• EUROPEAN UNION / COPERNICUS. (N.D.). Copernicus — Looking at our planet and its environment for the benefit of Europe’s citizens. Retrieved 14.9.2025, from https://www.copernicus.eu/en

EUROPEAN SPACE AGENCY. (N.D.). Focus on Copernicus applications. Retrieved 14.9.2025, from https://www.esa.int/Applications/Observing_the_Earth/Copernicus/Focus_on_Copernicus_applications

• APICELLA, L., DE MARTINO, M., & QUARATI, A. (2022). Copernicus user uptake: From data to applications. ISPRS International Journal of Geo-Information, 11(2), 121. https://doi.org/10.3390/ijgi11020121

• BUCHHORN, M., LESIV, M., TSENDBAZAR, N.-E., HEROLD, M., BERTELS, L., & Smets, B. (2020). Copernicus global land cover layers—Collection 2. Remote Sensing, 12(6), 1044. https://doi.org/10.3390/rs12061044

• KNUDBY, A. (2021). Remote sensing. Ottawa: University of Ottawa. https://doi.org/10.20381/ruor-27219

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného hodnotenia na konci výučbovej časti semestra. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 3 zadaní na cvičeniach a semestrálneho tímového projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov. Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 3 zadaní a 1 semestrálneho projektu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).

slovenský

• Úvod do aplikácií diaľkového prieskumu Zeme so zameraním na ESA senzory – súčasný stav a perspektívy

• Prístup k dátam a zdrojom ESA vrátane misií tretích strán, aplikácie programu Copernicus Earth Observation Data

• Kľúčové princípy metód DPZ: elektromagnetické žiarenie, jeho vlastnosti, spektrálne správanie a interakcia s prostredím

• Optické metódy DPZ pomocou ESA Copernicus dát: senzory a platformy, metadáta, rozlíšenia obrazu (spektrálne, priestorové, časové, rádiometrické)

• Základy radarového DPZ – princípy a aplikácie

• Mapovanie precízneho poľnohospodárstva – analýza digitálneho obrazu pomocou multispektrálnych dát Sentinel-2 (indexy, farebné kompozície, klasifikácie) a porovnanie s UAV multispektrálnymi dátami

• Priestorovo-časové mapovanie odlesňovania pomocou Sentinel-2 dát, porovnanie s ortofotosnímkami

• Mapovanie požiarov a ich dopadov pomocou Sentinel-2 dát

• Hodnotenie kvality ovzdušia pomocou Sentinel-5 dát

• Mapovanie teploty povrchu Zeme a mestských ostrovov tepla: Sentinel-3 dáta, downscaling so Sentinel-2 dátami, porovnanie s UAV termálnymi dátami

• Mapovanie snehovej a ľadovej pokrývky pomocou Sentinel-1 a Sentinel-2 dát; tvorba binárnych snehových máp s vysokým rozlíšením a porovnanie s lidarovými a UAV fotogrametrickými dátami

• Tvorba digitálnych modelov reliéfu (DEM) zo Sentinel-1 dát a porovnanie s lidarovými údajmi

• Aplikácie DPZ v oblasti morí: batymetria a mapovanie povrchu pobrežia

• Integrácia satelitných, UAV a lidarových dát – zhrnutie možností a praktických aplikácií

Na cvičeniach sa študenti naučia pracovať s dátami z misií ESA a programu Copernicus, vyhľadávať ich, sťahovať a pripravovať na analýzu. Oboznámia sa s princípmi elektromagnetického žiarenia a spektrálnym správaním povrchov, čo si overia pri spracovaní optických dát Sentinel-2 – tvorbe farebných kompozícií, vegetačných indexov a klasifikácií, vrátane porovnania s UAV dátami. Prakticky si precvičia spracovanie radarových dát Sentinel-1 pri mapovaní reliéfu a snehovej pokrývky, využitie Sentinel-3 a UAV pri mapovaní mestských ostrovov tepla či Sentinel-5P pri hodnotení kvality ovzdušia. Budú analyzovať časové série pre mapovanie odlesňovania a požiarov, vytvárať digitálne modely reliéfu a skúmať možnosti batymetrie a pobrežného mapovania. Záverečné cvičenia sú venované integrácii satelitných, UAV a lidarových dát v samostatnom projekte.

Vedomosti: Študent porozumie princípom moderných aplikácií diaľkového prieskumu Zeme s dôrazom na satelitné misie ESA a program Copernicus. Získa prehľad o možnostiach využitia multispektrálnych, radarových, termálnych a lidarových dát pri riešení konkrétnych úloh, ako je monitorovanie poľnohospodárstva, vegetačnej pokrývky, požiarov, kvality ovzdušia, mestských ostrovov tepla, či snehovej a ľadovej pokrývky. Naučí sa porovnávať satelitné dáta s UAV a lidarovými meraniami.

Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať a získavať dáta z rôznych zdrojov, spracovávať ich v GIS a špecializovaných softvéroch a využiť pokročilé postupy pri analýze a vizualizácii. Dokáže vytvárať tematické mapy a modely prostredia (napr. digitálne modely reliéfu, mapy odlesnenia, spektrálne klasifikácie, mapy povrchovej teploty), integrovať dáta z viacerých senzorov a interpretovať výsledky v kontexte environmentálnych a spoločenských javov.

Kompetencie: Študent si osvojí schopnosť navrhovať a realizovať projekty založené na diaľkovom prieskume Zeme s aplikáciami v krajinnom a mestskom prostredí. Vie kriticky zhodnotiť vhodnosť rôznych senzorov a metód pre konkrétny problém, samostatne aj tímovo riešiť úlohy a jasne prezentovať dosiahnuté výsledky.

KAŇUK, J., 2015. Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.

ŽITNIAK, J., 2017. Microsoft Office 2016. Podrobná uživatelská příručka. Computer Press. 464 s.

KLATKOVSKÝ, K., 2016. Word 2016 nejen pro školy. Computer Media. 124 s.

KLATKOVSKÝ, K., 2016. Powerpoint 2016 nejen pro školy. Computer Media. 80 s.

LAURENČÍK, M., 2019. Excel 2016 a 2019 - pokročilé nástroje, Grada, 256 s.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežného (30%) a záverečného hodnotenia (70%) na konci semestra. Celkového hodnotenie sa vypočíta ako vážený priemer záverečného a priebežného hodnotenia. Pre celkové hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).

slovenský

Dôležité a užitočné informácie týkajúce sa štúdia, štandardov a služieb poskytovaných univerzitou pre študentov (WiFi, vyhľadávanie informácií, webstránky, citačný manažér - CitacePro) operačné systémy, dátové typy, typy súborov, používaný softvér. Práca so štatistickými údajmi, DataCube, ŠÚ SR, Pôdny portál, ŠGÚDŠ, Geoenviroportál, Geoportál a podobné webové aplikácie. Vysvetlenie podstaty vektorovej a rastrovej grafiky, grafických formátov a ich použitie. Práca s tabuľkovým procesorom a databázami (vzorce, kontingenčné tabuľky a grafy), pokročilá práca a formátovanie v MS Word. Použitie MS PowerPoint pre tvorbu prezentácií a posterov.

Vedomosti: Študent získa vedomosti z oblasti informačno-komunikačných technológií špecifickým pre štúdium geografie a geoinformatiky. Naučí sa vyhľadávať a triediť rôzne typy informácií. Nadobudnuté poznatky využije pri práci s odbornou literatúrou publikovanou vo vedeckých databázach a vybranými geopriestorovými databázami.

Zručnosti: Študent sa naučí pracovať s vybranými WebGIS portálmi publikujúcimi geodáta a používať databázy vedeckých časopisov a citačný manažér. Naučí sa základné metódy úpravy rôznych typov dát za účelom ich prípravy pre integráciu do GIS. Zoznámi sa s licenčnými podmienkami používaných softvéroch v rámci odboru. Nadobudne pokročilé znalosti v používaní balíka Office.

Kompetencie: Študent získa základné kompetencie v oblasti IKT potrebných pre štúdium geografie. Výsledkom je schopnosť študenta plynulo a bezproblémovo zvládať štúdium z hľadiska IKT gramotnosti. Študent je schopný samostatne využívať IKT nástroje

COE, N. M., KELLY, P. F., YEUNG, h. W. C. 2020: Economic Geography: A Contemporary Introduction. John Wiley and sons.

KNOX, P., L., et al. 2010: Human geography. Places and regions in Global Context. pearson

International Edition., 513 p.

KOREC, P. 1994: Humánna geografia 1. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského,

Bratislava, 120 s.

MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.

MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.

NÉMETHOVÁ, J. 2019: Učebné texty z geografie poľnohospodárstva, rybného a lesného hospodárstva. UKF Nitra, 101 s.

PÁSZTO, V. 2020 : Economic Geography. In. Spationnomy: Spatial Exploration of Economic Data and Methods of Interdisciplinary Analytics p. 173-192

POPJAKOVÁ, D., 1997: Základné kapitoly z geografie priemyslu, Prešov: PU, 144 s.

POPJAKOVÁ, D., MINTÁLOVÁ, T. 2019: Priemysel 4.0, čo mu predchádzalo a čo ho charakterizuje – geografické súvislosti. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 63 (2), 173-192.

SPIŠIAK, P., 2005: Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava. 140 s.

TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.

ŽENKA, J. 2018: Ekonomická geografie 1. Ostravská univerzita. 42 s.

Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej, nebude pripustený ku skúške. Skúška: písomná a ústna časť, písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.

slovenský

1. Základná terminológia, ekonomické ukazovatele. Základné rysy svetovej ekonomiky. Vývojové etapy hospodárstva vo svete. Globálne tendencie vývoja a problémy svetového hospodárstva. Ekonomické sektory a sektorová štruktúra hospodárstva.

2. Lokalizačné faktory pre geografické rozmiestnenie poľnohospodárstva. Historicko-geografické aspekty vývoja poľnohospodárstva.

3. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ.

4. Multifunkčné, konvenčné a ekologické poľnohospodárstvo.

5. Typológia a regionalizácia poľnohospodárstva. Rastlinná a živočíšna výroba sveta.

6. Základné funkcie lesa. Geografické rozloženie hospodárskych lesných ekosystémov na Zemi.

7. Ťažba nerastných surovín. Priestorová diferenciácia ťažby najvýznamnejších nerastných surovín vo svete (ropa, zemný plyn, uhlie, železná ruda...)

8. Postavenie a úlohy priemyslu v krajine. Geografia priemyslu - jej charakteristické črty a geografické metódy hodnotenia priemyslu.

9. Lokalizačné faktory a teórie priemyslu. Formovanie priemyselných parkov a ich vplyv na štruktúru krajiny.

10. Vývoj priemyslu vo svete s dôrazom na etapu Priemysel 4.0.

11. Charakteristika vybraných priemyselných odvetví vo svete.

12. Hospodárske krízy a ich dopady na poľnohospodárstvo a priemysel.

13. Základné druhy dopravy a vybrané pojmy geografie dopravy. Lokalizácia dopravných ciest a zariadení.

14. Všeobecné tendencie vývoja dopravy. Základné tendencie vývoja jednotlivých druhov dopravy.

Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v jednotlivých čiastkových disciplínach, ktoré zahŕňa geografia poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Študenti budú spracovávať a vyhodnocovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu ale aj prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.

Vedomosti: Študenti sa oboznámia so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti ekonomickej geografie a v rámci nej geografie poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, priemyslu a dopravy. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnotenie údajov a aj ich interpretáciu.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia ekonomických aktivít výrobného charakteru v priestore. Dokáže používať základné metódy používané v geografii poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy na vyhodnotenie základných ekonomických ukazovateľov. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.

Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike ekonomickej geografie. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu pre čo najvhodnejšie lokalizovanie vybranej ekonomickej činnosti výrobného charakteru v krajine.

BOROVSKÝ, J. a kol., 2008: Cestovný ruch, trendy a perspektívy. Iura Edition, 280 s. COE, N. M., KELLY, P. F., YEUNG, h. W. C. 2020: Economic Geography: A Contemporary Introduction. John Wiley and sons. GOELDNER, CH.R., BRENT RICHIE, J.R., 2014: Cestovní ruch - principy, příklady, trendy. Biz books, 545 s. HALL, C.M. - PAGE, S.J. 2002: The geography of tourism and recreation, 2. edition, London and New York, 399 p. HAVRLANT, J., 2007: Geografie cestovního ruchu I. Základy geografie cestovního ruchu, Ostravská univerzita, 41 s.

KNOX, P., L., et al. 2016: Human geography. Places and regions in Global Context. 7th Edi-tion. Pearson International Edition., 513 p.

MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.

MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.

OTRUBOVÁ, E., 2003: Humánna geografia II (Geografia zahraničného obchodu, Geografia cestovného ruchu). Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Košice, 105 s.

PÁSZTO, V. 2020 : Economic Geography. In. Spationnomy: Spatial Exploration of Economic Data and Methods of Interdisciplinary Analytics p. 173-192.

ŠTEPÁNEK, KOPAČKA, ŠÍP, 2001: Geografie cestovního ruchu, Karolinum Praha, 228s. TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.

Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej, nebude pripustený ku skúške. Test: písomná časť, písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a testu: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.

slovenský

1. Úvod do problematiky nevýrobnej sféry, jej rozdelenie na terciérnu a kvartérnu sféru a zachytenie základných kritérií a dôvodov tejto klasifikácie.

2. Funkcia a význam nevýrobnej sféry, lokalizačné činitele, priestorová diferenciácia, stupeň koncentrácie, resp. diverzifikácie, porovnanie stavu odvetvia v SR a vo svete.

3. Cestovný ruch ako hospodárske odvetvie. Výkony a štatistické sledovanie výkonov cestovného ruchu vo svete a na Slovensku.

4. Cestovný ruch ako nástroj regionálnej politiky.

5. Historické a súčasné trendy cestovného ruchu.

6. Vybrané formy cestovného ruchu vo svete a na Slovensku: kúpeľníctvo, vidiecky cestovný ruch, kongresový cestovný ruch, druhé bývanie.

7. Lokalizačné, realizačné a selektívne predpoklady cestovného ruchu.

8. Regióny a oblasti cestovného ruchu európskych štátov.

9. Cestovný ruch a životné prostredie – negatívne dopady masového cestovného ruchu vo svete.

10. Kreatívne odvetvia vo svete a na Slovensku.

11. Teoreticko-metodologické otázky geografie obchodu.

12. Základná geografická charakteristika vnútorného obchodu.

13. Potravinové púšte v mestách a na vidieku, lokalizačné faktory budovania nákupných centier.

14. Význam zahraničného obchodu. Komoditná štruktúra a teritoriálne zameranie zahraničného obchodu.

Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v geografii cestovného ruchu a obchodu. Študenti budú analyzovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu, prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.

Vedomosti: Študenti sa oboznámia so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti ekonomickej geografie a v rámci nej geografie cestovného ruchu a geografie obchodu. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnotenie údajov a aj ich interpretáciu.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia ekonomických aktivít nevýrobného charakteru v priestore. Dokáže používať metódy používané v geografii cestovného ruchu a obchodu na vyhodnotenie základných ekonomických ukazovateľov. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.

Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike ekonomickej geografie. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu pre čo najvhodnejšie lokalizovanie vybranej ekonomickej činnosti v krajine.

ĎURICA, D., HOLÝ, M., SUK, M. 2008: Člověk jako geologický činitel. Moravské zemské muzeum, Brno, 180 s.

FRANKOVSKÁ, J. et al., 2010: Atlas sanačných metód environmentálnych záťaží. ŠGÚDŠ,

Bratislava, 360 s.

FARGAŠOVÁ, A., 2010: Distribúcia kovov v životnom prostredí. UK, Bratislava, 1-25.

HRAŠNA, M., 1998: Geologické prostredie a geofaktory životného prostredia – nové pojmy geologických vied. Geológia a životné prostredie. Bratislava, GSSR, Vyd. D. Štúra, 121-123.

HRAŠNA, M., 2000: Environmentálna geológia – nový odbor geologických vied. Mineralia Slovaca, 32, 1, Geovestník, 4-5.

HRAŠNA, M., 2003: Základné pojmy environmentálnej geológie a jej úlohy v manažmente geologického prostredia. Mineralia Slovaca, 35, 2, 151-156.

HRAŠNA, M., FENDEKOVÁ, M., ŠUCHA, V., 2002: Úvod do štúdia environmentálnej geológie. Univerzita Komenského, Bratislava, 86 s.

JABLONSKÁ, J., 1998: Environmentálny manažment tranzitnej zóny medzi litosférou a biosférou – Ekogeológia. ICV CVK TU Košice, 99 s.

JAIN, R. K., CUI, Z., DOMEN, J. K., 2016: Environmental impact of the mining and mineral processing – management, monitoring, and auditing strategies. Elsevier, Oxford, UK, 1-307 pp.

KHUN, M., ĎURŽA, O., MILIČKA, J., DLAPA, P. 2008: Environmentálna geochémia, Geo¬ grafika, Bratislava, 278 s.

LÁNCZOS, T., MEJEED, S. Y., MILIČKA, J. 1998: Environmentálna geochémia, AP Patocs Attila, Bratislava, 120 s.

MATULA, M. 1979: Geológia a životné prostredie. Obzor, Bratislava, 292 s.

MATULA, M. 1995: Geológia v územnom plánovaní a výstavbe. Príroda, Bratislava, 224 s.

MOLDAN, B. (ed.) 1974: Geologie a životní prostředí. ÚÚG, Praha, 144 s.

RAPANT, S. et al., 2004: Environmentálne riziko z kontaminácie geologických zložiek ŽP SR. ŠGÚDŠ, Bratislava.

REICHMANN, F. (ed.) 1992: Geologové proti ničení životního prostředí: sborník přednášek. MŽP ČR, ČGÚ, Praha, 71 s.

SUK, M. 1999: Geologické faktory v ochraně životního prostředí. Moravské zemské muzeum, Brno, 168 s.

Aktuálne odborné a vedecké publikácie k jednotlivým témam dodané prednášajúcim, príp. ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného písomného testu. Priebežná kontrola sa realizuje formou samostatnej práce (semestrálne zadanie; 40 %), aktívnej účasti na cvičeniach – zapojenia sa do diskusií na vopred avizované témy, príp. účasť na terénnej vychádzke (10 %) a záverečného písomného testu (50 %). Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotení z priebežnej kontroly a záverečného písomného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne 50 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).%).

slovenský

Prednášky:

1. Úvod do štúdia environmentálnej geológie – súčasné trendy v geovedách.

2. Úvod do štúdia geofaktorov životného prostredia – geopotenciály, geobariéry. Environmentálno-geologické pomery územia.

3. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – zdroje kontaminácie (anorganické znečisťujúce látky).

4. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – zdroje kontaminácie (organické znečisťujúce látky).

5. Znečisťujúce látky v životnom prostredí – správanie sa a transport znečisťujúcich látok v geosférach.

6. Nerastné suroviny – riziká ťažby neobnoviteľných minerálnych zdrojov: vplyv ťažby, spracovania a úpravy surovín. Banský a úpravárenský odpad, výtoky banských vôd a ich interakcia so životným prostredím.

7. Ovzdušie – zdroje znečistenia, transport kontaminantov, smog. Vplyv znečistenia atmosféry na ostatné zložky geologického prostredia.

8. Voda – geopotenciál a geobariéra. Kvalita vody. Ochrana kvality a kvantity vody.

9. Pôda – geopotenciál ŽP. Fyzikálna, chemická a biologická degradácia pôd. Acidifikácia, alkalizácia a zasolenie pôd.

10. Geologické podmienky výstavby.

11. Zneškodňovanie a likvidácia odpadov – skládky, podzemné ukladanie. Vhodnosť horninového prostredia na ukladanie odpadu.

12. Regionálne znečistenie Slovenska – regióny environmentálnej kvality.

13. Záverečné hodnotenie.

Náplňou cvičení budú diskusie zamerané na aktuálne riešené problémy z oblasti environmentálnej geológie, príp. terénna vychádzka na vybranú lokalitu s environmentálno¬ geologickou záťažou; vypracovanie semestrálneho zadania, v kt. študent deklaruje schopnosť využiť získané poznatky z prednášok, odbornej literatúry a nástrojov umelej inteligencie pri objasňovaní vybraných environmentálnych problémov. Semestrálne zadanie si vyžaduje aj domácu prípravu.

Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti štúdia geofaktorov životného prostredia (geopotenciály, geobariéry).

Zručnosti: Študent je schopný aplikovať základné poznatky z geológie pri identifikácii vybraných environmentálnych problémov.

Kompetencie: Študent dokáže samostatne vypracovať odbornú esej na zadaný environmentálny problém – analyzovať poznatky z odbornej literatúry a nástrojov umelej inteligencie, kriticky ich zhodnotiť, systematizovať fakty a diskutovať ich.

KOLEKTÍV, 1972: Slovensko, Príroda, Obzor Bratislava

MATLOVIČ, R., KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E., 1998: Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Akademická turistická agentúra, Prešov. 500 s.

Turistické mapy v mierke 1:50 000.

Regionálne Geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000 a príslušné vysvetlivky

Regionálna geografická literatúra podľa trasy v danom roku.

Absolvovanie exkurzie v plnom rozsahu (6 dní), vypracovanie správy z nameraných a analyzovaných údajov z jednotlivých lokalít navštívených počas exkurzie a prezentovanie širších súvislostí. Za skupinu vytvorenie ilustračného krátkeho videa s populárno-náučným obsahom.

slovenský

Na úvodnom stretnutí študenti obdržia itinerár trasy exkurzie, ktorý im umožní vopred sa oboznámiť s plánovanou cestou. Zároveň budú rozdelení do pracovných skupín, v ktorých počas exkurzie budú riešiť pridelené úlohy za využitia prístrojového vybavenia. Ich činnosť bude zameraná na skúmanie a meranie odolnosti hornín, pozorovanie reliéfu, meranie vybraných vlastností atmosféry, vody a pôdy, ako aj na plnenie biogeografických úloh.

V rámci exkurzie sa študenti oboznámia s reprezentatívnymi typmi reliéfu Slovenska: štruktúrnym reliéfom na flyšových, sedimentárnych a vulkanických horninách, fluviálnym reliéfom (antecedenciou a epigenézou), krasovým, eolickým, glaciálnym a antropogénnym reliéfom, ako aj so zarovnanými povrchmi. Z ďalších zložiek prírodného prostredia sa zamerajú na štruktúru riečnej siete, typický charakter hladiny podzemnej vody, vlastnosti stojatých vôd, pôdny kryt, základné vegetačné stupne a rastlinné spoločenstvá, hornú hranicu lesa a výškovú vegetačnú zonálnosť v navštívených geomorfologických celkoch.

Podmienkou záverečného hodnotenia predmetu je odovzdanie písomnej správy z exkurzie.

Vedomosti: Študent získa vedomosti o rôznych typoch krajiny vzájomných vzťahoch medzi FG sférami a ich diferenciácií.

Zručnosti: Študent získa kompetencie v identifikácii a rozlišovaní krajinných fenoménov, ako aj v analýze vzájomných vzťahov medzi jednotlivými komponentmi reálnej krajiny. Vďaka práci s meracími prístrojmi a terénnym pozorovaniam bude schopný exaktne spracovať a vyhodnotiť získané údaje.

Kompetencie: Študent bude schopný samostatne identifikovať rôzne typy krajiny a jej formy, analyzovať základné procesy prebiehajúce v krajine a odhaľovať ich príčiny. Zároveň získa schopnosť konfrontovať teoretické poznatky z vyučovania s reálnymi skúsenosťami z praxe.

DUBCOVÁ, A. a kol., 2013: Didaktika geografie v teréne. UKF Nitra, 394 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.

MATLOVIČ, R., KANDRÁČOVÁ, V., MICHAELI, E., 1998: Trasy za poznaním Slovenska. ATA, Akademická turistická agentúra, Prešov. 500 s.

TOLMÁČI, L., a kol. 2008: Geografická exkurzia – nástroj praktického vzdelávania (aplikácia na Slovensko). Iuventa Bratislava, 207 s.

Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s

Udelenie hodnotenia je podmienené aktívnou účasťou na celej exkurzii, participáciou na tímovom vypracovaní projektu na pridelenú tému a jeho prezentovaní počas exkurzie (30 % celkového hodnotenia), a vypracovaním záverečnej správy z exkurzie so zameraním upresneným vedúcim exkurzie pred jej začiatkom (50 % celkového hodnotenia). 20 % záverečného hodnotenia tvorí aktivita študenta počas aktívnej časti exkurzie (aktívna účasť na výkladoch, primerané oboznámenie sa s podkladovými materiálmi, zapájanie sa do diskusií o sledovaných javoch a pod.). Vypracovaný projekt je potrebné predložiť na schválenie vedúcemu exkurzie najneskôr týždeň pred začiatkom exkurzie, prípadné pripomienky vedúceho je potrebné ešte pred prezentovaním zapracovať. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.

slovenský

V primeranom predstihu pred realizáciou exkurzie sa uskutoční informačné stretnutie, kde vedúci exkurzie predstaví odborný plán a program exkurzie a konkretizuje zadania úloh pre študentov. Trasa a program exkurzie sa každoročne menia, avšak vždy sledujú snahu poskytnúť študentom čo najširšie spektrum humánnogeografických javov s dôrazom na súvislosti s ďalšími prvkami krajiny.

Navštevujú sa najmä:

- rôzne typy krajiny: nížinný, kotlinový aj horský

- historicky významné a kultúrne bohaté alebo inak špecifické mestá, kultúrne regióny

- miesta so špecifickou štruktúrou obyvateľstva, sídelnou štruktúrou

- lokality a regióny s rôznorodým zastúpením ekonomických aktivít

- územia so špecifickou dopravnou infraštruktúrou, významné dopravné koridory.

Súčasťou exkurzie je aj návšteva vybraných výrobných podnikov, kde sa študenti dozvedia o lokalizačných faktoroch umiestnenia podniku, odberateľsko-dodávateľských vzťahoch a pod.

Vedomosti: Študent si priamo v teréne overí poznatky o priestorovej distribúcii humánnogeografických javov v širších priestorových súvislostiach, a zároveň získa nové poznatky, ktoré dokáže aplikovať v ďalšom štúdiu a v praxi. Študent je oboznámený so základnými vzorcami a zákonitosťami rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel, územno-správneho usporiadania, logistickej a dopravnej infraštruktúry, kultúrnych, vzdelávacích, zdravotníckych inštitúcií a ďalších verejných služieb, poľnohospodárstva, lesohospodárstva, priemyslu, cestovného ruchu a ďalších ekonomických aktivít v krajine, a to aj v prirodzenej nadväznosti na fyzickogeografické či historickogeografické pomery.

Zručnosti: Študenti si budujú schopnosť porozumieť fungovaniu vybraných humánnogeografických javov priamo v teréne, identifikovať príčiny lokalizácie vybraných výrobných a nevýrobných aktivít v krajine. Zároveň získavajú skúsenosti s organizáciou exkurzie, ktoré môžu využiť v pedagogickej či odbornej praxi.

Kompetencie: Študent je kompetentný aktívne participovať na odbornej príprave exkurzie, realizovať odborný výklad a diskusiu na vopred pripravenú tému priamo v teréne, buduje si organizačné kompetencie. Prostredníctvom vypracovania projektu na zadanú tému si študent buduje kompetencie v oblasti tímovej práce.

KOLEKTÍV AUTOROV, 2001: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Ministerstvo životného prostredia.

KOLEKTÍV, 1968: Slovensko Príroda, veda Bratislava, 917s.

LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenska I, PF UK Bratislava, 106 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., GURŇÁK, D., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky, Praktikum, Mapa Slovakia, 56 s.

MICHAELI, E., 2008: Fyzická geografia Slovenska, PF PU Prešov, 240s.

Webové linky:

http://geo.enviroportal.sk/atlassr/ - atlas krajiny Slovenskej republiky

Výsledné hodnotenie predmetu je kombináciou hodnotení z cvičení (30%) a skúšky (70%). Počas cvičení pôjde o vypracovanie semestrálneho zadania týkajúceho sa fyzicko-geografickej charakteristiky vybraného geomorfologického celku v prostredí GIS (10% z celkového hodnotenia predmetu, s dokončievaním jednotlivých máp mimo trvania cvičení), 4 krátkych písomiek na cvičeniach (4x5%=20% hodnotenia). Z každého hodnotiaceho prvku je nutné získať minimálne nadpolovičnú väčšinu bodov. Na celkovom hodnotení predmetu sa teda cvičenia podieľajú 30%. Skúška je dvojfázová a pozostáva z písomnej a ústnej časti. Po úspešnom absolvovaní písomnej časti (na konečnom hodnotení sa podieľa 50 b a je nutné z nej získať nadpolovičnú väčšinu bodov) študent pokračuje na ústnu časť, kde odpovedá na 1 náhodne zvolenú otázku (s podielom na celkovom hodnotení 20 bodov). Aktívna účasť počas cvičení z predmetu je nutnosťou.

slovenský

V teoretickej prednáškovej časti predmetu:

1. Postavenie Slovenskej republiky v rámci základných makroštruktúr Európy, opis hraníc vzhľadom na fyzicko–geografické jednotky, rozmery

2.Geologická stavba a vývoj Slovenska - do druhohôr

3. Geologická stavba a vývoj Slovenska - od treťohôr

4. Geomorfologické pomery a vývoj reliéfu, geomorfologické jednotky na úroveň celkov.

5. Typy reliéfu a ich rozšírenie na Slovensku.

6. Klimatické a fenologické pomery.

7. Hydrografia Slovenska – opis riečnej siete, údaje o dĺžkach, plochách, prietokoch a vodnom režime.

8. Podzemné a minerálne vody.

9. Pôdne pomery.

10. Fytogeografia a vývoj rastlinstva na našom území11. Zoogeografia Slovenska a vývoj živočíšstva 12. Typy súčasnej krajiny a územná ochrana.

