Pochopiť anatómiu človeka na základe orgánových sústav a získať presnú predstavu o priestorovom usporiadaní jednotlivých orgánov, či už v rámci jednej sústavy, alebo viacerých sústav.
Miklošová M.: Anatómia, vysokoškolská učebnica, UPJŠ, Equilibria, Košice, 2011
Ševc, J., Mochnacký, F.: Anatomické termíny pre jednoodborové a medziodborové štúdium biológie, UPJŠ, e-book (https://unibook.upjs.sk/sk), 2020
Kluchová, D. a kol.: Anatómia trupu a končatín, UPJŠ, Equilibria, Košice, 2015
K. S. Saladin: Anatomy and Physiology: The Unity of Form and Function, Mc Graw-Hill; 3rd edition, 2004
Mráz, P. a kol.: Anatómia ľudského tela 1-3, Slovak Academic Press, 2015-2021
1. aktívna účasť na cvičeniach, max. 3 absencie/semester
2. absolvovanie dvoch priebežných písomných kontrol počas semestra (každá 20b - maximum), získané body sa zarátavajú do celkového hodnotenia
3. spracovanie vybranej témy a prezentácia na cvičení
4. absolvovanie testu v skúškovom období (60b maximum), 3 termíny (prihlasovanie neobmedzené) + 1 opravný (len pre neúspešných z riadnych termínov). Výsledné hodnotenie bude vypočítané z celkového počtu bodov získaných z písomných kontrol (20+20b) a záverečného testu (60b). Stupnica hodnotenia A (100-91 bodov), B (90.5-81), C (80.5-71), D (70.5-61), E (60.5-51), FX (50.5 a menej)
slovenský, english
1. Anatomické názvoslovie
2. Pohybový systém - pasívny (oporná sústava)
3. Pohybový systém - aktívny (svalová sústava)
4. Dýchací systém
5. Tráviaci systém
6. Vylučovací systém
7. Mužský pohlavný systém
8. Ženský pohlavný systém
9. Kardiovaskulárny systém
10. Lymfatický systém
11. Imunitný systém
12. Nervový systém
13. Zmyslové orgány
Absolvent predmetu po jeho ukončení ovláda anatómiu človeka na základe orgánových sústav a má presnú predstavu o priestorovom usporiadaní jednotlivých orgánov, či už v rámci jednej sústavy, alebo viacerých sústav. Chápe funkciu a základnú fyziológiu orgánov ľudského tela v kontexte evolúcie a procesov, ktoré prebiehajú na úrovni buniek a tkanív. Absolvovanie predmetu pripravuje študenta na ďalšie špecializované predmety ako Histológia, Fyziológia živočíchov, Porovnávacia morfológia, Imunológia a ďalšie.
Známka bude vypočítaná z výsledkov dvoch priebežných písomiek počas semestra (každá má 20% podiel) a skúšky - testu (60% podiel).
Oboznámiť študentov s problematikou pokrokových práškových a pórovitých materiálov na báze anorganických zlúčenín. Oboznámiť študentov s metódami používanými pri charakterizácii merného povrchu a veľkosti pórov u rôznych typov materiálov.
1. F. Rouquerol, J. Rouquerol, K. Sing: Adsorption by powders and porous solids, Academic press, London, UK, 1999
2. S. J. Gregg, K.S.W. Sing: Adsorption, surface area and porosity, Academic Press, London,, UK, 1982
3. V. Zeleňák: Adsorpcia a pórovitosť tuhých látok, Interný učebný text, PF UPJŠ, 2020.
Písomný test.
Úspešné absolvovanie dvoch písomných testov. Úspešné absolvovanie každého z testov je v súlade so Študijným poriadkom UPJŠ podmienené získaním aspoň 51% z maximálne možných bodov.
Aktívna a povinná účasť na seminároch, vypracovanie seminárnych prác. Každý študent vypracuje jednu seminárnu prácu na zadanú tému.
SK - slovenský, EN - anglický
Predmet je štandardne realizovaný prezenčnou formou, v prípade nevyhnutných okolností dištančne.
Základné pojmy z oblasti pórovitosti tuhých látok, definícia pórovitých materiálov, delenie, vlastnosti a použitie pórovitých materiálov.
Aplikácie pórovitých materiálov.
Pórovité materiály a adsorpcia. Základné pomy z adsorpcie. Fyzisorpcia a chemisorpcia. Adsorpčné izotermy a ich klasifikácia podľa IUPAC.
Pórovité materiály a materiály pre adsorpciu na báze uhlíka (aktívne uhlie, superaktívny uhlík, fulerény, uhlíkové nanotrubice, uhlíkové vlákna a tkaniny).
Pórovité materiály a materiály pre adsorpciu na báze kremíka (vrstevnaté kremičitany – kaolinit, smektity a vermikulity, pillared íly, zeolity, mezopórovité materiály typu MCM a SBA, hlinitokremičitany).
Pórovité materiály a materiály pre adsorpciu na báze oxidov kovov (Al2O3, TiO2, MgO, Fe2O3, ZnO).
Nové perspektívne materiály na báze komplexov kovov – MOF – metal organic frameworks.
Sol-gel metóda a jej využitie pri príprave pórovitých materiálov. Faktory ovplyvňujúce porozitu a veľkosť pórov. Xerogély a aerogély.
Príprava pórovitých materiálov spekaním.
Intrepretácia adsorpčných izoterm na rozhraní tuhá fáza-plyna tuhá fáza kvapalina.
Stanovenie veľkosti povrchu z adsorpčných izoterm. BET metóda, t-metóda, as – metóda.
Stanovenie mikro a mezoporozity.
Stanovenie interného s externého povrchu.
1. Terminológia a všeobecné princípy spojené s problematikou práškových a pórovitých látok.
2. Využitie a aplikácia pórovitých materiálov v priemysle a každodennom živote.
3. Metodológia adsorpcie na rozhraní plyn-pevná látka a kvapalina-pevná látka..
4. Princíp a fenomén adsorpcie. Fyzikálna a chemická sorpcia.
5. Adsorpčné izotermy a ich klasifikácia podľa IUPAC. Henryho, Langmuirova, BET izoterma
6. Určovanie veľkosti povrchu a pórovitosti na základe adsorpcie.
7. Metodológia prípravy pórovitých materiálov. Sol-gel metóda.
8. Charakteristika mikropórovitých materiálov (metal-organic frameworks, zeolity, ílovité minerály).
9. Charakteristika mezopórovitých materiálov (mezopórovitá silika).
10. Pórovité materiály na báze uhlíka.
11. Pórovité materiály na báze hliníka, železa, titánu a horčíka.
12. Pórovité materiály pri záchyte, separácii a uskladnení technologicky významných plynov.
Študent získa prehľad o problematike pokrokových práškových pórovitých materiálov na báze anorganických zlúčenín. Študent získa prehľad o metódach používaných pri charakterizácii textúrnych vlastností, merného povrchu a veľkosti pórov u rôznych typov pórovitých materiálov ako aj o základných aspektoch fenoménu adsorpcie a jeho využití.
Písomý test a ústna skúška.
a
1. P. Segľa a kol.: Anorganická chémia 2. diel – Vodík a prvky 16. až 18. skupiny, Slovenská chemická knižnica FCHPT v Bratislave, 2015.
2. P. Segľa a kol.: Anorganická chémia 3. diel – Prvky 13. až 15. skupiny, Slovenská chemická knižnica FCHPT v Bratislave, 2017.
3. Gažo J a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, Alfa, Bratislava 1978.
4. Greenwood N.N., Earnshaw A.: Chemie prvku I a II, Informatorium, Praha 1993.
5. Greenwood N.N., Earnshaw A.: Chemistry of the elements, Pergamon Press, New York 1984.
6. Atkins O., Overton T., Rourke J., Weller M., Armstrong F.: Inorganic Chemistry, University Press, Oxford, 2006.
7. V. Zeleňák, Interný učebný text, PF UPJŠ Košice, 2020.
a
Písomný test v polovici a na konci semestra. Test sa považuje za úspešne absolvovaný, ak študent získa aspoň 51% bodov. Na testy nadväzuje ústna skúška v skúškovom období. Podmienkou pripustenia k ústnej skúške je úspešné absolvovanie aspoň jedného z dvoch testov počas semestra. Očakávaná je aj povinná a aktívna účasť na seminároch.
SK - slovenský
a
1. Úvod do systematickej anorganickej chémie, periodicita vlastností prvkov a zlúčenín. Prvky nekovových vlastností - Vodík a Vzácne plyny
2. Halogény
3. Kyslík a síra
4. Dusík a fosfor
5. Uhlík a kremík
6. Bór. Prvky kovových a polokovových vlastností (kovy, kovová väzba, zliatiny, polokovy
7. Alkalické kovy, berýlium, horčík a kovy alkalických zemín
8. Hliník, gálium, Indium a tálium, germánium cín olovo.
9. Arzén antimón a bizmut, selén, telúr a polónium
10. d - prvky. Skandium, ytrium, lantán a aktínium, Titán, zirkónium, a hafnium,
11. Vanád, niób a tantal, chróm, molybdén a volfrám, mangán, technécium a rénium
12. Železo, kobalt nikel, ľahké platinové kovy, ťažké platinové kovy.
13. Meď, striebro, zlato, zinok, kadmium a ortuť
14. Lantanoidy a aktinoidy).
Získanie vedomostí o vlastnostiach a reaktivite prvkov a ich zlúčenín, periodicite ich vlastností a periodicite vlastností ich zlúčenín. Vedomosti o základných fyzikálnych a chemických vlastnostiach prvkov a ich zlúčenín, reaktivite, ich príprave, výrobe a výskyte.
a
1. Černák, J.: Anorganická chémia 2, R UPJŠ, 2008.
2. Černák, J.: Otázky a úlohy z anorganickej chémie (učebný text), R UPJŠ, 2003..
3. D.F. Shriver, P.W. Atkins: Inorganic Chemistry, Oxford University Press, Oxford, 4th Ed., 2006.
4. Gažo, J. a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, Alfa Bratislava, 1978.
5. Greenwood, N.N., Earnshaw, A.: Chemie prvku I a II, Informatorium, Praha, 1993).
1. Študenti sú povinní sa zúčastňovať seminárov, platí aj pre on-line formu výučby. Príslušný učiteľ, ktorý vedie seminár, ospravedlní odôvodnenú neúčasť študenta (práceneschopnosť, rodinné dôvody a pod.) maximálne na dvoch seminároch počas semestra bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhodobejšej odôvodnenej neúčasti (napríklad z dôvodu práceneschopnosti), určí príslušný učiteľ študentovi náhradnú formu zvládnutia vymeškanej látky;
2. Aktivita na seminároch. Prípravu študentov a ich aktivitu na seminároch posudzuje vždy príslušný učiteľ, ktorý seminár vedie, v rámci svojej právomoci.
3. Účasť na 10 malých písomných testoch v rámci seminára, za každý malý test sa môže získať 1 bod. V prípade ospravedlnenej neúčasti študenta na malom teste, môže učiteľ uložiť vypracovanie písomného zadania. Za úspešné absolvovanie sa považuje, ak študent získa z týchto testov minimálne 5,5 boda, čo je podmienkou pre účasť na skúške. Získané body zo seminára sa započítajú do celkového počtu získaných bodov za predmet v rozsahu 10 %.
4. Skúška sa uskutočňuje spravidla písomnou formou (3 písomné testy, z toho 2x v priebehu semestra) s možnosťou vyskúšania ústnou formou, resp. v prípade obmedzení kontaktných foriem pedagogického procesu sa skúška uskutoční vhodnou dištančnou - elektronickou formou.
5. Na úspešné zvládnutie predmetu je potrebné získať aspoň 51 % maximálneho počtu bodov v každom teste a za semináre.
SK - slovenský
Predmet sa môže realizovať prezenčnou formou alebo v prípade nutnosti aj on-line formou.
Všeobecná charakteristika kovov, chémia prvkov 1. a 2. skupiny, hliníka a ostatných kovových
prvkov 13. až 16. skupiny. Chémia prechodných prvkov s dôrazom na 1. prechodovú sériu.
Koordinačné zlúčeniny, chémia lantanoidov a aktinoidov. Vo všetkých kapitolách sa diskutjú
vlastnosti atómov prvkov, vlastnosti prvkov ako látok, vlastnosti ich zlúčenín, poukazuje sa na
environmentálne aspekty vlastností prvkov a ich zlúčenín.
Na seminári sa precvičuje odprednášaná látka.
Získanie vedomostí o fyzikálnych a chemických vlastnostiach kovových prvkov a ich zlúčenín.
Alexovičová, T. (2007). Alternatívne školstvo v kocke – 1. časť a 2. časť. Prešov: MPC.
Hermann, É. (2016). Montessori aktivity pre deti: na obohacovanie slovnej zásoby, objavovanie prírody aj sveta. Bratislava: Svojtka & Co., s.r.o.
Hickson, A. (2000). Dramatické a akční hry. Praha: Portál.
Hudáková, V., Miňová, M. (2017). Za oknami Freinet(ovských) škôl. Prešov: Rokus.
Jirásek, I. (2019). Zážitková pedagogika. Praha: Portál. Kaščák, O. a kol. (2009). Kauza Waldorf na Slovensku. Zdroj: Acta Fac. Paed. Univ. Tyrnaviensis. Trnava. Dostupné na internete: http://pdfweb.truni.sk/down/ACTAFP/2009/2009d.pdf. Kramperová, L., Kršňák, J. (2018). Jak se učí živě? : rozhovory o inovatívnych školách. Praha : DharmaGaia. Lukáč, E. (2000). Reformné pedagogické hnutie v ČSR – zdroj inšpirácií pre súčasnú školu. Prešov: MC. Matulčíková, M. (2007). Reformno-pedagogické školy a alternatívne školy a ich prínos pre reformu. Bratislava. Ag Musica Liturgica. Montessori, M. (2011). Od dětství k dospívání. Praha: Triton. Průcha, J. (2001). Alternatívní školy a inovace ve vzdělávaní. Praha: Portál. Slováček, M., Miňová, M. (2019). Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. Prešov: Rokus publishing. Slováček, M., Miňová, M. (2017). Pedagogika Márie Montessoriovej - terminologické minimum, alebo, Montessori pedagogika pre každého. Prešov: Rokus. Svobodová, J. (2007). Výběr z reformních i současných edukačních koncepcí. Brno: MSD. Zelina, M. (2000). Alternatívne školstvo: alternatívne školy, alternatívna pedagogika, alternatívne pedagogické koncepcie a smery. Bratislava: IRIS.
1. Vypracovanie seminárnej práce spojenej so vstupom do školského prostredia - 60%.
2. Prezentácia vybranej alternatívnej pedagogiky/školy - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Tradície a príčiny vzniku reformného pedagogického hnutia vo svete. Pojem alternatívnych škôl. Rozdelenie reformných pedagogických smerov a ich charakteristika. Pedagogické východiská alternatívnych škôl. Alternatívne školy prvej polovice 20.storočia. Alternatívne školy druhej polovice 20.storočia. Organizácia vyučovania v alternatívnych školách. Porovnanie a hodnotenie alternatívnych škôl. Alternatívne školstvo na Slovensku. Pedagogické inovácie.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť príčiny vzniku reformných pedagogických smerov. Vymedziť pojem alternatívna škola a poznať klasifikáciu alternatívnych škôl. Charakterizovať a porovnať alternatívne školy 1. polovice a 2. polovice 20. storočia. Charakterizovať moderné koncepcie alternatívnych škôl a popísať spôsoby vyučovania a výchovy vo svete.
Získať vedomosti o základoch, úlohách a cieľoch analytickej chémie a jej využití vo výskume a praxi.
Z. Holzbecher a kol., Analytická chemie, SNTL/Alfa Praha 1987
D.Harvey, Modern Analytical Chemistry. McGraw Hill, Boston, 2000
J. Labuda a kol., Analytická chémia, STU, Bratislava 2014
T. Gondová a kol., Praktikum z analytickej chémie, PF UPJŠ Košice 1999
Y. Bazel a kol., Praktikum z analytickej chémie, PF UPJŠ, 2019
ÚCHV/VCHU10 alebo ÚCHV/VCHU15
3x písomná skúška z príkladov v rámci výpočtového cvičenia.
1. 3x písomná skúška z príkladov v rámci výpočtového cvičenia (3x33%, pre absolvovanie je potrebných minim. 50%).
2. Absolvovanie skúšky zloženej z 3 otázok (každá za 33%), pre úspešné absolvovanie skúšky treba dosiahnut minim. 50%.
SK - slovenský
Predmet, ciele a klasifikácia metód analytickej chémie. Základné pojmy a postupy - odber, úprava vzoriek, príprava roztokov. Vyhodnotenie výsledkov analýz, chyby meraní. Typy chemických rovnováh (reakcií) a ich využitie v analytickej chémii - acidobázické, oxidačno-redukčné, komplexotvorné a zrážacie. Dôkazové reakcie katiónov a aniónov.
Princípy a rozdelenie klasických metód kvantitatívnej ACH. Gravimetria. Odmerná analýza.
Klasifikácia inštrumentálnych metód analytickej chémie. Princíp a aplikácia elektrochemických, optických a separačných metód. Metódy termickej analýzy.
Získať vedomosti o základoch, úlohách a cieľoch analytickej chémie a jej využití vo výskume a praxi.
Skúška
Základná študijná literatúra:
Labuda a kol. Analytická chémia. ISBN: 9788022742429, Vydavateľstvo: STU Bratislava, Rok vydania: 2014, Počet strán: 671
Ďalšia študijná literatúra:
Christian G.D. Analytical Chemistry. John Wiley & Sons, Inc. New York – Chichester – Brisbane – Toronto – Singapore 1994.
Holtzclaw H.F., Jr., Robinson W.R. College Chemistry with Qualitation Analysis. D.C. Heath and Company 1988.
1. Účasť na laboratórnych/výpočtových cvičeniach/seminároch (platí aj pre on-line formu výučby): Príslušný učiteľ, ktorý vedie cvičenie/seminár ospravedlní odôvodnenú neúčasť študenta (práceneschopnosť, rodinné dôvody a pod.) maximálne na dvoch cvičeniach/seminároch počas semestra bez nutnosti náhradného plnenia.
2. Aktivita na laboratórnych/výpočtových cvičeniach/seminároch: Prípravu študentov a ich aktivitu na cvičeniach/seminároch posudzuje vždy príslušný učiteľ, ktorý cvičenie/seminár vedie, v rámci svojej právomoci. Úspešne zvládnutie záverečnej písomky.
3. Vypracovanie 2 písomných zadaní (alebo predmetového projektu), ktoré budú jednou z podmienok pre účasť na skúške.
4. Hodnotenie študijných výsledkov študenta v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra (50%) so skúškou počas skúškového obdobia (50%).
Pozn.: Detailné podmienky sú každoročne aktualizované v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály (LMS UPJŠ).
Slovenský
Predmet sa realizuje prezenčnou, alebo v prípade potreby dištančnou metódou s využitím nástroja MS Teams alebo BBB alebo kombinovanou metódou. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra a aktualizuje priebežne.
Pre zvládnutie výpočtových cvičení je potrebná kalkulačka. Nie mobil !
Klasifikácia inštrumentálnych analytických metód. Základné časti analytických prístrojov. Porovnanie rozsahu, presnosti, detekčného limitu, selektivity a ekonomických charakteristík analytických metód. Analytický signál a kalibrácia. Detekčný limit. Metóda štandardného prídavku. Presnosť a správnosť. Chemometrické spracovanie výsledkov analýz. Spektrálne metódy. Elektromagnetické žiarenie. Interakcia žiarenia s látkou. Analytický signál optických metód. Inštrumentácia spektrálnych metód. Základné častí prístrojov v spektrálnej analýze: optické prvky, zdroje žiarenia, monochromatory, detektory (schéma, princíp, základné charakteristiky, výhody a nevýhody). Molekulová spektrometria. Nefelometria a turbidimetria. Luminiscenčná analýza. Infračervená spektroskopia. Ramanová spektroskopia. Refraktometria. Chiralooptické metódy. Hmotnostná spektroskopia. Atómové spektrálne metódy. Atómová absorbčná spektroskopia. Atómová emisná spektrálna analýza. Atómová fluorescenčná spektrometria. Separačné a prekoncentračné metódy. Klasifikácia separačných metód. Chromatografické a nechromatografické separačné metódy. Základné charakteristiky separačných metód. Nechromatografické separačné metódy. Chromatografické metódy rozdelenia. Klasifikácia chromatografických metód. Elučné charakteristiky. Kvapalinová chromatografia. Plynová chromatografia. Superkritická fluidná chromatografia. Základné častí prístrojov v chromatografii. Elektroanalytické metódy. Základný princíp elektroanalytických metód a ich rozdelenie. Potenciometria. Polarografia. Voltametria. Elektrogravimetria. Coulometria. Konduktometria.
Študent získa vedomosti o teoretických základoch a inštrumentácii v analytickej chémii.
Získať vedomosti o základných princípoch a využití separačných techník vo výskume, analytickej praxi, ale aj v iných vedných disciplínach.
Krupčík, J.: Separačné metódy, SVŠT CHTF, Bratislava 1983.
Skoog D. A., Leary J. J.: Principles of instrumental analysis. Saunders College Publishing, New York 1997.
Pawliszyn J., Lord H. L.: Handbook of sample preparation, Wiley 2010.
Churáček J., Jandera P.: Úvod do vysokoúčinné kapalinové chromatografie, SNTL, Praha 1984.
Aktuálna odborná literatúra
ANCHU a PACU, resp. ANCH1b a PANCH
1.Príprava a prezentácia projektu zameraného na aplikáciu separačných metód v praxi v rámci seminára.
2. Absolvovanie skúšky zloženej z 3 otázok (každá za 33%), pre úspešné absolvovanie skúšky treba dosiahnuť minim. 50%.
Slovenský, anglický jazyk
Výučba sa realizuje prezenčnou formou, alebo v prípade potreby dištančnou formou s využitím videokonferencií cez podporované systémy univerzity, napr. BigBlueBotton, resp. cez e-learning.
Základné princípy, klasifikácia, teória a aplikácie separačných metód. Extrakcia a jej využitie pri úprave vzorky. Plynová chromatografia, typy používaných stacionárnych fáz, detektory v GC. Kvalitatívna a kvantitatívna analýza. Vysokoúčinná kvapalinová chromatografia. Stacionárna a mobilná fáza v LC. Spôsoby detekcie. Aplikácie.
Planárne chromatografické metódy, TLC, HPTLC, PC.
Elektromigračné techniky a ich využitie.
Získať vedomosti o základných princípoch a využití separačných techník vo výskume, analytickej praxi, ale aj v iných vedných disciplínach.
Skúška
Získanie vedomostí o význame a funkcii chemických prvkov, biokovov, ultramikrobiokovov v živých organizmoch, vrátane biominerálov a nových biomateriáloch využívaných v praxi.
Ivano Bertini, Harry B. Gray, Edward I. Stiefel, Joan Selverstone Valentine, Biological Inorganic Chemistry, University Science Books, Melville USA, 2007, ISBN 978-1-938787-96-6
Shriver D. F., Atkins P. W., Overton T. L., Rourke J.P., Weller M.T., Amstrong F.A.: Shiver & Atkins. Inorganic Chemistry. Oxford University Press, Oxford 2006.
Kaim W., Schwederski B.: Bioinorganic Chemistry: Inorganic Elements in the Chemistry of Life. Wiley, Chichester 1998.
Wilkins P. C., Wilkins R. G.: Inorganic Chemistry in Biology. OCP, Oxford 1997.
Reháková, M.: Bioanorganická chémia I, UPJŠ, Košice 2007
Prednášky
Test alebo seminárne práce.
Teoretické zvládnutie obsahu prednášok a povinné absolvovanie seminárov v plnom rozsahu v zmysle študijného poriadku. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výučba a samoštúdium odporúčanej doplňujúcej literatúry - 2 kredity, vypracovanie ppt projektov - 2 kredity, príprava na skúšku – 1 kredit. Minimálna hranica na získanie hodnotenia je úspešné absolvovanie ústnej skúšky a vypracovanie ppt prezentácie v zadanom rozsahu. Hodnotiaca škála je určená nasledovne: A (90-100%), B (80-89%), C (70-79%), D (60-69%), E (50-59%), F (0-49%)
slovenský, anglický
Výučba sa realizuje prezenčne alebo dištančne s využitím nástroja MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje priebežne. Prednášky sú dostupné aj v LMS UPJŠ.
- Predmet štúdia bioanorganickej chémie.Prvky v biosystémoch - biokovy
prechodné a neprechodné, ultramikrobiokovy, esenciálne prvky.
Základné zlúčeniny živých sústav.
- Charakteristika biokoordinačných zlúčenín, typy bioligandov.
Biokatalyzátory, akumulátory kyslíka, fotochemické systémy.
- Funkcia prechodných biokovov v biosystémoch, ich transport a procesy
súvisiace s ich účasťou.
- Funkcia železa, zásobné formy, transferín, ferritín, hemosiderin,
porfyrínové pigmenty. Hemoglobín, myoglobín. Prenos plynov v krvi.
Cytochromy. Proteíny so železom a sírou. Siderochromy.
- Funkcia kobaltu. Vitamín B12 a jeho deriváty. Enzymatické reakcie.
- Funkcia Cu a Zn v biosystémoch. Modré proteíny. Hemocyanín.
Metaloenzýmy Cu a Zn.
- Funkcia Mn a Mo. Metaloenzýmy Mo, ich účasť na kolobehu dusíka.
- Ultramikrobiokovy Cr, V, Ni.
- Neprechodné biokovy Na, K, Ca, Mg. Biominerály. Ionofory.
- Funkcia nekovových prvkov.
- Toxické účinky kovových prvkov a iných jedov.
- Využitie poznatkov bioanorganickej chémie v praxi, v medicíne
(biomateriály - bioinertné, bioaktívne), vo farmácii (protinádorovo
aktívne chemoterapeutiká, cis-platina), v poľnohospodárstve, ekológii,
minerálnych biotechnológiách - pri získavaní kovov z polymetalických
rúd alebo na kov chudobných rúd, resp. odpadov - i v iných oblastiach
praxe.
Biokovy (makroelementy, mikroelementy) - ich mobilizácia, transport, uskladňovanie. Biomineralizácia a biominerály – základné princípy, funkcie endoskeletov a exoskeletov. Základné anorganické substráty, biokoordinačné zlúčeniny – základné štruktúrne a funkčné korelácie. Metaloenzýmy a v proteíny aktivované kovmi. Biokatalyzátory pre prenos kyslíka a elimináciu reaktívnych foriem kyslíka. Štruktúra a funkcia metaloenzýmov v geochemickom cykle dusíka, vo fotosystémoch I a II počas fotosyntézy, v komplexoch dýchacieho reťazca. Hydrolázy a lyázy na báze metaloenzýmov. Makroelementy a ich homeostáza. Bioanorganická chémia v praxi - v medicíne, farmácii, poľnohospodárstve, životnom prostredí, v minerálnych biotechnológiách a iných oblastiach.
Študent po absolvovaní prednášok a samoštúdia preukáže primerané zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný stručným obsahom predmetu a odporúčanou literatúrou. Získa a samoštúdiom si prehĺbi vedomostí o štruktúre, význame a funkcii biokovov v živých organizmoch, vrátane biominerálov a nových biomateriáloch využívaných v praxi.
Skúška
Princípy a teoretické základy aplikácie analytických metód v bioanalýze.
1. Chromý, V. a kol.: Bioanalytika, MU Brno, 2002
2. Kukačka, J. a kol.: Bioanalytická chemie v príkladech a cvičeních, Karolinum, 2010
3. Mikkelsen, S.R, Cortón E.: Bioanalytical Chemistry, Wiley, 2004
4.Wilson I.: Bioanalytical Separations 4, (Handbook of Analytical
Separations), Elsevier, 2003
5.Lee, D.C., Webb, M.: Pharmaceutical Analysis, Blackwell, 2003
priebežný kontrolný test
Spracovanie a prezentácia semestrálneho projektu s pridelenou témou. Absolvovanie blokových cvičení. Ústna skúška.
Detailné podmienky na absolvovanie predmetu sú uvedené v elektronickej nástenke predmetu a v úložisku pre digitálne podporné materiály LMS UPJŠ a sú každoročne aktualizované.
SK - slovenský
Výučba sa realizuje v prípade potreby aj dištančnou formou s využitím rôznych nástrojov LMS UPJŠ, MS teams a pod. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje priebežne.
Úvod do bioanalytickej chémie, klasifikácia biologických vzoriek. Faktory, ktoré vplývajú na analyty v biologických vzorkách. Odber, transport a uchovávanie vzoriek, hlavné zásady odberu, potlačenie nežiadúcich javov. Vybrané postupy predúpravy biologických vzoriek. Analyzátory, prístroje a organizácia práce v klinickom laboratóriu. Kontrola a riadenie akosti v klinickom laboratóriu, príručka akosti, kalibračné, kontrolné a referenčné materiály. Validácia a správna laboratórna prax. Tlmivé roztoky v bioanalýze. Enzýmy v bioanalýze, úvod, rozdelenie, mechanizmus enzýmovej katalýzy, Kinetika enzýmovej reakcie s jedným substrátom, Michaelisova konštanta, konštanta špecifity, lag fáza, kinetika reakcie s dvoma substrátmi. Moderátory enzýmovej aktivity. Vybrané metódy na analýzu biomolekúl.
Úvod do bioanalytickej chémie, klasifikácia biologických vzoriek. Faktory, ktoré vplývajú na analyty v biologických vzorkách. Odber, transport a uchovávanie vzoriek, hlavné zásady odberu, potlačenie nežiadúcich javov. Vybrané postupy predúpravy biologických vzoriek. Analyzátory, prístroje a organizácia práce v klinickom laboratóriu. Kontrola a riadenie akosti v klinickom laboratóriu, príručka akosti, kalibračné, kontrolné a referenčné materiály. Validácia a správna laboratórna prax. Tlmivé roztoky v bioanalýze. Enzýmy v bioanalýze, úvod, rozdelenie, mechanizmus enzýmovej katalýzy, Kinetika enzýmovej reakcie s jedným substrátom, Michaelisova konštanta, konštanta špecifity, lag fáza, kinetika reakcie s dvoma substrátmi. Moderátory enzýmovej aktivity. Vybrané metódy na analýzu biomolekúl.
Študent po absolvovaní predmetu disponuje základnými vedomosťami o biologických vzorkách, faktoroch, ktoré vplývajú na biologické vzorky a analytických metódach využívaných v klinickej chémii a v bioanalýze.
ústna skúška
Cieľom predmetu je dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí o ľudskom tele a jeho vývine nevyhnutnú pre pochopenie vývinovo viazaných biologických špecifík u detí a adolescentov.
Drobný I., Drobná M.: Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov I. a II. Bratislava, PdF UK, 2000
Lipková V.: Somatický a fyziologický vývoj dieťaťa. Osveta Bratislava, 1980
Malá H., Klementa J.: Biológia detí a dorastu. Bratislava, SPN, 1989
Písomný test.
SK - slovenský
Ontogenéza človeka. Vývin po narodení. Vekové osobitosti opornej a pohybovej, obehovej, dýchacej, tráviacej a močovej sústavy. Pohlavná sústava. Žľazy s vnútorným vylučovaním. Nervová sústava. Vekové špecifiká vzniku vybraných chorôb a závislostí na návykových látkach. Človek a životné prostredie.
Získanie základných morfologických a fyziologických poznatkov o jednotlivých orgánoch a sústavách ľudského tela so zameraním na špecifiká detského a adolescentného veku. Oboznámenie sa s vývinovými a rastovými charakteristikami a s najčastejšie sa vyskytujúcimi ochoreniami v týchto štádiach ontogenézy.
Písomný test.
Škárka: Biochémia. Alfa, 1992 a prípadne novšie vydania.
Voet a Voetová: Biochemie. Victoria Publishing, Praha, 1994 a prípadne novšie vydania.
Stryer, L.: Biochemistry, W.H. Freeman and Company, New York, 2018 a prípadne novšie vydania.
Úspešné absolvovanie skúšky, ktorá pozostáva z dvoch častí: (i) písomnej a (ii) ústnej časti. Študent absolvuje skúšku ak z písomnej časti získa aspoň 60% bodov a zároveň v ústnej časti adekvátne zodpovie kladené otázky.
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne alebo v prípade potreby dištančne s využitím nástroja MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje priebežne.
1. Štruktúra a funkcia proteínov, štúdium proteínov.
2. DNA a RNA, a tok genetickej informácie, štúdium génov.
3. Enzýmy: základne vlastnosti a kinetika, katalytické a regulačné stratégie.
4. Sacharidy (monosacharidy, disacharidy, polysacharidy – funkcie a vlastnosti).
5. Lipidy a bunkové membrány, membránové kanály a pumpy.
6. Metabolizmus: Základné koncepty a design, signálno-transdukčné dráhy.
7. Glykolýza a glukoneogenéza, metabolizmus glykogénu.
8. Citrátový cyklus a glyoxylátový cyklus.
9. Oxidačná fosforylácia, reakcie svetelnej fázy fotosyntézy.
10. Kalvinov cyklus a pentózový cyklus.
11. Metabolizmus mastných kyselín a močovinový cyklus.
12. DNA replikácia, transkripcia (RNA syntéza).
13. Syntéza a degradácia proténov, integrácia metabolizmu.
Získať vedomosti o: (i) základných stavebných prvkoch biomakromolekúl (proteíny, DNA, RNA, tuky a cukry) a ich vlastnostiach, (ii) základných biochemických procesoch odohrávajúich sa v živých organizmoch, (iii) spôsobe produkcie a využitia energie v bunkách.
