
4. Chézyho rovnica a jej použitie.
5. Spracovanie základných štatistik na súbore dát z hydrologickej ročenky.
6. Metódy výpočtu priemernej hodnoty zrážok pre spracované povodie.
Vedomosti: Študent získa rozsiahle vedomosti o atmosfére a hydrosfére, o ich priestorovej diferenciácii, a tiež zákonitostiach formovania jednotlivých zložiek.
Zručnosti: Študent sa oboznámi zo základnými metódami merania a vyhodnocovania jednotlivých parametrov.
Kompetencie: Študent je schopný samostatne využívať základné spektrum metód a nástrojov na získavanie, analýzu, interpretáciu a prezentáciu javov prebiehajúcich v atmosfére a hydrosfére.
DEMEK, J. et al. 2006: Zeměpisný lexikon ČR. Hory a nížiny. Brno: Academia. 582 s.
DEMEK, J. et al.1965 : Geomorfologie českých zemí. Praha : ČSAV, 335 s.
CHALUPA, P. 1998: Geografie České republiky: přehled. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 79 s.
CHLUPÁČ, I. et al. 2003: Geologická minulost České republiky, Praha: Academia, 436 s.
KLOMINSKÝ, J., 1994: Geologický atlas České republiky, Stratigrafie, ČGÚ, Praha Kol. autorov, 1968: Československá vlastivěda díl I-Příroda, Orbis, Praha
KOLEKTÍV, 2009: Atlas krajiny České republiky. Praha: Ministerstvo životního prostředí České republiky, Průhonice: Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví
MIŠTERA, L. a kol., 1985: Geografie ČSSR, SPN, Praha
ŘEHOŘOVÁ, P. 2010: Geografie České republiky. Liberec: Technická univerzita v Liber-ci, 2010.
POSTRÁNECKÝ, J. 2010: Regionální politika a regionální rozvoj v České republice. In Urbanismus a územní rozvoj, roč. XIII, č. 5/2010. URL
SVOBODOVÁ, H., HOFMANN, E., VĚŽNÍK, A.: 2013: Vybrané kapitoly ze socioeko-nomické geografie České republiky. MU v Brně, 163 s.
TOLASZ, R., 2007. Atlas podnebí Česka, Praha: Český hydrometeorologický ústav
TOUŠEK, V., SMOLOVÁ, I., FŇUKAL, M., JUREK, M. a KLAPKA, P. 2005. Česká republika: portréty krajů. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, 2005. 136 s. VYSTOUPIL, J, ŠAUER, M. 2011: Geografie cestovního ruchu České republiky. Vydava-teľstvo A. Čeněk. 318 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti se-mestra so skúškou. Cvičenie: Na začiatku semestra budú študentom zadané témy referátov charakteru eseje, ku ktorým vypracujú a prednesú prezentáciu (hodnotenie minimálne 16 b., maximálne 30 b.). Účasť na cvičeniach – povolené sú maximálne 2 absencie. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka (minimálne 36 b., maximálne 70 b.) Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Poloha, základné fyzickogeografické črty Českej republiky (ČR), územný vývoj štátu.
2. Geologická stavba ČR, geomorfologické pomery a vývoj reliéfu.
3. Klimatické a hydrogeografické pomery ČR.
4. Pôdne pomery, fytogeografia a zoogeografia.
5. Fyzicko-geografická regionalizácia ČR, ochrana prírody a krajiny, typy súčasnej krajiny, stav životného prostredia.
6. Fyzicko-geografická charakteristika krajov ČR.
7. Podmienky osídlenia Českej republiky a jej historický vývoj.
8.-9. Demografická statika a dynamika ČR.
10. Typy mestských sídel, typy vidieckych sídel.
11. Administratívne členenie ČR a jeho historický vývoj.
12.-14. Hospodárstvo Českej republiky – vývoj a súčasný stav – ťažba a spracovanie surovín, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, cestovný ruch, vnútorný a zahraničný obchod, školstvo, zdravotníctvo, bankovníctvo, IT sektor v Českej republike.
Cvičenia: Ich úlohou bude na základe nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie. Študenti tieto zručnosti nadobudnú prostredníctvom vypracovania seminárnej práce na aktuálnu tému z fyzickej a humánnej geografie Českej republiky a jej prezentácie pred vyučujúcim a spolužiakmi. Po prezentácii seminárnej práce prebehne diskusia, ktorá je dôležitá z pohľadu rozvoja argumentácie, prezentácie vlastných názorov a rozvoja komunikačných schopností s použitím odbornej terminológie.
Seminárnu prácu budú študenti na základe vypracovávať doma. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti budú oboznámení s jednotlivými fyzickogeografickými zložkami krajiny (geológia, reliéf, klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo) a humánnogeografickými (poľnohospodárstvo, ťažba, priemysel, odvetvia terciérneho a kvartérneho sektora) charakteristikami Českej republiky s aplikáciou na jednotlivé regióny a poukázaním na najviac prosperujúce aj periférne regióny.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať rozmiestnenie hlavných FG prvkov v rámci Českej republiky a ich vplyv na základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel a hospodárskych odvetví v Českej republike. Dokáže používať základné metódy používané v geografii na vyhodnotenie základných demografických a ekonomických ukazovateľov dostupných za Českú republiku. Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia a rozvoja vybraných FG a HG javov na konkrétnom území v rámci Českej republiky. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu súčasného stavu a taktiež prognózy budúceho vývoja vybraných demografických a ekonomických ukazovateľov za Českú republiku.
DZUROVČIN, L., 2000: Geomorfológia. Prešovská univerzita, Prešov. 267s.
BIZUBOVÁ, M., ŠKVARČEK, A., 1996: Geomorfológia, PF UK Bratislava.
LACIKA, J., 1997: Geomorfológia, Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen.
DEMEK, J., 1987: Obecná geomorfologie, Academia, Praha. 480 s.
KARÁSEK, J., 2001: Základy obecné geomorfologie, Masarykova uvniverzita, Brno.
HUGGETT, R. J., 2009: Fundamentals of geomorphology. Taylor and Francis, New York. 458 s.
LESER, H., 2009. Geomorphologie. Westermann, Braunsweig. 400 s.
Hodnotenie predmetu je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná kontrola pozostáva zo samostatne vypracovaných zadaní podľa pokynov vyučujúceho (spolu 25 bodov) a jednej písomky (spolu 5 bodov). Z každej súčasti hodnotenia je študent povinný získať aspoň 51% bodov. Skúška pozostáva z písomky (50 b) a ústnej časti (20 b). Výsledné hodnotenie predmetu je súčtom hodnotenia za cvičenia (30 b) a skúšku (70 b). Kredity sú udelené len tomu študentovi, ktorý získa súčtom všetkých súčastí viac ako 51%, čo je na úrovni známky E a lepšie.
slovenský
Počas prednášok budú podrobnejšie charakterizované geomorfologické formy a procesy zemského povrchu podmienené endogénnymi a exogénnymi silami a ich bližšia klasifikácia (gravitačné, fluviálne, glaciálne, krasové, eologické, biogénne, antropogénne). Dôraz sa kladie takisto na charakteristiku geomorfologických foriem, ich morfometrické vlastnosti a väzby na iné zložky prírodného prostredia. V modernej geomorfológii sa čoraz väčší dôraz kladie na dynamické procesy súvisiace so zmenami klímy a činnosťou človeka, preto tieto témy budú aplikované na všetky reliéfotvorné procesy.
V rámci praktickej prípravy sa študenti zoznámia rôznymi typmi geomorfologických profilov a ich možnosťami konštrukcie v rôznych online aplikáciách alebo softwéroch. Pozornosť sa venuje aj konštrukcii máp k vybraným geomorfologickým procesom a formám (napr. výmoľová erózia, orientácia voči svetovým stranám, hrán reliéfu, sklon reliéfu), tvorbou geomorfologickej mapy, charakteristikou profilov v teréne a legendou. Okrem toho sa budeme bližšie zaoberať výskumnými metódami v čiastkových disciplínach geomorfológie a praktickou ukážkou zariadení či prístrojov používaných pri geomorfologickom mapovaní. Práca s morfometrickými údajmi bude prebiehať v prevažnej miere v prostredí QGIS.
Prednášky:
1. Geomorfológia ako veda, moderné trendy v geomorfológii a geomorfologický výskum
2. Endogénne sily a procesy
3. Exogénne sily a procesy
4. Morfoštruktúrny reliéf
5. Formy svahovej modelácie
6. Fluviálny reliéf a jeho dynamika
7. Formy fluviálneho reliéfu a jeho vývoj
8. Glaciálny, nivačný a kryogénny reliéf
9. Krasový reliéf
10. Eolický reliéf
11. Litorálny reliéf
12. Antropogénny, biogénny a astrogénny reliéf
Cvičenia s využitím QGIS:
1. Úvod, topografická mapa a jej význam, značkový kľúč, vrstevnice a základné čiary reliéfu
2. Konštruovanie výškového profilu vybraným územím
3. Identifikácia základných čiar reliéfu, konštrukcia chrbátnic a údolníc
4. Konštruovanie pozdĺžneho profilu vodného toku a sériového priečneho profilu dolinou vybraného vodného toku, povodie
5. Sklonitosť územia
6. Absolútna a relatívna nadmorská výška, relatívna výšková členitosť
7. Výmoľová erózia a jej hustota
8. Tvorba a prezentovanie geomorfologického fotoalbumu - identifikácia vybraných geomorfologických foriem v teréne
9.-10. Geomorfologická mapa územia
11-12. Schmidt-hammer test - práca v teréne v okolí školy
Po absolvovaní prednášok predmetu má študent poznať všetky typy reliéfu Zeme a procesy, ktoré ho modelovali. Zároveň sa predmet venuje zmenám reliéfu v čase a vplyve človeka na jeho formovanie. Počas seminárov sa študent naučí skonštruovať geomorfologické profily pomocou počítačového softwéru, vyhodnocovať prírodné procesy a formy na mape, orientovať sa v topografických mapách, vytvoriť zjednodušenú geomorfologickú mapu oblasti s využitím najmodernejších prístupov a metód. Predmet poskytuje možnosť diskutovať na témy zmien reliéfu v súvislosti s činnosťou človeka a zmenami klímy, oboznámiť sa s čiastkovými problémami geomorfológie a prácou s dostupným prístrojovým vybavením.
FRANTÁL, B., NOVÁKOVÁ, E. 2019. On the spatial differentiation of energy transitions: Exploring determinants of uneven wind energy developments in the Czech Republic. Moravian Geographical Reports, 27(2): 79–91. Strana: 119
FRANTÁL, B., URBÁNKOVÁ, R. 2017. Energy tourism: An emerging field of study. Current Issues in Tourism, 20 (13), 1395-1412.
PASQUALETTI, M. J., & BROWN, M. A. 2014. Ancient discipline, modern concern: Geographers in the field of energy and society. Energy Research & Social Science, 1, 122-133
PASQUALETTI, M. J. 2013. The geography of energy and the wealth of the world. In The New Geographies of Energy, pp. 282-291.
WOLSINK, M. 2012. The research agenda on social acceptance of distributed generation in smart grids: Renewable as common pool resources. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 16(1), 822–835.
Kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom na konci semestra. Cvičenia (30 %): účasť na cvičeniach (max. 2 absencie), pravidelné odovzdávanie úloh, test (70 %). Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly a záverečného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51 %).
slovenský
1. Geografia energií ako disciplína v systéme geografických vied, jej vznik a vývoj.
2. Významné osobnosti a kľúčové koncepty v súčasnej geografii energie.
3. Historický vývoj produkcie energie a jeho priestorové dopady: tri energetické prechody v histórii ľudstva.
4.-6. Fosílne palivá: teória prekliatia zdrojov a environmentálna nespravodlivosť energie.
7.-9. Obnoviteľné zdroje energie: kľúčové faktory rozvoja.
10. Priestorová difúzia a sociálna akceptácia energetických projektov, sociálne konflikty o využití krajiny.
11. Energetická bezpečnosť, závislosť, diverzifikácia zdrojov energie.
12.-13. Poľnohospodárstvo ako producent energie: rozvoj obnoviteľných zdrojov v kontexte multifunkčného poľnohospodárstva.
Cvičenia: Študenti budú mať zadané 3 úlohy, ktoré budú spracovávať na cvičeniach ale aj doma. Prvou úlohou bude navrhnúť projekt vhodného zdroja OZE vo svojej obci, resp. vo vybranom mikroregióne SR. Pri tejto úlohe budú musieť dôkladne zhodnotiť prírodné ako aj socioekonomické predpoklady skúmaného územia pre umiestnenie nimi navrhnutého projektu OZE. Druhá úloha bude spočívať v príprave dotazníka, ktorý by bol adresovaný obyvateľom obcí dotknutých projektom OZE, s cieľom zistiť mieru akceptácie projektu OZE. Pri tejto úlohe budú pracovať vo dvojiciach. Tretia úloha bude zameraná na zhodnotenie priestorovej diferenciácie rôznych zdrojov energie v rámci Európy.
Úlohy budú spracovávať s využitím nástrojov GIS a takisto s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Cieľom predmetu je poskytnúť:
Vedomosti: Študent si rozšíri kľúčové informácie z oblasti geografie energií, ktoré okrem iného zahŕňajú environmentálne aspekty a socioekonomické súvislosti produkcie, distribúcie a spotreby energie ako základné determinanty všetkých ľudských aktivít.
Zručnosti: Študenti po absolvovaní tohto predmetu budú schopní diskutovať o aktuálnych otázkach a problémoch geografie energií s dôrazom na priestorové väzby, ktoré budú zohľadňovať environmentálne a socioekonomické aspekty.
Kompetencie: Študenti budú v rámci diskusie vedení ku kritickému pohľadu na vybrané témy a hlavné energetické problémy (energetická udržateľnosť, bezpečnosť a spravodlivosť) a k zaujatiu vlastného stanoviska k týmto otázkam.
LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenska I, PF UK Bratislava, 106 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., GURŇÁK, D., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky, Praktikum, Mapa Slovakia, 56 s.
MICHAELI, E., 2008: Fyzická geografia Slovenska, PF PU Prešov, 240s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
Všeobecná fyzická geografia – poznatky z geológie, geomorfológie, meteorológie a klimatológie, hydrológie a hydrogeografie, pedológie a pedogeografie, biogeografie a fyzickej geografie Slovenska. Všeobecná humánna geografia – poznatky z geografie obyvateľstva a sídel, geografie priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a humánej geografie Slovenska. Kartografia a geoinformatika – poznatky z kartografie, planetárnej geografie, geografických informačných systémov.
Všeobecná fyzická a humánna geografia, Kartografia.
A1. Horniny – vznik, rozdelenie, využitie a výskyt v rámci Západných Karpát.
A2. Teória tektoniky litosferických dosiek – tektonické rozhrania, endogénne procesy, príklady.
A3. Morfogenetické procesy (charakterizovať jeden vybraný) (svahová, eolická, fluviálna, glaciálna, periglaciálna, kryogénna, krasová).
A4. Klimatomorfologické zóny, zvetrávanie, erózia, transport, akumulácia a jeho druhy.
A5. Počasie, podnebie, Vlastnosti ovzdušia, štruktúra atmosféry. základné meteorologické prvky, ich meranie a vyhodnotenie. (podrobnejšie charakterizovať vybratý prvok: – žiarenie, teplota, vlhkosť vzduchu, výpar, oblačnosť, zrážky).
A6. Prúdenie vzduchu, typy vetrov, planetárna cirkulácia, atmosferické fronty, cyklonálna činnosť, pasáty, monzúny.
A7. Vody povrchové: vodné toky, riečna sieť, povodia, rozvodia, vodný režim. Vody stojaté (nádrže, jazerá, močiare).
A8. Podpovrchová voda, jej zdroje, doplňovanie, vodný režim. Typy podpovrchovej vody, pramene. Minerálne vody, ich vznik a klasifikácia.
A9. Základné zložky a vlastnosti pôdy. Vybrané zonálne a azonálne pôdy
A10. Pôdotvorné procesy (biotické, abiotické, translokácie) a ich charakteristika, pôdotvorné činitele.
A11. Floristické oblasti Zeme – vybratá oblasť, jej podoblasti a charakteristika (holoarktická, paleotropická, neotropická, kapská, austrálska a antarktická oblasť).
A12. Zoogeografické oblasti Zeme, vymedzenie a základná charakteristika.
A13. Populačná statika v geografii obyvateľstva.
A14. Populačná dynamika v geografii obyvateľstva.
A15. Najľudnatejšie krajiny sveta a vývoj ich poradia podľa veľkosti populácie.
A16. Populačné projekcie a prognózy. Kohortno-komponentná metóda. Populácia sveta v populačných projekciách.
A17. Etapy vývoja priemyslu vo svete. Priemysel 4.0. Globálne tendencie vývoja priemyslu.
A18. Lokalizačné faktory priemyslu. Lokalizačné faktory automobilového priemyslu v strednej Európe.
A19. Útvary dopravných sietí. Všeobecné tendencie vývoja dopravy. Tendencie vývoja jednotlivých druhov dopravy. Lokalizačné faktory dopravy.
A20. Základná charakteristika a postavenie poľnohospodárstva v hospodárstve (zamestnanosť, HDP), funkcie poľnohospodárstva, lokalizačné faktory poľnohospodárstva.
A21.Geografia cestovného ruchu: význam, predmet a úlohy. Druhy a formy cestovného ruchu. Historické a súčasné trendy vývoja cestovného ruchu.
A22.Geografia obchodu: delenie obchodu, základná terminológia, faktory ovplyvňujúce zahraničný obchod, význam a problémy medzinárodného obchodu, zóny voľného obchodu.
A24. Definícia mapy. Obsah a kompozícia máp, mierka mapy, skreslenia, klasifikácia máp.
A25. Parametre kartografických značiek a metódy tematickej kartografie. Vysvetlite na príkladoch.
A26. Geografický informačný systém (GIS), jeho súčasti a využitie. Typy údajov pre GIS a základné nástroje v GIS pre prácu s vektorovými údajmi.
Regionálna geografia SR:
B1. Základné tektonické jednotky: tatransko-fatranské pásmo, veporské, gemerské pásmo, flyšové pásmo, považsko-pieninské bradlové pásmo, centrálnokarpatská paleogénna panva, neovulkanity, neogénne panvy (jedna vybraná): pozícia v rámci Západných Karpát, charakteristika, petrografické zloženie, nerastné suroviny.
B2. Fluviálny, glaciálny, eolický a krasový reliéf na Slovensku.
B3. Základné klimageografické činitele a ich vplyv na podnebie a počasie. Typické vzduchové hmoty, ovplyvňujúce počasie na Slovensku a typické meteorologické situácie.
B4. Chod, extrémy a rozloženie teploty vzduchu a zrážok na Slovensku.
B5. Typy vodného režimu tokov na Slovensku s príkladmi a popis vybraného povodia a jeho riečnej siete (Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Slaná, Hornád, Bodrog, Dunajec).
B6. Jazerá, umelé vodné nádrže a podzemné vody a pramene na Slovensku.
B7. Pôdy Slovenska – hydromorfné, zonálne typy a azonálne typy.
B8. Fytogeografické členenie Slovenska, fytogeografické jednotky a vegetačné stupne.
B9. Zoogeografické oblasti, zoogeografické členenie, živočíšne spoločenstvá na Slovensku.
B10. Stupne ochrany prírody a plošné chránené územia Slovenska.
B11. Vývoj územia Slovenska a jeho hraníc. Geopolitická a ekonomická poloha Slovenska.
B12. Obyvateľstvo SR – demografická dynamika.
B13. Obyvateľstvo SR – demografická statika.
B14. Súčasné územné a správne členenie SR a jeho vývoj.
B15. Vývoj osídlenia a urbanizácie SR.
B16. Poľnohospodárstvo SR – vývoj a súčasný stav, základná charakteristika, priestorové rozmiestnenie rastlinnej a živočíšnej výroby v SR. Typy poľnohospodárstva SR.
B17. Priemysel SR – odvetvová a priestorová charakteristika ťažkého priemyslu.
B18. Priemysel SR – odvetvová a priestorová charakteristika ľahkého priemyslu.
B19. Doprava SR – vývoj dopravy, fyzickogeografické a humánnogeografiecké podmienky rozvoja dopravy, charakteristika jednotlivých druhov dopravy.
B20. Kritériá vymedzenia oblastí CR v SR, hodnotenie potenciálu CR v regiónoch. Charakteristika regiónov cestovného ruchu I. kategórie.
Regionálna geografia Európy:
Poznámka: komplexná charakteristika štátu zahŕňa fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku štátu (t. j. charakteristika prírodných pomerov, historického vývoja, geopolitických pomerov, obyvateľstva a hospodárstva v regióne, a špecifiká jednotlivých krajín). Odporúčame študentom, aby vo svojej odpovedi obsiahli obe zložky v pomere primeranom danému regiónu. Aj pri územiach, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu štátov, je potrebné v prvom rade charakterizovať všeobecné znaky celého regiónu, až následne poukázať na špecifiká jednotlivých štátov.
B21. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy.
B22. Historicko-politický vývoj Európy a jej všeobecná humánno-geografická charakteristika.
B23. Európska únia a regionálna politika.
B24. Komplexná geografická charakteristika regiónov severná Európa a Pobaltie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko).
B25. Komplexná geografická charakteristika regiónu západná Európa (Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Benelux).
B26. Komplexná geografická charakteristika regiónu južnej Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta).
B27. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy I. – nemeckojazyčné štáty Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.
B28. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy II. – (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko).
B29. Komplexná geografická charakteristika regiónu východnej Európy (Rusko, Ukrajina a Bielorusko).
B30. Komplexná geografická charakteristika regiónu Balkán a juhovýchodná Európa (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Rumunsko a Bulharsko).
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Všeobecná fyzická geografia – poznatky z geológie, geomorfológie, meteorológie a klimatológie, hydrológie a hydrogeografie, pedológie a pedogeografie, biogeografie a fyzickej geografie Slovenska. Všeobecná humánna geografia – poznatky z geografie obyvateľstva a sídel, geografie priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a humánej geografie Slovenska. Kartografia a geoinformatika – poznatky z kartografie, planetárnej geografie, geografických informačných systémov.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
BÓNOVÁ, K., 2017: Základy geológie pre geografov. UPJŠ, Košice, 124 s.
REICHWALDER, P., JABLONSKÝ, J., 2003: Všeobecná geológia I, II. UK, Bratislava, 507 s.
HÓK, J., KAHAN, Š., AUBRECHT, R., 2001: Geológia Slovenska, PF UK, Bratislava, 47 s.
BIELY, A. et al., 1996: Geologická mapa Slovenska. MŽP SR, GÚDŠ, Bratislava.
HONS, R. J., 2017: Atlas našich hornin. Aladin agency s.r.o., Praha, 198 s.
EARLE, S., 2015: Psysical Geology. BCcampus, Victoria, 718 pp.
https://www.geology.sk/geoinfoportal/
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná
kontrola sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou úloh (3 zadania fokusované na
poznávanie hornín) s podielom na výslednom hodnotení 15 bodov a samostatnej (semestrálnej)
práce, ktorej výsledkom je správa zameraná na dokumentáciu geologického odkryvu v teréne s podielom
na hodnotení 35 bodov. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal
hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie skúšky je kombináciou písomnej časti
(30 bodov) a praktickej časti založenej na poznávaní minerálov a hornín (20 bodov). Výsledné
hodnotenie je súčtom hodnotenia z priebežnej kontroly (50 bodov) a skúšky (50 bodov). Kredity
sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na
úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E
(60-51%).
slovenský
Prednášky
1. Geológia ako veda - jej význam v súčasnej spoločnosti. Planéta Zem a jej postavenie vo vesmíre. Tvar, pohyby a základné fyzikálne vlastnosti Zeme. Energetické zdroje Zeme.
2. Stavba zemského telesa a jeho vlastnosti. Látkové zloženie Zeme. Geotektonické hypotézy a
teórie: teória tektoniky litosferických dosiek – tektonické rozhrania.
3. Minerály zemskej kôry – horninotvorné minerály a ich vlastnosti. Mineralogický systém.
4. Magmatický proces, zloženie magmy a jej vlastnosti, základné typy magmy; formy magmatizmu:
plutonizmus (formy telies intruzívnych hornín); vulkanizmus (produkty a typy vulkanickej činnosti,
vulkanické formy, sprievodné javy vulkanizmu).
5. Magmatické horniny - minerálne zloženie a klasifikácia, textúry a štruktúry magmatických
hornín. Použitie magmatických hornín.
6. Sedimentárne horniny. Procesy vzniku sedimentárnych hornín (zvetrávanie, transport,
sedimentácia, diagenéza). Klasifikácia sedimentárnych hornín. Textúry a štruktúry sedimentárnych
hornín. Použitie sedimentárnych hornín.
7. Úložné tvary sedimentárnych hornín – vrstva, plošná stálosť vrstiev, súbor vrstiev, súvrstvie,
vzájomný vzťah súborov vrstiev. Prvotné sedimentárne textúry. Sedimentačné prostredia.
Tektonická podmienenosť sedimentácie.
8. Metamorfóza a jej druhy. Podmienky metamorfózy. Rozdelenie metamorfovaných hornín.
Textúry a štruktúry metamorfovaných hornín. Metamorfné fácie. Použitie metamorfovaných
hornín.
9. Čas v geológii. Základné pravidlá a princípy stratigrafie. Metódy určovania veku v geológii
(relatívny vek hornín, celkový vek hornín – rádiometrické metódy). Stratigrafické stupnice a
jednotky.
10. Tektonická geológia – geologické štruktúry, ich vznik a klasifikácia: spojité tektonické štruktúry
(flexúra, vrása, tvarové prvky vrásy, klasifikácia vrás), nespojité geologické štruktúry (pukliny,
zlomy, klasifikácia zlomových štruktúr, príkrovy).
11. Ložiská nerastných surovín. Stručná genetická klasifikácia ložísk NS. Najvýznamnejšie ložiská
NS vo svete. Výskyt a ťažba NS na Slovensku. Vplyv ťažby NS na životné prostredie.
12. Regionálna geológia - postavenie Západných Karpát v Európe, morfoštruktúrne a tektonické
hranice Západných Karpát. Tektonické členenie Západných Karpát.
13. Regionálna geológia - stručná charakteristika tektonických jednotiek Západných Karpát.
Cvičenia
Cieľom cvičení bude poznávať a identifikovať jednotlivé genetické typy hornín a horninotvorné minerály v zbierkovom fonde; pracovať so základnou geologickou dokumentáciou a správne čítať geologický záznam, pochopiť štruktúrno-geologické fenomény znázornené v blokdiagramoch a vedieť ich konštruovať (vlastné pozorovania/konštrukcie vs. AI riešenia doplnené diskusiou), overiť teoretické vedomosti z geológie v praxi pri geologickej dokumentácii horninového odkryvu priamo v teréne.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti všeobecnej
geológie, mineralógie a petrografie, ako aj regionálnej geológie Západných Karpát. Zároveň
je schopný adekvátne používať odbornú geologickú terminológiu, orientuje sa v problematike
endogénnych geologických javov prebiehajúcich predovšetkým v litosfére.
Zručnosti: Študent po absolvovaní predmetu získa praktické zručnosti pri rozoznávaní základných
genetických typov hornín a horninotvorných minerálov podľa ich špecifických znakov, ako aj
praktické zručnosti pri získavaní dát z horninových odkryvov a tvorbe vybraných typov geologickej
dokumentácie.
Kompetencie: Študent dokáže aplikovať a rozvíjať nadobudnuté poznatky pri štúdiu nadväzujúcich
predmetov zaoberajúcich sa exogénnymi geologickými procesmi.
Regionálne geologické mapy Slovenska (1:50 000) + Vysvetlivky.
ŽEC, B. et al., 2005: Exkurzný sprievodca ku kongresu Slovenskej geologickej spoločnosti
Zemplínska šírava - Medvedia hora. CompuGraph, Košice, 138 s.
BIELY, A. et al., 1996: Geologická mapa Slovenska, 1 : 500 000. MŽP SR, ŠGÚDŠ, Bratislava.
COE, A. L. (ed.) et al., 2010: Geological Field techniques. Wiley-Blackwell, UK, 323 pp.
Aktívna účasť spojená s prezentáciou geologických fenoménov vybranej lokality a vytvorením
krátkeho šotu - úlohou študentov (samostatná práca) bude počas exkurzie vytvoriť krátky, výstižný
a pútavý šot s geologickou tematikou na jednotlivých navštívených lokalitách. Študenti vytvoria
skupiny (max. 5 členov). Každá skupina si vyberie lokalitu (zoznam plánovaných lokalít bude
zverejnený pred exkurziou), na kt. pripraví krátke video (2-3 min.) o geografickej pozícii,
geomorfologických pomeroch, geologických (a iných prírodných), či turistických zaujímavostiach,
horninovom zložení, skamenelinách a pod. Pripravený šot (60 %) a zbierka hornín a minerálov
vytvorená z navštívených lokalít (40 %) bude súčasťou hodnotenia predmetu. Kredity sa udelia len
študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne aspoň 51 % z celku a zúčastní sa celej exkurzie.
slovenský
Návšteva vybraných geologických lokalít v základných tektonických jednotkách Západných
Karpát - flyšovom, bradlovom pásme, v centrálnych Západných Karpatoch – zameraná na
poznávanie hornín, identifikáciu geologických štruktúr a dokumentáciu odkryvov v teréne. Počas
exkurzie sa navštívia niektoré lokality ťažby najmä nerudných nerastných surovín na Slovensku a
študenti sa oboznámia s problematikou ich ťažby, spracovania a ich využitia.
Vedomosti: Študent získa lepšiu predstavu o geopriestorovom rozložení geologických štruktúr a
geologických fenoménov v teréne.
Zručnosti: Študent rozpoznáva základné genetické typy hornín a minerálov priamo v teréne, je
schopný pracovať s geologickým kladivom, kompasom a zdokumentovať geologický odkryv.
Kompetencie: Študent dokáže identifikovať základné geologické štruktúry v horninovom odkryve,
aplikovať a rozvíjať teoretické poznatky v teréne, zhodnotiť a posúdiť základné geologické procesy
v teréne.
HOFIERKA, J., KAŇUK, J., GALLAY, M. (2014): Geoinformatika. Vysokoškolská
učebnica, Košice (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika), 194 p. https://www.uge.science.upjs.sk/
%C5%A1tudijn%C3%A9-materi%C3%A1ly
KAŇUK, J. (2015): Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty.
Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W. (2015): Geographic Information Systems and Science. John Wiley & Sons. 5th Edition.
HLÁSNY, T. (2007): Geografické informačné systémy – priestorové analýzy, ZEPHYROS
Zvolen. 160 p.
ESRI (2025). ArcGIS Pro help. https://pro.arcgis.com/en/pro-app/latest/help/main/welcome-to-the-arcgis-pro-app-help.htm
ESRI (2021). The ArcGIS book, 2nd edtition, ESRI. https://learn.arcgis.com/en/arcgis-book/
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly a záverečnej skúšky. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 2 písomných testov, zadaní na cvičeniach a semestrálneho projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov a za každý prvok je potrebné získať minimálne 50 bodov.
Písomné testy sa realizujú v polovici a v závere výučbovej časti semestra. Zamerané sú na praktické úlohy v GIS a návrhy riešení konkrétnych problémov. Obsah zadaní sa rieši postupne na cvičeniach, ktoré sú zamerané na riešenie zadaného problému geopriestorovou analýzou v GIS a interpretáciu výsledkov. Témy semestrálneho projektu sa študenti dozvedia v polovici semestra a zadanú úlohu riešia využívajúc zručnosti a vedomosti nadobudnuté v priebehu semestra.
V skúškovom období semestra sa realizuje písomná skúška zameraná na teoretické a metodické aspekty GIS. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý za každú formu hodnotenia vo výučbovej časti získal aspoň 50 bodov.
Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 2 priebežných testov, odovzdaných zadaní, semestrálneho projektu a záverečnej skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90%), B (89-80%), C (79-70%), D (69-60%), E (59-50%)
slovenský alebo český alebo anglický
Predmet je zameraný na tieto témy: geoinformatika ako vedná disciplína, zložky geografického informačného systému (GIS), digitálna reprezentácia krajiny a dátové modely, GIS štandardy pre súradnicové systémy a transformácie, zber geografických údajov pre GIS, manažment dát v GIS, atribútové a priestorové dopyty, prekrývanie vrstiev, mapová algebra, priestorová predikcia a modelovanie, kvalita a neurčitosť geografických dát, webové GIS riešenia, legislatívne aspekty v GIS, aplikácie GIS v praxi a aktuálne trendy vrátane využitia umelej inteligencie
Cvičenia sú zamerané na prácu vo vybraných GIS softvéroch (ArcGIS Pro, GRASS GIS) a zahŕňajú témy: práca s rozličnými údajovými formátmi, práca s webovými GIS riešeniami, praktické aspekty legislatívy a štandardov v GIS, 3D vizualizácia a animácia geografických dát, tvorba mapových výstupov, práca s geodatabázou, priestorové a atribútové dopyty (SQL), tvorba a editácia údajových vrstiev, kontrola a oprava topológie, geoprocessing, mapová algebra, priestorová predikcia a modelovanie, analýza digitálnych modelov reliéfu, hodnotenie kvality.
Vedomosti: Študenti získajú na strednej úrovni poznatky o teoretických a metodických aspektoch geografických informačných systémov, prehľad v metódach získavania, spracovania, distribúcie a analýz geografických dát a možnostiach ich aplikácie v praxi;
Zručnosti: Praktické zručnosti v softvérovom spracovaní geografických dát v GIS, priestorových analýzach a kartografickej vizualizácii;
Kompetencie: Schopnosť samostatne navrhnúť projekt pre riešenie v GIS vrátane vhodnej digitálnej reprezentácie objektov v krajine, metód zberu, spracovania a priestorovej analýzy dát, schopnosť písomnej a grafickej prezentácie vlastnej práce.
DEMEK, J. (edit.), 1972: Manual of detailed geomorphological mapping. Academia, Brno, 344 s. MINÁR, J., 1995: Niektoré teoreticko-metodologické problémy geomorfológie vo väzbe na tvorbu komplexných geomorfologických máp. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica Nr. 36, Bratislava, 7-125.
SMITH, M., PARON P., GRIFFITHS, J., 2011: Geomorphological mapping – methods and applications. School of Geography, Geology and the Environment, Kingston University, UK. 610 s.
URBÁNEK, J., 1997: Geomorfologická mapa: niektoré problémy geomorfologického mapovania na Slovensku. Geografický časopis, 49, 3-4, 175-186.
ZAŤKO, M. et al. 1986: Obecná geomorfologická mapa a jej legenda. In: Cvičenia z fyzickej geografie. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. 43-53.
Hodnotenie predmetu pozostáva z ohodnotenia jednej hlavnej semestrálnej úlohy – samostatne vytvorenej geomorfologickej mapy (50 b) a dvoch čiastkových úloh (2 x 25 b) pričom súčet všetkých bodov za dané úlohy je 100 b. Študent musí získať z každého zadania aspoň polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent získať aspoň 51 b.
slovenský
Predmet sa venuje problematike geomorfologického mapovania, geomorfologickej mape a jej významu. Zaoberá sa históriou geomorfologického mapovania, mapových diel v slovenskej a zahraničnej odbornej literatúre, teórii a praxi terénneho výskumu a tvorby máp, zostavovaniu vysvetliviek ku geomorfologickej mape pre rôzne typy reliéfu. Okrem toho za pomoci grafických nástrojov softvérov pracujeme s morfometrickou a morfografickou charakteristikou reliéfu, morfogenetickou a morfodynamickou interpretáciou geomorfologickej mapy.
Okrem uvedeného teoretického základu je súčasťou cvičení aj praktické mapovanie reliéfu v teréne do mierky 1:10 000 v blízkom okolí Košíc, ktorého výsledkom je geomorfologické mapa, ktorá je semestrálnym výstupom s hodnotením.
Vedomosti:
• spoznať možnosti a využitie geomorfologického mapovania,
• získanie teoretických poznatkov informácií z práce s prístrojovým vybavením v teréne,
• získanie vedomostí na úrovni syntézy z odboru geológie a čiastkových sfér geografie. Zručnosti:
• porovnávať a analyzovať rôznorodé druhy geomorfologických máp rôznej mierky, typu reliéfu a krajiny vzniku,
• vedieť vytvoriť grafické výstupy v prostredí GIS. získanie praktických zručností s prácou s prístrojovým vybavením v teréne,
• schopnosť transformácie z mentálneho (vizuálneho) prostredia do tematickej mapy,
• získať, analyzovať a interpretovať dáta z terénneho mapovania,
• hodnotiť základné javy priamo v teréne,
• mapovať v teréne a vytvoriť tematickú mapu,
• zhodnotiť javy a procesy písomnou a grafickou formou v prostredí GIS.
Kompetencie:
• vedieť samostatne aplikovať získané poznatky z geológie a čiastkových sfér geografie do praxe,• samostatne geomorfologicky zmapovať malé územie s tvorbou geomorfologickej mapy a jej vysvetliviek,
• samostatné využívanie metód a prístrojov na získanie terénnych dát, ich analýzu a následnú interpretáciu,
• plánovať a organizovať pracovné čiastkové úlohy počas terénneho mapovania a spracovania získaných informácií,
• schopnosť samostatne interpretovať poznatky získané štúdiom predmetov fyzickej geografie na konkrétnom území, formulovať závery.
PARK, C., 2004: Religion and geography. In Hinnells, J., ed: Routledge Companion to the Study of Religion. Routledge (London), 556 p.
GÖTMARK, F., ANDERSSON, M., 2020: Human fertility in relation to education, economy, religion, contraception, and family planning programs. BMC Public Health, 20, 265.
KOREC, P. 2009. Geografia náboženstva. 1. vyd. Bratislava (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského), učebný text, 89 p.
STUMP, R. W. 2008: The geography of religion: faith, place and space. Lanham (Rowman & Littlefield Publishers), 423 p.
MATLOVIČ, R. 2001. Geografia relígií. Prešov (FHPV PU), 375 p.
BUNČÁK, J. 2001: Religiozita na Slovensku a v európskom rámci. Sociológia, 33, 47 – 70.
IRA, V. 1996: Etnická a religiózna štruktúra obyvateľstva východného Slovenska a percepcia etnických a religióznych napätí. Geografický časopis, 48, 13 – 34.
Na začiatku semestra budú študentom zadané témy prezentácií s obsahovým charakterom. Táto časť tvorí 40 % celkového hodnotenia. V priebehu semestra prebehnú písomné previerky, ktorých výsledky budú tvoriť tiež 40 % hodnotenia. Ďalších 20 % hodnotenia bude odzrkadľovať pripravenosť a aktivitu študenta na cvičeniach, najmä vecné zapájanie sa do diskusií na vopred avizované témy.
Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer troch častí hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. dvoma absenciami.
slovenský
Geografia náboženstiev je jednou z novších vedných disciplín modernej slovenskej (humánnej) geografie. Jej opodstatnenie je však nesporné. V rámci 1. prednášky bude predstavený vývoj geografie náboženstiev vo vzťahu k náboženskej geografii a ďalším príbuzným vedným disciplínam.
V 2. a 3. prednáške budú vysvetlené základné vlastnosti geografie náboženstiev ako vedy, jej výskumné zameranie a novodobý vývoj a pozícia v slovenskej geografii, diskutovaný bude objekt výskumu - náboženstvo - ako geografický jav, ktorý špecifickým a významným spôsobom interaguje s ďalšími zložkami geografickej sféry. V rámci ďalších prednášok budú rozobraté vybrané náboženstvá a náboženské spoločnosti, ktoré mali alebo majú zásadný vplyv na formovanie spoločnosti, výrazný dosah na krajinu, obyvateľstvo (reprodukcia, štruktúra) a jeho ekonomické aktivity, ako aj na geopolitiku. Pri každom z náboženstiev bude predstavený aj dôraz na priestorovú distribúciu. V rámci 4. prednášky bude takto rozobratý judaizmus, v rámci 5. kresťanstvo všeobecne, 6. pravoslávie, 7. katolicizmus, 8. protestantizmus, v rámci 9. prezentácie islam všeobecne, v 10. s dôrazom na diferenciáciu v zmysle šiítskeho, sunnitskeho islamu a ďalších menších vetiev. V rámci 11. prednášky bude rozobratý hinduizmus a v rámci 12. východoázijské nábožensko-filozofické smery. V rámci 13. prednášky bude predstavený vývoj náboženskej štruktúry obyvateľstva Slovenska vo vzťahu k ďalším štruktúram obyvateľstva a zložkám krajinnej sféry.
Cvičenia: Cieľom cvičení je pomocou nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, práce s nástrojmi umelej inteligencie, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie.
Samotné vedomosti budú overené vo forme troch písomných previerok v priebehu semestra. V rámci samostatnej práce doma študenti vypracujú prezentáciu na tému zvolenú z vopred poskytnutého katalógu geografickonáboženských tém. Katalóg obsahuje témy, kde sa na konkrétne javy dá nazerať z rôznych aspektov a očakáva sa, že študent k téme pristúpi esejisticky, teda predstaví a vyhodnotí argumenty rôznych strán. Zároveň vytvorí priestor a moderuje diskusiu so spolužiakmi.
Prácu s literatúrou a kritické hodnotenie informácií si študenti precvičia pomocou anonymizovaných článkov a textových výstupov umelej inteligencie týkajúcich sa vybranej geografickonáboženskej problematiky zo slovenských i zahraničných médií, ktoré si prečítajú a následne v rámci diskusie budú vyhodnocovať ich relevantnosť.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o objekte a predmete výskumu geografie náboženstiev, jej hlavných teoretických východiskách a metódach. Študent sa oboznámi s vybranými náboženstvami a nábožensko-filozofickými smermi a ich základnými vlastnosťami, najmä vo vzťahu k ostatným zložkám krajiny a spoločnosti. Študent po absolvovaní predmetu rozumie základným atribútom náboženstva, pozná priestorové rozšírenie svetových náboženstiev s ohľadom na jeho historický vývoj, súčasnú dynamiku vybraných náboženstiev v rôznych regiónoch sveta i na Slovensku.
Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o náboženstvách v príčinných súvislostiach s geopolitickými, demografickými, sociálnymi či ekonomickými javmi. Je schopný samostatne aj v tíme pracovať s tematickými databázami, analyzovať ich a z analýzy vyvodzovať relevantné závery. Je zbehlý v práci so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie náboženstiev. Výsledky analýz dokáže správne interpretovať a prezentovať, dokáže identifikovať a rozlíšiť korelácie a kauzality geografických javov súvisiacich s náboženstvami. Študent je schopný moderovať odbornú diskusiu na vybrané geografické témy, resp. byť v rámci nej aktívnym a konštruktívne diskutujúcim účastníkom.
BAČÍK, M. 2015: Základy demogeografie. VERBUM – vydavateľstvo KU Ružomberok. 230 s.
BAŠOVSKÝ, O., MLÁDEK, J. 1989: Geografia obyvateľstva a sídel. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 221 s.
BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. (ed) 2014: Demografický atlas Slovenskej Republiky. Príro-dovedecká fakulta UK Bratislava a Inštitút informatiky a štatistiky. Geografika, 163 s.
BLEHA, B., NOVÁKOVÁ, G. 2010: Praktikum demogeografie a demografie 1. Geografika, Bra-tislava, 138 s.
BLEHA, B., NOVÁKOVÁ, G. 2010: Praktikum demogeografie a demografie 2. Geografika, Bra-tislava, 82 s.