Počas cvičení sa budeme zaoberať prácou s dostupnými dátami v prostredí GIS, tvorbou mapových výstupov k jednotlivým fyzicko-geografickým zložkám na úrovni geomorfologických celkom, priestorovou orientáciou fyzicko-geografických javov na mape Slovenska a precvičovaním teoretických poznatkov získaných na prednáškach.

Obsah cvičení je nasledovný:

1. Úvod do predmetu - Predstavenie predmetu, podmienky hodnotenia, zadanie semestrálnej práce. 2. Tvorba topografickej mapy vybraného územia - zdroje geopriestorových údajových vrstiev, návrh a dizajn výslednej mapy

3. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 1-2)

4. Tvorba geologickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy

5. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 3-4)

6. Tvorba klimatickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy

7. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 5-6)

8. Tvorba pôdnej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy

9. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 7-8)

10. Tvorba geobotanickej mapy vybraného územia - zdroje dát, návrh a dizajn výslednej mapy

11. Precvičovanie teoretických znalostí získaných na prednáškach (témy 9-10)

12. Konzultácie k semestrálnemu zadaniu

13. Prezentácia semestrálnej práce - Ústna prezentácia výslednej semestrálnej práce.

Vedomosti:

• Ovládnutie problematiky charakteristiky jednotlivých zložiek fyzicko–geografickej sféry

Slovenska,

• pochopenie väzieb a vzťahom medzi jednotlivými prírodnými zložkami a základnej topografie Slovenska vzhľadom na poznávané fenomény,

• pochopiť vzťahy medzi jednotlivými prírodnými zložkami krajiny Slovenska a ich vplyv na humánno-geografické pomery.

Zručnosti:

• spracovania priestorových dát v GIS pre jednotlivé geomorfologické celky Slovenska,• vytvárať tematické mapy, pracovať s tematickými databázami,

• priestorová orientácia fyzicko-geografických javov na mape.

Kompetencie:

• samostatne pracovať s relevantnými zdrojmi literatúry (pri spracovaní semestrálnej úlohy),

• prezentovať spracovanú úlohu na základe predtým získaných zručností a vedomostí

Geologické mapy Slovenska v mierke 1:50 000, topografické mapy v mierke 1:10 000

BARKA, I., 2005: Postupy pri mapovaní vybraných geomorfologických procesov, UK Bratislava 108 s.

FALŤAN, V., 2005: Veľkomierkové mapovanie vegetácie a krajinnej pokrývky vyd. UK Bratislava, 107 s.

HOCHMUTH, Z., LAUKO, V., 1985: Veľkomierkové geomorfologické mapovanie pre potreby praxe na príklade územia v severnej časti Košickej kotliny. AFRNC., Geographica nr. 25, Bratislava. s. 171-187.

Podmienkou je osobná aktívna účasť na mapovaní fyzicko-geografických javov v krajine, zabezpečená individuálnym spracovaním dát z konkrétneho územia, zberom a analýzou vzoriek, dokladovaná mapou vytvorenou v prostredí GIS a písomným komentárom.

slovenský

Predmet je zameraný na zvládnutie základov terénnych prác vo fyzickej geografii. Pred samotným terénnym kurzom bude v teoretickej rovine prebiehať predstavenie si informácií o podmienkach predmetu, území a postupov, ktoré budú na to použité.

Študenti sa počas kurzu oboznámia s problematikou organizovania terénnych prác, pobytom a pohybom v konkrétnom prírodnom prostredí. Zoznámia sa s orientáciou v náročnom a neprehľadnom teréne, lokalizáciou a spôsobom zakreslenia objektov na mape a základnou dokumentáciou terénnych lokalít. V teréne sa budú zaoberať hodnotením a klasifikáciou jednotlivých geomorfologických foriem, typov krajinnej pokrývky a identifikáciou ďalších prírodných javov a procesov. Dôraz je kladený na individuálnu prácu a hodnotenie jej výsledku, ktorým bude tematická mapa konkrétneho územia so spracovanými terénnymi dátami a údajmi a textovou správou.

Vedomosti:

• získanie teoretických poznatkov a informácií z práce s prístrojovým vybavením v teréne,

• • získanie vedomostí na úrovni syntézy z odboru geológie a čiastkových sfér geografie. Zručnosti:

• získanie praktických zručností s prácou s prístrojovým vybavením v teréne,

• schopnosť transformácie z mentálneho (vizuálneho) prostredia do tematickej mapy,

• získať, analyzovať a interpretovať dáta z terénneho mapovania,

• hodnotiť základné základné javy priamo v teréne,

• mapovať v teréne a vytvoriť tematickú mapu,

• zhodnotenie javov a procesov písomnou a grafickou formou v prostredí GIS.

Kompetencie:

• samostatná terénna práca a mapovanie prírodných javov,

• samostatné využívanie metód a prístrojov na získanie terénnych dát, ich analýzu a následnú interpretáciu,

• plánovať a organizovať pracovné čiastkové úlohy počas terénneho mapovania a spracovania získaných informácií,

• schopnosť samostatne interpretovať poznatky získané štúdiom predmetov fyzickej geografie na konkrétnom území, formulovať závery.

BALÁŽOVIČOVÁ, L. 2015: Základy meteorológie a klimatológie pre geografov. Vysokoškolské skriptá. FPV UMB, Banská Bystrica, 148 s.

DAVIE, T. 2019: Fundamentals of hydrology. Routledge, London, 306 p.

DUB, O., 1957: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. SVTL, Bratislava.

KEMEL, M. 1996: Klimatologie, meteorologie, hydrologie, ČVUT Praha, 289 s.

POLČÁK, N. 2009: Základy klimatológie pre geografov. Vysokoškolské skriptá. FPV UMB, Banská Bystrica, 116 s.

RODDA, J. C., & ROBINSON, M. 2015: Progress in modern hydrology: past, present and future. John Wiley & Sons, 408 p.

TRIZNA, M., 1996: Cvičenia z Hydrológie I. PF UK Bratislava.

TRIZNA, M., 2004: Klimageografia a hydrogeografia. PF UK Bratislava

Cvičenia: odovzdané a schválené zadania z cvičení s celkovou váhou 20 % (z toho 50 % atmosféra a 50% hydrosféra). Písomná skúška s ústnym doskúšaním s úspešnosťou nad 51 % s váhou 80 % z celkového hodnotenia (každá časť predmetu s váhou 50 %).

slovenský

Atmosféra:

Prednášky:

1. Úvod do štúdia meteorológie a klimatológie (základné pojmy a definície, história meteorológie a klimatológie vo svete a na Slovensku, spôsoby získavania údajov o počasí a klíme)

2. Atmosféra (zloženie a vertikálne členenie atmosféry, teplotná a radiačná bilancia)

3. Meteorologické prvky (slnečné žiarenie, teplota vzduchu, voda v atmosfére – vlhkosť vzduchu, tlak vzduchu, prúdenie vzduchu – vietor)

4. Globálna cirkulácia atmosféry (tropická a mimotropická cirkulácia, vzduchové hmoty a atmosférické fronty)

5. Globálna klíma (klimatický systém Zeme, klimatické klasifikácie vo svete a na Slovensku)

6. Zmeny klímy (zmeny klímy v geologickej histórii Zeme, súčasná zmena klímy)

Cvičenia:

1. – 2. Meteorologická sieť vybraného okresu SR – tvorba mapy zrážkomerných, klimatologických a fenologických staníc SHMÚ použitím GIS

3. – 4. Tvorba klimagramov pre vybrané meteorologické stanice v MS Excel

5. – 6. Klimatické klasifikácie – tvorba mapy klimatických oblastí a klimaticko-geografických typov použitím GIS

Hydrosféra:

Prednášky:

1. Úvod do štúdia hydrológie, vedné odbory hydrológie a hydrogeografie. Zásoby vody na Zemi, základné delenie povrchových a podzemných vôd.

2. Zrážkovo-odtokové procesy, vznik a princípy odtoku. Hydrometria, spôsoby merania a štatistického vyhodnotenia hydrologických prvkov.

3. Vody povrchové, vodné toky, povodia, hydrografia. Režim vodných tokov na Slovensku a vo svete, vodné stavy a prietoky.

4. Limnológia, tepelná bilancia jazier, ich význam v krajine. Umelé vodné nádrže, ich význam a problémy.

5. Podpovrchová voda, jej zdroje, doplňovanie, vodný režim. Typy podpovrchovej vody, pramene. Minerálne vody, ich vznik a klasifikácia.

6. Základy oceánografie, fyzikálne a chemické vlastnosti morskej vody. Pohyby morskej vody. Reliéf morského dna. Význam vodstva pre ľudskú spoločnosť.

Cvičenia:

1.-2. Spracovanie základných parametrov malého povodia(plocha, asymetria, koeficient lesnatosti, sklon povodia, hustota riečnej siete, sklon toku, rad toku).

3. Výpočet odtokovej výšky, špecifického odtoku, koeficientu odtoku a interpretácia vypočítaných hodnôt.

4. Chézyho rovnica a jej použitie.

5. Spracovanie základných štatistik na súbore dát z hydrologickej ročenky.

6. Metódy výpočtu priemernej hodnoty zrážok pre spracované povodie.

Vedomosti: Študent získa rozsiahle vedomosti o atmosfére a hydrosfére, o ich priestorovej diferenciácii, a tiež zákonitostiach formovania jednotlivých zložiek.

Zručnosti: Študent sa oboznámi zo základnými metódami merania a vyhodnocovania jednotlivých parametrov.

Kompetencie: Študent je schopný samostatne využívať základné spektrum metód a nástrojov na získavanie, analýzu, interpretáciu a prezentáciu javov prebiehajúcich v atmosfére a hydrosfére.

DEMEK, J. et al. 2006: Zeměpisný lexikon ČR. Hory a nížiny. Brno: Academia. 582 s.

DEMEK, J. et al.1965 : Geomorfologie českých zemí. Praha : ČSAV, 335 s.

CHALUPA, P. 1998: Geografie České republiky: přehled. 1. vyd. Brno: Masarykova univerzita v Brně, 79 s.

CHLUPÁČ, I. et al. 2003: Geologická minulost České republiky, Praha: Academia, 436 s.

KLOMINSKÝ, J., 1994: Geologický atlas České republiky, Stratigrafie, ČGÚ, Praha Kol. autorov, 1968: Československá vlastivěda díl I-Příroda, Orbis, Praha

KOLEKTÍV, 2009: Atlas krajiny České republiky. Praha: Ministerstvo životního prostředí České republiky, Průhonice: Výzkumný ústav Silva Taroucy pro krajinu a okrasné zahradnictví

MIŠTERA, L. a kol., 1985: Geografie ČSSR, SPN, Praha

ŘEHOŘOVÁ, P. 2010: Geografie České republiky. Liberec: Technická univerzita v Liber-ci, 2010.

POSTRÁNECKÝ, J. 2010: Regionální politika a regionální rozvoj v České republice. In Urbanismus a územní rozvoj, roč. XIII, č. 5/2010. URL

SVOBODOVÁ, H., HOFMANN, E., VĚŽNÍK, A.: 2013: Vybrané kapitoly ze socioeko-nomické geografie České republiky. MU v Brně, 163 s.

TOLASZ, R., 2007. Atlas podnebí Česka, Praha: Český hydrometeorologický ústav

TOUŠEK, V., SMOLOVÁ, I., FŇUKAL, M., JUREK, M. a KLAPKA, P. 2005. Česká republika: portréty krajů. Praha: Ministerstvo pro místní rozvoj ČR, 2005. 136 s. VYSTOUPIL, J, ŠAUER, M. 2011: Geografie cestovního ruchu České republiky. Vydava-teľstvo A. Čeněk. 318 s.

Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti se-mestra so skúškou. Cvičenie: Na začiatku semestra budú študentom zadané témy referátov charakteru eseje, ku ktorým vypracujú a prednesú prezentáciu (hodnotenie minimálne 16 b., maximálne 30 b.). Účasť na cvičeniach – povolené sú maximálne 2 absencie. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka (minimálne 36 b., maximálne 70 b.) Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.

slovenský

1. Poloha, základné fyzickogeografické črty Českej republiky (ČR), územný vývoj štátu.

2. Geologická stavba ČR, geomorfologické pomery a vývoj reliéfu.

3. Klimatické a hydrogeografické pomery ČR.

4. Pôdne pomery, fytogeografia a zoogeografia.

5. Fyzicko-geografická regionalizácia ČR, ochrana prírody a krajiny, typy súčasnej krajiny, stav životného prostredia.

6. Fyzicko-geografická charakteristika krajov ČR.

7. Podmienky osídlenia Českej republiky a jej historický vývoj.

8.-9. Demografická statika a dynamika ČR.

10. Typy mestských sídel, typy vidieckych sídel.

11. Administratívne členenie ČR a jeho historický vývoj.

12.-14. Hospodárstvo Českej republiky – vývoj a súčasný stav – ťažba a spracovanie surovín, poľnohospodárstvo, priemysel, doprava, cestovný ruch, vnútorný a zahraničný obchod, školstvo, zdravotníctvo, bankovníctvo, IT sektor v Českej republike.

Cvičenia: Ich úlohou bude na základe nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie. Študenti tieto zručnosti nadobudnú prostredníctvom vypracovania seminárnej práce na aktuálnu tému z fyzickej a humánnej geografie Českej republiky a jej prezentácie pred vyučujúcim a spolužiakmi. Po prezentácii seminárnej práce prebehne diskusia, ktorá je dôležitá z pohľadu rozvoja argumentácie, prezentácie vlastných názorov a rozvoja komunikačných schopností s použitím odbornej terminológie.

Seminárnu prácu budú študenti na základe vypracovávať doma. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.

Vedomosti: Študenti budú oboznámení s jednotlivými fyzickogeografickými zložkami krajiny (geológia, reliéf, klíma, vodstvo, pôdy, rastlinstvo a živočíšstvo) a humánnogeografickými (poľnohospodárstvo, ťažba, priemysel, odvetvia terciérneho a kvartérneho sektora) charakteristikami Českej republiky s aplikáciou na jednotlivé regióny a poukázaním na najviac prosperujúce aj periférne regióny.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať rozmiestnenie hlavných FG prvkov v rámci Českej republiky a ich vplyv na základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel a hospodárskych odvetví v Českej republike. Dokáže používať základné metódy používané v geografii na vyhodnotenie základných demografických a ekonomických ukazovateľov dostupných za Českú republiku. Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia a rozvoja vybraných FG a HG javov na konkrétnom území v rámci Českej republiky. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu súčasného stavu a taktiež prognózy budúceho vývoja vybraných demografických a ekonomických ukazovateľov za Českú republiku.

DZUROVČIN, L., 2000: Geomorfológia. Prešovská univerzita, Prešov. 267s.

BIZUBOVÁ, M., ŠKVARČEK, A., 1996: Geomorfológia, PF UK Bratislava.

LACIKA, J., 1997: Geomorfológia, Technická univerzita vo Zvolene, Zvolen.

DEMEK, J., 1987: Obecná geomorfologie, Academia, Praha. 480 s.

KARÁSEK, J., 2001: Základy obecné geomorfologie, Masarykova uvniverzita, Brno.

HUGGETT, R. J., 2009: Fundamentals of geomorphology. Taylor and Francis, New York. 458 s.