Cieľom výučby Biochémie II je získať poznatky o žijúcich organizmoch na základe základných poznatkov o metabolizme buniek.
Koolman J., Roehm K.H.: Color atlas of biochemistry. Thieme, Stuttgart, Germany, 2005.
Kodíček M., Valentová O., Hynek R.: Biochemie, chemický pohled na biologický svět, Vysoká škola chemicko-technologická v Praze, Praha, 2022.
test
Test plus ústna skúška.
V teste musí študent získať viac ako 51 % správnych odpovedí, aby mohol
postúpiť na ústnu skúšku. V ústnej časti skúšky musí dokázať
odpovedať na vybraté otázky z celého prebratého učiva a dokázať, že
chápe súvislosti poznatkov z predmetu skúšky s už dosiaľ absolvovanými
prednáškami a cvičeniami súvisiacimi s týmto predmetom.
slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne alebo v prípade potreby dištančne s využitím nástroja MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje priebežne.
1. Základné princípy metabolizmu, integrácia metabolizmu.
2. Glykolýza, glukoneogenéza, glykogénový metabolizmus.
3. Citrátový cyklus, glyoxalátový cyklus.
4. Metabolizmus lipidov, syntéza lipidov a steroidov.
5. Transport elektrónov a oxidačná fosforylácia.
6. Fotosyntéza.
7. Calvinov a pentózový cyklus.
8. Proteínový obrat, katabolizmus aminokyselín, močovinový cyklus.
9. Fixácia dusíka, syntéza amikokyselín, aminokyseliny- zdroje biomolekúl.
10. Metabolizmus nukleotidov, integrácia metabolizmu.
11. Replikácia DNA.
12. Transkripcia.
13. Translácia.
14. Génová expresia.
Základné princípy látkovej a energetickej premeny v organizme. Základné typy metabolických dráh. Voľná energia a úloha ATP, NAD(P)H, FADH2 a koenzýmu A v organizme. Regulácia metabolických procesov. Základné metabolické dráhy a cykly. Glykolýza, glukoneogenéza, biosyntéza a odbúravanie glykogénu, pentózový cyklus, Coriho cyklus. Citrátový cyklus a anaplerotické deje, význam citrátového cyklu, vznik acetyl-CoA, procesy doplňujúce medziprodukty citrátového cyklu. Tmavá fáza fotosyntézy (Kalvinov cyklus). Metabolizmus lipidov, trávenie lipidov, aktivácia mastných kyselín, β-oxidácia mastných kyselín, biosyntéza mastných kyselín a triacylglycerolov. Dýchací reťazec a oxidačná fosforylácia. Metabolizmus proteínov a aminokyselín, trávenie bielkovín, aminokyseliny ako prekurzory dusíkatých látok, deaminácia aminokyselín. Metabolizmus stavebných jednotiek nukleových kyselín. Integrácia metabolizmu buniek.
Študent po absolvovaní predmetu získa vedomosti z biochémie zodpovedajúce súčasnému stavu poznania. Má vedomosti o základných princípoch látkovej a energetickej premeny v organizme, vrátane poznania praktických súvislostí a vzťahov medzi jednotlivými metabolickými dráhami. Vie aktívnym spôsobom získavať informácie a využívať ich na riešenie praktických úloh. Dokáže samostatne riešiť odborné úlohy, získavať nové poznatky a aktívne rozširovať svoje vedomosti z tejto oblasti.
Test plus ústna skúška.
1. Odborné články podľa zadanej témy bakalárskeho projektu. 2. Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre UPJŠ v Košiciach a jej súčasti.
Práca na bakalárskej práci
SK - slovenský alebo EN - anglický
Projekt týkajúci sa vybranej oblasti biológie, formulácia pracovnej hypotézy, metódy riešenia problému, konzultácie k projektu. Formálna úprava projektovej práce a jej technické spracovanie. Štruktúra vlastného projektu. Zásady správneho spôsobu citovania, zostavenie zoznamu bibliografických odkazov. Zásady zostavenia prezentácie a jej správneho prednesu, samotná prezentácia a obhajoba výsledkov, prípadne odborných aktivít študentov získaných v rámci bakalárskeho projektu.
Viesť študentov k schopnosti spracovať odborné poznatky z pochádzajúce z rôznych bibliografických zdrojov, prípade a vlastnej experimentálnej práce do uceleného textu, týkajúceho sa určenej biologickej problematiky projektu. Viesť študentov príprave prezentácie na základe získaných výsledkov a princípom správneho prezentovania pred odborným auditóriom.
1. Odborné články podľa zadanej témy bakalárskeho projektu. 2. Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre UPJŠ v Košiciach a jej súčasti.
Odovzdanie vypracovaného bakalárskeho projektu podľa zadania vedúceho projektu a jeho úspešná obhajoba, obsahová a odborná akceptácia vedúcim projektu.
Viesť študentov k schopnosti spracovať odborné poznatky z pochádzajúce z rôznych bibliografických zdrojov, prípade a vlastnej experimentálnej práce do uceleného textu, týkajúceho sa určenej biologickej problematiky projektu. Viesť študentov príprave prezentácie na základe získaných výsledkov a princípom správneho prezentovania pred odborným auditóriom.
.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín, 4. vydanie. - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics.
A phylogenetic Approach, 4th ed. - Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. - Elsevier - Academic Press, 2019.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - SPN, Bratislava, 1991 a 1992.
.
Test, zhotovenie herbára
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach z predmetu.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť prácu s binokulárnym mikroskopom, zakresľovať pozorované
štruktúry, naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie rastlín a vedieť ho vhodne použiť. Zvládnuť
poznávanie hlavných skupín cievnatých rastlín.
3. Úspešne absolvovať 2 teoretické písomné testy počas semestra (v strede a na konci semestra)
4. Zvládnuť prípravu herbárových položiek a v rámci samostatnej práce počas semestra pripraviť
20 vzorových herbárových položiek rastlín so správne vyplnenými herbárovými lístkami.
slovenský
.
1. Z histórie a súčasnosti rastlinnej systematiky. Prístupy ku klasifikácii rastlín. Princípy kladistiky
a molekulárnej systematiky.
2. Cievnaté rastliny, evolučné vetvy plavúňov.
3. Cievnaté rastliný, skupina Monilophyta (prasličky, plavúne)
4. Semenné rastliny. Nahosemenné rastliny a ich evolúcia: cykasy, ginká, ihličiny, gnetumy.
5. Krytosemenné rastliny. Evolúcia a všeobecná charakteristika. Bazálne vetvy a Magnoliidová
vetva.
6. Krytosemenné rastliny. Jednoklíčnolistovité rastliny I.
7. Krytosemenné rastliny. jednoklíčnolistové rastliny II.
8. Bazálne skupiny pravých dvojklíčnolistových krytosemenných rastlín
9. Rosidová vetva I. Fabidy.
10. Rosidová vetva II. Malvidy.
11. Asteridová vetva I. Lamiidy.
Strana: 2
12. Asteridová vetva II. Campanulidy.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších čeľadí cievnatých rastlín
k predmetu Botanika II. Fosílne doklady prvohorných rastlín. Tropická a subtropická
flóra. Papraďorasty. Praktické poznávanie ihličín. Vybrané čeľade krytosemenných rastlín
(Magnoliaceae, Araceae, Liliaceae, Amaryllidaceae, Cyperaceae, Poaceae, Ranunculaceae,
Papaveraceae, Caryophyllaceae, Euphorbiaceae, Violaceae, Fabaceae, Rosaceae, Betulaceae,
Brassicaceae, Boraginaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae, Apiaceae, Asteraceae). Poznávanie
ďalších druhov rastlín, určovanie podľa kľúča.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o fylogenéze a systematike cievnatých rastlín, vedieť
rozlišovať hlavné skupiny výtrusných a semenných rastlín, poznať hlavné znaky čeľadí a vedieť
určovať všetky dôležité druhy rastlín priamo alebo s pomocou kľúčov. Naučiť študentov aplikovať
a využívať tieto vedomosti v praxi špecializovaných vedných odborov na pracoviskách SAV,
univerzít a ďalších vedeckých inštitúcií, ale aj v oblasti ochrany prírody, poľnohospodárstva,
lesníctva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín, 4. vydanie. - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics. A phylogenetic Approach, 4th ed. - Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. - Elsevier - Academic Press, 2019.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - SPN, Bratislava, 1991 a 1992.
.
.
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach z predmetu.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť prácu s binokulárnym mikroskopom, zakresľovať pozorované štruktúry, naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie rastlín a vedieť ho vhodne použiť. Zvládnuť poznávanie hlavných skupín cievnatých rastlín.
3. Absolvovať 2 priebežné písomné testy aspoň s výsledkom "+".
4. Zvládnuť prípravu herbárových položiek a v rámci samostatnej práce počas semestra pripraviť 20 vzorových herbárových položiek rastlín so správne vyplnenými herbárovými lístkami.
5. Absolvovať skúšku pozostávajúcu z teoretickej a praktickej časti (poznávanie rastlín).
slovenský
.
1. Z histórie a súčasnosti rastlinnej systematiky. Prístupy ku klasifikácii rastlín. Princípy kladistiky a molekulárnej systematiky.
2. Cievnaté rastliny, evolučné vetvy plavúňov.
3. Cievnaté rastliný, skupina Monilophyta (prasličky, plavúne)
4. Semenné rastliny. Nahosemenné rastliny a ich evolúcia: cykasy, ginká, ihličiny, gnetumy.
5. Krytosemenné rastliny. Evolúcia a všeobecná charakteristika. Bazálne vetvy a Magnoliidová vetva.
6. Krytosemenné rastliny. Jednoklíčnolistovité rastliny I.
7. Krytosemenné rastliny. jednoklíčnolistové rastliny II.
8. Bazálne skupiny pravých dvojklíčnolistových krytosemenných rastlín
9. Rosidová vetva I. Fabidy.
10. Rosidová vetva II. Malvidy.
11. Asteridová vetva I. Lamiidy.
12. Asteridová vetva II. Campanulidy.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších čeľadí cievnatých rastlín k predmetu Botanika II. Fosílne doklady prvohorných rastlín. Tropická a subtropická flóra. Papraďorasty. Praktické poznávanie ihličín. Vybrané čeľade krytosemenných rastlín (Magnoliaceae, Araceae, Liliaceae, Amaryllidaceae, Cyperaceae, Poaceae, Ranunculaceae, Papaveraceae, Caryophyllaceae, Euphorbiaceae, Violaceae, Fabaceae, Rosaceae, Betulaceae, Brassicaceae, Boraginaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae, Apiaceae, Asteraceae). Poznávanie ďalších druhov rastlín, určovanie podľa kľúča.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o fylogenéze a systematike cievnatých rastlín, vedieť rozlišovať hlavné skupiny výtrusných a semenných rastlín, poznať hlavné znaky čeľadí a vedieť určovať všetky dôležité druhy rastlín priamo alebo s pomocou kľúčov. Naučiť študentov aplikovať a využívať tieto vedomosti v praxi špecializovaných vedných odborov na pracoviskách SAV, univerzít a ďalších vedeckých inštitúcií, ale aj v oblasti ochrany prírody, poľnohospodárstva, lesníctva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín I. (sinice, riasy a slizovky). UPJŠ, Košice 2007
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín II. (huby, lišajníky a machorasty). UPJŠ, Košice, 2007
Deacon, J.W. (1998) Modern Mycology. Blackwell Science Ltd.
Van den Hoek, C. a kol. 1995: Algae, an introduction to phycology,
Záhorovská E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK Bratislava 1998
1. 100% účasť na cvičeniach predmetu botanika I. 2. úspešné absolvovanie 2 zápočtov počas semestra 3. úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky alebo písomného testu 4. preukázanie zručnosti počas cvičení (príprava preparátov, zvládnutie protokolov, ktoré sú súčasťou skript k predmetu Botanika I.)
slovenský
1. Úvodné cvičenie, BOZP, základy mikroskopovania 2. Morfológia, cytológia, ekológia, Cyanophyta 2. Morfológia, cytológia, ekológia, Rhodophyta 3. Morfológia, cytológia, ekológia, Heterokontophyta 4..Morfológia, cytológia, ekológia, Euglenophyta, Dinophyta 5. Morfológia, cytológia, ekológia, Chlorophyta 6. Morfológia, cytológia, ekológia, Zygmenatophyceae, Charophyceae 7. Morfológia, cytológia, ekológia, Myxomycota 8.Morfológia, cytológia, ekológia,oomycota, zygomycota 9. Morfológia, cytológia, ekológia, Ascomycota 10. Morfológia, cytológia, ekológia, Basidiomycota 11.Morfológia, cytológia, ekológia, Lichenes 12.Morfológia, cytológia, ekológia, Bryophyta 13. Záverečný test, skúška
Po absolvovaní predmetu by mal študent ovládať základy systematiky a evolúcie nižších rastlín (kryptogamov). Mal by disponovať vedomosťami o morfológii, cytológii a rozmnožovaní jednotlivých oddelení nižších rastlín. Absolvovaním predmetu by mal študent získať základné zručnosti pri príprave preparátov, mal by zvládnuť mikroskopiu, vedieť používať stereolupu, a samostatne na základe protokolov vypracovať zadanie zo skrípt k predmetu Botanika I.
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín I. (sinice, riasy a slizovky). UPJŠ, Košice 2007
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín II. (huby, lišajníky a machorasty). UPJŠ, Košice, 2007
Deacon, J.W. (1998) Modern Mycology. Blackwell Science Ltd.
Van den Hoek, C. a kol. 1995: Algae, an introduction to phycology,
Záhorovská E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK Bratislava 1998
1. 100% účasť na cvičeniach predmetu botanika I.
2. úspešné absolvovanie 2 zápočtov počas semestra
3. úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky alebo písomného testu
4. preukázanie zručnosti počas cvičení (príprava preparátov, zvládnutie protokolov, ktoré sú súčasťou skript k predmetu Botanika I.)
Slovensky
1. Úvodné cvičenie, BOZP, základy mikroskopovania
2. Morfológia, cytológia, ekológia, Cyanophyta
2. Morfológia, cytológia, ekológia, Rhodophyta
3. Morfológia, cytológia, ekológia, Heterokontophyta
4..Morfológia, cytológia, ekológia, Euglenophyta, Dinophyta
5. Morfológia, cytológia, ekológia, Chlorophyta
6. Morfológia, cytológia, ekológia, Zygmenatophyceae, Charophyceae
7. Morfológia, cytológia, ekológia, Myxomycota
8.Morfológia, cytológia, ekológia,oomycota, zygomycota
9. Morfológia, cytológia, ekológia, Ascomycota
10. Morfológia, cytológia, ekológia, Basidiomycota
11.Morfológia, cytológia, ekológia, Lichenes
12.Morfológia, cytológia, ekológia, Bryophyta
13. Záverečný test, skúška
Po absolvovaní predmetu by mal študent ovládať základy systematiky a evolúcie nižších rastlín (kryptogamov). Mal by disponovať vedomosťami o morfológii, cytológii a rozmnožovaní jednotlivých oddelení nižších rastlín. Absolvovaním predmetu by mal študent získať základné zručnosti pri príprave preparátov, mal by zvládnuť mikroskopiu, vedieť používať stereolupu, a samostatne na základe protokolov vypracovať zadanie zo skrípt k predmetu Botanika I.
Uvedená v schválenom zadaní záverečnej práce
Prezentácia výsledkov bakalárskej práce, zodpovedanie na otázky oponenta a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Ďalej študent ústne odpovedá na otázku, ktorú si vyberá podľa zamerania bakalárskej práce z oblastí biológia rastlín alebo biológia živočíchov alebo molekulová biológia a genetika v rozsahu predmetov prerekvizít.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Študent realizuje činnosti pod vedením vedúceho záverečnej práce. Výsledkom práce študenta má byť splnenie cieľov uvedených v schválenom zadaní záverečnej práce.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Uvedená v schválenom zadaní záverečnej práce
Ústna prezentácia výsledkov bakalárskej práce. Zodpovedanie otázok oponenta bakalárskej práce, prípadne členov štátnicovej komisie.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Ústna prezentácia výsledkov bakalárskej práce. Zodpovedanie otázok oponenta bakalárskej práce, prípadne členov štátnicovej komisie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Biológia rastlín
1. Rastlinné pletivá: meristematické, asimilačné, krycie, vylučovacie, mechanické, vodivé a zásobné.
2. Koreň. Anatomická a morfologická stavba: rastový vrchol, primárne pletivá, sekundárna stavba, špecializácia koreňa na rôzne funkcie.
3. Stonka. Anatomická a morfologická stavba: prvotná stavba, hrubnutie stonky, rozkonárovanie stoniek, metamorfózy stoniek.
4. List. Hlavné časti listu, anatomická stavba. Morfológia listu, metamorfózy listov. Kvet. Základná stavba kvetu a jeho častí. Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie krytosemenných rastlín. Súkvetia. Semená a plody.
5. Pravé huby oddelení Ascomycota a Basidiomycota. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
6. Cyanophyta (sinice), charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza. Endosymbiotická teória a pôvod chloroplastov eukaryotických rastlinných buniek.
7. Eukaryotické riasy: životné cykly a organizačné stupne rias, porovnanie základných rozdielov medzi jednotlivými oddeleniami eukaryotických rias (ultraštruktúra, anatómia a morfológia, biochemické charakteristiky, rozmnožovanie, ekologický a ekonomický význam).
8. Chlorophyta (zelené riasy), všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza. Význam zelených rias v evolúcii vyšších rastlín.
9. Machorasty. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
10. Lišajníky. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
11. Cievnaté rastliny, vznik a fylogenéza cievnatých rastlín, hlavné evolučné vetvy a ich charakteristika.
12. Výtrusné cievnaté rastliny. Životný cyklus a charakteristika hlavných skupín s príkladmi (Lycopodiophyta, Monilophyta: Equisetales, Polypodiales).
13. Nahosemenné rastliny. Charakteristika, rozmnožovanie, hlavné systematické skupiny a príklady zástupcov (Cycadales, Ginkgoales, Pinales, Gnetales).
14. Bazálne vetvy krytosemenných rastlín, magnoliidová vetva, jednoklíčnolistové rastliny (na príklade vybraných čeľadí z radov Nympheales, Liliales, Asparagales, Poales).
15. Pravé dvojklíčnolistové rastliny. Bazálne vetvy (Ranunculales). Caryophyllales. Rosidová vetva (príklady z radov Malpighiales, Fabales, Rosales, Fagales, Brassicales).
16. Pravé dvojklíčnolistové rastliny. Asteridová vetva (príklady z radov Solanales, Lamiales, Apiales, Asterales).+
17. Vodný režim rastlín. Vodný potenciál. Príjem, transport a výdaj vody.
18. Minerálna výživa. Mechanizmy transportu minerálnych živín.
19. Biogenne prvky a ich funkcie v rastlinach, metabolizmus dusika a siry
20. Fotosyntéza - Komplexy tylakoidov, elektrónový a protónový transport, fotofosforylácia. Fixácia CO2 a syntéza cukrov.
21. Fotosyntéza - Syndróm C3, C4 a CAM. Faktory prostredia.
22. Respirácia. Odburávanie sacharidov, citrátový cyklus, dýchací reťazec a oxidatívna fosforylácia.
23. Metabolizmus lipidov.
24. Terpény, fenoly a alkaloidy. Mechanizny obrany rastlín.
25. Rast a vývin. Fázy rastu, diferenciácia.
26. Fotoreceptory. Etiolizácia a fotomorfogenéza.
27. Fytochrómy a receptory modrého svetla.
28. Hormóny rastlín. Fyziologické účinky auxínov, giberelínov, cytokinínov, kyseliny abscisovej, etylénu a brasinosteroidov.
29. Biologické rytmy - orientácia rastlín v čase. Dormancia a klíčenie. Starnutie a programovaná smrť bunky.
30. Kvitnutie, determinácia a indukcia, vývin kvetných častí.
31. Pohyby - orientácia rastlín v priestore. Mechanizmy taxií, tropizmov a nastií.
32. Fyziológia stresu. Biotické a abiotické stresory, priebeh stresu, adaptácie rastlín.
slovenčina
Cieľom predmetu je naučiť študentov chápaniu podstaty, použiteľnosti a vhodnej voľby štatistických metód pri vyhodnocovaní biologických experimentov, ako aj zásadám pri plánovaní experimentov.
J. Lepš, P. Šmilauer: Biostatistika, Nakladatelství Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, 2024.
K. Zvara: Biostatistika, Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004.
J.H. Zar: Biostatistical analysis. 5th ed. Prentice Hall, 2009.
M. Brabec, S. Pekár: Moderní analýza biologických dat 1, Masarykova univerzita, 2020
C. Dytham: Choosing and Using Statistics: A Biologist's Guide, Wiley-Blackwell, 2011
Aktívna účasť na cvičeniach (riešenie zadaných príkladov).
Aktívna účasť na praktických cvičeniach, vrátane úspešného riešenia zadávaných úloh (príkladov).
Úspešné absolvovanie priebežného testu na praktických cvičeniach.
Absolvovanie záverečného písomného testu s minimálne 50%-nou úspešnosťou.
slovenský, anglický
1. Úvod, história a hlavné princípy bioštatistiky.
2. Návrh experimentu.
3. Základné typy dát, popisné štatistiky a grafická prezentácia dát.
4. Vznik informácii, model normálneho rozdelenia.
5. Bodové a intervalové odhady parametrov normálneho rozdelenia.
6. Úvod do testovania hypotéz.
7. Štatistické testovanie strednej hodnoty.
8. Štatistické testovanie rozptylu, ANOVA.
9. Modelové rozdelenia kvalitatívnych premenných.
10. Štatistické testy pre kontingenčné tabuľky.
11. Kontingenčné tabuľky a hodnotenie rizík.
12. Korelácia a regresia.
Cieľom predmetu je naučiť študentov princípy, limity, použitie vybraných štatistických metód a interpretáciu získaných výsledkov biologických experimentov.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Biológia živočíchov
1. Fyziológia krvi a krvotvorných orgánov. Formované krvné elementy: charakteristika a funkcie. Zloženie a funkcie krvnej plazmy. Krvotvorba. Krvné skupiny. Hemostáza.
2. Fyziológia kardiovaskulárneho systému. Funkčná morfológia srdca. Fyziologické a elektrické vlastnosti srdcového svalu. Srdcový cyklus. Nervová a hormonálna regulácia srdcovej činnosti. Záznam EKG.
3. Fyziológia kardiovaskulárneho systému – cievny systém. Krvný tlak a jeho meranie. Prietok krvi artériami. Činnosť venózneho systému. Regulácia obehu krvi.
4. Fyziológia a funkčná morfológia zmyslových orgánov. Zrak, sluch, chuť, čuch, hmat, rovnovážny zmysel.
5. Fyziológia dýchacieho systému. Funkčná anatómia dýchacích ciest a pľúc. Mechanizmy pľúcnej ventilácie. Výmena dýchacích plynov v pľúcach a v tkanivách. Prenos dýchacích plynov krvou. Regulácia dýchania.
6. Fyziológia tráviaceho systému. Morfologická stavba gastrointestinálneho traktu. Všeobecná štruktúra steny GIT. Nervová a hormonálna regulácia činnosti tráviaceho systému. Spracovanie potravy a vstrebávanie živín v jednotlivých oddieloch GIT.
7. Tráviace žľazy: morfológia a sekrečná činnosť. Morfologická stavba a funkcie pečene. Morfologická stavba a funkcie pankreasu. Slinné žľazy.
8. Fyziológia vylučovacieho systému. Funkčná morfológia obličiek. Nefrón ako základná funkčná jednotka obličiek. Glomerulárne a tubulárne funkcie nefrónu. Hormonálna regulácia činnosti obličiek. Fyziológia vylučovania moču.
9. Fyziológia žliaz s vnútorným vylučovaním. Princípy hormonálnej regulácie. Funkčná morfológia hypotalamo-hypofyzárneho systému. Hormóny hypotalamu, hypofýzy a ich funkcie.
10. Fyziológia žliaz s vnútorným vylučovaním. Štítna žľaza a jej hormóny. Hormóny kôry a drene nadobličiek. Endokrinné funkcie pankreasu. Hormonálna regulácia metabolizmu vápnika.
11. Fyziológia samčích reprodukčných orgánov. Funkčná morfológia semenníkov. Spermiogenéza. Samčie pohlavné hormóny.
12. Fyziológia samičích reprodukčných orgánov. Funkčná morfológia vaječníkov a maternice. Oogenéza. Samičie pohlavné hormóny. Hormonálne a fyziologické zmeny počas ovariálneho a menštruačného cyklu.
13. Neurón ako základná funkčná a morfologická jednotka nervového systému. Tvorba a vedenie nervových vzruchov. Morfológia synapsy a mechanizmy prenosu nervových vzruchov. Nervová glia.
14. Anatomické členenie centrálneho a periférneho nervového systému. Organizácia nervových dráh a nervových ústredí. Somestetické receptory. Stavba a funkcie miechy. Senzorické dráhy a ústredia. Reflexný oblúk.
15. Fyziológia jednotlivých oddielov CNS. Funkcie mozgového kmeňa a mozočka. Motorické funkcie bazálnych ganglií, talamu a mozgovej kôry. Pyramidálna a extrapyramidálna dráha. Funkcie limbického systému.
16. Anatomické členenie a fyziológia autonómneho nervového systému. Sympatikus a parasympatikus. Riadenie fyziologických funkcií autonómnym nervovým systémom. Autonómne centrá v CNS.
17. Pohybový a podporný aparát. Charakteristika priečne pruhovaného a hladkého svalu. Molekulárny mechanizmus svalovej kontrakcie. Biomechanika a energetika svalu.
18. Fyziológia termoregulácie. Princípy a mechanizmy regulácie telesnej teploty u homoiotermných a poikilotermných živočíchov. Heterotermia, hibernácia.
19. Hospodársky významné skupiny živočíchov: škodcovia potravín, druhy s veterinárnym a medicínskym významom, hlavné skupiny (aj príklady zástupcov): bionómia, invázie, tzv. ekologická regulácia škodcov.
20. Kmeň článkonožce (Arthropoda): klasifikácia a jej kritériá, hlavné znaky, osobitá stavba kutikuly a jej využitie v anatómii, príklady zástupcov hlavných vývojových skupín.
21. Kmeň mäkkýše (Mollusca): príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenie sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický popis, spôsob rozmnožovania, taxonómia skupiny.
22. Planktonické formy živočíchov: morfológia, bionómia, spôsob rozmnožovania, planktonické larvy a juvenilné štádia veľkých živočíchov, význam v potravnej sieti, príklady skupín (Rotifera, Branchiata, Cnidaria, ...).
23. Evolučný prechod stavovcov z vody na suchú zem – morfologické, anatomické, bionomické zmeny, charakteristika obojživelníkov (Lissamphibia), klasifikácia, biologické zásady ich ochrany.
24. Adaptácie živočíchov na parazitický spôsob života, evolučná história parazitizmu, význam parazitov v ekosystémoch, význam štúdia, hlavné parazitické skupiny (Plathelminthes, Nematoda, Acantocephala, Acarida, ...).
25. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre konvergentnú morfológiu a bionómiu živočíchov na príklade rôznych taxónov dravých živočíchov (napr. Chelicerata, Chondrichthyes, Reptilia, Falconiformes, Carnivora...).
26. Štvornožce (Tetrapoda): príbeh ovládnutia pevniny stavovcami, moderná verzus klasická klasifikácia, príklady recentných a fosílnych taxónov.
27. Hlavné znaky vývojovej skupiny zvliekavce (Ecdysozoa): čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, systém.
28. Evolučné výhody zástupcov šesťnožcov (Hexapoda) v suchozemských ekosystémoch, bezprecedentná biodiverzita, systém, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu.
29. Primárne vodné stavovce: evolúcia, adaptácie, preadaptácie ku kolonizácii súše, lúčoplutvé ryby (Osteichthyes): adaptívna radiácia, kľúčové miesto v potravnej sieti, archaické skupiny, význam pre človeka, príčiny ohrozenia.
30. Kmeň strunovce (Chordata): klasifikácia, základná charakteristika podkmeňov, stručná história, príklady.
31. Fylogenéza nervového systému a zmyslových orgánov na príklade hlavných vývojových skupín a organizačných úrovní živočíchov.
32. Evolučná radiácia zástupcov triedy cicavce (Mammalia): potravné, lokomočné, morfologické, fyziologické adaptácie – taxonómia a príklady druhov.
33. Príklady inštinktívneho správania sa živočíchov (sociálne skupiny, reprodukčné správanie, starostlivosť o potomstvo a pod.).
34. Dôvody a kritériá zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Bilateralia, Nephrozoa, Protostomia=Gastroneuralia, Deuterostomia = Notoneuralia, Spiralia, Lophotrochozoa, Ecdysozoa...).
35. Konvergentné znaky a spôsob života sesílne žijúcich živočíchov, sekundárna anatómia dospelých štádií, spôsob rozmnožovania, disperzia, príklady morských a sladkovodných zástupcov (napr. Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Polychaeta, Enteropneusta, Tunicata...).
36. Evolučná radiácia zástupcov triedy vtáky (Aves), potravné, lokomočné, morfologické, fyziologické adaptácie pri osídľovaní vzdušného priestoru, klasifikácia a príklady druhov.
slovenčina
Oboznámenie študentov s mikroskopickou, submikroskopickou a čiastočne molekulovou stavbou eukaryotických buniek a vzťahom medzi stavbou a funkciou jednotlivých bunkových zložiek.
K.Kapeller, H.Strakele: Cytomorfológia. Osveta Martin, 1999
M.Babák, J.Šamaj: Cytológia. Univerzita Komenského Bratislava, 2002
Alberts B., Bray D., Johnson A., Lewis J.: Základy buněčné biologie. Espero Publishing, 2003
Campbell N. a Reece J.: Biologie. Computer Press, 2006
Kleban J., Mikeš J., Jendželovská Z., Jendželovský R., Fedoročko P.: Cytológia pracovný zošit na praktické cvičenia, 2018
Priebežné hodnotenie bude prebiehať na praktických cvičeniach. V rámci praktických cvičení študenti absolvujú dve kontrolné previerky.
100 % absolvovaných cvičení a všetkých praktických úloh;
Zvládnutie dvoch kontrolných previerok z obsahu praktických cvičení (každá minimálne na 70 %);
Písomná skúška
slovenský
Prednášky:
1.) Bunková teória. Bunka. 2.) Organizácia živých systémov. 3.) Biologické membrány. 4.) Prenos látok cez membrány. 5.) Bunková stena rastlinných buniek. 6.) Povrchové štruktúry buniek. Extracelulárna matrix. Pohyb buniek. 7.) Medzibunkové spoje. 8.) Cytoskelet. 9.) Bunkové jadro. 10.) Mitochondrie a bunkový metabolizmus. 11.) Plastidy a vakuola. 12.) Ribozómy. Endoplazmatické retikulum. Golgiho aparát. Lyzozómy. 13.) Diferenciácia, starnutie a smrť buniek, patologické zmeny v bunkách.
Cvičenia:
1.) Bezpečnosť pri práci v cytomorfologickom laboratóriu. Podmienky úspešného absolvovania cvičení. 2.) Základy optiky. Vznik a konštrukcia obrazu lupou a mikroskopom. 3.) Mikroskopická technika. 4.) Tvar a veľkosť buniek. 5.) Princíp fluorescenčnej a konfokálnej mikroskopie. 6.) Kontrolný test. Vakuola. 7.) Pohyb cytoplamy. 8.) Jadro a jadierko. 9.) Cytoplazmatická membrána. 10.) Osmotické procesy. 11.) Bunkové inklúzie. 12.) Bunkové steny rastlinných buniek. 13.) Počítanie buniek. Kontrolný test.
Oboznámenie študentov s mikroskopickou, submikroskopickou a čiastočne molekulovou stavbou eukaryotických buniek a vzťahom medzi stavbou a funkciou jednotlivých bunkových zložiek.
Písomná skúška z učiva obsiahnutého v sylaboch, vrátane učiva preberaného na praktických cvičeniach.
1. Carretero Gomez, S., Vuorikari, R. and Punie, Y., DigComp 2.1: The Digital Competence Framework for Citizens with eight proficiency levels and examples of use, Luxembourg, 2017, ISBN 978-92-79-68006-9; https://www.ecdl.sk/
2. Bruff, D. (2019). Intentional Tech: Principles to Guide the Use of Educational Technology in
College Teaching (1st edition). Morgantown: West Virginia University Press.