HALÁS, M., BRYCHTOVÁ, Š., FŇUKAL, M. 2013: Základy humánní geografie 1: Geografie obyvatelstva a sídel. Univerzita Palackého v Olomovci, Přír. F. 101 s. Online verzia: http://distgeo.upol.cz/uploads/vyuka/skripta-halas-akol-1.pdf
KLUFOVÁ, R., POLÁKOVÁ, Z. 2010: Demografické metody a analýzy. Demografie české a slovenské populace. Praha: Wolter Kluwer ČR, 272 s. https://spu.fem.uniag.sk/cvicenia/ksov/polakova/Demograf_model/klufova_polakova_2.pdf
JURČOVÁ, D. 2005: Slovník demografických pojmov. Infostat, Bratislava, 72 s.
MLÁDEK, J. 1992: Základy geografie obyvateľstva. SPN Bratislava, 230 s.
MLÁDEK, J. a kol. 2006: Atlas obyvateľstva Slovenska. UK Bratislava, 168 s.
MLÁDEK, J., KUSENDOVÁ, D., MARENČÁKOVÁ, J., PODOLÁK, P., VAŇO, B. 2006:
Demogeografická analýza Slovenska. UK Bratislava, 222 s.
NESTOROVÁ DICKÁ, J. 2023: Základy geografie obyvateľstva a demografie. UPJŠ Košice. 1časť. https://unibook.upjs.sk/img/cms/2023/pf/zaklady-geografie-obyvatelstva-a-demografie.pdf
NEWBOLD, K. B. 2017. Population geography: tools and issues. Rowman & Littlefield, 323 s.
ROUBÍČEK, V. 1997: Úvod do demografie. CODEX Bohemia. 352 s.
TOUŠEK, V., KUNC, J., VYSTOUPIL, J. a kol. 2008: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň: Aleš Čeněk, 411 s.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminá-roch. Priebežná kontrola spočíva v úspešnom vyriešení 2 zadaných úloh s váhou na výslednom hodnotení 20 % (20 b.) a 2 testov s váhou na výslednom hodnotení 20 % (20 b.). Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal hodnotenie mi-nimálne na úrovni známky E (min. 21 b.) a dosiahol minimálne 80 % aktívnu účasť na výučbe. Skúška po zostáva z písomnej a ústnej časti. Ak študent získa v písomnej časti viac ako 51 % (t. j. viac ako 31 b.), môže pristúpiť k ústnej časti. Ak študent nepreukáže vedomosti pri ústnej časti, skúšku vo forme písomnej i ústnej časti absolvuje v ďalšom termíne. Výsledné hodnotenie je súč-tom bodov z hodnotenia priebežnej kontroly (max. 40 bodov) a skúšky (max. 60 bodov). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51%). Na hodno-tenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
Prednášky:
1.Geografia obyvateľstva ako vedná disciplína; Populačné dáta; Vývoj populácie sveta (populačný rast, dynamika vývoja);
2. Rozmiestnenie obyvateľstva (urbánna a rurálna distribúcia);
3. Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva (pôrodnosť, plodnosť, úmrtnosť, bilancia prirodzeného pohybu, model demografického cyklu, vnútorná a zahraničná migrácia, mobilita obyv.); 4-5. Štruktúra obyvateľstva podľa biologických (pohlavie, vek, rasa), kultúrnych (vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo), ekonomických znakov (zamestnanosť, nezamestnanosť, sociálny status);
6. Starnutie populácie;
7. Populačné politiky;
8. Demografická prognostika a prognózovanie, Projekcia, Prognóza, metodiky výpočtu, Kohort-no-komparatívna demografická metóda prognózovania priestorových jednotiek, praktický význam, Prognózy a AI;
9. Úvod do geografie sídel; Definícia sídla (definícia, základné jednotky územnej a sídelnej štruktúry, územné zmeny v sídelnej štruktúre, rozptýlené a kompaktné osídlenie, typizácia/klasifikácia sídel);
10.-11. Základné vlastnosti sídiel/Sídelne štruktúry (geografická poloha sídiel, rast sídiel, funkcia sídiel, hierarchia a spádovosť sídiel, morfologicko-genetické typy sídiel,);
12. Urbanizácia (základné pojmy, ukazovatele, aspekty, metódy skúmania, etapy vývoja; model štádií urbanizačného cyklu; morfológia/pôdorysy miest, rast mesta)
Cvičenia:
Náplň cvičení počas semestra je orientovaná na riešenie úloh s cieľom precvičiť, resp. preukázať študované javy v rôznych regionálnych jednotkách Slovenska, Európy či celkovo vo svete. Na hodinách sa počítajú príklady z oblasti demografickej analýzy. Avizované testy sú na overenie zvládnutých zručnosti demografickej analýzy. Avizované zadania sa vypracovávajú po inštruktáži na seminári v domácom prostredí s použitím dostupných SW (MS Excel, Word, GIS) a vedomostí z prednášok vyučujúceho. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI), ktorá bude slúžiť ako podpora najmä pri: vyhľadávaní, sumarizácii a analýze aktuálnych demografických dát (Eurostat, UN Data), tvorbe grafických a kartografických výstupov alebo i návrhu alternatívnych scenárov demografického vývoja a diskusii o ich limitoch. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami pri interpretácii demografických procesov a vývoja populácie vo svete.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o základnej dynamike a štruktúre (statike) obyvateľstva sveta i v jeho základných (rozvinutých i menej rozvinutých) regiónoch. Nadobudne prehľad o vývoji, aktuálnom stave rozmiestnenia populácie vo svete. Oboznámi sa s dynamickými procesmi ako pri-rodzený pohyb či migračný pohyb v regiónoch sveta. Taktiež o štruktúre obyvateľstva z hľadiska veku, pohlavia, rasy, religiozity, jazyka a národnosti. Súčasne študent sa oboznámi so základnými vedomosťami z oblasti teórie a metodológie demografickej analýzy. Tieto vedomosti budú dopl-nené o geografiu sídel, ktorá poskytuje rámec na pochopenie priestorového usporiadania obyvateľ-stva a jeho väzieb na prostredie. Vďaka kombinácii poznatkov z demogeorafie a geografie sídel študent získa ucelený prehľad o interakciách medzi obyvateľstvom a osídlením, čo mu umožní lepšie chápať nielen ukazovatele populačného vývoja, ale aj aspekty priestorového rozmiestnenia a organizácie spoločnosti.
Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať dôveryhodné demografické (štatistické) dáta z rôznych domácich i zahraničných portálov a naučí sa ich spracovávať. V rámci spracovávania dát sa naučí i geopriestorové demogeografické dáta analyzovať, vyhodnocovať i prezentovať. Spracovanie je v rôznych softvéroch, ako napr. MS Excel (tabuľky, grafy, štatistické analýzy) i GIS (mapy).
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti analyzovať demogeografické dáta z časového i priestorového aspektu, t. j. v rôznych obdobiach i priestorových jednotkách (obec, okres, štát, región, svet) a stanoviť súčasný, minulý i budúci vývoj populácie z oblasti dynamických či statických veličín demogeografie.
BARABAS, D., LABUNOVÁ, A. 2009. Vybrané kapitoly z biogeografie pre geografov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/sk/ prirodovedecka-fakulta/152-vybrane-kapitoly-z-biogeografie-pre-geografov.html.
BIELEK, P., ŠURINA, B., ILAVSKÁ, B., VILČEK, J. 1998: Naše pôdy. VÚPÚ Bratislava, 80 s.
BUCHAR, J. 1983: Zoogeografie. Státní pedagogické nakladatelství Praha. 199 s.
FUTÁK, J. 1966: Fytogeografické členenie Slovenska. – In: Futák J. (ed.), Flóra Slovenska I, Vydavateľstvo SAV, Bratislava. 535 – 538.
HENDRYCH, R. 1983: Fytogeografie. Státní pedagogické nakladatelství Praha, 220 s Geobotanická mapa Slovenska 1:200 000.
LOMOLINO, M.,BRETT, R., BROWN, J., 2005: Biogeography. USA, 877 s.
MÁJOVSKÝ, J., KREJČA, J.1968: Klúč na určovanie najčastejšie sa vyskytujúcich rastlín.
S.349
NEMEČEK,J., SMOLÍKOVÁ,L., KUTÍLEK,M., 1990: Pedologie a paleopedologie. Akademia Praha, 546 s.
PLESNÍK, P. 2004: Všeobecná biogeografia. UK, Bratislava, 425 s.
REHÁK, Š., JANSKÝ, L., NOVÁKOVÁ, K. 2006: Fyzikálne procesy v pôde. UK Bratislava, s. 112.
Cvičenie s celkovou váhou 20 % (z toho písomka 50 % z témy pedosféra a 50% biosféra). Po absolvovaní časti cvičení z témy pedosféra písomka zo základných pôdnych profilov s úspešnosťou nad 51 %. Po absolvovaní cvičení z témy biosféra poznávačka rastlín s úspešnosťou nad 51 %.
Písomná skúška s ústnym doskúšaním s úspešnosťou nad 51 % s váhou 80 % z celkového hodnotenia.
slovenský
Obsah prednášok
Pedosféra:
1.Pedosféra ako súčasť FG sféry, predmet pedológie a pedogeografie, ich postavenie v systéme vied, literatúra.
2.Zložky pôdy minerálne a organické, chemické zloženie pôdy zrnitostné frakcie, pôdne druhy. 3.Štruktúra pôdy, vznik a typy humusu. Ílové minerály a ich podiel na tvorbe pôd. Humusovo - ílový sorpčný komplex pôdy.
4.Pôdotvorné činitele. Základné pôdotvorné procesy a ich charakteristika. Pôdne typy, klasifikačné systémy (Fao – Unesco, morfogenetický klasifikačný systém).
5. Pôdy terestrické, hydromorfné pôdy, pôdy Zeme. Zákonitosti teritoriálnej diferenciácie pôdneho krytu, zonalita.
6.Pôdno-geografická regionalizácia SR
Biosféra:
1.Biogeografia a jej postavenie v systéme vied. Geosystémy, ekosystémy, trofické reťazce, tok látok a energie.
2. Ekologické faktory a podmienky životného prostredia.
3. Priestorová diferenciácia biosféry, rozšírenie organizmov na Zemi, areály a ich zmeny.
4.-5. Floristické oblasti a podoblasti Zeme.
6. Faunistické oblasti a podoblasti Zeme. Génové centra základných kultúrnych plodín.
Obsah cvičení:
Pedosféra:
1.Úvodné informácie
2.Pôdne profily - práca v teréne
3.Práca s BPEJ a VÚPOP portálom a tvorba máp
4.Práca s lesnými pôdami a tvorba mapy
5.Laboratórne cvičenie
6.Písomná previerka - pôdne profily
Biosféra:
1. Ekologická stopa a jej zmeny (práca s AI)
2. Biómy Zeme (práca s webGIS platformou National Geographic Mapmaker)
3. Rozšírenie živočíchov na Zemi (práca s webGIS platformou www.MOL.ORG)
4. Základy dendrogeomorfológie (praktická úloha so vzorkami a ich vyhodnocovanie)
5-6. Pozorovanie rastlín, príprava na poznávačku (práca v teréne s atlasom a online aplikáciami)
Vedomosti:
Absolvent nadobudne široké poznatky o pedosfére a biosfére, ich priestorovej diferenciácii a o zákonitostiach, ktoré podmieňujú formovanie jednotlivých zložiek týchto systémov.
Zručnosti:
Získa praktické skúsenosti so základnými metódami merania, analýzy a vyhodnocovania vlastnosti krajiny a parametrov súvisiacich s pedosférou a biosférou.
Kompetencie:
Absolvent bude schopný samostatne identifikovať základné vlastnosti pôdneho krytu a analyzovať jeho priestorovú diferenciáciu. Zároveň dokáže rozpoznať druhové zloženie vegetačného krytu a posúdiť jeho priestorové usporiadanie.
ČUKA, P., 2004: Stručný prehľad problematiky geografie nevýrobnej sféry, UMB Banská Bystrica, 57 s.
HALÁS, M., 2000: Zahraničný obchod SR s ČR. Geographical Studies 7, Constantine the
Philosopher University Nitra, s. 98-107.
JAKOBY, M., KRAUTMANNOVÁ, I., 1998: Zahraničný obchod. In: Sľuby a realita. Slovenská ekonomika 1995-1998. M.E.S.A. 10, Nadácia otvorenej spoločnosti, Inštitút pre verejné otázky, s. 95-101.
KRIŽAN, F., et al. eds. 2017: Maloobchod a špecifiká časovo-priestorového správania spotrebiteľov. UK Bratislava. 285 s.
MICHALOVÁ, V., ŠUTEROVÁ, V., 1999: Služby a cestovný ruch (I. časť: Služby), Bratislava, SPRINT vfra, 249 s.
SZCZYRBA, Z., 2006: Geografie obchodu - se zaměřením na současné trendy v maloobchodě, PF Univerzita Palackého v Olomouci, 90 s.
TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň, 2008, 411 s.
ŽENKA, J, ŠLACH, O., 2018: Rozmístění služeb v Česku. OU v Ostrave, 189 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Pozícia a podiel terciéru a kvartéru vo svetovom hospodárstve.
2. Služby a ich ekonomický význam.
3. Funkcia a význam služieb.
4. Lokalizačné činitele, priestorová diferenciácia služieb.
5. Stupeň koncentrácie, resp. diverzifikácie jednotlivých odvetví služieb.
6. Porovnanie stavu odvetvia služieb v SR a vo svete.
7. Globálne koncepcie terciéru a kvartéru.
8. Geografická charakteristika verejných služieb vo svete a na Slovensku.
9.-10. Geografická charakteristika vybraných komerčných služieb vo svete a na Slovensku.
11.-12. Typy regiónov služieb.
13.-14. Kreatívny priemysel ako súčasť kultúrneho priemyslu.
Cvičenia: Študenti budú vypracovávať úlohy so zameraním na precvičenie vybraných metód bežne používaných v geografii služieb a na hodnotenie významu ale aj priestorového rozmiestnenia týchto hospodárskych odvetví v krajine. Úlohy budú spracovávať s využitím nástrojov GIS a takisto s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti získajú ucelený pohľad na vývoj hospodárskych odvetví služieb v postindustriálnom období. Oboznámia sa s rastúcim významom a priestorovou diferenciáciou vybraných služieb vo svete. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnocovanie údajov z oblasti služieb a aj ich interpretácie.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia vybraných typov služieb v priestore. Dokáže používať špeciálne metódy používané na hodnotenie výkonnosti odvetvia služieb, ich analýzu a vytváranie zovšeobecnení. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie služieb. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent na základe získaných vedomostí má schopnosť vytvárať návrhy pre optimálne umiestnenie nevýrobných aktivít v priestore.
BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. 2015: Demografický atlas Slovenskej republiky. Dostupný na: http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/.
BENŽA, M., KUSENDOVÁ, D., MAJO, J., TIŠLIAR, P. 2015. Národnostný atlas Slovenska. Dajama Bratislava.
BUČEK, J., KOREC, P. eds. 2013: Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové siete, štruktúry a procesy. UK Bratislava, 345 s.
DUBCOVÁ, A. a kol., 2008: Geografia Slovenska. Učebnica geografie pre regionálny rozvoj. 350 s. Dostupné na: http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/index.php/publikacie/geografia-slovenska ĎURKOVSKÁ, M., 2007: História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19. storočia. ČaS, 2. Spoločenskovedný ústav SAV Košice. Dostupné na: http://www.saske.sk/ cas/archiv/2-2007/durkovska.html.
GURŇÁK, D., BLAŽÍK, T., MÁRIÁSSYOVÁ, A. 2014: Meniaca sa geopolitická poloha Slovenska. In Lauko, V. a kol. Regionálne dimenzie Slovenska, Univerzita Komenského v Bratislave, 33-65. http://www.regionalnageografia.sk/index.php?p=3265792585.
KARPÁTY, P., 2002: Karpatskí Nemci a nemecká otázka na Slovensku. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Presoviensis, Prírodné vedy - Folia Geogrpahica, 6, 41-53. http://www.foliageographica.sk/public/media/26624/5-Karpatskí%20Nemci %20%20a%20nemecká%20otázka%20na%20Slovensku.pdf.
KOREC, P., POPJAKOVÁ, D. 2019: Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. UK Bratislava, 218 s. Dostupné na: http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/nitra _priem_korec_popjakova_2019.pdf.
KRIVÝ, V. (nedatované). Výsledky volieb 1929 - 2012 za obce na Slovensku (databáza). Dostupné na: http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog.php .
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.
MADLEŇÁK, T. 2012: Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 - 2010). VEDA.
MAJO, J., KUSENDOVÁ, D. 2015. Náboženský atlas Slovenska. Dajama Bratislava. MIKUŠ, R. 2014: Politická diferenciácia územia Slovenska z pohľadu volebných preferencií. In Lauko a kol. Regionálne dimenzie Slovenska.
MLÁDEK, et al, 2006: Demogeografická analýza Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 222 s.
ŠPROCHA, B. a kol. 2019: Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia. INFOSTAT Bratislava - VDC, Prir.F. UK, SAV Prognostický ústav. http:// www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=16&Itemid=16 ŠPROCHA, B.,VAŇO, B., BLEHA, B. 2019: Kraje a okresy v demografickej perspektíve. Populačná prognóza do roku 2040. Infostat– VDC, PrirF. UK, SAV Prognostický ústav, http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=16&Itemid=16 Štatistický úrad SR, http://volby.statistics.sk/
Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s..
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach. Priebežná kontrola na cvičeniach sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou testu zameraného na overenie praktických zručností študenta s podielom na výslednom hodnotení 20 %. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s interaktívnou diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Po absolvovaní prvého bloku prednášok (vývoj územia, vývoj osídlenia, územno-správny vývoj, obyvateľstvo, sídla SR) sa uskutoční prvá písomná previerka (40 %) a po druhom bloku (výrobná a nevýrobná sféra SR) sa počas skúškového obdobia realizuje druhá písomná previerka (40 %). Obe písomné previerky tvoria skúšku, ktorej váha na výslednom hodnotení je 80 %. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (20 %) a skúšky (80 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia – cvičenia a obe písomné previerky dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni 51 %. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Vývoj územia Slovenska (história, vymedzenie hraníc, HG poloha Slovenska);
2. Vývoj územno-správneho členenia (etapy, tvorba nového zákona, súčasné územné a správne členenie, reforma verejnej správy);
3. Volebná geografia Slovenska (vývoj, regióny podľa účasti vo voľbách, preferencie v regiónoch podľa politických subjektov);
4. Vývoj osídlenia (sídelná štruktúra, urbanizácia, mestá);
5. Obyvateľstvo (vývoj, prirodzený a migračný pohyb, štruktúra podľa veku, národnosti, vzdelanosti, ekonomiky, religiozity);
6. Bytová výstavba a realitný trh;
7. Hospodárstvo SR (základné ekonomické ukazovatele – HDP, nezamestnanosť – ich priestorová diferenciácia);
8. Poľnohospodárstvo (vývoj a súčasný stav);
9. Ťažba a spracovanie surovín; Priemysel (vývoj a súčasný stav, priestorová a odvetvová štruktúra);
10. Doprava (vývoj a súčasný stav, základná charakteristika jednotlivých druhov dopravy);
11. Cestovný ruch (aktívny a pasívny, regionalizácia CR, charakteristika vybraných foriem CR); Domáci a zahraničný obchod (komoditná a teritoriálna štruktúra);
Cvičenia (Semináre): Cvičenia sú zamerané na praktické zvládnutie získaných vedomostí z jednotlivých oblasti HG SR v rámci priestorového usporiadania územia Slovenska. Študenti budú na hodinách vypracovávať pripravené pracovné listy na jednotlivé témy, ktoré budú nadväzovať na prednášky: poloha, vývoj územného a správneho členenia, administratívne členenie, obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel a doprava SR; v rámci ktorých budú aj usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie. AI bude slúžiť ako podpora pri vypracovávaní rôznych úloh, najmä však pri: analýze najnovších dát, tvorbe grafických výstupov (mapy, grafy, vizualizácie), formulovaní analytických záverov na základe spracovaných údajov. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami v kontexte geografického poznania Slovenska.
Cieľom predmetu je poskytnúť:
Vedomosti: Študenti získajú komplexné poznatky z jednotlivých oblastí humánnej geografie v rámci Slovenska ako celku i v jeho regiónoch. Študent spozná kľúčové informácie z oblasti HG SR a aj základnú priestorovú diferenciáciu skúmaných HG javov v regiónoch Slovenska. Absolventi predmetu získajú aktuálne poznatky o súčasnom stave a vývoji hospodárskych odvetví na Slovensku.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel a hospodárskych odvetví na Slovensku. Dokáže používať základné metódy používané v geografii na vyhodnotenie základných demografických a ekonomických ukazovateľov dostupných za Slovenskú republiku.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia a rozvoja vybraných HG javov na konkrétnom území v rámci SR. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu súčasného stavu a taktiež prognózy budúceho vývoja vybraných demografických a ekonomických ukazovateľov za SR.
CLIFFORD, N., COPE, M., GILLESPIE, T., FRENCH, S. 2016: Key Methods in Geography. London (SAGE). Strana: 89
DOWLING, R., LLOYD, K., SUCHET-PEARSON, S. 2015: Qualitative methods I: Enriching the interview. Progress in Human Geography, 1-8.
ĎURČEK, P., KOREC, P. 2018: K všeobecnému rámcu výskumných metódy v humánnej
geografii. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 62, 135-150.
FLOWERDEW, R., MARTIN, D. M. 2013: Methods in Human Geography. A guide for students doing a research project. London (Routledge).
HITCHINGS, R., LATHAM, A. 2020: Qualitative methods III: On different ways of describing our work. Progress in Human Geography, 1-10.
JOHNSTON, R. et al. 2019: Quantitative methods II: How we moved on – Decades of change in philosophy, focus and methods. Progress in Human Geography, 1-13.
KITCHIN, R. 2013: Big data and human geography: Opportunities, challenges and risks.
Dialogues in Human Geography, 3, 262-267.
ROCHOVSKÁ, A., BLAŽEK, M., SOKOL, M. 2007: Ako zlepšiť kvalitu geografie: O
dôležitosti kvalitatívneho výskumu v humánnej geografii. Geografický časopis, 59, 232-358-
ROCHOVSKÁ, A., KÁČEROVÁ, M., ONDOŠ, S. 2014: Výskumné metódy v humánnej
geografii a ich aplikácie (vysokoškolská učebnica). Bratislava (Unvierzita Komenského).
McGUIRK, M. P., O´NEILL, P. 2016: Using questionnaires in qualitative human geography. In Hay, I. (ed.): Qualitative Research Methods in Human Geography. Don Mills (Oxford University Press), pp. 246-273.
Udelenie záverečného hodnotenia študentovi je podmienené aktívnou účasťou na cvičeniach, z ktorých časť sa realizuje v teréne (max. 2 absencie, účasť na výučbe v teréne je povinná v plnom rozsahu). Záverečné hodnotenie sa študentovi udelí na základe úrovne zvládnutia práce s vybranými metódami humánnogeografického výskumu. Tú preukáže vo forme záverečnej správy z cvičení, ku ktorej priloží aj zostavené databázy.
Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer troch častí hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 50 %.
slovenský, anglický
Študenti sa oboznámia s plánovaním humánnogeografického výskumu, metódami zberu, analýzy, interpretácie dát. Prácu s vybranými metódami zberu údajov si osvoja cvičeniami v teréne. V rámci samostatnej práce následne na základe inštruktáže získané dáta analyzujú a graficky interpretujú.
Vedomosti: Študent je oboznámený so základnými metódami humánnogeografického výskumu vrátane zberu dát, ich analýzy, vyhodnocovania a interpretácie. Rozumie, aké metódy je možné využiť na konkrétne výskumné ciele.
Zručnosti: Študent je zorientovaný v aplikovateľnosti rôznych metód v humánnogeografickom výskume a je schopný zostaviť metodický rámec pre konkrétny výskumný cieľ. Študent v priebehu kurzu nadobudol praktickú skúsenosť s vybranými metódami zberu dát, ich analýzy a vyhodnocovania.
Kompetencie: Študent je kompetentný samostatne zostaviť metodologický rámec pre konkrétny humánnogeografický výskum. Vďaka praktickej skúsenosti s aplikáciou vybraných metód má prehľad o ich časovej náročnosti, vďaka čomu je schopný lepšie zvládnuť time management výskumu.
DAVIE, T. 2019: Fundamentals of hydrology. Routledge, London, 306 p.
DUB, O. 1960: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. Bratislava, 509 s.
HAN, D. 2011. Flood risk assessment and management. Bentham Science Publishers, 544 p.
RODDA, J. C., & ROBINSON, M. 2015: Progress in modern hydrology: past, present and future. John Wiley & Sons, 408 p.
TRIZNA, M. 2004: Klimageografia a hydrogeografia. Geografika, Bratislava 2004, 154 s.
TRIZNA, M. 1996: Cvičenia z hydrológie I. UK Bratislava, 78 s.
Hodnotenie je podmienené absolvovaním terénneho mapovania a výsledná známka je udelená na základe hodnotenia semestrálneho zadania, ktoré je venované výsledkom realizovaného hydrologického modelovania.
slovenský
Výučba bude prebiehať čiastočne v teréne, kde prebehne zber geopriestorových údajov potrebných pre doplnenie a overenie existujúcich údajových vrstiev vstupujúcich do hydrologického modelovania. V teréne sa študent oboznámi so základnými postupmi hydrometrovania ako aj merania batymetrie malého vodného toku. Zozbierané dáta budú využité pre prípravu vstupných údajových vrstiev a hydrodynamické modelovania, na základe ktorých bude vyhotovené semestrálne zadanie.
Vedomosti: Absolvent si rozšíri teoretické a praktické vedomosti spracovania a hodnotenia dát. Osvojí si komplexný pohľad na hydrologické procesy v krajine. Získa nové poznatky o pokročilých metódach spracovania dát a hydrodynamického modelovania.
Zručnosti: Absolvent získa zručnosti pri zbere a spracovaní hydrologických údajov a naučí sa realizovať hydrodynamické modelovania.
Kompetencie: Bude schopný samostatne vykonávať terénne merania a spracovať zozbierané dáta.
Zvládne analyzovať a interpretovať výstupy hydrologických modelov.
BAJJALI, W., 2023. ArcGIS Pro and ArcGIS Online: Applications in Water and Environmental Sciences. Cham: Springer Nature. ISBN 978-3-031-42227-0.
ESRI, 2025. ArcGIS Online Documentation. Dostupné na: https://doc.arcgis.com/en/arcgis-online/get-started/what-is-agol.htmč
LONGLEY, P.A., M. GOODCHILD, D. J. MAGUIRE, D. W. RHIND, 2010. Geographic Information Systems and Science. 3rd ed. Hoboken: Wiley & Sons, ISBN 978-0-470-72144-5.
NÉTEK, R., 2020. Webová kartografie – specifika tvorby interaktivních map na webu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-5827-4.
V priebehu semestra bude študent pracovať na semestrálnom zadaní, ktorého cieľom je navrhnúť a vytvoriť vlastnú webovú GIS aplikáciu. Súčasťou zadania je výber témy, návrh postupu zberu údajov, ich spracovanie a prezentácia výstupov formou interaktívnej aplikácie. Tému si študent volí samostatne po dohode s vyučujúcim. Výsledné hodnotenie je založené na prezentovaní a odovzdaní semestrálneho zadania. Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na cvičeniach a prezentácia záverečného semestrálneho zadania. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý neodovzdá semestrálne zadanie alebo neodprezentuje jeho vypracovanie. Pre záverečné hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100–91 bodov), B (90–81 bodov), C (80–71 bodov), D (70–61 bodov), E (60–51 bodov).
slovenský
1. Úvod, základná štruktúra a funkcionalita ArcGIS Online, štruktúra aplikácií
2. Tvorba a zdieľanie dát, migrácia dát medzi ArcGIS Pro a ArcGIS Online
3. Webové mapy, konfigurácia zobrazenia vrstiev (Map Viewer)
4. Tvorba webových mapových aplikácií prostredníctvom šablón (Instant Apps)
5-6. Práca s aplikáciami určenými na zber dát (Survey123, QuickCapture, Field Maps)
7. Mapovanie v teréne – testovanie vytvorených aplikácií
8. Spracovanie a vizualizácia zozbieraných údajov vo forme webovej mapy
9. Tvorba analytických prehľadov (Dashboards)
10. Tvorba tzv. príbehov s mapami pre prezentáciu výsledkov (StoryMaps)
11. Tvorba vlastnej webovej aplikácie (Experience Builder)
12. Prezentovanie semestrálneho zadania
Vedomosti: Študent získa vedomosti o princípoch fungovania webových GIS platforiem, dátovej štruktúre priestorových údajov a možnostiach ich zberu, spracovania, vizualizácie a prezentácie v prostredí ArcGIS Online s využitím nástrojov spoločnosti Esri.
Zručnosti: Absolvovaním predmetu si študent osvojí praktické zručnosti pre vytváranie interaktívnych webových máp a aplikácií, vrátane konfigurácie vrstiev, prípravy rozhraní pre zber údajov a nástrojov na ich analýzu a publikovanie.
Kompetencie: Študent bude kompetentný navrhnúť a samostatne realizovať tematický GIS projekt – od formulácie cieľa, cez návrh spôsobu zberu dát, ich spracovania až po zverejnenie výsledkov vo forme webovej aplikácie.
Bartoňová, M., Vítková, M. et al. (2016). Integrácia v škole: sprievodca predpismi a poradca riaditeľa školy v procese školskej integrácie. Brno: Masarykova univerzita.
Horňáková, M. (2014). Kroky k inkluzívnej škole. Ružomberok: Verbum.
Kováčová, B. (2019). S inklúziou od raného veku: dieťa s odlišnosťou a jeho vstup do kolektívu. Hliník nad Hronom: Reziliencia.
Lechta, V. (ed.). (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Vančová, A. et al. (2010). Základy integratívnej špeciálnej pedagogiky. Bratislava: IRIS.
Vašek, Š. (2011). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia.
Vorlíček, R. (2019). Jak se daří inkluzi u nás a na Slovensku?: Pohled do konkrétních základních škol. Červený Kostelec: Pavel Mervart.
Záborská, D. & Žaškovská, J. (2010). Individuálna integrácia žiakov so ŠVVP: príručka pre riaditeľov škôl o integrácii žiakov so zdravotným znevýhodnením. Bratislava: Raabe.
1. Vypracovanie odbornej eseje - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Integrácia. Integrovaný (začlenený) žiak so ŠVVP. Práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu). Povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP. Modifikácia výchovných a vzdelávacích metód. Integrácia ako tímová práca. Medzinárodné záväzky v integrácii.Inklúzia. Inklúzia ako filozofia, ktorá ovplyvňuje každé dieťa. Inklúzia ako moderný aspekt vo vzdelávaní. Inklúzia a jej prínos pre intaktných žiakov. Metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Inklúzia nie je integrácia.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať teoretické východiská inklúzie ako moderného aspektu súčasného vzdelávania. Rozlíšiť obsah pojmov integrácia a inklúzia. Poznať koncept individuálnej integrácie začleneného žiaka v školskom prostredí.
Zručnosti
Aplikovať metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Modifikovať výchovné a vzdelávacie metódy za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Uplatňovať povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP.
Kompetencie
Zdôvodniť význam inklúzie pre intaktných žiakov v školskom prostredí. Podporovať tímovú prácu v školskom prostredí za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Špecifikovať práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu).
Anderliková, L. (2014). Cesta k inkluzi: úvahy z praxe a pro praxi. Praha: Triton.
Bartoňová, M. & Vítková, M. (2016). Inkluze ve škole a ve společnosti jako interdisciplinární téma. Brno: Masarykova univerzita.
Kol. autorov. (2014). Pedagogický model inkluzívneho vzdelávania v základných školách. Prešov: MPC.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Sabo, R. & Pavlíková, O. (2011). Integrácia – podmienky, východiská, základné procesy Bratislava: MPC.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Tannenebergerová, M. (2016). Průvodce školní inkluzí aneb Jak vypadá kvalitní základní škola současnosti. Bratislava: Wolters Kluwer.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 60%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Inklúzia v edukačnom školskom prostredí. Inkluzívne školské prostredie a kvalita školy. Bariéry inklúzie v školskom prostredí. Podmienky realizácie inkluzívnej edukácie. Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí. Legislatívne východiská inkluzívneho vzdelávania. Autoevalvácia a hodnotenie podmienok edukácie. Metódy a nástroje zisťovania špecifických potrieb komunity, spoločenstva, triedy, žiaka. Možnosti modifikácie prístupu učiteľov a úprava podmienok edukácie na úrovni školy, triedy. Špecifické stratégie, metódy, podporné programy, opatrenia. Špecifiká prístupu učiteľov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Stručne vyjadriť obsah pojmov exklúzia, segregácia/separácia, integrácia, inklúzia. Definovať obsah pojmu inkluzívna edukácia. Opísať koncept individuálnej integrácie v prostredí základnej a strednej školy. Objasniť význam inklúzie v sekundárnom vzdelávaní.
Zručnosti
Diferencovať adekvátnosť postupov pre implementáciu koncepcie inkluzívneho vzdelávania do škôl. Diferencovať primerané metódy a nástroje na zisťovanie miery inklúzie v školskom prostredí.
Kompetencie
Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – reflexia edukačných podmienok pre realizáciu inkluzívnej edukácie. Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – tvorba individuálneho učebného plánu žiakov.
1.
Brukner, J. - Filip, J.: Poetický slovník. Mladá fronta, Praha 1997.
Wellek, R. - Warren, A.: Teorie literatury. Votobia, Olomouc 1996.
Žilka, T.: - Poetický slovník. Bratislava. Tatran, Bratislava 1984.
Hrabák, J. - Štěpánek, V.: Úvod do teorie literatury. PNS, Praha 1987.
Hrabák, J.: Poetika. Československý spisovatel, Praha 1973.
Rakús, S.: Poetika prozaického textu. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1995.
Sabol, J.: Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). UPJŠ, Prešov 1983.
Šklovskij, V. a kol.: Teória literatúry (výber z formálnej metódy). Pravda, BA 1971.
Harpáň, M.: Teória literatúry. ESA, Bratislava 1994.
Štěpánek, V.: Teorie literatury (učebnice pro pedagogické fakulty). SPN, Praha 1966.
Valček, Peter: Slovník literárnej teórie. A-J. VSSS, Bratislava 2000.
Vlašín, Š. a kol.: Slovník literární teorie. Československý spisovatel, Praha 1977.
Wellek, R. - Warren, A.: Teorie literatury. Votobia, Olomouc 1996.
Žilka, T.: - Poetický slovník. Bratislava. Tatran, Bratislava 1984.
Ďurišin, D.: Teória medziliterárneho procesu I. ÚSL SAV, Bratislava 1995.
2.
Aristoteles.: Poetika. Gryf, Praha 1993.
Bakoš, M.: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. SAV, Bratislava 1968.
Begiašvili, A. F.: Filozofie a poezie. Mladá fronta, Praha 1979.
Brabec, J. a kol.: Jak číst poezii. Československý spisovatel, Praha 1963.
Culler, Jonathan: Krátký úvod do literární teorie. Host, Brno 2002.
Culler, j.: Teorie lyriky. Praha: Karolinum 2020.
Eco, U. a kol.: Interpretácia a nadinterpretácia. Archa, Bratislava 1995.
Eco, U.: Meze interpretace. Karolinum, Praha 2004.
Milčák, M.: Subjekt a paradigma básnického textu. Levoča: Modrý Peter 2023.
Mistrík, J.: Dramatický text. Bratislava 1980.
Rakús, S.: Próza a skutočnosť. Smena, Bratislava 1982.
Rakús, S.: Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou. Modrý Peter, Levoča 1993.
Ricoeur, P.: Teória interpretácie: Diskurz a prebytok významu. Archa, Bratislava 1997.
Todorov, T.: Poetika prózy. Triáda, Praha 2000.
Zambor, J.: Báseň a ticho. NLC, Bratislava 1997.
Žirmunskij, V. M.: Problémy poetiky. Tatran, Bratislava 1969.
Žirmunskij, V. M.: Poetika a poezie. Odeon, Praha 1980.
Ďurišin, D.: Čo je svetová literatúra? Obzor, Bratislava 1992.
Andričík, M.: K poetike umeleckého prekladu. Modrý Peter, Levoča 2004.
Karpatský, Dušan: Malý labyrint literatury. Albatros, Praha 1997.
Krausová, N.: Rozprávač a románové kategórie. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1972.
Krupa, V.: Metafora na rozhraní vedeckých disciplín. Tatran, Bratislava 1990.
Lotman, J. M.: Štruktúra umeleckého textu. Tatran, Bratislava 1990.
Miko, F.: Hodnoty a literárny proces. Tatran, Bratislava 1982.
Miko, F.: Umenie lyriky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988.
Miko, F. a kol. Súradnice literárneho diela. Tatran, Bratislava 1986.
Miko, F.: Štýlové konfrontácie. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1976.
Vypracovanie seminárnej práce, aktívna účasť na seminároch.
SK
Vyučovanie môže prebiehať aj online formou prostredníctvom Teams alebo iných aplikácií, podrobnejšie informácie v elektronickej nástenke.
1. Čo je literatúra? Podmienky literatúry. Umelecká hodnota textu.
Literárna komunikácia. Textová typológia.
Pokus o všestrannú analýzu textu Michaely Procklovej Z denníka Cicušky Pipinky.
2. Parametre biblického textu. (Auerbach: Mimesis.)
Analýza úryvku biblického textu o prvých ľuďoch.
3. Komunikatívnosť a nekomunikatívnosť básnického textu.
Interpretácia a nadinterpretácia. Možnosti interpretácie, jej východiská
a obmedzenia. Czesław Miłosz: To. Julian Kornhauser: Hlava v zrkadle.
4. Mýtus a literatúra. Text a kontext. Mytológia. Súčasný básnický text a tradícia. Uvažovanie o textoch Zbigniewa Herberta s biblickými motívmi.
5. Mýtus a literatúra. Text a kontext. Mytológia. Súčasný básnický text a tradícia.
Uvažovanie o textoch Zbigniewa Herberta s motívmi z gréckej mytológie.
6. Literatúra a religiozita. Básnická transcendencia. Poetika releligiózneho
básnického textu. Báseň ako modlitba. Problém umeleckej hodnoty v náboženskej lyrike.
Franciszek Kamecki a jeho problematická náboženská poézia.
7. Poetika magického realizmu. Poetika hrôzy. Presah .
Fikcia a skutočnosť. Hľadanie únosnosti zobrazenia, autorská stratégia.
Prózy J. L. Borgesa.
8. Humor a absurdita v súčasnej próze. Poetika krátkeho prozaického textu.
Poetika absurdity. Skutočnosť a absurdita. Rudolf Sloboda.
9. Poetika humoru a absurdity v detskej literatúre.
Stanislav Rakús.
10. Literatúra a parafráza. Prerozprávanie. Detský príjemca (problém detského recipienta)?
Vplyv Andersena na autorskú rozprávku. Komparatistika, jej zmysel, úlohy a ciele.
Erik Groch: Dievčatko so zápalkami.
Schopnosť interpretovať umelecký text. Manifestácia hĺbkového porozumenia textu. Semióza básne. Schopnosť práce s významom, autorskou stratégiou a ozvláštňujúcimi postupmi. Dispozícia konfrontácie diferencovaných autorských poetík.
Kombinovaný typ vzdelávania.
Culler, Jonathan: Krátký úvod do literární teorie. Host, Brno 2002.
Culler, K.: Teorie lyriky. Praha: Karolinum 2020.
Eco, U. a kol.: Interpretácia a nadinterpretácia. Archa, Bratislava 1995.
Eco, U.: Meze interpretace. Karolinum, Praha 2004.
MILČÁK, Peter – MILČÁK, Marián (eds.): Ako sa číta báseň. Levoča : Modrý Peter, 2013.
MILČÁK, Peter – MILČÁK, Marián (eds.): Ako sa číta báseň II. Levoča : Modrý Peter, 2016.
Milčák, M.: Subjekt a paradigma básnického textu. Levoča: Modrý Peter, 2023.
Mistrík, J.: Dramatický text. Bratislava 1980.
Rakús, S.: Próza a skutočnosť. Smena, Bratislava 1982.
Rakús, S.: Medzi mnohoznačnosťou a presnosťou. Modrý Peter, Levoča 1993.
Ricoeur, P.: Teória interpretácie: Diskurz a prebytok významu. Archa, Bratislava 1997.
Todorov, T.: Poetika prózy. Triáda, Praha 2000.
Zambor, J.: Báseň a ticho. NLC, Bratislava 1997.
Žirmunskij, V. M.: Problémy poetiky. Tatran, Bratislava 1969.
Žirmunskij, V. M.: Poetika a poezie. Odeon, Praha 1980.
Ďurišin, D.: Čo je svetová literatúra? Obzor, Bratislava 1992.
Andričík, M.: K poetike umeleckého prekladu. Modrý Peter, Levoča 2004.
Karpatský, Dušan: Malý labyrint literatury. Albatros, Praha 1997.
Krausová, N.: Rozprávač a románové kategórie. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1972.
Krupa, V.: Metafora na rozhraní vedeckých disciplín. Tatran, Bratislava 1990.
Lotman, J. M.: Štruktúra umeleckého textu. Tatran, Bratislava 1990.
Miko, F.: Hodnoty a literárny proces. Tatran, Bratislava 1982.
Miko, F.: Umenie lyriky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988.
Miko, F. a kol. Súradnice literárneho diela. Tatran, Bratislava 1986.
Miko, F.: Štýlové konfrontácie. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1976.
Plesník, Ľ.: Pragmatická estetika textu. Nitra: Vysoká škola pedagogická 1995.
Zima, P.: Literární estetika. Olomouc: Votobia 1998.
Eco, U.: Od stromu k labyrintu. Praha: Argo 2012.
Ingarden, R.: Umělecké dílo literární. Praha: Odeon 1989.
Kristeva, J.: Polyfonie. Břeclav: Malovaný kraj 2008.
Macura, V.: Průvodce po světové literární teorii 20. století. Brno: Host 2012.Pišút, M. a kol.: Dejiny svetovej literatúry I, II. Osveta 1963.
Boor, J.: Dialektika dejín divadla. BA 1975.
Nezval, V.: Moderní básnické směry. Praha 1966.
Ďurišin, D.: Čo je svetová literatúra? Obzor 1992.
Maliti, E. a kol.: Symbolizmus v kontextoch a súvislostiach. SAV 1999.
Auerbach, E.: Mimesis.
Černý, V.: Kapitoly ze světové literatury.
Bachtin, M., M.: Problémy poetiky románu.
Vypracovanie seminárnej práce.
SK
Teams
1. Julian Kornhauser.
2. Štefan Strážay.
3. Jana Bodnárová.
4. Erik Markovič.
5. Ján Štrasser.
6. Karol Chmel.
7. Kamil Peteraj.
8. Eva Luka
9. Erik Groch
10. Pavol Suržin
11. Miroslav Válek
12. Ján Ondruš
Schopnosť interpretovať básnický text. Manifestácia hĺbkového porozumenia textu. Semióza básne. Schopnosť práce s významom, autorskou stratégiou a ozvláštňujúcimi postupmi. Dispozícia konfrontácie diferencovaných autorských poetík.
Základná literatúra:
Bónová, I. – Jasinská, L.: Jazyková kultúra nielen pre lingvistov. Košice: UPJŠ 2019. 100 s.
Krátky slovník slovenského jazyka. 4. vyd. Bratislava: Veda, 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X. [Online.]
Gianitsová-Ološtiaková, L. – Ološtiak, M. – Beláková, M.: Píšem bez chýb. Bratislava: Fragment 2013.
Krátky slovník slovenského jazyka. 5. vyd. Martin: Matica slovenská, 2020. 960 s. ISBN: 978-80-8128-261-4.
Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: VEDA 2013 (2000).
Slovník súčasného slovenského jazyka. A – G. Hl. red. K. Buzássyová – A. Jarošová. Bratislava: Veda, 2006. 1134 s. ISBN 978-80-224-0932-4. [Online.]
