ANDĚL, J. et al. 2019: Makroregiony světa: Nová regionální geografie. Praha (Karolinum).
NIJMAN, J., et al. 2019: Regions. New York (Willey).
OCE 2019: Countries, Rankings, Visualiazations. The Observatory of Economic Complexi-ty. Available at: https://atlas.media.mit.edu/en/.
ČEMAN, R. 2017: Školský geografický atlas Svet. Bratislava (Mapa Slovakia).
DE BLIJ, H. J. et al: 2013: The World Today - Concepts and Regions in Geography, 6th edition. New York (Wiley).
EPERJEŠI, M. 2007: Vybrané problémy Afriky na začiatku 21. storočia, diplomová práca, dostupné on-line na: http://diplomovka.sme.sk/zdroj/3202.pdf.
KOVÁŘ, M. 2004: Afrika a Arabský poloostrov. Ostrava (Ostravská Univerzita, Příro-dovědecká fakulta).
Na záverečnú skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý získal vážený priemer aspoň 60 % priebežného hodnotenia a zároveň aspoň 50 % z každej časti priebežného hodnotenia).
Záverečná skúška sa uskutoční formou písomnej previerky, ktorá pozostáva z testových i otvorených otázok. Tie sú tematicky rozdelené do piatich okruhov: 1. Fyzická geografia, 2. História a geopolitika, 3. Obyvateľstvo, 4. Hospodárstvo, 5. Všeobecný prehľad. Na absolvovanie skúšky je z nej potrebné získať aspoň 50 %, pričom úspešnosť v žiadnom z okruhov 1 – 4 nesmie byť nižšia ako 35 %.
Priebežné hodnotenie pozostáva z troch písomných previerok zameraných na priestorovú identifikáciu vybraných javov – geomorfologické celky, vodstvo a mestá (60 % priebež-ného hodnotenia) a spracovaní postra a jeho prezentácii na pridelenú tému, pričom sa hodnotí obsahová, didaktická i formálna stránka (40 % priebežného hodnotenia). Termíny prezentácií i písomných previerok sú vyučujúcim rámcovo avizované na začiatku se-mestra a upresnené s minimálne týždňovým predstihom.
V záverečnom hodnotení má 60 % váhu skúška, 40 % váhu priebežné hodnotenie. Na zís-kanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia závereč-nej písomnej previerky a priebežného hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V rámci prednášok sa študenti oboznámia s tematickými okruhmi: Základné geografické vymedzenie a reliéf Afriky, Austrálie a Oceánie (poloha svetadielov, pohyby litosferických dosiek a formovanie dnešnej podoby svetadielov, geologický vývoj, nerastné suroviny a formovanie súčasného reliéfu, základné geomorfologické celky) - (1. a 2. prednáška); Klimaticko-geografické a hydrogeografické pomery (vplyv jednotlivých činiteľov na formovanie klimatických pomerov, základné klimatické pásma, úmoria, riečna sieť, bezodtokové oblasti, jazerá podľa genézy a polohy) - (3. prednáška); Pedogeografické a biogeografické pomery (typy pôd a ich geografické rozšírenie, fytogeografické oblasti, zonálne rozšírenie vegetácie, vegetačné pásma, zoogeografické oblasti, súčasné typy krajiny, ochrana prírody) - (4. prednáška); Historický a geopolitický politický vývoj (najstaršie civilizácie a staroveké migrácie, staroveké a stredoveké ríše (5. prednáška), európska kolonizácia, rozpad koloniálnej sústavy, súčasná politická situácia, integračné zoskupenia (6. prednáška)); Obyvateľstvo a sídla (vývoj obyvateľstva Afriky, Austrálie a Oceánie, rasová a etnická skladba obyvateľstva, jazyková štruktúra obyvateľstva (7. prednáška), prirodzený pohyb a migrácia obyvateľstva, sídla a miera urbanizácie (8. a 9. prednáška)); Hospodárstvo (vývoj hospodárstva a všeobecná charakteristika ekonomiky, typy krajín podľa charakteru ekonomiky, aktuálne štatistické indikátory hospodárstva, vybrané sektory hospodárstva, zahraničný obchod (10. a 11. prednáška); Podrobná charakteristika makroregiónov Severná Afrika (12. prednáška) a Subsaharská Afrika (13. prednáška).
Cvičenia: V rámci cvičení sa realizujú aktivity na prehĺbenie učiva zodpovedajúcemu ob-sahu prednášok, a zároveň na precvičenie využitia didaktických pomôcok, individuálnej aj tímovej práce. Na začiatku semestra si študent z ponuky tém, ktorá reflektuje aktuálne problémy alebo špecifické javy na území Afriky a Austrálie, vyberie jednu, na ktorú v rámci samostatnej práce doma vypracuje poster. Ten v druhej časti semestra prezentu-je, na prezentáciu postrov nadväzuje diskusia. V rámci cvičení sa realizujú aj priebežné písomné previerky.
Vedomosti: Študent disponuje komplexnými geografickými poznatkami o kontinentoch a ich makroregiónoch, pozná špecifické javy a vzťahy medzi jednotlivými zložkami geografickej sféry tak v horizontálnom ako aj vertikálnom zmysle. Vďaka tomu je schopný kriticky zhodnotiť nové informácie o území a selektovať z nich relevantné poznatky.
Zručnosti: Študent rozumie vzťahom medzi prírodnými a sociálno-ekonomickými i geopolitickými javmi, vďaka čomu je schopný interpretovať prebiehajúce geografické procesy a v prípade vzniku nových situácií či procesov v danom území vie identifikovať potenciálne súvislosti. Je pritom schopný spracovať a tvorivo využívať geopriestorové dáta a didakticky relevantným spôsobom ich sprostredkovať publiku. Študent je schopný zapájať sa do diskusie o geografických javoch na území Afriky a austrálie vecne a odborne.
Kompetencie: Študent si rozvíja kompetenciu didakticky primeraným spôsobom sprostredkovať základné vlastností a špecifiká svetadielu ako celku i jeho makroregiónoch. Je schopný pútavo vysvetliť vzťahy medzi geografickými javmi, a to za využitia didaktických pomôcok primeraných vzhľadom na cieľové publikum.
Kimáková, K.: Úvod do štúdia didaktiky biológie, elektronický študijný text, 2008
Kireš, M. [et al.] .Bádateľské aktivity v prírodovednom vzdelávaní [Inquiry activities in science education] časť A . - 1. vyd. - Bratislava : Štátny pedagogický ústav, 2016. - 128 s. - Projekt: Establish 244749 ; Sails 2890085. - ISBN 9788081181559
Platné štandardy a učebnice biológie pre základné a stredné školy (ISCED2, ISCED3) Študijné materiály interného kurzu zverejnené v Moodle https://lms.upjs.sk/login/index.php
Kolokvium - prezentácia seminárnej práce.
Slovenský a anglický
Súčasné trendy v biologickom vzdelávaní. Učenie založené na bádaní, vybrané príklady aktivít. Podpora čítania s porozumením v predmete biológia. Školský projekt - organizácia a podpora študentských projektov.
Učiteľ a žiak - partneri pri učení. Rozvoj prírodovedných kompetencií prostredníctvom IBSE (bádatteľsky orientovanej výučby prírodných vied). Nové prístupy k formatívnemu a sumatívnemu hodnoteniu v IBSE. Nové edukačné technológie podporujúce IBSE. Rôzne formy práce s textom v predmete biológia. Kooperatívno-projektovacie postupy na vyučovacej hodine biológie. Prezentácia seminárnej práce.
Priebežné na základe aktívneho zapájania sa a riešenia zadaní na cvičení.
Rozšírenie pedagogických zručností o nové vyučovacie postupy vyplývajúce zo vzdelávacích a vedeckých projektov riešených na Oddelení didaktiky biológie. Zapojenie sa do projektov a praktické precvičenie inovatívnych aktivít.
ANDĚL, J. et al. 2019: Makroregiony světa: Nová regionální geografie. Praha (Karolinum).
NIJMAN, J., et al. 2019: Regions. New York (Willey).
OCE 2019: Countries, Rankings, Visualiazations. The Observatory of Economic Complexi-ty. Available at: https://atlas.media.mit.edu/en/.
ČEMAN, R. 2017: Školský geografický atlas Svet. Bratislava (Mapa Slovakia).
DE BLIJ, H. J. et al: 2013: The World Today - Concepts and Regions in Geography, 6th edition. New York (Wiley).
HARDWICK, S., SHELLEY, F., HOLTGRIEVE, D. 2013: The Geography of North Ame-rica – Environment, Culture, Economy, 2nd edition. Glenview (Pearson), 428 p.
HOBBS, J. J. 2010: Fundaments of World Regional Geography, 2nd ed. Belmont (Bro-oks/Cole).
VEBLEN, T., YOUNG, K., ORME, A. eds. 2007: The Physical Geography of South Ame-rica. Oxofrd (University Press).
KENT, R. B. 2006: Latin America – Regions and People. New York (The Guilford Press).
BAAR, V. 2002: Národy na prahu 21. století. Emancipace nebo nacionalismus? Ostrava (Ostravská univerzita).
Na záverečnú skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý získal vážený priemer aspoň 60 % priebežného hodnotenia a zároveň aspoň 50 % z každej časti priebežného hodnotenia).
Záverečná skúška sa uskutoční formou písomnej previerky, ktorá pozostáva z testových i otvorených otázok. Tie sú tematicky rozdelené do piatich okruhov: 1. Fyzická geografia, 2. História a geopolitika, 3. Obyvateľstvo, 4. Hospodárstvo, 5. Všeobecný prehľad. Na ab-solvovanie skúšky je z nej potrebné získať aspoň 50 %, pričom úspešnosť v žiadnom z okruhov 1 – 4 nesmie byť nižšia ako 35 %.
Priebežné hodnotenie pozostáva z troch písomných previerok zameraných na priestorovú identifikáciu vybraných javov – geomorfologické celky, vodstvo a mestá (60 % priebež-ného hodnotenia) a spracovaní referátu na pridelenú tému, jeho prezentácii a následnom moderovaní diskusie, pričom sa hodnotí obsahová, didaktická i formálna stránka prezen-tácie aj úroveň vedenia diskusie (40 % priebežného hodnotenia). Termíny prezentácií i písomných previerok sú vyučujúcim rámcovo avizované na začiatku semestra a upresnené s minimálne týždňovým predstihom.
V záverečnom hodnotení má 60 % váhu skúška, 40 % váhu priebežné hodnotenie. Na zís-kanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia závereč-nej písomnej previerky a priebežného hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V rámci prednášok sa študenti oboznámia s tematickými okruhmi: Základné geografické vymedzenie a reliéf Ameriky (poloha svetadielu, pohyby litosférických dosiek a formovanie dnešnej podoby svetadielu, geologický vývoj, nerastné suroviny a formovanie súčasného reliéfu, základné geomorfologické celky) (1. a 2. prednáška); Klimageografické a hydrogeografické pomery Ameriky (vplyv jednotlivých činiteľov na formovanie klimatických pomerov sve-tadielu, základné klimatické pásma, úmoria, riečna sieť, bezodtokové oblasti, jazerá podľa genézy a polohy); Pedogeografické a biogeografické pomery Ameriky (typy pôd a ich geografické rozšírenie, fytogeografické oblasti, zonálne rozšírenie vegetácie, vegetačné pásma, zoogeografické oblasti, bioklimatické pásma) (3. prednáška); Historicko-politický vývoj Ameriky (pôvod obyvateľstva, staroveké a stredoveké ríše Ameriky, európska kolonizácia, národnooslobodzovacie hnutie, rozpad koloniálnej sústavy, súčasná geopolitická situácia Ameriky, integračné zoskupenia Ameriky) (4. a 5. prednáška); Obyvateľstvo a sídla Ameriky (vývoj obyvateľstva Ameriky, rasová skladba obyvateľstva, jazyková štruktúra obyvateľstva, prirodzený pohyb obyvateľstva, sídla a miera urbanizácie) (6. a 7. prednáška); Hospodárstvo Ameriky (vývoj hospodárstva a všeobecná charakteristika ekonomiky, typy krajín podľa charakteru ekonomiky, finančná a hospodárska kríza a aktuálne štatistické ukazovatele hospodárstva, jednotlivé sektory hospodárstva, zahraničný obchod) (8. a 9. prednáška); Podrobná geografická charakteristika jednotlivých makroregiónov Ameriky (Anglosaská, Stredná a Južná) (10. prednáška);
Cvičenia: V rámci cvičení sa realizujú aktivity na prehĺbenie učiva zodpovedajúcemu obsahu prednášok, a zároveň na precvičenie využitia základných didaktických pomôcok, individuálnej aj tímovej práce. Na začiatku semestra si študent z ponuky tém, ktorá reflek-tuje aktuálne problémy alebo špecifické javy na území Ázie, vyberie jednu, na ktorú v rámci samostatnej práce doma vypracuje referát. Ten v druhej časti semestra prezentuje, na prezentáciu referátov nadväzuje diskusia. V rámci cvičení sa realizujú aj priebežné pí-somné previerky.
Vedomosti: Študent disponuje komplexnými geografickými poznatkami o kontinente a jeho makroregiónoch, pozná špecifické javy a vzťahy medzi jednotlivými zložkami geografickej sféry tak v horizontálnom ako aj vertikálnom zmysle. Vďaka tomu je schopný kriticky zhodnotiť nové informácie o území a selektovať z nich relevantné poznatky.
Zručnosti: Študent rozumie vzťahom medzi prírodnými a sociálno-ekonomickými i geopolitickými javmi, vďaka čomu je schopný interpretovať prebiehajúce geografické procesy a v prípade vzniku nových situácií či procesov v danom území vie identifikovať potenciálne súvislosti. Je pritom schopný spracovať a tvorivo využívať geopriestorové dáta a didakticky relevantným spôsobom ich sprostredkovať publiku. Študent je schopný moderovať odbornú diskusiu o geografických javoch na území Ameriky.
Kompetencie: Študent si rozvíja kompetenciu didakticky primeraným spôsobom sprostred-kovať základné vlastností a špecifiká svetadielu ako celku i jeho makroregiónoch. Je schopný pútavo vysvetliť vzťahy medzi geografickými javmi, a to s využitím moderných didaktických pomôcok primeraných vzhľadom na cieľové publikum.
Forma výučby: Cvičenie.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 1 Za obdobie štúdia: 14.
Metóda štúdia: prezenčná.
Inovovaný Štátny vzdelávací program ISCED 2 a ISCED 3 - dostupné na: http://www.nivam.sk/
Kurikulárna reforma https://vzdelavanie21.sk/
VZDELÁVANIE VEDÁTOROV V KOCKE: Metodická príručka pre lektora – dostupné na https://www.festivalvedy.sk/wp2/wp-content/uploads/2019/09/metodika_cvv_lektor.pdf
Platné učebnice biológie pre zš a sš.
ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č.1/2011, Dostupné na internete: https://www.upjs.sk/app/uploads/sites/16/2023/01/smernica-1-2011.pdf, 25 s.
Interné študijné materiály zverejnené v prostredí Moodle https://lms.upjs.sk/login/index.php
1. Aktívna účasť na seminároch.
2. Splnenie zadaní čiastkových úloh.
3. Vypracovanie a následná prezentácia didaktického postupu v súlade s riešeným vedeckým výskumom v rámci diplomovej práce a jeho následná implementácia vo výučbe biológie na zš a sš.
slovenský
1. Zameranie diplomovej práce (cieľ, výskumná časť).
2. Stredoškolská odborná činnosť.
3. Biologické súťaže (Biologická olympiáda, AMAVET, Enviroprojekt / EnvirOtázniky, iBO – International Biology Olympiad, GLOBE program, Science on Stage).
4. Praktické cvičenia, meracie systémy.
5. Terénne cvičenia, exkurzie.
6. Biologický krúžok.
7. Výučba mimo triedy.
8. Konzultácie, príprava návrhu didaktického postupu.
9. Prezentácia vytvoreného didaktického návrhu.
Vedomosti: Študent získa informácie o konkrétnych vhodných formách, metódach, stratégiách, technikách a spôsoboch práce žiakov, ktoré sú využiteľné pri plánovaní a realizácii didaktického postupu vo vyučovaní biológie, so zohľadnením výsledkov vedeckého výskumu.
Zručnosti: Študent dokáže sformulovať ciele a navrhnúť spôsoby ich dosahovania. Vytvoriť a zdôvodniť vlastný didaktický postupu formou výstupu.
Kompetencie: Študent je schopný odborne prezentovať výsledky didaktického postupu pred odborným publikom a kompetentne viesť odbornú diskusiu v rámci tematického zamerania svojej diplomovej práce.
ANDĚL, J. et al. 2019: Makroregiony světa: Nová regionální geografie. Praha (Karolinum).
NIJMAN, J., et al. 2019: Regions. New York (Willey).
OCE 2019: Countries, Rankings, Visualiazations. The Observatory of Economic Complexi-ty. Available at: https://atlas.media.mit.edu/en/.
ČEMAN, R. 2017: Školský geografický atlas Svet. Bratislava (Mapa Slovakia).
GURŇÁK, D., et al. 2014: Geografia Ázie. Bratislava (Univerzita Komenského).
DE BLIJ, H. J. et al: 2013: The World Today - Concepts and Regions in Geography, 6th edition. New York (Wiley).
GENCER, E. A. H., GERNI, C. (eds.) 2012: Central Asian Economies in Transition. Cam-bridge (Cambridge Scholars Publishing).
HOBBS, J. J. 2010: Fundaments of World Regional Geography, 2nd ed. Belmont (Bro-oks/Cole).
WEIGHTMAN, B. 2010: Dragons and Tigers – A Geography of South, East and Southeast Asia, 3rd edition. Hoboken (Wiley).
BAAR, V. 2002: Národy na prahu 21. století. Emancipace nebo nacionalismus? Ostrava (Ostravská univerzita).
RÁCOVÁ, A. ed. 2006: Štát a náboženstvo v Ázii a Afrike. Bratislava (Ústav orientalistiky SAV).
SLOBODNÍK, M., KOVÁCS, A. (ed.) 2006: Politická moc versus náboženská autorita v Ázii. Bratislava (Chronos), 303 s.
Na záverečnú skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý získal vážený priemer aspoň 60 % priebežného hodnotenia a zároveň aspoň 50 % z každej časti priebežného hodnotenia).
Záverečná skúška sa uskutoční formou písomnej previerky, ktorá pozostáva z testových i otvorených otázok. Tie sú tematicky rozdelené do piatich okruhov: 1. Fyzická geografia, 2. História a geopolitika, 3. Obyvateľstvo, 4. Hospodárstvo, 5. Všeobecný prehľad. Na absolvovanie skúšky je z nej potrebné získať aspoň 50 %, pričom úspešnosť v žiadnom z okruhov 1 – 4 nesmie byť nižšia ako 35 %.
Priebežné hodnotenie pozostáva z troch písomných previerok zameraných na priestorovú identifikáciu vybraných javov – geomorfologické celky, vodstvo a mestá (60 % priebež-ného hodnotenia) a spracovaní referátu a jeho prezentácii na pridelenú tému, pričom sa hodnotí obsahová i didaktická stránka (40 % priebežného hodnotenia). Termíny prezen-tácií i písomných previerok sú vyučujúcim rámcovo avizované na začiatku semestra a upresnené s minimálne týždňovým predstihom.
V záverečnom hodnotení má 60 % váhu skúška, 40 % váhu priebežné hodnotenie. Na zís-kanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia závereč-nej písomnej previerky a priebežného hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V rámci prednášok sa študenti oboznámia s tematickými okruhmi: Základné geografické vymedzenie (1. prednáška) a reliéf (2. prednáška) Ázie (poloha svetadielu, pohyby litosferických dosiek a formovanie dnešnej podoby svetadielu, geologický vývoj, nerastné suroviny a formovanie súčasného reliéfu, základné geomorfologické celky); Klimageografické a hydrogeografické pomery (vplyv jednotlivých činiteľov na formovanie klimatických pomerov svetadielu, základné klimatické pásma, úmoria, riečna sieť, bezodtokové oblasti, jazerá podľa genézy a polohy) - (3. prednáška); Pedogeografické a biogeografické pomery (typy pôd a ich geografické rozšírenie, fytogeografické oblasti, zonálne rozšírenie vegetácie, vegetačné pásma, zoogeografické oblasti, bioklimatické pásma, ochrana prírody) - (4. prednáška); Historicko-politický vývoj (najstaršie civilizácie, staroveké a stredoveké ríše, európska kolonizácia, rozpad koloniálnej sústavy, súčasná geopolitická situácia, integračné zoskupenia) (5. a 6 prednáška); Obyvateľstvo a sídla (vývoj obyvateľstva Ázie, rasová a etnická skladba obyvateľstva, jazyková štruktúra obyvateľstva, prirodzený pohyb obyvateľstva, sídla a miera urbanizácie) (7. a 8. prednáška); Hospodárstvo (vývoj hospodárstva a všeobecná charakteristika ekonomiky, typy krajín podľa charakteru ekonomiky, finančná a hospodárska kríza a aktuálne štatistické ukazovatele hospodárstva, jednotlivé sektory hospodárstva, zahraničný obchod) (9. a 10. prednáška); Podrobná charakteristika makroregiónov (Severná Ázia, Stredná Ázia a Kaukaz (11. prednáška), Juhozápadná Ázia – Blízky východ, Južná Ázia (12. prednáška), Juhovýchodná Ázia, Východná Ázia (13. prednáška));
Cvičenia: V rámci cvičení sa realizujú aktivity na prehĺbenie učiva zodpovedajúcemu obsahu prednášok, a zároveň na precvičenie využitia základných didaktických pomôcok, individuálnej aj tímovej práce. Na začiatku semestra si študent z ponuky tém, ktorá reflektuje aktuálne problémy alebo špecifické javy na území Ázie, vyberie jednu, na ktorú v rámci samostatnej práce doma vypracuje referát. Ten v druhej časti semestra prezentuje, na prezentáciu referátov nadväzuje diskusia. V rámci cvičení sa realizujú aj priebežné písomné previerky.
Vedomosti: Študent disponuje komplexnými geografickými poznatkami o kontinente a jeho makroregiónoch, pozná špecifické javy a vzťahy medzi jednotlivými zložkami geografickej sféry tak v horizontálnom ako aj vertikálnom zmysle. Vďaka tomu je schopný kriticky zhodnotiť nové informácie o území a selektovať z nich relevantné poznatky.
Zručnosti: Študent rozumie vzťahom medzi prírodnými a sociálno-ekonomickými i geopolitickými javmi, vďaka čomu je schopný interpretovať prebiehajúce geografické procesy a v prípade vzniku nových situácií či procesov v danom území vie identifikovať potenciálne súvislosti. Je pritom schopný spracovať a tvorivo využívať geopriestorové dáta a didakticky relevantným spôsobom ich sprostredkovať publiku. Študent je schopný zapájať sa do diskusie o geografických javoch na území Ázie vecne a odborne.
Kompetencie: Študent si rozvíja kompetenciu didakticky primeraným spôsobom sprostredkovať základné vlastností a špecifiká svetadielu ako celku i jeho makroregiónoch. Je schopný pútavo vysvetliť vzťahy medzi geografickými javmi, a to s využitím základných didaktických pomôcok primeraných vzhľadom na cieľové publikum.
Aktuálne školské dokumenty v SR.
Ďalšie zdroje sú uvedené v odporučenej literatúre profilových predmetov, na ktoré nadväzuje štátna skúška.
1. Prostredie organizmov a základné ekologické faktory a podmienky. Zákony minima a tolerancie. Stanovište, ekologická nika. Príklady.
SŠ: Stratégia problémového vyučovania biológie. Vytvorte problémovú úlohu na sledovanie a hodnotenie vzájomného pôsobenia abiotických a biotických zložiek prostredia.
2. Abiotické faktory prostredia a ich vplyvy na organizmy a ekosystémy. Biologický význam svetla a tepla. Príklady.
ZŠ: Analýza výhod a nevýhod jednotlivých foriem žiackeho záznamu (tabuľka, nákres, fotografia, videozáznam). Navrhnite žiacke pozorovanie alebo pokus a spôsob záznamu vplyvu svetla a teploty na organizmy.
3. Zloženie a vlastnosti vzdušného prostredia, vplyv na organizmy. Znečistenie atmosféry. Príklady.
ZŠ: Charakteristika projektového vyučovania biológie. Navrhnite konkrétnu tému a motiváciu pre žiacky projekt s cieľom monitorovať znečistenie ovzdušia v okolí školy/bydliska a vyvodiť dôsledky pre organizmy žijúce na danom mieste.
4. Zloženie a vlastnosti vodného prostredia, eutrofizácia a saprobita. Klasifikácia vodných organizmov a ich morfologické a fyziologické adaptácie. Príklady.
ZŠ: Modelovanie javov v biológii. Charakterizujte obsah učiva „Vodné spoločenstvo“ a navrhnite vzdelávací postup a pomôcky, aby žiaci na konci hodiny vedeli zdôvodniť potravné vzťahy organizmov žijúcich v modelovom vodnom spoločenstve.
5. Zloženie a vlastnosti pôdneho prostredia. Klasifikácia pôdnych organizmov a ich morfologické a fyziologické adaptácie. Príklady.
ZŠ: Bádateľský cyklus vo výučbe biológie. Navrhnite bádateľskú aktivitu s pozorovaním pôdnych organizmov.
6. Klasifikácia organizmov podľa výživy. Účasť organizmov na toku energie a kolobehu látok, typy potravných reťazcov. Príklady.
ZŠ: Hierarchia a rozsah a obsah biologických pojmov. Navrhnite postup sprístupnenia pojmov pojmov producent, konzument, reducent pomocou konkrétnych príkladov.
7. Vnútrodruhové a medzidruhové vzťahy a interakcie. Neutrálne, kladné a záporné vzťahy. Teritórium, „home range“. Príklady.
ZŠ: Pojmové mapy – význam pre výučbu biológie a príklady softvéru na ich tvorbu. Konkretizujte úlohu pre žiakov s cieľom vytvoriť pojmovú mapu vzájomných vzťahov organizmov.
8. Populácia. Typy populácií, ich vonkajšie a vnútorné parametre, životné stratégie, populačná dynamika (rast populácie, gradológia) a štruktúra populácie.
ZŠ: Diskusia a jej význam pre nácvik argumentácie. Navrhnite metodický postup pre navodenie diskusie k téme „Príčiny premnoženia niektorých druhov organizmov a dôsledok pre lesné a poľné spoločenstvá“.
9. Ekosystém. Potravné reťazce. Primárna a sekundárna produkcia ekosystémov a jej meranie. Sukcesný vývoj ekosystémov. Príklady.
SŠ: Chyby v pojmotvornom procese v biológii. Príklady miskoncepcií. Navrhnite úlohy na podporu porozumenia pojmov neutralizmus, symbióza, konkurencia, predácia, parazitizmus.
10. Spoločenstvá (cenózy). Kvantitatívne znaky a štruktúra spoločenstiev, metódy štúdia spoločenstiev.
ZŠ: Pracovné listy a nástroje formatívneho hodnotenia. Navrhnite aspoň dve úlohy na precvičovania učiva o spoločenstvách a jeden nástroj formatívneho hodnotenia.
11. Biocenóza, typy, charakteristiky. Zákonitosti formovania a časovo-priestorovej dynamiky biocenóz. Vlastnosti biocenóz. Príklady.
SŠ: Príprava učiteľa a žiakov na exkurziu. Navrhnite obsah, vzdelávacie ciele a organizáciu exkurzie zameranej na štúdium biocenózy v blízkosti vášho bydliska.
12. Biómy sveta. Klasifikácia terestrických, morských a limnických biómov, charakteristika, rozšírenie, antropogénne vplyvy. Príklady.
SŠ: Vzdelávacie funkcie botanických a zoologických záhrad, vzdelávacie aktivity ponúkané rôznymi organizáciami na poznávanie definičných druhov rôznych biómov.
13. Hydrologický cyklus, obeh látok v prostredí, biogénne prvky v biosfére.
ZŠ: Porovnajte školský biologický pokus a pozorovanie. Navrhnite úlohu na porozumenie a hodnotenie obehu látok a prítomnosti biogénnych prvkov v prostredí.
14. Biodiverzita. Alfa, beta, gama a globálna diverzita. Počet druhov-veľkosť plochy a efekt vzdialenosti, kryptická diverzita. Klasifikácia druhov z pohľadu ochrany prírody.
ZŠ: Charakteristika riadeného bádania. Konkretizujte zadanie, kde žiaci majú analyzovať a porovnať umelý a prírodný ekosystém z hľadiska druhovej rozmanitosti.
15. Biosféra. Biosférické cykly. Globálne zmeny biosféry. Teória Gaia.
SŠ: Charakteristika reflexie ako záverečnej fázy rámca EUR. Navrhnite tri rôzne spôsoby navodenia diskusie na tri rôzne problémy aplikovateľné v reflexii učiva o biosfére.
16. Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny mikrobiológie, objav mikroskopu, vyvrátenie teórie samoplodenia, Kochove postuláty. Molekulová mikrobiológia.
SŠ: Funkcie evokácie v rámci EUR. Navrhnite dva rôzne spôsoby evokácie pred výučbou tematického celku mikroskopické organizmy a vysvetlite ako plnia všetky tieto funkcie.
17. Porovnanie organizácie prokaryotickej a eukaryotickej bunky, vonkajšie a vnútorné štruktúry bunky.
SŠ: Nácvik základných zručností pri príprave a pozorovaní natívneho preparátu. Navrhnite didakticky vhodné objekty na pozorovanie prokaryotickej a eukaryotickej bunky optickým mikroskopom.
18. Metódy štúdia mikrobiálnych buniek, mikroskopia, farbiace techniky, Gramovo farbenie, kultivačné metódy, molekulové techniky
SŠ: Zásady bezpečnosti práce s biologickým materiálom v škole. Školský laboratórny poriadok. Kultivácia a pozorovanie mikroorganizmov – príklady vhodných organizmov a cieľ, čo pozorovanie žiakom demonštruje.
19. Fyziológia, genetika a metabolizmus mikroorganizmov, trofické módy - fototrofia, chemotrofia, autotrofia, heterotrofia.
SŠ: Biologické databázy a možnosti ich využitia vo výučbe biológie.
20. Morfológia a rozmnožovanie baktérií. Ovplyvňovanie rastu mikroorganizmov, antibiotiká, rezistencia voči antibiotikám.
ZŠ: Rozvíjanie zdravotnej gramotnosti žiakov v oblasti prevencie prenosných ochorení. Predstavte postup pri navodení diskusie o účinnosti antibiotík pri liečbe infekčných ochorení a vzniku rezistencie.
21. Archeóny, ich fyziológia a metabolizmus, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.
SŠ: Rozvoj biologických vied a implementácia nových prvkov obsahu do výučby. Vysvetlite na príklade učiva o archeónoch.
22. Gram-pozitívne baktérie s nízkym obsahom GC párov - streptokoky, stafyloky, bacily a klostrídie, sporulácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.
SŠ: Školský vzdelávací program. Mikroorganizmy v praxi. Vymedzte obsah témy školského vzdelávacieho programu na dve vyučovacie hodiny.
23. Gram-pozitívne baktérie s vysokým obsahom GC párov, aktinobaktérie, mykobaktérie, streptomycéty, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.
SŠ: Nástroje formatívneho hodnotenia. Navrhnite dva nástroje na hodnotenie porozumenia rozdielu medzi ekologickým, biologickým a hospodárskym významom baktérií.
24. Proteobaktérie, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.
SŠ: Typy pojmových máp. Navrhnite dve pojmové mapy, ktoré triedia proteobaktérie podľa odlišných kritérií a zdôvodnite výber ich formy.
25. Eukaryotické mikroorganizmy, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický význam, mikromycéty.
SŠ: Formy žiackej dokumentácie praktického pozorovania eukaryotických organizmov (vrátane makroskopických). Navrhnite vhodné objekty pre didaktické pozorovanie jednobunkových eukaryotických mikroorganizmov vrátane prípravy materiálu.
26. Mikroorganizmy v životnom prostredí, mikrobiológia vody, vzduchu, pôdy.
ZŠ: Práca v teréne, zásady a bezpečnosť. Odber vzoriek organizmov z vody a pôdy. Zisťovanie kvality vody – príklad postupu.
27. Symbiotické vzťahy medzi mikro- a makroorganizmami, biofilmy, lichenizmus, symbióza s rastlinami, nitrifikačné baktérie, mykoríza, symbióza so živočíchmi, interakcie v tráviacom trakte.
ZŠ: Materiálne prostriedky výučby biológie – rozdelenie. Prírodniny ako objekt pozorovania demonštrujte na príklade lišajníkov. Navrnite dve rôzne úlohy pre žiakov.
28. Mikrobiológia ľudského tela, normálna mikroflóra, významní pôvodcovia mikrobiálnych ochorení, mechanizmy virulencie a patogenity, probiotiká.
ZŠ: Nasmerované bádanie - charakteristika. Navrhnite námet a postup nasmerovaného bádania zameraného na uvedomenie si významu probiotík.
29. Aplikovaná mikrobiológia, využitie mikroorganizmov v biotechnologických procesoch, etanolové kvasenie, baktérie mliečneho kvasenia, biopalivá, bioremediácia.
SŠ: Vplyv rozvoja technológií na výučbu biológie. Ilustrujte na príkladoch, ako prenikajú biotechnológie a digitálne technológie do obsahu a metód výučby biológie v súčasnosti.
30. Základy virológie, vlastnosti, klasifikácia, nomenklatúra a architektúra vírusov. Interakcie vírusov a hostiteľskej bunky. Metódy štúdia vírusov. Životný cyklus vírusov. Bakteriofágy. Subvírusové agensy: viroidy, prióny.
SŠ: Simulácie a modelovanie. Predstavte model SIR na príklade šírenia vírusovej infekcie.
Štátne skúšky z predmetu biológia a didaktika biológie sa konajú formou ústnej skúšky. Študent má preukázať odborné vedomosti z vylosovanej témy a prezentovať ich v širších súvislostiach. Ku každej téme je priradený didaktický problém, ktorý má vysvetliť a aplikovať na výučbu daného obsahu na úrovni strednej (SŠ) alebo na základnej (ZŠ) školy (vyznačené).
SK
Širšie súvislosti všeobecnej ekológie a biológie mnohobunkových organizmov a mikroorganizmov.
Didaktické prvky výučby biológie a ich aplikácia na konkrétne didaktické problémy a daný obsah na úrovni základnej a strednej školy.
Stratégie a trendy vo výučbe biológie a príklady ich uplatnenia v školskej praxi.
Rovnaká ako je uvedené pri prerekvizitách predmetu.
Absolventi získajú spôsobilosť vyučovať predmet biológia na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania.
odporúčaná literatúra:
Purvis: Lichens (2000)
Ahmadjian The lichens (1973)
Nash: Lichen Biology (2008)
Ranković: Lichen secondary metabolites (2019)
1. 100% účasť na cvičeniach z predmetu.
2. naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie lišajníkov, praktické využitie
3. zvládnuť a preukázať vedomosti získané počas cvičení z TLC, HPLC, NMR
4. vedieť zostaviť aparatúru potrebnú pre izoláciu látok (napr. sekundárne metabolity)
5. preukázať teoretické vedomosti z oblasti lichenológie formou ústnej skúšky
slovenský, anglický
1. úvod do štúdia lichenológie a pojmy
2. história od staroveku po súčasnosť
3. Symbióza a lichenizmus
4. úloha fotobionta a mykobionta v lichenizme
5. stielka lišajníkov, typy a subtypy
6. reprodukcia a rozmnožovanie
7. sekundárny metabolizmus lišajníkov a biosyntetické dráhy
8. biologická a ekologická úloha lišajníkov a ich sekundárnych metabolitov
9. extrakcia sekundárnych metabolitov lišajníkov
10. Metódy pre identifikáciu a delenie sekundárnych metabolitov: TLC (chromatografia na tenkej vrstve), stĺpcová chromatografia
11.Metódy na identifikáciu: HPLC (vysokoúčinnná kvapalinová chromatografia)
12.Metódy na identifikáciu: NMR (nukleárna magnetická rezonancia)
13. prezentácia výsledkov z praktickej časti
Po úspešnom absolvovanú predmetu by mal študent vedieť používať kľúč na určovanie nižších rastlín- lišajníkov, rozumieť a lepšie chápať význam symbióz a teda konkrétne lichenizmu, pochopiť význam fotobionta a mykobionta, vedieť rozoznať lišajník od ostatných nižších rastlín v prírode. Študent by mal pochopiť aký význam majú sekundárne metabolity lišajníkov, ako vznikajú a aké je ich využitie v praxi. V rámci praktickej časti by sa mal zvládnuť metódy pri izolácii a identifikácii sekundárnych metabolitov ako sú spot-test, TLC, HPLC. Tieto metódy sú spojené so základnými poznatkami z chémie ako prepočty, riedenia, príprava roztokov.
Činnostné vyučovanie - návrh metodiky overovaný v praxi (v rámci MPPd) a vyhodnotenie výsledkov (kvalitatívna analýza)
Elektronický zdroj
Publikácie PISA (národné správy, zbierky úloh atď.), dostupné na: O meraní PISA
NUCEM –
Učebné texty:
HAJDUČEKOVÁ, Ivica: Čitateľská gramotnosť vo vyučovaní literatúry (Čitateľské zručnosti a stratégie). In: Inovatívnosť foriem a metód v zážitkovo-komunikačnom modeli vyučovania literatúry. Košice, FF UPJŠ: 2015, s. 69 - 92
Odborná literatúra:
Heldová, D. – Kašiarová, N. – Tomengová, A. a kol.: Metakognitívne stratégie rozvíjajúce procesy učenia sa žiakov. Metodická príručka. Bratislava: MPC, 2011.
TOMENGOVÁ, Alena: Čitateľské stratégie zlepšujúce schopnosť učiť sa. Bratislava: MPC Bratislava, 2010, ISBN 978-80- 8052-353-4. Dostupné na: http://www.mpc-edu.sk/library/files/tomengova_publikace_a5.indd.pdf
časopis Slovenčinár. Dostupné na: SAUS - Slovenská asociácia učiteľov slovenčiny - Časopis (sausba.sk)
Podmienky na absolvovanie predmetu:
Detailné podmienky sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 a v rámci úložiska pre digitálne podporné materiály – LMS UPJŠ.
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho, 2. Interaktivita na prednáške, 3. Konzultovanie a následná autoevalvácia zadania v písomnej forme podľa vopred stanovených požiadaviek v LMS (procesualita), 4. Adekvátne využitie digitálnych zručností.
Podmienky záverečného hodnotenia:
Predmet má dve alternatívy realizácie: A. pre študentov, ktorí problematiku ČG neabsolvovali v rámci predmetu ČG vo vyučovaní literatúry; B. pre študentov, ktorí absolvovali ČG vo vyučovaní literatúry.
A. Vytvorenie didaktického materiálu – pracovného listu – zameraného na rozvoj čitateľských zručností a kompetencií.
B. Overenie návrhu pracovného listu v praxi – vyhodnotenie realizácie zámeru a odôvodnenie návrhov na korekciu (autoevalvácia).
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
Podmienené je tvorbou (A.) alebo overovaním (B.) konkrétneho metodického produktu v praxi – pracovný list s využitím postupov čitateľskej gramotnosti (zručností a stratégií) z problematiky I. alebo II. stupňa sekundárneho vzdelávania – t. j. overovanie odborovo-didaktických kompetencií študenta na vybranom texte z aprobačného predmetu.
slovenský jazyk
Predmet sa realizuje vo forme blended learning (LMS UPJŠ)
A. 1. Zámery čitateľskej gramotnosti podľa štúdie PISA (úskalia praxe), 2. Cieľavedomé rozvíjanie metakognitívnych procesov v procese budovania čitateľskej gramotnosti. 3. Čitateľské zručnosti a možnosti ich rozvíjania v edukačnej praxi, 4. Čitateľské stratégie a ich využitie v rozvoji kritického čítania a myslenia, 5. Metodika tvorby pracovného listu a zámery čitateľskej gramotnosti.
B. Konzultácia návrhu pracovného listu (špecifické zámery) a následné overovanie v praxi a vyhodnotenie úspešnosti jednotlivých položiek a celku.
Predmet prebieha v kombinovanej forme (blended learning). Parciálne požiadavky a materiály na absolvovanie kurzu sú zverejnené na elektronickej nástenke predmetu v AiS2 a v rámci úložiska podporných materiálov v LMS UPJŠ.
Absolvovaním predmetu študent dokáže v príprave metodického materiálu rozvíjať kritické čítanie a myslenie žiakov v práci s informačným textom. Odlišuje kogníciu od metakognície a v pozícii facilitátora strategicky usmerňuje metakognitívne procesy žiakov v rôznych fázach vyučovacieho procesu. V záverečnom hodnotení preukáže osvojenie si problematiky čitateľskej gramotnosti (zručností a stratégií) v intenciách konštruktivizmu a celoživotného vzdelávania v súlade s požiadavkami dokumentov PISA.
Uhereková, M. Bizubová, M. Biológia pre 8. ročník základnej školy a 3. ročník gymnázia s osemročným štúdiom, SPN - Mladé letá 2011
Štandard ŠVP, biológia, ISCED2
Kireš, M, a kol. Bádateľské aktivity v prírodovednom vzdelávaní, ŠPÚ 2016, on line:
http://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/ucebnice-metodiky-publikacie/badatelske-aktivity/01cast_a_web.pdf
Geológia, všeobecná ekológia
Aktívna účasť na cvičeniach. Hodnotí sa príprava a predvedenie samostatne naplánovaného školského experimentu a jeho didaktické komentovanie na záver kurzu.
SK
Zložky životného prostredia v ŠVP – Špecifiká didaktiky geológie - Environmentálna výchova v
biológii ako súčasť prierezovej témy – Spracovanie tematických celkov zameraných na neživú
prírodu a ekológiu v učebniciach biológie - Motivácia žiakov k ochrane prírody - Bádateľské
námety pre prácu žiakov - Modelovanie javov a procesov v životnom prostredí - Aktívne zapájanie
žiakov do ochrany prírody - Žiacke environmentálne projekty - Náučné vychádzky a exkurzie
Záverečné hodnotenie.
Absolventi predmetu získajú praktické skúsenosti s realizáciou školských pokusov a modelovaním geologických procesov a javov. Zároveň si osvoja postupy žiackeho bádania zameraného na problematiku zložiek prostredia a potrebu ochrany prírody s využitím digitálnych technológií.
Absolventi budú schopní zvoliť pre výklad geologického a ekologického učiva vhodnú formu a
metódu.
Spoznať špecifiká vyučovania predmetu biológia na strednej a na základnej škole, naučiť sa aplikovať všeobecno-pedagogické a didaktické poznatky na konkrétne témy učiva s rešpektovaním psychologických zákonitostí učenia. Prakticky precvičiť vybrané vyučovacie metódy, techniky a metodické postupy.
Katarína Kimáková, Sprievodca didaktikou biológie, 2022 Šafárik press UPJŠ v Košiciach https://unibook.upjs.sk/img/cms/2022/sprievodca-didaktikou-biologie.pdf
Ganajová, M. a kol. Formatívne hodnotenie vo výučbe prírodných vied, matematiky a informatiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2021. ISBN 9788081529733.
Ganajová a kol. Formatívne hodnotenie a jeho implementácia do výučby prírodných vied, matematiky a informatiky. Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2022. Školstvo. ISBN 9788057104834.
Samuel Kai Wah Chu · Rebecca B. Reynolds, Nicole J. Tavares · Michele Notari, Celina Wing Yi Lee, 21st Century Skills Development Through Inquiry Based Learning From Theory to Practice, Springer 2017 https://link.springer.com/content/pdf/10.1007/978-981-10-2481-8.pdf
Kimáková, K.: Úvod do štúdia didaktiky biológie, elektronický študijný text, 2008
Aktuálne štandardy ŠVP a učebnice biológie pre základné a stredné školy
Kireš, M., Ješková, Z., Ganajová, M, Kimáková K.. Bádateľské aktivity v prírodovednom vzdelávaní, ŠPÚ 2016
Periodické publikácie zamerané na výučbu biológie a interné študijné materiály sprístupnené v prostredí Moodle https://lms.upjs.sk/login/index.php
Fišer, R.: Učíme deti myslet a učit se. Praha: Portál, 2011. 176 s. ISBN 978-80262-0043-7
Gavora, P.: Akí sú moji žiaci. (Pedagogická diagnostika žiaka). Nitra: ENIGMA, 2011. 216 s. ISBN 978-80-89132-91-1
Karnsová, M.: Jak budovat dobrý vztah mezi učitelem a žákem. Praha: Portál, 1995. 151 s. ISBN 80-7178-032-4
Kotrba, T., Lacina, L.: Praktické využití aktivizačných metod ve výuce. Brno: Společnost pro odbornou literaturu, 2007. 188 s. ISBN 978-80-87029-12-1
Kyriacou, Ch.: Klíčové dovednosti učitele. Praha: Portál, 1996. 153 s. ISBN 80-7178-022-7
Petty, G.: Moderní vyučování. Praha: Portál, 2013. 380 s. ISBN 80-7178-070-7
Silberman, M.: 101 Metod pre aktivní výcvik a vyučování. Praha: Portál, 1997. 312 s. ISBN: 80-7178-124-X
Jedná sa o profilujúci predmet s povinnou účasťou na cvičeniach.
Hodnotí sa aktivita na výstupu na prednáške, vypracované a priebežne odovzdané riešenia zadaní z cvičení a záverečný projekt "Učebná pomôcka" podľa zadania na začiatku semestra.
Záverečná skúška je ústna.
Podiel známky z hodnotených aktivít na výslednej známke:
1. 10% priemer bodov za vypracované zadania.
2. 10% výstup na prednáške.
3. 20% známka za projekt Učebná pomôcka.
4. 60% výsledok záverečnej ústnej skúšky.
Celkové hodnotenie: 50% - 59% E, 60-69% D, 70-79% C, 80-89% B a 90-100 % A
Výsledná známka sa vypočíta ako vážený priemer podľa štandardnej hodnoty klasifikačných stupňov A až E.
Slovenský a anglický
1 DIDAKTIKA BIOLÓGIE V SYSTÉME VIED
1.1 Predmet didaktiky biológie
1.2 Osobitosti vyučovacieho predmetu biológia
1.3 Vývoj biologického vzdelávania v regióne
1.4 Vplyv európskej vedy na výučbu biológie
2 TRI DOMÉNY VZDELÁVANIA
2.1 Hierarchia cieľov biologického vzdelávania
2.2 Ciele predmetu biológia
3 ŠTANDARDY PREDMETU BIOLÓGIA
3.1 Dlhodobé plánovanie výučby
3.2 Usporiadanie obsahu biologického učiva
3.2. Štandard Nuffield biology
3.2.Next generation science standards
4 UČEBNÉ OSNOVY A UČEBNICE V SR
4.1 Obsah biológie na základnej škole
4.2 Obsah biológie na gymnáziách
4.3 Biológia na stredných odborných školách
5 BIOLOGICKÉ VEDY
5.1 Biológia a jej hraničné disciplíny
5.2 Biológia a vedy o Zemi a vesmíre
5.3 Aplikované biologické vedy
6 KOMPLEX DIDAKTICKÝCH NÁSTROJOV BIOLÓGIE
6.1 Biologické pojmy a symboly
6.3 Názornosť
6.4 Praktická činnosť 63
7 HAND -ON AKO VZDELÁVACÍ KONCEPT
7.1 Bezpečnosť biologického vzdelávania
8 ORGANIZAČNÉ FORMY BIOLÓGIE
8.1 Vzťah aktivít k organizačným formám
8.2 Rovnováha didaktických zásad
9 PRÍPRAVA VYUČOVACEJ JEDNOTKY
9.1 Štruktúra vyučovacej jednotky
9.2 Ciele ako pokyn odkazujúci na kritérium (Mager)
9.3 Ciele dvojdimenzionálnej kategorizácie
10 PODSTATA POZNÁVANIA
10.1 Percepcia
10.2 Uvažovanie
10.3 Dimenzie a transfer poznatkov
11 FORMATÍVNE A SUMATÍVNE HODNOTENIE
11.1 Stratégie formatívneho hodnotenia
11.2 Stratégie sumatívneho hodnotenia
11.2. Žiacke portfólio z biológie
11.3 Hodnotiace kritériá
12 VZDELÁVACIE STRATÉGIE BIOLÓGIE
12.1 Projektové učenie biológie
12.2 Problémové učenie
12.3 Bádateľsky orientované učenie
12.4 Implementácia technológií a biológia
12.4. Výučba biológie vo svetle objavov a technológií
12.5 Simulácie a modelovanie
12.6 Skúsenostné učenie
13 PROSTRIEDKY VÝUČBY BIOLÓGIE
14 ŠKOLSKÁ ZÁHRADA A KÚTIK ŽIVEJ PRÍRODY
14.1 Fenologické pozorovania
14.2 Podpora environmentálnej výchovy
15 EXKURZIA
16 PRÁCA S TALENTMI A BIOLOGICKÉ SÚŤAŽE
1. Didaktika biológie v systéme vied
2. Domény biologického vzdelávania
3. Štandardy predmetu biológia
4. Učebné osnovy biológie v zahraničí a v SR
5. Biologické vedy
6. Komplex didaktických nástrojov biológie
7. Hands-on ako vzdelávací koncept
8. Organizačné formy biológie
9. Príprava vyučovacej jednotky
10. Podstata poznávania
11. Formatívne a sumatívne hodnotenie v biológii
12. Vzdelávacie stratégie biológie
13. Prostriedky výučby biológie
14. Školská záhrada a kútik živej prírody
15. Biologická exkurzia
16. Práca s talentmi a žiacke biologické súťaže
Spoznať špecifiká vyučovania predmetu biológia na strednej a na základnej škole, naučiť sa aplikovať všeobecno-pedagogické a didaktické poznatky na konkrétne témy učiva s rešpektovaním psychologických zákonitostí učenia. Prakticky precvičiť vybrané vyučovacie metódy, techniky a metodické postupy.
Skúška a projekt na konci semestra 50 %výsledku.
ČAPEK, R. 2015: Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada.
ČIŽMÁROVÁ, K. 2000: Didaktika geografie I. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela
GERSMEHL, P. 2014: Teaching Geography. Third edition. The Guilford Press
INTERNATIONAL GEOGRAPHICAL UNION. 2016: International Charter on Geography Education. Dostupné na internete.
KŰHNLOVÁ, H. 1999: Kapitoly z didaktiky geografie, Praha: Univerzita Karlova
LAMBERT D., BALDERSTONE, D. 2010: Learning to Teach Geography in the Seconda-ry School, Second edition, Routledge, New York
LIKAVSKÝ, P. 2006: Všeobecná didaktika geografie. Bratislava: Univerzita Komenského
MADZIKOVÁ, A., KANCÍR, J. 2015: Didaktika geografie. Prešov: Prešovská univerzita
MARADA, M. a kol. 2017: Koncepce geografického vzdělávání. Praha. Dostupné na in-ternete.
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VÝSKUMU, VÝVOJA A MLÁDEŽE SR. 2023: Štátny vzdelávací program pre základné vzdelávanie. https://vzdelavanie21.sk/digitalny-statny-vzdelavaci-program/.
ŘEZNÍČKOVÁ, D., MATĚJČEK, P. 2014: Úlohy ve výuce geografie. Praha: Nakladatel-ství P3K. Dostupné na internete.
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2014: Inovovaný ŠVP pre 2. stupeň ZŠ. Geografia. Dostupné na internete.
ŠTÁTNY PEDAGOGICKÝ ÚSTAV. 2014: Inovovaný ŠVP pre gymnáziá so štvorročným a päťročným vzdelávacím programom. Dostupné na internete.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežného hodnotenia na cvičeniach a záverečnej skúšky. Na cvičeniach študent vypracováva úlohy do portfólia – súboru úloh rozličnej povahy. Každá úloha je hodnotená známkou A – FX. Celková váha portfólia je 50 % z celkového hodnotenia. Záverečná skúška je písomný test s otvorenými otázkami, ktorá má váhu 50 % z celkového hodnotenia. Kredity je možné udeliť študentovi, ktorý sa aktívne zúčastňuje cvičení (max. 2 absencie), odovzdá portfólio a zo záverečnej skúšky do-siahne minimálnu úspešnosť 50 % (škála hodnotenia je 100 % – 90 % A; 89 % – 80 % B; 79 % – 70 % C; 69 % – 60 % D; 59 % – 50 % E; 49 % a menej – FX).
slovenský
Prednášky: didaktika geografie ako veda, kurikulárne dokumenty geografického vzdelá-vania na Slovensku, ciele a obsah geografického vzdelávania, príprava učiteľa na vyu-čovanie geografie, metódy vyučovania geografie, organizačné formy vyučovania geogra-fie, vyučovacie prostriedky vo vyučovaní geografie, hodnotenie vyučovania geografie, využitie AI v práci učiteľa geografie
Cvičenia: obsahovo reflektujú témy prednášok. Na každom cvičení je zadaná téma, ktorú študent prezentuje. Okrem toho študent spracováva portfólio ako súbor prakticky lade-ných úloh textovej, grafickej a zvukovej podoby.
Vedomosti: Študent získa základné poznatky o vývoji a aktuálnom stave geografického vzdelávania na Slovensku v štátnom vzdelávacom programe. Študent ovláda základy prípravy, realizácie a hodnotenia vyučovacieho procesu geografie a pozná rôznorodé vy-učovacie metódy a organizačné formy vyučovania ako dosiahnuť vzdelávacie ciele.
Zručnosti: Študent rozvíja predovšetkým zručnosť orientovať sa v pedagogických doku-mentoch o geografickom vzdelávaní. Orientuje sa vo vyučovacích prostriedkoch vhod-ných vo vyučovaní geografie a ovláda základnú prácu s nimi. Študent vie praco-vať tvorivo, rozvíjať komunikačné a sociálne zručnosti a posudzovať výkon žiaka v geografii.
Kompetencie: Študent preukazuje, že vie tvorivo a efektívne využívať teoretické vedo-mosti
k príprave, realizácii a hodnoteniu vyučovacieho procesu geografie. Vie sa orientovať v dokumentoch vzťahujúcich sa k práci učiteľa geografie a v didakticko-geografických zdrojoch poznávania.
.
Benčať, F.: Atlas rozšírenia cudzokrajných drevín na Slovensku a rajonizácia ich pestovania. Bratislava, VEDA SAV, 1982
Benčať, T.: Dendrológia a ekológia drevín. Zvolen, Vydavateľstvo TU Zvolen, 2009
Blattný, T., Šťastný, T.: Prirodzené rozšírenie lesných drevín na Slovensku. Bratislava, SVPL, 1959
Pagan, J: Lesnícka dendrológia. Zvolen, Vydavateľstvo TU Zvolen, 1997
Pagan, J., Randuška, D.: Atlas drevín 1. Bratislava, Obzor, 1987
Pagan, J., Randuška, D.: Atlas drevín 2. Bratislava, Obzor, 1988
.
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť poznávanie vybraných drevín a krov v ich rôznych fenologických fázach podľa významných určovacích znakov (púčiky, borka, tvar listov a kvetov, habitus dreviny) a niektorých druhovo špecifických znakov (korkové lišky, tŕne, výrazné ochlpenie, výrazná farba výhonkov v zimnom období, a pod.).
3. V rámci semenárstva lesných drevín je nutné zvládnuť poznávanie plodov a semien vybraných taxónov drevín.
slovenský
1. Základný pojmový aparát v rámci predmetu Dendrológia.
2. Individuálna premenlivosť drevín (formy morfologické, biochemické, biologické, technické).
3. Zemepisná premenlivosť drevín (klimatyp, edafotyp).
4. Individuálne ekologické nároky drevín so základným prehľadom taxónov (dreviny tienne a slnné, dreviny oceánskej a kontinentálnej klímy).
5. Zvláštne spoločenstvá drevín, ich charakteristika a druhový prehľad najvýznamnejších taxónov. Priekopnícke dreviny, dreviny melioračné, dreviny úžľabín a suťovísk, dreviny lesostepí, dreviny lužných lesov, dreviny rašelinísk a dreviny hornej hranice lesa.
6. Záchrana genofondu lesných drevín (jadrové a klonové semenné sady, výberové stromy a porasty).
7. Vybrané kapitoly zo semenárstva lesných drevín (vonkajšie a vnútorné činitele produkcie semien, spôsoby zberu a technológie spracovania osiva a jeho následného uskladnenia).
8. Vybrané kapitoly zo semenárstva lesných drevín (životnosť semena, krátkodobé a dlhodobé uskladnenie semien, klíčivosť a klíčenie, spôsoby predsejbovej prípravy semien).
9. Introdukcia drevín - definícia pojmu, fázy introdukcie. Výhody introdukcie a možné environmentálne riziká.
10. Invázne dreviny, prehľad a charakteristika najvýznamnejších taxónov. Ekologické, ekonomické a zdravotné dôsledky invázií.
11. Najvýznamnejšie dendrologické objekty na Slovensku (Arborétum Mlyňany, Arborétum Borová hora, Arborétum Kysihýbel, Zámocký park Topoľčianky).
12. Úvod do arboristiky, ochrany a starostlivosti o stromy rastúce mimo lesa.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších ihličnatých a listnatých domácich a introdukovaných drevín. V rámci letného semestra poznávanie drevín v zimnom období (v sterilnom stave), poznávanie špecifických znakov drevín (celkový habitus dreviny, púčiky, tŕne, špecifická farba pokožky konára, ochlpenie, korkové lišty, a pod.). V priebehu vegetačného obdobia tvar listov a kvetov.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o najvýznamnejších domácich a introdukovaných drevinách, ich vnútrodruhovej premenlivosti, ekologických nárokoch a možnom výskyte v rámci prirodzených rastlinných spoločenstiev. Naučiť študentov aplikovať tieto vedomosti priamo v praxi v rámci špecializovaných vedných odborov, buď v rámci akademických a vedeckých pracovísk, ale aj v oblasti pôdohospodárstva, lesníctva, krajinárstva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Ako písať seminárne práce, ročníkové práce, práce ŠVOČ, diplomové práce, záverečné a atestačné práce a dizertácie. Bratislava: Stimul, 1998.ISBN 80-85697-57-2.
GONDA, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava: Iura Edition, spol.s.r.o. ISBN 978-80-8078-472-0.
Diplomová práca je výsledkom vlastnej tvorivej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Prezentácia diplomovej práce, ktorá by mala obsahovať:
1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti a praktického prínosu.
2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracovaní diplomovej práce.
3. Hlavné obsahové problémy práce doplnené o grafické a kartografické výstupy.
4. Závery a praktické odporúčania.
Zodpovedanie na otázky oponentov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Diplomovou prácou študent preukáže zvládnutie rozšírenej teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich originálnym spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti diplomovej práce určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Tvorba teoretického prehľadu problematiky, výber a osvojenie si metodík práce.
Pravidelné oboznamovanie vedúceho práce s postupom na dohodnutých úlohách. Predloženie plánu výskumu. Aktívna účasť na seminároch organizovaných k diplomovým projektom realizovaných na katedrách, na ktorej sú téma projektu a zadanie diplomovej práce vypísané.
Slovenský, anglický
SK, EN
Formulovanie hypotéz, štúdium literatúry, príprava podkladov na testovanie hypotéz.
Študent zvládol teoretickú prípravu k zadanej téme, formuluje výskumné otázky a má plán výskumu, prípadne aj prvé predbežné výsledky. Diplomový projekt môže študent realizovať aj na pracovisku mimo UPJŠ pod vedením odborníka z praxe, na tému vypísanú na APU ÚBEV PF UPJŠ v Košiciach. Na ÚBEV má aj konzultanta práce, je zručný v komunikácii s odborníkmi elektronickou aj prezenčnou formou.
Odporúčaná odborná literatúra ku konkrétnej téme diplomovej práce je súčasťou zadania diplomovej práce. Metodické usmernenie 14/2009-R z 27. augusta 2009 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní, vrátane príloh; Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. marca 2010 č. MŠSR-5/2010-071 o vzore obalu a titulného listu záverečnej, rigoróznej a habilitačnej práce a formáte výmeny údajov o záverečnej, rigoróznej a habilitačnej práci; Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčasti; Dodatok č. 1 a č. 2 k Smernici č. 1/2011 Šablóna pre tvorbu ZP vo formáte dot a dotx na stránke CRZP (Centrálny register záverečných prác)
Pravidelné oboznamovanie vedúceho práce s postupom výskumu, pravidelné konzultácie, štúdium literatúry k téme, prvé výsledky a v prípade potreby modifikácia projektu.
SK, EN
Zber dát na overenie hypotéz, štúdium aktuálnej literatúry.
Študent prakticky zvláda potrebnú metodiku a získal prvé výsledky. Referuje o nich na seminári pracoviska, kde je vypísané zadanie diplomovej práce.
Odporúčaná odborná literatúra ku konkrétnej téme diplomovej práce je súčasťou zadania diplomovej práce. Metodické usmernenie 14/2009-R z 27. augusta 2009 o náležitostiach záverečných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní, vrátane príloh; Výnos Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 15. marca 2010 č. MŠSR-5/2010-071 o vzore obalu a titulného listu záverečnej, rigoróznej a habilitačnej práce a formáte výmeny údajov o záverečnej, rigoróznej a habilitačnej práci; Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčasti; Dodatok č. 1 a č. 2 k Smernici č. 1/2011 Šablóna pre tvorbu ZP vo formáte dot a dotx na stránke CRZP (Centrálny register záverečných prác)
Pravidelné konzultácie postupu a výsledkov projektu s vedúcim diplomovej práce. Vystúpenie na seminári k diplomovému projektu s predbežnými výsledkami.
Slovenský, anglický
Spracovanie a interpretácia výsledkov.
Študent spracoval získané údaje a/alebo overil vytvorené metodické materiály alebo pomôcky. Disponuje podkladmi na spracovanie teoretickej časti svojej diplomovej práce a na potvrdenie/vyvrátenie hypotéz a formulovanie záverov. Začína formulovať text svojej diplomovej práce a naďalej sleduje nové relevantné informácie.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J., 2011. Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D.. 2008, Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162
s. ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č. 1/2011, Dostupné na internete: <http:// www.upjs.sk/public/media/2438/smernica-1-2011.pdf>, 25 s.
POKYNY, 2020. Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a splnenie zadaných úloh: prezentovanie postupu riešenia diplomovej práce na základe jej zadania a vytvorenie postru, ktorý reprezentuje rozšírený abstrakt práce.
slovenský
Zameranie a štruktúra diplomovej práce (abstrakt, úvod, záver a pod.); Etika a kultúra písania záverečnej práce; Citácie a bibliografické odkazy, príklady; Formálna stránka práce; Jazyková úprava (pojmový aparát, štylistika, syntax, gramatika, typografia); Prezentácia diplomovej práce (forma, technika a obsah a štruktúra prezentácie, pravidlá komunikácie, zásady prezentovania, diskusia); Prezentácia priebežného stavu rozpracovania vlastnej diplomovej práce formou postra.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o vedeckých, teoreticko-metodologických a formálnych postupoch pri tvorbe záverečnej práce a postra, ako aj náležitostiach odbornej a obsahovej stránky diplomovej práce.
Zručnosti: Študent dokáže sformulovať ciele záverečnej práce, vypracovať obsahovo primeranú diplomovú prácu a prezentovať ju formou postra a abstraktu.
Kompetencie: Študent vie na základe zadania úlohy samostatne sformulovať ciele a obsah písomnej práce, prezentovať čiastkové výsledky svojej práce pred odborným publikom a viesť odbornú diskusiu na odborné témy v oblasti svojho zamerania.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J., 2011. Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D.. 2008, Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162
s. ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č. 1/2011, Dostupné na internete: <http:// www.upjs.sk/public/media/2438/smernica-1-2011.pdf>, 25 s.
POKYNY, 2020. Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. https://geografia.science.upjs.sk/images/studium/ Pokyny_ZP_UGE_2019.pdf
ŠABLóNA, 2020. Odporúčaná šablóna prezentácie k obhajobe záverečnej práce na ÚGE. https:// geografia.science.upjs.sk/images/dokumenty_tlaciva/sablona_prezentacie_ZP.ppt
Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a prezentovanie diplomovej práce v štruktúre predpísanej na obhajobu diplomovej práce na štátnej skúške. Hodnotenie je založené na úrovni prezentácie v predpísanej štruktúre, dodržaní časového limitu a schopnosti reagovať na položené otázky.
slovenský
Seminár je zameraný na problematiku jednotlivých diplomových prác. Poslucháči v rámci seminára referujú o stave rozpracovania a štruktúre prác, pričom sú tiež podrobne preberané ich jednotlivé časti. K jednotlivým prácam sa vedie odborná diskusia.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o formálnych náležitostiach diplomovej práce a spôsobe jej obhajoby pre štátnicovou komisiou.
Zručnosti: Študent sa naučí aplikovať vedecké teoreticko-metodologické a formálne postupy tvorby záverečnej práce, vypracovať obsahovo primeranú diplomovú prácu a obhájiť ju na štátnej skúške. Kompetencie: Študent dokáže samostatne prezentovať výsledky svojej práce pred odborným publikom a viesť odbornú diskusiu na odborné témy v oblasti svojho zamerania.
Forma výučby: Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby v hodinách:
Týždenný: 2, Za obdobie štúdia: 28
Metóda štúdia: prezenčná
Počet ECTS kreditov: 2
Kimáková, K. Mišianiková, A. Andrejková G.: Informatika v prírodných vedách a matematike, Zošit biológia, Centrum vedecko-technických informácií SR, Bratislava 2020, ISBN:
978-80-89965-72-4, EAN: 9788089965724
Vuorikari, R., Kluzer, S. a Punie, Y., DigComp 2.2: Rámec digitálnych kompetencií pre občanov, EUR 31006 EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2022, ISBN: 978-92-76-48882-8, doi:10.2760/115376, JRC128415
Redecker, C.: Európsky rámec pre digitálne kompetencie pedagógov: DigCompEdu. Punie, Y. (ed) 28 775 EUR EN, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2017, ISBN: 978-92-79-73494-6, doi:10.2760/159770, JRC107466
Interné študijné materiály zverejnené v prostredí Moodle https://lms.upjs.sk/login/index.php
Hodnotenie výstupov absolventa predmetu: Analýza a spracovanie obrazu pomocou aplikácie Fiji (10 %), analýza príprav na vyučovacie hodiny z pohľadu rozvíjania digitálnych kompetencií žiakov (20 %), návrh a prezentácia projektu zameraného na implementáciu digitálnych technológií a informatiky na vybranej téme učiva biológie na základnej alebo strednej škole (70%).
slovenský
Obsah predmetu vychádza z hlavných referenčných rámcov Európskej komisie pre digitálne kompetencie pedagógov a občanov, a to DigCompEdu a DigComp 2.2. Moduly predmetu sa zameriavajú na hlavné oblasti podľa rámca DigComp 2.2 a sú koncipované tak, aby absolvent dokázal rozvíjať u žiakov všetky digitálne kompetencie (21) obsiahnuté v referenčnom rámci.
Modul 1: Informačná a dátová gramotnosť
Modul 1A: Biologické databázy
(EurobirdPortal, BirdWeather, GlobalForestWatch, DataZone, NCBI, ResistanceMap a pod.)
Modul 1B: Analýza obrazu
(Fiji, MeshLab, 3D modelovanie, aplikácie zamerané na analýzu druhov a ich princíp fungovania – App Inventor, Generátor kvetných vzorcov a pod.)
Modul 1C: Analýza modelov a simulácií a ich tvorba
(Coach, PhetColorado, JustPhysiology, Python)
Modul 1D: Analýza textu
(Perusall)
Modul 2: Komunikácia a spolupráca
(Figma a iné aplikácie)
Modul 3: Vytváranie digitálneho obsahu
(Generatívne nástroje AI, BioRender, Curipod, Genially, Canva a pod.)
Modul 4: Bezpečnosť
Modul 5: Riešenie problémov
Absolvent predmetu bude pripravený implementovať informatiku a digitálne technológie vo výučbe biológie na základných a stredných školách, a to primerane veku a schopnostiam žiakov, v súlade so vzdelávacím štandardom a zohľadnením rozvoja digitálnych kompetencií žiakov. Získané vedomosti a zručnosti absolvent využije aj pri výučbe voliteľného predmetu Informatika v prírodných vedách a matematike na stredných školách.
.
Mayr, E.: Co je evoluce. Aktuální pohled na evoluční biologii. Academia Praha, 2009.
Flegr, J.: Evoluční biologie. Academia Praha 2005
Kejnovský, E., Hobza, R.: Evoluční genomika. (http://www.evolucnigenomika.cz/Skripta/Evolucni%20genomika%20skripta%202008.pdf) 2009
Futuyma, D.J.: Evolution. Sinauer Associates, Sunderland, 2005.
Briggs D., Walters S. M.: Proměnlivost a evoluce rostlin. Univerzita Palackého, Olomouc, 2001.
Dobzhansky T. et al.: Evolution. San Francisco 1977.
E.J.Larson : Evolúcia. Neobyčajná história jednej vedeckej teórie. Slovart, 2006.
.
.
Študent musí na písomnej skúške preukázať okrem vedomostí z oblasti evolučnej biológie znalosti analytického a syntetického myslenia pri riešení odpovedí na problémovo formulované otázky, pričom využíva poznatky z celého bakalárskeho a magisterského štúdia svojho odboru.
slovenský a anglický
1. Úvod do evolučnej biológie. Historický vývoj predstáv o evolúcii života. Dôkazy evolučnej teórie.