3. Baker, Y. (2020). Microsoft Teams for Education. Amazon Digital Services.
4. Miller, H. (2021). Google Classroom + Google Apps: 2021 Edition. Brentford: Orion Edition Limited.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia:
1. Praktické priebežné zadania a ich záverečná obhajoba (aspoň 50% výkonu).
2. Aktívna účasť na spoločnej prezenčnej výučbe v klasickej alebo virtuálnej učebni (max. 3x
absencie) a na individuálnej online výučbe vo virtuálnej učebni (bez absencií a odovzdanie všetkých
individuálnych priebežných študijných zadaní)
slovenský
01.-02. Základné digitálne zručnosti, rámec DigComp, ECDL
- moderný webový prehliadač a jeho personalizácia
- bezpečnosť, ochrana súkromia, zodpovedné používanie DT
03.-05. Vyhľadávanie, zber a hodnotenie digitálneho obsahu
- skenovanie, zvukový záznam a rozlišovanie reči, optické rozlišovanie (OCR)
- digitálne poznámkové bloky (Google keep, Evernote, Onenote)
- hodnotenie digitálnych zdrojov (Google formuláre a rubriky)
06.-08. Úprava a tvorba digitálneho obsahu
- cloudové a interaktívne dokumenty
(textové a tabuľkové editory - Google, Microsoft, Jupyter)
- práca s pdf dokumentami, eknihami, videozáznamom
(Kami, Google books, ScreenCasting)
09. - 10. Organizácia, ochrana a zdieľanie digitálneho obsahu
- moderné LMS a cloudové úložiská
(Google Classroom, Microsoft team, Google disk, Dropbox)
- časový manažment (Google kalendár)
11.-13. Digitálna komunikácia a spolupráca
- kolaboratívne interaktívne tabuľe (Jamboard, Whiteboard)
- online prezentácie a online stretnutia
(Google presentations, Powerpoint, Google meet, Microsoft teams)
Študent má získať a vedieť aplikovať základné vedomosti a zručnosti pri práci so súčasnými digitálnymi technológiami (mobilný telefón, tablet, notebook, webové technológie):
1. v súlade so súčasným európskym rámcom digitálnych kompetencií DigComp a ECDL
2. pre kvalitnejšie a efektívnejšie učenie sa, prácu a aktívny život vo vysokoškolskom štúdiu,
neskoršom celoživotnom vzdelávaní a v profesionálnom pôsobení.
SOLOMON, Gwen a Lynne SCHRUM, 2014. Web 2.0 How-to for Educators. Second. International Society for Technology in Education, 314 s. ISBN 978-1564843517.
STOBAUGH, Rebecca, 2019. Fifty Strategies to Boost Cognitive Engagement: Creating a Thinking Culture in the Classroom (50 Teaching Strategies to Support Cognitive Development). Solution Tree Press, 176 s. ISBN 978-1947604773.
LEMOV, Doug, 2015. Teach Like a Champion 2. 0: 62 Techniques That Put Students on the Path to College [online]. 2. vydanie. John Wiley & Sons, Incorporated, 509 s. [cit. 2021-7-10]. ISBN 9781118898628. Dostupné z: https://ebookcentral.proquest.com/lib/upjs-ebooks/detail.action?docID=1895720
European Schoolnet: Transforming education in Europe [online]. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: http://www.eun.org/home
Science On Stage Europe [online]. Science on Stage Europe e.V. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: https://www.science-on-stage.eu/
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Vytvorenie pracovného listu pre žiaka.
2. Vytvorenie multimediálnej edukačnej hry.
3. Vytvorenie interaktívneho didaktického testu.
4. Vytvorenie inštruktážneho edukačného videa.
Podmienky záverečného hodnotenia:
Vytvorenie a prezentácia záverečného projektu zameraného na využitie edukačného softvéru vo vzdelávaní.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
Získanie minimálne 50 % bodov za priebežné a záverečné zadania.
slovenský a čiastočne anglický kvôli vybraným programom a informačným zdrojom
Štandardne sa výučba realizuje prezenčnou formou. Ak to nie je možné (napr. kvôli pandémii), výučba sa realizuje dištančne prostredníctvom videokonferenčných programov a LMS.
1. Prehľad edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov.
2. Tvorba a spracovanie podkladov do učebných pomôcok.
3. Tvorba a využitie elektronických a interaktívnych edukačných dokumentov (pracovných listov, prezentácií, učebníc a zošitov).
4. Tvorba inštruktážneho edukačného videa.
5. Elektronické hlasovanie.
6. Tvorba didaktických testov a edukačných hier. Gamifikačné prvky, nástroje a prostredia.
7. Kolaboratívne webové aplikácie.
8. Komunikačné online nástroje.
9. Komplexné online výučbové prostredia.
10. Online edukačné platformy, repozitáre, projekty a súťaže.
11. Simulácie a modelovanie. Predmetovo zamerané edukačné programy.
12. Využitie digitálnych nástrojov pre plánovanie, monitorovanie, diferenciáciu a personalizáciu výučby. Prístupnosť digitálnych nástrojov a vzdelávacích zdrojov.
Študenti získajú, resp. prehlbujú svoje základné digitálne zručnosti v kontexte rámca DigCompEdu pri práci s:
a) prezentačným softvérom, programami na tvorbu a úpravu obrázkov, animácií, diagramov, zvukov, pojmových máp,
b) programami na tvorbu didaktických testov, dotazníkov, hlasovaní, edukačných hier,
c) programami zameranými na simulácie, modelovanie,
d) vybranými predmetovo zameranými edukačnými programami,
Študenti prezentujú a diskutujú svoju predstavu o využití edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov vo vybranom vyučovacom predmete.
.
Literatúra povinná:
Hendrych R.: Fytogeografie. - SPN, Praha 1984.
Prach K., Štech M., Říha P.: Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. - Scientia, Praha 2009.
Literatúra doplnková:
Krippel E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. – Veda, vyd. SAV, Bratislava, 1986.
Dahl, E.: The Phytogeography of Northern Europe, - Cambridge University Press, 2007.
Brown J. H., Lomolino M. V.: Biogeography. - Sinauer Associates, Sunderland, 1998.
Myers A. A., Giller P. S.: Analytical Biogeography. - Chapman & Hall, 1990.
Rôzna literatúra venovaná geografii vegetácie (prevažne prírodopisno-cestopisná), články v National Geographic, Živa, Vesmír a v ďalších časopisoch.
.
1. Prednášky sú nepovinné, ale vysoko odporúčané vzhľadom na prezentáciu inak ťažšie dostupných informácií a ich syntézy.
2. Okrem skúšky musí študent absolvovať povinne 5 hodinovú exkurziu so zameraním na aspekty podmieňujúce rozšírenie rastlín na Zemi, riešiť praktické úlohy z tematiky predmetu a pripraviť semestrálnu prezentáciu na zadanú tému, prezentáciu obhajuje na vedeckej minikonferencii.
slovenský
.
1. História predmetu. Rastliny a prostredie. Dynamika zemského povrchu.
2. Abiotické a biotické faktory prostredia rastlín.
3. Chorológia, areál, areálové disjunkcie, relikty, endemizmus, vikarizmus.
4. Elementy flóry - staršie a novšie prístupy.
5. Hlavné rysy florogenézy. Paleozoikum, Mezozoikum, Kenozoikum.
6. Hlavné rysy florogenézy. Kenozoikum - Pleistocén, Holocén.
7. Základy GIS (geografických informačných systémov) a ich využitie v botanickom výskume.
8. Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska.
9. Aktuálne zmeny zemskej vegetácie a ich štúdium, rastlinné invázie.
10. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru I.
11. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru II.
12. Zemepisný pôvod kultúrnych rastlín.
Semináre a cvičenia pozostávajú jednak z 5-hodinovej exkurzie so zameraním na súvislosti a podmienenosť rozšírenia rastlín a cvičení vo vnútorných priestoroch so zameraním na prehľad fytogeografickej literatúry, atlasy rozšírenia rastlín a ich význam, typy mapovania, typy areálov, praktické hodnotenie floristických elementov a typov disjunkcií, práca s mapami konkrétnych taxónov v rámci celej Európy. Ďalej: regionálna fytogeografia Zeme, historický prehľad názorov na fytogeografické (floristické) členenie Slovenska. Rastlinná fylogeografia. Študentské prezentácie záverečných semestrálnych prác (fytogeografická minikonferencia).
Po absolvovaní predmetu sa študent orientuje v rôznych aspektoch fytogeografickej problematiky a dokáže získané poznatky aplikovať jednak v základnom výskume v rámci chorológie, historickej aj regionálnej fytogeografie, ako aj pri hodnotení svetových biomov. Praktické uplatnenie predmetu je v rámci štúdia geograficky a klimaticky podmienených zmien vegetácie, pri hodnotení znižovania biodiverzity a zániku prirodzených rastlinných spoločenstiev Zeme a získané poznatky sú využiteľné pri práci v ochrane životného prostredia.
.
Osvojenie si základov fyzikálnej chémie v rámci kapitol: termodynamika, fázové rovnováhy, chemické rovnováhy, chemická kinetika, elektrochémia.
P.W. Atkins: Fyzikálna chémia 1. až 3. diel, STU Bratislava 1999
V. Kellő, A. Tkáč: Fyzikálna chémia, ALFA, Bratislava 1969
O. Fischer a kol.: Fyzikálna chémia, SPN, Bratislava 1989
W.J. Moore: Fysikální chemie, SNTL, Praha 1979, 1981
T. Engel, P. Reid: Physical Chemistry, Pearson Educat. Inc., San Francisco 2006
R. Brdička, J. Dvořák: Základy fyzikální chemie, Academia, Praha 1977
M. Gálová, M. Brutovský, D. Kladeková, F. Kaľavský: Výpočty z fyzikálnej chémie, Vysokoškolské učebné texty PF UPJŠ, Košice 1999
J.M. Lisý, L. Valko: Príklady a úlohy z fyzikálnej chémie, ALFA, Bratislava 1979
J.M. Lisý: Fyzikálna chémia II ( príklady z chem. kinetiky), Vysokoškolské učebné texty Chem.– tech. fakulty SVŠT, Bratislava 1985
Dva priebežné testy z výpočtových cvičení, každé z nich musí byť zvládnuté s hodnotením A-E.
V prípade dištančného štúdia je potrebné vypracovať 2 zadania, každé z nich musí byť zvládnuté na 80 %.
Aktívna účasť na seminároch. Dva priebežné testy z výpočtových cvičení, každé z nich musí byť zvládnuté s hodnotením A-E. V prípade dištančného štúdia je potrebné vypracovať 2 zadania, každé z nich musí byť zvládnuté na 80 %.
Skúška, zvládnutie troch tematických okruhov predmetu (termodynamika, elektrochémia, kinetika) s hodnotením A-E.
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne. V prípade potreby dištančnej formy budú prednášky prebiehať online, s využitím nástroja BigBlueButton (https://bbb.science.upjs.sk/). Ďalšie podmienky budú upresnené vyučujúcim.
Skupenské stavy, zákony pre ideálny a reálny plyn. Kvapaliny a tuhé látky - charakteristika a vlastnosti. Základy termodynamiky, termodynamická rovnováha, charakteristické termodynamické zmeny, teplo, práca, vnútorná energia, entalpia, 1. a 2. veta termodynamiky, (3. veta termodynamiky). Termochémia, reakčné teplo, termochemické zákony, zlučovacie teplá, spaľovacie teplá, kalorimetria.
Fázové rovnováhy, Gibbsov fázový zákon, jednozložkové sústavy, dvojzložkové sústavy, koligatívne vlastnosti, aktivita, aktivitný koeficient, trojzložkové sústavy. Adsorpcia, adsorpčné izotermy. Chemická rovnováha, reakčná izoterma, reakčná izobara, reakčná izochora, vplyv teploty a tlaku na chemickú rovnováhu.
Elektrochémia. Vodivosť elektrolytov, vodivostné merania - využitie. Faradayov zákon, silné elektrolyty - teória, aktivitné koeficienty, iónová sila roztoku. Teórie kyselín a zásad, tlmivé roztoky, hydrolýza solí. Galvanické články, elektromotorické napätie článku, typy elektród, štandardné elektródové potenciály, potenciometrické merania. Elektródové procesy, polarizácia elektród, koncentračné články, korózia kovov a pasivita.
Chemická kinetika - typy reakcií, reakčná rýchlosť, molekularita a poriadok reakcie, reakcie rôznych poriadkov, simultánne reakcie - druhy, reťazové reakcie, teórie reakčnej rýchlosti, vplyv teploty na rýchlosť reakcie.
Katalýza - homogénna a heterogénna, acidobázická katalýza, enzýmová katalýza. Difúzia.
Základy termodynamiky, termochémia, chemická rovnováha. Fázové rovnováhy a diagramy, zákony pre ideálny plyn a reálne plyny, kvapaliny. Roztoky, roztoky elektrolytov. Elektrochémia: ionika a elektrodika. Elektródy a elektrochemické zdroje prúdu, korózia. Chemická kinetika, katalýza. Adsorpcia.
Osvojenie si základov fyzikálnej chémie v rámci kapitol: termodynamika, fázové rovnováhy, chemické rovnováhy, elektrochémia, chemická kinetika.
Skúška, zvládnutie troch tematických okruhov predmetu (termodynamika, elektrochémia, kinetika).
Vysvetliť studentom čo najzrozumiteľnejšou formou princípy, ktorými sa riadi rýchlosť chemických procesov, objasniť kinetiku a mechanizmus niektorých vybraných reakcií. Zvlášť analyzovať rovnováhu a kinetiku elektródových procesov. Získanie základných vedomostí z elektrochémie a katalýzy.
T. Engel, P. Reid : Physical Chemistry, Pearson Educat. Inc., San Francisco 2006 (available in 2005)
O. Fischer a kol.: Fyzikálna chémia, SPN, Bratislava 1989
V. Kellő, A. Tkáč: Fyzikálna chémia, ALFA, Bratislava 1969
P.W. Atkins : Fyzikálna chémia 1.až 3. diel, STU Bratislava 1999
W.J. Moore : Fysikální chemie, SNTL, Praha 1979, 1981
R. Brdička, J. Dvořák : Základy fyzikální chemie, Academia, Praha 1977
J. Vodrážka : Fyzikální chemie pro biologické vědy, Academia, Praha 1982
Gálová M., Brutovský M., Kladeková D., Kaľavský F.: Výpočty z fyzikálnej chémie, skriptá PF UPJŠ , Košice 1999
Lisý J.M., Valko L.: Príklady a úlohy z fyzikálnej chémie, ALFA, Bratislava 1979
Lisý J.M.: Fyzikálna chémia II ( príklady z chem. kinetiky), skriptá Chem.–tech.fakulty SVŠT, Bratislava 1985
Dva priebežné testy z výpočtových cvičení v 6.a 12.týždni semestra
1. Účasť na seminároch (platí aj pre on-line formu výučby). Študenti sú povinní sa zúčastňovať seminárov. Príslušný učiteľ, ktorý vedie seminár ospravedlní odôvodnenú neúčasť študenta (práceneschopnosť, rodinné dôvody a pod.) maximálne na dvoch seminároch počas semestra bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhodobejšej odôvodnenej neúčasti (napríklad z dôvodu práceneschopnosti), určí príslušný učiteľ študentovi náhradnú formu zvládnutia vymeškanej látky.
2. Aktivita na seminároch. Prípravu študentov a ich aktivitu na seminároch posudzuje vždy príslušný učiteľ, ktorý vedie seminár, v rámci svojej právomoci.
3. Dva priebežné testy z výpočtových cvičení, spravidla v 6.a 12.týždni semestra. Na úspešné zvládnutie každého priebežného testu je potrebné získať minimálne 8 bodov (z 15 bodov). Úspešné vykonanie priebežných testov je podmienkou pripustenia k ústnej skúške.
4. Skúška sa uskutočňuje spravidla ústnou formou, resp. v prípade obmedzení kontaktných foriem pedagogického procesu sa skúška uskutoční vhodnou dištančnou - elektronickou formou.
5. Na úspešné zvládnutie predmetu je potrebné preukázať zvládnutie požadovaného učiva aspoň na 51 %.
SK - slovenský jazyk
Výučba sa realizuje prezenčne alebo v prípade potreby dištančne s využitím nástroja bbb alebo MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje priebežne.
1. Elektrochémia. Rovnovážne homogénne procesy.
2. Nerovnovážne homogénne procesy. Transportné javy v roztokoch elektrolytov.
3. Rovnováhy v heterogénnych elektrochemických sústavách. Galvanický článok. Elektródový potenciál.
4. Typy elektród. Koncentračné články. Elektrolýza.
5. Elektrochemické zdroje prúdu. Potenciometria.
6. Elektrická dvojvrstva. Povrchové napätie.
7. Chemická kinetika. Homogénne procesy. Rýchlosť chemickej reakcie. Poriadok reakcie. Klasifikácia chemických reakcií. Elementárne reakcie.
8. Mechanizmus a kinetika zložitých reakcií. Metódy sledovania priebehu reakcie.
9. Teória chemickej kinetiky. Vplyv teploty na rýchlosť reakcie. Teória aktívnych zrážok. Teória absolútnych reakčných rýchlostí.
10. Reťazové reakcie. Mechanizmus a kinetika reťazových reakcií. Polymerizačné reakcie. Fotochemické procesy.
11. Katalýza. Teória homogénnej katalýzy. Oscilačné reakcie.
12. Heterogénne procesy. Difúzia. Fyzikálna a chemická adsorpcia. Procesy v heterogénnych elektrochemických sústavách. Kinetika elektródových reakcií.
Kinetické rovnice jednoduchých a zložitých chem. pochodov. Teória reakčnej rýchlosti a vplyv teploty. Kinetika reťazových a fotochemických reakcií. Explózia. Homogénna a heterogénna katalýza. Adsorpcia a difúzia. Reakčný mechanizmus. Elektrochémia. Transport náboja v roztokoch elektrolytov. Konduktivita a mólová vodivosť. Brzdiace efekty. Prevodové čísla. Rovnováhy a deje na nabitých fázových rozhraniach. Galvanické a palivové články. Elektródová kinetika, aktivačný a difúzny mechanizmus prenosu náboja.Aplikácia teoretických vzťahov na riešenie konkrétnych problémov a výpočet príkladov na seminároch.
Študenti získajú zrozumiteľnou formou vedomosti o princípoch, ktorými sa riadi rýchlosť chemických procesov, kinetika a mechanizmus niektorých vybraných reakcií, rovnováha a kinetika elektródových procesov. Ďalej získajú základy elektrochémie a katalýzy.
Skúška so zohľadnením výsledkov všetkých priebežných testov:
- vykonanie priebežných testov z výpočtových cvičení aspoň na "E" je podmienkou pripustenia k ústnej skúške
1. V. Hajko, J. Daniel-Szabó: Základy fyziky. Veda, Bratislava, 1980.
2. Š. Veis, J. Maďar, V. Martišovič: Všeobecná fyzika 1, Mechanika a molekulová fyzika. Alfa, Bratislava, 1978.
3. P. Čičmanec: Všeobecná fyzika 2, Elektrina a magnetizmus. Alfa, Bratislava, 1980.
4. R.P. Feynman, R.B. Leighton, M. Sands: Feynmanove prednášky z fyziky 1-5. Alfa, Bratislava, 1985.
5. V. Hajko a kol.: Fyzika v príkladoch. Alfa, Bratislava, 1983.
Dve písomné previerky v priebehu semestra, na ktorých študenti aplikujú získané vedomosti formou počítania príkladov.
Ústna skúška, v rámci ktorej študenti prezentujú teoretické vedomosti z jednotlivých tematických okruhov, ktoré sú uvedené v stručnej osnove predmetu.
Slovenský jazyk.
1. Kinematika hmotného bodu.
- Priemerná a okamžitá rýchlosť, 1D a 3D.
- Zrýchlenie, pohyb rovnomerne zrýchlený (napr. voľný pád, šikmý vrh).
- Rovnomerný pohyb po kružnici.
2. Dynamika hmotného bodu I.
- Newtonove zákony, aplikácie. Rôzne druhy síl. Trenie.
3. Dynamika hmotného bodu II.
- Mechanická práca.
- Kinetická energia.
- Konzervatívne silové pole, potenciálna energia (gravitačná, pružiny).
- Zákon zachovania mechanickej energie.
- Výkon.
4. Sústava hmotných bodov a tuhé telesá I.
- Ťažisko. 1. impulzová veta.
- Zákon zachovania hybnosti.
5. Sústava hmotných bodov a tuhé telesá II.
- Rotačný pohyb. Moment hybnosti, moment zotrvačnosti. 2. impulzová veta.
- Zákon zachovania momentu hybnosti. Kinetická energia rotačného pohybu tuhých telies.
- Rovnováha.
6. Mechanika tekutín I.
- Ideálna kvapalina. Hustota a tlak.
- Hydrostatika, meranie tlaku. Pascalov zákon. Archimedov zákon.
7. Mechanika tekutín II.
- Dynamika kvapalín. Prúdové vlákno.
- Rovnica kontinuity.
- Bernoulliho rovnica, aplikácie.
8. Molekulová fyzika a termodynamika I.
- Molekulová stavba látok (osmóza, Brownov pohyb).
- Látkové množstvo, molárna hmotnosť, Avogadrov zákon.
- Vnútorná energia. Teplota a jej meranie (Celsius, Kelvín).
- Teplo, tepelná kapacita. Skupenské teplo.
9. Molekulová fyzika a termodynamika II.
- Ideálny plyn: stavová rovnica, vnútorná energia, rozdelenie rychlostí.
- I. veta termodynamická. Izotermický dej, adiabatický dej, kruhový dej.
- Prenos tepla: vedením, prúdením, žiarením.
- II. veta termodynamická. Entropia.
- Tepelné stroje, Carnotov cyklus.
10. Elektrina a magnetizmus I.
- Elektrický náboj. Coulombov zákon. Intenzita a potenciál elektrického poľa (napätie).
- Kondenzátor, kapacita.
- Elektrický prúd. Ohmov zákon. Elektrický výkon. Kirchhoffove zákony.
11. Elektrina a magnetizmus II.
- Magnetizmus. Magnetická indukcia, Lorentzova sila. Ampérova sila. Biot-Savartov zákon.
- Faradayov zákon elektro-magnetickej indukcie. Lenzov zákon.
12. Moderná fyzika
- Relativita. Úvod do kvantovej fyziky.
- Atómová fyzika. Fyzika jadra, aplikácie. Elementárne častice a kozmológia.
Absolvovaním predmetu študent získa prehľad o základných zákonitostiach fyziky a ich prepojení s vedným odborom chémia.
Masarovičová E., Repčák M. et al. Fyziológia rastlín. 2. dopl. vydanie. Vyd. UK Bratislava 2008;
Repčák M. et al. Návody na cvičenia z fyziológie rastlín. 4. preprac. vyd. UPJŠ
Košice 2014
1. Aktívna účasť na praktických cvičeniach. V prípade odôvodnenej neúčasti určí vyučujúci náhradnú formu zvládnutia vymeškanej výučby.
2. Študenti si pred cvičeniami vopred preštudujú hlavné tézy úlohy, ktorá sa na danom cvičení bude realizovať. Presný rozpis úloh podľa jednotlivých vyučovacích hodín dostanú študenti na začiatku semestra.
3. Z úloh na cvičení si študenti robia písomný protokol. Výsledky úloh z praktických cvičení si študenti vyhodnotia a spracujú záver. Protokoly sa odovzdávajú vyučujúcemu najneskôr do nasledujúceho cvičenia. Vyučujúci protokoly kontroluje a v prípade chýb vráti protokoly na prepracovanie. Ak je odovzdaný protokol v poriadku, úloha považuje za platne absolvovanú.
4. Cvičenia sa považujú za absolvované pri platnom absolvovaní minimálne 10 praktických úloh a úspešnom absolvovaní krátkeho testu (6 z 10 bodov). Absolvovanie cvičení najneskôr do konca semestra (dátum upresní vyučujúci) je podmienkou účasti na skúške.
5. Aktivita na cvičeniach sa hodnotí priebežným bodovým hodnotením. Študent môže získať 1-3 body. Získanie 2 bodov sa považuje za štandardné absolvovanie cvičení. Najlepší študenti môžu získať 3 body za kvalitný výkon v laboratóriu, kvalitne vypracované protokoly vrátane úspešne absolvovaného testu. Naopak 1 bod získajú študenti, ktorí absolvovali cvičenia napriek menším výhradám vyučujúceho.
6. Skúška predmetu prebieha ústnou formou. Študenti si ťahajú tri otázky a majú max. 30 minút na prípravu.
slovenský
1. Voda v živote rastlín, vlastnosti vody, vodný režim; príjem a transport vody, transpirácia.
2. Minerálne látky v rastlinách, transportné mechanizmy minerálnych látok, Esenciálne látky a ich hlavné funkcie, užitočné látky a toxické látky.
3. Fotosyntéza: Význam fotosyntézy, fotosyntetické pigmenty, transport elektrónov a protónov, tvorba ATP.
4. Metabolická fáza fotosyntézy, Fixácia CO2, Calvinov cyklus, Fotorespirácia, C4 a CAM rastliny, ekofyziológia fotosyntézy.
5. Mobilizácia zásobných látok, Glykolýza, Pentózový cyklus, Citrátový (Krebsov) cyklus, Mitochondriálne dýchanie, Biosyntéza a mobilizácia lipidov
6. Metabolizmus dusíka a síry: Príjem a redukcia dusíka, asimilácia dusíka dusíka, nitrogenáza, asimilácia síry
7. Sekundárny metabolizmus rastlín: Izoprenoidy, fenolové látky, látky odvodené od aminokyselín, stresové metabolity
8. Rast rastlín, delenie buniek, tvorba celulózy, embryogenéza, meristémy, regenerácia
9. Fotoreceptory: Fytochrómy, fyziologické účinky fytochrómov, receptory modrého svetla
10. Hormóny rastlín: Charakteristika a spôsob signalizácie, auxíny, giberelíny cytokiníny, kyselina abscisová, etylén, brassinosteroidy a ostatné hormóny
11. Pohyby rastlín, tropizmy, nastie, cirkadiánne rytmy
12. Kontrola kvitnutia: Vnútorná a vonkajšia regulácia kvitnutia, kvetný meristém a riadenie vývinu kvetu.
13. Fyziológia stresu: Abiotický stres, biotický stres, odpoveď rastlín na stres.
Získanie základného prehľadu o životných pochodoch v rastlinách. Získanie základnej laboratórnej praxe v biochemických metódach a práce s rastlinným materiálom. Schopnosť vyhodnotenia výsledkov a vyjadrenia záverov.
Naučiť študentov pochopeniu spôsobu fungovania orgánových sústav živočíšneho organizmu na rôznych stupňoch fylogenézy a princípov ich riadenia k zabezpečeniu vnútornej integrity organizmu a jeho adaptácie na prostredie.
K.Javorka a kol.: Lekárska fyziológia. Osveta,Martin,2001, 2009.
S.Silbernagel, A.Despopopulos: Atlas fyziológie človeka.Grada, Praha, 2004.
O.Kittnar, M.Mlček : Atlas fyziologických regulací. Grada, Praha, 2009.
O.Kittnar a kol.: Lékařská fyziologie.Grada, Praha, 2011
Aktívna účasť na praktických cvičeniach.
Absolvovanie testu poznávania preparátov (minimálne 50%-ná úspešnosť identifikácie a popisu)
Záverečná previerka znalostí a praktických zručností z náplne praktických cvičení (bodové hodnotenie).
Ústna skúška.
slovenský
1.Základné fyziologické pojmy. Princíp homeostázy.
2 Fyziológia krvi a krvotvorných orgánov.
3. Fyziológia dýchania.
4.Termoregulácia.
5.Fyziológia srdcovo-cievneho systému.
6. Fyziológia gastrointestinálneho systému.
7. Postavenie a funkcie pečene v organizme.
8. Fyziológia výživy a energetický metabolizmus. Hospodárenie s vodou a minerálmi.
9. Všeobecné vlastnosti vodivých a vzrušivých sústav.
10. Funkcie periférneho a centrálneho nervového systému. Asociačné funkcie mozgu.
11. Fyziológia vylučovania. Práca priečne pruhovaného a hladkého svalu.
12. Funkcie jednotlivých zmyslových analyzátorov.
13. Hormonálne regulácie.Fyziológia rozmnožovania.
Viesť študentov k pochopeniu ako funkcie orgánových sústav živočíchov na rôznych stupňoch fylogenézy. Spoznať princípy ich riadenia k zabezpečeniu vnútornej integrity organizmu a jeho adaptácie na prostredie. Poukázať na jednotu štruktúry (na molekulárnej, bunkovej, taknivovej a orgánovej) a funkcie živého organizmu.
Osvojiť si základné poznatky o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov s dôrazom na všeobecné aspekty kontinuity života.
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity, Brno, 2009, 871 str.
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity, Brno, 2017, 864 str. (2. vydanie)
Klug, W.S.: Concepts of Genetics. Pearson Education Limited, 2019, 864 str.
Bruňáková, K., Koperdáková, J.: Zbierka príkladov k cvičeniam z genetiky. UPJŠ Košice, 2006
Russell, P. J.: Genetics. Harper Collins Publ., New York, 1992
Watson, J. D.: Molekulární biologie genu. Academia Praha, 1982
Watson, J. D. a kol.: Rekombinantní DNA. Academia Praha, 1982
Písomná skúška.
slovenský
Živá príroda ako integrované genetické laboratórium. História a súčasný stav rozvoja genetiky. J. G. Mendel – zakladateľ genetiky. Mendlove genetické princípy, génové interakcie, väzba génov. Dedičnosť kvantitatívnych znakov. Heritabilita. Mapovanie genetických lokusov na chromozóme pomocou klasických a molekulárno-genetických metód. Genetická determinácia pohlavia. Stručný fylogenetický prehľad. Extrachromozómové genetické determinanty. Plastidová a mitochondriálna dedičnosť. Genómový imprinting. Základy cytogenetiky, mutácie a mutagenéza. Genetika prokaryotických organizmov. Genetické mechanizmy na subcelulárnej úrovni. Štruktúra a funkcia DNA, mRNA, tRNA, rRNA. Genetický kód. Mechanizmus replikácie, transkripcie a translácie. Postranslačné a postranskripčné modifikácie. Regulácia génovej expresie v prokaryotických a eukaryotických organizmoch. Mechanizmy genetickej a epigenetickej regulácie. Základy genetiky človeka. Fyziologická a patologická variabilita. Genetika populácií. Hardyho-Weibergov zákon. Faktory narúšajúce rovnováhu v populácii. Geneticky modifikované organizmy. Projekt mapovania ľudského genómu (HUGO). Sekvenované genómy a ich využitie v komparatívnej genomike. Nadväzujúce projekty (ľudský epigenóm, ľudský mikrobióm, projekt ENCODE).
Osvojiť si základné poznatky o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov s dôrazom na všeobecné aspekty kontinuity života.
Oboznámenie študentov so základnou histologickou stavbou tkanív a orgánov cicavcov.
L. Carlos Junqueira a kol.: Základy histológie. Nakladatelství H&H, Praha, 1997
V. Konrádová a kol.: Histologie. Učebné texty, KU Praha, 1996
Michel H. Ross, Wojciech Pawlina: Histology, Lippincott Wiliams & Wilkins, 2011
Renate Lullmann-Rauch: Histologie, Grada, 2012
CYT1/02
Ústna skúška
Ústna skúška podmienená splnením nasledujúcich podmienok:
• 100% účasť na cvičeniach: prípadnu neúčasť z osobných alebo zdravotných dôvodov doložiť ospravedlnenkou, cvičenie k danej téme si možno nahradiť s inou skupinou po dohode s vyučujúcim, prípadne v zápočtovom týždni
• 1. zápočtová písomka (téma: tkanivá) v ½ semestra – min. 51% (1 riadny termín + 1 opravný termín realizovaný v zápočtovom týždni na konci letného semestra)
• 2. zápočtová písomka/test (téma: orgánové sústavy) v zápočtovom týždni na konci letného semestra – min. 51% (1 riadny termín + 1 opravný termín)
• Určovanie preparátov - identifikácia a popis štruktúr tkaniva - 3 histologické preparáty (1 riadny termín + 1 opravný termín – najneskôr do konca skúškového obdobia)
• Študenti, ktorí majú predmet zapísaný druhý krát a splnili všetky podmienky pre absolvovanie skúšky z Histológie (zápočet 1/2/určovanie preparátov), ale neprešli cez skúšku, nie sú povinní absolvovať cvičenia z Histológie
• Študenti, ktorí majú predmet zapísaný druhý krát a nesplnili aspoň jednu z podmienok pre absolvovanie skúšky z Histológie (zápočet 1/2/určovanie preparátov) sú povinní absolvovať všetky cvičenia a zápočty
slovenský
Počas epidemiologických obmedzení kvôli pandémii COVID-19 sa vyučovanie predmetu Histológia (prednášky aj cvičenia) realizuje dištančnou formou. Akonáhle to situácia dovolí prechádza sa na prezenčnú formu výučby.
V prípade potreby je možná dištančná forma prednášok aj cvičení.
1. Definícia a obsah predmetu histológie. Formovanie a dejiny vedného odboru histológia. Spracovanie tkaniva pre svetelnú a elektrónovú mikroskopiu
2. 2. Všeobecná definícia tkanív. Epitelové tkanivá. Spojenia medzi bunkami. Apikálne a laterálne modifikácie buniek.
3. Spojivové tkanivá. Väzivo, chrupka, kosť.
4. Svalové tkanivá.
5. Nervové tkanivo. Nervový systém, mogová kôra, mozoček, miecha periférne nervy, gangliá.
6. Krv. Lymfatický a imunitný systém.
7. Endokrinný systém
8. Tráviaca sústava.
9. Veľké žľazy tráviacej sústavy. Slinné žľazy, pečeň, pankreas.
10. Dýchacia sústava. Vylučovacia sústava.
11. Pohlavná sústava samčia.
12. Pohlavná sústava samičia.
13. Zmyslová sústava. Koža a jej adnexy.
Cvičenia sú tematicky naviazané na prednášky.
Oboznámenie študentov so základnou histologickou stavbou tkanív a orgánov cicavcov.
absolvovanie cvičení, schopnosť určiť histologické preparáty na úrovni svetelnej mikroskopie, ústna skúška
Naučiť študentov počítať príklady potrebné pri látkových bilanciach v sústavách bez, ako aj s chemickými dejmi a príklady zahrňujúce chemické rovnováhy.