Slovník súčasného slovenského jazyka. H – L. Ved. red. A. Jarošová – K. Buzássyová. Bratislava: Veda, 2011. 1087 s. ISBN 978-80-224-1172-1. [Online.]
Slovník súčasného slovenského jazyka. M – N. Ved. red. A. Jarošová, Bratislava: Veda, 2015. 1100 s. ISBN 978-80-224-1485-2. [Online.]
Odporúčaná literatúra:
Dolník, J.: Teória spisovného jazyka (so zreteľom na spisovnú slovenčinu). Bratislava: VEDA 2010.
Dolník, J.: Základy lingvistiky. Bratislava, Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1999.
228 s.
Horecký, J. – Rácová, A.: Slovník jazykovedných termínov. Bratislava: SPN 1979.
Kráľ, Á: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin: Matica slovenská 2016. 424 s.
Mistrík, J. a kol.: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava, Obzor 1993. 513 s.
RONČÁKOVÁ, T. – VANDÁKOVÁ, Z.: Slovenčina v médiách. 111 z najčastejších jazykových chýb v novinárskych textoch. Ružomberok: VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity 2020.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
a) pravidelná účasť na seminároch,
b) príprava zo základnej literatúry,
c) vypracovanie priebežných zadaní,
c) vypracovanie seminárnej práce.
Podmienky záverečného hodnotenia:
a) priebežné zadania (40 %)
b) seminárna práca (60 %)
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.
slovenský
1. Jazyková norma a kodifikácia. Základné kodifikačné a normatívne príručky. Elektronická verzia slovenských slovníkov a ich používanie vo vzťahu k jazykovej norme.
2. Korektorské značky.
3. Ortografia interpunkčných znamienok s dôrazom na problémové javy (čiarka v jednoduchej vete a v súvetí, bodkočiarka a i.).
4. Jazyková korektúra a apretúra textu.
5. Jazyková korektúra administratívneho textu.
6. Jazyková korektúra odborného textu.
7. Jazyková korektúra vedeckého textu.
8. Jazyková korektúra publicistického textu.
9. Jazyková korektúra umeleckého textu.
10. Jazyková korektúra textu ako podkladu na hovorený prejav.
Komplexná obsahová náplň predmetu je každoročne zverejnená na elektronickej nástenke v AIS2, ako aj v tlačenej verzii sylabov predmetu.
Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom seminárov, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný samostatne jazykovo skorigovať štýlovo diferencované texty, uplatňujúc znalosti základných lingvistických disciplín, ako aj aplikovať platnú jazykovú normu a pri korigovaní textu adekvátne používať kodifikačné a normatívne príručky.
Literatúra:
Základná:
1. Sabol, J. – Sokolová, M. – Bónová, I.: Kultúra hovoreného prejavu. Prešov, Prešovská
univerzita 2005.
2. Pravidlá slovenskej výslovnosti. 3. vyd. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo
1996. 626 s.
Odporúčaná:
3. Dvončová, J. – Jenča, G. – Kráľ, Á.: Atlas slovenských hlások. Bratislava, Vydavateľstvo
SAV 1969. 108 s.
analýza ústneho prejavu,
hodnotenie (H) - test
slovenský jazyk
Stručná osnova predmetu:
1. Ortofonická, ortoepická a modulačná zložka ústneho prejavu.
2. Jazyková norma, kodifikácia, úzus.
3. Základné znaky slovenskej výslovnosti.
4. Hovorené slovo a jazyková kultúra. Zvuková kultúra, štýly výslovnosti.
5. Ortoepické javy na segmentálnej a suprasegmentálnej úrovni.
6. Diferenciácia zvukového stvárnenia prejavov v závislosti od komunikačnej situácie, jazykového štýlu a slohového postupu.
7. Odstraňovanie najfrekventovanejších ortoepických chýb v prehovoroch jednotlivcov.
8. Nonverbálne štylémy.
Kultivovanie rečových prejavov, zvyšovanie komunikačného účinku zvukovej reči expedienta na percipientov upevnením ortofonických, ortoepických a modulačných návykov.
SEDLÁK, Imrich: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava, Literárne informačné centrum, 2009
ČEPAN, Oskár: Kontúry naturizmu. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1977.
MAŠKOVÁ, Alla: Slovenský naturizmus v časopriestore. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov Bratislava, 2009.
SABOLOVÁ, Oľga: Kompozičné a sémantické súvzťažnosti umeleckej prózy. Prešov: Náuka, 1999.
GREGOREC, Ján: Výboje prózy (Štúdie z medzivojnovej literatúry). Bratislava, Slovenský spisovateľ 1962.
KUZMÍKOVÁ, Jana: František Švantner. (V zákulisí naturizmu). Bratislava: Veda, 2000.
KUZMÍKOVÁ, Jana (ed.): František Švantner. Život a dielo. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV, 2012.
SABOL, Ján – RUŠČÁK, František – SABOLOVÁ, Oľga: Interpretačné variácie umeleckého textu. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta, 2005.
ŠTEVČEK, Ján: Nezbadané prózy. Bratislava: Slovenský spisova-teľ, 1971.
ŠTEVČEK, Ján: Lyrizovaná próza. Bratislava: Tatran, 1973.
ŠTEVČEK, Ján: Poézia Chrobákovej prózy. Zost. Ján Števček. Bratislava: Tatran, 1977.
ŠTEVČEK, Ján: Odhalenie Nevesty hôľ. [Otázky naturizmu]. In: Literika, 1996, 1, 3-4, s. 17 – 23.
ŠTEVČEK, Ján – BAGIN, Albín: Obrazy a myšlienky (Niekoľko pohľadov na súčasnú slovenskú literatúru). Bratislava: Smena, 1979.
ŠÚTOVEC, Milan: Romány a mýty. Bratislava: Tatran 1982. 272 s. alebo
ŠÚTOVEC, Milan: Mýtus a dejiny v próze naturizmu. Bratislava: Literárne informačné centrum 2005.
a ďalšie tituly podľa zvolenej témy.
Čitateľská skúsenosť s vybranými umeleckými textami a priebežné osvojovanie si metód usmerňovanej analýzy a interpretácie vo vzťahu významu a výrazu.
Podrobné podmienky absolvovania predmetu sú aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Podmienky priebežného hodnotenia: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho. 2. Aktívna účasť na seminári.
Podmienky záverečného hodnotenia: odovzdanie seminárnej práce (riešenie heuristiky).
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: Vypracovanie zadania na požadovanej úrovni.
slovenský jazyk
Interpretačné sondy do vybraných diel autorov slovenskej medzivojnovej literatúry: Obsahové zameranie predmetu sa komplementárne prepája s povinným predmetom slovenská medzivojnová literatúra. Témy sa tvoria ako literárny projekt v intenciách konštruktivizmu po dohode so študentmi (podnet – návrh – plánovanie – realizácia).
PODNETY:
1. Spoločensko-politické a kultúrne podmienky vývinu literatúry medzi dvoma vojnami v poprevratovej poézii J. Jesenského - premeny poetiky.
2. Socialistický realizmus v medzivojnovej literatúre: poézia ľavicovo orientovaných autorov (F. Kráľ, J. R. Poničan, L. Novomeský)
3. Lyrický plán v románovej tvorbe P. Jilemnického: Víťazný pád.
4. Moderné smery na prelome 19. a 20. storočia a ich uplatnenie v medzivojnovom období (vzťah výtvarného a literárneho umenia).
5. Expresionizmus v románovej tvorbe J. Hrušovského, v prózach M. Urbana, J. C. Hronského a F. Švantnera.
8. Tvarovanie mýtu v prózach F. Švantnera: Kňaz/Prízraky.
Študent prepája teoretické poznatky o poetike avantgardných smerov v intenciách autorských postupov. Samostatne posudzuje kvalitu literárneho textu s primeranou argumentáciou, porovnáva výsledky (a)percepcie, umelecké metódy a konfrontuje názory literárnych kritikov s vlastnými výsledkami - prehodnocuje a vyvodzovanie argumentačne podložené závery.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20% hodnotenia)
2. Realizácia zadaní a prezentácia zadaní zameraných na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencii v oblasti komunikácie so zameraním zvlášť na komunikáciu učiteľa v prostredí školy. (80% hodnotenia)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
.
Základy komunikácie (princíp vysielač – prijímač, „povedané sa nerovná počutému“, „vnútorný dialóg“, pojem komunikácia), aktívne počúvanie (najdôležitejšie kritériá aktívneho počúvania), nedorozumenia (ako vznikajú nedorozumenia, ako nedorozumeniam predísť), reč tela (čo je reč tela, aktívna/pasívna reč tela, psychológia obliekania), znaky telesného vyjadrovania, nevýhody predstieraného telesného vyjadrovania, rozdiel medzi aktívnym a pasívnym telesným vyjadrovaním, rozvoj osobnosti (hlasy v nás, „dieťa vo mne“ – identifikácia vlastnej osobnosti). Základy asertívnej a nenásilnej komunikácie. Špecifiká komunikácie v prostredí školy.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti a informácie o základoch verbálnej aj neverbálnej komunikácie, chybách v komunikácii, asertívnej a nenásilnej komunikácii. Obsah predmetu bude obohatený o vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre prácu učiteľa.
Zručnosti: Študenti dokáže v praxi aplikovať nadobudnuté komunikačné spôsobilosti, dokáže aplikovať efektívne zásady a princípy komunikácie s druhými, je schopný predvídať a tým predchádzať prípadným nedorozumeniam, čo prispeje k rozvoju jeho sociálnych ale aj profesijných zručností.
Kompetencie: Študent nadobudne kompetencie efektívne komunikovať v pracovnom a osobnom živote, zvlášť v školskom prostredí.
1. JUNGER, J. et al. Turistika a športy v prírode. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied PU v Prešove. 2002. 267s. ISBN 80-8068-097-3.
2. MADARÁSOVÁ, J. 101 rád ako prežiť v prírode. Bratislava: Svojtka & Co, 2016. 128s. ISBN 9788081079436.
3. MCMANNERS, H. S batohem na zádech: jak přežít v přírodě. Bratislava: Slovo. 1996. 160s. ISBN 80-85711.
4. PAVLÍČEK, J. Člověk v drsné přírodě. 3. vyd. Praha: Práh. 2002. ISBN 8072520598.
5. WISEMAN, J. SAS: příručka jak přežít. Praha: Svojtka & Co. 2004. 566s. ISBN
8072372807.
Ukončenie: Absolvoval
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- priebežné plnenie všetkých úloh, ktoré sú vymedzené sylabom predmetu.
Slovenský
Cvičenia:
1. Zásady správania a bezpečnosti pri pohybe a pobyte v neznámom prírodnom prostredí
2. Príprava a vedenie túry
3. Objektívne a subjektívne nebezpečenstvo v horskom prostredí
4. Zásady hygieny a prevencie poškodenia zdravia v extrémnych podmienkach
5. Zakladanie ohňa
6. Pohyb v teréne, orientácia a navigácia
7. Improvizované prístrešky
8. Príprava stravy a filtrovanie vody
9. Zlaňovanie, tyrolský traverz
10. Presun raneného, prvá pomoc
Obsahový štandard:
Študent preukáže vedomosti a zručnosti z problematiky, ktorá je obsahovo daná sylabom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého študent:
- nadobudne poznatky v rámci bezpečného pobytu a pohybu v extrémnom prostredí prírody,
- získa teoretické vedomosti a praktické zručnosti spojené s riešením mimoriadnych a náročných situácií spätých so zachovaním ľudského života a minimalizáciou poškodenia zdravia,
- disponuje zručnosťou odolávať a čeliť situáciám spojených s prekonávaním prekážok,
- vie získané zručnosti aplikovať ako inštruktor pri vykonávaní letných telovýchovných kurzov pre deti a mládež v rámci rekreačného športu.
HOFIERKA, J., J. KAŇUK, M. GALLAY, 2014. Geoinformatika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-178-2.
VOŽENÍLEK, V. et al., 2011. Metody tematické kartografie - Vizualizace prostorových jevů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-24427-90-4.
SLOCUM, T.A., McMASTER, R.B., KESSLER, F.C., HOWARD, H.H. 2023. Thematic Cartography and Geovisualization: CRC Press/Taylor & Francis Group. ISBN 978-0-367-71270-9
LONGLEY, P.A., M. GOODCHILD, D. J. MAGUIRE, D. W. RHIND, 2010. Geographic Information Systems and Science. 3rd ed. Hoboken: Wiley & Sons. ISBN 978-0-470-72144-5.
PETERSON, G.N., 2014. GIS Cartography: A Guide to Effective Map Design, 2nd. ed. Boca Raton: CRC Press/Taylor & Francis Group. ISBN 13-978-4822-2067-4.
ROBINSON, A. H. et al., 1995. Elements of Cartography. 6th ed. Hoboken: Wiley & Sons. ISBN 0-471-55579-7.
HOJOVEC, V. et al., 1987. Kartografie. Praha: Geodetický a kartografický podnik v Praze. ISBN 29-621-87.
NOVÁK, V., Z. MURDYCH, 1988. Kartografie a topografie. Praha: SPN
PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2004. Počítačová tvorba tematických máp. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 80-223-2011-0.
PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2007. Aplikovaná kartografia. Bratislava: Geo-grafika.
Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z cvičení (30%) a záverečnej skúšky (70%). Hodnotenie z cvičení pozostáva z dvoch hodnotených praktických previerok, realizovaných v polovici a na konci semestra. Podmienkou úspešného absolvovania cvičení je tiež odovzdanie všetkých zadaných úloh spracovaných v súlade so stanovenými požiadavkami. Záverečná skúška je písomná na základe testu z teoretických vedomostí. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Prednášky:
1. Kartografia – postavenie v systéme vied, vývoj kartografie; mapa (definícia), geoinformatizácia kartografie, GeoAI a kartografia.
2. Digitálna reprezentácia objektov a javov v GIS-e - vektorový a rastrový formát.
3. Princípy zobrazovania Zeme do mapy (geoid, refer. a zobrazovacie plochy, súradnicové systémy), poludníky a rovnobežky, polárne kruhy a obratníky.
4. Kartografické skreslenia, klasifikácia kartografických zobrazení, jednoduché (azimutálne, kónické, cylindrické) a nepravé zobrazenia.
5. Kartografické zobrazenia použité v slovenskom štátnom mapovom diele, slovenské štátne mapové dielo (civilné, vojenské), ZB-GIS, nastavenie súradnicových systémov v GIS-e, ukážky.
6. Postup prác pri tvorbe topografických a tematických máp, mapovanie, používané prístroje, základné princípy geodetických metód, kartografická generalizácia.
7. Kartografické vyjadrovacie metódy - bodové, líniové a plošné javy.
8. Kartografické vyjadrovacie metódy - izolínie, kartogram, kartodiagram,...
9. Kartografické vyjadrovacie metódy – dazymetrická metóda, kartografická anamorfóza, dynamické javy...
10. Kompozícia mapy, obsah mapy, farby v mapách, popis máp, geografické názvoslovie, dizajn máp.
11. Tematické mapy rôznych mierok, atlasy, aplikácie, interpretácia máp.
12. Mapy na internete, mapové servery, webové mapové služby, online kartografické nástroje, Google Maps/Earth, Openstreetmaps, AI v kartografii.
Cvičenia:
1. Predstavenie obsahu predmetu, práca s analógovými mapami
2. Mierka mapy a meranie na mapách, orientácia pomocou mapy a kompasu
3. Predstavenie programu QGIS – inštalácia, štruktúra rozhrania, import rastrových a vektorových dát, vlastnosti a usporiadanie vrstiev
4. Základné nástroje na úpravu, selektovanie a export dát
5. Práca s atribútovou tabuľkou, pripojenie externej tabuľky
6. Definovanie súradnicového systému, kartografické zobrazenia v QGIS-e, georeferencovanie
7. Tvorba a editovanie vektorovej vrstvy
8. Princípy vyjadrovania bodových, líniových a plošných javov
9. Tvorba kartogramu, nastavenie intervalov
10. Tvorba kartodiagramu
11. Kompozícia mapy, nastavenie kompozičných prvkov mapy
12. Finálna tvorba mapového výstupu, export mapy a nastavenie parametrov výstupu
Vedomosti: Študent získa základné vedomosti z oblasti kartografie a geoinformatiky. Študent rozumie kartografickej a geoinformatickej terminológii, princípom zobrazovania Zeme do mapy, kartografickým skresleniam. Pozná viaceré kartografické zobrazenia používané v štátnom mapovom diele a v školských atlasoch. Je oboznámený s postupom prác pri vzniku topografických a tematických máp a pozná technológie, ktoré sa na tento účel v súčasnosti používajú. Má základné poznatky o kartografických vyjadrovacích metódach, spôsoboch tvorby mapy vrátane máp na internete.
Zručnosti: Študent sa naučí pracovať so softvérom QGIS. Študent vie vytvárať mapy v QGIS-e a vhodne používať bodové, líniové alebo plošné vrstvy na vyjadrenie geografických javov. Ovláda tvorbu mapového výstupu, export máp a nastavenie parametrov výstupu. Študent má zručnosti v kompozícii mapy – nastavenie kompozičných prvkov mapy a v tvorbe mapového výstupu. Študent vie použiť vhodný súradnicový systém v QGIS¬ e.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti pracovať v softvéri QGIS s rôznymi geodátami, vizualizovať ich a vytvoriť dátové vrstvy. Má schopnosti pre samostatnú tvorbu digitálneho mapového výstupu. Študent dokáže samostatne alebo v spolupráci v relevantnom pracovnom kolektíve odborne komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri tvorbe a využívaní GIS v rôznej aplikačnej praxi.
HOFIERKA, J., J. KAŇUK, M. GALLAY, 2014. Geoinformatika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-178-2.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., & RHIND, D. W. (2015). Geographic Information Science and Systems (4th ed.). Hoboken, NJ: John Wiley & Sons.
MIKLÍN, J., DUŠEK, R., KRTIČKA, L., KALÁB, O. Tvorba map. Ostravská univerzita,
2018, ISBN: 978-80-7599-017-4.
PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2007. Aplikovaná kartografia. Bratislava: Geo-grafika.
VOŽENÍLEK, V. et al., 2011. Metody tematické kartografie - Vizualizace prostorových jevů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-24427-90-4.
QGIS Training Manual – dostupné online: https://docs.qgis.org/3.40/en/docs/training_manual/index.html
Hodnotenie predmetu je založené na priebežnom hodnotení praktických úloh a záverečnom preverení praktických zručností. Priebežné hodnotenie sa realizuje na základe odovzdaných výstupov zadaní. Podmienkou úspešného absolvovania cvičení je odovzdanie všetkých zadaných úloh. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia získa menej ako 51 bodov zo 100. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Predmet je zameraný na prácu v softvéri QGIS a zahŕňa témy: práca s rôznymi zdrojmi a formátmi priestorových dát, tvorba a editovanie vektorových vrstiev prostredníctvom rozšírenej ponuky nástrojov, geokódovanie, pokročilá tvorba mapových výstupov pre humánnogeografické a fyzickogeografické dáta s využitím metód tematickej kartografie, tvorba lokalizačných máp, pridanie súradnicovej siete do mapy, pokročilé nastavenia jednotlivých kompozičných prvkov a popisov v mape, pokročilé nastavenia mapových znakov, spracovanie a zobrazenie rastrových dát, 3D zobrazenie, aplikácia vybraných kartografických metód vizualizácie.
Vedomosti: Hlavnými vzdelávacími výstupmi sú rozšírené vedomosti o funkcionalite a využití GIS technológií pre spracovanie, vizualizáciu a kartografickú reprezentáciu priestorových dát.
Zručnosti: Študenti získajú praktické skúsenosti s prácou v GIS softvéri, osvoja si metódy spracovania a vizualizácie priestorových dát a využívanie rôznych zdrojov geografických informácií
Kompetencie: Absolvovaním predmetu budú študenti kompetentní spracovávať a vizualizovať geopriestorové dáta formou pokročilejších mapových výstupov a voliť vhodné kartografické metódy ich reprezentácie.
rozšírenie a prehĺbenie odbornej terminológie, schopnosť zaujať teoretický postoj k literárnemu dielu i k literárnoteoretickej štúdii, interpretácia vybraných textov
Brukner, J. - Filip, J.: Poetický slovník. Mladá fronta, Praha 1997.
Compagnon, Antoine: Démon teórie. Kalligram, Bratislava 2006.
Culler, J.: Teorie lyriky. Praha: Karolinum 2020.
Harpáň, M.: Teória literatúry. ESA, Bratislava 1994.
Hrabák, J.: Poetika. Československý spisovatel, Praha 1973.
Milčák, M.: Subjekt a paradigma básnického textu. Levoča: Modrý Peter 2023.
Rakús, S.: Poetika prozaického textu. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1995.
Sabol, J.: Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). UPJŠ, Prešov 1983.
Valček, P: Slovník literárnej teórie. A-J. VSSS, Bratislava 2000.
Vlašín, Š. a kol.: Slovník literární teorie. Československý spisovatel, Praha 1977.
Wellek, R. - Warren, A.: Teorie literatury. Votobia, Olomouc 1996.
Welsh, Wolfgang. 1993. Estetické myslenie. Bratislava: Archa, 1993.
Zajac, P.: Sondy do slovenskej prózy. Levoča: Modrý Peter 2025.
Žilka, T.: Poetický slovník. Bratislava. Tatran, Bratislava 1984.
úvod do štúdia literatúry
aktivita a test
aktivita, test
súčet bodov z hodnotenia aktivity a testu
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
SK
MS Teams ako prípadný alternatívny spôsob vzdelávania
SYLABUS PREDMETU
Kód: KSK KAPITOLY Z TEÓRIE LITERATÚRY (PV)
Študijný odbor: 2.1.27 Slovenský jazyk a literatúra
Odporúčaný rozsah výučby:
Týždenný: 0/2 Za obdobie štúdia: 28
Podmieňujúce predmety: úvod do štúdia literatúry
Spôsob hodnotenia a ukončenia štúdia predmetu: test
Priebežné hodnotenie:
Záverečné hodnotenia:
Cieľ predmetu:rozšírenie a prehĺbenie odbornej terminológie, schopnosť zaujať teoretický postoj k literárnemu dielu i k literárnoteoretickej štúdii, interpretácia vybraných textov
Stručná osnova predmetu:
- semiotická podstata literatúry
- vzťah diela a skutočnosti
- poézia a hudba
- vzťah lyriky a textov populárnej piesne
- poetika poviedky
- vzťah látky a témy v prozaickom diele
- literatúra a humor
- otázky literárneho gýča
- špecifiká rozhlasovej hry
- komplexná literárna interpretácia
Obsah seminárov a cvičení:
1. Semiotická podstata literatúry. Báseň a skutočnosť
2. Poézia a hudba. Text populárne piesne
3. Poetika poviedky. Vzťah látky a témy v prozaickom diele
4. Literatúra a humor
5. Otázky literárneho gýča
6. Rozprávač a postava
7. Špecifiká rozhlasovej hry
8.- 9. Komplexná literárna interpretácia poviedky Jevhena Hucalu Súmrak
10.-11. Komplexná literárna interpretácia poviedky Stanislava Rakúsa Pieseň o studničnej vode
12. Komplexná literárna interpretácia poviedky Franza Kafku Premena
Povinná literatúra
1. Harpáň, M.: Teória literatúry. ESA, Bratislava 1994.
2. Hrabák, J.: Poetika. Československý spisovatel, Praha 1973.
3. Rakús, S.: Poetika prozaického textu. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1995.
4. Sabol, J.: Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). UPJŠ, Prešov 1983.
5. Wellek, R. - Warren, A.: Teorie literatury. Votobia, Olomouc 1996.
Nepovinná literatúra
1. Brukner, J. - Filip, J.: Poetický slovník. Mladá fronta, Praha 1997.
2. Compagnon, Antoine: Démon teórie. Kalligram, Bratislava 2006.
3. Ďurišin, D.: Teória medziliterárneho procesu I. ÚSL SAV, Bratislava 1995.
4. Hrabák, J. - Štěpánek, V.: Úvod do teorie literatury. PNS, Praha 1987.
5. Štochl, Miroslav: Teorie literární komunikace. Akropolis, Praha 2005.
6. Timofejev, L. I. - Turajev, S. V.: Slovník literárnovedných termínov. Slovenský spisovateľ,
Bratislava 1981.
7. Valček, P: Slovník literárnej teórie. A-J. VSSS, Bratislava 2000.
8. Vlašín, Š. a kol.: Slovník literární teorie. Československý spisovatel, Praha 1977.
9. Žilka, T.: Poetický slovník. Bratislava. Tatran, Bratislava 1984.
Domáce zadania a projekty
Referáty zo odbornej literatúry k daným témam a samostatné interpretačné výstupy.
Hodnotenie a klasifikácia
Priebežné hodnotenie: test Termín realizácie (týždeň) Max. počet bodov Potrebný počet bodov
12. 100 60
Výsledné hodnotenie:
Stupeň Počet bodov
A 87 – 100
B 77 – 86
C 69 – 76
D 61 – 68
E 56 – 60
FX 55 a menej
Hviezdoslav ako automýtus.
Tatarka alebo démon pátosu.
Autentickosť a štylizovanosť v slovenskej literárnej tradícii.
(L: Mikula, V.: Od baroka k postmoderne. LCA 1997.)
Látka, téma, problém tvar.
(L: Rakús, S.: Poetika prozaického textu. Náuka, Prešov 2004.)
Súčasný vedecký obrat a literárna veda.
Pokus o pulzačnú estetiku.
Žánre ako formy videnia a chápania sveta.
Komickosť ako prejav slobodného subjektu.
Modely detskej literatúry.
Lyrika a texty populárnej piesne.
Tvorivosť prekladu.
(L: Zajac, P.: Pulzovanie literatúry. SS 1993.)
Fyziognómia lyriky.
Estetický princíp lyriky.
Etuda o súčasných problémoch poézie.
Od obrazu k zmyslu.
(L: Miko, F.: Umenie lyriky. SS 1988.)
Naratívní diskurz.
(L: Kubíček, T., Hrabal, J., Bílek, A., P.: Naratologie. Strukturální analýza vyprávění. Dauphin, Praha 2013.)
Lyrický styl: Rozpomínání.
Epický styl: Představování.
Dramatický styl: Napětí.
Lyrika a lyrično.
Nástin normativní poetiky.
Umění interpretace.
(L: Steiger, E.: Poetika, Interpretace, styl. Triáda, Praha 2008.)
Rozšírenie a prehĺbenie odbornej terminológie, schopnosť zaujať teoretický postoj k literárnemu dielu i k literárnoteoretickej štúdii, interpretácia vybraných textov. Základy tvorby odborného literárnovedného textu.
(Prípadná kombinovaná výučba.)
súčet bodov z hodnotenia aktivity a testu
ANDĚL. J. 1998: Kultúrní geografie. UJEP Ústí nad Labem, 146 s.
ANDERSON, K. et al. 2003: Handbook of cultural geography. 601 p.
BARŠA, P. 1999: Politická teorie multikulturalismu, CDK.
BERGMAN, E. F. 1995: Human Geography. Cultures, Connections and Landscapes. Prentice Hall, Engewood Cliffs.
BONNEMAISON, J. 2005: Culture and Space. I. B. Tauris.
DIAMOND, J. 1997: Guns, germs and steel: the fates of human societies. Norton & co., New York.
DIAMOND, J. 2019: Otrasy – Ako národy riešia svoje krízy. Premedia, 408 s.
DOSTÁL, P. 1999: Ethnicity, mobilization and territory: an overview of recent experien-ces. Acta UC, Geographica, XXXIV, 1, s. 45-58.
HEŘMANOVÁ, E., CHROMÝ, P. a kol. 2009: Kulturní regiony a geografie kultury. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., 292-301.
KRUPA, V., GENZOR, J. 1996: Jazyky sveta v priestore a čase. Veda, SAV Bratislava, 356 s.
MACDONALD, F., MASON, A. 2009: Kultúra ľudstva. Ottova encyklopédia. Ottovo nakladatelství, s. r. o. Praha, 256 s.
MURRAY, W, E. 2006: Geographies of Globalization. Routledge Contemporary Human Geography. Routledge Taylor & Francis Group London and New York, 32 s.
ROGERS, A. 1994: Lidé a kultúry. Nakladatelský dům Praha, 256 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenie: Na začiatku semestra budú študentom zadané témy referátov charakteru eseje, ku ktorým vypracujú a prednesú prezentáciu (hodnotenie minimálne 16 b., maximálne 30 b.). Účasť na cvičeniach – povolené sú maximálne 2 absencie. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka (minimálne 36 b., maximálne 70 b.) Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Kultúrna geografia – objekt a predmet štúdia, pomocné disciplíny.
2. Difúzia kultúry, nositelia a prenášači kultúry.
3. Koncepcie kultúry v geografii.
4. Písmo a jazyk ako kultúrne fenomény.
5. Globalizácia, kultúra a civilizácia.
6.-7. Kultúrne regióny sveta – Africký kultúrny región, Blízkovýchodný kultúrny región, Východoázijský kultúrny región, Indický kultúrny región, Latinskoamerický kultúrny región, Západný kultúrny región.
8. Kultúrna geografia SR – kultúrne regióny SR, charakteristika vybraných elementov kultúry v SR.
9. Kultúra práce – práca, zamestnanie, identita a ekonomická transformácia.
10. Národné krízy – ako rôzne národy riešia krízy?
11. Pútnické miesta a rozvoj cestovného ruchu.
12. Spotreba a kultúra. Hromadná spotreba a globálna kultúra.
13. Kultúrna krajina: vplyv človeka na životné prostredie. Prečo sa história ľudstva vyvíjala vo svete tak rozdielne?
14. Alternatívne kultúry, marginálne kultúry. Kultúrne hnutia a konflikty vo svete.
Cvičenia: Ich úlohou bude na základe nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie. V rámci samostatnej práce doma študenti vypracujú referát vo forme eseje na zadanú aktuálnu kultúrnogeografickú tému. Seminárnu prácu študenti odprezentujú a následne prebehne diskusia spolu s ostatnými študentmi a vyučujúcim.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o objekte a predmete výskumu kultúrnej geografie, jej hlavných teoretických východiskách a metódach. Študent sa oboznámi s priestorovými dimenziami kultúry, kultúrnych javov a procesov na svetovej, mezoregionálnej aj mikroregionálnej úrovni. Identifikuje kultúrnu krajinu, jej prvky, javy i procesy a možnosti typizácie kultúrnogeografických fenoménov sveta, jednotlivých krajín a regiónov.
Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o jednotlivých kultúrnych elementoch v príčinných súvislostiach s geopolitickými, demografickými, sociálnymi či ekonomickými javmi. Je schopný samostatne aj v tíme pracovať s tematickými databázami, analyzovať ich a z analýzy vyvodzovať relevantné závery. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike kultúrnej geografie. Výsledky analýz dokáže správne interpretovať, dokáže identifikovať a rozlíšiť korelácie a kauzality geografických javov súvisiacich s kultúrou.
Literatúra
Povinná:
P. Mihálik: Kapitoly z filmovej teórie. Bratislava, 1983
J. Pašteka: Estetické paralely umenia, Bratislava, 1977
P. Getlík: Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám, 2022
Odporúčaná:
J. Boček: Kapitoly o filmu. Praha, 1968
J. Škvorecký: Všichmi ti bystří mladí muži a ženy. Praha, 1991
V.Macek, J.Paštéková: Dejiny slovenskej kinematografie. Bratislava, 1997
BORDWELL, D. 1985. Narration in the Fiction Film. Madison : University of
Wisconsin Press, 1985. 370 s. 978-80-8907-853-0
BUBENÍČEK, P. Filmová adaptace: Hledání interdisciplinárního dialogu. In: ILUMINACE. 2010, roč. 22, č. 1, s. 7 – 21. ISSN 0862-397X.
BUBENÍČEK, P. Zásahy adaptace: Kestudiuliteraturyve filmu. In: Česká literatura. Časopis pro literárnívědu. Praha: ÚČLAV ČR, 2013, roč. 61, č.2, s. 156-182. ISSN 0009- 0468.
BLUESTONE, G. Novels into film. Baltimore: Johns Hopkins University Press, 1957. 237 s.
ELLIOTT, K. Rethinking the Novel/Film Debate. Cambridge: Cambridge University Press, 2003. 302 s. ISBN 0-521-818443
GETLÍK, P. Pohyb ku kognitívnym adaptačným štúdiám: Adaptácia ako hra. Košice: UPJŠ v Košiciach. 2022
HUTCHEONOVÁ, L. Co se děje při adaptaci? In: ILUMINACE. 2010, roč. 22, č. 1
HUTCHEONOVÁ, L. Teória adaptácie. Brno: JAMU, 2012. 246 s. ISBN 978-80-7460- 027-2.
LEITCH, T. Film Adaptation and Its Discontents. From Gone with the Wind. Passion of the Christ. Baltimore: The Johns Hopkins University Press, 2007.
MONACO, J. 2004. Jak číst film. 1. vyd. Praha: Albatros, 2004. 735s. ISBN 978-80-00-
01410-4.
MRAVCOVÁ, M. 1990. Literatura ve filmu. 1. vyd. Praha: Melantrich, 1990. 188 s.
PAŠTEKA, J. 2005. Spätný pohľad bez kamery. Bratislava : Veda, 2005. 277 s. ISBN
809685142X
SABOL, J. Medzi literatúrou, filmom a divadlom. Genologické poznámky k interakcii literárnych, filmových a divadelných postupov v umeleckom diele. Košice: FF UPJŠ, 2014. 132 s. ISBN 978-80-8152-222-2
Genologické výchidská pri definícii literárneho textu: lyrické, epické dramtaické. Presah druhových kategórií do filmového útvrau. Problematika filmových adaptácií literárnych diel.
Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na seminároch
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho. (prípustné 2 absencie bez náhrady alebo 3 s náhradou, 1 seminárna práca).
2. Aktivita na seminári.
3. Ústna prezentácia na vybranú tému adaptácie alebo adaptačného javu (5-10 min.)
3. Analýza adaptácie alebo adaptačného javu (3-6 normostrán)
Zvládnutie podmienok hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 60 %.
Priebežná komunikácia v rámci predmetu prebieha v skupine predmetu v aplikácii MS Teams.
slovenský jazyk
01. – 02. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Literatúra, film, divadlo: paralely, rozdiely
03. – 04. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Špecifiká filmovej narácie
05. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Problematika mizanscény vo filme a divadle
06. – 07. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Problém adaptácie literárneho diela
08. – 09. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Postavenie postavy, hrdinu v literatúre a vo filme
10. – 11. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Čas a priestor v literatúre a vo filme
12. Téma:
Stručný obsah (kľúčové otázky, pojmy):
Maska v divadle a vo filme
Genologické výchidská pri definícii literárneho textu: lyrické, epické dramtaické. Presah druhových kategórií do filmového útvrau. Problematika filmových adaptácií literárnych diel.
1. Vedomosti: Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce z podstaty adaptačného procesu, v ktorom sa tvoria umelecké produkty v komplikovaných intertextuálnych vzťahoch.
2. Zručnosti: Bude schopný vnímať adaptácie nie iba v rozšírenej logocentrickej metafore intersemiotického prekladu, ale v novších súvislostiach adaptácie ako privlastnenia či revízie.
3. Profesijné kompetencie: Bude ovládať základné adaptologické modely, ktorých znalosť mu pomôže identifikovať adaptácie v širšom koncepte teórie repetície. Bude môcť efektívnejšie využiť rôznorodé motivačné formy výučby literatúry bez toho, aby neprimerane nahrádzal literárnu teóriu filmovou. Dokáže lepšie pripraviť/zhodnotiť scenár adaptovaného diela.
4. Prenositeľné kompetencie: Dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté poznatky, štrukturovať výsledky štúdia a formulovať vlastné závery.
Záverečné hodnotenie: interpretácia (referát) adaptácie literárneho diela
1. JUNGER, J. et al. Turistika a športy v prírode. Prešov: FHPV PU v Prešove. 2002. ISBN 8080680973.
Internetové zdroje:
1. STEJSKAL, T. Vodná turistika. Prešov: PU v Prešove. 1999.
Dostupné na: https://ulozto.sk/tamhle/UkyxQ2lYF8qh/name/Nahrane-7-5-2021-v-14-46-39#!ZGDjBGR2AQtkAzVkAzLkLJWuLwWxZ2ukBRLjnGqSomICMmOyZN==
Ukončenie: Absolvoval
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- úspešné zvládnutie zadaných praktických ukážok: nosenie kanoe, nastupovanie a vystupovanie do kanoe, vyberanie plavidla z vody, pádlovanie.
Slovenský jazyk
1. Hodnotenie obťažnosti vodných tokov
2. Bezpečnostné zásady pri splavovaní vodných tokov
3. Zostavovanie posádok
4. Praktický výcvik s nenaloženým kanoe
5. Nosenie kanoe
6. Položenie kanoe na vodu bez dotyku s brehom
7. Nastupovanie
8. Vystupovanie
9. Vyberanie plavidla z vody
10. Kormidlovanie technika vypáčenia
- (na rýchlych tokoch)
- technika odťahovania
11. Prevrátenie
12. Povely
Obsahový štandard:
Študent počas preukáže zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný sylabom predmetu a povinnou literatúrou.
Výkonový štandard:
Preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní schopný:
- aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a v praxi,
- aplikovať základné zručnosti z ovládania plavidla na tečúcej vode,
- zvoliť správny výber vhodného miesta na táborenie,
- pripraviť adekvátnu materiálnu výbavu k táboreniu.
Objasniť vzťah literatúry a folklóru. Definovať metódy výskumu, špecifiká žánrov a poetiky ľudovej slovesnosti a poukázať na variantnosť a invariantnosť v ľudovej slovesnosti. Charakteristika obradového a kalendárového cyklu (zvykoslovie) na Slovensku. Interpretácia a analýza textov ľudovej slovesnosti. Synkretizmus ľudového umenia.
Briškár, J.: Elementárne situácie v literatúre. Levoča: Modrý Peter, 2005.
Burlasová, S.: Vojenské a regrútske piesne. Bratislava: VEDA.
Czambel, S.: Slovenské ľudové rozprávky. Martin: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1959.
Droppová, Ľ.: Folklór a folkloristika na prahu milénia. Bratislava: ARM, 2000.
Gašparíková, V.: Slovenské ľudové rozprávky (1., 2., 3. zväzok). Bratislava: VEDA, 1993–2004.
Hlôšková, H.: Folklór v kontextoch. Bratislava: SAV, 2005.
Hvišč, J.: Trojrozmernosť balady. In: Národopis. Bratislava: VEDA, 1984, č. 1, roč. 32.
Kraus, C.: Slovenská romantická balada. Bratislava: SAV, 1966.
Leščák, M. – Sirovátka, O.: Folklór a folkloristika. Bratislava: Smena, 1982.
Liba, P.: Literatúra a folklór. Príspevok k literárnemu folklorizmu. Nitra: Pedagogická fakulta, 1991.
Marčok, V.: O ľudovej próze. Bratislava: Mladé letá, 1978.
Melicherčík, A.: Slovenský folklór. Bratislava: SAV, 1959.
Michálek, J.: Pavol Dobšinský a jeho miesto v slovenskej kultúre. In: Pohľady do vývinu slovenského jazyka a ľudovej kultúry. Bratislava: SAV, 2008.
Milčák, P.: Postava a jej kompetencie v rozprávkovom texte. Levoča: Modrý Peter, 2006.
Minárik, J.: Hory, hory, čierne hory. Bratislava: SPN, 1973.
Popovič, A.: Interpretácia ľudovej balady. In: Národopis. Bratislava: VEDA, 1984, č. 1, roč. 32.
Propp, V. J.: Morfologie pohádky a jiné studie. Jinočany: H&H, 1999.
Šutor, L.: Využitie metód sociokultúrnej antropológie pri výskume slovesného folklóru (Prípad čarodejnej rozprávky) [elektronický zdroj]. In: Metodologické inšpirácie v literárnovednom výskume 2. Košice: UPJŠ, 2018.
Šutor, L.: Eurázijské kultúrne kontexty slovenskej ľudovej čarodejnej rozprávky. In: Anthropologia Integra, roč. 12, č. 1 (2021), s. 37–43.
Šutor, L.: Literárna antropológia. In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. Fintice: FACE, 2023.
Šutor, L. (ed.): Ľudová rozprávka v súvislostiach [elektronický zdroj]. Košice: ŠafárikPress UPJŠ, 2023.
Šutor, L.: Kozmológia čarodejných príbehov (ľudová rozprávka medzi kultúrou a umením). Košice: ŠafárikPress UPJŠ, 2024.
Šutor, L. Antropologické východiská narácie. In: Dynamika a podoby naratívneho folklóru a naratívnej literatúry. Trnava : Filozofická fakulta, 2025.
Zilynskyj, O.: Slovenská ľudová balada v interetnickom kontexte. Bratislava: VEDA, 1978.
Samostatná a aktívna práca s umeleckými artefaktami, vypracovanie odborného referátu, test;
Aktívna účasť na seminári. Samostatná a aktívna práca s umeleckými artefaktami (textami a audio-vizuálnym materiálom). 30 %
Priebežné hodnotenie (z prečítaných textov). 10 %
Záverečný test z teoretických okruhov a interpretácie textov. 60 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 % .
slovenský jazyk
- Ľudová slovesnosť a folklór.
- Žánre ľudovej slovesnosti, vzťah variantného a invariantného v ľudovej slovesnosti (povesť, legenda, rozprávka). Základné pojmy – ľudové umenie, folklór; folkloristika, folklór a ľudová slovesnosť.
- Folkloristika ako interdisciplinárna veda. Antropológia umenia, literárna veda, etnografia.
- Vzťah ľudovej slovesnosti k umeleckej literatúre.
- Umenie, tradícia, folklór, členenie. Kalendárový obradový cyklus (vynášanie Moreny, stavanie májov, jánske zvyky, dožinky, na Ondreja, Luciu a i.). Ľudové divadlo (obradové, vianočné a martýrske hry). Rodinný kalendárový cyklus (narodenie, krstiny, pohreb). Rodinný kalendárový cyklus (svadba).
- Motivické špecifiká jednotlivých vývinových období ľudovej slovesnosti. Členenie ľudovej slovesnosti; motivicko-tematické špecifiká vývinu období ľudovej slovesnosti.
- Interpretácie textov slovenskej ľudovej čarodejnej rozprávky.
1. Vedomosti: Študent získava vedomosti z okruhu problematík komparácie literatúry a orálneho folklóru. Pozná poetologické a estetické znaky ľudovej slovesnosti v jej systémovej podobe aj v podobe jednotlivých žánrov. Dokáže sa orientovať v metódach a teóriách výskumu piesňového a prozaického folklóru. Je dobre oboznámený so slovenským rozprávkovým materiálom a jeho domácim výskumom.
2. Zručnosti: Študent dokáže pracovať s medzinárodnými katalógmi folklórnych látok a motívov. Vie – v teoretickej a praktickej rovine – pracovať s variantnosťou a invariantnosťou ľudovej slovesnosti. Je schopný samostatne analyzovať a interpretovať všetky žánre ľudovej lyriky, epiky a drámy (s dôrazom na čarodejnú rozprávku).
3. Profesijné kompetencie: Absolvent predmetu získava odborné kompetencie v oblasti slovesného folklóru v širších kontextoch ľudovej kultúry. Svoje znalosti a zručnosti dokáže uplatniť napríklad v národných centrách tradičnej kultúry a v mediálnych redakciách zameraných na folklór.
4. Prenositeľné kompetencie: Absolvent predmetu získa kompetenciu pri práci s archaickými žánrami (mýtmi, náboženskými príbehmi atď.), ktoré majú svoju špecifickú obraznosť a noetiku. Dokáže pracovať so znalosťami z obradového a kalendárového cyklu (zvykoslovia) na Slovensku so zameraním na jeho slovesnú zložku. Dokáže interpretovať ľudové artefakty v ich súčasných a tradičných významových súvislostiach.