2. Vznik a evolúcia prvých foriem života na Zemi.
3. Teória prírodného výberu.
4. Molekulová evolúcia I: Evolučné procesy na úrovni génov. Molekulová evolúcia.
5. Molekulová evolúcia II: Evolučné procesy na úrovni druhov a populácií.
6. Molekulová evolúcia III: Evolúcia genetických systémov.
7. Reprodukčné stratégie rastlín, sexualita, asexualita a evolúcia.
8. Makroevolúcia a mikroevolúcia. Typy speciácie. Evolučné trendy zelených rastlín.
9. Extinkcie - smutná, ale prirodzená súčasť evolúcie.
10. Prehľad evolúcie živočíchov.
11. Pôvod a vývoj človeka I.
12. Pôvod a vývoj človeka II.
Absolvent predmetu získa prehľad o evolučných teóriách v minulosti a dnes a na základe najmodernejších vedeckých poznatkov o makro a mikroevolučných procesoch v živej prírode na rôznych úrovniach skúmania a poznania má byť schopný analytického riešenia vedeckých, ale aj filozofických otázok z oblasti evolučnej teórie. Je schopný argumentovať a kriticky hodnotiť odlišné názory na evolúciu a svoje vedomosti uplatniť v rôznom type pracovných úloh nielen v akademickom prostredí, ale aj v praxi, napr. v poľnohospodárstve, ekológii, v ochrane životného prostredia a podobne.
.
Prezentovať najdôležitejšie poznatky o biológii správania zvierat a človeka.
VESELOVSKÝ, Z. Etologie. Biologie chování zvířat. Praha, 2005.
FRANCK, D. Etologie. Karolinum. Praha. 1996
FRAŇKOVÁ, S. , BIČÍK, V. Srovnávací psychologie a úvod do etologie. Praha, 1999
NOVACKÝ CZAKO, : Základy etológie, Bratislava, 1987
DRICKMER, L.C., VESSEY, S.H., MEIKLE, D. Animal Behavior: mechanisms, ecology, evolution. 4th ed. Dubuque : Wm. C. Brown Publishers, 1996.
MANNING, A., DAWKINS, M.S. An introduction to animal behaviour. Cambridge Univ. Press, 1992.
VESELOVSKÝ, Z. Chováme se jako zvířata? Praha, 1992
VESELOVSKÝ, Z. Člověka a zvíře, Praha, 2000
Kolektív autorov, Súkromie živočíchov. Výber (Readers Digest), 1998
UHLENBROEK, CH., Život zvierat, IKAR, 2009
Internet + dľa témy SP ... :o)
Referáty k zadaným témam.
Splnené podmienky na cvičeniach
Úspešne absolvovaná ústna skúška
slovenský a anglický
slovak and english
1. Etológia. Vysvetlenie pojmu, história, metódy výskumu, deskripcia správania....
2. Zmyslový a motorický aparát umožňujúci adaptívne správanie....
3. Motorický aparát. Kategórie a vlastnosti lokomočnej aktivity ....
4. Základy adaptívneho správania. Faktory ovplyvňujúce správanie ...
5. Migrácie. Predpoklad y a príčiny migrácií. Orientácie a navigácie...
6. Kľúčový podnet – Reakcia. Supranormálne podnety...
7. Vnútorná regulácia správania. Inštinkty. Motivácie ...
8. Ontogenéza správania a učenie. Pamäť. Klasifikácia pamäte a učenia. Emócie a limbický systém ...
9. Biokomunikácie. Kategorizácia. Metakomunikácie. Ritualizácia. Mimikry ...
10. Sociálne správanie. Interakcie. Sociálne skupiny. Sociálna hierarchia ...
11. Agresivita. Útočná a obranná. Ritualizovaná ...
12. Sexuálne správanie. Formy heterosexuálnych zväzkov. Dvorenie. Aternatívne stratégie....
13. Rodičovské správanie. Stratégie. Investície. Faktory ovplyvňujúce rodičovské správanie. Hypotézy rodičovských investícií.
Prezentovať najdôležitejšie poznatky o biológii správania zvierat a človeka.
Ústna skúška
Čipková, E., Karolčík, Š., Žarnovičan, H., Droppová, K. 2015. Vonkajšie prostredie ako
priestor pre vzdelávanie a učenie sa. Univerzita Komenského v Bratislave, 294 s. Dostupné
na: http://files.virtual-lab.sk/KEGA/vonkajsie_prostredie_vzdelavania_ucebnica.pdf?
fbclid=IwAR1_mNSoNoewcM6RQHzHVKMfPr0yuhA22JTm8LE_Y-VOotccMrxQAP5m6no
Dubcová, A. et al. 2013. Didaktika geografie v teréne. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,
394 s.
Michalová, J. 2015. Príprava vzdelávania v teréne. Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave,
42 s.
Svobodová, H. 2019. Outdoor Education in Geography: A specific Educational Strategy. Masaryk
University, Brno. 198 s. Dostupné na: https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/1571
Svobodová, H., Durna, R., Mísařová, D., Hofmann, E. 2019. Komparace formálního ukotvení
terénní výuky ve školních vzdělávacích programech a její pojetí v modelových základních
školách. ORBIS SCHOLAE, 13 (2) 95−116.
Schubert, J. A. 2021. Developing Geographic Skills through Experiments:Implementing Experiments in Geography Classroomthrough GeoBoxes. Review of International Geographical Education. 11, 2. https://dergipark.org.tr/en/pub/rigeo/issue/61982/851222.
Webové stránky:
www.globe-swiss.ch
www.itakademia.sk
http://naucnechodniky.eu/pre-skoly/
https://ucimesevenku.cz/
experimenty súvisiace s počasím: https://www.rgs.org/schools/resources-for-schools/weather-experiments
Hodnotenie predmetu získajú študenti za vypracovanie semestrálneho zadania a jeho
odprezentovanie na cvičení (100%).
slovenský
1. Experimenty a ich miesto vo vyučovaní geografie na jednotlivých stupňoch škôl
2. Tematické okruhy vhodné na terénne vyučovanie pre ZŠ a SŠ
3. Metódy a hodnotenie experimentálneho vyučovania, rozvíjané vedomostí, zručností a kompetencií žiaka
4. Príprava vyučovania – príprava učiteľa, vyučovacej hodiny a pomôcky
5. Príprava vyučovania – príprava vyučovacieho prostredia a podmienok
6. – 11. Tvorba vzorových vyučovacích hodín a ich overovanie
12. Vyhodnotenie
Semináre tohto predmetu predstavujú nadstavbu na získané vedomosti a zručnosti základných didaktických predmetov a poskytujú študentovi učiteľského zamerania pracovať so žiakmi bádateľsky a rozvíjať medzipredmetové vzťahy. Na jednotlivých seminároch sa v úvode študenti oboznámia s teoretickými východiskami problematiky a v druhej polovici semestra budeme spoločne pripravovať a overovať pripravené experimenty
Študent získa nasledujúce vedomosti, zručnosti a kompetencie.
Vedomosti:
• Teoretické a praktické vedomosti k možnostiam využitia experimentovania vo vyučovaní geografie na základných a stredných školách
Zručnosti:
• Vytvorí koncepciu experimentu a jeho hodnotenia
• Získa zručnosti v efektívnom plánovaní, riadení a organizovaní takejto vyučovacej hodiny
Kompetencie:
• Kriticky hodnotí a overuje pripravené modely na experimentovanie orientovaných vyučovacích hodín
• Komunikuje s vyučujúcim a spolužiakmi pri ti overovaní a tvorbe experimentálnych vyučovacích hodín
• Tvorivo pracuje pri tvorbe experimentálneho (bádateľského) vyučovania
.
Literatúra povinná:
Hendrych R.: Fytogeografie. - SPN, Praha 1984.
Prach K., Štech M., Říha P.: Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. - Scientia, Praha 2009.
Literatúra doplnková:
Krippel E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. – Veda, vyd. SAV, Bratislava, 1986.
Dahl, E.: The Phytogeography of Northern Europe, - Cambridge University Press, 2007.
Brown J. H., Lomolino M. V.: Biogeography. - Sinauer Associates, Sunderland, 1998.
Myers A. A., Giller P. S.: Analytical Biogeography. - Chapman & Hall, 1990.
Rôzna literatúra venovaná geografii vegetácie (prevažne prírodopisno-cestopisná), články v National Geographic, Živa, Vesmír a v ďalších časopisoch.
.
1. Prednášky sú nepovinné, ale vysoko odporúčané vzhľadom na prezentáciu inak ťažšie dostupných informácií a ich syntézy.
2. Okrem skúšky musí študent absolvovať povinne 5 hodinovú exkurziu so zameraním na aspekty podmieňujúce rozšírenie rastlín na Zemi, riešiť praktické úlohy z tematiky predmetu a pripraviť semestrálnu prezentáciu na zadanú tému, prezentáciu obhajuje na vedeckej minikonferencii.
slovenský
.
1. História predmetu. Rastliny a prostredie. Dynamika zemského povrchu.
2. Abiotické a biotické faktory prostredia rastlín.
3. Chorológia, areál, areálové disjunkcie, relikty, endemizmus, vikarizmus.
4. Elementy flóry - staršie a novšie prístupy.
5. Hlavné rysy florogenézy. Paleozoikum, Mezozoikum, Kenozoikum.
6. Hlavné rysy florogenézy. Kenozoikum - Pleistocén, Holocén.
7. Základy GIS (geografických informačných systémov) a ich využitie v botanickom výskume.
8. Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska.
9. Aktuálne zmeny zemskej vegetácie a ich štúdium, rastlinné invázie.
10. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru I.
11. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru II.
12. Zemepisný pôvod kultúrnych rastlín.
Semináre a cvičenia pozostávajú jednak z 5-hodinovej exkurzie so zameraním na súvislosti a podmienenosť rozšírenia rastlín a cvičení vo vnútorných priestoroch so zameraním na prehľad fytogeografickej literatúry, atlasy rozšírenia rastlín a ich význam, typy mapovania, typy areálov, praktické hodnotenie floristických elementov a typov disjunkcií, práca s mapami konkrétnych taxónov v rámci celej Európy. Ďalej: regionálna fytogeografia Zeme, historický prehľad názorov na fytogeografické (floristické) členenie Slovenska. Rastlinná fylogeografia. Študentské prezentácie záverečných semestrálnych prác (fytogeografická minikonferencia).
Po absolvovaní predmetu sa študent orientuje v rôznych aspektoch fytogeografickej problematiky a dokáže získané poznatky aplikovať jednak v základnom výskume v rámci chorológie, historickej aj regionálnej fytogeografie, ako aj pri hodnotení svetových biomov. Praktické uplatnenie predmetu je v rámci štúdia geograficky a klimaticky podmienených zmien vegetácie, pri hodnotení znižovania biodiverzity a zániku prirodzených rastlinných spoločenstiev Zeme a získané poznatky sú využiteľné pri práci v ochrane životného prostredia.
.
BEŇOVÁ, D., GNAP, J., TUKOVÁ, P. 2020: Logistické centrá a logistické parky na území Slovenskej republiky. Svet dopravy. Dostupné na: http://www.svetdopravy.sk/logisticke-centra-alogisticke-parky-na-uzemi-slovenskej-republiky/.
KNOX, P., L., et al. 2010: Human geography. Places and regions in Global Context. pearson International Edition., 513 p. KOREC, P. 1994: Humánna geografia 1. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava, 120 s.
MACUROVÁ, P. 2014: Logistika. Ostrava (VŠB-TU). MIRON, J. R. 2010: The Geography of Competition. New York (Springer).
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.
MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.
RODRIGUE, J. P. ed. 2017: The Geography of Transport Systems, 4th edition. London, Routledge.
SIXTA, J., MAČÁT, V. 2005: Logistika: teórie a praxe. Computer press, 318 s.
TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.
Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b
slovenský
1. Modely vývoja dopravných sietí a typológia útvarov dopravných sietí.
2. Metódy hodnotenia umiestnenia dopravných ciest.
3.-5. Charakteristika jednotlivých druhov dopravy vo svete.
6. Najvýznamnejšie dopravné koridory vo svete.
7. Multimodálna a intermodálna doprava vo svete a na Slovensku.
8. Doprava a životné prostredie.
9. Bikesharing – spôsob riešenia dopravy vo vybraných mestách Európy a v SR.
10.-11. Logistika – interdisciplinárna veda, ale tiež činnosť sústredená na zosúladenie, prepojenie a optimalizáciu tokov surovín, materiálov, polotovarov, výrobkov a služieb, ako i informácií a financií. Logistika a manažment v jednotlivých druhoch dopravy.
12. Systém just-in-time – dopravenie zásielky suroviny alebo polotovaru na miesto spracovania alebo odberu v presne určený čas.
13. Najvýznamnejšie obchodné spoločnosti, ktoré v spolupráci so zasielateľmi a dopravcami organizujú prepravu nákladov v neprerušenom dopravnom reťazci.
14. Logistické parky, logistické centrá a distribučné centrá na Slovensku.
Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v geografii dopravy. Študenti budú spracovávať a vyhodnocovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu ale aj prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Výsledky vzdelávania: Oboznámenie
Vedomosti: Študenti sa dôkladne oboznámia so základnými priestorovými aspektmi fungovania dopravy a logistiky vo svete. Získajú informácie o najnovších trendoch v oblasti dopravy a logistiky vo svete a na Slovensku. Získajú vedomosti o fungovaní multimodálnej dopravy vo svete, či vybraných modeloch prepravy surovín, ako napr. just in-time.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy, zákonitosti umiestnenia významných dopravných koridorov vo svete. Dokáže aplikovať najpoužívanejšie metódy typické pre geografiu dopravy a logistiky na vyhodnotenie základných ukazovateľov vývoja týchto odvetví, rozmiestnenia dopravných a logistických sietí v priestore. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.
Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie dopravy a logistiky. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu dopravných sietí, navrhnúť najoptimálnejšie toky surovín, materiálov, lokalizáciu logistických parkov, centier a distribučných centier a pod.
FRANTÁL, B., NOVÁKOVÁ, E. 2019. On the spatial differentiation of energy transitions: Exploring determinants of uneven wind energy developments in the Czech Republic. Moravian Geographical Reports, 27(2): 79–91. Strana: 119
FRANTÁL, B., URBÁNKOVÁ, R. 2017. Energy tourism: An emerging field of study. Current Issues in Tourism, 20 (13), 1395-1412.
PASQUALETTI, M. J., & BROWN, M. A. 2014. Ancient discipline, modern concern: Geographers in the field of energy and society. Energy Research & Social Science, 1, 122-133
PASQUALETTI, M. J. 2013. The geography of energy and the wealth of the world. In The New Geographies of Energy, pp. 282-291.
WOLSINK, M. 2012. The research agenda on social acceptance of distributed generation in smart grids: Renewable as common pool resources. Renewable and Sustainable Energy Reviews, 16(1), 822–835.
Kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom na konci semestra. Cvičenia (30 %): účasť na cvičeniach (max. 2 absencie), pravidelné odovzdávanie úloh, test (70 %). Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly a záverečného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51 %).
slovenský
1. Geografia energií ako disciplína v systéme geografických vied, jej vznik a vývoj.
2. Významné osobnosti a kľúčové koncepty v súčasnej geografii energie.
3. Historický vývoj produkcie energie a jeho priestorové dopady: tri energetické prechody v histórii ľudstva.
4.-6. Fosílne palivá: teória prekliatia zdrojov a environmentálna nespravodlivosť energie.
7.-9. Obnoviteľné zdroje energie: kľúčové faktory rozvoja.
10. Priestorová difúzia a sociálna akceptácia energetických projektov, sociálne konflikty o využití krajiny.
11. Energetická bezpečnosť, závislosť, diverzifikácia zdrojov energie.
12.-13. Poľnohospodárstvo ako producent energie: rozvoj obnoviteľných zdrojov v kontexte multifunkčného poľnohospodárstva.
Cvičenia: Študenti budú mať zadané 3 úlohy, ktoré budú spracovávať na cvičeniach ale aj doma. Prvou úlohou bude navrhnúť projekt vhodného zdroja OZE vo svojej obci, resp. vo vybranom mikroregióne SR. Pri tejto úlohe budú musieť dôkladne zhodnotiť prírodné ako aj socioekonomické predpoklady skúmaného územia pre umiestnenie nimi navrhnutého projektu OZE. Druhá úloha bude spočívať v príprave dotazníka, ktorý by bol adresovaný obyvateľom obcí dotknutých projektom OZE, s cieľom zistiť mieru akceptácie projektu OZE. Pri tejto úlohe budú pracovať vo dvojiciach. Tretia úloha bude zameraná na zhodnotenie priestorovej diferenciácie rôznych zdrojov energie v rámci Európy.
Úlohy budú spracovávať s využitím nástrojov GIS a takisto s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.
Cieľom predmetu je poskytnúť:
Vedomosti: Študent si rozšíri kľúčové informácie z oblasti geografie energií, ktoré okrem iného zahŕňajú environmentálne aspekty a socioekonomické súvislosti produkcie, distribúcie a spotreby energie ako základné determinanty všetkých ľudských aktivít.
Zručnosti: Študenti po absolvovaní tohto predmetu budú schopní diskutovať o aktuálnych otázkach a problémoch geografie energií s dôrazom na priestorové väzby, ktoré budú zohľadňovať environmentálne a socioekonomické aspekty.
Kompetencie: Študenti budú v rámci diskusie vedení ku kritickému pohľadu na vybrané témy a hlavné energetické problémy (energetická udržateľnosť, bezpečnosť a spravodlivosť) a k zaujatiu vlastného stanoviska k týmto otázkam.
ANDĚL, J., BIČÍK, I., BLÁHA, J. D. Makroregiony světa / Nová regionální geografie. UK Praha. 316 s.
De BLIJ, H. J., MULLER, P. O. 2008. The World Today. Concept and Regions in Geo-graphy. 3rd Edition. Wiley and Sons.
GAJDOŠ, A., MAZÚREK, J., 2004. Geografia štátov Európskej únie. 1. časť, Banská Bys-trica: Fakulta prírodných vied
GAJDOŠ, A., MAZÚREK, J. 2006. Geografia štátov Európskej únie a ostatných štátov Európy, 2. časť, Banská Bystrica: Fakulta prírodných vied.
GAJDOŠ, A. a kol. 2013. Regionálna geografia Európy. VEDA: Vydavateľstvo SAV, 590 s.
Eurostat – štatistický úrad EÚ
časopisy Geografia, Geografické rozhledy
ČAPEK, R. 2015: Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada.
ČIŽMÁROVÁ, K. 2000: Didaktika geografie I. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela
ČIŽMÁROVÁ, K. 2006: Didaktika II. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela
GERSMEHL, P. 2014: Teaching Geography. Third edition. The Guilford Press
KŰHNLOVÁ, H. 1999: Kapitoly z didaktiky geografie, Praha: Univerzita Karlova
LAMBERT D., BALDERSTONE, D. 2010: Learning to Teach Geography in the Seconda-ry School, Second edition, Routledge, New York
LAMBERT, D., JONES, M. eds. 2013: Debates in Geography Education, Routledge, New York
LIKAVSKÝ, P. 2006: Všeobecná didaktika geografie. Bratislava: Univerzita Komenského
MADZIKOVÁ, A., KANCÍR, J. 2015: Didaktika geografie. Prešov: Prešovská univerzita
MARADA, M. a kol., 2017: Koncepce geografického vzdělávání. Praha. Dostupné na in-ternete.
ŘEZNÍČKOVÁ, D., MATĚJČEK, P. 2014: Úlohy ve výuce geografie. Praha: Nakladatel-ství P3K. Dostupné na internete.
International Geographical Union, 2016: International Charter on Geography Education. Dostupné na internete.
Štátny pedagogický ústav. 2014: Inovovaný ŠVP pre 2. stupeň ZŠ. Geografia. Dostupné na internete.
Štátny pedagogický ústav. 2014: Inovovaný ŠVP pre gymnáziá so štvorročným a päťroč-ným vzdelávacím programom. Dostupné na internete
Regionálna geografia kontinentov - Fyzická a Humánna geografia Európy, Regionálna geografia Ameriky, Regionálna geografia Afriky a Austrálie, Regionálna geografia Ázie. Didaktika geografie - Didaktik geografie, Seminár z didaktiky geografie a Nové trendy vo vyučovaní geografie.
Regionálna geografia sveta:
Poznámka: komplexná charakteristika štátu zahŕňa fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku štátu (t. j. charakteristika prírodných pomerov, historického vývoja, geopolitických pomerov, obyvateľstva a hospodárstva v regióne, a špecifiká jednotlivých krajín). Odporúčame študentom, aby vo svojej odpovedi obsiahli obe zložky v pomere primeranom danému regiónu. Aj pri územiach, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu štátov, je potrebné v prvom rade charakterizovať všeobecné znaky celého regiónu, až následne poukázať na špecifiká jednotlivých štátov.
A1. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy.
A2. Historicko-politický vývoj Európy a jej všeobecná humánno-geografická charakteristika.
A3. Európska únia a regionálna politika.
A4. Komplexná geografická charakteristika regiónov severná Európa a Pobaltie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko).
A5. Komplexná geografická charakteristika regiónu západná Európa (Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Benelux).
A6. Komplexná geografická charakteristika regiónu južnej Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta).
A7. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy I. – nemeckojazyčné štáty Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.
A8. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy II. – (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko).
A9. Komplexná geografická charakteristika regiónu východnej Európy (Rusko, Ukrajina a Bielorusko).
A10. Komplexná geografická charakteristika regiónu Balkán a juhovýchodná Európa (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Rumunsko a Bulharsko).
A11. Komplexná geografická charakteristika regiónu Východná Ázia (územie krajín Japonsko, Kórea, Čína – vrátane Taiwanu, Mongolsko).
A12. Komplexná geografická charakteristika regiónu Juhovýchodná Ázia (územie krajín Malajzia, Indonézia, Východný Timor, Filipíny, Brunej, Thajsko, Laos, Mjanmarsko, Vietnam, Kambodža).
A13. Komplexná geografická charakteristika regiónu Južná Ázia (územie krajín India, Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka, Nepál, Bhután).
A14. Komplexná geografická charakteristika regiónu kaukazských a stredoázijských krajín (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko).
A15. Komplexná geografická charakteristika regiónu Juhozápadná Ázia (územie krajín Turecko, Izrael, Sýria, Libanon, Jordánsko, Saudská Arábia, Jemen, Omán, Kuvajt, Katar, SAE, Irak, Irán, Afganistan).
A16. Komplexná geografická charakteristika regiónu Severná Afrika (územie krajín Egypt, Sudán, Líbya, Tunisko, Alžírsko, Maroko, Západná Sahara).
A17. Komplexná geografická charakteristika regiónu Subsaharská Afrika.
A18. Komplexná geografická charakteristika regiónu Anglosaská Amerika (územie krajín USA a Kanada).
A19. Komplexná geografická charakteristika regiónu Stredná Amerika (územie krajín Mexiko, Guatemala, Belize, Honduras, Salvádor, Nikaragua, Kostarika, Panama + Veľké a Malé Antily).
A20. Komplexná geografická charakteristika regiónu Južná Amerika.
A21. Komplexná geografická charakteristika regiónu Austrália a Oceánia.
Didaktika geografie:
Okruhy z didaktiky geografie tvoria konzistentný celok a obsahovo sa môžu prelínať. Študent počas odpovede uvádza príklady z vyučovania geografie a zo skúseností svojej pedagogickej praxe. Otázka č. 11 predpokladá, že si študent vyberie jeden ľubovoľný tematický celok a na jeho príklade zodpovie otázku.
B1. Didaktika geografie – pojem, objekt skúmania, úlohy a výskum v didaktike geografie. Stručný vývoj geografie ako vyučovacieho predmetu v historickom vývoji Slovenska až do súčasnosti.
B2.Postavenie geografie v kurikulárnych dokumentoch na Slovensku. Rámcový učebný plán a obsah vyučovania geografie na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania.
B3. Ciele geografického vzdelávania a kľúčové kompetencie geografického vzdelávania. Taxonómie vzdelávacích cieľov s príkladmi z geografie.
B4.Prehľad metód vo vyučovaní geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.
B5. Aktivizujúce metódy vo vyučovaní geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.
B6. Využitie IKT vo vyučovaní geografie. Príklady práce s tabletom, internetom, webovými GISmi.
B7. Organizačné formy vyučovania geografie. Vyučovacia hodina, jej štruktúra a typy.
B8.Vychádzky, exkurzie a terénne vyučovanie geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.
B9. Materiálne vyučovanie prostriedky (pomôcky) a moderná didaktická technika vo vyučovaní geografie. Moderné vybavenie učebne geografie.
B10.Učebnica geografie, pracovný zošit a atlas vo vyučovaní geografie. Doplnková literatúra, časopisy s geografickou tematikou.
B11. Didaktická analýza učiva na príklade vybraného tematického celku. Príprava učiteľa na vyučovanie.
B12.Osobnosť učiteľa geografie – odborné a osobnostné predpoklady učiteľa geografie.
B13. Hodnotenie v geografii. Didaktický test, jeho vlastnosti a špecifiká tvorby testových otázok v geografii.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Regionálna geografia kontinentov - Fyzická a Humánna geografia Európy, Regionálna geografia Ameriky, Regionálna geografia Afriky a Austrálie, Regionálna geografia Ázie. Didaktika geografie - Didaktika geografie, Seminár z didaktiky geografie a Nové trendy vo vyučovaní geografie.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Vedomosti: Študent disponuje rozsiahlymi a ucelenými vedeckými poznatkami z geografie a didaktiky geografie, ktoré mu, spolu s z vedomosťami z geografie získanými na bakalárskom stupni štúdia, umožňujú moderným a efektívnym spôsobom vzdelávať žiakov na druhom stupni vzdelávania v súlade s inovovaným štátnym vzdelávacím programom pre gymnáziá a 2. stupeň základných škôl. Ovláda široký repertoár vyučovacích stratégií a metód, pozná rozsiahle teoretické a praktické súvislosti obsahu vzdelávania a odborovej didaktiky.
Zručnosti: Študent ovláda základný metodický aparát v oblasti pedagogiky, psychológie, geografie a didaktiky geografie, vie formulovať odborné úlohy, navrhnúť riešenia a výsledky správne interpretovať. Je schopný sa v týchto oblastiach ďalej samostatne vzdelávať, vyhľadávať potrebné odborné informácie, aj v cudzom jazyku, a cieľavedome usmerňovať svoj odborný vývoj. Je schopný sledovať aktuálne poznatky a inovácie v oblasti svojej špecializácie.
Kompetencie: Študent je spôsobilý samostatne plánovať a realizovať výchovno-vzdelávací proces na druhom stupni vzdelávania a v oblasti svojej špecializácie.
Franko, K. 2020: Globaliaztion and Crime. London (Sage).
Korec, P., Przybyla, V. 2019: Kríza kapitalizmu, globalizácia a post-industriálny vývoj spoločnosti a ich vplyv na politický vývoj na Slovensku. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 63(1), 69-102.
Križan, F. 2009: Globalizácia maloobchodu: definícia základných procesov a ich analýza v slovenskej geografii maloobchodu. Geografický časopis, 61(1), 49-68.
Sopkuliak, A. 2016. Geografia financií: hlavné témy a trendy výskumu. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 60(1), 103-121.
Spring, J. 2015: Globalization of Education, 2nd ed. New York (Routledge).
Ďalšia literatúra podľa konkrétnych zvolených tém.
Predmet je ukončený hodnotením na základe priebežného hodnotenia. Na začiatku semestra si študenti vyberú z databázy tému, ktorú v priebehu semestra spracujú do podoby postera (50 % hodnotenia). V záverečnej časti semestra sa uskutoční prezentácia poste-rov (50 %). Na získanie
celkového hodnotenia A je potrebné získať 90 % a viac, na B je to 80 %, na C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý do-siahne menej ako 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. 2 absenciami.
slovenský
V úvodnej časti semestra si každý študent vyberie tému (z poskytnutej databázy, prípadne vlastnú), na ktorú v domácom prostredí samostatne vypracuje poster. Priamo na cvičeniach prebieha diskusia k jednotlivým témam. V záverečnej časti semestra sa uskutoční prezentácia postrov v podobe konferenčnej postrovej sekcie.
Vedomosti: Študent si prehĺbi geografické vedomosti o prejavoch globalizácie v rôznych geografických javoch. Oboznámi sa s diferencovanými dôsledkami globalizácie v rôznych regiónoch sveta.
Zručnosti: Študent je schopný kriticky a v komplexných geografických súvislostiach uvažovať o prejavoch globalizačných trendov v konkrétnych geografických procesoch a javoch v konkrétnom území. Je schopný formovať si názor na základe relevantných in-formačných zdrojov, dokáže ho zrozumiteľne prezentovať a podporiť vecnou argumentáciou.
Kompetencie: Študent kompetentný realizovať samostatnú odbornú prácu v problematike globalizácie. Je kompetentný závery vlastnej práce výstižne a zrozumiteľne prezentovať, a v rámci diskusie podporiť vecnou argumentáciou.
DUBCOVÁ, A. a kol., 2008: Geografia Slovenska. Učebnica geografie pre regionálny rozvoj. 350 s.
KOREC, P., POPJAKOVÁ, D. 2019: Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. UK Bratislava, 210 s
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.
Ekonomický týždenník Trend, Hospodárske noviny
Kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom na konci semestra. Cvičenia (30 %): pravidelné odovzdávanie úloh, test (70 %). Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly a záverečného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51 %).
slovenský
Základná charakteristika trhovej ekonomiky. Analýza vybraných hospodárskych ukazovateľov Slovenskej republiky. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a jej dopady na poľnohospodárstvo SR. Konvenčné a ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku. História, súčasný stav a prognózy vývoja priemyslu na Slovensku. Priestorová a odvetvová štruktúra kľúčových odvetví priemyslu Slovenska (automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel ...). Doprava SR - formovanie dopravnej infraštruktúry štátu pod vplyvom medzinárodnej dopravnej siete – multimodálne dopravné koridory. Cestovný ruch na Slovensku – analýza vybraných foriem cestovného ruchu (kúpeľníctvo, vidiecky cestovný ruch). Charakteristika výkonov vybraných odvetví nevýrobnej sféry hospodárstva SR (bankovníctvo, poisťovníctvo, reality). Transformácia hospodárstva vybraných miest (Bratislava, Košice, Bardejov ...), či regiónov Slovenska (Horná Nitra, Spiš).
Cvičenia: Prostredníctvom vybraných ekonomických ukazovateľov vyhodnotiť hospodársku situáciu v stanovenom regióne Slovenska. Exkurzia vo vybranom priemyselnom alebo poľnohospodárskom podniku v meste Košice alebo v jeho zázemí.
Cieľom predmetu je poskytnúť
Vedomosti: Študent si rozšíri kľúčové informácie z oblasti hospodárskej geografie SR, ktoré nadobudol na bakalárskom stupni štúdia, spozná základnú priestorovú diferenciáciu skúmaných hospodárskych činností v regiónoch Slovenska. Absolventi predmetu získajú aktuálne poznatky o súčasnom stave a prognózach vývoja hospodárskych odvetví na Slovensku.
Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia vybraných hospodárskych odvetví na Slovensku. Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia, rozvoja či prognózy vývoja hospodárstva na konkrétnom území v rámci SR.
Stavba a funkcie imunitného systému a jeho význam pre zachovanie integrity organizmu. Mechanizmy imunity vrátane komplexných molekulových a bunkových interakcií a jej význam v predchádzaní a vzniku chorôb. Význam a použitie poznatkov základnej imunológie v klinickej imunologickej praxi.
Murphy, K. (2012): Jeneway’s Immunobiology. 8th ed. Garland Science
Buc, M. (2012) Základná a klnická imunológia. Veda
Delves, P.J. et al. (2011): Roitt’s essential immunology 12th ed Wiley-Blackwell
nie
ústna skúška
slovenský a anglický
prístupný na Moodle
Poznatky základnej a klinickej imunológie. Základná imunológia: Bunky a tkanivá lymfatického systému. Kooperácia medzi T a B bunkami a makrofágmi. Nešpecifická stimulácia lymfocytov. Vrodená imunita. Antigény a protilátky. Imunitná odpoveď. Komplement. Interakcia antigénu s protilátkou. Klinická imunológia: Alergia a iné hypersenzitivity. Autoimunita a Transplantačná imunológia. Rakovina a imunitný systém, Vybrané ochorenia imunitného systému.
Spoznať stavbu a funkcie imunitného systému a jeho význam pre zachovanie integrity organizmu. Pochopiť mechanizmy imunity vrátane komplexných molekulových a bunkových interakcií a jej význam v predchádzaní a vzniku chorôb. Cieľom je aj poukázať na význam a použitie poznatkov základnej imunológie v klinickej imunologickej praxi.
ústna skúška
LOŽEK, V., 1973: Příroda ve čtvrohorách. Academia, Praha, 372 s.
LOŽEK, V., 2007: Zrcadlo minulosti – Česká a slovenská krajina v kvartéru. Dokořán,198 s.
VAŠKOVSKÝ, I., 1977: Kvartér Slovenska. GÚDŠ, Bratislava, 248 s.
HOLEC, P., 2004: Vývoj prírody. UK Bratislava, 150 s.
RŮŽIČKOVÁ, E. et al., 2003: Kvartérní klastické sedimenty České republiky. ČGS, Praha, 92 s.
MAGLAY, J. (ed.) et al., 2011: Vysvetlivky ku geologickej mape kvartéru Slovenska 1 : 500 000.
ŠGÚDŠ, Bratislava, 1-94.
MAGLAY, J. (ed.), PRISTAŠ, J., KUČERA, M., ÁBELOVÁ, M., 2009: Geologická mapa
kvartéru Slovenska 1 : 500 000. MŽP SR; ŠGÚDŠ, Bratislava.
SUBCOMMISSION ON QUATERNARY STRATIGRAPHY. [online] http://
www.quaternary.stratigraphy.org.uk/.
TUCKER, M. E., 2003: Sedimentary rocks in the field. Wiley, UK, 237.
LOWE J. J., WALKER M. J. C., 1997: Reconstructing Quaternary environments. 2nd edition,
Longman, 446 pp.
ELIAS S. A., MOCK, C. J. (eds.) et al., 2013: Encyclopedia of Quaternary Science, Elsevier, 848 pp.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti cvičení s podielom na výslednom hodnotení 50 %. Integrálnou súčasťou predmetu je terénne cvičenie a samostatná semestrálna práca zameraná na dokumentáciu a analýzu kvartérnych depozitov. Skúška je písomná (50 %). Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotenia z priebežnej kontroly a skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).
slovenský
Výrazné klimatické zmeny v období kvartéru podmienili pôsobenie morfogenetických procesov
a tým utváranie charakteristických typov krajiny. Obsahom predmetu je štúdium týchto zmien,
charakteru krajiny a možností ich identifikácie zo sedimentárneho záznamu kvartérnych depozitov.
