1. GORNER, F.: Aplikovaná mikrobiológia požívatín. Malé centrum 2004
2. HUDECOVÁ, D.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 2002
Účasť na cvičeniach (najmenej 90%), záverečná skúška
slovenský
Využitie mikroorganizmov v priemyselných procesoch pre výrobu biochemikálií - výroba etanolu – piva, vína, výroba kyseliny octovej, acetónu, antibiotík. Bioreaktory, využitie kvasiniek v priemysle. Využitie rekombinantných DNA techník v priemysle. Kyselinu mliečnu produkujúce baktérie a ich využitie v potravinárskom priemysle – výroba syrov a kyslomliečnych výrobkov, probiotiká, mikrobiologická kontrola kvality potravín. Využitie mikroorganizmov pri ochrane životného prostredia – mikrobiológia čistenia odpadových vôd, bioremediácia, biopalivá, mikrobiológia bioplynových staníc.
Využitie mikroorganizmov v priemyselných procesoch, výroba biochemikálií, rekombinantné DNA techniky v priemysle. Kyselinu mliečnu produkujúce baktériách a ich využitie v potravinárskom priemysle. Mikrobiologická kvalita potravín. Využitie mikroorganizmov pri ochrane životného prostredia – čistenie odpadových vôd, bioremediácia, biopalivá, bioplyn.
Hodnote nie cvičení: 30%
Záverečná ústna skúška: 70%
Študenti získajú prehľad o využití mikroorganizmov v priemyselných procesoch pre výrobu biochemikálií a o využití rekombinantných DNA techník v priemysle. Ďalej získajú informácie o kyselinu mliečnu produkujúcich baktériách a ich využití v potravinárskom priemysle a o využití mikroorganizmov pri ochrane životného prostredia – čistenie odpadových vôd, bioremediácia, biopalivá.
Flóra Slovenska (jednotlivé zväzky)
Absolvovanie všetkých cvičení, absolvovanie exkurzie, poznávačka rastlín.
slovenský, anglický
1. Základné metódy terénnej práce I.
2. Základné metódy terénnej práce II.
3. Pracovanie s mapovými podkladmi, ortofotomapy.
4. Určovanie biotopov v praxi I.
5. Určovanie biotopov v praxi II.
6. Mapovanie v praxi I.
7. Mapovanie v praxi II.
8. Mapovanie v praxi III.
9. Aplikácia teoretických poznatkov v praxi
10. Určovanie podľa kľúčov vs. určovanie podľa atlasu (aplikácie) v praxi.
11. Základné metódy zberu a konzervácie rastlín v praxi. Základné metódy uchovania a transportu rastlinného materiálu v praxi.
12. Spracovanie terénnych údajov v praxi.
Po absolvovaní predmetu by sa mal študent vedieť orientovať v teréne a prakticky využiť a aplikovať dané poznatky a praktické metódy pri terénnych prácach. Dôraz sa kladie na správne určovanie biotopov, vyhľadávanie vybraných skupín rastlín v prírode, ich určovanie, zber a determináciu v praxi. Študenti sa oboznámia s flórou vybraného územia a praktickými ukážkami ochrany druhov, šírenia inváznych druhov a rôznymi botanickými problémami v prirodzených aj synantropných biotopoch.
Flóra Slovenska (jednotlivé zväzky)
1. Basic methods of field work I.
2. Basic methods of field work II.
3. Working with maps, orthophoto maps.
4. Determining habitats in practice I.
5. Determining biotopes in practice II.
6. Mapping in practice I.
7. Mapping in practice II.
8. Mapping in practice III.
9. Practical application of theoretical knowledge
10. Determination by keys vs. determination according to the atlas (application) in field
11. Basic methods of collection and conservation of plants. Basic methods of preserving and transporting plant material.
12. Field data processing in practice.
Absolvovanie všetkých cvičení, absolvovanie exkurzie, poznávačka rastlín.
Stručná osnova predmetu:
1. Základné metódy terénnej práce I.
2. Základné metódy terénnej práce II.
3. Pracovanie s mapovými podkladmi, ortofotomapy.
4. Určovanie biotopov v praxi I.
5. Určovanie biotopov v praxi II.
6. Mapovanie v praxi I.
7. Mapovanie v praxi II.
8. Mapovanie v praxi III.
9. Aplikácia teoretických poznatkov v praxi I.
10. Aplikácia teoretických poznatkov v praxi II.
9. Určovanie podľa kľúčov vs. určovanie podľa atlasu (aplikácie) v praxi.
10. Základné metódy zberu a konzervácie rastlín v praxi.
11. Základné metódy uchovania a transportu rastlinného materiálu v praxi.
12. Spracovanie terénnych údajov v praxi.
After completing the subject, the student should have some orientation skills in the field and practically apply the given knowledge and methods in field work. Emphasis is placed on the correct determination of biotopes, the search for selected groups of plants in nature, their determination, collection and determination in practice. Students will become familiar with the flora of the selected area and practical examples of species protection, the spread of invasive species and various botanical problems in natural and synanthropic habitats.
Po absolvovaní predmetu by sa mal študent vedieť orientovať v teréne a prakticky využiť a aplikovať dané poznatky a praktické metódy pri terénnych prácach. Dôraz sa kladie na správne určovanie biotopov, vyhľadávanie vybraných skupín rastlín v prírode, ich určovanie, zber a determináciu v praxi. Študenti sa oboznámia s flórou vybraného územia a praktickými ukážkami ochrany druhov, šírenia inváznych druhov a rôznymi botanickými problémami v prirodzených aj synantropných biotopoch.
1. História botaniky. Štruktúra botanických vied. Hlavné prístupy ku klasifikácii rastlín. Umelé systémy, prirodzené systémy. Fenetika. Kladistika. Taxonomické dôkazy - štruktúrne a biochemické znaky: anatómia a morfológia orgánov rastlín. Hlavné princípy botanickej nomenklatúry.
2. Molekulárne prístupy v systematike rastlín. Jadrový a plastidový genóm a využitie sekvenačných dát ich kódujúcich a nekódujúcich úsekov a fingerprinting techník v systematike rastlín. Evolučné procesy a molekulárne vzorce v rastlinách.
4. Zonobiómy, hlavné typy vegetácie, vzorce distribúcie rastlín
5. Porovnávanie cievnatých a bezcievnatých rastlín z pohľadu ekofyziológie. Adaptácie na environmentálny stres
6. Vplyv abiotických faktorov vonkajšieho prostredia na rastliny a adaptácie rastlín na prostredie
7. Ekológia rastlinného spoločenstva, životné formy rastlín, štruktúra a funkcie ekosystémov
8. Evolúcia rastlinnej diverzity. Speciácia primárna a sekundárna. Reprodukčné mechanizmy rastlín a ich evolučné dôsledky. Hybridizácia, polyploidia, introgresia. Vegetatívne rozmnožovanie rastlín. Apomixia.
9. Evolúcia diverzity bezcievnych zelených rastlín. Hlavné skupiny rias, machorastov.
10. Symbióza v ríši rastlín a húb, rastové formy a ekológia lišajníkov
11. Úloha fotobionta a mykobionta v lichenizme, sekundárny metabolizmus lišajníkov
12. Evolučné tendencie životného cyklu cievnatých rastlín. Sporofyt a gametofyt hlavných skupín výtrusných cievnatých rastlín. Diverzita výtrusných cievnatých rastlín v minulosti a v súčasnosti.
13. Opelenie a oplodnenie, embryo a endosperm nahosemenných a krytosemenných rastlín.
14. Vznik semenných rastlín ako významný fylogenetický jav, hlavné evolučné skupiny. Cykasy, ginkgá, ihličiny a gnetumy.
15. Vznik a rozvoj krytosemenných rastlín. Bazálne fylogenetické vetvy a rastliny jednoklíčnolistové.
16. Fylogenéza a diferenciácia pravých (trikolpátnych) krytosemenných rastlín. Hlavné evolučné vetvy a príklady konkrétnych skupín.
17. Príjem a transport látok v rastlinách. Mechanizmy príjmu, kanály, pumpy, transportery. Transport látok v xyléme a floéme. Vplyv prostredia (pôda, atmosféra) na príjem látok.
18. Fotosyntéza. Svetlo ako hnacia sila, absorpcia svetla. Rozklad vody, cyklický a necyklický transport elektrónov. Transport protónov a tvorba ATP.
19. Metabolická fáza fotosyntézy. Calvinov cyklus, príčiny vzniku fotorespirácie. Adaptácie C4 rastlín a CAM rastlín. Tvorba sacharózy a škrobu.
20. Lipidy. Chemická štruktúra lipidov. Syntéza mastných kyselín, kompletizácia štrukturálnych lipidov. Suberín, kutín. Polyacetylény a polyketidy. Mobilizácia lipidov.7
21. Metabolizmus dusíka. Význam azotrofných symbióz. Nitrogenáza. Príjem a redukcia dusičnanov. Asimilácia dusíka (GS, GOGAT, GDH, AS). Transport dusíka. Signalizačná funkcia dusíkatých látok (NO, NO3, Glu).
22. Dusíkaté sekundárne metabolity odvodené od aminokyselín. Proteinogénne a neproteinogénne aminokyseliny, amíny, glukosinoláty, deriváty purínu, alkaloidy. Základný mechanizmus biosyntézy a význam týchto látok.
23. Metabolizmus síry. Príjam a asimilácia síry. Metabolizmus Cysteínu a metionínu. Glutatión. Sekundárne metabolity s obsahom síry.
24. Terpény. Syntéza terpénov a ich rozdelenie. Funkcie terpénov v rastlinách a v ekologických vzťahoch.
25. Fenolové látky. Metabolity cesty kyseliny šikimovej. Všeobecná fenylpropanoidová dráha. Kumaríny, ligníny. Polyketid syntázy a ich význam pre tvobu komplexnýxh fenolov (kurkumíny, flavonoidy a podobne). Význam jednotlivých podskupín fenolových látok.
26. Katabolické procesy v rastlinách, dýchanie. Rozklad rastlinných sacharidov. Glykolýza, Pentózový cyklus. transport medziproduktov do mitochondrií, Citrátový cyklus. Mitochondriálne dýchanie, význam kyslíka pre dýchanie, tvorba ATP.
27. Fotoreceptory rastlín. Fytochrómy. Chemická štruktúra, mechanizmus pôsobenia, fyziologické účinky. Fototropíny, kryptochrómy, receptory UV-svetla.
28. Rast rastlín, životný cyklus rastlín. Rastové hormóny, percepcia a vedenie hormonálneho signálu. Štruktúra a účinky auxínov, giberelínov, cytokinínov, brassinosteroidov. Tropizmy nastie.
29. Kvitnutie rastlín. Indukcia kvitnutia, fotoperiodizmus, vývin kvetných orgánov.
30. Stresové hormóny, ich význam a účinok (Kyselina abscisová, etylén, strigolaktóny, kys. jasmonová, salicylová a iné).
31. Typy abiotického stresu rastlín. Mechanizmy a odpovede rastlín na abiotický stres
32. Typy biotického stresu rastlín. Odpovede a ochrana rastlín pred biotickým stresom.
odporúčaná literatúra:
Purvis: Lichens (2000)
Ahmadjian The lichens (1973)
Nash: Lichen Biology (2008)
Ranković: Lichen secondary metabolites (2019)
1. 100% účasť na cvičeniach z predmetu.
2. naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie lišajníkov, praktické využitie
3. zvládnuť a preukázať vedomosti získané počas cvičení z TLC, HPLC, NMR
4. vedieť zostaviť aparatúru potrebnú pre izoláciu látok (napr. sekundárne metabolity)
5. preukázať teoretické vedomosti z oblasti lichenológie formou ústnej skúšky
slovenský, anglický
1. úvod do štúdia lichenológie a pojmy
2. história od staroveku po súčasnosť
3. Symbióza a lichenizmus
4. úloha fotobionta a mykobionta v lichenizme
5. stielka lišajníkov, typy a subtypy
6. reprodukcia a rozmnožovanie
7. sekundárny metabolizmus lišajníkov a biosyntetické dráhy
8. biologická a ekologická úloha lišajníkov a ich sekundárnych metabolitov
9. extrakcia sekundárnych metabolitov lišajníkov
10. Metódy pre identifikáciu a delenie sekundárnych metabolitov: TLC (chromatografia na tenkej vrstve), stĺpcová chromatografia
11.Metódy na identifikáciu: HPLC (vysokoúčinnná kvapalinová chromatografia)
12.Metódy na identifikáciu: NMR (nukleárna magnetická rezonancia)
13. prezentácia výsledkov z praktickej časti
Po úspešnom absolvovanú predmetu by mal študent vedieť používať kľúč na určovanie nižších rastlín- lišajníkov, rozumieť a lepšie chápať význam symbióz a teda konkrétne lichenizmu, pochopiť význam fotobionta a mykobionta, vedieť rozoznať lišajník od ostatných nižších rastlín v prírode. Študent by mal pochopiť aký význam majú sekundárne metabolity lišajníkov, ako vznikajú a aké je ich využitie v praxi. V rámci praktickej časti by sa mal zvládnuť metódy pri izolácii a identifikácii sekundárnych metabolitov ako sú spot-test, TLC, HPLC. Tieto metódy sú spojené so základnými poznatkami z chémie ako prepočty, riedenia, príprava roztokov.
Cvrčková F. Úvod do praktické bioinformatiky. Česko: Academia, 2006. 148 s. ISBN 80-200-1360-1.
Brown, T. A. Genomes 3. 3rd ed. New York : Garland Science Publishing. 2007. 713 p. ISBN 0-8153-4138-5
Nei M, Kuma, S. Molecular Evolution and Phylogenetics. Oxford University Press. 2000. 333 p. ISBN 978-0195135855
Lemey P, Salemi M, Vandamme A-M. The Phylogenetic Handbook: A Practical Approach to Phylogenetic Analysis and Hypothesis Testing / Edition 2. Cambridge University Press. 2009. 750 p. ISBN 978-0521730716
Manuály pre prácu k použitému softvéru a online nástrojom
Účasť na prednáškach a cvičeniach (min 80%), vypracovanie priebežných zadaní, vypracovanie záverečného zadania
slovensky
Úvod do bioinformatiky - definícia a náplň predmetu, stručná história, prehľad základných nástrojov na spracovanie biologických dát.
Biologicky a biomedicínsky orientované databázy I. - vyhľadávanie a získavanie dát - PubMed, GenBank, SwissProt.
Biologicky a biomedicínsky orientované databázy II. - vyhľadávanie a získavanie dát - PDB, KEGG, OMIM, REBASE.
Sekvenčná analýza - formáty výstupných dát a práca s nimi, analýza sekvencií biopolymérov so zameraním na nukleové kyseliny - analýza chromatogramov, skladanie sekvencií, využitie nástrojov MEGA, Unipro UGENE, CAP3 server, zverejňovanie dát v GenBank databáze.
Párové porovnania sekvencií - lokálne porovnania, využitie nástrojov blastn, blastp, blastx pri analýze sekvencií nukleových kyselín a proteínov, nastavenie a vplyv parametrov, biologická významnosť získaných výsledkov.
Analýza sekvencií proteínov - identifikácia proteínových motívov a domén, využitie CDD a PFAM databázy.
Vyhľadávanie otvorených čítacích rámcov v sekvenciách nukleových kyselín - využitie rôznych nástrojov (ORFfinder, NEBcutter).
Restrikčná analýza - využitie rôznych nástrojov pre vyhľadávanie vhodných enzýmov pre restrikčnú analýzu (REBASE, NEBcutter) .
Návrhy a overovanie primérov pre PCR analýzu - vlastnosti primérov, využitie rôznych nástrojov (Primer3, Primer-BLAST).
Fylogenetická analýza - porovnania viacerých sekvencií s využitím nástrojov Clustal, MUSCLE, analýza evolučnej a fylogenetickej príbuznosti organizmov - tvorba a analýza fylogenetických stromov, využitie rôznych metód konštrukcie, biologická významnosť získaných výsledkov
Sekvenovanie novej generácie I. - stručný prehľad metód masívneho paralelného sekvenovania, výstupné formáty získaných dát, využitie unixových operačných systémov pri spracovaní dát.
Sekvenovanie novej generácie II. - spracovanie dát získaných z celogenomového sekvenovania, de novo sekvenovanie, mapovanie k referenčnej sekvencii.
Sekvenovanie novej generácie III. - spracovanie dát získaných s cieľom metagenomickej analýzy environmentálnych vzoriek
Molekulárna identifikácia organizmov - globálne porovnania sekvencií (EZ Taxon, UNITE database, BOLD system).
Úvod do Bioinformatiky, voľne prístupné biologicky a biomedicínsky orientované databázy, voľne dostupné bioinformatické nástroje. Analýza sekvencií biopolymérov - nukleové kyseliny a proteíny. Párové porovnania sekvencií, porovnania viacerých sekvencií, analýza evolučnej a fylogenetickej príbuznosti biopolymérov, tvorba a analýza fylogenetických stromov, molekulárna identifikácia organizmov.
Študenti získajú základné informácie o práci s biologickými databázami, získavaním a analýzou sekvenčných dát, bioinformatickými prístupmi na analýzu fylogenetickej príbuznosti, konštrukciou a interpretáciou fylogenetickách stromov a o metódach pre molekulárnu identifikáciu organizmov.
