KOCOUREK, ŘEŠÁTKO – DRONY – Praktická příručka pro majitele dronú DJI; 2017;

vydavateľstvo Agentura Rubico, s.r.o., Česká republika, ISBN: 978-80-7346-228-4

KARAS – 222 tipú a trikú pro drony; 2017; vydavateľstvo Computer Press Brno, Česká

republika; ISBN: 978-80-251-4874-7

HOHENLOHE – DRONY; 2016; vydavateľstvo Alpress Frýdek-Místek, Česká republika; ISBN: 978-80-7543-234-6

KARAS, TICHÝ – Drony; 2016; vydavateľstvo Computer Press Brno, Česká republika, ISBN: 978-80-251-4860-4

FONSTAD, M.A., DIETRICH, J.T., COURVILLE, B.C., JENSEN, J.L., AND CARBONNEAU, P.E., 2013, Topographic structure from motion: a new development in photogrammetric measurement: Earth Surface Processes and Landforms, v. 38, p. 421-430, doi: 10.1002/esp.3366

GREEN, S., BEVAN, A., AND SHAPLAND, M., 2014, A comparative assessment of structure from motion methods for archaeological research: Journal for Archaeological Science, v. 46, p. 173-181, doi: 10.1016/j.jas.2014.02.030

JAMES, M.R., AND ROBSON, S., 2012, Straightforward reconstruction of 3D surfaces

and topography with a camera: accuracy and geoscience application: Journal of Geophysical

Research, v. 117, F03017, doi: 10.1029/2011JF002289

SNAVELY, N., SEITZ, S.N., AND SZELISKI, R., 2008, Modeling the world from internet

photo collections: International Journal of Computer Vision, v. 80, p. 189-210, doi: 10.1007/

ss112263-007-0107-3

ULLMAN, S., 1979, The interpretation of structure from motion: Proceedings of the Royal

Society of London B, v. 203, p. 405-426, doi: 10.1098/rspb.1979.0006

WESTOBY, M.J., BRASINGTON, J., GLASSER, N.F., HAMBREY, M.J., AND REYNOLDS, J.M., 2012, Structure from motion photogrammetry: a low-cost, effective tool for geoscience applications: Geomorphology, v. 179, p. 300-314, doi:10.1016/j.geomorph.2012.08.021

Aktívna účasť na cvičeniach a priebežná kontrola, čo zahŕňa:

Účasť na cvičeniach v učebni a v teréne vo vopred dohodnutom termíne podľa počasia.

Obsah priebežného hodnotenia je zameraný na praktické vedomosti a zručnosti a výpočty v rámci DPZ.

Vypracovanie semestrálnej práce a záverečná skúška, čo zahŕňa:

Odovzdanie semestrálnej práce v stanovenom termíne, vypracovanej na základe zadania a zručností získavaných v priebehu cvičení, ktorá bude zameraná na spracovanie fotografií z nemeračských kamier, tvorbu ortofotomozaiky a mračna bodov, a hodnotenie kvality dát a jej prezentácia.

Absolvovanie písomného testu v skúškovou období so ziskom nadpolovičnej väčšiny bodov.

Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý úspešne prezentoval semestrálnu prácu a jej výsledky a získal z nej hodnotenie minimálne na úrovni známky E (min. 51 % zo 100).

Obsah záverečnej skúšky je zameraný na teoretické a metodické aspekty UAV. Výsledné

hodnotenie predmetu je aritmetickým priemerom hodnotenia semestrálnej práce a záverečnej

skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotu

minimálne 51 a viac zo 100 %. Pre hodnotenie priebežnej kontroly aj záverečnej skúšky platí hodnotiaca schéma: A (100-91 %), B (81-90 %), C (71-80 %), D (61-70 %), E (51-60 %), FX (0-50 %).

slovenský

Prednášky:

Úvod do UAV; Základy fotografie; Pravidlá lietania; Predletová príprava a poletová kontrola; Vzdušný priestor; UAV fotogrametria; Spracovanie údajov z UAV fotogrametrie; Hodnotenie kvality údajov získaných UAV fotogrametriou; Aplikácie UAV fotogrametrie

Cvičenia: časť cvičení sa realizuje v teréne, čo predstavuje vykonanie viacerých typov letov pomocou letového plánu; časť cvičení sa realizuje v odborných učebniach – nastavenie fotoaparátu, predletová príprava, spracovanie dát v špecializovaných softvéroch, samostatná práca a konzultácie ku semestrálnemu zadaniu, prezentácia semestrálnej práce.

Vedomosti: Študent získa vedomosti a všeobecný prehľad o podmienkach vykonania letu UAV, čo zahŕňa najmä tieto oblasti:

- Pravidlá lietania

- Predletová príprava a poletová kontrola

- Rozdelenie vzdušného priestoru

- Letecká meteorológia

- Prevádzkové postupy a bezpečnosť

Ďalej študent získa vedomosti o parametroch a správnom nastavení kamier, o spracovaní dát z nemeračských kamier na báze algoritmu structure-from-motion a o aplikáciách UAV.

Zručnosti: Študent sa naučí pripraviť UAV na let, naplánovať leteckú misiu, vykonať

snímkovanie pomocou UAV, spracovávať dáta z UAV pomocou špecializovaných softvérov a vyhodnotiť kvalitu takto vytvorených dát. Zároveň sa naučí využívať nástroje umelej inteligencie pre potreby plánovania letu, nastavenie parametrov kamery a spracovania a vyhodnotenie získaných údajov.

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti navrhnúť postup pre vykonanie leteckých prác pomocou UAV na báze blízkej fotogrametrie, spracovať a analyzovať fotografie z nemeračských kamier a vyhodnotiť kvalitu dát, najmä ortofotomozaiky a mračna bodov. Zároveň je na tieto účely schopný využiť aj nástroje umelej inteligencie a porovnať ich s konvenčnými metódami.

HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J., 2011. Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.

KATUŠČÁK, D.. 2008, Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162

s. ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č. 1/2011, Dostupné na internete: <http:// www.upjs.sk/public/media/2438/smernica-1-2011.pdf>, 25 s.

POKYNY, 2020. Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a splnenie zadaných úloh: prezentovanie postupu riešenia diplomovej práce na základe jej zadania a vytvorenie postru, ktorý reprezentuje rozšírený abstrakt práce.

slovenský

Zameranie a štruktúra diplomovej práce (abstrakt, úvod, záver a pod.); Etika a kultúra písania záverečnej práce; Citácie a bibliografické odkazy, príklady; Formálna stránka práce; Jazyková úprava (pojmový aparát, štylistika, syntax, gramatika, typografia); Prezentácia diplomovej práce (forma, technika a obsah a štruktúra prezentácie, pravidlá komunikácie, zásady prezentovania, diskusia); Prezentácia priebežného stavu rozpracovania vlastnej diplomovej práce formou postra.

Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o vedeckých, teoreticko-metodologických a formálnych postupoch pri tvorbe záverečnej práce a postra, ako aj náležitostiach odbornej a obsahovej stránky diplomovej práce.

Zručnosti: Študent dokáže sformulovať ciele záverečnej práce, vypracovať obsahovo primeranú diplomovú prácu a prezentovať ju formou postra a abstraktu.

Kompetencie: Študent vie na základe zadania úlohy samostatne sformulovať ciele a obsah písomnej práce, prezentovať čiastkové výsledky svojej práce pred odborným publikom a viesť odbornú diskusiu na odborné témy v oblasti svojho zamerania.

HOVORKA, D., KOMÁREK, K., CHRAPAN, J., 2011. Ako písať a komunikovať. Martin (Vydavateľstvo Osveta), 247 s.

KATUŠČÁK, D.. 2008, Ako písať záverečné a kvalifikačné práce. Nitra (Enigma), 162

s. ÚTVAR REKTORA UPJŠ, 2011. Smernica č. 1/2011, Dostupné na internete: <http:// www.upjs.sk/public/media/2438/smernica-1-2011.pdf>, 25 s.

POKYNY, 2020. Pokyny na tvorbu záverečných prác na Ústave geografie Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. https://geografia.science.upjs.sk/images/studium/ Pokyny_ZP_UGE_2019.pdf

ŠABLóNA, 2020. Odporúčaná šablóna prezentácie k obhajobe záverečnej práce na ÚGE. https:// geografia.science.upjs.sk/images/dokumenty_tlaciva/sablona_prezentacie_ZP.ppt

Podmienkou na udelenie kreditov je aktívna účasť na seminároch a prezentovanie diplomovej práce v štruktúre predpísanej na obhajobu diplomovej práce na štátnej skúške. Hodnotenie je založené na úrovni prezentácie v predpísanej štruktúre, dodržaní časového limitu a schopnosti reagovať na položené otázky.

slovenský

Seminár je zameraný na problematiku jednotlivých diplomových prác. Poslucháči v rámci seminára referujú o stave rozpracovania a štruktúre prác, pričom sú tiež podrobne preberané ich jednotlivé časti. K jednotlivým prácam sa vedie odborná diskusia.

Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti o formálnych náležitostiach diplomovej práce a spôsobe jej obhajoby pre štátnicovou komisiou.

