Moore, J.: Oxford Academic Vocabulary Practice. OUP, 2017.

Kolaříková, Z., Petruňová, H., Timková, R.: Angličtina v akademickom prostredí – cvičebnica. Košice, Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.

Tomaščíková, S., Rozenfeld, J. Developing Academic English in Speaking and Writing. Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.

McCarthy, M., O´Dell, F.: Academic Vocabulary in Use. CUP, 2008.

Štepánek, L., J. De Haff a kol.: Academic English-Akademická angličtina. Grada Publishing, a.s., 2011.

Armer, T.: Cambridge English for Scientists. CUP, 2011.

lms.upjs.sk

Absolvovanie e-kurzu Anglický jazyk pre doktorandov (lms.upjs.sk), konzultácie (1-3).

Písomné zadania - Profesijný/akademický štruktúrovaný životopis, krátky akademický životopis

anglický jazyk B2 podľa SERR

Špecifiká akademického a odborného jazyka so zameraním na správnu výslovnosť, na rozvoj slovnej zásoby (menné a slovesné kolokácie, frázové slovesá, predložkové spojenia, slovotvorba, formálna/neformálna angličtina a i.), na vybrané gramatické aspekty (predložky, gramatické časy, trpný rod a i.), na akademické písanie (profesijný/akademický štruktúrovaný životopis a krátky akademický životopis).

Upevnenie jazykových zručností študentov - hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie s porozumením. Zvýšenie jazykovej kompetencie študentov - študenti sa oboznámia s vybranými fonologickými, lexikálnymi a syntaktickými javmi. Rozvoj pragmatickej kompetencie študentov - študenti dokážu efektívne a účelovo komunikovať, na úrovni B2 podľa SERR so zameraním na akademickú angličtinu a odborný jazyk a terminológiu študijného odboru.

Prezentácia pracoviska doktoranda, jeho vlastného výskumu, vedecko-výskumných aktivít, naštudovanej odbornej literatúry a i.

Moore, J.: Oxford Academic Vocabulary Practice. OUP, 2017.

Kolaříková, Z., Petruňová, H., Timková, R.: Angličtina v akademickom prostredí (cvičebnica). UPJŠ Košice, 2021.

Tomaščíková, S., Rozenfeld, J. Developing Academic English in Speaking and Writing. Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.

McCarthy, M., O´Dell, F.: Academic Vocabulary in Use. CUP, 2008.

Štepánek, L., J. De Haff a kol.: Academic English-Akademická angličtina. Grada Publishing, a.s., 2011.

Armer, T.: Cambridge English for Scientists. CUP, 2011.

Test, ústna skúška v súlade s požiadavkami na skúšku (dostupné na stránke CJP a v MS TEAMS)

anglický jazyk B2 podľa SERR

Komunikácia na akademickej pôde (sebaprezentácia, prezentovanie na odborných podujatiach, konferenciách a pod.).

Špecifiká akademického a odborného jazyka so zameraním na rozvoj slovnej zásob (formálne vyjadrovanie, akademický slovná zásoba), vybrané gramatické a syntaktické aspekty (trpný rod, nominalizácia), vybrané funkcie jazyka (vyjadrenie názoru, príčiny/následku, argumentovanie, uvádzanie príkladu, popis grafu/tabuľky/schémy, apod.) Jazyková interferencia.

Upevnenie jazykových zručností študentov - hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie s porozumením, zvýšenie jazykovej kompetencie študentov - študenti si osvoja vybrané fonologické, lexikálne a syntaktické vedomosti, rozvoj pragmatickej kompetencie študentov - študenti dokážu efektívne využívať jazyk na dosiahnutie konkrétneho účelu, na úrovni B2 podľa SERR so zameraním na akademickú angličtinu a odborný jazyk a terminológiu študijného odboru.

Oboznámiť študentov s modernými metódami kvantovej teórie poľa a ich použitím vo fyzike kondenzovaných látok.

1. N.N. Bogoljubov, D.V. Sirkov: Kvantovije polja, Nauka, Moskva, 2005.

2. A.N. Vasilev: Renormalization group in Critical Behavior Theory and Stochastic Dynamics

Chapman & Hall/CRS , Boca Raton London New York Washington D.C., 2004.

Na úspešné absolvovanie predmetu študent musí po absolvovaní prednášok preukázať dostatočné teoretické vedomosti o metódach kvantovej teórie poľa používaných pri štúdiu fázových prechodov v kondenzovaných látkach. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné

zaťaženie študenta: priama výučba - 2 kredity , štúdium odporúčanej literatúry - 1 kredit, príprava na skúšku – 2 kredity.

slovenský, anglický

Predmet je realizovaný prezenčnou formou, v prípade potreby dištančne v prostredí MS Teams.

1. týždeň:

Hypotéza škálovania (kritické škálovanie) v terrmodynamike, Isingov model a termodynamika feromagnetizmu, Škálovanie pre Greenove funkcie,

2. týždeň: Teória Landau, Fluktuačná teória a kritické správanie sa

3. týždeň: , Základy kvantovej teórie poľa, Fyzikálne kvantové polia a ich rovnice – Diracova rovnica, Klein-Gordonová rovnica

4. týždeň: Kvantovanie polí, Princípy kvantovania systémov s premenným počtom častíc

5. týždeň: , Vývinový operator, S-matica, Greenove funkcie a generujúci funkcional, T- a N-sučin, Wickove vety,

6. týždeň: Feynmanova diagramová technika, Funkcionálna forma pre Grenove funkcie, generujúci funkcional a štatistickú sumu

7. týždeň: Feynmanova diagramová technika, Funkcionálna forma pre Grenove funkcie, generujúci funkcional a štatistickú sumu,

8. týždeň: Fázové prechody, Univerzálne správanie sa štatistickej sumy v okoli bodu fázového prechodu

9. týždeň: Fluktuačná teória Landau pre opis fázových prechodov, Anomálne škálovanie , Renormalizácia teórie Landau

10. týždeň: Epsilon-rozklad a výpočet renormalizačných konštánt,

11. týždeň: Renormalizačná grupa a diferenciálne rovnice pre Greenove funkcie, Asymptotické škálovacie riešenia v oblasti veľkých škál, určenie oblasti ich stability, výpočet anomálnych a kritických indexov,

Hypotéza škálovania (kritické škálovanie) v terrmodynamike; Isingov model a termodynamika feromagnetizmu; Škálovanie pre Greenove funkcie; Teória Landau; Fluktuačná teória a kritické správanie sa; Základy kvantovej teórie poľa; Fyzikálne kvantové polia a ich rovnice – Diracova rovnica, Klein-Gordonová rovnica; Kvantovanie polí; Vývinový operator; S-matica; Greenove funkcie a generujúci funkcional; T- a N-sučin; Wickove vety; Feynmanova diagramová technika; Funkcionálna forma pre Grenove funkcie, generujúci funkcional a štatistickú sumu; Fázové prechody; Univerzálne správanie sa štatistickej sumy v okoli bodu fázového prechodu; Fluktuačná teória Landau pre opis fázových prechodov; Anomálne škálovanie; Renormalizácia teórie Landau; Epsilon-rozklad a výpočet renormalizačných konštánt; Renormalizačná grupa a diferenciálne rovnice pre Greenove funkcie; Asymptotické škálovacie riešenia v oblasti veľkých škál a určenie oblasti ich stability; Výpočet anomálnych a kritických indexov.

0/100

Oboznámiť študentov s modernými metódami kvantovej teórie poľa a ich použitím vo fyzike kondenzovaných látok.

1. Gray, D.F., The observation and analysis of stellar photospheres, Cambridge University Press, Cambridge, 1992;

2. Böhm-Vitense, E., Introduction to stellar astrophysics, Stellar atmospheres, Cambridge University Press, Cambridge, 1997;

3. Kipenhahn, R., Weigert, A., Stellar Structure and evolution, Springer-Verlag, Berlin, 1990;

Znalosti základných astrofyzikálnych veličín a pojmov, ako aj základov tvorby spektier vo hviezdnych atmosférach.

Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent preukázať dostatočné porozumenie vzniku spektier vo hviezdnych atmosférach a ich vlastnostiam. Vyžaduje sa znalosť chemickej analýzy, určovania polomerov, teplôt a fotosférického tlaku hviezd, poznatkov o hviezdnej rotácii, mikro a makroturbulencii. Podmienkou na získanie kreditov je vypracovanie seminárnej práce a absolvovanie ústnej skúšky, ktorá pozostáva z troch teoretických otázok v rozsahu predneseného učiva. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredity), samoštúdium (3 kredity), individuálne konzultácie (2 kredity) a hodnotenie (1 kredit). Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je získanie aspoň 50% z celkového bodového hodnotenia, pričom je využívaná nasledovná hodnotiaca škála: prospel (50-100%), neprospel (0-49%).

slovenský, anglický

Chemická analýza: Krivka rastu. Závislosť na teplote, tlaku. Referenčná krivka rastu. Odvodenie abundancií, diferenciálne a syntetické metódy. Chemické zloženie Slnka, hviezdne abundancie a ich evolučné zmeny. Chemicky pekuliarne hviezdy. (1.-3. týždeň)

Polomery a teploty hviezd: Interferometre, zákrytové dvojhviezdy, metóda bolometrického toku, metóda povrchovej jasnosti. Efektívna teplota a absolútny tok žiarenia, Paschenovo kontinuum, farebné indexy, Balmerov skok, spektrálne čiary vodíka a kovov. (4.-6. týždeň)

Fotosferický tlak: kontinuum ako tlakový indikátor, spektrálne čiary vodíka. Diagram gravitačné zrýchlenie - teplota. Abundancia hélia. (7.-8. týždeň)

Hviezdna rotácia: rotačný profil, spektroskopické merania rotácie, Fourierova analýza, rotácia trpaslíkov a obrov. Rotácia a magnetická aktivita. Rotácia dvojhviezd. Rotačné mapovanie. (9.-11. týždeň)

Pole rýchlostí v stelárnych fotosférach: Mikro a makroturbulencia. Asymetria čiary. Hviezdna granulácia. Modelovanie. Hviezdny vietor. (11.-13. týždeň)

1. Chemická analýza: Krivka rastu. Závislosť na teplote, tlaku. Referenčná krivka rastu. Odvodenie abundancií, diferenciálne a syntetické metódy. Chemické zloženie Slnka, hviezdne abundancie a ich evolučné zmeny. Chemicky pekuliarne hviezdy.