LESER, H., 2009. Geomorphologie. Westermann, Braunsweig. 400 s.

Hodnotenie predmetu je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná kontrola pozostáva zo samostatne vypracovaných zadaní podľa pokynov vyučujúceho (spolu 25 bodov) a jednej písomky (spolu 5 bodov). Z každej súčasti hodnotenia je študent povinný získať aspoň 51% bodov. Skúška pozostáva z písomky (50 b) a ústnej časti (20 b). Výsledné hodnotenie predmetu je súčtom hodnotenia za cvičenia (30 b) a skúšku (70 b). Kredity sú udelené len tomu študentovi, ktorý získa súčtom všetkých súčastí viac ako 51%, čo je na úrovni známky E a lepšie.

slovenský

Počas prednášok budú podrobnejšie charakterizované geomorfologické formy a procesy zemského povrchu podmienené endogénnymi a exogénnymi silami a ich bližšia klasifikácia (gravitačné, fluviálne, glaciálne, krasové, eologické, biogénne, antropogénne). Dôraz sa kladie takisto na charakteristiku geomorfologických foriem, ich morfometrické vlastnosti a väzby na iné zložky prírodného prostredia. V modernej geomorfológii sa čoraz väčší dôraz kladie na dynamické procesy súvisiace so zmenami klímy a činnosťou človeka, preto tieto témy budú aplikované na všetky reliéfotvorné procesy.

V rámci praktickej prípravy sa študenti zoznámia rôznymi typmi geomorfologických profilov a ich možnosťami konštrukcie v rôznych online aplikáciách alebo softwéroch. Pozornosť sa venuje aj konštrukcii máp k vybraným geomorfologickým procesom a formám (napr. výmoľová erózia, orientácia voči svetovým stranám, hrán reliéfu, sklon reliéfu), tvorbou geomorfologickej mapy, charakteristikou profilov v teréne a legendou. Okrem toho sa budeme bližšie zaoberať výskumnými metódami v čiastkových disciplínach geomorfológie a praktickou ukážkou zariadení či prístrojov používaných pri geomorfologickom mapovaní. Práca s morfometrickými údajmi bude prebiehať v prevažnej miere v prostredí QGIS.

Prednášky:

1. Geomorfológia ako veda, moderné trendy v geomorfológii a geomorfologický výskum

2. Endogénne sily a procesy

3. Exogénne sily a procesy

4. Morfoštruktúrny reliéf

5. Formy svahovej modelácie

6. Fluviálny reliéf a jeho dynamika

7. Formy fluviálneho reliéfu a jeho vývoj

8. Glaciálny, nivačný a kryogénny reliéf

9. Krasový reliéf

10. Eolický reliéf

11. Litorálny reliéf

12. Antropogénny, biogénny a astrogénny reliéf

Cvičenia s využitím QGIS:

1. Úvod, topografická mapa a jej význam, značkový kľúč, vrstevnice a základné čiary reliéfu

2. Konštruovanie výškového profilu vybraným územím

3. Identifikácia základných čiar reliéfu, konštrukcia chrbátnic a údolníc

4. Konštruovanie pozdĺžneho profilu vodného toku a sériového priečneho profilu dolinou vybraného vodného toku, povodie

5. Sklonitosť územia

6. Absolútna a relatívna nadmorská výška, relatívna výšková členitosť

7. Výmoľová erózia a jej hustota

8. Tvorba a prezentovanie geomorfologického fotoalbumu - identifikácia vybraných geomorfologických foriem v teréne

9.-10. Geomorfologická mapa územia

11-12. Schmidt-hammer test - práca v teréne v okolí školy

Po absolvovaní prednášok predmetu má študent poznať všetky typy reliéfu Zeme a procesy, ktoré ho modelovali. Zároveň sa predmet venuje zmenám reliéfu v čase a vplyve človeka na jeho formovanie. Počas seminárov sa študent naučí skonštruovať geomorfologické profily pomocou počítačového softwéru, vyhodnocovať prírodné procesy a formy na mape, orientovať sa v topografických mapách, vytvoriť zjednodušenú geomorfologickú mapu oblasti s využitím najmodernejších prístupov a metód. Predmet poskytuje možnosť diskutovať na témy zmien reliéfu v súvislosti s činnosťou človeka a zmenami klímy, oboznámiť sa s čiastkovými problémami geomorfológie a prácou s dostupným prístrojovým vybavením.

BÓNOVÁ, K., 2017: Základy geológie pre geografov. UPJŠ, Košice, 124 s.

REICHWALDER, P., JABLONSKÝ, J., 2003: Všeobecná geológia I, II. UK, Bratislava, 507 s.

HÓK, J., KAHAN, Š., AUBRECHT, R., 2001: Geológia Slovenska, PF UK, Bratislava, 47 s.

BIELY, A. et al., 1996: Geologická mapa Slovenska. MŽP SR, GÚDŠ, Bratislava.

HONS, R. J., 2017: Atlas našich hornin. Aladin agency s.r.o., Praha, 198 s.

EARLE, S., 2015: Psysical Geology. BCcampus, Victoria, 718 pp.

https://www.geology.sk/geoinfoportal/

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná

kontrola sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou úloh (3 zadania fokusované na

poznávanie hornín) s podielom na výslednom hodnotení 15 bodov a samostatnej (semestrálnej)

práce, ktorej výsledkom je správa zameraná na dokumentáciu geologického odkryvu v teréne s podielom

na hodnotení 35 bodov. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal

hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie skúšky je kombináciou písomnej časti

(30 bodov) a praktickej časti založenej na poznávaní minerálov a hornín (20 bodov). Výsledné

hodnotenie je súčtom hodnotenia z priebežnej kontroly (50 bodov) a skúšky (50 bodov). Kredity

sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na

úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E

(60-51%).

slovenský

Prednášky

1. Geológia ako veda - jej význam v súčasnej spoločnosti. Planéta Zem a jej postavenie vo vesmíre. Tvar, pohyby a základné fyzikálne vlastnosti Zeme. Energetické zdroje Zeme.

2. Stavba zemského telesa a jeho vlastnosti. Látkové zloženie Zeme. Geotektonické hypotézy a

teórie: teória tektoniky litosferických dosiek – tektonické rozhrania.

3. Minerály zemskej kôry – horninotvorné minerály a ich vlastnosti. Mineralogický systém.

4. Magmatický proces, zloženie magmy a jej vlastnosti, základné typy magmy; formy magmatizmu:

plutonizmus (formy telies intruzívnych hornín); vulkanizmus (produkty a typy vulkanickej činnosti,

vulkanické formy, sprievodné javy vulkanizmu).

5. Magmatické horniny - minerálne zloženie a klasifikácia, textúry a štruktúry magmatických

hornín. Použitie magmatických hornín.

6. Sedimentárne horniny. Procesy vzniku sedimentárnych hornín (zvetrávanie, transport,

sedimentácia, diagenéza). Klasifikácia sedimentárnych hornín. Textúry a štruktúry sedimentárnych

hornín. Použitie sedimentárnych hornín.

7. Úložné tvary sedimentárnych hornín – vrstva, plošná stálosť vrstiev, súbor vrstiev, súvrstvie,

vzájomný vzťah súborov vrstiev. Prvotné sedimentárne textúry. Sedimentačné prostredia.

Tektonická podmienenosť sedimentácie.

8. Metamorfóza a jej druhy. Podmienky metamorfózy. Rozdelenie metamorfovaných hornín.

Textúry a štruktúry metamorfovaných hornín. Metamorfné fácie. Použitie metamorfovaných

hornín.

9. Čas v geológii. Základné pravidlá a princípy stratigrafie. Metódy určovania veku v geológii

(relatívny vek hornín, celkový vek hornín – rádiometrické metódy). Stratigrafické stupnice a

jednotky.

10. Tektonická geológia – geologické štruktúry, ich vznik a klasifikácia: spojité tektonické štruktúry

(flexúra, vrása, tvarové prvky vrásy, klasifikácia vrás), nespojité geologické štruktúry (pukliny,

zlomy, klasifikácia zlomových štruktúr, príkrovy).

11. Ložiská nerastných surovín. Stručná genetická klasifikácia ložísk NS. Najvýznamnejšie ložiská

NS vo svete. Výskyt a ťažba NS na Slovensku. Vplyv ťažby NS na životné prostredie.

12. Regionálna geológia - postavenie Západných Karpát v Európe, morfoštruktúrne a tektonické

hranice Západných Karpát. Tektonické členenie Západných Karpát.

13. Regionálna geológia - stručná charakteristika tektonických jednotiek Západných Karpát.

Cvičenia

Cieľom cvičení bude poznávať a identifikovať jednotlivé genetické typy hornín a horninotvorné minerály v zbierkovom fonde; pracovať so základnou geologickou dokumentáciou a správne čítať geologický záznam, pochopiť štruktúrno-geologické fenomény znázornené v blokdiagramoch a vedieť ich konštruovať (vlastné pozorovania/konštrukcie vs. AI riešenia doplnené diskusiou), overiť teoretické vedomosti z geológie v praxi pri geologickej dokumentácii horninového odkryvu priamo v teréne.

Vedomosti: Študent disponuje základnými teoretickými vedomosťami z oblasti všeobecnej

geológie, mineralógie a petrografie, ako aj regionálnej geológie Západných Karpát. Zároveň

je schopný adekvátne používať odbornú geologickú terminológiu, orientuje sa v problematike

endogénnych geologických javov prebiehajúcich predovšetkým v litosfére.

Zručnosti: Študent po absolvovaní predmetu získa praktické zručnosti pri rozoznávaní základných

genetických typov hornín a horninotvorných minerálov podľa ich špecifických znakov, ako aj

praktické zručnosti pri získavaní dát z horninových odkryvov a tvorbe vybraných typov geologickej

dokumentácie.

Kompetencie: Študent dokáže aplikovať a rozvíjať nadobudnuté poznatky pri štúdiu nadväzujúcich

predmetov zaoberajúcich sa exogénnymi geologickými procesmi.

Regionálne geologické mapy Slovenska (1:50 000) + Vysvetlivky.

ŽEC, B. et al., 2005: Exkurzný sprievodca ku kongresu Slovenskej geologickej spoločnosti

Zemplínska šírava - Medvedia hora. CompuGraph, Košice, 138 s.

BIELY, A. et al., 1996: Geologická mapa Slovenska, 1 : 500 000. MŽP SR, ŠGÚDŠ, Bratislava.

COE, A. L. (ed.) et al., 2010: Geological Field techniques. Wiley-Blackwell, UK, 323 pp.

Aktívna účasť spojená s prezentáciou geologických fenoménov vybranej lokality a vytvorením

krátkeho šotu - úlohou študentov (samostatná práca) bude počas exkurzie vytvoriť krátky, výstižný

a pútavý šot s geologickou tematikou na jednotlivých navštívených lokalitách. Študenti vytvoria

skupiny (max. 5 členov). Každá skupina si vyberie lokalitu (zoznam plánovaných lokalít bude

zverejnený pred exkurziou), na kt. pripraví krátke video (2-3 min.) o geografickej pozícii,

geomorfologických pomeroch, geologických (a iných prírodných), či turistických zaujímavostiach,

horninovom zložení, skamenelinách a pod. Pripravený šot (60 %) a zbierka hornín a minerálov

vytvorená z navštívených lokalít (40 %) bude súčasťou hodnotenia predmetu. Kredity sa udelia len

študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne aspoň 51 % z celku a zúčastní sa celej exkurzie.

slovenský

Návšteva vybraných geologických lokalít v základných tektonických jednotkách Západných

Karpát - flyšovom, bradlovom pásme, v centrálnych Západných Karpatoch – zameraná na

poznávanie hornín, identifikáciu geologických štruktúr a dokumentáciu odkryvov v teréne. Počas

exkurzie sa navštívia niektoré lokality ťažby najmä nerudných nerastných surovín na Slovensku a

študenti sa oboznámia s problematikou ich ťažby, spracovania a ich využitia.

Vedomosti: Študent získa lepšiu predstavu o geopriestorovom rozložení geologických štruktúr a

geologických fenoménov v teréne.

Zručnosti: Študent rozpoznáva základné genetické typy hornín a minerálov priamo v teréne, je

schopný pracovať s geologickým kladivom, kompasom a zdokumentovať geologický odkryv.

Kompetencie: Študent dokáže identifikovať základné geologické štruktúry v horninovom odkryve,

aplikovať a rozvíjať teoretické poznatky v teréne, zhodnotiť a posúdiť základné geologické procesy

v teréne.

HOFIERKA, J., KAŇUK, J., GALLAY, M. (2014): Geoinformatika. Vysokoškolská

učebnica, Košice (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika), 194 p. https://www.uge.science.upjs.sk/

%C5%A1tudijn%C3%A9-materi%C3%A1ly

KAŇUK, J. (2015): Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty.

Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.

LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W. (2015): Geographic Information Systems and Science. John Wiley & Sons. 5th Edition.

HLÁSNY, T. (2007): Geografické informačné systémy – priestorové analýzy, ZEPHYROS

Zvolen. 160 p.

ESRI (2025). ArcGIS Pro help. https://pro.arcgis.com/en/pro-app/latest/help/main/welcome-to-the-arcgis-pro-app-help.htm

ESRI (2021). The ArcGIS book, 2nd edtition, ESRI. https://learn.arcgis.com/en/arcgis-book/

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly a záverečnej skúšky. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 2 písomných testov, zadaní na cvičeniach a semestrálneho projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov a za každý prvok je potrebné získať minimálne 50 bodov.

Písomné testy sa realizujú v polovici a v závere výučbovej časti semestra. Zamerané sú na praktické úlohy v GIS a návrhy riešení konkrétnych problémov. Obsah zadaní sa rieši postupne na cvičeniach, ktoré sú zamerané na riešenie zadaného problému geopriestorovou analýzou v GIS a interpretáciu výsledkov. Témy semestrálneho projektu sa študenti dozvedia v polovici semestra a zadanú úlohu riešia využívajúc zručnosti a vedomosti nadobudnuté v priebehu semestra.

V skúškovom období semestra sa realizuje písomná skúška zameraná na teoretické a metodické aspekty GIS. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý za každú formu hodnotenia vo výučbovej časti získal aspoň 50 bodov.

Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 2 priebežných testov, odovzdaných zadaní, semestrálneho projektu a záverečnej skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90%), B (89-80%), C (79-70%), D (69-60%), E (59-50%)

slovenský alebo český alebo anglický

Predmet je zameraný na tieto témy: geoinformatika ako vedná disciplína, zložky geografického informačného systému (GIS), digitálna reprezentácia krajiny a dátové modely, GIS štandardy pre súradnicové systémy a transformácie, zber geografických údajov pre GIS, manažment dát v GIS, atribútové a priestorové dopyty, prekrývanie vrstiev, mapová algebra, priestorová predikcia a modelovanie, kvalita a neurčitosť geografických dát, webové GIS riešenia, legislatívne aspekty v GIS, aplikácie GIS v praxi a aktuálne trendy vrátane využitia umelej inteligencie

Cvičenia sú zamerané na prácu vo vybraných GIS softvéroch (ArcGIS Pro, GRASS GIS) a zahŕňajú témy: práca s rozličnými údajovými formátmi, práca s webovými GIS riešeniami, praktické aspekty legislatívy a štandardov v GIS, 3D vizualizácia a animácia geografických dát, tvorba mapových výstupov, práca s geodatabázou, priestorové a atribútové dopyty (SQL), tvorba a editácia údajových vrstiev, kontrola a oprava topológie, geoprocessing, mapová algebra, priestorová predikcia a modelovanie, analýza digitálnych modelov reliéfu, hodnotenie kvality.