Zručnosti: Študent sa naučí aplikovať vedecké teoreticko-metodologické a formálne postupy tvorby záverečnej práce, vypracovať obsahovo primeranú diplomovú prácu a obhájiť ju na štátnej skúške. Kompetencie: Študent dokáže samostatne prezentovať výsledky svojej práce pred odborným publikom a viesť odbornú diskusiu na odborné témy v oblasti svojho zamerania.

BEŇOVÁ, D., GNAP, J., TUKOVÁ, P. 2020: Logistické centrá a logistické parky na území Slovenskej republiky. Svet dopravy. Dostupné na: http://www.svetdopravy.sk/logisticke-centra-alogisticke-parky-na-uzemi-slovenskej-republiky/.

KNOX, P., L., et al. 2010: Human geography. Places and regions in Global Context. pearson International Edition., 513 p. KOREC, P. 1994: Humánna geografia 1. Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského, Bratislava, 120 s.

MACUROVÁ, P. 2014: Logistika. Ostrava (VŠB-TU). MIRON, J. R. 2010: The Geography of Competition. New York (Springer).

MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy II. ZČU Plzeň, 56 s.

MIRVALD, S., 2002: Geografie dopravy III. ZČU Plzeň, 43 s.

RODRIGUE, J. P. ed. 2017: The Geography of Transport Systems, 4th edition. London, Routledge.

SIXTA, J., MAČÁT, V. 2005: Logistika: teórie a praxe. Computer press, 318 s.

TOUŠEK, V. a kol., 2008: Ekonomická a sociální geografie, Plzeň, 2008, 411 s.

Výsledné hodnotenie je kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou. Cvičenia: účasť na cvičení – povolené sú maximálne 2 absencie, pravidelné odovzdávanie a prezentácia zadaných úloh (3 úlohy), ktoré budú bodovo ohodnotené. Spolu za cvičenia môžu študenti získať maximálne 30 b. a minimálne 16 b. V prípade ak získa študent na cvičeniach 15 b. a menej nebude pripustený ku skúške. Skúška: záverečná písomka – maximálne 70 b., minimálne 36 b. Výsledné hodnotenie je súčtom bodov z priebežného hodnotenia (cvičenia) a skúšky: A – 91-100 b., B – 81-90 b., C – 71-80 b., D – 61-70 b., E – 51-60 b., FX – menej ako 50 b

slovenský

1. Modely vývoja dopravných sietí a typológia útvarov dopravných sietí.

2. Metódy hodnotenia umiestnenia dopravných ciest.

3.-5. Charakteristika jednotlivých druhov dopravy vo svete.

6. Najvýznamnejšie dopravné koridory vo svete.

7. Multimodálna a intermodálna doprava vo svete a na Slovensku.

8. Doprava a životné prostredie.

9. Bikesharing – spôsob riešenia dopravy vo vybraných mestách Európy a v SR.

10.-11. Logistika – interdisciplinárna veda, ale tiež činnosť sústredená na zosúladenie, prepojenie a optimalizáciu tokov surovín, materiálov, polotovarov, výrobkov a služieb, ako i informácií a financií. Logistika a manažment v jednotlivých druhoch dopravy.

12. Systém just-in-time – dopravenie zásielky suroviny alebo polotovaru na miesto spracovania alebo odberu v presne určený čas.

13. Najvýznamnejšie obchodné spoločnosti, ktoré v spolupráci so zasielateľmi a dopravcami organizujú prepravu nákladov v neprerušenom dopravnom reťazci.

14. Logistické parky, logistické centrá a distribučné centrá na Slovensku.

Cvičenia: Budú zamerané na praktické zvládnutie základných metód používaných v geografii dopravy. Študenti budú spracovávať a vyhodnocovať rôzne databázy s použitím základných štatistických a matematických metód, vytvárať syntézy a s pomocou nástrojov GIS interpretujú získané výsledky do priestorového zobrazenia. Úlohy budú študenti na základe zadaní vypracovávať doma a budú stanovené tak aby si vyskúšali samostatnú prácu ale aj prácu v tíme. Študenti budú vypracovávať úlohy s možnosťou využitia textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, avšak ich relevantnosť či pravdivosť budú musieť kriticky vyhodnotiť.

Výsledky vzdelávania: Oboznámenie

Vedomosti: Študenti sa dôkladne oboznámia so základnými priestorovými aspektmi fungovania dopravy a logistiky vo svete. Získajú informácie o najnovších trendoch v oblasti dopravy a logistiky vo svete a na Slovensku. Získajú vedomosti o fungovaní multimodálnej dopravy vo svete, či vybraných modeloch prepravy surovín, ako napr. just in-time.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy, zákonitosti umiestnenia významných dopravných koridorov vo svete. Dokáže aplikovať najpoužívanejšie metódy typické pre geografiu dopravy a logistiky na vyhodnotenie základných ukazovateľov vývoja týchto odvetví, rozmiestnenia dopravných a logistických sietí v priestore. Študent ovláda prácu so zdrojmi informácií vrátane textových výstupov nástrojov umelej inteligencie, ktorých pravdivosť a relevantnosť je zároveň schopný kriticky vyhodnotiť.

Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike geografie dopravy a logistiky. Dokáže interpretovať výsledky spracovaných analýz a na ich základe vytvárať syntézu získaných poznatkov. Študent je na základe vhodných podkladov schopný vypracovať analýzu dopravných sietí, navrhnúť najoptimálnejšie toky surovín, materiálov, lokalizáciu logistických parkov, centier a distribučných centier a pod.

BEDRNA, Z., a kol. 1992: Analýza a čiastkové syntézy zložiek krajinnej štruktúry. Učebné texty na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Bratislava: Slovenská technická knižnica, 95 p.

BOLTIŽIAR, M., OLAH, B. 2009: Krajina a jej štruktúra (mapovanie, zmeny a hodnotenie). Nitra: UKF v Nitre, FPV, 150 p.

DEMEK, J. 1974: Systémová teorie a studium krajiny. Studia Geographica 40, 1-200.

DEMEK, J. 1990: Nauka o krajině. Olomouc: Rektorát Univerzity Palackého v Olomouci, 234 p.

DEMEK, J., QUITT, E., RAUŠER, J. 1975: Úvod do obecné fyzické geografie. Praha: Academia, 401 p.

FORMAN, R. T. T., GORDON, M. 1993: Krajinná ekologie, Praha: Academia, 584 p.

GAJDOŠ, A., MIDRIAK, R. 2007: Geografia a krajinná ekológia. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Fakulta prírodných vied, 49 p.

HAVRLANT, M., BUZEK, L. 1985: Nauka o krajině a péče o životní prostředí. Praha: SPN, 132 p.

HRADECKÝ, J., BUZEK, L. 2001: Nauka o krajině. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, 215 p.

HYNEK, A. 1987: Geografická konceptualizace krajiny. Geografický ústav ČSAV, Sborník prací 14, 245-253.

CHORLEY, R. J., KENNEDY, B. A. 1971: Physical Geography. A System approach. London: Prentice Hall International Inc., 370 p.

KOLEJKA, J. 2013: Nauka o krajině. Geografický pohled a východiska. Praha: Academia, 440 p.

LIPSKÝ, Z. 1998: Krajinná ekologie pro studenty geografických oborů. Praha: Karolinum – nakladatelství Univerzity Karlovy, 130 p.

MAZÚR, E., DRDOŠ, J. 1988: Landscape ecology – geographical research direction an interdisciplinary research?. Geografický časopis 40 (1-2), 3-11.

MICHAL, P. 1997: Základy komplexnej fyzickej geografie (Učebné texty). Banská Bystrica: FPV UMB, 92 p.

MIKLÓS, L., IZAKOVIČOVÁ, Z. 1997: Krajina ako geosystém. Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 153 p.

MIKLÓS, L. et al. 2019: Landscape as a Geosystem. Cham: Springer International Publishing AG, 161 p.

MINÁR, J. 1999: Morfometrická analýza polí a jej využitie v geoekológii, Geografický časopis, 51, 261-277.

MINÁR, J. et al. 2001: Geoekologický (komplexný fyzickogeografický) výskum a mapovanie vo veľkých mierkach. In: Geografické spektrum 3, Geo¬ grafika, Bratislava, 209 p.

MINÁR J. 2003. Detailed physical¬ geographical (geoecological) research and mapping in the landscape ecology. In: Ekológia (Bratislava), Vol. 22, Suppl. 2/2003, 141- 149.

MIČIAN, Ľ. 1984: Pokus o novú definíciu krajinnej ekológie. Ekológia (ČSFR), (3) 1, 7-12.

MIČIAN, Ľ. 1988: Some Problems concerning conception of landscape ecology. AFRNUC, Geographica, 29, 11-25.

MIČIAN, Ľ. 2008: Všeobecná geoekológia. Bratislava: Geo¬ grafika, 88 p.

MIČIAN, Ľ. A ZATKALÍK, F. 1984: Náuka o krajine a starostlivosť o životné prostredie. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 139 p.

TREMBOŠ, P., MIČIAN, Ľ., MINÁR, J., HRADECKÝ, J. 2009: Geoekológia. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 111 p.

ŽIGRAI, F. 2022: Metakrajinná ekológia. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove vo Vydavateľstve Prešovskej univerzity, 598 p.

Ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach s váhou 30 % a záverečného písomného testu s váhou 70 %. Podmienky absolvovania cvičení – aktívna účasť a vypracovanie semestrálnej práce. Záverečná písomná skúška s úspešnosťou nad 50 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).

slovenský

Sylabus prednášok:

1. Úvod do štúdia geoekológie – jej objekt a predmet štúdia, postavenie v systéme geografických vied, vznik a historický vývoj disciplíny

2. Krajinná (geografická) sféra a krajina ako systém – úvod do systémovej teórie v geografii

3. Fyzickogeografické komplexy ako prírodné geosystémy – ich typy, komponenty a elementy

4. Veľkostné kategórie fyzickogeografických komplexov – geografické dimenzie (topická, chorická, regiónická, kontinentálna, planetárna)

5. Paradynamické komplexy, systémy a katény; geochemické väzby a procesy v krajine

6. Prírodno¬ technické (geotechnické) systémy

7. Zmeny fyzickogeografických komplexov v priestore – zákonitosti priestorovej diferenciácie (zonálnosť, azonálnosť, provincionálnosť, sektorovosť)

8. Zmeny fyzickogeografických komplexov v čase – procesy, fungovanie a vývoj fyzickogeografických komplexov

9. Základy fyzickogeografickej regionalizácie I. – základné definície, obsah, forma a postupy regionalizácie

10. Základy fyzickogeografickej regionalizácie II. – logické pravidlá regionálnej taxonómie, praktické využitie regionalizácie

11. Metódy geoekologického výskumu a geoekologické mapovanie

12. Využitie poznatkov geoekológie v praxi, prípadové štúdie

Sylabus cvičení:

1. úvodné informácie a výber územia na semestrálne zadanie

2. tvorba podkladovej analytickej mapy – geologická stavba

3. tvorba podkladovej analytickej mapy – geomorfologické pomery

4. tvorba podkladovej analytickej mapy – klimatické pomery

5. tvorba podkladovej analytickej mapy – pôdne typy a druhy

6. tvorba podkladovej analytickej mapy – potenciálna prirodzená vegetácia

7. tvorba syntetickej mapy – mapy geoekomplexov vybraného územia

8. konštrukcia geoekologického profilu

9. konštrukcia vertikálneho rezu tesserou

10. kompletizácia semestrálneho zadania, konzultácie

11. prezentácia semestrálneho zadania a diskusia

12. prezentácia semestrálneho zadania a diskusia

13. záverečné hodnotenie

Semestrálna zadanie pozostáva z jednotlivých čiastkových úloh preberaných na cvičeniach, ktoré študenti dokončujú v rámci domácej prípravy.

Vedomosti: Absolvent získa rozsiahle vedomosti na úrovni synergetických, chórických a chronologických vzťahov. Oboznámi sa s základmi geoekologického výskumu, mapovania a regionalizácie

Zručnosti: Absolvent získa zručnosti pri analýze základných topických a chórických jednotiek a pri klasifikácií priestorových jednotiek krajiny prostredníctvom GIS a nástrojov umelej inteligencie

Kompetencie: Absolvent bude schopný samostatne analyzovať vzťahy v rámci topických a chórických jednotiek a zároveň bude schopný použiť základné metódy fyzicko¬ geografickej regionalizácie.

Franko, K. 2020: Globaliaztion and Crime. London (Sage).

Korec, P., Przybyla, V. 2019: Kríza kapitalizmu, globalizácia a post-industriálny vývoj spoločnosti a ich vplyv na politický vývoj na Slovensku. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 63(1), 69-102.

Križan, F. 2009: Globalizácia maloobchodu: definícia základných procesov a ich analýza v slovenskej geografii maloobchodu. Geografický časopis, 61(1), 49-68.

Sopkuliak, A. 2016. Geografia financií: hlavné témy a trendy výskumu. Acta Geographica Universitatis Comenianae, 60(1), 103-121.

Spring, J. 2015: Globalization of Education, 2nd ed. New York (Routledge).

Ďalšia literatúra podľa konkrétnych zvolených tém.

Predmet je ukončený hodnotením na základe priebežného hodnotenia. Na začiatku semestra si študenti vyberú z databázy tému, ktorú v priebehu semestra spracujú do podoby postera (50 % hodnotenia). V záverečnej časti semestra sa uskutoční prezentácia poste-rov (50 %). Na získanie

celkového hodnotenia A je potrebné získať 90 % a viac, na B je to 80 %, na C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý do-siahne menej ako 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. 2 absenciami.

slovenský

V úvodnej časti semestra si každý študent vyberie tému (z poskytnutej databázy, prípadne vlastnú), na ktorú v domácom prostredí samostatne vypracuje poster. Priamo na cvičeniach prebieha diskusia k jednotlivým témam. V záverečnej časti semestra sa uskutoční prezentácia postrov v podobe konferenčnej postrovej sekcie.

Vedomosti: Študent si prehĺbi geografické vedomosti o prejavoch globalizácie v rôznych geografických javoch. Oboznámi sa s diferencovanými dôsledkami globalizácie v rôznych regiónoch sveta.

Zručnosti: Študent je schopný kriticky a v komplexných geografických súvislostiach uvažovať o prejavoch globalizačných trendov v konkrétnych geografických procesoch a javoch v konkrétnom území. Je schopný formovať si názor na základe relevantných in-formačných zdrojov, dokáže ho zrozumiteľne prezentovať a podporiť vecnou argumentáciou.

Kompetencie: Študent kompetentný realizovať samostatnú odbornú prácu v problematike globalizácie. Je kompetentný závery vlastnej práce výstižne a zrozumiteľne prezentovať, a v rámci diskusie podporiť vecnou argumentáciou.

DODEL, H., H. HÄUPLER, H., 2009. Satellitennavigation. 1st edition. Heidelberg-Dordecht-

London-New York: Springer, 548p. ISBN 978-3-540-79446-1.

KAPLAN, E.D., HEGARTY, Ch.J., 2017. Understanding GPS/GNSS. 3rd ed. Boston/London: Artech House. 993p. ISBN 978-1-63081-058-0.

GROVES, P., 2008. Principles of GNSS: Inertial and Multisensor Integrated Navigation Systems. London: Artech House, 536p. ISBN 9781580532556.

HOFMANN-WELLENHOF, B., H. LICHTENEGGER and E. WASLE, 2008. GNSS – Global Navigation Satellite Systems: GPS, GLONASS, Galileo, and more. Wien: Springer-Verlag, 518p. eBook ISBN 978-3-211-73017-1, Softcover ISBN 978-3-211-73012-6.

LEICK, A., 1995: GPS Satellite Surveying. 2nd ed. New York: John Wiley & Sons, Inc., 560p. ISBN 0-471-30626-6.

LEICK, A., L. RAPOPORT, D. TATARNIKOV, 2015. GPS Satellite Surveying. 4th ed. 840p., Hoboken: John Wiley & Sons. ISBN 978-1-118-67557-1.

SEDLÁK, V., P. LOŠONCZI a I. PODLESNÁ, 2009: Družicové navigačné systémy. Košice:

VŠBM Košice, 75s. ISBN 978-80-89282-31-9.

SEDLÁK, V . a P. Lošonczi, 2011. Družicové navigačné systémy a ich bezpečnostné aplikácie. Košice: VŠBM Košice, 120s. ISBN 978-80-89282-66-1.

SEDLÁK, V., 2012. Globálne navigačné satelitné systémy pre bezpečnostný manažment. Košice: VŠBM Košice, 126s. ISBN 978-80-89282-83-8.

SEDLÁK, V., 2017. Globálne navigačné satelitné systémy. Košice: Univerzita Pavla Jozefa

Šafárika v Košiciach, 157s. ISBN 978-80-8152-554-4. Dostupné na: https://unibook.upjs.sk/sk/geografia/899-globalne-navigacne-satelitne-systemy;

http://geografia.science.upjs.sk/index.php/study/ucebnice-skripta-studijne-materialy

SEDLÁK, V., 2019. Globálne navigačné satelitné systémy pre geoinformatiku. Košice:

Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, ISBN 978-80-8152-770-8.

TEUNISSEN, P.J.G., O. MONTENBRUCK, 2017. Handbook of Global Navigation Satellite

Systems. 1328 p., Cham: Springer. ISBN 978-3-319-42926-7.

žiadna

žiadna

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky.

Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou úloh na samostatnej práci s podielom na výslednom hodnotení 30 %. Na záverečnú skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v hodnotení na cvičeniach získal minimálne 16 %. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (maximálne 30 %) a záverečnej skúšky (maximálne 70 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý vo výslednom hodnotení dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E, t.j. získa minimálne 51 %.Pre záverečné hodnotenie platí hodnotiaca schéma: A (100-91 %), B (81-90 %), C (71-80 %), D (61-70 %), E (51-60 %), FX (0-50 %).

slovenský

bez poznámok

Prednášky:

GNSS v kontexte pre geografiu a geoinformatiku. GNSS, ich podstata a delenie. GPS –

princíp činnosti, zásady a osobitosti; štruktúra GPS a jeho aplikácie; meračské technológie GPS; prístrojové vybavenie GPS; zber a prenos observovaných dát GPS. Európsky navigačný satelitný systém Galileo; polohovacie, navigačné a časové služby systému Galileo; infraštruktúra systému Galileo; štruktúra a aplikácie Galilea. Prehľad ďalších GNSS a rozširujúcich satelitných systémov (GLONASS, Compass, BNSS, EGNOS, WAAS, MSAS, QZSS, IRNSS atď.).