1. Záverečná práca – rozbor poetiky a sémantiky vybraného žánru ľudovej slovesnosti;
2. Test
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. Teorie, metody, aplikace. Vydavateľstvo, Grada, 2019
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie zadaní v stanovenom termíne na vybranú tému. (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Spory a ich príčiny (Druhy sporov, Vonkajšie vplyvy, Vedieť odhaliť príčiny vzniku sporov), Vznik sporu (Úrovne diania sporov, Varovné signály eskalácie, Stratégie na odstránenie eskalácií, Vedieť vysvetliť stupne eskalácie; Ako pristúpim k vzniknutému sporu?) Metódy spracovania sporov (Oslovenie sporov, Stratégie spracovania sporov, Diskusia o spore, Iniciatívy na ukončenie sporu, Vedieť , ako vzniknutý spor spracovať a aj ho efektívne vedieť ukončiť), Riešenie sporov (Možnosti, verejný boj, skrytý boj, odloženie na neurčito, zhodnutie sa, „Fair play“, kompromis, kooperácia, kapitulácia, útek alebo rozchod), Prevencia (Štruktúry, ktoré produkujú spory, Zmysel a účel sporov, Fázy a kroky spracovania sporov, Čo znamená kladná podniková kultúra? Spor je podnet ku zmene)
Vedomosti: Úspešné uvládnutie a preukázanie vedomostí z oblasti manažmentu pri konfliktoch a ovládanie základných pravidiel.
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Zručnosti: Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu jednotlivca v rôznych konfliktných situáciách. Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť vlastné vnútorné zdroje, kompetencie ale aj obmedzenia a slabé miesta, ktoré priamo súvisia zo zvládaním konfliktov. Študent dokáže aplikovať teoretické poznatky a princípy riešenia konfliktov do každodenných situácií.
Kompetencie: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu: a) vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa manažmentu konfliktov; b) porozumieť základným pravidlám a dynamike vzniku, priebehu a ukončeniu konfliktu; c) aplikovať poznatky do praxe, napr. v školskom prostredí; d) aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa. Získajú vedomosti z teórie manažmentu konfliktov a tiež spôsobilosti a kompetencie na ich riešenie napr. v kontexte školských tímov.
DUBCOVÁ, A. 2012: Mikrogeografia – krajina okolo nás, UKF Nitra, 185 s.
DUBCOVÁ, A., KRAMÁREKOVÁ, H., NEMČÍKOVÁ, M., RAMPAŠEKOVÁ, Z. 2017: Mikrogeografia ako súčasť stratégie vyučovania geografie. Geografická revue, 13 (1), 4-19.
HASPROVÁ, M. 2006: Geografia miestnej krajiny v edukačnom procese, UKF Nitra, 203 s.
KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E. 1987: Priestorová štruktúra krajiny katastra Drienovskej Novej Vsi a jej hospodárske využitie. In: Zborník PdF v Prešove UPJŠ v Košiciach. Prírodné vedy XXII zv. 1, SPN Bratislava, 167-203.
KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E. 1996: Mikrogeografia v edukácii, výskume a pre prax. In: Krajina východného Slovenska v odborných a vedeckých prácach. Prešov: KGG PdF UPJŠ, 1997, 265-285.
KOPP, J. et al. 2001: Úvod do regionálního výzkumu. Plzeň: Západočeská univerzita, 147 s.
KOŠŤÁLIK, J. 1984: Krajina okresu Stará Ľubovňa. Bratislava: Príroda, 174 s.
KROPILÁK, M. (ed.) 1977: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava : Veda, 526 s.
KROPILÁK, M. (ed.) 1977: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava : Veda, 517 s.
KROPILÁK, M. (ed.) 1978: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 532 s.
KŰHNLOVÁ, H. 1998. Zeměpis místního regionu – příroda, kultura a životní prostředí. Geografické rozhledy. 7 (4), 116-119.
LUKNIŠ, M., 1977: Geografia krajiny Jura pri Bratislave. UK, Bratislava. 211 s.
MADZIKOVÁ, A. 2004. Miestny región vo vyučovaní geografie na gymnáziu. In Prírodné vedy. Folia Geographica 7. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 247-291.
MICHAELI, E., KANDRÁČOVÁ, V. 1982: Príspevok ku geografii obce Medzany. In: DRDOŠ, J.(ed.): Zborník SGS pri SAV „Geografia a životné prostredie“, Bratislava, 94-102.
MICHAELI, E., KANDRÁČOVÁ, V. 1985: Racionálne využívanie potenciálu krajiny na príklade Šarišských Michalian. Geografický časopis, 37 (4), SAV, Bratislava, 394-412.
MIŠTERA, L. 1996: Úvod do geografického poznávání regionu. Plzeň: Západočeská univerzita, 223 s.
ŠKODOVÁ, M. 2021: Horné Pohronie – geografia miestneho regiónu v školskej praxi. Banská Bystrica: Belianum, 124 s.
TOMČÍKOVÁ, I. 2010. Miestna krajina vo vyučovaní vlastivedy a geografie na základnej škole. Geographia Cassoviensis, 4 (1), 159-163.
TOMČÍKOVÁ, I. 2018: Koncepcia vyučovania geografie miestnej krajiny na základnej škole. Geografické informácie, 22 (1), 496-507.
Ďalšia literatúra podľa zvoleného územia.
Vypracovanie a prezentácia semestrálnej práce s váhou 70 % z celkového hodnotenia, absolvovanie záverečného testu s úspešnosťou nad 50 % a váhou 30 % z celkového hodnotenia. Predmet pozostáva z teoretickej a praktickej časti. V teoretickej časti sú študentom prezentované základné poznatky potrebné pre zvládnutie praktickej časti – semestrálnej práce, ktorou študent preukazuje samostatného zvládnutia problematiky. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).
slovenský
Prednášky:
1. Úvodné informácie, podmienky ukončenia predmetu. Teória a metodológia predmetu, objekt a predmet mikrogeografie.
2. Historický vývoj a súčasnosť geografického štúdia malých oblastí;
3. – 4. Diferenciácia krajinnej sféry na príklade vybraného mikroregiónu I. – fyzická geografia (poloha a vymedzenie územia – geologické pomery – reliéf – klíma – vodstvo – pôdy – rastlinstvo – živočíšstvo – ochrana prírody)
5. – 6. Diferenciácia krajinnej sféry na príklade vybraného mikroregiónu II. – humánna geografia (obyvateľstvo – štruktúra sídla – výrobná sféra – nevýrobná sféra – environmentálne problémy).
7. Syntéza a regionalizácia územia;
8. Genius loci; územná (regionálna) identita
9. Mikroregionálne združenia obcí, miestne akčné skupiny, príklady mikroregiónov
10. Aplikácia poznatkov mikrogeografie v praxi (v štátnej správe, samospráve a učiteľskej praxi)
11. Záverečné hodnotenie
Cvičenia:
1. Výber územia na semestrálnu prácu. Základné požiadavky na charakter semestrálnej práce, zdroje dát a literatúry.
2. Analýza geografickej polohy miestneho regiónu – tvorba mapy
3. Analýza fyzicko-geografickej sféry – tvorba máp (geol. stavba, geomorfol. pomery)
4. Analýza fyzicko-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (klimat. pomery, vodstvo)
5. Analýza fyzicko-geografickej sféry – tvorba máp (pôdy, vegetácia)
6. Analýza humánno-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (obyvateľstvo)
7. Analýza humánno-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (výrobná sféra)
8. Analýza humánno-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (nevýrobná sféra)
9. Prezentácia semestrálnej práce
10. Prezentácia semestrálnej práce
11. Záverečné hodnotenie
Vypracovanie semestrálnej práce si vyžaduje aj domácu prípravu (zber dát, návšteva príslušných inštitúcií, finalizácia úloh a príprava prezentácie).
Vedomosti: Študent získa základné poznatky z teórie a metodológie mikrogeografie, oboznámi sa s historickým vývojom disciplíny a kľúčovými dielami, ako aj možnosťami aplikácie poznatkov v praxi (pre potreby štátnej správy, samosprávy a učiteľskej praxe).
Zručnosti: Študent vie získavať, analyzovať a interpretovať dáta o jednotlivých zložkách krajinnej sféry na vybranom území (obec, mikroregión, miestna krajina) z rôznych zdrojov (vrátane nástrojov umelej inteligencie).
Kompetencie: Študent dokáže samostatne alebo v tíme riešiť problémy a komunikovať pri ich riešení s odborníkmi z príbuzných oblastí. Takisto vie prezentovať výsledky svojej práce pred odborným publikom.
Brand, R. (2019). Mentors. How to Help and be Helped. Detroit: Bluebird Books.
Bréda, J. et al. (2017). Třídní učitel jako kouč: tipy a náměty pro třídní učitele. Praha: Raabe.
Horská, V. (2009). Koučování ve školní praxi. Praha: Grada.
Kosová, B., & Tomengová, A. et al. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum.
Kubeš, M. (2020). Nebojte sa otázok: sprievodca otázkami pre koučov. GKMK, s.r.o.
Lacina, L. (2016). Příručka mentoringu: posilování mentorských kapacit pedagogů. Brno: Barrister & Principal.
Liu, S-H. (2014). Excellent Mentor Teachers’ Skills in Mentoring for Pre-Service Teachers. International Journal of Education. 6(3). DOI: 10.5296/ije.v6i3.5855
Malderez, A. (2023). Mentoring Teachers. London: Routledge.
Orosová, R., Novocký, M., Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: ŠafárikPress.
Parma, P. (2006). Umění koučovat: systematické koučování ve firmě, rodině a škole: pro kouče i koučované, profesionály, studenty a veřejnost. Praha: Alfa Publishing.
Starr, J. (2021). The Mentoring Manual. London: PEARSON Education Limited.
Szabó, P., & Meier, D. (2010). Koučovanie - krátko, jednoducho, účinne: úvod do koučovania zameraného na riešenie. Banská Bystrica: Dali-BB.
Zachary, L. J. (2002). The Role of Teacher as Mentor. New Directions for Adult and Continuing Education, no. 93. Wiley Periodicals. Dostupné na: https://doi.org/10.1002/ace.47
1. Príprava a realizácia koučovacieho rozhovoru - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika mentoringu a koučingu. Obsah a ciele mentoringu a koučingu. Základné princípy mentoringu a koučingu. Mentoring a koučing v školskom prostredí. Mentoring ako efektívna forma vzdelávania a nástroj motivácie. Mentoring v adaptačnom vzdelávaní. Rola mentora a kouča. Mentorský vzťah v školskom pro stredí. Úskalia a hranice koučingu v školskom prostredí. Osobnostné predpoklady a vlastnosti pedagogického zamestnanca ako kouča. Kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča. Koučing a profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov. Vzťah kouč (učiteľ) – žiak. Koučovací rozhovor (pravidlá koučovacieho rozhovoru, ciele koučovacieho rozhovoru, navádzacie vs. koučovacie otázky).
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať základné teoretické východiská z oblasti mentoring a koučing v školskej praxi. Teoreticky vymedziť základné ciele mentoringu a koučingu v školskej praxi. Vymedziť kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča.
Zručnosti
Realizovať koučovací rozhovor v školskej praxi. Využívať mentoring ako efektívnu formu vzdelávania a nástroj motivácie v školskej praxi. Uplatňovať koučovací rozhovor ako prostriedok profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.
Kompetencie
Analyzovať zásady využívania metód mentoringu v školskom prostredí. Uplatniť vedomosti a zručnosti z oblasti mentoringu a koučingu vo vzťahu k žiakovi a vo vzťahu ku kolegom. Identifikovať výhody a nevýhody koučingu v školskej praxi.
Cilková, E., Schonerová, P. 2007. Náměty pro multikultúrni výchovu. Praha: Portal.
Európsky dohovor o ľudských právach. 2010. Európsky súd pre ľudské práva. Council Of Europe.
Ježíková, M. (ed.). 2006. Kultúra, kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: NOC.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2012. Multikulturalita, komunikácia, rod. Prešov: PU v Prešove.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2015. Základy multikultúrnej kominikácie. Prešov: PU v Prešove.
Mistík, E. et. al. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Ako reagovať na kultúrnu rôznorodosť. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
Papánková, L. 2014. Práva dieťaťa v koncepcii a aktivitách materskej školy. MPC.
Průcha, J. 2011. Multikulturní výchova: příručka (nejen) pro učitele. Praha: Triton
Suchožová, E., Šándorová, V. 2007. Multikultúrne kompetencie učiteľa. Prešov: MPC.
Vančíková, K. 2013. Multikultúrna výchova a jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PF UMB.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 75%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 25%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Podstata a pojem kultúry, multikultúry. Teoretické východiská a základné pojmy v multikultúrnej výchove. História vzniku multikultúrnej výchovy, zvyky a tradície rôznych kultúr. Komunikácia v multikultúrnom prostredí. Význam a kritika multikulturality. Cieľové skupiny multikultúrnej výchovy. Národnostné menšiny na Slovensku, ich špecifiká. Rómska menšina. Deti z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodňujúceho prostredia v kontexte multikultúrnej výchovy. Európska únia a ľudské práva. Práva dieťaťa. Multikulturalizmus v súčasnom svete.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Interpretovať pojmy kultúra, multikultúra, multikultúrna výchova. Opísať históriu, zvyky a tradície rôznych kultúr. Stručne zhrnúť potrebu multikultúrnej výchovy v širších národných a medzinárodných súvislostiach. Identifikovať „kultúrnu odlišnosť“ vo svojom okolí, klasifikovať ľudské práva a práva dieťaťa. Odlíšiť znaky vlastnej kultúry od znakov kultúr iných národov a národností.
ANON., 2008-. Montanrevue: časopis o baníctve a bansko¬ historickom dedičstve ; súčasnosť, história, pamiatky, osobnosti, Banská Štiavnica: Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska.
BAKOS, F. et al., 2017. Zlato na Slovensku. Bratislava: Vyd. Lúč.
ČELKOVÁ, M., ČELKO, M. & GRAUS, I., 2007. Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.- 19. storočí, Košice: Banská agentúra.
HRONČEK, P., 2015. Montánny turizmus: využitie lomov v montánnom turizme, Košice: Dekanát – Edičné stredisko, Fakulta BERG, Technická univerzita v Košiciach.
HRONČEK, P., RYBÁR, P., WEIS, K. 2011. Montánny turizmus. Kapitoly z antropogénnej geomorfológie, Košice: Dekanát – Edičné stredisko, Fakulta BERG Technickej univerzity v Košiciach.
HVIZDÁK, L., HRONČEK, P. & WEIS, K., 2011. Využitie historických máp, Košice: Dekanát – Edičné stredisko, Fakulta BERG Technickej univerzity v Košiciach.
JESENSKÝ, M., HRONČEK, P. & WEIS, K., 2019. Muzeológia a montánny turizmus, Košice: Technická univerzita v Košiciach.
JEŽEK, B., HUMMEL, J. 2006. Georgius Agricola. Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve. Preklad z českého originálu: Petr, K. a Petrová, M., Ostrava: Montanex a.s.
KAŠIAROVÁ, E., 2010. Banícka a hutnícka minulosť Slovenska v kartografických pamiatkach, Košice: Banská agentúra.
PALGUTOVÁ, S. 2024: Manažment interpretácie geologického dedičstva v geoparkoch. Cestovný ruch: Výzvy a riešenia v riadení, kvalite a udržateľnosti služieb v cestovnom ruchu: „Perspektívy krajín V4“ – Vedecký zborník
PUZDER, J., 2000. Samuel Mikovíni, život a dielo. Košice: FBERG TU Košice
RYBÁR, P., 2016. Banský turizmus, Košice: FBERG TU Košice
RYBÁR, P., BALÁŽ, B., ŠTRBA, Ľ. 2010: Geoturizmus – identifikácia objektov geoturizmu. Košice: FBERG TU Košice
RYBÁR, P. & HVIZDÁK, L., 2019. História baníctva, Košice: Technická univerzita v Košiciach.
RYBÁR, P. & CEHLÁR, M., 2022. História baníckeho vysokého školstva na území Slovenska, Košice: Technická univerzita v Košiciach, FBERG, Dekanát – Edičné stredisko.
TURČAN, T. & GAŠPAR, J., 2015. Banícka a hutnícka minulosť Slovenska na starých pohľadniciach, Košice: Banská agentúra.
VOZÁR, J., 1983. Zlatá kniha banícka: (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica), Bratislava: Veda.
VOZÁR, J., 2002. Kódex mestského a banského práva Banskej Štiavnice. Košice: Tibor Turčan/ Banská agentúra.
WEIS, K., HRONČEK, P. & JESENSKÝ, M., 2021. Muzeológia a montánny turizmus II, Košice: Technická univerzita v Košiciach, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií.
ZÍCHA, Z., 2005. Back to the past. The history of technology and manpower in the mining is a legacy which cannot be forgotten. Ústí nad Labem: CDL Design s.r.o.
ZÁMORA, P., VOZÁR, J., TURČAN, T. et al., 2003. Dejiny baníctva na Slovensku, 1. diel. Košice: Zväz hutníctva, ťaž. Priemyslu a geológie SR.
ZÁMORA, P., VOZÁR, J., TURČAN, T. et al., 2004. Dejiny baníctva na Slovensku, 2. diel. Košice: Zväz hutníctva, ťaž. Priemyslu a geológie SR.
Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcim, príp. ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej a záverečnej kontroly. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou vypracovania semestrálnej práce s podielom na výslednom hodnotení 50 %. Záverečná kontrola je písomná a tvorí 50 % z výsledného hodnotenia. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotenia z priebežnej (50 %) a záverečnej (50 %) kontroly. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).
slovenský
Prednášky:
1. Úvod do montánnej geografie, jej podstata a význam v kontexte geografie. Základné pojmy v montanistike z historického pohľadu
2. Banícke symboly. Orgány štátnej banskej správy na Slovensku, história a súčasnosť. Geoturizmus a montánny turizmus
3. Metódy interpretácie geologického dedičstva v kontexte rozvoja geoturizmu a montánneho turizmu
4. Metódy oceňovania atraktívnosti geoturistických objektov. Geoparky a geosites. Geoturizmus a životné prostredie
5. História slovenského baníctva v kontexte svetového vývoja
6. Osobnosti slovenského baníctva a banícke vzdelávanie; Banícka škola a Banícka akadémia v Banskej Štiavnici
7. Slovenská banská cesta (SBC) a jej geografická štruktúra I. Banské regióny Slovenska: A) Baníctvo Malých Karpát – Malokarpatská banská cesta. B) Uhoľné baníctvo Slovenska – Hornonitrianska a Juhoslovenská uhoľná panva
8. Slovenská banská cesta (SBC) a jej geografická štruktúra II. Banské regióny Slovenska: C) Baníctvo zlata, striebra a farebných kovov – oblasť stredoslovenských neovulkanitov. D) Baníctvo medi, zlata a antimónu – okolie Banskej Bystrice, Liptov a Horehronie
9. Slovenská banská cesta (SBC) a jej geografická štruktúra III. Banské regióny Slovenska: E) Baníctvo medi a železa – Spiš. F) Baníctvo železa, magnezitu a mastenca – Gemer. G) Baníctvo okolia Košíc, Prešova a Slanských vrchov
10. Montánne múzeá na Slovensku, náučné chodníky s banskou tematikou, banícke spolky
11. Využitie starých banských a geologických máp pre montánny turizmus. Využitie starých pohľadníc pri výskume reliktov po banskej činnosti
12. Montánna antropogénna geomorfológia. Antropogénne geomorfologické procesy v montánnej krajine – priame a nepriame. Klasifikácia antropogénnych tvarov reliéfu. Montánne antropogénne formy reliéfu (tvary vytvorené pri povrchovej ťažbe nerastných surovín).
13. Montánna antropogénna geomorfológia. Montánne antropogénne formy reliéfu (tvary vytvorené pri podpovrchovej ťažbe nerastných surovín – priamo a nepriamo, antropogénne prierazy, prechodné montánne antropogénne tvary). Príklady výskumu montánnych antropogénnych tvarov reliéfu.
Náplň cvičení:
1. Úvodné informácie, podmienky absolvovania cvičení, výber tém semestrálnych prác
2. – 9. Bloková výučba v teréne – exkurzia/návšteva vybranej banskej expozície
10. – 11. Prezentácia semestrálnych prác
12. Záverečný test
13. Udelenie hodnotenia
Vypracovanie semestrálnej práce si vyžaduje aj domácu prípravu.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti montánnej geografie, geoturizmu a montánneho turizmu. Je schopný adekvátne používať základnú odbornú banícku terminológiu, chápe význam „slovenského“ baníctva z historického pohľadu v európskom kontexte.
Zručnosti: Študent sa aktívnym zapájaním do diskusií naučí integrovať poznatky z dejín tohto významného odvetvia hospodárstva so súčasným stavom a jeho perspektívami z geografického hľadiska.
Kompetencie: Študent dokáže aplikovať a rozvíjať nadobudnuté poznatky pri hodnotení historických montánnych regiónov z fyzickogeografického, príp. geologického hľadiska a kriticky zhodnotiť ich potenciál a význam napríklad pre podporu cestovného ruchu.
Základná literatúra:
ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E. – FURDÍK, J.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Morfológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1988. 227 s.
SOKOLOVÁ, M.: Kapitolky zo slovenskej morfológie. Prešov: Slovacontakt 1995. 178 s.
SOKOLOVÁ, M. – MOŠKO, G. – ŠIMON, F. – BENKO, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov: Náuka 1999.
SOKOLOVÁ, Miloslava: Nový deklinačný systém slovenských substantív. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove 2007. 345 s.
Odporúčaná literatúra:
DOLNÍK, J.: Morfologické aspekty súčasnej slovenčiny. Bratislava: Veda 2010.
DVONČ, L.: Dynamika slovenskej morfológie. Bratislava: Veda 1984.
FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin: Osveta 2004.
MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava: SPN 1997.
Morfológia slovenského jazyka. (kol.). l. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1966.
Účasť na skúške je podmienená:
a) aktívnou účasťou na seminároch, pravidelnou prípravou zo základnej literatúry a z obsahu prednášok;
b) absolvovaním priebežného testu,
c) odovzdaním 10 zadaní - komplexný morfologický rozbor podľa algoritmu.
SKÚŠKA
1. zložka – súhrnný test z morfológie slovenského jazyka (15 uzavretých otázok + 5 otvorených otázok), jeho úspešné zvládnutie (min. 12 b) podmieňuje absolvovanie 2. zložky;
2. zložka
• 1. časť – praktická časť – komplexný morfologický rozbor viet/úryvku textu;
• 2. časť – 2 teoretické otázky – ústna časť (1 všeobecná, 1 konkrétnejšia).
Hodnotenie skúšky:
• priebežný test – max. 30 b (min. 18 – možno kompenzovať bodmi za ostatné zložky)
• 1. zložka skúšky – max. 20 b, min. 12 b
• písomná praktická časť skúšky – max. 30 b, min. 18 b
• ústna časť skúšky – max. 20 b, min. 12 b
Výsledné hodnotenie:
100,00 – 93,00 % A
92,99 – 85,00 % B
84,99 – 76,00 % C
75,99 – 68,00 % D
67,99 – 60,00 % E
59,99 % a menej FX
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.
slovenský jazyk
1. Predmet morfológie a jej vzťah k ostatným jazykovým rovinám. Gramatický tvar a jeho stavba, relačná a lexikálna časť gramatického tvaru.
2. Morfematika (klasifikácia morfém, morfematická štruktúra). Morfologický typ slovenčiny.
(Úvod do morfonológie – alternácie a ich klasifikácia.)
3. Teória slovných druhov, kritériá ich vymedzenia a ich využitie v texte. Vzájomné prekrývanie a prechod slovných druhov, slovnodruhová homonymia. Pojem gramatická kategória. Morfologické, morfologicko-syntaktické a lexikálno-gramatické kategórie.
4. Slovesá (verbá) a ich využitie v texte. Klasifikácia slovies. Valenčná a intenčná štruktúra. Morfematická štruktúra verbálnych tvarov. Infinitív, syntaktické funkcie infinitívu. Zvratnosť slovies. Osobné a neosobné slovesá, neosobné tvary osobných slovies. Kategórie slovies. Morfologické, lexikálno-gramatické a funkčno-sémantické verbálne kategórie. Genus verbi. Pasívne konštrukcie. Slovesný rod, tvorenie a používanie pasívnych tvarov v slovenčine.
5. Substantíva: Klasifikácia a gramatické kategórie (číslo, rod a životnosť, pád).
6. Deklinácia substantív – všeobecná charakteristika. Pojem a vymedzenia skloňovacieho typu a vzoru. Kritériá na vyčleňovanie skloňovacích typov substantív. Deklinačný systém životných a neživotných maskulín. Deklinačný systém feminín. Deklinačný systém neutier.
7. Adjektíva – definícia a sémantická klasifikácia. Gramatické kategórie a syntaktické funkcie adjektív. Paradigmatika adjektív a adjektiválií. Stupňovanie adjektív.
8. Adverbiá – definícia, lexikálny význam, morfologická charakteristika a syntaktické funkcie adverbií. Sémantická klasifikácia adverbií. Gramatická forma a morfematická stavba prísloviek. Obsahové (vetné) príslovky. Gradácia adverbií.
9. Číslovky (numeráliá, sg. numerále). Vymedzenie a klasifikácia. Sémantická charakteristika, morfologická komplexnosť. Delenie čísloviek. Deklinácia a ortografia numerálií. Morfematická štruktúra čísloviek.
10. Zámená (pronominá, sg. pronomen). Definícia a klasifikácia zámen – vzťah k pomenovacím slovným druhom. Syntaktická platnosť, kontextová a komunikatívna funkcia zámen. Deklinácia pronomín. Morfematická štruktúra zámen.
11. Predložky (prepozície) – vymedzenie, morfologická a sémantická klasifikácia. Sekundárne prepozície. Spojky (konjunkcie) – definícia, štruktúrna a funkčná klasifikácia. Konjunkcie a subjunkcie.
12. Častice (partikuly) – definícia a klasifikácia. Funkcia partikúl v komunikácii, vzťah k iným slovným druhom. Primárne a sekundárne častice. Citoslovcia (interjekcie) – definícia, funkcia, klasifikácia. Onomatopoje. Sekundárne funkcie citosloviec.
13. Morfosyntax. Vzťah slovných druhov a vetných členov.
14. Slovenský národný korpus – dynamika slovenskej morfológie.
Študent po absolvovaní predmetu nadobúda komplexnejšie vedomosti zo slovenskej morfológie, ktoré preukáže na skúške. Zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom prednášok, sa odráža v ovládaní problematiky slovných druhov, gramatických tvarov a paradigmatiky, ako aj systému gramatických kategórií. V súlade s výkonovým štandardom je študent schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce zo znalosti základných morfologických pojmov, javov a procesov, dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky pri riešení úloh a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti, štruktúrovať a hierarchizovať informácie a formulovať vlastné odborné závery.
ZUBEREC, P. et al., 2005: Nerastné suroviny Slovenska. ŠGÚDŠ, Bratislava, 350 s.
ROJKOVIČ, I., 1997: Rudné ložiská Slovenska. UK, Bratislava, 107 s.
VANĚČEK, M. et al., 1995: Nerostné suroviny světa – rudy a nerudy. Academia, Praha, 543 s.
BÖHMER, M., KUŽVART, M., 1993: Vyhľadávanie a prieskum ložísk nerastných surovín. SPN,
Bratislava, 495 s.
LINTNEROVÁ, O., 2009: Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky. UK, Bratislava, 118 s.
DILL, H. G., 2010: The “chessboard” classification scheme of mineral deposits: Mineralogy and
geology from aluminum to zirconium. Earth-Science Reviews, 100, 1-420.
JAIN, R. K., CUI, Z., DOMEN, J. K., 2016: Environmental impact of the mining and mineral
processing – management, monitoring, and auditing strategies. Elsevier, Oxford, UK, 1-307 pp.
Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcou.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a skúšky. Priebežná kontrola predstavuje 50 % z celkového hodnotenia predmetu. Súčasťou priebežnej kontroly je semestrálna práca (al. odborná esej) vypracovaná podľa zadaných požiadaviek (30 %), aktívna účasť na cvičeniach spojená s vypracovaním 1 zadania (10 %) a účasť na exkurzii (10%). Výsledné hodnotenie predmetu je súčtom hodnotení z priebežnej kontroly (50 %) a skúšky (50 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Predmet sa zaoberá vznikom a genetickou klasifikáciou rudných (ich väzbou na jednotlivé etapy
Wilsonovho cyklu) a nerudných ložísk nerastných surovín, stručnou charakteristikou spôsobov
vyhľadávania surovín a predovšetkým ich využitím v praxi - s ťažiskom na energetické suroviny,
dopadom ťažby nerastných surovín na krajinu, obnoviteľnými zdrojmi energie s dôrazom na
geotermálnu energiu a súčasnými trendmi vo využívaní NS (sorbenty, sekvestrácia CO2) s
perspektívou v rámci SR.
Prednášky:
1. Základné pojmy - nerast vs. nerastná surovina (NS), ložisko nerastných surovín, kvalita ložiska a jeho ťažiteľnosť, genetické typy ložísk nerastných surovín (LNS).
2. Metalogenetický vývoj kontinentov a oceánov. Vznik rudných ložísk v hlavných etapách vývoja zemskej kôry. Stručný prehľad najvýznamnejších ložísk NS jednotlivých svetadielov.
3. Metódy geologického prieskumu a ťažby NS. Kritériá na vyhľadávanie ložísk NS.
4. Stručná história baníctva na Slovensku, stratigrafická pozícia LNS. Najvýznamnejšie rudné a nerudné ložiská NS na Slovensku.
5. Kaustobiolity – uhlie a uhľovodíky (svet, SR).
6. Drahé kamene (svet, SR). Gemológia. Dekoračné kamene.
7. Výskyt a ťažba zlata na Slovensku, spôsoby úpravy, perspektívy. Výskyt a perspektívy ťažby uránu na Slovensku, využitie jadrovej energie; úložiská rádioaktívneho odpadu v horninovom prostredí.
8. Aktuálne environmentálne problémy spojené s útlmom baníctva na Slovensku (banské vody,
haldy, znečistenie vody, pôdy - príklady). Migrácia ťažkých kovov v životnom prostredí; radónové
riziko.
9. Obnoviteľné zdroje energie. Geotermálna energia – zdroje, využívanie, možnosti a perspektívy.
10. Súčasné trendy vo využívaní NS (environmentálne suroviny) – sorbenty, izolanty, sekvestrácia CO2.
V rámci cvičení sa študenti oboznámia s fondom nerastných surovín ťažených na Slovensku a
v Českej republike počas návštevy geovednej (ložiskovej) expozície, získajú praktické zručnosti
pri rozoznávaní základných typov rudných a nerudných nerastných surovín v zbierkovom fonde,
prehĺbia si poznatky o prírodných zdrojoch kritických chemických prvkov potrebných pre výrobu
energie a vypracujú odbornú esej, ktorá im umožní kriticky posudzovať informácie
týkajúce sa problematiky nerastných surovín z rôznych odborných/vedeckých publikácií a AI nástrojov.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti klasifikácie a
využívania vybraných nerastných surovín, ako aj základnými vedomosťami o neobnoviteľných
a obnoviteľných zdrojoch energie, spôsoboch vyhľadávania a získavania nerastných surovín,
súčasných trendoch ich využívania a o vplyve ťažby a úpravníctva NS na životné prostredie.
Zručnosti: Študent dokáže rozoznať základné typy rudných a nerudných nerastných surovín.
Kompetencie: Študent dokáže získané vedomosti využiť pri popise problémov spojených najmä
s povrchovou ťažbou a rekultiváciou krajiny zasiahnutej ťažbou, dokáže kriticky zhodnotiť
resp. objektívne posúdiť odborné texty týkajúce sa problematiky využitia nerastných surovín,
environmentálnych dopadov ich ťažby, či spracovania a prezentovať vlastné názory.
Nariadenie vlády SR 630/2008 Z.z. rozpis financií pre školy a školské zariadenia
Národný inštitút vzdelávania a mládeže. (2023). Inovované profesijné štandardy – výstup NP TEACHERS. Bratislava: MŠVVaM SR.
Rezortné predpisy, Metodické pokyny a usmernenia MŠSR (www.minedu.sk)
Štátny vzdelávací program a vzor Školského vzdelávacieho programu (www.minedu.sk)
Vyhláška MŠSR 173/2023 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
Vyhláška MŠSR 223/2022 Z.z. o základnej škole
Zákon 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
Zákon 175/2008 Z.z. o vysokých školách
Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
Zákon 315/2012 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon 507/2021 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tiež sa ním mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov)
1. Spracovanie prípadovej štúdie - 70%.
2. Prezentácia prípadovej štúdie - 30%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Základné právne predpisy. Ciele a princípy výchovy a vzdelávania. Formy organizácie výchovy a vzdelávania. Organizačná štruktúra regionálneho školstva. Organizácia a realizácia vyučovacieho procesu a života školy. Stupne vzdelania. Sústava školských zariadení. Základné pedagogické dokumenty. Financovanie regionálneho školstva. Štátna správa v školstve a školská samospráva. Odborná a pedagogická spôsobilosť, vzdelávanie a rozsah činností pedagogických a odborných pracovníkov. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku. Celoživotné vzdelávanie. Hodnotenie žiakov. Školský úraz. Práva a povinnosti žiakov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Vymenovať typy základných právnych noriem a predpisov. Vymenovať typy dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Definovať obsah základných právnych noriem a predpisov. Definovať obsah dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Popísať štruktúru školstva.
Zručnosti
Vyhľadávať základné informácie v právnych normách a predpisoch pre potreby učiteľskej praxe. Vyhľadávať základné informácie v dokumentoch záväzných pre oblasť regionálneho školstva v rámci potrieb učiteľskej praxe.
Kompetencie
Riešiť modelové problémy súvisiace so školou a školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov. Riešiť modelové problémy súvisiace so žiakmi a ich zákonnými zástupcami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov.
Literatúra:
Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: Veda 1997.
Slovník súčasného slovenského jazyka (A - G). Bratislava: Veda 2006.
Slovník súčasného slovenského jazyka (H - L). Bratislava: Veda 2011.
Slovník súčasného slovenského jazyka (M - N). Bratislava: Veda 2016.
Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda 2000.
KRÁĽ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Bratislava, SPN 1984; 1988. 632 s.
SABOL, J.- SLANČOVÁ, D. - SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného slova. Prešov, FF UPJŠ 1989.
SABOL, J. – BÓNOVÁ, I. – SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného prejavu. Prešov: FF PU 2006.
Kráľ, Á. – RÝZKOVÁ, A: Základy jazykovej kultúry. Bratislava: SPN 1990.
Časopisy a relácie: Kultúra slova; rozhlasové relácie typu jazykových poradní
DVONČOVÁ, J. - JENČA, G. - KRÁĽ, Á.: Atlas slovenských hlások. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1969. 109 s. + 62 obr. tab.
STN ISO 690/01 019: Dokumentácia – bibliografické odkazy. Obsah, forma a štruktúra.
STN 01 6910: Pravidlá písania a úpravy písomností
Zákon NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
Odporúčané www stránky:
http://www.juls.savba.sk/
http://www.juls.savba.sk/ediela/psp2000/psp.pdf
Úspešné absolvovanie priebežných testov, stanovených zadaní a záverečného testu.
slovenský jazyk
Vzťah zvukovej a grafickej stránky jazyka. Ortografia, ortoepia – ortografické a
ortoepické normy. Kodifikácia slovenského pravopisu, kodifikácia slovenskej výslovnosti. Písanie i, í, y, ý v domácich a v cudzích slovách. Vybrané slová. Pravopis slov cudzieho pôvodu. Písanie veľkých písmen. Číslovky a príslovky. Písanie slov osobitne a dovedna.
Skratky a značky. Uvádzanie akademických titulov. Interpunkcia a jej funkcie. Čiarka v jednoduchej vete a v súvetí. Zásady spisovnej výslovnosti. Segmentálny podsystém vokalický
a konsonantický. Výslovnosť spoluhláskových skupín. Výslovnosť predložkových spojení. Suprasegmentálny podsystém.
Prakticky zvládnuť slovenskú ortoepickú a ortografickú normu. Orientovať sa v kodifikačných príručkách, získať zručnosť v bibliografickej a citačnej norme.
Študent preukáže komunikačné zručnosti a odborný rozhľad v zvolenej problematike v súlade s požiadavkami bakalárskeho stupňa štúdia: 1. Prezentácia teoretickej a aplikačnej časti bakalárskej práce. 2. Vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov. 3. Odborne kompetentné odpovede na otázky oponentov (2 +2) a členov skúšobnej komisie.
1. Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe predmetov v študijnom pláne MOŠ; 2. Úspešné absolvovanie seminárov k záverečnej práci 1 - 2; 3. Primeraná hodnota % zhody v rámci kontroly originality v CRZP.
slovenský
1. Prezentácia teoretickej a aplikačnej časti bakalárskej práce. 2. Vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov. 3. Odborne kompetentné zodpovedanie otázok oponenta/ov a členov skúšobnej komisie.
Bajtoš, J., Honzíková, J., & Orosová, R. (2011). Učebnica základov pedagogiky. Košice: Equilibria.
Čabálová, D. (2011). Pedagogika. Praha: Grada.
Čapek, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada.
Dvořáková, M., Kolář, Z., Tvrzová, I., & Váňová, R. (2015). Základní učebnice pedagogiky. Praha: Grada.
Hrabal, V. & Pavelková, I. (2010). Jaký jsem učitel. Praha: Portál.
Jedlička, R., Koťa, K., & Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Praha: Grada.
Kolář, Z. et al. (2012). Výkladový slovník pedagogiky. Praha: Grada.
Kováčiková, D. & Sámelová, S. (2016). Filozofické, sociálne a pedagogické základy edukácie. Banská Bystrica: Belianum.
Novocký, M., Orosová, R. & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Průcha, J. (2012). Moderní pedagogika. Praha: Portál.
Průcha, J. (2015). Přehled pedagogiky. Úvod do studia oboru. Praha: Portál.
Pšenák, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilinská univerzita v Žiline: Edis.
Rajský, A. (2021). Filozofia výchovy. Vybrané state. Trnava: Pedagogická fakulta TU.
Slavík, M. et al. (2012). Vysokoškolská pedagogika. Pro odborné vzdělávání. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Šafránková, D. (2019). Pedagogika. Praha: Grada.
Vališová, A. & Kasíková, H. (eds.). (2011). Pedagogika pre učitele. Praha: Grada.
1. Vypracovanie úvahy/odbornej eseje - 40%.
2. Záverečný písomný test - 60%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Pedagogika, pojem a predmet pedagogiky, základné pedagogické kategórie. Vývin pedagogiky od antiky až po súčasnosť. Najvýznamnejší predstavitelia v dejinách pedagogiky. Vznik pedagogiky ako vedy. Sústava pedagogických vedných disciplín a ich charakteristika. Vzťah pedagogiky k iným vedám. Význam pedagogiky. Základné pedagogické kategórie. Proces výchovy. Vonkajšie a vnútorné stránky výchovy a vzdelávania. Výchovné ciele. Výchovné metódy a formy výchovy. Zložky výchovy. Pedagogické princípy a zásady.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Identifikovať rozdiel medzi socializáciou, výchovou a vzdelávaním v najvšeobecnejšej rovine. Stručne vyjadriť obsah základných pedagogických kategórií. Vymedziť edukačné prostriedky – hmotné a nehmotné slúžiace k dosiahnutiu cieľov vo výchove.
Zručnosti
Uviesť na konkrétnych príkladoch osobitosť poslania pedagogiky. Uviesť na konkrétnych príkladoch špecifickosť interdisciplinárneho prístupu v predmetných oblastiach pedagogiky a princípov tvorby edukačného prostredia.
Kompetencie
Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre štúdium následných pedagogických disciplín. Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre rozvoj osobnosti žiakov a rozvoj profesijných kompetencií učiteľov.
Prehĺbenie poznatkov zo slavistiky a staroslovienčiny.
Literatúra (základná):
1. SOKOLOVÁ, M. – MUSILOVÁ, K. – SLANČOVÁ, D.: Slovenčina a čeština. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Bratislava: Stimul 2005
2. SOKOLOVÁ, M.: Český jazyk (Diferenčné javy a cvičenia). l. vydanie. Košice, Univerzita P.J. Šafárika l99l. l26 s.
3. SOKOLOVÁ, M. – MUSILOVÁ, K. – MIROSŁAWSKA, W.: Porovnanie západoslovanských jazykov. Synchrónne porovnanie s cvičeniami. Rkp
Aktivita na seminároch. Test.
Aktívna účasť na seminároch (minimálne 85%), test (min 51%) a seminárna práca: Porovnanie 30-riadkového textu z česko-slovenských prekladov a 30-riadkového textu poľsko-slovenských prekladov.
1. Základná informácia o cieľoch a metódach výučby disciplíny, o základnej a doplnkovej literatúre. Cieľom celého cyklu prednášok je začleniť lingvistickú charakteristiku slovenčiny do rámca západoslovanských jazykov (ZSJ). Fonologická typológia slovanských jazykov. Fonologický systém západoslovanských jazykov.
2. Ortografický a ortoepický systém západoslovanských jazykov.
3. Morfonologický systém západoslovanských jazykov.
4. Kontrastívna gramatika západoslovanských jazykov systematicky.
5. Vybrané morfologické problémy z porovnania všetkých slovanských jazykov.
6. Porovnanie substantívnej deklinácie. Unifikácie v rámci maskulín, v pluráli, stieranie rozdielov medzi tvrdým a mäkkým skloňovaním, tvarový synkretizmus. Kategória životnostli a personickosti. Strata, resp. zachovanie vokatívu.
7. Diferenciácia v rámci adjektív. Paradigmatika adjektív. Menné a zložené tvary, tvrdé a mäkké skloňovanie. Rodové rozdiely v pluráli. Tvarový synkretizmus. Posesívne adjektíva. Stupňovanie adjektív.
8. Diferenciácia ZSJ v rámci verb. Kategória osoby, systém časov, vzťah kategórie času a vidu, modálny systém. Predikačná kategória spôsobu a času. Zvratnosť slovies.
9. Verbálny aspekt a actio verbi. Pasívne konštrukcie v západoslovanských jazykoch. Systém slovesných tvarov, ich morfematická stavba. Časovanie slovies. Neurčité slovesné tvary.
10. Diferenciácia ZSJ v rámci numerálií. Kategória čísla a číslovky.
11. Diferenciácia ZSJ v rámci pronomín, Deklinácia osobných zámen. Tvarový synkretizmus, systém ukazovacích, posesívnych, opytovacích, neurčitých a relatívnych zámen. Kategória personickosti a zámená.
12. Adverbiá. Gramatická forma a morfematická stavba prísloviek. Nadstavbové slovné druhy – prepozície, konjunkcie a subjunkcie, partikuly. Vetotvorný slovný druh – interjekcie. Syntaktické a derivačné rozdiely ZSJ. Interlingválna homonymia v západoslovanských jazykoch
Prehĺbenie poznatkov zo slavistiky a staroslovienčiny.
Výsledné hodnotenie je dané percentuálnym priemerom za priebežné hodnotenie, test a seminárnu prácu podľa nasledovnej stupnice: A 87 – 100, B 77 – 86, C 69 – 76, D 61 – 68, E 56 – 60, FX 55 a menej.
Atkinson, L.R., Atkinson C.R., L. Psychologie. Portál, 2003.
Hill, G. Moderní psychologie. Portál, 2004.
Kniha psychologie. Universum, 2014
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
1. Aktívna účasť na seminároch
2. Vypracovanie a prezentovanie PPT prezentácie na zadanú tému. Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
3. Vypracovanie eseje v rozsahu 4xA4 (normostrán). Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
Výsledné hodnotenie (známka) je súčtom bodov za prezentáciu a esej.