Studnička Miloslav, 1984: Masožravé rostliny, Academia, Praha
Studnička Miloslav, 2006: Masožravé rostliny - objekt badatelů, dobrodruhů a snílků, Academia, Praha
Aaron Ellison, Lubomír Adamec, 2017: Carnivorous plants: Physiology, Ecology and Evolution, Oxford
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach
2. Odovzdanie vypracovaných protokolov z cvičení tvorí 20% zo známky
3. Ústna skúška pozostáva z 1 hlavnej otázky a 4 doplnkových.
Slovenský, Anglický
1. Syndróm mäsožravosti -"definícia" MR;
2. Popis štruktúr a funkcií pascí
3. Tráviacie enzýmy mäsožravých rastlín
4. Prítomnosť mikroorganizmov pri mäsožravých rastlinách, listový dimorfizmus, parazitizmus;
5. Druhové bohatstvo, prehlaď čeľadí, rodov a druhov
6. Ekológia a biogeografia MR
7. Ekofyziológia vodných MR
8. Mäsožravé rastliny v ČR a SR;
9. Kultivácia MR, základné postupy
10. Aplikácia fyziologických poznatkov pri kultivácii;
11. Genetika a šľachtiteľstvo,
12. Súčasné trendy vo výskume mäsožravých rastlín
13. Zoznámenie sa zo zbierkou MR v skleníkoch Botanickej záhrady v Košiciach, demonštrácia pestovania a rozmnožovania MR
Študenti sa oboznámia s mäsožravými rastlinami, súčasnými poznatky a trendmi vo výskume týchto rastlín. Prednáška bude zahrňovať okruhy týkajúce sa fyziológie, ekológie, biogeografie, genetiky a systematického zaradenia MR. V rámci predmetu sa študenti prakticky zoznámia s kultiváciou MR v podmienkach in vitro.
Forma výučby: prednášky, cvičenia.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
týždenne: 2/1, za celé obdobie štúdia: 28/14.
Metóda štúdia: prezenčná.
1. Lack A. 2022. Plant Ecology and Conservation, CRC Press
2. Volis S. 2019. Plant Conservation, the role of habitat restoration. Cambridge University
Press
3. Walker, T. 2013. Plant Conservation: why it metters and how it works. Timber Press
absolvovanie cvičení, ústna skúška
slovenský, anglický
Prednášky:
1. Biodiverzita rastlín, centrá diverzity, alfa, beta, genetická a ekosystémová diverzita
2. Prečo je ochrana rastlín potrebná? Prístupy k ochrane; pasívna a aktívna ochrana
3. Hodnotenie rizika vyhynutia; rozdiely medzi globálnymi, regionálnymi a národnými prístupmi k ochrane rastlín, IUCN
4. Dohovor o biologickej diverzite (CBD), smernice a prístup HIPPO, Globálna stratégia ochrany rastlín
5. Ohrozenia rastlín a ekosystémov
6. Problém inváznych druhov
7. In situ ochrana
8. Ex situ ochrana
9. Biotechnické a biotechnologické prístupy v ochrane rastlín
10. Obnova ekosystémov
11. Genetická diverzita, genetická kontaminácia, ochranná genetika
12. Fyziológia ochrany rastlín
13. Ochrana diverzity rastlín a klimatická zmena
14. Úloha botanických záhrad, zbierok a genetických zdrojov v ochrane rastlín, vegetatívne a generatívne rozmnožovanie
Cvičenia:
Študenti sa oboznámia s množením vzácnych rastlín. Pripravia rôzne typy pestovateľských médií a založia nové axenické in vitro kultúry skúmaných druhov. Naučia sa správne vyberať a optimalizovať zloženie médií a podmienky rastu rastlín v laboratórnom prostredí. Oboznámia sa s metodikou hodnotenia IUCN kategórii ohrozenosti taxónov.
Študenti sa oboznámia s hodnotením ohrozenia rastlín. Budú pracovať s reálnymi údajmi o rastlinách a ich úlohou bude aplikovať pravidlá a kritériá IUCN na určenie stupňa ohrozenia jednotlivých druhov.
Forma výučby: prednáška, cvičenie.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
týždenný: 1/2, za obdobie štúdia: 14/28.
Metóda štúdia: prezenčná.
Počet ECTS kreditov: 4
Zar, J.H. 1996. Biostatistical analysis. 3rd ed. Prentice Hall.
Legendre, P. & L. Legendre. 1998. Numerical Ecology, 2nd English ed. Elsevier.
Borcard, D., Gillet, F. & P. Legendre. 2018. Numerical Ecology with R.
Ústna skúška, absolvovanie cvičení, vypracovanie semestrálneho zadania
slovenský, anglický
Prednášky:
1. Biometrické údaje a ich grafická prezentácia, dáta univariačnej štatistiky
2. Normalizácia a štandardizácia dát
3. Exploračná analýza dát
4. Základy univariačnej štatistiky, 1. časť
5. Základy univariačnej štatistiky, 2. časť
6. Biometrické údaje a grafická prezentácia, dáta multivariačnej štatistiky
7. Binárne, kvantitatívne a semikvantitatívne dáta v biometrike
8. Multivariačné zhlukovacie analýzy
9. Ordinačné analýzy multivariačných dát, metódy tvoriace hypotézy
10. Ordinačné analýzy multivariačných dát, metódy testujúce hypotézy
11. Úvod do spracovania biometrických dát v kontexte priestorovej rôznorodosti
12. Vybrané témy biometrického spracovania digitálnych obrazových dát
13. Úvod do spracovania chemometrických dát
14. Biometrika a Biodiverzita
Cvičenia:
Realizácia odprednášaných tém na príkladových datasetoch. Prostredie programu Past, R environment. Normalizácia a štandardizácia dát, logaritmická a Box-Cox transformácia, histogram, biplot, 3D plot, Radar plot, stĺpcový-krabicový-koláčový-jitter-violin graf, sumárna štatistika, testy normality a homoskedasticity, t test, F test, Mann-Whitney test, Kolmogorov-Smirnov test, jednofaktorová a dvojfaktorová ANOVA, Korelačná tabuľka, Heatmap, ANCOVA, kontingenčná tabuľka, zhlukovacie analýzy, K-means zhlukovanie, analýza hlavných komponent, kanonická korešpondenčná analýza, nemetrické multidimenzionálne škálovanie, lineárna diskriminačná analýza, redundančná analýza, MANOVA, jednofaktorová a dvojfaktorová PERMANOVA, lineárna regresia, Mantelov test, autokorelačná analýza, Thin-plate splines, eliptická fourierová analýza, alometrická analýza, Indikátory alfa a beta diverzity.
Predmet je orientovaný na praktické spracovanie biometrických údajov. Študentom má poskytnúť znalosť základných nástrojov pre spracovanie vlastných meraní pri spracovaní záverečných prác.
Osvojiť si teoretické základy genetiky a fyziológie rastlinných buniek a pletív v podmienkach in vitro a ich praktické aplikácie v biotechnológii rastlín. Nadobudnúť experimentálnu zručnosť v technikách rastlinných explantátov.
Abdin M.Z., Kiran U., Kamaluddin M., Ali A. (eds.): Plant Biotechnology: Principles and Applications. 2017, Springer Nature Singapore Pte Ltd., Singapore
Chawla H.S.: Introduction to Plant Biotechnology. 2009, third edition, Science Publisher, Enfield, USA
Periodiká a internetové zdroje
Aktívna účasť na cvičeniach, zvládnutie metodologických a metodických prístupov a protokolov.
Aktívna účasť na cvičeniach, zvládnutie metodologických a metodických prístupov a protokolov.
Ústna skúška.
slovenský a anglický
1. Definícia biotechnológie. História biotechnológie.
2. História rastlinnej biotechnológie.
3. Aseptické techniky.
4. Živné médiá a podmienky kultivácie.
5. Mikropropagácia. Pletivové a orgánové kultúry.
6. Kalus. Bunková suspenzná kultúra.
7. Protoplasty. Somatická hybridizácia.
8. Somatická embryogenéza. Organogenéza.
9. Somaklonálna variabilita.
10. Produkcia sekundárnych metabolitov. Bioreaktory. Biotransformácia. Imobilizácia.
11. Sekundárny metabolizmus rastlín. Elicítory. Elicitácia.
12. Genetická transformácia. Priame a nepriame metódy.
13. Mechanizmus transformácie pomocou baktérií rodu Agrobacterium. Gény na Ti a Ri plazmidoch.
14. Selekčné markery. Reportérové gény.
15. Uchovávanie genetických zdrojov. Génové banky. Metóda pomalého rastu.
16. Kryokonzervácia.
17. Metabolómové inžinierstvo. Úloha pletivovo a orgánovo špecifických promótorov.
18. Génové inžinierstvo. Rastliny tolerantné na biotické a abiotické stresy.
19. Biotechnologická alternatíva produkcie molekúl. Jedlé vakcíny. Plastómové inžinierstvo.
20. RNA interferencia. Využitie microRNAs v rastlinnej biotechnológii.
Definícia a história rastlinnej biotechnológie. Aseptické techniky, podmienky kultivácie explantátov. Mikropropagácia, typy explantátových kultúr využívaných v rastlinnej biotechnológii. Somatická hybridizácia a embryogenéza, priama a nepriama organogenéza. Somaklonálna variabilita. Sekundárny metabolizmus explantátových kultúr, bioreaktory, biotransformácia, imobilizácia a elicitácia. Genetická transformácia, priame a nepriame techniky transformácie rastlinných explantátov, Typy vektorov, promótorov, selekčných markerov a reportérových génov využívaných pri transformácii. Uchovávanie genetických zdrojov, génové banky. Kryokonzervácia a metóda pomalého rastu. Geneticky modifikované organizmy - metabolómové inžinierstvo, génové inžinierstvo, rastliny tolerantné na biotické a abiotické stresy, biotechnologická alternatíva produkcie molekúl, úloha pletivovo a orgánovo špecifických promótorov v GMO, plastómové inžinierstvo, jedlé vakcíny. RNA interferencia, využitie microRNAs v rastlinnej biotechnológii.
Osvojiť si teoretické základy genetiky a fyziológie rastlinných buniek a pletív v podmienkach in vitro a ich praktické aplikácie v biotechnológii rastlín. Nadobudnúť experimentálnu zručnosť v technikách rastlinných explantátov.
Ústna skúška.
Osvojiť si genetické javy na úrovni bunky s využitím najnovších poznatkov cytogenetiky. Detailnejšie sa oboznámiť s výsledkami a významom projektu HUGO – mapovania ľudského genómu.
Alberts, B., Heald, R., Hopkin, K., Johnson, A., Morgan, D., Roberts, K., & Walter, P. (2022). Essential Cell Biology (6. vydanie). W. W. Norton & Company. ISBN: 978-1-324-03343-1
Liehr, T. (2021). Cytogenomics. Elsevier, Academic Press. ISBN: 978-0-12-823579-9
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity Brno, Česká republika, 2009, 824 pp & 2017, 864 pp. Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Principles of Genetics. John Wiley and Sons, 5th edition 2009, 871 pp.
Vedecké periodiká
Internetové zdroje
ÚBEV/GE1/03
V prípade dištančnej formy - vypracovanie zadaní, ktoré zverejňuje vyučujúci v prostredí Moodle v e-kurze UBEV/Cytogenetika a karyológia.
V prípade prezenčnej formy vzdelávania sa vyžaduje aktívna účasť na cvičeniach
a vypracovanie laboratórnych protokolov.
testy, písomná skúška;
Cvičenia: v prípade dištančnej formy - vypracovanie zadaní, ktoré zverejňuje vyučujúci v prostredí Moodle v e-kurze UBEV/Cytogenetika a karyológia. V prípade prezenčnej formy vzdelávania sa vyžaduje aktívna účasť na cvičeniach a vypracovanie laboratórnych protokolov.
slovenský a anglický
1. Úvod do štúdia predmetu – od cytogenetiky k cytogenomike. Historické súvislosti a súčasné zameranie výskumu, hlavné oblasti cytogenetického výskumu – molekulárna cytogenetika, molekulárna genetika a genomika, epigenetika a epigenomika, nukleomika. (1h)
2. Metódy v cytogenetickom výskume. Základné cytogenetické metódy (karyotyp, prúžkovanie chromozómov), prietoková cytometria, metódy na báze PCR, hybridizačné metódy, spektrálny karyotyping. (1h)
3. Architektúra jadra. Funkčné aspekty štruktúry a organizácie chromatínu. Interfázové jadro. (2h)
4. Regulácia chromatínovej štruktúry. Epigenetické modifikácie, chromatínová štruktúra. Zmeny v metylačnom statuse a ľudské choroby. (2h)
5. Genóm a delenie buniek – zmeny organizácie chromatínu v priebehu bunkového cyklu – mitóza, meióza. (2h)
6. Poruchy BC vedúce ku chromozómovým aberáciám. (1h)
7. Ľudský genóm z pohľadu cytogenetiky. Najdôležitejšie poznatky. Repetitívne sekvencie v ľudskom genóme a ich pôvod. Hlavné skupiny transpozónov v ľudskom genóme. (2h)
8. Cytogenetika v biomedicínskom výskume a praxi. Numerické zmeny chromozómov a ich dôsledky. Cytogenetika nádorov. (1h)
Organizácia eukaryotického genómu v bunkovom jadre. Skelet jadra. Jadierko, skelet jadierka. Štruktúra chromatínu a jeho zmeny. Úrovne štruktúry organizácie DNA v jadre. Chromozómy. Bunkový cyklus. Genetická regulácia bunkového cyklu. HUGO - poznatky o ľudskom genóme a vzťahu k ostatným sekvenovaným genómom.
Osvojiť si genetické procesy na úrovni bunky s využitím najnovších poznatkov cytogenetiky. Detailnejšie sa oboznámiťs výsledkami a významom projektu HUGO – mapovania ľudského genómu.
písomná skúška
1. BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga. Praha: Grada. 167 s.
2. ČECHOVSKÁ, I., MILEROVÁ, H., NOVOTNÁ, V. Aqua-fitness. Praha: Grada. 136 s.
3. EVANS, M ., HUDSON, J., TUCKER, P. 2001. Umění harmonie: meditace, jóga, tai-či, strečink. 192 s.
4. JARKOVSKÁ, H., JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilováni s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. 209 s.
5. KOVAŘÍKOVÁ, K. 2017. Aerobik a fitness. Karolium, 130 s.
Ukončenie: Absolvovanie
Podmienky úspešného absolvovania
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- úspešné absolvovanie praktickej časti - aerobik, cvičenie vo vode, joga, pilates a iné.
Slovenský jazyk
1. Zásady cvičení - nízky aerobik, vysoký aerobik, základné kroky a cuing
2. Zásady cvičení aqua fitness
3. Zásady cvičení Pilates
4. Zdravotné cvičenia
5. Posilňovanie s vlastnou váhou, s náčiním.
6. Plávanie
7. Uvoľňovacie jogové cvičenia
8. Power joga
9. Jogová relaxácia
10. Záverečné hodnotenie
Študenti môžu využiť okolie na rôzne športy ponúkané danou destináciou – plávanie, rafting, volejbal, futbal, stolný tenis, tenis, resp. iné, predovšetkým vodné športy.
Obsahový štandard
Študent preukáže zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je obsahovo daný sylabom predmetu a povinnou literatúrou.
Výkonový štandard
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je po absolvovaní predmetu schopný:
- ovládať základné kroky aerobiku a základy zdravotných cvičení,
- neverbálne a verbálne komunikovať s klientmi počas cvičenia,
- organizovať a riadiť proces zameraný na oblasť pohybovej rekreácie vo voľnom čase.
Priblížiť problematiku časovej organizácie biologických procesov a jej význam v evolúcii organizmov.
J.C.Dunlap, J.J.Loros, P.J.DeCoursey: Chronobiology. Biological timekeeping. Sinauer Ass.,USA, 2004.
J.Kisková: Biologické rytmy živočíchov a človeka. Prešovská Univerzita, Prešov, 2015.
Aktívna účasť na praktických cvičeniach.
Absovovanie záverečnej ústnej skúšky.
slovenský
1.Časová štruktúra fyziologických premenných u živočíchov a človeka.
2. Prehľad histórie štúdia biologických rytmov.
3. Základné pojmy a rozdelenie biologických rytmov.
4. Genetická podstata a molekulárne mechanizmy biologických hodín u živočíchov.
5. Lokalizácia biologických hodín v bunke. Endogénna podstata biologických rytmov.
6. Multioscilátorový systém organizmu. Synchronizácia rytmov.
7. Modelové organizmy v chronobiológii.
8. Ultradiánne rytmy.
9. Cirkaannuálne (sezónne) rytmy.
10. Aplikácia princípov chronobiológie v medicíne.
11. Jet-lag syndróm. Poruchy cirkadiánneho rytmu.
12. Biologické rytmy a práca na smeny.
13. Význam biologických rytmov v evolúcii organizmov.
Priblížiť študentom problematiku časovej organizácie biologických procesov a jej význam v evolúcii organizmov. Pochopenie mechanizmov, vedúcim k adaptácii k pravidelne sa opakujúcfim zmenám prostredia s rôznou periodicitou, ako aj spolupôsobenia vonkajších a vnútorných faktorov pri riadení biologických rytmov.
Ústna skúška.
.