Cvičenia: Predstavenie GNSS prijímača a jednotlivých komponentov; Nastavenie prijímača a ovládača; Meranie v režime RTK, Meranie v režime báza-rover, Meranie v režime statika, Merania využitím kombinácie rôznych satelitných systémov, Spracovanie nameraných dát; Hodnotenie kvality dát a vizualizácia v GIS; Transformácia súradnicových systémov.

Priebežná kontrola (na cvičeniach) a skúška. Priebežná kontrola počas výučbovej časti cvičení formou úloh na samostatnej práci s podielom na výslednom hodnotení 30 %. Skúška s podielom na výslednom hodnotení 70 %. Výsledné hodnotenie: vážený priemer hodnotenia z priebežnej kontroly (30 %) a skúšky (70 %). Podmienka pre udelenie kreditov: v každej časti hodnotenia získať hodnotenie minimálne na úrovni známky E.

Vedomosti: Študent získa vedomosti z oblasti globálnych navigačných satelitných systémov, predovšetkým z oblasti princípov ich fungovania a jednotlivých komponentov. Taktiež sa oboznámia s technickými vlastnosťami v súčasnosti dostupných satelitných systémov, získajú vedomosti o metódach merania pomocou GNSS a ich využitia v konkrétnych aplikáciách.

Zručnosti: Študenti sa naučia prakticky využívať prijímače signálu GNSS pri zbere geopriestorových dát. Naučia sa využívať rôzne metódy merania pomocou GNSS a kombinovať satelitné systémy pre dosiahnutie čo najlepších výsledkov. Zároveň sa naučia spracovať namerané dáta pre použitie v GIS softvéroch a vyhodnotiť ich kvalitu.

Kompetencie: Študenti dokážu samostatne nastaviť a používať prijímače GNSS signálu v rôznych meracích režimoch, sú schopní spracovať a vyhodnotiť namerané dáta a vizualizovať ich v GIS softvéroch.

BELAJOVÁ, A., BALÁŽOVÁ, E. 2004: Ekonomika a manažment územnej samosprávy, Nitra: SPÚ, 185 s., ISBN 80-8069-458-3

BRIX, R. 2024: Problematika fungovania malých obcí. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave.

BUČEK, J., BORÁROSOVÁ, Z., SOPKULIAK, A. 2010: Miestne financie a miestny ekonomický rozvoj. Geografika, Bratislava, 198 s. ISBN 987-80-89317-12-7

IŠTOK, R., MATLOVIČ, R., MICHAELI, E. 1999: Geografia verejnej správy, Prešov: Prešovská Univerzita. 158 s.

HAMALOVÁ, M., BELAJOVÁ, A., GECÍKOVÁ, I., PAPCUNOVÁ, V., 2014: Teória, riadenia a organizácia verejnej správy. Wolters Kluwer. ISBN 978-80-8168-140-0

KLIMOVSKÝ, D., 2014: Základy verejnej správy. Wolters Kluwer, 455 s. ISBN 987-80-8168-002-1 (druhé, prepracované vydanie)

LOVACKÁ, S. 2009: Geografické aspekty komunálnej reformy v Slovenskej republike. Geographia Cassoviensis. 3(1), 103s.

ŽÁRSKA, E. a kol. 2016: Verejná správa. 1. vyd. Bratislava: Ekonóm, 2016. 356 s. ISBN 978-80-225-4228-9.

Zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení

Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov

štúdie z vedeckých a odborných časopisov, napr. Geografický časopis, Sociológia, Acta Politologica a i.

Hodnotenie predmetu je založené na priebežnom a záverečnom hodnotení. Priebežné hodnotenie predstavuje spracovanie odborného príspevku do prezentácie, ktorú študent prezentuje na cvičeniach a písomne ju odovzdá počas semestra. Výsledok priebežného hodnotenia je vyjadrený známkou A – FX. Záverečné hodnotenie predstavuje test z obsahu prednášok a vybraných seminárov, ktorého hodnotenie je vyjadrené známkou A – FX. V záverečnom teste je potrebné dosiahnuť minimálne 50 %. Kredity sú udelené študentovi, ktorý sa pravidelne a aktívne zúčastňuje cvičení (max. 2 absencie), spracuje, ústne odprezentuje a písomne odovzdá odborný príspevok. V každej z hodnotených častí je dôležité získať minimálne hodnotenie E. Škála hodnotenia je 100 % – 90 % A; 89 % – 80 % B; 79 % – 70 % C; 69 % – 60 % D; 59 % – 50 % E; 49 % a menej – FX.

slovenský

Prednášky: verejná správa (VS), modely VS, členenie VS – štátna správa, vývoj systému VS na území Slovenska, štátna správa, územná samospráva, lokálna samospráva, fiškálna decentralizácia a ekonomika samosprávy, komunálna reforma, formy medziobecnej spolupráce, lokálna samospráva miest Bratislava a Košice, regionálna samospráva, systém verejnej správy vo vybraných štátov sveta, územno-správne členenie Slovenska

Cvičenia: obsahovo úzko nadväzujú na témy prednášok. Študenti pracujú na dvoch zadaniach. Prvé zadanie je príspevkom do diskusie na tému z oblasti územnej štruktúry obcí na Slovensku či v zahraničí (historický kontext, administratívna reforma obcí či miest, územno-správne reformy). Druhé zadanie je priestorovou analýzou vybraného územia pre potreby realizácie komunálnej reformy na Slovensku.

Vedomosti:

Študent rozumie prieniku geografie a verejnej správy v jej priestorových aspektoch. Získa poznatky o vývoji a súčasnom stave organizácie verejnej správy na Slovensku. Rozumie postaveniu štátnej správy a územnej samosprávy v systéme verejnej správy na Slovensku. Pozná vývoj a súčasný stav územno-správneho členenia územia Slovenska. Vie porovnať systém verejnej správy na Slovensku so systémami verejnej správy (najmä územnej samosprávy) vo vybraných štátoch Európy.

Zručnosti:

Študent preukáže schopnosť pracovať so zdrojmi informácií, analyzovať a spracovať ich do podoby odborne písaného textu a ústnej prezentácie. Študent preukáže písomné, komunikačné a prezentačné zručnosti.

Kompetencie:

Študent sa orientuje v problematike organizačnej štruktúry verejnej správy na Slovensku, rozumie fungovaniu štátnej správy a územnej samosprávy a vie porovnať systém verejnej správy Slovenska v európskom kontexte. Vie identifikovať a z geografickej perspektívy posúdiť priestorové aspekty verejnej správy.

DUBCOVÁ, A. a kol., 2008: Geografia Slovenska. Učebnica geografie pre regionálny rozvoj. 350 s.

KOREC, P., POPJAKOVÁ, D. 2019: Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. UK Bratislava, 210 s

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.

LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.

Ekonomický týždenník Trend, Hospodárske noviny

Kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so záverečným testom na konci semestra. Cvičenia (30 %): pravidelné odovzdávanie úloh, test (70 %). Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly a záverečného testu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E (51 %).

slovenský

Základná charakteristika trhovej ekonomiky. Analýza vybraných hospodárskych ukazovateľov Slovenskej republiky. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ a jej dopady na poľnohospodárstvo SR. Konvenčné a ekologické poľnohospodárstvo na Slovensku. História, súčasný stav a prognózy vývoja priemyslu na Slovensku. Priestorová a odvetvová štruktúra kľúčových odvetví priemyslu Slovenska (automobilový priemysel, elektrotechnický priemysel ...). Doprava SR - formovanie dopravnej infraštruktúry štátu pod vplyvom medzinárodnej dopravnej siete – multimodálne dopravné koridory. Cestovný ruch na Slovensku – analýza vybraných foriem cestovného ruchu (kúpeľníctvo, vidiecky cestovný ruch). Charakteristika výkonov vybraných odvetví nevýrobnej sféry hospodárstva SR (bankovníctvo, poisťovníctvo, reality). Transformácia hospodárstva vybraných miest (Bratislava, Košice, Bardejov ...), či regiónov Slovenska (Horná Nitra, Spiš).

Cvičenia: Prostredníctvom vybraných ekonomických ukazovateľov vyhodnotiť hospodársku situáciu v stanovenom regióne Slovenska. Exkurzia vo vybranom priemyselnom alebo poľnohospodárskom podniku v meste Košice alebo v jeho zázemí.

Cieľom predmetu je poskytnúť

Vedomosti: Študent si rozšíri kľúčové informácie z oblasti hospodárskej geografie SR, ktoré nadobudol na bakalárskom stupni štúdia, spozná základnú priestorovú diferenciáciu skúmaných hospodárskych činností v regiónoch Slovenska. Absolventi predmetu získajú aktuálne poznatky o súčasnom stave a prognózach vývoja hospodárskych odvetví na Slovensku.