Potočňák I.: Chemické výpočty vo všeobecnej a anorganickej chémii (skriptum), PF UPJŠ, Košice, 2006.
https://unibook.upjs.sk/sk/chemia/843-chemicke-vypocty-vo-vseobecnej-a-anorganickej-chemii
Ľubovoľné chemické laboratórne tabuľky.
Krátke písomné testy na cvičení, ktoré môžu vylepšiť celkové hodnotenie. Nie sú povinné.
Úspešné zvládnutie dvoch písomných testov v polovici a na konci semestra. Za úspešné zvládnutie testu sa považuje minimálne 50% bodov. Presné termíny budú určené po vzájomnej konzultácii vyučujúceho so študentmi.
Hodnotiaca škála je určená nasledovne: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%), Fx (50-0%).
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne, alebo v prípade potreby dištančne s využitím online platformy Big Blue Button (BBB). Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra a aktualizuje priebežne.
Vyjadrenie množstva čistej látky, vyjadrenie zloženia sústav. Stechiometrický vzorec. Látkové bilancie pri príprave, zrieďovaní a zmiešavaní roztokov a pri rozdeľovaní zmesí látok. Látkové bilancie pri kombinovaných dejoch. Rovnice chemických reakcií a látkové bilancie v sústavách s chemickými dejmi. Protolytické rovnováhy a výpočet pH. Súčin rozpustnosti a rozpustnosť.
Naučiť študentov počítať príklady potrebné pri látkových bilanciach v sústavách bez, ako aj s chemickými dejmi a príklady zahrňujúce chemické rovnováhy.
Študent získa hodnotenie po úspešnom napísaní oboch testov (minimálne 50% bodov). Celkový počet bude navýšený o body z nepovinného priebežného hodnotenia a na základe celkového počtu bodov bude udelené konečné hodnotenie.
Bartoňová, M., Vítková, M. et al. (2016). Integrácia v škole: sprievodca predpismi a poradca riaditeľa školy v procese školskej integrácie. Brno: Masarykova univerzita.
Horňáková, M. (2014). Kroky k inkluzívnej škole. Ružomberok: Verbum.
Kováčová, B. (2019). S inklúziou od raného veku: dieťa s odlišnosťou a jeho vstup do kolektívu. Hliník nad Hronom: Reziliencia.
Lechta, V. (ed.). (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Vančová, A. et al. (2010). Základy integratívnej špeciálnej pedagogiky. Bratislava: IRIS.
Vašek, Š. (2011). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia.
Vorlíček, R. (2019). Jak se daří inkluzi u nás a na Slovensku?: Pohled do konkrétních základních škol. Červený Kostelec: Pavel Mervart.
Záborská, D. & Žaškovská, J. (2010). Individuálna integrácia žiakov so ŠVVP: príručka pre riaditeľov škôl o integrácii žiakov so zdravotným znevýhodnením. Bratislava: Raabe.
1. Vypracovanie odbornej eseje - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Integrácia. Integrovaný (začlenený) žiak so ŠVVP. Práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu). Povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP. Modifikácia výchovných a vzdelávacích metód. Integrácia ako tímová práca. Medzinárodné záväzky v integrácii.Inklúzia. Inklúzia ako filozofia, ktorá ovplyvňuje každé dieťa. Inklúzia ako moderný aspekt vo vzdelávaní. Inklúzia a jej prínos pre intaktných žiakov. Metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Inklúzia nie je integrácia.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať teoretické východiská inklúzie ako moderného aspektu súčasného vzdelávania. Rozlíšiť obsah pojmov integrácia a inklúzia. Poznať koncept individuálnej integrácie začleneného žiaka v školskom prostredí.
Zručnosti
Aplikovať metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Modifikovať výchovné a vzdelávacie metódy za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Uplatňovať povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP.
Kompetencie
Zdôvodniť význam inklúzie pre intaktných žiakov v školskom prostredí. Podporovať tímovú prácu v školskom prostredí za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Špecifikovať práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu).
Anderliková, L. (2014). Cesta k inkluzi: úvahy z praxe a pro praxi. Praha: Triton.
Bartoňová, M. & Vítková, M. (2016). Inkluze ve škole a ve společnosti jako interdisciplinární téma. Brno: Masarykova univerzita.
Kol. autorov. (2014). Pedagogický model inkluzívneho vzdelávania v základných školách. Prešov: MPC.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Sabo, R. & Pavlíková, O. (2011). Integrácia – podmienky, východiská, základné procesy Bratislava: MPC.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Tannenebergerová, M. (2016). Průvodce školní inkluzí aneb Jak vypadá kvalitní základní škola současnosti. Bratislava: Wolters Kluwer.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 60%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Inklúzia v edukačnom školskom prostredí. Inkluzívne školské prostredie a kvalita školy. Bariéry inklúzie v školskom prostredí. Podmienky realizácie inkluzívnej edukácie. Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí. Legislatívne východiská inkluzívneho vzdelávania. Autoevalvácia a hodnotenie podmienok edukácie. Metódy a nástroje zisťovania špecifických potrieb komunity, spoločenstva, triedy, žiaka. Možnosti modifikácie prístupu učiteľov a úprava podmienok edukácie na úrovni školy, triedy. Špecifické stratégie, metódy, podporné programy, opatrenia. Špecifiká prístupu učiteľov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Stručne vyjadriť obsah pojmov exklúzia, segregácia/separácia, integrácia, inklúzia. Definovať obsah pojmu inkluzívna edukácia. Opísať koncept individuálnej integrácie v prostredí základnej a strednej školy. Objasniť význam inklúzie v sekundárnom vzdelávaní.
Zručnosti
Diferencovať adekvátnosť postupov pre implementáciu koncepcie inkluzívneho vzdelávania do škôl. Diferencovať primerané metódy a nástroje na zisťovanie miery inklúzie v školskom prostredí.
Kompetencie
Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – reflexia edukačných podmienok pre realizáciu inkluzívnej edukácie. Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – tvorba individuálneho učebného plánu žiakov.
Študent získa poznatky o koordinačných zlúčeninách, o ich príprave, o izomérii koordinačných zlúčenín a ich vlastnostiach, ako aj o chemickej väzbe v koordinačných zlúčeninách.
1. J. Černák: Úvod do koordinačnej chémie. Košice: UPJŠ v Košiciach; Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021. ISBN 978-80-574-0019-6.
2. J. Ribas: Coordination Chemistry, Wiley-VCH, Weinheim, 2008.
3. J. C. Huheey, E. A. Keiter, R. L. Keiter: Inorganic Chemistry, Haper Collins, New York, 1993.
4. G. A. Lawrance: Introduction to Coordination Chemistry, Wiley, 2010.
Test
1. Študenti sú povinní sa zúčastňovať seminárov (platí aj pre on-line formu výučby). Príslušný učiteľ, ktorý vedie seminár ospravedlní odôvodnenú neúčasť študenta (práceneschopnosť, rodinné dôvody a pod.) maximálne na dvoch seminároch počas semestra bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhodobejšej odôvodnenej neúčasti (napríklad z dôvodu práceneschopnosti), určí príslušný učiteľ študentovi náhradnú formu zvládnutia vymeškanej matérie; 2. Aktivita na seminároch. Prípravu študentov a ich aktivitu na seminároch posudzuje vždy príslušný učiteľ, ktorý seminár vedie, v rámci svojej právomoci.
3. Účasť na 5 malých písomných testoch v rámci seminára, za každý malý test sa môže získať 2 body. V prípade ospravedlnenej neúčasti študenta na malom teste, môže učiteľ uložiť vypracovanie písomného zadania. Za úspešné absolvovanie sa považuje, ak študent získa z týchto testov minimálne 5,5 boda, čo je podmienkou pre účasť na skúške. Získané body zo seminára sa započítajú do celkového počtu získaných bodov za predmet.
4. Skúška sa uskutočňuje spravidla písomnou formou na konci semestra s možnosťou doskúšania ústnou formou, resp. v prípade obmedzení kontaktných foriem pedagogického procesu sa skúška uskutoční vhodnou dištančnou - elektronickou formou.
5. Na úspešné zvládnutie predmetu je potrebné získať aspoň 41 % maximálneho počtu bodov v záverečnom teste vrátane získaných bodov za seminár (váha 10 %).
SK - slovenský
1. Podstata a názvoslovie koordinačných zlúčenín
2. Centrálny atóm a ligandy
3. Koordinačné čísla, koordinačné polyédre
4. Izoméria koordinačných zlúčenín
5. Príprava koordinačných zlúčenín
6. Stabilita koordinačných zlúčenín
7. Chemická väzba v koordinačných zlúčeninách.
Študent získa základné poznatky o koordinačných zlúčeninách, o ich príprave, o izomérii koordinačných zlúčenín a ich vlastnostiach, ako aj o chemickej väzbe v koordinačných zlúčeninách.
Písomná záverečná skúška.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20% hodnotenia)
2. Realizácia zadaní a prezentácia zadaní zameraných na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencii v oblasti komunikácie so zameraním zvlášť na komunikáciu učiteľa v prostredí školy. (80% hodnotenia)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
.
Základy komunikácie (princíp vysielač – prijímač, „povedané sa nerovná počutému“, „vnútorný dialóg“, pojem komunikácia), aktívne počúvanie (najdôležitejšie kritériá aktívneho počúvania), nedorozumenia (ako vznikajú nedorozumenia, ako nedorozumeniam predísť), reč tela (čo je reč tela, aktívna/pasívna reč tela, psychológia obliekania), znaky telesného vyjadrovania, nevýhody predstieraného telesného vyjadrovania, rozdiel medzi aktívnym a pasívnym telesným vyjadrovaním, rozvoj osobnosti (hlasy v nás, „dieťa vo mne“ – identifikácia vlastnej osobnosti). Základy asertívnej a nenásilnej komunikácie. Špecifiká komunikácie v prostredí školy.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti a informácie o základoch verbálnej aj neverbálnej komunikácie, chybách v komunikácii, asertívnej a nenásilnej komunikácii. Obsah predmetu bude obohatený o vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre prácu učiteľa.
Zručnosti: Študenti dokáže v praxi aplikovať nadobudnuté komunikačné spôsobilosti, dokáže aplikovať efektívne zásady a princípy komunikácie s druhými, je schopný predvídať a tým predchádzať prípadným nedorozumeniam, čo prispeje k rozvoju jeho sociálnych ale aj profesijných zručností.
Kompetencie: Študent nadobudne kompetencie efektívne komunikovať v pracovnom a osobnom živote, zvlášť v školskom prostredí.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. Teorie, metody, aplikace. Vydavateľstvo, Grada, 2019
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie zadaní v stanovenom termíne na vybranú tému. (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Spory a ich príčiny (Druhy sporov, Vonkajšie vplyvy, Vedieť odhaliť príčiny vzniku sporov), Vznik sporu (Úrovne diania sporov, Varovné signály eskalácie, Stratégie na odstránenie eskalácií, Vedieť vysvetliť stupne eskalácie; Ako pristúpim k vzniknutému sporu?) Metódy spracovania sporov (Oslovenie sporov, Stratégie spracovania sporov, Diskusia o spore, Iniciatívy na ukončenie sporu, Vedieť , ako vzniknutý spor spracovať a aj ho efektívne vedieť ukončiť), Riešenie sporov (Možnosti, verejný boj, skrytý boj, odloženie na neurčito, zhodnutie sa, „Fair play“, kompromis, kooperácia, kapitulácia, útek alebo rozchod), Prevencia (Štruktúry, ktoré produkujú spory, Zmysel a účel sporov, Fázy a kroky spracovania sporov, Čo znamená kladná podniková kultúra? Spor je podnet ku zmene)
Vedomosti: Úspešné uvládnutie a preukázanie vedomostí z oblasti manažmentu pri konfliktoch a ovládanie základných pravidiel.
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Zručnosti: Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu jednotlivca v rôznych konfliktných situáciách. Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť vlastné vnútorné zdroje, kompetencie ale aj obmedzenia a slabé miesta, ktoré priamo súvisia zo zvládaním konfliktov. Študent dokáže aplikovať teoretické poznatky a princípy riešenia konfliktov do každodenných situácií.
Kompetencie: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu: a) vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa manažmentu konfliktov; b) porozumieť základným pravidlám a dynamike vzniku, priebehu a ukončeniu konfliktu; c) aplikovať poznatky do praxe, napr. v školskom prostredí; d) aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa. Získajú vedomosti z teórie manažmentu konfliktov a tiež spôsobilosti a kompetencie na ich riešenie napr. v kontexte školských tímov.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Molekulová biológia a genetika
1. 150 rokov po Mendelovi. Najvýznamnejšie míľniky v rozvoji genetiky, ktoré ovplyvnili súčasný stav poznania. Význam Mendelovho učenia, chromozómová teória dedičnosti, od objavu genetickej funkcie DNA po postgenomickú éru.
2. Modelové organizmy v genetike. Ich stručná charakteristika a význam pre štúdium geneticky podmienených javov a procesov.
3. Od genotypu k fenotypu: nezávislá kombinácia, epistatický účinok génov, pleiotropný účinok génov, väzba génov. Charakteristika a genetické dôsledky.
4. Základné atribúty vzťahu medzi génmi a chromozómami. Chromozómová teória dedičnosti.
5. Genetická determinácia pohlavia. Základné typy chromozómovej determinácie pohlavia. Stručný fylogenetický prehľad genetickej determinácie pohlavia.
6. Genetika prokaryotických organizmov. Genóm bakteriálnej bunky. Operónová štruktúra. Mechanizmy horizontálneho prenosu génov a ich dôsledky. Transpozóny a transpozícia v bakteriálnych bunkách. Regulácia génovej expresie v prokaryotických bunkách. Restrikčno-modifikačné systémy baktérií a ich využitie. Genóm vírusov a viroidov.
7. Replikácia DNA. Enzýmy replikácie. Replikácia DNA ako proces. Rozdiely v replikácii prokaryotickej, eukaryotickej, plazmidovej a vírusovej DNA.
8. Génová expresia. Transkripcia DNA. Regulácia transkripcie v prokaryotických a eukaryotických bunkách. Charakteristika primárnych transkriptov. Posttranskripčné modifikácie. Zostrih a mechanizmy zostrihu. Genetický kód a jeho vlastnosti. Translácia. Mechanizmus proteosyntézy v prokaryotických a eukaryotických bunkách. Regulácia génovej expresie na úrovni translácie a postranslačných úprav polypeptidov. Regulácia génovej expresie v eukaryotických organizmoch.
9. Gén. Definícia génu. Genomika. Komparatívna a funkčná genomika. Charakteristika „omics“ úrovní.
10. Mutácie, typy mutácií, genetické dôsledky. Detekcia mutácií. Mechanizmy reparácie poškodení DNA.
11. Poznatky získané z mapovania ľudského genómu a genómov modelových organizmov. Význam a využitie týchto poznatkov. Najnovšie technológie mapovania genómov a transkriptómov – sekvenovanie novej generácie (NGS).
12. Mimojadrové genetické determinanty. Organizácia a gény mitochondriálneho genómu. Mutácie mt genómu a ich dôsledky u človeka. Organizácia a gény plastidového genómu. Mutácie v genóme chloroplastov a ich dôsledky. Expresia mt a cp genómov. Maternitné efekty. Príčina a molekulová podstata. Infekčná dedičnosť, epigenetická dedičnosť, genómový imprinting.
13. Základy genetiky človeka. Fyziologická a patologická variabilita. Metódy v genetike človeka. Genetická podstata patologických javov. Skupiny genetických chorôb človeka na základe typu genetickej príčiny (génová mutácia, chromozómová aberácia, polyfaktoriálna dedičnosť).
14. Komplexné znaky a ich genetická charakteristika. Diskontinuálna a kontinuálna premenlivosť. Odhad miery genetickej determinácie komplexného znaku. Heritabilita a koeficient heritability.
15. Základy genetiky populácií. Rovnovážny stav v populácii. Hardyho a Weibergov zákon o populačnej rovnováhe. Frekvencia alel a frekvencia genotypov. Faktory narúšajúce rovnováhu v populácii.
16. Vnútrobunkové trávenie. Endocytóza. Regulované a neregulované trávenie vlastného a prijatého materiálu bunkou. Stavba a funkcia lyzozómov. Špecifická degradácia bielkovín proteazómami.
17. Poškodenie DNA. Reparácia poškodenia DNA. Rozhodovanie o osude bunky s poškodenou DNA. Molekulárna podstata karcinogenézy.
18. Štruktúra a dynamika prokaryotických a eukaryotických chromozómov. Hierarchické usporiadanie DNA v chromatínových vláknach interkinetického jadra a chromozómov. Mikroskopická a molekulová stavba mitotických a meiotických chromozómov.
19. Životný cyklus bunky. Priebeh mitózy a meiózy. Cytokinéza živočíšnej a rastlinnej bunky. Mechanizmy regulácie bunkového cyklu.
20. Materiálna podstata génu. Štruktúra a funkcia prokaryotickej DNA (chromozómovej, plazmidovej) a eukaryotickej DNA (jadrovej, mitochondriovej, plastidovej). Genetický kód.
21. Zachovanie a prenos genetickej informácie. Replikácia DNA v prokaryotických bunkách (chromozómovej a plazmidovej DNA) a v eukaryotických bunkách (jadrovej a mitochondriovej DNA). Mechanizmy a genetická kontrola replikácie DNA.
22. Génová expresia. Štruktúra a funkcie mRNA, tRNA, rRNA, ribozómov, ribozómová aktivita. Mechanizmus transkripcie v prokaryotických a eukaryotických bunkách.
23. Posttranskripčná úprava RNA. Formy alternatívneho zostrihu, bázová modifikácia a editovanie.
24. Translácia genetickej informácie. Mechanizmus proteosyntézy v prokaryotických a eukaryotických bunkách.
25. Význam a mechanizmy regulácie génovej expresie v prokaryotických bunkách. Funkcia a charakteristika operónu. Enzýmová indukcia, katabolická represia a enzýmová represia. Atenuácia.
26. Význam a mechanizmy regulácie génovej expresie v eukaryotických bunkách. Kontrola transkripcie. Posttranskripčná kontrola. Regulácia expresie génov na úrovni RNA. Význam degradácie RNA. Antisense RNA, siRNA, miRNA a úloha riboswitchov.
27. Funkcia promótora a ďalších regulačných elementov transkripcie. Responzívne elementy DNA. DNA-viažúce bielkoviny. Všeobecné a špeciálne transkripčné faktory. Vplyv mimobunkových signálov na génovú expresiu.
28. Mobilné génové elementy. Plazmidová DNA, charakteristika a význam v génových manipuláciách. Mechanizmy transpozície. Repetitívne sekvencie DNA.
29. Molekulárne mechanizmy signalizácie. Membránové receptory. Druhy signálov, signálne molekuly, intra- a extracelulárna signalizácia, amplifikácia signálu. Proteínkinázy a ďalšie enzýmy v signálnych dráhach. Cytokíny. Prenos signálov.
30. Rast, starnutie a smrť živých systémov. Kontrola bunkového cyklu, úloha proteínov pRb, p53, p21. Úloha telomér v programovaní počtu delení. Apoptóza.
Oboznámenie študentov so štruktúrou, vlastnosťami a funkciou informačných makromolekúl a ich tvorby, so zameraním hlavne na molekulové mechanizmy regulácie replikácie DNA, génovej expresie a bunkového cyklu.
E. Mišúrová: Molekulárna biológia. Učebné texty, PF UPJŠ Košice, 1999
E. Mišurová, P. Solár: Molekulová biológia. Učebné texty, PF UPJŠ Košice, 2007
S. Rosypal: Úvod do molekulární biologie. Brno, 1999
B. Alberts, D.Bray, J. Lewis a kol.: Molecular Biology of the Cell, Academic Press, London, 1994
D.P. Clark: Molecular Biology, Elsevier Academic Press, London, 2005
ústna skúška
Štruktúra a vlastnosti informačných makromolekúl. Molekulová stavba chromatínu a mitotického a meiotického chromozómu. Dynamika chromozómov. Replikácia chromozómovej a mimochromozómovej DNA. Oprava poškodenia DNA. Genóm prokaryontov a eukaryontov. Ľudský genóm. Mobilné génové elementy. Transkripcia a potranskripčné úpravy. Translácia a potranslačné úpravy. Špecifická degradácia proteínov. Interakcie DNA s proteínmi. Regulácia expresie prokaryotických a eukaryotických génov. Kontrola bunkového cyklu.
Oboznámenie študentov so štruktúrou, vlastnosťami a funkciou informačných makromolekúl a ich tvorby, so zameraním hlavne na molekulové mechanizmy regulácie replikácie DNA, génovej expresie a bunkového cyklu.
ústna skúška
Spoznať krásu neživej prírody a získať základné vedomosti z mineralógie. Oboznámiť študentov s vlastnosťami bežne dostupných minerálov a spoznávať tieto minerály.
M. Košuth: Mineralógia. Elfa, s.r.o. Košice, 2001
V. Radzo: Mineralógia, Alfa Bratislava, 1987.
Preverovanie teoretických vedomostí a spoznávanie minerálov na cvičeniach.
Preverovanie teoretických vedomostí počas seminárov.
Semestrálny projekt o skupine vybraných minerálov (40 %), praktický test zo spoznávania minerálov (30 %) písomná skúška (30 %). Študent musí celkovo získať minimálne 51 %.
V prípade dištančného vzdelávania sa praktický test neuskutoční a zvýši sa počet otázok na písomnej skúške (60 %).
Slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne alebo v prípade potreby dištančne s využitím nástroja MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje priebežne.
1. Základné pojmy a definície. Historický vývoj a rozdelenie mineralógie.
2. Základy morfologickej kryštalografie – symetria, kryštálové plochy, tvary kryštálov.
3. Základy štruktúrnej kryštalografie – Bravaisove bunky, kryštalografické sústavy a príklady minerálov.
4. Kryštalochémia – koordinačné čísla, typy väzieb a vlastnosti minerálov, polymorfia, izomorfia ...
5. Fyzikálne vlastnosti minerálov – mechanické, termické, elektrické, magnetické, optické.
6. Genetická mineralógia.
7. Systematická mineralógia – prvky, sulfidy, halogenidy, oxidy a hydroxidy, kyslíkaté soli, kremičitany.
Základné pojmy a definície, vznik minerálov v prírode. Základy morfologickej a štruktúrnej kryštalografie: charakteristické vlastnosti kryštálov, kryštalografické zákony, kryštálová štruktúra, štruktúrne bunky a ich parametre, prehľad kryštalografických sústav s príkladmi minerálov. Kryštalochémia: typy väzieb a štruktúr a ich vplyv na vlastnosti minerálov. Fyzikálne vlastnosti minerálov a ich využitie pri klasifikácii minerálov. Základy genetickej a systematickej mineralógie. Štruktúra silikátov.
Spoznať krásu neživej prírody a získať základné vedomosti z mineralógie. Po absolvovaní predmetu budú študenti oboznámení s vlastnosťami bežne dostupných minerálov a budú schopní rozpoznať tieto minerály.
Semestrálny projekt, spoznávanie minerálov, písomná skúška.
Brand, R. (2019). Mentors. How to Help and be Helped. Detroit: Bluebird Books.
Bréda, J. et al. (2017). Třídní učitel jako kouč: tipy a náměty pro třídní učitele. Praha: Raabe.
Horská, V. (2009). Koučování ve školní praxi. Praha: Grada.
Kosová, B., & Tomengová, A. et al. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum.
Kubeš, M. (2020). Nebojte sa otázok: sprievodca otázkami pre koučov. GKMK, s.r.o.
Lacina, L. (2016). Příručka mentoringu: posilování mentorských kapacit pedagogů. Brno: Barrister & Principal.
Liu, S-H. (2014). Excellent Mentor Teachers’ Skills in Mentoring for Pre-Service Teachers. International Journal of Education. 6(3). DOI: 10.5296/ije.v6i3.5855
Malderez, A. (2023). Mentoring Teachers. London: Routledge.
Orosová, R., Novocký, M., Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: ŠafárikPress.
Parma, P. (2006). Umění koučovat: systematické koučování ve firmě, rodině a škole: pro kouče i koučované, profesionály, studenty a veřejnost. Praha: Alfa Publishing.
Starr, J. (2021). The Mentoring Manual. London: PEARSON Education Limited.
Szabó, P., & Meier, D. (2010). Koučovanie - krátko, jednoducho, účinne: úvod do koučovania zameraného na riešenie. Banská Bystrica: Dali-BB.
Zachary, L. J. (2002). The Role of Teacher as Mentor. New Directions for Adult and Continuing Education, no. 93. Wiley Periodicals. Dostupné na: https://doi.org/10.1002/ace.47
1. Príprava a realizácia koučovacieho rozhovoru - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika mentoringu a koučingu. Obsah a ciele mentoringu a koučingu. Základné princípy mentoringu a koučingu. Mentoring a koučing v školskom prostredí. Mentoring ako efektívna forma vzdelávania a nástroj motivácie. Mentoring v adaptačnom vzdelávaní. Rola mentora a kouča. Mentorský vzťah v školskom pro stredí. Úskalia a hranice koučingu v školskom prostredí. Osobnostné predpoklady a vlastnosti pedagogického zamestnanca ako kouča. Kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča. Koučing a profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov. Vzťah kouč (učiteľ) – žiak. Koučovací rozhovor (pravidlá koučovacieho rozhovoru, ciele koučovacieho rozhovoru, navádzacie vs. koučovacie otázky).
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať základné teoretické východiská z oblasti mentoring a koučing v školskej praxi. Teoreticky vymedziť základné ciele mentoringu a koučingu v školskej praxi. Vymedziť kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča.
Zručnosti
Realizovať koučovací rozhovor v školskej praxi. Využívať mentoring ako efektívnu formu vzdelávania a nástroj motivácie v školskej praxi. Uplatňovať koučovací rozhovor ako prostriedok profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.
Kompetencie
Analyzovať zásady využívania metód mentoringu v školskom prostredí. Uplatniť vedomosti a zručnosti z oblasti mentoringu a koučingu vo vzťahu k žiakovi a vo vzťahu ku kolegom. Identifikovať výhody a nevýhody koučingu v školskej praxi.
1. BETINA, V.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 1996.
2. BETINA, V. : Mikrobiológia 2. Bratislava: STU, 1995.
3. HUDECOVÁ, D.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 2002.
4. MICHALKOVÁ,E.: Environmentálna mikrobiológia. Zvolen: FEE TU, 2004.
5. MADIGAN, Michael T., et al. Brock Biology of Microorganisms, Global Edition. Harlow. 2018.
Účasť na cvičeniach (minimálne 90%), priebežné písomné hodnotenie, záverečná ústna skúška
slovenský
1. Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny, úlohy a perspektívy mikrobiológie. Vyvrátenie teórie samoplodenia, objav mikroskopu, mikroorganizmy ako pôvodcovia ochorení.
2. Morfológia a fyziológia mikrobiálnej bunky. Základné zložky bunky, cytoplazmatická membrána - stavba a funkcie, bunková stena mikroorganizmov a jej zloženie (G+, G- a atypická bunková stena), prokaryotické vs eukaryotické bunky, tvar buniek a externé štruktúry, bakteriálne spóry.
3. Genetika mikroorganizmov. Atribúty života, centrálna dogma molekulovej biológie a tok genetickej informácie, štruktúra a funkcia informačných makromolekúl (DNA, RNA, proteíny), organizácia DNA, mikrobiálne regulačné systémy, dvoj-zložkové systémy a odpoveď na environmentálne signály, quorum sensing; prenos genetickej informácie - typy prenosu, mobilné génové elementy.
4. Metabolizmus a energetika mikroorganizmov. Terminológia, typy chemických reakcií v živých sústavách, enzýmy a ich funkcia, produkcia a premeny energie v bunke, mechanizmy tvorby ATP, nutričné módy mikroorganizmov, fermentácia a respirácia.
5. Mikrobiálny rast a jeho kontrola. Faktory regulujúce rast mikroorganizmov, rozdelenie míkroorganizmov podľa vzťahu k teplote, kyslíku, pH, osmotickému tlaku; biofilmy; bakteriálny rast - fázy rastu, rastová krivka, generačný čas, metódy merania rastu a jeho kontrola (fyzikálne a chemické metódy).
6. Antibiotiká. História antibiotík a ich pôvod, základné pojmy - antibiotiká, chemoterapeutiká, minimálna inhibičná a baktericídna koncentrácia, rozdelenie antibiotík podľa mechanizmu pôsobenia, spektrum aktivity a testy citlivosti, antifungálne látky, antivirotiká, rezistencia voči antimikrobiálnym látkam.
7. Identifikácia mikroorganizmov. Fázy identifikácie, pozorovanie buniek - prehľad rôznych mikroskopických metód, farbenie mikrobiálnych buniek, kultivačné médiá, príprava čistých kultúr, identifikácia na základe morfologických a metabolických vlastností buniek, molekulové prístupy v identifikácii - ribotyping, DNA hybridizácia, PCR metódy, RFLP, RAPD, FAME, MALDI-TOF.
8. Klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov. Mikrobiálna taxonómia. úrovne klasifikácie, nomenklatúra, definícia druhu, metódy klasifikácie, polyfázický prístup, fylogenetická klasifikácia, 16S rRNA gén.
9. Vybrané skupiny prokaryotických organizmov I. Archaebacteria, Proteobacteria (enterobaktérie, pseudomonády), Firmicutes (Lactobacillales, Bacillales, Clostridiales). Actinobacteria, Tenericutes, Cyanobacteria, Spirochaetes.
10. Eukaryotické mikroorganizmy. Pojem protista, endosymbiotická teória, fylogenéza eukaryotickej bunky, rozdelenie protist, súčasná systematika eukaryot, životný štýl protist - výživa, rozmnožovanie, pohyb, osobitosti buniek protist, vybraní zástupcovia eukaryotických mikroorganizmov - Excavata, Amoebozoa, Stramenophiles, Alveolata, Rhizaria, Apicomplexa, Glaucophyta. Huby - mikromycéty.
12. Úvod do virológie - história, stavba viriónov, eukaryotické vs prokaryotické vírusy, genómy vírusov, klasifikácia, životný cyklus vírusov, vybraní predstavitelia vírusov, bakteriofágy, satelity, viroidy, prióny.
13. Úvod do environmentálnej mikrobiológie - mikroorganizmy vo vode, pôde, biogeochemické cykly (C, O, N, S, P). Symbióza medzi mikro a makroorganizmami - normálna mikroflóra ľudského tela.
14. Úvod do aplikovanej mikrobiológie - prehľad mikrobiálnych aplikácií, koncept GRAS, produkcia etanolu, vína, piva, destilátov, produkcia fermentovaných výrobkov (jogurty, syry, chlieb), industriálne využitie mikrobiálnych enzýmov, produkcia antibiotík, vitamínov, aminokyselín atď.
História mikrobiológie; štruktúra, funkcia a metabolizmus mikrobiálnej bunky; genetika, klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov; vírusy; úvod do environmentálnej a aplikovanej mikrobiológie. Aktivity mikrorganizmov z hľadiska ich významu pre človeka a pre životné prostredie.
Hodnotenie cvičení: 30%
Priebežné hodnotenie: Písomný test v 7. vyučovacom týždni – 15 %, záverečný písomný test v 14. vyučovacom týždni – 15 %,
Záverečné hodnotenie: Ústna skúška – 40 %
Študenti získajú základné informácie o prokaryotických a eukaryotických mikroorganizmoch, ich cytológii, fyziológii, genetike, ekológii, klasifikácii a význame. Taktiež spoznajú základné metódy pre štúdium mikroorganizmov.
Cilková, E., Schonerová, P. 2007. Náměty pro multikultúrni výchovu. Praha: Portal.
Európsky dohovor o ľudských právach. 2010. Európsky súd pre ľudské práva. Council Of Europe.
Ježíková, M. (ed.). 2006. Kultúra, kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: NOC.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2012. Multikulturalita, komunikácia, rod. Prešov: PU v Prešove.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2015. Základy multikultúrnej kominikácie. Prešov: PU v Prešove.
Mistík, E. et. al. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Ako reagovať na kultúrnu rôznorodosť. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
Papánková, L. 2014. Práva dieťaťa v koncepcii a aktivitách materskej školy. MPC.
Průcha, J. 2011. Multikulturní výchova: příručka (nejen) pro učitele. Praha: Triton
Suchožová, E., Šándorová, V. 2007. Multikultúrne kompetencie učiteľa. Prešov: MPC.
Vančíková, K. 2013. Multikultúrna výchova a jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PF UMB.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 75%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 25%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Podstata a pojem kultúry, multikultúry. Teoretické východiská a základné pojmy v multikultúrnej výchove. História vzniku multikultúrnej výchovy, zvyky a tradície rôznych kultúr. Komunikácia v multikultúrnom prostredí. Význam a kritika multikulturality. Cieľové skupiny multikultúrnej výchovy. Národnostné menšiny na Slovensku, ich špecifiká. Rómska menšina. Deti z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodňujúceho prostredia v kontexte multikultúrnej výchovy. Európska únia a ľudské práva. Práva dieťaťa. Multikulturalizmus v súčasnom svete.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Interpretovať pojmy kultúra, multikultúra, multikultúrna výchova. Opísať históriu, zvyky a tradície rôznych kultúr. Stručne zhrnúť potrebu multikultúrnej výchovy v širších národných a medzinárodných súvislostiach. Identifikovať „kultúrnu odlišnosť“ vo svojom okolí, klasifikovať ľudské práva a práva dieťaťa. Odlíšiť znaky vlastnej kultúry od znakov kultúr iných národov a národností.