2. Polomery a teploty hviezd: Interferometre, zákrytové dvojhviezdy, metóda bolometrického toku, metóda povrchovej jasnosti. Efektívna teplota a absolútny tok žiarenia, Paschenovo kontinuum, farebné indexy, Balmerov skok, spektrálne čiary vodíka a kovov.

3. Fotosferický tlak: kontinuum ako tlakový indikátor, spektrálne čiary vodíka. Diagram gravitačné zrýchlenie - teplota. Abundancia hélia.

4. Hviezdna rotácia: rotačný profil, spektroskopické merania rotácie, Fourierova analýza, rotácia trpaslíkov a obrov. Rotácia a magnetická aktivita. Rotácia dvojhviezd. Rotačné mapovanie.

5. Pole rýchlostí v stelárnych fotosférach: Mikro a makroturbulencia. Asymetria čiary. Hviezdna granulácia. Modelovanie. Hviezdny vietor.

50/50

Študent po absolvovaní prednášok bude ovládať dôležité pojmy fyziky hviezdnych atmosfér. Tiež bude disponovať dostatočnými fyzikálnymi vedomosťami a matematickým aparátom umožňujúcim samostatné riešenie širokej škály astronomických úloh súvisiacich s analýzou hviezdnych spektier, ako napríklad prevedenie chemickej analýzy, určovanie polomerov, teplôt a fotosférického tlaku hviezd, rýchlosti rotácie a parametrov mikro a makroturbulencie.

1. Melia, F., High-Energy Astrophysics, Princeton University Press, Princeton, 2009;

2. Lewin, W.H.G., van der Klis, M., Compact Stellar X-ray Sources, Cambridge University Press, Cambridge, 2006;

3. Longair, M. S., High Energy Astrophysics, Cambridge University Press, Cambridge, 2011;

4. Seward, F. D., Charles, P. A., Exploring the X-ray Universe, Cambridge University Press, Cambridge, 2010;

Znalosti základných astrofyzikálnych veličín a pojmov.

Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent preukázať dostatočné porozumenie základom astrofyziky vysokých energií. Vyžaduje sa znalosť astrofyzikálnych mechanizmov vzniku a vlastnosti vysoko energetického žiarenia v rôznych typoch vesmírnych objektov, ako aj metód detekcie a analýzy röntgenového a gama žiarenia. Podmienkou na získanie kreditov je vypracovanie seminárnej práce a absolvovanie ústnej skúšky, ktorá pozostáva z troch teoretických otázok v rozsahu predneseného učiva. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredity), samoštúdium (3 kredity), individuálne konzultácie (2 kredity) a hodnotenie (1 kredit). Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je získanie aspoň 50% z celkového bodového hodnotenia, pričom je využívaná nasledovná hodnotiaca škála: prospel (50-100%), neprospel (0-49%).

slovenský, anglický

Astrofyzika vysokých energií: objav, vlastnosti a mechanizmy vzniku röntgenového a gama žiarenia, pozorovanie vysoko energetického žiarenia z kozmických objektov. Röntgenové a gama detektory, poloha röntgenových objektov, spektroskopia, časovanie, významné kozmické sondy. (1. – 2. týždeň)

Röntgenové žiarenie objektov slnečnej sústavy: vznik planetárneho röntgenového žiarenia, Zem a iné planéty, Mesiac, kométy. Medzihviezdne médium: absorpcia röntgenového žiarenia medzihviezdnym a medzigalaktickým plynom, rozptyl röntgenového žiarenia na medzihviezdnom prachu. (3. týždeň)

Aktívne hviezdne koróny: Slnko, model dynama, koronárna emisia v dvojhviezdach, röntgenové spektrá s vysokým rozlíšením, röntgenové dopplerovské zobrazovanie, mladé hviezdy. (4. týždeň)

Hviezdy skorých spektrálnych typov: O hviezdy, hviezdy vietor, röntgenové žiarenie osamotených hviezd, kolidujúce hviezdne vetry, Eta Carinae, Superbubbles. (5. týždeň)

Vzplanutia supernov a ich pozostatky: röntgenové žiarenie zo supernov, vývoj pozostatkov po vzplanutiach supernov, mladé pozostatky po vzplanutiach supernov. (6. týždeň)

Neutrónové hviezdy a pulzary: hmlovina Krab, rotácia a spomaľovanie rotácie neutrónových hviezd, synchrotrónové žiarenie, štruktúra neutrónových hviezd, chladnutie, hmloviny tvorené vetrom pulzarov, anomálne pulzary, soft-gamma repeaters, magnerary. (7. týždeň)

Kataklizmatické premenné hviezdy (CVs): geometria akrécie CVs, vzplanutia trpasličích nov, röntgenové žiarenie trpasličích nov, vznik a evolúcia CVs, magnetické CVs, spektroskopia CVs, systémy typu AM CVn, supermäkké zdroje. (8. – 9. týždeň)

Röntgenové dvojhviezdy: röntgenové dvojhviezdy s vysokou a nízkou hmotnosťou, röntgenové dvojhviezdy s čiernou dierou, ich pozorovanie a vlastnosti, röntgenové prechodné objekty. (10. týždeň)

Galaxie, aktívne galaktické jadrá (AGNs) a kopy galaxií: röntgenové zdroje v Galaxii, centrum Galaxie, Miestna skupina galaxií, galaxie so silnou hviezdotvorbou, zjednotený model a štruktúra AGNs, centrálne supermasívne diery, výtrysky, galaktické vetry, röntgenové žiarenie medzikopového média (ICM), teplota a morfológia ICM, Sunjaevov – Zeldovičov efekt. (11. – 12. týždeň)

Difúzne röntgenové žiarenie a gama záblesky (GRBs): populácie extragalaktických zdrojov a kozmická variancia, difúzne galaktické žiarenie, objav, dosvity a presná lokalizácia GRBs, súčasný model GRBs. (13. týždeň)

1. Astrofyzika vysokých energií: objav, vlastnosti a mechanizmy vzniku röntgenového a gama žiarenia, pozorovanie vysoko energetického žiarenia z kozmických objektov. Röntgenové a gama detektory, poloha röntgenových objektov, spektroskopia, časovanie, významné kozmické sondy.

2. Röntgenové žiarenie objektov slnečnej sústavy: vznik planetárneho röntgenového žiarenia, Zem a iné planéty, Mesiac, kométy. Medzihviezdne médium: absorpcia röntgenového žiarenia medzihviezdnym a medzigalaktickým plynom, rozptyl röntgenového žiarenia na medzihviezdnom prachu.

3. Aktívne hviezdne koróny: Slnko, model dynama, koronárna emisia v dvojhviezdach, röntgenové spektrá s vysokým rozlíšením, röntgenové dopplerovské zobrazovanie, mladé hviezdy.

4. Hviezdy skorých spektrálnych typov: O hviezdy, hviezdy vietor, röntgenové žiarenie osamotených hviezd, kolidujúce hviezdne vetry, Eta Carinae, Superbubbles.

5. Vzplanutia supernov a ich pozostatky: röntgenové žiarenie zo supernov, vývoj pozostatkov po vzplanutiach supernov, mladé pozostatky po vzplanutiach supernov.

6. Neutrónové hviezdy a pulzary: hmlovina Krab, rotácia a spomaľovanie rotácie neutrónových hviezd, synchrotrónové žiarenie, štruktúra neutrónových hviezd, chladnutie, hmloviny tvorené vetrom pulzarov, anomálne pulzary, soft-gamma repeaters, magnerary.

7. Kataklizmatické premenné hviezdy (CVs): geometria akrécie CVs, vzplanutia trpasličích nov, röntgenové žiarenie trpasličích nov, vznik a evolúcia CVs, magnetické CVs, spektroskopia CVs, systémy typu AM CVn, supermäkké zdroje.

8. Röntgenové dvojhviezdy: röntgenové dvojhviezdy s vysokou a nízkou hmotnosťou, röntgenové dvojhviezdy s čiernou dierou, ich pozorovanie a vlastnosti, röntgenové prechodné objekty.

