Pochopiť anatómiu človeka na základe orgánových sústav a získať presnú predstavu o priestorovom usporiadaní jednotlivých orgánov, či už v rámci jednej sústavy, alebo viacerých sústav.
Miklošová M.: Anatómia, vysokoškolská učebnica, UPJŠ, Equilibria, Košice, 2011
Ševc, J., Mochnacký, F.: Anatomické termíny pre jednoodborové a medziodborové štúdium biológie, UPJŠ, e-book (https://unibook.upjs.sk/sk), 2020
Kluchová, D. a kol.: Anatómia trupu a končatín, UPJŠ, Equilibria, Košice, 2015
K. S. Saladin: Anatomy and Physiology: The Unity of Form and Function, Mc Graw-Hill; 3rd edition, 2004
Mráz, P. a kol.: Anatómia ľudského tela 1-3, Slovak Academic Press, 2015-2021
1. aktívna účasť na cvičeniach, max. 3 absencie/semester
2. absolvovanie dvoch priebežných písomných kontrol počas semestra (každá 20b - maximum), získané body sa zarátavajú do celkového hodnotenia
3. spracovanie vybranej témy a prezentácia na cvičení
4. absolvovanie testu v skúškovom období (60b maximum), 3 termíny (prihlasovanie neobmedzené) + 1 opravný (len pre neúspešných z riadnych termínov). Výsledné hodnotenie bude vypočítané z celkového počtu bodov získaných z písomných kontrol (20+20b) a záverečného testu (60b). Stupnica hodnotenia A (100-91 bodov), B (90.5-81), C (80.5-71), D (70.5-61), E (60.5-51), FX (50.5 a menej)
slovenský, english
1. Anatomické názvoslovie
2. Pohybový systém - pasívny (oporná sústava)
3. Pohybový systém - aktívny (svalová sústava)
4. Dýchací systém
5. Tráviaci systém
6. Vylučovací systém
7. Mužský pohlavný systém
8. Ženský pohlavný systém
9. Kardiovaskulárny systém
10. Lymfatický systém
11. Imunitný systém
12. Nervový systém
13. Zmyslové orgány
Absolvent predmetu po jeho ukončení ovláda anatómiu človeka na základe orgánových sústav a má presnú predstavu o priestorovom usporiadaní jednotlivých orgánov, či už v rámci jednej sústavy, alebo viacerých sústav. Chápe funkciu a základnú fyziológiu orgánov ľudského tela v kontexte evolúcie a procesov, ktoré prebiehajú na úrovni buniek a tkanív. Absolvovanie predmetu pripravuje študenta na ďalšie špecializované predmety ako Histológia, Fyziológia živočíchov, Porovnávacia morfológia, Imunológia a ďalšie.
Známka bude vypočítaná z výsledkov dvoch priebežných písomiek počas semestra (každá má 20% podiel) a skúšky - testu (60% podiel).
• EUROPEAN UNION / COPERNICUS. (N.D.). Copernicus — Looking at our planet and its environment for the benefit of Europe’s citizens. Retrieved 14.9.2025, from https://www.copernicus.eu/en
EUROPEAN SPACE AGENCY. (N.D.). Focus on Copernicus applications. Retrieved 14.9.2025, from https://www.esa.int/Applications/Observing_the_Earth/Copernicus/Focus_on_Copernicus_applications
• APICELLA, L., DE MARTINO, M., & QUARATI, A. (2022). Copernicus user uptake: From data to applications. ISPRS International Journal of Geo-Information, 11(2), 121. https://doi.org/10.3390/ijgi11020121
• BUCHHORN, M., LESIV, M., TSENDBAZAR, N.-E., HEROLD, M., BERTELS, L., & Smets, B. (2020). Copernicus global land cover layers—Collection 2. Remote Sensing, 12(6), 1044. https://doi.org/10.3390/rs12061044
• KNUDBY, A. (2021). Remote sensing. Ottawa: University of Ottawa. https://doi.org/10.20381/ruor-27219
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného hodnotenia na konci výučbovej časti semestra. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 3 zadaní na cvičeniach a semestrálneho tímového projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov. Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 3 zadaní a 1 semestrálneho projektu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).
slovenský
• Úvod do aplikácií diaľkového prieskumu Zeme so zameraním na ESA senzory – súčasný stav a perspektívy
• Prístup k dátam a zdrojom ESA vrátane misií tretích strán, aplikácie programu Copernicus Earth Observation Data
• Kľúčové princípy metód DPZ: elektromagnetické žiarenie, jeho vlastnosti, spektrálne správanie a interakcia s prostredím
• Optické metódy DPZ pomocou ESA Copernicus dát: senzory a platformy, metadáta, rozlíšenia obrazu (spektrálne, priestorové, časové, rádiometrické)
• Základy radarového DPZ – princípy a aplikácie
• Mapovanie precízneho poľnohospodárstva – analýza digitálneho obrazu pomocou multispektrálnych dát Sentinel-2 (indexy, farebné kompozície, klasifikácie) a porovnanie s UAV multispektrálnymi dátami
• Priestorovo-časové mapovanie odlesňovania pomocou Sentinel-2 dát, porovnanie s ortofotosnímkami
• Mapovanie požiarov a ich dopadov pomocou Sentinel-2 dát
• Hodnotenie kvality ovzdušia pomocou Sentinel-5 dát
• Mapovanie teploty povrchu Zeme a mestských ostrovov tepla: Sentinel-3 dáta, downscaling so Sentinel-2 dátami, porovnanie s UAV termálnymi dátami
• Mapovanie snehovej a ľadovej pokrývky pomocou Sentinel-1 a Sentinel-2 dát; tvorba binárnych snehových máp s vysokým rozlíšením a porovnanie s lidarovými a UAV fotogrametrickými dátami
• Tvorba digitálnych modelov reliéfu (DEM) zo Sentinel-1 dát a porovnanie s lidarovými údajmi
• Aplikácie DPZ v oblasti morí: batymetria a mapovanie povrchu pobrežia
• Integrácia satelitných, UAV a lidarových dát – zhrnutie možností a praktických aplikácií
Na cvičeniach sa študenti naučia pracovať s dátami z misií ESA a programu Copernicus, vyhľadávať ich, sťahovať a pripravovať na analýzu. Oboznámia sa s princípmi elektromagnetického žiarenia a spektrálnym správaním povrchov, čo si overia pri spracovaní optických dát Sentinel-2 – tvorbe farebných kompozícií, vegetačných indexov a klasifikácií, vrátane porovnania s UAV dátami. Prakticky si precvičia spracovanie radarových dát Sentinel-1 pri mapovaní reliéfu a snehovej pokrývky, využitie Sentinel-3 a UAV pri mapovaní mestských ostrovov tepla či Sentinel-5P pri hodnotení kvality ovzdušia. Budú analyzovať časové série pre mapovanie odlesňovania a požiarov, vytvárať digitálne modely reliéfu a skúmať možnosti batymetrie a pobrežného mapovania. Záverečné cvičenia sú venované integrácii satelitných, UAV a lidarových dát v samostatnom projekte.
Vedomosti: Študent porozumie princípom moderných aplikácií diaľkového prieskumu Zeme s dôrazom na satelitné misie ESA a program Copernicus. Získa prehľad o možnostiach využitia multispektrálnych, radarových, termálnych a lidarových dát pri riešení konkrétnych úloh, ako je monitorovanie poľnohospodárstva, vegetačnej pokrývky, požiarov, kvality ovzdušia, mestských ostrovov tepla, či snehovej a ľadovej pokrývky. Naučí sa porovnávať satelitné dáta s UAV a lidarovými meraniami.
Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať a získavať dáta z rôznych zdrojov, spracovávať ich v GIS a špecializovaných softvéroch a využiť pokročilé postupy pri analýze a vizualizácii. Dokáže vytvárať tematické mapy a modely prostredia (napr. digitálne modely reliéfu, mapy odlesnenia, spektrálne klasifikácie, mapy povrchovej teploty), integrovať dáta z viacerých senzorov a interpretovať výsledky v kontexte environmentálnych a spoločenských javov.
Kompetencie: Študent si osvojí schopnosť navrhovať a realizovať projekty založené na diaľkovom prieskume Zeme s aplikáciami v krajinnom a mestskom prostredí. Vie kriticky zhodnotiť vhodnosť rôznych senzorov a metód pre konkrétny problém, samostatne aj tímovo riešiť úlohy a jasne prezentovať dosiahnuté výsledky.
Alexovičová, T. (2007). Alternatívne školstvo v kocke – 1. časť a 2. časť. Prešov: MPC.
Hermann, É. (2016). Montessori aktivity pre deti: na obohacovanie slovnej zásoby, objavovanie prírody aj sveta. Bratislava: Svojtka & Co., s.r.o.
Hickson, A. (2000). Dramatické a akční hry. Praha: Portál.
Hudáková, V., Miňová, M. (2017). Za oknami Freinet(ovských) škôl. Prešov: Rokus.
Jirásek, I. (2019). Zážitková pedagogika. Praha: Portál. Kaščák, O. a kol. (2009). Kauza Waldorf na Slovensku. Zdroj: Acta Fac. Paed. Univ. Tyrnaviensis. Trnava. Dostupné na internete: http://pdfweb.truni.sk/down/ACTAFP/2009/2009d.pdf. Kramperová, L., Kršňák, J. (2018). Jak se učí živě? : rozhovory o inovatívnych školách. Praha : DharmaGaia. Lukáč, E. (2000). Reformné pedagogické hnutie v ČSR – zdroj inšpirácií pre súčasnú školu. Prešov: MC. Matulčíková, M. (2007). Reformno-pedagogické školy a alternatívne školy a ich prínos pre reformu. Bratislava. Ag Musica Liturgica. Montessori, M. (2011). Od dětství k dospívání. Praha: Triton. Průcha, J. (2001). Alternatívní školy a inovace ve vzdělávaní. Praha: Portál. Slováček, M., Miňová, M. (2019). Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. Prešov: Rokus publishing. Slováček, M., Miňová, M. (2017). Pedagogika Márie Montessoriovej - terminologické minimum, alebo, Montessori pedagogika pre každého. Prešov: Rokus. Svobodová, J. (2007). Výběr z reformních i současných edukačních koncepcí. Brno: MSD. Zelina, M. (2000). Alternatívne školstvo: alternatívne školy, alternatívna pedagogika, alternatívne pedagogické koncepcie a smery. Bratislava: IRIS.
1. Vypracovanie seminárnej práce spojenej so vstupom do školského prostredia - 60%.
2. Prezentácia vybranej alternatívnej pedagogiky/školy - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Tradície a príčiny vzniku reformného pedagogického hnutia vo svete. Pojem alternatívnych škôl. Rozdelenie reformných pedagogických smerov a ich charakteristika. Pedagogické východiská alternatívnych škôl. Alternatívne školy prvej polovice 20.storočia. Alternatívne školy druhej polovice 20.storočia. Organizácia vyučovania v alternatívnych školách. Porovnanie a hodnotenie alternatívnych škôl. Alternatívne školstvo na Slovensku. Pedagogické inovácie.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť príčiny vzniku reformných pedagogických smerov. Vymedziť pojem alternatívna škola a poznať klasifikáciu alternatívnych škôl. Charakterizovať a porovnať alternatívne školy 1. polovice a 2. polovice 20. storočia. Charakterizovať moderné koncepcie alternatívnych škôl a popísať spôsoby vyučovania a výchovy vo svete.
Cieľom predmetu je dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí o ľudskom tele a jeho vývine nevyhnutnú pre pochopenie vývinovo viazaných biologických špecifík u detí a adolescentov.
Drobný I., Drobná M.: Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov I. a II. Bratislava, PdF UK, 2000
Lipková V.: Somatický a fyziologický vývoj dieťaťa. Osveta Bratislava, 1980
Malá H., Klementa J.: Biológia detí a dorastu. Bratislava, SPN, 1989
Písomný test.
SK - slovenský
Ontogenéza človeka. Vývin po narodení. Vekové osobitosti opornej a pohybovej, obehovej, dýchacej, tráviacej a močovej sústavy. Pohlavná sústava. Žľazy s vnútorným vylučovaním. Nervová sústava. Vekové špecifiká vzniku vybraných chorôb a závislostí na návykových látkach. Človek a životné prostredie.
Získanie základných morfologických a fyziologických poznatkov o jednotlivých orgánoch a sústavách ľudského tela so zameraním na špecifiká detského a adolescentného veku. Oboznámenie sa s vývinovými a rastovými charakteristikami a s najčastejšie sa vyskytujúcimi ochoreniami v týchto štádiach ontogenézy.
Písomný test.
1. Odborné články podľa zadanej témy bakalárskeho projektu. 2. Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre UPJŠ v Košiciach a jej súčasti.
Práca na bakalárskej práci
SK - slovenský alebo EN - anglický
Projekt týkajúci sa vybranej oblasti biológie, formulácia pracovnej hypotézy, metódy riešenia problému, konzultácie k projektu. Formálna úprava projektovej práce a jej technické spracovanie. Štruktúra vlastného projektu. Zásady správneho spôsobu citovania, zostavenie zoznamu bibliografických odkazov. Zásady zostavenia prezentácie a jej správneho prednesu, samotná prezentácia a obhajoba výsledkov, prípadne odborných aktivít študentov získaných v rámci bakalárskeho projektu.
Viesť študentov k schopnosti spracovať odborné poznatky z pochádzajúce z rôznych bibliografických zdrojov, prípade a vlastnej experimentálnej práce do uceleného textu, týkajúceho sa určenej biologickej problematiky projektu. Viesť študentov príprave prezentácie na základe získaných výsledkov a princípom správneho prezentovania pred odborným auditóriom.
1. Odborné články podľa zadanej témy bakalárskeho projektu. 2. Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre UPJŠ v Košiciach a jej súčasti.
Odovzdanie vypracovaného bakalárskeho projektu podľa zadania vedúceho projektu a jeho úspešná obhajoba, obsahová a odborná akceptácia vedúcim projektu.
Viesť študentov k schopnosti spracovať odborné poznatky z pochádzajúce z rôznych bibliografických zdrojov, prípade a vlastnej experimentálnej práce do uceleného textu, týkajúceho sa určenej biologickej problematiky projektu. Viesť študentov príprave prezentácie na základe získaných výsledkov a princípom správneho prezentovania pred odborným auditóriom.
.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín, 4. vydanie. - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics. A phylogenetic Approach, 4th ed. - Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. - Elsevier - Academic Press, 2019.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - SPN, Bratislava, 1991 a 1992.
.
.
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach z predmetu.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť prácu s binokulárnym mikroskopom, zakresľovať pozorované štruktúry, naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie rastlín a vedieť ho vhodne použiť. Zvládnuť poznávanie hlavných skupín cievnatých rastlín.
3. Absolvovať 2 priebežné písomné testy aspoň s výsledkom "+".
4. Zvládnuť prípravu herbárových položiek a v rámci samostatnej práce počas semestra pripraviť 20 vzorových herbárových položiek rastlín so správne vyplnenými herbárovými lístkami.
5. Absolvovať skúšku pozostávajúcu z teoretickej a praktickej časti (poznávanie rastlín).
slovenský
.
1. Z histórie a súčasnosti rastlinnej systematiky. Prístupy ku klasifikácii rastlín. Princípy kladistiky a molekulárnej systematiky.
2. Cievnaté rastliny, evolučné vetvy plavúňov.
3. Cievnaté rastliný, skupina Monilophyta (prasličky, plavúne)
4. Semenné rastliny. Nahosemenné rastliny a ich evolúcia: cykasy, ginká, ihličiny, gnetumy.
5. Krytosemenné rastliny. Evolúcia a všeobecná charakteristika. Bazálne vetvy a Magnoliidová vetva.
6. Krytosemenné rastliny. Jednoklíčnolistovité rastliny I.
7. Krytosemenné rastliny. jednoklíčnolistové rastliny II.
8. Bazálne skupiny pravých dvojklíčnolistových krytosemenných rastlín
9. Rosidová vetva I. Fabidy.
10. Rosidová vetva II. Malvidy.
11. Asteridová vetva I. Lamiidy.
12. Asteridová vetva II. Campanulidy.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších čeľadí cievnatých rastlín k predmetu Botanika II. Fosílne doklady prvohorných rastlín. Tropická a subtropická flóra. Papraďorasty. Praktické poznávanie ihličín. Vybrané čeľade krytosemenných rastlín (Magnoliaceae, Araceae, Liliaceae, Amaryllidaceae, Cyperaceae, Poaceae, Ranunculaceae, Papaveraceae, Caryophyllaceae, Euphorbiaceae, Violaceae, Fabaceae, Rosaceae, Betulaceae, Brassicaceae, Boraginaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae, Apiaceae, Asteraceae). Poznávanie ďalších druhov rastlín, určovanie podľa kľúča.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o fylogenéze a systematike cievnatých rastlín, vedieť rozlišovať hlavné skupiny výtrusných a semenných rastlín, poznať hlavné znaky čeľadí a vedieť určovať všetky dôležité druhy rastlín priamo alebo s pomocou kľúčov. Naučiť študentov aplikovať a využívať tieto vedomosti v praxi špecializovaných vedných odborov na pracoviskách SAV, univerzít a ďalších vedeckých inštitúcií, ale aj v oblasti ochrany prírody, poľnohospodárstva, lesníctva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín, 4. vydanie. - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics.
A phylogenetic Approach, 4th ed. - Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. - Elsevier - Academic Press, 2019.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - SPN, Bratislava, 1991 a 1992.
.
Test, zhotovenie herbára
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach z predmetu.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť prácu s binokulárnym mikroskopom, zakresľovať pozorované
štruktúry, naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie rastlín a vedieť ho vhodne použiť. Zvládnuť
poznávanie hlavných skupín cievnatých rastlín.
3. Úspešne absolvovať 2 teoretické písomné testy počas semestra (v strede a na konci semestra)
4. Zvládnuť prípravu herbárových položiek a v rámci samostatnej práce počas semestra pripraviť
20 vzorových herbárových položiek rastlín so správne vyplnenými herbárovými lístkami.
slovenský
.
1. Z histórie a súčasnosti rastlinnej systematiky. Prístupy ku klasifikácii rastlín. Princípy kladistiky
a molekulárnej systematiky.
2. Cievnaté rastliny, evolučné vetvy plavúňov.
3. Cievnaté rastliný, skupina Monilophyta (prasličky, plavúne)
4. Semenné rastliny. Nahosemenné rastliny a ich evolúcia: cykasy, ginká, ihličiny, gnetumy.
5. Krytosemenné rastliny. Evolúcia a všeobecná charakteristika. Bazálne vetvy a Magnoliidová
vetva.
6. Krytosemenné rastliny. Jednoklíčnolistovité rastliny I.
7. Krytosemenné rastliny. jednoklíčnolistové rastliny II.
8. Bazálne skupiny pravých dvojklíčnolistových krytosemenných rastlín
9. Rosidová vetva I. Fabidy.
10. Rosidová vetva II. Malvidy.
11. Asteridová vetva I. Lamiidy.
Strana: 2
12. Asteridová vetva II. Campanulidy.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších čeľadí cievnatých rastlín
k predmetu Botanika II. Fosílne doklady prvohorných rastlín. Tropická a subtropická
flóra. Papraďorasty. Praktické poznávanie ihličín. Vybrané čeľade krytosemenných rastlín
(Magnoliaceae, Araceae, Liliaceae, Amaryllidaceae, Cyperaceae, Poaceae, Ranunculaceae,
Papaveraceae, Caryophyllaceae, Euphorbiaceae, Violaceae, Fabaceae, Rosaceae, Betulaceae,
Brassicaceae, Boraginaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae, Apiaceae, Asteraceae). Poznávanie
ďalších druhov rastlín, určovanie podľa kľúča.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o fylogenéze a systematike cievnatých rastlín, vedieť
rozlišovať hlavné skupiny výtrusných a semenných rastlín, poznať hlavné znaky čeľadí a vedieť
určovať všetky dôležité druhy rastlín priamo alebo s pomocou kľúčov. Naučiť študentov aplikovať
a využívať tieto vedomosti v praxi špecializovaných vedných odborov na pracoviskách SAV,
univerzít a ďalších vedeckých inštitúcií, ale aj v oblasti ochrany prírody, poľnohospodárstva,
lesníctva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín I. (sinice, riasy a slizovky). UPJŠ, Košice 2007
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín II. (huby, lišajníky a machorasty). UPJŠ, Košice, 2007
Deacon, J.W. (1998) Modern Mycology. Blackwell Science Ltd.
Van den Hoek, C. a kol. 1995: Algae, an introduction to phycology,
Záhorovská E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK Bratislava 1998
1. 100% účasť na cvičeniach predmetu botanika I.
2. úspešné absolvovanie 2 zápočtov počas semestra
3. úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky alebo písomného testu
4. preukázanie zručnosti počas cvičení (príprava preparátov, zvládnutie protokolov, ktoré sú súčasťou skript k predmetu Botanika I.)
Slovensky
1. Úvodné cvičenie, BOZP, základy mikroskopovania
2. Morfológia, cytológia, ekológia, Cyanophyta
2. Morfológia, cytológia, ekológia, Rhodophyta
3. Morfológia, cytológia, ekológia, Heterokontophyta
4..Morfológia, cytológia, ekológia, Euglenophyta, Dinophyta
5. Morfológia, cytológia, ekológia, Chlorophyta
6. Morfológia, cytológia, ekológia, Zygmenatophyceae, Charophyceae
7. Morfológia, cytológia, ekológia, Myxomycota
8.Morfológia, cytológia, ekológia,oomycota, zygomycota
9. Morfológia, cytológia, ekológia, Ascomycota
10. Morfológia, cytológia, ekológia, Basidiomycota
11.Morfológia, cytológia, ekológia, Lichenes
12.Morfológia, cytológia, ekológia, Bryophyta
13. Záverečný test, skúška
Po absolvovaní predmetu by mal študent ovládať základy systematiky a evolúcie nižších rastlín (kryptogamov). Mal by disponovať vedomosťami o morfológii, cytológii a rozmnožovaní jednotlivých oddelení nižších rastlín. Absolvovaním predmetu by mal študent získať základné zručnosti pri príprave preparátov, mal by zvládnuť mikroskopiu, vedieť používať stereolupu, a samostatne na základe protokolov vypracovať zadanie zo skrípt k predmetu Botanika I.
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín I. (sinice, riasy a slizovky). UPJŠ, Košice 2007
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín II. (huby, lišajníky a machorasty). UPJŠ, Košice, 2007
Deacon, J.W. (1998) Modern Mycology. Blackwell Science Ltd.
Van den Hoek, C. a kol. 1995: Algae, an introduction to phycology,
Záhorovská E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK Bratislava 1998
1. 100% účasť na cvičeniach predmetu botanika I. 2. úspešné absolvovanie 2 zápočtov počas semestra 3. úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky alebo písomného testu 4. preukázanie zručnosti počas cvičení (príprava preparátov, zvládnutie protokolov, ktoré sú súčasťou skript k predmetu Botanika I.)
slovenský
1. Úvodné cvičenie, BOZP, základy mikroskopovania 2. Morfológia, cytológia, ekológia, Cyanophyta 2. Morfológia, cytológia, ekológia, Rhodophyta 3. Morfológia, cytológia, ekológia, Heterokontophyta 4..Morfológia, cytológia, ekológia, Euglenophyta, Dinophyta 5. Morfológia, cytológia, ekológia, Chlorophyta 6. Morfológia, cytológia, ekológia, Zygmenatophyceae, Charophyceae 7. Morfológia, cytológia, ekológia, Myxomycota 8.Morfológia, cytológia, ekológia,oomycota, zygomycota 9. Morfológia, cytológia, ekológia, Ascomycota 10. Morfológia, cytológia, ekológia, Basidiomycota 11.Morfológia, cytológia, ekológia, Lichenes 12.Morfológia, cytológia, ekológia, Bryophyta 13. Záverečný test, skúška
Po absolvovaní predmetu by mal študent ovládať základy systematiky a evolúcie nižších rastlín (kryptogamov). Mal by disponovať vedomosťami o morfológii, cytológii a rozmnožovaní jednotlivých oddelení nižších rastlín. Absolvovaním predmetu by mal študent získať základné zručnosti pri príprave preparátov, mal by zvládnuť mikroskopiu, vedieť používať stereolupu, a samostatne na základe protokolov vypracovať zadanie zo skrípt k predmetu Botanika I.
Uvedená v schválenom zadaní záverečnej práce
Prezentácia výsledkov bakalárskej práce, zodpovedanie na otázky oponenta a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Ďalej študent ústne odpovedá na otázku, ktorú si vyberá podľa zamerania bakalárskej práce z oblastí biológia rastlín alebo biológia živočíchov alebo molekulová biológia a genetika v rozsahu predmetov prerekvizít.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Študent realizuje činnosti pod vedením vedúceho záverečnej práce. Výsledkom práce študenta má byť splnenie cieľov uvedených v schválenom zadaní záverečnej práce.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Ako písať seminárne práce, ročníkové práce, práce ŠVOČ, diplomové práce, záverečné a atestačné práce a dizertácie. Bratislava: Stimul, 1998.ISBN 80-85697-57-2.
GONDA, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava: Iura Edition, spol.s.r.o. ISBN 978-80-8078-472-0.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Prezentácia bakalárskej práce, ktorá by mala obsahovať:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti a praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracovaní bakalárskej práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce doplnené o grafické a kartografické výstupy.
4. Závery a praktické odporúčania.
Zodpovedanie na otázky oponentov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Biológia rastlín
1. Rastlinné pletivá: meristematické, asimilačné, krycie, vylučovacie, mechanické, vodivé a zásobné.
2. Koreň. Anatomická a morfologická stavba: rastový vrchol, primárne pletivá, sekundárna stavba, špecializácia koreňa na rôzne funkcie.
3. Stonka. Anatomická a morfologická stavba: prvotná stavba, hrubnutie stonky, rozkonárovanie stoniek, metamorfózy stoniek.
4. List. Hlavné časti listu, anatomická stavba. Morfológia listu, metamorfózy listov. Kvet. Základná stavba kvetu a jeho častí. Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie krytosemenných rastlín. Súkvetia. Semená a plody.
5. Pravé huby oddelení Ascomycota a Basidiomycota. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
6. Cyanophyta (sinice), charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza. Endosymbiotická teória a pôvod chloroplastov eukaryotických rastlinných buniek.
7. Eukaryotické riasy: životné cykly a organizačné stupne rias, porovnanie základných rozdielov medzi jednotlivými oddeleniami eukaryotických rias (ultraštruktúra, anatómia a morfológia, biochemické charakteristiky, rozmnožovanie, ekologický a ekonomický význam).
8. Chlorophyta (zelené riasy), všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza. Význam zelených rias v evolúcii vyšších rastlín.
9. Machorasty. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
10. Lišajníky. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
11. Cievnaté rastliny, vznik a fylogenéza cievnatých rastlín, hlavné evolučné vetvy a ich charakteristika.
12. Výtrusné cievnaté rastliny. Životný cyklus a charakteristika hlavných skupín s príkladmi (Lycopodiophyta, Monilophyta: Equisetales, Polypodiales).
13. Nahosemenné rastliny. Charakteristika, rozmnožovanie, hlavné systematické skupiny a príklady zástupcov (Cycadales, Ginkgoales, Pinales, Gnetales).
14. Bazálne vetvy krytosemenných rastlín, magnoliidová vetva, jednoklíčnolistové rastliny (na príklade vybraných čeľadí z radov Nympheales, Liliales, Asparagales, Poales).
15. Pravé dvojklíčnolistové rastliny. Bazálne vetvy (Ranunculales). Caryophyllales. Rosidová vetva (príklady z radov Malpighiales, Fabales, Rosales, Fagales, Brassicales).
16. Pravé dvojklíčnolistové rastliny. Asteridová vetva (príklady z radov Solanales, Lamiales, Apiales, Asterales).+
17. Vodný režim rastlín. Vodný potenciál. Príjem, transport a výdaj vody.
18. Minerálna výživa. Mechanizmy transportu minerálnych živín.
19. Biogenne prvky a ich funkcie v rastlinach, metabolizmus dusika a siry
20. Fotosyntéza - Komplexy tylakoidov, elektrónový a protónový transport, fotofosforylácia. Fixácia CO2 a syntéza cukrov.
21. Fotosyntéza - Syndróm C3, C4 a CAM. Faktory prostredia.
22. Respirácia. Odburávanie sacharidov, citrátový cyklus, dýchací reťazec a oxidatívna fosforylácia.
23. Metabolizmus lipidov.
24. Terpény, fenoly a alkaloidy. Mechanizny obrany rastlín.
25. Rast a vývin. Fázy rastu, diferenciácia.
26. Fotoreceptory. Etiolizácia a fotomorfogenéza.
27. Fytochrómy a receptory modrého svetla.
28. Hormóny rastlín. Fyziologické účinky auxínov, giberelínov, cytokinínov, kyseliny abscisovej, etylénu a brasinosteroidov.
29. Biologické rytmy - orientácia rastlín v čase. Dormancia a klíčenie. Starnutie a programovaná smrť bunky.
30. Kvitnutie, determinácia a indukcia, vývin kvetných častí.
31. Pohyby - orientácia rastlín v priestore. Mechanizmy taxií, tropizmov a nastií.
32. Fyziológia stresu. Biotické a abiotické stresory, priebeh stresu, adaptácie rastlín.
slovenčina
Cieľom predmetu je naučiť študentov chápaniu podstaty, použiteľnosti a vhodnej voľby štatistických metód pri vyhodnocovaní biologických experimentov, ako aj zásadám pri plánovaní experimentov.
J. Lepš, P. Šmilauer: Biostatistika, Nakladatelství Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, 2024.
K. Zvara: Biostatistika, Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004.
J.H. Zar: Biostatistical analysis. 5th ed. Prentice Hall, 2009.
M. Brabec, S. Pekár: Moderní analýza biologických dat 1, Masarykova univerzita, 2020
C. Dytham: Choosing and Using Statistics: A Biologist's Guide, Wiley-Blackwell, 2011
Aktívna účasť na cvičeniach (riešenie zadaných príkladov).
Aktívna účasť na praktických cvičeniach, vrátane úspešného riešenia zadávaných úloh (príkladov).
Úspešné absolvovanie priebežného testu na praktických cvičeniach.
Absolvovanie záverečného písomného testu s minimálne 50%-nou úspešnosťou.
slovenský, anglický
1. Úvod, história a hlavné princípy bioštatistiky.
2. Návrh experimentu.
3. Základné typy dát, popisné štatistiky a grafická prezentácia dát.
4. Vznik informácii, model normálneho rozdelenia.
5. Bodové a intervalové odhady parametrov normálneho rozdelenia.
6. Úvod do testovania hypotéz.
7. Štatistické testovanie strednej hodnoty.
8. Štatistické testovanie rozptylu, ANOVA.
9. Modelové rozdelenia kvalitatívnych premenných.
10. Štatistické testy pre kontingenčné tabuľky.
11. Kontingenčné tabuľky a hodnotenie rizík.
12. Korelácia a regresia.
Cieľom predmetu je naučiť študentov princípy, limity, použitie vybraných štatistických metód a interpretáciu získaných výsledkov biologických experimentov.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Biológia živočíchov
1. Fyziológia krvi a krvotvorných orgánov. Formované krvné elementy: charakteristika a funkcie. Zloženie a funkcie krvnej plazmy. Krvotvorba. Krvné skupiny. Hemostáza.
2. Fyziológia kardiovaskulárneho systému. Funkčná morfológia srdca. Fyziologické a elektrické vlastnosti srdcového svalu. Srdcový cyklus. Nervová a hormonálna regulácia srdcovej činnosti. Záznam EKG.
3. Fyziológia kardiovaskulárneho systému – cievny systém. Krvný tlak a jeho meranie. Prietok krvi artériami. Činnosť venózneho systému. Regulácia obehu krvi.
4. Fyziológia a funkčná morfológia zmyslových orgánov. Zrak, sluch, chuť, čuch, hmat, rovnovážny zmysel.
5. Fyziológia dýchacieho systému. Funkčná anatómia dýchacích ciest a pľúc. Mechanizmy pľúcnej ventilácie. Výmena dýchacích plynov v pľúcach a v tkanivách. Prenos dýchacích plynov krvou. Regulácia dýchania.
6. Fyziológia tráviaceho systému. Morfologická stavba gastrointestinálneho traktu. Všeobecná štruktúra steny GIT. Nervová a hormonálna regulácia činnosti tráviaceho systému. Spracovanie potravy a vstrebávanie živín v jednotlivých oddieloch GIT.
7. Tráviace žľazy: morfológia a sekrečná činnosť. Morfologická stavba a funkcie pečene. Morfologická stavba a funkcie pankreasu. Slinné žľazy.
8. Fyziológia vylučovacieho systému. Funkčná morfológia obličiek. Nefrón ako základná funkčná jednotka obličiek. Glomerulárne a tubulárne funkcie nefrónu. Hormonálna regulácia činnosti obličiek. Fyziológia vylučovania moču.
9. Fyziológia žliaz s vnútorným vylučovaním. Princípy hormonálnej regulácie. Funkčná morfológia hypotalamo-hypofyzárneho systému. Hormóny hypotalamu, hypofýzy a ich funkcie.
10. Fyziológia žliaz s vnútorným vylučovaním. Štítna žľaza a jej hormóny. Hormóny kôry a drene nadobličiek. Endokrinné funkcie pankreasu. Hormonálna regulácia metabolizmu vápnika.
11. Fyziológia samčích reprodukčných orgánov. Funkčná morfológia semenníkov. Spermiogenéza. Samčie pohlavné hormóny.
12. Fyziológia samičích reprodukčných orgánov. Funkčná morfológia vaječníkov a maternice. Oogenéza. Samičie pohlavné hormóny. Hormonálne a fyziologické zmeny počas ovariálneho a menštruačného cyklu.
13. Neurón ako základná funkčná a morfologická jednotka nervového systému. Tvorba a vedenie nervových vzruchov. Morfológia synapsy a mechanizmy prenosu nervových vzruchov. Nervová glia.
14. Anatomické členenie centrálneho a periférneho nervového systému. Organizácia nervových dráh a nervových ústredí. Somestetické receptory. Stavba a funkcie miechy. Senzorické dráhy a ústredia. Reflexný oblúk.
15. Fyziológia jednotlivých oddielov CNS. Funkcie mozgového kmeňa a mozočka. Motorické funkcie bazálnych ganglií, talamu a mozgovej kôry. Pyramidálna a extrapyramidálna dráha. Funkcie limbického systému.
16. Anatomické členenie a fyziológia autonómneho nervového systému. Sympatikus a parasympatikus. Riadenie fyziologických funkcií autonómnym nervovým systémom. Autonómne centrá v CNS.
17. Pohybový a podporný aparát. Charakteristika priečne pruhovaného a hladkého svalu. Molekulárny mechanizmus svalovej kontrakcie. Biomechanika a energetika svalu.
18. Fyziológia termoregulácie. Princípy a mechanizmy regulácie telesnej teploty u homoiotermných a poikilotermných živočíchov. Heterotermia, hibernácia.
19. Hospodársky významné skupiny živočíchov: škodcovia potravín, druhy s veterinárnym a medicínskym významom, hlavné skupiny (aj príklady zástupcov): bionómia, invázie, tzv. ekologická regulácia škodcov.
20. Kmeň článkonožce (Arthropoda): klasifikácia a jej kritériá, hlavné znaky, osobitá stavba kutikuly a jej využitie v anatómii, príklady zástupcov hlavných vývojových skupín.
21. Kmeň mäkkýše (Mollusca): príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenie sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický popis, spôsob rozmnožovania, taxonómia skupiny.
22. Planktonické formy živočíchov: morfológia, bionómia, spôsob rozmnožovania, planktonické larvy a juvenilné štádia veľkých živočíchov, význam v potravnej sieti, príklady skupín (Rotifera, Branchiata, Cnidaria, ...).
23. Evolučný prechod stavovcov z vody na suchú zem – morfologické, anatomické, bionomické zmeny, charakteristika obojživelníkov (Lissamphibia), klasifikácia, biologické zásady ich ochrany.
24. Adaptácie živočíchov na parazitický spôsob života, evolučná história parazitizmu, význam parazitov v ekosystémoch, význam štúdia, hlavné parazitické skupiny (Plathelminthes, Nematoda, Acantocephala, Acarida, ...).
25. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre konvergentnú morfológiu a bionómiu živočíchov na príklade rôznych taxónov dravých živočíchov (napr. Chelicerata, Chondrichthyes, Reptilia, Falconiformes, Carnivora...).
26. Štvornožce (Tetrapoda): príbeh ovládnutia pevniny stavovcami, moderná verzus klasická klasifikácia, príklady recentných a fosílnych taxónov.
27. Hlavné znaky vývojovej skupiny zvliekavce (Ecdysozoa): čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, systém.
28. Evolučné výhody zástupcov šesťnožcov (Hexapoda) v suchozemských ekosystémoch, bezprecedentná biodiverzita, systém, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu.
29. Primárne vodné stavovce: evolúcia, adaptácie, preadaptácie ku kolonizácii súše, lúčoplutvé ryby (Osteichthyes): adaptívna radiácia, kľúčové miesto v potravnej sieti, archaické skupiny, význam pre človeka, príčiny ohrozenia.
30. Kmeň strunovce (Chordata): klasifikácia, základná charakteristika podkmeňov, stručná história, príklady.
31. Fylogenéza nervového systému a zmyslových orgánov na príklade hlavných vývojových skupín a organizačných úrovní živočíchov.
32. Evolučná radiácia zástupcov triedy cicavce (Mammalia): potravné, lokomočné, morfologické, fyziologické adaptácie – taxonómia a príklady druhov.
33. Príklady inštinktívneho správania sa živočíchov (sociálne skupiny, reprodukčné správanie, starostlivosť o potomstvo a pod.).
34. Dôvody a kritériá zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Bilateralia, Nephrozoa, Protostomia=Gastroneuralia, Deuterostomia = Notoneuralia, Spiralia, Lophotrochozoa, Ecdysozoa...).
35. Konvergentné znaky a spôsob života sesílne žijúcich živočíchov, sekundárna anatómia dospelých štádií, spôsob rozmnožovania, disperzia, príklady morských a sladkovodných zástupcov (napr. Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Polychaeta, Enteropneusta, Tunicata...).
36. Evolučná radiácia zástupcov triedy vtáky (Aves), potravné, lokomočné, morfologické, fyziologické adaptácie pri osídľovaní vzdušného priestoru, klasifikácia a príklady druhov.
slovenčina
Oboznámenie študentov s mikroskopickou, submikroskopickou a čiastočne molekulovou stavbou eukaryotických buniek a vzťahom medzi stavbou a funkciou jednotlivých bunkových zložiek.
K.Kapeller, H.Strakele: Cytomorfológia. Osveta Martin, 1999
M.Babák, J.Šamaj: Cytológia. Univerzita Komenského Bratislava, 2002
Alberts B., Bray D., Johnson A., Lewis J.: Základy buněčné biologie. Espero Publishing, 2003
Campbell N. a Reece J.: Biologie. Computer Press, 2006
Kleban J., Mikeš J., Jendželovská Z., Jendželovský R., Fedoročko P.: Cytológia pracovný zošit na praktické cvičenia, 2018
Priebežné hodnotenie bude prebiehať na praktických cvičeniach. V rámci praktických cvičení študenti absolvujú dve kontrolné previerky.
100 % absolvovaných cvičení a všetkých praktických úloh;
Zvládnutie dvoch kontrolných previerok z obsahu praktických cvičení (každá minimálne na 70 %);
Písomná skúška
slovenský
Prednášky:
1.) Bunková teória. Bunka. 2.) Organizácia živých systémov. 3.) Biologické membrány. 4.) Prenos látok cez membrány. 5.) Bunková stena rastlinných buniek. 6.) Povrchové štruktúry buniek. Extracelulárna matrix. Pohyb buniek. 7.) Medzibunkové spoje. 8.) Cytoskelet. 9.) Bunkové jadro. 10.) Mitochondrie a bunkový metabolizmus. 11.) Plastidy a vakuola. 12.) Ribozómy. Endoplazmatické retikulum. Golgiho aparát. Lyzozómy. 13.) Diferenciácia, starnutie a smrť buniek, patologické zmeny v bunkách.
Cvičenia:
1.) Bezpečnosť pri práci v cytomorfologickom laboratóriu. Podmienky úspešného absolvovania cvičení. 2.) Základy optiky. Vznik a konštrukcia obrazu lupou a mikroskopom. 3.) Mikroskopická technika. 4.) Tvar a veľkosť buniek. 5.) Princíp fluorescenčnej a konfokálnej mikroskopie. 6.) Kontrolný test. Vakuola. 7.) Pohyb cytoplamy. 8.) Jadro a jadierko. 9.) Cytoplazmatická membrána. 10.) Osmotické procesy. 11.) Bunkové inklúzie. 12.) Bunkové steny rastlinných buniek. 13.) Počítanie buniek. Kontrolný test.
Oboznámenie študentov s mikroskopickou, submikroskopickou a čiastočne molekulovou stavbou eukaryotických buniek a vzťahom medzi stavbou a funkciou jednotlivých bunkových zložiek.
Písomná skúška z učiva obsiahnutého v sylaboch, vrátane učiva preberaného na praktických cvičeniach.
1. Carretero Gomez, S., Vuorikari, R. and Punie, Y., DigComp 2.1: The Digital Competence Framework for Citizens with eight proficiency levels and examples of use, Luxembourg, 2017, ISBN 978-92-79-68006-9; https://www.ecdl.sk/
2. Bruff, D. (2019). Intentional Tech: Principles to Guide the Use of Educational Technology in
College Teaching (1st edition). Morgantown: West Virginia University Press.