A 40b – 37b
B 36b – 33b
C 32b – 29b
D 28b – 25b
E 24b – 21b
FX 20b - 0b
Slovenský jazyk
Ako porozumieť ľudskému správaniu (prehľad základných prístupov v psychológii); Základný prehľad poznávacích procesov; Procesy učenia a ich využitie v praxi; Sociálne vplyvy, prosociálne a antisociálne správanie; Ako fungujú ľudské emócie a motivácie; Rozhodovanie – prečo a kedy riskujeme; Skúsenosti z detstva a ich vzťah k dospelosti; Abnormálne správanie, duševné poruchy a terapeutické prístupy
Sprostredkovať poslucháčom teoretické východiská a praktické ukážky psychologických aspektov v každodennom živote.
Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu sa jednotlivca vo vybraných každodenných situáciách ako je konflikt, skupinový vplyv, empatia, pomáhanie, agresia pod.
Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť psychologické mechanizmy, ktoré sa vyskytujú v každodenných situáciách.
Študent dokáže aplikovať základné psychologické poznanie voči sebe (sebaregulácia) ale aj v interakcii s inými (kooperácia).
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
BLACKSELL, M. 2006: Political Geography. Routledge.
FŇUKAL, M. Politická geografie (pracovní verze určená k ověrení ve výuce). Katedra geografie Univerzity Palackého v Olomouci. Dostupné na internete.
GURŇÁK, D., BLAŽÍK, T., LAUKO, V. 2007: Úvod do politickej geografie, geopolitiky a regionálnej geografie, Bratislava: UK, 140 s.
IŠTOK, R. 2004: Politická geografia a geopolitika, Prešov. 392 s.
ŠLACHTA, M. 2007: Ohniska napětí ve světě. NČGS: Kartografie Praha, 192 s.
TEREM, P. et al. 2017: Strategické zameranie zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR ako členského štátu EÚ a NATO. Banská Bystrica: UMB.
časopisy Geografia, Geografické rozhledy, Mezinárodní vztahy
Hodnotenie sa skladá z pravidelnej a aktívnej účasti na cvičeniach (max. 2 absencie), prezentácie analýzy politicko-geografického problému zo sveta a záverečnej skúšky. Prezentácia je hodnotená známkou A – FX a má váhu 50 % z celkového hodnotenia predmetu. Študent smie pristúpiť k skúške, ak zo seminárnej práce získa minimálne známku E. Skúška má charakter testu s otvorenými otázkami a má 50 % váhu z celkového hodnotenia. Minimálna známka z testu je 50 %. Výsledná známka je váženým priemerom známok zo seminárnej práce a písomného testu. Škála hodnotenia je 100 % - 90 % A; 89 % - 80 % - B; 79 % - 70 % C; 69 % - 60 % D; 59 % - 50 % E; 49 % a menej - FX.
slovenský, anglický
Prednášky: Politická geografia ako veda; Štát ako politický región; Uznanie štátu; Vývoj politickej mapy sveta; Politicko-geografické klasifikácie štátov; Štátne hranice; Špecifické hraničné situácie; Hlavné mesto; Medzinárodné právo mora; Medzinárodnoprávne aspekty Arktídy a Antarktídy; Medzinárodnoprávne aspekty vzdušného a kozmického priestoru.
Cvičenia: Cvičenia sú realizované formou prezentácií na témy z aktuálneho či nedávneho spoločensko-politického diania vo svete a ich následného rozdiskutovania. Študent si vyberá tému sám alebo po dohode s vyučujúcim, spravidla si študenti vyberajú vybrané konflikty založené na etnickom, náboženskom alebo ekonomickom probléme. Cieľom je tieto témy predstaviť pútavo, nestranne a vyvážene.
Vedomosti:
Študent získa poznatky o vývoji a súčasnom usporiadaní politickej mapy sveta. Vie definovať štát ako základný politický región a pozná jeho konštitutívne prvky. Pozná, z akých jednotiek sa skladá politická mapa sveta a v čom spočíva problém uznania neuznaných alebo čiastočne uznaných politických jednotiek. Študent vie klasifikovať štáty z hľadiska viacerých kritérií. Pozná problematiku štátnych hraníc a vie identifikovať prírodné a umelé prvky, prostredníctvom ktorých sú hranice stanovované. Študent pozná medzinárodno-právny status mora, Antarktídy, vzdušného a kozmického priestoru. Študent získa podrobnejšie poznatky o vybraných a aktuálnych politicko-geografických konfliktoch vo svete.
Zručnosti:
Študent je schopný vyhľadať dôveryhodné zdroje, spravidla v cudzom jazyku a spracovať ich tak, aby boli prezentované pútavo, nestranne a vyvážene. Študent sa vie zapojiť do diskusie a zaujať stanovisko k aktuálnemu politicko-geografickému dianiu vo svete. Vie využívať modely AI tak, aby podporovali jeho prácu a myslenie.
Kompetencie:
Študent pozná politickú mapu sveta, vie identifikovať aktuálne politické konflikty vo svete. Je schopný kriticky sa k nim vyjadriť, uvažovať o návrhoch a možnostiach ich riešenia.
Babiaková, S. (2013). Autoevalvácia školy a učiteľa. Banská Bystrica: Belianum.
Gavora, P. et al. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského.
Gavora, P. (2006). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent.
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského.
Krejčová, L.,& Mertin, V. (2016). Metody a postupy poznávání žáka. Pedagogická diagnostika. Bratislava: Wolters Kluwer.
Švaříček, R., & Šeďová, K. (2014). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Zelinková, O. (2011). Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha: Portál.
1. Aplikácia vybraných diagnostických metód - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Prostriedky poznávania žiakov, exploračné a observačné diagnostické metódy. Tvorba a použitie validného škálového dotazníka na získavanie potrebných informácií o žiakoch. Možnosti využívania existujúcich – validných a reliabilných škálových dotazníkov v školskej praxi. Tvorba a použitie diagnostického rozhovoru. Tvorba a použitie sémantického diferenciálu – ako žiaci ponímajú edukačné pojmy a javy. Tvorba a použitie pozorovacieho hárku. Tvorba a použitie sociometrického dotazníka. Získavanie a zhromažďovanie informácií o žiakoch. Spôsoby vedenia záznamov o žiakoch. Diagnostické a autodiagnostické kompetencie učiteľa.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť a analyzovať základné diagnostické metódy pri poznávaní žiaka v edukácii. Aplikovať diagnostické metódy pri procese poznávania žiaka v edukácii. Zabezpečiť face validitu diagnostických nástrojov.
Brewer, M. B., & Hewstone, M. (2004). Emotion and motivation. Blackwell.
Deci, E., & Ryan, R. M. (2002). Handbook of self-determination research. Rochester.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Praha: Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Praha: Grada.
McAdams, D. P. (2002). The person. New York.
Seligman, M. E. P., & Csikszentmihalyi, M. (Eds.). (2000). Positive psychology [Special issue]. American Psychologist, 55(1).
Říčan, P. (2007). Psychologie náboženství a spirituality. Praha: Portál.
Slezáčková, A. (2012). Průvodce pozitivní psychologií. Praha: Grada.
Carr, A. (2022). Positive psychology: The science of wellbeing and human strengths (3rd ed.). Routledge.
Hodnotenie študijných výsledkov v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje formou priebežného
hodnotenia. Za aktívnu účasť na seminároch (povolené sú 2 absencie) – 20%; za prezentáciu v priebehu cvičení vo vopred pridelenom termíne – 30% a za vypracovanie a odovzdanie skupinovej ročníkovej metodickej príručky z pozitívnej psychológie – 50%.
Záverečné hodnotenie je nasledovné:
A: 100 – 90%
B: 89 – 80%
C: 79 – 70 %
D: 69 – 60 %
E: 59 – 50 %
FX: 49 a menej % nevyhovel a musí prepracovať zadanie z ktorého získal nízky počet bodov.
Slovenský jazyk
1. Rôzne pohľady na osobnú pohodu a šťastie v psychológii
2. Hlavné teoretické prístupy pozitívnej psychológie
3. Pozitívne emócie a pozitivita
4. Zmysluplnosť
5. Pozitívne medziľudské vzťahy
6. Post-traumatický rast
7. Nádej a optimizmus
8. Vďačnosť
9. Spiritualita ako rozmer osobnosti
10. Múdrosť
11. Pozitívne inštitúcie
12. Nové súčasné témy PP
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky o dôvodoch vzniku, východiskách a možnostiach aplikácie Pozitívnej psychológie ako novej a dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti psychológie. Oboznámia sa s výskumom v tejto oblasti a s rôznymi pohľadmi na osobnú pohodu, šťastie a zmysluplnosť v živote. Nadobudnú prehľad o hlavných teoretických prístupoch pozitívnej psychológie a ich využití v kontexte jednotlivca a spoločnosti, s dôrazom na ich aplikáciu v edukačnom prostredí.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť samostatne a kriticky spracovať aktuálne témy pozitívnej psychológie, ako sú pozitívne emócie, medziľudské vzťahy, nádej, optimizmus, vďačnosť a múdrosť. Naučia sa aplikovať poznatky pozitívnej psychológie pri tvorbe programov zameraných na podporu osobnej pohody a rozvoj pozitívnych vlastností, ktoré môžu byť využité v práci s deťmi a mládežou v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať princípy pozitívnej psychológie v edukačnom kontexte, napríklad pri podpore pozitívnych medziľudských vzťahov, rozvoji optimizmu a vďačnosti u žiakov. Budú pripravení zapojiť sa do tvorby a realizácie programov zameraných na podporu osobného rozvoja a duševnej pohody, čím prispejú k vytváraniu pozitívneho a podporného školského prostredia.
Prednášky z predmetu Psychológia pre medziodborové štúdium v aktuálnom AR
Plháková, A.: Učebnice obecné psychológie, Praha, 2003.
Atkinson R. et al.: Psychologie, Praha, 2003.
Výrost, J., Slaměník I.: sociální psychologie, Praha, 2008.
Čáp, J., Mareš, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2007.
Autorský kolektív. (2024). Veľké myšlienky: Psychológia (3rd ed., Petra Kýšková & Jana Viktoriuszová, Trans.). Lindeni. ISBN 978-80-566-4219-1
Myers, D. G., & DeWall, C. N. (2020). Psychology (13th ed.). Worth Publishers.
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
Hodnotenie:
Písomka - má hodnotu 100 bodov.
Hodnotenie bude udelené na základe celkového počtu získaných bodov. Minimálny počet bodov potrebných na absolvovanie predmetu je 56.
Stupnica hodnotenia:
A 89-100
B 83- 88
C 74- 82
D 65- 73
E 56- 64
Fx 0 -55
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín. Výučba predmetu je realizovaná prednáškovou formou spojená s interaktívnou diskusiou.
Osnova:
PREDMET ŠTÚDIA PSYCHOLÓGIE, HLAVNÉ SMERY V PSYCHOLÓGII
Vymedzenie predmetu štúdia psychológie. Základné pojmy všeobecnej psychológie, psychické procesy a stavy. Prehľad najvýznamnejších smerov v psychológii. Plháková: 15-53.
BIOLOGICKÉ ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE, SENZORICKÉ PROCESY
Neurón ako základná jednotka nervového systému, štruktúra nervového systému, endokrinný systém. Všeobecná charakteristika zmyslových orgánov a poznávacích procesov. Pozornosť. Atkinson: 32-61, Plháková: 100-158.
UČENIE
Geneticky naprogramované učenie: habituácia, senzibilizácia, imprinting, exploračné správanie. Klasické a operantné podmieňovanie. Plháková: 159-190.
SOCIÁLNE UČENIE A SOCIÁLNE POZNÁVANIE
Poznávanie sociálneho prostredia: poznávanie ľudí, poznávanie sociálnych situácií. Kategorizácia a stereotypizácia. Atribúcie, sociálne schémy, stereotypy, predsudky a diskriminácia. Výrost: 181-195
PAMAŤ A MYSLENIE
Modely pamäte: senzorická, krátkodobá, pracovná pamäť. Dlhodobá pamäť: explicitná a implicitná pamäť. Zabúdanie. Myšlienkové operácie. Usudzovanie a rozhodovanie. Riešenie problémov. Plháková: 193-229; 262-303.
AGRESIA, AGRESIVITA
Agresia, agresivita a príbuzné pojmy. Typy agresie. Teórie agresie. Situačné faktory agresie. Biologické faktory agresie. Osobné faktory agresie. Faktory sociálneho prostredia a agresia. Výrost: 267-281.
MALÉ SOCIÁLNE SKUPINY A SKUPINOVÉ VPLYVY
Čo sú malé sociálne skupiny? Skupinová štruktúra a kompozícia skupiny. Typy malých sociálnych skupín. Vývoj skupiny. Socializácia jedinca v skupine. Sociálna facilitácia. Sociálne zaháľanie. Deindividuácia. Skupinová polarizácia. Konformita. Výrost: 321-354.
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Prenatálne obdobie a vývin. Detstvo.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Dospievanie. Dospelosť a staroba .
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
KOMUNIKÁCIA
Základná charakteristika oblasti. Chápanie komunikácie v sociálnej psychológii. Druhy sociálnej komunikácie. Neverbálna komunikácia, jej špecifičnosť a druhy. Verbálna komunikácia. Výrost: 217-230.
OSOBNOSŤ
Osobnosť (Temperament. Typológie osobnosti. Prehľad základných teórií osobnosti.)
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (111-144)
STRES A ZDRAVIE
Osobnosť a zvládanie záťažových situácie. Sociálny kontext školy, výchovy a vzdelávania.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele 527-541)
Knowledge: Students will acquire basic knowledge in cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will understand the principles of psychological development and the specifics of various developmental stages, enabling them to better comprehend the behavior and needs of children and youth at different phases of their development.
Skills: Students will develop the ability to summarize, interpret, and apply fundamental concepts and processes from cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will learn to use this knowledge to analyze and address situations in pedagogical practice and to work with individuals and groups in school settings.
Competencies: After completing the course, students will be able to effectively apply psychological knowledge when working with children and youth, taking into account their developmental specifics and individual needs. They will be prepared to use psychological insights to support learning, motivation, and emotional development of students, contributing to the creation of a stimulating and supportive educational environment.
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti, ako aj zo sociálnej psychológie. Porozumejú zákonitostiam psychického vývinu a špecifikám jednotlivých vývinových období, čo im umožní lepšie pochopiť správanie a potreby detí a mládeže v rôznych fázach ich vývoja.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť zhrnúť, interpretovať a aplikovať základné pojmy a procesy z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti a sociálnej psychológie. Naučia sa tieto poznatky využívať pri analýze a riešení situácií v pedagogickej praxi, ako aj pri práci s jednotlivcami a skupinami v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať poznatky z psychológie pri práci s deťmi a mládežou, pričom zohľadnia ich vývinové špecifiká a individuálne potreby. Budú pripravení využívať psychologické poznatky na podporu učenia, motivácie a emocionálneho rozvoja žiakov, čím prispejú k vytváraniu podnetného a podporného edukačného prostredia.
Orosová, O. a kol. (2012). Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxi. Košice: UPJŠ.
Sloboda, Z., & Bukoski, J. (Eds.). (2006). Handbook of Drug Abuse Prevention: Theory, Science, and Practice. New York: Springer.
Domáce a zahraničné odborné časopisy.
Psychological, pedagogical-psychological, medical and legal-forensic aspects of substance use prevention
Prevention of substance use based on risk and resilience
Primary, secondary and tertiary prevention of substance use among university students
Universal, selective and indicated prevention of substance use among university students
Effective substance prevention strategies based on research data
Development of life skills of university students and self-reflection and peer support in the prevention of substance use
School substance use prevention programs
1. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na výcvikovej časti realizovanej v ÚVZ Danišovce (30b). 2. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na workshopoch (20b). Celkovo tak študenti môžu získať 50b za predmet a záverečné hodnotenie je nasledovné: 50 – 45: A;44 – 40: B; 39 – 35: C; 34 – 30: D; 29 – 25: E 24 a menej: FX. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
slovenský
Psychologické, pedagogicko-psychologické, medicínske a právno-kriminalistické aspekty prevencie užívania návykových látok
Na riziku a reziliencii založená prevencia užívania návykových látok
Primárna, sekundárna a terciárna prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Univerzálna, selektívna a indikovaná prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok založené na výskumných dátach
Rozvoj životných spôsobilostí vysokoškolákov a sebareflexia a rovesnícka podpora v prevencii užívania návykových látok
Školské programy prevencie užívania návykových látok
Študent rozumie zákonitostiam na výskumných dátach založenej prevencie rizikového správania, dokáže popísať a vysvetliť determinanty rizikového správania ako aj protektívne a rizikové faktory užívania návykových látok. Rozumie a adekvátne interpretuje teóriu vysvetľujúcu pozadie látkových aj nelátkových závislostí.
Študent ďalej dokáže uviesť a klasifikovať typy a formy prevencie, stratégie a prístupy v prevencii, dokáže rozoznať účinné stratégie od neúčinných.
Študent dokáže adekvátne interpretovať svoje skúsenosti s preventívnymi aktivitami v skupine a predpokladať ich pozitívny efekt ako aj obmedzenia a hrozby.
ANDĚL, J., BIČÍK, I., BLÁHA, J. D. Makroregiony světa / Nová regionální geografie. UK
Praha. 316 s.
De BLIJ, H. J., MULLER, P. O. 2008. The World Today. Concept and Regions in Geo-graphy. 3rd Edition. Wiley and Sons.
GAJDOŠ, A., MAZÚREK, J., 2004. Geografia štátov Európskej únie. 1. časť, Banská Bys-trica: Fakulta prírodných vied
GAJDOŠ, A., MAZÚREK, J. 2006. Geografia štátov Európskej únie a ostatných štátov Európy, 2. časť, Banská Bystrica: Fakulta prírodných vied.
GAJDOŠ, A. a kol. 2013. Regionálna geografia Európy. VEDA: Vydavateľstvo SAV, 590 s.
Eurostat – štatistický úrad EÚ časopisy Geografia, Geografické rozhledy.
Hodnotenie sa skladá z pravidelnej účasti na cvičeniach (max. 2 absencie), priebežného hodnotenia a záverečnej skúšky. Priebežné hodnotenie prebieha na cvičeniach a pozostáva z troch písomiek a prezentácie úlohy na aktuálnu tému s vlastným spracovaním. Každá priebežná písomka bude samostatne hodnotená známkou A – FX. Minimálna úspešnosť, ktorú má študent získať z každej priebežnej písomky je 51 % (známka E). Vlastná úloha bude hodnotená známkou A – FX. Tri známky z priebežných písomiek a jedna známka z samostatnej úlohy sa spriemerujú do jednej známky, ktorá bude odzrkadľovať prácu študenta na cvičeniach. Záverečná skúška sa skladá z dvoch častí – prvá časť z Fyzickej geografie Európy a druhá časť z Humánnej geografie Európy. Každá časť je samostatne hodnotená známkou A – FX. Minimálna úspešnosť, ktorú má študent získať z každej časti, je známka E.
Konečné hodnotenie je spriemerovaním troch známok – jednej z priebežného hodnotenia a dvoch zo záverečnej skúšky. Škála hodnotenia je 100 % – 91 % A; 90 % – 81 % B; 80 % – 71 % C; 70 % – 61 % D; 60 % – 51 % E; 49 % a menej – FX.
slovenský
Prednášky:
1. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy
2. Historicko-geografický vývoj Európy
3. Všeobecná humánno-geografická charakteristika Európy
4. Európska únia a jej regionálna politika
5. Región Severná Európa
6. Región Západná Európa
7. Región Južná Európa
8. Alpy a Karpaty
9. Región Stredná Európa
10. Región Balkán
11. Región Pobaltie
12. Región Východná Európa
Cvičenia: obsah cvičení tvoria prezentácie infografického postera, ktorý študent spracuje na
vybranú aktuálnu tému z regionálnej geografie Európy. Na cvičeniach sa píšu aj priebežné písomné previerky.
Vedomosti: Študent získa poznatky o komplexnej geografickej charakteristike makroregiónu
Európa v tematicky a regionálne zameraných témach:
- pozná a zhodnotí polohu Európy
- pozná a interpretuje fyzicko-geografické regióny Európy so zreteľom na ich špecifiká,
- orientuje sa v súčasných enviromnentálnych a ekologických výzvach regiónov Európy,
- ovláda historicko-politický vývoj Európy a vie interpretovať súčasné politicko-geografické
členenie Európy
- pozná a interpretuje humánno-geografické regióny Európy, jej dynamiku a štruktúru s dôrazom na vybrané kultúrne znaky obyvateľstva (národnosť, jazyk, náboženstvo),
- pozná vývoj Európskej únie a vie vysvetliť princíp regionálnej politiky Európskej únie
- pozná a zhodnotí aktuálne spoločensko-politické a ekonomické dianie
- pozná špecifiká vybraných regiónov a vybraných európskych štátov
Zručnosti: Študent aplikuje získané poznatky. Vie ich spracovať do infografickej podoby, využíva odbornú literatúru a digitálne technológie. Vypracovanú tému predstaví a vie o nej diskutovať.
Kompetencie: Študent pozná makroregión Európa vo fyzicko-geografických, humánnogeografických a regionálno-geografických súvislostiach, získané vedomosti a zručnosti vie synteticky využiť.
Osvojenie si azbuky, ortografie a výslovnosti v ruskom jazyku. Získanie vybraných vedomostí o jazyku a nadobudnutie jazykových zručností podľa osnovy na úrovni začiatočníkov (A1).
Nekolová, V., Camutaliová, I., Vasilieva-Lešková, A.: Ruština nejen pro samouky. Praha: Leda, 2022.
Myronova, H., Gálová, D.: Ruština pro podnikatelskou sféru. Brno: Masarykova univerzita v Brně, Ekonomicko-správní fakulta, 2003. ISBN 80-210-3258-8. Dostupné na: www.kj.fme.vutbr.cz/studopory/RU/phrases/BusinessRussian.pdf
Oganesjanová D., Tregubová, J.: Cvičebnice ruské gramatiky. Praha: Polyglot, 2004.
+ doplnkové materiály vyučujúcej
Aktívna účasť na seminároch, max. 2 absencie, samoštúdium, vypracovanie zadaní, testy, diktáty, domáce čítanie, prezentácie.
Výsledné hodnotenie je dané priemerom %/bodov za jednotlivé aktivity.
Stupnica hodnotenia: A100–92, B 91–85, C 84–78, D 77–71, E 70–65, F 64 a menej
slovenský jazyk
Ruská azbuka, ortografia, výslovnosť.
Ruská veta, podstatné mená a slovesá, modálne a nepravidelné slovesá.
Zámená, číslovky, vybrané prídavné mená a príslovky.
Jazyková interferencia.
Rozvíjanie slovnej zásoby (zoznámenie sa, kto je kto, záľuby, rodina, priatelia, ľudia a ich vlastnosti, krajiny a národnosti, kde žijem, moje mesto, na univerzite, životopis, významné osobnosti a i.)
Domáce čítanie: A.P.Čechov
Študenti získajú základné vedomosti o ruskom jazyku (výslovnosť, gramatika, slovná zásoba, jazyková interferencia a i.), základné jazykové zručnosti (počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie) a komunikačné jazykové kompetencie (lingvistickú, sociolingvistickú, pragmatickú) podľa sylabu predmetu so zameraním na témy súvisiace s ich študijným programom. Jazyková úroveň: A1 (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky).
Hlavným cieľom seminárov je upevnenie všetkých jazykových zručností (písanie, čítanie, počúvanie a hovorenie), zdokonalenie sa vo výslovnosti a čítaní, rozšírenie a prehĺbenie získaných vedomostí o jazyku, o ruských reálicách, rozvíjanie slovnej zásoby na úrovni začiatočníci-mierne pokročilí (A2-B1).
Nekolová, V., Camutaliová, I., Vasilieva-Lešková, A.: Ruština nejen pro samouky. Praha: Leda 2007
Balcar M.: Ruská gramatika v kostce. Praha: Leda 1999
Oganesjanová D., Tregubová, J.: Cvičebnice ruské gramatiky. Praha: Polyglot 2004
+ doplnkové materiály vyučujúcej
https://ru.wikisource.org/wiki/
Správy OSN v ruštine: https://news.un.org/ru/
Správy EÚ v ruštine: https://ru.euronews.com/tag/european-union
Ruský jazyk pre filológov 1
kontrolné diktáty (3.-12. týždeň)
kontrolný test/písomná práca (6. týždeň)
domáce čítanie (3.-11. týždeň)
samostatná písomná práca /práce (80-100 slov - 5.-13.týždeň)
ústna prezentácia (3-5 min. – 7.-12.týždeň)
Pri hodnotenom zápočte nie je možný opravný termín pre žiadny z testov/diktátov, ktoré sú súčasťou hodnotenia.
Aktívna účasť, max. 2 absencie, domáce zadania a testy, domáce čítanie, mini-prezentácie, samoštúdium.
Výsledné hodnotenie je dané priemerom % za jednotlivé aktivity.
Stupnica hodnotenia v %: A-92–100, B-85–91, C-78–84, D-71–77, E-65–70, F-64 a menej
ruský jazyk A1
Rozvíjanie slovnej zásoby (záľuby, cudzie jazyky, práca a povinnosti, cestovanie, pamiatky, plány, v cudzom meste, v zahraničí, voľný čas, priatelia, EÚ, OSN a i.).
Gramatika (podstatné mená, slovesá, prídavné mená a príslovky, slovesá v prítomnom, minulom a budúcom čase, modálne a nepravidelné slovesá).
Jazyková interferencia, základy písomného styku a i.
Domáce čítanie - L. N. Tolstoj, B. Pasternak, Rádio OSN - správy
v
Študenti získajú širšie vedomosti o ruskom jazyku (výslovnosť, gramatika, slovná zásoba, jazyková interferencia a i.), základné jazykové zručnosti (počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie) a komunikačné jazykové kompetencie (lingvistickú, sociolingvistickú, pragmatickú) podľa sylabu predmetu so zameraním na témy súvisiace s ich študijným programom. Jazyková úroveň: A1/A2 (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky).
Záverečný test a diktát/záverečná práca (12. týždeň )
Pri hodnotenom zápočte nie je možný opravný termín pre záverečný test/diktát.
Výsledné hodnotenie je dané súčtom bodov/% za priebežný test/diktáty/prezentáciu/písomnú prácu a záverečný test/záverečnú prácu podľa tabuľky:
A-92–100, B-85–91, C-78–84, D-71–77, E-65–70, F-64 a menej
Zdokonalenie sa vo výslovnosti a čítaní, rozvíjanie jazykových zručností hovorenia a písania, rozšírenie a prehĺbenie získaných vedomostí o jazyku, nadobudnutie jazykových zručností podľa osnovy na úrovni mierne pokročilých B1, rozšírenie prehľadu o ruských reáliách, vybraných literárnych dielach, osobnostiach a udalostiach. Systematické obohacovanie slovnej zásoby, so zameraním na voľné a ustálené slovné spojenia, jazykovú interferenciu a i.
Nekolová, V., Camutaliová, I., Vasilieva-Lešková, A.: Ruština nejen pro samouky. Praha, Leda, 2007
Baláž, G., Čabala, M., Svetlík, J.: Gramatika ruštiny. Bratislava, SPN, 1995
Balcar M.: Ruská gramatika v kostce. Praha, Leda, 1999
Fozikoš, A., Reiterová, T.: Reálie rusky mluvících zemí. Plzeň, Fraus, 1998
Oganesjanová D., Tregubová, J.: Cvičebnice ruské gramatiky. Praha, Polyglot, 2004
+ doplnkové materiály vyučujúcej
+ internet, audioknihy, videá
http://public-library.narod.ru/
Aktívna účasť na seminároch, max. 2 absencie, samoštúdium, domáce zadania, prezentácie, domáce čítanie.
Výsledné hodnotenie je dané priemerom %/bodov za jednotlivé aktivity.
Stupnica hodnotenia: A-92–100, B-85–91, C-78–84, D-71–77, E-65–70, F-64 a menej
ruský jazyk A2
Rozvíjanie slovnej zásoby (zaujímavé mestá, miesta, známi ľudia, cestovanie a ubytovanie, doprava, stravovanie, nakupovanie, zdravie a choroba, Nižný Novgorod, EÚ, slovensko-ruské vzťahy, humanitárna pomoc, migrácia, interkultúrna komunikácia, z historie tlmočenia a prekladu a i.).
Gramatika (modálne a nepravidelné slovesá, podstatné mená, prídavné mená, stupňovanie, príčastia, zámená a i.).
Jazyková interferencia, základy písomného styku, preklad textov a i.
Domáce čítanie
Rádio OSN - správy
Študenti získajú rozsiahlejšie vedomostí o ruskom jazyku (gramatika, slovná zásoba, jazyková interferencia a i.), základné jazykové zručnosti (počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie) a komunikačné jazykové kompetencie (lingvistickú, sociolingvistickú, pragmatickú) podľa sylabu predmetu so zameraním na témy súvisiace s ich študijným programom. Jazyková úroveň: A2/B1 (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky).
Záverečný test/záverečná práca (12. týždeň )
Pri hodnotenom zápočte nie je možný opravný termín pre záverečný test/diktát.
Výsledné hodnotenie je dané súčtom bodov/% za priebežný test/diktáty/prezentáciu/písomnú prácu a záverečný test/záverečnú prácu podľa tabuľky:
A-92–100, B-85–91, C-78–84, D-71–77, E-65–70, F-64 a menej
Predmet má charakter blokovej výučby. Termíny výučby sú vopred upresnené v rozvrhu.
Allen, L. (2020). The power of marketing you: The psychology of using self-confidence. Independently published. 2020.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie a odprezentovanie záverečných zadaní (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Čo je marketing? (Marketing – Mix)
Základy selfmarketingu (Osobné stanovisko je rozhodujúce, Vytýčenie cieľov, Správne využitie šance)
Ja a môj vplyv (Čo môžem ponúknuť? Čo má on/ona na rozdiel odo mňa? Ako ma vidia druhí? Schopnosť obhájiť vlastný názor, Pozitívne myslieť!, Vedieť preskúmať seba samého – aké možnosti mám k dispozícii?),
Kompetencia (Mať vlastný názor, Ako zniesť kritiku, Byť tímovým hráčom, Kompetencia v zamestnaní),
Upozorniť na seba (Hlas a výber slov, Aktívne na mítingoch, Úspešne sa prezentovať).
Vedomosti: Študent vie pochopiť a vysvetliť základné predpoklady dobrého selfmarketingu, pozná možnosti k správnej prezentácii vlastnej osoby a rozumie súvisiacim poznatkom a princípom z osobnostnej a komunikačnej oblasti.
Kompetencie: Študent dokáže porozumieť svojim kompetenciám, cieľom, tomu, ako svoje silné stránky zviditeľniť
Zurčnosti: študent dokáže aplikovať tieto vedomosti a sociálne a profesijne zručnosti v osobnej a profesnej sfére svojho života, čím sa zlepšia aj možnosti jeho uplatnenia na trhu práce.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W., 2015: Geographic Information Systems and Science. 4. vyd. Wiley, 500 s
Vedecké a komerčné časopisy s príkladmi aplikácií v praxi:
• Applied Geography. Elsevier, ISSN 0143-6228. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/applied-geography
• Landscape and Urban Planning. Elsevier, ISSN 0169-2046. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/landscape-and-urban-planning
• International Journal of Applied Earth Observation and Geoinformation. Elsevier, ISSN 0303-2434. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/international-journal-of-applied-earth-observation-and-geoinformation
• Progress in Physical Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1333. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/ppg
• Progress in Human Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1325. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/phg
• GeoConnexion International. GeoConnexion Ltd., ISSN 1748-9251. Dostupné na: https://www.geoconnexion.com
• GIM International. Geomares Publishing, ISSN 1569-0243. Dostupné na: https://www.gim-international.com
• ArcNews. Esri, ISSN 1064-6108. Dostupné na: https://www.esri.com/about/newsroom/arcnews/
Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a prezentovanie bakalárskej práce v štruktúre predpísanej na obhajobu bakalárskej práce na štátnej skúške. Hodnotenie je založené na úrovni prezentácie v predpísanej štruktúre, dodržaní časového limitu a schopnosti reagovať na položené otázky.
slovenský
• Úvod do seminára – ciele, organizácia, očakávania.
• Geografia ako veda a jej prenos poznatkov do praxe.
• Humánna geografia – aplikácie v regionálnom a mestskom plánovaní.
• Fyzická geografia – výskum prírodného prostredia a jeho hodnotenie.
• Geoinformatika – GIS a diaľkový prieskum Zeme v praktických úlohách.
• Geografia a životné prostredie – aplikácie pri hodnotení rizík a klimatických zmien.
• Spolupráca geografie so samosprávami – príklady projektov a zákaziek.
• Spolupráca geografie s firmami – aplikovaný výskum a inovácie.
• Medzinárodné projekty a spolupráca v geografickom výskume.
• Geografia a transfer poznatkov do vzdelávania a popularizácie vedy.
• Prezentácie príkladov úspešných aplikácií geografie v praxi.
• Študentské prezentácie – vybrané príklady aplikácií.
• Diskusia, reflexia a zhrnutie seminára.
Vedomosti: Študent získa prehľad o hlavných odvetviach geografie – humánnej, fyzickej a geoinformatike – a o tom, ako sa v rámci nich realizuje vedecký výskum i praktické aplikácie. Porozumie príkladom projektov riešených Ústavom geografie PF UPJŠ na rôznych úrovniach (národné, medzinárodné, lokálne) a ich prínosu pre spoločnosť.
Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať, spracovávať a prezentovať informácie o geografickom výskume a jeho využití v praxi. Dokáže pripraviť stručný výstup (písomný, grafický alebo prezentačný), v ktorom zhrnie príklad aplikácie geografie v spolupráci s firmami, samosprávami alebo verejnými inštitúciami.
Kompetencie: Študent rozvinie schopnosť kriticky reflektovať význam geografie a geoinfromatiky ako vedeckých disciplín aj ako praktického nástroja pre riešenie spoločenských a environmentálnych problémov. Osvojí si kompetenciu prepojiť teoretické poznatky s reálnymi potrebami praxe a využije tieto skúsenosti pri voľbe a spracovaní témy svojej bakalárskej práce.
Nekolová, V., Camutaliová, I., Vasilieva-Lešková, A.: Ruština nejen pro samouky. Praha: Leda, 2022.
Myronova, H., Gálová, D.: Ruština pro podnikatelskou sféru. Brno: Masarykova univerzita v Brně, Ekonomicko-správní fakulta, 2003. ISBN 80-210-3258-8. Dostupné na: www.kj.fme.vutbr.cz/studopory/RU/phrases/BusinessRussian.pdf
Fozikoš, A., Reiterová, T.: Reálie rusky mluvících zemí. Plzeň: Fraus, 1998.
Oganesjanová D., Tregubová, J.: Cvičebnice ruské gramatiky. Praha: Polyglot, 2004.
+ doplnkové materiály vyučujúcej
https://ru.wikisource.org/wiki/
https://gramota.ru/
Aktívna účasť na seminároch, max. 2 absencie, písomné zadania a testy, diktáty, domáce čítanie, ústne mini-prezentácie, samoštúdium
Výsledné hodnotenie je dané priemerom % za jednotlivé aktivity.
Stupnica hodnotenia v %: A100–92, B 91–85, C 84–78, D 77–71, E 70–65, F-64 a menej
slovenský jazyk
Ruská azbuka, ortografia, výslovnosť.
Ruská veta, podstatné mená a slovesá, modálne a nepravidelné slovesá.
Zámená, číslovky, vybrané prídavné mená a príslovky.
Jazyková interferencia.
Rozvíjanie slovnej zásoby (zoznámenie sa, kto je kto, záľuby, rodina, priatelia, ľudia a ich vlastnosti, krajiny a národnosti, kde žijem, moje mesto, na univerzite, životopis, významné osobnosti a i.)
Domáce čítanie: A.P.Čechov
Študenti získajú základné vedomosti o ruskom jazyku (výslovnosť, gramatika, slovná zásoba, jazyková interferencia a i.), základné jazykové zručnosti (počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie) a komunikačné jazykové kompetencie (lingvistickú, sociolingvistickú, pragmatickú) podľa sylabu predmetu so zameraním na témy súvisiace s ich študijným programom. Jazyková úroveň: A1 (Spoločný európsky referenčný rámec pre jazyky).
1. Literárnovedné poznatky zo základných disciplín – literárna história, teória, metodológia, kritika – v genetických, typologických a poetologických súvislostiach a ich aplikácia v analyticko-interpretačných sondách do vývinových procesov v systéme slovenskej národnej literatúry (v periodizácii od staršej slovenskej literatúry po 80. roky 20. storočia).
2. Jazykovedné poznatky z jednotlivých rovín súčasného slovenského jazyka – zvukovej aj významovej – na úrovni lexikálnych, syntaktických, morfologických, foneticko-fonologických východísk, ako aj štýlových parametrov a štýlotvorných procesov a ich aplikácia v lingvistickej analýze jazykových jednotiek (fóna, fonéma, slabika, morféma, gramatický tvar, lexéma, frazéma, štyléma) a jazykových konštrukcií (syntagma, veta, súvetie) v texte.
Podmienkou úspešného absolvovania predmetu je absolvovanie predpísanej skladby predmetov v určenom počte kreditov medziodborového štúdia.
slovenský
Zložka v rámci MS Teams - tézy:
https://teams.microsoft.com/l/channel/19%3AlFSgXYS_I4IFqv-ycMgv71XQJ74hcP8U3Bh6xsMnLQg1%40thread.tacv2/General?groupId=fa57e701-2b31-4c5b-b96e-95addb732b3b
V komunikačnej situácii odborného diskurzu študent/-ka dokáže samostatne prezentovať vylosovanú/vygenerovanú tému a odpovedať na problémové otázky v širších literárnovedných alebo jazykovedných súvislostiach: 1. preukáže rozhľad v nadobudnutých odborných poznatkoch, adekvátne ovládanie terminológie, 2. využíva analytické a interpretačné zručnosti v objasňovaní vybraných javov a procesov, 3. uplatňuje postupy explanácie, argumentácie, komparácie a konfrontácie, 4. vyvodzuje a adekvátne formuluje vlastné závery.
Literatúra:
Andričíková, M.: V znamení premeny. Interpretačné štúdie o autorskej rozprávke. Levoča : Modrý Peter, 2013.
Chaloupka, O. – Nezkusil, V.: Vybrané kapitoly z teorie dětské literatury I – III. Praha: Albatros 1973, 1976, 1979.
Klátik, Z.: Slovo, kľúč k detstvu. Bratislava:
Kopál, J.: Literatúra a detský aspekt. Bratislava: SPN 1995.
Miko, F.: Hra a poznanie v detskej próze. Bratislava: Mladé letá 1980
Sliacky, O.: Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava: LIC 2005.
Sliacky, O.: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež do roku 1960. Bratislava: LIC 2007.
Stanislavová, Z. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry pre deti a mládež po roku 1960. Bratislava: LIC 2010.
Stanislavová, Z. Éthos a poésis v umeleckej tvorbe. Prešov : PU, 2013.
Zajac, P.: Pulzovanie literatúry. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1993.
Fenomén premeny v súčasnom umení pre deti a mládež. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou... Ed. M. Andričíková. Prešov: PF PU 2011
Časopis BIBIANA, revue o umení pre deti a mládež (dostupné online: https://www.bibiana.sk/sk/archiv/digitalna-bibiana/revue-bibiana)
Časopis o dieťati, jazyku, literatúre. (dostupné online: https://www.unipo.sk/pedagogicka-fakulta/katedry/kklv/odjl/cisla-na-stiahnutie/)
Aktívna účasť na seminároch (30%),
Power-pointová alebo Canva prezentácia (40%) – na konkrétnych textoch sa dohodneme vopred. Tiež sa vopred dohodneme na tom, kto bude dielo prezentovať, ale na každom seminári počítam minimálne s piatimi študentmi, ktorí budú mať určite text prečítaný a budú sa aktívne zapájať do diskusie.
Recenzia vybraného slovenského diela pre deti a mládež (vydaného po r. 2020 a vyššie, rozsah: 2 normostrany) (30%)
Pozn. V prípade potreby je možné kombinovať prezenčnú a dištančnú formu výučby.
Základné pojmy problematiky a poetiky literatúry pre deti a mládež. Slovenská LPDM v historickom priereze. Slovenská ľudová rozprávka, autorská rozprávka, poézia pre deti a mládež (epická, lyrická, nonsensová a pod.), spoločenská próza pre deti a mládež, obrázkové knihy pre deti a mládež, súčasná slovenská tvorba pre deti a mládež (témy, žánre, poetiky).
Cieľom vzdelávania v tomto predmete je orientovať študentov odboru v problematike špecifického subsystému LPDM – základných teoretických aspektoch LPDM, špecifických žánroch LPDM, vybraných dielach slovenskej LPDM.
DOLNÍK, J.: Lexikológia. Bratislava: Univerzita Komenského 2003. 236 s.
FURDÍK, J.: Slovenská slovotvorba. Prešov: Náuka 2004. 200 s.
FURDÍK, J.: Teória motivácie v lexikálnej zásobe. Ed. M. Ološtiak. Košice: Vydavateľstvo LG 2008.
HORECKÝ, J. – BUZÁSSYOVÁ, K. – BOSÁK, J.: Dynamika slovnej zásoby súčasnej slovenčiny. Bratislava: Veda 1989.
MLACEK, J.: Slovenská frazeológia. 2. vyd. Bratislava: SPN 1984, s. 9 – 79, 106 – 123.
MLACEK, J.: Tvary a tváre frazém v slovenčine. Bratislava: Stimul 2001. 170 s.
ONDRUS, P. – HORECKÝ, J. – FURDÍK, J.: Súčasný spisovný jazyk. Lexikológia. Bratislava: SPN 1980. 225s.
ORGOŇOVÁ, Oľga – BOHUNICKÁ, Alena: Lexikológia slovenčiny. Učebné texty a cvičenia. Bratislava: Stimul 2011.
Sokolová, M.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov: Náuka 1999, s. 9 – 53.
http://slovnik.juls.savba.sk/
1. Aktívna účasť na seminároch (max. 2 relevantne zdôvodnené absencie).
2. Skúška je daná súčtom bodov za seminárnu zložku (40 b.) a skúšku (60 b.).
Skúška je kombinovaná, pozostáva z praktickej a teoretickej časti, na jej zvládnutie je potrebných 60 %.
slovenský
1. Predmet lexikológie a metódy jej výskumu.
Základné lexikologické pojmy – slovo, lexika – SZ, lexikálna jednotka, lexéma, lexia.
2. Morfematická štruktúra slova.
3. Lexikálna jednotka ako základný jazykový znak. Arbitrárnosť a motivovanosť jazykového
znaku. Lexikálny význam a jeho stanovenie. Rozdiely medzi polysémiou a homonymiou.
4. Polylexia a polysémia.
Vzťahy polylexie. Synonymá, hyponymá, hyperonymá, kohyponymá, antonymá, konverzíva.
5. Teória lexikálnej motivácie. Typy lexikálnej motivácie – základné a nadstavbové.
Analýza a klasifikácia viacslovných pomenovaní. Frazeológia.
6. Slovná zásoba a jej diferenciácia. Suprasémantická hodnota lexikálnych jednotiek.
7. Derivatológia. Členenie lexikálnej zásoby z hľadiska utvorenosti. Pojem slovotvornej motivácie.
Rovnakokoreňové slovotvorné útvary – slovotvorné hniezdo, slovotvorný rad a slovotvorná
paradigma.
8. Bilaterálnosť a binárnosť derivatémy. Slovotvorná štruktúra slova a jej prostriedky.
9. Alternácie ako sprievodný jav pri derivovaní.
10. Obsahová štruktúra derivatémy. Onomaziologická báza a onomaziologický príznak.
Slovotvorný význam a jeho vzťah k lexikálnemu významu.