Prednášky
1. Kvartér – vymedzenie, trvanie a základné rozdelenie kvartéru. Stručný prehľad základných etáp vývoja kvartérnych štúdií. Hlavné rysy kvartérnej epochy.
2. Stratigrafia kvartéru. Kyslíková izotopová stratigrafia. Stredoeurópska sprašová krivka. Systém
plážových stupňov. Klimatostratigrafia.
3. Podnebie kvartéru a príčiny klimatických zmien – terestrické, extraterestrické; príčiny
zaľadnenia. Rozsah zaľadnenia na jednotlivých kontinentoch.
4. Vývoj súčasných ekosystémov (1. časť) – vývoj vegetácie v štvrtohorách, vývoj živočíšstva.
Posledný glaciál - dôsledky klimatických zmien, vymieranie stavovcov.
5. Pôvod človeka a jeho vývoj počas kvartéru; začiatok kultúry, význam archeológie pre štúdium
kvartéru.
6. Vývoj súčasných ekosystémov (2. časť) – spôsob zachovania fosílnych zvyškov, vedúce
skameneliny kvartéru.
7. Kvartérne sedimenty – základné atribúty sedimentu, rozdelenie, charakteristika; metódy štúdia
kvartérnych sedimentov (terénne a laboratórne).
8. Glaciálne prostredie – erózna činnosť ľadovcov, formy glaciálnej modelácie, glaciálne sedimenty,
periglaciálne prostredie.
9. Fluviálne prostredie – riečne terasy, náplavové kužele, fluviálne sedimenty. Interpretácia
fosílnych fluviálnych sedimentov. Tektonická pozícia.
10. Krasové prostredie – geológia krasu. Vznik endo- a exokrasu, jaskynné sedimenty: klastické,
chemogénne, organogénne; sedimenty krasových prameňov (pramenity, penovce, travertíny).
Paleontologické a archeologické nálezy v pramenných vápencoch.
11. Jazerné a močiarne prostredie – jazerné a močiarne sedimenty (rašeliny, slatiny). Jazerá a ich
geologický význam.
12. Eolické prostredie – spraše a sprašové hliny, naviate piesky, paleopôdy – vznik, rozšírenie.
Svahové sedimenty.
13. Metódy datovania kvartérnych sedimentov. Rádiometrické datovanie, inkrementačné datovacie metódy. Zastúpenie kvartérnych sedimentov na území Západných Karpát, štvrtohorný vulkanizmus, významné geologické lokality, súčasný kvartérnogeologický výskum na Slovensku.
Cvičenia sa budú realizovať blokovo v teréne a čiastočne laboratórne. Terénne cvičenie bude zahŕňať praktické ukážky odberu vzoriek sedimentov (šlichovanie) na vybranom toku; odber a spracovanie (štúdium morfoštruktúrnych znakov) obliakového materiálu; dokumentáciu odkryvu kvartérnych depozitov v teréne. V rámci laboratórnej časti študenti vyhodnotia namerané údaje z obliakového materiálu a mikroskopicky pomocou strereomikroskopu zhodnotia odobraté šlichy. Súčasťou cvičení bude vypracovanie samostatnej semestrálnej práce, kt. bude zahŕňať výsledky vlastného terénneho a laboratórneho výskumu s interpretáciou vlastných pozorovaní a vyhodnotením analýzy hrubozrnných fluviálnych sedimentov dostupnými open-source nástrojmi (s porovnaním a diskusiou zistení z oboch analytických prístupov).
Vedomosti: Študent disponuje teoretickými vedomosťami a prehľadom o problematike klimatických zmien a nadväznej zmene krajinnej pokrývky, zmenách v distribúcii a charaktere kvartérnych depozitov, o vývoji súčasných ekosystémov a človeka v najmladšom geologickom období.
Zručnosti: Študent ovláda praktické postupy pri odbere a analýze vzorkového materiálu, ako aj postupy pri vyhodnocovaní vybraných analýz kvartérnych sedimentov, nadobudne praktické zručnosti pri dokumentácii geologických odkryvov v najmladších geologických útvaroch.
Kompetencie: Študent dokáže používať získané vedomosti a zručnosti pri výskume krajiny, dokáže navrhovať a aplikovať vhodné terénne metódy pri výskume kvartérnej pokrývky a interpretovať ich výsledky.
Brace, C., Geoghegan, H. (2010). Human geographies of climate change: Landscape, temporality, and lay knowledges. Progress in Human Geography, 35(3), 284–302. https://doi.org/10.1177/0309132510376259
Dias, F. T., et al. (2023). Land Use and Global Environmental Change: A Systematic Review. Land, 12(1), 115. https://doi.org/10.3390/land12010115
Filo, J. (2021). Naša klimatická zmena. Petit Press. Dostupné na: https://eknihy.sme.sk/titul/nasa-klimaticka-zmena
He, Y., Tani, S., & Puustinen, M. (2024). GeoCapabilities Approach to Climate Change Education. Journal of Geography, 123(2–3), 23–31. https://doi.org/10.1080/00221341.2024.2334946
Lapin, M. (2014). Dôsledky zmien globálnej a regionálnej teploty na klimatické a environmentálne prvky. Univerzita Komenského. Dostupné na: http://www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/lapin.pdf
Maestre, F. T., et al. (2025). Bending the curve of land degradation to achieve global environmental goals. Nature. https://doi.org/10.1038/s41586-025-09365-5
Muccione, V., Ewen, T., & Vaghefi, S. A. (2025). A scoping review on climate change education. PLOS Climate, 4(1), e0000356. https://doi.org/10.1371/journal.pclm.0000356
Slovenská akadémia vied. (2022). Zmena klímy I. Dostupné na: https://otvorenaakademia.sav.sk/vysvetlujeme/brozury/zmena-klimy-1-diel/
Slovenská akadémia vied. (2023). Zmena klímy II. Dostupné na: https://otvorenaakademia.sav.sk/vysvetlujeme/brozury/zmena-klimy-2-diel/
Theobald, D. M., et al. (2020). Earth transformed: detailed mapping of global human modification from 1990 to 2017. Earth System Science Data, 12, 1953–1972. https://doi.org/10.5194/essd-12-1953-2020
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach s váhou 30 % a záverečnej písomnej skúšky váhou 70 %. Podmienky absolvovania cvičení – aktívna účasť a vypracovanie čiastkových úloh. Záverečná písomná skúška s úspešnosťou nad 51 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).
slovenský
Prednášky:
1. Úvod do klimatickej zmeny a krajiny, zmeny krajiny a jej reliéfu, identifikácia disturbancií, systematické a kumulatívne faktory
2. Pohoria a vpyv hydroklimatických a antropogénnych faktorov
3. Rieky, jazerá a ich povodia v kontexte klimatickej zmeny
4. Estuáre, pobrežné oblasti, klify a delty – predikcia a ich adaptácia
5. Koralové útesy a postupujúci antropogénny vplyv
6. Tropické pralesy
7. Tropické savany a púšte
8. Stredomorské oblasti a ich interakcia s zmenou využívania krajiny
9. Lesy mierneho pásma
10. Tundra a tajga s dominanciou permafrosti a spektrum faktorov klimatickej zmeny
11. Ľadovce a snehové čiapky
12. – 13. Krajina, procesy a globálna environmentálna zmena: syntézy, scenáre a nové výzvy pre 21.storočie a geografov
Cvičenia priamo nadväzujú na témy prednášok.
Sylabus cvičení:
1. Interaktívna analýza disturbancií v krajine pomocou satelitných snímok vo WebGIS a AI
2. Klimatické scenáre pre horské oblasti (napr. pomocou klimatických modelov)
3. Zmeny vodných tokov pomocou historických máp a WebGIS nástrojov
4. Adaptácia pobrežných oblastí na stúpajúcu hladinu mora pomocou Climate Central (návrh adaptačného plánu)
5. Bielenie koralov – príčiny, dôsledky, riešenia
6. Odlesňovanie – práca s databázou Global Forest Watch a sledovanie odlesňovania v reálnom čase
7. NDVI index tropických saván a púští
8. Zmeny využívania krajiny pomocou CORINE Land Cover v stredomorských oblastiach
9. Zraniteľnosť lesov voči klimatických zmenám (klimatické a ekologické dáta)
10. Permafrost a tvorba konceptuálneho modelu
11. Ústup ľadovcov a snehových čiapok
12. – 13. Tvorba scenára vývoja krajiny v skupinách a jeho prezentácia
Vedomosti:
• Rozumie základným pojmom klimatickej zmeny, globálnej environmentálnej zmeny a ich vzťahu ku krajine.
• Pozná typológiu krajín a ich zraniteľnosť voči klimatickým zmenám.
• Vie identifikovať systematické a kumulatívne faktory ovplyvňujúce krajinné procesy.
• Ovláda princípy fungovania klimatického systému Zeme a jeho interakcie s krajinou.
• Pozná adaptačné a mitigačné stratégie v rôznych typoch krajín.
• Má prehľad o aktuálnych vedeckých poznatkoch a scenároch vývoja krajiny v kontexte klimatickej zmeny.
Zručnosti:
• Vie pracovať s klimatickými a geografickými dátami (napr. GIS, satelitné snímky, NDVI, CORINE).
• Dokáže analyzovať zmeny krajiny pomocou digitálnych nástrojov a modelov.
• Vie interpretovať vedecké články a syntetizovať poznatky z rôznych zdrojov.
• Tvorí jednoduché scenáre vývoja krajiny a navrhuje adaptačné opatrenia.
• Prezentuje výsledky analýz formou infografík, posterov alebo krátkych správ.
• Vie pracovať v tíme na riešení environmentálnych problémov.
Kompetencie:
• Dokáže kriticky hodnotiť dopady klimatickej zmeny na krajinu v rôznych geografických kontextoch.
• Rozvíja schopnosť interdisciplinárneho myslenia pri riešení environmentálnych výziev.
• Je schopný komunikovať odborné poznatky o klimatickej zmene verejnosti aj odborníkom.
Ráczová, B., & Babinčák, P. (2009). Základy psychológie morálky. Košice: Equilibria. ISBN 978-80-7097-786-6.
Gluchmanová, M. (2007). K niektorým terminologickým otázkam učiteľskej etiky. Pedagogická orientace, 17(2), 11–25. ISSN 1211-4669.
Malankievičová, S. (2008). Profesijná etika. Prešov: FF PU.
Miezgová, J., & Vargová, D. (2007). Etika. Bratislava: SPN Mladé letá.
Remišová, A. (2008). Dejiny etického myslenia v Európe a USA. Bratislava: Kalligram.
Zelina, M. (2010). Teória výchovy alebo hľadanie dobra. Bratislava: SPN.
Gluchmanová, M. (2009). Uplatnenie princípov a hodnôt etiky sociálnych dôsledkov v učiteľskej etike. Prešov: FF PU. ISBN 978-80-555-0042-3.
Campbell, E. (2003). The ethical teacher. Berkshire, England: Open University Press. ISBN 0-335-21219-0.
Miller, C. B. (2021). Moral psychology (Elements in Ethics). Cambridge University Press.
Tiberius, V. (2023). Moral psychology: A contemporary introduction (2nd ed.). Routledge.
1. Aktívna účasť na seminároch (max. 1 absencia) - 30b, 2. Príprava na seminár - 40b, 3. Seminárna práca - 30b. Súčtom bodov získaných počas semestra študent získava záverečné hodnotenie podľa uvedenej stupnice: A 87 – 100, B 77 – 86, C 69 – 76, D 61 – 68, E 56 – 60, FX 55 a menej. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
slovenský
Morálne emócie (teórie vzniku emócií, centrum emócií v mozgu, druhy emócií a ich prejavy)
Vývin morálneho usudzovania, kognitívne prístupy k morálnemu usudzovaniu a ich porovnanie (Piaget, Kohlberg, Gilligan, Eisenberg, Selman, Lind),
Morálne konanie (z pohľadu teórií učenia) a morálna (vs. sociálna a emocionálna) inteligencia v práci učiteľa
Možnosti skúmania morálneho konania a usudzovania (sociálnopsychologické výskumy konformity, poslušnosti, agresie a psychodiagnostické prístupy k zisťovaniu morálneho usudzovania)
Morálka a profesná etika vo všeobecnosti (etické princípy v pomáhajúcich profesiách) a etické kódexy
Profesná etika učiteľa a výchovného poradcu (terminológia UE, koncepcie UE, hlavné princípy učiteľskej etiky) a etické kódexy učiteľa
Morálne dilemy a spôsoby ich riešenia, MD učiteľskej praxe
Možnosti ovplyvňovania a stimulácie morálneho usudzovania, využitie morálnej dilemy v edukácii
Podvádzanie a iné neetické prejavy v školskom prostredí, etika a etiketa záverečných skúšok
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky o princípoch učiteľskej etiky a etiky výchovného poradcu ako súčasti profesijnej etiky. Porozumejú teoretickým východiskám etických a morálnych otázok spojených s učiteľskou profesiou a funkciou výchovného poradcu, vrátane formulácie morálnych hodnôt, princípov a noriem, ktoré sú zakotvené v etických kódexoch.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť analyzovať a riešiť praktické morálne problémy v pedagogickej praxi. Naučia sa teoreticky reflektovať a diskutovať o etických a morálnych otázkach, čo im umožní kriticky hodnotiť situácie s morálnym kontextom. Tieto zručnosti podporia ich schopnosť efektívne reagovať na etické výzvy v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní aplikovať princípy učiteľskej etiky a etiky výchovného poradcu v každodennej pedagogickej praxi. Budú pripravení riešiť morálne dilemy a podporovať etické správanie v školskom prostredí, čím prispejú k rozvoju pozitívnej a hodnotovo orientovanej školskej kultúry.
Crescenzi, R., Ruca, D., Milio, S. 2016: The geography of the economic crisis in Europe: national macroeconomic conditions, regional structural factors and short-term economic performance.
Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, 9(1), 13-32.
Grandi, S., Parenti, F. M. 2019: Does Geography Matter in Finance? Frontiers, Polarizations, Alternatives and Power Dynamics for Financial Analysis. In Boubaker, S., Nguyen, D. K. eds. Handbook of Global Financial Markets. London (World Scientific), pp. 767-788.
Gregory, D., Walford, R. eds. 1989: Horizons in Human geography. London (MacMillan).
Marshall, T. 2017: V zajatí geografie. Bratislava (Premedia).
Šlachta, M., 2007: Ohniska napětí ve světě. Praha (Kartografie – nakladatelství ČGS).
Ďalšia literatúra podľa konkrétnych zvolených tém.
Predmet je ukončený hodnotením na základe priebežného hodnotenia. Na začiatku semestra si študenti vyberú z databázy tému, ktorú v priebehu semestra spracujú do podoby odborného príspevku (50 % hodnotenia – hodnotí sa obsah, dodržanie pokynov pre auto-rov) a v záverečnej
časti ho prezentujú vo forme konferenčného príspevku, na ktorý nadväzuje diskusia (50 %). Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať priemer z oboch častí priebežného hodnotenia 90 % a viac, na B je to 80 %, na C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý dosiahne menej ako 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. 2 absenciami.
slovenský
V úvodnej časti semestra si každý študent vyberie tému (z poskytnutej databázy, prípad-ne vlastnú), na ktorú v domácom prostredí samostatne vypracuje príspevok v štruktúre článku do odborného časopisu. Priamo na cvičeniach prebieha oboznamovanie s pokynmi pre autorov príspevkov a diskusia k jednotlivým témam. V záverečnej časti semestra študenti svoje práce predstavia v podobe konferenčného príspevku.
Vedomosti: Študent si prehĺbi vedomosti o rôznych geografických javoch a súvislostiach, ktorých dôsledkom sú aktuálne environmentálne, populačné, ekonomické, bezpečnostné či geopolitické krízy.
Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o širokom spektre geografických javov. Využívajúc poznatky z doterajšieho štúdia, odbornej literatúry a geopriestorových dát je schopný identifikovať príčinné súvislosti, vyvodzovať relevantné závery a zhodnotiť možné východiská zo vzniknutých situácií. Prezentované názory je schopný podporiť logickou argumentáciou či odkazmi na odborne relevantné zdroje.
Kompetencie: Študent je kompetentný realizovať samostatnú odbornú prácu syntetizujúc poznatky z doterajšieho štúdia a ďalších relevantných zdrojov. Je schopný zostaviť publikačný príspevok charakteru článku v odbornom časopise. Svoju štúdiu dokáže výstižne a zrozumiteľne prezentovať, svoje závery aj v rámci diskusie podporiť vecnou argumentáciou.
1. Kireš, M. a kol: Moderná didaktická technika v práci učiteľa, Košice: Elfa, 2010, ISBN 788080861353
2 . Redecker, C., & Punie, Y. (2017). European Framework for the Digital Competence of Educators: DigCompEdu. Luxembourg: Publications Office of the European Union.
3. C. R. Tucker, T. Wycoff, J. T. Green, Blended Learning in Action: A Practical Guide Toward Sustainable Change. Thousand Oaks: Corwin Press, 2016.
4. D. Bannister, Guidelines on Exploring and Adapting: LEARNING SPACES IN SCHOOLS. Brussels: European Schoolnet, 2017.
5. aktuálne informácie z webových stránok výrobcov a tvorcov didaktických technológií a učebných pomôcok,
katalógy učebných pomôcok od renomovaných výrobcov učebných pomôcok,
aktuálne didaktické publikácie k využívaniu moderných didaktických technológiách vo výučbe prírodovedných a humanitných predmetov.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia:
1. Aktívna účasť na 80 % cvičeniach (v prezenčnej alebo online forme).
2. Praktické priebežné zadania (10) k jednotlivým témam predmetu a ich obhajoba. Z každého zadania, vypracovaného podľa stanovených podmienok v danom zadaní, je potrebné získať aspoň 50%.
slovenský, anglický
00. Úvod - ciele predmetu a didaktické princípy
01. Moderná hybridná trieda 21. storočia
02. Digitálny vzdelávací priestor 21. storočia
03. Cloudové úložiská, služby, moderný webový prehliadač
04. Cloudové poznámkové, textové, tabuľkové a prezentačné editory
05. Digitálny text (skenovanie, OCR, rozoznávanie hlasu, Kami pdf)
06. Digitálna fotografia a zvuk (digitálny záznam a úprava)
07. Interaktívne E-hlasovanie a videkonferečné systémy vo vzdelávaní
08. Digitálne kolaboratívne technológie (sociálna čítačka, kolaboratívna tabuľa)
09. Virtuálne a počítačom podporované experimenty, digitálne datábazy
10. Edukačné video (digitálny záznam a úprava)
11. Smartfón a tablet v klasickom a hybridnom vzdelávaní
12. Učebné pomôcky a digitálne pracovisko učiteľa
študent pri absolvovaní predmetu získa:
- prehľad o aktuálne dostupných didaktických technológiách a ich technických parametroch,
- základné zručnosti pri využívaní moderných didaktických technológiách vo vyučovaní prírodovedných alebo humanitných predmetov svojej aprobácie v súlade so súčasným európskym rámcom DigCompEdu
- dokáže navrhnúť a realizovať vzdelávacie aktivity s aktívnym využívaním moderných didaktických technológiía
PARK, C., 2004: Religion and geography. In Hinnells, J., ed: Routledge Companion to the Study of Religion. Routledge (London), 556 p.
GÖTMARK, F., ANDERSSON, M., 2020: Human fertility in relation to education, economy, religion, contraception, and family planning programs. BMC Public Health, 20, 265.
KOREC, P. 2009. Geografia náboženstva. 1. vyd. Bratislava (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského), učebný text, 89 p.
STUMP, R. W. 2008: The geography of religion: faith, place and space. Lanham (Rowman & Littlefield Publishers), 423 p.
MATLOVIČ, R. 2001. Geografia relígií. Prešov (FHPV PU), 375 p.
BUNČÁK, J. 2001: Religiozita na Slovensku a v európskom rámci. Sociológia, 33, 47 – 70.
IRA, V. 1996: Etnická a religiózna štruktúra obyvateľstva východného Slovenska a percepcia etnických a religióznych napätí. Geografický časopis, 48, 13 – 34.
Celkové hodnotenie predmetu je kombináciou priebežnoho hodnotenia (60 %) a skúšky (40 %) Na začiatku semestra bude študentom zadaný semestrálny projekt. Jeho vypracovanie a prezentovanie tvorí 80 % priebežného hodnotenia. Ďalších 20 % priebežného hodnotenia tvorí aktivita na hodinách (aktívne zapájanie sa do diskusií, participácia na tímovej práci na cvičeniach).
Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý získal aspoň 50 % z oboch častí priebežného hodnotenia, a zároveň neabsentoval na viac ako dvoch cvičeniach, na jej absolvovanie je potrebná úspešnosť aspoň 50 %. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer priebežného hodnotenia a skúšky 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %.
slovenský
V rámci prednášok sa študenti oboznámia s terminológiou, procesmi medzinárodnej a vnútroštátnej migrácie (1. prednáška) s osobitným dôrazom na Slovensko a jeho špecifiká v období socialistickej urbanizácie (2. prednáška), transformačného a posttransformančého obdobia (3. prednáška).
Získajú vedomosti o modeloch urbánneho vývoja (4. prednáška) a ich aplikáciách na rôzne priestorové jednotky (5. prednáška). Rozšíria si poznatky o migrácii o jej priestorové formy, stimuloch a selektívnosti (6. a 7. prednáška). Oboznámia sa so základnými atribútmi ľudského kapitálu ako faktora regionálneho a miestneho rozvoja (8. prednáška) a možnosťami jeho skúmania pomocou selektívnej migrácie obyvateľstva (9. prednáška). Na príklade Slovenska spoznajú hlavné vnútroregionálne (10. prednáška) a medziregionálne (11. prednáška) procesy redistribúcie ľudského kapitálu, a následne sa oboznámia so zovšeobecnenými poznatkami o týchto procesoch aplikovateľnými na iné regióny sveta (12. prednáška).
Cvičenia: Cieľom cvičení je pomocou nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti vedeckého spracovania, analýzy a vyhodnocovania štatistických údajov. V úvodných častiach semestra bude študentom zadaný semestrálny projekt, ku ktorému dostanú vypracované handouty.
Na projekte študenti pracujú samostatne doma, priamo na cvičeniach sa precvičuje využitie konkrétnych metód, ale aj kritické hodnotenie a diskusia o odborných témach. V záverečnej časti semestra študenti semestrálny projekt prezentujú a vedú diskusiu o jeho výstupoch.
Vedomosti: Študent si prehĺbi poznatky o migrácii, jej priestorových formách, motiváciách a selektívnosti. Oboznámi sa s konceptmi štádií urbánneho vývoja a diferenciálnej urbanizácie, ktoré urbánny vývoj hodnotia na základe migrácie. Získa poznatky o ľudskom kapitáli ako významnom faktore regionálneho a miestneho rozvoja a o zákonitostiach jeho priestorovej distribúcie na vnútroregionálnej, medziregionálnej a medzinárodnej úrovni.
Zručnosti: Študent si prehĺbi zručnosti spracovania (harmonizácie, synchronizácie) dát rôzneho charakteru. Dokáže aplikovať pokročilé ukazovatele a metódy, uplatniť vhodné grafické a kartografické metódy na rôznych priestorových úrovniach. Výsledky dokáže prezentovať a viesť o nich diskusiu.
Kompetencie: Študent je kompetentný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike migrácie a ľudského kapitálu. V rámci nej je schopný uplatniť vhodné pokročilé metódy spracovania dát a ich analýzy za pomoci primeraných ukazovateľov. Výsledky dokáže vecne interpretovať a vhodne graficky vizualizovať. K hodnoteniu výsledkov dokáže pristupovať kriticky, rozlišuje korelácie a kauzality.
https://www.upjs.sk/filozoficka-fakulta/katedra-pedagogiky/MPPa/
1. Povinná účasť na úvodnom inštruktážnom seminári a záverečných seminároch z pedagogickej i psychologickej časti.
2. Povinná účasť na hospitáciách a rozborových hodinách v cvičných školách.
3. Absolvovanie 12 hodín hospitácií a rozborových hodín s cvičnými učiteľmi.
4. Predloženie dokumentácie o Hospitačnej náčuvovej pedagogicko-psychologickej praxi (Výkaz hospitácií na Hospitačnej náčuvovej pedagogicko-psychologickej praxi, Pozorovacie schémy, Vyhodnotenie a zovšeobecnenie pozorovacích schém, Správa o Hospitačnej náčuvovej pedagogicko-psychologickej praxi).
slovenský
Pozorovanie, registrácia a rozbor pozorovaných psychologických a pedagogických javov vyučovania v cvičných školách. Písomné vyhodnotenie a teoretické zovšeobecnenie pozorovaných psychologických a pedagogických javov vyučovania. Rozbor priebehu a organizácie Hospitačnej náčuvovej pedagogicko-psychologickej praxe. Analýza registrovaných javov a ich teoretického zovšeobecnenia a porovnanie zistení s psychologickou a pedagogickou teóriou na záverečných seminároch k praxi.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Orientovať sa v teoretických základných pojmoch a princípoch psychológie a pedagogiky, ktoré sú relevantné pre prax v základných a stredných školách. Porozumieť aspektom, ktoré ovplyvňujú prácu učiteľov a žiakov v reálnom školskom prostredí. Ovládať teoretické modely a prístupy v pedagogickom vzdelávaní. Identifikovať, ako tieto teoretické poznatky môžu byť aplikované v praxi.
Zručnosti
Aplikovať teoretické poznatky na reálne situácie v škole. Kriticky hodnotiť a spájať teoretické a praktické aspekty učiteľského vzdelávania. Aktívne vyhľadávať a študovať nové psychologické a pedagogické materiály. Rozvíjať vlastný profesionálny rast a kompetencie prostredníctvom kontinuálneho učenia sa. Pozorovať a analyzovať psychologické a pedagogické javy v škole. Správne interpretovať a reagovať na tieto javy.
Kompetencie
Uplatňovať pedagogické a psychologické prístupy pri riešení problémov v školskom prostredí. Kriticky a analyticky myslieť v kontexte pedagogických a psychologických otázok. Efektívne prepájať teoretické poznatky s praktickými skúsenosťami a aplikovať ich pri práci so žiakmi a kolegami. Realizovať sebareflexiu a v plánovať osobný profesijny rozvoj na základe získaných vedomostí a zručností.
ŠPÚ, 2014/2015: Inovovaný štátny vzdelávací program
učebnice Geografie pre základné a stredné školy
1. Povinná účasť na úvodnom organizačno-informačnom seminári.
2. Povinná účasť na hospitáciách a rozborových hodinách v cvičných školách.
3. Absolvovanie 11 hodín hospitácií a rozborových hodín s cvičnými učiteľmi.
4. Absolvovanie 1 samostatného výstupu pod vedením cvičného učiteľa a rozborovej hodiny s cvičným učiteľom.
5. Predloženie dokumentácie o Výstupovej priebežnej praxi
(Hospitačné záznamy, Písomná príprava na vyučovaciu hodinu, Výkaz hospitácií a výstupu praktikanta na Výstupovej priebežnej praxi, Správa o Výstupovej priebežnej praxi, Hodnotenie pedagogického výstupu praktikanta na Výstupovej priebežnej praxi).
slovenský
Pozorovanie, registrácia a rozbor pozorovaných odborovodidaktických a psychodidaktických javov výučby predmetu geografia v cvičných školách. Písomné vyhodnotenie a teoretické zovšeobecnenie pozorovaných javov vyučovania. Rozbor priebehu Výstupovej priebežnej praxe z didaktického hľadiska. Analýza registrovaných javov a ich teoretického zovšeobecnenia a porovnanie zistení s teóriou. Písomná príprava praktikanta na vyučovaciu hodinu predmetu geografia. Samostatný výstup praktikanta.
Cieľavedome vnímať, registrovať a interpretovať odborovodidaktické a psychodidaktické javy pozorované vo vyučovacom predmete geografia. Konfrontovať vlastné psychodidaktické a odborovodidaktické prekoncepty vyučovania s koncepciou vyučovania učiteľov v praxi. Motivovať sa k ďalšiemu štúdiu odborných disciplín v predmetoch svojej špecializácie a k cieľavedomému osvojovaniu a rozvíjaniu profesijných kompetencií. Aplikovať didaktické zručnosti pri výučbe predmetu geografia navrhnutím a realizáciou projektu vyučovacej hodiny.
Aktuálne učebnice biológie pre základné a stredné školy v SR, metodické príručky a pracovné listy podľa pokynov odborových didaktikov a cvičného učiteľa.
Počas praxe študenti hospitujú na 11 hodinách a realizujú jeden samostatný výstup z predmetu biológia pod vedením cvičného učiteľa. Predložia výkaz hospitácií a výstupov a písomné hodnotenie výstupu študenta cvičným učiteľom.
SK
Študenti pozorujú proces výučby predmetu biológia na strednej a základnej škole a analyzujú ho s cvičným učiteľom. Prax sa koná priebežne počas výučby v semestri. Je zaradená do rozvrhu hodín raz týždenne v čase 1.-3. vyučovacej hodiny na základných a stredných školách. Prvé dve hodiny študenti hospitujú/vyučujú, tretia hodina je rozbor.
Priebežné - slovné hodnotenie cvičným učiteľom pri rozbore. Záverečné - písomné hodnotenie práce študenta cvičným učiteľom a hodnotenie predmetovým didaktikom.
Študenti pozorovaním získajú poznatky z praktickej aplikácie didaktických zručností pri výučbe predmetu biológia a spoznávajú organizáciu školskej práce. Nadobudnú prvú skúsenosť s praktickou realizáciou vyučovacej hodiny predmetu.
ŠPÚ, 2014/2015. Inovovaný štátny vzdelávací program.
učebnice geografie pre základné a stredné školy v SR
1. Povinná účasť na úvodnom organizačno-informačnom seminári.
2. Povinná účasť na hospitáciách a rozborových hodinách v cvičnej škole.
3. Absolvovanie 6 hodín hospitácií a rozborových hodín s cvičným učiteľom.
4. Absolvovanie 18 samostatných výstupov a rozborových hodín pod vedením cvičného učiteľa.
5. Predloženie dokumentácie o Výstupovej súvislej praxi I.
(Hospitačné záznamy, Písomné prípravy na vyučovacie hodiny, Výkaz hospitácií a výstupov praktikanta na Výstupovej súvislej praxi I., Správa o Výstupovej súvislej praxi I, Hodnotenie Výstupovej súvislej praxe praktikanta).
slovenský
Pozorovanie a rozbor vyučovacej hodiny predmetu geografia a samostatných pedagogických výstupov praktikanta na vyučovacej hodine pod vedením cvičného učiteľa. Písomná príprava a realizácia výučby praktikanta v triedach, aktívna účasť na mimotriednej a mimoškolskej činnosti. Rozbor priebehu Výstupovej súvislej praxe I. z didaktického hľadiska.
Študent dokáže:
Plánovať a realizovať vyučovací proces. Prezentovať vlastné psychodidaktické a odborovodidaktické koncepty vyučovania v reálnych podmienkach školskej triedy. Aplikovať didaktické zručnosti pri výučbe predmetu geografia získané pozorovaním počas predchádzajúcich pedagogických praxí. Zhodnotiť vlastné projektovanie vyučovacej hodiny a úroveň vlastných profesijných kompetencií (oblasti: žiak, výchovnovzdelávací proces, profesijný rozvoj) v kontexte pedagogickej teórie a hodnotenia cvičného učiteľa.
Aktuálne učebnice biológie pre základné a stredné školy v SR, metodické príručky a pracovné zošity podľa pokynov cvičného učiteľa a predmetového didaktika.
Štátny vzdelávací program ISCED2 a ISCED3 Človek a príroda
Potvrdený výkaz hospitácií a výstupov ako doklad o absolvovaní praxe v predpísanom rozsahu 6 hodín hospitácií a 18 výstupov za predmet biológia. Hospitačné záznamy a prípravy na vyučovaciu hodinu.
Študent hospituje na vyučovacích hodinách cvičného učiteľa, resp. realizuje pripravený výstup. Aktívne absolvuje rozbor hodín 1x denne. Zapája sa do organizácie života školy: dozor, triedne schôdzky a pod.
Hospitácie, konzultácia prípravy pred výstupmi, výstupy, rozbor vyučovacích hodín.
Priebežné - slovné hodnotenie cvičným učiteľom pri rozbore, záverečné - písomné hodnotenie práce študenta cvičným učiteľom a hodnotenie predmetovým didaktikom.
Študent nadobúda pod odborným vedením skúseného cvičného učiteľa praktické didaktické zručnosti pri výučbe predmetu biológia.
Aktuálne učebnice biológie pre základné a stredné školy v SR, metodické príručky a pracovné listy podľa pokynov odborového didaktika a cvičného učiteľa.
Štátny vzdelávací program ISCED2, ISCED3 Človek a príroda
Potvrdený výkaz hospitácií a výstupov ako doklad o absolvovaní praxe v predpísanom rozsahu 8 hodín hospitácií a 30 výstupov za predmet biológia.
Hospitačné záznamy a prípravy na vyučovaciu hodinu.
Študent hospituje na vyučovacích hodinách cvičného učiteľa, resp. realizuje pripravený výstup. Aktívne absolvuje rozbor hodín 1x denne. Zapája sa do organizácie života školy: dozor, triedne schôdzky a pod.
Hospitácie,
konzultácia prípravy pred výstupmi,
výstupy,
rozbor vyučovacích hodín.
Priebežné - slovné hodnotenie cvičným učiteľom pri rozbore, záverečné - písomné hodnotenie práce študenta cvičným učiteľom a hodnotenie predmetovým didaktikom.
Študent nadobúda pod odborným vedením skúseného cvičného učiteľa praktické didaktické zručnosti pri výučbe predmetu biológia. Zoznámil sa s prostredím základnej aj strednej školy dokáže samostatne naplánovať a realizovať vyučovaciu jednotku biológie s aktívnym zapojením žiakov.
ŠPÚ, 2014/2015: Inovovaný štátny vzdelávací program
učebnice Geografie pre základné a stredné školy v SR
1. Povinná účasť na úvodnom organizačno-informačnom seminári.
2. Povinná účasť na hospitáciách a rozborových hodinách v cvičnej škole.
3. Absolvovanie 8 hodín hospitácií a rozborových hodín s cvičným učiteľom.
4. Absolvovanie 30 samostatných výstupov a rozborových hodín pod vedením cvičného učiteľa.
5. Predloženie dokumentácie o Výstupovej súvislej praxi I.
(Rozvrh hodín hospitácií a výstupov praktikanta, Hospitačné záznamy, Písomné prípravy na vyučovacie hodiny, Výkaz hospitácií a výstupov praktikanta na Výstupovej súvislej praxi II, Správa o Výstupovej súvislej praxi II, Hodnotenie Výstupovej súvislej praxe praktikanta).
slovenský
Pozorovanie a rozbor vyučovacej hodiny predmetu geografia a samostatných pedagogických výstupov praktikanta na vyučovacej hodine pod vedením cvičného učiteľa. Písomná príprava a realizácia výučby praktikanta v triedach, aktívna účasť na mimotriednej a mimoškolskej činnosti. Rozbor priebehu Výstupovej súvislej praxe II. z didaktického hľadiska.