9. Galaxie, aktívne galaktické jadrá (AGNs) a kopy galaxií: röntgenové zdroje v Galaxii, Miestna skupina galaxií, galaxie so silnou hviezdotvorbou, zjednotený model a štruktúra AGNs, centrálne supermasívne diery, výtrysky, galaktické vetry, röntgenové žiarenie medzikopového média (ICM), teplota a morfológia ICM, Sunjaevov – Zeldovičov efekt.

10. Difúzne röntgenové žiarenie a gama záblesky (GRBs): populácie extragalaktických zdrojov a kozmická variancia, difúzne galaktické žiarenie, objav, dosvity a presná lokalizácia GRBs, súčasný model GRBs.

50/50

Študent po absolvovaní prednášok bude ovládať základné poznatky o astrofyzikálnych mechanizmoch vzniku a vlastnostiach vysoko energetického žiarenia v rôznych typoch vesmírnych objektov, ako aj metódy detekcie a analýzy röntgenového a gama žiarenia. Tiež bude disponovať dostatočnými fyzikálnymi vedomosťami a matematickým aparátom umožňujúcim samostatné riešenie širokej škály astronomických úloh súvisiacich s astrofyzikou vysokých energií.

http://indico.cern.ch/getFile.py/access?contribId=24&resId=0&materialId=slides&confId=44587

http://pdg.lbl.gov/2013/reviews/contents_sports.html

http://indico.cern.ch/getFile.py/access?contribId=24&resId=0&materialId=slides&confId=44587 http://www.slidefinder.net/c/calorimetry_energy_measurements_prof_robin/252b_lecture8/27257380

http://www.kip.uni-heidelberg.de/atlas/seminars/WS2009_JC/compensation1

Preukázanie vedomostí z danej problematiky na dostatočnej úrovni, hodnotenie.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (1 kredit), samoštúdium (2 kredity) a hodnotenie (1 kredit).

anglický

-

PRECHOD ČASTÍC CEZ MATÉRIU

Elektrónové energetické straty ťažkých častíc, Momenty a účinné prierezy, Maximum odovzdanej energie v jednej zrážke

Dolet pri stredných energiách, Stredná exitačná energia, Efekt hustoty, Energetické straty pri nízkych energiách

Energetické (rýchle) vyrazené elektróny (δ ) elektróny, Obmedzené straty energie pre relativistické ionizujúce častice

Fluktuácie energetických strát, Energetické straty v zmesiach a zlúčeninách, Ionizačné výťažky

Viac(mnoho)násobný rozptyl na malé uhly

Interakcia fotónov a elektrónov s látkovým prostredím

Energetické straty e± zrážkami, Radiačná dlžka Energetické straty e± brzdným žiarením,

Kritická energia, Energetické straty fotónov, Brzdné žiarenie a produkcia párov pri veľmi vysokých energiách,

Fotojadrové a elektrojadrové interakcie pri ešte väčších energiách

Energetické straty miónov pri vysokých energiách

Čerenkovovo a prechodové žiarenie

Čerenkovovo žiarenie vo viditeľnej oblasti

Koherentné Čerenkovovo žiarenie

CALORIMETRE

Princípy kalorimetrie častíc

Elektromagnetické a hadrónové spŕšky

Profily a vymedzenie spŕšok

Elektromagnetické kalorimetre

Hadrónové kalorimetre

Rýchlosť driftovania voľných elektrónov v kvapalnej ionizačnej komore

Typy kalorimetrov:

Kompenzované a nekompenzované

Totálna absorpcia, Vzorkovanie (Sampling)

Scintilácia, Ionizácia, Čerenkovovo žiarenie

Detekcia signálu

Tvary spŕšok v hadrónovom kalorimetri, fluktuácie energie

Detektory maxima spŕšok

Vyčítanie a spracovanie elektronického signálu, kalibrácia čítacej elektroniky

Fyzikálna kalibrácia elektromagnetických a hadrónových kalorimetrov

Rekonštrukcia jetov, chýbajucej energie a stanovenie energetickej škály jetu

(Získanie fyzikálnych výsledkov z kalorimetrie)

Energetické rozlíšenie a rozlíšenie stanovenia polohy kalorimetrami

Interakcie častíc s prostredím:

elektróny, protóny, ťažké nabité častice, fotóny, mióny.

Energetické straty, dolety.

Interakcie pri vysokých energiách.

Kalorimetre:

Princípy kalorimetrie častíc.

Elektromagnetické a hadrónové spŕšky.

Profily a vymedzenie spŕšok.

Elektromagnetické kalorimetre.

Hadrónové kalorimetre.

Rýchlosť driftovania voľných elektrónov v kvapalnej ionizačnej komore.

Typy kalorimetrov: kompenzované a nekompenzované.

Totálna absorpcia, vzorkovanie (Sampling).

Scintilácia, ionizácia, Čerenkovovo žiarenie.

Detekcia signálu.

Tvary spŕšok v hadrónovom kalorimetri, fluktuácie energie.

Detektory maxima spŕšok.

Vyčítanie a spracovanie elektronického signálu, kalibrácia čítacej elektroniky.

Fyzikálna kalibrácia elektromagnetických a hadrónových kalorimetrov.

Rekonštrukcia jetov, chýbajúcej energie a stanovenie energetickej škály jetu (získanie fyzikálnych

výsledkov z kalorimetrie).

Energetické rozlíšenie a rozlíšenie stanovenia polohy kalorimetrami.

špeciálny kurz zameraný na kalorimetrické metódy detekcie.

https://www.gnu.org/software/bash/

http://www.adaptivecomputing.com/products/open-source/torque/

http://root.cern.ch/drupal/

http://xrootd.org/

https://eos.readthedocs.org/en/latest/

Semestrálny projekt, hodnotenie.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka, konzultácie a samoštúdium (1 kredit), praktické činnosti – projekt (2 kredity) a hodnotenie (1 kredit). Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je získanie aspoň 51% z celkového bodového hodnotenia.

anglický

-

Úvod do dávkovacích systémov a sieťových ukladacích priestorov.

Použitie generátora prípadov a spustenie viacerých simulácií na klastri.

Analýza dát s produkciou fyzikálnych výsledkov.

Združovanie výsledkov.

záverečné

Kurz paralelného spracovania údajov na analyzačných farmách.

Oboznámiť sa s niektorými presne riešiteľnými modelmi štatistickej fyziky a hlbšie pochopiť fyzikálne javy, ktoré tieto modely vysvetľujú.

1. R.J. Baxter, Exactly Solved Models in Statistical Mechanics, Academic, New York, 1989.

2. J.B. Parkinson, D.J.J. Farnell, An Introduction to Quantum Spin Systems, Lecture Notes in Physics 816, Springer, Berlin, 2010.

3. D.C. Mattis, The Many-Body Problem, World Scientific, Singapore, 1993.

4. F.Y. Wu, Exactly Solvable Models, World Scientific, Singapore, 2008.

5. D.A. Lavis, G.M. Bell, Statistical Mechanics of Lattice Systems, Volume 1, Springer, Berlin, 1999.

6. B. Nachtergaele, J.P. Solovej, J. Yngvason, Condensed Matter Physics and Exactly Soluble Models, Selecta of E. H. Lieb, Springer, Berlin, 2004.

7. J. Strečka, Exactly Solvable Models in Statistical Physics, supportive textbook, ESF 2005/NP1-051 11230100466, Košice, 2008.

Na úspešné absolvovanie predmetu musí študent preukázať dostatočné porozumenie základným

pojmom, konceptom a aplikáciam v oblasti štatistickej fyziky presne riešiteľných modelov. Vyžaduje sa znalosť základných pojmov štatistickej fyziky na úrovni ich matematickej definície, ako aj ich fyzikálneho obsahu a konkrétnych aplikácií. Študent si musí osvojiťobsah učiva, aby ich mohol aktívne a tvorivo využiť pri riešení konkrétnych úloh zadanej vo forme projektu a absolvovať ústnu skúšku. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (3 kredity), samoštúdium (3 kredit), individuálne konzultácie (1 kredit) a hodnotenie (1 kredit). Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je preukázanie orientácie v prebranom učive a taktiež hlbšie pochopenie prebraného učiva. Hodnotiaca škála využíva stupne prospel a neprospel.

1. slovenský; 2. anglický

1. Exaktné riešenie jednorozmerného kvantového Isingovho modelu a kvantového XY modelu v priečnom magnetickom poli. Jordanova-Wignerova, Fourierova a Bogoliubovova transformácia. Kvantové kritické body a anomálne správanie veličín v ich blízkom okolí.

2. Exaktné riešenie pre jednorozmerný kvantový Heisenbergov model vo formalizme druhého kvantovania, metóda Bethe ansatz. Elementárne excitačné spektrum, voľné a viazané stavy Heisenbergovho modelu s dvoma spinovými deviáciami.

3. Dvojrozmerný Isingov model: duálna transformácia, transformácia hviezda-trojuholník, dekoračno-iteračná transformácia a teória zovšeobecnených algebraických transformácií.

Exaktný výpočet kritických teplôt feromagnetických Isingových modelov.

4. Formulácia exaktného riešenia pre dvojrozmerný Isingov model pomocou metódy matice prechodu. Ekvivalencia riešenia dvojrozmerných Isingových modelov s riešením problému pokrytia mriežky dimérnymi objektami, metóda Pfaffiánov.