3. Baker, Y. (2020). Microsoft Teams for Education. Amazon Digital Services.
4. Miller, H. (2021). Google Classroom + Google Apps: 2021 Edition. Brentford: Orion Edition Limited.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia:
1. Praktické priebežné zadania a ich záverečná obhajoba (aspoň 50% výkonu).
2. Aktívna účasť na spoločnej prezenčnej výučbe v klasickej alebo virtuálnej učebni (max. 3x
absencie) a na individuálnej online výučbe vo virtuálnej učebni (bez absencií a odovzdanie všetkých
individuálnych priebežných študijných zadaní)
slovenský
01.-02. Základné digitálne zručnosti, rámec DigComp, ECDL
- moderný webový prehliadač a jeho personalizácia
- bezpečnosť, ochrana súkromia, zodpovedné používanie DT
03.-05. Vyhľadávanie, zber a hodnotenie digitálneho obsahu
- skenovanie, zvukový záznam a rozlišovanie reči, optické rozlišovanie (OCR)
- digitálne poznámkové bloky (Google keep, Evernote, Onenote)
- hodnotenie digitálnych zdrojov (Google formuláre a rubriky)
06.-08. Úprava a tvorba digitálneho obsahu
- cloudové a interaktívne dokumenty
(textové a tabuľkové editory - Google, Microsoft, Jupyter)
- práca s pdf dokumentami, eknihami, videozáznamom
(Kami, Google books, ScreenCasting)
09. - 10. Organizácia, ochrana a zdieľanie digitálneho obsahu
- moderné LMS a cloudové úložiská
(Google Classroom, Microsoft team, Google disk, Dropbox)
- časový manažment (Google kalendár)
11.-13. Digitálna komunikácia a spolupráca
- kolaboratívne interaktívne tabuľe (Jamboard, Whiteboard)
- online prezentácie a online stretnutia
(Google presentations, Powerpoint, Google meet, Microsoft teams)
Študent má získať a vedieť aplikovať základné vedomosti a zručnosti pri práci so súčasnými digitálnymi technológiami (mobilný telefón, tablet, notebook, webové technológie):
1. v súlade so súčasným európskym rámcom digitálnych kompetencií DigComp a ECDL
2. pre kvalitnejšie a efektívnejšie učenie sa, prácu a aktívny život vo vysokoškolskom štúdiu,
neskoršom celoživotnom vzdelávaní a v profesionálnom pôsobení.
KAŇUK, J., 2015. Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.
ŽITNIAK, J., 2017. Microsoft Office 2016. Podrobná uživatelská příručka. Computer Press. 464 s.
KLATKOVSKÝ, K., 2016. Word 2016 nejen pro školy. Computer Media. 124 s.
KLATKOVSKÝ, K., 2016. Powerpoint 2016 nejen pro školy. Computer Media. 80 s.
LAURENČÍK, M., 2019. Excel 2016 a 2019 - pokročilé nástroje, Grada, 256 s.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežného (30%) a záverečného hodnotenia (70%) na konci semestra. Celkového hodnotenie sa vypočíta ako vážený priemer záverečného a priebežného hodnotenia. Pre celkové hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).
slovenský
Dôležité a užitočné informácie týkajúce sa štúdia, štandardov a služieb poskytovaných univerzitou pre študentov (WiFi, vyhľadávanie informácií, webstránky, citačný manažér - CitacePro) operačné systémy, dátové typy, typy súborov, používaný softvér. Práca so štatistickými údajmi, DataCube, ŠÚ SR, Pôdny portál, ŠGÚDŠ, Geoenviroportál, Geoportál a podobné webové aplikácie. Vysvetlenie podstaty vektorovej a rastrovej grafiky, grafických formátov a ich použitie. Práca s tabuľkovým procesorom a databázami (vzorce, kontingenčné tabuľky a grafy), pokročilá práca a formátovanie v MS Word. Použitie MS PowerPoint pre tvorbu prezentácií a posterov.
Vedomosti: Študent získa vedomosti z oblasti informačno-komunikačných technológií špecifickým pre štúdium geografie a geoinformatiky. Naučí sa vyhľadávať a triediť rôzne typy informácií. Nadobudnuté poznatky využije pri práci s odbornou literatúrou publikovanou vo vedeckých databázach a vybranými geopriestorovými databázami.
Zručnosti: Študent sa naučí pracovať s vybranými WebGIS portálmi publikujúcimi geodáta a používať databázy vedeckých časopisov a citačný manažér. Naučí sa základné metódy úpravy rôznych typov dát za účelom ich prípravy pre integráciu do GIS. Zoznámi sa s licenčnými podmienkami používaných softvéroch v rámci odboru. Nadobudne pokročilé znalosti v používaní balíka Office.
Kompetencie: Študent získa základné kompetencie v oblasti IKT potrebných pre štúdium geografie. Výsledkom je schopnosť študenta plynulo a bezproblémovo zvládať štúdium z hľadiska IKT gramotnosti. Študent je schopný samostatne využívať IKT nástroje
SOLOMON, Gwen a Lynne SCHRUM, 2014. Web 2.0 How-to for Educators. Second. International Society for Technology in Education, 314 s. ISBN 978-1564843517.
STOBAUGH, Rebecca, 2019. Fifty Strategies to Boost Cognitive Engagement: Creating a Thinking Culture in the Classroom (50 Teaching Strategies to Support Cognitive Development). Solution Tree Press, 176 s. ISBN 978-1947604773.
LEMOV, Doug, 2015. Teach Like a Champion 2. 0: 62 Techniques That Put Students on the Path to College [online]. 2. vydanie. John Wiley & Sons, Incorporated, 509 s. [cit. 2021-7-10]. ISBN 9781118898628. Dostupné z: https://ebookcentral.proquest.com/lib/upjs-ebooks/detail.action?docID=1895720
European Schoolnet: Transforming education in Europe [online]. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: http://www.eun.org/home
Science On Stage Europe [online]. Science on Stage Europe e.V. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: https://www.science-on-stage.eu/
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Vytvorenie pracovného listu pre žiaka.
2. Vytvorenie multimediálnej edukačnej hry.
3. Vytvorenie interaktívneho didaktického testu.
4. Vytvorenie inštruktážneho edukačného videa.
Podmienky záverečného hodnotenia:
Vytvorenie a prezentácia záverečného projektu zameraného na využitie edukačného softvéru vo vzdelávaní.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
Získanie minimálne 50 % bodov za priebežné a záverečné zadania.
slovenský a čiastočne anglický kvôli vybraným programom a informačným zdrojom
Štandardne sa výučba realizuje prezenčnou formou. Ak to nie je možné (napr. kvôli pandémii), výučba sa realizuje dištančne prostredníctvom videokonferenčných programov a LMS.
1. Prehľad edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov.
2. Tvorba a spracovanie podkladov do učebných pomôcok.
3. Tvorba a využitie elektronických a interaktívnych edukačných dokumentov (pracovných listov, prezentácií, učebníc a zošitov).
4. Tvorba inštruktážneho edukačného videa.
5. Elektronické hlasovanie.
6. Tvorba didaktických testov a edukačných hier. Gamifikačné prvky, nástroje a prostredia.
7. Kolaboratívne webové aplikácie.
8. Komunikačné online nástroje.
9. Komplexné online výučbové prostredia.
10. Online edukačné platformy, repozitáre, projekty a súťaže.
11. Simulácie a modelovanie. Predmetovo zamerané edukačné programy.
12. Využitie digitálnych nástrojov pre plánovanie, monitorovanie, diferenciáciu a personalizáciu výučby. Prístupnosť digitálnych nástrojov a vzdelávacích zdrojov.
Študenti získajú, resp. prehlbujú svoje základné digitálne zručnosti v kontexte rámca DigCompEdu pri práci s:
a) prezentačným softvérom, programami na tvorbu a úpravu obrázkov, animácií, diagramov, zvukov, pojmových máp,
b) programami na tvorbu didaktických testov, dotazníkov, hlasovaní, edukačných hier,
c) programami zameranými na simulácie, modelovanie,
d) vybranými predmetovo zameranými edukačnými programami,
Študenti prezentujú a diskutujú svoju predstavu o využití edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov vo vybranom vyučovacom predmete.
COE, N. M., KELLY, P. F., YEUNG, h. W. C. 2020: Economic Geography: A Contemporary Introduction. John Wiley and sons.
KNOX, P., L., et al. 2010: Human geography. Places and regions in Global Context. pearson
International Edition., 513 p.
KOREC, P. 1994: Humánna geografia 1. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského,
Bratislava, 120 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.
NÉMETHOVÁ, J. 2019: Učebné texty z geografie poľnohospodárstva, rybného a lesného hospodárstva. UKF Nitra, 101 s.
PÁSZTO, V. 2020 : Economic Geography. In. Spationnomy: Spatial Exploration of Economic Data and Methods of Interdisciplinary Analytics p. 173-192
POPJAKOVÁ, D., 1997: Základné kapitoly z geografie priemyslu, Prešov: PU, 144 s.
POPJAKOVÁ, D., MINTÁLOVÁ, T. 2019: Priemysel 4.0, čo mu predchádzalo a čo ho charakterizuje – geografické súvislosti. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 63 (2), 173-192.
SPIŠIAK, P., 2005: Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava. 140 s.
TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.
ŽENKA, J. 2018: Ekonomická geografie 1. Ostravská univerzita. 42 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej, nebude pripustený ku skúške. Skúška: písomná a ústna časť, písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Základná terminológia, ekonomické ukazovatele. Základné rysy svetovej ekonomiky. Vývojové etapy hospodárstva vo svete. Globálne tendencie vývoja a problémy svetového hospodárstva. Ekonomické sektory a sektorová štruktúra hospodárstva.
2. Lokalizačné faktory pre geografické rozmiestnenie poľnohospodárstva. Historicko-geografické aspekty vývoja poľnohospodárstva.
3. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.
4. Multifunkčné, konvenčné a ekologické poľnohospodárstvo.
5. Typológia a regionalizácia poľnohospodárstva. Rastlinná a živočíšna výroba sveta.
6. Základné funkcie lesa. Geografické rozloženie hospodárskych lesných ekosystémov na Zemi.
7. Ťažba nerastných surovín. Priestorová diferenciácia ťažby najvýznamnejších nerastných surovín vo svete (ropa, zemný plyn, uhlie, železná ruda...)
8. Postavenie a úlohy priemyslu v krajine. Geografia priemyslu - jej charakteristické črty a geografické metódy hodnotenia priemyslu.
9. Lokalizačné faktory a teórie priemyslu. Formovanie priemyselných parkov a ich vplyv na štruktúru krajiny.
10. Vývoj priemyslu vo svete s dôrazom na etapu Priemysel 4.0.
11. Charakteristika vybraných priemyselných odvetví vo svete.
12. Hospodárske krízy a ich dopady na poľnohospodárstvo a priemysel.
13. Základné druhy dopravy a vybrané pojmy geografie dopravy. Lokalizácia dopravných ciest a zariadení.
14. Všeobecné tendencie vývoja dopravy. Základné tendencie vývoja jednotlivých druhov dopravy.
Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v jednotlivých čiastkových disciplínach, ktoré zahŕňa geografia poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Študenti budú spracovávať a vyhodnocovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu ale aj prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti sa oboznámia so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti ekonomickej geografie a v rámci nej geografie poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, priemyslu a dopravy. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnotenie údajov a aj ich interpretáciu.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia ekonomických aktivít výrobného charakteru v priestore. Dokáže používať základné metódy používané v geografii poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy na vyhodnotenie základných ekonomických ukazovateľov. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike ekonomickej geografie. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu pre čo najvhodnejšie lokalizovanie vybranej ekonomickej činnosti výrobného charakteru v krajine.
BOROVSKÝ, J. a kol., 2008: Cestovný ruch, trendy a perspektívy. Iura Edition, 280 s. COE, N. M., KELLY, P. F., YEUNG, h. W. C. 2020: Economic Geography: A Contemporary Introduction. John Wiley and sons. GOELDNER, CH.R., BRENT RICHIE, J.R., 2014: Cestovní ruch - principy, příklady, trendy. Biz books, 545 s. HALL, C.M. - PAGE, S.J. 2002: The geography of tourism and recreation, 2. edition, London and New York, 399 p. HAVRLANT, J., 2007: Geografie cestovního ruchu I. Základy geografie cestovního ruchu, Ostravská univerzita, 41 s.
KNOX, P., L., et al. 2016: Human geography. Places and regions in Global Context. 7th Edi-tion. Pearson International Edition., 513 p.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.
OTRUBOVÁ, E., 2003: Humánna geografia II (Geografia zahraničného obchodu, Geografia cestovného ruchu). Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice, 105 s.
PÁSZTO, V. 2020 : Economic Geography. In. Spationnomy: Spatial Exploration of Economic Data and Methods of Interdisciplinary Analytics p. 173-192.
ŠTEPÁNEK, KOPAČKA, ŠÍP, 2001: Geografie cestovního ruchu, Karolinum Praha, 228s. TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej, nebude pripustený ku skúške. Test: písomná časť, písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a testu: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Úvod do problematiky nevýrobnej sféry, jej rozdelenie na terciérnu a kvartérnu sféru a zachytenie základných kritérií a dôvodov tejto klasifikácie.
2. Funkcia a význam nevýrobnej sféry, lokalizačné činitele, priestorová diferenciácia, stupeň koncentrácie, resp. diverzifikácie, porovnanie stavu odvetvia v SR a vo svete.
3. Cestovný ruch ako hospodárske odvetvie. Výkony a štatistické sledovanie výkonov cestovného ruchu vo svete a na Slovensku.
4. Cestovný ruch ako nástroj regionálnej politiky.
5. Historické a súčasné trendy cestovného ruchu.
6. Vybrané formy cestovného ruchu vo svete a na Slovensku: kúpeľníctvo, vidiecky cestovný ruch, kongresový cestovný ruch, druhé bývanie.
7. Lokalizačné, realizačné a selektívne predpoklady cestovného ruchu.
8. Regióny a oblasti cestovného ruchu európskych štátov.
9. Cestovný ruch a životné prostredie – negatívne dopady masového cestovného ruchu vo svete.
10. Kreatívne odvetvia vo svete a na Slovensku.
11. Teoreticko-metodologické otázky geografie obchodu.
12. Základná geografická charakteristika vnútorného obchodu.
13. Potravinové púšte v mestách a na vidieku, lokalizačné faktory budovania nákupných centier.
14. Význam zahraničného obchodu. Komoditná štruktúra a teritoriálne zameranie zahraničného obchodu.
Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v geografii cestovného ruchu a obchodu. Študenti budú analyzovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu, prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti sa oboznámia so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti ekonomickej geografie a v rámci nej geografie cestovného ruchu a geografie obchodu. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnotenie údajov a aj ich interpretáciu.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia ekonomických aktivít nevýrobného charakteru v priestore. Dokáže používať metódy používané v geografii cestovného ruchu a obchodu na vyhodnotenie základných ekonomických ukazovateľov. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike ekonomickej geografie. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu pre čo najvhodnejšie lokalizovanie vybranej ekonomickej činnosti v krajine.
ĎURICA, D., HOLÝ, M., SUK, M. 2008: Člověk jako geologický činitel. Moravské zemské muzeum, Brno, 180 s.
FRANKOVSKÁ, J. et al., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. ŠGÚDŠ,
Bratislava, 360 s.
FARGAŠOVÁ, A., 2010: Distribúcia kovov v životnom prostredí. UK, Bratislava, 1-25.
HRAŠNA, M., 1998: Geologické prostredie a geofaktory životného prostredia – nové pojmy geologických vied. Geológia a životné prostredie. Bratislava, GSSR, Vyd. D. Štúra, 121-123.
HRAŠNA, M., 2000: Environmentálna geológia – nový odbor geologických vied. Mineralia Slovaca, 32, 1, Geovestník, 4-5.
HRAŠNA, M., 2003: Základné pojmy environmentálnej geológie a jej úlohy v manažmente geologického prostredia. Mineralia Slovaca, 35, 2, 151-156.
HRAŠNA, M., FENDEKOVÁ, M., ŠUCHA, V., 2002: Úvod do štúdia environmentálnej geológie. Univerzita Komenského, Bratislava, 86 s.
JABLONSKÁ, J., 1998: Environmentálny manažment tranzitnej zóny medzi litosférou a biosférou – Ekogeológia. ICV CVK TU Košice, 99 s.
JAIN, R. K., CUI, Z., DOMEN, J. K., 2016: Environmental impact of the mining and mineral processing – management, monitoring, and auditing strategies. Elsevier, Oxford, UK, 1-307 pp.
KHUN, M., ĎURŽA, O., MILIČKA, J., DLAPA, P. 2008: Environmentálna geochémia, Geo¬ grafika, Bratislava, 278 s.
LÁNCZOS, T., MEJEED, S. Y., MILIČKA, J. 1998: Environmentálna geochémia, AP Patocs Attila, Bratislava, 120 s.
MATULA, M. 1979: Geológia a životné prostredie. Obzor, Bratislava, 292 s.
MATULA, M. 1995: Geológia v územnom plánovaní a výstavbe. Príroda, Bratislava, 224 s.
MOLDAN, B. (ed.) 1974: Geologie a životní prostředí. ÚÚG, Praha, 144 s.
RAPANT, S. et al., 2004: Environmentálne riziko z kontaminácie geologických zložiek ŽP SR. ŠGÚDŠ, Bratislava.
REICHMANN, F. (ed.) 1992: Geologové proti ničení životního prostředí: sborník přednášek. MŽP ČR, ČGÚ, Praha, 71 s.
SUK, M. 1999: Geologické faktory v ochraně životního prostředí. Moravské zemské muzeum, Brno, 168 s.
Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcim, príp. ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného písomného testu. Priebežná kontrola sa realizuje formou samostatnej práce (semestrálne zadanie; 40 %), aktívnej účasti na cvičeniach – zapojenia sa do diskusií na vopred avizované témy, príp. účasť na terénnej vychádzke (10 %) a záverečného písomného testu (50 %). Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotení z priebežnej kontroly a záverečného písomného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne 50 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).%).
slovenský
Prednášky:
1. Úvod do štúdia environmentálnej geológie – súčasné trendy v geovedách.
2. Úvod do štúdia geofaktorov životného prostredia – geopotenciály, geobariéry. Environmentálno-geologické pomery územia.
3. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – zdroje kontaminácie (anorganické znečisťujúce látky).
4. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – zdroje kontaminácie (organické znečisťujúce látky).
5. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – správanie sa a transport znečisťujúcich látok v geosférach.
6. Nerastné suroviny – riziká ťažby neobnoviteľných minerálnych zdrojov: vplyv ťažby, spracovania a úpravy surovín. Banský a úpravárenský odpad, výtoky banských vôd a ich interakcia so životným prostredím.
7. Ovzdušie – zdroje znečistenia, transport kontaminantov, smog. Vplyv znečistenia atmosféry na ostatné zložky geologického prostredia.
8. Voda – geopotenciál a geobariéra. Kvalita vody. Ochrana kvality a kvantity vody.
9. Pôda – geopotenciál ŽP. Fyzikálna, chemická a biologická degradácia pôd. Acidifikácia, alkalizácia a zasolenie pôd.
10. Geologické podmienky výstavby.
11. Zneškodňovanie a likvidácia odpadov – skládky, podzemné ukladanie. Vhodnosť horninového prostredia na ukladanie odpadu.
12. Regionálne znečistenie Slovenska – regióny environmentálnej kvality.
13. Záverečné hodnotenie.
Náplňou cvičení budú diskusie zamerané na aktuálne riešené problémy z oblasti environmentálnej geológie, príp. terénna vychádzka na vybranú lokalitu s environmentálno¬ geologickou záťažou; vypracovanie semestrálneho zadania, v kt. študent deklaruje schopnosť využiť získané poznatky z prednášok, odbornej literatúry a nástrojov umelej inteligencie pri objasňovaní vybraných environmentálnych problémov. Semestrálne zadanie si vyžaduje aj domácu prípravu.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti štúdia geofaktorov životného prostredia (geopotenciály, geobariéry).
Zručnosti: Študent je schopný aplikovať základné poznatky z geológie pri identifikácii vybraných environmentálnych problémov.
Kompetencie: Študent dokáže samostatne vypracovať odbornú esej na zadaný environmentálny problém – analyzovať poznatky z odbornej literatúry a nástrojov umelej inteligencie, kriticky ich zhodnotiť, systematizovať fakty a diskutovať ich.
KOLEKTÍV, 1972: Slovensko, Príroda, Obzor Bratislava
MATLOVIČ, R., KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E., 1998: Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Akademická turistická agentúra, Prešov. 500 s.
Turistické mapy v mierke 1:50 000.
Regionálne Geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000 a príslušné vysvetlivky
Regionálna geografická literatúra podľa trasy v danom roku.
Absolvovanie exkurzie v plnom rozsahu (6 dní), vypracovanie správy z nameraných a analyzovaných údajov z jednotlivých lokalít navštívených počas exkurzie a prezentovanie širších súvislostí. Za skupinu vytvorenie ilustračného krátkeho videa s populárno-náučným obsahom.
slovenský
Na úvodnom stretnutí študenti obdržia itinerár trasy exkurzie, ktorý im umožní vopred sa oboznámiť s plánovanou cestou. Zároveň budú rozdelení do pracovných skupín, v ktorých počas exkurzie budú riešiť pridelené úlohy za využitia prístrojového vybavenia. Ich činnosť bude zameraná na skúmanie a meranie odolnosti hornín, pozorovanie reliéfu, meranie vybraných vlastností atmosféry, vody a pôdy, ako aj na plnenie biogeografických úloh.
V rámci exkurzie sa študenti oboznámia s reprezentatívnymi typmi reliéfu Slovenska: štruktúrnym reliéfom na flyšových, sedimentárnych a vulkanických horninách, fluviálnym reliéfom (antecedenciou a epigenézou), krasovým, eolickým, glaciálnym a antropogénnym reliéfom, ako aj so zarovnanými povrchmi. Z ďalších zložiek prírodného prostredia sa zamerajú na štruktúru riečnej siete, typický charakter hladiny podzemnej vody, vlastnosti stojatých vôd, pôdny kryt, základné vegetačné stupne a rastlinné spoločenstvá, hornú hranicu lesa a výškovú vegetačnú zonálnosť v navštívených geomorfologických celkoch.
Podmienkou záverečného hodnotenia predmetu je odovzdanie písomnej správy z exkurzie.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o rôznych typoch krajiny vzájomných vzťahoch medzi FG sférami a ich diferenciácií.
Zručnosti: Študent získa kompetencie v identifikácii a rozlišovaní krajinných fenoménov, ako aj v analýze vzájomných vzťahov medzi jednotlivými komponentmi reálnej krajiny. Vďaka práci s meracími prístrojmi a terénnym pozorovaniam bude schopný exaktne spracovať a vyhodnotiť získané údaje.
Kompetencie: Študent bude schopný samostatne identifikovať rôzne typy krajiny a jej formy, analyzovať základné procesy prebiehajúce v krajine a odhaľovať ich príčiny. Zároveň získa schopnosť konfrontovať teoretické poznatky z vyučovania s reálnymi skúsenosťami z praxe.
DUBCOVÁ, A. a kol., 2013: Didaktika geografie v teréne. UKF Nitra, 394 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
MATLOVIČ, R., KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E., 1998: Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Akademická turistická agentúra, Prešov. 500 s.
TOLMÁČI, L., a kol. 2008: Geografická exkurzia – nástroj praktického vzdelávania (aplikácia na Slovensko). Iuventa Bratislava, 207 s.
Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s
Udelenie hodnotenia je podmienené aktívnou účasťou na celej exkurzii, participáciou na tímovom vypracovaní projektu na pridelenú tému a jeho prezentovaní počas exkurzie (30 % celkového hodnotenia), a vypracovaním záverečnej správy z exkurzie so zameraním upresneným vedúcim exkurzie pred jej začiatkom (50 % celkového hodnotenia). 20 % záverečného hodnotenia tvorí aktivita študenta počas aktívnej časti exkurzie (aktívna účasť na výkladoch, primerané oboznámenie sa s podkladovými materiálmi, zapájanie sa do diskusií o sledovaných javoch a pod.). Vypracovaný projekt je potrebné predložiť na schválenie vedúcemu exkurzie najneskôr týždeň pred začiatkom exkurzie, prípadné pripomienky vedúceho je potrebné ešte pred prezentovaním zapracovať. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V primeranom predstihu pred realizáciou exkurzie sa uskutoční informačné stretnutie, kde vedúci exkurzie predstaví odborný plán a program exkurzie a konkretizuje zadania úloh pre študentov. Trasa a program exkurzie sa každoročne menia, avšak vždy sledujú snahu poskytnúť študentom čo najširšie spektrum humánnogeografických javov s dôrazom na súvislosti s ďalšími prvkami krajiny.
Navštevujú sa najmä:
- rôzne typy krajiny: nížinný, kotlinový aj horský
- historicky významné a kultúrne bohaté alebo inak špecifické mestá, kultúrne regióny
- miesta so špecifickou štruktúrou obyvateľstva, sídelnou štruktúrou
- lokality a regióny s rôznorodým zastúpením ekonomických aktivít
- územia so špecifickou dopravnou infraštruktúrou, významné dopravné koridory.
Súčasťou exkurzie je aj návšteva vybraných výrobných podnikov, kde sa študenti dozvedia o lokalizačných faktoroch umiestnenia podniku, odberateľsko-dodávateľských vzťahoch a pod.
Vedomosti: Študent si priamo v teréne overí poznatky o priestorovej distribúcii humánnogeografických javov v širších priestorových súvislostiach, a zároveň získa nové poznatky, ktoré dokáže aplikovať v ďalšom štúdiu a v praxi. Študent je oboznámený so základnými vzorcami a zákonitosťami rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel, územno-správneho usporiadania, logistickej a dopravnej infraštruktúry, kultúrnych, vzdelávacích, zdravotníckych inštitúcií a ďalších verejných služieb, poľnohospodárstva, lesohospodárstva, priemyslu, cestovného ruchu a ďalších ekonomických aktivít v krajine, a to aj v prirodzenej nadväznosti na fyzickogeografické či historickogeografické pomery.
Zručnosti: Študenti si budujú schopnosť porozumieť fungovaniu vybraných humánnogeografických javov priamo v teréne, identifikovať príčiny lokalizácie vybraných výrobných a nevýrobných aktivít v krajine. Zároveň získavajú skúsenosti s organizáciou exkurzie, ktoré môžu využiť v pedagogickej či odbornej praxi.
Kompetencie: Študent je kompetentný aktívne participovať na odbornej príprave exkurzie, realizovať odborný výklad a diskusiu na vopred pripravenú tému priamo v teréne, buduje si organizačné kompetencie. Prostredníctvom vypracovania projektu na zadanú tému si študent buduje kompetencie v oblasti tímovej práce.
KOLEKTÍV AUTOROV, 2001: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia.
KOLEKTÍV, 1968: Slovensko Príroda, veda Bratislava, 917s.
LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenska I, PF UK Bratislava, 106 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., GURŇÁK, D., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky, Praktikum, Mapa Slovakia, 56 s.
MICHAELI, E., 2008: Fyzická geografia Slovenska, PF PU Prešov, 240s.
Webové linky:
http://geo.enviroportal.sk/atlassr/ - atlas krajiny Slovenskej republiky
Výsledné hodnotenie predmetu je kombináciou hodnotení z cvičení (30%) a skúšky (70%). Počas cvičení pôjde o vypracovanie semestrálneho zadania týkajúceho sa fyzicko-geografickej charakteristiky vybraného geomorfologického celku v prostredí GIS (10% z celkového hodnotenia predmetu, s dokončievaním jednotlivých máp mimo trvania cvičení), 4 krátkych písomiek na cvičeniach (4x5%=20% hodnotenia). Z každého hodnotiaceho prvku je nutné získať minimálne nadpolovičnú väčšinu bodov. Na celkovom hodnotení predmetu sa teda cvičenia podieľajú 30%. Skúška je dvojfázová a pozostáva z písomnej a ústnej časti. Po úspešnom absolvovaní písomnej časti (na konečnom hodnotení sa podieľa 50 b a je nutné z nej získať nadpolovičnú väčšinu bodov) študent pokračuje na ústnu časť, kde odpovedá na 1 náhodne zvolenú otázku (s podielom na celkovom hodnotení 20 bodov). Aktívna účasť počas cvičení z predmetu je nutnosťou.
slovenský
V teoretickej prednáškovej časti predmetu:
1. Postavenie Slovenskej republiky v rámci základných makroštruktúr Európy, opis hraníc vzhľadom na fyzicko–geografické jednotky, rozmery
2.Geologická stavba a vývoj Slovenska - do druhohôr
3. Geologická stavba a vývoj Slovenska - od treťohôr
4. Geomorfologické pomery a vývoj reliéfu, geomorfologické jednotky na úroveň celkov.
5. Typy reliéfu a ich rozšírenie na Slovensku.
6. Klimatické a fenologické pomery.
7. Hydrografia Slovenska – opis riečnej siete, údaje o dĺžkach, plochách, prietokoch a vodnom režime.
8. Podzemné a minerálne vody.
9. Pôdne pomery.
10. Fytogeografia a vývoj rastlinstva na našom území11. Zoogeografia Slovenska a vývoj živočíšstva 12. Typy súčasnej krajiny a územná ochrana.
Počas cvičení sa budeme zaoberať prácou s dostupnými dátami v prostredí GIS, tvorbou mapových výstupov k jednotlivým fyzicko-geografickým zložkám na úrovni geomorfologických celkom, priestorovou orientáciou fyzicko-geografických javov na mape Slovenska a precvičovaním teoretických poznatkov získaných na prednáškach.
Obsah cvičení je nasledovný:
1. Úvod do predmetu - Predstavenie predmetu, podmienky hodnotenia, zadanie semestrálnej práce. 2. Tvorba topografickej mapy vybraného územia - zdroje geopriestorových údajových vrstiev, návrh a dizajn výslednej mapy
3. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 1-2)
4. Tvorba geologickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
5. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 3-4)
6. Tvorba klimatickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
7. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 5-6)
8. Tvorba pôdnej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
9. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 7-8)
10. Tvorba geobotanickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy
11. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 9-10)
12. Konzultácie k semestrálnemu zadaniu
13. Prezentácia semestrálnej práce - Ústna prezentácia výslednej semestrálnej práce.
Vedomosti:
• Ovládnutie problematiky charakteristiky jednotlivých zložiek fyzicko–geografickej sféry
Slovenska,
• pochopenie väzieb a vzťahom medzi jednotlivými prírodnými zložkami a základnej topografie Slovenska vzhľadom na poznávané fenomény,
• pochopiť vzťahy medzi jednotlivými prírodnými zložkami krajiny Slovenska a ich vplyv na humánno-geografické pomery.
Zručnosti:
• spracovania priestorových dát v GIS pre jednotlivé geomorfologické celky Slovenska,• vytvárať tematické mapy, pracovať s tematickými databázami,
• priestorová orientácia fyzicko-geografických javov na mape.
Kompetencie:
• samostatne pracovať s relevantnými zdrojmi literatúry (pri spracovaní semestrálnej úlohy),
• prezentovať spracovanú úlohu na základe predtým získaných zručností a vedomostí
Geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000, topografické mapy v mierke 1:10 000
BARKA, I., 2005: Postupy pri mapovaní vybraných geomorfologických procesov, UK Bratislava 108 s.
FALŤAN, V., 2005: Veľkomierkové mapovanie vegetácie a krajinnej pokrývky vyd. UK Bratislava, 107 s.
HOCHMUTH, Z., LAUKO, V., 1985: Veľkomierkové geomorfologické mapovanie pre potreby praxe na príklade územia v severnej časti Košickej kotliny. AFRNC., Geographica nr. 25, Bratislava. s. 171-187.
Podmienkou je osobná aktívna účasť na mapovaní fyzicko-geografických javov v krajine, zabezpečená individuálnym spracovaním dát z konkrétneho územia, zberom a analýzou vzoriek, dokladovaná mapou vytvorenou v prostredí GIS a písomným komentárom.
slovenský
Predmet je zameraný na zvládnutie základov terénnych prác vo fyzickej geografii. Pred samotným terénnym kurzom bude v teoretickej rovine prebiehať predstavenie si informácií o podmienkach predmetu, území a postupov, ktoré budú na to použité.
Študenti sa počas kurzu oboznámia s problematikou organizovania terénnych prác, pobytom a pohybom v konkrétnom prírodnom prostredí. Zoznámia sa s orientáciou v náročnom a neprehľadnom teréne, lokalizáciou a spôsobom zakreslenia objektov na mape a základnou dokumentáciou terénnych lokalít. V teréne sa budú zaoberať hodnotením a klasifikáciou jednotlivých geomorfologických foriem, typov krajinnej pokrývky a identifikáciou ďalších prírodných javov a procesov. Dôraz je kladený na individuálnu prácu a hodnotenie jej výsledku, ktorým bude tematická mapa konkrétneho územia so spracovanými terénnymi dátami a údajmi a textovou správou.
Vedomosti:
• získanie teoretických poznatkov a informácií z práce s prístrojovým vybavením v teréne,
• • získanie vedomostí na úrovni syntézy z odboru geológie a čiastkových sfér geografie. Zručnosti:
• získanie praktických zručností s prácou s prístrojovým vybavením v teréne,
• schopnosť transformácie z mentálneho (vizuálneho) prostredia do tematickej mapy,
• získať, analyzovať a interpretovať dáta z terénneho mapovania,
• hodnotiť základné základné javy priamo v teréne,
• mapovať v teréne a vytvoriť tematickú mapu,
• zhodnotenie javov a procesov písomnou a grafickou formou v prostredí GIS.
Kompetencie:
• samostatná terénna práca a mapovanie prírodných javov,
• samostatné využívanie metód a prístrojov na získanie terénnych dát, ich analýzu a následnú interpretáciu,
• plánovať a organizovať pracovné čiastkové úlohy počas terénneho mapovania a spracovania získaných informácií,
• schopnosť samostatne interpretovať poznatky získané štúdiom predmetov fyzickej geografie na konkrétnom území, formulovať závery.
.
Literatúra povinná:
Hendrych R.: Fytogeografie. - SPN, Praha 1984.
Prach K., Štech M., Říha P.: Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. - Scientia, Praha 2009.
Literatúra doplnková:
Krippel E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. – Veda, vyd. SAV, Bratislava, 1986.
Dahl, E.: The Phytogeography of Northern Europe, - Cambridge University Press, 2007.
Brown J. H., Lomolino M. V.: Biogeography. - Sinauer Associates, Sunderland, 1998.
Myers A. A., Giller P. S.: Analytical Biogeography. - Chapman & Hall, 1990.
Rôzna literatúra venovaná geografii vegetácie (prevažne prírodopisno-cestopisná), články v National Geographic, Živa, Vesmír a v ďalších časopisoch.
.
1. Prednášky sú nepovinné, ale vysoko odporúčané vzhľadom na prezentáciu inak ťažšie dostupných informácií a ich syntézy.
2. Okrem skúšky musí študent absolvovať povinne 5 hodinovú exkurziu so zameraním na aspekty podmieňujúce rozšírenie rastlín na Zemi, riešiť praktické úlohy z tematiky predmetu a pripraviť semestrálnu prezentáciu na zadanú tému, prezentáciu obhajuje na vedeckej minikonferencii.
slovenský
.
1. História predmetu. Rastliny a prostredie. Dynamika zemského povrchu.
2. Abiotické a biotické faktory prostredia rastlín.
3. Chorológia, areál, areálové disjunkcie, relikty, endemizmus, vikarizmus.
4. Elementy flóry - staršie a novšie prístupy.
5. Hlavné rysy florogenézy. Paleozoikum, Mezozoikum, Kenozoikum.
6. Hlavné rysy florogenézy. Kenozoikum - Pleistocén, Holocén.
7. Základy GIS (geografických informačných systémov) a ich využitie v botanickom výskume.
8. Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska.
9. Aktuálne zmeny zemskej vegetácie a ich štúdium, rastlinné invázie.
10. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru I.
11. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru II.
12. Zemepisný pôvod kultúrnych rastlín.
Semináre a cvičenia pozostávajú jednak z 5-hodinovej exkurzie so zameraním na súvislosti a podmienenosť rozšírenia rastlín a cvičení vo vnútorných priestoroch so zameraním na prehľad fytogeografickej literatúry, atlasy rozšírenia rastlín a ich význam, typy mapovania, typy areálov, praktické hodnotenie floristických elementov a typov disjunkcií, práca s mapami konkrétnych taxónov v rámci celej Európy. Ďalej: regionálna fytogeografia Zeme, historický prehľad názorov na fytogeografické (floristické) členenie Slovenska. Rastlinná fylogeografia. Študentské prezentácie záverečných semestrálnych prác (fytogeografická minikonferencia).
Po absolvovaní predmetu sa študent orientuje v rôznych aspektoch fytogeografickej problematiky a dokáže získané poznatky aplikovať jednak v základnom výskume v rámci chorológie, historickej aj regionálnej fytogeografie, ako aj pri hodnotení svetových biomov. Praktické uplatnenie predmetu je v rámci štúdia geograficky a klimaticky podmienených zmien vegetácie, pri hodnotení znižovania biodiverzity a zániku prirodzených rastlinných spoločenstiev Zeme a získané poznatky sú využiteľné pri práci v ochrane životného prostredia.
.
Masarovičová E., Repčák M. et al. Fyziológia rastlín. 2. dopl. vydanie. Vyd. UK Bratislava 2008;
Repčák M. et al. Návody na cvičenia z fyziológie rastlín. 4. preprac. vyd. UPJŠ
Košice 2014
1. Aktívna účasť na praktických cvičeniach. V prípade odôvodnenej neúčasti určí vyučujúci náhradnú formu zvládnutia vymeškanej výučby.
2. Študenti si pred cvičeniami vopred preštudujú hlavné tézy úlohy, ktorá sa na danom cvičení bude realizovať. Presný rozpis úloh podľa jednotlivých vyučovacích hodín dostanú študenti na začiatku semestra.
3. Z úloh na cvičení si študenti robia písomný protokol. Výsledky úloh z praktických cvičení si študenti vyhodnotia a spracujú záver. Protokoly sa odovzdávajú vyučujúcemu najneskôr do nasledujúceho cvičenia. Vyučujúci protokoly kontroluje a v prípade chýb vráti protokoly na prepracovanie. Ak je odovzdaný protokol v poriadku, úloha považuje za platne absolvovanú.
4. Cvičenia sa považujú za absolvované pri platnom absolvovaní minimálne 10 praktických úloh a úspešnom absolvovaní krátkeho testu (6 z 10 bodov). Absolvovanie cvičení najneskôr do konca semestra (dátum upresní vyučujúci) je podmienkou účasti na skúške.
5. Aktivita na cvičeniach sa hodnotí priebežným bodovým hodnotením. Študent môže získať 1-3 body. Získanie 2 bodov sa považuje za štandardné absolvovanie cvičení. Najlepší študenti môžu získať 3 body za kvalitný výkon v laboratóriu, kvalitne vypracované protokoly vrátane úspešne absolvovaného testu. Naopak 1 bod získajú študenti, ktorí absolvovali cvičenia napriek menším výhradám vyučujúceho.
6. Skúška predmetu prebieha ústnou formou. Študenti si ťahajú tri otázky a majú max. 30 minút na prípravu.
slovenský
1. Voda v živote rastlín, vlastnosti vody, vodný režim; príjem a transport vody, transpirácia.
2. Minerálne látky v rastlinách, transportné mechanizmy minerálnych látok, Esenciálne látky a ich hlavné funkcie, užitočné látky a toxické látky.
3. Fotosyntéza: Význam fotosyntézy, fotosyntetické pigmenty, transport elektrónov a protónov, tvorba ATP.
4. Metabolická fáza fotosyntézy, Fixácia CO2, Calvinov cyklus, Fotorespirácia, C4 a CAM rastliny, ekofyziológia fotosyntézy.
5. Mobilizácia zásobných látok, Glykolýza, Pentózový cyklus, Citrátový (Krebsov) cyklus, Mitochondriálne dýchanie, Biosyntéza a mobilizácia lipidov
6. Metabolizmus dusíka a síry: Príjem a redukcia dusíka, asimilácia dusíka dusíka, nitrogenáza, asimilácia síry
7. Sekundárny metabolizmus rastlín: Izoprenoidy, fenolové látky, látky odvodené od aminokyselín, stresové metabolity
8. Rast rastlín, delenie buniek, tvorba celulózy, embryogenéza, meristémy, regenerácia
9. Fotoreceptory: Fytochrómy, fyziologické účinky fytochrómov, receptory modrého svetla
10. Hormóny rastlín: Charakteristika a spôsob signalizácie, auxíny, giberelíny cytokiníny, kyselina abscisová, etylén, brassinosteroidy a ostatné hormóny
11. Pohyby rastlín, tropizmy, nastie, cirkadiánne rytmy
12. Kontrola kvitnutia: Vnútorná a vonkajšia regulácia kvitnutia, kvetný meristém a riadenie vývinu kvetu.
13. Fyziológia stresu: Abiotický stres, biotický stres, odpoveď rastlín na stres.
Získanie základného prehľadu o životných pochodoch v rastlinách. Získanie základnej laboratórnej praxe v biochemických metódach a práce s rastlinným materiálom. Schopnosť vyhodnotenia výsledkov a vyjadrenia záverov.
Naučiť študentov pochopeniu spôsobu fungovania orgánových sústav živočíšneho organizmu na rôznych stupňoch fylogenézy a princípov ich riadenia k zabezpečeniu vnútornej integrity organizmu a jeho adaptácie na prostredie.
K.Javorka a kol.: Lekárska fyziológia. Osveta,Martin,2001, 2009.
S.Silbernagel, A.Despopopulos: Atlas fyziológie človeka.Grada, Praha, 2004.
O.Kittnar, M.Mlček : Atlas fyziologických regulací. Grada, Praha, 2009.
O.Kittnar a kol.: Lékařská fyziologie.Grada, Praha, 2011
Aktívna účasť na praktických cvičeniach.
Absolvovanie testu poznávania preparátov (minimálne 50%-ná úspešnosť identifikácie a popisu)
Záverečná previerka znalostí a praktických zručností z náplne praktických cvičení (bodové hodnotenie).
Ústna skúška.
slovenský
1.Základné fyziologické pojmy. Princíp homeostázy.
2 Fyziológia krvi a krvotvorných orgánov.
3. Fyziológia dýchania.
4.Termoregulácia.
5.Fyziológia srdcovo-cievneho systému.
6. Fyziológia gastrointestinálneho systému.
7. Postavenie a funkcie pečene v organizme.
8. Fyziológia výživy a energetický metabolizmus. Hospodárenie s vodou a minerálmi.
9. Všeobecné vlastnosti vodivých a vzrušivých sústav.
10. Funkcie periférneho a centrálneho nervového systému. Asociačné funkcie mozgu.
11. Fyziológia vylučovania. Práca priečne pruhovaného a hladkého svalu.
12. Funkcie jednotlivých zmyslových analyzátorov.
13. Hormonálne regulácie.Fyziológia rozmnožovania.
Viesť študentov k pochopeniu ako funkcie orgánových sústav živočíchov na rôznych stupňoch fylogenézy. Spoznať princípy ich riadenia k zabezpečeniu vnútornej integrity organizmu a jeho adaptácie na prostredie. Poukázať na jednotu štruktúry (na molekulárnej, bunkovej, taknivovej a orgánovej) a funkcie živého organizmu.