11. Slovotvorné spôsoby postupy – derivačné a kompozičné.
Rôznokoreňové slovotvorné útvary (slovotvorný typ, onomaziologická kategória, typ
onomaziologickej kategórie).
Študent v rámci priebežného a záverečného hodnotenia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný študijnou literatúrou.
1. VEDOMOSTI: Kognitívne zvládne terminologický aparát, dokáže zrealizovať morfematický aj slovotvorný rozbor lexikálnych jednotiek, určiť ich lexikálny a slovotvorný význam, identifikovať a pochopiť motivačné, syntagmatické a paradigmatické vzťahy medzi prvkami v lexikálnej zásobe.
2. ZRUČNOSTI: lingvistické poznatky, najmä s ohľadom na diferenciáciu lexiky, dokáže vzájomne usúvzťažniť a dokáže ich využiť pri tvorbe komunikátov v závislosti od účelu a cieľa. Zvláda prácu s odbornými zdrojmi, informácie dokáže kriticky prehodnocovať.
3. PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Súčasťou realizácie priebežných zadaní a záverečných výstupov je prezentácia nadobudnutých odborných, interpretačných a digitálnych zručností a kompetencií.
4. PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: súbor vedomostí a zručností umožňuje študentovi orientáciu v odbornej literatúre. Pretransformovaním získaných poznatkov do rečovej praxe absolvent predmetu prehlbuje vlastnú komunikačnú kompetenciu vo vzťahu k tvorbe žánrovo diferencovaných písaných a hovorených jazykových prejavov. Otázky jazykovej kultúry posudzuje v širších spoločenských súvislostiach.
Metodologické otázky výskumu slovenskej literatúry v období národného obrodenia. Etické posolstvo umeleckej literatúry. Národný a nadnárodný kontext slovenskej literatúry klasicizmu a romantizmu.
Mazák, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava: SPN 1988.
Pišút, M. – Rosenbaum, K. – Kochol, V.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava:
Vydavateľstvo SAV 1960. 492 s.
Čepan, O. – Kusý, I. – Šmatlák, S. – Noge, J.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava:
Vydavateľstvo SAV 1965. 782 s.
Odporúčaná literatúra:
Kochol, V.: Poézia štúrovcov. Bratislava, SAV l955.
Vongrej, P.: Zlomky z romantizmu. Bratislava, Tatran l982.
Bakoš, M: Literárna história a historická poetika, l975.
Šmatlák, S.:150 rokov slovenskej lyriky. Bratislava, Tatran 1971.
Litteraria XVI. Literárny romantizmus. Bratislava, VEDA 1974.
Kraus, C.: Slovenský literárny romantizmus. Martin, Vydavateľstvo MS 1999.
Sabol, S., J.: Teleologický a estetický status slovenského klasicizmu a romantizmu. Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška 2007.
Vojtech, M.: Klasicizmus. In: Panoráma slovenskej literatúry I. (Literárne dejiny od stredoveku po koniec romantizmu). SPN Bratislava 2004, s. 64 – 89.
Vojtech, M.: Preromantizmus. In: Panoráma slovenskej literatúry I (Literárne dejiny od
stredoveku po koniec romantizmu). SPN Bratislava 2004, s. 90 – 108.
Považan, J.: Bernolák a bernolákovci. Martin: Osveta 1990. 302 s. a iné.
Šmatlák, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry (19. storočie a prvá polovica 20. storočia) Bratislava: LIC2007.
individuálna písomná interpretácia textu, seminárna práca, test,
individuálna písomná interpretácia textu, seminárna práca, test,
hodonotemie: seminárna práca, individuálna interpretácia umeleckých textov, test
slovenský jazyk
Čitateľské minimum
Ľ. Zúbek: Skrytý prameň
J. I. Bajza: Príhody a skúsenosti mládenca Reného
J. Fándly: Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom …
J. Hollý: Svatopluk, Selanky
J. Kollár: Slavy dcera
P. J. Šafárik: Tatranská múza s lýrou slovanskou (2 básne podľa vlastného výberu),
Slovanské starožitnosti (úvod)
K. Kuzmány: Ladislav
J. Chalupka: Kocúrkovo
Ľ. Štúr: Reči a state (2 rečnícke vystúpenia a 2 básne podľa vlastného výberu)
S. Chalupka: Mor ho!, Likavský väzeň a 3 básne podľa vlastného výberu
A. Sládkovič: Marína, Detvan a 3 básne podľa vlastného výberu
J. Kráľ: Výber z básnického diela (5 básní podľa vlastného výberu, 2 balady
podľa vlastného výberu a Zakliata panna vo Váhu)
J. Botto: Smrť Jánošíkova, Žltá ľalija, 3 lyrické básne a 2 balady podľa
vlastného výberu
J. M. Hurban: Od Silvestra do Troch kráľov, Olejkár
J. Kalinčiak: Reštavrácia, Mládenec slovenský
P. Dobšinský: Prostonárodné slovenské povesti (Zlatá podkova, zlaté pero,
zlatý vlas a 3 rozprávky podľa vlastného výberu)
S. B. Hroboň - 3 básne podľa vlastného výberu
J. Matúška - 1 báseň podľa vlastného výberu a Zhoda liptovská
S. Tomášik: Hladomra alebo Malkotenti
J. Francisci - 2 básne podľa vlastného výberu
J. Záborský: Dva dni v Chujave a l satirická práca podľa vlastného výberu
Ľ. Kubáni: Mendík, Valgatha
J. Palárik: Drotár, Dobrodružstvo pri obžinkoch
G. K. Z. Laskomerský: Lipovianska maša a 1 krátka próza podľa vlastného výberu
Úryvky naspamäť:
J. Kollár: Slavy dcera (Předspěv - úryvok )
J. Hollý: Svatopluk (úryvok podľa vlastného výberu)
S. Chalupka: Mor ho! (úryvok)
J. Botto: Smrť Jánošíkova (úryvok), Žltá ľalija (úryvok)
A. Sládkovič: Marína (úryvok), Detvan (úryvok)
J. Kráľ: Šahy (úryvok), Zakliata panna vo Váhu a divný Janko (úryvok)
J. Francisci: Svojim vrstovníkom
Ľ. Štúr: Reč na uhorskom sneme (podľa vlastného výberu - úryvok)
S. B. Hroboň - podľa vlastného výberu
Témy seminárov:
1. Barokové prvky v Bajzovom románe Príhody a skúsenosti mládenca Reného a osvietenecké tendencie v literatúre Slovenského národného obrodenia.
2. Miesto a poslanie Juraja Palkoviča v histórii bratislavského lýcea. Vplyv klasicizmu na tvorbu Bohuslava Tablica a Juraja Palkoviča. P. J. Šafárik – vedec a umelec (básnik).
3. Človek a príroda, etika a estetika v diele Jána Kollára a myšlienka slovanskej vzájomnosti.
4. Funkcia prírody v Hollého Selankách. Preromantické črty Svatopluka v rovnomennom
epose.
5. Chalupkova slovenská donkichotiáda a rozvoj slovenskej dramatickej tvorby. Preromantický hrdina Karola Kuzmányho.
6. Historizmus v tvorbe štúrovcov. Estetické aspekty tvorby. Ľ. Štúra. Česko- slovenské vzťahy na prelome l8. a l9. storočia a v prvej polovici l9. storočia
7. Ľudovosť v tvorbe Sama Chalupku. Prototyp slovenského mládenca. Lásky Andreja Sládkoviča. (Sôvety v rodine Dušanovej a i.).
8. Janko Kráľ a jeho byronovský hrdina; titanizmus. Špecifiká baladickej tvorby Janka Kráľa. Alegorickosť v tvorbe romantikov; J. Botto: Smrť Jánošíkova.
9. Mesianizmus (východiská a motívy, S. B. Hroboň) a koncepcia ľudového hrdinu v tvorbe slovenských romantikov.
10. Priestor a čas; aktuálnosť a gnómickosť v próze Jozefa Miloslava Hurbana Od Silvestra do Troch kráľov a Jána Kalinčiaka Reštaurácia.
11. Koncepcia prozaickej tvorby ostatných predstaviteľov romantizmu. Slovenské rozprávky v úprave Pavla Dobšinského.
12. Záborského krátka satira a dielo Dva dni v Chujave. Spory. Hodiny zábavy, Mendík. Historickosť vo Valgathovi od Ľ. Kubániho.
13. Prvky publicistiky v tvorbe G. K. Zechentera-Laskomerského. Kompozícia Palárikovho Drotára.
Tematická náplň prednášok:
1. Základné metodologické problémy výskumu literatúry klasicizmu a romantizmu;
slovenské národné obrodenie. Spoločenské a kultúrne pomery. Osvietenecké myšlienky a národnobuditeľské snahy slovenskej inteligencie v období národného obrodenia.
2. Rozvoj slovenskej literárnej tvorby v duchu osvieteneckých myšlienok (J. I. Bajza;
jazykovedné dielo A. Bernoláka). Sociálny a mravný aspekt ľudovýchovnej a umeleckej tvorby J. Fándlyho.
3. Klasicizmus vo svetovej literatúre. Špecifické črty v slovenskej literatúre. Myšlienka slovanskej vzájomnosti a jej realizácia (J. Kollár, P. J. Šafárik).
4.Vplyv preromantizmu na tvorbu J. Chalupku a K. Kuzmányho. Invariantné a variantné „črty“ romantizmu vo svetovej literatúre.
5. Špecifiká slovenského romantizmu v konexte spoločenských a politických pomerov. Čas a priestor v tvorbe štúrovcov.
6. Koncepcia slovenského mesianizmu; mikro a makrosvet, autorova stratégia.
7. Vyvrcholenie obrodeneckých snáh: folklórna orientácia štúrovskej literatúry. Jánošikovský motív v romantickej poézii, jazyková realizácia tematického a problemového, myšlienkové posolstvo.
8. Vývin slovenskej umelej balady. Stupeň ľudovosti v Kráľovej a Bottovej balade. Čas a priestor v romantickej tvorbe a jeho jazykovo-kompozičná realizácia.
9. Tematická a problémová "zóna", jej jazyková realizácia v slovenskej romantickej próze s historickou tematikou. Kompozičná realizácia etického a estetického v slovenských rozprávkach.
10. Romantický hrdina Jozefa Miloslava Hurbana a Jána Klalinčiaka.
11. Jonáš Záborský v zrkadle klasicizmu a romantizmu. Žánrová a kompozičná pestrosť v diele Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského.
12. Humor Ľudovíta Kubániho a koncepcia slovenskej národnej kultúry.
13. Koncepcia slovenskej drámy v druhej polovici 19. storočia.
Metodologické otázky výskumu slovenskej literatúry v období národného obrodenia. Etické posolstvo umeleckej literatúry. Národný a nadnárodný kontext slovenskej literatúry klasicizmu a romantizmu.
hodonotemie: seminárna práca, individuálna interpretácia umeleckých textov, test
Literatúra:
Čepan, O.: Literárne dejiny a literárna veda. Bratislava: VEDA 2002.
Kol.: Biele miesta v slovenskej literatúre. Bratislava: SPN 1991.
Kol.: Dejiny slovenskej literatúry. Bratislava: Tatran 1988.
Kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Martin: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov a Slovenská národná knižnica 2001.
Čahojová, B. Slovenská dráma a divadlo v zrkadlách moderny a postmoderny. Bratislava: Divadelný ústav 2003.
Činčurová, X.: Epické podoby priestoru. Modrý Peter. Levoča 2004.
Mikula, V.: Hľadanie systému obraznosti. Bratislava: Smena 1987.
Sulík, I.: Kapitoly o súčasnej próze. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1985.
Šmatlák, S.: V siločiarach básne. Bratislava: Smena 1983.
Marčok, V. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava: Literárne informačné centrum 2004.
Rakús, S.: Poetika prozaického textu. SS 1995.
Próza a skutočnosť. Bratislava 1982.
Poetika prózy. Bratislava 2001.
Z rozprávaní, úvah a rozhovorov. Modrý Peter. Levoča 2003.
Rédey, Zoltán. 2005. Súčasná slovenská poézia v kontexte civilizačno-kultúrnych premien. Nitra : Ústav literárnej a umeleckej komunikácie Filozofická fakulta Univerzita Konštantína Filozofa, 2005.
Krčméryová, Eleonóra. 2008. Poznámky k prozaickej (de)generácii. Bratislava : Stimul, 2008.
Karpatský, Dušan: Malý labyrint literatury. Albatros, Praha 1997.
Krausová, N.: Rozprávač a románové kategórie. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1972.
Krupa, V.: Metafora na rozhraní vedeckých disciplín. Tatran, Bratislava 1990.
Miko, F.: Hodnoty a literárny proces. Tatran, Bratislava 1982.
Miko, F.: Umenie lyriky. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1988.
MILČÁK, Marián: Mýtus a báseň (7 úvah o poézii). Levoča : Modrý Peter, 2010.
Milčák, M.: Subjekt a paradigma básnického textu. Levoča: Modrý Peter 2023.
Števček, J.: Súčasný slovenský román. Bratislava 1987.
Sulík, I.: Kapitoly o súčasnej próze, SS, Bratislava 1985.
Plesník, Ľ.: Pragmatická estetika textu. Nitra 1995.
Zajac, P.: Pulzovanie literatúry. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1993.
Zajac, P.: Sondy do slovenskej prózy. Levoča: Modrý Peter 2025.
1. Autorské stratégie a postupy v slovenskej poézii, próze (poviedka, román) a dráme po roku 1945.
Historické a textové súvislosti.
2. Poetika súčasnej poézie, prózy a drámy.
3. Generačná diferenciácia, autorské zoskupenia, alternatívne úsilia v slovenskej literatúre po roku 1945.
4. Dominanty literárnej vedy.
test
test,
písomná práca, skúška
1. Próza šesťdesiatych rokov, literárna a spoločenská situácia. Mladá tvorba. (Okrajovo literatúra do
roku 1956).
2. Autorská poetika 60. rokov. Vincent Šikula, Rudolf Sloboda a iní.
3. Próza Rudolfa Slobodu. Románová tvorba.
4. Próza Rudolfa Slobodu. Poviedková tvorba.
5. K situácii v súčasnej slovenskej poézii. „Konkretisti.“
6. Reflexívna poézia: Ján Buzássy, Vlastimil Kovalčík a ďalší.
7. Milan Rúfus a moderná spiritualita.
8. Alternatívne prístupy v poézii. Osamelí bežci.
9. Slovenská poézia v druhej polovici 60. rokov a jej neskoršie podoby. Kríza v
70. rokoch.
10. Poézia Miroslava Válka. Protiklad privátneho a spoločenského.
11. Interpretácia najdôležitejších Válkových textov.
12. Slovenská poézia 80. rokov. Urban, Kolenič, Bielik a ďalší.
13. K poetike básnického textu. Kupec, Haugová a ďalší.
14. Podoby postmoderny v slovenskej literatúre do roku 1989.
Zvládnutie historicko-kultúrnych a umelecko-estetických relácií v slovenskej literatúre po roku 1945. Dispozícia načrtnutia ozvláštňujúcich postupov v poetikách popredných slovenských básnikov, prozaikov a dramatikov. Schopnosť hĺbkovo interpretovať text.
Prípadný kombinovaný typ vzdelávania.
písomná práca, skúška
Výklad literárnohistorických súvislostí (prednášky) a analýza vybraných literárnych diel podľa interpretačných listov v LMS (semináre) a diskusia.
Čitateľské minimum - formovanie apercipienta rozhľadeného v poetike obdobia.
Čepan, O.: Stimuly realizmu. Bratislava 1984
Čepan, O.: Próza slovenského realizmu. Bratislava 2001
Habaj, M. – Hučková, D. (eds.): Modernizmus v pohybe. Bratislava: Veda, 2019
Hajdučeková. I.: Rodový aspekt v slovenskej literatúre na prelome 19. a 20. storočia. Gender perspectives in Slovak literature of the late 19th and early 20th centuries [online]. 2. dopl. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2019. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/rodovy-aspekt-v-slovenskej-literature.pdf.
Hučková, D.: Hľadanie moderny. Bratislava: Ars poetika, 2009
Kodajová, D. a kol.: Živena. 150 rokov spolku slovenských žien. Bratislava: Slovart, 2019
Mazák, P. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry 2. Bratislava 1984.
Mikula, V.: Slovenský literárny realizmus I. Bratislava: Slovenský Tatran, 2005, 408 s.
Mikulová, M. – V. Mikula. Slovenský literárny realizmus II. Bratislava: Slovenský Tatran, 2006, 664 s.
Mikulová, M.: Slovenský literárny realizmus III. Bratislava: Slovenský Tatran, 2006, 736 s.
Mikulová, M.: Tri spisovateľky. Bratislava: Veda, 2015
Šmatlák, S.: Dejiny slovenskej literatúry II (19. storočie a prvá polovica 20. storočia). Bratislava 2001.
Zambor, J. (ed.): Hviezdoslav v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2009.
Gbúr, J. (ed.): Kukučín v interpretáciách. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010.
Mikulová, M. – Taranenková, I.: Reálna podoba realizmu. Bratislava: Ústav slovenskej literatúry SAV, 2011.
Ďalšie tituly sú súčasťou materiálov v LMS UPJŠ.
Podrobné podmienky sú uvádzané na elektronickej nástenke predmetu v AiS2. Súčasťou predmetu sú učebné materiály a zadania v zložke predmetu v LMS UPJŠ.
Podmienky priebežného hodnotenia: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho. 2. Aktívna účasť na seminári. 3. Priebežné zadania.
Podmienky záverečného hodnotenia:
A. Prezenčná forma: Pretest a test (úspešnosť min. 60%) z literárnohistorickej, literárnoteoretickej a analyticko-interpretačnej zložky.
B. Dištančná forma: Prípadová štúdia na vybranú tému (heuristika s viacúrovňovou náročnosťou).
slovenský jazyk
Od akademického roka 2017/18 je súčasťou predmetu aj e-learningový súbor textov (interpretačné listy, zadania a iné študijné materiály) umiestnený v LMS UPJS.
A.: 1. Spoločenské a kultúrne podmienky nástupu nového estetického kánonu. Generačná výmena a filozoficko-estetické podnety.
2. Problém vymedzenia a teoretická reflexia pojmu slovenský realizmus a moderna.
3. Poézia a próza slovenského realizmu (versologické a štýlové, genologické, ideové a tematické osobitosti).
4. Literárne portréty a kategorizácia tvorby predstaviteľov zakladajúcej generácie realistov a predstaviteľov neskorého realizmu aj predstaviteľov moderny.
5. Slovensko-české vzťahy a ich dosah na slovenskú literárnu scénu.
6. Literárna veda a literárna kritika v období realizmu a v moderne.
7. Estetizácia v literatúre pre deti a mládež v období realizmu;
8. Dramatická tvorba v období realizmu a moderny;
B: 1. Špecifiká realistickej metódy a moderny v poézii a v próze reflektované v konkrétnych literárnych textoch;
2. Pohľad súčasnej literárnej vedy na umeleckú tvorbu realistov a modernistov – premeny na osi času.
Študent získava interdisciplinárny (literárnovedný, filozofický a estetický) pohľad na vývinové tendencie obdobia realizmu a moderny, vzájomné interakcie literatúry s inými umeleckými prejavmi a presahy do európskeho literárneho kontextu. Prehlbuje si analyticko-interpretačné kompetencie v práci s umeleckým textom – básnickým, prozaickým aj dramatickým – chápe špecifický vzťah látky a témy v umeleckom diele ako akt mentálnej "reprodukcie" krásy, dobra a pravdy v umení.
Študijná literatúra:
Sedlák, I. (zost.): Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava: 2009
Šmatlák, S.: Dejiny slovenskej literatúry II (od 19. do 1. polovice 20 storočia). Bratislava: LIC 2007.
Odborná literatúra:
Bátorová, M.: Slovenská literárna moderna v spektre svetovej moderny. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2011.
Hajdučeková, I.: Duchovnosť v (re)interpretácii diel slovenskej literatúry. Košice: 2015, (e-book UPJŠ)
Kuzmíková, J.: František Švantner. (V zákulisí naturizmu). Bratislava: Veda 2000.
Kuzmíková, J. (ed.): František Švantner. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 2012, 200 s.
Mašková, A.: Slovenský naturizmus v časopriestore. Bratislava: Vydavateľstvo SSS, 2009, s. 192.
Šútovec, M.: Mýtus a dejiny v próze naturizmu. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2005.
Ďalšie:
Bagin, A.: Literatúra v premenách času. Bratislava: Slovenský spisovateľ 1978.
Hvišč, J., Marčok, V., Bátorová, M., Petrík, V.: Biele miesta v slovenskej literatúre. Bratislava: SPN 1991.
Kasáč, Z., Bagin, A.: Dejiny slovenskej literatúry 3. Bratislava: SPN 1986.
Števček, J.: Dejiny slovenského románu. Bratislava: Tatran 1989. a iné.
E-zdroje:
- bližšie: LMS
Predmet využíva prvky kombinovanej formy vzdelávania (blended learning). Bližšie informácie sú zverejnené na elektronickej nástenke predmetu a podporné materiály v rámci LMS UPJŠ.
Podmienky priebežného hodnotenia: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho. 2. Aktivita na seminároch. 3. Vypracované čiastkové zadania - individuálna interpretácia vybraných umeleckých textov (portfólio).
Podmienky záverečného hodnotenia: Ústna skúška s využitím portfólia: a) čitateľské minimum (vlastné spracovanie analýzy a interpretácie) a literárnohistorických tém (koncept).
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: 1. Zvládnutie podmienok záverečného hodnotenia na úrovni minimálne 60 %. 2. Mastery learning – zložky: časové vymedzenie medzivojnovej literatúry, zdôvodnenie zmien periodizácie, avantgardné smery a estetický pluralizmus v poézii a próze (základný prehľad). 3. Portfólio – interpretácia vygenerovaného autora z čitateľského minima (výber kľúčových úryvkov, analýza a interpretácia, syntéza)
slovenský jazyk
Čitateľské minimum je uvedené na elektronickej nástenke predmetu a v LMS UPJŠ.
Tematická náplň prednášok
1. Slovenská medzivojnová literatúra: historické a kultúrno-spoločenské determinanty (vznik vzdelávacích a kultúrnych inštitúcií, profesionálnej divadelnej scény, periodiká a vydavateľstvá)
2. Modernizmus 1. polovice 20. storočia: poetika avantgardných smerov – zdroj estetického pluralizmu
3. Estetický pluralizmus v slovenskej medzivojnovej poézii: etablované básnické zoskupenia
4. Solitéri: poézia V. Beniaka a M. Haľamovej
5. Estetický pluralizmus v medzivojnovej próze: lyrizačné tendencie pod vplyvom avantgárd
6. Rozvoj intencionálnej literatúry pre deti a mládež a literatúry pre ženy v časopise Živena.
7. Osobnosti slovenskej literárnej vedy v medzivojnovom období
Témy interpretačných seminárov sú uvedené v AIS a v LMS UPJŠ.
VEDOMOSTI: Študent získava poznatky z literárnej histórie, teórie a kritiky, vie objasniť vzťah medzi avantgardnými smermi, filozofickými koncepciami a poetikou kľúčových autorov medzivojnového obdobia v slovenskej literatúre. ZRUČNOSTI: Orientuje sa v odbornej literatúre 20. a 21. storočia, k teorémam pristupuje kriticky a prehodnocuje ich. Samostatne aplikuje základné poznatky o estetickom pluralizme (v intenciách aktuálneho literárneho a umenovedného výskumu) pri analýze a interpretácii vybraných umeleckých textov, a tak prehlbuje svoje interpretačné zručnosti. KOMPETENCIE: v priebehu semestra nadobúda a na skúške preukáže kompetencie riešiť literárnovedné problémy, vyjadriť vlastný názor na umelecké kvality literárnych textov, poetiku autorov a adekvátne argumentovať. Výsledkom je vytvorené portfólio tém a interpretačných analýz.
PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: študent prepája širšie historicko-spoločenské súvislosti, poetologické osobitosti avantgárd vníma v kontexte prúdu (geo-)modernizmu aj ako východisko pre posúdenie súčasných kultúrnych premien v (európskej a svetovej) postmoderne.
ROZHODNUTIE REKTORA č. 1/2025 ktorým sa upravujú zásady používania umelej in-teligencie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
ÚTVAR REKTORA UPJŠ 2019: Základné usmernenia a dokumenty k záverečným prácam na UPJŠ v Košiciach. Dostupné na: <https://www.upjs.sk/pracoviska/univerzitna-kniznica/
zaverecne-prace/>.
ÚSTAV GEOGRAFIE PF UPJŠ 2019: Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geo-grafie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Dostupné na: <https://geografia.science.upjs.sk/images/studium/Pokyny_ZP_UGE_2019.pdf>.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J. 2011: Ako písať a komunikovať. Martin
(Vydavateľstvo Osveta).
KATUŠČÁK, D. 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma).
Nadobudnutie základných formálnych, obsahových a metodologických postupov pre tvorbu
záverečnej práce sa overí troma formami:
- Vypracovanie oponentského posudku na vybraný článok z časopisu alebo kapitolu z monografie. Článok musí byť odsúhlasený vyučujúcim. Posudok sa zostavuje podľa poskytnutej šablóny. Táto časť tvorí 30 % celkového záverečného hodnotenia.
- Vypracovanie prezentácie v súlade s pokynmi k tvorbe prezentácií a samotné prezentovanie vypracovaného posudku na daný článok. Hodnotí sa formálna aj obsahová stránka prezentácie a táto časť tvorí 30 % celkového záverečného hodnotenia.
- Spracovanie zoznamu literatúry obsahujúceho aspoň 10 zdrojov rôznorodého charakteru (článok z časopisu, monografia, kapitola z monografie, mapa z atlasu, štatistická databáza, elektronický zdroj...), a to v súlade s informáciami podanými na cvičení, resp. Pokynmi k vypracovaniu ZP na ÚG. Táto časť tvorí 40 % celkového záverečného hodnotenia.
Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer všetkých troch častí
hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50 %.
slovenský
Obsah a formy písania vybraných častí bakalárskej práce (abstrakt, úvod, záver a pod.); Etika a kultúra písania záverečnej práce vrátane možností, rizík a etických limitov využívania nástrojov umelej inteligencie; Citácie a bibliografické odkazy (technika, normy ISO 690 a ISO 690-2, príklady, všeobecné pravidlá zápisu, transliterácia), typy zdrojov (klasické, elektronické); Formálna stránka práce; Jazyková úprava (pojmový aparát, štylistika, syntax, gramatika, typografia); Prezentácia bakalárskej práce (forma, technika a obsah a štruktúra prezentácie, pravidlá presvedčivej komunikácie, zásady prezentovania, diskusia).
Nadobudnutie základných teoreticko-metodologických a formálnych postupov tvorby záverečnej práce.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J., 2011. Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D.. 2008, Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162
s. ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č. 1/2011, Dostupné na internete: <http:// www.upjs.sk/public/media/2438/smernica-1-2011.pdf>, 25 s.
POKYNY, 2020. Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. https://geografia.science.upjs.sk/images/studium/ Pokyny_ZP_UGE_2019.pdf
ŠABLóNA, 2020. Odporúčaná šablóna prezentácie k obhajobe záverečnej práce na ÚGE. https:// geografia.science.upjs.sk/images/dokumenty_tlaciva/sablona_prezentacie_ZP.ppt
Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a prezentovanie bakalárskej práce v štruktúre predpísanej na obhajobu bakalárskej práce na štátnej skúške. Hodnotenie je založené na úrovni prezentácie v predpísanej štruktúre, dodržaní časového limitu a schopnosti reagovať na položené otázky.
slovenský
Seminár je zameraný na problematiku jednotlivých bakalárskych prác. Poslucháči v rámci seminára referujú o stave rozpracovania a štruktúre prác, pričom sú tiež podrobne preberané ich jednotlivé časti. K jednotlivým prácam sa vedie odborná diskusia.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o formálnych náležitostiach bakalárskej práce a spôsobe jej obhajoby pre štátnicovou komisiou.
Zručnosti: Študent sa naučí aplikovať vedecké teoreticko-metodologické a formálne postupy tvorby záverečnej práce, vypracovať obsahovo primeranú bakalársku prácu a obhájiť ju na štátnej skúške. Kompetencie: Študent dokáže samostatne prezentovať výsledky svojej práce pred odborným publikom a viesť odbornú diskusiu na odborné témy v oblasti svojho zamerania.
Pracovné zaťaženie študentov je rozdelené medzi:
Priamu výučbu (prezenčne a dištančne cez LMS), ktorá tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta; Skupinovú prácu, (prezentácie) ktorá tvorí 75% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Individuálne konzultácie, ktoré tvoria 5% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Samoštúdium, ktoré tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Domáca a zahraničná časopisecká literatúra
Kudláčová, B.(2007) Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PdF TU
Zeus Leonardo (2010) Handbook of Cultural Politics and Education. Rotterdam, The Netherlands.
Hodnotenie vypracovaného zadania.
A ... 100,00% - 91,00%
B ... 90,99% - 81,00%
C ... 80,99% - 71,00%
D ... 70,99% - 61,00%
E ... 60,99% - 51,00%
FX ... 50,99% a menej
SJ
Postavenie, úloha a funkcie vzdelania v živote človeka a spoločnosti. Politické, sociálne a ekonomické ciele vzdelávania. Výchova, vzdelávanie a sociálne zmeny v kontexte globalizácie. Makrosociálne determinanty výchovy. Aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania v modernej výkonovej a demokratickej spoločnosti.
100 % záverečné hodnotenie
Cieľom a účelom výučby predmetu je sprostredkovanie vedomostí a podpora reflektovania problematiky výchovy a vzdelávania v kontexte spoločenských a politických zmien.
Ciele: Rozvoj poznania: Študent bude schopný poznať aktuálne teoretické východiská späté s procesom výchovy a vzdelávania v modernej demokratickej spoločnosti.
Rozvoj schopností a zručností: Študent bude schopný orientovať sa v spoločenskom a politickom priestore - politicky, právne, sociálne a kultúrne. Bude schopný hľadať alternatívy a riešenia k disfunkciám a zároveň využívať možnosti a cesty k ich implementácii.
Špecifiká periodizácie staršej slovenskej literatúry. Princíp historickej poetiky- určujúci činiteľ periodizácie staršej slovenskej literatúry. Synkretizmus literárnych žánrov a literárnych druhov. Priblíženie poetiky jednotlivých žánrov v staršej slovenskej literatúre.
Kákošová, Z.: Kapitoly zo slovenskej literatúry (9. – 18. stor.). Bratislava: Univerzita Komenského 2001.
Minárik, J.: Dejiny slovenskej literatúry 1. Bratislava: SPN 1985.
Minárik, J.: Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN 1980.
Minárik, J.: Renesančná a humanistická literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN 1985.
Minárik, J.: Baroková literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava: SPN 1984.
Mišianik, J.: Pohľady do staršej slovenskej literatúry. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1974.
Sedlák, I. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I. Martin: Matica slovenská 2009.
Šmatlák, S. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II . Bratislava: LIC 2002 1999.
Šutor, L.: Literárna antropológia. In: K vybraným aspektom slovenskej literatúry po roku 1989. - Fintice : FACE - Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania, 2023, s. 7-20.
Šutor, L. Antropologické východiská narácie. In: Dynamika a podoby naratívneho folklóru a naratívnej literatúry. Trnava: Filozofická fakulta 2025.
písomná seminárna práca a interpretácia umeleckých textov
Ústna skúška z okruhov tém prednášok, seminárov a základnej literatúry. 70 %
Test zo seminárnych tém. 20 %
Aktívna účasť na seminároch. Interpretácia textov z vybraných období. 10 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský
1. K problematike staršej slovenskej literatúry.
2. Spoločenské a politické podmienky vzniku Veľkej Moravy. Kultúra Veľkej Moravy, a počiatky slovanského písma. Čas a priestor veľkomoravských legiend. Stredoveká legenda, typ hrdinu, poetika.
3. Stredoveká literatúra očami dnešnej literárnej vedy. Myšlienkový základ stredovekej literatúry (románskej, gotickej).
4. Objektívne a subjektívne príčiny vzniku uhorského štátu.
5. Slovenská etnicita v stredovekých legendách, charakter legiend.
6. Východiská slovenského humanizmu a renesancie, špecifiká, členenie. Charakter ľúbostnej poézie v období humanizmu.
7. Literárny hrdina humanizmu a renesancie (historické piesne 16. a 17. storočia). Tematické zdroje, jazyková pestrosť a kompozícia historických piesní.
8. Poetika baroka, anitéza a jej kompozičná realizácia. Človek a príroda v Slovenských veršoch Petra Benického. Motívy, historické podnety, hrdina v memoárovej a cestopisnej literatúre. Baroková poloľudová a jarmočná poézia.
9. Vývin duchovnej poézie od stredoveku po barok.
10. Vzťah náboženskej a svetskej poézie.
11. Historická podmienenosť náukovej spisby, predstavitelia, národné obrany. Baroková náuková spisba. Prešovská škola. Maginova obrana slovenskej národnosti. História a jazykoveda. Tibenského portrét A. F. Kollára; Matej Bel.
12 Charakter dramatickej tvorby od stredoveku po barok.
1. Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o špecifikách periodizácie staršej slovenskej literatúry. Osvojí si detailné princípy historickej poetiky v stredovekom, humanisticko-renesančnom a barokovom kontexte. Nadobudne znalosti o kľúčových dielach a ich autoroch v interpretačných a faktických súvislostiach.
2. Zručnosti: Študent bude schopný vysvetliť osobitosti jednotlivých žánrov a synkretických princípov staršej slovenskej literatúry v dobových európskych kontextoch. Bude ich vedieť aplikovať pri interpretácii konkrétnych textov.
3. Profesijné kompetencie: Absolvent získava odborné kompetencie z oblastí historickej poetiky a literárnej kultúry obdobia stredoveku, obdobia humanizmu a renesancie a obdobia baroka. Dokáže sa uplatniť v odborných a knižničných inštitúciách zameraných na literatúru z najstarších periód slovenských dejín.
4. Prenositeľné kompetencie: Absolvent predmetu dokáže čítať historické texty s porozumením a v dobových socio-kultúrnych kontextoch, a to vo viacerých variantoch domáceho jazyka (staroslovienčiny, biblickej češtiny, slovakizovanej češtiny a kultúrnej slovenčiny). Vedomosti z predmetu vie použiť v nadväzujúcich historickoliterárnych akademických disciplínach.
skúška
Bakošová, Z. (2011). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: Univerzita Komenského.
Breaux, A. (2020). Rychlá pomoc pro učitele (60 řešení náročných situací). Praha: Portál.
Čapek, R., Šmejkal, J., Příkazská, I. (2018). Učitel a syndrom vyhoření. Praha: Raabe.
Gogová, A., Kročková.Š. & Kurincová,V. (1995). Sociológia výchovy. Nitra: Vysoká škola pedagogická.
Janderková, D. (2019). Rozvoj učitele a péče o sebe. Praha: Raabe.
Kovaříková, M. (2020). Krizové situace ve škole (Bezpečnostní problematika ve školní praxi). Praha: Grada.
Lauková, N. (2018). Konflikty v škole. Bratislava: Raabe.
Perhács, J. (ed.). (1999). Profesionalizácia vo výchove a vzdelávaní dospelých. Bratislava: Katedra andragogiky FF UK.
Perhács, J. (2010). Personalizačné a socializačné aspekty rozvoja osobnosti dospelých. Nitra: PF UKF.
Picek, J., Jursová, J., Picková, H., Rozkovcová , A., & Novotová, J. et al. (2020). Učitelské sbory základních škol a jejich sociální klima (Vícepřípadová studie učitelských sborů). Bratislava: Wolters Kluwer.
Porubská, G. & Perhács, J. (eds.) (2007). Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra: PF UKF.
Slavik, J. et al. (2020). Reflexe a hodnocení kvality výuky I. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni.
Zvírotský, M. (2020). Sebevýchova (Teorie a praxe pedagogického ovlivňování sebe sama). Praha: Grada.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 50%.
2. Príprava a realizácia simulačného vedenia svojpomocnej skupiny - 50%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika svojpomocných skupín. Funkcie svojpomocných skupín učiteľov. Výmena informácií a skúseností. Potreby svojpomocných skupín učiteľov. Rámcové podmienky pre optimálne fungovanie svojpomocnej skupiny učiteľov. Komunikácia v svojpomocnej skupine učiteľov. Rešpektovanie prežívania druhého, prijatie jeho jedinečnosti a porozumenie odlišným názorom. Spoločné hľadanie riešení problémov týkajúcich sa výchovného a vzdelávacieho procesu v školách.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Analyzovať a zhodnotiť činnosť svojpomocných skupín učiteľov na príslušnom type škole. Na základe vlastných skúseností s prípravou a simuláciou vedenia svojpomocných skupín učiteľov zhodnotiť prínos a postavenie svojpomocných skupín v edukačnej praxi.
ALMAŠIOVÁ, A., KOHÚTOVÁ, K. 2016: Štatistické spracovanie dát sociálneho výsku-mu v programe SPSS. Verbum, Ružomberok. 173s.
CHAJDIAK J., RUBLÍKOVÁ E., GUDÁBA, M. 1997: Štatistické metódy v praxi. STA-TIS Bratislava, 309.
CHAJDIAK, J. 2005: Štatistické úlohy a ich riešenie v exceli. Bratislava: Statis.
CHAJDIAK, J. 2013: Štatistika jednoducho v Exceli. Bratislava: Statis.
IVANOVÁ, M., HOFIERKA, J. 2009: Základy štatistických metód v geografii. Vysoko-školské učebné texty. PU FHPV Prešov., 144 s.
MELOUN, M., MILITKÝ, J. 2004: Statistická analýza experimentálních dát. Academia Praha, 954.
MELOUN, M., MILITKÝ, J. 2002: Kompendium statistického zpracování dat. Praha, Academia, 766 p.
NOVÁKOVÁ, G. 2008: Základy štatistiky pre geografov. Geografika Bratislava. Vysoko-školské skriptá PRIF UK v Bratislave. 218 s.
SKŘIVÁNKOVÁ, V., HANČOVÁ M. 2005: Štatistika v príkladoch. Prírodovedecká fa-kulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 112.
Hodnotenie študijných výsledkov sa uskutočňuje kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra a preverením získaných vedomostí na konci semestra. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou, ktoré sú povinné. Priebežná kontrola spočíva v minimálne 80 % aktívnej účasti študenta na prednáškach i na seminároch, a 2 písomných previerok (50%, 50%) overenia zvládnutých vedomostí študenta. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z písomných previerok. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý splní podmienku min. 80 % aktívnej účasti na výuke a v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Na hodnotenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
1. Úvod, základné pojmy, štatistické skúmanie (definícia a základné črty štatistiky, hro-madný jav, hromadné pozorovanie, štatistická jednotka, štatistický súbor, štatistický znak, základné štatistické (deskriptívne) vlastností;
2. Etapy štatistického skúmania, formy štatistického zisťovania a triedenie);
3. Kvantitatívne a kvalitatívne dáta (nominálne, ordinálne, kardinálne premenné);
4. Vyjadrovacie prostriedky v štatistike (tabuľky, grafy, štatistické rady, početnosti (abs., rel.) a rozdelenia početnosti);
5. Stredné hodnoty (jednoduchý priemer, vážený priemer, aritmetický p., harmonický p., geometrický p., medián, modus, kvantily);
6. -7. Miery variability (variačné rozpätie, kvantilové rozpätie, kvartilové rozpätie, kvartilová odchýlka, priemerná odchýlka, rozptyl, smerodajná odchýlka, pomerná priemerná odchýlka, variačný koeficient);
8. Miery šikmosti, špicatosti a koncentrácie (Pearsonova miera šikmosti, kvartilová miera šikmosti, koeficient šikmosti, koeficient špicatosti,
9. Lorenzova krivka, koeficient koncentrácie, pomer koncentrácie);
10. Štatistické skúmanie závislostí (korelačná závislosť, jednoduchá lineárna regresia, koefi-cient korelácie, koeficient determinácie);
11. Časové rady (kĺzavé priemery, interpolačné a extrapolačné hypotézy, miery rastu, de-tailná analýza jednorozmerných údajov);
12. -13. Výberové skúmanie a štatistické testovanie hypotéz (štatistický odhad, bodový, intervalový odhad, testovanie hypotéz)
Cvičenia:
Náplň cvičení počas semestra je orientovaná na riešenie úloh s cieľom upevniť vedomosti a získať prax v aplikácii základnej štatistickej analýzy. Riešenie štatistických úloh prebieha v programe MS Excel. Počas cvičení študenti riešia úlohy vyplývajúce z jednotlivých predná-šok spoločne s vyučujúcim. Študenti riešia úlohy s cieľom upevniť získané zručnosti štatis-tickej analýzy. Vyučujúci následne kontroluje správnosť vyriešených úloh. Ak riešenie nie je správne, vyučujúci študenta upozorní na chyby ktoré následne študent opraví. Z každého cvičenia študent rieši zadané úlohy v domácom prostredí. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI). AI bude slúžiť iba ako doplnková podpora – najmä pri: vyhľadávaní a sumarizácii odborných vysvetlení štatistických pojmov, kontrole výsledkov riešených úloh (overenie správnosti postupu či výpočtu),
návrhu alternatívnych spôsobov vizualizácie dát (grafy, tabuľky), odporúčaniach k interpretácii štatistických výsledkov v geografickom kontexte. Cieľom je, aby sa študenti naučili najskôr samostatne zvládnuť základné štatistické metódy a až následne vedeli AI využívať ako rozšírenie svojich vedomostí – teda nie namiesto výpočtov, ale ako nástroj na overenie, pochopenie a interpretáciu.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o základných štatistických metódach používaných pri spracovaní štatistických údajov. Oboznámi sa s technikami získavania, triedenia a vyhodno-covania štatistických informácii z rôznych oblasti geografie.
Zručnosti: Študent sa naučí získavať štatistické údaje rôznymi metódami, vhodne používať základnú štatistickú terminológiu, aplikovať metódy štatistického zisťovania a výskumu, triediť dáta, spracovať a interpretovať výsledky, a to v prostredí MS Excel. Naučí sa taktiež analyzovať závislosti medzi štatistickými znakmi, využívať regresnú a korelačnú analýzu a testovať hypotézy.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti analyzovať základné štatistické údaje z rôznych oblasti geografie a interpretovať výsledky.
Literatúra:
ČECHOVÁ, M. a kol.: Současná česká stylistika. Praha : Institut sociálních vztahů, 2002.
FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin : Osveta, 2004.
FINDRA, Ján: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Martin : Osveta, 2005.
HOFFMANNOVÁ, J.: Stylistika a... Praha : Trizonia, 1997.
CHLOUPEK, J. a kol.: Stylistika češtiny. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1991.
MISTRÍK, J.: Štylistika. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997.
PATRÁŠ, V.: Interdisciplinárne kooperácie. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2002.
SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. Prešov : Slovacontact, 1994 (2. vyd. 1996).