5. Isingov model ako model mriežkových plynov, binárnych zliatin a fázovej separácie kvapalných zmesí: Frenkelov-Louisov a Linov-Taylorov model.

Výber z uvedených tém urobí školiteľ podľa zamerania dizertačnej práce.

Študent po absolvovaní prednášok bude disponovať dostatočnými fyzikálnymi vedomosťami a matematickým aparátom umožňujúcim samostatné riešenie širokej škály tradičných aj aktuálnych vedeckých problémov z štatistickej fyziky. Zároveň získa prehľad o rozmanitých aplikáciach štatistickej fyziky v oblasti magnetizmu, fyziky tuhých látok, atómovej a molekulovej fyziky.

Skúška

Cieľom prednášky je podať úvod do problematiky stavov hmoty v extrémnych podmienkach.

1. Andrew Liddle, An introduction to modern cosmology, Chichester, UK: Wiley (1998) 129 str.

2. Joseph Silk, The Big Bang

3. Jean Letessier, Johan Rafelski: Hadrons and quark-gluon plasma, Camb. Monogr.Part. Phys. Nucl. Phys. Cosmol. 18: 1-397, 2002.

4. K.Yaki, T. Hatsuda, Y.Miake, Quark-gluon plasma: From big bang to little bang. Camb. Monogr.Part. Phys. Nucl. Phys. Cosmol. 23: 1-446, 2005.

Rešerš aktuálneho stavu jednej časti problematiky. Záverečná práca.

Kreditové ohodnotenie predmetu: priama výuka, konzultácie, samoštúdium (1k), praktické činnosti

– rešerš, záverečná práca (2k) a hodnotenie(1k).

slovenský a anglický

1. Prehľad problematiky

2. Plazma

3. Fyzika kvarkovo-hadrónového fázového prechodu

4. Krátky úvod do modernej kozmológie

5. Expanzný zákon vesmíru

6. Jednoduché kozmologické modely

7. Horúci veľký výbuch

8. Fázové prechody v rannom vesmíre

9. Počiatočná nukleosyntéza a pôvod ľahkých prvkov

10. Kompaktné hviezdy

11. Tmavá hmota, tmavá energia

12. Inflačný vesmír.

1. Prehľad problematiky

2. Plazma

3. Fyzika kvarkovo-hadrónového fázového prechodu

4. Krátky úvod do modernej kozmológie

5. Expanzný zákon vesmíru

6. Jednoduché kozmologické modely

7. Horúci veľký výbuch

8. Fázové prechody v rannom vesmíre

9. Počiatočná nukleosyntéza a pôvod ľahkých prvkov

10. Kompaktné hviezdy

11. Tmavá hmota, tmavá energia

12. Inflačný vesmír.

Cieľom prednášky je podať úvod do problematiky stavov hmoty v extrémnych podmienkach.

1. Budding a Demircan: 2007, Introduction to Astronomical Photometry, Cambridge University Press

2. Howell: 2000, Handbook of CCD Astronomy, Cambridge University Press

3. Lena et al.: 1996, Observational Astrophysics, Springer-Verlag

4. Martinez a Klotz: 1998, A practical giude to CCD Astronomy, Cambridge University Press.

manuály k softvérovým balíkom, publikované články a zdroje na internete

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné, aby študent preukázal dostatočnú mieru pochopenia astronomickej fotometrie a vedieť aplikovať správne prístupy k spracovaniu rôznych fotometrických pozorovaní. Prednášky sú organizované blokovo a predmet končí záverečnou ústnou skúškou. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredit), samoštúdium (3 kredity), individuálne konzultácie (2 kredit), a skúška (1 kredit).

slovenský, anglický

Detekcia objektov, určovanie pozadia. Apertúrna fotometria, optimalizácia apertúr, fitovanie profilov. PSF fotometria. Metóda odčítania obrazov. Kalibácia meraní, odtránenie systematických chýb. Transformácia do medzinárodného systému

Študent po absolvovaní prednášok bude ovladať spracovanie fotometrických meraní pomocou rôznych metód a prístupov. Bude vedieť aplikovať správne prístupy pre konkrétne dáta a previesť transformáciu do štandarného fotometrického systému

1. Hilditch, R.W.: 2001, An introduction to Close binary Stars, Cambridge University Press

2. Kallrath, J., Milone, E.F.: 1999, Eclipsing Binary Stars, Springer Verlag

3. Kallrath, J., Milone, E.F.: 2009, Eclipsing Binary Stars: Modeling and Analysis,Springer Verlag

4. Richards, M.T., Hubeny, I. (eds.):2012, "From Interacting Binaries to Exoplanets: Essential Modeling Tools", proceedings of IAU Symposium 282, Cambridge University Press

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné, aby študent preukázal dostatočnú mieru pochopenia fyzikálnych procesov, ktoré prebiehajú v tesných dvojhviezdach, ako je prenos hmoty, tvorba akréčneho disku, ako aj ovládať ich vznik a vývoj. Prednášky sú organizované blokovo a predmet končí záverečnou ústnou skúškou. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredit), samoštúdium (3 kredity), individuálne konzultácie (2 kredit), a skúška (1 kredit).

slovenský, anglický

Kopalova klasifikácia tesných dvojhviezd. Vznik a vývoj tesných dvojhviezd. Fyzikálne procesy v tesnýchch dvojhviezdach: prenos a odtok hmoty, slapovo-vyvolané pulzácie, akréčne disky, prúdy hmoty. Metódy pozorovania tesnýchch dvojhviezd - fotometria, spektroskopia, interferometria,

polarimetria, Dopplerovská tomografia. Určenie dráhovych elementov a absolútnych parametrov zloźiek.

Študent po absolvovaní prednášok bude mať vedomosti o vzniku a vývoji tesných dvojviezd, o procesoch, ktoré prebiehajú medzi oboma zložkami, ako je prenos hmoty, tvorba akréčneho disku a slapovými pulzáciami. Bude vedieť určiť fotometrické a absolútne parametre zložiek a dráhové elementy.

Prednáška je zameraná na objasnenie silných interakcií na základe prvých princípov, ich opis a analýzu elastických, ale aj hlboko-nepružných zrážok hadrónov a leptónov.

Je zavedený pojem farba, ktorá je základným kvantovým číslom pre silne interagujúce častice a východzím fyzikálnym princípom na základe ktorého je zostrojená fundamentálna teória silných interakcií – kvantová chromodynamika (QCD). Sú objasnené základné vlastnosti tejto teórie a ukázané jej využitie pri výpočte účinných prierezov typických interakčných procesov za účasti mezónov a baryónov.

Cheng T.P., Li L.F.: Gauge theory of elementary particle Physics, Claredon, Press, Oxford, 1984.

Yndurain F.J.: Quantum chromodynamics. An introduction to the theory of Quarks and gluons, Springer-Verlag, Berlín, 1983;

Francis Halzen, Alan D. Martin: Quarks and Leptons, John Wiley&Sons, 1984

Preukázanie vedomostí z danej problematiky na dostatočnej úrovni, skúška.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredity), samoštúdium (2 kredity) a hodnotenie (1 kredit).

slovenský a anglický

1. Pojem farby ako základného kvantového čísla hadrónov a východzieho princípu pre sformulovanie fundamentálnej teórie pre silne interagujúce častice.

2. Farebná špeciálna unitárna kalibračná grupa SUc (3).

3. Kvarky a gluóny ako multiplety SUc (3).

4. Partóny, účinné prierezy, formfaktory (základné poznatky).

5. Hlbokonepružný rozptyl elektrónov na protóne. Rozptyl neutrín na nukleóne. Sumačné pravidlá.

6. Aditívny partónový model.

7. Pojem štruktúrnej funkcie. Bjorkenovo škálovanie.

8. Kvantová chromodynamika ako teória silných interakcií a jej Lagrangián.

9. Feynmanové grafy v hybnostnej reprezentácii.

10. Bežiaca väzbová konštanta pre QCD a asymptotická voľnosť.

11. Uväznenie (confinement) kvarkov a gluónov.

12. QCD v rámci štandardného modelu.

1. Pojem farby ako základného kvantového čísla hadrónov a východzieho princípu pre sformulovanie fundamentálnej teórie pre silne interagujúce častice.

2. Farebná špeciálna unitárna kalibračná grupa SUc (3).

3. Kvarky a gluóny ako multiplety SUc (3).

4. Partóny, účinné prierezy, formfaktory (základné poznatky).

5. Hlbokonepružný rozptyl elektrónov na protóne. Rozptyl neutrín na nukleóne. Sumačné pravidlá.

6. Aditívny partónový model.

7. Pojem štruktúrnej funkcie. Bjorkenovo škálovanie.

8. Kvantová chromodynamika ako teória silných interakcií a jej Lagrangián.

9. Feynmanove grafy v hybnostnej reprezentácii.

10. Bežiaca väzbová konštanta pre QCD a asymptotická voľnosť.

11. Uväznenie (confinement) kvarkov a gluónov.

12. QCD v rámci štandardného modelu.

Prednáška je zameraná na objasnenie silných interakcií na základe prvých princípov, ich opis a analýzu elastických, ale aj hlboko-nepružných zrážok hadrónov a leptónov.