E. Bohl, Mathematik in der Biologie, Springer, Berlin Heidelberg, 2006.
D. Studenovská, T. Madaras, S. Mockovčiak: Zbierka úloh z matematiky pre nematematické odbory, UPJŠ 2006.
D. Studenovská, T. Madaras: Matematika pre nematematické odbory, UPJŠ 2006.
V preberaných oblastiach matematiky sa vyžadujú zručnosti pri riešení štandardných úloh súvisiacich s danými témami.
Hodnotenie ja na základe výsledkov z dvoch testov (počas semestra): A ... aspoň 80%, B ... aspoň 70%, C ... aspoň 60%, D ... aspoň 50%, E ... aspoň 40%, FX ... menej ako 40%.
slovenský
- (1. týž.) Základné pojmy (absolútna hodnota, suma Σ, zaokrúhľovanie, percentá)
- (2. týž.) Geometria v rovine (vektory, priamky v rovine a ich vyjadrenie)
- (3. týž.) Sústavy lineárnych rovníc (lineárna rovnica a nerovnica, sústava lineárnych rovníc, Gaussova eliminačná metóda)
- (4.-6. týž.) Funkcie (monotónnosť, lokálne extrémy, kompozícia funkcií, inverzná funkcia, elementárne funkcie a ich vlastnosti)
- (7. týž.) Kombinatorika (binomická veta, kombinácie a permutácie + s opakovaním, princíp inklúzie a exklúzie)
- (8. týž.) Postupnosti a rady (monotónnosť a ohraničenosť, rekurentná postupnosť, geometrický rad)
- (9. týž.) Limity (limita postupnosti, limita funkcie, konvergentnosť, divergentnosť, pravidlá počítania s limitami, spojitosť)
- (10.-11. týž.) Derivácie (derivácia súčtu, súčinu a podielu funkcií, derivácia inverznej a zloženej funkcie, derivácie elementárnych funkcií, Taylorov polynóm, vyšetrovanie priebehu funkcie)
- (12. týž.) Integrály (neurčitý integrál, metódy výpočtu integrálov: substitúcia, per partes, rozklad na parciálne zlomky; určitý integrál)
- (13.-14. týž.) Diferenciálne rovnice (DFR 1. rádu so separovanými premennými, lineárna DFR 1. rádu)
Stručné oboznámenie sa so základnými pojmami a poznatkami z matematiky, postupmi riešení matematických úloh a ich využitím pri riešení problémov z biológie a príbuzných oblastí. Oboznámenie sa s využitím systému počítačovej algebry MAPLE.
Naučiť študentov využívať metódy molekulovej spektoskopie, hmotnostnej spektroskopie a magnetické rezonančné metódy na poznávanie štruktúry, vlastností a reakcií chemických zlúčenín.
1. Kováč Š., Ilavský D., Leško J.: Spektrálne metódy v organickej chémii a technológii, ALFA, Bratislava, 1987.
2. Milata V., Segľa P.: Vybrané metódy molekulovej spektroskopie. STU BA, 2007.
3. Milata V., Segľa P.: Spektrálne metódy v chémii. STU FCHPT Bratislava 2002.
4. Miertuš S. a kol.: Atómová a molekulová spektroskopia, ALFA, Bratislava 1991.
5. T. D. W. Claridge: High-Resolution NMR Techniques in Organic Chemistry, 5. Ed., Elsevier, 2016.
1. Účasť na cvičeniach v zmysle Študijného poriadku PF UPJŠ.
2. Úspešné vykonanie 3 kontrolných písomných prác na cvičeniach po 4., 8. a.12. týždni výučby.
1. Účasť na cvičeniach v zmysle Študijného poriadku PF UPJŠ.
2. Úspešné vykonanie 3 kontrolných písomných prác na cvičeniach po 4., 8. a.12. týždni výučby.
Získanie minimálneho hodnotenia E zo seminárov.
Písomná skúška pozostáva: 1. Vyriešenie 2 štruktúr neznámych zlúčenín na základe kombinovanej aplikácie spektrálnych metód. 2. Teoretické a praktické otázky.
Percentuálne hodnotenie: 100-91% (A), 90-81% (B), 80-71% (C), 70-61% (D), 60-51% (E), 50% a menej FX.
slovenský, anglický
Výučba sa realizuje prezenčne, v prípade potreby dištančne s využitím nástroja BigBlueButton alebo MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra, aktualizuje ju priebežne.
Ultrafialová a viditeľná spektroskopia. Emisná spektroskopia molekúl. Symetria a bodové grupy. Infračervená spektroskopia. Ramanova spektroskopia. Magnetické vlastnosti zlúčenín. Nukleárna magnetická rezonancia. Chemický posun a štiepenie signálov spin-spinovou interakciou. Interakčné konštanty. 1H NMR. 13C NMR. NMR iných jadier. Dvoj- a viacrozmerná NMR. NMR aplikácie. Metódy a prístroje používané na meranie spektier. Kombinovaná aplikácia spektrálnych metód na riešenie chemických problémov.
.
Absolvovaním predmetu sa študenti naučia využívať metódy molekulovej spektoskopie, hmotnostnej spektrometrie a magnetické rezonančné metódy na poznávanie štruktúry, vlastností a reakcií chemických zlúčenín. Absolventi vedia vyriešiť štruktúru neznámej zlúčeniny pomocou dostupných spektrálnych metód.
Získanie minimálneho hodnotenia E zo seminárov.
Písomná skúška:
Pozostáva z 2 častí:
1. Vyriešenie štruktúr 2 neznámych zlúčenín na základe kombinovanej aplikácie spektrálnych metód.
Každý príklad je hodnotený, je potrebné dosiahnuť minimálne 50% bodov za každý príklad.
2. Teoretické a praktické otázky.
Je potrebné dosiahnuť minimálne 50% bodov.
1. Organic chemistry, J. Clayden, N. Greeves Warren, S. Wothers, Oxford University Press, 2012, ISBN 978-0-19-92-7029-3.
2. Organická chemie, J. E. McMurry, Vysoké učení technické v Brne, 2007, VUTIUM, ISBN: 978-80-214-3291-8 (VUT v Brne).
3. Organická chémia, P. Zahradník, M. Mečiarová, P. Magdolen, Univerzita Komenského v Bratislave, 2019, ISBN: 978-80-223-4589-7.
Práca na seminároch, Písomné práce v 7. a 14. týždni.
V súvislosti s COVID-19 bude prebiehať priebežné hodnotenie dištančnou formou.
Práca na seminároch, riešenie príkladov. Písomné práce v 7. a 14. týždni. Každý test za 50b. Pre absolvovanie hodnotenia E je potrebné získať z každého testu 25.5 b.
Skúška je formou testu. Test sa skladá zo 100 otázok za 100 bodov (69 teoretických otázok (každá za 1b a 62 vzorcov, každý vzorec za 0.5b ). Pre úspešnú skúšku je nutné získať minimálne 51 bodov. Výsledná známka sa vypočíta ako priemer hodnotenia písomiek na seminároch a samotnej skúšky. Test trvá 90 min.
Percentuálne hodnotenie písomnej skúšky: 100-91% (A), 90-81% (B), 80-71% (C), 70-61% (D), 60-51% (E), 50% a menej FX.
slovenský, anglický
Výučba sa realizuje prezenčne alebo dištančne, s využitím nástroja MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci na začiatku semestra a priebežne ju aktualizuje.
Väzby v organických zlúčeninách. Reakcie organických zlúčenín, mechanizny organických reakcií, homolytické a heterolytické štiepenie väzieb, medziprodukty, typy reakcií. Alkány, halogenácia, sulfochlorácia, nitrácia, chlorkarbonylácia, nitrozácia. Cykloalkány. Alkény, adícia halogénov, halogénovodíkových kyselín, adícia kyseliny sírovej, adícia organických kyselín, adícia nitrozylchloridu, hydroborácia, adícia oxidu uhoľnatého, radikálové adičné reakcie, hydratácia, adícia alkoholov, adícia organokovových zlúčenín, oxidácia, epoxidácia, adícia ozónu, hydroxylácia, diény až polyény, cykloalkény, polyény. Alkíny, Aromatické uhľovodíky, benzenoidné a nenenzenoidné uhľovodíky. SE reakcie, nitrácia, sulfonácia, halogenácia, alkylácia, acylácia, orientujúci vplyv substituentov, AdR a SN reakcie, oxidácia. Halogénderiváty, mechanizmus SN1 a SN2, SN substitúcie halogénalkánov aniónmi, hydrolýza a alkoholýza, substitúcia aniónmi C, N, O, S, E1 a E2 reakcie, SN reakcie halogénarénov, reakcie halogénarénov s kovmi. Hydroxyderiváty. Reakcie hydroxyderivátov ako kyselín a zásad.. Eliminačné a oxidačné reakcie; dioly ich vlastnosti a reakcie. Dehydratácia diolov. Hydroperoxidy a peroxidy. Príprava, vlastnosti a reaktivita hydroxyderivátov, substituovaných alkoholov, fenolov, organických zlúčenín síry a karbonylových zlúčenín. Chinoidné látky, dusíkové zlúčeniny, karboxylové kyseliny, funkčné deriváty karboxylových kyselín, substituované karboxylové kyseliny a ich deriváty. Sacharidy, Aminokyseliny, Heterocyklické zlúčeniny, Nukleotidy a nukleové kyseliny - základný chemizmus..
Väzby v organických zlúčeninách, teória molekulových orbitálov, hybridizácia, polarita väzby, polarizovateľnosť. Reakcie organických zlúčenín, chemická rovnováha, termodynamika reakcií, reakčné teplo, entropia, entalpia, voľná aktivačná energia, tranzitné stavy, rýchlosť reakcie, reakčná rovnováha, termodynamicky a kineticky kontrolované reakcie, mechanizny organických reakcií, homolytické a heterolytické štiepenie väzieb, medziprodukty, typy reakcií. Alkány, halogenácia, sulfochlorácia, nitrácia, chlorkarbonylácia, nitrozácia, izomerácia, cykloalkány, halogenácia, hydrogenácia, adícia minerálnych kyselín, izomerácia. Alkény, vlastnosti, reakcie, adícia halogénov, halogénovodíkových kyselín, adícia kyseliny sírovej, adícia organických kyselín, adícia octanu ortuťnatého, adícia nitrozylchloridu, hydroborácia, adícia oxidu uhoľnatého, radikálové adičné reakcie, hydratácia, adícia alkoholov, adícia organokovových zlúčenín, pyrolýza, oxidácia, epoxidácia, adícia ozónu, hydroxylácia, diény až polyény, reakcie, izomerizácia, tvorba solí, pericyklické reakcie, elektrocyklické reakcie,cykloadičné reakcie, cykloalkény, polyény. Alkíny, substitučné reakcie, reakcie s elektrofilnými činidlami, adičné reakcie. Aromatické uhľovodíky, benzenoidné a nenenzenoidné uhľovodíky. SE reakcie, nitrácia, sulfonácia, halogenácia, alkylácia, acylácia, orientujúci vplyv substituentov, AdR a SN reakcie, oxidácia. Halogénderiváty, mechanizmus SN1 a SN2, SN substitúcie halogénalkánov aniónmi, hydrolýza a alkoholýza, substitúcia aniónmi C, N, O, S, E1 a E2 reakcie, SN reakcie halogénarénov, reakcie halogénarénov s kovmi. Hydroxyderiváty. Reakcie hydroxyderivátov ako kyselín a zásad. Tautoméria. Eliminačné a oxidačné reakcie; dioly ich vlastnosti a reakcie. Dehydratácia diolov. Hydroperoxidy a peroxidy.
Oboznámenie sa so základnými vlastnosťami, s princípmi tvorby najnovšieho názvoslovia, fyzikálno-chemickými vlastnosťami, štruktúrou, reakciami, mechanizmami a prípravou organických látok. Získanie základných vedomostí o jednotlivých skupinách organických zlúčenín.
Po absolvovaní predmetu študent ovláda a rozumie študovaným teóriam, princípom, metódam a logickým postupom organickej chémie. Disponuje vedomosťami z modernej organickej chémie s dôrazom na aktuálny vývoj poznania v uvedenej oblasti.
Skúška je formou testu. Test sa skladá zo 100 otázok za 100 bodov (69 teoretických otázok (každá za 1b a 62 vzorcov, každý vzorec za 0.5b ). Pre úspešnú skúšku je nutné získať minimálne 51 bodov. Výsledná známka sa vypočíta ako priemer hodnotenia písomiek na seminároch a samotnej skúšky. Test trvá 90 min.
V súvislosti s COVID-19 bude prebiehať záverečné hodnotenie dištančnou formou.
1. J. Clayden, N. Greeves, S. Warren, P. Wothers: Organic Chemistry, Oxford University Press, 2012.
2. Solomons T.W. Graham: Solomon’s Organic Chemistry, Willey&Sons Inc., 2017.
3. J. E. McMurry: Organická chemie, Vysoké učení technické v Brne, 2007, VUTIUM, ISBN: 978-80-214-3291-8 (VUT v Brne).
4. J. E. McMurry: Organic Chemistry, Cengage, 2015.
Práca na seminároch, riešenie príkladov. Písomná práca: 7. a 14. týždeň, každý test 50b. Pre absolvovanie hodnotenia E je potrebné získať z každého testu 25.5 b.
Skúška je formou testu. Test sa skladá zo 100 otázok za 100 bodov (69 teoretických otázok (každá za 1b a 62 vzorcov, každý vzorec za 0.5b ). Pre úspešnú skúšku je nutné získať minimálne 51 bodov. Výsledná známka sa vypočíta ako priemer hodnotenia písomiek na seminároch a samotnej skúšky. Test trvá 90 min.
Percentuálne hodnotenie skúšky: 100-91% (A), 90-81% (B), 80-71% (C), 70-61% (D), 60-51% (E), 50% a menej FX.
slovenský, anglický
Výučba sa realizuje prezenčne alebo dištančne, s využitím nástroja MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci na začiatku semestra a priebežne ju aktualizuje.
Étery, názvoslovie, príprava éterov a reakcie, Sigmatropné prešmyky a ich selektivita. Príprava a reakcie epoxidov.
Organické zlúčeniny dusíka. Amíny, názvoslovie amínov, bazicita a nukleofilita amínov, príprava amínov, reakcie amínov. Diazónové soli, ich príprava a reakcie. Nitrozlúčeniny. Oxímy, hydrazóny, nitroaldolová reakcia.
Karbonylové zlúčeniny. Aldehydy a ketóny, názvoslovie, ich reaktivita, adičné nukleofilné reakcie, adično-eliminačné reakcie, aldolová kondenzácia, jednoduchá, skrížená, príbuzné reakcie aldolých kondenzácií. Claisenova esterová kondenzácia a jej varianty. Alkylácie enolátových iónov a ich aplikácie. Benzilový prešmyk, Benzoínová kondenzácia, Cannizarova reakcia, Mannichova reakcia, Reformatského syntéza, Perkinova syntéza, Knoevenagelova kondenzácia, Julia oelfinácia, Julia-Kocienski, Petersenova olefinácia, Wittigova reakcia, HWE olefinácia, Baylis-Hillmanova reakcia, Darzensova reakcia, Baeyer-Villigerova oxidácia, 1,4-konjugované adície, Michaelove adície (Michaelove donory a akceptory), Robinsonova anelácia.
Karboxylové kyseliny, názvoslovie, základné vlastnosti, príprava karboxylových kyselín, esterifikácia. Funkčné deriváty karboxylových kyselín (acylhalogenidy, anhydridy, estery, amidy, ich reaktivita, spôsoby prípravy a reakcie. β-Oxoestery, kyselinotvorné a ketotvorné štiepenie. Hoffmanove odbúravanie amidov karboxylových kyselín, Lossenovo odbúravanie hydroxámových kyselín, Curtiov prešmyk, acyloínová kondenzácia, Arndt-Eistertova reakcia, Wolfov prešmyk.
Aminokyseliny, stereochémia aminokyselín, príprava aminokyselín, vlastnosti, peptidová väzba, syntéza peptidov, chrániace skupiny pre aminokyseliny.
Sacharidy, nomenklatúra, stereochémia sacharidov, Fischerove, Haworthove, konformačné vzorce. Pravidlá prepisovania z Fischerovej do Haworthovej projekcie, reakcie sacharidov (oxidácia, redukcia, tvorba glykozidovej väzby). Chrániace skupiny. Oligosacharidy, polysacharidy.
Nukleotidy a nukleové kyseliny (základná štruktúra nukleozidu, sacharidy v NK, bázy v NK (purínové, pyrimidínové). Základné typy nukleotidov pre RNA a DNA.
Heterocyklické zlúčeniny. Päťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: furán, pyrol, tiofén, pyrazol,
imidazol, tiazol, benzofurán, indol a tionaftén. Šesťčlánkové heterocyklické zlúčeniny: pyridín,
chinolín, izochinolín, akridín, pyridazín, pyrimidín, pyrazín, purín a pteridín
Terpény, steroidy a alkaloidy: ich rozdelenie a vlastnosti. Prehľad základných sekundárnych metabolitov.
Oboznámenie sa s vlastnosťami, štruktúrou, reakciami, mechanizmami a prípravou organických látok na pokročilejšej úrovni.
Po absolvovaní predmetu študent disponuje hlbšími vedomosťami z organickej chémie, vie prepojiť vlastnosti organických látok s ich štruktúrou a reaktivitou. Ovláda princípy mechanizmov organických reakcií a vie navrhnúť syntézy rôznych skupín organických zlúčenín (aj viacstupňové).
Študent ovláda a rozumie študovaným teóriam, princípom, metódam a logickým postupom pokročilej organickej chémie. Disponuje vedomosťami z moderných trendov v oblasti organickej chémie s dôrazom na aktuálny vývoj poznania v uvedenej oblasti.
Nariadenie vlády SR 630/2008 Z.z. rozpis financií pre školy a školské zariadenia
Národný inštitút vzdelávania a mládeže. (2023). Inovované profesijné štandardy – výstup NP TEACHERS. Bratislava: MŠVVaM SR.
Rezortné predpisy, Metodické pokyny a usmernenia MŠSR (www.minedu.sk)
Štátny vzdelávací program a vzor Školského vzdelávacieho programu (www.minedu.sk)
Vyhláška MŠSR 173/2023 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
Vyhláška MŠSR 223/2022 Z.z. o základnej škole
Zákon 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
Zákon 175/2008 Z.z. o vysokých školách
Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
Zákon 315/2012 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon 507/2021 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tiež sa ním mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov)
1. Spracovanie prípadovej štúdie - 70%.
2. Prezentácia prípadovej štúdie - 30%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Základné právne predpisy. Ciele a princípy výchovy a vzdelávania. Formy organizácie výchovy a vzdelávania. Organizačná štruktúra regionálneho školstva. Organizácia a realizácia vyučovacieho procesu a života školy. Stupne vzdelania. Sústava školských zariadení. Základné pedagogické dokumenty. Financovanie regionálneho školstva. Štátna správa v školstve a školská samospráva. Odborná a pedagogická spôsobilosť, vzdelávanie a rozsah činností pedagogických a odborných pracovníkov. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku. Celoživotné vzdelávanie. Hodnotenie žiakov. Školský úraz. Práva a povinnosti žiakov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Vymenovať typy základných právnych noriem a predpisov. Vymenovať typy dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Definovať obsah základných právnych noriem a predpisov. Definovať obsah dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Popísať štruktúru školstva.
Zručnosti
Vyhľadávať základné informácie v právnych normách a predpisoch pre potreby učiteľskej praxe. Vyhľadávať základné informácie v dokumentoch záväzných pre oblasť regionálneho školstva v rámci potrieb učiteľskej praxe.
Kompetencie
Riešiť modelové problémy súvisiace so školou a školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov. Riešiť modelové problémy súvisiace so žiakmi a ich zákonnými zástupcami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov.
Aplikácia teoretických poznatkov z kvalitatívnej a kvantitatívnej analytickej chémie v laboratórnej praxi.
Základná študijná literatúra:
1. Y. Bazel a kol.: Praktikum z analytickej chémie, PF UPJŠ, Košice 2019.
2. T. Gondová a kol.: Praktikum z analytickej chémie, PF UPJŠ, Košice 1999.
Ďalšia študijná literatúra:
1. V. Szmereková, P.Meľuch: Praktikum z analytickej chémie, PF UPJŠ, Košice 1988.
2. J. Labuda a kol. Analytická chémia, STU, Bratislava 2014.
3. Z. Holzbecher a kol: Analytická chemie, SNTL, ALFA Praha 1987.
4. L. Koller: Analytická chémia, TU Košice, 2002, skriptum a v digitálnej forme.
5. D. Harvey: Modern Analytical Chemistry. McGraw Hill, Boston, 2000.
Hodnotenie z kvalitatívnej analýzy, protokoly, písomný test v 7. týždni semestra.
1. Aktívna účasť na laboratórnych cvičeniach. Účasť na cvičeniach je povinná (platí aj pre on-line
formu výučby - semináre). Príslušný učiteľ, ktorý vedie cvičenia ospravedlní odôvodnenú neúčasť
študenta (práceneschopnosť, rodinné dôvody a pod.) maximálne na dvoch cvičení počas semestra
s nutnosťou náhradného plnenia.
Aktivita na cvičeniach/seminároch. Prípravu študentov a ich aktivitu na cvičeniach (seminároch)
posudzuje vždy príslušný učiteľ, ktorý seminár vedie, v rámci svojej právomoci.
Za aktivitu na cvičeniach môže študent získať 10 bodov k záverečnému hodnoteniu.
2. Vypracovanie protokolov/zadaní. Študent je povinný vypracovať z každého laboratórneho
cvičenia protokol resp. zadanie určené vyučujúcim. Za vypracovanie a odovzdanie protokolov/
zadaní môže študent získať 10 bodov k záverečnému hodnoteniu.
3. Úspešné zvládnutie 2 písomných testov v priebehu semestra. Oba písomné testy budú pozostávať
z 15 otázok, za ktoré môže študent získať maximálne 15 bodov, pričom na absolvovanie skúšky
bude potrebné dosiahnuť minimálne 8 bodov z každého testu.
Celkové bodové hodnotenie:
Max. počet bodov: 50 (vypracovanie protokolov/zadaní – 10 bodov; aktívna účasť na praktických
cvičeniach – 10 bodov; písomné testy – 2×15 bodov).
Min. počet bodov pre získanie zápočtu: 26.
Pozn.: Detailné podmienky sú každoročne aktualizované v rámci úložiska pre digitálne podporné
materiály (LMS UPJŠ).
Slovenský
Predmet sa realizuje prezenčnou, alebo v prípade potreby dištančnou metódou s využitím nástroja
MS Teams alebo BBB alebo kombinovanou metódou. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode
semestra a aktualizuje priebežne.
Cvičenia z kvalitatívnej a kvantitatívnej analýzy. Kvalitatívna analýza, oddeľovanie selektívnym zrážaním. Kvantitatívne metódy. Vážková analýza - všeobecný princíp metódy. Odmerné metódy. príprava presných roztokov, indikácia ekvivalentného bodu, titračné krivky, výpočty v odmernej analýze. Acidimetria, alkalimetria, manganometria, jodometria, komplexometria. Vybrané inštrumentálne metódy analytickej chémie.
Aplikovať teoretické poznatky z kvalitatívnej a kvantitatívnej analytickej chémie v laboratórnej praxi.
Na základe priebežného hodnotenia a záverečného písomného testu.
Získanie praktických zručností pomocou bežných laboratórnych postupov pri príprave anorganických zlúčenín a štúdiu ich fyzikálno-chemických vlastností.
J. Černák, J. Bubanec, M. Dzurillová, V. Zeleňák: Praktikum z anorganickej chémie. UPJŠ Košice, 1999.
Z. Vargová, J. Kuchár: Základné praktikum z anorganickej chémie, UPJŠ, Košice, 2009.
Z.Vargova, M.Almáši, J. Kuchár, J.Dinajová: Základné laboratórne cvičenia z anorganickej chémie, ŠafárikPress, 2020.
písomný test
Absolvovanie všetkých laboratórnych cvičení,
Odovzdanie protokolov zo všetkých laboratórných cvičení a schválenie protokolu,
Test v polovici a na konci semestra potrebné získať aspoň 51% z oboch testov
SK - slovenský
Využitie bežných laboratórnych techník ako aj práce v anaeróbnom, inertnom a bezvodom prostredí pri príprave a štúdiu vlastností: prvkov (H2, O2, Cu), oxidov (CO2, MnO2, Al2O3·xH2O), nitridov (Mg3N2), kyselín (HNO3), jednoduchých solí oxokyselín ((NH4)2SO4, KMnO4), podvojných solí (CrK(SO4)2·12H2O) a halogenidov (CuCl, CuCl2·2H2O, CuBr2).
Získanie praktických zručností a vedomostí potrebných k práci v chemickom laboratóriu pri príprave anorganických, ale aj iných zlúčenín, pri príprave roztokov, spôsoboch destilácie a iných základných technikách práce v laboratóriu. Taktiež budú študenti schopní základnej charakterizácie látok a dôkazových reakcií.
písomný test, protokoly, výsledky laboratórnej práce
Získanie a osvojenie si zručností pri používaní základných biochemických laboratórnych metód a techník, akými sú UV VIS absorpčná spektrofotometria, tenkovrstvová chromatografia, gélová elektroforéza, izolácie látok z biologických materiálov a ich kvalitatívne a kvantitatívne stanovenia.
Sedlák, Varhač, Danko, Paulíková, Podhradský: Praktické cvičenia z biochémie, 2020, https://
unibook.upjs.sk/sk/chemia/1411-prakticke-cvicenia-z-biochemie
Aktívna účasť s maximálne jednou ospravedlnenou absenciou.
Správne vypracované protokoly zo všetkých absolvovaných úloh.
Minimálne 51% bodov z každej z priebežných písomných prác.
Aktívna účasť s maximálne jednou ospravedlnenou absenciou bez nutnosti náhrady. V prípade ospravedlnenej absencie na dvoch a viac praktických cvičeniach (napr. kvôli chorobe), sa študent dohodne s vyučujúcim na náhradných termínoch pre docvičenie.
Správne vypracované protokoly zo všetkých absolvovaných úloh.
Minimálne 51% bodov z každej z priebežných písomných prác.
slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne.
1. Pracovný poriadok a zásady bezpečnosti práce v biochemickom laboratóriu.
2. Reakcie na identifikáciu aminokyselín a bielkovín.
3. Izolácia kazeínu z mlieka. Stanovenie koncentrácie bielkoviny Lowryho metódou.
4. Stanovenie jódového čísla tukov Yasudovou metódou. Výroba mydla. Reakcie s mydlom. Oxidácia nenasýtených mastných kyselín.
5. Stanovenie čísla zmydelnenia tukov. Stanovenie koncentrácie cholesterolu. Dôkaz cholesterolu: Salkowského reakcia.
6. Reakcie na identifikáciu sacharidov. Stanovenie redukujúcich sacharidov Schoorlovou metódou.
7. Stanovenie redukujúcich a neredukujúcich cukrov v klíčiacich rastlinách.
8. Časový priebeh enzýmovo katalyzovanej reakcie: štiepenie želatíny trypsínom.
9. Stanovenie aktivity katalázy. Určenie rýchlostnej konštanty prvého poriadku. Vplyv pH na aktivitu a-amylázy .
10. Izolácia DNA zo sleziny. Izolácia RNA z droždia. Dôkaz zložiek DNA a RNA.
11. Stanovenie koncentrácie vitamínu C 2,4-dinitrofenylhydrazínom. Dôkaz vitamínov A, B1, a C.
12. Zápočtové cvičenie.
1. Pracovný poriadok a zásady bezpečnosti práce v biochemickom laboratóriu.
2. Reakcie na identifikáciu aminokyselín a bielkovín.
3. Izolácia kazeínu z mlieka. Stanovenie koncentrácie bielkoviny Lowryho metódou.
4. Stanovenie jódového čísla tukov Yasudovou metódou. Výroba mydla. Reakcie s mydlom. Oxidácia nenasýtených mastných kyselín.
5. Stanovenie čísla zmydelnenia tukov. Dôkaz cholesterolu: Salkowského reakcia.
6. Reakcie na identifikáciu sacharidov. Stanovenie redukujúcich sacharidov Schoorlovou metódou.
7. Stanovenie redukujúcich a neredukujúcich cukrov v klíčiacich rastlinách.
8. Časový priebeh enzýmovo katalyzovanej reakcie: štiepenie želatíny trypsínom.
9. Stanovenie aktivity katalázy. Určenie rýchlostnej konštanty prvého poriadku. Vplyv pH na aktivitu a-amylázy.
10. Vplyv koncentrácie substrátu na počiatočnú rýchlosť reakcie: určenie Km a Vmax pre štiepenie močoviny ureázou.
11. Izolácia DNA zo sleziny. Izolácia RNA z droždia. Dôkaz zložiek DNA a RNA.
12. Stanovenie koncentrácie vitamínu C 2,4-dinitrofenylhydrazínom. Dôkaz vitamínov A, B1, a C.
13. Zápočtové cvičenie.
Získanie a osvojenie si zručností pri používaní základných biochemických laboratórnych metód a techník, akými sú UV VIS absorpčná spektrofotometria, tenkovrstvová chromatografia, gélová elektroforéza, izolácie látok z biologických materiálov a ich kvalitatívne a kvantitatívne stanovenia.
Aktívna účasť s maximálne jednou ospravedlnenou absenciou.
Správne vypracované protokoly zo všetkých absolvovaných úloh.
Minimálne 51% bodov z každej z priebežných písomných prác.
Praktické a teoretické zvládnutie vedomostí z fyzikálnej chémie.
A. Morovská Turoňová, R. Oriňáková, F. Kaľavský: Praktické cvičenia z fyzikálnej chémie, Vysokoškolské učebné texty PF UPJŠ, Košice 2020.
K. Markušová, D. Kladeková, J. Novák, F. Kaľavský: Návody pre praktické cvičenie z fyzikálnej chémie, Vysokoškolské učebné texty PF UPJŠ, Košice 2002.
1. Primeraná teoretická príprava na jednotlivé úlohy experimentálneho cvičenia podľa doporučenej literatúry.
2. Zvládnutie úloh s relevantnými výsledkami.
3. Spracovanie výsledkov experimentálnej práce formou protokolu a jeho prijatie.
1. Primeraná teoretická príprava na jednotlivé úlohy experimentálneho cvičenia podľa doporučenej literatúry.
2. Zvládnutie úloh s relevantnými výsledkami.
3. Spracovanie výsledkov experimentálnej práce formou protokolu a jeho prijatie.
4. Hodnotenie teoretických vedomostí a praktických zručností.
<p>
V prípade dištančného štúdia:
1. Vypracovanie referátu na vybranú tému a jeho prezentácia.
2. Teoretická príprava vo forme protokolov, kde sú uvedené základné princípy jednotlivých úloh.
3. Výučba sa realizuje blokovo bez obmedzenia rozsahu v náhradnom termíne.
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne. V prípade potreby dištančnej formy budú podmienky upresnené vyučujúcim.
Úvodné cvičenie: Oboznámenie sa so zásadami a pravidlami bezpečnej práce v chemickom a zvlášť vo fyzikálno-chemickom laboratóriu. Oboznámenie sa s obsahom experimentálneho cvičenia, ktoré je cirkulačné. Organizačné zabezpečenie výučby. Ako správne napísať protokol.
Úlohy pre kolobeh:
1. Kalorimetrické stanovenie rozpúšťacieho tepla
2. Kryoskopia
3. Dvojzložková sústava kvapalina – kvapalina
4. Fázový diagram trojzložkovej sústavy
5. Fázová rovnováha v kondenzovanej dvojzložkovej sústave
6. Stanovenie vodivosti a disociačných konštánt slabých elektrolytov
7. Meranie pH antimónovou elektródou
8. Stanovenie kapacity tlmivého roztoku
9. Stanovenie pH chinhydrónovou elektródou
10. Verifikácia Faradayovych zákonov
11. Polarografia
12. Stanovenie formálneho oxidačno-redukčného potenciálu
13. Inverzia sacharózy
14. Kinetika hydrolýzy esteru
15. Stanovenie rýchlosti napučiavania
16. Refraktometria
17. Štúdium absorpčných spektier
18. Adsorpcia
19. Viskozimetria
Experimentálne overenie teoretických poznatkov z termodynamiky, termochémie, chemických rovnováh (stanovenie zmien entalpie, fázové diagramy), koligatívnych vlastností (kryoskopia, ebulioskopia) a adsorpcie.
Experimentálne overenie teoretických poznatkov z elektrochémie (vodivosť, disociačná konštanta,, štandardné potenciály, EMN, aktivitné koeficienty, prevodové čísla, polarografia) a chemickej kinetiky (stanovenie rýchlostných konštánt).
Praktické a teoretické zvládnutie vedomostí z fyzikálnej chémie.
Hodnotenie teoretických vedomostí a praktických zručností.
Bajtoš, J., Honzíková, J., & Orosová, R. (2011). Učebnica základov pedagogiky. Košice: Equilibria.
Čabálová, D. (2011). Pedagogika. Praha: Grada.
Čapek, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada.
Dvořáková, M., Kolář, Z., Tvrzová, I., & Váňová, R. (2015). Základní učebnice pedagogiky. Praha: Grada.