Úspešné absolvovanie stanovených zadaní a záverečnej skúšky.
slovenský jazyk
Postavenie štylistiky v systéme lingvistických disciplín. Vývoj štylistiky. Štyléma. Štýlotvorný proces. Štýlotvorné činitele. Lokučná, ilokučná a perlokučná zložka komunikácie. Hĺbková a povrchová štruktúra textu. Slohové postupy – diferencujúce znaky. Kohézia a koherencia textu. Funkčné jazykové štýly – hlavné znaky, typológia štýlov. Fónické štylémy. Štylistický potenciál básnických figúr v texte. Výslovnostné štýly. Intonácia textu. Lexikálne štylémy. Makroparadigmy a mikroparadigmy výrazových prostriedkov textu. Uplatňovanie lexikálnych štylém zo synchrónneho a diachrónneho hľadiska. Štylistické vlastnosti obrazných pomenovaní. Morfologické štylémy. Štylistický potenciál slovných druhov v texte. Štylistická príznakovosť vybraných gramatických kategórií flektívnych slovných druhov. Syntaktické štylémy. Štylistický potenciál viet podľa zloženia, členitosti, modálnosti. Uplatňovanie expresívnych syntaktických konštrukcií v texte. Hierarchizácia textu – dominantné a subdominantné časti textu. Nadvetné jednotky textu. Kompozičné štylémy. Kontext a možnosti jeho uplatňovania v textoch jednotlivých jazykových štýlov. Opozícia poézia – próza. Opisný slohový postup. Spôsoby dynamizácie opisu. Rozprávací slohový postup. Typy rozprávača. Informačný a výkladový slohový postup – spoločné a diferencujúce znaky. Vedecko-náučný a populárno-náučný štýl. Argumentácia. Logika v texte. Argumentačné postupy. Žáner ako modelová štruktúra. Žurnalistické žánre. Žánre hovorovej a umeleckej modelovej štruktúry. Žánre administratívnej a náučnej modelovej štruktúry. Zásady elektronickej komunikácie. Rétorika. História rétoriky. Rečník v komunikačnom procese. Faktory zvyšujúce kredibilitu rečníka. Tréma. Primárna a sekundárna spätná väzba. Žánre rečníckej modelovej štruktúry. Rámcové časti rečníckeho prejavu. Mimojazykové (neverbálne) štylémy.
Usúvzťažnenie nadobudnutých čiastkových poznatkov z oblasti jazykového systému, ich všestranné funkčné uplatnenie a zhodnotenie v priestore aktuálnych textov (komunikátov) z lingvistickej aj z didaktickej stránky. Rozvíjanie predpokladov a schopností budúceho pedagóga – slovakistu na efektívnu recepciu, kvalifikovanú analýzu, hodnotenie a tvorbu vecných a umeleckých textov.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J. 2011: Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D. 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162 s.
Vypracovanie študentskej vedeckej práce a jej úspešné obhájenie pred komisiou.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský, anglický
Definovanie vedeckého problému alebo problematiky v niektorej z čiastkových geografických disciplín podľa tém vypísaných školiteľmi alebo po vzájomnej konzultácii s vedúcim. Prezentácia študentskej vedeckej práce pred komisiou.
Prostredníctvom tohto predmetu si študent môže overiť získané teoreticko – metodologické poznatky formou vypracovania študentskej vedeckej práce na stanovenú tému. Získanie skúsenosti s riešením stanoveného problému a jeho interpretácii a príprave k vystúpeniu na konferencii.
Filkorn, V.: Úvod do metodológie vied. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1960.
Katuščák, D.: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Bratislava, Enigma 2004.
Meško, D. – Katuščák, D. a kol.: Akademická príručka. Martin, Osveta 2004.
Miko, F.: Text a štýl. Bratislava, Smena 1970.
Mistrík, J.: Kapitolky zo štylistiky. Bratislava, Obzor 1977.
Priebežné plnenie stanovených úloh (40 bodov) Záverečná prezentácia vlastnej vedeckej práce na spoločnom seminári (60 bodov) Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 90 bodov, na hodnotenie B 80 bodov, na hodnotenie C 70 bodov, na hodnotenie D 60 bodov a na hodnotenie E 50 bodov z celkového počtu bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska najmenej 50 bodov.
Priebeh výučby bude kombinovaný (dištančná aj prezenčná), záverečná prezentácia buď prezenčne ! Ak sa študentská vedecká práca viaže na bakalársku prácu študenta, je potrebné zabezpečiť si aspoň dve konzultácie s vlastným školiteľom počas semestra. Maximálny počet študentov na seminári je 15. Ak bude viac záujemcov, budeme si spomedzi nich vyberať.
Postup pri zhromažďovaní materiálu - heuristika výskumu.
Triedenie a analýza získaných poznatkov.
Syntéza poznatkov vedeckého výskumu
Generovanie odborného textu
Študenti získajú zručnosti pri tvorbe odborného textu na základe excerpcie materiálu, jeho triedenia a hodnotenia. Budú schopní využívať tvorivé metódy pri spracovaní odborného textu a systemizovať poznatky a zdroje.
Budú schopný vypracovať študentskú vedeckú prácu a odprezentovať ju na minikonferencii medzi svojimi kolegami a pedagógmi, prípadne inými účastníkmi.
Literatúra:
ČMEJRKOVÁ, S. – DANEŠ, F. – SVĚTLÁ, J.: Jak napsat odborný text. Praha : Leda, 1999.
ECO, U.: Jak napsat diplomovou práci. Olomouc : Votobia, 1997.
GONDA, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. 4. vyd. Bratislava : Elita, 2003.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Bratislava : Enigma, 2004. KAHN, N. B.: Jak efektivně studovat a pracovat s informacemi. Praha, 2001.
KIMLIČKA, Š.: Ako citovať a vytvárať zoznamy bibliografických odkazov. (ISO 690.) Bratislava : Stimul, 2002.
MEŠKO, D. – KATUŠČÁK, D. a kol.: Akademická príručka. Martin : Osveta, 2004.
SŮRA, P. – KLINCKOVÁ, J. 2004. Záverečná práca od A po Z. Connections. Banská Bystrica : FHV UMB, 2004. (Elektronická verzia na www.fhv.umb.sk v menu Publikácie.)
Priebežné plnenie stanovených úloh (40 bodov) Záverečná prezentácia vlastnej vedeckej práce na spoločnom seminári (60 bodov) Na hodnotenie A je potrebné získať najmenej 90 bodov, na hodnotenie B 80 bodov, na hodnotenie C 70 bodov, na hodnotenie D 60 bodov a na hodnotenie E 50 bodov z celkového počtu bodov. Kredity nebudú udelené študentovi, ktorý nezíska najmenej 50 bodov.
slovenský jazyk
Priebeh výučby bude kombinovaný (dištančná aj prezenčná výučba), záverečná prezentácia buď prezenčne alebo v on-line priestore. ! Ak sa študentská vedecká práca viaže na bakalársku prácu študenta, je potrebné zabezpečiť si aspoň dve konzultácie s vlastným školiteľom počas semestra.
Maximálny počet študentov na predmet je 15. Ak bude viac záujemcov, budeme spomedzi nich vyberať.
Základné pravidlá tvorby odborného textu. Odborný, náučný štýl. Techniky a metódy pri formulovaní problému (aj techniky tvorivého písania; brainstorming, pojmová mapa, riadená asociácia, clustering a i.) Postup pri písaní odborného textu; osnova, štruktúra a formálna úprava textu vedeckej práce; jazyková a štylistická stránka práce; bibliografické odkazy, citáty a citácie. Príprava prezentácie. (Rozličné formy prezentácie)
1. Formulovanie výskumného problému, hľadanie témy. 2. Techniky a metódy výskumu (vo zvolenej oblasti). 3. Využívanie techník tvorivého písania pri vedeckej/odbornej práci (brainstorming, pojmová mapa, clustering, riadená asociácia a i.) . 4. Základné pravidlá tvorby odborného textu; odborný a náučný štýl. 5. Postupy pri písaní textu, rešerš problematiky, pravidlá parafrázovania a citovania. 6. Tvorba odborného/vedeckého textu. 7. Prezentácia vlastného výskumu na záverečnom spoločnom stretnutí - seminári.
Osvojenie si základných poznatkov a skúseností súvisiacich s vedeckou prácou: idea/motív, koncepcia, metodologické osobitosti, heuristika, metodická stránka, techniky výskumnej práce, kompozícia, technické spracovanie, prezentácia výsledkov.
Základná literatúra:
ORAVEC, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Súčasný slovenský spisovný jazyk. Syntax. 2. vyd. Bratislava: SPN 1986. 272 s.
MOŠKO, G. – NIŽNÍKOVÁ, J. – SABOL, J.: Súčasný slovenský jazyk. Cvičenia
zo syntaxe. Vysokoškolské učebné texty. Košice: Rektorát UPJŠ 1988. 224 s.
IVANOVÁ, M.: Syntax slovenského jazyka. 2. upr. a dopl. vyd. Prešov: Vydavateľstvo PU 2016. 284 s.
NIŽNÍKOVÁ, J.: Praktická príručka slovenskej syntaxe. 1. vyd. Prešov: SLOVACONTACT 1994. 80 s.
FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo OSVETA 2004. 232 s.
Pravidlá slovenského pravopisu (kol.). 3., upravené a doplnené vydanie. Red. M. Považaj. Bratislava: Veda 2000. 590 s.
Odporúčaná literatúra:
MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava: SPN 1997.
KAČALA, J.: Doplnok v slovenčine. 1. vyd. Bratislava: SAV 1971.
KAČALA, J.: Dvojčlenné a jednočlenné vety v slovenčine. 1. vyd. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 2009.
KAČALA, J.: K podstate vety (Syntetický pohľad). Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 2012.
KAČALA, J.: Syntagmatický slovosled v slovenčine. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 2013.
KAČALA, J.: Syntaktický systém jazyka. Pezinok: Formát 1998.
KAČALA, J.: Zložené útvary v jazyku. Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej 2010.
Účasť na skúške je podmienená:
a) aktívnou účasťou na seminároch, účasťou na prednáškach, pravidelnou prípravou zo základnej a odporúčanej literatúry;
b) písomnou prípravou zadaných tém na seminár;
c) absolvovaním priebežného praktického testu.
Skúška
1. zložka – vedomostný test zo syntaxe slovenského jazyka (15 uzavretých otázok + 5 otvorených otázok), jeho úspešné zvládnutie (min. 12 b) podmieňuje absolvovanie 2. zložky;
2. zložka
• 1. časť – praktická časť – komplexný syntaktický rozbor na úrovni vety aj súvetia;
• 2. časť – 2 teoretické otázky – ústna časť (1 všeobecná, 1 konkrétnejšia).
Hodnotenie skúšky:
• priebežný test – max. 30 b
• vedomostný test – max. 20 b, min. 12 b
• praktická časť skúšky – max. 30 b, min. 18 b
• ústna časť skúšky – max. 20 b, min. 12 b
Výsledné hodnotenie:
100,00 – 93,00 % A
92,99 – 85,00 % B
84,99 – 76,00 % C
75,99 – 68,00 % D
67,99 – 60,00 % E
59,99 % a menej FX
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.
slovenský jazyk
1. Syntax slovenského jazyka – definícia a klasifikácia. Syntax v systéme lingvistických disciplín.
2. Syntaktický systém jazyka. Vzťahy v syntagme. Prostriedky vyjadrenia vzťahu závislosti v syntagme. Syntaktické jednotky. Kolokabilita a kolokácia.
3. Veta – definícia a klasifikácia. Vlastnosti vety. Vzťah vety a výpovede. Modálne stvárnenie vetného rámca. Komunikačné funkcie výpovede (vzťah modálnosti a komunikačnej funkcie).
Jednočlenné a dvojčlenné vety. Základné vetné členy v jednočlennej (fundament – definícia, klasifikácia) a v dvojčlennej vete (subjekt, predikát – definícia, klasifikácia). Klasifikácia jednočlenných viet.
4. Vedľajšie vetné členy. Objekt – definícia a klasifikácia. Adverbiále – definícia, typy, vzťahy. (Klasifikácia inherentných typov príslovkového určenia.) Atribút – definícia a klasifikácia.
5. Problematika polopredikatívnych konštrukcií. Komplement a apozícia – definícia, klasifikácia a funkcia. Adverbiálna polovetná konštrukcia. Atributívna polovetná konštrukcia. (*Pravidlá písania čiarky vo vzťahu k tzv. voľnej a tzv. tesnej polovetnej prívlastkovej konštrukcii.)
6. Súvetná syntax, jednoduché súvetie – definícia, typológia, klasifikácia. Parataxa. Pravé a nepravé parataktické súvetia. Hypotaxa. Pravé a nepravé hypotaktické súvetia.
7. Zložené súvetie. Klasifikácia a štruktúra súvetných modelov. Základné a zmiešané typy.
8. Príznakové syntaktické konštrukcie. Nepravidelnosti vo vetnej stavbe – gramaticky nesprávne konštrukcie, štylisticky príznakové členy. (Syntaktické prostriedky parcelácie a kompletácie textu.)
9. Hypersyntax. Veta, elementárna textová jednotka a text. Typy textov. Kritériá textovosti.
10. Text ako štruktúrna jednotka (koherencia a kohézia). Slovosled a aktuálne členenie výpovede.
11. Text ako komunikát (rečový akt, komunikácia). Syntaktické osobitosti hovoreného prejavu.
Študent po absolvovaní predmetu nadobúda komplexnejšie vedomosti zo slovenskej syntaxe, ktoré preukáže na skúške. Zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom prednášok, sa odráža v ovládaní teórie vetných členov, syntagmatiky, polovetnej, vetnej aj súvetnej syntaxe. V súlade s výkonovým štandardom je študent schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce zo znalosti základných pojmov v syntaxi, javov a procesov, dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky pri riešení úloh a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti, štruktúrovať a hierarchizovať informácie a formulovať vlastné odborné závery.
Filkorn, V.: Úvod do metodológie vied. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1960.
Katuščák, D.: Ako písať záverečné a klasifikačné práce. Bratislava, Enigma 2004.
Meško, D. – Katuščák, D. a kol.: Akademická príručka. Martin, Osveta 2004.
1. Aktívna účasť na seminári. 2. Osvojenie si noriem citovania a parafrázovania. 3. Vyhľadávanie odbornej literatúry v databázach knižníc: excerpcia materiálu, selekcia a klasifikácia. 4. Spracovávanie informácií: logické, jazykovo-štylistické, terminologické a kompozičné požiadavky na písanie ZP. 5. Predloženie teoreticko-metodologickej kapitoly práce.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho; 2. Splnenie požadovaných kritérií na písanie ZP na bakalárskom stupni štúdia v teoretickej časti práce.
slovenský
Predmet sa realizuje individuálne v konzultačnej forme podľa metodických pokynov vedúceho práce.
Generovanie odborného textu s ohľadom na zvolenú problematiku: 1. Excerpcia materiálu, jeho klasifikácia a systemizácia; 2. Analýza a interpretácia - logické usúvzťažnenie sledovaných javov a procesov; 3. Objasnenie a argumentácia problémových vzťahov. 4. Komplexné jazykovo-štylistické a kompozičné spracovanie nadobudnutých informácií 5. Sumarizácia a vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov (prehodnotenie čiastkových cieľov alebo hypotézy).
Absolvent predmetu preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný vyhľadávať a spracovávať relevantné informácie z odbornej literatúry, uplatniť heuristický prístup k zvolenej problematike - klásť problémové otázky, kriticky prehodnocovať vedecké výsledky a postupy skúmania – pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté poznatky, štruktúrovať a viacúrovňovo usúvzťažnovať výsledky, formulovať vlastné závery s primeranou argumentáciou.
podľa zvolenej témy práce
Podmienky na absolvovanie predmetu:
1. Aktívna účasť na seminári. 2. Rešpektovanie normy citovania a parafrázovania. 3. Vyhľadávanie odbornej literatúry v databázach knižníc. 4. Aplikácia teoretických poznatkov a metodických postupov pri práci s vybraným materiálom (reflektovanie, porovnávanie názorov, analýza a interpretácia javov a procesov); 5. Predloženie empirickej časti záverečnej práce.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho; 2. Splnenie požadovaných kritérií na písanie ZP na bakalárskom stupni štúdia v teoretickej časti práce; 3. Tvorivá spolupráca s vedúcim práce.
slovenský
Predmet sa realizuje individuálne v konzultačnej forme s vedúcim práce.
Spracovanie empirickej časti práce: 1. Selekcia a výber materiálu; 2. Analýza a interpretácia sledovaných javov a procesov; 3. Objasnenie a argumentácia problémov. 4. Komplexné jazykovo-štylistické, terminologicky korektné, kompozične hierarchizované spracovanie nadobudnutých informácií; 5. Sumarizácia a vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov (prehodnotenie čiastkových cieľov alebo stanovenej hypotézy).
Absolvent predmetu preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého dokáže aplikovať nadobudnuté teoretické poznatky, je schopný uplatniť primerané metodické postupy, analyzovať a interpretovať skúmané javy, štruktúrovať a viacúrovňovo usúvzťažnovať výsledky bádania, formulovať vlastné závery s primeranou argumentáciou. Záverečný výstup: spracovanie záverečnej práce ako samostatného tvorivého bakalárskeho výkonu.
Aristoteles: Poetika. Praha : Gryf, 1993.
Bakoš, M.: Vývin slovenského verša od školy Štúrovej. Bratislava : SAV, 1968.
Brukner, J. - Filip, J.: Poetický slovník. Praha : Mladá fronta, 1997.
Compagnon, Antoine: Démon teórie. Bratislava : Kalligram, 2006.
Culler, J: Krátký úvod do literární teorie. Brno : Host, 2002.
Ďurišin, D.: Teória medziliterárneho procesu I. Bratislava : ÚSL SAV, 1995.
Eagleton, T.: Úvod do literární teorie. Praha : Tiráda, 2005.
Harpáň, M.: Teória literatúry. Bratislava : ESA,1994.
Hrabák, J. - Štěpánek, V.: Úvod do teorie literatury. Praha : PNS, 1987.
Hrabák, J.: Poetika. Praha Československý spisovatel, 1973.
Hyprelexikón literárnych pojmov. Dostupné na internete: https://hyperlexikon.sav.sk/
Krausová, N.: Rozprávač a románové kategórie. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1972.
Krupa, V.: Metafora na rozhraní vedeckých disciplín. Bratislava : Tatran, 1990.
Lakoff, G. – Johnson, M.: Metafory, kterými žijeme. Host : Brno, 2002.
Macura, V. – Jedličková, A.: Průvodce po světové literární teorii 20. století. Host : Brno, 2012.
Miko, F.: Hodnoty a literárny proces. Bratislava : Tatran, 1982.
Miko, F.: Umenie lyriky. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1988.
Milčák, M.: O nezrozumiteľnosti básnického textu. Levoča: Modrý Peter, 2004.
Milčák, M.: Mýtus a báseň (7 úvah o poézii). Levoča : Modrý Peter, 2010.
Mitoseková, Ž.: Teorie literatury: historický přehled. Brno : Host, 2010.
Müller R., Šidák P. (eds.): Slovník novější literární teorie. Glosář pojmů. Praha : Academia, 2012.
Rakús, S.: Poetika prozaického textu. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1995.
Sabol, J.: Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). Prešov : UPJŠ, 1983.
Šklovskij, V. a kol.: Teória literatúry (výber z formálnej metódy). Bratislava : Pravda, 1971.
Štochl, Miroslav: Teorie literární komunikace. Praha : Akropolis, 2005.
Timofejev, L. I. - Turajev, S. V.: Slovník literárnovedných termínov. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1981.
Todorov, T.: Poetika prózy. Praha : Triáda, 2000.
Valček, P: Slovník literárnej teórie. A - J. Bratislava : VSSS, 2000.
Vlašín, Š. a kol.: Slovník literární teorie. Praha : Československý spisovatel, 1977.
Wellek, R. - Warren, A.: Teorie literatury. Olomouc : Votobia, 1996.
Zambor, J.: Báseň a ticho. Bratislava : NLC, 1997.
Žilka, T.: Vademecum poetiky. Nitra : UKF, 2011.
aktívna účasť na seminároch (30 %)
samostatné interpretačné výstupy k vybraným umeleckým textom na seminároch (20 %)
skúška (50 %)
Pozn. Možná je kombinácia prezenčnej a dištančnej formy vzdelávania.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
1. Miesto teórie literatúry v literárnej vede, interdisciplinárne vzťahy teórie literatúry
2. Prehľad hlavných literárnovedných orientácií (filologický prístup, hermeneutika, pozitivizmus, ruská formálna škola, Nová kritika, interpretačná metóda, psychoanalytická metóda, štrukturalizmus, postštrukturalizmus, dekonštrukcia)
3. Špecifikum umeleckej literatúry. Semiotický charakter literárneho diela
4. Otázky literárnej komunikácie a metakomunikácie, kódovanie a dekódovanie textu
5. Štruktúra a jednotlivé roviny literárneho diela
6. Štýl z hľadiska komunikačnej štylistiky. Mikova výrazová sústava literárneho diela
7. Jazykovo-štylistický plán textu. Syntax umeleckého diela a štylistické výrazové prostriedky
8. Poetika básnického textu. Problematika básnickej obraznosti
9. Verzológia. Prozódia, metrika, strofika, veršové systémy
10. Poetika prozaického textu. Teória látky, témy, problému a tvaru
11. Poetika dramatického textu
12. Základné otázky genológie
13. Žánrová povaha literárneho diela. Hlavné lyrické, epické a dramatické žánre
14. Literárna komparatistika
15. Axiologické aspekty literatúry. Problematika literárneho kánonu
Študent ovláda literárnoteoretickú terminológiu, vie pomenovať hlavné črty poetiky literárneho diela a zaujať k nemu hodnotový postoj.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20%)
2. Realizácia a prezentácia zadania zameraného na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencií potrebných v tímovej práci v pracovnom prostredí a prostredí školy. (80%)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, zvlášť sociálnej psychológie. Výučba je realizovaná kombináciou teoretických vstupov a zážitkových metód práce realizovaných interaktívnymi metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Ako funguje tímová spolupráca, Čo je to tím, rozvoj tímu (ako funguje tímová spolupráca, okrajové podmienky tímovej spolupráce, výhody a nevýhody tímovej spolupráce, vývoj tímu a uplatnenie tímovej práce, druhy tímov, význam tímovej práce v praxi, podstata fungujúceho tímu, tímová atmosféra, tímová komunikácia), úloha vedúceho tímu (rola vedúceho tímu, očakávania od vedúceho tímu, hodnotenie tímových výkonov (odmeňovanie podľa výsledkov, tímom podmienené motivačné systémy), podmienky úspešnej činnosti tímu, schéma tímu (skupinové normy, rozličné tímové úlohy, rozličné spôsoby správania sa v tíme, rola vykonávania úloh, údržbová rola, deštrukčná rola), rušivé faktory pri tímovej spolupráci (tímové konflikty a ich riešenie, interpersonálna interakcia).
Všetky tematické celky obsahovo a aplikačne obsahujú situácie a špecifiká tímovej práce v prostredí škôl so zameraním na učiteľa.
Vedomosti: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa tímovej spolupráce, porozumieť základným pravidlám a rolám v tímovej práci, porozumieť dynamike tímu a štádiám vývoja tímu. Získajú vedomosti z teórie tímovej práce, spôsobilosti a kompetencie spolupracovať a pracovať v tíme vrátane školských tímov.
Zručnosti: Študenti dokážu aplikovať poznatky do praxe, spolupracovať a zapojiť sa do tímovej práce zvlášť v školskom prostredí
Kompetencie: Študenti dokážu aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Výsledky vzdelávania:
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
Danek, J. (2011). Podstata a význam výchovy. Trnava : UCM.
Darák, M. et al. (2005). Kapitoly z teórie výchovy. Prešov: FHPV PU.
Gáliková-Tolnaiová, S. (2007). Problém výchovy na prahu 21. storočia. Bratislava : IRIS.
Janiš, K., Loudová, I. (2012). Vybraná témata z teorie výchovy : (studijní opora). Hradec Králové: Gaudeamus.
Jedlička, R. ed. (2014). Teorie výchovy – tradice, současnost, perspektivy. Praha: Karolinum.
Kyriacou, CH. (2005). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál.
Oberuč, J. a kol. (2019). Teória výchovy v procese výchovy a vzdelávania. Dubnica nad Váhom: DTI v Dubnici nad Váhom.
Pelikán, J. (2007). Hledání těžiště výchovy. Praha: Karolinum.
Strouhal, M. (2013). Teorie výchovy. K vybraným problémům a perspektivám jedné pedagogické disciplíny. Praha.
Višňovský, Ľ. (2002). Teória výchovy. (Vybrané kapitoly). Banská Bystrica: UMB.
Zelina, M. (2011). Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa: (metódy výchovy). Bratislava: IRIS.
Zelina, M. (2010). Teórie výchovy alebo Hľadanie dobra. Bratislava: SPN.
1. Vypracovanie projektu/bulletinu - 60%.
2. Prezentácia projektu/bulletinu - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Teória výchovy ako súčasť pedagogickej vedy. Predmet teórie výchovy. Antropologicko-axiologický model výchovy. Zložky výchovy. Tradičné metódy výchovy. Tvorivo-humanistický model výchovy. Výchovné inštitúcie. Výchova a sebavýchova.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vymedziť a definovať základné pojmy z teórie výchovy. Popísať antropologicko-axiologický model výchovy a zložky výchovy. Vymedziť tradičné a tvorivé metódy výchovy a aplikovať ich v praxi v rámci projektu.
CSACHOVÁ, S. et al. 2020: Zbierka inovatívnych metodík z geografie pre stredné školy. Projekt IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie, 1. vyd., Bratislava (Centrum vedec-kotechnických informácií SR), 486 p.
INTERNATIONAL GEOGRAPHICAL UNION, 2016: International Charter on Geography Education. Dostupné na internete.
KALAŠ, I. a kol. 2011: Základy pedagogického výskumu. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné na internete.
KAROLČÍK, Š., LIKAVSKÝ, P., MÁZOROVÁ, H. 2015: Vývoj vyučovania geografie na základných školách a gymnáziách na Slovensku po roku 1989 a návrh základných koncep-čných prvkov nového modelu geografického vzdelávania. Geografický časopis, 67, 3, 261-284.
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VÝSKUMU, VÝVOJA A MLÁDEŽE SR (2023). Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie. https://vzdelavanie21.sk/digitalny-statny-vzdelavaci-program/
ONDOVÁ, V. et al. 2020: Zbierka inovatívnych metodík z geografie pre základné školy. Projekt IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie, 1. vyd., Bratislava (Centrum vedec-kotechnických informácií SR), 439 p.
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2014: Inovovaný ŠVP pre 2. stupeň ZŠ. Geografia. Dostupné na internete.
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2014: Inovovaný ŠVP pre gymnáziá so štvorročným a päťročným vzdelávacím programom. Dostupné na internete.
Hodnotenie pozostáva z pravidelnej a aktívnej účasti na cvičeniach (max. 2 absencie) a spracovanie eseje na tému z aktuálnych otázok geografického vzdelávania. Esej je hodno-tená známkou A – FX. Škála hodnotenia eseje je A – výborne, B – veľmi dobre, C – dobre, D – uspokojivo, E – dostatočne, FX – nedostatočne.
slovenský
Prednášky: geografia vo vzdelávacom systéme na Slovensku; kurikulárne dokumenty (ŠVP, RUP, vzdelávacie štandardy); zdroje poznávania v didaktike geografie; stratégie vyučovania geografie – tradičný verzus konštruktivistický prístup, tematický verzus regi-onálny prístup; metodiky – modely vyučovacích hodín geografie; geografické vzdelávanie v medzinárodnom kontexte – Česko, Fínsko, UK.
Semináre: obsahovo úzko nadväzujú na témy prednášok ktoré rozširujú či prehlbujú.
Vedomosti:
Študent získa základné poznatky o geografickom vzdelávaní na Slovensku a vo vybra-ných štátoch v zahraničí. Osvojí si základnú didakticko-geografickú terminológiu, získa prehľad o aktuálnych prístupoch ku geografickému vzdelávaniu. Študent sa oboznámi s ukážkami pedagogického výskumu v geografii, ako aj s príkladmi modelov vyučovacích hodín geografie na základných a stredných školách.
Zručnosti:
Študent preukáže schopnosť pracovať so zdrojmi poznávania v didaktike geografie. Kri-ticky vyhodnotí dokumenty týkajúce sa stavu geografického vzdelávania na Slovensku a vie porovnať systém geografického vzdelávania s vybranými štátmi sveta. Vie vytvo-riť návrh vyučovacej hodiny. Vie používať modely AI tak, aby podporovali jeho prácu a myslenie.
Kompetencie:
Študent s oboznámi s prácou učiteľa geografie na základných a stredných školách a ovláda očakávané požiadavky na výkon tohto povolania.
MICHAELI, E., M. IVANOVÁ, 2015. Geografická tektológia - metageografia. Prešov: FHPV Prešovská univerzita v Prešove, 252 s.
MATLOVIČ, R., MATLOVIČOVÁ, K, 2015. Geografické myslenie. Prešov: FHPV Prešovská univerzita v Prešove, 321 s.
PAULOV, J., 2014. Dejiny geografie a jej vedecký status. In: Geografický časopis, 66, 1, s.
39-47.
PAULOV, J., 2012. Základné paradigmy v rozvoji geografie ako vedy: pokus o stručnú
identifikáciu. In: Geografický časopis, 64, 2, 2012, s. 111-120.
PAULOV, J., 2012. Čo je "nová ekonomická geografia"?: pokus o stručnú charakteristiku. In: Geografický časopis, 64, 1, s. 47-54.
HOFIERKA, J., 2012. Geoinformatika ako interdisciplinárna vedná oblasť a jej vzťah ku
geografii. In: Geografický časopis, 63, s. 345-355.
DEMEK, J., 1987. Úvod do štúdia teoretickej geografie. Bratislava: SPN, 241 s.
RIEDLOVÁ, M., J. DEMEK, J. PECH, 1980. Úvod do studia geografie, dějiny geografie. Praha: SPN, 158 s.
BRÁZDIL, R., L. MUCHA, Z. OKÁČ, 1981. Matematická geografie. Praha: NTL, 273 s.
BRÁZDIL, R. et al., 1988. Úvod do studia planety Země. Praha: SPN, 365 s.
ČAPEK, R., 1992. Planetární geografie. Praha: Karolinum, 84 s.
NÉMETHOVÁ, J., Z. GARAI, Z., 2008. Zbierka otázok a úloh z planetárnej geografie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, ISBN: 9788080945602.
Hodnotenie predmetu je zložené z troch častí: prednáškových častí metageografie a planetárnej geografie a cvičení. Metageografia vyžaduje vypracovanie eseje s váhou hodnotenia 35% na celkovom hodnotení, planetárna geografia je hodnotená záverečným testom (35%). Cvičenia sú hodnotené 2 písomnými previerkami z cvičení s váhou (30%).
Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z cvičení (30%) a hodnotenia z časti metageografia (35%) a planetárna geografia (35%). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne výsledné hodnotenie minimálne na úrovni známky E z každej časti hodnotenia. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (81-90%,) C (71-80%), D (61-70%), E (51-60%).
slovenský
Prednášky:
1. Geografia ako vedná disciplína - objekt a predmet výskumu. Postavenie geografie v systéme vied. Čiastkové geografické disciplíny. Význam geografie.
2. Hlavné znaky a zákonitosti priestorovej diferenciácie krajinnej sféry, základné pojmy geografie (priestor, krajina, región, lokalita, mierka a geografická dimenzia).
3. Geografické myslenie. Geografické teórie a metódy výskumu. Paradigmy geografie.
4. Historický vývoj svetovej a slovenskej geografie. Osobnosti svetovej a slovenskej geografie.
5. Informačné zdroje v geografickom výskume, spoločenské postavenie geografie.
6. Planetárna geografia, objekt a predmet výskumu. Vzťah k iným vedným disciplínam.
7. Vesmír - základné poznatky a údaje; vznik a štruktúra vesmíru; vzdialenosti vo vesmíre - zaužívané jednotky.
8. Slnečná sústava; Slnko, planéty slnečnej sústavy, ich charakteristiky a pohyb.
9. Vznik a tvar Zeme, Mesiac a jeho vplyv na Zem – slapové javy, vlastné pohyby Zeme a pohyby Zeme v slnečnej sústave a ich dôsledky, periodické zmeny v obežnej dráhe a osi Zeme - Milankovičove cykly.
10. Planéta ako systém: geosféry a ich interakcie (atmosféra, hydrosféra, litosféra, pedosféra, biosféra). Globálne systémy Zeme.
11. Zem a zemepisné čiary, určovanie polohy na Zemi. Vzťah ku kartografii, geoinformatike a diaľkovému prieskumu Zeme.
12. Časy na Zemi; hviezdny a slnečný čas; časová rovnica; časové pásma a pásmové časy; UTC, Greenwichský stredný čas a lokálne stredné časy; dátumová hranica; meranie času.
Cvičenia:
1. Geografické pojmy v praxi (priestor, región, krajina, lokalita).
2. Metageografické rámce v médiách a informačných zdrojoch.
3. Vývoj geografického myslenia, porovnanie aspektov geografického myslenia v minulosti a v súčasnosti.
4. Práca s informačnými zdrojmi geografie.
5. Písomná previerka z metageografie.
6. Planetárna geografia, štruktúra vesmíru a meranie vzdialeností vo vesmíre.
7. Slnko a planéty Slnečnej sústavy.
8. Pohyby Zeme.
9. Modelovanie globálnych systémov Zeme - konceptuálny model interakcií medzi geosférami.
10. Určovanie polohy na Zemi a v mapách.
11. Určovanie času na Zemi, dátumová hranica.
12. Písomná previerka z planetárnej geografie.
Vedomosti: Študent získa teoretické vedomosti v oblasti metageografie, z objektu a predmetu štúdia geografie, o základných teóriách a metódach geografie, z historického vývoja geografického myslenia a uplatnenia geografie v praxi. V oblasti planetárnej geografie študent nadobúda základné informácie o vesmíre a jeho funkcionality, Slnečnej sústave, Slnku, planétach a základných princípoch jej mechaniky. Pozná dôsledky pohybov Zeme, a spôsoboch merania času na Zemi.
Zručnosti: Študent sa naučí získavať a pracovať s geografickými poznatkami a informáciami z rôznych zdrojov. Študent získava základné orientácie a prácu v niektorých vybraných úlohách týkajúcich sa funkcionality Slnečnej sústavy a dôsledkov pohybov Zeme. Dokáže určovať polohu a čas pre vybrané lokality Zeme.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti určiť úlohu geografie pri riešení úloh praxe, dokáže pracovať s dátami z geografickej problematiky, problematiky Slnečnej sústavy, mechaniky pohybu Zeme, ich spracovanie a analýzu. Študent dokáže samostatne alebo v spolupráci v relevantnom pracovnom kolektíve komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri poznávaní Zeme na globálnej úrovni.
Základná literatúra a zdroje:
GAJDOŠOVÁ, Katarína — ĽOS IVORÍKOVÁ, Helena: Slovenský národný korpus a možnosti jeho využitia v školskej praxi. In: Slovenčinár. Časopis Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny, 2013, roč. 1, č. 1, s. 44 – 60. [Dostupné na WWW: http://korpus.sk/snkbooks.html]
GARABÍK, Radovan – KARČOVÁ, Agáta – ŠIMKOVÁ, Mária – BRÍDA, Radoslav – ŽÁKOVÁ, Adriána: Skloňovanie podstatných mien v slovenčine s korpusovými príkladmi. Bratislava: Vydavateľstvo Mikula 2016. 656 s.
ŠIMKOVÁ, Mária: Slovenský národný korpus ako pomôcka pri výučbe slovenského jazyka. In: K problematike vyučovania materinského jazyka a literatúry II. Ed. Miloslav Vojtech. Bratislava: Univerzita Komenského 2008, s. 64 – 77. [Dostupné na WWW: http://korpus.sk/snkbooks.html]
ŠIMKOVÁ, Mária – GAJDOŠOVÁ, Katarína – KMEŤOVÁ, Beáta – DEBNÁR, Marek: Slovenský národný korpus. Texty, anotácie, vyhľadávania. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV – Vydavateľstvo Mikula 2017. 168 s.
ŠIMKOVÁ, Mária – GAJDOŠOVÁ, Katarína: Slovenský národný korpus. Používanie, príklady, postupy. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV – Vydavateľstvo Mikula 2020. 334 s. http://korpus.juls.savba.sk
https://terminologickyportal.sk
www.korpus.cz
Odporúčaná literatúra:
GARABÍK, Radovan – KMEŤOVÁ, Beáta – ŠIMKOVÁ, Mária – ZUMRÍK, Miroslav a kol.: Frekvenčný slovník slovenčiny na báze Slovenského národného korpusu. Bratislava: Veda 2017. 562 s.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
a) pravidelná aktívna účasť na seminároch,
b) príprava zo základnej literatúry a z obsahu seminárov,
c) spracovanie priebežných zadaní a seminárnej práce.
Podmienky získania záverečného hodnotenia:
a) priebežné zadania (50 %)
b) seminárna práca (50 %)
Výsledné hodnotenie:
100 – 91 % A
90 – 81 % B
80 – 71 % C
70 – 61 % D
60 – 51 % E
50 a menej FX
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.
slovenský
Predmet sa bude realizovať v troch blokoch po 8 hodín alebo v štyroch blokoch po 6 hodín v posledný deň pracovného týždňa.
1. Korpusová lingvistika v rámci jazykovedných disciplín a v sústave ďalších vied
2. Základné termíny a pojmy z korpusovej lingvistiky
3. Slovenský národný korpus a jeho súčasti
4. Štýlovo-žánrová a morfologická anotácia v Slovenskom národnom korpuse
5. Slovenská terminologická databáza a terminologický portál
6. Korpusy slovanských a neslovanských jazykov
7. Vyhľadávací nástroj NoSketch Engine
8. Frekvenčné údaje a štatistické miery
9. Základné vyhľadávanie – akýkoľvek tvar slova, základný tvar slova, časť slova, fráza
10. Jazykové analýzy na báze korpusového materiálu
11. Návody na prípravu jazykových cvičení
Študent pri spracúvaní témy seminárnej práce preukáže adekvátne zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom seminárov, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný pracovať s databázami Slovenského národného korpusu na elementárnej úrovni. Študent ovláda základnú terminológiu z korpusovej lingvistiky, dokáže pomocou korpusových nástrojov vyhľadávať jazykové jednotky, skúmať ich vlastnosti, použitie a frekvenciu , konfrontovať vlastné zistenia s normami v jazyku, ako aj syntetizovať výsledky vlastnej analýzy.
Základná literatúra:
Ondruš, Š. – Sabol, J.: Úvod do štúdia jazykov. 3. vyd. Bratislava, SPN 1987. 343s.
Mistrík, J. a kol.: Encyklopédia jazykovedy. Bratislava, Obzor 1993. 513 s.
Krátky slovník slovenského jazyka. Bratislava: VEDA 2003.
Krátky slovník slovenského jazyka. Martin: Matica slovenská 2020.
Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: VEDA 2013 (2000).
Sokolová, M. – Moško, G. – Šimon, F. – Benko, V.: Morfematický slovník slovenčiny. Prešov, Náuka 1999, s. 9 – 53.
Odporúčaná literatúra:
Bónová, I. – Jasinská, L.: Jazyková kultúra nielen pre lingvistov. Košice: UPJŠ 2019. 100 s.
Černý, J.: Úvod do studia jazyka. Computer Press 2007. 248 s.
Dolník, J.: Teória spisovného jazyka (so zreteľom na spisovnú slovenčinu). Bratislava: VEDA 2010.
Dolník, J.: Základy lingvistiky. Bratislava, Filozofická fakulta Univerzity Komenského 1999.
228 s.
Horecký, J.: Morfematická štruktúra slovenčiny. Bratislava, SAV 1964, s. 21 – 84.
Horecký, J. – Rácová, A.: Slovník jazykovedných termínov. Bratislava: SPN 1979.
Kráľ, Á: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin: Matica slovenská 2016. 424 s.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
a) pravidelná účasť na prednáškach,
b) aktívna účasť na seminároch,
c) pravidelná príprava zo základnej literatúry a z obsahu prednášok,
d) absolvovanie priebežného testu,
e) úspešné absolvovanie záverečného testu.
Podmienky záverečného hodnotenia:
a) priebežné testy (40 %)
b) záverečný test (60 %)
Výsledné hodnotenie:
100,00 – 92,00 % A
91,99 – 83,00 % B
82,99 – 74,00 % C
73,99 – 65,00 % D
64,99 – 56,00 % E
55,99 % a menej FX
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS2.
slovenský
Predmet je vyučovaný v 1. semestri štúdia.
1. Úvod do štúdia jazyka – „prechod“ od učenia sa slovenského jazyka k štúdiu systému (slovenského) jazyka.
2. Základné terminologické inštrumentárium. Lingvistika a filológia. Systémová povaha jazyka. Vzťah jazyka a reči. Reč a myslenie. Funkcie jazyka.
3. Teória spisovného jazyka. Národný jazyk. Norma, kodifikácia, úzus.
4. Členenie jazykového systému. Jazykové roviny a základné jazykovedné disciplíny. Jazykový znak.
5. Zvuková rovina. Segmentálny subsystém. Suprasegmentálny subsystém.
6. Morfematika. Morféma a submorféma. Klasifikácia morfém podľa významu. Funkcie submorfém.
7. Vzťah zvukovej a grafickej sústavy. Pravopisné princípy.
8. Slovo a jeho definície v rámci jednotlivých rovín jazyka.
9. Lexikológia. Lexéma, lexia. Vzťahy medzi výrazom a významom (polysémia, homonymia, synonymia, antonymia). Frazeológia. Frazéma. Lexikografia.
10. Morfológia. Gramatický tvar. Slovné druhy. Gramatické kategórie. Funkcia vzorov. Špecifiká slovenskej morfológie.
11. Syntax. Syntagma, veta a súvetie. Zložené súvetie a text.
12. Štylistika. Štylistické prostriedky. Klasifikácia štýlov. Štýlotvorné činitele.
13. Klasifikácia jazykov. Genealogická (genetická) klasifikácia jazykov. Typologická klasifikácia jazykov. Typologická charakteristika slovenčiny.
14. Dejiny jazykovedy.
Komplexná obsahová náplň predmetu je každoročne zverejnená na elektronickej nástenke v AIS2, ako aj v tlačenej verzii sylabov predmetu.
Študent počas priebežného a záverečného hodnotenia preukáže adekvátne zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom prednášok, a preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní predmetu schopný klásť problémové otázky (t. j. formulovať vedecké problémy) vychádzajúce zo znalosti základných lingvistických pojmov, javov a procesov, dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky pri riešení úloh a pri práci s primárnymi a sekundárnymi zdrojmi zvládne metodologicky, metodicky a eticky korektne využívať, verifikovať a interpretovať nadobudnuté vedomosti a zručnosti, štruktúrovať a hierarchizovať informácie a formulovať vlastné odborné závery.
Študijná literatúra:
Harpáň, M.: Teória literatúry. ESA, Bratislava 1994.
Petrů, E.: Úvod do studia literární vědy. Praha: Rubico, 2000
Valček, Peter: Slovník literárnej teórie. A-J. VSSS, Bratislava 2000.
Rakús, S.: Poetika prozaického textu. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1995.
Vojtech, M.: Literatúra, literárna história a medziliterárnosť. Bratislava: Univerzita Komenského, 2004.
Odporúčaná:
Liba, P.: Čitateľ a literárny proces. Bratislava: Tatran 1987. 392 s.
Sabolová, O.: Kompozičné a sémantické súvzťažnosti umeleckej prózy. 1. vyd. Prešov:
Náuka 1999. 131 s.
Sabol, J.: Teória literatúry (Základy slovenskej verzológie). UPJŠ, Prešov 1983.
Doplnková literatúra:
KATUŠČÁK, Dušan: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce : Ako písať seminárne a
ročníkové práce, práce študentskej vedeckej a odbornej činnosti, diplomové, záverečné a
atestačné práce a dizertácie. 2. doplnené vyd. Bratislava: Stimul, 1998.
1. Aktívna účasť na výučbe (ospravedlnené 2 hodiny neúčasti na seminároch).
2. Aktivita na seminári: príprava na zadané témy a vypracovanie parciálnych úloh.
3. Písomná previerka/test z tém seminárnych stretnutí.
4. Odovzdanie seminárnej práce v písomnej forme (podľa vopred zadaných požiadaviek v LMS UPJS): interpretácia umeleckého textu s využitím odbornej literatúry.