Je zavedený pojem farba, ktorá je základným kvantovým číslom pre silne interagujúce častice a východzím fyzikálnym princípom na základe ktorého je zostrojená fundamentálna teória silných interakcií – kvantová chromodynamika (QCD). Sú objasnené základné vlastnosti tejto teórie a ukázané jej využitie pri výpočte účinných prierezov typických interakčných procesov za účasti mezónov a baryónov.

Oboznámiť sa s aplikáciami teoretických poznatkov z kvantovej teórie a štatistickej fyziky na popis a pochopenie makroskopických vlastností sústav zložených z mnohých častíc.

[1] E. Dagotto, Rev. Mod. Phys. 66 (1994) 763.

[2] E.R. Davidson, Comput. Phys. 17 (1975) 87.

[3] I. Peschel, X. Wang, M. Kaulke, K. Hallberg, Density Matrix Renormalization - A new

Method in Physics, lecture notes in Physics, Springer Verlag Vol. 528 1999.

[4] S. R. White, Phys. Rev. Lett. 69 (1992) 2863. Phys. Rev. B 48 (1993) 10345.

[5] U. Schollwock, Rev. Mod. Phys. 77 (2005) 259.

[6] U. Schollwock, Ann. Phys. 326 (2011) 96.

[7] T. Nishino, K. Okunishi, J. Phys. Soc. Jpn. 65 (1996) 891.

[8] T. Nishino, K. Okunishi, J. Phys. Soc. Jpn. 66 (1997) 3040.

Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent preukázať dostatočné porozumenie základných pojmov a konceptov jednotlivých numerických postupov. Vyžaduje sa schopnosť tvorby funkčných numerických kódov vo vybranom programovacom jazyku. Od študenta sa očakáva aby s porozumením pracoval s novoosvojenými pojmami a následne ich využíval pri riešení konkrétnych úloh zadaných vo forme projektu. Predmet sa končí ústnou skúškou. Kreditové ohodnotenie predmetu: priama výuka (2 kredity), samoštúdium (1 kredit), individuálne konzultácie (1 kredit) a hodnotenie (1 kredit). Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je preukázanie orientácie v prebranom učive a taktiež hlbšie pochopenie prebraného učiva. Finálne stupne hodnotenia: prospel a neprospel

1. slovenský

2. anglický

1. Kvantová teória magnetizmu. Ferromagnetické, ferimagnetické a antiferognatické kvantové systémy mnohých častíc. Základné modely pre teoretický popis kvantových systémov (Heisenbergov, XY a Hubbardov model). Druhé kvantovanie, Jordanova-Wignerova transformacia pre spin 1/2, Bogoliubovova, Dysonova-Maleyevova transformácia, metóda renormalizácie matice hustoty (DMRG). Exaktne riešiteľné kvantové systémy.

2. Greenove funkcie. Spektrálna reprezentácia Greenových funkcií. Greenove funkcie v teórii nelineárnych procesov. Aplikácie Greenových funkcii vo fyzike tuhých látok. Hustota stavov, Kubova-Greenwoodova formula. Teória supravodivosti.

3. Nelineárne rovnice v matematickej fyzike: Korteweg de Vriesova rovnica, solitony, nelineárna Schrodingerova rovnica, sin-Gordonova rovnica. Aplikácie nelineárnych rovníc vo fyzike: Josephsonov efekt, domenová stena, teória dislokácií.

Výber z uvedených tém urobí školiteľ podľa zamerania dizertačnej práce.

1. Diagonalizačne metódy, Lanczosova metóda, Davidsonova metóda.

2. Metóda Density Matrix Renormalization Group (DMRG).

3. Metóda matice prechodu s aplikáciou na nízkorozmerných mriežkovo-štatistických

modeloch. Kvantovo-klasická korešpondencia.

4. Metóda Transfer Matrix Renormalization Group (TMRG).

5. Metóda Corner Transfer Matrix Renormalization Group (CTMRG). Aplikácia CTMRG

metódy pre štúdium relevantných termodynamických vlastností vo vybraných kvantových

modeloch.

Študent po absolvovaní predmetu získa základné poznatky o pokročilých numerických metódach, vhodných pre riešenie vybraných problémov vo fyzike tuhých látok. Po absolvovaní predmetu by mal byť študent schopný vytvoriť vlastný numerický kód s použitím zvolenej metódy a získané numerické dáta vhodne spracovať pre následnú analýzu fyzikálnych problémov.

Skúška

Oboznámiť sa s metódami kvantovej teórie poľa ich aplikáciou v teórii elementárnych častíc a štatistickej fyzike.

1. L.H. Ryder, Quantum Field Theory, Cambridge University Press, Cambridge, 1996.

2.A. Zee, Quantum Field Theory in Nutshell, Princeton University Press, Princeton, 2010.

3. P. Ramond, Field Theory: A Modern Primer, Westview Press, 1990.

4. Zinn-Justin J., Quantum Field Theory and Critical Phenomena, Claredon Press, Oxford, 2004.

5. W. Greiner, J. Reinhardt, Field Quantization, Springer, Berlin, 1996.

6. W. Greiner, J. Reinhardt, Quantum Electrodynamics, Springer, Berlin, 2009.

7. W. Greiner, S. Schramm, E. Stein, Quantum Chromodynamics, Springer, Berlin, 2007.

8. A.N. Vasiliev, The Field Theoretic Renormalization Group in Critical Behavior Theory

and Stochastic Dynamics, Chapman & Hall/CRC Press Company Boca Raton, London, 2004.

Preukázanie vedomostí z danej problematiky na dostatočnej úrovni, skúška.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka a

individuálne konzultácie (4 kredity), samoštúdium (2 kredity), hodnotenie (2 kredity).

1. slovenský

2. anglický

1. Kvantové pole, Lagrangeov formalizmus. Interagujúce kvantové polia, Wickova veta a Feynmanova diagramová technika, vyššie rady poruchovej teórie.

2. Použitie kvantovej teórie poľa v teórii elementárnych častíc: štandardný model, zjednotené teórie elementárnych častíc.

3. Použitie kvantovej teórie poľa v štatistickej fyzike. Feynmanove diagramy.

4. Kritická dynamika a popis škálovania pri fázových prechodoch pomocou kvantovo-poľovej techniky a renormalizačnej grupy.

Výber z uvedených tém urobí školiteľ podľa zamerania dizertačnej práce.

Oboznámiť sa s metódami kvantovej teórie poľa ich aplikáciou v teórii elementárnych častíc a štatistickej fyzike.

Skúška

Oboznámiť študentov so základnými interakciami v elektrónovom podsystéme elektricky nevodivých materiálov, ukázať vzťah medzi štruktúrnymi a magnetickými vlastnosťami. Študenti si majú osvojiť základné štandardné postupy používané pri analýze termodynamických dat (tepelná kapacita, susceptibilta, magnetizácia) a EPR, keďže štúdium magnetických vlastností predstavuje veľmi dôležitý nástroj na upresnenie resp. doplnenie predstáv o štruktúre materiálu obzvlašť pri nízkych teplotách.

1. A. Beiser: Uvod do moderní fyziky. Academia Praha 1978.

2. J-P. Launay, M. Verdaguer, Electrons in Molecules, Oxford 2018.

3. A. Abragam, B. Bleaney, Electron Paramagnetic Resonance of Transition Ions, Oxford, 2012.

Vyžaduje sa priebežné aktívne osvojovanie si učiva už počas samotného kurzu Magnetochémie, čo je potrebné na samostatné zvládnutie jednotlivých úloh pri samoštúdiu a pri riešení konkrétnych domácich zadaní. Počas semestra študent dostane vypracovať teoretický projekt na základe štúdia zahraničnej časopiseckej literatúry (porozumenie konkrétnemu vedeckému článku a na jeho základe vypracovanie a prednesenie prezentácie). Ďalšou podmienkou na absolvovanie predmetu je aktívna účasť na prednáškach a na cvičeniach. Na cvičeniach študent získa konkrétnu predstavu ako sa analyzujú experimentálne dáta. Následne študent samostatne realizuje analýzu experimentálnych dát vybranej magnetickej zlúčeniny ako dva až tri domáce projekty a výsledky analýzy prezentuje na spoločnom stretnutí na cvičení. Ďalšou podmienkou na získanie kreditov je úspešné absolvovanie skúšky z teoretickej časti formou rozsiahlej ústnej rozpravy, kde študent preukáže porozumenie základných pojmov a vzťahov medzi nimi, nachádzanie súvislostí a pochopenie absolvovaného kurzu ako súvislého celku logicky vybudovaného na základe postupného zakomponovania jednotlivých interakcií. Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je úspešné zvládnutie projektov samoštúdia a samostatných zadaní počas semestra a zvládnutie záverečnej ústnej skúšky viac ako na 50 percent.

Kreditové ohodnotenie zohľadňuje rozsah priamej výučby (2 kredity), samo štúdium odporúčanej literatúry a prípravu prezentácie (1 kredit) vypracovanie domácich zadaní (1 kredit), konzultácie a hodnotenie (1 kredit)

slovenský, anglický

Predmet Magnetochémia sa vyučuje prezenčnou formou. V prípade potreby (napr. pandémia Covid) sa vyučuje online formou pomocou MS Teams, čo umožňuje aj v nepriaznivých podmienkach udržať kontakt so študentmi a zároveň udržať náročnosť daného predmetu.