Hrabal, V. & Pavelková, I. (2010). Jaký jsem učitel. Praha: Portál.
Jedlička, R., Koťa, K., & Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Praha: Grada.
Kolář, Z. et al. (2012). Výkladový slovník pedagogiky. Praha: Grada.
Kováčiková, D. & Sámelová, S. (2016). Filozofické, sociálne a pedagogické základy edukácie. Banská Bystrica: Belianum.
Novocký, M., Orosová, R. & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Průcha, J. (2012). Moderní pedagogika. Praha: Portál.
Průcha, J. (2015). Přehled pedagogiky. Úvod do studia oboru. Praha: Portál.
Pšenák, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilinská univerzita v Žiline: Edis.
Rajský, A. (2021). Filozofia výchovy. Vybrané state. Trnava: Pedagogická fakulta TU.
Slavík, M. et al. (2012). Vysokoškolská pedagogika. Pro odborné vzdělávání. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Šafránková, D. (2019). Pedagogika. Praha: Grada.
Vališová, A. & Kasíková, H. (eds.). (2011). Pedagogika pre učitele. Praha: Grada.
1. Vypracovanie úvahy/odbornej eseje - 40%.
2. Záverečný písomný test - 60%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Pedagogika, pojem a predmet pedagogiky, základné pedagogické kategórie. Vývin pedagogiky od antiky až po súčasnosť. Najvýznamnejší predstavitelia v dejinách pedagogiky. Vznik pedagogiky ako vedy. Sústava pedagogických vedných disciplín a ich charakteristika. Vzťah pedagogiky k iným vedám. Význam pedagogiky. Základné pedagogické kategórie. Proces výchovy. Vonkajšie a vnútorné stránky výchovy a vzdelávania. Výchovné ciele. Výchovné metódy a formy výchovy. Zložky výchovy. Pedagogické princípy a zásady.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Identifikovať rozdiel medzi socializáciou, výchovou a vzdelávaním v najvšeobecnejšej rovine. Stručne vyjadriť obsah základných pedagogických kategórií. Vymedziť edukačné prostriedky – hmotné a nehmotné slúžiace k dosiahnutiu cieľov vo výchove.
Zručnosti
Uviesť na konkrétnych príkladoch osobitosť poslania pedagogiky. Uviesť na konkrétnych príkladoch špecifickosť interdisciplinárneho prístupu v predmetných oblastiach pedagogiky a princípov tvorby edukačného prostredia.
Kompetencie
Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre štúdium následných pedagogických disciplín. Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre rozvoj osobnosti žiakov a rozvoj profesijných kompetencií učiteľov.
Získať vedomosti o látkach nachádzajúcich sa v potravinách, o ich význame a chemických premenách počas spracovania a skladovania.
1. Príbela A.: Analýza potravín, Vyd. STU Bratislava 1993
2. Takucsová M., Príbela A.: Chémia potravín, Vyd. STU Bratislava 1993
3. Smithers, G. W., Augustin, M. A.: Advances in Dairy Ingredients, Wiley-Blackwell 2013
4. Fenema, O. R.: Food chemistry, Marcel Dekker Inc. 1996
Aktívna účasť na seminároch, prezentácia záverečných prác na vybranú tému.
Dve zápočtové písomky, v polovici a na konci semestra, každá min. na 51%.
Výsledné hodnotenie A: 91-100b, B: 81-90b, C: 71-80b, D: 61-70b, E: 51-60b, FX: 0-50b.
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne alebo dištančne, s využitím nástroja MS Teams alebo BBB (BigBlueButton). Formu výučby upresní vyučujúci na začiatku semestra a priebežne ju aktualizuje.
Úvod do predmetu, história vied zaoberajúcich sa potravinami. Aminokyseliny, peptidová väzba, proteíny, ich štruktúra, výskyt a zloženie v potravinách. Zmeny počas spracovania a skladovania potravín. Tuky, lipidy, mastné kyseliny. Nasýtené, mononenasýtené, polynenasýtené MK. Lipidy, estery glcerolu, fosfolipidy, sprievodné látky lipidov. Chémia výroby a spracovania tukov a olejov. Reakcie prebiehajúce v potravinách. Sacharidy, klasifikácia, reakcie. Disacharidy. Polysacharidy. Ďalšie balastné polysacharidy. Metabolizmus glukózy, rovnováha hladiny glukózy. Voda, minerály a stopové prvky. Vitamíny rozpustné vo vode, vitamíny rozpustné v tukoch - štruktúra, vlastnosti, výskyt, reakcie. Antivitamíny. Uhľovodíky, alkoholy, karbonylové zlúčeniny, karboxylové kyseliny a ich estery v potravinách - štruktúra, vlastnosti, výskyt, reakcie. Triesloviny. Svetlo, oko, zrak, príčina farebnosti látok. Dôvody prifarbovania potravín. Farbivá prírodné - karotenoidy, betalaíny, antokyány, pyrolové farbivá. Farbivá umelé. Prirodzene toxické zložky potravín rastlinného a živočíšneho pôvodu. Cudzorodé látky - kontaminanty. Chlórované insekticídy, organofosfáty, karbamátové insekticídy, fungicídy, herbicídy, rodenticídy. Kontaminanty, toxíny vznikajúce v potravinách mikrobiálnou činnosťou. Chémia chutí a vôní, potravinárske aditíva, štruktúra a vlastnosti. Legislatíva.
Obsahové látky všetkých najdôležitejších skupín potravín. Aminokyseliny, proteíny, lipiy, sacharidy. Voda, minerály, stopové prvky, vitamíny. Uhľovodíky, triesloviny. Farbivá. Cudzorodé látky, toxické látky. Chemické reakcie prebiehajúce v potravinách.
Získať vedomosti o látkach nachádzajúcich sa v potravinách, o ich význame a chemických premenách počas spracovania a skladovania.
Dve zápočtové písomky, v polovici a na konci semestra, každá min. na 51%. Prezentácia záverečných prác na vybranú tému.
Atkinson, L.R., Atkinson C.R., L. Psychologie. Portál, 2003.
Hill, G. Moderní psychologie. Portál, 2004.
Kniha psychologie. Universum, 2014
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
1. Aktívna účasť na seminároch
2. Vypracovanie a prezentovanie PPT prezentácie na zadanú tému. Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
3. Vypracovanie eseje v rozsahu 4xA4 (normostrán). Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
Výsledné hodnotenie (známka) je súčtom bodov za prezentáciu a esej.
A 40b – 37b
B 36b – 33b
C 32b – 29b
D 28b – 25b
E 24b – 21b
FX 20b - 0b
Slovenský jazyk
Ako porozumieť ľudskému správaniu (prehľad základných prístupov v psychológii); Základný prehľad poznávacích procesov; Procesy učenia a ich využitie v praxi; Sociálne vplyvy, prosociálne a antisociálne správanie; Ako fungujú ľudské emócie a motivácie; Rozhodovanie – prečo a kedy riskujeme; Skúsenosti z detstva a ich vzťah k dospelosti; Abnormálne správanie, duševné poruchy a terapeutické prístupy
Sprostredkovať poslucháčom teoretické východiská a praktické ukážky psychologických aspektov v každodennom živote.
Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu sa jednotlivca vo vybraných každodenných situáciách ako je konflikt, skupinový vplyv, empatia, pomáhanie, agresia pod.
Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť psychologické mechanizmy, ktoré sa vyskytujú v každodenných situáciách.
Študent dokáže aplikovať základné psychologické poznanie voči sebe (sebaregulácia) ale aj v interakcii s inými (kooperácia).
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Poskytnúť základný pojmový aparát a prehľad zákonitostí v stavbe tela živočíchov na úrovni orgánov a orgánových sústav v ekologickom a fylogenetickom kontexte.
Beláková, A., 1998: Organológia. UK, Bratislava.
Holecová, M., Schlarmannová, J., Országhová, Z., Matejovičová, B., 2016: Anatómia a morfológia živočíchov. Univerzita Komenského v Bratislave, 418 s.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Mock, A., 2019: Úvod do porovnávacej morfológie živočíchov. ŠafarikPress, Košice. Elektronické učebné texty, voľne dostupné (https://unibook.upjs.sk/sk/prirodovedecka-fakulta/1278-uvod-do-porovnavacej-morfologie-zivocichov)
Roček, Zb., 2002: Obecná morfologie živočíchů. http//rocek.gli.cas.cz/Courses/courses.htm
Shubin, N. (2009) Ryba v nás. Cesta tři a půl miliardy let dlouhou historií lidského těla. (Orig. Your Inner Fish. Preklad: Z. Roček). Paseka, Praha, 294 s.
Absolvovanie cvičení a prednášok, vypracovanie originálnej kresby vybraných štruktúr živočíšneho tela či jeho derivátov, písomná skúška.
slovenský, český alebo anglický
Štúdium stavby tela živočíchov (podobne aj rastlín a človeka) je veľmi stará vedná disciplína, ktorá nahromadila obrovské množstvo detailných poznatkov. Ich porovnávanie nie je len spôsob, ako poznatky zoradiť do uceleného systému, ale hlavne cesta k hľadaniu všeobecných anatomických pravidiel, ktoré sú viazané na niektorú z vývojových línií živočíchov, alebo majú všeobecnú platnosť a odhaľujú mieru fylogenetickej príbuznosti živočíchov alebo naopak stupeň adaptácie na prostredie a spôsob života. Stručné zhrnutie fylogenézy stavebného plánu tela a orgánových sústav s využitím poznatkov klasickej aj modernej porovnávacej morfologickej vedy, podopreté poznatkami z embryológie i molekulových prístupov k štúdiu a interpretácii fenotypu sú obsahom tohto predmetu.
1. Základné pojmy morfológie živočíchov: ana- / homológia, homoplázia, konvergentný a divergentný vývoj, segmentácia, základná topografia tela živočícha (dorzálna/ventrálna strana a pod.), popisná, funkčná a porovnávacia morfológia, zárodočné tkanivá a ich význam pre pochopenie diferenciácie tkanív, orgánov a ich homologizáciu;
2. Tvar a symetria: tvar, funkcia a fylogenéza: základné typy súmerností a ich princípy, pohyb, prostredie; fylogenéza: Radiata a Bilateralia, Protostomia a Deuterostomia, diferenciácia hlavy, symetria a ekológia (druhotná strata či zmena symetrie);
3. Integument: povrch jednobunkovcov, jednovrstvová pokožka bezstavovcov a jej deriváty, kutikula článkonožcov, komplexná koža stavovcov (pokožka, zamša, podkožné tkanivo), dôležité deriváty: šupiny drsnokožcov a rýb, šupiny plazov, perie a srsť: typy, stavba, premeny, ďalšie deriváty kože cicavcov, kožné žľazy;
4. Oporná sústava: hlavné typy oporných systémov: jednobunkovce, spikuly hubiek, kožno-svalový vak, kutikula článkonožcov (usporiadanie), opora ostnatokožcov, chorda, endoskelet stavovcov – základné časti, žiabrové oblúky a ich premeny, lebka a jej pôvod, chrbtica – vznik a fylogenéza, pletence končatín; pancier korytnačiek; vývin chrupu stavovcov a modelová stavba chrupu cicavcov; stavba a funkcia;
5. Pohybová sústava: koevolúcia opornej a pohybovej funkcie, typy svalov, premeny priečnepruhovaného svalstva vo vývojovej skupine Bilateralia (červy, článkonožce, vodné strunovce, štvornohé stavovce), pohybové orgány: pohyb červov, stavba nohy hmyzu, končatiny na hlave článkonožcov (tykadlá, ústne orgány), krídla hmyzu, párové a nepárové plutvy stavovcov, noha suchozemského stavovca, krídlo vtáka a krídlo netopiera (základné veci: pôvod, modelová stavba, trendy a premeny), polydaktylia, oligodaktylia;
6. Tráviaca sústava: príjem potravy u bezstavovcov, základné typy tráviacich sústav, pôvod a premeny tráviacej rúry, endostyl, mikrofágne strunovce a prechod k makrofágii – morfologické zmeny, tráviaca sústava prežúvavcov;
7. Dýchacia sústava: čím dýchajú živočíchy vo vode a čím na vzduchu, žiabre červov, kôrovcov, stavovcov, pľúcne vaky pavúkovcov, vzdušnice; sekundárne adaptácie hmyzu na dýchanie pod vodou žiabre strunovcov – pôvod, umiestnenie, premeny, vnútorné a vonkajšie žiabre, pľúca – vznik a premeny, dýchanie integumentom, plynový mechúr – pôvod, tvar, funkcie, orgány prídatného dýchania rýb, vzdušné vaky vtákov, dýchacie cesty cicavcov;
8. Obehová sústava: gastrovaskulárna sústava, cievny system bezstavovcov – premeny, otvorený a uzavretý cievny system článkonožcov, fylogenéza srdca stavovcov, krvý obeh, lymfatický system;
9. Vylučovacia sústava: hlavné typy (podľa prostredia), protonefrídie, nefrídie, Malpighiho rúrky, obličky stavovcov a ich fylogenéza, močovo-pohlavný systém stavovcov;
10. Zmyslové orgány: pôvod a umiestnenie hlavných typov zmyslových orgánov, chemoreceptory – principálna stavba, umiestnenie u hlavných skupín živočíchov; mechanoreceptory, sluchové orgány – principiálne pojmy, stavba u bezstavovcov a stavovcov; rovnovážny organ a jeho premeny vo fylogenéze, typy a fylogenéza zrakových orgánov, elektrické orgány;
11. Nervová sústava: pôvod NS, difúzna a gangliová sústava, vznik mozgu bezstavovcov a stavovcov, nervová trubica a jej pôvod, periférny nervový system;
12. Endokrinná sústava: pôvod, topografia, tvar, hlavné žľazy bezstavovcov (najmä hmyzu) a stavovcov;
13. Pohlavná sústava: nepohlavné rozmnožovanie, pohlavné žľazy a prídatné orgány u hlavných kmeňov živočíchov, význam stavby kopulačných orgánov v taxonómii a systematike, sekundárne pohlavné znaky;
14. Ontogenéza (morfogenéza): zárodočné listy, ich pôvod a ich ďalší rozvoj (repetitórium); postembryonálny vývin: larvy, základné typy lariev bezstavovcov, larvy stavovcov, metamorfóza hmyzu a obojživelníkov, , význam štúdia lariev pre pochopenie fylogenézy, neoténia, priamy vývin, anamorfóza a epimorfóza v priamom vývine článkonožcov.
Predmet podáva teoretický výklad princípov vzniku tvaru, stavby a významu jednotlivých orgánových štruktúr živočíchov vo vzťahu k evolúcii základných stavebných plánov živočíšnych kmeňov, s cieľom uľahčiť chápanie hierarchie kritérií pri tvorbe zoologického systému.
30% hodnotenia získa študent prácou počas semestra (20% originálny projekt - kresba vybraných štruktúr živočíšneho tela, 10% - aktívna účasť na cvičeniach a prednáškach)
70% na záver v písomnej skúške.
Študent/študentka si osvojí základné poznatky o princípoch stavby živočíšneho tela od najjednoduchších prvoústovcov až po stavovce. Napriek obrovskej taxonomickej rozmanitosti živočíchov, ich telá možno interpretovať pomerne obmedzeným množstvom stavebných princípov, ktoré zodpovedajú systematickému postaveniu skúmaného živočícha a funkčným adaptáciám na prostredie a spôsob života. Predmet skúma stavbu tela na úrovni orgánov a orgánových sústav, uplatnením metódy porovnávania hľadá všeobecné princípy a aj osobitosti. Dôležité je aj oboznámenie sa s pojmovým aparátom, ktorý potom študent využije v spektre iných študijných predmetov.
Praktikum má oboznámiť študentov so základnými izolačnými a čistiacimi metódami používanými v syntetickom laboratóriu. Študent by mal zvládnuť základnú laboratórnu techniku a aplikovať teoretické vedomosti zo základného kurzu organickej chémie pri jednotlivých syntetických prácach.
1. Brutovská A.: Cvičenie z metód organickej chémie, Edičné stredisko RUPJŠ 1987.
2. Elečko P., Sališová M.: Cvičenie z organickej chémie, Vyd. UK Bratislava 1980
3. Kováč, Š akol. Organická chémia, Alfa Bratislava 1992.
4. Pracovný zošit http://kekule.science.upjs.sk/pochu.
5. Prednášky z organickej chémie.
Dve kontrolné písomné práce 2x25b, dvanásť protokolov 12x2b, laboratórna zručnosť 12x1b, kontrolné otázky 14b. Spolu 100b. Hodnotenie A: 91-100b, B: 81-90b, C: 71-80b, D: 61-70b, E: 51-60b, Fx: 0-50b.
100% účasť na praktických cvičeniach.
Dva písomné testy 2 x 25b (v rámci každého testu je potrebné získať minimálne 13 bodov), dvanásť protokolov 12 x 2b, laboratórna zručnosť 12 x 1b, kontrolné otázky 14b.
Spolu 100b.
Výsledné hodnotenie A: 91-100b, B: 81-90b, C: 71-80b, D: 61-70b, E: 51-60b, Fx: 0-50b.
SK - slovenský
Príprava, izolácia, purifikácia a identifikácia organických zlúčenín. Hlavný dôraz sa kladie na osvojenie si experimentálnej zručnosti pri uskutočňovaní organických reakcií, destilácii, extrakcii, kryštalizácii, sublimácii a tenkovrstvovej chromatografii.
1. Izolačné a čistiace metódy – kryštalizácia
2. Izolačné a čistiace metódy – destilácia
3. Príprava octanu etylového
4. Príprava kyseliny acetylsalicylovej
5. Príprava benzalanilínu
6. Spektrálne metódy v organickej chémii
7. Príprava acetofenónoxímu
8. Príprava kyseliny benzilovej
9. Príprava 4,5-difenylimidazolu
10. Izolácia kofeínu z čaju
11. Izolácia trimyristínu z muškátového orieška
Praktikum má oboznámiť študentov so základnými izolačnými a čistiacimi metódami používanými v syntetickom laboratóriu. Študent by mal zvládnuť základnú laboratórnu techniku a aplikovať teoretické vedomosti zo základného kurzu organickej chémie pri jednotlivých syntetických prácach.
Na základe priebežného hodnotenia
Babiaková, S. (2013). Autoevalvácia školy a učiteľa. Banská Bystrica: Belianum.
Gavora, P. et al. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského.
Gavora, P. (2006). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent.
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského.
Krejčová, L.,& Mertin, V. (2016). Metody a postupy poznávání žáka. Pedagogická diagnostika. Bratislava: Wolters Kluwer.
Švaříček, R., & Šeďová, K. (2014). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Zelinková, O. (2011). Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha: Portál.
1. Aplikácia vybraných diagnostických metód - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Prostriedky poznávania žiakov, exploračné a observačné diagnostické metódy. Tvorba a použitie validného škálového dotazníka na získavanie potrebných informácií o žiakoch. Možnosti využívania existujúcich – validných a reliabilných škálových dotazníkov v školskej praxi. Tvorba a použitie diagnostického rozhovoru. Tvorba a použitie sémantického diferenciálu – ako žiaci ponímajú edukačné pojmy a javy. Tvorba a použitie pozorovacieho hárku. Tvorba a použitie sociometrického dotazníka. Získavanie a zhromažďovanie informácií o žiakoch. Spôsoby vedenia záznamov o žiakoch. Diagnostické a autodiagnostické kompetencie učiteľa.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť a analyzovať základné diagnostické metódy pri poznávaní žiaka v edukácii. Aplikovať diagnostické metódy pri procese poznávania žiaka v edukácii. Zabezpečiť face validitu diagnostických nástrojov.
Brewer, M. B., & Hewstone, M. (2004). Emotion and motivation. Blackwell.
Deci, E., & Ryan, R. M. (2002). Handbook of self-determination research. Rochester.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Praha: Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Praha: Grada.
McAdams, D. P. (2002). The person. New York.
Seligman, M. E. P., & Csikszentmihalyi, M. (Eds.). (2000). Positive psychology [Special issue]. American Psychologist, 55(1).
Říčan, P. (2007). Psychologie náboženství a spirituality. Praha: Portál.
Slezáčková, A. (2012). Průvodce pozitivní psychologií. Praha: Grada.
Carr, A. (2022). Positive psychology: The science of wellbeing and human strengths (3rd ed.). Routledge.
Hodnotenie študijných výsledkov v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje formou priebežného
hodnotenia. Za aktívnu účasť na seminároch (povolené sú 2 absencie) – 20%; za prezentáciu v priebehu cvičení vo vopred pridelenom termíne – 30% a za vypracovanie a odovzdanie skupinovej ročníkovej metodickej príručky z pozitívnej psychológie – 50%.
Záverečné hodnotenie je nasledovné:
A: 100 – 90%
B: 89 – 80%
C: 79 – 70 %
D: 69 – 60 %
E: 59 – 50 %
FX: 49 a menej % nevyhovel a musí prepracovať zadanie z ktorého získal nízky počet bodov.
Slovenský jazyk
1. Rôzne pohľady na osobnú pohodu a šťastie v psychológii
2. Hlavné teoretické prístupy pozitívnej psychológie
3. Pozitívne emócie a pozitivita
4. Zmysluplnosť
5. Pozitívne medziľudské vzťahy
6. Post-traumatický rast
7. Nádej a optimizmus
8. Vďačnosť
9. Spiritualita ako rozmer osobnosti
10. Múdrosť
11. Pozitívne inštitúcie
12. Nové súčasné témy PP
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky o dôvodoch vzniku, východiskách a možnostiach aplikácie Pozitívnej psychológie ako novej a dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti psychológie. Oboznámia sa s výskumom v tejto oblasti a s rôznymi pohľadmi na osobnú pohodu, šťastie a zmysluplnosť v živote. Nadobudnú prehľad o hlavných teoretických prístupoch pozitívnej psychológie a ich využití v kontexte jednotlivca a spoločnosti, s dôrazom na ich aplikáciu v edukačnom prostredí.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť samostatne a kriticky spracovať aktuálne témy pozitívnej psychológie, ako sú pozitívne emócie, medziľudské vzťahy, nádej, optimizmus, vďačnosť a múdrosť. Naučia sa aplikovať poznatky pozitívnej psychológie pri tvorbe programov zameraných na podporu osobnej pohody a rozvoj pozitívnych vlastností, ktoré môžu byť využité v práci s deťmi a mládežou v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať princípy pozitívnej psychológie v edukačnom kontexte, napríklad pri podpore pozitívnych medziľudských vzťahov, rozvoji optimizmu a vďačnosti u žiakov. Budú pripravení zapojiť sa do tvorby a realizácie programov zameraných na podporu osobného rozvoja a duševnej pohody, čím prispejú k vytváraniu pozitívneho a podporného školského prostredia.
Prednášky z predmetu Psychológia pre medziodborové štúdium v aktuálnom AR
Plháková, A.: Učebnice obecné psychológie, Praha, 2003.
Atkinson R. et al.: Psychologie, Praha, 2003.
Výrost, J., Slaměník I.: sociální psychologie, Praha, 2008.
Čáp, J., Mareš, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2007.
Autorský kolektív. (2024). Veľké myšlienky: Psychológia (3rd ed., Petra Kýšková & Jana Viktoriuszová, Trans.). Lindeni. ISBN 978-80-566-4219-1
Myers, D. G., & DeWall, C. N. (2020). Psychology (13th ed.). Worth Publishers.
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
Hodnotenie:
Písomka - má hodnotu 100 bodov.
Hodnotenie bude udelené na základe celkového počtu získaných bodov. Minimálny počet bodov potrebných na absolvovanie predmetu je 56.
Stupnica hodnotenia:
A 89-100
B 83- 88
C 74- 82
D 65- 73
E 56- 64
Fx 0 -55
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín. Výučba predmetu je realizovaná prednáškovou formou spojená s interaktívnou diskusiou.
Osnova:
PREDMET ŠTÚDIA PSYCHOLÓGIE, HLAVNÉ SMERY V PSYCHOLÓGII
Vymedzenie predmetu štúdia psychológie. Základné pojmy všeobecnej psychológie, psychické procesy a stavy. Prehľad najvýznamnejších smerov v psychológii. Plháková: 15-53.
BIOLOGICKÉ ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE, SENZORICKÉ PROCESY
Neurón ako základná jednotka nervového systému, štruktúra nervového systému, endokrinný systém. Všeobecná charakteristika zmyslových orgánov a poznávacích procesov. Pozornosť. Atkinson: 32-61, Plháková: 100-158.
UČENIE
Geneticky naprogramované učenie: habituácia, senzibilizácia, imprinting, exploračné správanie. Klasické a operantné podmieňovanie. Plháková: 159-190.
SOCIÁLNE UČENIE A SOCIÁLNE POZNÁVANIE
Poznávanie sociálneho prostredia: poznávanie ľudí, poznávanie sociálnych situácií. Kategorizácia a stereotypizácia. Atribúcie, sociálne schémy, stereotypy, predsudky a diskriminácia. Výrost: 181-195
PAMAŤ A MYSLENIE
Modely pamäte: senzorická, krátkodobá, pracovná pamäť. Dlhodobá pamäť: explicitná a implicitná pamäť. Zabúdanie. Myšlienkové operácie. Usudzovanie a rozhodovanie. Riešenie problémov. Plháková: 193-229; 262-303.
AGRESIA, AGRESIVITA
Agresia, agresivita a príbuzné pojmy. Typy agresie. Teórie agresie. Situačné faktory agresie. Biologické faktory agresie. Osobné faktory agresie. Faktory sociálneho prostredia a agresia. Výrost: 267-281.
MALÉ SOCIÁLNE SKUPINY A SKUPINOVÉ VPLYVY
Čo sú malé sociálne skupiny? Skupinová štruktúra a kompozícia skupiny. Typy malých sociálnych skupín. Vývoj skupiny. Socializácia jedinca v skupine. Sociálna facilitácia. Sociálne zaháľanie. Deindividuácia. Skupinová polarizácia. Konformita. Výrost: 321-354.
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Prenatálne obdobie a vývin. Detstvo.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Dospievanie. Dospelosť a staroba .
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
KOMUNIKÁCIA
Základná charakteristika oblasti. Chápanie komunikácie v sociálnej psychológii. Druhy sociálnej komunikácie. Neverbálna komunikácia, jej špecifičnosť a druhy. Verbálna komunikácia. Výrost: 217-230.
OSOBNOSŤ
Osobnosť (Temperament. Typológie osobnosti. Prehľad základných teórií osobnosti.)
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (111-144)
STRES A ZDRAVIE
Osobnosť a zvládanie záťažových situácie. Sociálny kontext školy, výchovy a vzdelávania.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele 527-541)
Knowledge: Students will acquire basic knowledge in cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will understand the principles of psychological development and the specifics of various developmental stages, enabling them to better comprehend the behavior and needs of children and youth at different phases of their development.
Skills: Students will develop the ability to summarize, interpret, and apply fundamental concepts and processes from cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will learn to use this knowledge to analyze and address situations in pedagogical practice and to work with individuals and groups in school settings.
Competencies: After completing the course, students will be able to effectively apply psychological knowledge when working with children and youth, taking into account their developmental specifics and individual needs. They will be prepared to use psychological insights to support learning, motivation, and emotional development of students, contributing to the creation of a stimulating and supportive educational environment.
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti, ako aj zo sociálnej psychológie. Porozumejú zákonitostiam psychického vývinu a špecifikám jednotlivých vývinových období, čo im umožní lepšie pochopiť správanie a potreby detí a mládeže v rôznych fázach ich vývoja.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť zhrnúť, interpretovať a aplikovať základné pojmy a procesy z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti a sociálnej psychológie. Naučia sa tieto poznatky využívať pri analýze a riešení situácií v pedagogickej praxi, ako aj pri práci s jednotlivcami a skupinami v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať poznatky z psychológie pri práci s deťmi a mládežou, pričom zohľadnia ich vývinové špecifiká a individuálne potreby. Budú pripravení využívať psychologické poznatky na podporu učenia, motivácie a emocionálneho rozvoja žiakov, čím prispejú k vytváraniu podnetného a podporného edukačného prostredia.
Orosová, O. a kol. (2012). Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxi. Košice: UPJŠ.
Sloboda, Z., & Bukoski, J. (Eds.). (2006). Handbook of Drug Abuse Prevention: Theory, Science, and Practice. New York: Springer.
Domáce a zahraničné odborné časopisy.
Psychological, pedagogical-psychological, medical and legal-forensic aspects of substance use prevention
Prevention of substance use based on risk and resilience
Primary, secondary and tertiary prevention of substance use among university students
Universal, selective and indicated prevention of substance use among university students
Effective substance prevention strategies based on research data
Development of life skills of university students and self-reflection and peer support in the prevention of substance use
School substance use prevention programs
1. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na výcvikovej časti realizovanej v ÚVZ Danišovce (30b). 2. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na workshopoch (20b). Celkovo tak študenti môžu získať 50b za predmet a záverečné hodnotenie je nasledovné: 50 – 45: A;44 – 40: B; 39 – 35: C; 34 – 30: D; 29 – 25: E 24 a menej: FX. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
slovenský
Psychologické, pedagogicko-psychologické, medicínske a právno-kriminalistické aspekty prevencie užívania návykových látok
Na riziku a reziliencii založená prevencia užívania návykových látok
Primárna, sekundárna a terciárna prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Univerzálna, selektívna a indikovaná prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok založené na výskumných dátach
Rozvoj životných spôsobilostí vysokoškolákov a sebareflexia a rovesnícka podpora v prevencii užívania návykových látok
Školské programy prevencie užívania návykových látok
Študent rozumie zákonitostiam na výskumných dátach založenej prevencie rizikového správania, dokáže popísať a vysvetliť determinanty rizikového správania ako aj protektívne a rizikové faktory užívania návykových látok. Rozumie a adekvátne interpretuje teóriu vysvetľujúcu pozadie látkových aj nelátkových závislostí.
Študent ďalej dokáže uviesť a klasifikovať typy a formy prevencie, stratégie a prístupy v prevencii, dokáže rozoznať účinné stratégie od neúčinných.
Študent dokáže adekvátne interpretovať svoje skúsenosti s preventívnymi aktivitami v skupine a predpokladať ich pozitívny efekt ako aj obmedzenia a hrozby.
Predmet má charakter blokovej výučby. Termíny výučby sú vopred upresnené v rozvrhu.
Allen, L. (2020). The power of marketing you: The psychology of using self-confidence. Independently published. 2020.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie a odprezentovanie záverečných zadaní (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Čo je marketing? (Marketing – Mix)
Základy selfmarketingu (Osobné stanovisko je rozhodujúce, Vytýčenie cieľov, Správne využitie šance)
Ja a môj vplyv (Čo môžem ponúknuť? Čo má on/ona na rozdiel odo mňa? Ako ma vidia druhí? Schopnosť obhájiť vlastný názor, Pozitívne myslieť!, Vedieť preskúmať seba samého – aké možnosti mám k dispozícii?),
Kompetencia (Mať vlastný názor, Ako zniesť kritiku, Byť tímovým hráčom, Kompetencia v zamestnaní),
Upozorniť na seba (Hlas a výber slov, Aktívne na mítingoch, Úspešne sa prezentovať).
Vedomosti: Študent vie pochopiť a vysvetliť základné predpoklady dobrého selfmarketingu, pozná možnosti k správnej prezentácii vlastnej osoby a rozumie súvisiacim poznatkom a princípom z osobnostnej a komunikačnej oblasti.
Kompetencie: Študent dokáže porozumieť svojim kompetenciám, cieľom, tomu, ako svoje silné stránky zviditeľniť
Zurčnosti: študent dokáže aplikovať tieto vedomosti a sociálne a profesijne zručnosti v osobnej a profesnej sfére svojho života, čím sa zlepšia aj možnosti jeho uplatnenia na trhu práce.
Všeobecná chémia a anorganická chémia:
Vzťah medzi elektrónovou štruktúrou atómov a z nej vyplývajúcimi vlastnosťami prvkov a zlúčenín. Vzťah medzi charakterom chemickej väzby a vlastnosťami chemických zlúčenín. Teórie chemických väzieb. Medzimolekulové interakcie. Skupenské stavy látok. Prvky periodického systému po skupinách (18 skupín) - štruktúra atómov a z nej vyplývajúce vlastnosti, oxidačné stupne, reaktivita, zlúčeniny: hydridy, oxidy, halogenidy, kyseliny, soli, príprava a výroba prvkov. Prechodné kovy - elektrónové konfigurácie, typické oxidačné stupne, najbežnejšie zlúčeniny týchto prvkov, príprava resp. výroba.
Organická chémia:
Väzby v organických zlúčeninách. Typy reakcií organických zlúčenín, ich mechanizny, homolytické a heterolytické štiepenie väzieb, medziprodukty. Alkány, halogenácia, sulfochlorácia, nitrácia, chlorkarbonylácia, nitrozácia. Cykloalkány. Alkény, príprava, adícia halogénov, adícia halogénovodíkových kyselín, hydratácia - adícia vody, tvorba halogénhydrinov, adícia kyseliny sírovej, hydroxymerkurácia, hydroborácia, adícia organických kyselín, hydroxylácia alkénov, adícia karbénov na alkény, adičné radikálové reakcie, adícia alkoholov, adícia organokovových zlúčenín, oxidácia, epoxidácia, adícia ozónu, diény až polyény, Cykloalkény, polyény. Alkíny, príprava, adícia halogénov, adícia halogénovodíkových kyselín, hydratácia alkínov. Aromatické uhľovodíky, benzenoidné a nebenzenoidné. SE reakcie, halogenácia, nitrácia, sulfonácia, alkylácia, acylácia, orientujúci vplyv substituentov, AdR a SN reakcie, oxidácia. Halogénderiváty, mechanizmus SN1 a SN2, E1 a E2.