Benčať, F.: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pestovania. Bratislava, VEDA SAV, 1982
Benčať, T.: Dendrológia a ekológia drevín. Zvolen, Vydavateľstvo TU Zvolen, 2009
Blattný, T., Šťastný, T.: Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Bratislava, SVPL, 1959
Pagan, J: Lesnícka dendrológia. Zvolen, Vydavateľstvo TU Zvolen, 1997
Pagan, J., Randuška, D.: Atlas drevín 1. Bratislava, Obzor, 1987
Pagan, J., Randuška, D.: Atlas drevín 2. Bratislava, Obzor, 1988
.
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť poznávanie vybraných drevín a krov v ich rôznych fenologických fázach podľa významných určovacích znakov (púčiky, borka, tvar listov a kvetov, habitus dreviny) a niektorých druhovo špecifických znakov (korkové lišky, tŕne, výrazné ochlpenie, výrazná farba výhonkov v zimnom období, a pod.).
3. V rámci semenárstva lesných drevín je nutné zvládnuť poznávanie plodov a semien vybraných taxónov drevín.
slovenský
1. Základný pojmový aparát v rámci predmetu Dendrológia.
2. Individuálna premenlivosť drevín (formy morfologické, biochemické, biologické, technické).
3. Zemepisná premenlivosť drevín (klimatyp, edafotyp).
4. Individuálne ekologické nároky drevín so základným prehľadom taxónov (dreviny tienne a slnné, dreviny oceánskej a kontinentálnej klímy).
5. Zvláštne spoločenstvá drevín, ich charakteristika a druhový prehľad najvýznamnejších taxónov. Priekopnícke dreviny, dreviny melioračné, dreviny úžľabín a suťovísk, dreviny lesostepí, dreviny lužných lesov, dreviny rašelinísk a dreviny hornej hranice lesa.
6. Záchrana genofondu lesných drevín (jadrové a klonové semenné sady, výberové stromy a porasty).
7. Vybrané kapitoly zo semenárstva lesných drevín (vonkajšie a vnútorné činitele produkcie semien, spôsoby zberu a technológie spracovania osiva a jeho následného uskladnenia).
8. Vybrané kapitoly zo semenárstva lesných drevín (životnosť semena, krátkodobé a dlhodobé uskladnenie semien, klíčivosť a klíčenie, spôsoby predsejbovej prípravy semien).
9. Introdukcia drevín - definícia pojmu, fázy introdukcie. Výhody introdukcie a možné environmentálne riziká.
10. Invázne dreviny, prehľad a charakteristika najvýznamnejších taxónov. Ekologické, ekonomické a zdravotné dôsledky invázií.
11. Najvýznamnejšie dendrologické objekty na Slovensku (Arborétum Mlyňany, Arborétum Borová hora, Arborétum Kysihýbel, Zámocký park Topoľčianky).
12. Úvod do arboristiky, ochrany a starostlivosti o stromy rastúce mimo lesa.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších ihličnatých a listnatých domácich a introdukovaných drevín. V rámci letného semestra poznávanie drevín v zimnom období (v sterilnom stave), poznávanie špecifických znakov drevín (celkový habitus dreviny, púčiky, tŕne, špecifická farba pokožky konára, ochlpenie, korkové lišty, a pod.). V priebehu vegetačného obdobia tvar listov a kvetov.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o najvýznamnejších domácich a introdukovaných drevinách, ich vnútrodruhovej premenlivosti, ekologických nárokoch a možnom výskyte v rámci prirodzených rastlinných spoločenstiev. Naučiť študentov aplikovať tieto vedomosti priamo v praxi v rámci špecializovaných vedných odborov, buď v rámci akademických a vedeckých pracovísk, ale aj v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva, krajinárstva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
Uvedená v schválenom zadaní diplomovej práce.
Diplomová práca je výsledkom vlastnej tvorivej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský alebo anglický
Študent realizuje činnosti pod vedením vedúceho diplomovej práce. Výsledkom práce študenta má byť splnenie cieľov uvedených v schválenom zadaní diplomovej práce.
Diplomovou prácou študent preukáže zvládnutie rozšírenej teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich originálnym spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti diplomovej práce určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
.
Mayr, E.: Co je evoluce. Aktuální pohled na evoluční biologii. Academia Praha, 2009.
Flegr, J.: Evoluční biologie. Academia Praha 2005
Kejnovský, E., Hobza, R.: Evoluční genomika. (http://www.evolucnigenomika.cz/Skripta/Evolucni%20genomika%20skripta%202008.pdf) 2009
Futuyma, D.J.: Evolution. Sinauer Associates, Sunderland, 2005.
Briggs D., Walters S. M.: Proměnlivost a evoluce rostlin. Univerzita Palackého, Olomouc, 2001.
Dobzhansky T. et al.: Evolution. San Francisco 1977.
E.J.Larson : Evolúcia. Neobyčajná história jednej vedeckej teórie. Slovart, 2006.
.
.
Študent musí na písomnej skúške preukázať okrem vedomostí z oblasti evolučnej biológie znalosti analytického a syntetického myslenia pri riešení odpovedí na problémovo formulované otázky, pričom využíva poznatky z celého bakalárskeho a magisterského štúdia svojho odboru.
slovenský a anglický
1. Úvod do evolučnej biológie. Historický vývoj predstáv o evolúcii života. Dôkazy evolučnej teórie.
2. Vznik a evolúcia prvých foriem života na Zemi.
3. Teória prírodného výberu.
4. Molekulová evolúcia I: Evolučné procesy na úrovni génov. Molekulová evolúcia.
5. Molekulová evolúcia II: Evolučné procesy na úrovni druhov a populácií.
6. Molekulová evolúcia III: Evolúcia genetických systémov.
7. Reprodukčné stratégie rastlín, sexualita, asexualita a evolúcia.
8. Makroevolúcia a mikroevolúcia. Typy speciácie. Evolučné trendy zelených rastlín.
9. Extinkcie - smutná, ale prirodzená súčasť evolúcie.
10. Prehľad evolúcie živočíchov.
11. Pôvod a vývoj človeka I.
12. Pôvod a vývoj človeka II.
Absolvent predmetu získa prehľad o evolučných teóriách v minulosti a dnes a na základe najmodernejších vedeckých poznatkov o makro a mikroevolučných procesoch v živej prírode na rôznych úrovniach skúmania a poznania má byť schopný analytického riešenia vedeckých, ale aj filozofických otázok z oblasti evolučnej teórie. Je schopný argumentovať a kriticky hodnotiť odlišné názory na evolúciu a svoje vedomosti uplatniť v rôznom type pracovných úloh nielen v akademickom prostredí, ale aj v praxi, napr. v poľnohospodárstve, ekológii, v ochrane životného prostredia a podobne.
.
Objasniť vplyvy faktorov vonkajšieho prostredia a mechanizmy adaptácií na ich pôsobenie u živočíchov a človeka.
1. R. Petrásek a spol..: Fyziologie adaptací u živočíchů a člověka. Masarykova Univerzita Brno, 1992
2. Š. Paulov: Vplyv vonkajších faktorov na živé systémy. Univerzita Komenského Bratislava, 1981
3. Janský L.: Fyziologie adaptací. Academia Praha, 1979
4. E. Nečas a spol.: Obecná patologická fyziologie. Karlova Univerzita Praha, Karolinum, 2005
5. Kohút A., Mirossay L.: Všeobecná farmakológia. NOVAK Košice, 1994
6. A. Fargašová: Environmentálna toxikológia a všeobecná ekotoxikológia, Orman, 2008
7. Piantadosi C.A. Biology of Human Survival: Life and Death in Extreme Environments. Oxford Press 2003
8. Wilmer P and co.: Environmental Physiology of Animals. Blackwell Publishing Inc., 2004
9. Chown SL, Nicolson SW: Insect Physiological Ecology. Oxford University Press 2004
FZ1/03 resp. FZE1/03
-
-
Vypracovanie odborného referátu k zadanej téme.
slovenský a anglický
-
-
1. Náplň predmetu. Charakteristiky vonkajšieho prostredia. Faktory vonkajšieho prostredia, rozdelenie. Pôsobenie faktorov vonkajšieho prostredia v závislosti na čase. Reakcia, adaptácia, deformácia. Druhy adaptácií. Stresová reakcia, priebeh.
2. Patologická reakcia, patologický stav, choroba. Všeobecné príznaky chorobných procesov – bolesť, horúčka, zápal.
3. Starnutie, teórie starnutia, zmeny počas starnutia. Bunková smrť, smrť organizmu. Regulácia príjmu potravy. Kvalitatívna a kvantitatívna stránka zloženia potravy.
4. Adaptácie na znížený a zvýšený kalorický príjem a zmeny v zastúpení makronutrientov, vplyv časového faktora.
5. Termoregulácia, adaptácie na zvýšenú a zníženú teplotu. Hibernácia, diapauza.
6. Adaptácie na hypobariu a hyperbariu. Adaptácie na vodné prostredie a salinitu.
7. Vplyv preťaženia a mikrogravitácie na živočíšny a ľudský organizmus. Funkčné a metabolické zmeny počas kozmických letov. Akustické vlnenie, ultrazvuk, infrazvuk, vplyv na ľudský a živočíšny organizmus.
8. Elektromagnetické polia, rozdelenie. Účinky elektrického prúdu. Infračervené žiarenie, viditeľné svetlo, ultrafialové žiarenie, význam pre živé organizmy. Mikrovlnné žiarenie. Laserové žiarenie.
9. Ionizujúce žiarenie. Typy ionizujúceho žiarenia, zdroje. Účinky ionizujúceho žiarenia na živé systémy.
10. Xenobiotiká, biotransformácia xenobiotík. Vplyv chemických faktorov vo vzduchu, vode a pôde na živé organizmy.
11. Toxikománia – definícia, znaky, následky. Mechanizmus účinku drog. Účinky opioidov a látok s tlmivým účinkom na CNS – sedatív, hypnotík a alkoholu.
12. Účinky drog so stimulačným účinkom na CNS – amfetamínov, kokaínu, metylxantínov, nikotínu. Účinky halucinogénov a prchavých látok.
13. Karcinogenéza, chemické, fyzikálne a biologické karcinogény. Onkogény a tumorsupresorové gény. Možnosti prevencie rakovinových ochorení. Prióny.
Pochopenie základných mechanizmov adaptácií na environmentálne faktory u živočíchov a človeka.
písomná skúška
Breckle, S.-W. (2002). Walterova vegetácia zeme. Springer, 525
Schultze, E.D., Beck, E., Muller-Hohenstein, K. (2002). Ekológia rastlín. Springer, 702.
Gurevich,J., Scheiner, S., Fox, G. (2006). Ekológia rastlín, Sinauer Associated, Inc. Publishers, 522
Lambers, H., Chapin III, F.S., Pons, T.L. (1998). Rastlinná fyziológia rastlín. Springer, Berlin, 540
1. Účasť na seminároch (aj v prípade on-line výučby) Študenti sú povinní sa zúčastňovať seminárov. Príslušný učiteľ, ktorý vedie seminár ospravedlní odôvodnenú neúčasť študenta (práceneschopnosť, rodinné dôvody a pod.) maximálne na dvoch seminároch počas semestra bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhodobejšej odôvodnenej neúčasti (napríklad z dôvodu práceneschopnosti), určí príslušný učiteľ študentovi náhradnú formu zvládnutia vymeškanej matérie;
2. Preukázanie vedomosti a znalosti z oblasti ekológie získaných na prednáškach aj seminároch (určovanie morfologických a anatomických znakov súvisiacich s faktormi prostredia)
3. Preukázanie dostatočných zručností využívania metodík, ktoré sú súčasťou laboratórnych cvičení
4. Absolvovanie ústnej skúšky, ktorej súčasťou bude aj písomná časť formou krátkeho opisu ekologických vzťahov z uvedeného obrázka.
slovenský, anglický
1. Ekológia rastlín, predmet, prístupy a metodológia výskumu, autekológia, ekológia komunít
2. Faktorová ekológia I – rastliny a voda (sucho)
3. Faktorová ekológia II – rastliny a ovzdušie zahrňujúce vietor
4. Faktorová ekológia III – rastliny a svetlo
5. Faktorová ekológia IV – rastliny a pôda
6. Faktorová ekológia V – rastliny a interakcie s ostatnými organizmami
7. Zonobiómy na Zemi
8. tropické biómy
9. Subtropické biómy
10. Mierne podnebie, prímorské až kontinentálne biómy
11. boreálne a polárne biómy
12. vodné biómy
13. Rastliny súvisiace s antropogénnymi zmenami prostredia
Študent pochopí hlavné vzťahy rastlín s prostredím a inými organizmami. Bude schopný rozpoznať potreby rastlín, ako sa rastliny prispôsobujú prostrediu a iným organizmom. Na základe toho bude rozumieť distribučné a formatívne hodnoty biotických a abiotických ekologických podmienok, ako aj spájaniu rastlín do komplexných rastlinných spoločenstiev, čo taktiež súvisí s inými organizmami v ekosystémoch. Študent bude schopný rozpoznať hlavné biómy Zeme a problémy, s ktorými sa rastliny stretávajú, ako aj to, aké riešenia či mechanizmy vyvinuli na prežitie v takom prostredí. Nakoniec sa dozvie ako pôsobí meniace sa prostredie na rastlinné organizmy a rastlinné spoločenstvá.
1. BERTRAND, Jean-Claude, et al. (ed.). Environmental microbiology: fundamentals and applications. Dordrecht: Springer, 2015.
2. MITCHELL, Ralph; GU, Ji-Dong (ed.). Environmental microbiology. John Wiley & Sons, 2010.
3. HUDECOVÁ, D.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 2002.
4. SCHMIDT, Tom. Topics in ecological and environmental microbiology. Elsevier, 2012.
5. SIGEE, David. Freshwater microbiology: biodiversity and dynamic interactions of microorganisms in the aquatic environment. John Wiley & Sons, 2005.
6. VAN ELSAS, Jan Dirk, et al. Modern soil microbiology. CRC press, 2006.
Absolvovanie cvičení (najmenej 90%), záverečná ústna skúška
slovenský a anglický
Evolúcia a biodiverzita mikroorganizmov, metódy štúdia mikroorganizmov, biofilmy and mikrobiálne povlaky. Mikroorganizmy v životnom prostredí, mikrobiológia vody a mikrobiológia pôdy, mikroorganizmy v extrémnych prostrediach. Vplyv abiotických faktorov na mikroorganizmy. Biogeochemické cykly a zapojenie mikroorganizmov do týchto cyklov: cyklus uhlíka, vodíka, kyslíka, dusíka, síry, fosforu a železa. Interakcie mikroorganizmov s ostatnými organizmami – interakcie v tráviacom trakte, normálna a patologická mikroflóra človeka a živočíchov. Interakcie mikroorganizmov s rastlinami – mykoríza.
Evolúcia a biodiverzita mikroorganizmov, mikroorganizmy v životnom prostredí, vplyv abiotických faktorov na mikroorganizmy, biogeochemické cykly, interakcie mikroorganizmov s ostatnými organizmami
Hodnotenie cvičení: 30%
Záverečné hodnotenie: Ústna skúška – 70 %
Poskytnúť prehľad poznatkov o zapojení mikroorganizmov do procesov prebiehajúcich v biosfére a charakteristikách najčastejšie sa vyskytujúcich mikrobiálnych spoločenstiev a o interakciách mikroorganizmov s ostatnými organizmami.
Begon M., Harper J. L. & Townsend C. R. 1997: Ekologie jedinci, populace a spoločenstva. Vydavateľstvo univerzity Palackého, Olomouc, 949 pp.
Rockwood Larry L., 2006: Introduction to population ecology, 339 pp., Malden, Mass.: Blackwell
Tkadlec E., 2008: Populační ekologie, Struktura, růst a dynamika populací. Vydavateľstvo univerzity Palackého, Olomouc, 412 pp.