Vedomosti: Študenti získajú na strednej úrovni poznatky o teoretických a metodických aspektoch geografických informačných systémov, prehľad v metódach získavania, spracovania, distribúcie a analýz geografických dát a možnostiach ich aplikácie v praxi;

Zručnosti: Praktické zručnosti v softvérovom spracovaní geografických dát v GIS, priestorových analýzach a kartografickej vizualizácii;

Kompetencie: Schopnosť samostatne navrhnúť projekt pre riešenie v GIS vrátane vhodnej digitálnej reprezentácie objektov v krajine, metód zberu, spracovania a priestorovej analýzy dát, schopnosť písomnej a grafickej prezentácie vlastnej práce.

DEMEK, J. (edit.), 1972: Manual of detailed geomorphological mapping. Academia, Brno, 344 s. MINÁR, J., 1995: Niektoré teoreticko-metodologické problémy geomorfológie vo väzbe na tvorbu komplexných geomorfologických máp. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Geographica Nr. 36, Bratislava, 7-125.

SMITH, M., PARON P., GRIFFITHS, J., 2011: Geomorphological mapping – methods and applications. School of Geography, Geology and the Environment, Kingston University, UK. 610 s.

URBÁNEK, J., 1997: Geomorfologická mapa: niektoré problémy geomorfologického mapovania na Slovensku. Geografický časopis, 49, 3-4, 175-186.

ZAŤKO, M. et al. 1986: Obecná geomorfologická mapa a jej legenda. In: Cvičenia z fyzickej geografie. Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Bratislava. 43-53.

Hodnotenie predmetu pozostáva z ohodnotenia jednej hlavnej semestrálnej úlohy – samostatne vytvorenej geomorfologickej mapy (50 b) a dvoch čiastkových úloh (2 x 25 b) pričom súčet všetkých bodov za dané úlohy je 100 b. Študent musí získať z každého zadania aspoň polovicu bodov. Pre úspešné absolvovanie predmetu musí študent získať aspoň 51 b.

slovenský

Predmet sa venuje problematike geomorfologického mapovania, geomorfologickej mape a jej významu. Zaoberá sa históriou geomorfologického mapovania, mapových diel v slovenskej a zahraničnej odbornej literatúre, teórii a praxi terénneho výskumu a tvorby máp, zostavovaniu vysvetliviek ku geomorfologickej mape pre rôzne typy reliéfu. Okrem toho za pomoci grafických nástrojov softvérov pracujeme s morfometrickou a morfografickou charakteristikou reliéfu, morfogenetickou a morfodynamickou interpretáciou geomorfologickej mapy.

Okrem uvedeného teoretického základu je súčasťou cvičení aj praktické mapovanie reliéfu v teréne do mierky 1:10 000 v blízkom okolí Košíc, ktorého výsledkom je geomorfologické mapa, ktorá je semestrálnym výstupom s hodnotením.

Vedomosti:

• spoznať možnosti a využitie geomorfologického mapovania,

• získanie teoretických poznatkov informácií z práce s prístrojovým vybavením v teréne,

• získanie vedomostí na úrovni syntézy z odboru geológie a čiastkových sfér geografie. Zručnosti:

• porovnávať a analyzovať rôznorodé druhy geomorfologických máp rôznej mierky, typu reliéfu a krajiny vzniku,

• vedieť vytvoriť grafické výstupy v prostredí GIS. získanie praktických zručností s prácou s prístrojovým vybavením v teréne,

• schopnosť transformácie z mentálneho (vizuálneho) prostredia do tematickej mapy,

• získať, analyzovať a interpretovať dáta z terénneho mapovania,

• hodnotiť základné javy priamo v teréne,

• mapovať v teréne a vytvoriť tematickú mapu,

• zhodnotiť javy a procesy písomnou a grafickou formou v prostredí GIS.

Kompetencie:

• vedieť samostatne aplikovať získané poznatky z geológie a čiastkových sfér geografie do praxe,• samostatne geomorfologicky zmapovať malé územie s tvorbou geomorfologickej mapy a jej vysvetliviek,

• samostatné využívanie metód a prístrojov na získanie terénnych dát, ich analýzu a následnú interpretáciu,

• plánovať a organizovať pracovné čiastkové úlohy počas terénneho mapovania a spracovania získaných informácií,

• schopnosť samostatne interpretovať poznatky získané štúdiom predmetov fyzickej geografie na konkrétnom území, formulovať závery.

PARK, C., 2004: Religion and geography. In Hinnells, J., ed: Routledge Companion to the Study of Religion. Routledge (London), 556 p.

GÖTMARK, F., ANDERSSON, M., 2020: Human fertility in relation to education, economy, religion, contraception, and family planning programs. BMC Public Health, 20, 265.

KOREC, P. 2009. Geografia náboženstva. 1. vyd. Bratislava (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského), učebný text, 89 p.

STUMP, R. W. 2008: The geography of religion: faith, place and space. Lanham (Rowman & Littlefield Publishers), 423 p.

MATLOVIČ, R. 2001. Geografia relígií. Prešov (FHPV PU), 375 p.

BUNČÁK, J. 2001: Religiozita na Slovensku a v európskom rámci. Sociológia, 33, 47 – 70.

IRA, V. 1996: Etnická a religiózna štruktúra obyvateľstva východného Slovenska a percepcia etnických a religióznych napätí. Geografický časopis, 48, 13 – 34.

Na začiatku semestra budú študentom zadané témy prezentácií s obsahovým charakterom. Táto časť tvorí 40 % celkového hodnotenia. V priebehu semestra prebehnú písomné previerky, ktorých výsledky budú tvoriť tiež 40 % hodnotenia. Ďalších 20 % hodnotenia bude odzrkadľovať pripravenosť a aktivitu študenta na cvičeniach, najmä vecné zapájanie sa do diskusií na vopred avizované témy.

Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer troch častí hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. dvoma absenciami.

slovenský

Geografia náboženstiev je jednou z novších vedných disciplín modernej slovenskej (humánnej) geografie. Jej opodstatnenie je však nesporné. V rámci 1. prednášky bude predstavený vývoj geografie náboženstiev vo vzťahu k náboženskej geografii a ďalším príbuzným vedným disciplínam.

V 2. a 3. prednáške budú vysvetlené základné vlastnosti geografie náboženstiev ako vedy, jej výskumné zameranie a novodobý vývoj a pozícia v slovenskej geografii, diskutovaný bude objekt výskumu - náboženstvo - ako geografický jav, ktorý špecifickým a významným spôsobom interaguje s ďalšími zložkami geografickej sféry. V rámci ďalších prednášok budú rozobraté vybrané náboženstvá a náboženské spoločnosti, ktoré mali alebo majú zásadný vplyv na formovanie spoločnosti, výrazný dosah na krajinu, obyvateľstvo (reprodukcia, štruktúra) a jeho ekonomické aktivity, ako aj na geopolitiku. Pri každom z náboženstiev bude predstavený aj dôraz na priestorovú distribúciu. V rámci 4. prednášky bude takto rozobratý judaizmus, v rámci 5. kresťanstvo všeobecne, 6. pravoslávie, 7. katolicizmus, 8. protestantizmus, v rámci 9. prezentácie islam všeobecne, v 10. s dôrazom na diferenciáciu v zmysle šiítskeho, sunnitskeho islamu a ďalších menších vetiev. V rámci 11. prednášky bude rozobratý hinduizmus a v rámci 12. východoázijské nábožensko-filozofické smery. V rámci 13. prednášky bude predstavený vývoj náboženskej štruktúry obyvateľstva Slovenska vo vzťahu k ďalším štruktúram obyvateľstva a zložkám krajinnej sféry.

Cvičenia: Cieľom cvičení je pomocou nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, práce s nástrojmi umelej inteligencie, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie.

Samotné vedomosti budú overené vo forme troch písomných previerok v priebehu semestra. V rámci samostatnej práce doma študenti vypracujú prezentáciu na tému zvolenú z vopred poskytnutého katalógu geografickonáboženských tém. Katalóg obsahuje témy, kde sa na konkrétne javy dá nazerať z rôznych aspektov a očakáva sa, že študent k téme pristúpi esejisticky, teda predstaví a vyhodnotí argumenty rôznych strán. Zároveň vytvorí priestor a moderuje diskusiu so spolužiakmi.

Prácu s literatúrou a kritické hodnotenie informácií si študenti precvičia pomocou anonymizovaných článkov a textových výstupov umelej inteligencie týkajúcich sa vybranej geografickonáboženskej problematiky zo slovenských i zahraničných médií, ktoré si prečítajú a následne v rámci diskusie budú vyhodnocovať ich relevantnosť.

Vedomosti: Študent získa vedomosti o objekte a predmete výskumu geografie náboženstiev, jej hlavných teoretických východiskách a metódach. Študent sa oboznámi s vybranými náboženstvami a nábožensko-filozofickými smermi a ich základnými vlastnosťami, najmä vo vzťahu k ostatným zložkám krajiny a spoločnosti. Študent po absolvovaní predmetu rozumie základným atribútom náboženstva, pozná priestorové rozšírenie svetových náboženstiev s ohľadom na jeho historický vývoj, súčasnú dynamiku vybraných náboženstiev v rôznych regiónoch sveta i na Slovensku.

Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o náboženstvách v príčinných súvislostiach s geopolitickými, demografickými, sociálnymi či ekonomickými javmi. Je schopný samostatne aj v tíme pracovať s tematickými databázami, analyzovať ich a z analýzy vyvodzovať relevantné závery. Je zbehlý v práci so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.

Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie náboženstiev. Výsledky analýz dokáže správne interpretovať a prezentovať, dokáže identifikovať a rozlíšiť korelácie a kauzality geografických javov súvisiacich s náboženstvami. Študent je schopný moderovať odbornú diskusiu na vybrané geografické témy, resp. byť v rámci nej aktívnym a konštruktívne diskutujúcim účastníkom.

BAČÍK, M. 2015: Základy demogeografie. VERBUM – vydavateľstvo KU Ružomberok. 230 s.

BAŠOVSKÝ, O., MLÁDEK, J. 1989: Geografia obyvateľstva a sídel. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 221 s.

BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. (ed) 2014: Demografický atlas Slovenskej Republiky. Príro-dovedecká fakulta UK Bratislava a Inštitút informatiky a štatistiky. Geografika, 163 s.

BLEHA, B., NOVÁKOVÁ, G. 2010: Praktikum demogeografie a demografie 1. Geografika, Bra-tislava, 138 s.

BLEHA, B., NOVÁKOVÁ, G. 2010: Praktikum demogeografie a demografie 2. Geografika, Bra-tislava, 82 s.

HALÁS, M., BRYCHTOVÁ, Š., FŇUKAL, M. 2013: Základy humánní geografie 1: Geografie obyvatelstva a sídel. Univerzita Palackého v Olomovci, Přír. F. 101 s. Online verzia: http://distgeo.upol.cz/uploads/vyuka/skripta-halas-akol-1.pdf

KLUFOVÁ, R., POLÁKOVÁ, Z. 2010: Demografické metody a analýzy. Demografie české a slovenské populace. Praha: Wolter Kluwer ČR, 272 s. https://spu.fem.uniag.sk/cvicenia/ksov/polakova/Demograf_model/klufova_polakova_2.pdf

JURČOVÁ, D. 2005: Slovník demografických pojmov. Infostat, Bratislava, 72 s.

MLÁDEK, J. 1992: Základy geografie obyvateľstva. SPN Bratislava, 230 s.

MLÁDEK, J. a kol. 2006: Atlas obyvateľstva Slovenska. UK Bratislava, 168 s.

MLÁDEK, J., KUSENDOVÁ, D., MARENČÁKOVÁ, J., PODOLÁK, P., VAŇO, B. 2006:

Demogeografická analýza Slovenska. UK Bratislava, 222 s.

NESTOROVÁ DICKÁ, J. 2023: Základy geografie obyvateľstva a demografie. UPJŠ Košice. 1časť. https://unibook.upjs.sk/img/cms/2023/pf/zaklady-geografie-obyvatelstva-a-demografie.pdf

NEWBOLD, K. B. 2017. Population geography: tools and issues. Rowman & Littlefield, 323 s.

ROUBÍČEK, V. 1997: Úvod do demografie. CODEX Bohemia. 352 s.

TOUŠEK, V., KUNC, J., VYSTOUPIL, J. a kol. 2008: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň: Aleš Čeněk, 411 s.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminá-roch. Priebežná kontrola spočíva v úspešnom vyriešení 2 zadaných úloh s váhou na výslednom hodnotení 20 % (20 b.) a 2 testov s váhou na výslednom hodnotení 20 % (20 b.). Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal hodnotenie mi-nimálne na úrovni známky E (min. 21 b.) a dosiahol minimálne 80 % aktívnu účasť na výučbe. Skúška po zostáva z písomnej a ústnej časti. Ak študent získa v písomnej časti viac ako 51 % (t. j. viac ako 31 b.), môže pristúpiť k ústnej časti. Ak študent nepreukáže vedomosti pri ústnej časti, skúšku vo forme písomnej i ústnej časti absolvuje v ďalšom termíne. Výsledné hodnotenie je súč-tom bodov z hodnotenia priebežnej kontroly (max. 40 bodov) a skúšky (max. 60 bodov). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51%). Na hodno-tenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.

slovenský

Prednášky:

1.Geografia obyvateľstva ako vedná disciplína; Populačné dáta; Vývoj populácie sveta (populačný rast, dynamika vývoja);

2. Rozmiestnenie obyvateľstva (urbánna a rurálna distribúcia);

3. Prirodzený a mechanický pohyb obyvateľstva (pôrodnosť, plodnosť, úmrtnosť, bilancia prirodzeného pohybu, model demografického cyklu, vnútorná a zahraničná migrácia, mobilita obyv.); 4-5. Štruktúra obyvateľstva podľa biologických (pohlavie, vek, rasa), kultúrnych (vzdelanie, národnosť, jazyk, náboženstvo), ekonomických znakov (zamestnanosť, nezamestnanosť, sociálny status);

6. Starnutie populácie;

7. Populačné politiky;

8. Demografická prognostika a prognózovanie, Projekcia, Prognóza, metodiky výpočtu, Kohort-no-komparatívna demografická metóda prognózovania priestorových jednotiek, praktický význam, Prognózy a AI;

9. Úvod do geografie sídel; Definícia sídla (definícia, základné jednotky územnej a sídelnej štruktúry, územné zmeny v sídelnej štruktúre, rozptýlené a kompaktné osídlenie, typizácia/klasifikácia sídel);

10.-11. Základné vlastnosti sídiel/Sídelne štruktúry (geografická poloha sídiel, rast sídiel, funkcia sídiel, hierarchia a spádovosť sídiel, morfologicko-genetické typy sídiel,);

12. Urbanizácia (základné pojmy, ukazovatele, aspekty, metódy skúmania, etapy vývoja; model štádií urbanizačného cyklu; morfológia/pôdorysy miest, rast mesta)

Cvičenia:

Náplň cvičení počas semestra je orientovaná na riešenie úloh s cieľom precvičiť, resp. preukázať študované javy v rôznych regionálnych jednotkách Slovenska, Európy či celkovo vo svete. Na hodinách sa počítajú príklady z oblasti demografickej analýzy. Avizované testy sú na overenie zvládnutých zručnosti demografickej analýzy. Avizované zadania sa vypracovávajú po inštruktáži na seminári v domácom prostredí s použitím dostupných SW (MS Excel, Word, GIS) a vedomostí z prednášok vyučujúceho. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI), ktorá bude slúžiť ako podpora najmä pri: vyhľadávaní, sumarizácii a analýze aktuálnych demografických dát (Eurostat, UN Data), tvorbe grafických a kartografických výstupov alebo i návrhu alternatívnych scenárov demografického vývoja a diskusii o ich limitoch. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami pri interpretácii demografických procesov a vývoja populácie vo svete.