Študent dokáže:
Plánovať a realizovať vyučovací proces v súvislom slede vyučovacích hodín a ďalších foriem vyučovania. Implementovať pedagogickú a odborovodidaktickú teóriu do edukačného procesu konkrétneho vyučovacieho predmetu. Uplatňovať didaktické zručnosti získané počas predchádzajúcich pedagogických praxí priamo v edukačnom prostredí. Zhodnotiť vlastné projektovanie vyučovacej hodiny a úroveň vlastných profesijných kompetencií (oblasti: žiak, výchovnovzdelávací proces, profesijný rozvoj) v kontexte pedagogickej teórie a hodnotenia cvičného učiteľa.
Breaux, A. (2020). Rychlá pomoc pro učitele (60 řešení náročných situací). Praha: Portál.
Eichhorn, Ch. (2019). Učitel a práce se třídou (Jak si poradit se třídou). Bratislava: Raabe.
Hájek,B. et al. (2008). Pedagogické ovlivňovaní volného času. Praha: Portál.
Hendrick, C., Macpherson, R. (2019). Co funguje ve třídě? Most mezi výzkumem a praxí. Praha: Nakladatelství Universum.
Jirásek, I. (2019). Zážitková pedagogika. Praha: Portál.
Kol. autorov. (2018). Triedny učiteľ. Praktický poradca triedneho učiteľa. Bratislava: Raabe.
Kovaříková, M. (2020). Krizové situace ve škole (Bezpečnostní problematika ve školní praxi). Praha: Grada.
Lauková, N. (2018). Konflikty v škole. Bratislava: Raabe.
Orosová, R. (2010). Prvky zážitkovej a dobrodružnej pedagogiky v práci triedneho učiteľa. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Orosová. R. (2011). Zážitková pedagogika vo výchovnom pôsobení triedneho učiteľa. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Pelánek, R. (2008). Příručka instruktora zážitkových akcí. Praha: Portál.
Petillon, H. (2013). 1000 her pro školy, kroužky a volný čas. Brno: Edika.
Trojan, V. (2018). Pedagogický proces a jeho řízení. Bratislava: Wolters Kluwer.
Valenta, M., Krejčová, M., & Hlebová, B. (2020). Znevýhodněný žák. Praha: Grada.
1. Vypracovanie plánu triednických hodín - 20%.
2. Vypracovanie plánu jednodňového školského výletu do prírody s rozpracovaním aktivít žiakov - 30%.
3. Návrh aktivity na triednickú hodinu s využitím prvkov zážitkovej pedagogiky - 50% .
4. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Postavenie triedneho učiteľa na základnej a strednej škole. Funkcia a úlohy triedneho učiteľa. Diagnostická, projekčná a realizačná zložka v práci triedneho učiteľa. Výchovná práca triedneho učiteľa. Triedny učiteľ vo vzdelávacom procese, v procese výchovy mimo vyučovania a vo vzťahu k zážitkovej pedagogike. Triedny učiteľ pri riešení a prevencii výchovných problémov. Spolupráca triedneho učiteľa so zákonnými zástupcami žiaka a ostatnými výchovnými činiteľmi. Administratívna práca triedneho učiteľa.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Orientovať sa v problematike triedneho učiteľa ako dôležitého činiteľa v práci školy. Diagnostikovať žiaka a školskú triedu, formulovať objektívnu pedagogickú diagnózu a prognózu žiaka a školskej triedy, plánovať výchovnú činnosť v triede, aplikovať jednotlivé metódy a organizačné formy výchovnej práce, rešpektovať výchovné zásady v praktickej činnosti. Koordinovať výchovno-vzdelávacie pôsobenie rôznych učiteľov vo zverenej triede, viesť pedagogickú dokumentáciu triedneho učiteľa, upevňovať a rozvíjať zdravie žiakov zverenej triedy, spolupracovať so zákonnými zástupcami žiakov a ďalšími výchovnými činiteľmi (výchovným poradcom školy ap.).
CSACHOVÁ, S. et al. 2020. Zbierka inovatívnych metodík z geografie pre stredné školy. Projekt IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie, 1. vyd., Bratislava (Centrum vedec-kotechnických informácií SR), 486 p.
DUBCOVÁ, A. a kol. 2013: Didaktika geografie v teréne. Nitra: Univerzita Konštantína filozofa.
KARVÁNKOVÁ, P. 2015: Badatelsky orientované vyučování zeměpisu. Jihočeská univer-zita, České Budějovice. Dostupné na http://test.sciencezoom.cz/documents/ke-stazeni/vystupy.pdf.
KUBALIAKOVÁ, K., 2010: Využitie informačných a komunikačných technológií v pred-mete geografia pre Základné školy, UIPŠ, http://files.virtual-lab.sk/MVP/eGeografia_ZS.pdf.
MÁZOROVÁ, H. a kol. 2010: Využitie informačných a komunikačných technológií v predmete geografia pre Stredné školy, UIPŠ, http://files.virtual-lab.sk/MVP/eGeografia_SS.pdf.
ONDOVÁ, V. et al. 2020: Zbierka inovatívnych metodík z geografie pre základné školy. Projekt IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie, 1. vyd., Bratislava (Centrum vedec-ko-technických informácií SR), 439 p.
VAN DER SCHEE J. ed. 2015: Geospatial Technologies and Geography Education in a Changing World, Japan: Springer.
Geografická olympiáda, https://nivam.sk/olympiady-a-sutaze/geograficka-olympiada/
Hodnotenie predmetu je založené na priebežnej práci na troch úlohách, v ktorých má štu-dent preukázať schopnosť odborne správne a metodicky tvorivo a efektívne vytvoriť učebné úlohy pre žiakov zamerané na rozvoj ich geografických zručností využitím moderných in-formačno-komunikačných a geopriestorových technológií vhodných pre vyučovanie geografie. Každá úloha je hodnotená známkou A – FX. Celková známka je priemerom troch známok. Hodnotenie možno udeliť študentovi, ktorý sa pravidelne zúčastňuje cvičení (max. 2 absencie) a odovzdá načas úlohy. Škála hodnotenia je 100 % – 90 % A; 89 % – 80 % B; 79 % – 70 % C; 69 % – 60 % D; 59 % – 50 % E; 49 % a menej – FX.
slovenský
Prednášky a cvičenia sa na seba úzko tematicky nadväzujú.
Témy prednášok a cvičení: Geografické zručnosti, webGIS platformy pre vyučovanie vzdelávacieho obsahu z fyzickej geografie, humánnej a regionálnej geografie, difitálne mapové nástroje pre vzdelávacie účely, aplikácie pre mobilné zariadenia, virtuálna realita, Geografická olympiáda – práca s talentovanou mládežou, využitie AI v práci učiteľa geografie.
Vedomosti: Študent získa didaktické poznatky, ktorých nadobudnutie je predpokladom, že ako učiteľ geografie bude využívať informačno-komunikačné technológie a geopriestorové technológie vo vyučovaní geografie. Zorientuje sa v téme práce s talentovanou mládežou v Geografickej olympiáde.
Zručnosti: Študent nadobúda praktické zručnosti spojené s efektívnym a zmysluplným vyu-žívaním informačno-komunikačných a geopriestorových technológií vo vyučovaní geo-grafie.
Kompetencie: Študent rozvíja predovšetkým digitálne kompetencie, komunikačné a sociál-ne kompetencie. Preukáže, že sa orientuje v moderných geopriestorových technológiách vhodných vo vyučovacom procese geografie, ovláda základnú prácu s nimi a vie ich tvori-vo využiť.
Uvedená v schválenom zadaní diplomovej práce.
Prezentácia výsledkov práce a odpovede na otázky oponentov.
Kvalifikovaná diskusia o téme s komisiou pre magisteské štátne záverečné skúšky.
Diplomová práca je výsledkom vlastnej tvorivej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Vyhotovenie a odovzdanie diplomovej práce do CRZP.
Odovzdanie tlačenej verzie na oponentúru.
Prezentácia výsledkov práce a odpovede na otázky oponentov.
Kvalifikovaná diskusia o téme s komisiou pre magisteské štátne záverečné skúšky.
Diplomovou prácou študent preukáže zvládnutie rozšírenej teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich originálnym spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti diplomovej práce určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Oboznámiť s pojmom biodiverzita, formami jej ohrozenia a jej ochranou na úrovni druhov, populáciíí, spoločenstiev a ekosystémov.
Primack R.B., Kindlman P., Jersáková J., 2001: Biologické principy ochrany přírody. Portál, Praha, 1-360
Primack R. B., Kindlman P., Jersáková J., 2011: Úvod do biologie ochrany přírody. Portál, Praha, 1-472
Povinná účasť na prednáškach, absolvovanie dvoch semestrálnych písomných previerok, ústna skúška.
slovenský
1/ Podstata a pôvod biológie ochrany prírody
2/ Biodiverzita – druhová diverzita, genetická diverzita
3/ Biodiverzita – ekosystémová diverzita, biodiverzita vo svetovom meradle
4/ Hodnota biodiverzity – ekologická ekonómia, priame ekonomické hodnoty
5/ Hodnota biodiverzity – nepriame ekonomické hodnoty, dlhodobá perspektíva, existenčná hodnota, environmentálna etika
6/ Ohrozenie biodiverzity – rast ľudskej populácie, deštrukcia stanovíšť, fragmentácia stanovíšť, degradácia a znečistenie životného prostredia
7/ Ohrozenie biodiverzity – globálna zmena klímy, nadmerné využívanie zdrojov, invázne druhy
8/ Vyhynutie organizmov – rýchlosť vymierania, náchylnosť k vyhynutiu, problémy malých populácií
9/ Ochrana populácií a druhov – aplikovaná populačná biológia, kategórie ohrozenia druhov, záchranné programy, stratégie ochrany prírody ex situ, právna ochrana druhov
10/ Chránené územia – vytváranie a klasifikácia chránených území, účinnosť a navrhovanie chránených území, krajinná ekológia, menežment chránených území, právne aspekty územnej ochrany
11/ Ochrana prírody mimo chránených území – nechránené verejné a súkromné územia, tradičná kultúrna krajina, spolupráca s miestnymi obyvateľmi, ekosystémový menežment, obnova poškodených ekosystémov
12/ Trvalo udržateľný rozvoj – na miestnej a národnej úrovni, medzinárodné prístupy k trvalo udržateľnému rozvoju, financovanie ochrany životného prostredia, výchova k ochrane prírody a úloha biológov zaoberajúcich sa ochranou prírody
Podstata a pôvod biológie ochrany prírody. Odlišné úrovne biodiverzity, „horúce miesta“ biodiverzity na Zemi. Hodnota biodiverzity ako základný argument ochrany prírody. Faktory spôsobujúce ohrozenie biodiverzity. Extinkcie a problémy malých populácií. Ochrana populácií a druhov, záchranné programy a stratégie ochrany prírody. Klasifikácia a manažment chránených území. Ochrana prírody mimo chránených území. Trvalo udržateľný rozvoj, výchova k ochrane prírody.
Oboznámiť s pojmom biodiverzita, formami jej ohrozenia a jej ochranou na úrovni druhov, populáciíí, spoločenstiev a ekosystémov.
Ústna skúška.
Študijná literatúra a materiál sú dostupné a budú doplnené o aktuálne informácie, ktoré budú študentom sprostredkované.
Povinná:
Yang T, Wu D. Behavioral and Mental Health Problems in Children. Children (Basel). 2023 17;10(11):1820. doi: 10.3390/children10111820. PMID: 38002911; PMCID: PMC10670436.
Marshall D. Rosenberg (2023) Nenásilná komunikácia. Aktuell.
Květoň, P., Jelínek, M. (2016) Hraní videoher a jeho konsekvence: přehled dosavadních zjištění. Československá psychologie, 60/4, 372.
Vágnerová, M. (2005). Školní poradenská psychologie pro pedagogy. Praha: Karolinum.
Fontana, D. (2003). Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál.
Train, A. (2001).Nejčastější poruchy chování dětí. Jak je rozpoznat a kdy se obrátit na odborníka. Praha: Portál.
Odporúčaná literatúra:
Analýza výskytu vybraných foriem problémového správania v reprezentatívnej vzorke slovenských školákov, Janovská, A. 2020. In: Spoločne o duševnom zdraví : Zborník príspevkov k 40. výročiu založenia Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, Zuzkin park 10, Košice / Nuberová, E. [editor] ; Borgoňová, V. [editor] – 1. vyd. – Košice (Slovensko) : Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
Janovská, A. (2020). Vybrané inter a intra personálne premenné vo vzťahu k problémovému správaniu a efektívnosti programu Unplugged medzi slovenskými školákmi. In: Orosová, O., Štefaňáková, M., Bačíková, M., Gajdošová, B., Janovská, A. Na výskumných dátach založená prevencia užívania návykových látokmedzi slovenskými školákmi. Efektívnosť programu Unplugged. Košice. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/sk/73-e-publikacie-volne-pristupne
Čáp, J., Mareš, J. (2007). Psychologie pro učitele. Praha. Portál
Matoušek, O., Matoušková, A. (2011). Mládež a delikvence. Možné příčiny, současná struktura, programy prevence kriminality mládeže. Praha: Portál.
Rogge, J.U. (1999). Dětské strachy a úzkosti. Praha: Portál.
Prezentácia výskumu (individuálne) – 10 bodov prezentácia; 10 bodov – písomné spracovanie – spolu 20 bodov.
Príprava a realizácia interaktívnej zážitkovej hodiny pre žiakov (v dvojiciach/trojiciach) zameranou na prevenciu problémového správania. Príprava bude hodnotená max. 10 bodmi a realizácia max. 20 bodmi. Spolu 30 bodov. Minimálny počet na absolvovanie predmetu – 31
Aktuálne informácie sú k dispozícii v el. nástenke predmetu pred začiatkom každého semestra.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, zvlášť z pedagogickej a školskej psychológie. Výučba je realizovaná kombináciou teoretického výkladu a interaktívnych metód, diskusie, otvorenej komunikácie pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Osnova:
Všeobecné princípy psychického vývinu ako základ pre poznanie psychických porúch u detí a adolescentov. Etiológia psychických porúch a porúch vývinu u detí a adolescentov. Vymedzenie agresívneho správania. Pojmy agresia vs. agresivita. Teoretické prístupy agresii. Príčiny a faktory agresívneho správania. Násilie v škole a rodine. Šikanovanie. Psychológia problémových žiakov. Problémy vyplývajúce z narušeného správania. Problémy vyplývajúce zo vzťahov v skupine. Problémy spojené so životným štýlom dospievajúcich. Problémy vyplývajúce z narušeného citového prežívania. Riešenie problémového a agresívneho správania v prostredí školy. Riadenie školskej triedy, skupinová preventívna a intervenčná práca s triedou. Krízová intervencia. Práca s rodičmi problémových žiakov. Zásady vedenia rozhovoru s rodičom. Spolupráca s inými odborníkmi. Prevencia agresívneho a problémového správania sa v škole. Klíma triedy a školy, školské preventívne programy.
Študenti po absolvovaní predmetu:
- získajú vedomosti týkajúce sa problémového a agresívneho správania žiakov, dokážu vyjadriť, zhrnúť a interpretovať aktuálne informácie o problémovom správaní sa detí a adolescentov, vrátane agresívneho správania, o jeho etiológii, prevencii a intervencii z pozície učiteľa.
- získajú spôsobilosti aplikovať získané poznatky v praxi učiteľa
- nadobudnú kompetencie vysvetliť príčiny agresívneho a problémového správania sa žiakov a pripraviť, vytvoriť odporúčania na prevenciu a intervenciu takéhoto správania
Študenti získajú vedomosti a spôsobilosti, ktoré rozvíjajú ich profesijné kompetencie a sú uplatniteľné v praxi učiteľa.
Čapek, R.: Moderní didaktika. Praha: Grada, 2016.
Dytrtová, R., Krhutová, M. Učitel. Příprava na profesi. Praha: Grada, 2009.
Kalhous, Z. – Obst, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002.
Petlák, E.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava: IRIS, 2005.
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2012.
Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014.
Vališová, A., Kasíková, H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2010.
Zormanová, L.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2014.
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu v časti stručná osnova predmetu.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
1. Pedagogika, základné pedagogické kategórie, sústava pedagogických vedných disciplín.
2. Výchova, stránky a funkcie výchovy, výchovný proces, sebavýchova.
3. Činitele výchovy, vychovávaný jedinec, pedagóg, pedagogická profesia, profesijné kompetencie.
4. Školská výchova, rodinná výchova.
5. Výchovné ciele, taxonómia, požiadavky, klasifikácia výchovných cieľov.
6. Metódy výchovy.
7. Pedagogické princípy.
8. Školský systém Slovenskej republiky.
9. Didaktika, základné otázky didaktiky, súčasné východiská didaktiky.
10. Ciele vyučovacieho procesu, práca učiteľa s cieľmi vyučovania.
11. Obsah vzdelávania, základné učivo, rozširujúce učivo, prvky a zložky učiva.
12. Hodnotenie v školskej edukácii, typy, funkcie a kritériá hodnotenia.
13. Pedagogická kontrola, metódy a formy pedagogickej kontroly.
14. Plánovanie práce učiteľa, písomná príprava učiteľa na vyučovanie.
15. Vyučovací proces, etapy vyučovacieho procesu a ich didaktické funkcie.
16. Organizačné formy vyučovania, vyučovacia hodina, etapy, typy vyučovacích hodín.
17. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie, výber vyučovacích metód.
18. Didaktické zásady vyučovacieho procesu.
19. Základné pedagogické dokumenty, učebnica, funkcie a štrukturálne zložky učebnice.
20. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu.
Študent dokáže preukázať získané kompetencie v súlade s profilom absolventa.
Babiaková, S. 2013. Autoevalvácia školy a učiteľa. Banská Bystrica: Belianum.
Gavora, P. 2011. Akí sú moji žiaci?. Nitra: Enigma Publishing.
Hupková, M. 2006. Profesijná sebareflexia učiteľov. Nitra: PF UKF.
Kasáčová, B., Cabanová, M. 2011. Pedagogická diagnostika (teória a metódy diagnostikovania v elementárnej edukácii). Banská Bystrica: PF UMB.
Kompolt, P., Timková, B. 2010. Pedagogická diagnostika a akčný výskum. Bratislava: Univerzita Komenského.
Kouteková, M. 2007. Základy pedagogickej diagnostiky. Banská Bystrica: PF UMB.
Krejčová, L., Mertin, V. 2016. Metody a postupy poznávání žáka. Pedagogická diagnostika.
Bratislava: Wolters Kluwer.
Zelinková, O. 2011. Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha: Portál.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 75%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 25%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Pedagogická diagnostika, pojem, predmet, ciele, úlohy, pedagogická diagnóza, typy pedagogickej diagnostiky. Predmet a objekt diagnostikovania. Význam pedagogickej diagnostiky v práci učiteľa. Metódy pedagogickej diagnostiky. Problémy diagnostickej práce učiteľov. Etapy diagnostického procesu a jeho aplikácia vo vyučovacom procese. Získavanie a zhromažďovanie informácií o žiakoch. Spôsoby vedenia záznamov o žiakoch. Autodiagnostika ako významný prostriedok sebapoznávania učiteľa a poznávania žiakov. Autodiagnostické a diagnostické kompetencie v práci učiteľa. Hodnotenie ako základná kategória pedagogickej diagnostiky. Formy a metódy hodnotenia. Zásady hodnotenia. Chyby pri hodnotení žiakov.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť a analyzovať základné kategórie pedagogickej diagnostiky a autodiagnostiky učiteľa. Zvoliť v edukačnom procese vhodné diagnostické metódy a techniky. Riešiť vybrané problémy pedagogického diagnostikovania žiakov v triede.
Dupkalová, M., Hudáková, T., Ištvan, I. (2015). Súčasné aspekty pedagogickej profesie. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove.
Ferencová, J., & Zahatňanská, M. (2017). Sociálna a didaktická komunikácia. Bratislava: Wolters Kluwer.
Hasajová, L., Porubčanová, D., Bilčík, A. (2020). Vybrané kapitoly z pedagogickej komunikácie v odbornom vzdelávaní. Učebné texty pre učiteľov profesijných predmetov. Dubnica nad Váhom: DTI.
Klincková, J. (2018). Ako efektívne komunikovať. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela.
Nosková, I. (2019). Umenie komunikácie. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum.
Šafránková, D. (2019). Pedagogika. Praha: Grada.
Šeďová, K., Šalamounová, Z., Švaříček, R., Sedláček, M., Majcík, M., Navrátilová, J. (2019). Výuková komunikace. Brno: Masarykova Univerzita.
1. Vypracovanie portfólia - 60%.
2. Prezentácia komunikačného textu - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Komunikácia. Pojem, zložky komunikácie. Pojem, predmet, ciele a funkcie pedagogickej komunikácie. Roviny pedagogickej komunikácie. Efektívnosť pedagogickej komunikácie. Didaktická analýza učiva z hľadiska pedagogickej komunikácie – tvorba cieľov, otázok a úloh v kontexte rozvoja poznávacích procesov žiaka, prevedenie obsahu učiva do komunikačnej podoby. Účastníci komunikácie v škole. Monológ a dialóg v pedagogickej komunikácii. Vyučovanie ako dialóg. Otázky ako súčasť pedagogickej komunikácie, kritériá ich klasifikácie, požiadavky na ich formuláciu. Sandersova taxonómia kladenia otázok. Požiadavky na verbálny prejav učiteľa. Subjektívne a objektívne činitele vplývajúce na verbálny prejav učiteľa. Chyby verbálneho prejavu. Spätná väzba v pedagogickej komunikácii, jej význam a typy.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Analyzovať teoretické základy pedagogickej komunikácie vrátane jej významu a funkcie vo výchovno-vzdelávacom procese. Identifikovať základné princípy verbálnej a neverbálnej komunikácie a ich využitie pri výučbe. Rozpoznať rôzne komunikačné modely a stratégie uplatňované v pedagogickom kontexte, vrátane teórií o klíme triedy a jej vplyve na učenie.
Zručnosti
Aplikovať získané teoretické poznatky pri didaktickej analýze učiva, zohľadňujúc komunikáciu medzi učiteľom a žiakmi. Používať rôzne komunikačné techniky a prístupy pri riadení komunikačných procesov v triede, čím prispieva k riešeniu konfliktov a zlepšeniu klímy triedy. Vyberať a prispôsobovať stratégie riešenia rôznych modelových situácií v pedagogickej praxi v súlade s osvojenými poznatkami. Efektívne využívať prostriedky verbálnej a neverbálnej komunikácie vrátane paralingvistických aspektov (napr. intonácia, reč tela) pri prezentácii učiva. Poskytovať konštruktívnu spätnú väzbu žiakom s ohľadom na ich výkony a pokrok, vrátane použitia jasných hodnotiacich kritérií.
Kompetencie
Riadiť a optimalizovať komunikačné procesy v triede, podporujúc pozitívnu vzdelávaciu klímu a rozvoj otvorenej komunikácie medzi žiakmi a učiteľom. Sebareflektívne hodnotiť svoj pedagogický výkon a efektivitu komunikácie, ako aj hodnotiť výkony iných na základe objektívnych kritérií. Zvládať rôzne pedagogické situácie (napr. konflikty, problémy v komunikácii) a prispôsobovať komunikáciu potrebám jednotlivých žiakov a skupín, čo vedie k zlepšeniu výsledkov vzdelávania.
Bajtoš, J., Honzíková, J., Orosová, R. (2008). Učebnica základov pedagogiky. Košice, Equilibria.
Čapek, R. (2016). Moderní didaktika. Praha, Grada.
Dvořáček, J. (2014). Základy pedagogiky. Praha: Oeconomica.
Dytrtová, R., Krhutová, M. (2009). Učitel. Příprava na profesi. Praha, Grada.
Ištvan, I. (2016). Vybrané kapitoly z didaktiky. Prešov: Vydavateľstvo Prešovskej univerzity.
Orosová, R. (2010). Prvky zážitkovej a dobrodružnej pedagogiky v práci triedneho učiteľa. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Orosová, R. (2011). Zážitková pedagogika vo výchovnom pôsobení triedneho učiteľa. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Orosová, R., Petríková, K., Diheneščíková, L. (2018). Sebareflexívny pedagogický denník. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Orosová, R., Novocký, M., Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: Šafárik Press
Petlák, E. (2020). Inovácie v edukácii. Bratislava: Wolters Kluwer.
Petlák, E. (2019). Motivácia v edukačnom procese. Bratislava: Wolters Kluwer.
Petlák, E. (2016). Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris.
Petlák, E. a kol. (2011). Kapitoly zo súčasnej edukácie. Bratislava: Iris.
Petlák, E. (2005). Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava, IRIS.
Prucha, J. (2017). Moderní pedagogika. Praha, Portál.
Slavík, M. a kol. (2012). Vysokoškolská pedagogika. Praha, Grada.
Švec, Š. (2011). Inovatívne prístupy v didaktike: k zdarnej obnove vzdelávania. Bratislava: Univerzita Komenského.
Turek, I. (2014). Didaktika. Bratislava, Wolters Kluwer.
Vališová, A., Kasíková, H. (eds.). (2011). Pedagogika pro učitele. Praha, Grada Publishing.
Zormanová, L. (2014). Obecná didaktika. Praha, Grada.
Zormanová, L. (2012). Výukové metody v pedagogice : tradiční a inovativní metody : transmisivní a konstruktivistické pojetí výuky : klasifikace výukových metod. Praha: Grada.
1. Vypracovanie prípravy na vyučovaciu hodinu - 10%.
2. Realizácia mikrovýstupu - 10%.
3. Priebežný test - 10%.
4. ICDL testovanie -10%
5. Písomná skúška - 60%.
6. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Základné pedagogické kategórie. Inštitucionalizácia edukácie. Osobnosť pedagóga. Pedagogické kompetencie učiteľa. Vychovávaný jedinec v edukačnom procese. Školská integrácia. Multikultúrna výchova. Humanizácia výchovy a vzdelávania.
Didaktika, pojem a predmet didaktiky, súčasné východiská didaktiky. Vznik didaktiky ako vedy. Vzťah všeobecnej didaktiky a predmetových didaktík. Perspektívy a problémy rozvoja didaktiky. Didaktické zásady vyučovacieho procesu. Didaktická klasifikácia učiva, vzdelávacie štandardy. Základné pedagogické dokumenty. Tematický plán. Učebnica. Ciele školskej edukácie, ich funkcia a klasifikácia. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie a výber vyučovacích metód. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu. Organizačné formy vyučovania, klasifikácia a charakteristika jednotlivých organizačných foriem. Vyučovacia hodina ako základná organizačná forma, etapy vyučovacej hodiny, typy vyučovacích hodín. Preverovanie a hodnotenie v školskej edukácii. Plánovanie práce učiteľa. Tvorivé vyučovanie.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Rozlíšiť obsah pojmov pedagogika a didaktika. Analyzovať hlbšie teoretické základy pedagogiky a didaktiky ako disciplín potrebných pre prácu budúcich učiteľov. Determinovať základné pedagogické postupy.
Zručnosti
Aplikovať didaktické zručnosti vo vyučovacom procese. Prakticky využívať základné pedagogické dokumenty. Plánovať pedagogickú činnosť.
Kompetencie
Kriticky hodnotiť a aplikovať všeobecnú didaktiku vo svojej učiteľskej praxi. Zhodnotiť podstatu edukačných javov a alternatívnych programov v sekundárnom vzdelávaní. Špecifikovať edukačné postupy učiteľa v tvorivej výučbe.
Pedagogika:
Čapek, R.: Moderní didaktika. Praha: Grada, 2016.
Dytrtová, R., Krhutová, M. Učitel. Příprava na profesi. Praha: Grada, 2009.
Kalhous, Z. – Obst, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002.
Petlák, E.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava: IRIS, 2005.
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2012.
Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014.
Vališová, A., Kasíková, H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2010.
Zormanová, L.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2014.
Psychológia:
Mareš, J.: Pedagogická psychologie. Praha : Grada 2013.
Mareš, J., & ČÁP, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001.
Džuka, J.: Základy pedagogickej psychológie. Prešov: UK 2003.
Orosová, O. a kol: Psychológia a pedagogická psychológia 1. Košice: UPJŠ, 2005.
Orosová, O. a kol.: Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v
školskej praxi. Košice: UPJŠ 2012.
Bačíková, M., Janovská, A. (2019) . Základy metodológie pedagogicko-psychologického výskumu. Sprievodca pre študentov učiteľstva. 2. rozšírené vydanie. Šafárik press, Košice.
Gavora, P. a kol. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. dostupné online na www. e-metodologia. fedu. uniba. sk.
Vágnerová, M.: Základy psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Vývojová psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Škoní podadenská psychologie pro pedagogy. Praha : Karolinum 2005. Výrost,
J., Slaměník, I.: Sociální psychologie. Praha : Grada 2008.
Výrost, J., Salměník, I.: Aplikovaná sociální psychológie I. Praha: Portál 1998.
Strana: 2
Fontana, D. : Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál 1997.
Zelina, M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti. Bratislava, Iris: 1996.
Křivohlavý, J.: Pozitívni psychologie. Praha: Portál 2004.
Křivohlavý, J.: Psychologie zdraví. Praha: Portál 2003.
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Pedagogika:
1. Pedagogika, základné pedagogické kategórie, sústava pedagogických vedných disciplín.
2. Výchova, stránky a funkcie výchovy, výchovný proces, sebavýchova.
3. Činitele výchovy, vychovávaný jedinec, pedagóg, pedagogická profesia, profesijné kompetencie.
4. Školská výchova, rodinná výchova.
5. Výchovné ciele, taxonómia, požiadavky, klasifikácia výchovných cieľov.
6. Metódy výchovy.
7. Pedagogické princípy.
8. Školský systém Slovenskej republiky.
9. Didaktika, základné otázky didaktiky, súčasné východiská didaktiky.
10. Ciele vyučovacieho procesu, práca učiteľa s cieľmi vyučovania.
11. Obsah vzdelávania, základné učivo, rozširujúce učivo, prvky a zložky učiva.
12. Hodnotenie v školskej edukácii, typy, funkcie a kritériá hodnotenia.
13. Pedagogická kontrola, metódy a formy pedagogickej kontroly.
14. Plánovanie práce učiteľa, písomná príprava učiteľa na vyučovanie.
15. Vyučovací proces, etapy vyučovacieho procesu a ich didaktické funkcie.
16. Organizačné formy vyučovania, vyučovacia hodina, etapy, typy vyučovacích hodín.
17. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie, výber vyučovacích metód.
18. Didaktické zásady vyučovacieho procesu.
19. Základné pedagogické dokumenty, učebnica, funkcie a štrukturálne zložky učebnice.
20. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu.
Psychológia:
1. Psychológia ako veda, ciele a predmet psychológie z hľadiska vplyvných psychologických smerov.
2. Pedagogická psychológia v príprave učiteľov, jej predmet, funkcie.
3. Psychológia v školskej praxi: profesionálne formy kontroly a pomoci, psychologické vyšetrenie, poradenský proces. Krízová intervencia. Etický kódex.
4. Psychológia v školskej praxi: prístupy a modely prevencie, prevenčné spektrum, protektívne a rizikové faktory rizikového správania školákov v kontexte teórie triadického vplyvu.
5. Psychológia v školskej praxi: efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok.
6. Psychológia výchovy z hľadiska psychodynamického prístupu (Psychoanalýzy a Individuálnej psychológie).
7. Psychológia výchovy z hľadiska humanistickej psychológie.
8. Psychológia výchovy a vzdelávania z hľadiska kognitívnej psychológie.
9. Psychológia učenia a druhy učenia doplnené príkladmi zo školskej praxe.
10. Vývinové zvláštnosti a školská ne/úspešnosť v kontexte jednotlivých teórií kognitívneho vývinu (Piaget, Vygotskij, Bruner, Ausubel).
11. Vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť z hľadiska inteligencie (faktory inteligencie, druhy inteligencie, inteligencia a vývinové zmeny).
12. Pamäť a vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť (pamäťové schopnosti, druhy pamäti, oblasti vývinových zmien).
13. Pozornosť a vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť (funkcie pozornosti a ich vývin, poruchy aktivity a pozornosti).
14. Sociálna psychológia rodiny, psychologické zvláštnosti jednotlivých druhov rodiny, výchovných štýlov.
15. Sociálne vzťahy v škole, metódy poznávania interakcie U a Ž. Psychosociálna klíma školskej triedy a školy, metódy ich poznávania, sociometria.
16. Sociálny vplyv: prítomnosť druhých, interpersonálne vplyvy a zmyslupnosť porozumenia sociálneho vplyvu v práci učiteľa.
17. Učiteľ ako profesionál, jeho profesionálna zdatnosť, vyučovací štýl, postoje k žiakom, očakávania voči žiakom, zvládanie záťaže, syndróm vyhorenia.
18. Žiaci: nadaní a talentovaní, školský neúspech, ne/prospievajúci žiaci a zlyhávajúci žiaci, sebaúčinnosť žiakov.
19. Typy výskumných plánov a ich tvorba (stanovenie cieľov, hypotéz, premenných, výber výskumnej vzorky) v kontexte pedagogicko-psychologického výskumu.
20. Vybrané metódy pedagogicko-psychologického výskumu - dotazník, rozhovor, pozorovanie a možnosti ich využitia v školskej praxi.
Študent dokáže preukázať získané kompetencie v súlade s profilom absolventa.
Povinná:
Prednášky (literárne zdroje v zverejnených prednáškach)
Mareš, J.: Pedagogická psychologie. Praha : Grada 2013.
Doporučená:
Mareš, J., & ČÁP, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001.
Džuka, J.: Základy pedagogickej psychológie. Prešov: UK 2003.
Orosová, O. a kol: Psychológia a pedagogická psychológia 1. Košice: UPJŠ, 2005.
Orosová, O. a kol.: Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxi. Košice: UPJŠ 2012.
Vágnerová, M.: Základy psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Vývojová psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Škoní podadenská psychologie pro pedagogy. Praha : Karolinum 2005. Výrost, J., Slaměník, I.: Sociální psychologie. Praha : Grada 2008.
Výrost, J., Salměník, I.: Aplikovaná sociální psychológie I. Praha: Portál 1998.
Fontana, D. : Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál 1997.
Zelina, M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti. Bratislava, Iris: 1996.
Křivohlavý, J.: Pozitívni psychologie. Praha: Portál 2004.
Křivohlavý, J.: Psychologie zdraví. Praha: Portál 2003.