1. Demekológia, príbuzné vedné disciplíny, hlavné ciele populačnej ekológie, definície - populácia, metapopulácia, druh, rôzne koncepcie druhu, kryptické resp. sesterské druhy, izolačné mechanizmy, úvod do populačnej genetiky - tok génov, polymorfizmus, mikroevolúcia v populácii
2. Vplyv abiotických a biotických faktorov na populácie, využitie základných modelov, význam monitorovania populácie
3. Základné vlastnosti populácie: hustota (denzita, abundancia), teória početnosti druhov, príklady hustoty populácie, absolútna, relatívna hustota a ich metódy merania, analýza kľúčového faktoru univoltinných druhov hmyzu
4. Základné vlastnosti populácie: priestorová štruktúra (distribúcia), rozptyl (disperzia) – hlavné typy distribúcie, migrácie, translokácie, invázie, variabilita disperzie, význam ontogenézy pri disperzii, príklady
5. Základné vlastnosti populácie: veková skladba (etilita), populácia a jej reprezentatívna vzorka – základné metódy štúdia populácií
6. Lincoln Index, T – test
7. Dynamika populácie: natalita a mortalita – fekundita, fertilita, prežívanie, tabuľky prežívania pre kohorty, matematické definície populačného rastu (modely) a ich príklady, chorobnosť (morbidita),
8. Dynamika populácie : autoregulácia a kolísanie početnosti
9. Dynamika populácie: praktická regulácia početnosti populácie – regulácia škodcov, metapopulačná dynamika - využitie metapopulačného konceptu v ochrane prírody a managmente fragmentovanej krajiny
10. Vnútrodruhové interakcie –vplyvy vnútrodruhovej konkurencie na mortalitu, plodnosť a rast v závislosti na hustote populácie
11. Medzidruhové interakcie- prehľad medzipopulačných vzťahov
12. Životné stratégie populácií– „life history“, ontogenéza a plasticita fenotypov, interakcia genotyp –fenotyp
13. Koncepcia r/ K- stratégov- environmentálne a reprodukčné stratégie
Spôsob hodnotenia a skončenia štúdia predmetu: Skúška
Priebežné hodnotenie : aktívna (100%) účasť na seminároch a prednáškach, vypracovanie referátu na zadanú tému
Záverečné hodnotenie:
ústna skúška
1. Demekológia, príbuzné vedné disciplíny, hlavné ciele populačnej ekológie, definície - populácia, metapopulácia, druh, rôzne koncepcie druhu, kryptické resp. sesterské druhy, izolačné mechanizmy, úvod do populačnej genetiky - tok génov, polymorfizmus, mikroevolúcia v populácii
2. Vplyv abiotických a biotických faktorov na populácie, využitie základných modelov, význam monitorovania populácie
3. Základné vlastnosti populácie: hustota (denzita, abundancia), teória početnosti druhov, príklady hustoty populácie, absolútna, relatívna hustota a ich metódy merania, analýza kľúčového faktoru univoltinných druhov hmyzu
4. Základné vlastnosti populácie: priestorová štruktúra (distribúcia), rozptyl (disperzia) – hlavné typy distribúcie, migrácie, translokácie, invázie, variabilita disperzie, význam ontogenézy pri disperzii, príklady
5. Základné vlastnosti populácie: veková skladba (etilita), populácia a jej reprezentatívna vzorka – základné metódy štúdia populácií
6. Lincoln Index, T – test
7. Dynamika populácie: natalita a mortalita – fekundita, fertilita, prežívanie, tabuľky prežívania pre kohorty, matematické definície populačného rastu (modely) a ich príklady, chorobnosť (morbidita),
8. Dynamika populácie : autoregulácia a kolísanie početnosti
9. Dynamika populácie: praktická regulácia početnosti populácie – regulácia škodcov, metapopulačná dynamika - využitie metapopulačného konceptu v ochrane prírody a managmente fragmentovanej krajiny
10. Vnútrodruhové interakcie –vplyvy vnútrodruhovej konkurencie na mortalitu, plodnosť a rast v závislosti na hustote populácie
11. Medzidruhové interakcie- prehľad medzipopulačných vzťahov
12. Životné stratégie populácií– „life history“, ontogenéza a plasticita fenotypov, interakcia genotyp –fenotyp
13. Koncepcia r/ K- stratégov- environmentálne a reprodukčné stratégie
Predmet sa zaoberá štruktúrou a dynamikou populácií, vzájomnými interakciami medzi populáciami a faktormi prostredia. Viac detailne sa zameriava na vplyv vybraných populačných charakteristík, sú to hlavne hustota/abundancia, priestorová distribúcia/disperzia, natalita, mortalita, poukazuje na rastové modely v populácii a kolísania početnosti. Predmet zahrňuje základné modely, teórie a metódy štúdia populácií využiteľné v praxi v rôznych ekosystémoch.
.
Erdelská O., Švubová R., Mártonfiová L., Lux A. (2017): Embryológia krytosemenných rastlín. Veda, Bratislava
Richards, A. J. (1997): Plant Breeding Systems. Chapman & Hall, London
.
.
.
1. Absolvovanie cvičení z predmetu – práca s trvalými preparátmi, práca s živým materiálom, zakreslenie študovaných javov a ich opis
2. Skúška z predmetu
slovenský
Slovak
.
1. Embryológia ako vedná disciplína
2. Reprodukčné stratégie
3. Samičí gametofyt
4. Samčí gametofyt
5. Opelenie, progamogenetická fáza oplodňovacieho procesu
6. Oplodnenie, gamogenetická a postgamogenetická fáza, inkompatibility
7. Embryo, všeobecné znaky a vývin
8. Embryo jedno- a dvojklíčnolistových rastlín
9. Endosperm
10. Apomixia
11. Semeno, klíčenie semien
12. Embryológia nahosemenných rastlín
Študent pozná základné spôsoby rozmnožovania a základné reprodukčné stratégie krytosemenných rastlín. Má informácie o mikro- a megagametogenéze od archespórovej bunky až po zrelý gametofyt. Vie, ako vzniká základ nového organizmu a aké procesy k nemu vedú. Pozná javy súvisiace s vývinom zárodku novej generácie a jeho vzťahy k ostatným častiam semena v priestore i čase. Má informácie o apomixii. Pozná deje, ktoré vedú od semena k fotosyntetizujúcej rastline novej generácie. Získa informácie o vzniku a vývine zárodku nahosemenných rastlín.
.
Prezentovať najdôležitejšie poznatky o biológii správania zvierat a človeka.
VESELOVSKÝ, Z. Etologie. Biologie chování zvířat. Praha, 2005.
FRANCK, D. Etologie. Karolinum. Praha. 1996
FRAŇKOVÁ, S. , BIČÍK, V. Srovnávací psychologie a úvod do etologie. Praha, 1999
NOVACKÝ CZAKO, : Základy etológie, Bratislava, 1987
DRICKMER, L.C., VESSEY, S.H., MEIKLE, D. Animal Behavior: mechanisms, ecology, evolution. 4th ed. Dubuque : Wm. C. Brown Publishers, 1996.
MANNING, A., DAWKINS, M.S. An introduction to animal behaviour. Cambridge Univ. Press, 1992.
VESELOVSKÝ, Z. Chováme se jako zvířata? Praha, 1992
VESELOVSKÝ, Z. Člověka a zvíře, Praha, 2000
Kolektív autorov, Súkromie živočíchov. Výber (Readers Digest), 1998
UHLENBROEK, CH., Život zvierat, IKAR, 2009
Internet + dľa témy SP ... :o)
Referáty k zadaným témam.
Splnené podmienky na cvičeniach
Úspešne absolvovaná ústna skúška
slovenský a anglický
slovak and english
1. Etológia. Vysvetlenie pojmu, história, metódy výskumu, deskripcia správania....
2. Zmyslový a motorický aparát umožňujúci adaptívne správanie....
3. Motorický aparát. Kategórie a vlastnosti lokomočnej aktivity ....
4. Základy adaptívneho správania. Faktory ovplyvňujúce správanie ...
5. Migrácie. Predpoklad y a príčiny migrácií. Orientácie a navigácie...
6. Kľúčový podnet – Reakcia. Supranormálne podnety...
7. Vnútorná regulácia správania. Inštinkty. Motivácie ...
8. Ontogenéza správania a učenie. Pamäť. Klasifikácia pamäte a učenia. Emócie a limbický systém ...
9. Biokomunikácie. Kategorizácia. Metakomunikácie. Ritualizácia. Mimikry ...
10. Sociálne správanie. Interakcie. Sociálne skupiny. Sociálna hierarchia ...
11. Agresivita. Útočná a obranná. Ritualizovaná ...
12. Sexuálne správanie. Formy heterosexuálnych zväzkov. Dvorenie. Aternatívne stratégie....
13. Rodičovské správanie. Stratégie. Investície. Faktory ovplyvňujúce rodičovské správanie. Hypotézy rodičovských investícií.
Prezentovať najdôležitejšie poznatky o biológii správania zvierat a človeka.
Ústna skúška
J. Pevsner: Bioinformatics and Functional Genomics, 3rd Edition, ISBN: 978-1-118-58178-0
Internetové zdroje
V prípade prezenčnej formy výučby aktívna účasť na cvičeniach, záverečná skúška. V prípade dištančnej formy aktívna účasť na online cvičeniach, vypracovanie zadaní k jednotlivým témam a záverečný test v prostredí MOODLE (kurz UBEV/FG/14 Funkčná genomika).
slovenský, anglický
• Úvod do funkčnej genomiky, biologické databázy a ďalšie zdroje pre funkčnú analýzu genómu, príklady aplikácie funkčnej genomiky
• Genóm a funkčná genomika: sekvenované modelové organizmy, konceptuálny a metodologický prínos sekvenovania genómov, štrukturálna versus funkčná anotácia genómu
• Reverzná genetika na genómovej úrovni: tvorba mutantov a ich využitie vo funkčnej genomike
• Transkriptomika: získavanie transkriptomických dát, bioinformatické zostavovanie transkriptómov, diferenciálna expresia
• Proteomika: získavanie proteomických dát, kvantitatívna versus kvalitatívna proteomika, analýza dát, data mining
• Metabolomika: získavanie metabolomických dát, kvantitatívna versus kvalitatívna metabolomika, analýza dát, data mining
* Interaktomika - proteínové siete, metódy štúdia interaktómu a signalómu, analýza dát, praktické využitie poznatkov o interaktóme a signalóme
skúška
Funkčná genomika sa snaží odpovedať na otázky týkajúce sa funkcie DNA na úrovni génov, RNA transkriptov a proteínov. Kľúčovou charakteristikou funkčnej genomiky je jej prístupk štúdiu na úrovni celého genómu, a preto metodický prístup zahŕňa moderné,vysokovýkonné postupy. Výsledkom tohto kurzu bude pochopenie postupov a metód používaných vo funkčnej genomike a ich aplikácia vo výskume a praxi.
.
Literatúra povinná:
Hendrych R.: Fytogeografie. - SPN, Praha 1984.
Prach K., Štech M., Říha P.: Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. - Scientia, Praha 2009.
Literatúra doplnková:
Krippel E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. – Veda, vyd. SAV, Bratislava, 1986.
Dahl, E.: The Phytogeography of Northern Europe, - Cambridge University Press, 2007.
Brown J. H., Lomolino M. V.: Biogeography. - Sinauer Associates, Sunderland, 1998.
Myers A. A., Giller P. S.: Analytical Biogeography. - Chapman & Hall, 1990.
Rôzna literatúra venovaná geografii vegetácie (prevažne prírodopisno-cestopisná), články v National Geographic, Živa, Vesmír a v ďalších časopisoch.
.
1. Prednášky sú nepovinné, ale vysoko odporúčané vzhľadom na prezentáciu inak ťažšie dostupných informácií a ich syntézy.
2. Okrem skúšky musí študent absolvovať povinne 5 hodinovú exkurziu so zameraním na aspekty podmieňujúce rozšírenie rastlín na Zemi, riešiť praktické úlohy z tematiky predmetu a pripraviť semestrálnu prezentáciu na zadanú tému, prezentáciu obhajuje na vedeckej minikonferencii.
slovenský
.
1. História predmetu. Rastliny a prostredie. Dynamika zemského povrchu.
2. Abiotické a biotické faktory prostredia rastlín.
3. Chorológia, areál, areálové disjunkcie, relikty, endemizmus, vikarizmus.
4. Elementy flóry - staršie a novšie prístupy.
5. Hlavné rysy florogenézy. Paleozoikum, Mezozoikum, Kenozoikum.
6. Hlavné rysy florogenézy. Kenozoikum - Pleistocén, Holocén.
7. Základy GIS (geografických informačných systémov) a ich využitie v botanickom výskume.
8. Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska.
9. Aktuálne zmeny zemskej vegetácie a ich štúdium, rastlinné invázie.
10. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru I.
11. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru II.
12. Zemepisný pôvod kultúrnych rastlín.
Semináre a cvičenia pozostávajú jednak z 5-hodinovej exkurzie so zameraním na súvislosti a podmienenosť rozšírenia rastlín a cvičení vo vnútorných priestoroch so zameraním na prehľad fytogeografickej literatúry, atlasy rozšírenia rastlín a ich význam, typy mapovania, typy areálov, praktické hodnotenie floristických elementov a typov disjunkcií, práca s mapami konkrétnych taxónov v rámci celej Európy. Ďalej: regionálna fytogeografia Zeme, historický prehľad názorov na fytogeografické (floristické) členenie Slovenska. Rastlinná fylogeografia. Študentské prezentácie záverečných semestrálnych prác (fytogeografická minikonferencia).
Po absolvovaní predmetu sa študent orientuje v rôznych aspektoch fytogeografickej problematiky a dokáže získané poznatky aplikovať jednak v základnom výskume v rámci chorológie, historickej aj regionálnej fytogeografie, ako aj pri hodnotení svetových biomov. Praktické uplatnenie predmetu je v rámci štúdia geograficky a klimaticky podmienených zmien vegetácie, pri hodnotení znižovania biodiverzity a zániku prirodzených rastlinných spoločenstiev Zeme a získané poznatky sú využiteľné pri práci v ochrane životného prostredia.
.
Literatúra:
CASSIRER, E. 1997. Esej o človeku. Bratislava.
GUARDINI, R. 1992. Konec novověku. Praha.
LORENZ, K. 1997. Odumírání lidskosti. Praha: Mladá fronta.
RORTY, R. 1997. Kto sme? Morálny univerzalizmus a ekonomický výber. In Aspekt 1997, č. 2.
SOKOL, J. 2000. Člověk jako osoba. Praha.
ŠLOSIAR, J. 2002. Od antropologizmu k filozofickej antropológii. Bratislava: Iris.
TORRIS, G. 1997. Zmysel poľudštenia. In Filozofia 1997, č. 10.
- aktívna účasť na cvičeniach (povolená 1 ospravedlnená neúčasť)
- odborná esej v rozsahu 5 – 7 normostrán (písmo Calibri 11 alebo Times New Roman 12; riadkovanie 1,5; minimálne 3 odborné literárne zdroje okrem internetových)
Sylabus
Predmet: Filozofická antropológia
Rozsah: ZS 1/1
Stupeň: magisterský
Výučbu zabezpečuje: Mgr. Adriana Jesenková, PhD.
Hodnotenie predmetu: 2 kredity
- aktívna účasť na cvičeniach (povolená 1 ospravedlnená neúčasť)
- odborná esej v rozsahu 5 – 7 normostrán (písmo Calibri 11 alebo Times New Roman 12; riadkovanie 1,5; minimálne 3 odborné literárne zdroje okrem internetových)
Osnova:
1. – 2. Úvod do FA. Pojem, rozdelenie a predmet, základné problémy. Obrazy človeka v dejinách (antika, stredovek, renesancia a novovek).
3. – 4. Zakladateľ filozofic. antropológie – M. Scheler. A. Gehlen a Plessner.
5. – 6. Ďalšie významné filozoficko-antropologic. koncepcie – fenomenologické (M. Heidegger), existencialistické (J.P. Sartre), personalistické (M. Bubber) a dialogické.
Reformulácia antropologickej otázky vo filozofii druhej polovice 20. storočia (M. Foucault, J.J. Derrida, J. Habermas).
7. - 8. Subjektivita, identita a telesnosť človeka.
9. – 10. Socialita, temporalita/ časovosť a jazykový charakter bytia človeka.
11. – 12. Človek v kríze, človek a technika.
13. – 14. Ľudská dôstojnosť a kvalita života.
Literatúra:
CASSIRER, E. 1997. Esej o človeku. Bratislava.
GUARDINI, R. 1992. Konec novověku. Praha.
LORENZ, K. 1997. Odumírání lidskosti. Praha: Mladá fronta.
RORTY, R. 1997. Kto sme? Morálny univerzalizmus a ekonomický výber. In Aspekt 1997, č. 2.
SOKOL, J. 2000. Člověk jako osoba. Praha.
ŠLOSIAR, J. 2002. Od antropologizmu k filozofickej antropológii. Bratislava: Iris.
TORRIS, G. 1997. Zmysel poľudštenia. In Filozofia 1997, č. 10.
Osnova:
1. – 2. Úvod do FA. Pojem, rozdelenie a predmet, základné problémy. Obrazy človeka v dejinách (antika, stredovek, renesancia a novovek).
3. – 4. Zakladateľ filozofic. antropológie – M. Scheler. A. Gehlen a Plessner.
5. – 6. Ďalšie významné filozoficko-antropologic. koncepcie – fenomenologické (M. Heidegger), existencialistické (J.P. Sartre), personalistické (M. Bubber) a dialogické.
Reformulácia antropologickej otázky vo filozofii druhej polovice 20. storočia (M. Foucault, J.J. Derrida, J. Habermas).
7. - 8. Subjektivita, identita a telesnosť človeka.
9. – 10. Socialita, temporalita/ časovosť a jazykový charakter bytia človeka.
11. – 12. Človek v kríze, človek a technika.
13. – 14. Ľudská dôstojnosť a kvalita života.
40% - aktívna účasť na cvičeniach + vypracovanie konspektov zo zadanej odbornej literatúry
60% - písomná práca
Orientácia v pojme a predmete Filozofickej antropológie, získanie teoretických predpokladov pre ceostné uchopenie problematiky človeka, porozumenie kategóriám ľudskej prirodzenosti a humanizmu.
▪ ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Prel. K. Šprunk. Praha, Zvon 1994.
▪ ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Prel. K. Šprunk. Praha, Portál 2004.
▪ FÜRSTOVÁ, M. , TRINKS, J.: Filozofia. Prel. L. Kiczko a Z. Kiczková. Bratislava, SPN 1996.
▪ KRATOCHVÍL, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii. Praha, Česká křesťanská akademie 1994.
▪ KRATOCHVÍL, Z.: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha, Herrmann & synové 1995.