Vedomosti: Študent získa vedomosti o základnej dynamike a štruktúre (statike) obyvateľstva sveta i v jeho základných (rozvinutých i menej rozvinutých) regiónoch. Nadobudne prehľad o vývoji, aktuálnom stave rozmiestnenia populácie vo svete. Oboznámi sa s dynamickými procesmi ako pri-rodzený pohyb či migračný pohyb v regiónoch sveta. Taktiež o štruktúre obyvateľstva z hľadiska veku, pohlavia, rasy, religiozity, jazyka a národnosti. Súčasne študent sa oboznámi so základnými vedomosťami z oblasti teórie a metodológie demografickej analýzy. Tieto vedomosti budú dopl-nené o geografiu sídel, ktorá poskytuje rámec na pochopenie priestorového usporiadania obyvateľ-stva a jeho väzieb na prostredie. Vďaka kombinácii poznatkov z demogeorafie a geografie sídel študent získa ucelený prehľad o interakciách medzi obyvateľstvom a osídlením, čo mu umožní lepšie chápať nielen ukazovatele populačného vývoja, ale aj aspekty priestorového rozmiestnenia a organizácie spoločnosti.

Zručnosti: Študent sa naučí vyhľadávať dôveryhodné demografické (štatistické) dáta z rôznych domácich i zahraničných portálov a naučí sa ich spracovávať. V rámci spracovávania dát sa naučí i geopriestorové demogeografické dáta analyzovať, vyhodnocovať i prezentovať. Spracovanie je v rôznych softvéroch, ako napr. MS Excel (tabuľky, grafy, štatistické analýzy) i GIS (mapy).

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti analyzovať demogeografické dáta z časového i priestorového aspektu, t. j. v rôznych obdobiach i priestorových jednotkách (obec, okres, štát, región, svet) a stanoviť súčasný, minulý i budúci vývoj populácie z oblasti dynamických či statických veličín demogeografie.

BARABAS, D., LABUNOVÁ, A. 2009. Vybrané kapitoly z biogeografie pre geografov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/sk/ prirodovedecka-fakulta/152-vybrane-kapitoly-z-biogeografie-pre-geografov.html.

BIELEK, P., ŠURINA, B., ILAVSKÁ, B., VILČEK, J. 1998: Naše pôdy. VÚPÚ Bratislava, 80 s.

BUCHAR, J. 1983: Zoogeografie. Státní pedagogické nakladatelství Praha. 199 s.

FUTÁK, J. 1966: Fytogeografické členenie Slovenska. – In: Futák J. (ed.), Flóra Slovenska I, Vydavateľstvo SAV, Bratislava. 535 – 538.

HENDRYCH, R. 1983: Fytogeografie. Státní pedagogické nakladatelství Praha, 220 s Geobotanická mapa Slovenska 1:200 000.

LOMOLINO, M.,BRETT, R., BROWN, J., 2005: Biogeography. USA, 877 s.

MÁJOVSKÝ, J., KREJČA, J.1968: Klúč na určovanie najčastejšie sa vyskytujúcich rastlín.

S.349

NEMEČEK,J., SMOLÍKOVÁ,L., KUTÍLEK,M., 1990: Pedologie a paleopedologie. Akademia Praha, 546 s.

PLESNÍK, P. 2004: Všeobecná biogeografia. UK, Bratislava, 425 s.

REHÁK, Š., JANSKÝ, L., NOVÁKOVÁ, K. 2006: Fyzikálne procesy v pôde. UK Bratislava, s. 112.

Cvičenie s celkovou váhou 20 % (z toho písomka 50 % z témy pedosféra a 50% biosféra). Po absolvovaní časti cvičení z témy pedosféra písomka zo základných pôdnych profilov s úspešnosťou nad 51 %. Po absolvovaní cvičení z témy biosféra poznávačka rastlín s úspešnosťou nad 51 %.

Písomná skúška s ústnym doskúšaním s úspešnosťou nad 51 % s váhou 80 % z celkového hodnotenia.

slovenský

Obsah prednášok

Pedosféra:

1.Pedosféra ako súčasť FG sféry, predmet pedológie a pedogeografie, ich postavenie v systéme vied, literatúra.

2.Zložky pôdy minerálne a organické, chemické zloženie pôdy zrnitostné frakcie, pôdne druhy. 3.Štruktúra pôdy, vznik a typy humusu. Ílové minerály a ich podiel na tvorbe pôd. Humusovo - ílový sorpčný komplex pôdy.

4.Pôdotvorné činitele. Základné pôdotvorné procesy a ich charakteristika. Pôdne typy, klasifikačné systémy (Fao – Unesco, morfogenetický klasifikačný systém).

5. Pôdy terestrické, hydromorfné pôdy, pôdy Zeme. Zákonitosti teritoriálnej diferenciácie pôdneho krytu, zonalita.

6.Pôdno-geografická regionalizácia SR

Biosféra:

1.Biogeografia a jej postavenie v systéme vied. Geosystémy, ekosystémy, trofické reťazce, tok látok a energie.

2. Ekologické faktory a podmienky životného prostredia.

3. Priestorová diferenciácia biosféry, rozšírenie organizmov na Zemi, areály a ich zmeny.

4.-5. Floristické oblasti a podoblasti Zeme.

6. Faunistické oblasti a podoblasti Zeme. Génové centra základných kultúrnych plodín.

Obsah cvičení:

Pedosféra:

1.Úvodné informácie

2.Pôdne profily - práca v teréne

3.Práca s BPEJ a VÚPOP portálom a tvorba máp

4.Práca s lesnými pôdami a tvorba mapy

5.Laboratórne cvičenie

6.Písomná previerka - pôdne profily

Biosféra:

1. Ekologická stopa a jej zmeny (práca s AI)

2. Biómy Zeme (práca s webGIS platformou National Geographic Mapmaker)

3. Rozšírenie živočíchov na Zemi (práca s webGIS platformou www.MOL.ORG)

4. Základy dendrogeomorfológie (praktická úloha so vzorkami a ich vyhodnocovanie)

5-6. Pozorovanie rastlín, príprava na poznávačku (práca v teréne s atlasom a online aplikáciami)

Vedomosti:

Absolvent nadobudne široké poznatky o pedosfére a biosfére, ich priestorovej diferenciácii a o zákonitostiach, ktoré podmieňujú formovanie jednotlivých zložiek týchto systémov.

Zručnosti:

Získa praktické skúsenosti so základnými metódami merania, analýzy a vyhodnocovania vlastnosti krajiny a parametrov súvisiacich s pedosférou a biosférou.

Kompetencie:

Absolvent bude schopný samostatne identifikovať základné vlastnosti pôdneho krytu a analyzovať jeho priestorovú diferenciáciu. Zároveň dokáže rozpoznať druhové zloženie vegetačného krytu a posúdiť jeho priestorové usporiadanie.

ČUKA, P., 2004: Stručný prehľad problematiky geografie nevýrobnej sféry, UMB Banská Bystrica, 57 s.

HALÁS, M., 2000: Zahraničný obchod SR s ČR. Geographical Studies 7, Constantine the

Philosopher University Nitra, s. 98-107.

JAKOBY, M., KRAUTMANNOVÁ, I., 1998: Zahraničný obchod. In: Sľuby a realita. Slovenská ekonomika 1995-1998. M.E.S.A. 10, Nadácia otvorenej spoločnosti, Inštitút pre verejné otázky, s. 95-101.

KRIŽAN, F., et al. eds. 2017: Maloobchod a špecifiká časovo-priestorového správania spotrebiteľov. UK Bratislava. 285 s.

MICHALOVÁ, V., ŠUTEROVÁ, V., 1999: Služby a cestovný ruch (I. časť: Služby), Bratislava, SPRINT vfra, 249 s.

SZCZYRBA, Z., 2006: Geografie obchodu - se zaměřením na současné trendy v maloobchodě, PF Univerzita Palackého v Olomouci, 90 s.

TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie. Plzeň, 2008, 411 s.

ŽENKA, J, ŠLACH, O., 2018: Rozmístění služeb v Česku. OU v Ostrave, 189 s.

Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.

slovenský

1. Pozícia a podiel terciéru a kvartéru vo svetovom hospodárstve.

2. Služby a ich ekonomický význam.

3. Funkcia a význam služieb.

4. Lokalizačné činitele, priestorová diferenciácia služieb.

5. Stupeň koncentrácie, resp. diverzifikácie jednotlivých odvetví služieb.

6. Porovnanie stavu odvetvia služieb v SR a vo svete.

7. Globálne koncepcie terciéru a kvartéru.

8. Geografická charakteristika verejných služieb vo svete a na Slovensku.

9.-10. Geografická charakteristika vybraných komerčných služieb vo svete a na Slovensku.

11.-12. Typy regiónov služieb.

13.-14. Kreatívny priemysel ako súčasť kultúrneho priemyslu.

Cvičenia: Študenti budú vypracovávať úlohy so zameraním na precvičenie vybraných metód bežne používaných v geografii služieb a na hodnotenie významu ale aj priestorového rozmiestnenia týchto hospodárskych odvetví v krajine. Úlohy budú spracovávať s využitím nástrojov GIS a takisto s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.

Vedomosti: Študenti získajú ucelený pohľad na vývoj hospodárskych odvetví služieb v postindustriálnom období. Oboznámia sa s rastúcim významom a priestorovou diferenciáciou vybraných služieb vo svete. Získajú vedomosti o základných metódach používaných na vyhodnocovanie údajov z oblasti služieb a aj ich interpretácie.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti umiestnenia vybraných typov služieb v priestore. Dokáže používať špeciálne metódy používané na hodnotenie výkonnosti odvetvia služieb, ich analýzu a vytváranie zovšeobecnení. Na cvičeniach bude využívať nástroje GIS. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.

Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie služieb. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent na základe získaných vedomostí má schopnosť vytvárať návrhy pre optimálne umiestnenie nevýrobných aktivít v priestore.

BLEHA, B., VAŇO, B., BAČÍK, V. 2015: Demografický atlas Slovenskej republiky. Dostupný na: http://www.humannageografia.sk/demografickyatlas/.

BENŽA, M., KUSENDOVÁ, D., MAJO, J., TIŠLIAR, P. 2015. Národnostný atlas Slovenska. Dajama Bratislava.

BUČEK, J., KOREC, P. eds. 2013: Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové siete, štruktúry a procesy. UK Bratislava, 345 s.

DUBCOVÁ, A. a kol., 2008: Geografia Slovenska. Učebnica geografie pre regionálny rozvoj. 350 s. Dostupné na: http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/index.php/publikacie/geografia-slovenska ĎURKOVSKÁ, M., 2007: História nemeckého osídlenia na území Slovenska do začiatku 19. storočia. ČaS, 2. Spoločenskovedný ústav SAV Košice. Dostupné na: http://www.saske.sk/ cas/archiv/2-2007/durkovska.html.

GURŇÁK, D., BLAŽÍK, T., MÁRIÁSSYOVÁ, A. 2014: Meniaca sa geopolitická poloha Slovenska. In Lauko, V. a kol. Regionálne dimenzie Slovenska, Univerzita Komenského v Bratislave, 33-65. http://www.regionalnageografia.sk/index.php?p=3265792585.

KARPÁTY, P., 2002: Karpatskí Nemci a nemecká otázka na Slovensku. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Presoviensis, Prírodné vedy - Folia Geogrpahica, 6, 41-53. http://www.foliageographica.sk/public/media/26624/5-Karpatskí%20Nemci %20%20a%20nemecká%20otázka%20na%20Slovensku.pdf.

KOREC, P., POPJAKOVÁ, D. 2019: Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. UK Bratislava, 218 s. Dostupné na: http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/nitra _priem_korec_popjakova_2019.pdf.

KRIVÝ, V. (nedatované). Výsledky volieb 1929 - 2012 za obce na Slovensku (databáza). Dostupné na: http://sasd.sav.sk/sk/data_katalog.php .

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.

LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.

MADLEŇÁK, T. 2012: Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 - 2010). VEDA.

MAJO, J., KUSENDOVÁ, D. 2015. Náboženský atlas Slovenska. Dajama Bratislava. MIKUŠ, R. 2014: Politická diferenciácia územia Slovenska z pohľadu volebných preferencií. In Lauko a kol. Regionálne dimenzie Slovenska.

MLÁDEK, et al, 2006: Demogeografická analýza Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 222 s.

ŠPROCHA, B. a kol. 2019: Populačný vývoj v krajoch a okresoch Slovenska od začiatku 21. storočia. INFOSTAT Bratislava - VDC, Prir.F. UK, SAV Prognostický ústav. http:// www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=16&Itemid=16 ŠPROCHA, B.,VAŇO, B., BLEHA, B. 2019: Kraje a okresy v demografickej perspektíve. Populačná prognóza do roku 2040. Infostat– VDC, PrirF. UK, SAV Prognostický ústav, http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=article&id=16&Itemid=16 Štatistický úrad SR, http://volby.statistics.sk/

Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s..