BALÁŽOVIČOVÁ, L. 2015: Základy meteorológie a klimatológie pre geografov. Vysokoškolské skriptá. FPV UMB, Banská Bystrica, 148 s.
DAVIE, T. 2019: Fundamentals of hydrology. Routledge, London, 306 p.
DUB, O., 1957: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. SVTL, Bratislava.
KEMEL, M. 1996: Klimatologie, meteorologie, hydrologie, ČVUT Praha, 289 s.
POLČÁK, N. 2009: Základy klimatológie pre geografov. Vysokoškolské skriptá. FPV UMB, Banská Bystrica, 116 s.
RODDA, J. C., & ROBINSON, M. 2015: Progress in modern hydrology: past, present and future. John Wiley & Sons, 408 p.
TRIZNA, M., 1996: Cvičenia z Hydrológie I. PF UK Bratislava.
TRIZNA, M., 2004: Klimageografia a hydrogeografia. PF UK Bratislava
Cvičenia: odovzdané a schválené zadania z cvičení s celkovou váhou 20 % (z toho 50 % atmosféra a 50% hydrosféra). Písomná skúška s ústnym doskúšaním s úspešnosťou nad 51 % s váhou 80 % z celkového hodnotenia (každá časť predmetu s váhou 50 %).
slovenský
Atmosféra:
Prednášky:
1. Úvod do štúdia meteorológie a klimatológie (základné pojmy a definície, história meteorológie a klimatológie vo svete a na Slovensku, spôsoby získavania údajov o počasí a klíme)
2. Atmosféra (zloženie a vertikálne členenie atmosféry, teplotná a radiačná bilancia)
3. Meteorologické prvky (slnečné žiarenie, teplota vzduchu, voda v atmosfére – vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu, prúdenie vzduchu – vietor)
4. Globálna cirkulácia atmosféry (tropická a mimotropická cirkulácia, vzduchové hmoty a atmosférické fronty)
5. Globálna klíma (klimatický systém Zeme, klimatické klasifikácie vo svete a na Slovensku)
6. Zmeny klímy (zmeny klímy v geologickej histórii Zeme, súčasná zmena klímy)
Cvičenia:
1. – 2. Meteorologická sieť vybraného okresu SR – tvorba mapy zrážkomerných, klimatologických a fenologických staníc SHMÚ použitím GIS
3. – 4. Tvorba klimagramov pre vybrané meteorologické stanice v MS Excel
5. – 6. Klimatické klasifikácie – tvorba mapy klimatických oblastí a klimaticko-geografických typov použitím GIS
Hydrosféra:
Prednášky:
1. Úvod do štúdia hydrológie, vedné odbory hydrológie a hydrogeografie. Zásoby vody na Zemi, základné delenie povrchových a podzemných vôd.
2. Zrážkovo-odtokové procesy, vznik a princípy odtoku. Hydrometria, spôsoby merania a štatistického vyhodnotenia hydrologických prvkov.
3. Vody povrchové, vodné toky, povodia, hydrografia. Režim vodných tokov na Slovensku a vo svete, vodné stavy a prietoky.
4. Limnológia, tepelná bilancia jazier, ich význam v krajine. Umelé vodné nádrže, ich význam a problémy.
5. Podpovrchová voda, jej zdroje, doplňovanie, vodný režim. Typy podpovrchovej vody, pramene. Minerálne vody, ich vznik a klasifikácia.
6. Základy oceánografie, fyzikálne a chemické vlastnosti morskej vody. Pohyby morskej vody. Reliéf morského dna. Význam vodstva pre ľudskú spoločnosť.
Cvičenia:
1.-2. Spracovanie základných parametrov malého povodia(plocha, asymetria, koeficient lesnatosti, sklon povodia, hustota riečnej siete, sklon toku, rad toku).
3. Výpočet odtokovej výšky, špecifického odtoku, koeficientu odtoku a interpretácia vypočítaných hodnôt.
4. Chézyho rovnica a jej použitie.
5. Spracovanie základných štatistik na súbore dát z hydrologickej ročenky.
6. Metódy výpočtu priemernej hodnoty zrážok pre spracované povodie.
Vedomosti: Študent získa rozsiahle vedomosti o atmosfére a hydrosfére, o ich priestorovej diferenciácii, a tiež zákonitostiach formovania jednotlivých zložiek.
Zručnosti: Študent sa oboznámi zo základnými metódami merania a vyhodnocovania jednotlivých parametrov.
Kompetencie: Študent je schopný samostatne využívať základné spektrum metód a nástrojov na získavanie, analýzu, interpretáciu a prezentáciu javov prebiehajúcich v atmosfére a hydrosfére.
DEMEK, J. et al. 2006: Zeměpisný lexikon ČR. Hory a nížiny. Brno: Academia. 582 s.
DEMEK, J. et al.1965 : Geomorfologie českých zemí. Praha : ČSAV, 335 s.
CHALUPA, P. 1998: Geografie České republiky: přehled. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 79 s.
CHLUPÁČ, I. et al. 2003: Geologická minulost České republiky, Praha: Academia, 436 s.
KLOMINSKÝ, J., 1994: Geologický atlas České republiky, Stratigrafie, ČGÚ, Praha Kol. autorov, 1968: Československá vlastivěda díl I-Příroda, Orbis, Praha
KOLEKTÍV, 2009: Atlas krajiny České republiky. Praha: Ministerstvo životního prostředí České republiky, Průhonice: Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví
MIŠTERA, L. a kol., 1985: Geografie ČSSR, SPN, Praha
ŘEHOŘOVÁ, P. 2010: Geografie České republiky. Liberec: Technická univerzita v Liber-ci, 2010.
POSTRÁNECKÝ, J. 2010: Regionální politika a regionální rozvoj v České republice. In Urbanismus a územní rozvoj, roč. XIII, č. 5/2010. URL
SVOBODOVÁ, H., HOFMANN, E., VĚŽNÍK, A.: 2013: Vybrané kapitoly ze socioeko-nomické geografie České republiky. MU v Brně, 163 s.
TOLASZ, R., 2007. Atlas podnebí Česka, Praha: Český hydrometeorologický ústav
TOUŠEK, V., SMOLOVÁ, I., FŇUKAL, M., JUREK, M. a KLAPKA, P. 2005. Česká republika: portréty krajů. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, 2005. 136 s. VYSTOUPIL, J, ŠAUER, M. 2011: Geografie cestovního ruchu České republiky. Vydava-teľstvo A. Čeněk. 318 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti se-mestra so skúškou. Cvičenie: Na začiatku semestra budú študentom zadané témy referátov charakteru eseje, ku ktorým vypracujú a prednesú prezentáciu (hodnotenie minimálne 16 b., maximálne 30 b.). Účasť na cvičeniach – povolené sú maximálne 2 absencie. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka (minimálne 36 b., maximálne 70 b.) Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Poloha, základné fyzickogeografické črty Českej republiky (ČR), územný vývoj štátu.
2. Geologická stavba ČR, geomorfologické pomery a vývoj reliéfu.
3. Klimatické a hydrogeografické pomery ČR.
4. Pôdne pomery, fytogeografia a zoogeografia.
5. Fyzicko-geografická regionalizácia ČR, ochrana prírody a krajiny, typy súčasnej krajiny, stav životného prostredia.
6. Fyzicko-geografická charakteristika krajov ČR.
7. Podmienky osídlenia Českej republiky a jej historický vývoj.
8.-9. Demografická statika a dynamika ČR.
10. Typy mestských sídel, typy vidieckych sídel.
11. Administratívne členenie ČR a jeho historický vývoj.
12.-14. Hospodárstvo Českej republiky – vývoj a súčasný stav – ťažba a spracovanie surovín, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, cestovný ruch, vnútorný a zahraničný obchod, školstvo, zdravotníctvo, bankovníctvo, IT sektor v Českej republike.
Cvičenia: Ich úlohou bude na základe nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie. Študenti tieto zručnosti nadobudnú prostredníctvom vypracovania seminárnej práce na aktuálnu tému z fyzickej a humánnej geografie Českej republiky a jej prezentácie pred vyučujúcim a spolužiakmi. Po prezentácii seminárnej práce prebehne diskusia, ktorá je dôležitá z pohľadu rozvoja argumentácie, prezentácie vlastných názorov a rozvoja komunikačných schopností s použitím odbornej terminológie.
Seminárnu prácu budú študenti na základe vypracovávať doma. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti budú oboznámení s jednotlivými fyzickogeografickými zložkami krajiny (geológia, reliéf, klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo) a humánnogeografickými (poľnohospodárstvo, ťažba, priemysel, odvetvia terciérneho a kvartérneho sektora) charakteristikami Českej republiky s aplikáciou na jednotlivé regióny a poukázaním na najviac prosperujúce aj periférne regióny.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať rozmiestnenie hlavných FG prvkov v rámci Českej republiky a ich vplyv na základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel a hospodárskych odvetví v Českej republike. Dokáže používať základné metódy používané v geografii na vyhodnotenie základných demografických a ekonomických ukazovateľov dostupných za Českú republiku. Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia a rozvoja vybraných FG a HG javov na konkrétnom území v rámci Českej republiky. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu súčasného stavu a taktiež prognózy budúceho vývoja vybraných demografických a ekonomických ukazovateľov za Českú republiku.
DZUROVČIN, L., 2000: Geomorfológia. Prešovská univerzita, Prešov. 267s.
BIZUBOVÁ, M., ŠKVARČEK, A., 1996: Geomorfológia, PF UK Bratislava.
LACIKA, J., 1997: Geomorfológia, Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen.
DEMEK, J., 1987: Obecná geomorfologie, Academia, Praha. 480 s.
KARÁSEK, J., 2001: Základy obecné geomorfologie, Masarykova uvniverzita, Brno.
HUGGETT, R. J., 2009: Fundamentals of geomorphology. Taylor and Francis, New York. 458 s.
LESER, H., 2009. Geomorphologie. Westermann, Braunsweig. 400 s.
Hodnotenie predmetu je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná kontrola pozostáva zo samostatne vypracovaných zadaní podľa pokynov vyučujúceho (spolu 25 bodov) a jednej písomky (spolu 5 bodov). Z každej súčasti hodnotenia je študent povinný získať aspoň 51% bodov. Skúška pozostáva z písomky (50 b) a ústnej časti (20 b). Výsledné hodnotenie predmetu je súčtom hodnotenia za cvičenia (30 b) a skúšku (70 b). Kredity sú udelené len tomu študentovi, ktorý získa súčtom všetkých súčastí viac ako 51%, čo je na úrovni známky E a lepšie.
slovenský
Počas prednášok budú podrobnejšie charakterizované geomorfologické formy a procesy zemského povrchu podmienené endogénnymi a exogénnymi silami a ich bližšia klasifikácia (gravitačné, fluviálne, glaciálne, krasové, eologické, biogénne, antropogénne). Dôraz sa kladie takisto na charakteristiku geomorfologických foriem, ich morfometrické vlastnosti a väzby na iné zložky prírodného prostredia. V modernej geomorfológii sa čoraz väčší dôraz kladie na dynamické procesy súvisiace so zmenami klímy a činnosťou človeka, preto tieto témy budú aplikované na všetky reliéfotvorné procesy.
V rámci praktickej prípravy sa študenti zoznámia rôznymi typmi geomorfologických profilov a ich možnosťami konštrukcie v rôznych online aplikáciách alebo softwéroch. Pozornosť sa venuje aj konštrukcii máp k vybraným geomorfologickým procesom a formám (napr. výmoľová erózia, orientácia voči svetovým stranám, hrán reliéfu, sklon reliéfu), tvorbou geomorfologickej mapy, charakteristikou profilov v teréne a legendou. Okrem toho sa budeme bližšie zaoberať výskumnými metódami v čiastkových disciplínach geomorfológie a praktickou ukážkou zariadení či prístrojov používaných pri geomorfologickom mapovaní. Práca s morfometrickými údajmi bude prebiehať v prevažnej miere v prostredí QGIS.
Prednášky:
1. Geomorfológia ako veda, moderné trendy v geomorfológii a geomorfologický výskum
2. Endogénne sily a procesy
3. Exogénne sily a procesy
4. Morfoštruktúrny reliéf
5. Formy svahovej modelácie
6. Fluviálny reliéf a jeho dynamika
7. Formy fluviálneho reliéfu a jeho vývoj
8. Glaciálny, nivačný a kryogénny reliéf
9. Krasový reliéf
10. Eolický reliéf
11. Litorálny reliéf
12. Antropogénny, biogénny a astrogénny reliéf
Cvičenia s využitím QGIS:
1. Úvod, topografická mapa a jej význam, značkový kľúč, vrstevnice a základné čiary reliéfu
2. Konštruovanie výškového profilu vybraným územím
3. Identifikácia základných čiar reliéfu, konštrukcia chrbátnic a údolníc
4. Konštruovanie pozdĺžneho profilu vodného toku a sériového priečneho profilu dolinou vybraného vodného toku, povodie
5. Sklonitosť územia
6. Absolútna a relatívna nadmorská výška, relatívna výšková členitosť
7. Výmoľová erózia a jej hustota
8. Tvorba a prezentovanie geomorfologického fotoalbumu - identifikácia vybraných geomorfologických foriem v teréne
9.-10. Geomorfologická mapa územia
11-12. Schmidt-hammer test - práca v teréne v okolí školy
Po absolvovaní prednášok predmetu má študent poznať všetky typy reliéfu Zeme a procesy, ktoré ho modelovali. Zároveň sa predmet venuje zmenám reliéfu v čase a vplyve človeka na jeho formovanie. Počas seminárov sa študent naučí skonštruovať geomorfologické profily pomocou počítačového softwéru, vyhodnocovať prírodné procesy a formy na mape, orientovať sa v topografických mapách, vytvoriť zjednodušenú geomorfologickú mapu oblasti s využitím najmodernejších prístupov a metód. Predmet poskytuje možnosť diskutovať na témy zmien reliéfu v súvislosti s činnosťou človeka a zmenami klímy, oboznámiť sa s čiastkovými problémami geomorfológie a prácou s dostupným prístrojovým vybavením.
FRANTÁL, B., NOVÁKOVÁ, E. 2019. On the spatial differentiation of energy transitions: Exploring determinants of uneven wind energy developments in the Czech Republic. Moravian Geographical Reports, 27(2): 79–91. Strana: 119
FRANTÁL, B., URBÁNKOVÁ, R. 2017. Energy tourism: An emerging field of study. Current Issues in Tourism, 20 (13), 1395-1412.
PASQUALETTI, M. J., & BROWN, M. A. 2014. Ancient discipline, modern concern: Geographers in the field of energy and society. Energy Research & Social Science, 1, 122-133
PASQUALETTI, M. J. 2013. The geography of energy and the wealth of the world. In The New Geographies of Energy, pp. 282-291.
WOLSINK, M. 2012. The research agenda on social acceptance of distributed generation in smart grids: Renewable as common pool resources. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 16(1), 822–835.
Kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom na konci semestra. Cvičenia (30 %): účasť na cvičeniach (max. 2 absencie), pravidelné odovzdávanie úloh, test (70 %). Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly a záverečného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51 %).
slovenský
1. Geografia energií ako disciplína v systéme geografických vied, jej vznik a vývoj.
2. Významné osobnosti a kľúčové koncepty v súčasnej geografii energie.
3. Historický vývoj produkcie energie a jeho priestorové dopady: tri energetické prechody v histórii ľudstva.
4.-6. Fosílne palivá: teória prekliatia zdrojov a environmentálna nespravodlivosť energie.
7.-9. Obnoviteľné zdroje energie: kľúčové faktory rozvoja.
10. Priestorová difúzia a sociálna akceptácia energetických projektov, sociálne konflikty o využití krajiny.
11. Energetická bezpečnosť, závislosť, diverzifikácia zdrojov energie.
12.-13. Poľnohospodárstvo ako producent energie: rozvoj obnoviteľných zdrojov v kontexte multifunkčného poľnohospodárstva.
Cvičenia: Študenti budú mať zadané 3 úlohy, ktoré budú spracovávať na cvičeniach ale aj doma. Prvou úlohou bude navrhnúť projekt vhodného zdroja OZE vo svojej obci, resp. vo vybranom mikroregióne SR. Pri tejto úlohe budú musieť dôkladne zhodnotiť prírodné ako aj socioekonomické predpoklady skúmaného územia pre umiestnenie nimi navrhnutého projektu OZE. Druhá úloha bude spočívať v príprave dotazníka, ktorý by bol adresovaný obyvateľom obcí dotknutých projektom OZE, s cieľom zistiť mieru akceptácie projektu OZE. Pri tejto úlohe budú pracovať vo dvojiciach. Tretia úloha bude zameraná na zhodnotenie priestorovej diferenciácie rôznych zdrojov energie v rámci Európy.
Úlohy budú spracovávať s využitím nástrojov GIS a takisto s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Cieľom predmetu je poskytnúť:
Vedomosti: Študent si rozšíri kľúčové informácie z oblasti geografie energií, ktoré okrem iného zahŕňajú environmentálne aspekty a socioekonomické súvislosti produkcie, distribúcie a spotreby energie ako základné determinanty všetkých ľudských aktivít.
Zručnosti: Študenti po absolvovaní tohto predmetu budú schopní diskutovať o aktuálnych otázkach a problémoch geografie energií s dôrazom na priestorové väzby, ktoré budú zohľadňovať environmentálne a socioekonomické aspekty.
Kompetencie: Študenti budú v rámci diskusie vedení ku kritickému pohľadu na vybrané témy a hlavné energetické problémy (energetická udržateľnosť, bezpečnosť a spravodlivosť) a k zaujatiu vlastného stanoviska k týmto otázkam.
LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenska I, PF UK Bratislava, 106 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., GURŇÁK, D., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky, Praktikum, Mapa Slovakia, 56 s.
MICHAELI, E., 2008: Fyzická geografia Slovenska, PF PU Prešov, 240s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
Všeobecná fyzická geografia – poznatky z geológie, geomorfológie, meteorológie a klimatológie, hydrológie a hydrogeografie, pedológie a pedogeografie, biogeografie a fyzickej geografie Slovenska. Všeobecná humánna geografia – poznatky z geografie obyvateľstva a sídel, geografie priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a humánej geografie Slovenska. Kartografia a geoinformatika – poznatky z kartografie, planetárnej geografie, geografických informačných systémov.
Všeobecná fyzická a humánna geografia, Kartografia.
A1. Horniny – vznik, rozdelenie, využitie a výskyt v rámci Západných Karpát.
A2. Teória tektoniky litosferických dosiek – tektonické rozhrania, endogénne procesy, príklady.
A3. Morfogenetické procesy (charakterizovať jeden vybraný) (svahová, eolická, fluviálna, glaciálna, periglaciálna, kryogénna, krasová).
A4. Klimatomorfologické zóny, zvetrávanie, erózia, transport, akumulácia a jeho druhy.
A5. Počasie, podnebie, Vlastnosti ovzdušia, štruktúra atmosféry. základné meteorologické prvky, ich meranie a vyhodnotenie. (podrobnejšie charakterizovať vybratý prvok: – žiarenie, teplota, vlhkosť vzduchu, výpar, oblačnosť, zrážky).
A6. Prúdenie vzduchu, typy vetrov, planetárna cirkulácia, atmosferické fronty, cyklonálna činnosť, pasáty, monzúny.
A7. Vody povrchové: vodné toky, riečna sieť, povodia, rozvodia, vodný režim. Vody stojaté (nádrže, jazerá, močiare).
A8. Podpovrchová voda, jej zdroje, doplňovanie, vodný režim. Typy podpovrchovej vody, pramene. Minerálne vody, ich vznik a klasifikácia.
A9. Základné zložky a vlastnosti pôdy. Vybrané zonálne a azonálne pôdy
A10. Pôdotvorné procesy (biotické, abiotické, translokácie) a ich charakteristika, pôdotvorné činitele.
A11. Floristické oblasti Zeme – vybratá oblasť, jej podoblasti a charakteristika (holoarktická, paleotropická, neotropická, kapská, austrálska a antarktická oblasť).
A12. Zoogeografické oblasti Zeme, vymedzenie a základná charakteristika.
A13. Populačná statika v geografii obyvateľstva.
A14. Populačná dynamika v geografii obyvateľstva.
A15. Najľudnatejšie krajiny sveta a vývoj ich poradia podľa veľkosti populácie.
A16. Populačné projekcie a prognózy. Kohortno-komponentná metóda. Populácia sveta v populačných projekciách.
A17. Etapy vývoja priemyslu vo svete. Priemysel 4.0. Globálne tendencie vývoja priemyslu.
A18. Lokalizačné faktory priemyslu. Lokalizačné faktory automobilového priemyslu v strednej Európe.
A19. Útvary dopravných sietí. Všeobecné tendencie vývoja dopravy. Tendencie vývoja jednotlivých druhov dopravy. Lokalizačné faktory dopravy.
A20. Základná charakteristika a postavenie poľnohospodárstva v hospodárstve (zamestnanosť, HDP), funkcie poľnohospodárstva, lokalizačné faktory poľnohospodárstva.
A21.Geografia cestovného ruchu: význam, predmet a úlohy. Druhy a formy cestovného ruchu. Historické a súčasné trendy vývoja cestovného ruchu.
A22.Geografia obchodu: delenie obchodu, základná terminológia, faktory ovplyvňujúce zahraničný obchod, význam a problémy medzinárodného obchodu, zóny voľného obchodu.
A24. Definícia mapy. Obsah a kompozícia máp, mierka mapy, skreslenia, klasifikácia máp.
A25. Parametre kartografických značiek a metódy tematickej kartografie. Vysvetlite na príkladoch.
A26. Geografický informačný systém (GIS), jeho súčasti a využitie. Typy údajov pre GIS a základné nástroje v GIS pre prácu s vektorovými údajmi.
Regionálna geografia SR:
B1. Základné tektonické jednotky: tatransko-fatranské pásmo, veporské, gemerské pásmo, flyšové pásmo, považsko-pieninské bradlové pásmo, centrálnokarpatská paleogénna panva, neovulkanity, neogénne panvy (jedna vybraná): pozícia v rámci Západných Karpát, charakteristika, petrografické zloženie, nerastné suroviny.
B2. Fluviálny, glaciálny, eolický a krasový reliéf na Slovensku.
B3. Základné klimageografické činitele a ich vplyv na podnebie a počasie. Typické vzduchové hmoty, ovplyvňujúce počasie na Slovensku a typické meteorologické situácie.
B4. Chod, extrémy a rozloženie teploty vzduchu a zrážok na Slovensku.
B5. Typy vodného režimu tokov na Slovensku s príkladmi a popis vybraného povodia a jeho riečnej siete (Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Slaná, Hornád, Bodrog, Dunajec).
B6. Jazerá, umelé vodné nádrže a podzemné vody a pramene na Slovensku.
B7. Pôdy Slovenska – hydromorfné, zonálne typy a azonálne typy.
B8. Fytogeografické členenie Slovenska, fytogeografické jednotky a vegetačné stupne.
B9. Zoogeografické oblasti, zoogeografické členenie, živočíšne spoločenstvá na Slovensku.
B10. Stupne ochrany prírody a plošné chránené územia Slovenska.
B11. Vývoj územia Slovenska a jeho hraníc. Geopolitická a ekonomická poloha Slovenska.
B12. Obyvateľstvo SR – demografická dynamika.
B13. Obyvateľstvo SR – demografická statika.
B14. Súčasné územné a správne členenie SR a jeho vývoj.
B15. Vývoj osídlenia a urbanizácie SR.
B16. Poľnohospodárstvo SR – vývoj a súčasný stav, základná charakteristika, priestorové rozmiestnenie rastlinnej a živočíšnej výroby v SR. Typy poľnohospodárstva SR.
B17. Priemysel SR – odvetvová a priestorová charakteristika ťažkého priemyslu.
B18. Priemysel SR – odvetvová a priestorová charakteristika ľahkého priemyslu.
B19. Doprava SR – vývoj dopravy, fyzickogeografické a humánnogeografiecké podmienky rozvoja dopravy, charakteristika jednotlivých druhov dopravy.
B20. Kritériá vymedzenia oblastí CR v SR, hodnotenie potenciálu CR v regiónoch. Charakteristika regiónov cestovného ruchu I. kategórie.
Regionálna geografia Európy:
Poznámka: komplexná charakteristika štátu zahŕňa fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku štátu (t. j. charakteristika prírodných pomerov, historického vývoja, geopolitických pomerov, obyvateľstva a hospodárstva v regióne, a špecifiká jednotlivých krajín). Odporúčame študentom, aby vo svojej odpovedi obsiahli obe zložky v pomere primeranom danému regiónu. Aj pri územiach, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu štátov, je potrebné v prvom rade charakterizovať všeobecné znaky celého regiónu, až následne poukázať na špecifiká jednotlivých štátov.
B21. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy.
B22. Historicko-politický vývoj Európy a jej všeobecná humánno-geografická charakteristika.
B23. Európska únia a regionálna politika.
B24. Komplexná geografická charakteristika regiónov severná Európa a Pobaltie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko).
B25. Komplexná geografická charakteristika regiónu západná Európa (Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Benelux).
B26. Komplexná geografická charakteristika regiónu južnej Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta).
B27. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy I. – nemeckojazyčné štáty Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.
B28. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy II. – (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko).
B29. Komplexná geografická charakteristika regiónu východnej Európy (Rusko, Ukrajina a Bielorusko).
B30. Komplexná geografická charakteristika regiónu Balkán a juhovýchodná Európa (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Rumunsko a Bulharsko).
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Všeobecná fyzická geografia – poznatky z geológie, geomorfológie, meteorológie a klimatológie, hydrológie a hydrogeografie, pedológie a pedogeografie, biogeografie a fyzickej geografie Slovenska. Všeobecná humánna geografia – poznatky z geografie obyvateľstva a sídel, geografie priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a humánej geografie Slovenska. Kartografia a geoinformatika – poznatky z kartografie, planetárnej geografie, geografických informačných systémov.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
BÓNOVÁ, K., 2017: Základy geológie pre geografov. UPJŠ, Košice, 124 s.
REICHWALDER, P., JABLONSKÝ, J., 2003: Všeobecná geológia I, II. UK, Bratislava, 507 s.
HÓK, J., KAHAN, Š., AUBRECHT, R., 2001: Geológia Slovenska, PF UK, Bratislava, 47 s.
BIELY, A. et al., 1996: Geologická mapa Slovenska. MŽP SR, GÚDŠ, Bratislava.
HONS, R. J., 2017: Atlas našich hornin. Aladin agency s.r.o., Praha, 198 s.
EARLE, S., 2015: Psysical Geology. BCcampus, Victoria, 718 pp.
https://www.geology.sk/geoinfoportal/
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná
kontrola sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou úloh (3 zadania fokusované na
poznávanie hornín) s podielom na výslednom hodnotení 15 bodov a samostatnej (semestrálnej)
práce, ktorej výsledkom je správa zameraná na dokumentáciu geologického odkryvu v teréne s podielom
na hodnotení 35 bodov. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal
hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie skúšky je kombináciou písomnej časti
(30 bodov) a praktickej časti založenej na poznávaní minerálov a hornín (20 bodov). Výsledné
hodnotenie je súčtom hodnotenia z priebežnej kontroly (50 bodov) a skúšky (50 bodov). Kredity
sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na
úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E
(60-51%).
slovenský
Prednášky
1. Geológia ako veda - jej význam v súčasnej spoločnosti. Planéta Zem a jej postavenie vo vesmíre. Tvar, pohyby a základné fyzikálne vlastnosti Zeme. Energetické zdroje Zeme.
2. Stavba zemského telesa a jeho vlastnosti. Látkové zloženie Zeme. Geotektonické hypotézy a
teórie: teória tektoniky litosferických dosiek – tektonické rozhrania.
3. Minerály zemskej kôry – horninotvorné minerály a ich vlastnosti. Mineralogický systém.
4. Magmatický proces, zloženie magmy a jej vlastnosti, základné typy magmy; formy magmatizmu:
plutonizmus (formy telies intruzívnych hornín); vulkanizmus (produkty a typy vulkanickej činnosti,
vulkanické formy, sprievodné javy vulkanizmu).
5. Magmatické horniny - minerálne zloženie a klasifikácia, textúry a štruktúry magmatických
hornín. Použitie magmatických hornín.
6. Sedimentárne horniny. Procesy vzniku sedimentárnych hornín (zvetrávanie, transport,
sedimentácia, diagenéza). Klasifikácia sedimentárnych hornín. Textúry a štruktúry sedimentárnych
hornín. Použitie sedimentárnych hornín.
7. Úložné tvary sedimentárnych hornín – vrstva, plošná stálosť vrstiev, súbor vrstiev, súvrstvie,
vzájomný vzťah súborov vrstiev. Prvotné sedimentárne textúry. Sedimentačné prostredia.
Tektonická podmienenosť sedimentácie.
8. Metamorfóza a jej druhy. Podmienky metamorfózy. Rozdelenie metamorfovaných hornín.
Textúry a štruktúry metamorfovaných hornín. Metamorfné fácie. Použitie metamorfovaných
hornín.
9. Čas v geológii. Základné pravidlá a princípy stratigrafie. Metódy určovania veku v geológii
(relatívny vek hornín, celkový vek hornín – rádiometrické metódy). Stratigrafické stupnice a
jednotky.
10. Tektonická geológia – geologické štruktúry, ich vznik a klasifikácia: spojité tektonické štruktúry
(flexúra, vrása, tvarové prvky vrásy, klasifikácia vrás), nespojité geologické štruktúry (pukliny,
zlomy, klasifikácia zlomových štruktúr, príkrovy).
11. Ložiská nerastných surovín. Stručná genetická klasifikácia ložísk NS. Najvýznamnejšie ložiská
NS vo svete. Výskyt a ťažba NS na Slovensku. Vplyv ťažby NS na životné prostredie.
12. Regionálna geológia - postavenie Západných Karpát v Európe, morfoštruktúrne a tektonické
hranice Západných Karpát. Tektonické členenie Západných Karpát.
13. Regionálna geológia - stručná charakteristika tektonických jednotiek Západných Karpát.
Cvičenia
Cieľom cvičení bude poznávať a identifikovať jednotlivé genetické typy hornín a horninotvorné minerály v zbierkovom fonde; pracovať so základnou geologickou dokumentáciou a správne čítať geologický záznam, pochopiť štruktúrno-geologické fenomény znázornené v blokdiagramoch a vedieť ich konštruovať (vlastné pozorovania/konštrukcie vs. AI riešenia doplnené diskusiou), overiť teoretické vedomosti z geológie v praxi pri geologickej dokumentácii horninového odkryvu priamo v teréne.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti všeobecnej
geológie, mineralógie a petrografie, ako aj regionálnej geológie Západných Karpát. Zároveň
je schopný adekvátne používať odbornú geologickú terminológiu, orientuje sa v problematike
endogénnych geologických javov prebiehajúcich predovšetkým v litosfére.
Zručnosti: Študent po absolvovaní predmetu získa praktické zručnosti pri rozoznávaní základných
genetických typov hornín a horninotvorných minerálov podľa ich špecifických znakov, ako aj
praktické zručnosti pri získavaní dát z horninových odkryvov a tvorbe vybraných typov geologickej
dokumentácie.
Kompetencie: Študent dokáže aplikovať a rozvíjať nadobudnuté poznatky pri štúdiu nadväzujúcich
predmetov zaoberajúcich sa exogénnymi geologickými procesmi.
Regionálne geologické mapy Slovenska (1:50 000) + Vysvetlivky.
ŽEC, B. et al., 2005: Exkurzný sprievodca ku kongresu Slovenskej geologickej spoločnosti
Zemplínska šírava - Medvedia hora. CompuGraph, Košice, 138 s.
BIELY, A. et al., 1996: Geologická mapa Slovenska, 1 : 500 000. MŽP SR, ŠGÚDŠ, Bratislava.
COE, A. L. (ed.) et al., 2010: Geological Field techniques. Wiley-Blackwell, UK, 323 pp.
Aktívna účasť spojená s prezentáciou geologických fenoménov vybranej lokality a vytvorením
krátkeho šotu - úlohou študentov (samostatná práca) bude počas exkurzie vytvoriť krátky, výstižný
a pútavý šot s geologickou tematikou na jednotlivých navštívených lokalitách. Študenti vytvoria
skupiny (max. 5 členov). Každá skupina si vyberie lokalitu (zoznam plánovaných lokalít bude
zverejnený pred exkurziou), na kt. pripraví krátke video (2-3 min.) o geografickej pozícii,
geomorfologických pomeroch, geologických (a iných prírodných), či turistických zaujímavostiach,
horninovom zložení, skamenelinách a pod. Pripravený šot (60 %) a zbierka hornín a minerálov
vytvorená z navštívených lokalít (40 %) bude súčasťou hodnotenia predmetu. Kredity sa udelia len
študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne aspoň 51 % z celku a zúčastní sa celej exkurzie.
slovenský
Návšteva vybraných geologických lokalít v základných tektonických jednotkách Západných
Karpát - flyšovom, bradlovom pásme, v centrálnych Západných Karpatoch – zameraná na
poznávanie hornín, identifikáciu geologických štruktúr a dokumentáciu odkryvov v teréne. Počas
exkurzie sa navštívia niektoré lokality ťažby najmä nerudných nerastných surovín na Slovensku a
študenti sa oboznámia s problematikou ich ťažby, spracovania a ich využitia.
Vedomosti: Študent získa lepšiu predstavu o geopriestorovom rozložení geologických štruktúr a
geologických fenoménov v teréne.
Zručnosti: Študent rozpoznáva základné genetické typy hornín a minerálov priamo v teréne, je
schopný pracovať s geologickým kladivom, kompasom a zdokumentovať geologický odkryv.
Kompetencie: Študent dokáže identifikovať základné geologické štruktúry v horninovom odkryve,
aplikovať a rozvíjať teoretické poznatky v teréne, zhodnotiť a posúdiť základné geologické procesy
v teréne.
Osvojiť si základné poznatky o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov s dôrazom na všeobecné aspekty kontinuity života.
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity, Brno, 2009, 871 str.
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity, Brno, 2017, 864 str. (2. vydanie)
Klug, W.S.: Concepts of Genetics. Pearson Education Limited, 2019, 864 str.
Bruňáková, K., Koperdáková, J.: Zbierka príkladov k cvičeniam z genetiky. UPJŠ Košice, 2006
Russell, P. J.: Genetics. Harper Collins Publ., New York, 1992
Watson, J. D.: Molekulární biologie genu. Academia Praha, 1982
Watson, J. D. a kol.: Rekombinantní DNA. Academia Praha, 1982
Písomná skúška.
slovenský
Živá príroda ako integrované genetické laboratórium. História a súčasný stav rozvoja genetiky. J. G. Mendel – zakladateľ genetiky. Mendlove genetické princípy, génové interakcie, väzba génov. Dedičnosť kvantitatívnych znakov. Heritabilita. Mapovanie genetických lokusov na chromozóme pomocou klasických a molekulárno-genetických metód. Genetická determinácia pohlavia. Stručný fylogenetický prehľad. Extrachromozómové genetické determinanty. Plastidová a mitochondriálna dedičnosť. Genómový imprinting. Základy cytogenetiky, mutácie a mutagenéza. Genetika prokaryotických organizmov. Genetické mechanizmy na subcelulárnej úrovni. Štruktúra a funkcia DNA, mRNA, tRNA, rRNA. Genetický kód. Mechanizmus replikácie, transkripcie a translácie. Postranslačné a postranskripčné modifikácie. Regulácia génovej expresie v prokaryotických a eukaryotických organizmoch. Mechanizmy genetickej a epigenetickej regulácie. Základy genetiky človeka. Fyziologická a patologická variabilita. Genetika populácií. Hardyho-Weibergov zákon. Faktory narúšajúce rovnováhu v populácii. Geneticky modifikované organizmy. Projekt mapovania ľudského genómu (HUGO). Sekvenované genómy a ich využitie v komparatívnej genomike. Nadväzujúce projekty (ľudský epigenóm, ľudský mikrobióm, projekt ENCODE).
Osvojiť si základné poznatky o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov s dôrazom na všeobecné aspekty kontinuity života.
HOFIERKA, J., KAŇUK, J., GALLAY, M. (2014): Geoinformatika. Vysokoškolská
učebnica, Košice (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika), 194 p. https://www.uge.science.upjs.sk/
%C5%A1tudijn%C3%A9-materi%C3%A1ly
KAŇUK, J. (2015): Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty.
Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W. (2015): Geographic Information Systems and Science. John Wiley & Sons. 5th Edition.
HLÁSNY, T. (2007): Geografické informačné systémy – priestorové analýzy, ZEPHYROS
Zvolen. 160 p.
ESRI (2025). ArcGIS Pro help. https://pro.arcgis.com/en/pro-app/latest/help/main/welcome-to-the-arcgis-pro-app-help.htm
ESRI (2021). The ArcGIS book, 2nd edtition, ESRI. https://learn.arcgis.com/en/arcgis-book/
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly a záverečnej skúšky. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 2 písomných testov, zadaní na cvičeniach a semestrálneho projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov a za každý prvok je potrebné získať minimálne 50 bodov.
Písomné testy sa realizujú v polovici a v závere výučbovej časti semestra. Zamerané sú na praktické úlohy v GIS a návrhy riešení konkrétnych problémov. Obsah zadaní sa rieši postupne na cvičeniach, ktoré sú zamerané na riešenie zadaného problému geopriestorovou analýzou v GIS a interpretáciu výsledkov. Témy semestrálneho projektu sa študenti dozvedia v polovici semestra a zadanú úlohu riešia využívajúc zručnosti a vedomosti nadobudnuté v priebehu semestra.
V skúškovom období semestra sa realizuje písomná skúška zameraná na teoretické a metodické aspekty GIS. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý za každú formu hodnotenia vo výučbovej časti získal aspoň 50 bodov.
Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 2 priebežných testov, odovzdaných zadaní, semestrálneho projektu a záverečnej skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90%), B (89-80%), C (79-70%), D (69-60%), E (59-50%)
slovenský alebo český alebo anglický
Predmet je zameraný na tieto témy: geoinformatika ako vedná disciplína, zložky geografického informačného systému (GIS), digitálna reprezentácia krajiny a dátové modely, GIS štandardy pre súradnicové systémy a transformácie, zber geografických údajov pre GIS, manažment dát v GIS, atribútové a priestorové dopyty, prekrývanie vrstiev, mapová algebra, priestorová predikcia a modelovanie, kvalita a neurčitosť geografických dát, webové GIS riešenia, legislatívne aspekty v GIS, aplikácie GIS v praxi a aktuálne trendy vrátane využitia umelej inteligencie
Cvičenia sú zamerané na prácu vo vybraných GIS softvéroch (ArcGIS Pro, GRASS GIS) a zahŕňajú témy: práca s rozličnými údajovými formátmi, práca s webovými GIS riešeniami, praktické aspekty legislatívy a štandardov v GIS, 3D vizualizácia a animácia geografických dát, tvorba mapových výstupov, práca s geodatabázou, priestorové a atribútové dopyty (SQL), tvorba a editácia údajových vrstiev, kontrola a oprava topológie, geoprocessing, mapová algebra, priestorová predikcia a modelovanie, analýza digitálnych modelov reliéfu, hodnotenie kvality.
Vedomosti: Študenti získajú na strednej úrovni poznatky o teoretických a metodických aspektoch geografických informačných systémov, prehľad v metódach získavania, spracovania, distribúcie a analýz geografických dát a možnostiach ich aplikácie v praxi;
Zručnosti: Praktické zručnosti v softvérovom spracovaní geografických dát v GIS, priestorových analýzach a kartografickej vizualizácii;
Kompetencie: Schopnosť samostatne navrhnúť projekt pre riešenie v GIS vrátane vhodnej digitálnej reprezentácie objektov v krajine, metód zberu, spracovania a priestorovej analýzy dát, schopnosť písomnej a grafickej prezentácie vlastnej práce.
DEMEK, J. (edit.), 1972: Manual of detailed geomorphological mapping. Academia, Brno, 344 s. MINÁR, J., 1995: Niektoré teoreticko-metodologické problémy geomorfológie vo väzbe na tvorbu komplexných geomorfologických máp. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica Nr. 36, Bratislava, 7-125.
SMITH, M., PARON P., GRIFFITHS, J., 2011: Geomorphological mapping – methods and applications. School of Geography, Geology and the Environment, Kingston University, UK. 610 s.
URBÁNEK, J., 1997: Geomorfologická mapa: niektoré problémy geomorfologického mapovania na Slovensku. Geografický časopis, 49, 3-4, 175-186.
ZAŤKO, M. et al. 1986: Obecná geomorfologická mapa a jej legenda. In: Cvičenia z fyzickej geografie. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. 43-53.
Hodnotenie predmetu pozostáva z ohodnotenia jednej hlavnej semestrálnej úlohy – samostatne vytvorenej geomorfologickej mapy (50 b) a dvoch čiastkových úloh (2 x 25 b) pričom súčet všetkých bodov za dané úlohy je 100 b. Študent musí získať z každého zadania aspoň polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent získať aspoň 51 b.
slovenský
Predmet sa venuje problematike geomorfologického mapovania, geomorfologickej mape a jej významu. Zaoberá sa históriou geomorfologického mapovania, mapových diel v slovenskej a zahraničnej odbornej literatúre, teórii a praxi terénneho výskumu a tvorby máp, zostavovaniu vysvetliviek ku geomorfologickej mape pre rôzne typy reliéfu. Okrem toho za pomoci grafických nástrojov softvérov pracujeme s morfometrickou a morfografickou charakteristikou reliéfu, morfogenetickou a morfodynamickou interpretáciou geomorfologickej mapy.
Okrem uvedeného teoretického základu je súčasťou cvičení aj praktické mapovanie reliéfu v teréne do mierky 1:10 000 v blízkom okolí Košíc, ktorého výsledkom je geomorfologické mapa, ktorá je semestrálnym výstupom s hodnotením.