▪ PALOUŠ, R.: Čas výchovy. Praha, SPN 1991.
▪ PALOUŠ, R.: K filosofii výchovy (Východiská fundamentální agogiky). Praha, SPN 1991.
▪ RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2009.
Predmet je ukončený písomnou skúškou.
V priebehu semestra študent pracuje s odporúčanou literatúrou, počas seminára sa pripravuje na samostatné vystúpenie, na konci semestra vypracuje esej.
Na získanie hodnotenia A (výborne) musí získať najmenej 92%, na získanie hodnotenia B 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D 65%, na hodnotenie E najmenej 51%. Študent, ktorý získa menej ako 51% bude hodnotený stupňom FX.
Výsledné hodnotenie sa vypočíta ako priemer hodnotenia priebežnej práce počas seminárnych stretnutí a eseje, prípadne záverečnej písomky.
slovenský jazyk
▪ Problém „bežného“ rozumenia výchove a výchova ako filozofia
▪ Základné pojmy filozofie výchovy – filozofia (rozdiel medzi sofos (mudrc) a (phileo)sofos (filozof)
▪ Porozumenie filozofii ako sofistike verzus Sokratovo techné maieutiké
▪ Základné pojmy filozofie výchovy – starostlivosť a kultúra (sofistické rozlíšenie na fysei a nomó – ich latinský preklad natura a cultura, „bežné“ rozumenie výchove cez školský systém ako dedičstvo sofistov
▪ Určenie filozofie ako starostlivosti o dušu, ktorá je prevádzaná mimo protikladu fysei a nomó (pohyb duše)
▪ Pohyb duše v Platónskom porozumení (telo (sóma) ako väzenie, resp. náhrobný kameň duše (séma); rozdiel medzi sóma (telo) a sarx (mäso); sóma ako vonkajškovosť, t.j. neautentickosť života)
▪ Platónove odkrytie pravdy (alétheia) ako vedenia (epistémé), ktoré nie je mnohoučenosťou
▪ Základné pojmy filozofie výchovy – zrejmosť (grécke enargeia a latinské evidentia), enargeia ako princíp paideia
▪ Základné pojmy filozofie výchovy – myseľ a vedomie
▪ Grécke predpoklady výchovy – schopnosť úcty, vzťahu a úžasu; cnosť, dobro a Erós; mýtus a logos; mienenie (mienka) a poznanie (epistémé); ľudská múdrosť a zodpovednosť; obec („spoločenskosť“ vzdelania); dospelosť; výchova a smrteľnosť
▪ Prvokresťanské motívy výchovy – nasledovanie Krista; znovuzrodenie, obrátenie, Boží obraz; výchova pre kráľovstvo Božie, agapé
▪ Premeny vzdelanosti – knižné vzdelanie; výklad textu a starostlivosť o reč; pamäť a učenie; matematika a logika; kumulatívne poňatie vzdelania; informácia a kvalifikácia
▪ Súčasné výzvy pre výchovu – hermeneutika; pluralitná ontológia; individualita a individuácia
Absolvent predmetu dokáže:
- zadefinovať a samostatne interpretovať základné kultúrne predstavy, ktoré vytvárali vzdelanosť Európy,
- všímať si a rozumieť historickým spôsobom premýšľania fundujúcim európsku morálnu tradíciu,
- charakterizovať, klasifikovať a zdôvodniť jednotlivé výchovné teórie,
- vysvetliť historický kontext a genézu výchovných koncepcií,
- kriticky analyzovať získané poznatky, prehodnocovať ich a využívať v teórii a praxi,
- na základe kritickej analýzy odvodiť závery a odporúčania pre nové možnosti premýšľania
Flóra Slovenska - jednotlivé zväzky II-VI/4 (rôzni editori)
Stanová, V., Valachovič, M., (eds.) 2002: Katalóg Biotopov Slovenska. DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, Bratislava, 225 p.
Písomná skúška zvládnutá na viac ako 60 %.
Exkurzia je poldenná, zameraná na flóru vybranej oblasti. Absolvovanie exkurzie je podmienkou účasti na skúške.
slovenský
1. Fytogeografické členenie Slovenska. Metódy mapovania druhov a biotopov. Fytocenologické zápisy. Vertikálne a horizontálne vegetačné stupne. Typy biotopov. Herbárové zbierky na Slovensku.
2. Diverzita vodných a suchozemských papraďorastov a plavúňorastov.
3. Diverzita vybraných rodov čeľadí Ranunculaceae, Hypericaceae, Apiaceae, Violaceae.
4. Campanulaceae, Boraginaceae, Fabaceae, Fagaceae
5. Lamiaceae, Scrophulariaceae, Brassicaceae, Rosaceae
6. Orchidaceae, Iridacea
7. Asteraceae
9. Trávy a trávam podobné skupiny z čeľadí Poaceae, Juncaceae, Cyperaceae, Typhaceae
10. Lesy a flóra viazaná na lesné prostredie. Flóra nížinných tokov.
11. Horská flóra. Ruderálna flóra. Segetálna flóra. Flóra lúk a pasienkov.
12. Slatiny. Slaniská. Rašeliniská. Východokarpatské prvky
13. Nepôvodné druhy. Invázie
Exkurzia. Mapovanie biotopov a druhov v praxi.
Získať prehľad o rastlinných skupinách rastúcich na Slovensku. Podrobnejšie sa oboznámiťs diverzitou vybraných skupín rastlín vo vzťahu k územiu Slovenska. Schopnosť rozoznávania najvýznamnejších lokálnych druhov, čeľadí a spoločenstiev rastlín.
BILASOVÁ, V. – ANDREANSKÝ, E.: Epistemológia a metodológia vedy. Prešov: FF PU 2007.
FAJKUS, B.: Filosofie a metodologie vědy. Praha: Academia 2005.
BEDNÁRIKOVÁ, M. Úvod do metodológie vied. Trnavská univerzita: Trnava 2013.
DÉMUTH, A. Filozofické aspekty dejín vedy. Trnavská univerzita: Trnava 2013.
FEYERABEND, P.: Proti metodě. Prel. J. Fiala. Praha: Aurora 2001.
KUHN, T. S.: Štruktúra vedeckých revolúcií. Prel. Ľ. Valentová. Bratislava 1982.
Dejiny filozofie 1 – 2
Účasť: Študent môže mať nanajvýš jednu neospravedlnenú absenciu na seminári. Neúčasť na viac ako jednom seminári musí byť odôvodnená a musí byť nahrádzaná konzultáciami.
Podmienky priebežnej a záverečnej kontroly: študent je počas semestra na seminároch priebežne kontrolovaný a hodnotený podľa svojej aktivity. Podmienkou udelenia kreditov za semester je úspešné zvládnutie testu z vedomostí získaných na prednáškach a seminároch. Výsledky testu sa premietnu do klasifikačných stupňov
slovenský jazyk
• Falzifikacionizmus a kritický realizmus K. R. Poppera.
• Rozvoj a kritika Popperovej koncepcie.
• Chápanie vývoja vedy v diele T. S. Kuhna.
• Metodológia vedeckých výskumných programov I. Lakatosa.
• Metodologický anarchizmus P. Feyerabenda.
• W.V.O. Quine – problém vzťahu teórie a empírie.
Predmet je zameraný na oboznámenie sa so základnými problémami metodológie a filozofie vedy. Podstatnú časť bude predstavovať sprístupnenie hlavných koncepcií filozofie vedy v 20. storočí a tomuto cieľu výrazne poslúži čítanie pramenných a interpretačných textov.
Masarovičová E., Repčák M. et al. Fyziológia rastlín. 2. dopl. vyd. Vyd. UK Bratislava 2002
Pavlová L., Fischer L. 2011 Rust a vyvoj rostlin, Nakladatelstvi Karolinum
Taiz L, Zeiger E, ed. 2018 Plant physiology and development, 6th editon, Oxford
Repčák M. et al. Návody na cvičenia z fyziológie rastlín. 3. preprac. UPJŠ Košice 2009
1. Absolvovanie prednášok je povinné, povinná je aj účasť na cvičeniach
2. Odovzdanie vypracovaných protokolov z cvičení tvorí 20% zo známky
3. Vypracovanie písomného testu pozostávajúceho zo 70 otázok (min. 60%)
slovenský a anglický
1. Rast a morfogenéza: fázy a kinetika rastu; bunková stena, diferenciácia.
2. Fotoreceptory červeného a modrého svetla.
3. Hormóny: metabolizmus a transport; mechanizmus a fyziologické účinky;
4. Auxíny, giberelíny,
5. Cytokiníny, kyselina abscisová, etylén
6. Brasinosteroidy, kyselina jasmónova a strigolaktón.
7. Polarita. Apikálna dominancia. Regenerácia a transplantácia.
8. Biologické rytmy, molekulový mechanizmus hodín
9. Dormancia. Klíčenie.
10. Indukcia kvitnutia: expresia, determinácia, fotoperiodizmus
11. Vývin kvetných orgánov.
12. Starnutie a programovaná smrť bunky.
13. Orientácia v priestore: fototropizmus, gravitropizmus a nastie.
Študent si osvojí základné pojmy súvisiace s vývinom rastlín a prehĺbi si svoje základné vedomosti z fyziológie rastlín o reguláciu jednotlivých metabolických procesov. Oboznámi sa s prenosom signálu v rastlinách a o vplyve rôznych faktorov (svetlo, fytohormóny, ...) na rast a vývin rastlín na jednotlivých úrovniach.
Počas cvičení by mal študent zvládnuť základnú prípravu rastových médii a roztokov, prácu s mikroskopom a vyhodnotiť získané výsledky.
Dengler, J., Chytrý M., Ewald, J., 2008: Phytosociology. In: Sven Erik Jørgensen and Brian D. Fath (Eds), General Ecology. Vol. [4] of Encyclopedia of Ecology, pp. 2767-2779. Elsevier, Oxford.
Moravec, J. a kol: Fytocenologie, Academia Praha, 1994.
Weber, H. E., Moravec, J. & Theurillat, J.-P. 2000. International Code of Phytosociological Nomenclature. 3rd edition. – J. Veg. Sci. 11: 739–768.
Valachovič M. a kol., 1995: Rastlinné spoločenstva Slovenska 1. Pionierska vegetácia. Veda, Bratislava.
Jarolímek I. a kol., 1997: Rastlinné spoločenstva Slovenska 2. Synantropná vegetácia. Veda, Bratislava.
Valachovič M. a kol., 2001: Rastlinné spoločenstva Slovenska 3. Vegetácia mokradí. Veda, Bratislava.
Kliment J., Valachovič, M. a kol., 2007: Rastlinné spoločenstva Slovenska 4. Vysokohorská vegetácia. Veda, Bratislava.
Hegedüšová Vantarová, K., Škodová, I. a kol., 2014: Rastlinné spoločenstva Slovenska 5. Travinno-bylinná vegetácia. Veda, Bratislava.
Chytrý, M. a kol., 2013: Vegetace České republiky 4. Lesní a křovinová vegetace. Academia, Praha.
Chytrý, M. a kol., 2010: Katalog biotopů České republiky. AOPK, Praha.
Stanová, V., Valachovič, M. a kol., 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE, Bratislava.
1. Aktívna účasť na terénnych cvičeniach.
2. Vypracovanie semestrálnej práce (zápis v teréne, druhový herbár zistených cievnatých rastlín, klasifikácia na úrovni triedy a dôvody, ktoré ju podmienili, stručné porovnanie s podobnými spoločenstvami na základe literatúry)
3. Písomná skúška formou testu, ktrorý musí byť absolvovaný minimálne na 50%.
slovenský
1. základné informácie o fytocenológii, jej ciele
2. stručná história fztocenológie, základné pojmy a literatúra
3. zurišsko-montpellierska škola, metodické základy, zber dát
4. analýza získaných fztocenologických údajov (princípy, databázové a štatistické programy používané vo fytocenológii),
4. kód fytocenologickej nomenklatúry.
5.ekologické hodnotenie vegetácie (nepriama indikácia vs priamo merané/získané údaje).
6. syntaxonomické a ekologické hodnotenie základných biotopov v stredoeurópskom priestore
7. pionierska vegetácia,
8. synantropná vegetácia
9. Vegetácia mokradí
10. vysokohorská vegetácia,
11. travinno-bylinná vegetácia
12. Vegetácia lesov a krovín
13. ukážky prípadových fytocenologických štúdií a využitie fytocenológie v praxi.
Získať prehľad o klasifikácii vegetácie, royšírení rastlín a vzťahoch medzi rastlinami. Získať zákaldnú predstavu o praktickom využití týchto vedomostí v botanike, ekológii a ochrane prírody. Naučiť študentov robiť terénne zápisy a spracovať ich.
HOFIERKA, J., KAŇUK, J., GALLAY, M. 2014: Geoinformatika. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 192 s.
KAŇUK, J., 2015: Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.
SEDLÁK, V., 2017: Globálne navigačné satelitné systémy. Vysokoškolské učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 157 s.
TUČEK, J. 1998: Geografické informační systémy – principy a praxe. Computer Press, Praha. 424 s.
ŽELEZNÝ, M. (2012): Dálkový průzkum Zěme (skriptá), Západočeská univerzita v Plzni, Katedra kybernetiky. 93 s. URL: http://www.kky.zcu.cz/uploads/courses/dpz/DPZ-prednasky.pdf
CANADIAN CENTRE FOR REMOTE SENSING (2012): Fundamentals of Remoste Sensing (učebný text v angličtine, in English), 256 s. URL: http://www.nrcan.gc.ca/earth-sciences/geography-boundary/remote-sensing/fundamentals/1430.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W. 2001: Geographic Information Systems and Science. John Wiley & Sons.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W. 1999: Geographical Information Systems: Principles, Techniques, Management and Applications. John Wiley & Sons.
WILSON, J. P., FOTHERINGHAM, A. S. 2008: The Handbook of Geographic Information Science. Blackwell Publishing
Úspešné absolvovanie predmetu predpokladá aktívnu účasť na cvičeniach, zvládnutie 2 praktických previerok zručností, ktoré sa realizujú v polovici semestra a na konci semestra vo výučbovej časti. Obidve previerky zručností je potrebné zvládnuť minimálne na známku E (50 bodov zo 100).
slovenský, anglický
Prednášky: Hlavné oblasti aplikácie geografických informačných systémov a diaľkového prieskumu Zeme v praxi. Používaný hardvér, softvér, dostupnosť digitálnych priestorových dát. Princípy digitálnej reprezentácie územia v GIS-e (rastrový, vektorový formát), súradnicové systémy. Princípy metód DPZ. Zber dát v teréne pomocou GPS, UAV, laserového skenovania. Skenovanie existujúcich máp a georeferencovanie. Základné princípy tvorby kartografických výstupov - tvorba tematických máp v GIS-e. Mapy na internete, Google Maps, Google Earth, OpenStreetMaps.
Cvičenia: Základné predstavenie a ovládanie programu ArcGIS, práca so súbormi, práca s atribútovou tabuľkou, import/export dát, definovanie súradnicového systému, princípy znázorňovania bodových, líniových a plošných javov, tvorba mapových výstupov. Práca s prístrojmi GPS, UAV a pozemného laserového skenovania, základné spracovanie multispektrálnych satelitných scén.
Vedomosti: Študenti získajú základné poznatky o teoretických a metodických aspektoch geografických informačných systémov a metodách diaľkového prieskumu Zeme (DPZ) , prehľad v metódach získavania, spracovania, distribúcie a analýz geografických dát a možnostiach ich aplikácie v environmentálnej praxi;
Zručnosti: Praktické zručnosti v softvérovom spracovaní geografických dát v GIS, priestorových analýzach a kartografickej vizualizácii; taktiež nadobudnú základy princípov a aplikácií metód diaľkového prieskumu Zeme, spracovania multispektrálnych družicových snímok, výpočet spektrálnych indexov a klasifikácie obrazu, spracovania lidarových dát.
Kompetencie: Schopnosť samostatne navrhnúť projekt pre riešenie v GIS vrátane vhodnej digitálnej reprezentácie objektov v krajine, metód zberu, spracovania a priestorovej analýzy dát, schopnosť písomnej a grafickej prezentácie vlastnej a tímovej práce. Orientovať sa vo výbere vhodných metódy DPZ pre environmentálne aplikácie.
Stavba a funkcie imunitného systému a jeho význam pre zachovanie integrity organizmu. Mechanizmy imunity vrátane komplexných molekulových a bunkových interakcií a jej význam v predchádzaní a vzniku chorôb. Význam a použitie poznatkov základnej imunológie v klinickej imunologickej praxi.
Murphy, K. (2012): Jeneway’s Immunobiology. 8th ed. Garland Science
Buc, M. (2012) Základná a klnická imunológia. Veda
Delves, P.J. et al. (2011): Roitt’s essential immunology 12th ed Wiley-Blackwell
nie
ústna skúška
slovenský a anglický
prístupný na Moodle
Poznatky základnej a klinickej imunológie. Základná imunológia: Bunky a tkanivá lymfatického systému. Kooperácia medzi T a B bunkami a makrofágmi. Nešpecifická stimulácia lymfocytov. Vrodená imunita. Antigény a protilátky. Imunitná odpoveď. Komplement. Interakcia antigénu s protilátkou. Klinická imunológia: Alergia a iné hypersenzitivity. Autoimunita a Transplantačná imunológia. Rakovina a imunitný systém, Vybrané ochorenia imunitného systému.