Zručnosti: Po úspešnom absolvovaní tohto predmetu dokáže študent identifikovať základné princípy a zákonitosti rozmiestnenia vybraných hospodárskych odvetví na Slovensku. Kompetencie: Študent je schopný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie rozmiestnenia, rozvoja či prognózy vývoja hospodárstva na konkrétnom území v rámci SR.

BEDRNA, Z., a kol. 1992: Analýza a čiastkové syntézy zložiek krajinnej štruktúry. Učebné texty na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Bratislava: Slovenská technická knižnica, 95 p.

BELČÁKOVÁ, I. 2013: Ochrana, tvorba a manažment krajiny. Bratislava: Trio Publishing s. r. o., 128 s.

BELČÁKOVÁ, I. et al. 2019: Landscape considerations in spatial planning. Bratislava: VEDA, 164 p.

DRDOŠ, J. 1982: Krajina a životné prostredie. O potrebe integrovaných krajinných podkladov. In: DRDOŠ J. (ed.). Geografia a životné prostredie, Bratislava (SGS pri SAV), p. 3-15

DRDOŠ, J. (ed.) 1983: Landscape Synthesis. Geoecological Foundations of the Complex Landscape Management. Bratislava. Bratislava: Veda, 115 p.

DRDOŠ, J. 2001: Krajinná ekológia (geoekológia) v pohľade environmentálnej praxe. Folia geographica 4, 13-41.

DRDOŠ, J. 2005: Krajinné plánovanie: potreba zmeny jeho paradigmy. Folia geographica, 43, 8, p. 203-213

DRDOŠ, J. MIKLÓS, L., KOZOVÁ, M., URBÁNEK, J. 1995: Základy krajinného plánovania. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 172 p.

HUBA, M. 1982: Štrnásť krokov na ceste za krajinným plánom. Geografický časopis. 34, 145-160.

IZAKOVIČOVÁ, Z. 2012: 20 rokov implementácie trvalo udržateľného rozvoja na Slovensku. Enviromagazín: odborno¬ náučný časopis o životnom prostredí. Zvolen: EM DESIGN, XVII.(6), 28-30.

IZAKOVIČOVÁ, Z. et al. 1992: Priestorové plánovacie procesy. Učebné texty na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti. Bratislava: Slovenská technická knižnica, 60 p.

IZAKOVIČOVÁ, Z., MOYZEOVÁ, M. 2006: Krajinnoekologický plán: základný nástroj priestorového plánovania. Acta Envir. Univ. Comenianae (Bratislava). 14(1), 29-40.

KOZOVÁ, M., PAUDITŠOVÁ, E., FINKA, M. (eds.) 2010: Krajinné plánovanie. Bratislava: Slovenská technická univerzita, 326 p.

KUBEŠ, J. 1997: Vybrané postupy krajinného plánování. České Budějovice: Jihočeská univerzita České Budějovice, 248 p.

MIKLÓS, L. 1990: Princípy a rámcová metodika LANDEP. Banská Štiavnica. 151 p.

MIKLÓS, L. 1992: Ekologizácia priestorovej organizácie, využitia a ochrany krajiny. Učebné texty na získanie odbornej spôsobilosti, Bratislava 101 p.

MIKLÓS, L., et al. 2011: Integrovaný manažment krajiny: inštitucionálne nástroje. Harmanec: VKÚ, 143 p.

MIKLÓS, L., ŠPINEROVÁ, A. Krajinno¬ ekologické plánovanie LANDEP: Landscape atlas of the Slovak Republic. 1. vyd. Harmanec: VKÚ, 2011, 159 p.

MIKLÓS, L., ŠPINEROVÁ, A. 2019: Landscape¬ ecological Planning LANDEP. Cham: Springer Nature Switzerland AG, 215 p.

PAUDITŠOVÁ, E., Reháčková, T., Tekeľ, M. 2007: Pozemkové úpravy a ich vplyv na manažment krajiny. Životné prostredie, 41 (3), 152–158.

RUŽIČKA, M., MIKLÓS, L., 1979: Teoretické a metodické základy biologického plánovania krajiny. Záverečná správa, Bratislava, ÚEBE CBEV SAV, 221 p.

RUŽIČKA, M., Miklós, L., 1988: Ekologické plánovanie krajiny, metodické princípy a rámcový postup. Bratislava: SAV, CBEV, ÚEBE, 110 p.

RUŽIČKA, M. 2000: Krajinnoekologické plánovanie – LANDEP I. (Systémový prístup v krajinnej ekológii). Edícia BIOSFÉRA. A. Séria vedeckej literatúry, Vol. A. 2, 2000, ŠEVT, Bratislava, 119 p.

RUŽIČKA, M., MIKLÓS, L. 1982: Landscape¬ ekological planing (LANDEP) in the process of the teritorial planing. Ekológia (ČSSR), vol. 1, No. 3, s. 297 – 312

RUŽIČKA, M., MIŠOVIČOVÁ, R. 2013: Landscape¬ ekological planing – LANDEP I. (System approach in the landscape ecology). Nitra: Constantine the Philosopher University in Nitra, 128 p.

ÚEBE SAV 1985: Ekologický generel ČSSR, časť SSR – priestorová diferenciácia. ÚEBE CBEV SAV, Stavoprojekt Banská Bystrica, 152 p.

Uznesenie vlády SR č. 482 B.1 z 11. júna 2003, na základe ktorého bolo MŽP SR v spolupráci s MVRR SR uložené vypracovať Návrh zákona o krajinnom plánovaní (február 2006 – neprijatý zákon).

Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Dostupný online: http://www.zakonypreludi.sk/zz/1976-50

Zákon č. 237/2000 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupný online: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2000-237

Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Dostupný online: http://www.epi.sk/zz/2001-575

Ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach s váhou 30 % a záverečného písomného testu s váhou 70 %. Podmienky absolvovania cvičení – aktívna účasť a vypracovanie semestrálnej práce. Záverečná písomná skúška s úspešnosťou nad 50 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).

slovenský

Náplňou prednášok je sprostredkovanie poznatkov o teoretických princípoch a praktických metódach ekologickej optimalizácie priestorovej organizácie a využívania územia.

Sylabus prednášok:

1. Krajinná ekológia ako vedecký základ krajinného plánovania I. (formovanie krajinnoekologických škôl a ich prístupov)

2. Krajinná ekológia ako vedecký základ krajinného plánovania II. (všeobecné a špeciálne princípy krajinnej ekológie)

3. Vývoj prístupov a metód podporujúcich rozvoj krajinného plánovania

4. Teoretické základy krajinnoekologického plánovania LANDEP I. (analýza zložiek, prvkov a faktorov v krajine)

5. Teoretické základy krajinnoekologického plánovania LANDEP II. (syntéza ekologických vlastností krajiny)

6. Teoretické základy krajinnoekologického plánovania LANDEP III. (interpretácie ekologických vlastností krajiny, krajinnoekologická optimalizácia využívania územia – evalvácia a propozícia)

7. Geografický prístup ku krajinnoekologickému plánovaniu – diagnóza krajiny a návrh jej využitia I. (analýza, identifikácia a vyhodnotenie systému krajiny na jej racionálne využitie)

8. Geografický prístup ku krajinnoekologickému plánovaniu – diagnóza krajiny a návrh jej využitia II. (metodické postupy diagnózy krajiny)

9. Krajinné plánovanie ako nástroj na udržateľný rozvoj krajiny

10. Postavenie krajinného plánovania v priestorovom plánovaní v Slovenskej republike

11. Pozemkové úpravy v Slovenskej republike – nástroj ovplyvňujúci rozvoj územia

12. Uplatnenie regulačných nástrojov na podporu ochrany a rekonštrukcie historických štruktúr krajiny

13. Prípadové štúdie: príklady aplikovaných krajinnoekologických postupov a regulačných nástrojov

V rámci cvičení študenti spracujú podklady pre krajinno¬ ekologický plán katastrálneho územia vybranej obce na základe existujúcich mapových podkladov a platnej legislatívy (rešpektovanie ochranných pasiem lineárnych a bodových prvkov krajiny).

Sylabus cvičení:

1. Úvod do krajinného plánovania, výber územia, základné informácie a zdroje dát

2. Priestorové vzťahy a vymedzenie územia

3. Krajinno¬ ekologické analýzy – primárna štruktúra krajiny

4. Krajinno¬ ekologické analýzy – sekundárna štruktúra krajiny

5. Krajinno¬ ekologické analýzy – terciárna štruktúra krajiny

6. Krajinno¬ ekologické syntézy – čiastkové krajinnoekologické syntézy

7. Krajinno¬ ekologické syntézy – komplexné krajinnoekologické syntézy

8. Krajinno¬ ekologické interpretácie

9. Krajinno¬ ekologické evalvácie

10. Krajinno¬ ekologické propozície

11. Prezentácia semestrálneho zadania

12. Prezentácia semestrálneho zadania

13. Záverečné hodnotenie

Semestrálna zadanie pozostáva z jednotlivých čiastkových úloh preberaných na cvičeniach, ktoré študenti dokončujú v rámci domácej prípravy.