1. Týždeň: Vývoj názorov na stavbu atómu. Bohrov model atómu. Stav elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie a orbitály. Fyzikálny význam kvantovýcvh čísel. Magnetomechanický paralelizmus. Spin elektrónu.

2. Týždeň: Atómy s vyšším počtom elektrónov. Korelácie medzi elektrónmi. Základný stav atómu. Hundove pravidlá. Termy. Multiplety.

3. Týždeň: Atóm v magnetickom poli I. Magnetické vlastnosti atómu. Paramagnet. Makroskopické vlastnosti paramagnetickýc látok. Tepelná kapacita – Schottkyho maximum, experimentálne metódy merania tepelnej kapacity. Magnetizácia - Brillouinova funkcia,experimentálne metódy merania magnetizácie.

4. Týždeň: Atóm v magnetickom poli II: Magnetická susceptibilita – Curieho zákon, experimentálne metódy merania susceptibility. Elektrónová paramagnetická rezonancia.Indukovaný magnetický moment zaplnených elektrónových vrstiev. Diamagnetická susceptibilita. Pascalove konštanty.

5. Týždeň: Atóm v kryštálovom poli. Slabé, stredné, silné kryštálové pole. Stredné kryštálové pole: Ióny s jedným elektrónom v nezaplnenej podšupke, ióny s dva a viacej elektrónmi v nezaplnenej podšupke v stredne silnom kryštálovom poli. Zamŕzanie orbitálneho momentu. Jahn-Tellerov efekt.

6. Týždeň: Vplyv spin-orbitálnej interakcie. Spinový hamiltonián. Spinový hamiltonián pre tetragonálnu symetriu stredného kryštálového poľa. Kramersov teorém.

7. Týždeň: Termodynamika systému paramagnetických iónov v kryštálovom poli. Tepelná kapacita. Magnetizácia. Magnetická susceptibilita.

8. Týždeň: Elektrónová paramagnetická rezonancia systémov s kryštálovým poľom. Magnetické korelácie. Výmenná interakcia. Heisenbergov hamiltonián.

9. Týždeň: Priama a nepriama výmenná interakcia. Goodenough-Kanamoriho empirické pravidlá.

10. Týždeň: Priestorové usporiadanie výmenných ciest. Klaster. Reťazec. Rovina. Nízkorozmerné magnetické systémy.Trojrozmerné magnetické systémy.

11. Týždeň: Fázové prechody. Korelačná dĺžka. Ehrenfestove teorémy. Usporiadanie na dlhú vzdialenosť. Usporiadanie na krátku vzdialenosť. Magnetický dimér: Tepelná kapacita. Magnetizácia. Magnetická susceptibilta. Elektrónová paramagnetická rezonancia.

12. Týždeň: Anizotrópia vo výmennej interakcii. Zdroje anizotropie. Dipólová interakcia. Heisenbergov model. Izingov model. XY model.

1. Vývoj názorov na stavbu atómu. Bohrov model atómu. Stav elektrónu v atóme vodíka. Vlnové funkcie a orbitály. Fyzikálny význam kvantovýcvh čísel. Magnetomechanický paralelizmus. Spin elektrónu. Atómy s vyšším počtom elektrónov. Korelácie medzi elektrónmi. Základný stav atómu. Hundove pravidlá. Termy. Multiplety.

2. Atóm v magnetickom poli I. Magnetické vlastnosti atómu. Paramagnet. Makroskopické vlastnosti paramagnetických látok. Tepelná kapacita – Schottkyho maximum, experimentálne metódy merania tepelnej kapacity. Magnetizácia - Brillouinova funkcia, experimentálne metódy merania magnetizácie.

3. Atóm v magnetickom poli II: Magnetická susceptibilita – Curieho zákon, experimentálne metódy merania susceptibility. Elektrónová paramagnetická rezonancia. Indukovaný magnetický moment zaplnených elektrónových vrstiev. Diamagnetická susceptibilita. Pascalove konštanty.

4. Atóm v kryštálovom poli. Slabé, stredné, silné kryštálové pole. Stredné kryštálové pole: Ióny s jedným elektrónom v nezaplnenej podvrstve, ióny s dva a viacej elektrónmi v nezaplnenej podvrstve v stredne silnom kryštálovom poli. Zamŕzanie orbitálneho momentu. Jahn-Tellerov efekt.

5. Vplyv spin-orbitálnej interakcie v 1. a 2. ráde poruchového počtu. Spinový hamiltonián. Spinový hamiltonián pre tetragonálnu symetriu stredného kryštálového poľa. Kramersov teorém. Termodynamika systému paramagnetických iónov v kryštálovom poli. Tepelná kapacita. Magnetizácia. Magnetická susceptibilita. Elektrónová paramagnetická rezonancia systémov s kryštálovým poľom.

6. Magnetické korelácie. Výmenná interakcia. Molekula vodíka. Heisenbergov hamiltonián. Priama a nepriama výmenná interakcia. Andersonov model supervýmeny. Goodenough-Kanamoriho empirické pravidlá. Výmenná cesta.

7. Priestorové usporiadanie výmenných ciest. Klaster. Reťazec. Rovina. Nízkorozmerné magnetické systémy. Trojrozmerné magnetické systémy. Fázové prechody. Korelačná dĺžka. Ehrenfestove teorémy. Usporiadanie na dlhú vzdialenosť. Usporiadanie na krátku vzdialenosť. Magnetický dimér: Tepelná kapacita. Magnetizácia. Magnetická susceptibilta. EPR.

8. Anizotrópia vo výmennej interakcii. Zdroje anizotropie. Dipólová interakcia. Heisenbergov model. Izingov model. XY model.

9. Spoločný rozbor štruktúry zlúčenín na báze iónu Ni(II) a Cu(II). Stanovenie výmenných ciest a vplyvu kryštálového poľa. Následne návrh magnetického modelu pre danú zlúčeninu. Použitím programu Origin každý študent samostatne realizuje analýzu dát teplotnej závislosti tepelnej kapacity Ni(II) zlúčeniny-odčítanie mriežkového príspevku, výpočet magnetickej entropie, porovnanie s teoretickou hodnotou.

10. Aplikácia teoretickej predpovede zvoleného modelu pre magnetickú tepelnú kapacitu Ni(II) zlúčeniny a posúdenie vhodnosti, prípadne fyzikálne zdôvodnenie odchýlok experimentálnych dát od modelu.

11. Analýza magnetickej susceptibility Ni(II) zlúčeniny-odčítanie diamagnetického príspevku, výpočet magnetického momentu a g-faktora. Aplikovať Curie-Weissov zákon, následne fitovať exp. dáta modelom odkiaľ sa určí g-faktor a veľkosť kryštálového poľa.

12. Porovnajú sa výsledky získané z tepelnej kapacity a zo susceptibility. Následne sa vypočíta magnetizácia a porovná sa s experimentálnymi dátami. Vytvorí sa hypotéza o základnom stave systému a návrhy nových experimentov na uvedenej zlúčenine.

13. Porovnajú sa výsledky dosiahnuté jednotlivými študentmi, kde vynikne aj vplyv individuálneho prístupu-napr. početnosť jednotlivých analýz, ktoré testujú spoľahlivosť získaných materiálových parametrov a pod. Kontrola analogických domácich projektov na Cu(II) zlúčenine spojená s konzultáciami.

Po absolvovaní predmetu študent získa základný rozhľad, ktorý mu umožní sa dostatočne orientovať v súčasnej vedeckej literatúre zameranej na kvantový magnetizmus. Na základe nadobudnutých teoretických vedomostí a praktických skúseností bude schopný samostatne študovať magneto-štruktúrne korelácie v elektricky nevodivých materiáloch a identifikovať ich magnetický stav, čo má význam predovšetkým pre oblasť kvantových technológií ale aj pre praktické aplikácie ako je napr. magnetické chladenie zvlášť pri nízkych teplotách. Na základe nadobudnutých vedomostí, diskusií a tvorby samostatných projektov sa naučí aj základom kritického myslenia v danej oblasti.

Skúška ústnou formou.

Prehľbiť znalostí o detekcii elementárnych častíc vo fyzike vysokých energií.

Dorin N. Poenaru and Walter Greiner: Experimental Techniques in Nuclear Physics, Walter de Gruyter, Berlin-New York, 1997

Kleinknecht k.:Detectors for particle radiation, Cambridge University press,1986

S. Tavernier, Experimental Techniques in Nuclear and Particle Physics, Springer-Verlag Berlin Heidelberg, 2010

Podmienky priebežného hodnotenia:

1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.

2. Aktivita na seminári.

Podmienky záverečného hodnotenia: Rešeršná práca na vybranú tému.

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

1. Účasť na výučbe.

2. Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia na úrovni aspoň 90%.

Kreditové ohodnotenie predmetu: priama výuka, konzultácie a samoštúdium (1k), praktické činnosti – rešeršná práca (2k) a hodnotenie(1k).

slovenčina, alebo angličina

1. Prechod žiarenia hmotou.

2. Plynové detektory: Princíp činnosti, ionizačná komora, proporcionálna komora, iskrová komora, streamerová komora, MWPC, driftová komora, TPC.