Spoznať stavbu a funkcie imunitného systému a jeho význam pre zachovanie integrity organizmu. Pochopiť mechanizmy imunity vrátane komplexných molekulových a bunkových interakcií a jej význam v predchádzaní a vzniku chorôb. Cieľom je aj poukázať na význam a použitie poznatkov základnej imunológie v klinickej imunologickej praxi.
ústna skúška
Poskytnúť základné informácie o činiteľoch poškodzujúcich rastliny a o ochrane rastlín.
Hrubík, P., Juhásová, G., Gáper, J., Tkáčová, S., 2005: Ochrana okrasných rastlín. Vydavateľstvo SPU Nitra, 155 str.
Stolina, M. a kol., 1985: Ochrana lesa. Príroda, Bratislava, 480 str.
Schwartz, A., Etter, J., Künzler, R., Potter, C., Rauchenstein, H.R., 1996: Obrazový atlas chorob a škůdců zeleniny, Ochrana zeleniny v integrované produkci. Biocont Laboratory, s.r.o., Brno, 320 str.
Čača, Z., 1990: Ochrana polních a zahradních rostlin. SZN, Praha, 361 str.
1. Absolvovanie prednášok nie je povinné, povinná je účasť na cvičeniach.
2. Počas cvičení je potrebné osvojiť si zásady zberu, označovania, uskladňovania, spracovania a identifikácie vzoriek rastlín, ich potenciálnych škodcov a ďalších sprievodných organizmov viditeľných aspoň binokulárnou lupou. Získané dáta v teréne aj v laboratóriu budú ďalej štatisticky spracovávané. Konkrétne aplikačné postupy v ochrane rastlín budú vyskúšané podľa aktuálnych možností v priestoroch Botanickej záhrady UPJŠ.
3. Samostané spracovanie modelového príkladu týkajúceho sa efektívnych teplôt a ich významu pre vývin škodcov a patogénov rastlín.
4. Spracovanie prehľadu najvýznamnejších škodlivých činiteľov a opatrení proti nim pri uprednostňovaní biologických metód v ochrane zadaného druhu pestovanej rastliny.
slovenský
Faktory spôsobujúce poškodenie rastlín, rozdelenie podľa pôvodu – abiotické vplyvy, patogénne organizmy a živočíšni škodcovia. Symptómy poškodenia rastlín. Preventívne a obranné opatrenia využívané v ochrane rastlín – mechanické, chemické a biologické prostriedky. Spôsoby aplikácie integrovanej ochrany v poľnohospodárstve, lesníctve a pri pestovaní okrasných rastlín. Význam činiteľov poškodzujúcich rastliny v prírodnom prostredí, vzťah k ochrane prírody.
1. Integrovaná ochrana rastlín (IOR), základné pojmy, história ochrany rastlín.
2. Symptómy poškodenia rastlín, škodlivé činitele – základné rozdelenie.
3. Vybrané vírusové, bakteriálne a hubové choroby rastlín.
4 . Vybrané fytofágne živočíchy.
5. Postupy v ochrane rastlín – základné rozdelenie.
6. Chemická ochrana rastlín.
7. Biologická ochrana rastlín.
8. Integrovaná ochrana rastlín v skleníkoch.
9. Integrovaná ochrana rastlín v poľnohospodárstve (vonkajšie plochy).
10. Integrovaná ochrana rastlín v lesníctve.
11. Invázne druhy rastlín a živočíchov a možnosti riešenia problémov s nimi spojených na základe princípov integrovanej ochrany rastlín.
12. Modely, perspektívy integrovanej ochrany rastlín.
Poskytnúť základné informácie o činiteľoch poškodzujúcich rastliny a o ochrane rastlín. Vo väčšej miere venovať pozornosť biologickým a iným šetrnejším metódam regulácie nežiadúcich organizmov v rôznych oblastiach pestovania rastlín. Osvojiť si aj praktické postupy a zásady pri uplatňovaní týchto šetrnejších metód na modelových príkladoch. To by malo umožniť uplatniť a rozvíjať tieto vedomosti aj v ďalších oblastiach manažmentu prírodných a prírode blízkych systémov, kde je očakávaná regulácia nežiadúcich, a naopak podpora želaných druhov organizmov.
Forma výučby: prednáška, cvičenie.
Odporúčaný rozsah výučby v hodinách:
týždenný: 1/2, za obdobie štúdia: 14/28.
Metóda štúdia: prezenčná.
Počet ECTS kreditov: 3
Zväzkové diela Flóra Slovenska, Flora Europea, Atlas Florae Europaeae
Vybrané články vedeckých časopisov, internetové zdroje a databázy
Hodnotený zápočet
slovenský, anglický
Prednášky:
1. Úvod, stručný prehľad histórie botanickej praxe na Slovensku, súčasný stav a perspektíva
2. Osobnosti botaniky na Slovensku a v Strednej Európe (pozn. aj zberatelia a ich práca)
3. Botanické inštitúcie a pracoviská v strednej Európe
4. Botanické záhrady a arboréta
5. Herbáre a ich význam v botanickej praxi
6. Významné herbárové zbierky, aktuálny stav vo svete a na Slovensku
7. Herbárové etikety, latinčina v opisoch lokalit. Najvýznamnejšie historické názvy lokalít a sídiel na Slovensku.
8. Prehľad botanických periodík, história a súčasnosť
9. Botanické elektronické systémy a databázy
10. Dielo Flóra Slovenska a metodika spracovania dát
11. Flora Europaea a Atlas Florae Europaeae
12. Červený zoznam papraďorastov a kvitnúcich rastlín SR
13. Monitoring druhov a biotopov európskeho významu
14. Hodnotený zápočet
Cvičenia:
Cvičenia budú mať charakter 1) práce s botanickými informačnými zdrojmi, napr. IPNI, Turboveg, PLADIAS, iNaturalist a i. (spolu 2 vyuč. hodiny), 2) praktických exkurzií na vybrané územia s ukážkami monitoringu rastlín a biotopov (4 hod.), 3) návšteva externého botanického pracoviska mimo UPJŠ (1 exkurzia spolu 6 hod.), 4) návšteva významných botanických pracovísk na Slovensku a v Českej republike, napr. návšteva botanických historických knižných fondov v knižniciach a múzeách, návštevy niektorých významných stredoeurópskych herbárov (2-4 spojené exkurzie, spolu 16 hod.).
Študenti predmetu Klasická botanika získajú teoretické a praktické poznatky o súčasnej botanickej praxi v strednej Európe a zvlášť na Slovensku. Získané znalosti uplatnia predovšetkým pri spracovávaní floristických údajov v zamestnaniach na univerzitách, v štátnej ochrane prírody, v múzeách a ekologických inštitútoch.
1. JUNGER, J. et al. Turistika a športy v prírode. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných vied PU v Prešove. 2002. 267s. ISBN 80-8068-097-3.
2. MADARÁSOVÁ, J. 101 rád ako prežiť v prírode. Bratislava: Svojtka & Co, 2016. 128s. ISBN 9788081079436.
3. MCMANNERS, H. S batohem na zádech: jak přežít v přírodě. Bratislava: Slovo. 1996. 160s. ISBN 80-85711.
4. PAVLÍČEK, J. Člověk v drsné přírodě. 3. vyd. Praha: Práh. 2002. ISBN 8072520598.
5. WISEMAN, J. SAS: příručka jak přežít. Praha: Svojtka & Co. 2004. 566s. ISBN
8072372807.
Ukončenie: Absolvoval
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- priebežné plnenie všetkých úloh, ktoré sú vymedzené sylabom predmetu.
Slovenský
Cvičenia:
1. Zásady správania a bezpečnosti pri pohybe a pobyte v neznámom prírodnom prostredí
2. Príprava a vedenie túry
3. Objektívne a subjektívne nebezpečenstvo v horskom prostredí
4. Zásady hygieny a prevencie poškodenia zdravia v extrémnych podmienkach
5. Zakladanie ohňa
6. Pohyb v teréne, orientácia a navigácia
7. Improvizované prístrešky
8. Príprava stravy a filtrovanie vody
9. Zlaňovanie, tyrolský traverz
10. Presun raneného, prvá pomoc
Obsahový štandard:
Študent preukáže vedomosti a zručnosti z problematiky, ktorá je obsahovo daná sylabom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého študent:
- nadobudne poznatky v rámci bezpečného pobytu a pohybu v extrémnom prostredí prírody,
- získa teoretické vedomosti a praktické zručnosti spojené s riešením mimoriadnych a náročných situácií spätých so zachovaním ľudského života a minimalizáciou poškodenia zdravia,
- disponuje zručnosťou odolávať a čeliť situáciám spojených s prekonávaním prekážok,
- vie získané zručnosti aplikovať ako inštruktor pri vykonávaní letných telovýchovných kurzov pre deti a mládež v rámci rekreačného športu.
1. JUNGER, J. et al. Turistika a športy v prírode. Prešov: FHPV PU v Prešove. 2002. ISBN 8080680973.
Internetové zdroje:
1. STEJSKAL, T. Vodná turistika. Prešov: PU v Prešove. 1999.
Dostupné na: https://ulozto.sk/tamhle/UkyxQ2lYF8qh/name/Nahrane-7-5-2021-v-14-46-39#!ZGDjBGR2AQtkAzVkAzLkLJWuLwWxZ2ukBRLjnGqSomICMmOyZN==
Ukončenie: Absolvoval
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu:
- aktívna účasť na kurze v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho,
- úspešné zvládnutie zadaných praktických ukážok: nosenie kanoe, nastupovanie a vystupovanie do kanoe, vyberanie plavidla z vody, pádlovanie.
Slovenský jazyk
1. Hodnotenie obťažnosti vodných tokov
2. Bezpečnostné zásady pri splavovaní vodných tokov
3. Zostavovanie posádok
4. Praktický výcvik s nenaloženým kanoe
5. Nosenie kanoe
6. Položenie kanoe na vodu bez dotyku s brehom
7. Nastupovanie
8. Vystupovanie
9. Vyberanie plavidla z vody
10. Kormidlovanie technika vypáčenia
- (na rýchlych tokoch)
- technika odťahovania
11. Prevrátenie
12. Povely
Obsahový štandard:
Študent počas preukáže zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný sylabom predmetu a povinnou literatúrou.
Výkonový štandard:
Preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je študent po absolvovaní schopný:
- aplikovať nadobudnuté poznatky v rôznorodých situáciách a v praxi,
- aplikovať základné zručnosti z ovládania plavidla na tečúcej vode,
- zvoliť správny výber vhodného miesta na táborenie,
- pripraviť adekvátnu materiálnu výbavu k táboreniu.
Literatura: Kresánek J. ml. & Kresánek J. st. : Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Martin, Osveta 2008
Vaverková Š. a kol. Liečivé rastliny. UK Bratislava 1997.
1. Účasť na exkurzii v areáli Botanickej záhrady zameranej na praktické ukážky liečivých rastlín, spôsoby ich pestovania a zberu.
2. Písomná skúška, ktorú je potrebné zvládnuť minimálne na 50%.
slovenský
Úvod do štúdia liečivých rastlín.
Produkcia, spracovanie a uchovávanie liečivých rastlín.
Zber liečivých rastlín
Sekrečné štruktúry rastlín
Syntéza biologicky účinných metabolitov v rastlinách - sekundárny metabolizmus
Klasifikácia obsahových látok a ich účinok
Liečivé rastliny z čeľadí Papaveraceae, Droseraceae, Hypericaceae, Rosaceae
Liečivé rastliny z čeľadí Malvaceae, Ericaceae.
Liečivé rastliny z čeľadí Scrophulariaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae.
Liečivé rastliny z čeľadí Caprifoliaceae, Apiaceae, Valerianaceae.
Liečivé rastliny z čeľadí Asteraceae, Equisetaceae, Ginkgoaceae.
Praktické využitie liečivých rastlín.
Jedovaté rastliny.
Získaťprehľad o najvýznamnejších liečivých rastlinách na Slovensku. Študenti sa naučia identifikovať liečivé rastliny. Okrem toho sa oboznámia ich možnosťami pestovania liečivých rastlín, obsahovými látkami v týchto rastlinách a ich praktickým využitím.
Šmarda a kol. 2005. Metody molekulární biologie. Masarykova univerzita, Brno.
Weaver, R.F. 2002. Molecular biology. University of Kansas
Pastoráková A. & Petrovič, R. 2016. Molekulárne metódy aktuálne používané v klinickej genetike. Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta
Priebežné hodnotenie: aktívna účasť na cvičeniach
Záverečné hodnotenie: hodnotenie, vypracovanie zadanej praktickej úlohy
Slovenčina alebo angličtina.
- Mitochondriálna a jadrová DNA. Extrakcia DNA/RNA, – kity vs. klasická fenol/chloroformová extrakcia, chelexová extrakcia
- PCR reakcia: základné kroky, reagencie, teplotné profily a optimalizácia reakcie
- Barcoding
- Elektroforéza: (ako „čítať“ elfo) + možnosti vyhodnocovania. Sekvenovanie.
- Prípadové štúdie: kryptické druhy Collembola, detekcia koristi v tele predátora, detekcia kliešťami prenášaných patogénov u stavovcov, mikrosatelity
- Základy práce so sekvenciami, vyhodnocovanie, (BioEdit, Mega), tvorba stromov pri fylogenetických štúdiách
Cieľom predmetu je priblížiť metódy molekulárnej biológie, ako nástrojov pre riešenie problémov zoologických, ekologických a fyziologických štúdií, a to jednak teoreticky, ale predovšetkým formou praktických cvičení.
Predmet sa zameriava na základné molekulárne metódy, využívané v štúdiách taxonómie, ekológie a fyziológie živočíchov (bezstavovcov a stavovcov). Hlavnou úlohou je poskytnúť nielen teoretické vedomosti, ale formou praktických cvičení najmä zručnosti využiteľné v praxi (predovšetkým pri riešení budúcich bakalárskych a diplomových prác).
Praktické zručnosti v nasledujúcich technikách:
- Pipetovacie metódy
- Extrakcia DNA/RNA,
- PCR metódy (PCR, RT-PCR, qRT-PCR) + vizualizácia produktov (elektroforéza)
- Práca s databázou NCBI (GenBank, BOLD)
- Základy práce s programom Mega: úprava sekvencií a tvorba fylogenetických stromov
Masarovičová E., Repčák M. et al. Fyziológia rastlín. 2. dopl. vydanie. Vyd. UK Bratislava 2008;
Taiz L.et al. Plant Physiology and Development. Sixth editon. Sinauer ass.,Sunderland 2014;
Repčák M. et al. Návody na cvičenia z fyziológie rastlín. 4. preprac. vyd. UPJŠ
Košice 2014
Bhatla S.C., Lal M.A. Plant Physiology, development and metabolism. Springer Nature Singapore Pte Ltd. 2018
1. Metabolism, metabolic pathways, primary and secondary metabolism, metabolome
2. Photosynthesis I.: photosynthetic pigments, light absorption, antenna system, electron transport, cyclic transport, chlororespiration, ATP formation
3. Photosynthesis II.: Overview of metabolic processes in photosynthesis, Calvin cycle, photorespiration, C4 and CAM plants, sucrose and starch formation
4. Ecological and evolutionary aspects of photosynthesis
5. Nitrogen metabolism: Uptake and reduction of nitrates, primary and secondary assimilation of nitrogen
6. Formation of amino acids
7. Sulfur metabolism: Sulfur activation, synthesis of cysteine, methionine and glutathione
8. Lipid metabolism: Fatty acid biosynthesis, lipid formation, lipid mobilization, polyketides
9. Respiration, catabolic processes: glycolysis, citrate (Krebs) cycle, pentosephosphate cycle, respiratory chain and oxidative phosphorylation, alternative respiration
10. Terpenes: Biosynthesis, distribution and importance
11. Phenolic substances: shikimate pathway, general phenypropanoid pathway, biosynthesis of flavonoids and curcumins, polyketide synthases, importance of phenolic substances
12. Substances derived from amino acids: general principles of biosynthesis, non-proteinogenic amino acids, amines, purine derivatives, glucosinolates, alkaloids.
13. Response of plant metabolism to abiotic and biotic stress
1. Aktívna účasť na praktických cvičeniach. Odôvodnená neúčasť môže byť ospravedlnená vyučujúcim v maximálnom rozsahu 4 hodín (jedna dvojhodinovka) bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhšej odôvodnenej neúčasti určí vyučujúci náhradnú formu zvládnutia vymeškanej výučby.
2. Študenti si pred cvičeniami vopred preštudujú hlavné tézy úlohy, ktorá sa na danom cvičení bude realizovať. Presný rozpis úloh podľa jednotlivých vyučovacích hodín dostanú študenti na začiatku semestra.
3. Z úloh na cvičení si študenti robia písomný záznam. Výsledky úloh z praktických cvičení si študenti vyhodnotia a spracujú záver. Forma akou bude táto činnosť odkontrolovaná určuje vyučujúci na začiatku semestra. Po tejto kontrole a úloha považuje za platne absolvovanú.
4. Cvičenia sa považujú za absolvované pri platnom absolvovaní všetkých úloh, ktoré boli realizované. Výnimkou je ospravedlnená neúčasť (bod. 1). Absolvovanie cvičení je podmienkou účasti na skúške.