Vedomosti: Absolvent získa teoretické a praktické poznatky z metód krajinno-ekologického

hodnotenia územia a tvorby podkladov pre krajinno-ekologické plány

Zručnosti: Absolvent získa zručnosti pri spracovaní fyzicko-geografických analýz a syntéz ako podkladu pre tvorbu krajinno-ekologického plánu prostredníctvom GIS a nástrojov umelej inteligencie

Kompetencie: Absolvent samostatne vytvorí návrh pre racionálne využívanie krajiny vybraného územia pri zachovaní ekologickej stability územia.

LOŽEK, V., 1973: Příroda ve čtvrohorách. Academia, Praha, 372 s.

LOŽEK, V., 2007: Zrcadlo minulosti – Česká a slovenská krajina v kvartéru. Dokořán,198 s.

VAŠKOVSKÝ, I., 1977: Kvartér Slovenska. GÚDŠ, Bratislava, 248 s.

HOLEC, P., 2004: Vývoj prírody. UK Bratislava, 150 s.

RŮŽIČKOVÁ, E. et al., 2003: Kvartérní klastické sedimenty České republiky. ČGS, Praha, 92 s.

MAGLAY, J. (ed.) et al., 2011: Vysvetlivky ku geologickej mape kvartéru Slovenska 1 : 500 000.

ŠGÚDŠ, Bratislava, 1-94.

MAGLAY, J. (ed.), PRISTAŠ, J., KUČERA, M., ÁBELOVÁ, M., 2009: Geologická mapa

kvartéru Slovenska 1 : 500 000. MŽP SR; ŠGÚDŠ, Bratislava.

SUBCOMMISSION ON QUATERNARY STRATIGRAPHY. [online] http://

www.quaternary.stratigraphy.org.uk/.

TUCKER, M. E., 2003: Sedimentary rocks in the field. Wiley, UK, 237.

LOWE J. J., WALKER M. J. C., 1997: Reconstructing Quaternary environments. 2nd edition,

Longman, 446 pp.

ELIAS S. A., MOCK, C. J. (eds.) et al., 2013: Encyclopedia of Quaternary Science, Elsevier, 848 pp.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a skúšky. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti cvičení s podielom na výslednom hodnotení 50 %. Integrálnou súčasťou predmetu je terénne cvičenie a samostatná semestrálna práca zameraná na dokumentáciu a analýzu kvartérnych depozitov. Skúška je písomná (50 %). Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotenia z priebežnej kontroly a skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotenie predmetu: A (100-91%), B (90-81%,) C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).

slovenský

Výrazné klimatické zmeny v období kvartéru podmienili pôsobenie morfogenetických procesov

a tým utváranie charakteristických typov krajiny. Obsahom predmetu je štúdium týchto zmien,

charakteru krajiny a možností ich identifikácie zo sedimentárneho záznamu kvartérnych depozitov.

Prednášky

1. Kvartér – vymedzenie, trvanie a základné rozdelenie kvartéru. Stručný prehľad základných etáp vývoja kvartérnych štúdií. Hlavné rysy kvartérnej epochy.

2. Stratigrafia kvartéru. Kyslíková izotopová stratigrafia. Stredoeurópska sprašová krivka. Systém

plážových stupňov. Klimatostratigrafia.

3. Podnebie kvartéru a príčiny klimatických zmien – terestrické, extraterestrické; príčiny

zaľadnenia. Rozsah zaľadnenia na jednotlivých kontinentoch.

4. Vývoj súčasných ekosystémov (1. časť) – vývoj vegetácie v štvrtohorách, vývoj živočíšstva.

Posledný glaciál - dôsledky klimatických zmien, vymieranie stavovcov.

5. Pôvod človeka a jeho vývoj počas kvartéru; začiatok kultúry, význam archeológie pre štúdium

kvartéru.

6. Vývoj súčasných ekosystémov (2. časť) – spôsob zachovania fosílnych zvyškov, vedúce

skameneliny kvartéru.

7. Kvartérne sedimenty – základné atribúty sedimentu, rozdelenie, charakteristika; metódy štúdia

kvartérnych sedimentov (terénne a laboratórne).

8. Glaciálne prostredie – erózna činnosť ľadovcov, formy glaciálnej modelácie, glaciálne sedimenty,

periglaciálne prostredie.

9. Fluviálne prostredie – riečne terasy, náplavové kužele, fluviálne sedimenty. Interpretácia

fosílnych fluviálnych sedimentov. Tektonická pozícia.

10. Krasové prostredie – geológia krasu. Vznik endo- a exokrasu, jaskynné sedimenty: klastické,

chemogénne, organogénne; sedimenty krasových prameňov (pramenity, penovce, travertíny).

Paleontologické a archeologické nálezy v pramenných vápencoch.

11. Jazerné a močiarne prostredie – jazerné a močiarne sedimenty (rašeliny, slatiny). Jazerá a ich

geologický význam.

12. Eolické prostredie – spraše a sprašové hliny, naviate piesky, paleopôdy – vznik, rozšírenie.

Svahové sedimenty.

13. Metódy datovania kvartérnych sedimentov. Rádiometrické datovanie, inkrementačné datovacie metódy. Zastúpenie kvartérnych sedimentov na území Západných Karpát, štvrtohorný vulkanizmus, významné geologické lokality, súčasný kvartérnogeologický výskum na Slovensku.

Cvičenia sa budú realizovať blokovo v teréne a čiastočne laboratórne. Terénne cvičenie bude zahŕňať praktické ukážky odberu vzoriek sedimentov (šlichovanie) na vybranom toku; odber a spracovanie (štúdium morfoštruktúrnych znakov) obliakového materiálu; dokumentáciu odkryvu kvartérnych depozitov v teréne. V rámci laboratórnej časti študenti vyhodnotia namerané údaje z obliakového materiálu a mikroskopicky pomocou strereomikroskopu zhodnotia odobraté šlichy. Súčasťou cvičení bude vypracovanie samostatnej semestrálnej práce, kt. bude zahŕňať výsledky vlastného terénneho a laboratórneho výskumu s interpretáciou vlastných pozorovaní a vyhodnotením analýzy hrubozrnných fluviálnych sedimentov dostupnými open-source nástrojmi (s porovnaním a diskusiou zistení z oboch analytických prístupov).

Vedomosti: Študent disponuje teoretickými vedomosťami a prehľadom o problematike klimatických zmien a nadväznej zmene krajinnej pokrývky, zmenách v distribúcii a charaktere kvartérnych depozitov, o vývoji súčasných ekosystémov a človeka v najmladšom geologickom období.

Zručnosti: Študent ovláda praktické postupy pri odbere a analýze vzorkového materiálu, ako aj postupy pri vyhodnocovaní vybraných analýz kvartérnych sedimentov, nadobudne praktické zručnosti pri dokumentácii geologických odkryvov v najmladších geologických útvaroch.

Kompetencie: Študent dokáže používať získané vedomosti a zručnosti pri výskume krajiny, dokáže navrhovať a aplikovať vhodné terénne metódy pri výskume kvartérnej pokrývky a interpretovať ich výsledky.

Crescenzi, R., Ruca, D., Milio, S. 2016: The geography of the economic crisis in Europe: national macroeconomic conditions, regional structural factors and short-term economic performance.

Cambridge Journal of Regions, Economy and Society, 9(1), 13-32.

Grandi, S., Parenti, F. M. 2019: Does Geography Matter in Finance? Frontiers, Polarizations, Alternatives and Power Dynamics for Financial Analysis. In Boubaker, S., Nguyen, D. K. eds. Handbook of Global Financial Markets. London (World Scientific), pp. 767-788.

Gregory, D., Walford, R. eds. 1989: Horizons in Human geography. London (MacMillan).

Marshall, T. 2017: V zajatí geografie. Bratislava (Premedia).

Šlachta, M., 2007: Ohniska napětí ve světě. Praha (Kartografie – nakladatelství ČGS).

Ďalšia literatúra podľa konkrétnych zvolených tém.

Predmet je ukončený hodnotením na základe priebežného hodnotenia. Na začiatku semestra si študenti vyberú z databázy tému, ktorú v priebehu semestra spracujú do podoby odborného príspevku (50 % hodnotenia – hodnotí sa obsah, dodržanie pokynov pre auto-rov) a v záverečnej

časti ho prezentujú vo forme konferenčného príspevku, na ktorý nadväzuje diskusia (50 %). Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať priemer z oboch častí priebežného hodnotenia 90 % a viac, na B je to 80 %, na C 70 %, na D 60% a na E 50 %. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý dosiahne menej ako 50 %. Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. 2 absenciami.

slovenský

V úvodnej časti semestra si každý študent vyberie tému (z poskytnutej databázy, prípad-ne vlastnú), na ktorú v domácom prostredí samostatne vypracuje príspevok v štruktúre článku do odborného časopisu. Priamo na cvičeniach prebieha oboznamovanie s pokynmi pre autorov príspevkov a diskusia k jednotlivým témam. V záverečnej časti semestra študenti svoje práce predstavia v podobe konferenčného príspevku.

Vedomosti: Študent si prehĺbi vedomosti o rôznych geografických javoch a súvislostiach, ktorých dôsledkom sú aktuálne environmentálne, populačné, ekonomické, bezpečnostné či geopolitické krízy.