Elektronocké informačné zdroje (UK UPJŠ).
Hodnotenie Maximum 40 bodov počas semestra (Dve zadania, písomná previerka, Elektronická nástenka predmetu) Podmienky pripustenia ku skúške: Aktívna účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúcich a minimálne 30 bodov získaných počas semestra. Priebežné hodnotenie 40% Skúška 60% Záverečné hodnotenie: Suma priebežného hodnotenia a skúšky Skúška: písomná: 0-60 bodov (10 otázok) Stupeň Počet bodov A 87 – 100 B 77 – 86 C 69 – 76 D 61 – 68 E 56 – 60 FX 55 a menej Kombinovaná metóda. Informácie sú každoročne upresňované na elektronickej nástenke predmetu v AIS2, alternatívne v LMS UPJŠ alebo prostredí MS Teams.
slovenský
Úvod: Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, osobitne pedagogickej a školskej psychológie. Výučba je realizovaná kombináciou prednášok s pútavým naratívnym a vedecko-logickým výkladom a cvičeniami realizovanými interaktívnymi, zážitkovými metódami, diskusiou a otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Osnova: Ciele a predmet psychológie a pedagogickej psychológie, odbor a jeho premeny (Pedagogická psychológia a jej premeny v čase, jej poslanie, a možné premeny osobnosti). Školská psychológia, školský psychológ. Profesionálne formy pomoci v školskej praxi. Psychologické vyšetrenie. Poradenský proces. Krízová intervencia. Efektívne stratégie a programy prevencie rizikového správania školákov. rizikové/protektívne faktory rizikového správania. Implementácia psychologických koncepcií osobnosti do školskej praxe. Psychologické, pedagogicko-psychologické zvláštnosti učenia (psychológia učenia, druhy učenia, štýly učenia). Vývinové zvláštnosti a školská ne/úspešnosť (Kognitívny, sociálny, emocionálny a osobnostný vývin v detstve a dospievaní, Psychologické zvláštnosti obdobia adolescencie a dospelosti. Inteligencia, pamäť, pozornosť a vývinové zvláštnosti školákov a školská ne/úspešnosť).
Sociálna psychológia školy (vzťahy učiteľ-žiak, metódy poznávania interakcie U a Ž, psychosociálna klíma školy) a rodiny (faktory funkčnosti rodiny, funkčná /problémová/ dysfunkčná/afunkčná rodina, výchovné štýly). Hlavní aktéri: učiteľ (učiteľ ako profesionál, jeho profesionálna zdatnosť, vyučovací štýl, postoje k žiakom, očakávania voči žiakom, zvládanie záťaže, syndróm vyhorenia), žiaci (nadaní a talentovaní, školský neúspech, ne/prospievajúci žiaci a zlyhávajúci žiaci, sebaúčinnosť žiakov), školská trieda (ako malá sociálna skupina, vnútorná a vonkajšia diferenciácia, šikanovanie a prevencia), psychosociálna klíma školskej triedy.
Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu jednotlivca v školských podmienkach.
Študent dokáže popísať, vysvetliť hodnotiť postupy / rozhodnutia učiteľov v rámci psychologických konceptov, princípov a teórií.
Študent dokáže aplikovať psychologické poznanie v oblasti edukácie.
Študent dokáže vysvetliť to, ako sa jednotlivci učia a kreujú svoj poznatkový systém, vysvetliť ich správanie v školskom kontexte.
Študent dokáže vysvetliť na výskumných dátach založené postupy podporujúce zdravý vývin a školskú úspešnosť jednotlivcov, osobitne žiakov s výchovnými a vzdelávacími problémami, žiakov so znevýhodnením.
Křivohlavý, J. (2001). Psychologie zdraví. Praha: Portál.
Kebza, V. (2005). Psychosociální determinanty zdraví. Praha: Academia.
Křivohlavý, J. (2002). Psychologie nemoci. Praha: Grada.
Sarafino, E. P. (2007). Health psychology: Biopsychosocial interactions. John Wiley & Sons.
Taylor, E. (2006). Health psychology. Singapore: McGraw-Hill.
Vollrath, M. E. (2006). Handbook of personality and health. Chichester: John Wiley & Sons.
Marks, D. F., Murray, M., Estacio, E. V., & others. (2024). Health psychology: Theory, research and practice (7th ed.). SAGE Publications Ltd
Mareš, J., & Kebza, V. (2024). Psychologie zdraví. Grada.
Podmienky hodnotenia:
1. aktívna účasť na seminároch (25%) – povolené sú 2 absencie
2. príprava a prezentácia seminárnej práce podľa témy zadanej na seminári, v čase dohodnutom
na seminári (25%)
3.záverečná práca a jej priebežná prezentácia (50%)
Záverečné hodnotenie je nasledovné:
A: 100 – 90%
B: 89 – 80%
C: 79 – 70 %
D: 69 – 60 %
E: 59 – 50 %
FX: 49 a menej % nevyhovel a prácu musí prepracovať.
Podrobné a aktualizované informácie budú zverejnené na elektronickej nástenke.
Slovenský jazyk
1. Predmet psychológia zdravia. Definícia zdravia. Bio-psycho-sociálny model zdravia.
2. Mentálne zdravie a kvalita života, well being.
3. Fyziologické aspekty mentálneho zdravia, životný štýl, duševná hygiena.
4. Stres. Zvládanie záťaže, reziliencia.
5. Psychosomatické ochorenia, placebo.
6. Sociálna opora a jej význam pre zdravie.
7. Syndróm vyhorenia.
8. Zmysel života, viera.
9. Správanie súvisiace so zdravím a prevencia. Rizikové správanie, nadmerné užívanie internetu a obrazoviek.
10. Sociálno-ekonomické nerovnosti v zdraví. Nezamestnanosť a zdravie.
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky o psychológii zdravia, vrátane faktorov podporujúcich zdravie a faktorov prispievajúcich k rozvoju ochorení. Naučia sa formulovať základné tézy psychológie zdravia, vysvetliť jej koncepty a porozumieť princípom bio-psycho-sociálneho modelu zdravia. Rozšíria si obzor o možnostiach aplikácie psychológie zdravia v práci s jednotlivcami a skupinami, vrátane školskej praxe.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť pripraviť základný preventívny program zameraný na podporu zdravého životného štýlu a zvládanie záťaže. Naučia sa implementovať získané poznatky v praxi, vrátane práce s deťmi a mládežou v školskom prostredí.
Kompetencie:
Absolventi budú schopní efektívne sa zapojiť do tvorby a realizácie preventívnych programov podporujúcich zdravie a duševnú pohodu. Budú vedieť aplikovať psychologické poznatky pri práci so žiakmi v školskom prostredí, čím prispejú k zlepšeniu psychického a fyzického zdravia jednotlivcov a spoločnosti.
Povinná literatúra:
DOČKAL, V. (2006): Inteligencia a tvorivosť, tvorivé nadanie od intelektovej schopnosti po štruktúru osobnosti. In: KUSÁ, D. a kol. EDS. (2006): Zjavná a skrytá tvorivosť. Bratislava: Slovak Academic Press
HŘÍBKOVÁ, L. (2009): Nadání a nadaní. Pedagogicko- psychologické přístupy, modely, výzkumy a jejich vztah ke školské praxi. Praha: Grada Publishing
Domáce a zahraničné odborné časopisy.
Odporúčaná literatúra:
DACEY, J.S.- LENNON, K.H. (2000): Kreativita. Praha: Grada
GROSS, M.U.M. (2009): Highly Gifted Young People: Development from Childhood to Adulthood. In: SHAVININA, L. (2009): International Handbook on Giftedness. Part one. Springer
KUSÁ, D. a kol. EDS. (2006): Zjavná a skrytá tvorivosť. Bratislava: Slovak Academic Press
KOLKOVÁ, S. (2000): Tvorivosť a jej rozvoj vo voľnočasových aktivitách detí (v školskom klube). Bratislava: Metodické centrum v Bratislave
LOKŠOVÁ, I., - LOKŠA, J.: (2003): Tvořivé vyučování. Praha: Grada
LAZNIBATOVÁ, J. (2004): Špecifiká vývinu a vzdelávania nadaných detí. In: Psychológia a patopsychológia dieťaťa, roč.39, č. 2-3
LAZNIBATOVÁ, J. (2001): Nadané dieťa, jeho vývin, vzdelávanie a podporovanie. Bratislava: Iris
MESÁROŠOVÁ, M. (1998): Nadané deti. Poznávanie a rozvíjanie ich osobnosti. Prešov: Manacon
SZOBIOVÁ, E. (2004): Tvorivosť – Od záhady k poznaniu. Bratislava: Stimul - Centrum informatiky a vzdelávania FIF UK
1. aktívna účasť na výučbe (povolená je max. 1 absencia) - 30b, 2. vlastný výstup na seminári - 40b, 3. seminárna práca - 30b. Súčtom bodov získaných počas semestra študent získava záverečné hodnotenie podľa uvedenej stupnice: A 87 – 100, B 77 – 86, C 69 – 76, D 61 – 68, E 56 – 60, FX 55 a menej. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Charakter výučby predmetu bude upresnený na stretnutí v prvom týždni semestra.
slovenský
Tvorivosť.
Stručné dejiny teórie kreativity.
Tvorivosť, nadanie a talent.
Sociálne, psychologické a biologické faktory tvorivosti.
Kognitívne procesy v tvorivosti.
Tvorivosť a kognitívny štýl.
Vývin tvorivosti.
Špecifiká práce s nadanými v jednotlivých vývinových obdobiach.
Metódy zisťovania tvorivosti a nadania.
Metódy rozvíjania tvorivosti a nadania.
Programy rozvíjania tvorivosti a nadania.
Bariéry a možnosti práce s nadanými v školskej praxi.
Študent rozumie základným faktorom a procesom tvorivosti. Študent dokáže vysvetliť špecifiká práce s nadanými. Študent pozná metódy identifikácie nadania a tiež vie aplikovať metódy podpory tvorivosti a rozvoja nadania pri realizácii tvorivo-humanistického prístupu vo výchove a vzdelávaní.
Orosová, O. a kol. (2012). Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxi. Košice: UPJŠ.
Sloboda, Z., & Bukoski, J. (Eds.). (2006). Handbook of Drug Abuse Prevention: Theory, Science, and Practice. New York: Springer.
Domáce a zahraničné odborné časopisy.
1. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na výcvikovej časti realizovanej v ÚVZ Danišovce (30b). 2. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na workshopoch (20b) 3. časť priebežného hodnotenia – príprava (10b) a realizácia (10b) blokových aktivít (20b, minimum 11 bodov). 4. časť hodnotenia – písomná vedomostná skúška (20b, minimum 11 bodov). Celkovo tak študenti môžu získať 90b za predmet a záverečné hodnotenie je nasledovné: 90 – 82: A 81 – 73: B 72 – 66: C 65 – 59: D 58 – 54: E 53 a menej: FX. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
sloevnský
Psychologické, pedagogicko-psychologické, medicínske a právno-kriminalistické aspekty prevencie užívania návykových látok
Na riziku a reziliencii založená prevencia užívania návykových látok
Primárna, sekundárna a terciárna prevencia užívania návykových látok
Univerzálna, selektívna a indikovaná prevencia užívania návykových látok
Efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok založené na výskumných dátach
Príprava a implementácia zložiek efektívnych programov prevencie užívania návykových látok
Študent rozumie zákonitostiam na výskumných dátach založenej prevencie rizikového správania, dokáže popísať a vysvetliť determinanty rizikového správania ako aj protektívne a rizikové faktory užívania návykových látok. Rozumie a adekvátne interpretuje teóriu vysvetľujúcu pozadie látkových aj nelátkových závislostí.
Študent ďalej dokáže uviesť a klasifikovať typy a formy prevencie, stratégie a prístupy v prevencii, dokáže rozoznať účinné stratégie od neúčinných.
Študent dokáže aplikovať naučené pravidlá, postupy a spôsobilosti pre prácu učiteľa v oblasti prevencie užívania drog ako ja nadobudnuté profesijné zručnosti pre prácu pedagóga a koordinátora prevencie na škole.
HART, S; KINDLE HODSON, V. 2020. Bezpečná trieda, Cenada. 248 s.
BEDNAŘÍK, A. 2001. Riešenie konfliktov. Príručka pre pedagógov
a pracovníkov s mládežou. Vyd. 1. Bratislava: Centrum prevencie a riešenia
konfliktov. 201 s. http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/riesenie-konfliktov.html
BIELESZOVÁ, D. 2017. Školská a rovesnícka mediácia. Riešenie konfliktov
v školách a školských zariadeniach. Vyd. 1. Bratislava: Wolters Kluwer. 272 s.
WILMOT, W. Wiliam - HOCKEROVÁ L. Joyce. Interpersonálny konflikt. Bratislava : IKAR, 2004.
FONTANA, David. Psychologie ve školní praxi. Praha : PORTÁL, 1997.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúcej.
2. Zvládnutie podmienok hodnotenia - zadanie - vypracovanie a prezentácia seminárnej práce
Podrobné informácie sú uvedené v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín. Výučba je realizovaná kombináciou teoretických vstupov a zážitkových metód práce realizovaných interaktiívnymi metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Osnova:
Vymedzenie pojmu konflikt, druhy konfliktov, konflikt rolí v práci učiteľa, priebeh konfliktu, štýly a spôsoby riešenia konfliktov, špecifiká konfliktov v školskej praxi, riešenie konfliktov a mediácia v školskom prostredí, komunikácie s problémovými typmi rodičov.
Študent porozumie poznatkom z oblasti psychológie konfliktov a ich riešenia. Dokáže rozlíšiť základné typy konfliktov, spôsoby riešenia konfliktov a vysvetliť ich klasifikáciu. Dokáže aplikovať získané poznatky o riešení konfliktných situácií v školskej praxi.
BLAŽEK, J., UHLÍŘ, D. 2002: Teorie regionálního rozvoje. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 212.
KLAMÁR, R. 2007: Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. Geografické práce, č. 12, Prešov, 117.
KOREC, P. 2005: Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989-2004. Geografika Bratislava, 228.
LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.
LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.
MADLEŇÁK, T. 2012: Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 2010). VEDA.
PAULOV, J., 1992: K novému rámcu regionálneho rozvoja Slovenska. Geographica Slovaca, 1, 23-28.
SLAVIK, V., BAČIK, V. 2007: Mikroregióny ako podklad ku komunálnej reforme v SR. Geographia Cassoviensis I. Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach. 169-175.
Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminároch a úspešnej prezentácie vybranej komparácie v rámci regiónov Slovenska podľa vlastného výberu s podielom na výslednom hodnotení 30%. Ak študent nedosiahne povinnú aktívnu účasť výuky a úspešne neprezentuje zadanú úlohu nemôže sa prihlásiť na skúšku. Prednášky sa realizujú formou obrátenej výučby, kde študenti dostanú študijné materiály vopred a na prednáške sa diskutuje na danú tému. Priebežná kontrola na prednáške s váhou 20% je zameraná na pripravenosť študenta odborne diskutovať na dané témy, formulovať otázky a odpovede. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (50%) a skúšky (50%). Skúška sa realizuje písomnou a ústnou formou. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Na hodnotenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
Prednášky:
Komparatívna analýza regiónov Slovenska je jednou z nosných tém základu študijného odboru regionálnej geografie zaoberajúcej sa komplexným štúdiom regionálnych systémov rôznej hierarchickej úrovne. Jej význam v súčasnosti narastá práve v súvislosti s riešením problémov regionálneho rozvoja spoločnosti vrátane regionálnych disparít v rámci štátu a v súvislosti so začleňovaním Slovenska do európskych a svetových štruktúr. Hlavné zameranie predmetu je riešenie problematiky vzťahu spoločnosti a prírody v priestorovom aspekte Slovenska, ale taktiež aj zameranie sa na problémy priestorovej organizácie spoločnosti na regionálnej úrovni s aplikačným vyústením v oblasti regionálneho rozvoja. Nosnými témami diskusii sú: vznik a formovanie regionálnej štruktúry SR, 10 faktorov pôsobiacich na regionálnu diferenciáciu SR po roku 1989 (10 podľa prof. Korec, P. 2005). Sylabus prednášok:
1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY KOMPARATÍVNEJ GEOGRAFIE REGIÓNOV SR, komparatívna metóda,
2. REGIONALIZÁCIA SR, VÝVOJ REGIONÁLNEJ ŠTRUKTÚRY SLOVENSKA v prácach odbornej proveniencie
3. VZNIK REGIONÁLNYCH DISPARÍT NA ÚZEMÍ SLOVENSKA, Vývoj regionálnej štruktúry SR 1948-1989
4. FAKTORY PODMIEŇUJÚCE REGIONÁLNU DIFERENCIÁCIU SLOVENSKA po r. 1989 faktor primárny, územno-správny, sídelný, demografický
5. FAKTORY PODMIEŇUJÚCE REGIONÁLNU DIFERENCIÁCIU SLOVENSKA po r. 1989 faktor dopravný, historickej marginality, ekonomický, cezhraničný
6. IDENTIFIKÁCIA MENEJ ROZVINUTÝCH REGIÓNOV SLOVENSKA z hľadiska rôznych ukazovateľov, nezamestnanosť
7. POTENCIÁLNA A REÁLNA REGIONÁLNA DIFERENCIÁCIA SLOVENSKA, Predpoklady regionálneho rozvoja, regionálna diferenciácia z aspektu ekonomických a sociálnych indikátorov
8. REGIONÁLNA POLITIKA SR, Vývoj regionálnej politiky, Priemyselné parky ako nástroj regionálneho rozvoja
9. SLOVENSKO V PROCESOCH GLOBALIZÁCIE A REGIONÁLNA DIVERGENCIA, definícia globalizácie, hlavný aktéri globalizácie
10. - 11. REGIONÁLNE DOPADY VPLYVU GLOBALIZÁCIE V SR, Najzávažnejšie dôsledky globalizácie, Slovensko v procesoch globalizácie, Druhá vlna globalizácie a dominantná pozícia Bratislavy
12. - 13. CHARAKTERISTIKA MENEJ ROZVINUTÝCH REGIÓNOV SR, historický vývoj a primárny potenciál, demografická štruktúra, ekonomická štruktúra a rozvojový potenciál
Semináre:
Obsahová náplň seminárov je predovšetkým formou diskusie zaoberať sa aktuálnymi témami z rôznych oblasti, napr. chudoba, transformácia hospodárstva, volebná geografia, nezamestnanosť, rurálnosť regiónov, atď. V náplni cvičení je vypracovanie zadanej úlohy vyplývajúce z riešenej (diskutovanej) problematiky regionálnej diferenciácie SR. Úloha sa vypracováva po inštruktáži na cvičení v domácom prostredí s použitím dostupného SW (MS Excel, Word, GIS) a prednášok vyučujúceho. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI), ktorá bude slúžiť ako podpora najmä pri: analýze a sumarizácii najnovších dostupných dát k sledovaným regionálnym javom, tvorbe grafických a kartografických podkladov alebo návrhu alternatívnych scenárov regionálneho vývoja vybraných indikátorov. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami pri interpretácii regionálnych procesov a javov na území Slovenska.
Vedomosti: Študent získa vedomosti o vzniku a vývoji regionálnej štruktúry Slovenska, menej rozvinutých regiónoch SR, regionálnej diferenciácii z hľadiska rôznych aspektov. Nadobudne prehľad o príčinách, vývoji a súčasnej podobe regionálnych nerovnomernosti na Slovensku.
Zručnosti: Študent sa naučí rozlišovať jednotlivé etapy vývoja regionálnej štruktúry Slovenska, ktoré sa podpísali pod vznikom súčasných regionálnych disparít na Slovensku. Zároveň sa naučí vysvetliť príčiny vzniku súčasných regionálnych disparít.
Kompetencie: Študent je kompetentný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie regionálnych nerovnomernosti v regionálnej štruktúre Slovenska v rámci rôznych oblasti výskumu.
Získať prehľad o vývoji biológie ako vedy.
Bačkor, M.: Dejiny biológie (interné skriptum)
Magner, L.N. (2002) A history of the life sciences. Marcel Dekker, Inc.
Hodnotenie aktívnej účasti, seminárna práca.
Hodnotenie aktívnej účasti, seminárna práca.
Pisomná skúška.
slovenský
Prehľad dejín biológie od staroveku, cez stredovek a novovek až po súčasnosť.
Prehľad dejín biológie od staroveku, cez stredovek a novovek až po súčasnosť.
Získať prehľad o vývoji biológie ako vedy.
Pisomná skúška.
Pracovné zaťaženie študentov je rozdelené medzi:
- Priamu výučbu (prezenčne a dištančne cez LMS), ktorá tvorí 50% podiel pracovného zaťaženia študenta;
- Samoštúdium, ktoré tvorí 30% podiel pracovného zaťaženia študenta;
- Hodnotenie, ktoré tvorí 20% podiel pracovného zaťaženia študenta.
BUOCOVÁ, Z.: Úvod do sociológie. Prešov: FF PU v Prešove, 2006.
BZDILOVÁ, R.; EŠTOK, G.; ONUFRÁK, A.: Politická participácia. Košice: Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015.
DOČEKALOVÁ, P.; ŠVEC, K. a kolektiv: Úvod do politologie. Praha: Grada Publishing, 2010.
FISCHER, S.; ŠKODA, J.: Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevu. Praha: Grada Publishing, a. s., 2009.
GBÚROVÁ, M.: KOZIAK, T.; DOBIAŠ, D.; ŠUTAJOVÁ, J.; ONUFRÁK, A.; EŠTOK, G.; BZDILOVÁ, R.: Základy politológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2015.
GIDDENS, A.: Sociologie. Praha: Argo, 2001.
HEYWOOD, A.: Politické ideologie. Plzeň, 2008.
HUPKOVÁ, I.; LIBERČANOVÁ, K.: Drogové závislosti a ich prevencia: Vysokoškolské skriptá. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2012.
KELLER, J.: Úvod do sociologie. Praha: Slon, 1991.
KELLER, J. (2004): Dějiny klasické sociologie. Praha: Slon, 2004.
KOZIAK, T.; EŠTOK, G.; BZDILOVÁ, R.; ONUFRÁK, A.; HREHOVÁ, M.; BARDOVIČ, J.: Dejiny európskej integrácie - vybrané kapitoly. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, 2015.
LISÝ, J. a kol.: EKONÓMIA. Bratislava: Iura Edition, 2000.
MACHÁČEK, L.: Individualizácia mládeže a modernizácia spoločnosti. Bratislava: SÚ SAV, 1995.
ONDREJKOVIČ, P. a kol.: Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2009.
ONDREJKOVIČ, P.: Socializácia mládeže ako východisková kategória sociológie výchovy a sociológie mládeže. Bratislava: Veda, 1997.
ONDREJKOVIČ, P.: Globalizácia a individualizácia mládeže. Negatívne stránky. Bratislava: Veda, 2002.
ONUFRÁK, A.: Štátne občianstvo v kontexte medzinárodnej migrácie. In: SIPKO, J.; CHOVANEC, M.; HARČARIKOVÁ, G. (eds.): 5. študentská vedecká konferencia – Zborník príspevkov. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, 2010, s. 963-978.
ONUFRÁK, A.: Vznik a vývoj britskej sociálnej politiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
SAMUELSON, A. P.; NORDHAUS, D. W.: Ekonomie. Praha: Nakladatelství Svoboda, 1995.
SOPÓCI, J.; BÚZIK, B.: Základy sociológie, SPN, Bratislava, 1995.
SMIKOVÁ, E.; KOPÁNYIOVÁ, A.: Pedagogické možnosti znižovania agresivity detí v školskom veku. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum, 2013.
ŠUTAJ, Š. (ed.): Zmeny hraníc a pohyb obyvateľstva v Európe po druhej svetovej vojne. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2020.
aktívna účasť na prednáškach, písomná previerka.
V prípade nepriaznivej epidemiologickej situácie sa výučba bude realizovať v on-line prostredí (dištančne). Sumár hodnotenia: A: 40-38; B: 37,5-35,5; C: 35-33; D: 32,5-30,5; E: 30-28; FX: menej ako 28.
slovenský
Predmet a vznik sociológie detí a mládeže;
Mládež - koncepcie mládeže a ich autori;
Socializácia, sociálny status a sociálna rola;
Sociálne skupiny;
Sociálne inštitúcie:
- Rodina (typy rodín, životný cyklus rodiny);
- Politika (pravica, ľavica, ideológie)
- Ekonomika (výroba a výrobné faktory, ciele ekonomiky, sektory ekonomiky atď.)
Občianska spoločnosť, občiansky sektor, občianska participácia;
Migrácia a integrácia migrantov v kontexte európskej integrácie;
Občan a občianstvo (národný a európsky kontext);
Agresia, agresivita a deviantne správanie u detí a mládeže;
Drogové závislosti a ich prevencia;
Nelátkové závislosti;
Ekológia (environmentálne otázky);
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
- porozumieť aktuálnym informáciám týkajúcich sa obsahu predmetu (Predmet a vznik sociológie detí a mládeže; Mládež - koncepcie mládeže a ich autori; Socializácia, sociálny status a sociálna rola; Sociálne skupiny; Sociálne inštitúcie: - Rodina (typy rodín, životný cyklus rodiny); - Politika (pravica, ľavica, ideológie) - Ekonomika (výroba a výrobné faktory, ciele ekonomiky, sektory ekonomiky atď.); Občianska spoločnosť, občiansky sektor, občianska participácia; Migrácia a integrácia migrantov v kontexte európskej integrácie; Občan a občianstvo (národný a európsky kontext); Agresia, agresivita a deviantne správanie u detí a mládeže; Drogové závislosti a ich prevencia; Nelátkové závislosti; Ekológia (environmentálne otázky).
- popísať a vysvetliť dané témy.
- získané poznatky dokáže aplikovať v praxi.
ČAPEK, R. 2015: Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada.
ČIŽMÁROVÁ, K. 2006: Didaktika II. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela
IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie. www.itakademia.sk
Lepšia geografia www.lepsiageografia.sk
časopisy Geografické rozhledy, Geografia – časopis pre základné, stredné a vysoké školy a i.
učebnice geografie
Hodnotenie predmetu je založené na priemere troch čiastkových hodnotení – sebahodnotenia, rovesníckeho hodnotenia a hodnotenia vyučujúceho. Každé hodnotenie môže mať známku A – FX. Minimálna úspešnosť z každého čiastkového hodnotenia je známka E. Kredity je možné udeliť študentovi, ktorý sa aktívne zúčastňuje cvičení (max. 2 absencie), spracuje, zrealizuje mikrovýstup a vyhodnotí ho. Škála hodnotenia je 100 % – 90 % A; 89 % – 80 % B; 79 % – 70 % C; 69 % – 60 % D; 59 % – 50 % E; 49 % a menej – FX.
slovenský
Predmet je realizovaný metódou vzdelávania študentov učiteľstva – mikrovyučovania, ktoré študenti realizujú v simulovanej triede. Jeden študent je v roli učiteľa, ostatní štu-denti sú v roli žiakov. Mikrovýstup je nahrávaný, analyzovaný a posudzovaný viacerými hodnotiacimi. Na jedno cvičenie je plánovaný jeden mikrovýstup, t. j. dva mikrovýstu-py/týždeň. Témy mikrovýstupov predstavujú témy vyučovacích hodín školskej geografie a študenti si ich volia sami alebo po dohode s vyučujúcou.
Vedomosti: Študent spája teoretické a praktické súvislosti obsahu vzdelávania a odborovej didaktiky. Aplikuje pedagogicko-psychologické a odborovo-didaktické poznatky v simulovanom výchovno-vzdelávacom procese. Vie odborne správne a didakticky pri-merane a pútavo transformovať vedecké poznatky do vzdelávacieho obsahu.
Zručnosti: Študent preukáže zručnosť naplánovať, projektovať, riadiť a hodnotiť výchov-no-vzdelávací proces. Vie riešiť rôznorodé pedagogické situácie, je schopný riadiť jed-notlivcov a kolektív a je spôsobilý hodnotiť svoj výkon, ako aj výkon iných.
Kompetencie: Študent má kompetenciu organizovať a viesť výchovno-vzdelávací proces, v ktorom zodpovedá za splnenie výchovno-vzdelávacích cieľov, použitie vyučovacích metód, organizačných foriem vyučovania, didaktických prostriedkov a spôsob pedagogickej diagnostiky žiakov.
KOLLÁR, D. 1992: Sociálna geografia a problematika výskumu priestorového správania člo-veka. Geografický časopis 44, 2, 149-173.
CÁKOCI, R., TOLMÁČI, L. 2018: Aktuálny obraz Česka ako turistickej destinácie vytvorený vysokoškolskými študentmi – potenciálnymi návštevníkmi zo Slovenska. Geografický časo-pis, 70(3), 273-284.
GERBERY, D., DŽAMBAZOVIČ, R. 2017: Urbánna chudoba na Slovensku. Geografický časo-pis, 69(3), 263-280.
IRA, V., ANDRÁŠKO, I., MICHÁLEK, A., PODOLÁK, P. 2009: Quality of life: geographical research in Slovakia. Slovak geography at the beginning of the 21st century. Geographia Slo-vaca, 26, 101 p.
IRA, V. 2001: Geografia času: prístup, základné koncepty a aplikácie. Geografický časopis, 53(3), 231-246.
KLAMÁR, R., GAVAĽOVÁ, A. 2018: Regional application of the Gross National Happiness Index in the context of the quality of life in Slovakia. Geografický časopis 70(4), 315-333.
KRIŽAN, F., BARLÍK, P., BILKOVÁ, K. 2017: Nákupné správanie mladých spotrebiteľov: Ako často nakupujú? (prípadová štúdia z Bratislavy). Geografia, 24(2):40-43.
LI, G., WENG, Q. 2007: Measuring the quality of life in city of Indianapolis by integration of remote sensing and census data. International Journal of Remote Sensing, 28(2), 249-267.
MARCIŃCZAK, S., MUSTERD, S., STĘPNIAK, M. 2012: Where the grass is greener: social segregation in three major Polish cities at the beginning of the 21st century. European Urban and Regional Studies, 19(4), 383-403.
MATEJOVÁ, K., BEDNÁRIK, M. 2017. Sociálne prostredie suburbií na príklade životného štýlu žien so zreteľom na fenomén zelených vdov. Acta Geographica Universitatis Comenia-nae, 61(2), 223-239
MICHÁLEK, A., PODOLÁK, P. 2006. Sociálna stratifikácia obyvateľstva v regiónoch Sloven-ska. Geografický časopis, 58(3), 175-195.
MICHÁLEK, A. 2009. Priestorová diferenciácia kriminality. Geografický časopis, 61(2), 111-120.
MILÁČKOVÁ, M., ROCHOVSKÁ, A. 2011. Bezdomovectvo, sociálno-patologický jav vstupu-júci do priestoru slovenských miest. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 55(2), 191-216.
MURGAŠ, F. 2009. Kvalita života a jej priestorová diferenciácia v okresoch Slovenska. Geo-grafický časopis, 61(2), 121-138.
MUSTERD, S., MARCIŃCZAK, S., VAN HAM, M., & TAMMARU, T. (2017). Socioecono-mic segregation in European capital cities. Increasing separation between poor and rich. Ur-ban Geography, 38(7), 1062-1083.
NESTOROVÁ-DICKÁ, J., 2013: Sociálno-demografické dimenzie postsocialistického mesta Košice. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, 176 p.
RUSNÁKOVÁ, J., PLEŠIVČÁK, M. 2014. Socio-ekonomická kompozícia spoločnosti a jej vplyv na teritoriálne vzorce volebného správania: prípadová štúdia regiónov západného Slo-venska. Sociológia-Slovak Sociological Review, 46(1), 25-59.
SLAVÍK, V., KLOBUČNÍK, M., ŠUVADA, M. 2013. Sídelné a regionálne preferencie študen-tov Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a UPJŠ v Košiciach. Geographia Cassoviensis, 7(2), 63-72.
SÝKORA, L. 2009: New sociospatial formations: places of residential segregation and separa-tion in Czechia. Tijdschrift voor economische en sociale geografie, 100(4), 417-435.
ROCHOVSKÁ, A. 2014. Segregácia obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít, chu-doba a znevýhodnenia súvisiace s priestorovým vylúčením. Geographia Cassoviensis 8(2), 162-172.
Hodnotenie sa udeľuje na základe výsledkov priebežnej kontroly počas výučbovej časti se-mestra. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je minimálne 80 % aktívna účasť študen-ta na seminároch a úspešne prezentovanie semestrálnej práce (80%). Ak študent nedosiahne povinnú aktívnu účasť na výučbe, neodprezentuje a neodovzdá digitálnu formu odbornej eseje nemôže mať udelené hodnotenie. Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotenia z odbornej eseje (80%) a priamej aktivity na výučbe (účasť na diskusiách) (20%). Kredity sa udelia len študen-tovi, ktorý dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51%). Na hodnotenie A je po-trebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
Sociálna geografia je vedná disciplína, ktorá skúma spoločnosť z geografického hľadiska. Štu-denti sa oboznámia so základnými vedomosťami o SG, predmete i objekte, ako aj so základ-nými teoreticko-metodologickými prístupmi výskumu. Obsahová náplň seminárov je predo-všetkým formou diskusie zaoberať sa aktuálnymi témami z rôznych oblasti, napr. chudoba a sociálne vylúčenie, sociálne nerovnosti, nezamestnanosť, sociálna a ekonomická situácia v slo-venských regiónoch, kvalita života atď. Súčasťou seminárov sú aj študentské prezentácie vo forme odbornej eseje, ktoré nadväzujú na diskutované témy a pripravujú sa v domácom pro-stredí po inštruktáži a diskusii na seminári. Študenti budú usmerňovaní k efektívnemu a kritic-kému využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI). AI bude slúžiť ako podpora najmä pri: vy-hľadávaní a sumarizácii odborných a aktuálnych informácií z dôveryhodných zdrojov. Cieľom je rozvíjať schopnosť študentov samostatne a tvorivo spracovávať spoločenské témy v geogra-fickom kontexte a zároveň sa naučiť využívať moderné technológie spôsobom, ktorý podporuje kvalitu odbornej práce, no nenahrádza vlastnú analytickú a interpretačnú činnosť.
Sylabus SG:
1. prednáška: Úvod do Sociálne geografie ako vednej disciplíny, Postavenie SG, Vývoj, Pred-met, Objekt, Teoreticko-metodologické prístupy výskumu; Diskusia
2. prednáška: Predmet výskumu SG: Sociálnopriestorové štruktúry, Sociálnopriestorové vzťa-hy, Negatívne sociálnopriestorové javy; Diskusia
3. prednáška: Prezentácia významných empirických výskumov v SG; Diskusia
4. prednáška: Ako písať odbornú esej, Výber témy odbornej eseje; AI – infrormácie/dáta, litera-túra, štylistika, spoľahlivosť; Diskusia
5.-11. Prezentácia odbornej eseje študenta/študentov; Diskusia
12. Zhrnutie a hodnotenie práce študentov
Vedomosti: Študent získa vedomosti o vnímaní a základnom postavení sociálnej geografie (SG) v systéme geografických vied. Ako aj o základných oblastiach výskumu v prostredí sociálnej geografie. Nadobudne prehľad o základných oblastiach výskumu SG. Oboznámi sa s aktuálny-mi problémami, kt. SG rieši v regiónoch Slovenska či sveta.