5. Skúška predmetu prebieha ústnou formou. Študenti si ťahajú dve otázky a majú max. 30 minút na prípravu.
Akékoľvek zmeny alebo modifikácie podmienok na absolvovanie predmetu vplyvom pandémie COVID19, alebo iných závažných dôvodov sú priebežne uverejňované na elektronickej nástenke predmetu.
slovenský a anglický
1. Metabolizmus, metabolické dráhy, primárny a sekundárny metabolizmus, metabolóm
2. Fotosyntéza I.: fotosyntetické pigmenty, absorpcia svetla, anténový systém, transport elektrónov, cyklický transport, chlororespirácia, tvorba ATP
3. Fotosyntéza II.: Prehľad metabolických procesov vo fotosyntéze, Calvinov cyklus, fotorespirácia, rastliny C4 a CAM, tvorba sacharózy a škrobu
4. Ekologické a evolučné aspekty fotosyntézy
5. Metabolizmus dusíka: Príjem a redukcia dusičnanov, primárna a sekundárna asimilácia dusíka
6. Tvorba aminokyselín
7. Metabolizmus síry: Aktivácia síry, syntéza cysteínu, metionínu a glutatiónu
8. Metabolizmus lipidov: Biosyntéza mastných kyselín, tvorba lipidov, mobilizácia lipidov, polyketidy
9. Respirácia, katabolické pochody: Gykolýza, citrátový (Krebsov) cyklus, pentózový cyklus, dýchací reťazec a oxidatívna fosforylácia, alternatívna respirácia
10. Terpénové látky: Biosyntéza, rozdelenie a význam
11. Fenolové látky: šikimátová dráha, všeobecná fenypropanoidová dráha, biosyntéza flavonoidov a kurkumínov, polyketidsyntázy, význam fenolových látok
12. Látky odvodené od aminokyselín: všeobecné princípy biosyntézy, neproteínogénne aminokyseliny, amíny, deriváty purínu, glukozinoláty, alkaloidy.
13. Odpoveď rastlinného metabolizmu na abiotický a biotický stres
Predmet výrazne prehlbuje poznatky z bakalárskeho stupňa štúdia. Študent má získať prehľad o základných biochemických pochodoch rastlín. Dôraz je kladený na pochopenie princípov ich fungovania a ich význam pre rastliny. Oboznámenie študentov so základnými biochemickými metódami výskumu rastlinného metabolizmu v rámci praktickej časti. Výsledkom vzdelávania je aj schopnosť spracovania a vyjadrenia vlastných výsledkov.
Simpson M.G.: Molecular Systematics (2019)
Besse, P.: Molecular Plant Taxonomy (2016)
Olson P.D.: Next Generation Systematics (2016)
Wendel J.F.: Plant Genome Diversity, Vol. 1 (2014)
Greilhuber J.: Plant Genome Diversity, Vol. 2 (2012)
1. Aktívna účasť na praktických cvičeniach. Odôvodnená neúčasť môže byť ospravedlnená vyučujúcim v maximálnom rozsahu 2 hodín (jedna dvojhodinovka) bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhšej odôvodnenej neúčasti určí vyučujúci náhradnú formu vymeškanej výučby.
2. Študenti si pred cvičeniami vopred preštudujú hlavné tézy úlohy, ktorá sa na danom cvičení bude realizovať. Presný rozpis úloh podľa jednotlivých vyučovacích hodín dostanú študenti na začiatku semestra.
3. Z úloh na cvičení si študenti robia písomný záznam. Výsledky úloh z praktických cvičení si študenti vyhodnotia a spracujú záver. Forma akou bude táto činnosť odkontrolovaná určuje vyučujúci na začiatku semestra. Po tejto kontrole sa úloha považuje za platne absolvovanú.
4. Cvičenia sa považujú za absolvované pri platnom absolvovaní všetkých úloh, ktoré boli realizované. Výnimkou je ospravedlnená neúčasť (bod. 1). Absolvovanie cvičení je podmienkou účasti na skúške.
5. Podmienkou absolvovania predmetu je aj vypracovanie semestrálnej práce na tému vopred dohodnutú s vyučujúcim.
6. Skúška predmetu prebieha ústnou formou. Študenti si ťahajú dve otázky a majú max. 30 minút na prípravu. Akékoľvek zmeny alebo modifikácie podmienok na absolvovanie predmetu vplyvom pandémie COVID19, alebo iných závažných dôvodov sú priebežne uverejňované na elektronickej nástenke predmetu.
slovenský, anglický
1. DNA, jadrový genóm, plastidový genóm, mitochondriálny genóm, veľkosť jadrového genómu, kompozícia báz, štruktúra. Chromozómy, monocentrické a holocentrické. Ploidná úroveň rastlín. Diploidy – polyploidy. Využitie poznatkov v molekulárnej fylogenetike a fylogenomike.
2. Jadrový genóm. Charakteristika, variabilita, použitie spektra kódujúcich a nekódujúcich markerov v systematike rastlín. ITS, ETS, výhody a nevýhody ITS. ITS konformácia. ITS klónovanie. ITS barcoding. Single copy genes.
3. Plastidový genóm a mitochondriálny genóm. Využitie markerov mimojadrovej DNA na riešenie otázok evolučnej histórie, populačnej biológie a systematiky rastlín. Chloroplastový genóm, cpDNA a charakteristika vybraných markerov. Celogenómové sekvenovanie cpDNA a využitie v systematike. Sekvencie mitochondriálnej DNA a systematika rastlín.
4. Analýza sekvenačných dát rôznych markerov. Metódy, softvéry a postupy.
5. Reštrikčné dominantné dáta, RAPD, RFLP, AFLP, aplikácia v systematike rastlín. Interpretácia fragmentovej analýzy. Molekulárna diverzita. Výhody a nevýhody metód. Kodominantné dáta. Single sequence repeats (SSR markers, mikrosatelity).
6. Analýza reštrikčných dát, AFLP. Analýza mikrosatelitov. Metódy, softvéry a postupy.
7. Molekulárna cytogenetika, chromozómy, karyotyp, C-bands, FISH, GISH, chromosome painting v systematike rastlín. Flow karyotyping. Využitie molekulárnej cytogenetiky pri riešení systematických otázok.
8. Biomolekuly v metabolizme rastlín a ich využitie v systematike. Chemodiverzita. Izolácia a určenie metabolitov rastlín. Analýza a využitie chemometrických metód v systematike.
9. Evolučné procesy a molekulárne vzorce v rastlinách. Haplofázické a diplofázické rastliny. Genetický drift, genetický draft, evolučné ťahy a súvisiace molekulárne vzorce.
10. Molekulárna systematika, molekulárne vzorce a hybridizácia, identifikácia polytopického a mnohonásobného vzniku hybridov. Jednosmerná a obojsmerná hybridizácia. Paternita a maternita v nahosemenných a krytosemenných rastlinách. Hybridné roje, introgresia. Retikulátna evolúcia.
11. Populačná „systematika“. Populačná štruktúra a vzorce molekulárnych markerov v závislosti od životných stratégií, reprodukčných spôsobov a reprodukčnej ekológie rastlín. Autogamia vs. alogamia, dioecia vs. gynodioecia vs. monoecia, sexualita vs. apomixia.
12. Fylogeografia, populačná štruktúra, fragmentácia populácií. Molekulárne vzorce a ich interpretácia v identifikácii genetických centier a migračných ciest rastlín.
13. Molekulárna fylogenomika, Sekvenovanie „Next-generation“, II generation, III generation sequencing. Techniky a princípy.
Na predmete sa má študent oboznámiť s evolučnými procesmi a s rôznymi molekulárnymi metódami v širšom slova zmysle, na generáciu „markerov“ a ich analýzu v systematike rastlín. Po absolvovaní predmetu by mal študent poznať molekulárne vzorce rôznych typov markerov v závislosti od evolučných procesov. Študent získa schopnosti na správne dizajnovanie molekulárnej štúdie v systematike rastlín, mal by byť schopný vykonať základné analýzy dobre etablovaných molekulárnych markerov a vedieť výsledky správne interpretovať a kriticky vyhodnotiť.
Masarovičová E., Repčák M. et al. Fyziológia rastlín. 2. dopl. vydanie. Vyd. UK Bratislava 2008;
Paľove-Balang P. Príjem a transport minerálnych látok v rastlinách. UPJŠ Košice 2012
Repčák M. et al. Návody na cvičenia z fyziológie rastlín. 4. preprac. vyd. UPJŠ
Košice 2014
Bhatla S.C., Lal M.A. Plant Physiology, development and metabolism. Springer Nature Singapore Pte Ltd. 2018
1. Aktívna účasť na praktických cvičeniach. Odôvodnená neúčasť môže byť ospravedlnená vyučujúcim v maximálnom rozsahu 4 hodín (jedna dvojhodinovka) bez nutnosti náhradného plnenia. V prípade dlhšej odôvodnenej neúčasti určí vyučujúci náhradnú formu zvládnutia vymeškanej výučby.
2. Študenti si pred cvičeniami vopred preštudujú hlavné tézy úlohy, ktorá sa na danom cvičení bude realizovať. Presný rozpis úloh podľa jednotlivých vyučovacích hodín dostanú študenti na začiatku semestra.
3. Z úloh na cvičení si študenti robia písomný záznam. Výsledky úloh z praktických cvičení si študenti vyhodnotia a spracujú záver. Forma akou bude táto činnosť odkontrolovaná určuje vyučujúci na začiatku semestra. Po tejto kontrole a úloha považuje za platne absolvovanú.
4. Cvičenia sa považujú za absolvované pri platnom absolvovaní všetkých úloh, ktoré boli realizované. Výnimkou je ospravedlnená neúčasť (bod. 1). Absolvovanie cvičení je podmienkou účasti na skúške.
5. Skúška predmetu prebieha ústnou formou. Študenti si ťahajú dve otázky a majú max. 30 minút na prípravu.
Akékoľvek zmeny alebo modifikácie podmienok na absolvovanie predmetu vplyvom pandémie COVID19, alebo iných závažných dôvodov sú priebežne uverejňované na elektronickej nástenke predmetu.
slovenský, anglický
1. Pôdne prostredie, fyzikálne a chemické vlastnosti pôd, vlastnosti rastlinných koreňov
2. pH pôd a jeho vplyv na pôdu, požiadavky rastlín na pH pôd
3. Priestorová štruktúra bunkovej steny a membrán, transportné mechanizmy.
4. Transportné bielkoviny, vlastnosti a funkcie púmp, kanálov a prenášačov
5. Membránový potenciál
6. Transport látok na stredné a dlhé vzdialenosti, xylém a floém.
7. Rastlinné symbiózy: mykoríza, endofytické asociácie, symbiózy z azotrofnými organizmami, nitrogenáza, výmena látok medzi symbiontmi.
8. Esenciálne látky a ich význam pre rastliny, makroelementy, mikroelementy, užitočné a toxické látky
9. Kolobeh a dostupnosť dusíka, príjem a transport dusíka, dusičnan ako signálna látka, asimilácia dusíka
10. Kolobeh a význam síry, príjem síry, aktivácia síry.
11. Kolobeh, význam a transport fosforu a železa
12. Príjem a význam katiónov: draslík, horčík, vápnik
13. Hnojenie rastlín, organické hnojivá, minerálne hnojivá, kompost, popol
Získanie hlbších poznatkov o interakcii rastlín a pôdy, o príjme, transporte a význame minerálnych látok a ich využití v rastlinách. Rozšírenie laboratórnej praxe v oblasti analýzy látok v rastlinách a merania ich príjmu. Spracovanie a vyjadrenie vlastných laboratórnych výsledkov.
Forma výučby: cvičenia.
Odporúčaný rozsah výučby v hodinách:
týždenný: 0/3; za obdobie štúdia: 0/42.
Metóda štúdia: prezenčná.
Počet ECTS kreditov: 3
1. Jetter R. 2014. Phytochemicals- biosynthesis, function and application, Springer
2. Frenak et al. 2023. Isolation and Identification of Lichen Substances for Biological and
Ecological Roles. Springer
3. Kang J.S. et al. 2022. Isolation and Analysis of Characteristic Compounds from Herbal and Plant Extracts. MDPI Plants
absolvovanie cvičení, vypracovanie semestrálneho zadania a prezentácia
slovenský, anglický
Cvičenia:
1.-2. izolácia látok z ihličnanov a lišajníkov s potenciálnymi alelopatickými účinkami (alelopatia
na druhu Atrichum undulatum)
3.-4. porovnanie obsahu kofeínu v rôznych typoch čajov (zelený, čierny, biely, žltý, červený)
v rôznych typoch káv (100% arabica, 100% robusta, granulovaná káva), rôzne typy
praženia (od svetlého po tmavé) (HPLC analýzy a antioxidačná aktivita)
5.-6. Porovnanie obsahových látok v zmesi urologických čajov a samostatných extraktoch
z rastlinného materiálu, ktorý sa v týchto zmesiach nachádza (antibakteriálna aktivita
gram pozitivne a negatívne baktérie)
7.-8. Izolácia bioaktívnych látok z korenín klinček, kardamón, kurkuma, škorica, zázvor
(antiproliferačný skríning)
9.-10. Izolácia polyfenolických látok (rastlinný materiál, z hroznových šupiek), štúdium
antioxidačnej aktivity
11.-12. Izolácia vonných látok, esenciálnych olejov z vybraných druhov rastlín a plodov
Predmet je orientovaný na praktické cvičenia, kde sa študent po absolvovaní cvičení naučí základné izolačné a identifikačné metódy (TLC, CC, HPLC) prírodných rastlinných látok. Študent by mal zvládnuť zostaviť jednoduché laboratórne aparatúry ako aj spracovať, prepočítať a vyhodnotiť výsledky svojho experimentu. Okrem izolácii a identifikácii látok si študenti vyskúšajú aj bioaktívne testy akými sú rôzne skríningy alebo antioxidačná aktivita.
Vedecké časopisy
Samostatná práca študenta (hľadanie literatúry, spracovanie dát, príprava posteru) a vypracovanie zadaní.
Hodnotenie aktivity študentov na seminároch.
slovenský
1.Metodologické, etické a právne aspekty vedeckej práce vo fyziológii rastlín.
2.Databázy na vyhľadávanie vedeckých publikácií, databázy vedeckých periodík.
3.Vedecká váha publikácií I (karentované publikácie, citácie, impakt faktor periodík).
4.Vedecká váha publikácií II ( impakt faktor periodík, wos databáza)
5. Diskusia o aktuálnych témach vo fyziológii rastlín.
6. Spracovanie výsledkov - excel, statgraph...
7. Formálna stránka DP ( formátovanie wordu, členenie kapitol, citácie,..).
8. Náležitosti posterov (ako má poster správne vyzerať, pomer textu a výsledkov,...)
9. Odprezentovanie posterov študentov
10. Odprezentovanie posterov študentov
12. Odprezentovanie posterov študentov
13. Vyhodnotenie seminára
Získať samostatnosť pri vyhľadávaní aktuálnych poznatkov vo fyziológii rastlín ich interpretacii a pri prezentácii vlastných výsledkov. Zlepšovanie schopnosti diskusie o odborných témach.
Spracovanie a analýza výsledkov pomocou štatistických programov. Príprava posterov a prezentácii. Náležitosti diplomových prác (citovanie, grafické spracovanie výsledkov, ...).
Odporúčané publikácie z problematiky diplomovej práce.
Úspešné zvládnutie teoretickej prípravy a experimentálnej práce v rozsahu zadania diplomovej práce.
slovenský, anglický
Rozšíriť existujúce poznatky, alebo prispieť k novým poznatkom z problematiky témy diplomovej práce, dokázať ich interpretovať v širších súvislostiach študovaného odboru
Odporúčané publikácie z problematiky diplomovej práce.
Úspešné zvládnutie teoretickej prípravy a experimentálnej práce v rozsahu zadania diplomovej práce.
slovenský, anglický
Rozšíriť existujúce poznatky, alebo prispieť k novým poznatkom z problematiky témy diplomovej práce, dokázať ich interpretovať v širších súvislostiach študovaného odboru
Odporúčané publikácie z problematiky diplomovej práce.
Úspešné zvládnutie teoretickej prípravy a experimentálnej práce v rozsahu zadania diplomovej práce.
slovenský, anglický
To contribute to the current state of the art within the field of the diploma thesis and to be capable of interpretation of the results in a wider context of the knowledge.
Rozšíriť existujúce poznatky, alebo prispieť k novým poznatkom z problematiky témy diplomovej práce, dokázať ich interpretovať v širších súvislostiach študovaného odboru.
Odporúčané publikácie z problematiky diplomovej práce.