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach. Priebežná kontrola na cvičeniach sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou testu zameraného na overenie praktických zručností študenta s podielom na výslednom hodnotení 20 %. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s interaktívnou diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Po absolvovaní prvého bloku prednášok (vývoj územia, vývoj osídlenia, územno-správny vývoj, obyvateľstvo, sídla SR) sa uskutoční prvá písomná previerka (40 %) a po druhom bloku (výrobná a nevýrobná sféra SR) sa počas skúškového obdobia realizuje druhá písomná previerka (40 %). Obe písomné previerky tvoria skúšku, ktorej váha na výslednom hodnotení je 80 %. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (20 %) a skúšky (80 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia – cvičenia a obe písomné previerky dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni 51 %. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.

slovenský

1. Vývoj územia Slovenska (história, vymedzenie hraníc, HG poloha Slovenska);

2. Vývoj územno-správneho členenia (etapy, tvorba nového zákona, súčasné územné a správne členenie, reforma verejnej správy);

3. Volebná geografia Slovenska (vývoj, regióny podľa účasti vo voľbách, preferencie v regiónoch podľa politických subjektov);

4. Vývoj osídlenia (sídelná štruktúra, urbanizácia, mestá);

5. Obyvateľstvo (vývoj, prirodzený a migračný pohyb, štruktúra podľa veku, národnosti, vzdelanosti, ekonomiky, religiozity);

6. Bytová výstavba a realitný trh;

7. Hospodárstvo SR (základné ekonomické ukazovatele – HDP, nezamestnanosť – ich priestorová diferenciácia);

8. Poľnohospodárstvo (vývoj a súčasný stav);

9. Ťažba a spracovanie surovín; Priemysel (vývoj a súčasný stav, priestorová a odvetvová štruktúra);

10. Doprava (vývoj a súčasný stav, základná charakteristika jednotlivých druhov dopravy);

11. Cestovný ruch (aktívny a pasívny, regionalizácia CR, charakteristika vybraných foriem CR); Domáci a zahraničný obchod (komoditná a teritoriálna štruktúra);

Cvičenia (Semináre): Cvičenia sú zamerané na praktické zvládnutie získaných vedomostí z jednotlivých oblasti HG SR v rámci priestorového usporiadania územia Slovenska. Študenti budú na hodinách vypracovávať pripravené pracovné listy na jednotlivé témy, ktoré budú nadväzovať na prednášky: poloha, vývoj územného a správneho členenia, administratívne členenie, obyvateľstvo, sídla, poľnohospodárstvo, priemysel a doprava SR; v rámci ktorých budú aj usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie. AI bude slúžiť ako podpora pri vypracovávaní rôznych úloh, najmä však pri: analýze najnovších dát, tvorbe grafických výstupov (mapy, grafy, vizualizácie), formulovaní analytických záverov na základe spracovaných údajov. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami v kontexte geografického poznania Slovenska.

Cieľom predmetu je poskytnúť:

Vedomosti: Študenti získajú komplexné poznatky z jednotlivých oblastí humánnej geografie v rámci Slovenska ako celku i v jeho regiónoch. Študent spozná kľúčové informácie z oblasti HG SR a aj základnú priestorovú diferenciáciu skúmaných HG javov v regiónoch Slovenska. Absolventi predmetu získajú aktuálne poznatky o súčasnom stave a vývoji hospodárskych odvetví na Slovensku.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia obyvateľstva, sídiel a hospodárskych odvetví na Slovensku. Dokáže používať základné metódy používané v geografii na vyhodnotenie základných demografických a ekonomických ukazovateľov dostupných za Slovenskú republiku.

Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia a rozvoja vybraných HG javov na konkrétnom území v rámci SR. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu súčasného stavu a taktiež prognózy budúceho vývoja vybraných demografických a ekonomických ukazovateľov za SR.

CLIFFORD, N., COPE, M., GILLESPIE, T., FRENCH, S. 2016: Key Methods in Geography. London (SAGE). Strana: 89

DOWLING, R., LLOYD, K., SUCHET-PEARSON, S. 2015: Qualitative methods I: Enriching the interview. Progress in Human Geography, 1-8.

ĎURČEK, P., KOREC, P. 2018: K všeobecnému rámcu výskumných metódy v humánnej

geografii. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 62, 135-150.

FLOWERDEW, R., MARTIN, D. M. 2013: Methods in Human Geography. A guide for students doing a research project. London (Routledge).

HITCHINGS, R., LATHAM, A. 2020: Qualitative methods III: On different ways of describing our work. Progress in Human Geography, 1-10.

JOHNSTON, R. et al. 2019: Quantitative methods II: How we moved on – Decades of change in philosophy, focus and methods. Progress in Human Geography, 1-13.

KITCHIN, R. 2013: Big data and human geography: Opportunities, challenges and risks.

Dialogues in Human Geography, 3, 262-267.

ROCHOVSKÁ, A., BLAŽEK, M., SOKOL, M. 2007: Ako zlepšiť kvalitu geografie: O

dôležitosti kvalitatívneho výskumu v humánnej geografii. Geografický časopis, 59, 232-358-

ROCHOVSKÁ, A., KÁČEROVÁ, M., ONDOŠ, S. 2014: Výskumné metódy v humánnej

geografii a ich aplikácie (vysokoškolská učebnica). Bratislava (Unvierzita Komenského).

McGUIRK, M. P., O´NEILL, P. 2016: Using questionnaires in qualitative human geography. In Hay, I. (ed.): Qualitative Research Methods in Human Geography. Don Mills (Oxford University Press), pp. 246-273.

Udelenie záverečného hodnotenia študentovi je podmienené aktívnou účasťou na cvičeniach, z ktorých časť sa realizuje v teréne (max. 2 absencie, účasť na výučbe v teréne je povinná v plnom rozsahu). Záverečné hodnotenie sa študentovi udelí na základe úrovne zvládnutia práce s vybranými metódami humánnogeografického výskumu. Tú preukáže vo forme záverečnej správy z cvičení, ku ktorej priloží aj zostavené databázy.

Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer troch častí hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 50, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 50 %.

slovenský, anglický

Študenti sa oboznámia s plánovaním humánnogeografického výskumu, metódami zberu, analýzy, interpretácie dát. Prácu s vybranými metódami zberu údajov si osvoja cvičeniami v teréne. V rámci samostatnej práce následne na základe inštruktáže získané dáta analyzujú a graficky interpretujú.

Vedomosti: Študent je oboznámený so základnými metódami humánnogeografického výskumu vrátane zberu dát, ich analýzy, vyhodnocovania a interpretácie. Rozumie, aké metódy je možné využiť na konkrétne výskumné ciele.

Zručnosti: Študent je zorientovaný v aplikovateľnosti rôznych metód v humánnogeografickom výskume a je schopný zostaviť metodický rámec pre konkrétny výskumný cieľ. Študent v priebehu kurzu nadobudol praktickú skúsenosť s vybranými metódami zberu dát, ich analýzy a vyhodnocovania.

Kompetencie: Študent je kompetentný samostatne zostaviť metodologický rámec pre konkrétny humánnogeografický výskum. Vďaka praktickej skúsenosti s aplikáciou vybraných metód má prehľad o ich časovej náročnosti, vďaka čomu je schopný lepšie zvládnuť time management výskumu.

DAVIE, T. 2019: Fundamentals of hydrology. Routledge, London, 306 p.

DUB, O. 1960: Hydrológia, hydrografia, hydrometria. Bratislava, 509 s.

HAN, D. 2011. Flood risk assessment and management. Bentham Science Publishers, 544 p.

RODDA, J. C., & ROBINSON, M. 2015: Progress in modern hydrology: past, present and future. John Wiley & Sons, 408 p.

TRIZNA, M. 2004: Klimageografia a hydrogeografia. Geografika, Bratislava 2004, 154 s.

TRIZNA, M. 1996: Cvičenia z hydrológie I. UK Bratislava, 78 s.

Hodnotenie je podmienené absolvovaním terénneho mapovania a výsledná známka je udelená na základe hodnotenia semestrálneho zadania, ktoré je venované výsledkom realizovaného hydrologického modelovania.

slovenský

Výučba bude prebiehať čiastočne v teréne, kde prebehne zber geopriestorových údajov potrebných pre doplnenie a overenie existujúcich údajových vrstiev vstupujúcich do hydrologického modelovania. V teréne sa študent oboznámi so základnými postupmi hydrometrovania ako aj merania batymetrie malého vodného toku. Zozbierané dáta budú využité pre prípravu vstupných údajových vrstiev a hydrodynamické modelovania, na základe ktorých bude vyhotovené semestrálne zadanie.

Vedomosti: Absolvent si rozšíri teoretické a praktické vedomosti spracovania a hodnotenia dát. Osvojí si komplexný pohľad na hydrologické procesy v krajine. Získa nové poznatky o pokročilých metódach spracovania dát a hydrodynamického modelovania.

Zručnosti: Absolvent získa zručnosti pri zbere a spracovaní hydrologických údajov a naučí sa realizovať hydrodynamické modelovania.

Kompetencie: Bude schopný samostatne vykonávať terénne merania a spracovať zozbierané dáta.

Zvládne analyzovať a interpretovať výstupy hydrologických modelov.

BAJJALI, W., 2023. ArcGIS Pro and ArcGIS Online: Applications in Water and Environmental Sciences. Cham: Springer Nature. ISBN 978-3-031-42227-0.

ESRI, 2025. ArcGIS Online Documentation. Dostupné na: https://doc.arcgis.com/en/arcgis-online/get-started/what-is-agol.htmč

LONGLEY, P.A., M. GOODCHILD, D. J. MAGUIRE, D. W. RHIND, 2010. Geographic Information Systems and Science. 3rd ed. Hoboken: Wiley & Sons, ISBN 978-0-470-72144-5.

NÉTEK, R., 2020. Webová kartografie – specifika tvorby interaktivních map na webu. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-244-5827-4.

V priebehu semestra bude študent pracovať na semestrálnom zadaní, ktorého cieľom je navrhnúť a vytvoriť vlastnú webovú GIS aplikáciu. Súčasťou zadania je výber témy, návrh postupu zberu údajov, ich spracovanie a prezentácia výstupov formou interaktívnej aplikácie. Tému si študent volí samostatne po dohode s vyučujúcim. Výsledné hodnotenie je založené na prezentovaní a odovzdaní semestrálneho zadania. Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na cvičeniach a prezentácia záverečného semestrálneho zadania. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý neodovzdá semestrálne zadanie alebo neodprezentuje jeho vypracovanie. Pre záverečné hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100–91 bodov), B (90–81 bodov), C (80–71 bodov), D (70–61 bodov), E (60–51 bodov).

slovenský

1. Úvod, základná štruktúra a funkcionalita ArcGIS Online, štruktúra aplikácií

2. Tvorba a zdieľanie dát, migrácia dát medzi ArcGIS Pro a ArcGIS Online

3. Webové mapy, konfigurácia zobrazenia vrstiev (Map Viewer)

4. Tvorba webových mapových aplikácií prostredníctvom šablón (Instant Apps)

5-6. Práca s aplikáciami určenými na zber dát (Survey123, QuickCapture, Field Maps)

7. Mapovanie v teréne – testovanie vytvorených aplikácií

8. Spracovanie a vizualizácia zozbieraných údajov vo forme webovej mapy

9. Tvorba analytických prehľadov (Dashboards)

10. Tvorba tzv. príbehov s mapami pre prezentáciu výsledkov (StoryMaps)

11. Tvorba vlastnej webovej aplikácie (Experience Builder)

12. Prezentovanie semestrálneho zadania

Vedomosti: Študent získa vedomosti o princípoch fungovania webových GIS platforiem, dátovej štruktúre priestorových údajov a možnostiach ich zberu, spracovania, vizualizácie a prezentácie v prostredí ArcGIS Online s využitím nástrojov spoločnosti Esri.

Zručnosti: Absolvovaním predmetu si študent osvojí praktické zručnosti pre vytváranie interaktívnych webových máp a aplikácií, vrátane konfigurácie vrstiev, prípravy rozhraní pre zber údajov a nástrojov na ich analýzu a publikovanie.

Kompetencie: Študent bude kompetentný navrhnúť a samostatne realizovať tematický GIS projekt – od formulácie cieľa, cez návrh spôsobu zberu dát, ich spracovania až po zverejnenie výsledkov vo forme webovej aplikácie.

ANDĚL, J. et al. 2019: Makroregiony světa: Nová regionální geografie. Praha (Karolinum), 326 p.

NIJMAN, J., et al. 2019: Regions. New York (Willey), 490 p.

OCE 2019: Countries, Rankings, Visualiazations. The Observatory of Economic Complexi-ty. Available at: https://atlas.media.mit.edu/en/.

ČEMAN, R. 2017: Školský geografický atlas Svet. Bratislava (Mapa Slovakia), 112 s.

DE BLIJ, H. J. et al: 2013: The World Today - Concepts and Regions in Geography, 6th edition. New York (Wiley), 528 p.

BRADSHAW, W. et al. 2012: Contemporary World Regional Geography, 4th edition. New York (McGrawHill), 620 p.

HOBBS, J. J. 2010: Fundaments of World Regional Geography, 2nd edition. Belmont (Bro-oks/Cole), 438 p.

BAAR, V. 2002: Národy na prahu 21. století. Emancipace nebo nacionalismus? Ostrava (Ostravská univerzita), 416 s.

Predmet je ukončený záverečnou skúškou. Na ňu sa môže prihlásiť študent, ktorý získal vážený priemer aspoň 50 % priebežného hodnotenia. Priebežné hodnotenie pozostáva z písomných previerok (30 % priebežného hodnotenia), spracovaní a prezentácii eseje na pridelenú tému (60 % priebežného hodnotenia) a aktívneho zapájania sa do diskusie na vyučujúcim vopred avizované témy (10 %).

V záverečnom hodnotení má 50 % váhu skúška, 50 % váhu priebežné hodnotenie. Skúška má písomný charakter. Podmienkou udelenia záverečného hodnotenia je získanie aspoň 50 % bodov zo skúšky. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aj aktívna účasť na cvičeniach s max. 2 absenciami.

Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia skúšky a priebežného hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.

slovenský, anglický

V priebehu semestra sa študenti v rámci prednášok oboznámia so základnými geografickými vlastnosťami svetových makroregiónov, pričom dôraz bude kladený na vzájomnú podmienenosť medzi priestorovou distribúciou jednotlivých javov. Obsahovo je predmet rozdelený do týchto oblastí: (1) Základné geografické vymedzenie makroregiónov sveta podľa populačných, kultúrnych a ekonomických kritérií (1. prednáška); (2) pohyby litosférických dosiek a formovanie dnešnej podoby svetadielov (2. prednáška), formovanie súčasného reliéfu, základné geomorfologické celky (3. prednáška); (3) Klimaticko-geografické a hydrologicko-geografické pomery (vplyv jednotlivých činiteľov na formovanie klimatických pomerov regiónov, základné klimatické pásma, úmoria, riečna sieť, bezodtokové oblasti, jazerá podľa genézy a polohy) (4. prednáška); (4) Základné pedogeografické a biogeografické pomery, ochrana krajiny (5. prednáška); (5) Historicko-politický vývoj sveta v kontexte svetových makroregiónov (6. a 7. prednáška); (6) Obyvateľstvo a sídla (vývoj obyvateľstva (8. prednáška), rasová a etnická skladba obyvateľstva, jazyková štruktúra obyvateľstva (9. prednáška), prirodzený pohyb a migrácia obyvateľstva (10. prednáška), sídla a miera urbanizácie (11. prednáška)); (7) Hospodárstvo (vývoj hospodárstva a všeobecná charakteristika ekonomiky, typy krajín a regiónov podľa charakteru ekonomiky (12. prednáška); (8) Syntéza geografických poznatkov jednotlivých makroregiónov (13. prednáška).