Zručnosti: Študenti sa aktívnym zapájaním do diskusií naučia jednak kriticky myslieť a jednak verbálne vyjadrovať k sociálno-geografickým otázkam, k sociálnej nerovnosti, jej vzniku, priestorovému rozmiestneniu a pod. Študent sa naučí spracovávať a vyhodnocovať rôzne prob lematiky SG prostredníctvom odbornej eseje. V rámci vypracovania eseje sa naučí vyhľadávať, selektovať i tvoriť odborný text k príslušnej problematike SG.
Kompetencie: Študent je schopný aktívne participovať na odbornej diskusii v sociálno-geografickej oblasti. Na základe kritického zhodnotenia informácií dokáže formulovať odborné tézy a podporiť ich primeranou argumentáciou.
Výučba prebieha týždenne formou interaktívnych seminárov.
Kolář, M.: Bolest šikanování. Cesta k zastavení epidemie šikanování ve školách. Portál, Praha, 2001
Jánošová a kol. Psychologie školní šikany. Grada, Praha, 2016
Janošová, P., Kollerová, L., Cakirpaloglu, P., & Vorlíček, R. (2023). Empatie žáků vůči šikanovaným spolužákům. Československá psychologie, 67(1), 1-14.
Říčan, P.: Agresivita a šikana mezi dětmi. Portál, Praha, 1995
Podmienkou absolvovania predmetu je aktívna účasť na seminároch a vypracovanie a prezentovanie dvoch zadaní podľa pokynov aktuálne zverejňovaných na elektronickej nástenke.
Aktívna účasť na seminároch - 20%.
Realizácia a prezentácia seminárnej práce - 40%
Realizácia a prezentácia zadania - 40%
slovenský
1. Agresívne správanie.
2. Charakteristiky aktérov šikany (osobnostné, charakteristiky rodinného prostredia).
3. Prejavy a možné príčiny šikanovania.
4. Šikanovanie ako skupinový proces.
5. Úloha učiteľa, školy a rodiča v riešení šikanovania.
6. Možnosti prevencie šikanovania na úrovni školy, triedy, jednotlivcov. Primárna, sekundárna a terciárna prevencia.
7. Sociálno-psychologické hry používané v rámci prevencie šikanovania.
Vedomosti: Absolvent predmetu vie zhrnúť najnovšie poznatky o šikanovaní na školách a jeho dôsledkoch.
Zručnosti: Absolvent vie aplikovať poznatky predmetu v tvorbe prevenčných aktivít na škole. Vie analyzovať problémové situácie spojené so šikanovaním a riešiť ich. V rámci seminárov bude rozvíjať profesijné zručnosti prostredníctvom realizácie prevenčných aktivít. Kompetencie: Absolvent predmetu je citlivý k problematike šikanovania, vie identifikovať šikanovanie už v prvých štádiách a zabrániť jeho rozvinutiu do závažných foriem.
Platné učebnice biológie pre zš a sš.
Inovovaný Štátny vzdelávací program ISCED 2 a ISCED 3 - dostupné na: http://www.nivam.sk/
HUDÁKOVÁ, A., KIMÁKOVÁ, K. 2005. Demonštračné pokusy a pozorovania z biológie rastlín. Košice: UPJŠ; Prírodovedecká fakulta, 84 s. ISBN 80-7097-610-1.
UŠÁKOVÁ, K. ČIPKOVÁ, E., NAGYOVÁ, S. GÁLOVÁ, T. 2012, Biológia pre gymnáziá 7: Praktické cvičenia a seminár I, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá (Bratislava) 2. vyd. ISBN: 9788010023905
UŠÁKOVÁ, K. ČIPKOVÁ, E., NAGYOVÁ, S. GÁLOVÁ, T. 2012, Biológia pre gymnáziá 8: Praktické cvičenia a seminár II, Slovenské pedagogické nakladateľstvo - Mladé letá (Bratislava) ISBN9788010023912
Interné študijné materiály zverejnené v prostredí Moodle https://lms.upjs.sk/login/index.php
Semestrálny projekt: Realizácia metodického postupu praktického cvičenia na vybranú tému učiva biológie zš alebo sš s vypracovaným protokolom pre učiteľa a pracovného listu pre žiaka.
slovenský
Predmet je zameraný na nácvik a aplikáciu praktických zručností, ktoré sú potrebné pri realizácii praktických cvičení na hodinách biológie. Napomáha rozvoju teoretických poznatkov študentov pri praktickej práci počas experimentálnej činnosti. Zoznamuje študentov s didaktickými postupmi, ktoré sú nevyhnutné pri demonštrácií biologických dejov a javov formou pozorovaní a školských experimentov počas jednotlivých fáz vyučovacej hodiny.
Príprava budúcich učiteľov na realizáciu praktických aktivít, pozorovaní a pokusov v reálnej školskej praxi. Rozvoj praktických zručností pri implementácií IBSE (Inquiry based science education) do výučby biológie, prírodovednej gramotnosti a spôsobilostí vedeckej práce žiakov. Práca s digitálnymi technológiami a možnosti ich využitia v rámci praktických cvičení.
Platné učebnice biológie pre zš a sš.
Inovovaný Štátny vzdelávací program ISCED 2 a ISCED 3 - dostupné na: http://www.nivam.sk/
Lešková, A. a kol.: Zbierka inovatívnych metodík z biológie pre základné školy, Centrum vedecko-technických informácií SR, 2020, ISBN: 978-80-89965-49-6
Mišianiková, A. a kol.: Zbierka inovatívnych metodík z biológie pre stredné školy, Centrum vedecko-technických informácií SR, 2020, ISBN: 978-80-89965-50-2
Interné študijné materiály zverejnené v prostredí Moodle https://lms.upjs.sk/login/index.php
Návrh a realizácia bádateľskej aktivity na vybranú tému učiva biológie zš alebo sš. Vypracovanie postupu z realizácie bádateľskej aktivity pre učiteľa a pracovného listu pre žiaka.
slovenský
Predmet je zameraný na nadobudnutie, nácvik a aplikáciu praktických zručností a skúseností, ktoré sú potrebné pri realizácii praktických cvičení na hodinách biológie. Napomáha rozvoju teoretických poznatkov študentov pri praktickej práci. Zoznamuje študentov s didaktickými postupmi, ktoré sú potrebné pri demonštrácií biologických dejov a javov na základných a stredných školách a ich uplatnení v rámci jednotlivých fáz vyučovacej hodiny.
Príprava budúcich učiteľov na realizáciu praktických aktivít v školskej praxi formou pozorovaní a pokusov. Rozvoj praktických zručností pri príprave školských biologických pokusov a pozorovaní a ich alternatív. Rozvoj zručností pri práci s digitálnymi technológiami pri praktickej činnosti. Rozvoj bádateľských zručností, vedeckých spôsobilostí a prírodovednej gramotnosti pri implementácií IBSE (Inquiry based science education) do výučby biológie na základnej a strednej škole.
BAČÍKOVÁ, M., JANOVSKÁ, A. 2018: Základy metodológie pedagogicko-psychologického výskumu. Sprievodca pre študentov učiteľstva. Košice: Filozofická fakulta UPJŠ. Dostupné na internete.
ČAPEK, R. 2015: Moderní didaktika. Lexikon výukových a hodnoticích metod. Praha: Grada.
KALAŠ, I. a kol. 2011: Základy pedagogického výskumu. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné na inter-nete.
LAMBERT, D., JONES, M., (eds). 2013: Debates in Geography Education. New York: Routledge
Časopis Geografia, Geografické rozhledy, Scientia in educatione, Biologie-Chemie-Zěmepis, Arnica a ďalšie
Vybrané generatívne modely umelej inteligencie
aktívna účasť na seminári (max. 2 absencie) a prezentácia semestrálneho projektu hodnote-ného známkou A – FX. Kredity je možné udeliť študentovi, ktorého semestrálne hodnotenie je hodnotené minimálne známkou E. Škála hodnotenia je 100 % – 90 % A; 89 % – 80 % B; 79 % – 70 % C; 69 % – 60 % D; 59 % – 50 % E; 49 % a menej – FX
slovenský
Cvičenia: pedagogický výskum v didaktike geografie, formulácia výskumného problému, metódy výskumu, postup riešenia, analýza výsledkov, diskusia a prezentácia výsledkov. Zá-verečná prezentácia s výsledkami semestrálneho projektu.
Predmet je primárne určený študentom, ktorí pracujú na záverečnej práci s didaktickým za-meraním. Cieľom je diskutovať aktuálne témy pedagogického výskumu v didaktike geogra-fie a predstaviť zdroje poznávania v didakticko-geografickom výskume. Predmet môže mať konzultačný charakter.
Vedomosti: Študent pozná metodológiu pedagogického výskumu. Vie realizovať skúmanie pedagogických javov v prostredí výchovy a vzdelávania, vie formulovať závery vlastného skúmania.
Zručnosti: Študent rozvíja predovšetkým komunikačné a prezentačné zručnosti – prezentuje stav rozpracovanosti svojej práce, diskutuje o problémoch a analyzuje výsledky. Rozvíja akademické písanie a pozná jeho pravidlá.
Kompetencie: Študent vie plánovať, projektovať, realizovať a vyhodnotiť pedagogický vý-skum, ktorého výsledky vie náležite spracovať do textovej a grafickej podoby a využiť ich ako podklad pre časť záverečnej práce.
Knihy:
• PEBESMA, E., BIVAND, R., 2023: Spatial Data Science: With Applications in R. Chapman & Hall/CRC. Dostupné na: https://doi.org/10.1201/9780429459016
• FOTHERINGHAM, A. S., ROGERSON, P. A. (eds.), 2013: The SAGE Handbook of Spatial Analysis. SAGE Publications.
Vedecké časopisy:
• Progress in Human Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1325. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/phg
• Progress in Physical Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1333. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/ppg
• International Journal of Geographical Information Science. Taylor & Francis, ISSN 1365-8816. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/journals/tgis
• Environment and Planning B: Urban Analytics and City Science. SAGE Publishing, ISSN 2399-8083. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/epb
• Applied Geography. Elsevier, ISSN 0143-6228. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/applied-geography
• Landscape and Urban Planning. Elsevier, ISSN 0169-2046. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/landscape-and-urban-planning
• International Journal of Applied Earth Observation and Geoinformation. Elsevier, ISSN 0303-2434. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/international-journal-of-applied-earth-observation-and-geoinformation
• Geografický časopis. Geografický ústav SAV, ISSN 0016-7193. Dostupné na: https://journals.savba.sk/index.php/geograficky-casopis/
• Kartografické listy. Slovenská kartografická spoločnosť, ISSN 1336-5274. Dostupné na: https://cartography.science.upjs.sk
• Geographia Cassoviensis. UPJŠ Košice, ISSN 1337-6748. Dostupné na: https://geografia.science.upjs.sk/index.php/en/geographia-cassoviensis
Komerčné časopisy
• Slovenský geodet a kartograf. Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov, ISSN 1336-9024. Dostupné na: https://kgk.sk/bulletin/
• Zeměměřič. Zeměměřič – časopis o geomatice, geodézii, GIS a kartografii. Dostupné na: https://www.zememeric.cz/
• GeoConnexion International. GeoConnexion Ltd., ISSN 1748-9251. Dostupné na: https://www.geoconnexion.com
• GIM International. Geomares Publishing, ISSN 1569-0243. Dostupné na: https://www.gim-international.com
• ArcNews. Esri, ISSN 1064-6108. Dostupné na: https://www.esri.com/about/newsroom/arcnews/
Predmet je hodnotený formou absolvoval/neabsolvoval. Podmienkou úspešného absolvovania je aktívna účasť na seminároch a zapájanie sa do diskusií, prezentácia diplomovej práce (téma, metodika, priebežné výsledky), vypracovanie krátkej reflexie alebo eseje k vybranej aktuálnej téme, vedeckému článku alebo projektu. Dôraz sa kladie na kritickú diskusiu, schopnosť obhájiť vlastné metodologické prístupy a prepojiť ich s aktuálnymi trendmi vo fyzickej geografii, humánnej geografii a GIS.
slovenský
Seminár je zameraný na aktuálne trendy a metodologické prístupy v geografii a geoinformatike s dôrazom na ich využitie pri spracovaní diplomových prác. Obsah zahŕňa prezentáciu a diskusiu riešených projektov na ústave, transfer poznatkov do praxe prostredníctvom spolupráce s firmami a inštitúciami, prácu s aktuálnymi vedeckými článkami a časopismi, ako aj rozvoj vedeckej komunikácie. Študenti budú prezentovať vlastné diplomové témy, metodické prístupy a predbežné výsledky, pričom dôraz sa kladie na kritickú reflexiu, interdisciplinárny kontext a schopnosť zaradiť vlastný výskum do širšieho rámca odboru.
Vedomosti: Študent získa prehľad o aktuálnych trendoch a výskumných projektoch v geografii a GIS, o možnostiach aplikácie v praxi a o metodologických prístupoch využívaných pri riešení aktuálnych spoločenských a environmentálnych výziev.
Zručnosti: Študent sa naučí prezentovať vlastné výskumné zámery, diskutovať metodologické prístupy a vyhľadávať relevantnú literatúru. Dokáže analyzovať a kriticky hodnotiť vedecké články, aplikovať získané poznatky do spracovania diplomovej práce a efektívne komunikovať výsledky.
Kompetencie: Študent dokáže zaradiť svoju diplomovú prácu do širšieho vedeckého a aplikačného kontextu, samostatne formulovať metodologické riešenia a obhájiť ich vo vedeckej diskusii. Získa schopnosť reflektovať význam geografie a geoinformatiky pri riešení praktických problémov a spolupracovať na projektoch s odbornými inštitúciami.
HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J. 2011: Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.
KATUŠČÁK, D. 2008: Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162 s.
Vypracovanie študentskej vedeckej práce a jej úspešné obhájenie pred komisiou.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský, anglický
Definovanie vedeckého problému alebo problematiky v niektorej z čiastkových geografických disciplín podľa tém vypísaných školiteľmi alebo po vzájomnej konzultácii s vedúcim. Prezentácia študentskej vedeckej práce pred komisiou.
Prostredníctvom tohto predmetu si študent môže overiť získané teoreticko – metodologické poznatky formou vypracovania študentskej vedeckej práce na stanovenú tému. Získanie skúsenosti s riešením stanoveného problému a jeho interpretácii a príprave k vystúpeniu na konferencii.
Čipková, E., Karolčík, Š., Žarnovičan, H., Droppová, K. 2015. Vonkajšie prostredie ako priestor pre vzdelávanie a učenie sa. Univerzita Komenského v Bratislave, 294 s. Dostupné na: http://files.virtual-lab.sk/KEGA/vonkajsie_prostredie_vzdelavania_ucebnica.pdf?fbclid=IwAR1_mNSoNoewcM6RQHzHVKMfPr0yuhA22JTm8LE_Y-VOotccMrxQAP5m6no
Dubcová, A. et al. 2013. Didaktika geografie v teréne. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, 394 s.
Michalová, J. 2015. Príprava vzdelávania v teréne. Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, 42 s.
Svobodová, H. 2019. utdoor Education in Geography: A specific Educational Strategy. Masaryk University, Brno. 198 s. Dostupné na: https://munispace.muni.cz/library/catalog/book/1571
Svobodová, H., Durna, R., Mísařová, D., Hofmann, E. 2019. Komparace formálního ukotvení terénní výuky ve školních vzdělávacích programech a její pojetí v modelových základních školách. ORBIS SCHOLAE, 13 (2) 95−116.
Webové stránky:
www.globe-swiss.ch
www.itakademia.sk
http://naucnechodniky.eu/pre-skoly/
https://ucimesevenku.cz/
Hodnotenie predmetu získajú študenti za vypracovanie semestrálneho zadania a jeho odprezentovanie na cvičení (100%).
slovenský
1. Terénne vyučovanie ako pojem
2. Metódy a hodnotenie terénneho vyučovania, rozvíjané zručnosti
3. Outdoorové vyučovanie a vyučovanie v miestnej krajine
4. Tematické okruhy vhodné na terénne vyučovanie pre ZŠ a SŠ
5. Príprava terénneho vyučovania – príprava učiteľa, vyučovacej hodiny a pomôcky
6. Príprava terénneho vyučovania – príprava vonkajšieho prostredia a podmienok
7. – 12. Tvorba vzorových vyučovacích hodín a ich overovanie
13. Vyhodnotenie
Semináre z Terénneho vyučovania predstavujú nadstavbu nad doposiaľ získané vedomosti z iných didakticky orientovaných predmetov a poskytujú možnosť študentovi učiteľského štúdia získať informácie a podieľať sa na tvorbe nových modelových hodín s prvkami terénneho vyučovania nielen vo fyzickej geografii, ale aj problematike humánnej geografie a GIS. Všetky úlohy sa budú vypracovávať na vyučovacej hodine o od študentov sa vyžaduje mať predchádzajúce skúsenosti s prácou s prezentačnými nástrojmi a jednoduchými geografickými GIS online aplikáciami.
Študent získa nasledujúce vedomosti, zručnosti a kompetencie.
Vedomosti:
• teoretické a praktické vedomosti a zručnosti k možnostiam využitia terénnej výuky vo vyučovaní geografie na základných a stredných školách,
• zoznámi sa s prvkami bádateľského a projektového vyučovania.
Zručnosti:
• tvorí modelové vyučovacie hodiny s prvkami terénneho vyučovania,
• získa zručnosti v efektívneho plánovania, riadenia a organizácie takejto vyučovacej hodiny.
Kompetencie:
• kriticky hodnotí a overuje pripravené modely vyučovacích hodín,
• komunikuje s vyučujúcim a spolužiakmi pri tvorbe inovatívnych nápadov
Ambrožová, P. (2021). Nové formy školního podvádění a vyrušování (v kontextu digitálního vzdělávání). Červený Kostelec: Nakladatelství Pavel Mervart.
Ginnis, P. (2019). Efektivní výukové nástroje pro učitele (Strategie pro zvýšení úspěšnosti každého žáka). Praha: Nakladatelství Universum.
Hladký, K. (1988). Tvorba a výroba učebníc. Bratislava: SPN.
Petlák, E. (2019). Motivácia v edukačnom procese. Bratislava: Wolters Kluwer.
Petlák, E. (2020). Inovácie v edukácii. Bratislava: Wolters Kluwer.
Slavik, J. et al. (2020). Reflexe a hodnocení kvality výuky I. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni.
Strenáčiková, M. (2020). Vzdelávanie v čase pandémie. Košice: EQUILIBRIA.
Trojan, V. (2018). Pedagogický proces a jeho řízení. Bratislava: Wolters Kluwer.
Turek, I. (2008). Didaktika. Bratislava: Iura Edition.
https://ucimenadialku.sk/usmernenia/ucebnice
https://www.minedu.sk/ucebnice-ucebne-texty-pracovne-zosity/
1. Návrh pracovného listu pre žiaka k vybranej téme učiva - 30%.
2. Vypracovanie pojmovej mapy k vybranej téme učiva - 30%.
3. Návrh didaktického testu pre žiakov k vybranej téme učiva - 40%.
4. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Materiálne vyučovacie prostriedky a ich kategorizácia. Učebné pomôcky. Funkcie a úlohy učebných pomôcok. Tvorba učebných pomôcok a ich zaradenie do vyučovacieho procesu. Učebnica. Cvičebnice. Pracovné listy. Pracovné zošity. Učebné texty. Literárne texty. Didaktické testy. Metodické príručky. Slovníky. Encyklopédie. Pojmové mapy. Zbierky úloh. Tabuľky. Mapy. Atlasy. Doplnková a pomocná literatúra. Odborné časopisy. Iné texty.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Samostatne pracovať s textovým materiálom. Charakterizovať, rozlišovať a analyzovať textové učebné pomôcky: učebnice, učebné texty, pracovné listy, cvičebnice, didaktické testy, pojmové mapy, metodické príručky, časopisy, slovníky a encyklopédie. Navrhnúť pracovný list, pojmovú mapu a didaktický test.
Yalom,I.: Chvála psychoterapie, Praha, Portál, 2003
Ulehla, I.: Umění pomáhat. Písek: Renesance, 1996
Ludewig, K.:Systemická terapie. Praha: Pallata 1992.
Murphy, R.A Systemic Approach to Integrative Counselling. Routledge, 2024
1. Aktívna účasť na seminároch
2. Vypracovanie a prezentovanie PPT prezentácie na zadanú tému. Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
3. Záverečný test v rozsahu 20 otázok z vybraných kapitol a prednášok. Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11. Výsledné hodnotenie (známka) je súčtom bodov za prezentáciu a test. A 40b – 37b B 36b – 33b C 32b – 29b D 28b – 25b E 24b – 21b FX 20b - 0b
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Psychologická príprava pre vedenie rozhovoru. Sebareflexia vlastných možností, schopností viesť rozhovor, pomáhať. Možnosti pomáhania rozhovorom z pohľadu vybraných psychologických prístupov.Systemický prístup k pomáhaniu. Rozhovor a profesionálne spôsoby pomáhania a kontroly. Objektivistický a konštruktivistický rámec rozhovoru v teórii a praxi. Je možné pomáhať kontrolou? Otvorenie rozhovoru, dojednávanie priebehu, priebeh, ukončenie rozhovor.Konštruktivistické otázky v rozhovore.Analýza jednotlivých fáz vedenia rozhovoru. Reflexný tím možnosti pomoci pri rozhovore.Modely reflexných tímov. Modelové situácie vedenia rozhovoru s jednotlivcom. Modelové situácie vedenia rozhovoru so skupinou.Profesionálne možnosti, výhody a úskalia riešenia problémov s jednotlivcom, so skupinou.
Študent dokáže preukázať porozumenie teoretickým princípom ako viesť pomáhajúci rozhovor.
Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť v akom kontexte použiť ktorú z vybraných techník pre pomoc rozhovorom jedincovi.
Študent dokáže použiť základné vybrané techniky pri práci s jedincom v procese rozhovoru.
BAŠOVSKÝ, O., MLÁDEK, J. 1989: Geografia obyvateľstva a sídel. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 221s.
BEZÁK, A. 1987: Sociálno-priestorová štruktúra Bratislavy v kontexte faktorovej ekológie. Geografický časopis, 39, 3, 272-292.
BINEK, J. a kol. 2007: Venkovský prostor a jeho oživení. Georgetown Brno. https://is.muni.cz/el/1431/jaro2013/Z0132/um/venkovsky-prostor-a-jeho-oziveni.pdf
CARTER, H. 1995: The Study of Urban Geography. Fourth edition, Arnold, London, 420 s.
CLOUT, H. D. 2013. Rural geography: an introductory survey. Elsevier.
DIJKSTRA, L., POELMAN, H. 2012: Cities in Europe: the new OECD-EC definition. Regional focus, 1, 1-13.
https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/focus/2012_01_city.pdf
DIJKSTRA, L., FLORCZYK, A., FREIRE, S., KEMPER, T., PESARESI, M., & SCHIAVINA, M. 2018: Applying the degree of urbanisation to the globe: A new harmonised definition reveals a different picture of global urbanisation. In Proceedings of the 16th IAOS Conference: Better Statistics for Better Lives, Paris, France (pp. 19-20).
https://www.oecd.org/iaos2018/programme/IAOS-OECD2018_Lewis-et-al.pdf
FERENČUHOVÁ, S. 2011: Meno, mesto, vec. Urbánne plánovanie v sociológii mesta a prípad (post)socialistického Brna. Masarykova univerzita, Medzinárodný politologický ústav, Brno, 275.
ILBERY, B. (Ed.). (2014). The geography of rural change. Routledge.
GATES, L. R., STOUT, F. eds. 2003: The City Reader. 3rd Edition, London: Routledge, 520.
Global Power City Index 2019 report published by The Mori Memorial Foundation’s Institute for Urban Strategies, a research body established by Mori Building, a leading urban developer in Tokyo. http://mori-m-foundation.or.jp/english/ius2/gpci2/index.shtml
HALL, T., BARRETT, H. 2018: Urban geography. Routledge. https://books.google.sk
KEARNEY, A. T. 2018: Global Cities Report. https://www.atkearney.com/2018-global-cities-report
KNOX, P., PINCH, S. 2000: Urban Social Geography: An Introduction (London: Prentice Hall), 375.
MATLOVIČ, R. 1998: Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov. Geografické práce, roč. VII, č. 1. Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, 122.
PACIONE, M. 2000: Urban Gepgraphy – A Global Perspective. Routledge, 686.
OUŘEDNÍČEK, M., NOVÁK, J., TEMELOVÁ, J., PULDOVÁ, P. 2009: Metody geografického výzkumu města. In Ferenčuhová, S. et al. editors: Město: Proměnlivá ne/samozřejmost. Publisher: Pavel Mervart/Masarykova universita, Brno, 93-128.
SVOBODOVÁ, H., VĚŽNÍK, A. 2014: Úvod do geografie Venkova. Katedra geografie Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity. https://is.muni.cz/elportal/?id=1192704
SÝKORA, L. 2000: Geografie města. Texty k přednáškám na internetové stránce Geografie
Města.
ŠPROCHA, B. 2008: Reprodukcné správanie mestského a vidieckeho obyvateľstva na Slovensku. Bratislava, Infostat.
UN DESA, 2018. 2018 Revision of world Urbanization Prospects. Available from: https://www.un.org/development/desa/publications/2018-revision-of-worldurbanization-
prospects.html
WOODS, M. 2005. Rural geography: Processes, responses and experiences in rural restructuring. Sage. https://books.google.sk
WOODS, M. 2010. Performing rurality and practising rural geography. Progress in Human Geography, 34(6), 835-846.
ZUBRICKÝ, G. 2003: Rurálna geografia. Mapa Slovakia, Bratislava.
Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminároch a úspešnej prezentácii vybraných urbánnych a rurálnych empirických výskumov z odbornej zahraničnej literatúry podľa vlastného výberu s podielom na výslednom hodnotení 30 %. Ak študent nedosiahne povinnú aktívnu účasť na výučbe a úspešne neprezentuje zadané úlohy, nemôže sa prihlásiť na skúšku. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti (70 %). Ak študent získa v písomnej časti viac ako 51 %, môže pristúpiť k ústnej časti. Ak študent nepreukáže vedomosti pri ústnej časti, skúšku vo forme písomnej i ústnej časti absolvuje v ďalšom termíne. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (30 %) a skúšky (70 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Na hodnotenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.
slovenský
Prednášky:
1. Urbánna geografia (definícia „urban“, urbanné sídlo, objekt a predmet, urbánne štúdie);
2. Smery výskumu urbánnej geografie (metódy geografického výskumu);
3. Mesto (definície), Etapy vývoja mesta (socialistické mesto, post socialistické mesto, mesto fordizmu, mesto post-fordizmu);
4. Nové definície miest (podľa OECD),
5.-6. Priestorová intraurbánna štruktúra (parciálne intraurbánne štruktúry, modely priestorovej štruktúry mesta, transformácia priestorovej štruktúry mesta, klasifikácia transformačných procesov);
7. Globálne mestá (hierarchia, kritéria, sieť globálnych miest); Urban Shrinkage;
8. Rurálna geografia (definícia „rural“, objekt, predmet, smery výskumu);
9. Rural-Vidiek (prístupy k definícii a delimitácii vidieka, V4, Svet);
10. Rurálne verzus Urbánne sídla (funkcie, aktéri rozvoja, typológia vidieka);
11. Aktuálne procesy a trendy (suburbanizácia, deurbanizácia, rurbanizacia; druhé bývanie a rekreačné využívanie vidieka, digitalizácia a „nová ruralita“ (nové formy práce a života na vidieku);
12. Rurálna populácia (špecifiká a odlišnosti, dynamika a štruktúra vidieckeho obyv.); Cvičenia:
Náplň seminárov počas semestra je orientovaná formou diskusie na vybrané problémy z oblasti urbánnej a rurálnej geografie. Súčasťou cvičení je aj prezentácia empirického výskumu z oblasti urbánnej alebo rurálnej geografie podľa vlastného výberu. Prezentácia sa spracováva v domácom prostredí po konzultácii na seminári. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI). Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami v kontexte geografie sídel a regionálneho vývoja.
Vedomosti: Študent nadobudne teoreticko-metodologický základ o urbánnej a rurálnej geografii vo všeobecnosti a s aplikáciou v jednotlivých regiónoch sveta. Študent si rozšíri vedomosti v problematike sídel, s dôrazom na špecifické charakteristiky a vlastnosti urbánnych i rurálnych sídel.
Zručnosti: Študent sa naučí rôzne techniky i metodiky generovania urbánnych i rurálnych sídel zo sídelnej štruktúry krajiny. Zároveň sa naučí analyzovať ich základne vlastnosti.
Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti skúmať rôzne problémy z oblasti urbánnej a rurálnej geografie, t. j. v urbánnych i rurálnych sídlach.
Získať všeobecné poznatky: A)o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E)Ekosystém a ochrany prírody
Odum, P. E., 1977: Základy ekologie. Academia, Praha.
Begon, M., Harper, J. L. a kol., 1997: Ekologie: jedinci, populace a spoločenstva. Univ. Palackého, Olomouc.
Hudec, I a Kováč, L., 2011. EKOlÓGIA I (Všeobecná ekológia). VŠ texty PriF UPJŠ, Košice:136 pp.
na základe záverečnej ústnej skúšky
slovenský
Základný kurz ekológie. Zaoberá sa ekologickými faktormi, vlastnosťami a vzťahmi populácií a spoločenstiev, štruktúrou a funkciou ekosystémov, tokom energie prirodzených a antropicky ovplyvnených ekosystémov.
Sylabus predmetu:
1. Terminológia zákadných ekologických pojmov. 2. Charakteristika základných ekologických faktorov prostredia (svetlo, teplo, voda). 3. Vzdušné prostredie (zloženie atmosféry, jej fyzikálne a chemické faktory; znečisťujúce faktory atmosféry; organizmy a ich adaptácie na vzdušné prostredie). 4. Vodné prostredie (vlastnosti vody; jej fyzikálne a chemické vlastnosti; plyny vo vode; znečisťujúce látky a faktory vody; eutrofizácia a saprobita; organizmy vo vzťahu k vodnému prostrediu). 5. Pôdne prostredie (fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy; humus; znečisťujúce látky; pôdne organizmy a ich adaptácie). 6. Populácia- štruktúra a populačná dynamika. 7. Spoločenstvá a biotop, klasifikácia. 8. Kvalitatívne a kvantitatívne ekologické parametre spoločenstiev. 9. Ekosystém (charakteristika). 10. Biómy (charakteristika). 11. Biodiverzita - faktory ovplyvňujúce biodiverzitu, vzťah počtu druhov k veľkosti plochy. 12. Ochrana biodiverzity.13. Biosferické cykly.
Získať všeobecné poznatky: A) o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E) Ekosystém a ochrany prírody
na základe písomnej skúšky
FORD, D., WILLIAMS, P.D. 1989. Karst Geomorphology and Hydrology. Wiley, 562 s.
GESSERT, A. et al. 2023. O krase a jaskyniach pre každého. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach. 110 s.
GUNN, J. 2004. Encyclopedia of Caves and Karst Science. Routledge Member of the Taylor and Francis Group. 960 s.
HOCHMUTH, Z., 1995: Mapovanie jaskýň. Slovenská speleologická spoločnosť, Lipt.Mikuláš, Popradská tlačiareň, Poprad, 82 s.
HOCHMUTH, Z. 2008. Krasové územia a jaskyne Slovenska. Geographia Cassoviensis, II, 2, 210 s.
JAKÁL, J., 1994: Karst geomorfology of Slovakia. Geographica Slovaca, 4/1993 SAV
Bratislava. 38 s.
PANOŠ, V., 2001: Karsologická a speleologické terminologie, Knižné centrum Žilina, 352 s.
PULINA, M., 1999: Kras, Formy i procesy, Katowice, 375 s.
Študent je povinný sa zúčastňovať cvičení a zároveň pracovať na nich aktívne. Hodnotenie bude udelené na základe vypracovania eseje na zadanú tému (50% hodnotenia) a krátkeho testu v záverečnom týždni semestra (50% hodnotenia). Z oboch častí hodnotenia musí študent získať nadpolovičnú hodnotu bodov.
slovenský
Počas cvičení sa budeme zaoberať nasledujúcimi témami:
1. Úvod do problematiky krasu a jaskýň
2. Človek v krase, minulosť a súčasnosť, význam jaskýň pre rôzne kultúry a civilizácie
3. Speleopotápanie v teórii a praxi
4. Základné techniky mapovania jaskýň, dostupné programy a aplikácie
5-6. Rozšírenie krasu a jaskýň na Slovensku
7-8. Rozšírenie krasu a jaskýň vo svete
9.-12. Exkurzia do krasového územia a jaskýň
Predmet rozširuje poznatky získané v základom kurze Základy karsológie a speleológie a zameriava sa na regionálnu problematiku krasu.
Študent získa teoretické a praktické poznatky z problematiky ochrany krasových území a jaskýň. Budeme diskutovať na témy činnosti človeka, jeho vplyvu, ekologických problémov aj prírodných hrozieb v krase, významom jaskýň pre rôzne kultúry a civilizácie (napr. Mayovia), resp. náboženstvá. Budeme sa venovať aj speleopotápaniu, ktoré považujeme za technicky najnáročnejšiu aktivitu v jaskyni. Študent na základe praktických ukážok a terénnej exkurzie získa praktické zručnosti v narábaní s rôznymi prístrojmi a zariadeniami a prehľad o rôznych počítačových programoch a aplikáciách pre štúdium krasových území.
1. BETINA, V.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 1996.
2. BETINA, V. : Mikrobiológia 2. Bratislava: STU, 1995.
3. HUDECOVÁ, D.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 2002.
4. MICHALKOVÁ,E.: Environmentálna mikrobiológia. Zvolen: FEE TU, 2004.
5. MADIGAN, Michael T., et al. Brock Biology of Microorganisms, Global Edition. Harlow. 2018.
5. https://publikacie.umb.sk/prirodne-vedy/vedy-o-zivej-prirode/zaklady-mikrobiologie-protistologie-a-algologie.html
Účasť na cvičeniach (minimálne 90%), priebežné písomné hodnotenie, záverečná ústna skúška
slovenský
1. Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny, úlohy a perspektívy mikrobiológie. Vyvrátenie teórie samoplodenia, objav mikroskopu, mikroorganizmy ako pôvodcovia ochorení.