Úspešné zvládnutie teoretickej prípravy a experimentálnej práce v rozsahu zadania diplomovej práce.
slovenský, anglický
Rozšíriť existujúce poznatky, alebo prispieť k novým poznatkom z problematiky témy diplomovej práce, dokázať ich interpretovať v širších súvislostiach študovaného odboru.
prednášky
články z databáz Web of Science a Scopus
Slováková, Ľ., Mistrík I. 2007: Fyziologické procesy rastlín v podmienkach stresu, Bratislava
Hirt H., 2009: Plant stress biology, Wiley-Blackwell
Pessarakli M. ed., 2011: Handbook of Plant and Crop Stress, Third edition, CRC Press
Taiz L, Zeiger E, ed. 2018 Plant physiology and development, 6th editon, Oxford
1. 100% účasť na cvičeniach a ich absolvovanie
2. preukázanie samostatnosti a praktických zručností pri riešení úloh na cvičeniach
3. odprezentovanie výsledkov na konci semestra z oblasti biotických a abiotických faktorov pôsobiacich na rastliny
4. preukázanie vedomostí z predmetu formou ústnej skúšky
slovenský, anglický
1.Funkcie rastlín v rôznych typoch prostredia
2.Charakteristika stresu a spoločné mechanizmy stresových reakcií
3. Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- UV žiarenie
4.Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- vplyv vysokých a nízkych teplôt
5.Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- vplyv nedostatku vody na rastliny
6.Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- vplyv nedostatku minerálnych živín
7.Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- nedostatok kyslíka v pôde
8.Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- silne zasolené a kyslé pôdy
9.Abiotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- toxické látky v pôde a v ovzduší
10.Biotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- kompetícia, alelopatia, mykoríza
11.Biotické stresové faktory a ich pôsobenie na rastliny- reakcie rastlín na patogénne organizmy a ochrana pred herbivormi
12.Prezentácia výsledkov na vybranú tému vplyvu stresu I. (prezentovanie výsledkov študentov)
13.Prezentácia výsledkov na vybranú tému vplyvu stresu II. ( prezentovanie výsledkov študentov)
Po absolvovaní predmetu by mal študent získať vedomosti o biotických a abiotických vplyvoch na rastliny, reakciách rastlín na stres a mechanizmy prenosu signálov ako aj mechanizmoch adaptácie, aklimatizácie v stresových podmienkach. Praktické cvičenia poskytnú študentovi zručnosť v laboratóriu pri sledovaní fyziologických zmien a odpovedí na biotické a abiotické faktory. Študent sa oboznámi so základmi využitia spektrofotometra, fluorkamery a iných malých laboratórnych prístrojov využitých pri stresovej fyziológii rastlín.
Odporúčaná literatúra je špecifikovaná individuálne riešiteľom, resp. riešiteľským kolektívom po dohode s konzultantom alebo vedúcim práce.
Študentskú vedeckú konferenciu (ďalej len ŠVK) ako fakultné kolo súťaže o najlepšiu študentskú vedeckú a odbornú prácu vyhlasuje dekan fakulty. Na zapojenie do ŠVK je potrebná online registrácia a prihlásenie, odovzdanie elektronickej verzie abstraktu práce, odovzdanie elektronickej verzie práce, príprava prezentácie práce, vystúpenie na ŠVK s prezentáciou a diskusia študenta s odbornou porotou k téme práce.
Na ŠVK môže prihlásiť študent, alebo riešiteľský kolektív svoju prácu študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) iba do jednej z vyhlásených sekcií. Na ŠVK možno prihlásiť aj prácu, ktorá je ucelenou časťou bakalárskej alebo diplomovej práce alebo prácou v rámci študentských pomocných síl.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Podmienkou na udelenie hodnotenia je úspešná prezentácia a obhajoba práce v príslušnej sekcii riadenej komisiou vymenovanou dekanom fakulty. O pridelení kreditov za ŠVK rozhoduje komisia a svoje rozhodnutie uvádza v zápisnici z priebehu ŠVK.
1. Analýza stavu skúmanej problematiky.
2. Návrh a implementácia riešenia skúmaného problému.
3. Vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov.
4. Príprava anotácie práce.
5. Spracovanie práce ŠVOČ.
6. Príprava prezentácie výsledkov.
7. Prezentácia a obhajoba získaných výsledkov.
Študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie odborných vedomostí, zručností a spôsobilostí vedeckej práce, schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru, schopnosť prezentovať získané výsledky s využitím vhodných prezentačných metód a nástrojov a schopnosť aktívne participovať na odbornej diskusii.
.
Briggs D., Walters S. M.: Proměnlivost a evoluce rostlin. – CUP, UP Olomouc 2001.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín. 4. vydanie - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Marhold K., Suda J.: Statistické zpracování mnohorozměrných dat v taxonomii (Fenetické metody). – Karolinum, UK Praha 2002.
Turland et al. (Eds.):International Code of Nomenclature for algae, fungi, and plants (Shenzhen Code) adopted by the Nineteenth International Botanical Congress Shenzhen, China, July 2017 Regnum Vegetabile - Koeltz Scientific Books, 2018. https://www.iaptglobal.org/icn
Stuessy T. F.: Plant Taxonomy. - 2n Ed. New York 2009.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics. A Phylogenetic Approach, 4th edition. – Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. – Elsevier, Amsterdam etc., 3. ed., 2019.
.
.
1. Prednášky k predmetu nie sú povinné, ale sú vysoko odporúčané, cvičenia sú povinné.
2. Študenti musia zvládnuť základné metódy zberu botanických vzoriek v teréne pre rôzne typy analýz, prácu s rastlinným materiálom v karyologickom a palynologickom laboratóriu a v laboratóriu prietokovej cytometrie, osvoja si aj základné princípy molekulárnej taxonómie, je schopný rozumieť článkom s použitím fenetických a kladistických metód, orientuje sa v základných princípoch botanickej nomenklatúry.
3. Súčasťou absolvovania predmetu je ústna skúška.
slovenský a anglický
.
1. Taxonómia rastlín. Význam klasifikácie a problémy s tým spojené. Zdroje informácií a taxonomické dáta. Morfológia a anatómia, embryológia, palynológia, cytológia, karyológia, ekológia, fytogeografia.
2. Determinácia taxonomických vzťahov.
3. Prístupy ku biologickej klasifikácii. Príklady starších a súčasných systémov rastlín. Systém „Angiosperm Phylogeny Group IV“.
4. Variabilita rastlín a jej štúdium. Rané práce o variabilite rastlín. Mnohorozmerné dáta v taxonómii - fenetická analýza dát.
5. Veľkosť genómu rastlín a prístupy k jeho štúdiu. Prietoková cytometria. Evolúcia veľkosti genómu krytosemenných rastlín.
6. Paralelná a konvergentná evolúcia. Príklady: parazitizmus, hmyzožravosť a C4-metabolizmus.
7. Základné princípy kladistiky.
8. Kladistické štúdie - odhaľovanie vetiev evolúcie.
9. Princípy molekulárnej systematiky rastlín.
10. Základy botanickej nomenklatúry. Medzinárodný kód nomenklatúry rias, húb a rastlín.
11. Taxonomické publikácie a príklady taxonomických štúdií I. Príklady z rodu Viola.
12. Taxonomické publikácie a príklady taxonomických štúdií II. Príklady z rodu Onosma.
Cvičenia (prebiehajú blokovo):
1. Úvod do cvičení z taxonómie rastlín. Herbárové doklady a ich význam.
2. Terénna práca v botanike, zber vzoriek, spracovanie rastlinného materiálu, praktické ukážky.
3.- 4. Palynologické metódy. Odber a príprava vzoriek, pozorovanie preparátov a ich hodnotenie.
5.- 6. Karyologické metódy v taxonómii rastlín. Odber vzoriek, príprava preparátov, pozorovanie a hodnotenie preparátov.
7.- 8. Fenetická analýza dát – príklady a ukážky spracovania rastlinného materiálu, multivariačná analýza dát, zhlukovacie a ordinačné metódy.
9.- 10. Využitie prietokovej cytometrie v taxonómii rastlín. Stanovenie stupňa ploidie a veľkosti genómu rastliny. Stanovenie reprodukčného spôsobu rastlín - FCSS (flow cytometric seed screen).
11.-12. Molekulárna systematika rastlín. Parsimonická analýza DNA sekvencií, fenetická analýza AFLP DNA fragmentov - príklady a ukážky.
13. Základy botanickej nomenklatúry. Medzinárodný kód nomenklatúry rias, húb a rastlín. Praktické úlohy.
Predmet taxonómia rastlín je základným predmetom pre pochopenie modernej systematiky rastlín a jej významu pre štúdium rôznych taxonomických skupín, študent sa orientuje v používaných metódach taxonomickej práce a ich vyhodnocovaní, je schopný vytvárať taxonomické hypotézy a dizajnovať spôsob overovania týchto hypotéz. Poznatky je schopný využiť v základnom botanickom výskume, ale aj aplikovať ich na riešenie problémov pri šľachtení rastlín, v poľnohospodárskej praxi, pri hodnotení rastlinnej bioty v ochrane rastlín a zachovaní biodiverzity.
.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Výsledky vzdelávania:
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
BENCE, M. et al. 2005. Plávanie. Banská Bystrica: FHV UMB. 198s. ISBN 80-8083-140-8.
[online] Dostupné na: https://www.ff.umb.sk/app/cmsFile.php?disposition=a&ID=571
BUZKOVÁ, K. 2006. Fitness jóga, harmonické cvičení těla I duše. Praha: Grada. ISBN 8024715252.
JARKOVSKÁ, H, JARKOVSKÁ, M. 2005. Posilování s vlastním tělem 417 krát jinak. Praha: Grada. ISBN 9788024757308.
KAČÁNI, L. 2002. Futbal:Tréning hrou. Bratislava: Peter Mačura – PEEM. 278s. ISBN
8089197027.
KRESTA, J. 2009. Futsal.Praha: Grada Publishing, a.s. 112s. ISBN 9788024725345.
LAWRENCE, G. 2019. Power jóga nejen pro sportovce. Brno: CPress. ISBN 9788026427902.
SNER, Wolfgang. 2004. Posilování ve fitness. České Budějovice: Kopp. ISBN 8072322141.
STACKEOVÁ, D. 2014. Fitness programy z pohledu kinantropologie. Praha: Galén. ISBN 9788074921155.
VOMÁČKO, S. BOŠTÍKOVÁ, S. 2003. Lezení na umělých stěnách. Praha: Grada. 129s. ISBN
8024721743.
Podmienky záverečného hodnotenia:
· aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho
· zvládnutie podmienok v celkovom hodnotení na úrovni 80%
Slovenský jazyk
Ústav TV a športu UPJŠ ponúka pre študentov UPJŠ v rámci výberového predmetu 21 športových aktivít: aerobik; aikido, basketbal, bedminton, body-balance, body form, bouldering, florbal, joga, power joga, pilates, plávanie, posilňovanie, sálový futbal, SM systém, step aerobik, stolný tenis, šach, volejbal, tabata, cykloturistika, dobrovoľníctvo na MMM.
Pre záujemcov Ústav TV a športu UPJŠ ponúka zimné (lyžiarsky kurz, survival) a letné (cvičenie pri mori, splavovanie rieky Tisza) telovýchovné sústredenia s atraktívnym programom, športové súťaže s celoslovenskou i medzinárodnou účasťou.
Športové aktivity vo všetkých svojich formách pripravujú vysokoškolákov na ich ďalší profesionálny a osobný život. Na základe osobnej skúsenosti si uvedomujú dôležitosť postavenia pohybovej aktivity v živote. Aktívne pôsobia na telesnú zdatnosť a výkonnosť. Pomáhajú udržať duševné zdravie a zlepšiť zdravotný stav aj zdravie cvičencov. Osvojením a zdokonalením zručností a schopností v športových aktivitách posilňujú u študenta vzťah k PA a zároveň rozširujú možnosti vplývať na blízke aj široké okolie vo vybranej športovej činnosti.
Obsahový štandard:
Študent počas záverečného hodnotenia preukáže rozšírenie vedomostí a poznatkov z problematiky, ktorá je obsahovo daná informačným listom predmetu a šírkou definovaná v povinnej literatúre.
Výkonový štandard:
Študent preukáže zvládnutie výkonového štandardu, v rámci ktorého je schopný:
- osvojiť si pohybové zručnosti v konkrétnom športe, herné činnosti, odstrániť plaveckú negramotnosť,
- zvyšovať úroveň kondičných a koordinačných schopností, telesnú zdatnosť a pohybovú výkonnosť,
- pohybové cvičenia uplatňovať v praxi,
- prostredníctvom osvojenia špeciálneho programu zdravotnej TV vplývať na zmiernenie zdravotných oslabení,
- aplikovať nadobudnuté vedomosti a osvojené zručnosti v telovýchovnom procese, vo voľnom čase.
J. Křemen, P. Pohlreich, J. Stříbrná: Techniky molekulární biologie a jejich využití v medicíně. Nakladatelství University Karlovy, Praha 1996.
I. Mazura, K. Michalová, R. Brdička, J. Mácha: Speciální metody molekulární biologie. Nakladatelství Karolinum, Praha, 2001.
V. Vondrejs, Z. Storchová: Genové inženýrsrví I. Nakladatelství University Karlovy, Praha 1997.
V. Vondrejs: Genové inženýrství II. Nakladatelství Karolinum Praha, 2001.
J. Šmarda a kol.: Metody molekulární biologie. Brno 2005. ISBN 80-210-3841-1
S.B. Primrose and R.M. Twyman: Principles of gene manipulation and genomics. 7th Edition, 2006. ISBN 140513544
T.A. Brown: Klonování genů a analýza DNA, Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2007. ISBN 9788024417196
Fitzgerald-Hayes, M and Reichsman, F: DNA and Biotechnology. Academic Press, 2009. Third edition. ISBN 9780080916354
T.A. Brown: Gene Cloning and DNA Analysis. 8th Edition, 2020. ISBN 1119640784
Vypracovanie zadaní a protokolov k praktickým cvičeniam ukončené priebežným hodnotením (30% z celkového hodnotenia), písomné previerky z obsahu prednášok (60% z celkového hodnotenia).
Aktívna účasť na cvičeniach - vypracovanie zadaní a protokolov k praktickým cvičeniam ukončené priebežným hodnotením (30% z celkového hodnotenia), písomné previerky z obsahu prednášok (60% z celkového hodnotenia), ústna skúška (10% z celkového hodnotenia).
slovenský a anglický
Prehľad základnej štruktúry a fungovania biomolekúl (proteíny, nukleové kyseliny), základné pojmy a chemické princípy aplikované na biologické systémy (voda ako rozpúšťadlo, tlmivé roztoky, pH), všeobecné laboratórne techniky (príprava pufrov, centrifugácia, dialýza, lyofilizácia). Enzýmy používané pri génových manipuláciách (nukleázy, restrikčné endonukleázy, lyzozým, proteinázy atď). Metódy lýzy buniek. Princípy izolácie nukleových kyselín a úloha jednotlivých zložiek, izolácia genomickej DNA, metódy izolácie plazmidov, izolácia DNA z rôznych typov buniek, izolácia a špecifiká práce s RNA molekulami. Elektroforetické techniky (agaróza a polyakrylamid, rozlišovacia schopnosť, citlivosť, voltáž, farbenie, vizualizácia, rôzne typy elektroforézy). Spektroskopická analýza biomolekúl (všeobecné základy, prehľad metód a ich princíp, UV-Vis spektroskopia, MALDI-TOF). Metódy určenia koncentrácie nukleových kyselín. Purifikácia a analýza biomolekúl pomocou chromatografie. Produkcia proteínov a ich purifikácia a charakterizácia (príprava bunkových extraktov, stabilizácia proteínov, zrážanie, selektívne techniky purifikácie pomocou tagov). Hybridizačné metódy (Southern, Northern, Western). Základy PCR.
Osvojenie základných techník prípravy a analýzy rekombinantných DNA - izolácia nukleových kyselín (NK), stanovenie ich kvality a kvantity, príprava rekombinantných molekúl s využitím reštrikčných a modifikačných enzýmov, prenos pripravených rekombinantných molekúl do hostiteľskej (kompetentnej) bunky (napr. E. coli), klonovanie a selekcia rekombinantov - a ich základné využitie v biologickom výskume. Osvojenie základných princípov techník PCR a sekvenovania.
Aktívna účasť na cvičeniach - vypracovanie zadaní a protokolov k praktickým cvičeniam ukončené priebežným hodnotením (30% z celkového hodnotenia), písomné previerky z obsahu prednášok (60% z celkového hodnotenia), ústna skúška (10% z celkového hodnotenia).
Cieľom predmetu je oboznámiť so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
Buchar, J., 1983: Zoogeografie. SPN Praha
Darlington, P.J., 1998: Zoogeography: The geographical distribution of animals. Krieger, USA
Lomolino M.V., Brown J.H., Riddle B. R., 2005: Biogeography. Sinauer Associates, 1-845
Plesník, P., Zatkalík, F., 1996: Biogeografia. Vysokoškolské skriptá, PríFUK Bratislava
ÚBEV/ZO1/03
ÚBEV/VEK1/03
ÚBEV/ZOO1/03
aktívna účasť na seminároch
príprava prezentácie na zadanú tému
semestrálna písomná previerka
Aktívna účasť na seminároch.
Príprava prezentácie na zadanú tému.
Absolvovanie dvoch semestrálnych písomných previerok.
Ústna skúška.
slovenský
Prehľad o súčasnom chápaní zákonitostí rozšírenia živočíchov. Procesy, ovplyvňujúce rozšírenie druhov a ich vlastnosti. Integrácia poznatkov historickej a súčasnej ekológie, genetiky a fyziológie živočíchov. Interakcie živočíchov s procesmi v prostredí (kontinentálny drift, klíma) pri regulácii ich geografického rozšírenia. Opisné a analytické prístupy pri testovaní hypotéz a ilustrovanie aplikovanej povahy zoogeografie (napr. využitie existencie živočíšnych refúgií v ochrane prírody a pod.).
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
ústna skúška