Hydroxyderiváty, príprava, vlastnosti, ich reakcie ako kyselín a zásad. Hydroperoxidy a peroxidy. Príprava, vlastnosti a ich reaktivita, substituované alkoholy a fenoly. Karbonylové zlúčeniny. Aldehydy a ketóny. Príprava, vlastnosti a reakcie karbonylových zlúčenín. Adícia vody, adícia HCN, adícia Grignardových činidiel, adícia amínov, adícia alkoholov, Wittigova reakcia, Aldolová kondenzácia, Claisenová kondenzácia, Cannizarová reakcia. Halogenácia aldehydov a ketónov do alfa-polohy, haloformová reakcia. Karboxylové kyseliny, funkčné deriváty karboxylových kyselín, substitučné deriváty karboxylových kyselín. Reakcie karboxylových kyselín a ich derivátov. Nukleofilné acylové substitúcie karboxylových kyselín.Heterocyklické zlúčeniny.
Fyzikálna chémia:
Základy termodynamiky, charakteristické termodynamické zmeny, reverzibilné a ireverzibilné procesy, definícia pojmov Q, W, U, H, S, G, A, chemický potenciály a vzájomné vzťahy medzi nimi. Termochémia, termochemické zákony, reakčné teplo, zlučovacie a spaľovacie teplo, závislosť reakčných tepiel na teplote. Fázové rovnováhy (Gibbsov fázový zákon, jedno-, dvoj- a trojzložkové sústavy, koligatívne vlastnosti). Chemická rovnováha, rozsah reakcie a stupeň premeny, Reakčná izoterma, izobara a izochora, vplyv teploty a tlaku na chemickú rovnováhu. Chemická kinetika - typy reakcií, rýchlosť, molekularita a poriadok reakcie, reakcie rôznych poriadkov. Galvanické články resp. elektrolýza (EMN, druhy elektród, Nernstova a Petersova rovnica, štandardné elektródové potenciály, rozkladné napätie. Silné a slabé elektrolyty - charakteristika. Elektrolytická disociácia, teórie kyselín a zásad, disociačné konštanty kyselín a zásad, tlmivé roztoky, hydrolýza.Vodivosť elektrolytov (merná a mólová vodivosť, Kohlrauschova rovnica) využitie vodivostných meraní).
Analytická chémia:
Odber a spracovanie vzoriek v analytickej chémii, základné pravidlá odberu vzoriek, príprava vzorky k analýze, typické postupy. Princípy kvalitatívnej analýzy. Rozdelenie analytických reakcií podľa selektivity – skupinové, selektívne a špecifické reakcie. Spôsoby delenia katiónov. Citlivosť analytických reakcií. Chemická rovnováha, typy chemických rovnováh využívaných v analytickej chémii – protolytické, oxidačno-redukčné, zrážacie a komplexotvorné reakcie a ich charakteristiky.
Gravimetria, princíp a využitie. Princíp odmernej analýzy, rozdelenie, štandardizácia, titračná krivka, indikácia ekvivalentného bodu, vyhodnotenie titrácie a využitie. Fyzikálno-chemické princípy najvýznamnejších inštrumentálnych analytických metód – elektroanalytických (potenciometria, polarografia, konduktometria), optických (atómové a molekulové spektrá - AES, AAS, UV, IR) a separačných (chromatografické, elektroforetické m.) a ich využitie v kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze.
Biochémia:
Proteíny – štruktúra, vlastnosti a metabolizmus. Štruktúra a metabolizmus aminokyselín.
Lipidy - štruktúra, metabolizmus a funkcie. Enzýmy, sacharidy a polysacharidy, nukleové kyseliny, biosyntéza proteínov. Získavanie a premena metabolickej energie v organizmoch.
Získanie požadovaného počtu kreditov v skladbe predpísanej študijným plánom.
SK - slovenský
Všeobecná chémia a anorganická chémia:
Vzťah medzi elektrónovou štruktúrou atómov a z nej vyplývajúcimi vlastnosťami prvkov a zlúčenín. Vzťah medzi charakterom chemickej väzby a vlastnosťami chemických zlúčenín. Teórie chemických väzieb. Medzimolekulové interakcie. Skupenské stavy látok. Prvky periodického systému po skupinách (18 skupín) - štruktúra atómov a z nej vyplývajúce vlastnosti, oxidačné stupne, reaktivita, zlúčeniny: hydridy, oxidy, halogenidy, kyseliny, soli, príprava a výroba prvkov. Prechodné kovy - elektrónové konfigurácie, typické oxidačné stupne, najbežnejšie zlúčeniny týchto prvkov, príprava resp. výroba.
Organická chémia
Väzby v organických zlúčeninách. Typy reakcií organických zlúčenín, ich mechanizny, homolytické a heterolytické štiepenie väzieb, medziprodukty. Alkány, halogenácia, sulfochlorácia, nitrácia, chlorkarbonylácia, nitrozácia. Cykloalkány. Alkény, príprava, adícia halogénov, adícia halogénovodíkových kyselín, hydratácia - adícia vody, tvorba halogénhydrinov, adícia kyseliny sírovej, hydroxymerkurácia, hydroborácia, adícia organických kyselín, hydroxylácia alkénov, adícia karbénov na alkény, adičné radikálové reakcie, adícia alkoholov, adícia organokovových zlúčenín, oxidácia, epoxidácia, adícia ozónu, diény až polyény, Cykloalkény, polyény.
Alkíny, príprava, adícia halogénov, adícia halogénovodíkových kyselín, hydratácia alkínov.
Aromatické uhľovodíky, benzenoidné a nebenzenoidné. SE reakcie, halogenácia, nitrácia, sulfonácia, alkylácia, acylácia, orientujúci vplyv substituentov, AdR a SN reakcie, oxidácia.
Halogénderiváty, mechanizmus SN1 a SN2, E1 a E2. Hydroxyderiváty, príprava, vlastnosti, ich reakcie ako kyselín a zásad. Hydroperoxidy a peroxidy. Príprava, vlastnosti a ich reaktivita, substituované alkoholy a fenoly. Karbonylové zlúčeniny. Aldehydy a ketóny. Príprava, vlastnosti a reakcie karbonylových zlúčenín. Adícia vody, adícia HCN, adícia Grignardových činidiel, adícia amínov, adícia alkoholov, Wittigova reakcia, Aldolová kondenzácia, Claisenová kondenzácia, Cannizarová reakcia. Halogenácia aldehydov a ketónov do alfa-polohy, haloformová reakcia. Karboxylové kyseliny, funkčné deriváty karboxylových kyselín, substitučné deriváty karboxylových kyselín. Reakcie karboxylových kyselín a ich derivátov. Nukleofilné acylové substitúcie karboxylových kyselín. Heterocyklické zlúčeniny.
Fyzikálna chémia:
Základy termodynamiky, charakteristické termodynamické zmeny, reverzibilné a ireverzibilné procesy, definícia pojmov Q, W, U, H, S, G, A, chemický potenciály a vzájomné vzťahy medzi nimi. Termochémia, termochemické zákony, reakčné teplo, zlučovacie a spaľovacie teplo, závislosť reakčných tepiel na teplote. Fázové rovnováhy (Gibbsov fázový zákon, jedno-, dvoj- a trojzložkové sústavy, koligatívne vlastnosti). Chemická rovnováha, rozsah reakcie a stupeň premeny, Reakčná izoterma, izobara a izochora, vplyv teploty a tlaku na chemickú rovnováhu. Chemická kinetika - typy reakcií, rýchlosť, molekularita a poriadok reakcie, reakcie rôznych poriadkov. Galvanické články resp. elektrolýza (EMN, druhy elektród, Nernstova a Petersova rovnica, štandardné elektródové potenciály, rozkladné napätie. Silné a slabé elektrolyty - charakteristika. Elektrolytická disociácia, teórie kyselín a zásad, disociačné konštanty kyselín a zásad, tlmivé roztoky, hydrolýza.Vodivosť elektrolytov (merná a mólová vodivosť, Kohlrauschova rovnica) využitie vodivostných meraní).
Analytická chémia:
Odber a spracovanie vzoriek v analytickej chémii, základné pravidlá odberu vzoriek, príprava vzorky k analýze, typické postupy. Princípy kvalitatívnej analýzy. Rozdelenie analytických reakcií podľa selektivity – skupinové, selektívne a špecifické reakcie. Spôsoby delenia katiónov. Citlivosť analytických reakcií. Chemická rovnováha, typy chemických rovnováh využívaných v analytickej chémii – protolytické, oxidačno-redukčné, zrážacie a komplexotvorné reakcie a ich charakteristiky.
Gravimetria, princíp a využitie. Princíp odmernej analýzy, rozdelenie, štandardizácia, titračná krivka, indikácia ekvivalentného bodu, vyhodnotenie titrácie a využitie. Fyzikálno-chemické princípy najvýznamnejších inštrumentálnych analytických metód – elektroanalytických (potenciometria, polarografia, konduktometria), optických (atómové a molekulové spektrá - AES, AAS, UV, IR) a separačných (chromatografické, elektroforetické m.) a ich využitie v kvalitatívnej a kvantitatívnej analýze.
Biochémia:
Proteíny – štruktúra, vlastnosti a metabolizmus. Štruktúra a metabolizmus aminokyselín.
Lipidy - štruktúra, metabolizmus a funkcie. Enzýmy, sacharidy a polysacharidy, nukleové kyseliny, biosyntéza proteínov. Získavanie a premena metabolickej energie v organizmoch.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Rozsah: 0/1
Semester: Letný
Kredity: 1
Hodnotenie: absolvoval
1. Organic chemistry, J. Clayden, N. Greeves Warren, S. Wothers, Oxford University Press, 2012, ISBN 978-0-19-92-7029-3.
2. Organická chemie, J. E. McMurry, Vysoké učení technické v Brne, 2007, VUTIUM, ISBN: 978-80-214-3291-8 (VUT v Brne).
3. Názvoslovie organických zlúčenín, Miroslava Martinková, Prírodovedecká fakulta, UPJŠ Košice, 2024, ISBN: 978-80-574-0282-4.
Práca na seminároch, riešenie príkladov. Písomné práce v 7. a 14. týždni. Každý test za 50b. Pre absolvovanie hodnotenia E je potrebné získať z každého testu 25.5 b. Skúška je formou testu. Test sa skladá zo 100 otázok za 100 bodov (69 teoretických otázok (každá za 1b a 62 vzorcov, každý vzorec za 0.5b ). Pre úspešnú skúšku je nutné získať minimálne 51 bodov. Výsledná známka sa vypočíta ako priemer hodnotenia písomiek na seminároch a samotnej skúšky. Test trvá 90 min. Percentuálne hodnotenie písomnej skúšky: 100-91% (A), 90-81% (B), 80-71% (C), 70-61% (D), 60-51% (E), 50% a menej FX.
slovenský
Väzby v organických zlúčeninách, teória molekulových orbitálov, hybridizácia, polarita väzby, polarizovateľnosť. Reakcie organických zlúčenín, mechanizny organických reakcií, homolytické a heterolytické štiepenie väzieb, medziprodukty. Alkány a cykloalkány, názvoslovie alkánov a cykloalkánov, fyzikálne vlastnosti alkánov a cykloalkánov, konformácia alkánov a cykloalkánov, reakcie alkánov: halogenácia, sulfochlorácia, nitrácia, chlorkarbonylácia. Alkény, názvoslovie alkénov, fyzikálne vlastnosti alkénov, geometrické izoméry alkénov, adičné elektrofilné reakcie alkénov: adícia halogénov, halogénovodíkových kyselín, adícia kyseliny sírovej, adícia vody, adícia alkoholov, hydroborácia; adičné radikálové reakcie. Alkíny, názvoslovie alkínov, fyzikálne vlastnosti alkínov, adičné elektrofilné reakcie: adícia halogénovodíkov, adícia halogénov, adícia vody, hydrogenácia, hydroborácia, adičné radikálové reakcie. Aromatické uhľovodíky, benzenoidné a nenenzenoidné uhľovodíky. Názvoslovie aromatických zlúčenín. Substitučné elektrofilné reakcie: halogenácia, nitrácia, sulfonácia, Friedel-Craftsova alkylácia, acylácia; orientujúci vplyv substituentov. Oxidácie a redukcie substituovaných benzénov. Halogénderiváty, názvoslovie halogénderivátov. Substitučné nukleofilné reakcie halogénderivátov, mechanizmus SN1 a SN2. Eliminačné reakcie, E1 a E2 reakcie. Hydroxyderiváty, alkoholy a fenoly. Názvoslovie hydroxyderivátov. Tautoméria. Reakcie hydroxyderivátov: nukleofilné substitúcie, eliminačné reakcie, oxidácie alkoholov. Príprava hydroxyderivátov. Dioly ich vlastnosti a reakcie. Dehydratácia diolov.
Karbonylové zlúčeníny, aldehydy a ketóny. Názvoslovie karbonylových zlúčenín. Adičné nukleofilné reakcie karbonylových zlúčenín: adícia amínov, vody, alkoholov, kyanidov, Wittigova reakcia. Reakcie α-vodíkov: alkylačné a halogenačné reakcie, aldolová a Claisenova reakcia. Karboxylové kyseliny a ich funkčné a substitučné deriváty. Vlastnosti karboxylových kyselín a ich derivátov. Názvoslovie karboxylových kyselín a ich derivátov. Príprava karboxylových kyselín a ich derivátov. Reakcie karboxylových kyselín a ich derivátov. Nitrily, názvoslovie a ich príprava.Amíny, názvoslovie, vlastnosti a príprava. Reakcie amínov. Sacharidy, klasifikácia sacharidov, názvoslovie sacharidov, konfigurácia.
Pracovné zaťaženie študentov je rozdelené medzi:
Priamu výučbu (prezenčne a dištančne cez LMS), ktorá tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta; Skupinovú prácu, (prezentácie) ktorá tvorí 75% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Individuálne konzultácie, ktoré tvoria 5% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Samoštúdium, ktoré tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Domáca a zahraničná časopisecká literatúra
Kudláčová, B.(2007) Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PdF TU
Zeus Leonardo (2010) Handbook of Cultural Politics and Education. Rotterdam, The Netherlands.
Hodnotenie vypracovaného zadania.
A ... 100,00% - 91,00%
B ... 90,99% - 81,00%
C ... 80,99% - 71,00%
D ... 70,99% - 61,00%
E ... 60,99% - 51,00%
FX ... 50,99% a menej
SJ
Postavenie, úloha a funkcie vzdelania v živote človeka a spoločnosti. Politické, sociálne a ekonomické ciele vzdelávania. Výchova, vzdelávanie a sociálne zmeny v kontexte globalizácie. Makrosociálne determinanty výchovy. Aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania v modernej výkonovej a demokratickej spoločnosti.
100 % záverečné hodnotenie
Cieľom a účelom výučby predmetu je sprostredkovanie vedomostí a podpora reflektovania problematiky výchovy a vzdelávania v kontexte spoločenských a politických zmien.
Ciele: Rozvoj poznania: Študent bude schopný poznať aktuálne teoretické východiská späté s procesom výchovy a vzdelávania v modernej demokratickej spoločnosti.
Rozvoj schopností a zručností: Študent bude schopný orientovať sa v spoločenskom a politickom priestore - politicky, právne, sociálne a kultúrne. Bude schopný hľadať alternatívy a riešenia k disfunkciám a zároveň využívať možnosti a cesty k ich implementácii.
Bakošová, Z. (2011). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: Univerzita Komenského.
Breaux, A. (2020). Rychlá pomoc pro učitele (60 řešení náročných situací). Praha: Portál.
Čapek, R., Šmejkal, J., Příkazská, I. (2018). Učitel a syndrom vyhoření. Praha: Raabe.
Gogová, A., Kročková.Š. & Kurincová,V. (1995). Sociológia výchovy. Nitra: Vysoká škola pedagogická.
Janderková, D. (2019). Rozvoj učitele a péče o sebe. Praha: Raabe.
Kovaříková, M. (2020). Krizové situace ve škole (Bezpečnostní problematika ve školní praxi). Praha: Grada.
Lauková, N. (2018). Konflikty v škole. Bratislava: Raabe.
Perhács, J. (ed.). (1999). Profesionalizácia vo výchove a vzdelávaní dospelých. Bratislava: Katedra andragogiky FF UK.
Perhács, J. (2010). Personalizačné a socializačné aspekty rozvoja osobnosti dospelých. Nitra: PF UKF.
Picek, J., Jursová, J., Picková, H., Rozkovcová , A., & Novotová, J. et al. (2020). Učitelské sbory základních škol a jejich sociální klima (Vícepřípadová studie učitelských sborů). Bratislava: Wolters Kluwer.
Porubská, G. & Perhács, J. (eds.) (2007). Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra: PF UKF.
Slavik, J. et al. (2020). Reflexe a hodnocení kvality výuky I. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni.
Zvírotský, M. (2020). Sebevýchova (Teorie a praxe pedagogického ovlivňování sebe sama). Praha: Grada.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 50%.
2. Príprava a realizácia simulačného vedenia svojpomocnej skupiny - 50%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika svojpomocných skupín. Funkcie svojpomocných skupín učiteľov. Výmena informácií a skúseností. Potreby svojpomocných skupín učiteľov. Rámcové podmienky pre optimálne fungovanie svojpomocnej skupiny učiteľov. Komunikácia v svojpomocnej skupine učiteľov. Rešpektovanie prežívania druhého, prijatie jeho jedinečnosti a porozumenie odlišným názorom. Spoločné hľadanie riešení problémov týkajúcich sa výchovného a vzdelávacieho procesu v školách.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Analyzovať a zhodnotiť činnosť svojpomocných skupín učiteľov na príslušnom type škole. Na základe vlastných skúseností s prípravou a simuláciou vedenia svojpomocných skupín učiteľov zhodnotiť prínos a postavenie svojpomocných skupín v edukačnej praxi.
Odporúčaná literatúra je špecifikovaná individuálne riešiteľom, resp. riešiteľským kolektívom po dohode s konzultantom alebo vedúcim práce.
Študentskú vedeckú konferenciu (ďalej len ŠVK) ako fakultné kolo súťaže o najlepšiu študentskú vedeckú a odbornú prácu vyhlasuje dekan fakulty. Na zapojenie do ŠVK je potrebná online registrácia a prihlásenie, odovzdanie elektronickej verzie abstraktu práce, odovzdanie elektronickej verzie práce, príprava prezentácie práce, vystúpenie na ŠVK s prezentáciou a diskusia študenta s odbornou porotou k téme práce.
Na ŠVK môže prihlásiť študent, alebo riešiteľský kolektív svoju prácu študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) iba do jednej z vyhlásených sekcií. Na ŠVK možno prihlásiť aj prácu, ktorá je ucelenou časťou bakalárskej alebo diplomovej práce alebo prácou v rámci študentských pomocných síl.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Podmienkou na udelenie hodnotenia je úspešná prezentácia a obhajoba práce v príslušnej sekcii riadenej komisiou vymenovanou dekanom fakulty. O pridelení kreditov za ŠVK rozhoduje komisia a svoje rozhodnutie uvádza v zápisnici z priebehu ŠVK.
1. Analýza stavu skúmanej problematiky.
2. Návrh a implementácia riešenia skúmaného problému.
3. Vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov.
4. Príprava anotácie práce.
5. Spracovanie práce ŠVOČ.
6. Príprava prezentácie výsledkov.
7. Prezentácia a obhajoba získaných výsledkov.
Študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie odborných vedomostí, zručností a spôsobilostí vedeckej práce, schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru, schopnosť prezentovať získané výsledky s využitím vhodných prezentačných metód a nástrojov a schopnosť aktívne participovať na odbornej diskusii.
Viesť študentov k vedeckej práci, písomnému spracovaniu výsledkov a ich predneseniu na Študentskej vedeckej konferencii.
Literatúra podľa riešenej problematiky.
Odprezentovať výsledky svojej práce na Študentskej vedeckej konferencii a zodpovedať na prípadné otázky členov komisie a ostatných prítomných.
SK - slovenský
Riešenie čiastkovej úlohy výskumného projektu, zapojenie študentov do vedeckej práce pod vedením pedagogických a vedeckých pracovníkov. Verejná prezentácia dosiahnutých výsledkov.
Študent získa kompetencie k samostatnej vedeckej práci v laboratóriu, k analýze a písomnému spracovaniu získaných výsledkov a poznatkov. Prezentáciou získaných výsledkov sa pripravuje na prezentovanie získaných výsledkov pri obhajobe bakalárskej práce a pred odbornou verejnosťou na vedeckých konferenciách.
.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - Veda, Bratislava 1991 a 1992.
Kaplan Z.: Klíč ke květeně České republiky, 2., prepr. vyd., - Academia, Praha, 2019.
Kubát K. (ed.): Klíč ke květeně České republiky. - Academia, Praha, 2002.
Marhold K. a Hindák F. (eds.): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non-vascular and vascular plants of Slovakia. - Veda, Bratislava 1998.
Krejča J. (ilustr.): Veľká kniha rastlín. - Bratislava (rôzne vydania, posledné 2021.
.
Podmienkou pre získanie hodnotenia z predmetu je 1. absolvovať 4 exkurzie (pondelok - štvrtok) do terénu počas Terénnych cvičení; 2. aktívne sa zúčastniť po-exkurzného spracovania rastlinného materiálu, jeho určovania a tvorby výstavky rastlín pre ich poznávanie; 3. Absolvovať v posledný deň cvičení individuálne poznávanie 10 rastlín, pričom študent musí získať aspoň 15 z možných 30 bodov v hodnotení (hodnotia sa vedecké názvy rodu, druhu a zaradenia do čeľade).
slovenský
.
Predmet sa vyučuje spravidla v 1. a 2. týždni po skončení letného semestra v danom akademickom roku. (V prípade pandémie covidu či iných vážnych okolností sa realizoval a môže byť realizovaný aj v mesiacoch letných prázdnin). Trvanie je 5 kalendárnych dní (spravidla pondelok - piatok) na území Slovenska, počas ktorých študenti absolvujú 4 celodenné exkurzie do terénu s vedúcim učiteľom, následné spracovanie rastlinného materiálu (určovanie, tvorba výstavky ca. 150 druhov rastlín z okolia). V piatom dni sú študenti testovaní z poznávania rastlín.
.
Študent získa základné návyky terénnej práce v botanike, spracovania rastlín po zbere pre ich ďalší výskum, ďalej prax v určovaní a poznávaní rastlín a je schopný identifikovať bežné druhy rastlín Slovenska a pozná aj niektoré vzácnejšie druhy, naučí sa všímať aj prostredie rastlín, v ktorom sa jednotlivé druhy vyskytujú a sú na toto prostredie viazané.
.
Bloková aktivita, 5 dní. Jednodenné exkurzie do prírody v okolí dohodnutého spoločného ubytovania.
Akákoľvek odborná literatúra (určovacie kľúče, atlasy živočíchov) na určovanie rôznych skupín bezstavovcov a stavovcov. Elektronické aplikácie na určovanie živočíchov z fotografií a hlasových nahrávok.
Podmienkou úspešného absolvovania terénnych cvičení zo zoológie je aktívna účasť na stanovených terénnych exkurziách, odovzdanie zbierky 10 správne určených druhov živočíchov alebo ich pobytových znakov, spracovanie zadanej úlohy a odprezentovanie výsledkov úlohy na záverečnej improvizovanej študentskej konferencii.
slovenský
Štúdium fauny priamo v teréne na rôznych habitatoch Slovenska; pozorovanie, zber, evidencia, konzervácia a determinácia. Poznávanie zástupcov fauny spojené so zásadami ochrany prírody.
Študenti si pozrú a prakticky vyskúšajú rôzne metódy zberu, odchytu a pozorovania rôznych skupín živočíchov v prírode. Vyskúšajú si určovanie živočíchov pomocou určovacích kľúčov. Vyskúšajú si spracovanie malého vedeckého projektu a odprezentovanie získaných výsledkov pred ostatnými účastníkmi kurzu.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20%)
2. Realizácia a prezentácia zadania zameraného na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencií potrebných v tímovej práci v pracovnom prostredí a prostredí školy. (80%)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, zvlášť sociálnej psychológie. Výučba je realizovaná kombináciou teoretických vstupov a zážitkových metód práce realizovaných interaktívnymi metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Ako funguje tímová spolupráca, Čo je to tím, rozvoj tímu (ako funguje tímová spolupráca, okrajové podmienky tímovej spolupráce, výhody a nevýhody tímovej spolupráce, vývoj tímu a uplatnenie tímovej práce, druhy tímov, význam tímovej práce v praxi, podstata fungujúceho tímu, tímová atmosféra, tímová komunikácia), úloha vedúceho tímu (rola vedúceho tímu, očakávania od vedúceho tímu, hodnotenie tímových výkonov (odmeňovanie podľa výsledkov, tímom podmienené motivačné systémy), podmienky úspešnej činnosti tímu, schéma tímu (skupinové normy, rozličné tímové úlohy, rozličné spôsoby správania sa v tíme, rola vykonávania úloh, údržbová rola, deštrukčná rola), rušivé faktory pri tímovej spolupráci (tímové konflikty a ich riešenie, interpersonálna interakcia).
Všetky tematické celky obsahovo a aplikačne obsahujú situácie a špecifiká tímovej práce v prostredí škôl so zameraním na učiteľa.
Vedomosti: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa tímovej spolupráce, porozumieť základným pravidlám a rolám v tímovej práci, porozumieť dynamike tímu a štádiám vývoja tímu. Získajú vedomosti z teórie tímovej práce, spôsobilosti a kompetencie spolupracovať a pracovať v tíme vrátane školských tímov.
Zručnosti: Študenti dokážu aplikovať poznatky do praxe, spolupracovať a zapojiť sa do tímovej práce zvlášť v školskom prostredí
Kompetencie: Študenti dokážu aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa.
Danek, J. (2011). Podstata a význam výchovy. Trnava : UCM.
Darák, M. et al. (2005). Kapitoly z teórie výchovy. Prešov: FHPV PU.
Gáliková-Tolnaiová, S. (2007). Problém výchovy na prahu 21. storočia. Bratislava : IRIS.
Janiš, K., Loudová, I. (2012). Vybraná témata z teorie výchovy : (studijní opora). Hradec Králové: Gaudeamus.
Jedlička, R. ed. (2014). Teorie výchovy – tradice, současnost, perspektivy. Praha: Karolinum.
Kyriacou, CH. (2005). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál.
Oberuč, J. a kol. (2019). Teória výchovy v procese výchovy a vzdelávania. Dubnica nad Váhom: DTI v Dubnici nad Váhom.
Pelikán, J. (2007). Hledání těžiště výchovy. Praha: Karolinum.
Strouhal, M. (2013). Teorie výchovy. K vybraným problémům a perspektivám jedné pedagogické disciplíny. Praha.
Višňovský, Ľ. (2002). Teória výchovy. (Vybrané kapitoly). Banská Bystrica: UMB.
Zelina, M. (2011). Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa: (metódy výchovy). Bratislava: IRIS.
Zelina, M. (2010). Teórie výchovy alebo Hľadanie dobra. Bratislava: SPN.
1. Vypracovanie projektu/bulletinu - 60%.
2. Prezentácia projektu/bulletinu - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Teória výchovy ako súčasť pedagogickej vedy. Predmet teórie výchovy. Antropologicko-axiologický model výchovy. Zložky výchovy. Tradičné metódy výchovy. Tvorivo-humanistický model výchovy. Výchovné inštitúcie. Výchova a sebavýchova.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vymedziť a definovať základné pojmy z teórie výchovy. Popísať antropologicko-axiologický model výchovy a zložky výchovy. Vymedziť tradičné a tvorivé metódy výchovy a aplikovať ich v praxi v rámci projektu.
Oboznámeie sa s problematikou environmentálnej chémie a základnými postupmi pri ochrane životného prostredia.
1. R.A. Bailey, H.M. Clark, J.P. Ferris, S. Krause, R.L. Strong : Chemistry of the Environment, Academic Press, San Diego 2002
2. G. Schwedt: The Essential Guide to Environmental Chemistry, Wiley and Sons, London 2001
3. R.N. Reeve, J.D. Barnes: General Environmental Chemistry, Wiley, London 1994
4. G. Burton, J. Holman, G. Pilling, D. Waddington: Chemical Storylines, Heinemann, Oxford, London 1994
5. Gary W. van Loon, Stephen J. Duffy : Environmental Chemistry - A Global Perspective, Oxford University Press, Oxford 2003
6. www stránky na internete
Študent musí absolvovať priebežné hodnotenie vo forme písomného testu a musí sa zúčastniť na laboratórnych cvičeniach. Priebežný písomný test (20 bodov) Na získanie hodnotenia A je potrebné získať aspoň 90% z celkového počtu bodov, na získanie hodnotenia B 80% z celkového počtu bodov, na získanie hodnotenia C 70% z celkového počtu bodov, na hodnotenie D najmenej 60% z celkového počtu bodov a na hodnotenie E najmenej 50% z celkového počtu bodov.
Priebežné hodnotenie formou testu. Aktívna účasť na cvičeniach - príprava semestrálnej práce. Záverečná skúška formou písomného testu.
slovenský
Vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu na Slovensku a v súlade s podmienkami Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach sa výuka a skúška môže realizovať aj dištančnou formou. Výuka sa bude realizovať formou on-line prednášok a konzulácií v systéme BigBlueButton. Písomná forma skúšky prebieha prostredníctvom aplikácie Google Formuláre. Študenti vypracúvajú odpovede na záverečný písomný test. Testové otázky sú zakaždým náhodne vygenerované. Záverečná ústna skúška je realizovaná prostredníctvom webináru v systéme BigBlueButton (https://bbb.science.upjs.sk/b) s online generovaním náhodných čísel otázok.
Problematika znečistenia životného prostredia z hľadiska chémie.
Zloženie a správanie sa atmosféry.
Energetická rovnováha na Zemi a klimatické zmeny.
Fotochémia - princípy. Fotochemické reakcie v atmosfére.
Ropa, uhľovodíky a uhlie (vlastnosti, zdroje a znečistenie ŽP).
Mydlá, polyméry a syntetické povrchovoaktívne látky.
Organické halogénderiváty a pesticídy.
Environmentálna chémia niektorých dôležitých prvkov (C, N, S, P, halogény, biologicky významné kovy...).
Environmentálna chémia vodnej sféry.
Vodné systémy , parametre, cykly a ich ochrana.
Zemská kôra (horniny, minerály, pôdy).
Prirodzená a umelá rádioaktivita a jej využitie.
Energia a jej zdroje (fosílne palivá, nukleárna, geotermálna, slnečná, veterná, vodná energia).
Tuhý odpad a recyklácia.
Oboznámeie sa s problematikou environmentálnej chémie a základnými postupmi pri ochrane životného prostredia. Diskutované budú hlavne aktuálne environmentálne problémy a možnosti ich riešenia z chemického hľadiska.
Záverečná skúška - písomný test. Záverečný písomný test (20 bodov) Na získanie hodnotenia A je potrebné získať aspoň 90% z celkového počtu bodov, na získanie hodnotenia B 80% z celkového počtu bodov, na získanie hodnotenia C 70% z celkového počtu bodov, na hodnotenie D najmenej 60% z celkového počtu bodov a na hodnotenie E najmenej 50% z celkového počtu bodov.
o
Bobák, M. a kol.: Botanika. Anatómia a morfológia rastlín. SPN, Bratislava, 1992;
Vinter V.: Rostliny pod mikroskopem. Základy anatómie cévnatých rostlin. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2009;
Lux, A. (ed.) Obrazový průvodce anatomíí rostlin, Academia, Praha, 2017.
1. Účasť na prednáškach nie je povinná.
2. Na cvičeniach je povinná 100% účasť. Maximálne tri ospravedlnené neúčasti je možné nahradiť po dohode s vyučujúcim (obyčajne v závere semestra).
3. Na cvičeniach študent nadobudne skúsenosti a poznatky o technikách a príprave mikroskopických natívnych preparátov rôzneho typu rastlinného materiálu a ich pozorovaní pomocou svetelného mikroskopu. Súčasťou jednej z tém na cvičeniach je povinná príprava krátkej prezentácie. Pred každým cvičením je študent preverený z prípravy na cvičenie krátkym testom.
4. V priebehu semestra, musia študenti absolvovať dva zápočtové písomné testy z odučených tém a ich hodnotenie musí byť lepšie ako 50%.
5. Úspešné absolvovanie ústnej skúšky.
Slovenský
Štruktúra, stavba a funkcia rastlinných buniek a pletív. Rastlinné orgány, ich stavba, funkcia, tvar a usporiadanie. Rozmnožovanie rastlín a základy embryológie. Základné poznatky a pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie vzťahu vnútornej stavby a funkcie orgánov a funkcie rastlinného organizmu ako celku. 1. Náplň predmetu Všeobecná botanika, významné evolučné adaptácie rastlín; 2. Cytológia rastlinnej bunky. Základné bunkové organely; 3. Plastidy, bunková stena; 4. Histológia, sústavy rastlinných pletív, meristematické pletivá; 5. Sústavy krycích a základných pletív; 6. Sústava vodivých pletív; 7. Rastlinné orgány, koreň; 8. Stonka; 9. List; 10. Kvet, Súkvetia; 11. Opelenie a oplodnenie rastlín; 12. Sexuálne a apomiktické rozmnožovanie rastlín. Semená a plody; 13. Rodozmena a životné cykly machorastov a cievnatých rastlín.