Podmienky záverečného hodnotenia:
Záverečná písomná skúška - písomný TEST z teoretického základu prednášok a interpretačné zadanie - min. 60 % úspešnosť (v rámci prezenčnej formy výučby)
alebo
úspešné vypracovanie projektových zadaní (podľa pokynov vyučujúcich zverejnených v LMS).
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;
2. Zvládnutie podmienok priebežného (povinného aj nepovinného) a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 60 % (v oboch zložkách).
slovenský
Výučba predmetu bude prebiehať v prezenčnej alebo v kombinovanej forme (blended learning).
Tematické okruhy:
1. Práca s odbornou literatúrou: vyhľadávanie a spracovávanie odborných zdrojov, citačná norma a jej uplatnenie v publikačnej praxi;
2. Základné zložky literárnej vedy (pomocné a hraničné disciplíny) a funkcie literatúry;
3. Vývin literárnovedného myslenia (hermeneutika, pozitivizmus, formálna škola, štrukturalizmus a i., súčasná reprezentácia literárnej vedy na Slovensku) - metodológia a metodika výskumu;
4. Základné literárnovedné pojmy: umelecký štýl a klasifikácia výrazových prostriedkov, sujet - fabula, ideovo-tematický plán, kompozícia, kategórie času a priestoru, tvarotvorný proces a analýza estetických kvalít umeleckého textu;
5. Genológia a jej vývinové tendencie: systém, žáner - forma - variant, žánrové povedomie a špecifiká literárnych druhov;
6. Umelecký text ako semiotická štruktúra funkčných zložiek;
7. Model literárnej komunikácie.
Aktuálny časový rozvrh pre daný semester je zverejnený na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 a v digitálnom úložisku podporných materiálov pre predmet (LMS UPJŠ).
Študent v rámci priebežného a záverečného hodnotenia preukáže zvládnutie obsahového štandardu. Nadobúda VEDOMOSTI z literárnej vedy: genetických zákonitostí literárneho vývinu, druhovej a žánrovej charakteristiky umeleckého textu, z poetiky s ohľadom na tému a problém v tvarotvornom procese. ZRUČNOSTI: literárnovedné poznatky dokáže aplikovať a metodicky korektne selektovať pri analýze umeleckých textov, pracovať s odbornými zdrojmi a uvádzať ich podľa citačnej normy, ich využitie kriticky prehodnocovať. Vie primerane formulovať vlastné závery s využitím odbornej argumentácie a prezentovať v ústnej aj písomnej forme (odborný referát, anotácia, reflexia). PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Súčasťou realizácie priebežných zadaní a záverečných výstupov je prezentácia nadobudnutých odborných, literárnovedných, interpretačných a digitálnych zručností a kompetencií.
PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: súbor vedomostí a zručností umožňuje študentovi orientáciu v odbornej literatúre a kritickom prehodnocovaní ustálených teorém v genéze literárneho vývinu slovenskej literatúry v kontexte európskej a svetovej, pri posúdení kritických názorov iných, formulácii vlastnej argumentácie. Získané poznatky umožňujú riešiť kultúrne otázky a problémy v širšom historicko-spoločenskom rámci v humanitnej sfére.
(Výučba predmetu môže prebiehať v prezenčnej aj v kombinovanej forme - blended learning).
ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Prel. K. Šprunk. Praha, Zvon 1994.
ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Prel. K. Šprunk. Praha, Portál 2004.
FÜRSTOVÁ, M. , TRINKS, J.: Filozofia. Prel. L. Kiczko a Z. Kiczková. Bratislava, SPN 1996.
KRATOCHVÍL, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii. Praha, Česká křesťanská akademie 1994.
KRATOCHVÍL, Z.: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha, Herrmann & synové 1995.
PALOUŠ, R.: Čas výchovy. Praha, SPN 1991.
PALOUŠ, R.: K filosofii výchovy (Východiská fundamentální agogiky). Praha, SPN 1991.
RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2009.
Predmet je ukončený záverečným hodnotením.
V priebehu semestra študent pracuje s odporúčanou literatúrou, počas seminára sa pripravuje na samostatné vystúpenie, na konci semestra vypracuje esej.
Na získanie hodnotenia A (výborne) musí získať najmenej 92%, na získanie hodnotenia B 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D 65%, na hodnotenie E najmenej 51%. Študent, ktorý získa menej ako 51% bude hodnotený stupňom FX.
Výsledné hodnotenie sa vypočíta ako priemer hodnotenia priebežnej práce počas seminárnych stretnutí a eseje, prípadne záverečnej písomky.
Problém „bežného“ rozumenia výchove a výchova ako filozofia.
Základné pojmy filozofie výchovy – filozofia (rozdiel medzi sofos (mudrc) a (phileo)sofos (filozof).
Porozumenie filozofii ako sofistike verzus Sokratovo techné maieutiké.
Základné pojmy filozofie výchovy – starostlivosť a kultúra (sofistické rozlíšenie na fysei a nomó – ich latinský preklad natura a cultura, „bežné“ rozumenie výchove cez školský systém ako dedičstvo sofistov-
Určenie filozofie ako starostlivosti o dušu, ktorá je prevádzaná mimo protikladu fysei a nomó (pohyb duše).
Pohyb duše v Platónskom porozumení (telo (sóma) ako väzenie, resp. náhrobný kameň duše (séma); rozdiel medzi sóma (telo) a sarx (mäso); sóma ako vonkajškovosť, t.j. neautentickosť života).
Platónove odkrytie pravdy (alétheia) ako vedenia (epistémé), ktoré nie je mnohoučenosťou.
Základné pojmy filozofie výchovy – zrejmosť (grécke enargeia a latinské evidentia), enargeia ako princíp paideia.
Základné pojmy filozofie výchovy – myseľ a vedomie.
Grécke predpoklady výchovy – schopnosť úcty, vzťahu a úžasu; cnosť, dobro a Erós; mýtus a logos; mienenie (mienka) a poznanie (epistémé); ľudská múdrosť a zodpovednosť; obec („spoločenskosť“ vzdelania); dospelosť; výchova a smrteľnosť.
Prvokresťanské motívy výchovy – nasledovanie Krista; znovuzrodenie, obrátenie, Boží obraz; výchova pre kráľovstvo Božie, agapé.
Premeny vzdelanosti – knižné vzdelanie; výklad textu a starostlivosť o reč; pamäť a učenie; matematika a logika; kumulatívne poňatie vzdelania; informácia a kvalifikácia.
Súčasné výzvy pre výchovu – hermeneutika; pluralitná ontológia; individualita a individuácia.
Absolvent predmetu dokáže:
- zadefinovať a samostatne interpretovať základné kultúrne predstavy, ktoré vytvárali vzdelanosť Európy,
- všímať si a rozumieť historickým spôsobom premýšľania fundujúcim európsku morálnu tradíciu,
- charakterizovať, klasifikovať a zdôvodniť jednotlivé výchovné teórie,
- vysvetliť historický kontext a genézu výchovných koncepcií,
- kriticky analyzovať získané poznatky, prehodnocovať ich a využívať v teórii a praxi,
- na základe kritickej analýzy odvodiť závery a odporúčania pre nové možnosti premýšľania.
Beňová, J. – Šimko, J.: Katalóg súčasných slovenských dramatikov. Bratislava: Divadelný ústav 2006.
Čahojová, B.: Slovenská dráma a divadlo v zrkadlách moderny a postmoderny. Bratislava: Divadelný ústav 2003.
Čavojský, L.: Posledné polstoročie dvestoročnej slovenskej drámy. Bratislava: rukopis v LIC, 26 strán.
Gbúr, J.: Hviezdoslav. Dramatická tvorba. Košice: EQUILIBRIA 2009.
Kol.: Encyklopédia dramatických umení Slovenska I. (A - L). Bratislava: VEDA 1989.
Kol.: Encyklopédia dramatických umení Slovenska II. (M - Ž). Bratislava: VEDA 1990.
Marčok, V.: Dejiny slovenskej literatúry, III. Bratislava: LIC 2006.
Mistrík, M. a kol.: Slovenské divadlo v 20. storočí. Bratislava: VEDA 1999.
Pašteka, J.: Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku. Bratislava: NDC 1998.
Sabol, Ján: Medzi literatúrou, filmom a divadlom. Košice: Filozofická fakulta UPJŠ, 2014,
Šmatlák, S. a kol.: Dejiny slovenskej literatúry I., II . Bratislava: LIC 2002, 1999.
Šutor, L.: Ohliadnutie sa za alternatívou - Karola Horáka. In: Prekračovanie hraníc (k tvorbe Karola Horáka). Prešov : Vydavateľstvo Prešovskej univerzity, 2024
Šutor, L.: Žánrové špecifiká slovenskej ekodrámy (literárnovedný pohľad). In: Človek v konflikte s prírodou: Environmentálne problémy, ekologické myslenie a súžitie s prírodným svetom v slovenskom divadle : zborník príspevkov z teatrologického kolokvia. - Bratislava : Divadelný ústav, 2023, s. 153-162.
Šutor, L.: Knižná dráma Viliama Klimáčka. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 : zborník materiálov z medzinárodnej vedeckej konferencie, konanej 27.-28. novembra 2017 na FF PU v Prešove. - Prešov : Filozofická fakulta, 2018, s. 323-330.
Šutor, L.: Knižná dráma Viliama Klimáčka II. In: K poetologickým a axiologickým aspektom slovenskej literatúry po roku 2000 : zborník materiálov z medzinárodnej vedeckej konferencie, konanej 21. – 22. novembra 2019 na FF PU v Prešove. - Prešov : Filozofická fakulta, 2020, s. 195-204.
Štefko. V. a kol.: Dejiny slovenskej drámy 20. storočia. Bratislava: Divadelný ústav 2011.
Ubersfeldová, A.: Vyučovanie predmetu divadlo. Slovenské divadlo 1992, č. 1 – 2.
Interpretácia a analýza dramatických textov (aktívna účasť). 30 %
Test z dejín slovenskej drámy. 70 %
Podrobné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2.
Hodnotenie: A: 100 % – 92 % , B: 91 % – 83 %, C: 82 % – 74 %, D: 73 % – 65 %, E: 64 % – 56 %, Fx: menej ako 56 %.
slovenský jazyk
Dráma ako literárny druh.
Dramatický archetyp (dramatické princípy).
Periodizácia dejín drámy.
Dráma v období staršej slovenskej literatúry.
Klasicizmus a romantizmus v slovenskej dráme.
Slovenská dráma matičných rokov a nástupu realizmu.
Realistická dráma na Slovensku.
Slovenská dráma v medzivojnovom období.
Slovenská dráma 50., 60. a 70. rokov 20. storočia.
Slovenská dráma 80. a 90. rokov 20. storočia.
Súčasná slovenská dráma.
1. Vedomosti: Študent nadobudne základné vedomosti z teórie drámy. Získa znalosti o špecifických podobách vývinu slovenskej drámy v priereze kultúrnych období od renesancie po súčasnosť.
2. Zručnosti: Študent dokáže samostatne zadefinovať a rozvíjať dominanty dramatického textu (ako literárneho a divadelného archetypu). Vie poukázať na druhové špecifiká v periodizácii slovenskej literatúry. Dokáže faktograficky a interpretačne predstaviť najreprezentatívnejšie dramatické diela jednotlivých období.
3. Profesijné kompetencie: Absolvent sa dokáže uplatniť ako odborník v oblasti dramatického umenia. Vie samostatne interpretovať všetky druhy dramatických textov a referovať o nich v odborných a mediálnych výstupoch. Získava kompetencie pre prácu dramaturga a pracovníka v dramaticko-umeleckých redakciách.
4. Prenositeľné kompetencie: Absolvent dokáže s porozumením čítať a interpretovať dramatické komunikáty najrôznejšieho druhu (literárne, divadelné, televízne, rozhlasové a iné). Poznatky z predmetu dokáže prepojiť s ostatnými historickoliterárnymi a teoretickoliterárnymi disciplínami.
hodnotenie
Prezenčná a dištančná forma sú rovnocenné za podmienok zverejnených v AIS.
Literatúra - základná:
Bogoczová, I.: Sočasné slovanské jazyky, realita nebo fikce: Dostupné na: https://slideslive.com/38892587/soucasne-slovanske-jazyky-realita-nebo-fikce
Dudášová-Kriššáková, J.: Vývin rusínskeho jazyka a dialektológia. Prešov 2015. https://www.unipo.sk/public/media/26399/Dudasova%20-%20Vyvin%20rusinskeho%20jazyka%20a%20dialektologia.pdf
ONDRUŠ, Š.: Úvod do slavistiky. Bratislava 1955.
HORÁLEK, K.: Úvod do studia slovanských jazyků. 2. vyd. Praha 1962.
PETR, J.: Základy slavistiky. Praha 1986.
KROŠLÁKOVÁ, E. - HABOVŠTIAKOVÁ, K.: Základy slavistiky a staroslovienčina. Nitra 1955.
MATEJKA, J.: Fragmenty zo základov slavistiky. Banská Bystrica 1978.
KURZ a kol.: Čítanka staroslověnských textů se slovníkem. Praha 1977.
STANISLAV, J.: Starosloviensky jazyk 1. a 2. Bratislava 1978 a 1987.
(odporúčaná)
ŠAFÁRIK, P. J.:Dejiny slovanského jazyka a literatúry všetkých nárečí. Spisy P. J. Šafárika 1. Košice: Východoslaovenské vydavateľstvo Košice pre UPJŠ v Košiciach 1992.
ŠAFÁRIK, P. J.: Slovanský národopis. Spisy P. J. Šafárika 4. Košice: Vydavateľstvo Oriens Košice pre UPJŠ v Košiciach 1995.
ŠAFÁRIK, P. J.: Slovanské starožitnosti 1. . Spisy P. J. Šafárika 2.Vydavateľstvo Oriens Košice pre UPJŠ v Košiciach 1999.
KRAJČOVIČ, R.: Slovenčina a slovanské jazyky. Bratislava 1974.
KRAJČOVIČ, R.: Slovenčina a slovanské jazyky II. Bratislava , Univerzita Komenského 2003.
ŠTEC, M.: Cirkevná slovančina. Prešov. PBFPU 2005.
HABOVŠTIAKOVÁ, K. – KROŠLÁKOVÁ, E.: Základy slavistiky a staroslovenčina. Textová príručka. Nitra. VSP 1994.
KRUPA, V. - GENZOR, J. - DROZDÍK, L.: Jazyky sveta. Bratislava 1983.
ERHART, A.: Indoevropské jazyky. Srovnávací fonologie a morfologie. Praha 1982.
LAMPRECT, A.: Praslovanština. Universita J. E. Purkyně Brno 1987.
MACHEK, V.: Etymologický slovník jazyka českého a slovenského. Praha 1967.
BĚLIČOVÁ, H.: Nástin porovnávací morfologie spisovných jazyků slovanských. Praha 1998.
HABOVŠTIAK, A.: Zo slovensko-slovanských lexikálnych vzťahov (so zreteľom na lingvistickú geografiu). Bratislava, Veda 1993.
ONDRUŠ, Š.: Odtajnené trezory slov 1 – 3. Martin, Matica slovenská 2000, 2002, 2004.
HAVRÁNEK, B.: Etymologický slovník slovanských jazyků I., II. Praha, Academia 1973, 1980.
Bogoczová, I.: Současné slovanské jazyky - realita nebo fikce. https://slideslive.com/38892587/soucasne-slovanske-jazyky-realita-nebo-fikce
ONDRUŠ, Š.: Súčasná komparatistika a Schleicherova indoeurópska bájka. Jazykovedný časopis, 34, 1983, s. 14 – 25. Dostupné na: https://www.juls.savba.sk/ediela/jc/1983/1/JC_1983_1_LQ.pdf
ŽIGO, P.: Analógie a anomálie v substantívnej deklinácii slovanských jazykov. Bratislava, Veda 2012. Dostupné na: https://www.juls.savba.sk/attachments/pub_analogie_a_anomalie/analogie_a_anomalie.pdf
ŽIGO, P.: Ako čítať a interpretovať texty v starej slovenčine. Bratislava, UK 2024, s. 11 - 29.
a) recitácia staroslovienskej Modlitby Pána (10 bodov),
b) čítanie prideleného textu v cyrilike (10 bodov),
c) (sémantický) preklad prideleného textu v cyrilike (10 bodov),
d) gramatická analýza prideleného textu v cyrilike (15 bodov),
e) aktivita na seminári (5 bodov).
Termín priebežného hodnotenia a) – d): najneskôr týždeň pred záverečným testom (v 12. týždni)
Aktívna účasť na seminároch (minimálne 85%), záverečný test (minimálne 51%).
slovenský
1. Predmet a úlohy slavistiky. Vývin slavistiky a jej poprední predstavitelia. (Miesto disciplíny v systéme vysokoškolského štúdia slovenského jazyka.) Staroslovienčina v dejinách slovanských jazykov.
2. Historicko-porovnávacia jazykovedná metóda. Aktuálne a historické delenie indoeurópskych (ide) jazykov. Rekonštruovaná podoba ide jazyka. Kentumové a satemové jazyky.
3. Baltoslovanská jazyková jednota. Spoločné fonologické, morfologické a lexikálne prvky v baltských a slovanských jazykoch.
4. Fonologická sústava praslovančiny (konsonantizmus a vokalizmus: vznik jerov nosoviek, zákon otvorených slabík; metatéza likvíd, zmeny or, ol na začiatku a v strede slova; praslovanské palatalizácie) a jej vývin do 10. storočia.
5. Základy praslovanského tvaroslovia s osobitým dôrazom na staroslovienčinu. Praslovanské mená (podstatné, prídavné, zámená). Praslovanské sloveso.
6. Praslovanská slovná zásoba a jej vzťah k neslovanskej lexike.
7. Charakteristika západoslovanských, východoslovanských jazykov a južnoslovanských jazykov.
1. Vedomosti: Študent získa vedomosti o vzniku a vývine slovanských jazykov od najstarších čias a ich vzťahu k iným indoeurópskym jazykom. Predmet podáva obraz o kontrastívnom diachrónnom výskume slovanských jazykov so zameraním na obdobie staroslovienskej kultúry a oboznamuje študentov s najstaršími písomnými pamiatkami veľkomoravského obdobia a charakteristickými znakmi staroslovienčiny ako prvého spisovného jazyka Slovanov.
2. Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní predmetu vie študent vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi a je schopný aplikovať teoretické vedomosti pri jazykovej interpretácii konkrétneho historického cyrilského textu.
3. Profesijné kompetencie: Pri výkone učiteľskej profesie je absolvent predmetu schopný didakticky transformovať poznatky prístupnou formou na danom stupni vzdelávacej škály.
4. Prenositeľné kompetencie: Spojením poznatkov z dejín slovenského jazyka a literatúry a spoločensko-politickým kontextom sa u absolventov predmetu prehlbuje schopnosť uvažovať v širších slovanských až indoeurópskych jazykových a kultúrnych súvislostiach, zdokonaľuje sa v komunikačných schopnostiach a digitálnych zručnostiach.
Výsledné hodnotenie:
Je dané percentuálnym priemerom za priebežné hodnotenie a test podľa nasledovnej stupnice: A 87 – 100, B 77 – 86, C 69 – 76, D 61 – 68, E 56 – 60, FX 55 a menej.
Povinná:
ZIMMERMANN, J.: Akustika hlások. Akustika slabík. Akustika suprasegmentov. Skriptá - Experimentálne analýzy.
Odporúčaná:
ZIMMERMANN, J.: Spektrografická a škálografická analýza akustického rečového signálu. Prešov, Náuka 2002.
Fonetika a fonológia 1, Fonetika a fonológia 2
Nie je štátnicový predmet.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho. 2. Absolvovanie priebežných testov/zadaní na úrovni minimálne 50%. 3. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 90%, na získanie hodnotenia B najmenej 80%, na hodnotenie C najmenej 70%, na získanie hodnotenia D najmenej 60% a na hodnotenie E minimálne 50%.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
Jazyk slovenský
Kapacita predmetu je max. 15 študentov, vzhľadom na technologickú náročnosť predmetu minimálny počet študentov nie je určený.
Predmet môže byť realizovaný dištančnou formou.
1. Akustika rečového signálu.
2. Princípy digitalizácie rečového signálu, Shannonova vzorkovacia teoréma, aliasing.
3. Záznam rečového signálu a jeho archivovanie. Určenie parametrov kódovania.
4. Princíp Fourierovej analýzy periodického a neperiodického signálu.
5. Analýza v časovej doméne.
6. Analýza vo frekvenčnej doméne.
7. Spektrálna skladba a formanty.
8. Akustika suprasegmentov.
9. Meranie prozodických vlastností súvislej reči.
Písomné testy/zadania v priebehu semestra majú rovnakú váhu, spolu teda 100%.
Študent po absolvovaní predmetu disponuje:
VEDOMOSŤAMI o základných poznatkoch fyzikálnej podstaty akustického rečového signálu, o princípoch digitalizácie reči a o rámcových metódach, ako je možné experimentálne skúmať segmentálnu a suprasegmentálnu rovinu reči. Látka je východiskom pre ďalšie rozvíjanie týchto vedomostí v predmetoch Základy experimentálnej fonetiky 2 a Analýza akustického signálu.
ZRUČNOSTI: získané poznatky dokáže prakticky aplikovať a využiť ich pri skúmaní akustickej vlastností rečového signálu. Zvolené metódy a postupy dokáže vhodne argumentovať. Získané výsledky analýz je študent schopný korektne vyhodnotiť a komunikovať publiku. Študent je schopný pracovať s rôznymi dátami a využívať vhodné postupy pri ich analýze.
PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Realizáciou priebežných úloh/zadaní a záverečných výstupov si študent rozvíja a upevňuje odborné poznatky, prezentačné a digitálne zručnosti pričom reflektuje aktuálny stav poznania v oblasti fonetiky a rečovej komunikácie.
PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: Súbor získaných vedomostí a zručností umožňuje študentovi ďalšie prehlbovanie poznatkov z oblasti spracovania signálov (predovšetkým akustických). Študent je pripravený na realizáciu vlastných experimentov a meraní z oblasti fonetiky a akustiky všeobecne.
Zimmermann, J.: Spektrografická a škálografická analýza akustického rečového signálu. Prešov, Náuka 2002.
Sabol, J. – Zimmermann, J.: Štatistika. Exaktné metódy v jazykovede a literárnej vede. Košice, Re UPJŠ 1986.
Základy experimentálnej fonetiky 1
Nie je štátnicový predmet
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: 1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho. 2. Absolvovanie priebežných testov/zadaní na úrovni minimálne 50%. 3. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 90%, na získanie hodnotenia B najmenej 80%, na hodnotenie C najmenej 70%, na získanie hodnotenia D najmenej 60% a na hodnotenie E minimálne 50%.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
slovenský jazyk
Kapacita predmetu je max. 15 študentov, vzhľadom na technologickú náročnosť predmetu minimálny počet študentov nie je určený.
Predmet môže byť realizovaný dištančnou formou.
1. Definovanie experimentálnej úlohy.
2. Návrh stratégie akvizície, kódovania a editovania zvukového materiálu.
3. Spektrografická analýza súvislej reči.
4. Časové a frekvenčné rozlíšenie, metódy analýzy spektra.
5. Princípy číslicových transformácií.
6. Grafické výstupy frekvenčných analýz signálov.
7. Praktické softvérové prostredia na spracovanie reči.
8. Matematické spracovanie nameraných výsledkov.
9. Štatistická interpretácia výsledkov merania.
10. Aplikačné oblasti využitia experimentálnej fonetiky. Jazykoveda, komunikačné systémy, logopédia.
Písomné testy/zadania v priebehu semestra majú rovnakú váhu, spolu teda 100%.
Študent po absolvovaní predmetu disponuje:
VEDOMOSŤAMI o vlastnostiach zvuku, fonetickej skladbe reči, percepčných testoch, experimentálnom skúmaní segmentálnych a suprasegmentálnych vlastností reči. Disponuje vedomosťami o zázname, spracovaní a editácii zvukovej informácie, rovnako tak ovláda rôzne metódy analýzy akustického signálu.
ZRUČNOSTI: získané poznatky dokáže prakticky aplikovať a ďalej rozvíjať pri príprave samostatného fonetického experimentu, akvizícii údajov a ich počítačového spracovania. Zvolené metódy a postupy dokáže vhodne argumentovať. Získané výsledky je študent schopný korektne vyhodnotiť a komunikovať publiku. Študent je schopný pracovať s rôznymi dátami a využívať vhodné postupy pri ich analýze.
PROFESIJNÉ KOMPETENCIE: Realizáciou priebežných úloh/zadaní a záverečných výstupov si študent rozvíja a upevňuje odborné, prezentačné a digitálne zručnosti pričom reflektuje aktuálny stav poznania v oblasti fonetiky a rečovej komunikácie.
PRENOSITEĽNÉ KOMPETENCIE: Súbor získaných vedomostí a zručností umožňuje študentovi riešiť rôzne typy problémov, ktoré súvisia s akvizíciou, spracovaním a vyhodnocovaním dát, rovnako dokáže formulovať otázky a konštruktívne pristupovať k ich riešeniu a vyhodnoteniu použitých postupov. Študent je pripravený na aplikáciu nových metód a vedomostí v tých vedných oblastiach, v ktorých sa riešia problémy rečovej komunikácie človeka s človekom a človeka so strojom.
Exkurzný sprievodca vytvorený organizátormi exkurzie pred jej začiatkom.
BEHRENDT, M., FRANKLIN, T. 2014: A Review of Research on School Field Trips and Their Value in Education. International Journal of Environmental & Science Education, 9, 235-245.
ILOVAN, O. R. 2019: Geographical field trips during University studies. Whereto? Roma-nian review of geographical education, 8, 5-23.
KRAKOWKA, A, R. 2012: Field Trips as Valuable Learning Experiences in Geography Courses. Journal of Geography, 111, 236-244.
PRAKAPIENĖ, D., OLBERKYTĖ, L. 2013: Using Educational Tourism in Geographical
Education. Review of International Geographical Education Online, 3(2), 138-151.
STEENEKAMP, K., VAN DER MERWE, M., MEHMEDOVA, A. S. 2018: Enabling the
development of student teacher professional identity through vicarious learning during an
educational excursion. South African Journal of Education, 38(1), 1-8.
Udelenie hodnotenia je podmienené aktívnou účasťou na celej exkurzii (účasť na výkla-doch, primerané oboznámenie sa s podkladovými materiálmi, zapájanie sa do diskusií o sledovaných javoch a pod.) a vypracovaní úlohy vybranej z databázy tém (napr. referát na pridelenú tému a jeho prezentovanie počas exkurzie, videodokumentáciu, fotodoku-mentáciu s popisom, poster, test realizovaný pred a po exkurzii a podobne.) Úlohu je po-trebné si vybrať v primeranom predstihu pred exkurziou. Niektoré úlohy je po dohode s vyučujúcim možné realizovať skupinovo. Referát je potrebné predložiť na schválenie ve-dúcemu exkurzie najneskôr týždeň pred začiatkom exkurzie, prípadné pripomienky vedú-ceho je potrebné ešte pred prezentovaním referátu zapracovať. V prípade úloh, ktoré je možné vypracovať až po ukončení exkurzie bude hodnotenie za exkurziu udelené až po ich odovzdaní a vyhodnotení vyučujúcim. Na získanie záverečného hodnotenia A je po-trebné získať hodnotenie 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V primeranom predstihu pred realizáciou exkurzie sa uskutoční informačné stretnutie, kde vedúci exkurzie predstaví odborný plán a program exkurzie a konkretizuje zadania úloh pre študentov. Presná osnova závisí od konkrétnej trasy exkurzie. Trasy exkurzií sú plánované tak, aby v rámci nich účastníci mali možnosť pozorovať a spoznávať vyváženú zmes fyzickogeografických (pobrežné či limnické, vysokohorské, polderové, subarktické, stepné, ľadovcové a iné oblasti), historickogeografických a humánnogeografických (špecifické etnické, jazykové či religiózne skupiny obyvateľstva, rurálne či veľkomestské lokality, oblasti s rôznym ekonomickým zameraním a výkonnosťou, oblasti so špecifickým cestovným ruchom, jedinečnými dopravnými riešeniami, a pod.) javov. V rámci každej exkurzie sa venujeme aj špecifickým hraničným situáciám či geopolitickým javom.
Vedomosti: Študenti priamo v teréne konfrontujú svoje geografické poznatky s pozorovanou skutočnosťou, a to v súvislosti s javmi, ktoré nie je možné pozorovať na Slovensku. Získavajú nové poznatky v oblasti regionálnej geografie, fyzickej, humánnej geografie i geopolitiky, ktoré môžu využiť počas ďalšieho štúdia.
Zručnosti: Študenti si budujú schopnosť porozumieť iným kultúram, fungovaniu spoločnosti ale aj ďalším fyzickogeografickým či humánnogeografickým javom v cudzine. Zároveň získavajú primárne skúsenosti s organizáciou exkurzie, ktoré môžu využiť v pedagogickej či odbornej praxi.
Kompetencie: Študent si buduje základy kompetencií aktívne participovať na odbornej príprave exkurzie, realizovať odborný výklad a diskusiu na vopred pripravenú tému priamo v teréne, buduje si základné organizačné kompetencie.
BELLA, P. 2011. Genetické typy jaskýň. Speleologia Slovaca, 3, KU Ružomberok, Státna ochrana prírody SR a Slovenská správa jaskýň. 220 s.
FORD, D., WILLIAMS, P.D. 1989. Karst Geomorphology and Hydrology. Wiley, 562 s.
GUNN, J. 2004. Encyclopedia of Caves and Karst Science. Routledge Member of the Taylor and Francis Group. 960 s.
HOCHMUTH, Z., 1995: Mapovanie jaskýň. Slovenská speleologická spoločnosť, Lipt.Mikuláš, Popradská tlačiareň, Poprad, 82 s.
GESSERT, A. et al. 2023. O jaskyniach a krase pre každého. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 110 s. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2023/pf/o-jaskyniach-a-krase-pre-kazdeho.pdf
HOCHMUTH, Z. 2008. Krasové územia a jaskyne Slovenska. Geographia Cassoviensis, II, 2, 210 s.
JAKÁL, J., 1994: Karst geomorfology of Slovakia. Geographica Slovaca, 4/1993 SAV Bratislava. 38 s.
PANOŠ, V., 2001: Karsologická a speleologické terminologie, Knižné centrum Žilina, 352 s.
PULINA, M., 1999: Kras, Formy i procesy, Katowice, 375 s.
Podmienkou absolvovania predmetu je samotná účasť na prednáškach a cvičeniach, počas ktorých sa budú môcť študenti oboznámiť s teoretickými základmi témy krasu a jaskýň, ale získať aj praktické zručnosti výskumu krasu. Počas cvičení v závere semestra sa uskutoční jedna exkurzia do krasového územia s návštevou jaskyne a mapovania v teréne.
Hodnotenie bude pozostávať z vypracovania praktickej úlohy na zadanú tému (50% hodnotenia) a krátkeho testu v záverečnom týždni semestra (50% hodnotenia). Z oboch častí hodnotenia musí študent získať nadpolovičnú hodnotu bodov, t.j. viac ako 51%.
slovenský
Počas prednášok sa budeme zaoberať nasledujúcimi témami:
1. Kras ako pojem, karsológia ako veda.
2. Krasové procesy, krasovatejúce horniny, krasové sedimenty a pôdy.
3. Povrchové krasové formy ako diagnostický prvok krasu
4. Monitoring vody v povodí, skvapové vody a ich význam pre výskum krasu.
5. Krasové povodia a ich delineácia.
6. Speleogenéza krasových jaskýň.
7. Speleogenéza nekrasových jaskýň.
8. – 9. Jaskynná výzdoba - jej typy a genéza.
10. Speleometeorológia a klimatický výskum jaskýň.
11. Biospeleológia .
12. Život človeka v krase a jeho vplyv a využívanie krajiny, typy znečistenia v krasovom prostredí.
Cvičenia:
1. Krasové horniny – identifikácia, textúra a štruktúra .
2. Experimenty s rozpúšťaním CaCO3 v rôznych podmienkach.
3. Interpretácia povrchových krasových foriem na základe DEM modelov v prostredí webGIS a fotografií.
4. Meranie fyzikálno-chemických parametrov krasových vôd a ich interpretácia.
5. Vytýčenie krasového povodia – rezervy a limity (s využitím AI).
6. Skvapové vody a vznik speleotém.
7. Vplyv faktorov na mikroklímu konkrétnej vybranej jaskyne (s využitím AI).
8. Analýza modelových vzoriek vody a zeminy so znakmi antropogénneho znečistenia.
9.-12. Exkurzia do krasového územia a návšteva jednoduchej jaskyne
Väčšina cvičení bude prebiehať v priestoroch Laboratória fyzicko-geografického výskumu.
Predmet sa detailne venuje krasovým územiam, ktoré sú špecifickým typom krajiny z viacerých fyzicko-geografických hľadísk. Študent získa teoretické a praktické poznatky z problematiky krasu a jaskýň.
Vedomosti:
• pochopenie fungovania komplexnosti krasového územia s navzájom sa ovplyvňujúci mi prírodnými zložkami,
• vplyv činnosti človeka na kras a jaskyne,
• poznanie komplexnosti ekologických problémov aj prírodných hrozieb v krase
Zručnosti:
• zručnosti práce s rôznymi prístrojmi a zariadeniami na skúmanie a štúdium zložiek krasu
(klimatické merania, hydrologické, geochemické merania, mapovanie nástroje, online aplikácie),
• práca s jednoduchými počítačovými programami a aplikácií pre štúdium krasových území.
Kompetencie:
• na základe terénnej exkurzie získať kompetencie zjednodušeného mapovania a skúmaní krasového územia,
• samostatná tvorba jednoduchej mapy jaskyne,
• schopnosť plánovať a organizovať úlohy svojej alebo tímovej práce počas mapovania.
Pracovné zaťaženie študentov je rozdelené medzi:
- Priamu výučbu (prezenčne a dištančne cez LMS), ktorá tvorí 40% podiel pracovného zaťaženia študenta;
- Skupinovú prácu, (prezentácie alebo iné aktivity) ktorá tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta;
- Samoštúdium, ktoré tvorí 30% podiel pracovného zaťaženia študenta;
- Hodnotenie, ktoré tvorí 20% podiel pracovného zaťaženia študenta.
BAUMAN, Z.: Myslet sociologicky. Praha: Slon, 1996.
BERGER, P.L.: Pozvání do sociologie. Praha: FMO, 1991.
BUOCOVÁ, Z.: Úvod do sociológie. Prešov: FF PU, 2006.
GÁL, F., ALAN, J.: Spoločnosť vo svetle sociológie. Bratislava: Smena, 1987.
GIDDENS, A.: Sociologie. Praha: Argo, 1999.
JANDOUREK, J.: Sociologický slovník. Praha: Portál, 2001.
KELLER, J.: Úvod do sociologie. Praha: Slon, 1991.
KELLER, J.: Dějiny klasické sociologie. Praha: Slon, 2004.
KOŠTA, J.: Sociológia. Bratislava: Ekonóm, 2004.
MONTONSSÉ, M., RENNOARD, G.: Přehled sociologie. Praha: Portál, 2005.
PETRUSEK, M. a kolektív: Dějiny sociologie. Praha: Grada, 2011.
PETRUSEK, M.; MILTOVÁ, A.; VODÁKOVÁ, A.: Sociologické školy, smery, paradigmata. Praha: Sociologické nakladatelství a sociologický ústav AV ČR, 1994.
SOPÓCI, J.; BÚZIK, B.: Základy sociológie. Bratislava: SPN, 1995.
ŠLOSÁR, R.: Národné hospodárstvo pre 4. ročník obchodných akadémií. Bratislava: SNP, 1993.
Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na seminároch, test. Záverečné hodnotenie: skúška. Výučba predmetu prebieha primárne prezenčnou formou, ktorá je doplnená nástrojmi dištančného vzdelávania. Sumár hodnotenia: A: 100-92; B: 91,5-84; C: 83,5-76; D: 75,5-68; E: 67,5-60; FX: menej ako 60
slovenský jazyk
Vznik, vývoj, podstata a predmet sociológie. Vzťah sociológie k ostatným vedným disciplínam. Sociologický výskum. Základné paradigmy sociologického myslenia, smery a teórie. Kultúra. Socializácia, sociálny status, sociálna rola. Deviácia a sociálna kontrola. Spoločnosť, spoločenská štruktúra, sociálne skupiny. Sociálna stratifikácia, sociálna mobilita, sociálne nerovnosti. Organizácie, formálne organizovanie a byrokracia. Sociálna zmena. Sociálne inštitúcie: Ekonomika a politika. Sociálne inštitúcie: Rodina a náboženstvo.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
- porozumieť aktuálnym informáciám týkajúcich sa obsahu predmetu (Vznik, vývoj, podstata a predmet sociológie. Vzťah sociológie k ostatným vedným disciplínam. Sociologický výskum. Základné paradigmy sociologického myslenia, smery a teórie. Kultúra. Socializácia, sociálny status, sociálna rola. Deviácia a sociálna kontrola. Spoločnosť, spoločenská štruktúra, sociálne skupiny. Sociálna stratifikácia, sociálna mobilita, sociálne nerovnosti. Organizácie, formálne organizovanie a byrokracia. Sociálna zmena. Sociálne inštitúcie: Ekonomika a politika. Sociálne inštitúcie: Rodina a náboženstvo).
- popísať a vysvetliť dané témy.
- získané poznatky dokáže aplikovať v praxi.
Andričík, M.: K poetike umeleckého prekladu. Levoča: Modrý Peter, 2004.
Andričík, M.: Preklad pod lupou. Levoča: Modrý Peter, 2013.
Feldek, Ľ.: Z reči do reči. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1977.
Ferenčík, J.: Kontexty prekladu. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1982.
Hečko, B.: Preklad ako dobrodružstvo. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1991.
Hochel, B.: Preklad a komunikácia. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1990.
Levý, J.: Umění překladu. Praha: Československý spisovatel, 1963.
Popovič, A.: Teória umeleckého prekladu. Bratislava: Tatran, 1975.
Šimon, L.: Úvod do teórie a praxe prekladu. Prešov: Náuka, 2005.
Vilikovský, J.: Preklad ako tvorba. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1984.
Zambor, J.: Preklad ako umenie. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2000.
riešenie tvorivých úloh formou samostatných prác
hodnotenie samostatného prekladu básnického a prozaického textu
Pozn. Možná je kombinácia prezenčnej a dištančnej formy vzdelávania.
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 alebo v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ, MS Teams UPJŠ a pod.)
1. Stručné dejiny umeleckého prekladu
2. Moderné teórie prekladu (lingvistické – Catford, komunikačné – Nida, Levý, Popovič, skopos – Vermeer)
3. Posun v preklade, typológia posunov
4. Naturalizácia a exotizácia, historizácia a modernizácia v preklade
5. Problematika prekladu básnického textu. Rým, rytmus, metafora.
6. Problematika prekladu prozaického textu. Otázka prekladu reálií.
7. Praxeologické otázky prekladu
získanie základných poznatkov z teórie umeleckého prekladu a ich skĺbenie s praktickou činnosťou – prekladmi konkrétnych vybraných textov z anglického jazyka
DOLNÍK, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Textová lingvistika. Bratislava: Stimul 1998.
GLADIŠ, M.: Žáner v prostredí masových médií. Košice: FF UPJŠ 2015.
HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra: FF UKF 2001.
MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava: SPN 1997.
OSVALDOVÁ, B. – HALADA, J. a kol.: Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha: Libri 1999.
SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika (Štylistická príručka). Prešov: Slovacontact 1996.
Spravodajství v médiích. Praha: Karolinum 2001.
TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. 4. vyd. Bratislava: Eurokódex 2010.
TUŠER, A. – FOLLRICHOVÁ, M.: Teória a prax novinárskych žánrov. I. Bratislava: UK 2001.
- test zo základných pojmov; 50 %
- súbor samostatných prác (predpísaných žurnalistických žánrov – noticka, jednostĺpec, rozšírená,
beletrizovaná, referujúca správa; interview; anketa) 50 %
skúška
slovenský jazyk
Prezenčné vzdelávanie sa môže dopĺňať (nahrádzať) aj využívaním dištančných metód.
Text vo verbálnej komunikácii: komunikačné chápanie textu – štruktúrne chápanie textu – mikrokompozícia (koherencia textu; členenie a odstupňovanie textu) – makrokompozičné textové stratégie (slohové postupy) – vymedzenie žánru (kritériá žánrovosti) – žurnalistický žáner – dichotomické a trichotomické členenie žurnalistických žánrov – spravodajské žánre (správa a jej druhy) – publicistické žánre racionálneho a emocionálneho typu – dialogické žánre – epištolárne žánre.
Uvedomiť si podstatu textu ako komunikačnej jednotky a zároveň jazykovo-tematickej
štruktúry. Na tomto základe pochopiť podstatu žánru ako modelovej textovej štruktúry (súčasti
axiologickej kompetencie) a zároveň žánrovej normy. Prakticky precvičiť teoreticky vymedzené a
analyzované žánre.
DOLNÍK, J. – BAJZÍKOVÁ, E.: Textová lingvistika. Bratislava : Stimul, 1998.
HOCHELOVÁ, V.: Slovník novinárskej teórie a praxe. Nitra : Filozofická fakulta UKF, 2001
MISTRÍK, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava : SPN, 1997.
OSVALDOVÁ, B. – HALADA, J. a kol.: Encyklopedie praktické žurnalistiky. Praha : Libri,
1999.
SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika (Štylistická príručka). Prešov : Slovacontact, 1994, 1996.
Spravodajství v médiích. Praha : Karolinum, 2001
TUŠER, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava : Sofa, 1999
TUŠER, A. – FOLLRICHOVÁ, M.: Teória a prax novinárskych žánrov. I. Bratislava : Univerzita
Komenského 2001
Veľas, Š.: Teória a prax novinárskych žánrov 2 UK. Bratislava 2000
Jozef Mistrík – Žánre vecnej literatúry SPN 1975
Kadnár Emil, Novinárska publicistika 3, SPN 1988
Štorkán Karel – Tradice a budoucnost reportáže r. 1965
Dočekalová Markéta – Tvurčí psaní pro každého, Grada 2006
Rus – Mohl Stephan, Hana Bakičová – Žurnalistika, komplexný sprievodca praktickou
žurnalistikou, Grada 2005
KSSP FK/ZZPEMI
Skúška - písomné zadanie (aspoň 60%)
Podmienkou pripustenia ku skúške je aktívne plnenie priebežných seminárnych úloh
slovenský jazyk
1. Úvod, oboznámenie s predmetom
2. Textové žánre
3. Podstata tvorby konkrétnych žurnalistických žánrov – glosa, komentár, recenzia, stĺpček, fejtón,
interview, reportáž
4. Hybridné žánre
5. Multimediálna podoba žánrov
1. Vedomosti: Uvedomiť si podstatu textu ako komunikačnej jednotky a zároveň jazykovo-tematickej štruktúry. Na tomto základe pochopiť podstatu žánru ako modelovej textovej štruktúry a zároveň žánrovej
normy.
2. Zručnosti: Prakticky precvičiť teoreticky vymedzené a analyzované žánre v predchádzajúcom
semestri s dôrazom na samostatnú tvorbu konkrétnych žánrov ako je správa, komentár, recenzia, interview, reportáž, fejtón, nekrológ a iné.
3. Profesijné kompetencie: Príprava a redakčná úprava textových (apretúra, korektúra, technické spracovanie a pod.), ale aj audiovizuálnych žurnalistických diel (pripraviť scenár, zvážiť produkčné možnosti a pod.) v súlade s existujúcimi žánrovými kritériami mediálnych produktov.
4. Prenositeľné kompetencie: Vďaka pochopeniu princípov žurnalistických tvarov aj s pomocou výstupov kognitívnej mediálnej teórie bude študent vedieť uplatniť princípy gradientu v taxonómii aj na iné nežurnalistické žánre a príbuzné celky (napr. formát).