3. Scintilačné detektory: Experimenty Geigera a Marsdena, scintilačné detektory, fotonásobiče.

4. Kalorimetre: kalorimetria vo fyzike vysokých energií, elektromagnetické kalorimetre, model elektromagnetickej spŕšky Rossi-Heitlerov, elektromagnetické spŕšky, realizácia elektromagnetického kalorimetra, energetické rozlíšenie elektromagnetických kalorimetrov.

5. Hadrónové kalorimetre: hadronické spŕšky, elektromagnetická a hadrónová komponenta spŕšky, odozva kalorimetra, kompenzácia, energetické rozlíšenie.

6. Detektory Čerenkovovského žiarenia: Čerenkovovské žiarenie, diferenciálne Č. detektory, RICH.

7. Detektory prechodového žiarenia.

8. Polovodičové detektory: vodivosť, polovodiče, P-N prechod, mikrostripové detektory, pixelové detektory, driftové detektory.

9. Time of flight metodika.

10. Miónové detektory: mnohonásobný rozptyl, Bransonova rovina.

11. Fotoemulzné detektory.

12. Experimenty na veľkých urýchľovačoch. Experiment ALICE na LHC v CERN.

1. Prechod žiarenia hmotou.

2. Plynové detektory: Princíp činnosti, ionizačná komora, proporcionálna komora, iskrová komora, streamerová komora, MWPC, driftová komora, TPC.

3. Scintilačné detektory: Experimenty Geigera a Marsdena, scintilačné detektory, fotonásobiče.

4. Kalorimetre: kalorimetria vo fyzike vysokých energií, elektromagnetické kalorimetre, model elektromagnetickej spŕšky Rossi-Heitlerov, elektromagnetické spŕšky, realizácia elektromagnetického kalorimetra, energetické rozlíšenie elektromagnetických kalorimetrov.

5. Hadrónové kalorimetre: hadronické spŕšky, elektromagnetická a hadrónová komponenta spŕšky, odozva kalorimetra, kompenzácia, energetické rozlíšenie.

6. Detektory Čerenkovovského žiarenia: Čerenkovovské žiarenie, diferenciálne Č. detektory, RICH.

7. Detektory prechodového žiarenia.

8. Polovodičové detektory: vodivosť, polovodiče, P-N prechod, mikrostripové detektory, pixelové detektory, driftové detektory.

9. Time of flight metodika.

10. Miónové detektory: mnohonásobný rozptyl, Bransonova rovina.

11. Fotoemulzné detektory.

12. Experimenty na veľkých urýchľovačoch. Experiment ALICE na LHC v CERN.

Študent preukáže primerané znalosti o fyzikálnych základoch a metódach merania vo fyzike elementárnych častíc v experimentoch na veľkých urýchľovačoch častíc. Nadobudnuté poznatky dokáže využívať pri praktickej analýze experimentálnych dát.

AHLFORS, Lars V. Complex analysis. An introduction to the theory of analytic functions of one complex variable. New York, McGraw-Hill Book Co., 1978.

ARFKEN, George. WEBER, Hans. Mathematical Methods for Physicists. Elsevier, 2012.

BENDER, Carl M. ORSZAG, Steven A. Advance Mathematical Methods for Scientists and Engineers I. New York, Springer, 1999.

LANDAU, Lev D. LIFSHITZ, Evgeni M. Fluid Mechanics: Volume 6.‎ Butterworth-Heinemann, 1987.

OLVER, Peter J. Introduction to Partial Differential Equations. Cham, Springer, 2014.

STRAUSS, Walter A. Partial Differential Equations: An Introduction. John Wiley & Sons. 2nd edition, 2008.

STROGATZ, Steven H. Nonlinear dynamics and chaos. Boulder, Westview Press, 2015.

Podmienky záverečného hodnotenia:

Preukázanie vedomostí prostredníctvom testu a seminárnej práce na vybranú tému. Celková váha testu aj seminárnej práce je 50%.

Test svojim obsahom pokrýva jednotlivé témy.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (3 kredity), samoštúdium (2 kredity) a hodnotenie (3 kredity).

Podmienky úspešného absolvovania predmetu:

Zvládnutie podmienok priebežného a záverečného hodnotenia v celkovom vyjadrení na úrovni minimálne 50 %.

1. slovenský

2. anglický

1.týždeň:

Diferenciálne rovnice matematickej fyziky. Zovšeobecnené funkcie. Delta funkcia.

Diferenciálny počet zovšeobecnených funkcií.

2-3.týždeň:

Fourierove rady delta funkcie. Greenova funkcia pre jednorozmerné problémy okrajových hodnôt.

Greenova funkcia pre Poissonovu rovnicu.

4. týždeň:

Asymptotické metódy a poruchová teória. Klasifikácia singulárnych bodov.

5. týždeň:

Teória asymptotických radov. Asymptotický rozvoj integrálu. Laplaceova metóda a metóda stacionárnej fázy.

6. týždeň:

Regulárna a singulárna poruchová teória. Sumácia divergentných radov. Padého sumácia.

7. týždeň:

Dynamické systémy a chaos. Geometrická interpretácia.

8. týždeň:

Pevné body a ich stabilita. Bifurkácie.

9. týždeň:

Dvojrozmerné toky. Fázový portrét. Podivné atraktory.

10. týždeň:

Komplexná analýza. Analytické pokračovanie v rovine a v priestore. Konformné zobrazenia.

11. týždeň:

Aplikácie na harmonické funkcie a Laplaceovu rovnicu.

12. týždeň:

Aplikácie v prúdení kvapalín. Poissonova rovnica a Greenova funkcia.

Zdokonaliť študentov vo využívaní matematických metód v teoretickej fyzike.

Študent dokáže aplikovať metódy ako Greenova fukcia, poruchový počet a komplexná analýza na analytické

štúdium fyzikálnych problémov.

Zoznámiť študentov s modelovaním experimentov relativistických jadrových zrážok a dostupným programovým vybavením.

W. Florkowski: Phenomenology of Ultra-Relativistic Heavy-Ion Collisions, 2010, World Scientific

A.K. Chaudhuri: A Short Course on Relativistic Heavy Ion Collisions, 2014, IOP Publishing

U.W. Heinz: Concepts of Heavy Ion Physics, 2004, arXiv:hep-ph/0407360 [hep-ph]

C. Bierlich et al.: A comprehensive guide to the physics and usage of PYTHIA 8.3, 2022, arXiv:2203.11601 [hep-ph]

K. Kauder et al.: JETSCAPE v1.0 Quickstart Guide, Nucl.Phys.A 982 (2019) 615-618, arXiv:1807.09615 [hep-ph]

Semestrálny projekt, jeho prezentácia, hodnotenie.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (1 kredit), samoštúdium (1 kredit), praktické činnosti – projekt, zadania (2 kredity) a hodnotenie (1 kredit). Minimálna hranica na absolvovanie predmetu je získanie aspoň 51% z celkového bodového hodnotenia.

slovenský a anglický

Štádiá relativistickej jadrovej zrážky, centralita. Fázový diagram QCD, stupne voľnosti a vstupy pre modelovanie zo základných princípov. Výťažky častíc zo štatistického modelu. Relativistická hydrodynamika, anizotropický tok, viskozita. Modelovanie počiatočného stavu: Glauberov model, gluónová saturácia. Hadrónový rezonančný plyn a relativistická Boltzmannova rovnica. Poruchové výpočty, struny, fragmentácia. Spájanie modelov do multifázovej simulácie.

1. Fenomenológia relativistických jadrových zrážok, základné veličiny a fyzikálne procesy

2. Štatistický model

3. Hydrodynamické modelovanie a modely počiatočných podmienok

4. Hadrónové transportné modely

5. Lundský model

6. Hybridné modelovanie

Študent bude mať dobrú znalosť teoretických základov rozličných modelov používaných vo fyzike ťažkých iónov a bude schopný rozlíšiť vhodný model pre simuláciu rôznych javov a pozorovateľných veličín ako aj používať dostupné modelové softwarové balíky.

1. Press et. al.: 2002, Numerical Recipes in C.: Cambridge University Press

2. Robert, A. & Cassela, M.: 2005, Monte Carlo Statistical Methods, Springer

3. Raschka, S.: 2016, Python Machine Learning, Packt Publishing

4. Željko, I., et. al.: 2014, Statistics, Data Mining, and Machine Learning in Astronomy, Princeton University Press

5. manuály k sofvérovým balíkom NumPy, SciPy, PyKE, publikované články

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné, aby študent preukázal dostatočnú mieru pochopenia rôznych numerických metód používaných v astrofyzike, vedel aplikovať prístupy strojového učenia a simulovať niektoré astrofyzikálne procesy. Prednášky sú organizované blokovo. Pre získanie hodnotenia a teda aj kreditov musí študent vytvoriť softvérový projekt na zadanú tému a prezentovať dosiahnuté výsledky. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredit), samoštúdium (3 kredity), individuálne konzultácie (2 kredit), a skúška (1 kredit).

slovenský, anglický

Monte-Carlo simulácie v astrofyzike, prenos energie vo hviezde, určovanie chýb parametrov., simulácie svetelných kriviek zákrytových dvojhviezd - ELISA modul. Simulácie prenosu hmoty a akréčných diskov. Dynamika sústav s N telesami. Machine-learning a zákrytové dvojhviezdy

Po absolvovaní predmetu bude študent disponovať znalosťami, ktoré mu umožnia samostatne riešiť zložité numerické problémy v astrofyzike, ako sú Monte-Carlo simulácie, integrácia pohybu N-telies a pod. Bude tiež vedieť aplikovať prístupy a metódy strojového učenia na rôzne typy astronomických dát.