Vedomosti:
• spoznať možnosti a využitie geomorfologického mapovania,
• získanie teoretických poznatkov informácií z práce s prístrojovým vybavením v teréne,
• získanie vedomostí na úrovni syntézy z odboru geológie a čiastkových sfér geografie. Zručnosti:
• porovnávať a analyzovať rôznorodé druhy geomorfologických máp rôznej mierky, typu reliéfu a krajiny vzniku,
• vedieť vytvoriť grafické výstupy v prostredí GIS. získanie praktických zručností s prácou s prístrojovým vybavením v teréne,
• schopnosť transformácie z mentálneho (vizuálneho) prostredia do tematickej mapy,
• získať, analyzovať a interpretovať dáta z terénneho mapovania,
• hodnotiť základné javy priamo v teréne,
• mapovať v teréne a vytvoriť tematickú mapu,
• zhodnotiť javy a procesy písomnou a grafickou formou v prostredí GIS.
Kompetencie:
• vedieť samostatne aplikovať získané poznatky z geológie a čiastkových sfér geografie do praxe,• samostatne geomorfologicky zmapovať malé územie s tvorbou geomorfologickej mapy a jej vysvetliviek,
• samostatné využívanie metód a prístrojov na získanie terénnych dát, ich analýzu a následnú interpretáciu,
• plánovať a organizovať pracovné čiastkové úlohy počas terénneho mapovania a spracovania získaných informácií,
• schopnosť samostatne interpretovať poznatky získané štúdiom predmetov fyzickej geografie na konkrétnom území, formulovať závery.
PARK, C., 2004: Religion and geography. In Hinnells, J., ed: Routledge Companion to the Study of Religion. Routledge (London), 556 p.
GÖTMARK, F., ANDERSSON, M., 2020: Human fertility in relation to education, economy, religion, contraception, and family planning programs. BMC Public Health, 20, 265.
KOREC, P. 2009. Geografia náboženstva. 1. vyd. Bratislava (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského), učebný text, 89 p.
STUMP, R. W. 2008: The geography of religion: faith, place and space. Lanham (Rowman & Littlefield Publishers), 423 p.
MATLOVIČ, R. 2001. Geografia relígií. Prešov (FHPV PU), 375 p.
BUNČÁK, J. 2001: Religiozita na Slovensku a v európskom rámci. Sociológia, 33, 47 – 70.
IRA, V. 1996: Etnická a religiózna štruktúra obyvateľstva východného Slovenska a percepcia etnických a religióznych napätí. Geografický časopis, 48, 13 – 34.
Na začiatku semestra budú študentom zadané témy prezentácií s obsahovým charakterom. Táto časť tvorí 40 % celkového hodnotenia. V priebehu semestra prebehnú písomné previerky, ktorých výsledky budú tvoriť tiež 40 % hodnotenia. Ďalších 20 % hodnotenia bude odzrkadľovať pripravenosť a aktivitu študenta na cvičeniach, najmä vecné zapájanie sa do diskusií na vopred avizované témy.
Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer troch častí hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. dvoma absenciami.
slovenský
Geografia náboženstiev je jednou z novších vedných disciplín modernej slovenskej (humánnej) geografie. Jej opodstatnenie je však nesporné. V rámci 1. prednášky bude predstavený vývoj geografie náboženstiev vo vzťahu k náboženskej geografii a ďalším príbuzným vedným disciplínam.
V 2. a 3. prednáške budú vysvetlené základné vlastnosti geografie náboženstiev ako vedy, jej výskumné zameranie a novodobý vývoj a pozícia v slovenskej geografii, diskutovaný bude objekt výskumu - náboženstvo - ako geografický jav, ktorý špecifickým a významným spôsobom interaguje s ďalšími zložkami geografickej sféry. V rámci ďalších prednášok budú rozobraté vybrané náboženstvá a náboženské spoločnosti, ktoré mali alebo majú zásadný vplyv na formovanie spoločnosti, výrazný dosah na krajinu, obyvateľstvo (reprodukcia, štruktúra) a jeho ekonomické aktivity, ako aj na geopolitiku. Pri každom z náboženstiev bude predstavený aj dôraz na priestorovú distribúciu. V rámci 4. prednášky bude takto rozobratý judaizmus, v rámci 5. kresťanstvo všeobecne, 6. pravoslávie, 7. katolicizmus, 8. protestantizmus, v rámci 9. prezentácie islam všeobecne, v 10. s dôrazom na diferenciáciu v zmysle šiítskeho, sunnitskeho islamu a ďalších menších vetiev. V rámci 11. prednášky bude rozobratý hinduizmus a v rámci 12. východoázijské nábožensko-filozofické smery. V rámci 13. prednášky bude predstavený vývoj náboženskej štruktúry obyvateľstva Slovenska vo vzťahu k ďalším štruktúram obyvateľstva a zložkám krajinnej sféry.
Cvičenia: Cieľom cvičení je pomocou nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, práce s nástrojmi umelej inteligencie, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie.
Samotné vedomosti budú overené vo forme troch písomných previerok v priebehu semestra. V rámci samostatnej práce doma študenti vypracujú prezentáciu na tému zvolenú z vopred poskytnutého katalógu geografickonáboženských tém. Katalóg obsahuje témy, kde sa na konkrétne javy dá nazerať z rôznych aspektov a očakáva sa, že študent k téme pristúpi esejisticky, teda predstaví a vyhodnotí argumenty rôznych strán. Zároveň vytvorí priestor a moderuje diskusiu so spolužiakmi.
Prácu s literatúrou a kritické hodnotenie informácií si študenti precvičia pomocou anonymizovaných článkov a textových výstupov umelej inteligencie týkajúcich sa vybranej geografickonáboženskej problematiky zo slovenských i zahraničných médií, ktoré si prečítajú a následne v rámci diskusie budú vyhodnocovať ich relevantnosť.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o objekte a predmete výskumu geografie náboženstiev, jej hlavných teoretických východiskách a metódach. Študent sa oboznámi s vybranými náboženstvami a nábožensko-filozofickými smermi a ich základnými vlastnosťami, najmä vo vzťahu k ostatným zložkám krajiny a spoločnosti. Študent po absolvovaní predmetu rozumie základným atribútom náboženstva, pozná priestorové rozšírenie svetových náboženstiev s ohľadom na jeho historický vývoj, súčasnú dynamiku vybraných náboženstiev v rôznych regiónoch sveta i na Slovensku.
Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o náboženstvách v príčinných súvislostiach s geopolitickými, demografickými, sociálnymi či ekonomickými javmi. Je schopný samostatne aj v tíme pracovať s tematickými databázami, analyzovať ich a z analýzy vyvodzovať relevantné závery. Je zbehlý v práci so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie náboženstiev. Výsledky analýz dokáže správne interpretovať a prezentovať, dokáže identifikovať a rozlíšiť korelácie a kauzality geografických javov súvisiacich s náboženstvami. Študent je schopný moderovať odbornú diskusiu na vybrané geografické témy, resp. byť v rámci nej aktívnym a konštruktívne diskutujúcim účastníkom.
BAČÍK, M. 2015: Základy demogeografie. VERBUM – vydavateľstvo KU Ružomberok. 230 s.
BAŠOVSKÝ, O., MLÁDEK, J. 1989: Geografia obyvateľstva a sídel. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 221 s.
BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. (ed) 2014: Demografický atlas Slovenskej Republiky. Príro-dovedecká fakulta UK Bratislava a Inštitút informatiky a štatistiky. Geografika, 163 s.
BLEHA, B., NOVÁKOVÁ, G. 2010: Praktikum demogeografie a demografie 1. Geografika, Bra-tislava, 138 s.
BLEHA, B., NOVÁKOVÁ, G. 2010: Praktikum demogeografie a demografie 2. Geografika, Bra-tislava, 82 s.
HALÁS, M., BRYCHTOVÁ, Š., FŇUKAL, M. 2013: Základy humánní geografie 1: Geografie obyvatelstva a sídel. Univerzita Palackého v Olomovci, Přír. F. 101 s. Online verzia: http://distgeo.upol.cz/uploads/vyuka/skripta-halas-akol-1.pdf
KLUFOVÁ, R., POLÁKOVÁ, Z. 2010: Demografické metody a analýzy. Demografie české a slovenské populace. Praha: Wolter Kluwer ČR, 272 s. https://spu.fem.uniag.sk/cvicenia/ksov/polakova/Demograf_model/klufova_polakova_2.pdf
JURČOVÁ, D. 2005: Slovník demografických pojmov. Infostat, Bratislava, 72 s.
MLÁDEK, J. 1992: Základy geografie obyvateľstva. SPN Bratislava, 230 s.
MLÁDEK, J. a kol. 2006: Atlas obyvateľstva Slovenska. UK Bratislava, 168 s.
MLÁDEK, J., KUSENDOVÁ, D., MARENČÁKOVÁ, J., PODOLÁK, P., VAŇO, B. 2006:
Demogeografická analýza Slovenska. UK Bratislava, 222 s.
NESTOROVÁ DICKÁ, J. 2023: Základy geografie obyvateľstva a demografie. UPJŠ Košice. 1časť. https://unibook.upjs.sk/img/cms/2023/pf/zaklady-geografie-obyvatelstva-a-demografie.pdf
NEWBOLD, K. B. 2017. Population geography: tools and issues. Rowman & Littlefield, 323 s.
ROUBÍČEK, V. 1997: Úvod do demografie. CODEX Bohemia. 352 s.
TOUŠEK, V., KUNC, J., VYSTOUPIL, J. a kol. 2008: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň: Aleš Čeněk, 411 s.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminá-roch. Priebežná kontrola spočíva v úspešnom vyriešení 2 zadaných úloh s váhou na výslednom hodnotení 20 % (20 b.) a 2 testov s váhou na výslednom hodnotení 20 % (20 b.). Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal hodnotenie mi-nimálne na úrovni známky E (min. 21 b.) a dosiahol minimálne 80 % aktívnu účasť na výučbe. Skúška po zostáva z písomnej a ústnej časti. Ak študent získa v písomnej časti viac ako 51 % (t. j. viac ako 31 b.), môže pristúpiť k ústnej časti. Ak študent nepreukáže vedomosti pri ústnej časti, skúšku vo forme písomnej i ústnej časti absolvuje v ďalšom termíne. Výsledné hodnotenie je súč-tom bodov z hodnotenia priebežnej kontroly (max. 40 bodov) a skúšky (max. 60 bodov). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51%). Na hodno-tenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
Prednášky:
1.Geografia obyvateľstva ako vedná disciplína; Populačné dáta; Vývoj populácie sveta (populačný rast, dynamika vývoja);
2. Rozmiestnenie obyvateľstva (urbánna a rurálna distribúcia);
3. Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva (pôrodnosť, plodnosť, úmrtnosť, bilancia prirodzeného pohybu, model demografického cyklu, vnútorná a zahraničná migrácia, mobilita obyv.); 4-5. Štruktúra obyvateľstva podľa biologických (pohlavie, vek, rasa), kultúrnych (vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo), ekonomických znakov (zamestnanosť, nezamestnanosť, sociálny status);
6. Starnutie populácie;
7. Populačné politiky;
8. Demografická prognostika a prognózovanie, Projekcia, Prognóza, metodiky výpočtu, Kohort-no-komparatívna demografická metóda prognózovania priestorových jednotiek, praktický význam, Prognózy a AI;
9. Úvod do geografie sídel; Definícia sídla (definícia, základné jednotky územnej a sídelnej štruktúry, územné zmeny v sídelnej štruktúre, rozptýlené a kompaktné osídlenie, typizácia/klasifikácia sídel);
10.-11. Základné vlastnosti sídiel/Sídelne štruktúry (geografická poloha sídiel, rast sídiel, funkcia sídiel, hierarchia a spádovosť sídiel, morfologicko-genetické typy sídiel,);
12. Urbanizácia (základné pojmy, ukazovatele, aspekty, metódy skúmania, etapy vývoja; model štádií urbanizačného cyklu; morfológia/pôdorysy miest, rast mesta)
Cvičenia:
Náplň cvičení počas semestra je orientovaná na riešenie úloh s cieľom precvičiť, resp. preukázať študované javy v rôznych regionálnych jednotkách Slovenska, Európy či celkovo vo svete. Na hodinách sa počítajú príklady z oblasti demografickej analýzy. Avizované testy sú na overenie zvládnutých zručnosti demografickej analýzy. Avizované zadania sa vypracovávajú po inštruktáži na seminári v domácom prostredí s použitím dostupných SW (MS Excel, Word, GIS) a vedomostí z prednášok vyučujúceho. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI), ktorá bude slúžiť ako podpora najmä pri: vyhľadávaní, sumarizácii a analýze aktuálnych demografických dát (Eurostat, UN Data), tvorbe grafických a kartografických výstupov alebo i návrhu alternatívnych scenárov demografického vývoja a diskusii o ich limitoch. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami pri interpretácii demografických procesov a vývoja populácie vo svete.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o základnej dynamike a štruktúre (statike) obyvateľstva sveta i v jeho základných (rozvinutých i menej rozvinutých) regiónoch. Nadobudne prehľad o vývoji, aktuálnom stave rozmiestnenia populácie vo svete. Oboznámi sa s dynamickými procesmi ako pri-rodzený pohyb či migračný pohyb v regiónoch sveta. Taktiež o štruktúre obyvateľstva z hľadiska veku, pohlavia, rasy, religiozity, jazyka a národnosti. Súčasne študent sa oboznámi so základnými vedomosťami z oblasti teórie a metodológie demografickej analýzy. Tieto vedomosti budú dopl-nené o geografiu sídel, ktorá poskytuje rámec na pochopenie priestorového usporiadania obyvateľ-stva a jeho väzieb na prostredie. Vďaka kombinácii poznatkov z demogeorafie a geografie sídel študent získa ucelený prehľad o interakciách medzi obyvateľstvom a osídlením, čo mu umožní lepšie chápať nielen ukazovatele populačného vývoja, ale aj aspekty priestorového rozmiestnenia a organizácie spoločnosti.
Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať dôveryhodné demografické (štatistické) dáta z rôznych domácich i zahraničných portálov a naučí sa ich spracovávať. V rámci spracovávania dát sa naučí i geopriestorové demogeografické dáta analyzovať, vyhodnocovať i prezentovať. Spracovanie je v rôznych softvéroch, ako napr. MS Excel (tabuľky, grafy, štatistické analýzy) i GIS (mapy).
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti analyzovať demogeografické dáta z časového i priestorového aspektu, t. j. v rôznych obdobiach i priestorových jednotkách (obec, okres, štát, región, svet) a stanoviť súčasný, minulý i budúci vývoj populácie z oblasti dynamických či statických veličín demogeografie.
BARABAS, D., LABUNOVÁ, A. 2009. Vybrané kapitoly z biogeografie pre geografov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/sk/ prirodovedecka-fakulta/152-vybrane-kapitoly-z-biogeografie-pre-geografov.html.
BIELEK, P., ŠURINA, B., ILAVSKÁ, B., VILČEK, J. 1998: Naše pôdy. VÚPÚ Bratislava, 80 s.
BUCHAR, J. 1983: Zoogeografie. Státní pedagogické nakladatelství Praha. 199 s.
FUTÁK, J. 1966: Fytogeografické členenie Slovenska. – In: Futák J. (ed.), Flóra Slovenska I, Vydavateľstvo SAV, Bratislava. 535 – 538.
HENDRYCH, R. 1983: Fytogeografie. Státní pedagogické nakladatelství Praha, 220 s Geobotanická mapa Slovenska 1:200 000.
LOMOLINO, M.,BRETT, R., BROWN, J., 2005: Biogeography. USA, 877 s.
MÁJOVSKÝ, J., KREJČA, J.1968: Klúč na určovanie najčastejšie sa vyskytujúcich rastlín.
S.349
NEMEČEK,J., SMOLÍKOVÁ,L., KUTÍLEK,M., 1990: Pedologie a paleopedologie. Akademia Praha, 546 s.
PLESNÍK, P. 2004: Všeobecná biogeografia. UK, Bratislava, 425 s.
REHÁK, Š., JANSKÝ, L., NOVÁKOVÁ, K. 2006: Fyzikálne procesy v pôde. UK Bratislava, s. 112.
Cvičenie s celkovou váhou 20 % (z toho písomka 50 % z témy pedosféra a 50% biosféra). Po absolvovaní časti cvičení z témy pedosféra písomka zo základných pôdnych profilov s úspešnosťou nad 51 %. Po absolvovaní cvičení z témy biosféra poznávačka rastlín s úspešnosťou nad 51 %.
Písomná skúška s ústnym doskúšaním s úspešnosťou nad 51 % s váhou 80 % z celkového hodnotenia.
slovenský
Obsah prednášok
Pedosféra:
1.Pedosféra ako súčasť FG sféry, predmet pedológie a pedogeografie, ich postavenie v systéme vied, literatúra.
2.Zložky pôdy minerálne a organické, chemické zloženie pôdy zrnitostné frakcie, pôdne druhy. 3.Štruktúra pôdy, vznik a typy humusu. Ílové minerály a ich podiel na tvorbe pôd. Humusovo - ílový sorpčný komplex pôdy.
4.Pôdotvorné činitele. Základné pôdotvorné procesy a ich charakteristika. Pôdne typy, klasifikačné systémy (Fao – Unesco, morfogenetický klasifikačný systém).
5. Pôdy terestrické, hydromorfné pôdy, pôdy Zeme. Zákonitosti teritoriálnej diferenciácie pôdneho krytu, zonalita.
6.Pôdno-geografická regionalizácia SR
Biosféra:
1.Biogeografia a jej postavenie v systéme vied. Geosystémy, ekosystémy, trofické reťazce, tok látok a energie.
2. Ekologické faktory a podmienky životného prostredia.
3. Priestorová diferenciácia biosféry, rozšírenie organizmov na Zemi, areály a ich zmeny.
4.-5. Floristické oblasti a podoblasti Zeme.
6. Faunistické oblasti a podoblasti Zeme. Génové centra základných kultúrnych plodín.
Obsah cvičení:
Pedosféra:
1.Úvodné informácie
2.Pôdne profily - práca v teréne
3.Práca s BPEJ a VÚPOP portálom a tvorba máp
4.Práca s lesnými pôdami a tvorba mapy
5.Laboratórne cvičenie
6.Písomná previerka - pôdne profily
Biosféra:
1. Ekologická stopa a jej zmeny (práca s AI)
2. Biómy Zeme (práca s webGIS platformou National Geographic Mapmaker)
3. Rozšírenie živočíchov na Zemi (práca s webGIS platformou www.MOL.ORG)
4. Základy dendrogeomorfológie (praktická úloha so vzorkami a ich vyhodnocovanie)
5-6. Pozorovanie rastlín, príprava na poznávačku (práca v teréne s atlasom a online aplikáciami)
Vedomosti:
Absolvent nadobudne široké poznatky o pedosfére a biosfére, ich priestorovej diferenciácii a o zákonitostiach, ktoré podmieňujú formovanie jednotlivých zložiek týchto systémov.
Zručnosti:
Získa praktické skúsenosti so základnými metódami merania, analýzy a vyhodnocovania vlastnosti krajiny a parametrov súvisiacich s pedosférou a biosférou.
Kompetencie:
Absolvent bude schopný samostatne identifikovať základné vlastnosti pôdneho krytu a analyzovať jeho priestorovú diferenciáciu. Zároveň dokáže rozpoznať druhové zloženie vegetačného krytu a posúdiť jeho priestorové usporiadanie.
ČUKA, P., 2004: Stručný prehľad problematiky geografie nevýrobnej sféry, UMB Banská Bystrica, 57 s.
HALÁS, M., 2000: Zahraničný obchod SR s ČR. Geographical Studies 7, Constantine the
Philosopher University Nitra, s. 98-107.
JAKOBY, M., KRAUTMANNOVÁ, I., 1998: Zahraničný obchod. In: Sľuby a realita. Slovenská ekonomika 1995-1998. M.E.S.A. 10, Nadácia otvorenej spoločnosti, Inštitút pre verejné otázky, s. 95-101.
KRIŽAN, F., et al. eds. 2017: Maloobchod a špecifiká časovo-priestorového správania spotrebiteľov. UK Bratislava. 285 s.
MICHALOVÁ, V., ŠUTEROVÁ, V., 1999: Služby a cestovný ruch (I. časť: Služby), Bratislava, SPRINT vfra, 249 s.
SZCZYRBA, Z., 2006: Geografie obchodu - se zaměřením na současné trendy v maloobchodě, PF Univerzita Palackého v Olomouci, 90 s.
TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň, 2008, 411 s.
ŽENKA, J, ŠLACH, O., 2018: Rozmístění služeb v Česku. OU v Ostrave, 189 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Pozícia a podiel terciéru a kvartéru vo svetovom hospodárstve.
2. Služby a ich ekonomický význam.
3. Funkcia a význam služieb.
4. Lokalizačné činitele, priestorová diferenciácia služieb.
5. Stupeň koncentrácie, resp. diverzifikácie jednotlivých odvetví služieb.
6. Porovnanie stavu odvetvia služieb v SR a vo svete.
7. Globálne koncepcie terciéru a kvartéru.
8. Geografická charakteristika verejných služieb vo svete a na Slovensku.
9.-10. Geografická charakteristika vybraných komerčných služieb vo svete a na Slovensku.
11.-12. Typy regiónov služieb.
13.-14. Kreatívny priemysel ako súčasť kultúrneho priemyslu.
Cvičenia: Študenti budú vypracovávať úlohy so zameraním na precvičenie vybraných metód bežne používaných v geografii služieb a na hodnotenie významu ale aj priestorového rozmiestnenia týchto hospodárskych odvetví v krajine. Úlohy budú spracovávať s využitím nástrojov GIS a takisto s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Vedomosti: Študenti získajú ucelený pohľad na vývoj hospodárskych odvetví služieb v postindustriálnom období. Oboznámia sa s rastúcim významom a priestorovou diferenciáciou vybraných služieb vo svete. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnocovanie údajov z oblasti služieb a aj ich interpretácie.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia vybraných typov služieb v priestore. Dokáže používať špeciálne metódy používané na hodnotenie výkonnosti odvetvia služieb, ich analýzu a vytváranie zovšeobecnení. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie služieb. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent na základe získaných vedomostí má schopnosť vytvárať návrhy pre optimálne umiestnenie nevýrobných aktivít v priestore.
BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. 2015: Demografický atlas Slovenskej republiky. Dostupný na: http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/.
BENŽA, M., KUSENDOVÁ, D., MAJO, J., TIŠLIAR, P. 2015. Národnostný atlas Slovenska. Dajama Bratislava.
BUČEK, J., KOREC, P. eds. 2013: Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové siete, štruktúry a procesy. UK Bratislava, 345 s.
DUBCOVÁ, A. a kol., 2008: Geografia Slovenska. Učebnica geografie pre regionálny rozvoj. 350 s. Dostupné na: http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/index.php/publikacie/geografia-slovenska ĎURKOVSKÁ, M., 2007: História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19. storočia. ČaS, 2. Spoločenskovedný ústav SAV Košice. Dostupné na: http://www.saske.sk/ cas/archiv/2-2007/durkovska.html.
GURŇÁK, D., BLAŽÍK, T., MÁRIÁSSYOVÁ, A. 2014: Meniaca sa geopolitická poloha Slovenska. In Lauko, V. a kol. Regionálne dimenzie Slovenska, Univerzita Komenského v Bratislave, 33-65. http://www.regionalnageografia.sk/index.php?p=3265792585.
KARPÁTY, P., 2002: Karpatskí Nemci a nemecká otázka na Slovensku. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Presoviensis, Prírodné vedy - Folia Geogrpahica, 6, 41-53. http://www.foliageographica.sk/public/media/26624/5-Karpatskí%20Nemci %20%20a%20nemecká%20otázka%20na%20Slovensku.pdf.
KOREC, P., POPJAKOVÁ, D. 2019: Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. UK Bratislava, 218 s. Dostupné na: http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/nitra _priem_korec_popjakova_2019.pdf.
KRIVÝ, V. (nedatované). Výsledky volieb 1929 - 2012 za obce na Slovensku (databáza). Dostupné na: http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog.php .
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.
MADLEŇÁK, T. 2012: Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 - 2010). VEDA.
MAJO, J., KUSENDOVÁ, D. 2015. Náboženský atlas Slovenska. Dajama Bratislava. MIKUŠ, R. 2014: Politická diferenciácia územia Slovenska z pohľadu volebných preferencií. In Lauko a kol. Regionálne dimenzie Slovenska.
MLÁDEK, et al, 2006: Demogeografická analýza Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 222 s.
ŠPROCHA, B. a kol. 2019: Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia. INFOSTAT Bratislava - VDC, Prir.F. UK, SAV Prognostický ústav. http:// www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=16&Itemid=16 ŠPROCHA, B.,VAŇO, B., BLEHA, B. 2019: Kraje a okresy v demografickej perspektíve. Populačná prognóza do roku 2040. Infostat– VDC, PrirF. UK, SAV Prognostický ústav, http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=16&Itemid=16 Štatistický úrad SR, http://volby.statistics.sk/
Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s..
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach. Priebežná kontrola na cvičeniach sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou testu zameraného na overenie praktických zručností študenta s podielom na výslednom hodnotení 20 %. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s interaktívnou diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Po absolvovaní prvého bloku prednášok (vývoj územia, vývoj osídlenia, územno-správny vývoj, obyvateľstvo, sídla SR) sa uskutoční prvá písomná previerka (40 %) a po druhom bloku (výrobná a nevýrobná sféra SR) sa počas skúškového obdobia realizuje druhá písomná previerka (40 %). Obe písomné previerky tvoria skúšku, ktorej váha na výslednom hodnotení je 80 %. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (20 %) a skúšky (80 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia – cvičenia a obe písomné previerky dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni 51 %. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Vývoj územia Slovenska (história, vymedzenie hraníc, HG poloha Slovenska);
2. Vývoj územno-správneho členenia (etapy, tvorba nového zákona, súčasné územné a správne členenie, reforma verejnej správy);
3. Volebná geografia Slovenska (vývoj, regióny podľa účasti vo voľbách, preferencie v regiónoch podľa politických subjektov);
4. Vývoj osídlenia (sídelná štruktúra, urbanizácia, mestá);
5. Obyvateľstvo (vývoj, prirodzený a migračný pohyb, štruktúra podľa veku, národnosti, vzdelanosti, ekonomiky, religiozity);
6. Bytová výstavba a realitný trh;
7. Hospodárstvo SR (základné ekonomické ukazovatele – HDP, nezamestnanosť – ich priestorová diferenciácia);
8. Poľnohospodárstvo (vývoj a súčasný stav);
9. Ťažba a spracovanie surovín; Priemysel (vývoj a súčasný stav, priestorová a odvetvová štruktúra);
10. Doprava (vývoj a súčasný stav, základná charakteristika jednotlivých druhov dopravy);
11. Cestovný ruch (aktívny a pasívny, regionalizácia CR, charakteristika vybraných foriem CR); Domáci a zahraničný obchod (komoditná a teritoriálna štruktúra);
Cvičenia (Semináre): Cvičenia sú zamerané na praktické zvládnutie získaných vedomostí z jednotlivých oblasti HG SR v rámci priestorového usporiadania územia Slovenska. Študenti budú na hodinách vypracovávať pripravené pracovné listy na jednotlivé témy, ktoré budú nadväzovať na prednášky: poloha, vývoj územného a správneho členenia, administratívne členenie, obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel a doprava SR; v rámci ktorých budú aj usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie. AI bude slúžiť ako podpora pri vypracovávaní rôznych úloh, najmä však pri: analýze najnovších dát, tvorbe grafických výstupov (mapy, grafy, vizualizácie), formulovaní analytických záverov na základe spracovaných údajov. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami v kontexte geografického poznania Slovenska.
Cieľom predmetu je poskytnúť:
Vedomosti: Študenti získajú komplexné poznatky z jednotlivých oblastí humánnej geografie v rámci Slovenska ako celku i v jeho regiónoch. Študent spozná kľúčové informácie z oblasti HG SR a aj základnú priestorovú diferenciáciu skúmaných HG javov v regiónoch Slovenska. Absolventi predmetu získajú aktuálne poznatky o súčasnom stave a vývoji hospodárskych odvetví na Slovensku.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel a hospodárskych odvetví na Slovensku. Dokáže používať základné metódy používané v geografii na vyhodnotenie základných demografických a ekonomických ukazovateľov dostupných za Slovenskú republiku.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia a rozvoja vybraných HG javov na konkrétnom území v rámci SR. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu súčasného stavu a taktiež prognózy budúceho vývoja vybraných demografických a ekonomických ukazovateľov za SR.
CLIFFORD, N., COPE, M., GILLESPIE, T., FRENCH, S. 2016: Key Methods in Geography. London (SAGE). Strana: 89
DOWLING, R., LLOYD, K., SUCHET-PEARSON, S. 2015: Qualitative methods I: Enriching the interview. Progress in Human Geography, 1-8.
ĎURČEK, P., KOREC, P. 2018: K všeobecnému rámcu výskumných metódy v humánnej
geografii. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 62, 135-150.
FLOWERDEW, R., MARTIN, D. M. 2013: Methods in Human Geography. A guide for students doing a research project. London (Routledge).
HITCHINGS, R., LATHAM, A. 2020: Qualitative methods III: On different ways of describing our work. Progress in Human Geography, 1-10.
JOHNSTON, R. et al. 2019: Quantitative methods II: How we moved on – Decades of change in philosophy, focus and methods. Progress in Human Geography, 1-13.
KITCHIN, R. 2013: Big data and human geography: Opportunities, challenges and risks.
Dialogues in Human Geography, 3, 262-267.
ROCHOVSKÁ, A., BLAŽEK, M., SOKOL, M. 2007: Ako zlepšiť kvalitu geografie: O
dôležitosti kvalitatívneho výskumu v humánnej geografii. Geografický časopis, 59, 232-358-
ROCHOVSKÁ, A., KÁČEROVÁ, M., ONDOŠ, S. 2014: Výskumné metódy v humánnej
geografii a ich aplikácie (vysokoškolská učebnica). Bratislava (Unvierzita Komenského).
McGUIRK, M. P., O´NEILL, P. 2016: Using questionnaires in qualitative human geography. In Hay, I. (ed.): Qualitative Research Methods in Human Geography. Don Mills (Oxford University Press), pp. 246-273.
Udelenie záverečného hodnotenia študentovi je podmienené aktívnou účasťou na cvičeniach, z ktorých časť sa realizuje v teréne (max. 2 absencie, účasť na výučbe v teréne je povinná v plnom rozsahu). Záverečné hodnotenie sa študentovi udelí na základe úrovne zvládnutia práce s vybranými metódami humánnogeografického výskumu. Tú preukáže vo forme záverečnej správy z cvičení, ku ktorej priloží aj zostavené databázy.
Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer troch častí hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 50 %.
slovenský, anglický
Študenti sa oboznámia s plánovaním humánnogeografického výskumu, metódami zberu, analýzy, interpretácie dát. Prácu s vybranými metódami zberu údajov si osvoja cvičeniami v teréne. V rámci samostatnej práce následne na základe inštruktáže získané dáta analyzujú a graficky interpretujú.
Vedomosti: Študent je oboznámený so základnými metódami humánnogeografického výskumu vrátane zberu dát, ich analýzy, vyhodnocovania a interpretácie. Rozumie, aké metódy je možné využiť na konkrétne výskumné ciele.
Zručnosti: Študent je zorientovaný v aplikovateľnosti rôznych metód v humánnogeografickom výskume a je schopný zostaviť metodický rámec pre konkrétny výskumný cieľ. Študent v priebehu kurzu nadobudol praktickú skúsenosť s vybranými metódami zberu dát, ich analýzy a vyhodnocovania.
Kompetencie: Študent je kompetentný samostatne zostaviť metodologický rámec pre konkrétny humánnogeografický výskum. Vďaka praktickej skúsenosti s aplikáciou vybraných metód má prehľad o ich časovej náročnosti, vďaka čomu je schopný lepšie zvládnuť time management výskumu.
Oboznámenie študentov so základnou histologickou stavbou tkanív a orgánov cicavcov.
L. Carlos Junqueira a kol.: Základy histológie. Nakladatelství H&H, Praha, 1997
V. Konrádová a kol.: Histologie. Učebné texty, KU Praha, 1996
Michel H. Ross, Wojciech Pawlina: Histology, Lippincott Wiliams & Wilkins, 2011
Renate Lullmann-Rauch: Histologie, Grada, 2012
CYT1/02
Ústna skúška
Ústna skúška podmienená splnením nasledujúcich podmienok:
• 100% účasť na cvičeniach: prípadnu neúčasť z osobných alebo zdravotných dôvodov doložiť ospravedlnenkou, cvičenie k danej téme si možno nahradiť s inou skupinou po dohode s vyučujúcim, prípadne v zápočtovom týždni
• 1. zápočtová písomka (téma: tkanivá) v ½ semestra – min. 51% (1 riadny termín + 1 opravný termín realizovaný v zápočtovom týždni na konci letného semestra)
• 2. zápočtová písomka/test (téma: orgánové sústavy) v zápočtovom týždni na konci letného semestra – min. 51% (1 riadny termín + 1 opravný termín)
• Určovanie preparátov - identifikácia a popis štruktúr tkaniva - 3 histologické preparáty (1 riadny termín + 1 opravný termín – najneskôr do konca skúškového obdobia)
• Študenti, ktorí majú predmet zapísaný druhý krát a splnili všetky podmienky pre absolvovanie skúšky z Histológie (zápočet 1/2/určovanie preparátov), ale neprešli cez skúšku, nie sú povinní absolvovať cvičenia z Histológie
• Študenti, ktorí majú predmet zapísaný druhý krát a nesplnili aspoň jednu z podmienok pre absolvovanie skúšky z Histológie (zápočet 1/2/určovanie preparátov) sú povinní absolvovať všetky cvičenia a zápočty
slovenský
Počas epidemiologických obmedzení kvôli pandémii COVID-19 sa vyučovanie predmetu Histológia (prednášky aj cvičenia) realizuje dištančnou formou. Akonáhle to situácia dovolí prechádza sa na prezenčnú formu výučby.
V prípade potreby je možná dištančná forma prednášok aj cvičení.
1. Definícia a obsah predmetu histológie. Formovanie a dejiny vedného odboru histológia. Spracovanie tkaniva pre svetelnú a elektrónovú mikroskopiu
2. 2. Všeobecná definícia tkanív. Epitelové tkanivá. Spojenia medzi bunkami. Apikálne a laterálne modifikácie buniek.
3. Spojivové tkanivá. Väzivo, chrupka, kosť.
4. Svalové tkanivá.
5. Nervové tkanivo. Nervový systém, mogová kôra, mozoček, miecha periférne nervy, gangliá.
6. Krv. Lymfatický a imunitný systém.
7. Endokrinný systém
8. Tráviaca sústava.
9. Veľké žľazy tráviacej sústavy. Slinné žľazy, pečeň, pankreas.
10. Dýchacia sústava. Vylučovacia sústava.
11. Pohlavná sústava samčia.
12. Pohlavná sústava samičia.
13. Zmyslová sústava. Koža a jej adnexy.
Cvičenia sú tematicky naviazané na prednášky.
Oboznámenie študentov so základnou histologickou stavbou tkanív a orgánov cicavcov.
absolvovanie cvičení, schopnosť určiť histologické preparáty na úrovni svetelnej mikroskopie, ústna skúška
DAVIE, T. 2019: Fundamentals of hydrology. Routledge, London, 306 p.
DUB, O. 1960: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. Bratislava, 509 s.
HAN, D. 2011. Flood risk assessment and management. Bentham Science Publishers, 544 p.
RODDA, J. C., & ROBINSON, M. 2015: Progress in modern hydrology: past, present and future. John Wiley & Sons, 408 p.
TRIZNA, M. 2004: Klimageografia a hydrogeografia. Geografika, Bratislava 2004, 154 s.
TRIZNA, M. 1996: Cvičenia z hydrológie I. UK Bratislava, 78 s.
Hodnotenie je podmienené absolvovaním terénneho mapovania a výsledná známka je udelená na základe hodnotenia semestrálneho zadania, ktoré je venované výsledkom realizovaného hydrologického modelovania.
slovenský
Výučba bude prebiehať čiastočne v teréne, kde prebehne zber geopriestorových údajov potrebných pre doplnenie a overenie existujúcich údajových vrstiev vstupujúcich do hydrologického modelovania. V teréne sa študent oboznámi so základnými postupmi hydrometrovania ako aj merania batymetrie malého vodného toku. Zozbierané dáta budú využité pre prípravu vstupných údajových vrstiev a hydrodynamické modelovania, na základe ktorých bude vyhotovené semestrálne zadanie.
Vedomosti: Absolvent si rozšíri teoretické a praktické vedomosti spracovania a hodnotenia dát. Osvojí si komplexný pohľad na hydrologické procesy v krajine. Získa nové poznatky o pokročilých metódach spracovania dát a hydrodynamického modelovania.
Zručnosti: Absolvent získa zručnosti pri zbere a spracovaní hydrologických údajov a naučí sa realizovať hydrodynamické modelovania.
Kompetencie: Bude schopný samostatne vykonávať terénne merania a spracovať zozbierané dáta.
Zvládne analyzovať a interpretovať výstupy hydrologických modelov.
BAJJALI, W., 2023. ArcGIS Pro and ArcGIS Online: Applications in Water and Environmental Sciences. Cham: Springer Nature. ISBN 978-3-031-42227-0.
ESRI, 2025. ArcGIS Online Documentation. Dostupné na: https://doc.arcgis.com/en/arcgis-online/get-started/what-is-agol.htmč
LONGLEY, P.A., M. GOODCHILD, D. J. MAGUIRE, D. W. RHIND, 2010. Geographic Information Systems and Science. 3rd ed. Hoboken: Wiley & Sons, ISBN 978-0-470-72144-5.
NÉTEK, R., 2020. Webová kartografie – specifika tvorby interaktivních map na webu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-5827-4.
V priebehu semestra bude študent pracovať na semestrálnom zadaní, ktorého cieľom je navrhnúť a vytvoriť vlastnú webovú GIS aplikáciu. Súčasťou zadania je výber témy, návrh postupu zberu údajov, ich spracovanie a prezentácia výstupov formou interaktívnej aplikácie. Tému si študent volí samostatne po dohode s vyučujúcim. Výsledné hodnotenie je založené na prezentovaní a odovzdaní semestrálneho zadania. Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na cvičeniach a prezentácia záverečného semestrálneho zadania. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý neodovzdá semestrálne zadanie alebo neodprezentuje jeho vypracovanie. Pre záverečné hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100–91 bodov), B (90–81 bodov), C (80–71 bodov), D (70–61 bodov), E (60–51 bodov).
slovenský
1. Úvod, základná štruktúra a funkcionalita ArcGIS Online, štruktúra aplikácií
2. Tvorba a zdieľanie dát, migrácia dát medzi ArcGIS Pro a ArcGIS Online
3. Webové mapy, konfigurácia zobrazenia vrstiev (Map Viewer)
4. Tvorba webových mapových aplikácií prostredníctvom šablón (Instant Apps)
5-6. Práca s aplikáciami určenými na zber dát (Survey123, QuickCapture, Field Maps)
7. Mapovanie v teréne – testovanie vytvorených aplikácií
8. Spracovanie a vizualizácia zozbieraných údajov vo forme webovej mapy
9. Tvorba analytických prehľadov (Dashboards)
10. Tvorba tzv. príbehov s mapami pre prezentáciu výsledkov (StoryMaps)
11. Tvorba vlastnej webovej aplikácie (Experience Builder)
12. Prezentovanie semestrálneho zadania
Vedomosti: Študent získa vedomosti o princípoch fungovania webových GIS platforiem, dátovej štruktúre priestorových údajov a možnostiach ich zberu, spracovania, vizualizácie a prezentácie v prostredí ArcGIS Online s využitím nástrojov spoločnosti Esri.
Zručnosti: Absolvovaním predmetu si študent osvojí praktické zručnosti pre vytváranie interaktívnych webových máp a aplikácií, vrátane konfigurácie vrstiev, prípravy rozhraní pre zber údajov a nástrojov na ich analýzu a publikovanie.
Kompetencie: Študent bude kompetentný navrhnúť a samostatne realizovať tematický GIS projekt – od formulácie cieľa, cez návrh spôsobu zberu dát, ich spracovania až po zverejnenie výsledkov vo forme webovej aplikácie.
Bartoňová, M., Vítková, M. et al. (2016). Integrácia v škole: sprievodca predpismi a poradca riaditeľa školy v procese školskej integrácie. Brno: Masarykova univerzita.
Horňáková, M. (2014). Kroky k inkluzívnej škole. Ružomberok: Verbum.
Kováčová, B. (2019). S inklúziou od raného veku: dieťa s odlišnosťou a jeho vstup do kolektívu. Hliník nad Hronom: Reziliencia.
Lechta, V. (ed.). (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Vančová, A. et al. (2010). Základy integratívnej špeciálnej pedagogiky. Bratislava: IRIS.
Vašek, Š. (2011). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia.
Vorlíček, R. (2019). Jak se daří inkluzi u nás a na Slovensku?: Pohled do konkrétních základních škol. Červený Kostelec: Pavel Mervart.
Záborská, D. & Žaškovská, J. (2010). Individuálna integrácia žiakov so ŠVVP: príručka pre riaditeľov škôl o integrácii žiakov so zdravotným znevýhodnením. Bratislava: Raabe.
1. Vypracovanie odbornej eseje - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Integrácia. Integrovaný (začlenený) žiak so ŠVVP. Práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu). Povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP. Modifikácia výchovných a vzdelávacích metód. Integrácia ako tímová práca. Medzinárodné záväzky v integrácii.Inklúzia. Inklúzia ako filozofia, ktorá ovplyvňuje každé dieťa. Inklúzia ako moderný aspekt vo vzdelávaní. Inklúzia a jej prínos pre intaktných žiakov. Metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Inklúzia nie je integrácia.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať teoretické východiská inklúzie ako moderného aspektu súčasného vzdelávania. Rozlíšiť obsah pojmov integrácia a inklúzia. Poznať koncept individuálnej integrácie začleneného žiaka v školskom prostredí.
Zručnosti
Aplikovať metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Modifikovať výchovné a vzdelávacie metódy za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Uplatňovať povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP.
Kompetencie
Zdôvodniť význam inklúzie pre intaktných žiakov v školskom prostredí. Podporovať tímovú prácu v školskom prostredí za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Špecifikovať práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu).
Anderliková, L. (2014). Cesta k inkluzi: úvahy z praxe a pro praxi. Praha: Triton.