Predmet umožňuje porozumieť štruktúre a funkcii rastlinných buniek, tkanív a orgánov a zlepšiť schopnosť študenta opísať biologickú úlohu rastlín pre život na Zemi. Študenti nadobudnú zručnosti na prípravu natívnych mikroskopických preparátov, na prácu so svetelným mikroskopom a demonštráciu pozorovaných rastlinných štruktúr vo vzťahu k prednášaným teoretickým témam.
Získať všeobecné poznatky: A)o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E)Ekosystém a ochrany prírody
Odum, P. E., 1977: Základy ekologie. Academia, Praha.
Begon, M., Harper, J. L. a kol., 1997: Ekologie: jedinci, populace a spoločenstva. Univ. Palackého, Olomouc.
Hudec, I a Kováč, L., 2011. EKOlÓGIA I (Všeobecná ekológia). VŠ texty PriF UPJŠ, Košice:136 pp.
na základe záverečnej ústnej skúšky
slovenský
Základný kurz ekológie. Zaoberá sa ekologickými faktormi, vlastnosťami a vzťahmi populácií a spoločenstiev, štruktúrou a funkciou ekosystémov, tokom energie prirodzených a antropicky ovplyvnených ekosystémov.
Sylabus predmetu:
1. Terminológia zákadných ekologických pojmov. 2. Charakteristika základných ekologických faktorov prostredia (svetlo, teplo, voda). 3. Vzdušné prostredie (zloženie atmosféry, jej fyzikálne a chemické faktory; znečisťujúce faktory atmosféry; organizmy a ich adaptácie na vzdušné prostredie). 4. Vodné prostredie (vlastnosti vody; jej fyzikálne a chemické vlastnosti; plyny vo vode; znečisťujúce látky a faktory vody; eutrofizácia a saprobita; organizmy vo vzťahu k vodnému prostrediu). 5. Pôdne prostredie (fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy; humus; znečisťujúce látky; pôdne organizmy a ich adaptácie). 6. Populácia- štruktúra a populačná dynamika. 7. Spoločenstvá a biotop, klasifikácia. 8. Kvalitatívne a kvantitatívne ekologické parametre spoločenstiev. 9. Ekosystém (charakteristika). 10. Biómy (charakteristika). 11. Biodiverzita - faktory ovplyvňujúce biodiverzitu, vzťah počtu druhov k veľkosti plochy. 12. Ochrana biodiverzity.13. Biosferické cykly.
Získať všeobecné poznatky: A) o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E) Ekosystém a ochrany prírody
na základe písomnej skúšky
Získanie základných vedomostí o elektrónovej štruktúre atómov a molekúl, teóriách chemických väzieb a fyzikálnych a chemických vlastnostiach prvkov a zlúčenín ako aj ich periodicite.
1. Segľa P. a kol. Anorganická chémia (Základy anorganickej chémie), Slovenská chemická knižnica FCHPT v Bratislave, 2019.
2. Kohout J., Melník M.: Anorganická chémia 1, STU Bratislava 1997.
3. Gažo J. a kol.: Všeobecná a anorganická chémia, ALFA Bratislava 1981.
4. Boča R., Kohout J., Šima J.: Všeobecná chémia, STU Bratislava 1993.
4. Atkins P., Jones L.: Chemical Principles, 2nd ed., Freeman, New York 2002.
5. V. Zeleňák, Interný učebný text, PF UPJŠ Košice, 2020.
6. Dostupná literatúra v knižnici a študovni.
Test.
Písomný test v polovici a na konci semestra. Test sa považuje za úspešne absolvovaný, ak študent získa aspoň 51% bodov. Na testy nadväzuje ústna skúška v skúškovom období. Podmienkou pripustenia k ústnej skúške je úspešné absolvovanie aspoň jedného z dvoch testov počas semestra. Taktiež podmienkou pre účasť na ústnej skúške je úspešné absolvovanie predmetu Chemické výpočty. Očakávaná je aj povinná a aktívna účasť na seminároch.
SK - slovenský
1. Vedecká metodológia, hmota, čisté látky a zmesi, prvky a zlúčeniny, zákony chemických premien, energia, chemické vzorce a rovnice, hmotnosti (Ar, Mr), veličiny, jednotky SI.
2. Atóm: modely - Daltonov, Thomsonov, Rutherfordov, základy kvantovej teórie, atómová spektroskopia a Bohrov model atómu, kvantovomechanický model atómu: Heisenbergov princíp neurčitosti, vlnové rovnice, kvantové čísla, atómové orbitály, pravidlá pre výstavbu elektrónového obalu, stavy atómov, klasifikácie prvkov podľa elektrónovej konfigurácie.
3. Chemická periodicita, periodický zákon, Moseleyov zákon, periodicita atómových vlastností (r, I, A), periodicita vo fyzikálnych a chemických vlastnostiach.
4. Rádioaktivita: prirodzená, umelá, jadrové reakcie, chemické aplikácie rádioaktivity.
5. Základy chemickej termodynamiky (TD) I: 1. zákon TD, termochémia.
6. Chemická väzba:
- iónová: Kosselova teória, energia iónovej väzby, iónové polomery, deformácia a polarizačný účinok iónov
- kovalentná: - Lewisova teória, VBT (elektronegativita, prekryv orbitálov, hydridizácia, VSEPR), symetria, prvky symetrie, symetria orbitálov, teória MO (základy teórie MO; homonukleárne častice 1. a 2. periódy; jednoduché heteronukleárne častice), energia kovalentnej väzby,
- koordinačná (VBT, CFT),
- kovová,
- vodíkovým mostíkom,
- medzimolekulové sily.
7. Chemická štruktúra a fyzikálne vlastnosti látok: izoméria, dielektrické vlastnosti, polarita molekúl, dipólový moment, magnetické vlastnosti, optické vlastnosti.
8. Plyny: zákony ideálneho plynu, kineticko-molekulová teória plynov, reálne plyny.
9. Tuhé látky: kryštálová štruktúra, druhy kryštálových štruktúr (iónové, atómové, molekulové, vrstevnaté, kovové), polymorfia a izomorfia, poruchy v kryštálových štruktúrach a nestechiometrické zlúčeniny.
10. Kvapaliny a zmeny stavu: vlastnosti kvapalín; vyparovanie a kondenzácia, tuhnutie a topenie, sublimácia, teplotné krivky, princíp pohyblivej rovnováhy, fázové diagramy.
11. Roztoky: zloženie roztokov, rozpustnosť (mechanizmus rozpúšťania, nasýtené roztoky, rozpustnosť a teplota, kryštalizácia, rozpustnosť a tlak), koligatívne vlastnosti (zníženie tlaku nasýtenej pary, zvýšenie Tv, zníženie Tt, osmotický tlak) elektrolyty (silné, slabé), disociácia.
12. Rovnováha chemickej reakcie: homogénne rovnováhy, zákon chemickej rovnováhy, rovnováhy v roztokoch elektrolytov, heterogénne rovnováhy.
13. Základy chemickej TD II: 2. zákon TD, entrópia, Gibbsova energia a spontánnosť dejov, 3. zákon TD, TD a chemická rovnováha, Gibbsova energia a rovnovážna konštanta, závislosť k na T.
14. Chemická kinetika: reakčná rýchlosť, závislosť rýchlosti od koncentrácie látok, poriadok reakcie, reakcie rôznych poriadkov, vplyv teploty na rýchlosť, reakčný mechanizmus, zrážková teória, teória aktivovaného komplexu, katalýza, kinetika a rovnováha.
15. Typy chemických reakcií: klasifikácia chemických reakcií, acidobázické reakcie (Arrheniova, Brönstedtova, Lewisova, Pearsonova teória, autoprotolýza, ionizácia Brönstedtových kyselín a zásad, vytláčanie kyselín a zásad z ich solí, indikátory, tlmivé roztoky, solvolýza, hydrolýza), vylučovacie reakcie (súčin rozpustnosti), komplexotvorné reakcie, oxidačno-redukčné reakcie.
16. Elektrochémia: galvanické články, typy elektród, elektród. potenciály.
1. Vedecká metodológia, hmota, čisté látky a zmesi, prvky a zlúčeniny, zákony chemických premien, energia, chemické vzorce a rovnice, hmotnosti (Ar, Mr), veličiny, jednotky SI.
2. Atóm: modely - Daltonov, Thomsonov, Rutherfordov, základy kvantovej teórie, atómová spektroskopia a Bohrov model atómu, kvantovomechanický model atómu: Heisenbergov princíp neurčitosti, vlnové rovnice, kvantové čísla, atómové orbitály, pravidlá pre výstavbu elektrónového obalu, stavy atómov, klasifikácie prvkov podľa elektrónovej konfigurácie.
3. Chemická periodicita, periodický zákon, Moseleyov zákon, periodicita atómových vlastností (r, I, A), periodicita vo fyzikálnych a chemických vlastnostiach. Rádioaktivita: prirodzená, umelá, jadrové reakcie, chemické aplikácie rádioaktivity.
4. Základy chemickej termodynamiky (TD) I: 1. zákon TD, termochémia.
5. Chemická väzba:
- iónová: Kosselova teória, energia iónovej väzby, iónové polomery, deformácia a polarizačný účinok iónov
- kovalentná: - Lewisova teória, VBT (elektronegativita, prekryv orbitálov, hydridizácia, VSEPR), symetria, prvky symetrie, symetria orbitálov, teória MO (základy teórie MO; homonukleárne častice 1. a 2. periódy; jednoduché heteronukleárne častice), energia kovalentnej väzby,
- koordinačná (VBT, CFT),
- kovová,
- vodíkovým mostíkom,
- medzimolekulové sily.
6. Chemická štruktúra a fyzikálne vlastnosti látok: izoméria, dielektrické vlastnosti, polarita molekúl, dipólový moment, magnetické vlastnosti, optické vlastnosti.
Plyny: zákony ideálneho plynu, kineticko-molekulová teória plynov, reálne plyny.
7. Tuhé látky: kryštálová štruktúra, druhy kryštálových štruktúr (iónové, atómové, molekulové, vrstevnaté, kovové), polymorfia a izomorfia, poruchy v kryštálových štruktúrach a nestechiometrické zlúčeniny.
8. Kvapaliny a zmeny stavu: vlastnosti kvapalín; vyparovanie a kondenzácia, tuhnutie a topenie, sublimácia, teplotné krivky, princíp pohyblivej rovnováhy, fázové diagramy.
9. Roztoky: zloženie roztokov, rozpustnosť (mechanizmus rozpúšťania, nasýtené roztoky, rozpustnosť a teplota, kryštalizácia, rozpustnosť a tlak), koligatívne vlastnosti (zníženie tlaku nasýtenej pary, zvýšenie Tv, zníženie Tt, osmotický tlak) elektrolyty (silné, slabé), disociácia.
10. Rovnováha chemickej reakcie: homogénne rovnováhy, zákon chemickej rovnováhy, rovnováhy v roztokoch elektrolytov, heterogénne rovnováhy.
11. Základy chemickej TD II: 2. zákon TD, entrópia, Gibbsova energia a spontánnosť dejov, 3. zákon TD, TD a chemická rovnováha, Gibbsova energia a rovnovážna konštanta, závislosť k na T.
12. Chemická kinetika: reakčná rýchlosť, závislosť rýchlosti od koncentrácie látok, poriadok reakcie, reakcie rôznych poriadkov, vplyv teploty na rýchlosť, reakčný mechanizmus, zrážková teória, teória aktivovaného komplexu, katalýza, kinetika a rovnováha.
13. Typy chemických reakcií: klasifikácia chemických reakcií, acidobázické reakcie (Arrheniova, Brönstedtova, Lewisova, Pearsonova teória, autoprotolýza, ionizácia Brönstedtových kyselín a zásad, vytláčanie kyselín a zásad z ich solí, indikátory, tlmivé roztoky, solvolýza, hydrolýza), vylučovacie reakcie (súčin rozpustnosti), komplexotvorné reakcie, oxidačno-redukčné reakcie.
14. Elektrochémia: galvanické články, typy elektród, elektródové potenciály,
Získanie základných vedomostí o elektrónovej štruktúre atómov a molekúl, teóriách chemických väzieb a fyzikálnych a chemických vlastnostiach prvkov a zlúčenín ako aj ich periodicite.
Skúška.
ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Prel. K. Šprunk. Praha, Zvon 1994.
ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Prel. K. Šprunk. Praha, Portál 2004.
FÜRSTOVÁ, M. , TRINKS, J.: Filozofia. Prel. L. Kiczko a Z. Kiczková. Bratislava, SPN 1996.
KRATOCHVÍL, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii. Praha, Česká křesťanská akademie 1994.
KRATOCHVÍL, Z.: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha, Herrmann & synové 1995.
PALOUŠ, R.: Čas výchovy. Praha, SPN 1991.
PALOUŠ, R.: K filosofii výchovy (Východiská fundamentální agogiky). Praha, SPN 1991.
RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2009.
Predmet je ukončený záverečným hodnotením.
V priebehu semestra študent pracuje s odporúčanou literatúrou, počas seminára sa pripravuje na samostatné vystúpenie, na konci semestra vypracuje esej.
Na získanie hodnotenia A (výborne) musí získať najmenej 92%, na získanie hodnotenia B 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D 65%, na hodnotenie E najmenej 51%. Študent, ktorý získa menej ako 51% bude hodnotený stupňom FX.
Výsledné hodnotenie sa vypočíta ako priemer hodnotenia priebežnej práce počas seminárnych stretnutí a eseje, prípadne záverečnej písomky.
Problém „bežného“ rozumenia výchove a výchova ako filozofia.
Základné pojmy filozofie výchovy – filozofia (rozdiel medzi sofos (mudrc) a (phileo)sofos (filozof).
Porozumenie filozofii ako sofistike verzus Sokratovo techné maieutiké.
Základné pojmy filozofie výchovy – starostlivosť a kultúra (sofistické rozlíšenie na fysei a nomó – ich latinský preklad natura a cultura, „bežné“ rozumenie výchove cez školský systém ako dedičstvo sofistov-
Určenie filozofie ako starostlivosti o dušu, ktorá je prevádzaná mimo protikladu fysei a nomó (pohyb duše).
Pohyb duše v Platónskom porozumení (telo (sóma) ako väzenie, resp. náhrobný kameň duše (séma); rozdiel medzi sóma (telo) a sarx (mäso); sóma ako vonkajškovosť, t.j. neautentickosť života).
Platónove odkrytie pravdy (alétheia) ako vedenia (epistémé), ktoré nie je mnohoučenosťou.
Základné pojmy filozofie výchovy – zrejmosť (grécke enargeia a latinské evidentia), enargeia ako princíp paideia.
Základné pojmy filozofie výchovy – myseľ a vedomie.
Grécke predpoklady výchovy – schopnosť úcty, vzťahu a úžasu; cnosť, dobro a Erós; mýtus a logos; mienenie (mienka) a poznanie (epistémé); ľudská múdrosť a zodpovednosť; obec („spoločenskosť“ vzdelania); dospelosť; výchova a smrteľnosť.
Prvokresťanské motívy výchovy – nasledovanie Krista; znovuzrodenie, obrátenie, Boží obraz; výchova pre kráľovstvo Božie, agapé.
Premeny vzdelanosti – knižné vzdelanie; výklad textu a starostlivosť o reč; pamäť a učenie; matematika a logika; kumulatívne poňatie vzdelania; informácia a kvalifikácia.
Súčasné výzvy pre výchovu – hermeneutika; pluralitná ontológia; individualita a individuácia.
Absolvent predmetu dokáže:
- zadefinovať a samostatne interpretovať základné kultúrne predstavy, ktoré vytvárali vzdelanosť Európy,
- všímať si a rozumieť historickým spôsobom premýšľania fundujúcim európsku morálnu tradíciu,
- charakterizovať, klasifikovať a zdôvodniť jednotlivé výchovné teórie,
- vysvetliť historický kontext a genézu výchovných koncepcií,
- kriticky analyzovať získané poznatky, prehodnocovať ich a využívať v teórii a praxi,
- na základe kritickej analýzy odvodiť závery a odporúčania pre nové možnosti premýšľania.
Cieľom predmetu je oboznámiť so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
Buchar, J., 1983: Zoogeografie. SPN Praha
Darlington, P.J., 1998: Zoogeography: The geographical distribution of animals. Krieger, USA
Lomolino M.V., Brown J.H., Riddle B. R., 2005: Biogeography. Sinauer Associates, 1-845
Plesník, P., Zatkalík, F., 1996: Biogeografia. Vysokoškolské skriptá, PríFUK Bratislava
ÚBEV/ZO1/03
ÚBEV/VEK1/03
ÚBEV/ZOO1/03
aktívna účasť na seminároch
príprava prezentácie na zadanú tému
semestrálna písomná previerka
Aktívna účasť na seminároch.
Príprava prezentácie na zadanú tému.
Absolvovanie dvoch semestrálnych písomných previerok.
Ústna skúška.
slovenský
Prehľad o súčasnom chápaní zákonitostí rozšírenia živočíchov. Procesy, ovplyvňujúce rozšírenie druhov a ich vlastnosti. Integrácia poznatkov historickej a súčasnej ekológie, genetiky a fyziológie živočíchov. Interakcie živočíchov s procesmi v prostredí (kontinentálny drift, klíma) pri regulácii ich geografického rozšírenia. Opisné a analytické prístupy pri testovaní hypotéz a ilustrovanie aplikovanej povahy zoogeografie (napr. využitie existencie živočíšnych refúgií v ochrane prírody a pod.).
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
ústna skúška
Pochopiť základné črty fylogenézy a systému strunovcov (kmeň Chordata) s dôrazom na európsku faunu.
Gaisler, J., Zima, J., 2018: Zoologie obratlovců. 3. prepracované vydanie. Academia, Praha, 693 s.
Pough, F. H., Janis, Ch. M., Heiser, J. B., 2009: Vertebrate Life. 9th ed. Prentice Hall, Inc.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Evoluce, fylogeneze, systém. Academia, Praha.
Sigmund, L., Hanák, V., Pravda, O., 1992: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha.
Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 256 s.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomný test (2x).
slovenský
Prezentované sú aktuálne poznatky o histórii, fylogenéze, systéme, diverzite a rozšírení vyšších taxónov strunovcov, ich ekológii. Študent si osvojí aj praktické zručnosti s určovaním zástupcov stredoeurópskej vertebratofauny. 1. Úvod 2. Chordata, Protochordata 3. Verrtebrata úvod 4. Agnatha 5. Chondrichthyes6. Osteognathostomata7. Actinopterygii8. Sarcopterygii9. Tetrapoda10. Lissamphibia11. Reptilia12. Aves13. Mammalia
Pochopenie základných čŕt fylogenézy a systému strunovcov (Chordata) s dôrazom na vzťahy a na európsku faunu.
Ústna skúška.
Pochopiť základné črty fylogenézy a systému strunovcov (kmeň Chordata) s dôrazom na európsku faunu.
Gaisler, J., Zima, J., 2018: Zoologie obratlovců. 3. prepracované vydanie. Academia, Praha, 693 s.
Pough, F. H., Janis, Ch. M., Heiser, J. B., 2009: Vertebrate Life. 9th ed. Prentice Hall, Inc.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Evoluce, fylogeneze, systém. Academia, Praha.
Sigmund, L., Hanák, V., Pravda, O., 1992: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha.
Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 256 s.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Ústna skúška.
slovenský
Prezentované sú aktuálne poznatky o histórii, fylogenéze, systéme, diverzite a rozšírení vyšších taxónov strunovcov, ich ekológii. Študent si osvojí aj praktické zručnosti s určovaním zástupcov stredoeurópskej vertebratofauny.
1. Úvod
2. Chordata, Protochordata
3. Verrtebrata úvod
4. Agnatha
5. Chondrichthyes6. Osteognathostomata7. Actinopterygii8. Sarcopterygii9. Tetrapoda10. Lissamphibia11. Reptilia12. Aves13. Mammalia
Pochopenie základných čŕt fylogenézy a systému strunovcov (Chordata) s dôrazom na vzťahy a na európsku faunu.
Ústna skúška.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom poznatky a praktické zručnosti, aby boli schopní samostatne identifikovať, charakterizovať, vzájomne odlíšiť a zatriediť všetky bezchordáty (vrátane morských) do vyšších systematických kategórií po úroveň triedy, hmyz po úroveň radu. Aby vedeli čítať fylogramy vo vedeckej literatúre a z nich definovať fylogenetické vzťahy bezchordátov.
Panigaj, Ľ., Ľuptáčik, P. (2015): Zoológia bezchodátov. UPJŠ Košice
Brusca, R.C., Moore, W., Shuster, S.M. (2016): Inverterates (third edition). Sinauer Associates Massachusetts
Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
Vostal, Z., 1986 (1992): Zoológia bezchordátov. UPJŠ Košice
-prezentácie k prednáškam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
-prezentácie k cvičeniam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
1. Hospodársky významné skupiny živočíchov – veterinárni a medicínski škodcovia (príklady zástupcov), škodcovia potravín (príklady skupín) – adaptácie a predpoklady k takémuto spôsobu života.
2. Taxonómia kmeňa Arthropoda, znaky kmeňa, charakteristika podkmeňov, príklady zástupcov.
3. Mollusca ako príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenia sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický opis, spôsoby rozmnožovania, taxonómia skupiny.
4. Planktonické formy živočíchov, morfológia, bionómia, spôsoby rozmnožovania, príklady skupín (Rotifera, Branchiata ...).
5. Sekundárne vodné bezstavovce: príklady zástupcov (skupín) s uvedením znakov, ktoré svedčia o sekundárnom návrate do vodného prostredia. (napr. z mäkkýšov, hmyzu, pavúkovcov)
6. Základné pravidlá adaptácií živočíchov na parazitický spôsob života (ku akým zmenám v morfológii, anatómii, biológii dochádza). Hlavné parazitické skupiny (Platyhelminthes, Nematoda, Acanthocephala, Acari,...), ich zatriedenie v systéme, taxonómia.
7. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre morfológiu a biológiu živočíchov (napr. Chelicerata, Insecta, Crustacea, Mollusca, Cnidaria,...).
8. Fylogenetické postavenie prechodných, ťažko zaraditeľných skupín živočíchov (Tardigrada, Onychophora, Linguatulida, ...), charakteristika, príklady, znaky spoločné a odlišné od iných príbuzných skupín.
9. Hlavné znaky skupiny kmeňov Ecdysozoa, čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, základný systém.
10. Evolučné výhody zástupcov Hexapoda v suchozemských ekosystémoch, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu, taxonómia.
11. Morfologické, anatomické, porovnanie dvoch taxonomicky príbuzných skupín v kmeni Annelida – spoločné a rozdielne znaky.
12. Evolúcia nervovej sústavy u bezchordátov (porovnajte stavbu a fungovanie rôznych typov NS, zoraďte ich podľa stupňa vývoja (od najjednoduchších po najzložitejšie), príklady zástupcov).
13. Kritéria zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Radiata, Gastroneuralia, Spiralia, Trochozoa, Ecdysozoa ...).
14. Výhody a nevýhody sesilne žijúcich živočíchov, morfológia, spôsob rozmnožovania, zaradenie do systému, príklady skupín (Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Enteropneusta, Tunicata, Bivalvia, Cirripedia, ...).
Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na povinných cvičeniach, splnenie všetkých priebežných hodnotení počas cvičení a úspešné absolvovanie 3 priebežných testov z aktuálne prebratých tém na prednáškach.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov a poznávanie živočíchov podľa obrázka. Pre úspešné absolvovanie cvičení študenti musia získať aspoň 28 z maximálne 40 bodov.
Priebežné testy z prednášok budú písomné s využitím prostredia Moodle. Z priebežných testov nie sú opravné termíny. Za každý test študenti získajú body.
Záverečná známka z predmetu sa určí po sčítaní bodov z cvičení a bodov z testov, pričom body z cvičení tvoria 30 % a body z testov tvoria 70 % bodov zo záverečnej známky.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov (vedieť zadefinovať vybrané pojmy; zoznam je zverejnený na začiatku semestra), poznávanie živočíchov podľa obrázka (priradiť slovenské a vedecké rodové a druhové meno a zatriediť do triedy alebo radu; zoznam živočíchov je zverejnený na začiatku semestra, úlohou študentov je vyhľadať si k názvom správne obrázky živočíchov a naučiť sa pomenovať živočícha podľa obrázka). Z písomky a poznávania živočíchov majú študenti jeden opravný termín. Všetky priebežné hodnotenia sú bodované.
Okrem bodov z cvičení sa do výslednej známky z predmetu premietnu aj body získané za 3 priebežné testy z obsahu odprednášaných tém. Termíny testov budú zverejnené na prvej prednáške a tiež budú uvedené v Moodle kurze k predmetu. Taxonomické zatriedenie je potrebné pre testy ovládať po úroveň tried, pri hmyze do úrovne radov.
Sčítaním všetkých bodov za priebežné hodnotenie z cvičení a testov z odprednášaného učiva sa určí výsledná známka z predmetu.
Bodové hranice pre jednotlivé známky:
A - 100,0-93,0 bodov
B - 92,9-86,0 bodov
C - 85,9-79,0 bodov
D - 78,9-72,0 bodov
E - 71,9-65,0 bodov
FX - menej ako 65 bodov
slovenský; je výhodné rozumieť aj významu vedeckých mien v latinčine a gréčtine, ale to bude vysvetľované počas prednášok; pri štúdiu rozširujúcich vedeckých článkov je potrebná znalosť angličtiny.
V prípade potreby majú študenti možnosť konzultácií s prednášajúcim. Presný termín nie je stanovený. Konzultácie si treba individuálne dohodnúť s prednášajúcim na emailovej adrese peter.luptacik@upjs.sk.
1. Základy z histórie zoológie.
Systém, anatómia, morfológia, vývin, fylogenetické vzťahy a príkladové druhy vybraných skupín bezstavovcov:
2. Porifera, Cnidaria, Ctenophora
3. Platyhelminthes, Rotifera, Acantocephala
4. Entoprocta, Ectoprocta, Cycliophora
5. Mollusca, Annelida
6. Nematoda, Onychophora, Tardigrada
7. Arthropoda - Chelicerata
8. Arthropoda - Myriapoda
9. Arthropoda - Crustacea (Branchiata)
10. Arthropoda - Hexapoda / Entogantha
11. Arthropoda - Hexapoda / Insecta Heterometabola
12.Arthropoda - Hexapoda / Insecta Holometabola
13. Deusterostomia - Echinodermata
Študenti získajú poznatky o systematickom triedení a fylogenetických vzťahoch vyšších skupín bezchordátov, poznatky o ich morfológii, anatómii, spôsobe rozmnožovania, biológii a geografickom rozšírení.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom poznatky a praktické zručnosti, aby boli schopní samostatne identifikovať a zatriediť všetky bezchordáty (vrátane morských) do vyšších systematických kategórií aspoň po úroveň triedy. Poskytnúť študentom poznatky, aby vedeli porovnať a odlíšiť rôzne skupiny európskej fauny bezchordátov aspoň na úrovni radov. Aby vedeli čítať fylogramy a definovať fylogenetickú príbuznosť bezchordátov z literatúry.
Panigaj, Ľ., Ľuptáčik, P. (2015): Zoológia bezchodátov. UPJŠ Košice
Brusca, R.C., Moore, W., Shuster, S.M. (2016): Inverterates (third edition). Sinauer Associates Massachusetts
Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
Vostal, Z., 1986 (1992): Zoológia bezchordátov. UPJŠ Košice
-prezentácie k prednáškam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
-prezentácie k cvičeniam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
1. Hospodársky významné skupiny živočíchov – veterinárni a medicínski škodcovia (príklady zástupcov), škodcovia potravín (príklady skupín) – adaptácie a predpoklady k takémuto spôsobu života.
2. Taxonómia kmeňa Arthropoda, znaky kmeňa, charakteristika podkmeňov, príklady zástupcov.
3. Mollusca ako príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenia sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický opis, spôsoby rozmnožovania, taxonómia skupiny.
4. Planktonické formy živočíchov, morfológia, bionómia, spôsoby rozmnožovania, príklady skupín (Rotifera, Branchiata ...).
5. Sekundárne vodné bezstavovce: príklady zástupcov (skupín) s uvedením znakov, ktoré svedčia o sekundárnom návrate do vodného prostredia. (napr. z mäkkýšov, hmyzu, pavúkovcov)
6. Základné pravidlá adaptácií živočíchov na parazitický spôsob života (ku akým zmenám v morfológii, anatómii, biológii dochádza). Hlavné parazitické skupiny (Platyhelminthes, Nematoda, Acanthocephala, Acari,...), ich zatriedenie v systéme, taxonómia.
7. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre morfológiu a biológiu živočíchov (napr. Chelicerata, Insecta, Crustacea, Mollusca, Cnidaria,...).
8. Fylogenetické postavenie prechodných, ťažko zaraditeľných skupín živočíchov (Tardigrada, Onychophora, Linguatulida, ...), charakteristika, príklady, znaky spoločné a odlišné od iných príbuzných skupín.
9. Hlavné znaky skupiny kmeňov Ecdysozoa, čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, základný systém.
10. Evolučné výhody zástupcov Hexapoda v suchozemských ekosystémoch, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu, taxonómia.
11. Morfologické, anatomické, porovnanie dvoch taxonomicky príbuzných skupín v kmeni Annelida – spoločné a rozdielne znaky.
12. Evolúcia nervovej sústavy u bezchordátov (porovnajte stavbu a fungovanie rôznych typov NS, zoraďte ich podľa stupňa vývoja (od najjednoduchších po najzložitejšie), príklady zástupcov).
13. Kritéria zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Radiata, Gastroneuralia, Spiralia, Trochozoa, Ecdysozoa ...).
14. Výhody a nevýhody sesilne žijúcich živočíchov, morfológia, spôsob rozmnožovania, zaradenie do systému, príklady skupín (Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Enteropneusta, Tunicata, Bivalvia, Cirripedia, ...).
Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na povinných cvičeniach, splnenie všetkých priebežných hodnotení počas cvičení a úspešné absolvovanie záverečnej skúšky.
Po úspešnom absolvovaní cvičení študenti pokračujú na záverečnú skúšku, pričom si k nej prinášajú body z cvičení, ktoré tvoria 30 % záverečnej známky. Zo záverečnej ústnej skúšky študenti získajú 70 % bodov zo záverečnej známky.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov (vedieť zadefinovať vybrané pojmy; zoznam je zverejnený na začiatku semestra), poznávanie živočíchov podľa obrázka (priradiť vyobrazenému živočíchovi slovenské a vedecké rodové a druhové meno a zatriediť ho do triedy alebo radu; zoznam živočíchov je zverejnený na začiatku semestra, úlohou študentov je vyhľadať si k názvom správne obrázky živočíchov a naučiť sa pomenovať živočícha podľa obrázka). Z písomky a poznávania živočíchov majú študenti jeden opravný termín. Všetky priebežné hodnotenia sú bodované. Maximálny počet bodov z cvičení je 40, pričom pre úspešné absolvovanie cvičení musí študent získať aspoň 28 bodov.
Pokiaľ študenti získajú z priebežných hodnotení na cvičeniach menej ako 28 bodov, neabsolvovali cvičenia a musia si predmet zapísať opäť v ďalšom akademickom roku. Ak získajú študenti aspoň 28 bodov, úspešne absolvovali cvičenia a môžu sa prihlásiť na záverečnú skúšku, pričom si k nej prinášajú body z cvičení, ktoré tvoria 40 % záverečnej známky.
Skúška sa koná vždy ústne. Konkrétne termíny skúšok budú vypísané do AIS2 na konci semestra. Podrobnejšie informácie ku typom otázok na skúške sú zverejnené v Moodle kurze k predmetu. Zo skúšky študenti získajú 60 % bodov zo záverečnej známky.
Bodové hranice pre jednotlivé známky:
A - 100,0-93,0 bodov
B - 92,9-86,0 bodov
C - 85,9-79,0 bodov
D - 78,9-72,0 bodov
E - 71,9-65,0 bodov
FX - menej ako 65 bodov
slovenský; je výhodné rozumieť aj významu vedeckých mien v latinčine a gréčtine, ale to bude vysvetľované počas prednášok; pri štúdiu rozširujúcich vedeckých článkov je potrebná znalosť angličtiny.
V prípade potreby majú študenti možnosť konzultácií s prednášajúcim. Termín konzultácií nie je pevne stanovený. Konzultácie si treba individuálne dohodnúť na emailovej adrese prednášajúceho (peter.luptacik@upjs.sk).
1. Základy z histórie zoológie.
Systém, anatómia, morfológia, vývin, fylogenetické vzťahy a príkladové druhy vybraných skupín bezstavovcov:
2. Porifera, Cnidaria, Ctenophora
3. Platyhelminthes, Rotifera, Acantocephala
4. Entoprocta, Ectoprocta, Cycliophora
5. Mollusca, Annelida
6. Nematoda, Onychophora, Tardigrada
7. Arthropoda - Chelicerata
8. Arthropoda - Myriapoda
9. Arthropoda - Crustacea (Branchiata)
10. Arthropoda - Hexapoda / Entogantha
11. Arthropoda - Hexapoda / Insecta Heterometabola
12.Arthropoda - Hexapoda / Insecta Holometabola
13. Deusterostomia - Echinodermata
Študenti získajú poznatky o systematickom triedení a fylogenetických vzťahoch vyšších skupín bezchordátov, poznatky o ich morfológii, anatómii, spôsobe rozmnožovania, biológii a geografickom rozšírení.