Beránek, J. (2023). Moderní pedagogické metody a přístupy. Praha: Portál.

Fiala, M. (2023). Didaktika a metodika v současné škole. Praha: Grada Publishing.

Kováč, M. (2023). Vzdelávanie v 21. storočí: Inovatívne prístupy a metódy. Nitra: Vydavateľstvo UKF v Nitre.

Koudelka, J. (2023). Moderní didaktika a její aplikace. Praha: Karolinum.

Křížová, M., & Šebová, P. (2023). Vzdělávání učitelů: Teoretické a praktické přístupy. Praha: Triton.

Kučerová, M. (2023). Vzdělávání učitelů a profesionální rozvoj. Praha: Triton.

Mocová, M., & Lázňovská, M. (2023). Pedagogika a jej aplikácie v praxi. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských pedagogických pracovníkov.

Novák, J., & Pol, M. (2024). Pedagogické výzkumy a inovace ve vzdělávání. Praha: Portál.

Sikora, J. (2022). Didaktika a metodika vzdelávania: Nové výzvy a trendy. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave.

Škoda, J. (2022). Efektivní výuka: Praktické strategie a metody. Praha: Grada Publishing.

Švec, J. (2023). Didaktika a školní politika: Teorie a praxe. Praha: Grada Publishing.

Vojtová, K. (2024). Diferenciace a inkluze ve vzdělávání. Praha: Wolters Kluwer.

1. Vypracovanie pedagogického denníka - 100%.

2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.

slovenský

Osobnosť vysokoškolského učiteľa. Vyučovací štýl učiteľa. Študent vo vysokoškolskej výučbe. Učebné štýly študentov. Možnosti prispôsobenia vyučovacích štýlov učiteľa a učebných štýlov študentov. Interakcia a komunikácia vysokoškolský učiteľ – študent vo vyučovacom procese. Pedagogické kompetencie vysokoškolského učiteľa. Didaktická analýza učiva, učebný text, učebnica. Formy vysokoškolskej výučby. Metódy vysokoškolskej výučby. Metódy preverovania a hodnotenia študentov. Tvorba didaktického testu. Projektovanie vyučovacieho procesu vysokoškolského učiteľa. Sebareflexia vysokoškolského učiteľa.

Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:

Vedomosti

Definovať a aplikovať základné didaktické zásady, metódy, formy a prostriedky vo vyučovacom procese vysokoškolských odborných predmetov. Identifikovať a špecifikovať edukačné postupy vysokoškolského učiteľa, zamerané na efektívne riadenie výučby, pedagogickú diagnostiku a hodnotenie výsledkov vzdelávania. Rozpoznať rôzne prístupy k pedagogickej evaluácii a ich vplyv na zlepšenie kvality vzdelávacieho procesu na vysokej škole.

Zručnosti

Implementovať účinné edukačné metódy a techniky do výučby odborných predmetov, prispôsobené potrebám vysokoškolských študentov. Vykonávať pedagogickú diagnostiku, hodnotiť pokrok študentov a aplikovať vhodné evalvačné metódy na zlepšenie výsledkov vzdelávania. Analyzovať a reflektovať vlastný vyučovací proces, identifikovať oblasti na zlepšenie a zefektívnenie výučby odborných predmetov, vrátane racionalizácie časovej a obsahovej štruktúry výučby. Prezentovať konkrétne návrhy na zefektívnenie vyučovacieho procesu, vrátane využívania nových technológií a inovatívnych pedagogických prístupov.

Kompetencie

Sebavedome a efektívne riadiť výučbu vysokoškolských predmetov, aplikujúc edukačné spôsobilosti zohľadňujúce špecifiká vzdelávania na vysokej škole. Kriticky reflektovať vlastnú pedagogickú prax a výsledky vzdelávania študentov s cieľom zlepšiť výučbové postupy a dosiahnuť vyššiu kvalitu vzdelávacieho procesu. Aplikovať inovatívne riešenia na racionalizáciu a zefektívnenie vyučovacieho procesu, s cieľom zvýšiť angažovanosť a úspešnosť vysokoškolských študentov.

Oboznámiť sa so špecifikami plazmových útvarov v kozmickom priestore.

1.Rossi B., Olbert S.: Introduction to the Physics of Space, ruský preklad, Moskva, 1974.

2. George K. Parks, Physics of Space Plasmas, 2004, Westview Press

3. Paul M. Bellan, Fundamentals of Plasma Physics, Cambridge University Press, 2006

4. Aktuálne materiály publikované v kozmickej fyzike.

rešerš aktuálneho stavu jednej časti problematiky

Rešerš aktuálneho stavu jednej časti problematiky. Skúška.

Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka a individuálne konzultácie (1 kredit), samoštúdium (1 kredit), praktické činnosti - rešeršná práca (2 kredity), hodnotenie (1 kredit).

slovenský a anglický

1. Odlišnosti látky v kozmických plazmových útvaroch od tuhých látok, kvapalín a plynov.

2. Distribučná funkcia, opis častíc v 6D fázovom priestore, vzťah distribučnej funkcie a meraných charakteristík toku.

3. Základné rovnice pre opis toku energetických častíc v kozmickej plazme.

4. Geomagnetické pole.

5. Vývoj geomagnetického poľa v minulosti. Modely IGRF.

6. Geomagnetická porucha. Indexy geomagnetickej aktivity. Hlavné oblasti zemskej magnetosféry.

7. Častice zachytené v pasciach magnetického poľa. Opis s využitím adiabatických invariantov.

Poruchy pohybu a vysypávanie sa častíc do hornej atmosféry.

8. Atmosferické vrstvy. Vplyv kozmického žiarenia na atmosféru. Dávky radiácie na rôznych

výškach a ich zmeny.

9. Šírenie rádiových vĺn a stav ionosféry Zeme.

10. Plazma slnečného vetra. Koncentrácia, rýchlosť toku a teplota. Vplyv slnečného vetra na blízke okolie Zeme.

11. Základné údaje o slnečných erupciách. Modely urýchľovania v erupciách. Klasifikácia erupcií.

12. Plazma a magnetické pole v slnečnom systéme. Výrony koronálnej látky.

13. Čo je kozmické počasie, ako sa monitoruje a aké sú metódy predpovedí

1. Odlišnosti látky v kozmických plazmových útvaroch od tuhých látok, kvapalín a plynov. 2. Distribučná funkcia, opis častíc v 6D fázovom priestore, vzťah distribučnej funkcie a meraných charakteristík toku. 3. Základné rovnice pre opis toku energetických častíc v kozmickej plazme. 4. Geomagnetické pole. 5. Vývoj geomagnetického poľa v minulosti. Modely IGRF. 6. Geomagnetická porucha. Indexy geomagnetickej aktivity. Hlavné oblasti zemskej magnetosféry. 7. Častice zachytené v pasciach magnetického poľa. Opis s využitím adiabatických invariantov. Poruchy pohybu a vysypávanie sa častíc do hornej atmosféry. 8. Atmosferické vrstvy. Vplyv kozmického žiarenia na atmosféru. Dávky radiácie na rôznych výškach a ich zmeny. 9. Šírenie rádiových vĺn a stav ionosféry Zeme. 10. Plazma slnečného vetra. Koncentrácia, rýchlosť toku a teplota. Vplyv slnečného vetra na blízke okolie Zeme. 11. Základné údaje o slnečných erupciách. Modely urýchľovania v erupciách. Klasifikácia erupcií. 12. Plazma a magnetické pole v slnečnom systéme. Výrony koronálnej látky. 13. Čo je kozmické počasie, ako sa monitoruje a aké sú metódy predpovedí.

Oboznámiť sa so špecifikami plazmových útvarov v kozmickom priestore.

skúška

1. Haswell: 2010, Transiting exoplanets, Cambridge University Press

2. Perryman: 2011, The exoplanet handbook, Cambridge University Press

3. Seager (eds.): 2010, Exoplanets, The University of Arizona Press, Tuscon

Na úspešné absolvovanie predmetu je potrebné, aby študent preukázal dostatočnú mieru pochopenia fyzikálnych procesov, ktoré prebiehajú pri vzniku planetárnych sústav, vplyve hviezdneho vetra na ich tvorbu a vývoj a porozumel dynamike planetárnych sústav.

Prednášky sú organizované blokovo a predmet končí záverečnou ústnou skúškou. Kreditové ohodnotenie predmetu zohľadňuje nasledovné zaťaženie študenta: priama výuka (2 kredit), samoštúdium (3 kredity), individuálne konzultácie (2 kredit), a skúška (1 kredit).

slovenský, anglický

Metódy detekcie exoplanét. Vznik a vývoj exoplanét, evolúcia protoplanetárnych diskov. Atmosféra exoplanét. Dynamika exoplanét a exoplanéty vo viac planetárnych systémoch.

Po absolvovaní predmetu bude študent disponovať znalosťami o fyzikálnych procesoch, ktoré vedú k vzniku planetárnych sústav, o vplyve hviezdneho vetra na ich tvorbu a vývoj a bude ovládať dynamiku planetárnych sústav.