Bartoňová, M. & Vítková, M. (2016). Inkluze ve škole a ve společnosti jako interdisciplinární téma. Brno: Masarykova univerzita.
Kol. autorov. (2014). Pedagogický model inkluzívneho vzdelávania v základných školách. Prešov: MPC.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Sabo, R. & Pavlíková, O. (2011). Integrácia – podmienky, východiská, základné procesy Bratislava: MPC.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Tannenebergerová, M. (2016). Průvodce školní inkluzí aneb Jak vypadá kvalitní základní škola současnosti. Bratislava: Wolters Kluwer.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 60%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Inklúzia v edukačnom školskom prostredí. Inkluzívne školské prostredie a kvalita školy. Bariéry inklúzie v školskom prostredí. Podmienky realizácie inkluzívnej edukácie. Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí. Legislatívne východiská inkluzívneho vzdelávania. Autoevalvácia a hodnotenie podmienok edukácie. Metódy a nástroje zisťovania špecifických potrieb komunity, spoločenstva, triedy, žiaka. Možnosti modifikácie prístupu učiteľov a úprava podmienok edukácie na úrovni školy, triedy. Špecifické stratégie, metódy, podporné programy, opatrenia. Špecifiká prístupu učiteľov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Stručne vyjadriť obsah pojmov exklúzia, segregácia/separácia, integrácia, inklúzia. Definovať obsah pojmu inkluzívna edukácia. Opísať koncept individuálnej integrácie v prostredí základnej a strednej školy. Objasniť význam inklúzie v sekundárnom vzdelávaní.
Zručnosti
Diferencovať adekvátnosť postupov pre implementáciu koncepcie inkluzívneho vzdelávania do škôl. Diferencovať primerané metódy a nástroje na zisťovanie miery inklúzie v školskom prostredí.
Kompetencie
Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – reflexia edukačných podmienok pre realizáciu inkluzívnej edukácie. Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – tvorba individuálneho učebného plánu žiakov.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20% hodnotenia)
2. Realizácia zadaní a prezentácia zadaní zameraných na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencii v oblasti komunikácie so zameraním zvlášť na komunikáciu učiteľa v prostredí školy. (80% hodnotenia)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
.
Základy komunikácie (princíp vysielač – prijímač, „povedané sa nerovná počutému“, „vnútorný dialóg“, pojem komunikácia), aktívne počúvanie (najdôležitejšie kritériá aktívneho počúvania), nedorozumenia (ako vznikajú nedorozumenia, ako nedorozumeniam predísť), reč tela (čo je reč tela, aktívna/pasívna reč tela, psychológia obliekania), znaky telesného vyjadrovania, nevýhody predstieraného telesného vyjadrovania, rozdiel medzi aktívnym a pasívnym telesným vyjadrovaním, rozvoj osobnosti (hlasy v nás, „dieťa vo mne“ – identifikácia vlastnej osobnosti). Základy asertívnej a nenásilnej komunikácie. Špecifiká komunikácie v prostredí školy.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti a informácie o základoch verbálnej aj neverbálnej komunikácie, chybách v komunikácii, asertívnej a nenásilnej komunikácii. Obsah predmetu bude obohatený o vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre prácu učiteľa.
Zručnosti: Študenti dokáže v praxi aplikovať nadobudnuté komunikačné spôsobilosti, dokáže aplikovať efektívne zásady a princípy komunikácie s druhými, je schopný predvídať a tým predchádzať prípadným nedorozumeniam, čo prispeje k rozvoju jeho sociálnych ale aj profesijných zručností.
Kompetencie: Študent nadobudne kompetencie efektívne komunikovať v pracovnom a osobnom živote, zvlášť v školskom prostredí.
HOFIERKA, J., J. KAŇUK, M. GALLAY, 2014. Geoinformatika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-178-2.
VOŽENÍLEK, V. et al., 2011. Metody tematické kartografie - Vizualizace prostorových jevů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-24427-90-4.
SLOCUM, T.A., McMASTER, R.B., KESSLER, F.C., HOWARD, H.H. 2023. Thematic Cartography and Geovisualization: CRC Press/Taylor & Francis Group. ISBN 978-0-367-71270-9
LONGLEY, P.A., M. GOODCHILD, D. J. MAGUIRE, D. W. RHIND, 2010. Geographic Information Systems and Science. 3rd ed. Hoboken: Wiley & Sons. ISBN 978-0-470-72144-5.
PETERSON, G.N., 2014. GIS Cartography: A Guide to Effective Map Design, 2nd. ed. Boca Raton: CRC Press/Taylor & Francis Group. ISBN 13-978-4822-2067-4.
ROBINSON, A. H. et al., 1995. Elements of Cartography. 6th ed. Hoboken: Wiley & Sons. ISBN 0-471-55579-7.
HOJOVEC, V. et al., 1987. Kartografie. Praha: Geodetický a kartografický podnik v Praze. ISBN 29-621-87.
NOVÁK, V., Z. MURDYCH, 1988. Kartografie a topografie. Praha: SPN
PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2004. Počítačová tvorba tematických máp. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 80-223-2011-0.
PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2007. Aplikovaná kartografia. Bratislava: Geo-grafika.
Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z cvičení (30%) a záverečnej skúšky (70%). Hodnotenie z cvičení pozostáva z dvoch hodnotených praktických previerok, realizovaných v polovici a na konci semestra. Podmienkou úspešného absolvovania cvičení je tiež odovzdanie všetkých zadaných úloh spracovaných v súlade so stanovenými požiadavkami. Záverečná skúška je písomná na základe testu z teoretických vedomostí. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Prednášky:
1. Kartografia – postavenie v systéme vied, vývoj kartografie; mapa (definícia), geoinformatizácia kartografie, GeoAI a kartografia.
2. Digitálna reprezentácia objektov a javov v GIS-e - vektorový a rastrový formát.
3. Princípy zobrazovania Zeme do mapy (geoid, refer. a zobrazovacie plochy, súradnicové systémy), poludníky a rovnobežky, polárne kruhy a obratníky.
4. Kartografické skreslenia, klasifikácia kartografických zobrazení, jednoduché (azimutálne, kónické, cylindrické) a nepravé zobrazenia.
5. Kartografické zobrazenia použité v slovenskom štátnom mapovom diele, slovenské štátne mapové dielo (civilné, vojenské), ZB-GIS, nastavenie súradnicových systémov v GIS-e, ukážky.
6. Postup prác pri tvorbe topografických a tematických máp, mapovanie, používané prístroje, základné princípy geodetických metód, kartografická generalizácia.
7. Kartografické vyjadrovacie metódy - bodové, líniové a plošné javy.
8. Kartografické vyjadrovacie metódy - izolínie, kartogram, kartodiagram,...
9. Kartografické vyjadrovacie metódy – dazymetrická metóda, kartografická anamorfóza, dynamické javy...
10. Kompozícia mapy, obsah mapy, farby v mapách, popis máp, geografické názvoslovie, dizajn máp.
11. Tematické mapy rôznych mierok, atlasy, aplikácie, interpretácia máp.
12. Mapy na internete, mapové servery, webové mapové služby, online kartografické nástroje, Google Maps/Earth, Openstreetmaps, AI v kartografii.
Cvičenia:
1. Predstavenie obsahu predmetu, práca s analógovými mapami
2. Mierka mapy a meranie na mapách, orientácia pomocou mapy a kompasu
3. Predstavenie programu QGIS – inštalácia, štruktúra rozhrania, import rastrových a vektorových dát, vlastnosti a usporiadanie vrstiev
4. Základné nástroje na úpravu, selektovanie a export dát
5. Práca s atribútovou tabuľkou, pripojenie externej tabuľky
6. Definovanie súradnicového systému, kartografické zobrazenia v QGIS-e, georeferencovanie
7. Tvorba a editovanie vektorovej vrstvy
8. Princípy vyjadrovania bodových, líniových a plošných javov
9. Tvorba kartogramu, nastavenie intervalov
10. Tvorba kartodiagramu
11. Kompozícia mapy, nastavenie kompozičných prvkov mapy
12. Finálna tvorba mapového výstupu, export mapy a nastavenie parametrov výstupu
Vedomosti: Študent získa základné vedomosti z oblasti kartografie a geoinformatiky. Študent rozumie kartografickej a geoinformatickej terminológii, princípom zobrazovania Zeme do mapy, kartografickým skresleniam. Pozná viaceré kartografické zobrazenia používané v štátnom mapovom diele a v školských atlasoch. Je oboznámený s postupom prác pri vzniku topografických a tematických máp a pozná technológie, ktoré sa na tento účel v súčasnosti používajú. Má základné poznatky o kartografických vyjadrovacích metódach, spôsoboch tvorby mapy vrátane máp na internete.
Zručnosti: Študent sa naučí pracovať so softvérom QGIS. Študent vie vytvárať mapy v QGIS-e a vhodne používať bodové, líniové alebo plošné vrstvy na vyjadrenie geografických javov. Ovláda tvorbu mapového výstupu, export máp a nastavenie parametrov výstupu. Študent má zručnosti v kompozícii mapy – nastavenie kompozičných prvkov mapy a v tvorbe mapového výstupu. Študent vie použiť vhodný súradnicový systém v QGIS¬ e.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti pracovať v softvéri QGIS s rôznymi geodátami, vizualizovať ich a vytvoriť dátové vrstvy. Má schopnosti pre samostatnú tvorbu digitálneho mapového výstupu. Študent dokáže samostatne alebo v spolupráci v relevantnom pracovnom kolektíve odborne komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri tvorbe a využívaní GIS v rôznej aplikačnej praxi.
HOFIERKA, J., J. KAŇUK, M. GALLAY, 2014. Geoinformatika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-178-2.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., & RHIND, D. W. (2015). Geographic Information Science and Systems (4th ed.). Hoboken, NJ: John Wiley & Sons.
MIKLÍN, J., DUŠEK, R., KRTIČKA, L., KALÁB, O. Tvorba map. Ostravská univerzita,
2018, ISBN: 978-80-7599-017-4.
PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2007. Aplikovaná kartografia. Bratislava: Geo-grafika.
VOŽENÍLEK, V. et al., 2011. Metody tematické kartografie - Vizualizace prostorových jevů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-24427-90-4.
QGIS Training Manual – dostupné online: https://docs.qgis.org/3.40/en/docs/training_manual/index.html
Hodnotenie predmetu je založené na priebežnom hodnotení praktických úloh a záverečnom preverení praktických zručností. Priebežné hodnotenie sa realizuje na základe odovzdaných výstupov zadaní. Podmienkou úspešného absolvovania cvičení je odovzdanie všetkých zadaných úloh. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia získa menej ako 51 bodov zo 100. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Predmet je zameraný na prácu v softvéri QGIS a zahŕňa témy: práca s rôznymi zdrojmi a formátmi priestorových dát, tvorba a editovanie vektorových vrstiev prostredníctvom rozšírenej ponuky nástrojov, geokódovanie, pokročilá tvorba mapových výstupov pre humánnogeografické a fyzickogeografické dáta s využitím metód tematickej kartografie, tvorba lokalizačných máp, pridanie súradnicovej siete do mapy, pokročilé nastavenia jednotlivých kompozičných prvkov a popisov v mape, pokročilé nastavenia mapových znakov, spracovanie a zobrazenie rastrových dát, 3D zobrazenie, aplikácia vybraných kartografických metód vizualizácie.
Vedomosti: Hlavnými vzdelávacími výstupmi sú rozšírené vedomosti o funkcionalite a využití GIS technológií pre spracovanie, vizualizáciu a kartografickú reprezentáciu priestorových dát.
Zručnosti: Študenti získajú praktické skúsenosti s prácou v GIS softvéri, osvoja si metódy spracovania a vizualizácie priestorových dát a využívanie rôznych zdrojov geografických informácií
Kompetencie: Absolvovaním predmetu budú študenti kompetentní spracovávať a vizualizovať geopriestorové dáta formou pokročilejších mapových výstupov a voliť vhodné kartografické metódy ich reprezentácie.
ANDĚL. J. 1998: Kultúrní geografie. UJEP Ústí nad Labem, 146 s.
ANDERSON, K. et al. 2003: Handbook of cultural geography. 601 p.
BARŠA, P. 1999: Politická teorie multikulturalismu, CDK.
BERGMAN, E. F. 1995: Human Geography. Cultures, Connections and Landscapes. Prentice Hall, Engewood Cliffs.
BONNEMAISON, J. 2005: Culture and Space. I. B. Tauris.
DIAMOND, J. 1997: Guns, germs and steel: the fates of human societies. Norton & co., New York.
DIAMOND, J. 2019: Otrasy – Ako národy riešia svoje krízy. Premedia, 408 s.
DOSTÁL, P. 1999: Ethnicity, mobilization and territory: an overview of recent experien-ces. Acta UC, Geographica, XXXIV, 1, s. 45-58.
HEŘMANOVÁ, E., CHROMÝ, P. a kol. 2009: Kulturní regiony a geografie kultury. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., 292-301.
KRUPA, V., GENZOR, J. 1996: Jazyky sveta v priestore a čase. Veda, SAV Bratislava, 356 s.
MACDONALD, F., MASON, A. 2009: Kultúra ľudstva. Ottova encyklopédia. Ottovo nakladatelství, s. r. o. Praha, 256 s.
MURRAY, W, E. 2006: Geographies of Globalization. Routledge Contemporary Human Geography. Routledge Taylor & Francis Group London and New York, 32 s.
ROGERS, A. 1994: Lidé a kultúry. Nakladatelský dům Praha, 256 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenie: Na začiatku semestra budú študentom zadané témy referátov charakteru eseje, ku ktorým vypracujú a prednesú prezentáciu (hodnotenie minimálne 16 b., maximálne 30 b.). Účasť na cvičeniach – povolené sú maximálne 2 absencie. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka (minimálne 36 b., maximálne 70 b.) Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.
slovenský
1. Kultúrna geografia – objekt a predmet štúdia, pomocné disciplíny.
2. Difúzia kultúry, nositelia a prenášači kultúry.
3. Koncepcie kultúry v geografii.
4. Písmo a jazyk ako kultúrne fenomény.
5. Globalizácia, kultúra a civilizácia.
6.-7. Kultúrne regióny sveta – Africký kultúrny región, Blízkovýchodný kultúrny región, Východoázijský kultúrny región, Indický kultúrny región, Latinskoamerický kultúrny región, Západný kultúrny región.
8. Kultúrna geografia SR – kultúrne regióny SR, charakteristika vybraných elementov kultúry v SR.
9. Kultúra práce – práca, zamestnanie, identita a ekonomická transformácia.
10. Národné krízy – ako rôzne národy riešia krízy?
11. Pútnické miesta a rozvoj cestovného ruchu.
12. Spotreba a kultúra. Hromadná spotreba a globálna kultúra.
13. Kultúrna krajina: vplyv človeka na životné prostredie. Prečo sa história ľudstva vyvíjala vo svete tak rozdielne?
14. Alternatívne kultúry, marginálne kultúry. Kultúrne hnutia a konflikty vo svete.
Cvičenia: Ich úlohou bude na základe nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie. V rámci samostatnej práce doma študenti vypracujú referát vo forme eseje na zadanú aktuálnu kultúrnogeografickú tému. Seminárnu prácu študenti odprezentujú a následne prebehne diskusia spolu s ostatnými študentmi a vyučujúcim.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o objekte a predmete výskumu kultúrnej geografie, jej hlavných teoretických východiskách a metódach. Študent sa oboznámi s priestorovými dimenziami kultúry, kultúrnych javov a procesov na svetovej, mezoregionálnej aj mikroregionálnej úrovni. Identifikuje kultúrnu krajinu, jej prvky, javy i procesy a možnosti typizácie kultúrnogeografických fenoménov sveta, jednotlivých krajín a regiónov.
Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o jednotlivých kultúrnych elementoch v príčinných súvislostiach s geopolitickými, demografickými, sociálnymi či ekonomickými javmi. Je schopný samostatne aj v tíme pracovať s tematickými databázami, analyzovať ich a z analýzy vyvodzovať relevantné závery. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike kultúrnej geografie. Výsledky analýz dokáže správne interpretovať, dokáže identifikovať a rozlíšiť korelácie a kauzality geografických javov súvisiacich s kultúrou.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. Teorie, metody, aplikace. Vydavateľstvo, Grada, 2019
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie zadaní v stanovenom termíne na vybranú tému. (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Spory a ich príčiny (Druhy sporov, Vonkajšie vplyvy, Vedieť odhaliť príčiny vzniku sporov), Vznik sporu (Úrovne diania sporov, Varovné signály eskalácie, Stratégie na odstránenie eskalácií, Vedieť vysvetliť stupne eskalácie; Ako pristúpim k vzniknutému sporu?) Metódy spracovania sporov (Oslovenie sporov, Stratégie spracovania sporov, Diskusia o spore, Iniciatívy na ukončenie sporu, Vedieť , ako vzniknutý spor spracovať a aj ho efektívne vedieť ukončiť), Riešenie sporov (Možnosti, verejný boj, skrytý boj, odloženie na neurčito, zhodnutie sa, „Fair play“, kompromis, kooperácia, kapitulácia, útek alebo rozchod), Prevencia (Štruktúry, ktoré produkujú spory, Zmysel a účel sporov, Fázy a kroky spracovania sporov, Čo znamená kladná podniková kultúra? Spor je podnet ku zmene)
Vedomosti: Úspešné uvládnutie a preukázanie vedomostí z oblasti manažmentu pri konfliktoch a ovládanie základných pravidiel.
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Zručnosti: Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu jednotlivca v rôznych konfliktných situáciách. Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť vlastné vnútorné zdroje, kompetencie ale aj obmedzenia a slabé miesta, ktoré priamo súvisia zo zvládaním konfliktov. Študent dokáže aplikovať teoretické poznatky a princípy riešenia konfliktov do každodenných situácií.
Kompetencie: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu: a) vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa manažmentu konfliktov; b) porozumieť základným pravidlám a dynamike vzniku, priebehu a ukončeniu konfliktu; c) aplikovať poznatky do praxe, napr. v školskom prostredí; d) aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa. Získajú vedomosti z teórie manažmentu konfliktov a tiež spôsobilosti a kompetencie na ich riešenie napr. v kontexte školských tímov.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Molekulová biológia a genetika
1. 150 rokov po Mendelovi. Najvýznamnejšie míľniky v rozvoji genetiky, ktoré ovplyvnili súčasný stav poznania. Význam Mendelovho učenia, chromozómová teória dedičnosti, od objavu genetickej funkcie DNA po postgenomickú éru.
2. Modelové organizmy v genetike. Ich stručná charakteristika a význam pre štúdium geneticky podmienených javov a procesov.
3. Od genotypu k fenotypu: nezávislá kombinácia, epistatický účinok génov, pleiotropný účinok génov, väzba génov. Charakteristika a genetické dôsledky.
4. Základné atribúty vzťahu medzi génmi a chromozómami. Chromozómová teória dedičnosti.
5. Genetická determinácia pohlavia. Základné typy chromozómovej determinácie pohlavia. Stručný fylogenetický prehľad genetickej determinácie pohlavia.
6. Genetika prokaryotických organizmov. Genóm bakteriálnej bunky. Operónová štruktúra. Mechanizmy horizontálneho prenosu génov a ich dôsledky. Transpozóny a transpozícia v bakteriálnych bunkách. Regulácia génovej expresie v prokaryotických bunkách. Restrikčno-modifikačné systémy baktérií a ich využitie. Genóm vírusov a viroidov.
7. Replikácia DNA. Enzýmy replikácie. Replikácia DNA ako proces. Rozdiely v replikácii prokaryotickej, eukaryotickej, plazmidovej a vírusovej DNA.
8. Génová expresia. Transkripcia DNA. Regulácia transkripcie v prokaryotických a eukaryotických bunkách. Charakteristika primárnych transkriptov. Posttranskripčné modifikácie. Zostrih a mechanizmy zostrihu. Genetický kód a jeho vlastnosti. Translácia. Mechanizmus proteosyntézy v prokaryotických a eukaryotických bunkách. Regulácia génovej expresie na úrovni translácie a postranslačných úprav polypeptidov. Regulácia génovej expresie v eukaryotických organizmoch.
9. Gén. Definícia génu. Genomika. Komparatívna a funkčná genomika. Charakteristika „omics“ úrovní.
10. Mutácie, typy mutácií, genetické dôsledky. Detekcia mutácií. Mechanizmy reparácie poškodení DNA.
11. Poznatky získané z mapovania ľudského genómu a genómov modelových organizmov. Význam a využitie týchto poznatkov. Najnovšie technológie mapovania genómov a transkriptómov – sekvenovanie novej generácie (NGS).
12. Mimojadrové genetické determinanty. Organizácia a gény mitochondriálneho genómu. Mutácie mt genómu a ich dôsledky u človeka. Organizácia a gény plastidového genómu. Mutácie v genóme chloroplastov a ich dôsledky. Expresia mt a cp genómov. Maternitné efekty. Príčina a molekulová podstata. Infekčná dedičnosť, epigenetická dedičnosť, genómový imprinting.
13. Základy genetiky človeka. Fyziologická a patologická variabilita. Metódy v genetike človeka. Genetická podstata patologických javov. Skupiny genetických chorôb človeka na základe typu genetickej príčiny (génová mutácia, chromozómová aberácia, polyfaktoriálna dedičnosť).
14. Komplexné znaky a ich genetická charakteristika. Diskontinuálna a kontinuálna premenlivosť. Odhad miery genetickej determinácie komplexného znaku. Heritabilita a koeficient heritability.
15. Základy genetiky populácií. Rovnovážny stav v populácii. Hardyho a Weibergov zákon o populačnej rovnováhe. Frekvencia alel a frekvencia genotypov. Faktory narúšajúce rovnováhu v populácii.
16. Vnútrobunkové trávenie. Endocytóza. Regulované a neregulované trávenie vlastného a prijatého materiálu bunkou. Stavba a funkcia lyzozómov. Špecifická degradácia bielkovín proteazómami.
17. Poškodenie DNA. Reparácia poškodenia DNA. Rozhodovanie o osude bunky s poškodenou DNA. Molekulárna podstata karcinogenézy.
18. Štruktúra a dynamika prokaryotických a eukaryotických chromozómov. Hierarchické usporiadanie DNA v chromatínových vláknach interkinetického jadra a chromozómov. Mikroskopická a molekulová stavba mitotických a meiotických chromozómov.
19. Životný cyklus bunky. Priebeh mitózy a meiózy. Cytokinéza živočíšnej a rastlinnej bunky. Mechanizmy regulácie bunkového cyklu.
20. Materiálna podstata génu. Štruktúra a funkcia prokaryotickej DNA (chromozómovej, plazmidovej) a eukaryotickej DNA (jadrovej, mitochondriovej, plastidovej). Genetický kód.
21. Zachovanie a prenos genetickej informácie. Replikácia DNA v prokaryotických bunkách (chromozómovej a plazmidovej DNA) a v eukaryotických bunkách (jadrovej a mitochondriovej DNA). Mechanizmy a genetická kontrola replikácie DNA.
22. Génová expresia. Štruktúra a funkcie mRNA, tRNA, rRNA, ribozómov, ribozómová aktivita. Mechanizmus transkripcie v prokaryotických a eukaryotických bunkách.
23. Posttranskripčná úprava RNA. Formy alternatívneho zostrihu, bázová modifikácia a editovanie.
24. Translácia genetickej informácie. Mechanizmus proteosyntézy v prokaryotických a eukaryotických bunkách.
25. Význam a mechanizmy regulácie génovej expresie v prokaryotických bunkách. Funkcia a charakteristika operónu. Enzýmová indukcia, katabolická represia a enzýmová represia. Atenuácia.
26. Význam a mechanizmy regulácie génovej expresie v eukaryotických bunkách. Kontrola transkripcie. Posttranskripčná kontrola. Regulácia expresie génov na úrovni RNA. Význam degradácie RNA. Antisense RNA, siRNA, miRNA a úloha riboswitchov.
27. Funkcia promótora a ďalších regulačných elementov transkripcie. Responzívne elementy DNA. DNA-viažúce bielkoviny. Všeobecné a špeciálne transkripčné faktory. Vplyv mimobunkových signálov na génovú expresiu.
28. Mobilné génové elementy. Plazmidová DNA, charakteristika a význam v génových manipuláciách. Mechanizmy transpozície. Repetitívne sekvencie DNA.
29. Molekulárne mechanizmy signalizácie. Membránové receptory. Druhy signálov, signálne molekuly, intra- a extracelulárna signalizácia, amplifikácia signálu. Proteínkinázy a ďalšie enzýmy v signálnych dráhach. Cytokíny. Prenos signálov.
30. Rast, starnutie a smrť živých systémov. Kontrola bunkového cyklu, úloha proteínov pRb, p53, p21. Úloha telomér v programovaní počtu delení. Apoptóza.
Oboznámenie študentov so štruktúrou, vlastnosťami a funkciou informačných makromolekúl a ich tvorby, so zameraním hlavne na molekulové mechanizmy regulácie replikácie DNA, génovej expresie a bunkového cyklu.
E. Mišúrová: Molekulárna biológia. Učebné texty, PF UPJŠ Košice, 1999
E. Mišurová, P. Solár: Molekulová biológia. Učebné texty, PF UPJŠ Košice, 2007
S. Rosypal: Úvod do molekulární biologie. Brno, 1999
B. Alberts, D.Bray, J. Lewis a kol.: Molecular Biology of the Cell, Academic Press, London, 1994
D.P. Clark: Molecular Biology, Elsevier Academic Press, London, 2005
ústna skúška
Štruktúra a vlastnosti informačných makromolekúl. Molekulová stavba chromatínu a mitotického a meiotického chromozómu. Dynamika chromozómov. Replikácia chromozómovej a mimochromozómovej DNA. Oprava poškodenia DNA. Genóm prokaryontov a eukaryontov. Ľudský genóm. Mobilné génové elementy. Transkripcia a potranskripčné úpravy. Translácia a potranslačné úpravy. Špecifická degradácia proteínov. Interakcie DNA s proteínmi. Regulácia expresie prokaryotických a eukaryotických génov. Kontrola bunkového cyklu.
Oboznámenie študentov so štruktúrou, vlastnosťami a funkciou informačných makromolekúl a ich tvorby, so zameraním hlavne na molekulové mechanizmy regulácie replikácie DNA, génovej expresie a bunkového cyklu.
ústna skúška
DUBCOVÁ, A. 2012: Mikrogeografia – krajina okolo nás, UKF Nitra, 185 s.
DUBCOVÁ, A., KRAMÁREKOVÁ, H., NEMČÍKOVÁ, M., RAMPAŠEKOVÁ, Z. 2017: Mikrogeografia ako súčasť stratégie vyučovania geografie. Geografická revue, 13 (1), 4-19.
HASPROVÁ, M. 2006: Geografia miestnej krajiny v edukačnom procese, UKF Nitra, 203 s.
KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E. 1987: Priestorová štruktúra krajiny katastra Drienovskej Novej Vsi a jej hospodárske využitie. In: Zborník PdF v Prešove UPJŠ v Košiciach. Prírodné vedy XXII zv. 1, SPN Bratislava, 167-203.
KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E. 1996: Mikrogeografia v edukácii, výskume a pre prax. In: Krajina východného Slovenska v odborných a vedeckých prácach. Prešov: KGG PdF UPJŠ, 1997, 265-285.
KOPP, J. et al. 2001: Úvod do regionálního výzkumu. Plzeň: Západočeská univerzita, 147 s.
KOŠŤÁLIK, J. 1984: Krajina okresu Stará Ľubovňa. Bratislava: Príroda, 174 s.
KROPILÁK, M. (ed.) 1977: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava : Veda, 526 s.
KROPILÁK, M. (ed.) 1977: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava : Veda, 517 s.
KROPILÁK, M. (ed.) 1978: Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 532 s.
KŰHNLOVÁ, H. 1998. Zeměpis místního regionu – příroda, kultura a životní prostředí. Geografické rozhledy. 7 (4), 116-119.
LUKNIŠ, M., 1977: Geografia krajiny Jura pri Bratislave. UK, Bratislava. 211 s.
MADZIKOVÁ, A. 2004. Miestny región vo vyučovaní geografie na gymnáziu. In Prírodné vedy. Folia Geographica 7. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 247-291.
MICHAELI, E., KANDRÁČOVÁ, V. 1982: Príspevok ku geografii obce Medzany. In: DRDOŠ, J.(ed.): Zborník SGS pri SAV „Geografia a životné prostredie“, Bratislava, 94-102.
MICHAELI, E., KANDRÁČOVÁ, V. 1985: Racionálne využívanie potenciálu krajiny na príklade Šarišských Michalian. Geografický časopis, 37 (4), SAV, Bratislava, 394-412.
MIŠTERA, L. 1996: Úvod do geografického poznávání regionu. Plzeň: Západočeská univerzita, 223 s.
ŠKODOVÁ, M. 2021: Horné Pohronie – geografia miestneho regiónu v školskej praxi. Banská Bystrica: Belianum, 124 s.
TOMČÍKOVÁ, I. 2010. Miestna krajina vo vyučovaní vlastivedy a geografie na základnej škole. Geographia Cassoviensis, 4 (1), 159-163.
TOMČÍKOVÁ, I. 2018: Koncepcia vyučovania geografie miestnej krajiny na základnej škole. Geografické informácie, 22 (1), 496-507.
Ďalšia literatúra podľa zvoleného územia.
Vypracovanie a prezentácia semestrálnej práce s váhou 70 % z celkového hodnotenia, absolvovanie záverečného testu s úspešnosťou nad 50 % a váhou 30 % z celkového hodnotenia. Predmet pozostáva z teoretickej a praktickej časti. V teoretickej časti sú študentom prezentované základné poznatky potrebné pre zvládnutie praktickej časti – semestrálnej práce, ktorou študent preukazuje samostatného zvládnutia problematiky. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).
slovenský
Prednášky:
1. Úvodné informácie, podmienky ukončenia predmetu. Teória a metodológia predmetu, objekt a predmet mikrogeografie.
2. Historický vývoj a súčasnosť geografického štúdia malých oblastí;
3. – 4. Diferenciácia krajinnej sféry na príklade vybraného mikroregiónu I. – fyzická geografia (poloha a vymedzenie územia – geologické pomery – reliéf – klíma – vodstvo – pôdy – rastlinstvo – živočíšstvo – ochrana prírody)
5. – 6. Diferenciácia krajinnej sféry na príklade vybraného mikroregiónu II. – humánna geografia (obyvateľstvo – štruktúra sídla – výrobná sféra – nevýrobná sféra – environmentálne problémy).
7. Syntéza a regionalizácia územia;
8. Genius loci; územná (regionálna) identita
9. Mikroregionálne združenia obcí, miestne akčné skupiny, príklady mikroregiónov
10. Aplikácia poznatkov mikrogeografie v praxi (v štátnej správe, samospráve a učiteľskej praxi)
11. Záverečné hodnotenie
Cvičenia:
1. Výber územia na semestrálnu prácu. Základné požiadavky na charakter semestrálnej práce, zdroje dát a literatúry.
2. Analýza geografickej polohy miestneho regiónu – tvorba mapy
3. Analýza fyzicko-geografickej sféry – tvorba máp (geol. stavba, geomorfol. pomery)
4. Analýza fyzicko-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (klimat. pomery, vodstvo)
5. Analýza fyzicko-geografickej sféry – tvorba máp (pôdy, vegetácia)
6. Analýza humánno-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (obyvateľstvo)
7. Analýza humánno-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (výrobná sféra)
8. Analýza humánno-geografickej sféry – tvorba máp a grafov (nevýrobná sféra)
9. Prezentácia semestrálnej práce
10. Prezentácia semestrálnej práce
11. Záverečné hodnotenie
Vypracovanie semestrálnej práce si vyžaduje aj domácu prípravu (zber dát, návšteva príslušných inštitúcií, finalizácia úloh a príprava prezentácie).
Vedomosti: Študent získa základné poznatky z teórie a metodológie mikrogeografie, oboznámi sa s historickým vývojom disciplíny a kľúčovými dielami, ako aj možnosťami aplikácie poznatkov v praxi (pre potreby štátnej správy, samosprávy a učiteľskej praxe).
Zručnosti: Študent vie získavať, analyzovať a interpretovať dáta o jednotlivých zložkách krajinnej sféry na vybranom území (obec, mikroregión, miestna krajina) z rôznych zdrojov (vrátane nástrojov umelej inteligencie).
Kompetencie: Študent dokáže samostatne alebo v tíme riešiť problémy a komunikovať pri ich riešení s odborníkmi z príbuzných oblastí. Takisto vie prezentovať výsledky svojej práce pred odborným publikom.
Brand, R. (2019). Mentors. How to Help and be Helped. Detroit: Bluebird Books.
Bréda, J. et al. (2017). Třídní učitel jako kouč: tipy a náměty pro třídní učitele. Praha: Raabe.
Horská, V. (2009). Koučování ve školní praxi. Praha: Grada.
Kosová, B., & Tomengová, A. et al. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum.
Kubeš, M. (2020). Nebojte sa otázok: sprievodca otázkami pre koučov. GKMK, s.r.o.
Lacina, L. (2016). Příručka mentoringu: posilování mentorských kapacit pedagogů. Brno: Barrister & Principal.
Liu, S-H. (2014). Excellent Mentor Teachers’ Skills in Mentoring for Pre-Service Teachers. International Journal of Education. 6(3). DOI: 10.5296/ije.v6i3.5855
Malderez, A. (2023). Mentoring Teachers. London: Routledge.
Orosová, R., Novocký, M., Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: ŠafárikPress.
Parma, P. (2006). Umění koučovat: systematické koučování ve firmě, rodině a škole: pro kouče i koučované, profesionály, studenty a veřejnost. Praha: Alfa Publishing.
Starr, J. (2021). The Mentoring Manual. London: PEARSON Education Limited.
Szabó, P., & Meier, D. (2010). Koučovanie - krátko, jednoducho, účinne: úvod do koučovania zameraného na riešenie. Banská Bystrica: Dali-BB.
Zachary, L. J. (2002). The Role of Teacher as Mentor. New Directions for Adult and Continuing Education, no. 93. Wiley Periodicals. Dostupné na: https://doi.org/10.1002/ace.47
1. Príprava a realizácia koučovacieho rozhovoru - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika mentoringu a koučingu. Obsah a ciele mentoringu a koučingu. Základné princípy mentoringu a koučingu. Mentoring a koučing v školskom prostredí. Mentoring ako efektívna forma vzdelávania a nástroj motivácie. Mentoring v adaptačnom vzdelávaní. Rola mentora a kouča. Mentorský vzťah v školskom pro stredí. Úskalia a hranice koučingu v školskom prostredí. Osobnostné predpoklady a vlastnosti pedagogického zamestnanca ako kouča. Kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča. Koučing a profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov. Vzťah kouč (učiteľ) – žiak. Koučovací rozhovor (pravidlá koučovacieho rozhovoru, ciele koučovacieho rozhovoru, navádzacie vs. koučovacie otázky).
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať základné teoretické východiská z oblasti mentoring a koučing v školskej praxi. Teoreticky vymedziť základné ciele mentoringu a koučingu v školskej praxi. Vymedziť kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča.
Zručnosti
Realizovať koučovací rozhovor v školskej praxi. Využívať mentoring ako efektívnu formu vzdelávania a nástroj motivácie v školskej praxi. Uplatňovať koučovací rozhovor ako prostriedok profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.
Kompetencie
Analyzovať zásady využívania metód mentoringu v školskom prostredí. Uplatniť vedomosti a zručnosti z oblasti mentoringu a koučingu vo vzťahu k žiakovi a vo vzťahu ku kolegom. Identifikovať výhody a nevýhody koučingu v školskej praxi.
1. BETINA, V.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 1996.
2. BETINA, V. : Mikrobiológia 2. Bratislava: STU, 1995.
3. HUDECOVÁ, D.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 2002.
4. MICHALKOVÁ,E.: Environmentálna mikrobiológia. Zvolen: FEE TU, 2004.
5. MADIGAN, Michael T., et al. Brock Biology of Microorganisms, Global Edition. Harlow. 2018.
Účasť na cvičeniach (minimálne 90%), priebežné písomné hodnotenie, záverečná ústna skúška
slovenský
1. Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny, úlohy a perspektívy mikrobiológie. Vyvrátenie teórie samoplodenia, objav mikroskopu, mikroorganizmy ako pôvodcovia ochorení.
2. Morfológia a fyziológia mikrobiálnej bunky. Základné zložky bunky, cytoplazmatická membrána - stavba a funkcie, bunková stena mikroorganizmov a jej zloženie (G+, G- a atypická bunková stena), prokaryotické vs eukaryotické bunky, tvar buniek a externé štruktúry, bakteriálne spóry.
3. Genetika mikroorganizmov. Atribúty života, centrálna dogma molekulovej biológie a tok genetickej informácie, štruktúra a funkcia informačných makromolekúl (DNA, RNA, proteíny), organizácia DNA, mikrobiálne regulačné systémy, dvoj-zložkové systémy a odpoveď na environmentálne signály, quorum sensing; prenos genetickej informácie - typy prenosu, mobilné génové elementy.
4. Metabolizmus a energetika mikroorganizmov. Terminológia, typy chemických reakcií v živých sústavách, enzýmy a ich funkcia, produkcia a premeny energie v bunke, mechanizmy tvorby ATP, nutričné módy mikroorganizmov, fermentácia a respirácia.
5. Mikrobiálny rast a jeho kontrola. Faktory regulujúce rast mikroorganizmov, rozdelenie míkroorganizmov podľa vzťahu k teplote, kyslíku, pH, osmotickému tlaku; biofilmy; bakteriálny rast - fázy rastu, rastová krivka, generačný čas, metódy merania rastu a jeho kontrola (fyzikálne a chemické metódy).
6. Antibiotiká. História antibiotík a ich pôvod, základné pojmy - antibiotiká, chemoterapeutiká, minimálna inhibičná a baktericídna koncentrácia, rozdelenie antibiotík podľa mechanizmu pôsobenia, spektrum aktivity a testy citlivosti, antifungálne látky, antivirotiká, rezistencia voči antimikrobiálnym látkam.
7. Identifikácia mikroorganizmov. Fázy identifikácie, pozorovanie buniek - prehľad rôznych mikroskopických metód, farbenie mikrobiálnych buniek, kultivačné médiá, príprava čistých kultúr, identifikácia na základe morfologických a metabolických vlastností buniek, molekulové prístupy v identifikácii - ribotyping, DNA hybridizácia, PCR metódy, RFLP, RAPD, FAME, MALDI-TOF.
8. Klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov. Mikrobiálna taxonómia. úrovne klasifikácie, nomenklatúra, definícia druhu, metódy klasifikácie, polyfázický prístup, fylogenetická klasifikácia, 16S rRNA gén.
9. Vybrané skupiny prokaryotických organizmov I. Archaebacteria, Proteobacteria (enterobaktérie, pseudomonády), Firmicutes (Lactobacillales, Bacillales, Clostridiales). Actinobacteria, Tenericutes, Cyanobacteria, Spirochaetes.
10. Eukaryotické mikroorganizmy. Pojem protista, endosymbiotická teória, fylogenéza eukaryotickej bunky, rozdelenie protist, súčasná systematika eukaryot, životný štýl protist - výživa, rozmnožovanie, pohyb, osobitosti buniek protist, vybraní zástupcovia eukaryotických mikroorganizmov - Excavata, Amoebozoa, Stramenophiles, Alveolata, Rhizaria, Apicomplexa, Glaucophyta. Huby - mikromycéty.
12. Úvod do virológie - história, stavba viriónov, eukaryotické vs prokaryotické vírusy, genómy vírusov, klasifikácia, životný cyklus vírusov, vybraní predstavitelia vírusov, bakteriofágy, satelity, viroidy, prióny.
13. Úvod do environmentálnej mikrobiológie - mikroorganizmy vo vode, pôde, biogeochemické cykly (C, O, N, S, P). Symbióza medzi mikro a makroorganizmami - normálna mikroflóra ľudského tela.
14. Úvod do aplikovanej mikrobiológie - prehľad mikrobiálnych aplikácií, koncept GRAS, produkcia etanolu, vína, piva, destilátov, produkcia fermentovaných výrobkov (jogurty, syry, chlieb), industriálne využitie mikrobiálnych enzýmov, produkcia antibiotík, vitamínov, aminokyselín atď.
História mikrobiológie; štruktúra, funkcia a metabolizmus mikrobiálnej bunky; genetika, klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov; vírusy; úvod do environmentálnej a aplikovanej mikrobiológie. Aktivity mikrorganizmov z hľadiska ich významu pre človeka a pre životné prostredie.
Hodnotenie cvičení: 30%
Priebežné hodnotenie: Písomný test v 7. vyučovacom týždni – 15 %, záverečný písomný test v 14. vyučovacom týždni – 15 %,
Záverečné hodnotenie: Ústna skúška – 40 %
Študenti získajú základné informácie o prokaryotických a eukaryotických mikroorganizmoch, ich cytológii, fyziológii, genetike, ekológii, klasifikácii a význame. Taktiež spoznajú základné metódy pre štúdium mikroorganizmov.
Cilková, E., Schonerová, P. 2007. Náměty pro multikultúrni výchovu. Praha: Portal.
Európsky dohovor o ľudských právach. 2010. Európsky súd pre ľudské práva. Council Of Europe.
Ježíková, M. (ed.). 2006. Kultúra, kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: NOC.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2012. Multikulturalita, komunikácia, rod. Prešov: PU v Prešove.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2015. Základy multikultúrnej kominikácie. Prešov: PU v Prešove.
Mistík, E. et. al. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Ako reagovať na kultúrnu rôznorodosť. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
Papánková, L. 2014. Práva dieťaťa v koncepcii a aktivitách materskej školy. MPC.
Průcha, J. 2011. Multikulturní výchova: příručka (nejen) pro učitele. Praha: Triton
Suchožová, E., Šándorová, V. 2007. Multikultúrne kompetencie učiteľa. Prešov: MPC.