Cvičenia: Cvičenia budú v prvej časti semestra obsahovo reflektovať vyššie uvedené témy. Priamo na cvičeniach využívajúc vyučujúcim pripravené pracovné listy študent aplikuje poznatky z prednášok, precvičí si orientáciu v atlase a prácu s online dátovými zdrojmi, a to v rámci skupinových aj individuálnych aktivít. Vyučujúci na začiatku semestra predstaví databázu tém, z ktorých si študent vyberie jednu, na ktorú v rámci samostatnej práce vypracuje esej. K eseji pripraví prezentáciu, ktorú v rámci cvičení v druhej časti semestra odprezentuje a spolu s ostatnými študentmi a vyučujúcim bude o téme diskuto-vať. Priamo na cvičeniach prebehnú aj priebežné písomné previerky.

Vedomosti: Študent pozná základné geografické charakteristiky jednotlivých makroregiónov sveta. Pozná ich rámcové hranice, jadrá a oblastí, kde sa prelínajú črty viacerých makroregiónov. Študent rozumie základným zákonitostiam a príčinným súvislostiam distribúcie geografických javov v globálnom priestore.

Zručnosti: Študent je zorientovaný v tematických databázach, vie v nich identifikovať kľúčové ukazovatele. Dokáže sa zorientovať v dostupnej literatúre, v rámci nej sa učí identifikovať odborne relevantné zdroje. Dokáže interpretovať vplyv vlastností jednotlivých makroregiónov na súčasný environmentálny, sociálny, politický, ekonomický a bezpečnostný vývoj v kontexte vertikálnych i horizontálnych interakcií medzi geografickými javmi. Študent má zdokonalené zručnosti v práci s atlasom a rôznymi formami mapových výstupov v ňom.

Kompetencie: Študent je kompetentný zostaviť odbornú úvahu, esej na základné regionálno-geografické témy. V nich dokáže formulovať odborne názory na geografické javy na základe relevantných štúdií, dokumentov a dát. Tieto názory dokáže zrozumiteľne prezentovať a v diskusii o nich vecne argumentovať. Študent si tak buduje prezentačné kompetencie, základy kompetencie moderovať odbornú diskusiu na geografické témy, resp. byť v takejto diskusii aktívnym a vecne diskutujúcim účastníkom.

HOFIERKA, J., J. KAŇUK, M. GALLAY, 2014. Geoinformatika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-178-2.

VOŽENÍLEK, V. et al., 2011. Metody tematické kartografie - Vizualizace prostorových jevů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-24427-90-4.

SLOCUM, T.A., McMASTER, R.B., KESSLER, F.C., HOWARD, H.H. 2023. Thematic Cartography and Geovisualization: CRC Press/Taylor & Francis Group. ISBN 978-0-367-71270-9

LONGLEY, P.A., M. GOODCHILD, D. J. MAGUIRE, D. W. RHIND, 2010. Geographic Information Systems and Science. 3rd ed. Hoboken: Wiley & Sons. ISBN 978-0-470-72144-5.

PETERSON, G.N., 2014. GIS Cartography: A Guide to Effective Map Design, 2nd. ed. Boca Raton: CRC Press/Taylor & Francis Group. ISBN 13-978-4822-2067-4.

ROBINSON, A. H. et al., 1995. Elements of Cartography. 6th ed. Hoboken: Wiley & Sons. ISBN 0-471-55579-7.

HOJOVEC, V. et al., 1987. Kartografie. Praha: Geodetický a kartografický podnik v Praze. ISBN 29-621-87.

NOVÁK, V., Z. MURDYCH, 1988. Kartografie a topografie. Praha: SPN

PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2004. Počítačová tvorba tematických máp. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. ISBN 80-223-2011-0.

PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2007. Aplikovaná kartografia. Bratislava: Geo-grafika.

Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z cvičení (30%) a záverečnej skúšky (70%). Hodnotenie z cvičení pozostáva z dvoch hodnotených praktických previerok, realizovaných v polovici a na konci semestra. Podmienkou úspešného absolvovania cvičení je tiež odovzdanie všetkých zadaných úloh spracovaných v súlade so stanovenými požiadavkami. Záverečná skúška je písomná na základe testu z teoretických vedomostí. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).

slovenský

Prednášky:

1. Kartografia – postavenie v systéme vied, vývoj kartografie; mapa (definícia), geoinformatizácia kartografie, GeoAI a kartografia.

2. Digitálna reprezentácia objektov a javov v GIS-e - vektorový a rastrový formát.

3. Princípy zobrazovania Zeme do mapy (geoid, refer. a zobrazovacie plochy, súradnicové systémy), poludníky a rovnobežky, polárne kruhy a obratníky.

4. Kartografické skreslenia, klasifikácia kartografických zobrazení, jednoduché (azimutálne, kónické, cylindrické) a nepravé zobrazenia.

5. Kartografické zobrazenia použité v slovenskom štátnom mapovom diele, slovenské štátne mapové dielo (civilné, vojenské), ZB-GIS, nastavenie súradnicových systémov v GIS-e, ukážky.

6. Postup prác pri tvorbe topografických a tematických máp, mapovanie, používané prístroje, základné princípy geodetických metód, kartografická generalizácia.

7. Kartografické vyjadrovacie metódy - bodové, líniové a plošné javy.

8. Kartografické vyjadrovacie metódy - izolínie, kartogram, kartodiagram,...

9. Kartografické vyjadrovacie metódy – dazymetrická metóda, kartografická anamorfóza, dynamické javy...

10. Kompozícia mapy, obsah mapy, farby v mapách, popis máp, geografické názvoslovie, dizajn máp.

11. Tematické mapy rôznych mierok, atlasy, aplikácie, interpretácia máp.

12. Mapy na internete, mapové servery, webové mapové služby, online kartografické nástroje, Google Maps/Earth, Openstreetmaps, AI v kartografii.

Cvičenia:

1. Predstavenie obsahu predmetu, práca s analógovými mapami

2. Mierka mapy a meranie na mapách, orientácia pomocou mapy a kompasu

3. Predstavenie programu QGIS – inštalácia, štruktúra rozhrania, import rastrových a vektorových dát, vlastnosti a usporiadanie vrstiev

4. Základné nástroje na úpravu, selektovanie a export dát

5. Práca s atribútovou tabuľkou, pripojenie externej tabuľky

6. Definovanie súradnicového systému, kartografické zobrazenia v QGIS-e, georeferencovanie

7. Tvorba a editovanie vektorovej vrstvy

8. Princípy vyjadrovania bodových, líniových a plošných javov

9. Tvorba kartogramu, nastavenie intervalov

10. Tvorba kartodiagramu

11. Kompozícia mapy, nastavenie kompozičných prvkov mapy

12. Finálna tvorba mapového výstupu, export mapy a nastavenie parametrov výstupu

Vedomosti: Študent získa základné vedomosti z oblasti kartografie a geoinformatiky. Študent rozumie kartografickej a geoinformatickej terminológii, princípom zobrazovania Zeme do mapy, kartografickým skresleniam. Pozná viaceré kartografické zobrazenia používané v štátnom mapovom diele a v školských atlasoch. Je oboznámený s postupom prác pri vzniku topografických a tematických máp a pozná technológie, ktoré sa na tento účel v súčasnosti používajú. Má základné poznatky o kartografických vyjadrovacích metódach, spôsoboch tvorby mapy vrátane máp na internete.

Zručnosti: Študent sa naučí pracovať so softvérom QGIS. Študent vie vytvárať mapy v QGIS-e a vhodne používať bodové, líniové alebo plošné vrstvy na vyjadrenie geografických javov. Ovláda tvorbu mapového výstupu, export máp a nastavenie parametrov výstupu. Študent má zručnosti v kompozícii mapy – nastavenie kompozičných prvkov mapy a v tvorbe mapového výstupu. Študent vie použiť vhodný súradnicový systém v QGIS¬ e.

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti pracovať v softvéri QGIS s rôznymi geodátami, vizualizovať ich a vytvoriť dátové vrstvy. Má schopnosti pre samostatnú tvorbu digitálneho mapového výstupu. Študent dokáže samostatne alebo v spolupráci v relevantnom pracovnom kolektíve odborne komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri tvorbe a využívaní GIS v rôznej aplikačnej praxi.

HOFIERKA, J., J. KAŇUK, M. GALLAY, 2014. Geoinformatika. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. ISBN 978-80-8152-178-2.

LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., & RHIND, D. W. (2015). Geographic Information Science and Systems (4th ed.). Hoboken, NJ: John Wiley & Sons.

MIKLÍN, J., DUŠEK, R., KRTIČKA, L., KALÁB, O. Tvorba map. Ostravská univerzita,

2018, ISBN: 978-80-7599-017-4.

PRAVDA, J., D. KUSENDOVÁ, 2007. Aplikovaná kartografia. Bratislava: Geo-grafika.

VOŽENÍLEK, V. et al., 2011. Metody tematické kartografie - Vizualizace prostorových jevů. Olomouc: Univerzita Palackého v Olomouci. ISBN 978-80-24427-90-4.

QGIS Training Manual – dostupné online: https://docs.qgis.org/3.40/en/docs/training_manual/index.html

Hodnotenie predmetu je založené na priebežnom hodnotení praktických úloh a záverečnom preverení praktických zručností. Priebežné hodnotenie sa realizuje na základe odovzdaných výstupov zadaní. Podmienkou úspešného absolvovania cvičení je odovzdanie všetkých zadaných úloh. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia získa menej ako 51 bodov zo 100. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).

slovenský

Predmet je zameraný na prácu v softvéri QGIS a zahŕňa témy: práca s rôznymi zdrojmi a formátmi priestorových dát, tvorba a editovanie vektorových vrstiev prostredníctvom rozšírenej ponuky nástrojov, geokódovanie, pokročilá tvorba mapových výstupov pre humánnogeografické a fyzickogeografické dáta s využitím metód tematickej kartografie, tvorba lokalizačných máp, pridanie súradnicovej siete do mapy, pokročilé nastavenia jednotlivých kompozičných prvkov a popisov v mape, pokročilé nastavenia mapových znakov, spracovanie a zobrazenie rastrových dát, 3D zobrazenie, aplikácia vybraných kartografických metód vizualizácie.

Vedomosti: Hlavnými vzdelávacími výstupmi sú rozšírené vedomosti o funkcionalite a využití GIS technológií pre spracovanie, vizualizáciu a kartografickú reprezentáciu priestorových dát.

Zručnosti: Študenti získajú praktické skúsenosti s prácou v GIS softvéri, osvoja si metódy spracovania a vizualizácie priestorových dát a využívanie rôznych zdrojov geografických informácií

Kompetencie: Absolvovaním predmetu budú študenti kompetentní spracovávať a vizualizovať geopriestorové dáta formou pokročilejších mapových výstupov a voliť vhodné kartografické metódy ich reprezentácie.

ANDĚL. J. 1998: Kultúrní geografie. UJEP Ústí nad Labem, 146 s.

ANDERSON, K. et al. 2003: Handbook of cultural geography. 601 p.

BARŠA, P. 1999: Politická teorie multikulturalismu, CDK.

BERGMAN, E. F. 1995: Human Geography. Cultures, Connections and Landscapes. Prentice Hall, Engewood Cliffs.

BONNEMAISON, J. 2005: Culture and Space. I. B. Tauris.

DIAMOND, J. 1997: Guns, germs and steel: the fates of human societies. Norton & co., New York.

DIAMOND, J. 2019: Otrasy – Ako národy riešia svoje krízy. Premedia, 408 s.

DOSTÁL, P. 1999: Ethnicity, mobilization and territory: an overview of recent experien-ces. Acta UC, Geographica, XXXIV, 1, s. 45-58.

HEŘMANOVÁ, E., CHROMÝ, P. a kol. 2009: Kulturní regiony a geografie kultury. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., 292-301.

KRUPA, V., GENZOR, J. 1996: Jazyky sveta v priestore a čase. Veda, SAV Bratislava, 356 s.

MACDONALD, F., MASON, A. 2009: Kultúra ľudstva. Ottova encyklopédia. Ottovo nakladatelství, s. r. o. Praha, 256 s.

MURRAY, W, E. 2006: Geographies of Globalization. Routledge Contemporary Human Geography. Routledge Taylor & Francis Group London and New York, 32 s.

ROGERS, A. 1994: Lidé a kultúry. Nakladatelský dům Praha, 256 s.

Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenie: Na začiatku semestra budú študentom zadané témy referátov charakteru eseje, ku ktorým vypracujú a prednesú prezentáciu (hodnotenie minimálne 16 b., maximálne 30 b.). Účasť na cvičeniach – povolené sú maximálne 2 absencie. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka (minimálne 36 b., maximálne 70 b.) Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b.

slovenský

1. Kultúrna geografia – objekt a predmet štúdia, pomocné disciplíny.

2. Difúzia kultúry, nositelia a prenášači kultúry.

3. Koncepcie kultúry v geografii.

4. Písmo a jazyk ako kultúrne fenomény.

5. Globalizácia, kultúra a civilizácia.

6.-7. Kultúrne regióny sveta – Africký kultúrny región, Blízkovýchodný kultúrny región, Východoázijský kultúrny región, Indický kultúrny región, Latinskoamerický kultúrny región, Západný kultúrny región.

8. Kultúrna geografia SR – kultúrne regióny SR, charakteristika vybraných elementov kultúry v SR.

9. Kultúra práce – práca, zamestnanie, identita a ekonomická transformácia.

10. Národné krízy – ako rôzne národy riešia krízy?

11. Pútnické miesta a rozvoj cestovného ruchu.

12. Spotreba a kultúra. Hromadná spotreba a globálna kultúra.

13. Kultúrna krajina: vplyv človeka na životné prostredie. Prečo sa história ľudstva vyvíjala vo svete tak rozdielne?

14. Alternatívne kultúry, marginálne kultúry. Kultúrne hnutia a konflikty vo svete.

Cvičenia: Ich úlohou bude na základe nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti kritického myslenia, argumentácie a prezentačné zručnosti, a s nimi súvisiace kompetencie. V rámci samostatnej práce doma študenti vypracujú referát vo forme eseje na zadanú aktuálnu kultúrnogeografickú tému. Seminárnu prácu študenti odprezentujú a následne prebehne diskusia spolu s ostatnými študentmi a vyučujúcim.

Vedomosti: Študent získa vedomosti o objekte a predmete výskumu kultúrnej geografie, jej hlavných teoretických východiskách a metódach. Študent sa oboznámi s priestorovými dimenziami kultúry, kultúrnych javov a procesov na svetovej, mezoregionálnej aj mikroregionálnej úrovni. Identifikuje kultúrnu krajinu, jej prvky, javy i procesy a možnosti typizácie kultúrnogeografických fenoménov sveta, jednotlivých krajín a regiónov.

Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o jednotlivých kultúrnych elementoch v príčinných súvislostiach s geopolitickými, demografickými, sociálnymi či ekonomickými javmi. Je schopný samostatne aj v tíme pracovať s tematickými databázami, analyzovať ich a z analýzy vyvodzovať relevantné závery. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.

Kompetencie: Je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike kultúrnej geografie. Výsledky analýz dokáže správne interpretovať, dokáže identifikovať a rozlíšiť korelácie a kauzality geografických javov súvisiacich s kultúrou.