2. Morfológia a fyziológia mikrobiálnej bunky. Základné zložky bunky, cytoplazmatická membrána - stavba a funkcie, bunková stena mikroorganizmov a jej zloženie (G+, G- a atypická bunková stena), prokaryotické vs eukaryotické bunky, tvar buniek a externé štruktúry, bakteriálne spóry.
3. Genetika mikroorganizmov. Atribúty života, centrálna dogma molekulovej biológie a tok genetickej informácie, štruktúra a funkcia informačných makromolekúl (DNA, RNA, proteíny), organizácia DNA, mikrobiálne regulačné systémy, dvoj-zložkové systémy a odpoveď na environmentálne signály, quorum sensing; prenos genetickej informácie - typy prenosu, mobilné génové elementy.
4. Metabolizmus a energetika mikroorganizmov. Terminológia, typy chemických reakcií v živých sústavách, enzýmy a ich funkcia, produkcia a premeny energie v bunke, mechanizmy tvorby ATP, nutričné módy mikroorganizmov, fermentácia a respirácia.
5. Mikrobiálny rast a jeho kontrola. Faktory regulujúce rast mikroorganizmov, rozdelenie míkroorganizmov podľa vzťahu k teplote, kyslíku, pH, osmotickému tlaku; biofilmy; bakteriálny rast - fázy rastu, rastová krivka, generačný čas, metódy merania rastu a jeho kontrola (fyzikálne a chemické metódy).
6. Antibiotiká. História antibiotík a ich pôvod, základné pojmy - antibiotiká, chemoterapeutiká, minimálna inhibičná a baktericídna koncentrácia, rozdelenie antibiotík podľa mechanizmu pôsobenia, spektrum aktivity a testy citlivosti, antifungálne látky, antivirotiká, rezistencia voči antimikrobiálnym látkam.
7. Identifikácia mikroorganizmov. Fázy identifikácie, pozorovanie buniek - prehľad rôznych mikroskopických metód, farbenie mikrobiálnych buniek, kultivačné médiá, príprava čistých kultúr, identifikácia na základe morfologických a metabolických vlastností buniek, molekulové prístupy v identifikácii - ribotyping, DNA hybridizácia, PCR metódy, RFLP, RAPD, FAME, MALDI-TOF.
8. Klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov. Mikrobiálna taxonómia. úrovne klasifikácie, nomenklatúra, definícia druhu, metódy klasifikácie, polyfázický prístup, fylogenetická klasifikácia, 16S rRNA gén.
9. Vybrané skupiny prokaryotických organizmov I. Archaebacteria, Proteobacteria (enterobaktérie, pseudomonády), Firmicutes (Lactobacillales, Bacillales, Clostridiales). Actinobacteria, Tenericutes, Cyanobacteria, Spirochaetes.
10. Eukaryotické mikroorganizmy. Pojem protista, endosymbiotická teória, fylogenéza eukaryotickej bunky, rozdelenie protist, súčasná systematika eukaryot, životný štýl protist - výživa, rozmnožovanie, pohyb, osobitosti buniek protist, vybraní zástupcovia eukaryotických mikroorganizmov - Excavata, Amoebozoa, Stramenophiles, Alveolata, Rhizaria, Apicomplexa, Glaucophyta. Huby - mikromycéty.
12. Úvod do virológie - história, stavba viriónov, eukaryotické vs prokaryotické vírusy, genómy vírusov, klasifikácia, životný cyklus vírusov, vybraní predstavitelia vírusov, bakteriofágy, satelity, viroidy, prióny.
13. Úvod do environmentálnej mikrobiológie - mikroorganizmy vo vode, pôde, biogeochemické cykly (C, O, N, S, P). Symbióza medzi mikro a makroorganizmami - normálna mikroflóra ľudského tela.
14. Úvod do aplikovanej mikrobiológie - prehľad mikrobiálnych aplikácií, koncept GRAS, produkcia etanolu, vína, piva, destilátov, produkcia fermentovaných výrobkov (jogurty, syry, chlieb), industriálne využitie mikrobiálnych enzýmov, produkcia antibiotík, vitamínov, aminokyselín atď.
História mikrobiológie; štruktúra, funkcia a metabolizmus mikrobiálnej bunky; genetika, klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov; vírusy; úvod do environmentálnej a aplikovanej mikrobiológie. Aktivity mikrorganizmov z hľadiska ich významu pre človeka a pre životné prostredie.
Hodnotenie cvičení: 30%
Priebežné hodnotenie:
Písomný test v 7. vyučovacom týždni – 15 %, záverečný písomný test v 14. vyučovacom týždni – 15 %,
Záverečné hodnotenie:
Ústna skúška – 40 %
Študenti získajú základné informácie o vírusoch, prokaryotických a eukaryotických mikroorganizmoch, ich cytológii, fyziológii, genetike, ekológii, klasifikácii a význame. Taktiež spoznajú základné metódy pre štúdium mikroorganizmov.
Základná a odporúčaná literatúra je dostupná. Študentom budú sprostredkovávané v priebehu semestra aktuálne materiály týkajúce sa tém predmetu.
Základná štúdijná literatúra:
KATALÓG PODPORNÝCH OPATRENÍ Schválilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky pod číslom 2024/17370:1-E1660 s platnosťou od 1. septembra 2024. https://nivam.sk/katalog-odbornych-cinnosti-a-programov-vzdelavania-skolsky-rok-2024-2025/
Školský podporný tím Teoretický a praktický sprievodca, Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, 2022.
Kudelová, E., Križo, V.: Ranné kruhy vo vyučovaní, Inklucentrum, 2021.
chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/https://inklucentrum.sk/wp-content/uploads/2023/07/Buletin_Ranne-kruhy.pdf
Mertin, V., Krejčová, L. a kol.: Výchovné poradenství, Praha: Wolters Kluwer, 2013
Beranová, E. a kol.:Metodický pruvodce výchovného poradce. Praha: Raabe, 2014
Odporúčaná študijná literatúra:
Fontana David: Psychologie ve školní praxi, Praha: Portál, 2003
Kyriacou, Chris: Řešení výchovných problémů ve škole. Praha : Portál, 2005
Šefránková, Mária: Výchovný poradca . Bratislava : Iris, 2007
Vendel, Š.( 2008): Kariérní poradenství. Praha: Grada.
Vendel, Š.: Poradenstvo pri voľbe povolania. In: Sprievodca triedneho učiteľa, str.1-54, 2006, ISBN 80-89182-03-8, Bratislava: vydavateľstvo Raabe.
Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele. Praha: Portál
Vendel, Š.( 2007): Pedagogická psychológia. Bratislava: Epos.
Pokorná, Věra: Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování. Praha : Portál, 2001
Šefránková, Mária: Výchovný poradca. Bratislava Iris 2007.
Vágnerová, Marie: Školní poradenská psychologie pro pedagogy. Praha : Karolinum, 2005
Pešová, Ilona: Poradenská psychologie pro děti a mládež. Praha : Grada, 2006
Španteková, N. a kol. Krízová intervence pro praxi. Praha: Grada, 2011.
Matějček, Z.: Praxe dětského psychologického poradenství. Praha: Portál, 2011
Sheedy-Kurcinka, Mary: Problémové dítě v rodině a ve škole. Praha : Portál, 1998
Ronenová, T: Psychologická pomoc dětem v nesnázích : kognitivně-behaviorální přístupy při práci s dětmi. Praha : Portál, 2000
Martin, V.: Jak řešit problémy deti se školou. Praha: Portal, 1997
Hvozdík, j.: Základy školskej psychológie. Bratislava: SPN, 1986.
Koščo, Jozef: Poradenská psychológia. Bratislava : SPN, 1987
Výučba predmetu bude realizovaná prezenčne.
Hodnotenie:
a) Aktívna práca počas celého semestra, priebežná kontrola študijných výsledkov na cvičeniach v priebehu výučbovej časti semestra v rozsahu maximálne 10 bodov.
b) Prezentácia a spracovanie kazuistiky zo školského prostredia.
Maximálny počet bodov za kazuistiku: 20
c) Príprava a realizácia aktivity vhodnej na prácu so žiakmi a študentmi v rámci ranných kruhov.
Maximálny počet bodov : 20
Maximálny počet bodov z predmetu: 50
Minimálny počet potrebný na absolvovanie predmetu: 31
Stupnica celkového hodnotenia:
30 a menej FX
31 - 34 E
35 - 38 D
39 - 42 C
43 - 46 B
47 - 50 A
Výsledný súčet získaných bodov. Podmienkou absolvovania predmetu je dosiahnutie najmenej 31 bodov z celkového hodnotenia.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, zvlášť z pedagogickej a školskej psychológie. Výučba predmetu je realizovaná interaktívnymi zážitkovými metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti a aktivity študentov.
Osnova: Systém poradenstva a podpory v školách, úloha a postavenie ŠPT, školského špeciálneho pedagóga, školského psychológa a ďalších odborníkov v škole.
Spolupráca školy a rodiny, hlavné zásady vedenia poradenského rozhovoru so žiakom a rodičom, spolupráca so psychológom
Podpora na U1 a U1 v prípade najčastejších situácii v škole:
- problematika školskej spôsobilosti, adaptácia na 1. ročník ZŠ.
- Identifikácia nadaných detí, možnosti ich vzdelávania,
- špecifické vývinové poruchy učenia
- ADHD/ADD – identifikácia, diagnostika, špecifiká detí s ADHD vo vyučovacom procese, postup pri riešení problémov vyplývajúcich z ADHD v škole
- poruchy autistického spektra, identifikácia, špecifiká detí s týmto typom poruchy vo vyučovacom procese, postup pri riešení problémov v škole
- problémy v správaní žiakov – charakteristika problémového správania, identifikácia a diagnostika, možné riešenia v školskom prostredí.
- Krízová intervencia.
- Poradenstvo pri voľbe povolania a kariérnom vývine.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
a) porozumieť aktuálnym informáciám týkajúcim sa systému podpory v školách
b) porozumieť problematike poradenstva a podpory žiakov v školskom prostredí
c) popísať a vysvetliť organizáciu a legislatívu týkajúcu sa s systému podpory v školách, ŠPT
d) porozumieť najčastejším v problémom žiakov a aplikovať postupy na ich riešenie z pozície učiteľa
e)získané poznatky dokáže aplikovať v praxi učiteľa
Absolvovaním predmetu získa aktuálne vedomosti, spôsobilosti a kompetencie z oblasti poradenstva pri výchovných problémoch a systéme podporných úrovní v základných a stredných školách.
Bačíková a kol. (2023). Keď dieťa potrebuje nielen psychológa. Grada publishing.
Thorová, K. Vývojová psychologie. Portál, Praha, 2015.
Vágnerová, M. Vývojová psychologie. Portál, Praha 2000
Říčan, P. Cesta životem. Portál, Praha, 2004.
Macek, P. Adolescence. Praha: Portál, 2003
Matějček, Z. - rôzne diela
Bačíková, M. Psychológia rodičovskej kontroly, Šafárik Press, Košice 2019
aktívna účasť na seminároch – 20%
seminárna práca podľa aktuálnych pokynov na elektronickej nástenke– 40%
záverečný test – 40%
Podrobné a aktualizované informácie budú zverejnené na elektronickej nástenke
slovenský
Základné zákonitosti vývinu, činitele vývinu, vývin myslenia, vývin osobnosti. Socializácia v jednotlivých vývinových štádiách (rodina, rovesníci, škola). Špecifiká vývinu v období mladšieho a staršieho školského veku, v pubescencii a adolescencii. Rodičia a ich úloha vo vývine dieťaťa. Aplikácia poznatkov vývinovej psychológie v praxi učiteľa – komunikácia so žiakmi v rôznych vývinových štádiách, vytváranie vzťahu učiteľ-žiak so zreteľom na vývinové potreby žiaka.
Vedomosti: Absolvent bude rozumieť princípom vývinovej psychológie, dokáže vysvetliť zákonitosti vývinu a bude vedieť charakterizovať normu v jednotlivých vývinových štádiách so špecifickým zameraním na obdobie školského veku a dospievanie.
Zručnosti: V rámci seminárnych prác bude spracovávať aktuálne poznatky publikované v zahraničných časopisoch. Bude riešiť praktické situácie zo školského prostredia. Zorientuje sa v súčasnom spoločenskom diskurze k preberaným témam.
Kompetencie: Absolvent dokáže zvažovať rôzne aspekty možného vplyvu rodičov a priateľov na vývin žiakov a aplikovať poznatky vývinovej psychológie v praxi učiteľa .
BÓNOVÁ, I. - JASINSKÁ, L.: Jazyková kultúra nielen pre lingvistov. Košice: UPJŠ 2019. 100 s.
FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny. Martin : Osveta, 2004.
FINDRA, J.: Štylistika slovenčiny v cvičeniach. Martin : Osveta, 2005.
KRÁĽ, Á.: Pravidlá slovenskej výslovnosti. Martin: Matica slovenská 2006. 423 s.
Krátky slovník slovenského jazyka. Martin: Matica slovenská 2020.
SABOL, J.- SLANČOVÁ, D. - SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného slova. Prešov, FF UPJŠ
1989.
Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda 2000 (2013).
SABOL, J. – BÓNOVÁ, I. – SOKOLOVÁ, M.: Kultúra hovoreného prejavu. Prešov: FF PU
2006.
SLANČOVÁ, D.: Praktická štylistika. 2., upravené a doplnené vydanie. Prešov: Slovacontact
1996. 178 s. ISBN 80-901417-9-X.
Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava: Veda 2006.
Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava: Veda 2011.
Slovník súčasného slovenského jazyka. Bratislava: Veda 2015.
-
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
a) pravidelná aktívna účasť na seminároch,
b) priebežná príprava na semináre z odborných zdrojov a prednášky,
c) spracovanie seminárnej práce/tvorivej úlohy,
d) úspešné absolvovanie záverečného testu.
Podmienky získania záverečného hodnotenia:
a) seminárna práca/tvorivá úloha
b) záverečný test (min. 56 %)
Výsledné hodnotenie:
100,00 – 92,00 % A
91,99 – 83,00 % B
82,99 – 74,00 % C
73,99 – 65,00 % D
64,99 – 56,00 % E
55,99 % a menej FX
Podmienky na úspešné absolvovanie predmetu sú každoročne aktualizované na elektronickej nástenke v AIS-e.
slovenský jazyk
Predmet nie je určený pre študentov študijného programu slovenský jazyk a literatúra v kombinácii.
1. Základná charakteristika východiskových pojmov systému slovenčiny (jazyk – reč, jazykové
funkcie, znaková podstata jazyka, jazykové roviny, obsah a forma v jazyku).
2. Jazyková kultúra.
3. Jazyková norma, kodifikácia, úzus. Základné kodifikačné príručky.
4. Uplatňovanie ortografických zákonitostí v praktických písomnostiach.
5. Zvuková kultúra, štýly výslovnosti. Ortoepické javy pri samohláskach a spoluhláskach.
6. Gramatické princípy v komunikácii.
7. Funkčné jazykové štýly.
Študent po absolvovaní záverečného hodnotenia preukáže adekvátne zvládnutie obsahového štandardu predmetu, ktorý je definovaný povinnou literatúrou a obsahom seminárov. Po absolvovaní predmetu je schopný prakticky aplikovať normu spisovnej slovenčiny v ústnych a písomných komunikátoch, vie sa orientovať v kodifikačných príručkách, suverénne ovláda prácu s bibliografickou a citačnou normou. Absolvent predmetu normatívne ovláda písomnú komunikáciu na základe súčasných ortografických pravidiel, pozná základnú charakteristiku výrazových prostriedkov textu a funkčného jazykového štýlu.
Výučba prebieha týždenne formou interaktívnych seminárov v rozsahu 22 hodín prezenčnej výučby.
BENDÍKOVÁ, Z., MIKŠÍK, R., MAČOROVÁ, S. (2024). Metodika vzťahovej a sexuálnej výchovy od 10 do 18 rokov. ISBN 978-80-974524-1-4
VALKOVIČOVÁ, V., JAKALOVÁ, Z. (Eds.). 2020. Bez súhlasu.txt. Bratislava, Praha: APART,
Display.cz, Kapitál, 2020. ISBN 9-7880-9715-695-4
KURUC, A., VALKOVIČOVÁ, V. 2020. Čo so sexuálnym obťažovaním? Príručka pre vysoké
školy. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny.
MADRASOVÁ GECKOVÁ, A., a kol. 2019. Sociálne determinanty zdravia školákov.
Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
GLOSOVÁ, K., a kol. 2013. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv II. – Stručný
manuál pre rovesnícke vzdelávanie. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo. ISBN
978-80-89558-05-6
HOLLÁ, K. 2016. Sexting a kyberšikana. Bratislava: IRIS. ISBN 978-80-8153-061-6.
Strana: 2
OČENÁŠOVÁ, Z., MICHALÍK, P. 2017. Sexuálne násilie na ženách – správa z
reprezentatívneho výskumu. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. ISBN
978-80-7138-159-4
ROVŇANOVÁ, L. a kol. 2007. Metodická príručka pre sexuálnu výchovu na druhom stupni
základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu. Bratislava: Spoločnosť pre
plánované rodičovstvo.
ROVŇANOVÁ, L. a kol. 2012. Sexuálna výchova v kontexte ľudských práv – Stručný
sprievodca. Bratislava: Spoločnosť pre plánované rodičovstvo.
BOSÁ, M., MINAROVIČOVÁ, K. 2006. Rodovo citlivá výchova. Bratislava: EsFem, 2006.
CVIKOVÁ, J., LUKŠÍK, I., SUPEKOVÁ, M. 2003. Sexualita a rodovosť v sociálnych a
výchovných súvislostiach. Bratislava: Humanitas, 2003.
RENZETTI, C.M., CURRAN, D. J. 2005. Ženy, muži a společnost. Praha: Karolinum, 2005.
ISBN 8-0246-0525-2
ROVŇANOVÁ, L., LUKŠÍK, I., LUKŠÍKOVÁ, Ľ. (Eds.). 2007. Príručka pre sexuálnu
výchovu na druhom stupni základných škôl v rámci osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu.
Bratislava: OKAT PLUS, 2007.
Predmet je ukončený hodnotením (H). 100% priebežného hodnotenia.
Podmienkou absolvovania predmetu je aktívna účasť na seminároch a vypracovanie a prezentovanie dvoch zadaní podľa pokynov aktuálne zverejňovaných na elektronickej nástenke. Aktívna účasť na seminároch - 20%. Realizácia a prezentácia seminárnej práce 1 - 40% Realizácia a prezentácia seminárnej práce 2 - 40%
slovenský
Predmet je rozčlenený do niekoľkých tematických okruhov, ktoré sa venujú aktuálnym poznatkom v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy v kontexte prierezovej témy Výchova k manželstvu a rodičovstvu:
1. téma – Rôzne aspekty rodinných a intímnych vzťahov
2. téma – Vplyv kultúry na vzťahy a sexualitu
3. téma – Pohlavie a rod – sociálne aspekty sexuality
4. téma – Násilie a bezpečnosť vo vzťahoch
5. téma – Zručnosti pre zdravie a pohodu
6. téma – Telo a vývin – sexualita a telesnosť
7. téma – Rôzne aspekty vzťahov a sexuálneho správania
8. téma – Reprodukčné zdravie
9. téma – Diverzita vo vzťahoch a sexualite v populácii
10. téma – Sexualita a mediálna reprezentácia
11. téma – Príprava učiteľa a tvorba plánu hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy
Vedomosti: Absolvent má odborné a metodologické poznatky o vzťahovej a sexuálnej výchove potrebné pre prácu učiteľa.
Zručnosti: Absolvent je schopný vytvoriť plán hodiny vzťahovej a sexuálnej výchovy; vie do pedagogickej praxe aplikovať témy aktuálnej a komplexnej vekovo primeranej vzťahovej a sexuálnej výchovy; vie reflektovať postup prípravy hodiny; vie správne vekovo a tematicky zacieliť vzdelávanie v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy; vie využívať a vyhľadávať aktuálne poznatky pri výučbe.
Kompetencie: Absolvent predmetu je citlivý k problematike vzťahovej a sexuálnej výchovy, vie kriticky uvažovať a komunikovať témy v oblasti sexuality, sexuálneho zdravia a vzťahového života. Zároveň zvyšuje svoje kompetencie v príprave plánov hodiny.
Exkurzný sprievodca vytvorený organizátormi exkurzie pred jej začiatkom.
BEHRENDT, M., FRANKLIN, T. 2014: A Review of Research on School Field Trips and Their Value in Education. International Journal of Environmental & Science Education, 9, 235-245.
ILOVAN, O. R. 2019: Geographical field trips during University studies. Whereto? Roma-nian review of geographical education, 8, 5-23.
KRAKOWKA, A, R. 2012: Field Trips as Valuable Learning Experiences in Geography Courses. Journal of Geography, 111, 236-244.
PRAKAPIENĖ, D., OLBERKYTĖ, L. 2013: Using Educational Tourism in Geographical
Education. Review of International Geographical Education Online, 3(2), 138-151.
STEENEKAMP, K., VAN DER MERWE, M., MEHMEDOVA, A. S. 2018: Enabling the
development of student teacher professional identity through vicarious learning during an
educational excursion. South African Journal of Education, 38(1), 1-8.
Udelenie hodnotenia je podmienené aktívnou účasťou (primerané oboznámenie sa s podkladovými materiálmi, účasť na výkladoch, zapájanie sa do diskusií o sledovaných javoch a pod.) na celej exkurzii a vypracovaní a odovzdaní portfólia – súboru prác doku-mentujúcich aktivitu študenta počas exkurzie. Portfólio obsahuje referát, ktorý študent vy-pracuje na pridelenú tému, a jednu alebo dve (podľa náročnosti) z ďalších zložiek (napr. súbor mapových podkladov so záznamom trasy, video alebo fotoalbum z exkurzie s popi-som, didaktickú hru, test pre účastníkov pred exkurziou a po exkurzii o vybranom území, časť záverečnej správy, poster, správu do fakultného časopisu, prehliadku v Google Earth a pod.) portfólia podľa dohody s vedúcim exkurzie s primeraným predstihom pred jej za-čiatkom. Niektoré úlohy je pritom možné pripraviť tímovo. Referát je potrebné predložiť na schválenie vedúcemu exkurzie najneskôr týždeň pred začiatkom exkurzie, prípadné pripomienky vedúceho je potrebné ešte pred prezentovaním referátu zapracovať. Referát a jeho prezentovanie tvoria 50 % celkového hodnotenia, ostatné časti portfólia spolu tvoria ďalších 50 %). Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať priemer hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.
slovenský
V primeranom predstihu pred realizáciou exkurzie sa uskutoční informačné stretnutie, kde vedúci exkurzie predstaví odborný plán a program exkurzie a konkretizuje zadania úloh pre študentov. Presná osnova závisí od konkrétnej trasy exkurzie. Trasy exkurzií sú plánované tak, aby v rámci nich účastníci mali možnosť pozorovať a spoznávať vyváženú zmes fyzickogeografických (pobrežné či limnické, vysokohorské, polderové, subarktické, stepné, ľadovcové a iné oblasti), historickogeografických a humánnogeografických (špecifické etnické, jazykové či religiózne skupiny obyvateľstva, rurálne či veľkomestské lokality, oblasti s rôznym ekonomickým zameraním a výkonnosťou, oblasti so špecifickým cestovným ruchom, jedinečnými dopravnými riešeniami, a pod.) javov. V rámci každej exkurzie sa venujeme aj špecifickým hraničným situáciám či geopolitickým javom.
Vedomosti: Študenti priamo v teréne upevňujú svoje geografické poznatky z doterajšieho štúdia a konfrontujú ich s pozorovanou skutočnosťou, a to v súvislosti s javmi, ktoré nie je možné pozorovať na Slovensku. Dopĺňajú si nové poznatky v oblasti regionálnej geo-grafie, fyzickej, humánnej geografie i geopolitiky, ktoré môžu využiť počas ďalšieho štú-dia i v praxi.
Zručnosti: Študenti si rozvíjajú schopnosť porozumieť iným kultúram, fungovaniu
spoločnosti v cudzine. Preukazujú pokročilé zručnosti v interpretácii regionálnogeogra-fických, fyzickogeografických, humánnogeografických či geopolitických javov. Zároveň získavajú skúsenosti s organizáciou exkurzie (vrátane plánovania, časového manažmentu a pod.), ktoré môžu využiť v pedagogickej či odbornej praxi.
Kompetencie: Študent si rozvíja kompetencie aktívne participovať na odbornej, prípadne
didaktickej príprave exkurzie, kompetencie realizovať odborný výklad a diskusiu na vo-pred pripravenú tému priamo v teréne, rozvíja si organizačné kompetencie.
Bačíková, M., Janovská, A., Orosová, O. Základy metodológie pedagogicko-psychologického výskumu. 2.doplnené vydanie. Šafárik Press, 2019. dostupné online: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/FF/zaklady-metodologie-ped-psych-vyskumu-2-vyd-web.pdf
Gavora, P.: Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava, UK 1999.
Švec, Š. a kol.: Metodológia vied o výchove. Bratislava, Iris 1998. Turek, I.: K základom pedagogického výskumu. Prešov, KPÚ 1991.
Ferjenčík, J.: Úvod do metodológie psychologického výskumu. Praha, Portál 2000.
http://www.e-metodologia.fedu.uniba.sk/
Hodnotenie za predmet pozostáva z 50% hodnotenia za semináre a 50% za záverečnú písomnú skúšku. Body sa sčítavajú.
Semináre pozostávajú z realizácie zadanej úlohy vo dvojiciach/trojiciach a zápočtovej písomky.
Záverečná skúška je písomná.
Podrobné a aktualizované údaje budú zverejňované na elektronickej nástenke predmetu.
Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
slovenský
Veda v pedagogike a psychológii. Vedecký výskum, vedecké myslenie. Časti výskumného projektu. Plánovanie výskumu. Výber témy, vyhľadávanie materiálov, vytvorenie výskumného problému
Typy výskumných plánov. Hypotéza, premenná, operacionalizácia. Etické otázky vedeckého výskumu. Experiment (problémy experimentu, kontrola premenných v experimente). Plány experimentov, kvaziexperiment. Reliabilita a validita výskumu. Výskumná vzorka, spôsoby výberu vzorky. Predvýskum. Techniky zberu údajov – dotazník, rozhovor, sociometria, sémantický diferenciál, pozorovanie, testy. Úvod do kvalitatívnej metodológie. Možnosti kvantitatívneho spracovania údajov. Ako písať vedecký článok, prezentáciu, poster, kvalifikačné práce. Interpretácia zistení, začlenenie zistení do kontextu.
Absolvent predmetu dokáže pomenovať, roztriediť a usporiadať základné poznatky o metodológii výskumu v sociálnych vedách. Porozumie základným metódam pedagogického a psychologického výskumu využiteľným v praxi učiteľa v podmienkach školy. Bude vedieť vysvetliť a porovnať rôzne používané výskumné metódy.
V rámci seminárov bude rozvíjať profesijné zručnosti prostredníctvom vlastného demonštrovania konkrétnej výskumnej metódy.
Absolvent predmetu bude vedieť vytvoriť a zrealizovať jednoduchý vedecký výskum, prezentovať výsledky výskumu a čítať výsledky najnovších výskumov v oblasti pedagogiky a psychológie.
Cieľom predmetu je oboznámiť so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
Buchar, J., 1983: Zoogeografie. SPN Praha
Darlington, P.J., 1998: Zoogeography: The geographical distribution of animals. Krieger, USA
Lomolino M.V., Brown J.H., Riddle B. R., 2005: Biogeography. Sinauer Associates, 1-845
Plesník, P., Zatkalík, F., 1996: Biogeografia. Vysokoškolské skriptá, PríFUK Bratislava
ÚBEV/ZO1/03
ÚBEV/VEK1/03
ÚBEV/ZOO1/03
aktívna účasť na seminároch
príprava prezentácie na zadanú tému
semestrálna písomná previerka
Aktívna účasť na seminároch.
Príprava prezentácie na zadanú tému.
Absolvovanie dvoch semestrálnych písomných previerok.
Ústna skúška.
slovenský
Prehľad o súčasnom chápaní zákonitostí rozšírenia živočíchov. Procesy, ovplyvňujúce rozšírenie druhov a ich vlastnosti. Integrácia poznatkov historickej a súčasnej ekológie, genetiky a fyziológie živočíchov. Interakcie živočíchov s procesmi v prostredí (kontinentálny drift, klíma) pri regulácii ich geografického rozšírenia. Opisné a analytické prístupy pri testovaní hypotéz a ilustrovanie aplikovanej povahy zoogeografie (napr. využitie existencie živočíšnych refúgií v ochrane prírody a pod.).
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
ústna skúška
Belková, V. (2013). Vybrané kapitoly zo špeciálnej pedagogiky. Banská Bystrica: PF UMB.
Harčaríková, T. (2010). Základy pedagogiky jednotlivcov so špecifickými poruchami učenia. Bratislava: IRIS.
Harčaríková, T. (2011). Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených – teoretické základy. Bratislava: IRIS.
Krčahová, E. & Šestáková, S. (2012). Integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v bežnej škole. Bratislava: MPC.
Lopúchová, J. (2011). Základy pedagogiky zrakovo postihnutých. Bratislava: IRIS.
Müller, O. et al. (2014). Terapie ve speciální pedagogice. Praha: Grada.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Šauerová, M., Špačková, K., & Nechlebová, E. (2013). Speciální pedagogika v praxi. Komplexní péče o děti se SPUCH. Praha: Grada.
Vágnerová, M. (2000). Patopsychológie pro pomáhajíci profese. Praha: Portál.
Valenta, M. et al. (2014). Přehled speciální pedagogiky. Praha: Portál.
Vančová, A. (2001). Edukácia viacnásobne postihnutých. Bratislava: Sapientia.
Vančová, A. (2005). Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia.
Vančová, A. et al. (2010). Základy integratívnej špeciálnej pedagogiky. Bratislava: IRIS.
Vašek, Š. (2004). Špeciálno-pedagogická diagnostika. Bratislava: Sapientia.
Vašek, Š. (2011). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia.
Periodiká:
Efeta; Speciální pedagogika; Štúdie zo špeciálnej pedagogiky
1. Záverečný písomný test - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Špeciálna pedagogika – terminológia, systém a jej miesto v sústave vied. Norma a normalita v špeciálnej pedagogike. Základy pedagogiky mentálne postihnutých, pedagogiky zrakovo postihnutých, pedagogiky sluchovo postihnutých, pedagogiky telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených, logopédie, pedagogiky emocionálne a sociálne narušených, pedagogiky viacnásobne postihnutých, pedagogiky nadaných a talentovaných a problematika špecifických vývinových porúch učenia.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Stručne vyjadriť obsah pojmov špeciálna pedagogika, špeciálna výchovno-vzdelávacia potreba, znevýhodnený žiak, hendikep. Opísať a znázorniť vzťahy medzi kategóriami a pojmami špeciálnej pedagogiky. Objasniť význam špeciálnej pedagogiky pre prácu učiteľa.
Zručnosti
Klasifikovať vhodnosť využitia špeciálnych pomôcok (materiálnych i nemateriálnych) vzhľadom k špecifickým výchovno-vzdelávacím potrebám žiakov. Klasifikovať vhodnosť využitia intervenčných postupov vzhľadom k špecifickým výchovno-vzdelávacím potrebám žiakov.
Kompetencie
Sumarizovať predpoklady špeciálnej pedagogiky pre úspešnosť edukačnej práce učiteľa – individuálny prístup ku žiakom, tvorba učebných pomôcok. Sumarizovať predpoklady špeciálnej pedagogiky pre úspešnosť edukačnej práce učiteľa – diferencované vyučovanie, kooperatívne vyučovanie.
Činčera, J. (2021). Projektovou výukou ke klimatickému vzdělávání. Praha: Univerzita Karlova.
Hájková, V. (2018). Asistent pedagoga – profese utvářená v dialogu. Praha: Univerzita Karlova.
Jirásek, I. (2019). Zážitková pedagogika. Praha: Portál.
Knotková, A. (2022). Zážitková pedagogika. Hradec Králové: Univerzita Hradec Králové.
Lamačková, D., Orosová, R., Sakalová, B., Repiščáková, D. (2024).Učíme právo zážitkovo. Metodická príručka pre učiteľov a učiteľky na triednické hodiny a občiansku náuku. Košice: Šafarik Press.
Matoušek, O. (2021). Profesní způsobilost a vzdělávání v sociální práci. Praha: Karolinum.
Orosová, R. (2020). Zážitková pedagogika v pregraduálnej príprave. Košice: Šafárik Press.
Šafránková, D. (2019). Pedagogika. 2., aktualizované a rozšířené vydání. Praha: Grada Publishing.
1. Vypracovanie seminárnej práce so zapracovaním zážitkovej aktivity - 20%.
2. Realizácia zážitkovej aktivity - 20%.
3. Písomná skúška - 60%.
4. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Výchova, vzdelávanie, výchovný a vzdelávací proces. Rola učiteľa vo výchovnom a vzdelávacom procese. Postavenie a význam zážitkovej pedagogiky. Uplatnenie zážitkovej pedagogiky v pedagogickej práci učiteľa. Tvorba aktivít s využitím prostiredkov zážitkovej pedagogiky v rámci vyučovacej hodiny, triednickej hodiny a mimoškolských činností.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Analyzovať teoretické základy zážitkovej pedagogiky, vrátane jej princípov, cieľov a vplyvu na rozvoj osobnosti žiakov. Rozpoznať a popísať rôzne prístupy a metódy zážitkovej pedagogiky, ako aj ich výhody v porovnaní s tradičnými vzdelávacími metódami. Uviesť konkrétne príklady implementácie zážitkovej pedagogiky do rôznych oblastí vzdelávacieho a výchovného procesu, napríklad počas vyučovacích hodín, mimoškolských aktivít a triednických hodín.
Zručnosti
Analyzovať a hodnotiť efektívnosť zážitkových aktivít vo vzdelávacom a výchovnom procese, vrátane schopnosti zhodnotiť, ako zážitok prispieva k učeniu a rozvoju žiakov. Tvorivo navrhovať a plánovať zážitkové aktivity, ktoré sú vhodné pre konkrétny vzdelávací obsah a cieľové skupiny žiakov. Implementovať zážitkové metódy a techniky do vyučovacieho procesu, prispôsobujúc ich rôznym vekovým skupinám a vzdelávacím cieľom.
Kompetencie:
Integrovať prvky zážitkovej pedagogiky do rôznych vzdelávacích prostredí, s cieľom podporiť aktívne a hlbšie učenie žiakov. Reflexívne hodnotiť a prispôsobovať zážitkové aktivity na základe spätných väzieb od žiakov a výsledkov učenia, čím zvyšuje efektivitu pedagogickej činnosti. Podporovať tvorivú atmosféru a spoluprácu v triede, využívajúc zážitkové metódy, ktoré podnecujú sociálne a emocionálne učenie žiakov.