Vančíková, K. 2013. Multikultúrna výchova a jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PF UMB.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 75%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 25%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Podstata a pojem kultúry, multikultúry. Teoretické východiská a základné pojmy v multikultúrnej výchove. História vzniku multikultúrnej výchovy, zvyky a tradície rôznych kultúr. Komunikácia v multikultúrnom prostredí. Význam a kritika multikulturality. Cieľové skupiny multikultúrnej výchovy. Národnostné menšiny na Slovensku, ich špecifiká. Rómska menšina. Deti z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodňujúceho prostredia v kontexte multikultúrnej výchovy. Európska únia a ľudské práva. Práva dieťaťa. Multikulturalizmus v súčasnom svete.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Interpretovať pojmy kultúra, multikultúra, multikultúrna výchova. Opísať históriu, zvyky a tradície rôznych kultúr. Stručne zhrnúť potrebu multikultúrnej výchovy v širších národných a medzinárodných súvislostiach. Identifikovať „kultúrnu odlišnosť“ vo svojom okolí, klasifikovať ľudské práva a práva dieťaťa. Odlíšiť znaky vlastnej kultúry od znakov kultúr iných národov a národností.
ANON., 2008-. Montanrevue: časopis o baníctve a bansko¬ historickom dedičstve ; súčasnosť, história, pamiatky, osobnosti, Banská Štiavnica: Združenie baníckych spolkov a cechov Slovenska.
BAKOS, F. et al., 2017. Zlato na Slovensku. Bratislava: Vyd. Lúč.
ČELKOVÁ, M., ČELKO, M. & GRAUS, I., 2007. Portréty komorských grófov a osobností baníctva a hutníctva na území Slovenska v 17.- 19. storočí, Košice: Banská agentúra.
HRONČEK, P., 2015. Montánny turizmus: využitie lomov v montánnom turizme, Košice: Dekanát – Edičné stredisko, Fakulta BERG, Technická univerzita v Košiciach.
HRONČEK, P., RYBÁR, P., WEIS, K. 2011. Montánny turizmus. Kapitoly z antropogénnej geomorfológie, Košice: Dekanát – Edičné stredisko, Fakulta BERG Technickej univerzity v Košiciach.
HVIZDÁK, L., HRONČEK, P. & WEIS, K., 2011. Využitie historických máp, Košice: Dekanát – Edičné stredisko, Fakulta BERG Technickej univerzity v Košiciach.
JESENSKÝ, M., HRONČEK, P. & WEIS, K., 2019. Muzeológia a montánny turizmus, Košice: Technická univerzita v Košiciach.
JEŽEK, B., HUMMEL, J. 2006. Georgius Agricola. Dvanásť kníh o baníctve a hutníctve. Preklad z českého originálu: Petr, K. a Petrová, M., Ostrava: Montanex a.s.
KAŠIAROVÁ, E., 2010. Banícka a hutnícka minulosť Slovenska v kartografických pamiatkach, Košice: Banská agentúra.
PALGUTOVÁ, S. 2024: Manažment interpretácie geologického dedičstva v geoparkoch. Cestovný ruch: Výzvy a riešenia v riadení, kvalite a udržateľnosti služieb v cestovnom ruchu: „Perspektívy krajín V4“ – Vedecký zborník
PUZDER, J., 2000. Samuel Mikovíni, život a dielo. Košice: FBERG TU Košice
RYBÁR, P., 2016. Banský turizmus, Košice: FBERG TU Košice
RYBÁR, P., BALÁŽ, B., ŠTRBA, Ľ. 2010: Geoturizmus – identifikácia objektov geoturizmu. Košice: FBERG TU Košice
RYBÁR, P. & HVIZDÁK, L., 2019. História baníctva, Košice: Technická univerzita v Košiciach.
RYBÁR, P. & CEHLÁR, M., 2022. História baníckeho vysokého školstva na území Slovenska, Košice: Technická univerzita v Košiciach, FBERG, Dekanát – Edičné stredisko.
TURČAN, T. & GAŠPAR, J., 2015. Banícka a hutnícka minulosť Slovenska na starých pohľadniciach, Košice: Banská agentúra.
VOZÁR, J., 1983. Zlatá kniha banícka: (Banská Štiavnica, Kremnica, Banská Bystrica), Bratislava: Veda.
VOZÁR, J., 2002. Kódex mestského a banského práva Banskej Štiavnice. Košice: Tibor Turčan/ Banská agentúra.
WEIS, K., HRONČEK, P. & JESENSKÝ, M., 2021. Muzeológia a montánny turizmus II, Košice: Technická univerzita v Košiciach, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií.
ZÍCHA, Z., 2005. Back to the past. The history of technology and manpower in the mining is a legacy which cannot be forgotten. Ústí nad Labem: CDL Design s.r.o.
ZÁMORA, P., VOZÁR, J., TURČAN, T. et al., 2003. Dejiny baníctva na Slovensku, 1. diel. Košice: Zväz hutníctva, ťaž. Priemyslu a geológie SR.
ZÁMORA, P., VOZÁR, J., TURČAN, T. et al., 2004. Dejiny baníctva na Slovensku, 2. diel. Košice: Zväz hutníctva, ťaž. Priemyslu a geológie SR.
Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcim, príp. ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej a záverečnej kontroly. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou vypracovania semestrálnej práce s podielom na výslednom hodnotení 50 %. Záverečná kontrola je písomná a tvorí 50 % z výsledného hodnotenia. Výsledné hodnotenie je priemerom hodnotenia z priebežnej (50 %) a záverečnej (50 %) kontroly. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).
slovenský
Prednášky:
1. Úvod do montánnej geografie, jej podstata a význam v kontexte geografie. Základné pojmy v montanistike z historického pohľadu
2. Banícke symboly. Orgány štátnej banskej správy na Slovensku, história a súčasnosť. Geoturizmus a montánny turizmus
3. Metódy interpretácie geologického dedičstva v kontexte rozvoja geoturizmu a montánneho turizmu
4. Metódy oceňovania atraktívnosti geoturistických objektov. Geoparky a geosites. Geoturizmus a životné prostredie
5. História slovenského baníctva v kontexte svetového vývoja
6. Osobnosti slovenského baníctva a banícke vzdelávanie; Banícka škola a Banícka akadémia v Banskej Štiavnici
7. Slovenská banská cesta (SBC) a jej geografická štruktúra I. Banské regióny Slovenska: A) Baníctvo Malých Karpát – Malokarpatská banská cesta. B) Uhoľné baníctvo Slovenska – Hornonitrianska a Juhoslovenská uhoľná panva
8. Slovenská banská cesta (SBC) a jej geografická štruktúra II. Banské regióny Slovenska: C) Baníctvo zlata, striebra a farebných kovov – oblasť stredoslovenských neovulkanitov. D) Baníctvo medi, zlata a antimónu – okolie Banskej Bystrice, Liptov a Horehronie
9. Slovenská banská cesta (SBC) a jej geografická štruktúra III. Banské regióny Slovenska: E) Baníctvo medi a železa – Spiš. F) Baníctvo železa, magnezitu a mastenca – Gemer. G) Baníctvo okolia Košíc, Prešova a Slanských vrchov
10. Montánne múzeá na Slovensku, náučné chodníky s banskou tematikou, banícke spolky
11. Využitie starých banských a geologických máp pre montánny turizmus. Využitie starých pohľadníc pri výskume reliktov po banskej činnosti
12. Montánna antropogénna geomorfológia. Antropogénne geomorfologické procesy v montánnej krajine – priame a nepriame. Klasifikácia antropogénnych tvarov reliéfu. Montánne antropogénne formy reliéfu (tvary vytvorené pri povrchovej ťažbe nerastných surovín).
13. Montánna antropogénna geomorfológia. Montánne antropogénne formy reliéfu (tvary vytvorené pri podpovrchovej ťažbe nerastných surovín – priamo a nepriamo, antropogénne prierazy, prechodné montánne antropogénne tvary). Príklady výskumu montánnych antropogénnych tvarov reliéfu.
Náplň cvičení:
1. Úvodné informácie, podmienky absolvovania cvičení, výber tém semestrálnych prác
2. – 9. Bloková výučba v teréne – exkurzia/návšteva vybranej banskej expozície
10. – 11. Prezentácia semestrálnych prác
12. Záverečný test
13. Udelenie hodnotenia
Vypracovanie semestrálnej práce si vyžaduje aj domácu prípravu.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti montánnej geografie, geoturizmu a montánneho turizmu. Je schopný adekvátne používať základnú odbornú banícku terminológiu, chápe význam „slovenského“ baníctva z historického pohľadu v európskom kontexte.
Zručnosti: Študent sa aktívnym zapájaním do diskusií naučí integrovať poznatky z dejín tohto významného odvetvia hospodárstva so súčasným stavom a jeho perspektívami z geografického hľadiska.
Kompetencie: Študent dokáže aplikovať a rozvíjať nadobudnuté poznatky pri hodnotení historických montánnych regiónov z fyzickogeografického, príp. geologického hľadiska a kriticky zhodnotiť ich potenciál a význam napríklad pre podporu cestovného ruchu.
E. Bohl, Mathematik in der Biologie, Springer, Berlin Heidelberg, 2006.
D. Studenovská, T. Madaras, S. Mockovčiak: Zbierka úloh z matematiky pre nematematické odbory, UPJŠ 2006.
D. Studenovská, T. Madaras: Matematika pre nematematické odbory, UPJŠ 2006.
V preberaných oblastiach matematiky sa vyžadujú zručnosti pri riešení štandardných úloh súvisiacich s danými témami.
Hodnotenie ja na základe výsledkov z dvoch testov (počas semestra): A ... aspoň 80%, B ... aspoň 70%, C ... aspoň 60%, D ... aspoň 50%, E ... aspoň 40%, FX ... menej ako 40%.
slovenský
- (1. týž.) Základné pojmy (absolútna hodnota, suma Σ, zaokrúhľovanie, percentá)
- (2. týž.) Geometria v rovine (vektory, priamky v rovine a ich vyjadrenie)
- (3. týž.) Sústavy lineárnych rovníc (lineárna rovnica a nerovnica, sústava lineárnych rovníc, Gaussova eliminačná metóda)
- (4.-6. týž.) Funkcie (monotónnosť, lokálne extrémy, kompozícia funkcií, inverzná funkcia, elementárne funkcie a ich vlastnosti)
- (7. týž.) Kombinatorika (binomická veta, kombinácie a permutácie + s opakovaním, princíp inklúzie a exklúzie)
- (8. týž.) Postupnosti a rady (monotónnosť a ohraničenosť, rekurentná postupnosť, geometrický rad)
- (9. týž.) Limity (limita postupnosti, limita funkcie, konvergentnosť, divergentnosť, pravidlá počítania s limitami, spojitosť)
- (10.-11. týž.) Derivácie (derivácia súčtu, súčinu a podielu funkcií, derivácia inverznej a zloženej funkcie, derivácie elementárnych funkcií, Taylorov polynóm, vyšetrovanie priebehu funkcie)
- (12. týž.) Integrály (neurčitý integrál, metódy výpočtu integrálov: substitúcia, per partes, rozklad na parciálne zlomky; určitý integrál)
- (13.-14. týž.) Diferenciálne rovnice (DFR 1. rádu so separovanými premennými, lineárna DFR 1. rádu)
Stručné oboznámenie sa so základnými pojmami a poznatkami z matematiky, postupmi riešení matematických úloh a ich využitím pri riešení problémov z biológie a príbuzných oblastí. Oboznámenie sa s využitím systému počítačovej algebry MAPLE.
ZUBEREC, P. et al., 2005: Nerastné suroviny Slovenska. ŠGÚDŠ, Bratislava, 350 s.
ROJKOVIČ, I., 1997: Rudné ložiská Slovenska. UK, Bratislava, 107 s.
VANĚČEK, M. et al., 1995: Nerostné suroviny světa – rudy a nerudy. Academia, Praha, 543 s.
BÖHMER, M., KUŽVART, M., 1993: Vyhľadávanie a prieskum ložísk nerastných surovín. SPN,
Bratislava, 495 s.
LINTNEROVÁ, O., 2009: Geológia kaustobiolitov. Uhlie a uhľovodíky. UK, Bratislava, 118 s.
DILL, H. G., 2010: The “chessboard” classification scheme of mineral deposits: Mineralogy and
geology from aluminum to zirconium. Earth-Science Reviews, 100, 1-420.
JAIN, R. K., CUI, Z., DOMEN, J. K., 2016: Environmental impact of the mining and mineral
processing – management, monitoring, and auditing strategies. Elsevier, Oxford, UK, 1-307 pp.
Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcou.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a skúšky. Priebežná kontrola predstavuje 50 % z celkového hodnotenia predmetu. Súčasťou priebežnej kontroly je semestrálna práca (al. odborná esej) vypracovaná podľa zadaných požiadaviek (30 %), aktívna účasť na cvičeniach spojená s vypracovaním 1 zadania (10 %) a účasť na exkurzii (10%). Výsledné hodnotenie predmetu je súčtom hodnotení z priebežnej kontroly (50 %) a skúšky (50 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Predmet sa zaoberá vznikom a genetickou klasifikáciou rudných (ich väzbou na jednotlivé etapy
Wilsonovho cyklu) a nerudných ložísk nerastných surovín, stručnou charakteristikou spôsobov
vyhľadávania surovín a predovšetkým ich využitím v praxi - s ťažiskom na energetické suroviny,
dopadom ťažby nerastných surovín na krajinu, obnoviteľnými zdrojmi energie s dôrazom na
geotermálnu energiu a súčasnými trendmi vo využívaní NS (sorbenty, sekvestrácia CO2) s
perspektívou v rámci SR.
Prednášky:
1. Základné pojmy - nerast vs. nerastná surovina (NS), ložisko nerastných surovín, kvalita ložiska a jeho ťažiteľnosť, genetické typy ložísk nerastných surovín (LNS).
2. Metalogenetický vývoj kontinentov a oceánov. Vznik rudných ložísk v hlavných etapách vývoja zemskej kôry. Stručný prehľad najvýznamnejších ložísk NS jednotlivých svetadielov.
3. Metódy geologického prieskumu a ťažby NS. Kritériá na vyhľadávanie ložísk NS.
4. Stručná história baníctva na Slovensku, stratigrafická pozícia LNS. Najvýznamnejšie rudné a nerudné ložiská NS na Slovensku.
5. Kaustobiolity – uhlie a uhľovodíky (svet, SR).
6. Drahé kamene (svet, SR). Gemológia. Dekoračné kamene.
7. Výskyt a ťažba zlata na Slovensku, spôsoby úpravy, perspektívy. Výskyt a perspektívy ťažby uránu na Slovensku, využitie jadrovej energie; úložiská rádioaktívneho odpadu v horninovom prostredí.
8. Aktuálne environmentálne problémy spojené s útlmom baníctva na Slovensku (banské vody,
haldy, znečistenie vody, pôdy - príklady). Migrácia ťažkých kovov v životnom prostredí; radónové
riziko.
9. Obnoviteľné zdroje energie. Geotermálna energia – zdroje, využívanie, možnosti a perspektívy.
10. Súčasné trendy vo využívaní NS (environmentálne suroviny) – sorbenty, izolanty, sekvestrácia CO2.
V rámci cvičení sa študenti oboznámia s fondom nerastných surovín ťažených na Slovensku a
v Českej republike počas návštevy geovednej (ložiskovej) expozície, získajú praktické zručnosti
pri rozoznávaní základných typov rudných a nerudných nerastných surovín v zbierkovom fonde,
prehĺbia si poznatky o prírodných zdrojoch kritických chemických prvkov potrebných pre výrobu
energie a vypracujú odbornú esej, ktorá im umožní kriticky posudzovať informácie
týkajúce sa problematiky nerastných surovín z rôznych odborných/vedeckých publikácií a AI nástrojov.
Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti klasifikácie a
využívania vybraných nerastných surovín, ako aj základnými vedomosťami o neobnoviteľných
a obnoviteľných zdrojoch energie, spôsoboch vyhľadávania a získavania nerastných surovín,
súčasných trendoch ich využívania a o vplyve ťažby a úpravníctva NS na životné prostredie.
Zručnosti: Študent dokáže rozoznať základné typy rudných a nerudných nerastných surovín.
Kompetencie: Študent dokáže získané vedomosti využiť pri popise problémov spojených najmä
s povrchovou ťažbou a rekultiváciou krajiny zasiahnutej ťažbou, dokáže kriticky zhodnotiť
resp. objektívne posúdiť odborné texty týkajúce sa problematiky využitia nerastných surovín,
environmentálnych dopadov ich ťažby, či spracovania a prezentovať vlastné názory.
Nariadenie vlády SR 630/2008 Z.z. rozpis financií pre školy a školské zariadenia
Národný inštitút vzdelávania a mládeže. (2023). Inovované profesijné štandardy – výstup NP TEACHERS. Bratislava: MŠVVaM SR.
Rezortné predpisy, Metodické pokyny a usmernenia MŠSR (www.minedu.sk)
Štátny vzdelávací program a vzor Školského vzdelávacieho programu (www.minedu.sk)
Vyhláška MŠSR 173/2023 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
Vyhláška MŠSR 223/2022 Z.z. o základnej škole
Zákon 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
Zákon 175/2008 Z.z. o vysokých školách
Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
Zákon 315/2012 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon 507/2021 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tiež sa ním mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov)
1. Spracovanie prípadovej štúdie - 70%.
2. Prezentácia prípadovej štúdie - 30%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Základné právne predpisy. Ciele a princípy výchovy a vzdelávania. Formy organizácie výchovy a vzdelávania. Organizačná štruktúra regionálneho školstva. Organizácia a realizácia vyučovacieho procesu a života školy. Stupne vzdelania. Sústava školských zariadení. Základné pedagogické dokumenty. Financovanie regionálneho školstva. Štátna správa v školstve a školská samospráva. Odborná a pedagogická spôsobilosť, vzdelávanie a rozsah činností pedagogických a odborných pracovníkov. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku. Celoživotné vzdelávanie. Hodnotenie žiakov. Školský úraz. Práva a povinnosti žiakov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Vymenovať typy základných právnych noriem a predpisov. Vymenovať typy dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Definovať obsah základných právnych noriem a predpisov. Definovať obsah dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Popísať štruktúru školstva.
Zručnosti
Vyhľadávať základné informácie v právnych normách a predpisoch pre potreby učiteľskej praxe. Vyhľadávať základné informácie v dokumentoch záväzných pre oblasť regionálneho školstva v rámci potrieb učiteľskej praxe.
Kompetencie
Riešiť modelové problémy súvisiace so školou a školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov. Riešiť modelové problémy súvisiace so žiakmi a ich zákonnými zástupcami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov.
Bajtoš, J., Honzíková, J., & Orosová, R. (2011). Učebnica základov pedagogiky. Košice: Equilibria.
Čabálová, D. (2011). Pedagogika. Praha: Grada.
Čapek, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada.
Dvořáková, M., Kolář, Z., Tvrzová, I., & Váňová, R. (2015). Základní učebnice pedagogiky. Praha: Grada.
Hrabal, V. & Pavelková, I. (2010). Jaký jsem učitel. Praha: Portál.
Jedlička, R., Koťa, K., & Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Praha: Grada.
Kolář, Z. et al. (2012). Výkladový slovník pedagogiky. Praha: Grada.
Kováčiková, D. & Sámelová, S. (2016). Filozofické, sociálne a pedagogické základy edukácie. Banská Bystrica: Belianum.
Novocký, M., Orosová, R. & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Průcha, J. (2012). Moderní pedagogika. Praha: Portál.
Průcha, J. (2015). Přehled pedagogiky. Úvod do studia oboru. Praha: Portál.
Pšenák, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilinská univerzita v Žiline: Edis.
Rajský, A. (2021). Filozofia výchovy. Vybrané state. Trnava: Pedagogická fakulta TU.
Slavík, M. et al. (2012). Vysokoškolská pedagogika. Pro odborné vzdělávání. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Šafránková, D. (2019). Pedagogika. Praha: Grada.
Vališová, A. & Kasíková, H. (eds.). (2011). Pedagogika pre učitele. Praha: Grada.
1. Vypracovanie úvahy/odbornej eseje - 40%.
2. Záverečný písomný test - 60%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Pedagogika, pojem a predmet pedagogiky, základné pedagogické kategórie. Vývin pedagogiky od antiky až po súčasnosť. Najvýznamnejší predstavitelia v dejinách pedagogiky. Vznik pedagogiky ako vedy. Sústava pedagogických vedných disciplín a ich charakteristika. Vzťah pedagogiky k iným vedám. Význam pedagogiky. Základné pedagogické kategórie. Proces výchovy. Vonkajšie a vnútorné stránky výchovy a vzdelávania. Výchovné ciele. Výchovné metódy a formy výchovy. Zložky výchovy. Pedagogické princípy a zásady.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Identifikovať rozdiel medzi socializáciou, výchovou a vzdelávaním v najvšeobecnejšej rovine. Stručne vyjadriť obsah základných pedagogických kategórií. Vymedziť edukačné prostriedky – hmotné a nehmotné slúžiace k dosiahnutiu cieľov vo výchove.
Zručnosti
Uviesť na konkrétnych príkladoch osobitosť poslania pedagogiky. Uviesť na konkrétnych príkladoch špecifickosť interdisciplinárneho prístupu v predmetných oblastiach pedagogiky a princípov tvorby edukačného prostredia.
Kompetencie
Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre štúdium následných pedagogických disciplín. Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre rozvoj osobnosti žiakov a rozvoj profesijných kompetencií učiteľov.
Atkinson, L.R., Atkinson C.R., L. Psychologie. Portál, 2003.
Hill, G. Moderní psychologie. Portál, 2004.
Kniha psychologie. Universum, 2014
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
1. Aktívna účasť na seminároch
2. Vypracovanie a prezentovanie PPT prezentácie na zadanú tému. Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
3. Vypracovanie eseje v rozsahu 4xA4 (normostrán). Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
Výsledné hodnotenie (známka) je súčtom bodov za prezentáciu a esej.
A 40b – 37b
B 36b – 33b
C 32b – 29b
D 28b – 25b
E 24b – 21b
FX 20b - 0b
Slovenský jazyk
Ako porozumieť ľudskému správaniu (prehľad základných prístupov v psychológii); Základný prehľad poznávacích procesov; Procesy učenia a ich využitie v praxi; Sociálne vplyvy, prosociálne a antisociálne správanie; Ako fungujú ľudské emócie a motivácie; Rozhodovanie – prečo a kedy riskujeme; Skúsenosti z detstva a ich vzťah k dospelosti; Abnormálne správanie, duševné poruchy a terapeutické prístupy
Sprostredkovať poslucháčom teoretické východiská a praktické ukážky psychologických aspektov v každodennom živote.
Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu sa jednotlivca vo vybraných každodenných situáciách ako je konflikt, skupinový vplyv, empatia, pomáhanie, agresia pod.
Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť psychologické mechanizmy, ktoré sa vyskytujú v každodenných situáciách.
Študent dokáže aplikovať základné psychologické poznanie voči sebe (sebaregulácia) ale aj v interakcii s inými (kooperácia).
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Poskytnúť základný pojmový aparát a prehľad zákonitostí v stavbe tela živočíchov na úrovni orgánov a orgánových sústav v ekologickom a fylogenetickom kontexte.
Beláková, A., 1998: Organológia. UK, Bratislava.
Holecová, M., Schlarmannová, J., Országhová, Z., Matejovičová, B., 2016: Anatómia a morfológia živočíchov. Univerzita Komenského v Bratislave, 418 s.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Mock, A., 2019: Úvod do porovnávacej morfológie živočíchov. ŠafarikPress, Košice. Elektronické učebné texty, voľne dostupné (https://unibook.upjs.sk/sk/prirodovedecka-fakulta/1278-uvod-do-porovnavacej-morfologie-zivocichov)
Roček, Zb., 2002: Obecná morfologie živočíchů. http//rocek.gli.cas.cz/Courses/courses.htm
Shubin, N. (2009) Ryba v nás. Cesta tři a půl miliardy let dlouhou historií lidského těla. (Orig. Your Inner Fish. Preklad: Z. Roček). Paseka, Praha, 294 s.
Absolvovanie cvičení a prednášok, vypracovanie originálnej kresby vybraných štruktúr živočíšneho tela či jeho derivátov, písomná skúška.
slovenský, český alebo anglický
Štúdium stavby tela živočíchov (podobne aj rastlín a človeka) je veľmi stará vedná disciplína, ktorá nahromadila obrovské množstvo detailných poznatkov. Ich porovnávanie nie je len spôsob, ako poznatky zoradiť do uceleného systému, ale hlavne cesta k hľadaniu všeobecných anatomických pravidiel, ktoré sú viazané na niektorú z vývojových línií živočíchov, alebo majú všeobecnú platnosť a odhaľujú mieru fylogenetickej príbuznosti živočíchov alebo naopak stupeň adaptácie na prostredie a spôsob života. Stručné zhrnutie fylogenézy stavebného plánu tela a orgánových sústav s využitím poznatkov klasickej aj modernej porovnávacej morfologickej vedy, podopreté poznatkami z embryológie i molekulových prístupov k štúdiu a interpretácii fenotypu sú obsahom tohto predmetu.
1. Základné pojmy morfológie živočíchov: ana- / homológia, homoplázia, konvergentný a divergentný vývoj, segmentácia, základná topografia tela živočícha (dorzálna/ventrálna strana a pod.), popisná, funkčná a porovnávacia morfológia, zárodočné tkanivá a ich význam pre pochopenie diferenciácie tkanív, orgánov a ich homologizáciu;
2. Tvar a symetria: tvar, funkcia a fylogenéza: základné typy súmerností a ich princípy, pohyb, prostredie; fylogenéza: Radiata a Bilateralia, Protostomia a Deuterostomia, diferenciácia hlavy, symetria a ekológia (druhotná strata či zmena symetrie);
3. Integument: povrch jednobunkovcov, jednovrstvová pokožka bezstavovcov a jej deriváty, kutikula článkonožcov, komplexná koža stavovcov (pokožka, zamša, podkožné tkanivo), dôležité deriváty: šupiny drsnokožcov a rýb, šupiny plazov, perie a srsť: typy, stavba, premeny, ďalšie deriváty kože cicavcov, kožné žľazy;
4. Oporná sústava: hlavné typy oporných systémov: jednobunkovce, spikuly hubiek, kožno-svalový vak, kutikula článkonožcov (usporiadanie), opora ostnatokožcov, chorda, endoskelet stavovcov – základné časti, žiabrové oblúky a ich premeny, lebka a jej pôvod, chrbtica – vznik a fylogenéza, pletence končatín; pancier korytnačiek; vývin chrupu stavovcov a modelová stavba chrupu cicavcov; stavba a funkcia;
5. Pohybová sústava: koevolúcia opornej a pohybovej funkcie, typy svalov, premeny priečnepruhovaného svalstva vo vývojovej skupine Bilateralia (červy, článkonožce, vodné strunovce, štvornohé stavovce), pohybové orgány: pohyb červov, stavba nohy hmyzu, končatiny na hlave článkonožcov (tykadlá, ústne orgány), krídla hmyzu, párové a nepárové plutvy stavovcov, noha suchozemského stavovca, krídlo vtáka a krídlo netopiera (základné veci: pôvod, modelová stavba, trendy a premeny), polydaktylia, oligodaktylia;
6. Tráviaca sústava: príjem potravy u bezstavovcov, základné typy tráviacich sústav, pôvod a premeny tráviacej rúry, endostyl, mikrofágne strunovce a prechod k makrofágii – morfologické zmeny, tráviaca sústava prežúvavcov;
7. Dýchacia sústava: čím dýchajú živočíchy vo vode a čím na vzduchu, žiabre červov, kôrovcov, stavovcov, pľúcne vaky pavúkovcov, vzdušnice; sekundárne adaptácie hmyzu na dýchanie pod vodou žiabre strunovcov – pôvod, umiestnenie, premeny, vnútorné a vonkajšie žiabre, pľúca – vznik a premeny, dýchanie integumentom, plynový mechúr – pôvod, tvar, funkcie, orgány prídatného dýchania rýb, vzdušné vaky vtákov, dýchacie cesty cicavcov;
8. Obehová sústava: gastrovaskulárna sústava, cievny system bezstavovcov – premeny, otvorený a uzavretý cievny system článkonožcov, fylogenéza srdca stavovcov, krvý obeh, lymfatický system;
9. Vylučovacia sústava: hlavné typy (podľa prostredia), protonefrídie, nefrídie, Malpighiho rúrky, obličky stavovcov a ich fylogenéza, močovo-pohlavný systém stavovcov;
10. Zmyslové orgány: pôvod a umiestnenie hlavných typov zmyslových orgánov, chemoreceptory – principálna stavba, umiestnenie u hlavných skupín živočíchov; mechanoreceptory, sluchové orgány – principiálne pojmy, stavba u bezstavovcov a stavovcov; rovnovážny organ a jeho premeny vo fylogenéze, typy a fylogenéza zrakových orgánov, elektrické orgány;
11. Nervová sústava: pôvod NS, difúzna a gangliová sústava, vznik mozgu bezstavovcov a stavovcov, nervová trubica a jej pôvod, periférny nervový system;
12. Endokrinná sústava: pôvod, topografia, tvar, hlavné žľazy bezstavovcov (najmä hmyzu) a stavovcov;
13. Pohlavná sústava: nepohlavné rozmnožovanie, pohlavné žľazy a prídatné orgány u hlavných kmeňov živočíchov, význam stavby kopulačných orgánov v taxonómii a systematike, sekundárne pohlavné znaky;
14. Ontogenéza (morfogenéza): zárodočné listy, ich pôvod a ich ďalší rozvoj (repetitórium); postembryonálny vývin: larvy, základné typy lariev bezstavovcov, larvy stavovcov, metamorfóza hmyzu a obojživelníkov, , význam štúdia lariev pre pochopenie fylogenézy, neoténia, priamy vývin, anamorfóza a epimorfóza v priamom vývine článkonožcov.
Predmet podáva teoretický výklad princípov vzniku tvaru, stavby a významu jednotlivých orgánových štruktúr živočíchov vo vzťahu k evolúcii základných stavebných plánov živočíšnych kmeňov, s cieľom uľahčiť chápanie hierarchie kritérií pri tvorbe zoologického systému.
30% hodnotenia získa študent prácou počas semestra (20% originálny projekt - kresba vybraných štruktúr živočíšneho tela, 10% - aktívna účasť na cvičeniach a prednáškach)
70% na záver v písomnej skúške.
Študent/študentka si osvojí základné poznatky o princípoch stavby živočíšneho tela od najjednoduchších prvoústovcov až po stavovce. Napriek obrovskej taxonomickej rozmanitosti živočíchov, ich telá možno interpretovať pomerne obmedzeným množstvom stavebných princípov, ktoré zodpovedajú systematickému postaveniu skúmaného živočícha a funkčným adaptáciám na prostredie a spôsob života. Predmet skúma stavbu tela na úrovni orgánov a orgánových sústav, uplatnením metódy porovnávania hľadá všeobecné princípy a aj osobitosti. Dôležité je aj oboznámenie sa s pojmovým aparátom, ktorý potom študent využije v spektre iných študijných predmetov.
BLACKSELL, M. 2006: Political Geography. Routledge.
FŇUKAL, M. Politická geografie (pracovní verze určená k ověrení ve výuce). Katedra geografie Univerzity Palackého v Olomouci. Dostupné na internete.
GURŇÁK, D., BLAŽÍK, T., LAUKO, V. 2007: Úvod do politickej geografie, geopolitiky a regionálnej geografie, Bratislava: UK, 140 s.
IŠTOK, R. 2004: Politická geografia a geopolitika, Prešov. 392 s.
ŠLACHTA, M. 2007: Ohniska napětí ve světě. NČGS: Kartografie Praha, 192 s.
TEREM, P. et al. 2017: Strategické zameranie zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR ako členského štátu EÚ a NATO. Banská Bystrica: UMB.
časopisy Geografia, Geografické rozhledy, Mezinárodní vztahy
Hodnotenie sa skladá z pravidelnej a aktívnej účasti na cvičeniach (max. 2 absencie), prezentácie analýzy politicko-geografického problému zo sveta a záverečnej skúšky. Prezentácia je hodnotená známkou A – FX a má váhu 50 % z celkového hodnotenia predmetu. Študent smie pristúpiť k skúške, ak zo seminárnej práce získa minimálne známku E. Skúška má charakter testu s otvorenými otázkami a má 50 % váhu z celkového hodnotenia. Minimálna známka z testu je 50 %. Výsledná známka je váženým priemerom známok zo seminárnej práce a písomného testu. Škála hodnotenia je 100 % - 90 % A; 89 % - 80 % - B; 79 % - 70 % C; 69 % - 60 % D; 59 % - 50 % E; 49 % a menej - FX.
slovenský, anglický
Prednášky: Politická geografia ako veda; Štát ako politický región; Uznanie štátu; Vývoj politickej mapy sveta; Politicko-geografické klasifikácie štátov; Štátne hranice; Špecifické hraničné situácie; Hlavné mesto; Medzinárodné právo mora; Medzinárodnoprávne aspekty Arktídy a Antarktídy; Medzinárodnoprávne aspekty vzdušného a kozmického priestoru.
Cvičenia: Cvičenia sú realizované formou prezentácií na témy z aktuálneho či nedávneho spoločensko-politického diania vo svete a ich následného rozdiskutovania. Študent si vyberá tému sám alebo po dohode s vyučujúcim, spravidla si študenti vyberajú vybrané konflikty založené na etnickom, náboženskom alebo ekonomickom probléme. Cieľom je tieto témy predstaviť pútavo, nestranne a vyvážene.
Vedomosti:
Študent získa poznatky o vývoji a súčasnom usporiadaní politickej mapy sveta. Vie definovať štát ako základný politický región a pozná jeho konštitutívne prvky. Pozná, z akých jednotiek sa skladá politická mapa sveta a v čom spočíva problém uznania neuznaných alebo čiastočne uznaných politických jednotiek. Študent vie klasifikovať štáty z hľadiska viacerých kritérií. Pozná problematiku štátnych hraníc a vie identifikovať prírodné a umelé prvky, prostredníctvom ktorých sú hranice stanovované. Študent pozná medzinárodno-právny status mora, Antarktídy, vzdušného a kozmického priestoru. Študent získa podrobnejšie poznatky o vybraných a aktuálnych politicko-geografických konfliktoch vo svete.
Zručnosti:
Študent je schopný vyhľadať dôveryhodné zdroje, spravidla v cudzom jazyku a spracovať ich tak, aby boli prezentované pútavo, nestranne a vyvážene. Študent sa vie zapojiť do diskusie a zaujať stanovisko k aktuálnemu politicko-geografickému dianiu vo svete. Vie využívať modely AI tak, aby podporovali jeho prácu a myslenie.
Kompetencie:
Študent pozná politickú mapu sveta, vie identifikovať aktuálne politické konflikty vo svete. Je schopný kriticky sa k nim vyjadriť, uvažovať o návrhoch a možnostiach ich riešenia.
Babiaková, S. (2013). Autoevalvácia školy a učiteľa. Banská Bystrica: Belianum.
Gavora, P. et al. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského.
Gavora, P. (2006). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent.
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského.
Krejčová, L.,& Mertin, V. (2016). Metody a postupy poznávání žáka. Pedagogická diagnostika. Bratislava: Wolters Kluwer.
Švaříček, R., & Šeďová, K. (2014). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Zelinková, O. (2011). Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha: Portál.
1. Aplikácia vybraných diagnostických metód - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Prostriedky poznávania žiakov, exploračné a observačné diagnostické metódy. Tvorba a použitie validného škálového dotazníka na získavanie potrebných informácií o žiakoch. Možnosti využívania existujúcich – validných a reliabilných škálových dotazníkov v školskej praxi. Tvorba a použitie diagnostického rozhovoru. Tvorba a použitie sémantického diferenciálu – ako žiaci ponímajú edukačné pojmy a javy. Tvorba a použitie pozorovacieho hárku. Tvorba a použitie sociometrického dotazníka. Získavanie a zhromažďovanie informácií o žiakoch. Spôsoby vedenia záznamov o žiakoch. Diagnostické a autodiagnostické kompetencie učiteľa.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť a analyzovať základné diagnostické metódy pri poznávaní žiaka v edukácii. Aplikovať diagnostické metódy pri procese poznávania žiaka v edukácii. Zabezpečiť face validitu diagnostických nástrojov.
Brewer, M. B., & Hewstone, M. (2004). Emotion and motivation. Blackwell.
Deci, E., & Ryan, R. M. (2002). Handbook of self-determination research. Rochester.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Praha: Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Praha: Grada.
McAdams, D. P. (2002). The person. New York.
Seligman, M. E. P., & Csikszentmihalyi, M. (Eds.). (2000). Positive psychology [Special issue]. American Psychologist, 55(1).
Říčan, P. (2007). Psychologie náboženství a spirituality. Praha: Portál.
Slezáčková, A. (2012). Průvodce pozitivní psychologií. Praha: Grada.
Carr, A. (2022). Positive psychology: The science of wellbeing and human strengths (3rd ed.). Routledge.
Hodnotenie študijných výsledkov v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje formou priebežného
hodnotenia. Za aktívnu účasť na seminároch (povolené sú 2 absencie) – 20%; za prezentáciu v priebehu cvičení vo vopred pridelenom termíne – 30% a za vypracovanie a odovzdanie skupinovej ročníkovej metodickej príručky z pozitívnej psychológie – 50%.
Záverečné hodnotenie je nasledovné:
A: 100 – 90%
B: 89 – 80%
C: 79 – 70 %
D: 69 – 60 %
E: 59 – 50 %
FX: 49 a menej % nevyhovel a musí prepracovať zadanie z ktorého získal nízky počet bodov.
Slovenský jazyk
1. Rôzne pohľady na osobnú pohodu a šťastie v psychológii
2. Hlavné teoretické prístupy pozitívnej psychológie
3. Pozitívne emócie a pozitivita
4. Zmysluplnosť
5. Pozitívne medziľudské vzťahy
6. Post-traumatický rast
7. Nádej a optimizmus
8. Vďačnosť
9. Spiritualita ako rozmer osobnosti
10. Múdrosť
11. Pozitívne inštitúcie
12. Nové súčasné témy PP
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky o dôvodoch vzniku, východiskách a možnostiach aplikácie Pozitívnej psychológie ako novej a dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti psychológie. Oboznámia sa s výskumom v tejto oblasti a s rôznymi pohľadmi na osobnú pohodu, šťastie a zmysluplnosť v živote. Nadobudnú prehľad o hlavných teoretických prístupoch pozitívnej psychológie a ich využití v kontexte jednotlivca a spoločnosti, s dôrazom na ich aplikáciu v edukačnom prostredí.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť samostatne a kriticky spracovať aktuálne témy pozitívnej psychológie, ako sú pozitívne emócie, medziľudské vzťahy, nádej, optimizmus, vďačnosť a múdrosť. Naučia sa aplikovať poznatky pozitívnej psychológie pri tvorbe programov zameraných na podporu osobnej pohody a rozvoj pozitívnych vlastností, ktoré môžu byť využité v práci s deťmi a mládežou v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať princípy pozitívnej psychológie v edukačnom kontexte, napríklad pri podpore pozitívnych medziľudských vzťahov, rozvoji optimizmu a vďačnosti u žiakov. Budú pripravení zapojiť sa do tvorby a realizácie programov zameraných na podporu osobného rozvoja a duševnej pohody, čím prispejú k vytváraniu pozitívneho a podporného školského prostredia.
Prednášky z predmetu Psychológia pre medziodborové štúdium v aktuálnom AR
Plháková, A.: Učebnice obecné psychológie, Praha, 2003.
Atkinson R. et al.: Psychologie, Praha, 2003.
Výrost, J., Slaměník I.: sociální psychologie, Praha, 2008.
Čáp, J., Mareš, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2007.
Autorský kolektív. (2024). Veľké myšlienky: Psychológia (3rd ed., Petra Kýšková & Jana Viktoriuszová, Trans.). Lindeni. ISBN 978-80-566-4219-1
Myers, D. G., & DeWall, C. N. (2020). Psychology (13th ed.). Worth Publishers.
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
Hodnotenie:
Písomka - má hodnotu 100 bodov.
Hodnotenie bude udelené na základe celkového počtu získaných bodov. Minimálny počet bodov potrebných na absolvovanie predmetu je 56.
Stupnica hodnotenia:
A 89-100
B 83- 88
C 74- 82
D 65- 73
E 56- 64
Fx 0 -55
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín. Výučba predmetu je realizovaná prednáškovou formou spojená s interaktívnou diskusiou.
Osnova:
PREDMET ŠTÚDIA PSYCHOLÓGIE, HLAVNÉ SMERY V PSYCHOLÓGII
Vymedzenie predmetu štúdia psychológie. Základné pojmy všeobecnej psychológie, psychické procesy a stavy. Prehľad najvýznamnejších smerov v psychológii. Plháková: 15-53.
BIOLOGICKÉ ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE, SENZORICKÉ PROCESY
Neurón ako základná jednotka nervového systému, štruktúra nervového systému, endokrinný systém. Všeobecná charakteristika zmyslových orgánov a poznávacích procesov. Pozornosť. Atkinson: 32-61, Plháková: 100-158.
UČENIE
Geneticky naprogramované učenie: habituácia, senzibilizácia, imprinting, exploračné správanie. Klasické a operantné podmieňovanie. Plháková: 159-190.
SOCIÁLNE UČENIE A SOCIÁLNE POZNÁVANIE
Poznávanie sociálneho prostredia: poznávanie ľudí, poznávanie sociálnych situácií. Kategorizácia a stereotypizácia. Atribúcie, sociálne schémy, stereotypy, predsudky a diskriminácia. Výrost: 181-195
PAMAŤ A MYSLENIE
Modely pamäte: senzorická, krátkodobá, pracovná pamäť. Dlhodobá pamäť: explicitná a implicitná pamäť. Zabúdanie. Myšlienkové operácie. Usudzovanie a rozhodovanie. Riešenie problémov. Plháková: 193-229; 262-303.
AGRESIA, AGRESIVITA
Agresia, agresivita a príbuzné pojmy. Typy agresie. Teórie agresie. Situačné faktory agresie. Biologické faktory agresie. Osobné faktory agresie. Faktory sociálneho prostredia a agresia. Výrost: 267-281.
MALÉ SOCIÁLNE SKUPINY A SKUPINOVÉ VPLYVY
Čo sú malé sociálne skupiny? Skupinová štruktúra a kompozícia skupiny. Typy malých sociálnych skupín. Vývoj skupiny. Socializácia jedinca v skupine. Sociálna facilitácia. Sociálne zaháľanie. Deindividuácia. Skupinová polarizácia. Konformita. Výrost: 321-354.
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Prenatálne obdobie a vývin. Detstvo.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Dospievanie. Dospelosť a staroba .
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
KOMUNIKÁCIA
Základná charakteristika oblasti. Chápanie komunikácie v sociálnej psychológii. Druhy sociálnej komunikácie. Neverbálna komunikácia, jej špecifičnosť a druhy. Verbálna komunikácia. Výrost: 217-230.
OSOBNOSŤ
Osobnosť (Temperament. Typológie osobnosti. Prehľad základných teórií osobnosti.)
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (111-144)
STRES A ZDRAVIE
Osobnosť a zvládanie záťažových situácie. Sociálny kontext školy, výchovy a vzdelávania.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele 527-541)
Knowledge: Students will acquire basic knowledge in cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will understand the principles of psychological development and the specifics of various developmental stages, enabling them to better comprehend the behavior and needs of children and youth at different phases of their development.
Skills: Students will develop the ability to summarize, interpret, and apply fundamental concepts and processes from cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will learn to use this knowledge to analyze and address situations in pedagogical practice and to work with individuals and groups in school settings.
Competencies: After completing the course, students will be able to effectively apply psychological knowledge when working with children and youth, taking into account their developmental specifics and individual needs. They will be prepared to use psychological insights to support learning, motivation, and emotional development of students, contributing to the creation of a stimulating and supportive educational environment.
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti, ako aj zo sociálnej psychológie. Porozumejú zákonitostiam psychického vývinu a špecifikám jednotlivých vývinových období, čo im umožní lepšie pochopiť správanie a potreby detí a mládeže v rôznych fázach ich vývoja.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť zhrnúť, interpretovať a aplikovať základné pojmy a procesy z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti a sociálnej psychológie. Naučia sa tieto poznatky využívať pri analýze a riešení situácií v pedagogickej praxi, ako aj pri práci s jednotlivcami a skupinami v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať poznatky z psychológie pri práci s deťmi a mládežou, pričom zohľadnia ich vývinové špecifiká a individuálne potreby. Budú pripravení využívať psychologické poznatky na podporu učenia, motivácie a emocionálneho rozvoja žiakov, čím prispejú k vytváraniu podnetného a podporného edukačného prostredia.
Orosová, O. a kol. (2012). Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxi. Košice: UPJŠ.
Sloboda, Z., & Bukoski, J. (Eds.). (2006). Handbook of Drug Abuse Prevention: Theory, Science, and Practice. New York: Springer.
Domáce a zahraničné odborné časopisy.
Psychological, pedagogical-psychological, medical and legal-forensic aspects of substance use prevention
Prevention of substance use based on risk and resilience
Primary, secondary and tertiary prevention of substance use among university students
Universal, selective and indicated prevention of substance use among university students
Effective substance prevention strategies based on research data
Development of life skills of university students and self-reflection and peer support in the prevention of substance use
School substance use prevention programs
1. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na výcvikovej časti realizovanej v ÚVZ Danišovce (30b). 2. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na workshopoch (20b). Celkovo tak študenti môžu získať 50b za predmet a záverečné hodnotenie je nasledovné: 50 – 45: A;44 – 40: B; 39 – 35: C; 34 – 30: D; 29 – 25: E 24 a menej: FX. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
slovenský
Psychologické, pedagogicko-psychologické, medicínske a právno-kriminalistické aspekty prevencie užívania návykových látok
Na riziku a reziliencii založená prevencia užívania návykových látok
Primárna, sekundárna a terciárna prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Univerzálna, selektívna a indikovaná prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok založené na výskumných dátach
Rozvoj životných spôsobilostí vysokoškolákov a sebareflexia a rovesnícka podpora v prevencii užívania návykových látok
Školské programy prevencie užívania návykových látok
Študent rozumie zákonitostiam na výskumných dátach založenej prevencie rizikového správania, dokáže popísať a vysvetliť determinanty rizikového správania ako aj protektívne a rizikové faktory užívania návykových látok. Rozumie a adekvátne interpretuje teóriu vysvetľujúcu pozadie látkových aj nelátkových závislostí.
Študent ďalej dokáže uviesť a klasifikovať typy a formy prevencie, stratégie a prístupy v prevencii, dokáže rozoznať účinné stratégie od neúčinných.
Študent dokáže adekvátne interpretovať svoje skúsenosti s preventívnymi aktivitami v skupine a predpokladať ich pozitívny efekt ako aj obmedzenia a hrozby.
ANDĚL, J., BIČÍK, I., BLÁHA, J. D. Makroregiony světa / Nová regionální geografie. UK
Praha. 316 s.
De BLIJ, H. J., MULLER, P. O. 2008. The World Today. Concept and Regions in Geo-graphy. 3rd Edition. Wiley and Sons.
GAJDOŠ, A., MAZÚREK, J., 2004. Geografia štátov Európskej únie. 1. časť, Banská Bys-trica: Fakulta prírodných vied
GAJDOŠ, A., MAZÚREK, J. 2006. Geografia štátov Európskej únie a ostatných štátov Európy, 2. časť, Banská Bystrica: Fakulta prírodných vied.
GAJDOŠ, A. a kol. 2013. Regionálna geografia Európy. VEDA: Vydavateľstvo SAV, 590 s.
Eurostat – štatistický úrad EÚ časopisy Geografia, Geografické rozhledy.
Hodnotenie sa skladá z pravidelnej účasti na cvičeniach (max. 2 absencie), priebežného hodnotenia a záverečnej skúšky. Priebežné hodnotenie prebieha na cvičeniach a pozostáva z troch písomiek a prezentácie úlohy na aktuálnu tému s vlastným spracovaním. Každá priebežná písomka bude samostatne hodnotená známkou A – FX. Minimálna úspešnosť, ktorú má študent získať z každej priebežnej písomky je 51 % (známka E). Vlastná úloha bude hodnotená známkou A – FX. Tri známky z priebežných písomiek a jedna známka z samostatnej úlohy sa spriemerujú do jednej známky, ktorá bude odzrkadľovať prácu študenta na cvičeniach. Záverečná skúška sa skladá z dvoch častí – prvá časť z Fyzickej geografie Európy a druhá časť z Humánnej geografie Európy. Každá časť je samostatne hodnotená známkou A – FX. Minimálna úspešnosť, ktorú má študent získať z každej časti, je známka E.
Konečné hodnotenie je spriemerovaním troch známok – jednej z priebežného hodnotenia a dvoch zo záverečnej skúšky. Škála hodnotenia je 100 % – 91 % A; 90 % – 81 % B; 80 % – 71 % C; 70 % – 61 % D; 60 % – 51 % E; 49 % a menej – FX.
slovenský
Prednášky:
1. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy
2. Historicko-geografický vývoj Európy
3. Všeobecná humánno-geografická charakteristika Európy
4. Európska únia a jej regionálna politika
5. Región Severná Európa
6. Región Západná Európa
7. Región Južná Európa
8. Alpy a Karpaty
9. Región Stredná Európa
10. Región Balkán
11. Región Pobaltie
12. Región Východná Európa
Cvičenia: obsah cvičení tvoria prezentácie infografického postera, ktorý študent spracuje na
vybranú aktuálnu tému z regionálnej geografie Európy. Na cvičeniach sa píšu aj priebežné písomné previerky.
Vedomosti: Študent získa poznatky o komplexnej geografickej charakteristike makroregiónu
Európa v tematicky a regionálne zameraných témach:
- pozná a zhodnotí polohu Európy
- pozná a interpretuje fyzicko-geografické regióny Európy so zreteľom na ich špecifiká,
- orientuje sa v súčasných enviromnentálnych a ekologických výzvach regiónov Európy,
- ovláda historicko-politický vývoj Európy a vie interpretovať súčasné politicko-geografické
členenie Európy
- pozná a interpretuje humánno-geografické regióny Európy, jej dynamiku a štruktúru s dôrazom na vybrané kultúrne znaky obyvateľstva (národnosť, jazyk, náboženstvo),
- pozná vývoj Európskej únie a vie vysvetliť princíp regionálnej politiky Európskej únie
- pozná a zhodnotí aktuálne spoločensko-politické a ekonomické dianie
- pozná špecifiká vybraných regiónov a vybraných európskych štátov
Zručnosti: Študent aplikuje získané poznatky. Vie ich spracovať do infografickej podoby, využíva odbornú literatúru a digitálne technológie. Vypracovanú tému predstaví a vie o nej diskutovať.
Kompetencie: Študent pozná makroregión Európa vo fyzicko-geografických, humánnogeografických a regionálno-geografických súvislostiach, získané vedomosti a zručnosti vie synteticky využiť.
Predmet má charakter blokovej výučby. Termíny výučby sú vopred upresnené v rozvrhu.
Allen, L. (2020). The power of marketing you: The psychology of using self-confidence. Independently published. 2020.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie a odprezentovanie záverečných zadaní (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Čo je marketing? (Marketing – Mix)
Základy selfmarketingu (Osobné stanovisko je rozhodujúce, Vytýčenie cieľov, Správne využitie šance)
Ja a môj vplyv (Čo môžem ponúknuť? Čo má on/ona na rozdiel odo mňa? Ako ma vidia druhí? Schopnosť obhájiť vlastný názor, Pozitívne myslieť!, Vedieť preskúmať seba samého – aké možnosti mám k dispozícii?),
Kompetencia (Mať vlastný názor, Ako zniesť kritiku, Byť tímovým hráčom, Kompetencia v zamestnaní),
Upozorniť na seba (Hlas a výber slov, Aktívne na mítingoch, Úspešne sa prezentovať).
Vedomosti: Študent vie pochopiť a vysvetliť základné predpoklady dobrého selfmarketingu, pozná možnosti k správnej prezentácii vlastnej osoby a rozumie súvisiacim poznatkom a princípom z osobnostnej a komunikačnej oblasti.
Kompetencie: Študent dokáže porozumieť svojim kompetenciám, cieľom, tomu, ako svoje silné stránky zviditeľniť
Zurčnosti: študent dokáže aplikovať tieto vedomosti a sociálne a profesijne zručnosti v osobnej a profesnej sfére svojho života, čím sa zlepšia aj možnosti jeho uplatnenia na trhu práce.
LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W., 2015: Geographic Information Systems and Science. 4. vyd. Wiley, 500 s
Vedecké a komerčné časopisy s príkladmi aplikácií v praxi:
• Applied Geography. Elsevier, ISSN 0143-6228. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/applied-geography
• Landscape and Urban Planning. Elsevier, ISSN 0169-2046. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/landscape-and-urban-planning
• International Journal of Applied Earth Observation and Geoinformation. Elsevier, ISSN 0303-2434. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/international-journal-of-applied-earth-observation-and-geoinformation
• Progress in Physical Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1333. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/ppg
• Progress in Human Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1325. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/phg
• GeoConnexion International. GeoConnexion Ltd., ISSN 1748-9251. Dostupné na: https://www.geoconnexion.com
• GIM International. Geomares Publishing, ISSN 1569-0243. Dostupné na: https://www.gim-international.com
• ArcNews. Esri, ISSN 1064-6108. Dostupné na: https://www.esri.com/about/newsroom/arcnews/
Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a prezentovanie bakalárskej práce v štruktúre predpísanej na obhajobu bakalárskej práce na štátnej skúške. Hodnotenie je založené na úrovni prezentácie v predpísanej štruktúre, dodržaní časového limitu a schopnosti reagovať na položené otázky.
slovenský
• Úvod do seminára – ciele, organizácia, očakávania.
• Geografia ako veda a jej prenos poznatkov do praxe.
• Humánna geografia – aplikácie v regionálnom a mestskom plánovaní.
• Fyzická geografia – výskum prírodného prostredia a jeho hodnotenie.
• Geoinformatika – GIS a diaľkový prieskum Zeme v praktických úlohách.
• Geografia a životné prostredie – aplikácie pri hodnotení rizík a klimatických zmien.
• Spolupráca geografie so samosprávami – príklady projektov a zákaziek.
• Spolupráca geografie s firmami – aplikovaný výskum a inovácie.
• Medzinárodné projekty a spolupráca v geografickom výskume.
• Geografia a transfer poznatkov do vzdelávania a popularizácie vedy.
• Prezentácie príkladov úspešných aplikácií geografie v praxi.
• Študentské prezentácie – vybrané príklady aplikácií.
• Diskusia, reflexia a zhrnutie seminára.
Vedomosti: Študent získa prehľad o hlavných odvetviach geografie – humánnej, fyzickej a geoinformatike – a o tom, ako sa v rámci nich realizuje vedecký výskum i praktické aplikácie. Porozumie príkladom projektov riešených Ústavom geografie PF UPJŠ na rôznych úrovniach (národné, medzinárodné, lokálne) a ich prínosu pre spoločnosť.
Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať, spracovávať a prezentovať informácie o geografickom výskume a jeho využití v praxi. Dokáže pripraviť stručný výstup (písomný, grafický alebo prezentačný), v ktorom zhrnie príklad aplikácie geografie v spolupráci s firmami, samosprávami alebo verejnými inštitúciami.
Kompetencie: Študent rozvinie schopnosť kriticky reflektovať význam geografie a geoinfromatiky ako vedeckých disciplín aj ako praktického nástroja pre riešenie spoločenských a environmentálnych problémov. Osvojí si kompetenciu prepojiť teoretické poznatky s reálnymi potrebami praxe a využije tieto skúsenosti pri voľbe a spracovaní témy svojej bakalárskej práce.
ROZHODNUTIE REKTORA č. 1/2025 ktorým sa upravujú zásady používania umelej in-teligencie na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
ÚTVAR REKTORA UPJŠ 2019: Základné usmernenia a dokumenty k záverečným prácam na UPJŠ v Košiciach. Dostupné na: <https://www.upjs.sk/pracoviska/univerzitna-kniznica/
zaverecne-prace/>.
ÚSTAV GEOGRAFIE PF UPJŠ 2019: Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geo-grafie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Dostupné na: <https://geografia.science.upjs.sk/images/studium/Pokyny_ZP_UGE_2019.pdf>.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J. 2011: Ako písať a komunikovať. Martin
(Vydavateľstvo Osveta).
KATUŠČÁK, D. 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma).
Nadobudnutie základných formálnych, obsahových a metodologických postupov pre tvorbu
záverečnej práce sa overí troma formami:
- Vypracovanie oponentského posudku na vybraný článok z časopisu alebo kapitolu z monografie. Článok musí byť odsúhlasený vyučujúcim. Posudok sa zostavuje podľa poskytnutej šablóny. Táto časť tvorí 30 % celkového záverečného hodnotenia.
- Vypracovanie prezentácie v súlade s pokynmi k tvorbe prezentácií a samotné prezentovanie vypracovaného posudku na daný článok. Hodnotí sa formálna aj obsahová stránka prezentácie a táto časť tvorí 30 % celkového záverečného hodnotenia.
- Spracovanie zoznamu literatúry obsahujúceho aspoň 10 zdrojov rôznorodého charakteru (článok z časopisu, monografia, kapitola z monografie, mapa z atlasu, štatistická databáza, elektronický zdroj...), a to v súlade s informáciami podanými na cvičení, resp. Pokynmi k vypracovaniu ZP na ÚG. Táto časť tvorí 40 % celkového záverečného hodnotenia.
Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer všetkých troch častí
hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50 %.
slovenský
Obsah a formy písania vybraných častí bakalárskej práce (abstrakt, úvod, záver a pod.); Etika a kultúra písania záverečnej práce vrátane možností, rizík a etických limitov využívania nástrojov umelej inteligencie; Citácie a bibliografické odkazy (technika, normy ISO 690 a ISO 690-2, príklady, všeobecné pravidlá zápisu, transliterácia), typy zdrojov (klasické, elektronické); Formálna stránka práce; Jazyková úprava (pojmový aparát, štylistika, syntax, gramatika, typografia); Prezentácia bakalárskej práce (forma, technika a obsah a štruktúra prezentácie, pravidlá presvedčivej komunikácie, zásady prezentovania, diskusia).
Nadobudnutie základných teoreticko-metodologických a formálnych postupov tvorby záverečnej práce.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J., 2011. Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D.. 2008, Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162
s. ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č. 1/2011, Dostupné na internete: <http:// www.upjs.sk/public/media/2438/smernica-1-2011.pdf>, 25 s.
POKYNY, 2020. Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. https://geografia.science.upjs.sk/images/studium/ Pokyny_ZP_UGE_2019.pdf
ŠABLóNA, 2020. Odporúčaná šablóna prezentácie k obhajobe záverečnej práce na ÚGE. https:// geografia.science.upjs.sk/images/dokumenty_tlaciva/sablona_prezentacie_ZP.ppt
Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a prezentovanie bakalárskej práce v štruktúre predpísanej na obhajobu bakalárskej práce na štátnej skúške. Hodnotenie je založené na úrovni prezentácie v predpísanej štruktúre, dodržaní časového limitu a schopnosti reagovať na položené otázky.
slovenský
Seminár je zameraný na problematiku jednotlivých bakalárskych prác. Poslucháči v rámci seminára referujú o stave rozpracovania a štruktúre prác, pričom sú tiež podrobne preberané ich jednotlivé časti. K jednotlivým prácam sa vedie odborná diskusia.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o formálnych náležitostiach bakalárskej práce a spôsobe jej obhajoby pre štátnicovou komisiou.
Zručnosti: Študent sa naučí aplikovať vedecké teoreticko-metodologické a formálne postupy tvorby záverečnej práce, vypracovať obsahovo primeranú bakalársku prácu a obhájiť ju na štátnej skúške. Kompetencie: Študent dokáže samostatne prezentovať výsledky svojej práce pred odborným publikom a viesť odbornú diskusiu na odborné témy v oblasti svojho zamerania.
Pracovné zaťaženie študentov je rozdelené medzi:
Priamu výučbu (prezenčne a dištančne cez LMS), ktorá tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta; Skupinovú prácu, (prezentácie) ktorá tvorí 75% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Individuálne konzultácie, ktoré tvoria 5% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Samoštúdium, ktoré tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Domáca a zahraničná časopisecká literatúra
Kudláčová, B.(2007) Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PdF TU
Zeus Leonardo (2010) Handbook of Cultural Politics and Education. Rotterdam, The Netherlands.
Hodnotenie vypracovaného zadania.
A ... 100,00% - 91,00%
B ... 90,99% - 81,00%
C ... 80,99% - 71,00%
D ... 70,99% - 61,00%
E ... 60,99% - 51,00%
FX ... 50,99% a menej
SJ
Postavenie, úloha a funkcie vzdelania v živote človeka a spoločnosti. Politické, sociálne a ekonomické ciele vzdelávania. Výchova, vzdelávanie a sociálne zmeny v kontexte globalizácie. Makrosociálne determinanty výchovy. Aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania v modernej výkonovej a demokratickej spoločnosti.
100 % záverečné hodnotenie
Cieľom a účelom výučby predmetu je sprostredkovanie vedomostí a podpora reflektovania problematiky výchovy a vzdelávania v kontexte spoločenských a politických zmien.
Ciele: Rozvoj poznania: Študent bude schopný poznať aktuálne teoretické východiská späté s procesom výchovy a vzdelávania v modernej demokratickej spoločnosti.
Rozvoj schopností a zručností: Študent bude schopný orientovať sa v spoločenskom a politickom priestore - politicky, právne, sociálne a kultúrne. Bude schopný hľadať alternatívy a riešenia k disfunkciám a zároveň využívať možnosti a cesty k ich implementácii.
Bakošová, Z. (2011). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: Univerzita Komenského.
Breaux, A. (2020). Rychlá pomoc pro učitele (60 řešení náročných situací). Praha: Portál.
Čapek, R., Šmejkal, J., Příkazská, I. (2018). Učitel a syndrom vyhoření. Praha: Raabe.
Gogová, A., Kročková.Š. & Kurincová,V. (1995). Sociológia výchovy. Nitra: Vysoká škola pedagogická.
Janderková, D. (2019). Rozvoj učitele a péče o sebe. Praha: Raabe.
Kovaříková, M. (2020). Krizové situace ve škole (Bezpečnostní problematika ve školní praxi). Praha: Grada.
Lauková, N. (2018). Konflikty v škole. Bratislava: Raabe.
Perhács, J. (ed.). (1999). Profesionalizácia vo výchove a vzdelávaní dospelých. Bratislava: Katedra andragogiky FF UK.
Perhács, J. (2010). Personalizačné a socializačné aspekty rozvoja osobnosti dospelých. Nitra: PF UKF.
Picek, J., Jursová, J., Picková, H., Rozkovcová , A., & Novotová, J. et al. (2020). Učitelské sbory základních škol a jejich sociální klima (Vícepřípadová studie učitelských sborů). Bratislava: Wolters Kluwer.
Porubská, G. & Perhács, J. (eds.) (2007). Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra: PF UKF.
Slavik, J. et al. (2020). Reflexe a hodnocení kvality výuky I. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni.
Zvírotský, M. (2020). Sebevýchova (Teorie a praxe pedagogického ovlivňování sebe sama). Praha: Grada.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 50%.
2. Príprava a realizácia simulačného vedenia svojpomocnej skupiny - 50%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika svojpomocných skupín. Funkcie svojpomocných skupín učiteľov. Výmena informácií a skúseností. Potreby svojpomocných skupín učiteľov. Rámcové podmienky pre optimálne fungovanie svojpomocnej skupiny učiteľov. Komunikácia v svojpomocnej skupine učiteľov. Rešpektovanie prežívania druhého, prijatie jeho jedinečnosti a porozumenie odlišným názorom. Spoločné hľadanie riešení problémov týkajúcich sa výchovného a vzdelávacieho procesu v školách.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Analyzovať a zhodnotiť činnosť svojpomocných skupín učiteľov na príslušnom type škole. Na základe vlastných skúseností s prípravou a simuláciou vedenia svojpomocných skupín učiteľov zhodnotiť prínos a postavenie svojpomocných skupín v edukačnej praxi.
ALMAŠIOVÁ, A., KOHÚTOVÁ, K. 2016: Štatistické spracovanie dát sociálneho výsku-mu v programe SPSS. Verbum, Ružomberok. 173s.
CHAJDIAK J., RUBLÍKOVÁ E., GUDÁBA, M. 1997: Štatistické metódy v praxi. STA-TIS Bratislava, 309.
CHAJDIAK, J. 2005: Štatistické úlohy a ich riešenie v exceli. Bratislava: Statis.
CHAJDIAK, J. 2013: Štatistika jednoducho v Exceli. Bratislava: Statis.
IVANOVÁ, M., HOFIERKA, J. 2009: Základy štatistických metód v geografii. Vysoko-školské učebné texty. PU FHPV Prešov., 144 s.
MELOUN, M., MILITKÝ, J. 2004: Statistická analýza experimentálních dát. Academia Praha, 954.
MELOUN, M., MILITKÝ, J. 2002: Kompendium statistického zpracování dat. Praha, Academia, 766 p.
NOVÁKOVÁ, G. 2008: Základy štatistiky pre geografov. Geografika Bratislava. Vysoko-školské skriptá PRIF UK v Bratislave. 218 s.
SKŘIVÁNKOVÁ, V., HANČOVÁ M. 2005: Štatistika v príkladoch. Prírodovedecká fa-kulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 112.
Hodnotenie študijných výsledkov sa uskutočňuje kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra a preverením získaných vedomostí na konci semestra. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou, ktoré sú povinné. Priebežná kontrola spočíva v minimálne 80 % aktívnej účasti študenta na prednáškach i na seminároch, a 2 písomných previerok (50%, 50%) overenia zvládnutých vedomostí študenta. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z písomných previerok. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý splní podmienku min. 80 % aktívnej účasti na výuke a v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Na hodnotenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
1. Úvod, základné pojmy, štatistické skúmanie (definícia a základné črty štatistiky, hro-madný jav, hromadné pozorovanie, štatistická jednotka, štatistický súbor, štatistický znak, základné štatistické (deskriptívne) vlastností;
2. Etapy štatistického skúmania, formy štatistického zisťovania a triedenie);
3. Kvantitatívne a kvalitatívne dáta (nominálne, ordinálne, kardinálne premenné);
4. Vyjadrovacie prostriedky v štatistike (tabuľky, grafy, štatistické rady, početnosti (abs., rel.) a rozdelenia početnosti);
5. Stredné hodnoty (jednoduchý priemer, vážený priemer, aritmetický p., harmonický p., geometrický p., medián, modus, kvantily);
6. -7. Miery variability (variačné rozpätie, kvantilové rozpätie, kvartilové rozpätie, kvartilová odchýlka, priemerná odchýlka, rozptyl, smerodajná odchýlka, pomerná priemerná odchýlka, variačný koeficient);
8. Miery šikmosti, špicatosti a koncentrácie (Pearsonova miera šikmosti, kvartilová miera šikmosti, koeficient šikmosti, koeficient špicatosti,
9. Lorenzova krivka, koeficient koncentrácie, pomer koncentrácie);
10. Štatistické skúmanie závislostí (korelačná závislosť, jednoduchá lineárna regresia, koefi-cient korelácie, koeficient determinácie);
11. Časové rady (kĺzavé priemery, interpolačné a extrapolačné hypotézy, miery rastu, de-tailná analýza jednorozmerných údajov);
12. -13. Výberové skúmanie a štatistické testovanie hypotéz (štatistický odhad, bodový, intervalový odhad, testovanie hypotéz)
Cvičenia:
Náplň cvičení počas semestra je orientovaná na riešenie úloh s cieľom upevniť vedomosti a získať prax v aplikácii základnej štatistickej analýzy. Riešenie štatistických úloh prebieha v programe MS Excel. Počas cvičení študenti riešia úlohy vyplývajúce z jednotlivých predná-šok spoločne s vyučujúcim. Študenti riešia úlohy s cieľom upevniť získané zručnosti štatis-tickej analýzy. Vyučujúci následne kontroluje správnosť vyriešených úloh. Ak riešenie nie je správne, vyučujúci študenta upozorní na chyby ktoré následne študent opraví. Z každého cvičenia študent rieši zadané úlohy v domácom prostredí. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI). AI bude slúžiť iba ako doplnková podpora – najmä pri: vyhľadávaní a sumarizácii odborných vysvetlení štatistických pojmov, kontrole výsledkov riešených úloh (overenie správnosti postupu či výpočtu),
návrhu alternatívnych spôsobov vizualizácie dát (grafy, tabuľky), odporúčaniach k interpretácii štatistických výsledkov v geografickom kontexte. Cieľom je, aby sa študenti naučili najskôr samostatne zvládnuť základné štatistické metódy a až následne vedeli AI využívať ako rozšírenie svojich vedomostí – teda nie namiesto výpočtov, ale ako nástroj na overenie, pochopenie a interpretáciu.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o základných štatistických metódach používaných pri spracovaní štatistických údajov. Oboznámi sa s technikami získavania, triedenia a vyhodno-covania štatistických informácii z rôznych oblasti geografie.
Zručnosti: Študent sa naučí získavať štatistické údaje rôznymi metódami, vhodne používať základnú štatistickú terminológiu, aplikovať metódy štatistického zisťovania a výskumu, triediť dáta, spracovať a interpretovať výsledky, a to v prostredí MS Excel. Naučí sa taktiež analyzovať závislosti medzi štatistickými znakmi, využívať regresnú a korelačnú analýzu a testovať hypotézy.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti analyzovať základné štatistické údaje z rôznych oblasti geografie a interpretovať výsledky.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J. 2011: Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D. 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162 s.
Vypracovanie študentskej vedeckej práce a jej úspešné obhájenie pred komisiou.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský, anglický
Definovanie vedeckého problému alebo problematiky v niektorej z čiastkových geografických disciplín podľa tém vypísaných školiteľmi alebo po vzájomnej konzultácii s vedúcim. Prezentácia študentskej vedeckej práce pred komisiou.
Prostredníctvom tohto predmetu si študent môže overiť získané teoreticko – metodologické poznatky formou vypracovania študentskej vedeckej práce na stanovenú tému. Získanie skúsenosti s riešením stanoveného problému a jeho interpretácii a príprave k vystúpeniu na konferencii.
Odporúčaná literatúra je špecifikovaná individuálne riešiteľom, resp. riešiteľským kolektívom po dohode s konzultantom alebo vedúcim práce.
Študentskú vedeckú konferenciu (ďalej len ŠVK) ako fakultné kolo súťaže o najlepšiu študentskú vedeckú a odbornú prácu vyhlasuje dekan fakulty. Na zapojenie do ŠVK je potrebná online registrácia a prihlásenie, odovzdanie elektronickej verzie abstraktu práce, odovzdanie elektronickej verzie práce, príprava prezentácie práce, vystúpenie na ŠVK s prezentáciou a diskusia študenta s odbornou porotou k téme práce.
Na ŠVK môže prihlásiť študent, alebo riešiteľský kolektív svoju prácu študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) iba do jednej z vyhlásených sekcií. Na ŠVK možno prihlásiť aj prácu, ktorá je ucelenou časťou bakalárskej alebo diplomovej práce alebo prácou v rámci študentských pomocných síl.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Podmienkou na udelenie hodnotenia je úspešná prezentácia a obhajoba práce v príslušnej sekcii riadenej komisiou vymenovanou dekanom fakulty. O pridelení kreditov za ŠVK rozhoduje komisia a svoje rozhodnutie uvádza v zápisnici z priebehu ŠVK.
1. Analýza stavu skúmanej problematiky.
2. Návrh a implementácia riešenia skúmaného problému.
3. Vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov.
4. Príprava anotácie práce.
5. Spracovanie práce ŠVOČ.
6. Príprava prezentácie výsledkov.
7. Prezentácia a obhajoba získaných výsledkov.
Študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie odborných vedomostí, zručností a spôsobilostí vedeckej práce, schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru, schopnosť prezentovať získané výsledky s využitím vhodných prezentačných metód a nástrojov a schopnosť aktívne participovať na odbornej diskusii.
.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - Veda, Bratislava 1991 a 1992.
Kaplan Z.: Klíč ke květeně České republiky, 2., prepr. vyd., - Academia, Praha, 2019.
Kubát K. (ed.): Klíč ke květeně České republiky. - Academia, Praha, 2002.
Marhold K. a Hindák F. (eds.): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non-vascular and vascular plants of Slovakia. - Veda, Bratislava 1998.
Krejča J. (ilustr.): Veľká kniha rastlín. - Bratislava (rôzne vydania, posledné 2021.
.
Podmienkou pre získanie hodnotenia z predmetu je 1. absolvovať 4 exkurzie (pondelok - štvrtok) do terénu počas Terénnych cvičení; 2. aktívne sa zúčastniť po-exkurzného spracovania rastlinného materiálu, jeho určovania a tvorby výstavky rastlín pre ich poznávanie; 3. Absolvovať v posledný deň cvičení individuálne poznávanie 10 rastlín, pričom študent musí získať aspoň 15 z možných 30 bodov v hodnotení (hodnotia sa vedecké názvy rodu, druhu a zaradenia do čeľade).
slovenský
.
Predmet sa vyučuje spravidla v 1. a 2. týždni po skončení letného semestra v danom akademickom roku. (V prípade pandémie covidu či iných vážnych okolností sa realizoval a môže byť realizovaný aj v mesiacoch letných prázdnin). Trvanie je 5 kalendárnych dní (spravidla pondelok - piatok) na území Slovenska, počas ktorých študenti absolvujú 4 celodenné exkurzie do terénu s vedúcim učiteľom, následné spracovanie rastlinného materiálu (určovanie, tvorba výstavky ca. 150 druhov rastlín z okolia). V piatom dni sú študenti testovaní z poznávania rastlín.
.
Študent získa základné návyky terénnej práce v botanike, spracovania rastlín po zbere pre ich ďalší výskum, ďalej prax v určovaní a poznávaní rastlín a je schopný identifikovať bežné druhy rastlín Slovenska a pozná aj niektoré vzácnejšie druhy, naučí sa všímať aj prostredie rastlín, v ktorom sa jednotlivé druhy vyskytujú a sú na toto prostredie viazané.
.
Bloková aktivita, 5 dní. Jednodenné exkurzie do prírody v okolí dohodnutého spoločného ubytovania.
Akákoľvek odborná literatúra (určovacie kľúče, atlasy živočíchov) na určovanie rôznych skupín bezstavovcov a stavovcov. Elektronické aplikácie na určovanie živočíchov z fotografií a hlasových nahrávok.
Podmienkou úspešného absolvovania terénnych cvičení zo zoológie je aktívna účasť na stanovených terénnych exkurziách, odovzdanie zbierky 10 správne určených druhov živočíchov alebo ich pobytových znakov, spracovanie zadanej úlohy a odprezentovanie výsledkov úlohy na záverečnej improvizovanej študentskej konferencii.
slovenský
Štúdium fauny priamo v teréne na rôznych habitatoch Slovenska; pozorovanie, zber, evidencia, konzervácia a determinácia. Poznávanie zástupcov fauny spojené so zásadami ochrany prírody.
Študenti si pozrú a prakticky vyskúšajú rôzne metódy zberu, odchytu a pozorovania rôznych skupín živočíchov v prírode. Vyskúšajú si určovanie živočíchov pomocou určovacích kľúčov. Vyskúšajú si spracovanie malého vedeckého projektu a odprezentovanie získaných výsledkov pred ostatnými účastníkmi kurzu.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20%)
2. Realizácia a prezentácia zadania zameraného na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencií potrebných v tímovej práci v pracovnom prostredí a prostredí školy. (80%)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, zvlášť sociálnej psychológie. Výučba je realizovaná kombináciou teoretických vstupov a zážitkových metód práce realizovaných interaktívnymi metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Ako funguje tímová spolupráca, Čo je to tím, rozvoj tímu (ako funguje tímová spolupráca, okrajové podmienky tímovej spolupráce, výhody a nevýhody tímovej spolupráce, vývoj tímu a uplatnenie tímovej práce, druhy tímov, význam tímovej práce v praxi, podstata fungujúceho tímu, tímová atmosféra, tímová komunikácia), úloha vedúceho tímu (rola vedúceho tímu, očakávania od vedúceho tímu, hodnotenie tímových výkonov (odmeňovanie podľa výsledkov, tímom podmienené motivačné systémy), podmienky úspešnej činnosti tímu, schéma tímu (skupinové normy, rozličné tímové úlohy, rozličné spôsoby správania sa v tíme, rola vykonávania úloh, údržbová rola, deštrukčná rola), rušivé faktory pri tímovej spolupráci (tímové konflikty a ich riešenie, interpersonálna interakcia).
Všetky tematické celky obsahovo a aplikačne obsahujú situácie a špecifiká tímovej práce v prostredí škôl so zameraním na učiteľa.
Vedomosti: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa tímovej spolupráce, porozumieť základným pravidlám a rolám v tímovej práci, porozumieť dynamike tímu a štádiám vývoja tímu. Získajú vedomosti z teórie tímovej práce, spôsobilosti a kompetencie spolupracovať a pracovať v tíme vrátane školských tímov.
Zručnosti: Študenti dokážu aplikovať poznatky do praxe, spolupracovať a zapojiť sa do tímovej práce zvlášť v školskom prostredí
Kompetencie: Študenti dokážu aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa.
Danek, J. (2011). Podstata a význam výchovy. Trnava : UCM.
Darák, M. et al. (2005). Kapitoly z teórie výchovy. Prešov: FHPV PU.
Gáliková-Tolnaiová, S. (2007). Problém výchovy na prahu 21. storočia. Bratislava : IRIS.
Janiš, K., Loudová, I. (2012). Vybraná témata z teorie výchovy : (studijní opora). Hradec Králové: Gaudeamus.
Jedlička, R. ed. (2014). Teorie výchovy – tradice, současnost, perspektivy. Praha: Karolinum.
Kyriacou, CH. (2005). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál.
Oberuč, J. a kol. (2019). Teória výchovy v procese výchovy a vzdelávania. Dubnica nad Váhom: DTI v Dubnici nad Váhom.
Pelikán, J. (2007). Hledání těžiště výchovy. Praha: Karolinum.
Strouhal, M. (2013). Teorie výchovy. K vybraným problémům a perspektivám jedné pedagogické disciplíny. Praha.
Višňovský, Ľ. (2002). Teória výchovy. (Vybrané kapitoly). Banská Bystrica: UMB.
Zelina, M. (2011). Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa: (metódy výchovy). Bratislava: IRIS.
Zelina, M. (2010). Teórie výchovy alebo Hľadanie dobra. Bratislava: SPN.
1. Vypracovanie projektu/bulletinu - 60%.
2. Prezentácia projektu/bulletinu - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Teória výchovy ako súčasť pedagogickej vedy. Predmet teórie výchovy. Antropologicko-axiologický model výchovy. Zložky výchovy. Tradičné metódy výchovy. Tvorivo-humanistický model výchovy. Výchovné inštitúcie. Výchova a sebavýchova.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vymedziť a definovať základné pojmy z teórie výchovy. Popísať antropologicko-axiologický model výchovy a zložky výchovy. Vymedziť tradičné a tvorivé metódy výchovy a aplikovať ich v praxi v rámci projektu.
CSACHOVÁ, S. et al. 2020: Zbierka inovatívnych metodík z geografie pre stredné školy. Projekt IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie, 1. vyd., Bratislava (Centrum vedec-kotechnických informácií SR), 486 p.
INTERNATIONAL GEOGRAPHICAL UNION, 2016: International Charter on Geography Education. Dostupné na internete.
KALAŠ, I. a kol. 2011: Základy pedagogického výskumu. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné na internete.
KAROLČÍK, Š., LIKAVSKÝ, P., MÁZOROVÁ, H. 2015: Vývoj vyučovania geografie na základných školách a gymnáziách na Slovensku po roku 1989 a návrh základných koncep-čných prvkov nového modelu geografického vzdelávania. Geografický časopis, 67, 3, 261-284.
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VÝSKUMU, VÝVOJA A MLÁDEŽE SR (2023). Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie. https://vzdelavanie21.sk/digitalny-statny-vzdelavaci-program/
ONDOVÁ, V. et al. 2020: Zbierka inovatívnych metodík z geografie pre základné školy. Projekt IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie, 1. vyd., Bratislava (Centrum vedec-kotechnických informácií SR), 439 p.
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2014: Inovovaný ŠVP pre 2. stupeň ZŠ. Geografia. Dostupné na internete.
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2014: Inovovaný ŠVP pre gymnáziá so štvorročným a päťročným vzdelávacím programom. Dostupné na internete.
Hodnotenie pozostáva z pravidelnej a aktívnej účasti na cvičeniach (max. 2 absencie) a spracovanie eseje na tému z aktuálnych otázok geografického vzdelávania. Esej je hodno-tená známkou A – FX. Škála hodnotenia eseje je A – výborne, B – veľmi dobre, C – dobre, D – uspokojivo, E – dostatočne, FX – nedostatočne.
slovenský
Prednášky: geografia vo vzdelávacom systéme na Slovensku; kurikulárne dokumenty (ŠVP, RUP, vzdelávacie štandardy); zdroje poznávania v didaktike geografie; stratégie vyučovania geografie – tradičný verzus konštruktivistický prístup, tematický verzus regi-onálny prístup; metodiky – modely vyučovacích hodín geografie; geografické vzdelávanie v medzinárodnom kontexte – Česko, Fínsko, UK.
Semináre: obsahovo úzko nadväzujú na témy prednášok ktoré rozširujú či prehlbujú.
Vedomosti:
Študent získa základné poznatky o geografickom vzdelávaní na Slovensku a vo vybra-ných štátoch v zahraničí. Osvojí si základnú didakticko-geografickú terminológiu, získa prehľad o aktuálnych prístupoch ku geografickému vzdelávaniu. Študent sa oboznámi s ukážkami pedagogického výskumu v geografii, ako aj s príkladmi modelov vyučovacích hodín geografie na základných a stredných školách.
Zručnosti:
Študent preukáže schopnosť pracovať so zdrojmi poznávania v didaktike geografie. Kri-ticky vyhodnotí dokumenty týkajúce sa stavu geografického vzdelávania na Slovensku a vie porovnať systém geografického vzdelávania s vybranými štátmi sveta. Vie vytvo-riť návrh vyučovacej hodiny. Vie používať modely AI tak, aby podporovali jeho prácu a myslenie.
Kompetencie:
Študent s oboznámi s prácou učiteľa geografie na základných a stredných školách a ovláda očakávané požiadavky na výkon tohto povolania.
MICHAELI, E., M. IVANOVÁ, 2015. Geografická tektológia - metageografia. Prešov: FHPV Prešovská univerzita v Prešove, 252 s.
MATLOVIČ, R., MATLOVIČOVÁ, K, 2015. Geografické myslenie. Prešov: FHPV Prešovská univerzita v Prešove, 321 s.
PAULOV, J., 2014. Dejiny geografie a jej vedecký status. In: Geografický časopis, 66, 1, s.
39-47.
PAULOV, J., 2012. Základné paradigmy v rozvoji geografie ako vedy: pokus o stručnú
identifikáciu. In: Geografický časopis, 64, 2, 2012, s. 111-120.
PAULOV, J., 2012. Čo je "nová ekonomická geografia"?: pokus o stručnú charakteristiku. In: Geografický časopis, 64, 1, s. 47-54.
HOFIERKA, J., 2012. Geoinformatika ako interdisciplinárna vedná oblasť a jej vzťah ku
geografii. In: Geografický časopis, 63, s. 345-355.
DEMEK, J., 1987. Úvod do štúdia teoretickej geografie. Bratislava: SPN, 241 s.
RIEDLOVÁ, M., J. DEMEK, J. PECH, 1980. Úvod do studia geografie, dějiny geografie. Praha: SPN, 158 s.
BRÁZDIL, R., L. MUCHA, Z. OKÁČ, 1981. Matematická geografie. Praha: NTL, 273 s.
BRÁZDIL, R. et al., 1988. Úvod do studia planety Země. Praha: SPN, 365 s.
ČAPEK, R., 1992. Planetární geografie. Praha: Karolinum, 84 s.
NÉMETHOVÁ, J., Z. GARAI, Z., 2008. Zbierka otázok a úloh z planetárnej geografie. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, ISBN: 9788080945602.
Hodnotenie predmetu je zložené z troch častí: prednáškových častí metageografie a planetárnej geografie a cvičení. Metageografia vyžaduje vypracovanie eseje s váhou hodnotenia 35% na celkovom hodnotení, planetárna geografia je hodnotená záverečným testom (35%). Cvičenia sú hodnotené 2 písomnými previerkami z cvičení s váhou (30%).
Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z cvičení (30%) a hodnotenia z časti metageografia (35%) a planetárna geografia (35%). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne výsledné hodnotenie minimálne na úrovni známky E z každej časti hodnotenia. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (81-90%,) C (71-80%), D (61-70%), E (51-60%).
slovenský
Prednášky:
1. Geografia ako vedná disciplína - objekt a predmet výskumu. Postavenie geografie v systéme vied. Čiastkové geografické disciplíny. Význam geografie.
2. Hlavné znaky a zákonitosti priestorovej diferenciácie krajinnej sféry, základné pojmy geografie (priestor, krajina, región, lokalita, mierka a geografická dimenzia).
3. Geografické myslenie. Geografické teórie a metódy výskumu. Paradigmy geografie.
4. Historický vývoj svetovej a slovenskej geografie. Osobnosti svetovej a slovenskej geografie.
5. Informačné zdroje v geografickom výskume, spoločenské postavenie geografie.
6. Planetárna geografia, objekt a predmet výskumu. Vzťah k iným vedným disciplínam.
7. Vesmír - základné poznatky a údaje; vznik a štruktúra vesmíru; vzdialenosti vo vesmíre - zaužívané jednotky.
8. Slnečná sústava; Slnko, planéty slnečnej sústavy, ich charakteristiky a pohyb.
9. Vznik a tvar Zeme, Mesiac a jeho vplyv na Zem – slapové javy, vlastné pohyby Zeme a pohyby Zeme v slnečnej sústave a ich dôsledky, periodické zmeny v obežnej dráhe a osi Zeme - Milankovičove cykly.
10. Planéta ako systém: geosféry a ich interakcie (atmosféra, hydrosféra, litosféra, pedosféra, biosféra). Globálne systémy Zeme.
11. Zem a zemepisné čiary, určovanie polohy na Zemi. Vzťah ku kartografii, geoinformatike a diaľkovému prieskumu Zeme.
12. Časy na Zemi; hviezdny a slnečný čas; časová rovnica; časové pásma a pásmové časy; UTC, Greenwichský stredný čas a lokálne stredné časy; dátumová hranica; meranie času.
Cvičenia:
1. Geografické pojmy v praxi (priestor, región, krajina, lokalita).
2. Metageografické rámce v médiách a informačných zdrojoch.
3. Vývoj geografického myslenia, porovnanie aspektov geografického myslenia v minulosti a v súčasnosti.
4. Práca s informačnými zdrojmi geografie.
5. Písomná previerka z metageografie.
6. Planetárna geografia, štruktúra vesmíru a meranie vzdialeností vo vesmíre.
7. Slnko a planéty Slnečnej sústavy.
8. Pohyby Zeme.
9. Modelovanie globálnych systémov Zeme - konceptuálny model interakcií medzi geosférami.
10. Určovanie polohy na Zemi a v mapách.
11. Určovanie času na Zemi, dátumová hranica.
12. Písomná previerka z planetárnej geografie.
Vedomosti: Študent získa teoretické vedomosti v oblasti metageografie, z objektu a predmetu štúdia geografie, o základných teóriách a metódach geografie, z historického vývoja geografického myslenia a uplatnenia geografie v praxi. V oblasti planetárnej geografie študent nadobúda základné informácie o vesmíre a jeho funkcionality, Slnečnej sústave, Slnku, planétach a základných princípoch jej mechaniky. Pozná dôsledky pohybov Zeme, a spôsoboch merania času na Zemi.
Zručnosti: Študent sa naučí získavať a pracovať s geografickými poznatkami a informáciami z rôznych zdrojov. Študent získava základné orientácie a prácu v niektorých vybraných úlohách týkajúcich sa funkcionality Slnečnej sústavy a dôsledkov pohybov Zeme. Dokáže určovať polohu a čas pre vybrané lokality Zeme.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti určiť úlohu geografie pri riešení úloh praxe, dokáže pracovať s dátami z geografickej problematiky, problematiky Slnečnej sústavy, mechaniky pohybu Zeme, ich spracovanie a analýzu. Študent dokáže samostatne alebo v spolupráci v relevantnom pracovnom kolektíve komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri poznávaní Zeme na globálnej úrovni.
o
Bobák, M. a kol.: Botanika. Anatómia a morfológia rastlín. SPN, Bratislava, 1992;
Vinter V.: Rostliny pod mikroskopem. Základy anatómie cévnatých rostlin. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2009;
Lux, A. (ed.) Obrazový průvodce anatomíí rostlin, Academia, Praha, 2017.
1. Účasť na prednáškach nie je povinná.
2. Na cvičeniach je povinná 100% účasť. Maximálne tri ospravedlnené neúčasti je možné nahradiť po dohode s vyučujúcim (obyčajne v závere semestra).
3. Na cvičeniach študent nadobudne skúsenosti a poznatky o technikách a príprave mikroskopických natívnych preparátov rôzneho typu rastlinného materiálu a ich pozorovaní pomocou svetelného mikroskopu. Súčasťou jednej z tém na cvičeniach je povinná príprava krátkej prezentácie. Pred každým cvičením je študent preverený z prípravy na cvičenie krátkym testom.
4. V priebehu semestra, musia študenti absolvovať dva zápočtové písomné testy z odučených tém a ich hodnotenie musí byť lepšie ako 50%.
5. Úspešné absolvovanie ústnej skúšky.
Slovenský
Štruktúra, stavba a funkcia rastlinných buniek a pletív. Rastlinné orgány, ich stavba, funkcia, tvar a usporiadanie. Rozmnožovanie rastlín a základy embryológie. Základné poznatky a pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie vzťahu vnútornej stavby a funkcie orgánov a funkcie rastlinného organizmu ako celku. 1. Náplň predmetu Všeobecná botanika, významné evolučné adaptácie rastlín; 2. Cytológia rastlinnej bunky. Základné bunkové organely; 3. Plastidy, bunková stena; 4. Histológia, sústavy rastlinných pletív, meristematické pletivá; 5. Sústavy krycích a základných pletív; 6. Sústava vodivých pletív; 7. Rastlinné orgány, koreň; 8. Stonka; 9. List; 10. Kvet, Súkvetia; 11. Opelenie a oplodnenie rastlín; 12. Sexuálne a apomiktické rozmnožovanie rastlín. Semená a plody; 13. Rodozmena a životné cykly machorastov a cievnatých rastlín.
Predmet umožňuje porozumieť štruktúre a funkcii rastlinných buniek, tkanív a orgánov a zlepšiť schopnosť študenta opísať biologickú úlohu rastlín pre život na Zemi. Študenti nadobudnú zručnosti na prípravu natívnych mikroskopických preparátov, na prácu so svetelným mikroskopom a demonštráciu pozorovaných rastlinných štruktúr vo vzťahu k prednášaným teoretickým témam.
Získať všeobecné poznatky: A)o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E)Ekosystém a ochrany prírody
Odum, P. E., 1977: Základy ekologie. Academia, Praha.
Begon, M., Harper, J. L. a kol., 1997: Ekologie: jedinci, populace a spoločenstva. Univ. Palackého, Olomouc.
Hudec, I a Kováč, L., 2011. EKOlÓGIA I (Všeobecná ekológia). VŠ texty PriF UPJŠ, Košice:136 pp.
na základe záverečnej ústnej skúšky
slovenský
Základný kurz ekológie. Zaoberá sa ekologickými faktormi, vlastnosťami a vzťahmi populácií a spoločenstiev, štruktúrou a funkciou ekosystémov, tokom energie prirodzených a antropicky ovplyvnených ekosystémov.
Sylabus predmetu:
1. Terminológia zákadných ekologických pojmov. 2. Charakteristika základných ekologických faktorov prostredia (svetlo, teplo, voda). 3. Vzdušné prostredie (zloženie atmosféry, jej fyzikálne a chemické faktory; znečisťujúce faktory atmosféry; organizmy a ich adaptácie na vzdušné prostredie). 4. Vodné prostredie (vlastnosti vody; jej fyzikálne a chemické vlastnosti; plyny vo vode; znečisťujúce látky a faktory vody; eutrofizácia a saprobita; organizmy vo vzťahu k vodnému prostrediu). 5. Pôdne prostredie (fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy; humus; znečisťujúce látky; pôdne organizmy a ich adaptácie). 6. Populácia- štruktúra a populačná dynamika. 7. Spoločenstvá a biotop, klasifikácia. 8. Kvalitatívne a kvantitatívne ekologické parametre spoločenstiev. 9. Ekosystém (charakteristika). 10. Biómy (charakteristika). 11. Biodiverzita - faktory ovplyvňujúce biodiverzitu, vzťah počtu druhov k veľkosti plochy. 12. Ochrana biodiverzity.13. Biosferické cykly.
Získať všeobecné poznatky: A) o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E) Ekosystém a ochrany prírody
na základe písomnej skúšky
ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Prel. K. Šprunk. Praha, Zvon 1994.
ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Prel. K. Šprunk. Praha, Portál 2004.
FÜRSTOVÁ, M. , TRINKS, J.: Filozofia. Prel. L. Kiczko a Z. Kiczková. Bratislava, SPN 1996.
KRATOCHVÍL, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii. Praha, Česká křesťanská akademie 1994.
KRATOCHVÍL, Z.: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha, Herrmann & synové 1995.
PALOUŠ, R.: Čas výchovy. Praha, SPN 1991.
PALOUŠ, R.: K filosofii výchovy (Východiská fundamentální agogiky). Praha, SPN 1991.
RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2009.
Predmet je ukončený záverečným hodnotením.
V priebehu semestra študent pracuje s odporúčanou literatúrou, počas seminára sa pripravuje na samostatné vystúpenie, na konci semestra vypracuje esej.
Na získanie hodnotenia A (výborne) musí získať najmenej 92%, na získanie hodnotenia B 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D 65%, na hodnotenie E najmenej 51%. Študent, ktorý získa menej ako 51% bude hodnotený stupňom FX.
Výsledné hodnotenie sa vypočíta ako priemer hodnotenia priebežnej práce počas seminárnych stretnutí a eseje, prípadne záverečnej písomky.
Problém „bežného“ rozumenia výchove a výchova ako filozofia.
Základné pojmy filozofie výchovy – filozofia (rozdiel medzi sofos (mudrc) a (phileo)sofos (filozof).
Porozumenie filozofii ako sofistike verzus Sokratovo techné maieutiké.
Základné pojmy filozofie výchovy – starostlivosť a kultúra (sofistické rozlíšenie na fysei a nomó – ich latinský preklad natura a cultura, „bežné“ rozumenie výchove cez školský systém ako dedičstvo sofistov-
Určenie filozofie ako starostlivosti o dušu, ktorá je prevádzaná mimo protikladu fysei a nomó (pohyb duše).
Pohyb duše v Platónskom porozumení (telo (sóma) ako väzenie, resp. náhrobný kameň duše (séma); rozdiel medzi sóma (telo) a sarx (mäso); sóma ako vonkajškovosť, t.j. neautentickosť života).
Platónove odkrytie pravdy (alétheia) ako vedenia (epistémé), ktoré nie je mnohoučenosťou.
Základné pojmy filozofie výchovy – zrejmosť (grécke enargeia a latinské evidentia), enargeia ako princíp paideia.
Základné pojmy filozofie výchovy – myseľ a vedomie.
Grécke predpoklady výchovy – schopnosť úcty, vzťahu a úžasu; cnosť, dobro a Erós; mýtus a logos; mienenie (mienka) a poznanie (epistémé); ľudská múdrosť a zodpovednosť; obec („spoločenskosť“ vzdelania); dospelosť; výchova a smrteľnosť.
Prvokresťanské motívy výchovy – nasledovanie Krista; znovuzrodenie, obrátenie, Boží obraz; výchova pre kráľovstvo Božie, agapé.
Premeny vzdelanosti – knižné vzdelanie; výklad textu a starostlivosť o reč; pamäť a učenie; matematika a logika; kumulatívne poňatie vzdelania; informácia a kvalifikácia.
Súčasné výzvy pre výchovu – hermeneutika; pluralitná ontológia; individualita a individuácia.
Absolvent predmetu dokáže:
- zadefinovať a samostatne interpretovať základné kultúrne predstavy, ktoré vytvárali vzdelanosť Európy,
- všímať si a rozumieť historickým spôsobom premýšľania fundujúcim európsku morálnu tradíciu,
- charakterizovať, klasifikovať a zdôvodniť jednotlivé výchovné teórie,
- vysvetliť historický kontext a genézu výchovných koncepcií,
- kriticky analyzovať získané poznatky, prehodnocovať ich a využívať v teórii a praxi,
- na základe kritickej analýzy odvodiť závery a odporúčania pre nové možnosti premýšľania.
Oboznámiť študentov so základmi všeobecnej, anorganickej a organickej chémie so zameraním na štúdium biológie.
1. Mária Reháková, Základy chémie pre biológov, časť anorganická chémia. Interný učebný text. PF UPJŠ, Košice 2012.
2. P. Segľa, I. Potočňák, V. Jorík, J. Švorc, M. Tatarko, Anorganická chémia: Základy anorganickej chémie, 2020.
3. J. Krätsmár-Šmogrovič kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 2007.
4. Hrnčiar P.: Organická chémia, UK Bratislava 1997.
.
1. Povinná účasť na prednáškach a seminároch.
2. Aktivita na seminároch. Študent musí mať naštudovanú teóriu k problematike, ktorá sa bude preberať na danom seminári.
3. Skúška: jeden test z anorganickej chémie (max. 50 b, min. 26 b) a druhý test z organickej chémie (max. 50 b, min. 26 b).
4. Hodnotiaca škála je určená nasledovne: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%), Fx (50-0%).
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne, alebo v prípade potreby dištančne s využitím online platformy Big Blue Button (BBB) alebo MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra a aktualizuje priebežne.
1.časť - Anorganická chémia - základné chemické pojmy, chemické názvoslovie, štruktúra atómu, izotopy, atómové jadro, elektrónový obal, atómové orbitály, elektrónová konfigurácia, periodická sústava prvkov, s,p,d, f prvky, chemická väzba - iónová väzba, kovalentná väzba, elektronegativita, koordinačná väzba, kovová väzba, vodíková väzba a jej vplyv na vlastnosti a štruktúru zlúčenín, Van der Waalsove sily, chemická štruktúra a fyzikálne vlastnosti látok, sústava otvorená, uzavretá, izolovaná a biologické systémy, úvod do biokoordinačných zlúčenín, rozšírenie prvkov v prírode, ich význam pre biosystémy, biokovy, ich funkcia v živých organizmoch, biominerály. zlúčeniny prvkov s-bloku, alkalické kovy a ich zlúčeniny, vápnik, biomineralizácia, horčík, fotosyntéza, prvky p-bloku a ich zlúčeniny, kyslík, uhlík, radiouhlíkové datovanie, kremík, dusík, síra, halogenidy, prvky d bloku a ich zlúčeniny so zameraním na biokovy a ich funkciu.
2.časť - Organická chémia Cieľom predmetu je poskytnúť základy organickej chémie pre študentov biológie. Študenti budú oboznámení s tým ako organické molekuly (vrátane biomolekúl) interagujú na molekulovej úrovni s inými molekulami, vrátane biologických systémov, možnosťami syntézy nových molekúl s požadovanými vlastnosťami (napr. farmakologické liečivá a nové materiály). Predmet je zameraný hlavne na chemické princípy v biologických procesoch (syntéza biomolekúl, sekundárnych metabolitov, ...) 1. Úvod do organickej chémie 2. Nasýtené a nenasýtené uhľovodíky a ich deriváty: alkány, alkény, alkíny, aromáty, alkoholy, fenoly, tioly, estery, amíny 3. Karbonylové zlúčeniny (aldehydy a ketóny), karboxylové kyseliny a ich funkčné deriváty 4. Sacharidy 5. Lipidy 6. Aminokyseliny a bielkoviny 7. Enzýmy a vitamíny 8. Nukleové kyseliny.
Úvod do všeobecnej a anorganickej chémie. Periodický systém prvkov a periodicita. Štruktúra atómu. Elektrónová konfigurácia. Chemické väzby. Vzťah medzi štruktúrou a vlastnosťami látok. Základné chemické výpočty a vyrovnávanie rovníc. Prechodné a neprechodné prvky a ich zlúčeniny, koordinačné a biokoordinačné zlúčeniny. Prvky dôležité pre biologické systémy a ich funkcia. Biokovy. Biominerály. Úvod do organickej chémie. Nasýtené a nenasýtené uhľovodíky a ich deriváty. Heterocyklické zlúčeniny. Sacharidy. Lipidy. Aminokyseliny a bielkoviny. Enzýmy a vitamíny. Nukleové kyseliny.
Oboznámiť študentov so základmi všeobecnej, anorganickej a organickej chémie so zameraním na štúdium biológie.
Skúška: jeden test z anorganickej chémie (max. 50 b, min. 26 b) a druhý test z organickej chémie (max. 50 b, min. 26 b).
Exkurzný sprievodca vytvorený organizátormi exkurzie pred jej začiatkom.
BEHRENDT, M., FRANKLIN, T. 2014: A Review of Research on School Field Trips and Their Value in Education. International Journal of Environmental & Science Education, 9, 235-245.
ILOVAN, O. R. 2019: Geographical field trips during University studies. Whereto? Roma-nian review of geographical education, 8, 5-23.
KRAKOWKA, A, R. 2012: Field Trips as Valuable Learning Experiences in Geography Courses. Journal of Geography, 111, 236-244.
PRAKAPIENĖ, D., OLBERKYTĖ, L. 2013: Using Educational Tourism in Geographical
Education. Review of International Geographical Education Online, 3(2), 138-151.
STEENEKAMP, K., VAN DER MERWE, M., MEHMEDOVA, A. S. 2018: Enabling the
development of student teacher professional identity through vicarious learning during an
educational excursion. South African Journal of Education, 38(1), 1-8.
Udelenie hodnotenia je podmienené aktívnou účasťou na celej exkurzii (účasť na výkla-doch, primerané oboznámenie sa s podkladovými materiálmi, zapájanie sa do diskusií o sledovaných javoch a pod.) a vypracovaní úlohy vybranej z databázy tém (napr. referát na pridelenú tému a jeho prezentovanie počas exkurzie, videodokumentáciu, fotodoku-mentáciu s popisom, poster, test realizovaný pred a po exkurzii a podobne.) Úlohu je po-trebné si vybrať v primeranom predstihu pred exkurziou. Niektoré úlohy je po dohode s vyučujúcim možné realizovať skupinovo. Referát je potrebné predložiť na schválenie ve-dúcemu exkurzie najneskôr týždeň pred začiatkom exkurzie, prípadné pripomienky vedú-ceho je potrebné ešte pred prezentovaním referátu zapracovať. V prípade úloh, ktoré je možné vypracovať až po ukončení exkurzie bude hodnotenie za exkurziu udelené až po ich odovzdaní a vyhodnotení vyučujúcim. Na získanie záverečného hodnotenia A je po-trebné získať hodnotenie 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V primeranom predstihu pred realizáciou exkurzie sa uskutoční informačné stretnutie, kde vedúci exkurzie predstaví odborný plán a program exkurzie a konkretizuje zadania úloh pre študentov. Presná osnova závisí od konkrétnej trasy exkurzie. Trasy exkurzií sú plánované tak, aby v rámci nich účastníci mali možnosť pozorovať a spoznávať vyváženú zmes fyzickogeografických (pobrežné či limnické, vysokohorské, polderové, subarktické, stepné, ľadovcové a iné oblasti), historickogeografických a humánnogeografických (špecifické etnické, jazykové či religiózne skupiny obyvateľstva, rurálne či veľkomestské lokality, oblasti s rôznym ekonomickým zameraním a výkonnosťou, oblasti so špecifickým cestovným ruchom, jedinečnými dopravnými riešeniami, a pod.) javov. V rámci každej exkurzie sa venujeme aj špecifickým hraničným situáciám či geopolitickým javom.
Vedomosti: Študenti priamo v teréne konfrontujú svoje geografické poznatky s pozorovanou skutočnosťou, a to v súvislosti s javmi, ktoré nie je možné pozorovať na Slovensku. Získavajú nové poznatky v oblasti regionálnej geografie, fyzickej, humánnej geografie i geopolitiky, ktoré môžu využiť počas ďalšieho štúdia.
Zručnosti: Študenti si budujú schopnosť porozumieť iným kultúram, fungovaniu spoločnosti ale aj ďalším fyzickogeografickým či humánnogeografickým javom v cudzine. Zároveň získavajú primárne skúsenosti s organizáciou exkurzie, ktoré môžu využiť v pedagogickej či odbornej praxi.
Kompetencie: Študent si buduje základy kompetencií aktívne participovať na odbornej príprave exkurzie, realizovať odborný výklad a diskusiu na vopred pripravenú tému priamo v teréne, buduje si základné organizačné kompetencie.
BELLA, P. 2011. Genetické typy jaskýň. Speleologia Slovaca, 3, KU Ružomberok, Státna ochrana prírody SR a Slovenská správa jaskýň. 220 s.
FORD, D., WILLIAMS, P.D. 1989. Karst Geomorphology and Hydrology. Wiley, 562 s.
GUNN, J. 2004. Encyclopedia of Caves and Karst Science. Routledge Member of the Taylor and Francis Group. 960 s.
HOCHMUTH, Z., 1995: Mapovanie jaskýň. Slovenská speleologická spoločnosť, Lipt.Mikuláš, Popradská tlačiareň, Poprad, 82 s.
GESSERT, A. et al. 2023. O jaskyniach a krase pre každého. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 110 s. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2023/pf/o-jaskyniach-a-krase-pre-kazdeho.pdf
HOCHMUTH, Z. 2008. Krasové územia a jaskyne Slovenska. Geographia Cassoviensis, II, 2, 210 s.
JAKÁL, J., 1994: Karst geomorfology of Slovakia. Geographica Slovaca, 4/1993 SAV Bratislava. 38 s.
PANOŠ, V., 2001: Karsologická a speleologické terminologie, Knižné centrum Žilina, 352 s.
PULINA, M., 1999: Kras, Formy i procesy, Katowice, 375 s.
Podmienkou absolvovania predmetu je samotná účasť na prednáškach a cvičeniach, počas ktorých sa budú môcť študenti oboznámiť s teoretickými základmi témy krasu a jaskýň, ale získať aj praktické zručnosti výskumu krasu. Počas cvičení v závere semestra sa uskutoční jedna exkurzia do krasového územia s návštevou jaskyne a mapovania v teréne.
Hodnotenie bude pozostávať z vypracovania praktickej úlohy na zadanú tému (50% hodnotenia) a krátkeho testu v záverečnom týždni semestra (50% hodnotenia). Z oboch častí hodnotenia musí študent získať nadpolovičnú hodnotu bodov, t.j. viac ako 51%.
slovenský
Počas prednášok sa budeme zaoberať nasledujúcimi témami:
1. Kras ako pojem, karsológia ako veda.
2. Krasové procesy, krasovatejúce horniny, krasové sedimenty a pôdy.
3. Povrchové krasové formy ako diagnostický prvok krasu
4. Monitoring vody v povodí, skvapové vody a ich význam pre výskum krasu.
5. Krasové povodia a ich delineácia.
6. Speleogenéza krasových jaskýň.
7. Speleogenéza nekrasových jaskýň.
8. – 9. Jaskynná výzdoba - jej typy a genéza.
10. Speleometeorológia a klimatický výskum jaskýň.
11. Biospeleológia .
12. Život človeka v krase a jeho vplyv a využívanie krajiny, typy znečistenia v krasovom prostredí.
Cvičenia:
1. Krasové horniny – identifikácia, textúra a štruktúra .
2. Experimenty s rozpúšťaním CaCO3 v rôznych podmienkach.
3. Interpretácia povrchových krasových foriem na základe DEM modelov v prostredí webGIS a fotografií.
4. Meranie fyzikálno-chemických parametrov krasových vôd a ich interpretácia.
5. Vytýčenie krasového povodia – rezervy a limity (s využitím AI).
6. Skvapové vody a vznik speleotém.
7. Vplyv faktorov na mikroklímu konkrétnej vybranej jaskyne (s využitím AI).
8. Analýza modelových vzoriek vody a zeminy so znakmi antropogénneho znečistenia.
9.-12. Exkurzia do krasového územia a návšteva jednoduchej jaskyne
Väčšina cvičení bude prebiehať v priestoroch Laboratória fyzicko-geografického výskumu.
Predmet sa detailne venuje krasovým územiam, ktoré sú špecifickým typom krajiny z viacerých fyzicko-geografických hľadísk. Študent získa teoretické a praktické poznatky z problematiky krasu a jaskýň.
Vedomosti:
• pochopenie fungovania komplexnosti krasového územia s navzájom sa ovplyvňujúci mi prírodnými zložkami,
• vplyv činnosti človeka na kras a jaskyne,
• poznanie komplexnosti ekologických problémov aj prírodných hrozieb v krase
Zručnosti:
• zručnosti práce s rôznymi prístrojmi a zariadeniami na skúmanie a štúdium zložiek krasu
(klimatické merania, hydrologické, geochemické merania, mapovanie nástroje, online aplikácie),
• práca s jednoduchými počítačovými programami a aplikácií pre štúdium krasových území.
Kompetencie:
• na základe terénnej exkurzie získať kompetencie zjednodušeného mapovania a skúmaní krasového územia,
• samostatná tvorba jednoduchej mapy jaskyne,
• schopnosť plánovať a organizovať úlohy svojej alebo tímovej práce počas mapovania.
Cieľom predmetu je oboznámiť so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
Buchar, J., 1983: Zoogeografie. SPN Praha
Darlington, P.J., 1998: Zoogeography: The geographical distribution of animals. Krieger, USA
Lomolino M.V., Brown J.H., Riddle B. R., 2005: Biogeography. Sinauer Associates, 1-845
Plesník, P., Zatkalík, F., 1996: Biogeografia. Vysokoškolské skriptá, PríFUK Bratislava
ÚBEV/ZO1/03
ÚBEV/VEK1/03
ÚBEV/ZOO1/03
aktívna účasť na seminároch
príprava prezentácie na zadanú tému
semestrálna písomná previerka
Aktívna účasť na seminároch.
Príprava prezentácie na zadanú tému.
Absolvovanie dvoch semestrálnych písomných previerok.
Ústna skúška.
slovenský
Prehľad o súčasnom chápaní zákonitostí rozšírenia živočíchov. Procesy, ovplyvňujúce rozšírenie druhov a ich vlastnosti. Integrácia poznatkov historickej a súčasnej ekológie, genetiky a fyziológie živočíchov. Interakcie živočíchov s procesmi v prostredí (kontinentálny drift, klíma) pri regulácii ich geografického rozšírenia. Opisné a analytické prístupy pri testovaní hypotéz a ilustrovanie aplikovanej povahy zoogeografie (napr. využitie existencie živočíšnych refúgií v ochrane prírody a pod.).
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
ústna skúška
Pochopiť základné črty fylogenézy a systému strunovcov (kmeň Chordata) s dôrazom na európsku faunu.
Gaisler, J., Zima, J., 2018: Zoologie obratlovců. 3. prepracované vydanie. Academia, Praha, 693 s.
Pough, F. H., Janis, Ch. M., Heiser, J. B., 2009: Vertebrate Life. 9th ed. Prentice Hall, Inc.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Evoluce, fylogeneze, systém. Academia, Praha.
Sigmund, L., Hanák, V., Pravda, O., 1992: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha.
Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 256 s.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Ústna skúška.
slovenský
Prezentované sú aktuálne poznatky o histórii, fylogenéze, systéme, diverzite a rozšírení vyšších taxónov strunovcov, ich ekológii. Študent si osvojí aj praktické zručnosti s určovaním zástupcov stredoeurópskej vertebratofauny.
1. Úvod
2. Chordata, Protochordata
3. Verrtebrata úvod
4. Agnatha
5. Chondrichthyes6. Osteognathostomata7. Actinopterygii8. Sarcopterygii9. Tetrapoda10. Lissamphibia11. Reptilia12. Aves13. Mammalia
Pochopenie základných čŕt fylogenézy a systému strunovcov (Chordata) s dôrazom na vzťahy a na európsku faunu.
Ústna skúška.
Pochopiť základné črty fylogenézy a systému strunovcov (kmeň Chordata) s dôrazom na európsku faunu.
Gaisler, J., Zima, J., 2018: Zoologie obratlovců. 3. prepracované vydanie. Academia, Praha, 693 s.
Pough, F. H., Janis, Ch. M., Heiser, J. B., 2009: Vertebrate Life. 9th ed. Prentice Hall, Inc.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Evoluce, fylogeneze, systém. Academia, Praha.
Sigmund, L., Hanák, V., Pravda, O., 1992: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha.
Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 256 s.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomný test (2x).
slovenský
Prezentované sú aktuálne poznatky o histórii, fylogenéze, systéme, diverzite a rozšírení vyšších taxónov strunovcov, ich ekológii. Študent si osvojí aj praktické zručnosti s určovaním zástupcov stredoeurópskej vertebratofauny. 1. Úvod 2. Chordata, Protochordata 3. Verrtebrata úvod 4. Agnatha 5. Chondrichthyes6. Osteognathostomata7. Actinopterygii8. Sarcopterygii9. Tetrapoda10. Lissamphibia11. Reptilia12. Aves13. Mammalia
Pochopenie základných čŕt fylogenézy a systému strunovcov (Chordata) s dôrazom na vzťahy a na európsku faunu.
Ústna skúška.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom poznatky a praktické zručnosti, aby boli schopní samostatne identifikovať, charakterizovať, vzájomne odlíšiť a zatriediť všetky bezchordáty (vrátane morských) do vyšších systematických kategórií po úroveň triedy, hmyz po úroveň radu. Aby vedeli čítať fylogramy vo vedeckej literatúre a z nich definovať fylogenetické vzťahy bezchordátov.
Panigaj, Ľ., Ľuptáčik, P. (2015): Zoológia bezchodátov. UPJŠ Košice
Brusca, R.C., Moore, W., Shuster, S.M. (2016): Inverterates (third edition). Sinauer Associates Massachusetts
Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
Vostal, Z., 1986 (1992): Zoológia bezchordátov. UPJŠ Košice
-prezentácie k prednáškam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
-prezentácie k cvičeniam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
1. Hospodársky významné skupiny živočíchov – veterinárni a medicínski škodcovia (príklady zástupcov), škodcovia potravín (príklady skupín) – adaptácie a predpoklady k takémuto spôsobu života.
2. Taxonómia kmeňa Arthropoda, znaky kmeňa, charakteristika podkmeňov, príklady zástupcov.
3. Mollusca ako príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenia sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický opis, spôsoby rozmnožovania, taxonómia skupiny.
4. Planktonické formy živočíchov, morfológia, bionómia, spôsoby rozmnožovania, príklady skupín (Rotifera, Branchiata ...).
5. Sekundárne vodné bezstavovce: príklady zástupcov (skupín) s uvedením znakov, ktoré svedčia o sekundárnom návrate do vodného prostredia. (napr. z mäkkýšov, hmyzu, pavúkovcov)
6. Základné pravidlá adaptácií živočíchov na parazitický spôsob života (ku akým zmenám v morfológii, anatómii, biológii dochádza). Hlavné parazitické skupiny (Platyhelminthes, Nematoda, Acanthocephala, Acari,...), ich zatriedenie v systéme, taxonómia.
7. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre morfológiu a biológiu živočíchov (napr. Chelicerata, Insecta, Crustacea, Mollusca, Cnidaria,...).
8. Fylogenetické postavenie prechodných, ťažko zaraditeľných skupín živočíchov (Tardigrada, Onychophora, Linguatulida, ...), charakteristika, príklady, znaky spoločné a odlišné od iných príbuzných skupín.
9. Hlavné znaky skupiny kmeňov Ecdysozoa, čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, základný systém.
10. Evolučné výhody zástupcov Hexapoda v suchozemských ekosystémoch, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu, taxonómia.
11. Morfologické, anatomické, porovnanie dvoch taxonomicky príbuzných skupín v kmeni Annelida – spoločné a rozdielne znaky.
12. Evolúcia nervovej sústavy u bezchordátov (porovnajte stavbu a fungovanie rôznych typov NS, zoraďte ich podľa stupňa vývoja (od najjednoduchších po najzložitejšie), príklady zástupcov).
13. Kritéria zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Radiata, Gastroneuralia, Spiralia, Trochozoa, Ecdysozoa ...).
14. Výhody a nevýhody sesilne žijúcich živočíchov, morfológia, spôsob rozmnožovania, zaradenie do systému, príklady skupín (Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Enteropneusta, Tunicata, Bivalvia, Cirripedia, ...).
Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na povinných cvičeniach, splnenie všetkých priebežných hodnotení počas cvičení a úspešné absolvovanie 3 priebežných testov z aktuálne prebratých tém na prednáškach.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov a poznávanie živočíchov podľa obrázka. Pre úspešné absolvovanie cvičení študenti musia získať aspoň 28 z maximálne 40 bodov.
Priebežné testy z prednášok budú písomné s využitím prostredia Moodle. Z priebežných testov nie sú opravné termíny. Za každý test študenti získajú body.
Záverečná známka z predmetu sa určí po sčítaní bodov z cvičení a bodov z testov, pričom body z cvičení tvoria 30 % a body z testov tvoria 70 % bodov zo záverečnej známky.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov (vedieť zadefinovať vybrané pojmy; zoznam je zverejnený na začiatku semestra), poznávanie živočíchov podľa obrázka (priradiť slovenské a vedecké rodové a druhové meno a zatriediť do triedy alebo radu; zoznam živočíchov je zverejnený na začiatku semestra, úlohou študentov je vyhľadať si k názvom správne obrázky živočíchov a naučiť sa pomenovať živočícha podľa obrázka). Z písomky a poznávania živočíchov majú študenti jeden opravný termín. Všetky priebežné hodnotenia sú bodované.
Okrem bodov z cvičení sa do výslednej známky z predmetu premietnu aj body získané za 3 priebežné testy z obsahu odprednášaných tém. Termíny testov budú zverejnené na prvej prednáške a tiež budú uvedené v Moodle kurze k predmetu. Taxonomické zatriedenie je potrebné pre testy ovládať po úroveň tried, pri hmyze do úrovne radov.
Sčítaním všetkých bodov za priebežné hodnotenie z cvičení a testov z odprednášaného učiva sa určí výsledná známka z predmetu.
Bodové hranice pre jednotlivé známky:
A - 100,0-93,0 bodov
B - 92,9-86,0 bodov
C - 85,9-79,0 bodov
D - 78,9-72,0 bodov
E - 71,9-65,0 bodov
FX - menej ako 65 bodov
slovenský; je výhodné rozumieť aj významu vedeckých mien v latinčine a gréčtine, ale to bude vysvetľované počas prednášok; pri štúdiu rozširujúcich vedeckých článkov je potrebná znalosť angličtiny.
V prípade potreby majú študenti možnosť konzultácií s prednášajúcim. Presný termín nie je stanovený. Konzultácie si treba individuálne dohodnúť s prednášajúcim na emailovej adrese peter.luptacik@upjs.sk.
1. Základy z histórie zoológie.
Systém, anatómia, morfológia, vývin, fylogenetické vzťahy a príkladové druhy vybraných skupín bezstavovcov:
2. Porifera, Cnidaria, Ctenophora
3. Platyhelminthes, Rotifera, Acantocephala
4. Entoprocta, Ectoprocta, Cycliophora
5. Mollusca, Annelida
6. Nematoda, Onychophora, Tardigrada
7. Arthropoda - Chelicerata
8. Arthropoda - Myriapoda
9. Arthropoda - Crustacea (Branchiata)
10. Arthropoda - Hexapoda / Entogantha
11. Arthropoda - Hexapoda / Insecta Heterometabola
12.Arthropoda - Hexapoda / Insecta Holometabola
13. Deusterostomia - Echinodermata
Študenti získajú poznatky o systematickom triedení a fylogenetických vzťahoch vyšších skupín bezchordátov, poznatky o ich morfológii, anatómii, spôsobe rozmnožovania, biológii a geografickom rozšírení.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom poznatky a praktické zručnosti, aby boli schopní samostatne identifikovať a zatriediť všetky bezchordáty (vrátane morských) do vyšších systematických kategórií aspoň po úroveň triedy. Poskytnúť študentom poznatky, aby vedeli porovnať a odlíšiť rôzne skupiny európskej fauny bezchordátov aspoň na úrovni radov. Aby vedeli čítať fylogramy a definovať fylogenetickú príbuznosť bezchordátov z literatúry.
Panigaj, Ľ., Ľuptáčik, P. (2015): Zoológia bezchodátov. UPJŠ Košice
Brusca, R.C., Moore, W., Shuster, S.M. (2016): Inverterates (third edition). Sinauer Associates Massachusetts
Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
Vostal, Z., 1986 (1992): Zoológia bezchordátov. UPJŠ Košice
-prezentácie k prednáškam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
-prezentácie k cvičeniam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
1. Hospodársky významné skupiny živočíchov – veterinárni a medicínski škodcovia (príklady zástupcov), škodcovia potravín (príklady skupín) – adaptácie a predpoklady k takémuto spôsobu života.
2. Taxonómia kmeňa Arthropoda, znaky kmeňa, charakteristika podkmeňov, príklady zástupcov.
3. Mollusca ako príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenia sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický opis, spôsoby rozmnožovania, taxonómia skupiny.
4. Planktonické formy živočíchov, morfológia, bionómia, spôsoby rozmnožovania, príklady skupín (Rotifera, Branchiata ...).
5. Sekundárne vodné bezstavovce: príklady zástupcov (skupín) s uvedením znakov, ktoré svedčia o sekundárnom návrate do vodného prostredia. (napr. z mäkkýšov, hmyzu, pavúkovcov)
6. Základné pravidlá adaptácií živočíchov na parazitický spôsob života (ku akým zmenám v morfológii, anatómii, biológii dochádza). Hlavné parazitické skupiny (Platyhelminthes, Nematoda, Acanthocephala, Acari,...), ich zatriedenie v systéme, taxonómia.
7. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre morfológiu a biológiu živočíchov (napr. Chelicerata, Insecta, Crustacea, Mollusca, Cnidaria,...).
8. Fylogenetické postavenie prechodných, ťažko zaraditeľných skupín živočíchov (Tardigrada, Onychophora, Linguatulida, ...), charakteristika, príklady, znaky spoločné a odlišné od iných príbuzných skupín.
9. Hlavné znaky skupiny kmeňov Ecdysozoa, čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, základný systém.
10. Evolučné výhody zástupcov Hexapoda v suchozemských ekosystémoch, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu, taxonómia.
11. Morfologické, anatomické, porovnanie dvoch taxonomicky príbuzných skupín v kmeni Annelida – spoločné a rozdielne znaky.
12. Evolúcia nervovej sústavy u bezchordátov (porovnajte stavbu a fungovanie rôznych typov NS, zoraďte ich podľa stupňa vývoja (od najjednoduchších po najzložitejšie), príklady zástupcov).
13. Kritéria zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Radiata, Gastroneuralia, Spiralia, Trochozoa, Ecdysozoa ...).
14. Výhody a nevýhody sesilne žijúcich živočíchov, morfológia, spôsob rozmnožovania, zaradenie do systému, príklady skupín (Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Enteropneusta, Tunicata, Bivalvia, Cirripedia, ...).
Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na povinných cvičeniach, splnenie všetkých priebežných hodnotení počas cvičení a úspešné absolvovanie záverečnej skúšky.
Po úspešnom absolvovaní cvičení študenti pokračujú na záverečnú skúšku, pričom si k nej prinášajú body z cvičení, ktoré tvoria 30 % záverečnej známky. Zo záverečnej ústnej skúšky študenti získajú 70 % bodov zo záverečnej známky.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov (vedieť zadefinovať vybrané pojmy; zoznam je zverejnený na začiatku semestra), poznávanie živočíchov podľa obrázka (priradiť vyobrazenému živočíchovi slovenské a vedecké rodové a druhové meno a zatriediť ho do triedy alebo radu; zoznam živočíchov je zverejnený na začiatku semestra, úlohou študentov je vyhľadať si k názvom správne obrázky živočíchov a naučiť sa pomenovať živočícha podľa obrázka). Z písomky a poznávania živočíchov majú študenti jeden opravný termín. Všetky priebežné hodnotenia sú bodované. Maximálny počet bodov z cvičení je 40, pričom pre úspešné absolvovanie cvičení musí študent získať aspoň 28 bodov.
Pokiaľ študenti získajú z priebežných hodnotení na cvičeniach menej ako 28 bodov, neabsolvovali cvičenia a musia si predmet zapísať opäť v ďalšom akademickom roku. Ak získajú študenti aspoň 28 bodov, úspešne absolvovali cvičenia a môžu sa prihlásiť na záverečnú skúšku, pričom si k nej prinášajú body z cvičení, ktoré tvoria 40 % záverečnej známky.
Skúška sa koná vždy ústne. Konkrétne termíny skúšok budú vypísané do AIS2 na konci semestra. Podrobnejšie informácie ku typom otázok na skúške sú zverejnené v Moodle kurze k predmetu. Zo skúšky študenti získajú 60 % bodov zo záverečnej známky.
Bodové hranice pre jednotlivé známky:
A - 100,0-93,0 bodov
B - 92,9-86,0 bodov
C - 85,9-79,0 bodov
D - 78,9-72,0 bodov
E - 71,9-65,0 bodov
FX - menej ako 65 bodov
slovenský; je výhodné rozumieť aj významu vedeckých mien v latinčine a gréčtine, ale to bude vysvetľované počas prednášok; pri štúdiu rozširujúcich vedeckých článkov je potrebná znalosť angličtiny.
V prípade potreby majú študenti možnosť konzultácií s prednášajúcim. Termín konzultácií nie je pevne stanovený. Konzultácie si treba individuálne dohodnúť na emailovej adrese prednášajúceho (peter.luptacik@upjs.sk).
1. Základy z histórie zoológie.
Systém, anatómia, morfológia, vývin, fylogenetické vzťahy a príkladové druhy vybraných skupín bezstavovcov:
2. Porifera, Cnidaria, Ctenophora
3. Platyhelminthes, Rotifera, Acantocephala
4. Entoprocta, Ectoprocta, Cycliophora
5. Mollusca, Annelida
6. Nematoda, Onychophora, Tardigrada
7. Arthropoda - Chelicerata
8. Arthropoda - Myriapoda
9. Arthropoda - Crustacea (Branchiata)
10. Arthropoda - Hexapoda / Entogantha
11. Arthropoda - Hexapoda / Insecta Heterometabola
12.Arthropoda - Hexapoda / Insecta Holometabola
13. Deusterostomia - Echinodermata
Študenti získajú poznatky o systematickom triedení a fylogenetických vzťahoch vyšších skupín bezchordátov, poznatky o ich morfológii, anatómii, spôsobe rozmnožovania, biológii a geografickom rozšírení.