Zručnosti: Študent je schopný kriticky uvažovať o širokom spektre geografických javov. Využívajúc poznatky z doterajšieho štúdia, odbornej literatúry a geopriestorových dát je schopný identifikovať príčinné súvislosti, vyvodzovať relevantné závery a zhodnotiť možné východiská zo vzniknutých situácií. Prezentované názory je schopný podporiť logickou argumentáciou či odkazmi na odborne relevantné zdroje.

Kompetencie: Študent je kompetentný realizovať samostatnú odbornú prácu syntetizujúc poznatky z doterajšieho štúdia a ďalších relevantných zdrojov. Je schopný zostaviť publikačný príspevok charakteru článku v odbornom časopise. Svoju štúdiu dokáže výstižne a zrozumiteľne prezentovať, svoje závery aj v rámci diskusie podporiť vecnou argumentáciou.

EISMANN, T. Hyperspectral remote sensing. Bellingham : SPIE, 2012.

LILLESAND, T.M., KIEFER, R.W., CHIPMAN, J.W. (2018). Remote Sensing and Image Interpretation. 7. Vydanie, New York, USA (Wiley),756 s.

ADÃO T, HRUŠKA J, PÁDUA L, BESSA J, PERES E, MORAIS R, SOUSA JJ. Hyperspectral Imaging: A Review on UAV-Based Sensors, Data Processing and Applications for Agriculture and Forestry. Remote Sensing. 2017; 9(11):1110. https://doi.org/10.3390/rs9111110

STORCH, M., KISLIUK, B., JARMER, T., WASKE, B., & DE LANGE, N. (2025). Comparative analysis of UAV-based LiDAR and photogrammetric systems for the detection of terrain anomalies in a historical conflict landscape. Science of Remote Sensing, 11, 100191. https://doi.org/10.1016/j.srs.2024.100191

OMIA, E., BAE, H., PARK, E., KIM, M. S., BAEK, I., KABENGE, I., & CHO, B.-K. (2023). Remote Sensing in Field Crop Monitoring: A Comprehensive Review of Sensor Systems, Data Analyses and Recent Advances. Remote Sensing, 15(2), 354. https://doi.org/10.3390/rs15020354

EITEL, B HÖFLE, LA VIERLING, A ABELLÁN, GP ASNER, JS DEEMS, ..., (2016). Beyond 3-D: The new spectrum of lidar applications for earth and ecological sciences. Remote Sensing of Environment 186, 372-392. https://doi.org/10.1016/j.rse.2016.08.018

Od študentov sa očakáva základná znalosť kartografie, GIS a diaľkového prieskumu Zeme. Hodnotenie je založené na priebežnej práci (70 %) a záverečnej skúške (30 %). Priebežná práca zahŕňa aktivitu na cvičeniach (10 %), kde sa hodnotia krátke úlohy a kvízy počas semestra a dva semestrálne projekty riešené individuálne (spolu 60 %). Prvý projekt je zameraný na spracovanie trajektórie z GNSS/IMU záznamov pre potreby georeferencovania lidarových dát, tvorba týchto dát a odvodených produktov (digitálny výškový model terénu, povrchu krajiny, výšky objektov krajiny). Druhý projekt sa zameriava na radiometrickú a geometrickú korekciu hyperspektrálnych dát a tvorbu ortomozaiky a jednoduchú tematickú klasifikáciu metódami strojového učenia. Projekty sa odovzdávajú vo forme písomnej správy (cca 1500 slov s grafickými prílohami). Záverečná skúška preveruje teoretické a metodické aspekty oboch technológií prostredníctvom 3–4 otvorených otázok. Ku skúške sa môže prihlásiť len študent, ktorý získal aspoň 50 % bodov zo všetkých foriem priebežného hodnotenia. Kredity sa udeľujú po dosiahnutí minimálne 50 % vo všetkých častiach. Výsledné hodnotenie sa určuje váženým priemerom a klasifikuje podľa schémy: A (100–90 bodov), B (89–80 bodov), C (79–70 bodov), D (69–60 bodov), E (59–50 bodov), FX (49 a menej bodov).

slovenský

Prednášky:

- Úvod do UAV leteckého snímkovania: princípy, senzory, integrácia lidar + HS.

- Technické parametre systému (DJI AGRAS T30, VUX-1, AISA Kestrel 10).

- Plánovanie UAV misie – výška, prekrývanie pásov, hustota bodov, radiometrické a spektrálne nastavenie.

Lidarová časť:

- Zber lidarových dát – GNSS a IMU záznamy, princípy integrácie.

- Predspracovanie GNSS/IMU – výpočet trajektórie, korekcia chýb.

- Integrácia trajektórie s lidarovými dátami – tvorba primárneho mračna bodov.

- Vyrovnanie a kontrola kvality – strip adjustment, kontrolné body, presnosť.

- Filtrácia a klasifikácia lidarového mračna – DTM, DSM, CHM, derivované produkty.

Hyperspektrálna časť:

- Zber hyperspektrálnych dát – princípy a špecifiká UAV senzora.

- Radiometrická a geometrická korekcia – kalibrácia, spektrálne knihovnice.

- Georeferencovanie a tvorba hyperspektrálnej ortomozaiky.

Integrácia a aplikácie:

- Registrácia a fúzia lidarových a hyperspektrálnych dát – spojené produkty.

- Aplikácie a prípadové štúdie – vegetačná klasifikácia, detekcia objektov, geomorfometrické analýzy, urbanistické aplikácie.

- Prezentácia semestrálnych projektov – workflow od surových dát po finálny produkt.

Cvičenia: Plánovanie meračskej misie, zber dát v teréne, spracovanie dát misie. Softvérové nástroje: RiPROCESS / RiSCAN Pro (VUX-1), Specim CaliGeo (Kestrel 10), ENVI, QGIS, LAStools, MultiSpec, R.Výstupy: 3D georeferencované mračno bodov (LAS/LAZ), DTM, DSM, CHM, hyperspektrálna ortomozaika, klasifikovaná krajinná pokrývka produkty.

Vedomosti:

Študent získa detailné poznatky o princípoch leteckého laserového a hyperspektrálneho skenovania, so zameraním na UAV systémy. Oboznámi sa s technickými parametrami senzorov RIEGL VUX-1 a Specim Kestrel 10, ako aj s postupmi plánovania misií, zberu a spracovania dát. Porozumie kompletnému pracovnému postupu od záznamov letovej trajektórie (GNSS/IMU), mechanického a riadkového skenera až po tvorbu georeferencovaných produktov (3D mračná, digitálne modely, hyperspektrálne ortomozaiky). Pochopí význam fúzie lidarových a hyperspektrálnych dát a ich aplikácie v geografii a environmentálnych vedách.

Zručnosti:

Študent nadobudne praktické zručnosti v spracovaní UAV lidarových a hyperspektrálnych dát pomocou profesionálneho softvéru (RiPROCESS, CaliGeo, ENVI, QGIS, MultiSpec, R). Dokáže z GNSS/IMU údajov odvodiť trajektóriu letu, integrovať ju so získanými lidarovými dátami, vykonať filtráciu a klasifikáciu mračna bodov a odvodiť modely reliéfu a povrchu. Bude schopný spracovať hyperspektrálne dáta od radiometrickej a geometrickej korekcie po tvorbu ortomozaiky, ako aj realizovať fúziu oboch dátových zdrojov a pripraviť výstupy vhodné na ďalšie priestorové analýzy.

Kompetencie:

Študent bude schopný samostatne a v tíme navrhnúť a zrealizovať projekt spracovania UAV lidarových a hyperspektrálnych dát. Dokáže zhodnotiť kvalitu získaných produktov, ich vhodnosť pre rôzne aplikácie a výsledky odborne prezentovať formou správ, vizualizácií a prezentácií. Získa kompetencie pre spoluprácu v interdisciplinárnych tímoch zameraných na diaľkový prieskum, geomorfometriu, ekológiu alebo urbanistické analýzy a bude pripravený aplikovať tieto znalosti v akademickej aj aplikačnej sfére.

PARK, C., 2004: Religion and geography. In Hinnells, J., ed: Routledge Companion to the Study of Religion. Routledge (London), 556 p.

GÖTMARK, F., ANDERSSON, M., 2020: Human fertility in relation to education, economy, religion, contraception, and family planning programs. BMC Public Health, 20, 265.

KOREC, P. 2009. Geografia náboženstva. 1. vyd. Bratislava (Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského), učebný text, 89 p.

STUMP, R. W. 2008: The geography of religion: faith, place and space. Lanham (Rowman & Littlefield Publishers), 423 p.

MATLOVIČ, R. 2001. Geografia relígií. Prešov (FHPV PU), 375 p.

BUNČÁK, J. 2001: Religiozita na Slovensku a v európskom rámci. Sociológia, 33, 47 – 70.

IRA, V. 1996: Etnická a religiózna štruktúra obyvateľstva východného Slovenska a percepcia etnických a religióznych napätí. Geografický časopis, 48, 13 – 34.

Celkové hodnotenie predmetu je kombináciou priebežnoho hodnotenia (60 %) a skúšky (40 %) Na začiatku semestra bude študentom zadaný semestrálny projekt. Jeho vypracovanie a prezentovanie tvorí 80 % priebežného hodnotenia. Ďalších 20 % priebežného hodnotenia tvorí aktivita na hodinách (aktívne zapájanie sa do diskusií, participácia na tímovej práci na cvičeniach).

Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý získal aspoň 50 % z oboch častí priebežného hodnotenia, a zároveň neabsentoval na viac ako dvoch cvičeniach, na jej absolvovanie je potrebná úspešnosť aspoň 50 %. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer priebežného hodnotenia a skúšky 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnotenie C 70 %, na D 60% a na E 50 %.

slovenský

V rámci prednášok sa študenti oboznámia s terminológiou, procesmi medzinárodnej a vnútroštátnej migrácie (1. prednáška) s osobitným dôrazom na Slovensko a jeho špecifiká v období socialistickej urbanizácie (2. prednáška), transformačného a posttransformančého obdobia (3. prednáška).

Získajú vedomosti o modeloch urbánneho vývoja (4. prednáška) a ich aplikáciách na rôzne priestorové jednotky (5. prednáška). Rozšíria si poznatky o migrácii o jej priestorové formy, stimuloch a selektívnosti (6. a 7. prednáška). Oboznámia sa so základnými atribútmi ľudského kapitálu ako faktora regionálneho a miestneho rozvoja (8. prednáška) a možnosťami jeho skúmania pomocou selektívnej migrácie obyvateľstva (9. prednáška). Na príklade Slovenska spoznajú hlavné vnútroregionálne (10. prednáška) a medziregionálne (11. prednáška) procesy redistribúcie ľudského kapitálu, a následne sa oboznámia so zovšeobecnenými poznatkami o týchto procesoch aplikovateľnými na iné regióny sveta (12. prednáška).

Cvičenia: Cieľom cvičení je pomocou nadobudnutých vedomostí rozvíjať zručnosti v oblasti vedeckého spracovania, analýzy a vyhodnocovania štatistických údajov. V úvodných častiach semestra bude študentom zadaný semestrálny projekt, ku ktorému dostanú vypracované handouty.

Na projekte študenti pracujú samostatne doma, priamo na cvičeniach sa precvičuje využitie konkrétnych metód, ale aj kritické hodnotenie a diskusia o odborných témach. V záverečnej časti semestra študenti semestrálny projekt prezentujú a vedú diskusiu o jeho výstupoch.

Vedomosti: Študent si prehĺbi poznatky o migrácii, jej priestorových formách, motiváciách a selektívnosti. Oboznámi sa s konceptmi štádií urbánneho vývoja a diferenciálnej urbanizácie, ktoré urbánny vývoj hodnotia na základe migrácie. Získa poznatky o ľudskom kapitáli ako významnom faktore regionálneho a miestneho rozvoja a o zákonitostiach jeho priestorovej distribúcie na vnútroregionálnej, medziregionálnej a medzinárodnej úrovni.

Zručnosti: Študent si prehĺbi zručnosti spracovania (harmonizácie, synchronizácie) dát rôzneho charakteru. Dokáže aplikovať pokročilé ukazovatele a metódy, uplatniť vhodné grafické a kartografické metódy na rôznych priestorových úrovniach. Výsledky dokáže prezentovať a viesť o nich diskusiu.

Kompetencie: Študent je kompetentný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu v problematike migrácie a ľudského kapitálu. V rámci nej je schopný uplatniť vhodné pokročilé metódy spracovania dát a ich analýzy za pomoci primeraných ukazovateľov. Výsledky dokáže vecne interpretovať a vhodne graficky vizualizovať. K hodnoteniu výsledkov dokáže pristupovať kriticky, rozlišuje korelácie a kauzality.

Predmet sa neviaže na vyhranený súbor literatúry.

Podmienkou pre absolvovanie praxe je predloženie harmonogramu praxe, dochádzky na prax, kladné hodnotenie praxe zodpovednej osoby z inštitúcie kde bola prax vykonávaná a odovzdanie záverečnej správy z praxe.

slovenský

Študent absolvuje počas semestra 10 dní odbornej praxe v inštitúciách regionálneho, environmentálneho zamerania alebo firmách blízkych problematike geoinformatiky. Výber primeranej inštitúcie prebehne v súlade so zameraním študenta v rámci magisterského štúdia, resp. diplomovej práce.

V rámci odbornej praxe sa študent oboznámi s inštitúciou, jej hlavnými úlohami, organizačnou štruktúrou a základnými dokumentami.

BAILEY, T.C., GATRELL, A.C., 1995: Interactive spatial data analysis. Essex, Longman Scientific & Technical, 432 p.

De Smith, M.J., Longley, P., Goodchild, M.F. 2018: Geospatial Analysis: A Comprehensive Guide to Principles, Techniques and Software Tools. Winchelsea Press, 618 p.

FISHER, M.M., LEUNG, Y. 2001: Geocomputational Modelling: techniques and applications. Berlin, Springer, 287 p.

FISCHER, MM., GETTIS, A. (eds). 2010: Handbook of applied spatial analysis: software tools, methods and applications. Berlin, Springer, 811 p.

FOTHERINGHAM, A. S., C. BRUNSDON, CHARLTON, M. 2000: Quantitative Geography: Perspectives on Spatial Data Analysis. Sage, 288 p.

FOTHERINGHAM, S., ROGERSON, P. 1994: Spatial analysis and GIS. London, Taylor & Francis, 319 p.

HAINING, R. P. 2003: Spatial data analysis: Theory and practice. New York: Cambridge University Press, 454 p.

HLÁSNY, T. 2007: Geografické informačné systémy - Priestorové analýzy. Zephyros& Národné lesnícke centrum - Lesnícky výskumný ústav, Zvolen, 160 s.

KAŇUK, J., 2015: Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty.

Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.

LLOYD, CH. 2009: Spatial Data Analysis. An Introduction for GIS users. Oxford University Press, Oxford, 224 p.

LONGLEY, P.A., BATTY, M. (eds.)., 2003: Advanced spatial analysis : the CASA book of GIS. Redlands, ESRI, 463 p.

O'SULLIVAN, D.,UNWIN, D. 2010: Geographic Information Analysis, 2nd Edition. Wiley&Sons, 432 p.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly, technickej správy a záverečnej skúšky.

Priebežná kontrola s váhou 20 % z celkového hodnotenia je realizovaná prostredníctvom 2 testov v priebehu semestra zameraných na výpočtové riešenie zadaných úloh. Z každého testu je potrebné získať minimálne hodnotenie na úrovni E.

Technická správa s váhou 30 % z celkového hodnotenia je výsledkom riešenia 2 praktických zadaní aplikovaných pre vybrané územie a obsahuje opis použitých dát, metód, softvéru, analýzu výsledkov a ich interpretáciu. Je potrebné získať minimálne hodnotenie na úrovni E.

Záverečná skúška s váhou 50 % z celkového hodnotenia je realizovaná v písomnej podobe s ústnym doskúšaním. Na skúšku sa môže prihlásiť len študent, ktorý získal minimálne hodnotenie na úrovni E za priebežnú kontrolu a technickú správu. Zo skúšky je potrebné získať minimálne hodnotenie na úrovni E.

Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (81-90%,) C (71-80%), D (61-70%), E (51-60%).

slovenský

Z hľadiska organizácie predmetu sú najskôr jednotlivé témy prednášané v teoreticko-metodologickej rovine na prednáškach a následne sú demonštrované na cvičeniach na vybraných prípadových štúdiách a úlohách.

Prednášky na predmete sú zamerané na: Základné koncepty priestorových analýz, ich vymedzenie a klasifikácia; Analýza bodových polí a priestorová autokorelácia, vzdialenostné analýzy; Teória grafov a sieťová analýza; Jadrové analýzy hustoty; Geograficky vážená regresia; Interpolačné metódy; Geoštatistický koncept priestorovej závislosti; Časopriestorové analýzy a modelovanie, TimeGIS; Modelovanie slnečného žiarenia; Modelovanie toku vody a erózie; Strojové a hlboké učenie.

Cvičenia z predmetu sú realizované v softvéroch GRASS GIS a ArcGIS Pro s ohľadom na praktické zvládnutie vybraných úloh na odprednášané témy: Analýza bodových polí a priestorová autokorelácia, vzdialenostné analýzy; Sieťové analýzy; Jadrové analýzy hustoty; Geograficky vážená regresia; Vybrané interpolačné funkcie a hodnotenie kvality výsledného povrchu; Geoštatistický koncept priestorovej závislosti; Časopriestorové analýzy a modelovanie, TimeGIS; Modelovanie slnečného žiarenia; Modelovanie toku vody a erózie; Strojové a hlboké učenie.

Vedomosti: Študent získa vedomosti a prehľad v konceptoch priestorových analýz a modelovania priestorových javov pomocou geodát v prostredí geografického informačného systému. Oboznámi sa s teoreticko-metodologickou bázou vybraných priestorových analýz a prístupov k modelovaniu priestorových javov;

Zručnosti: Študent sa naučí pripraviť priestorové dáta pre vykonanie priestorových analýz a modelovanie priestorových javov. Oboznámi sa so špecializovanými softvérovými nástrojmi, modulmi a extenziami pre GIS. Vie vykonať priestorové analýzy a modelovať vybrané priestorové javy, vyhodnotiť vhodnosť ich použitia a interpretovať výsledok priestorových analýz a modelovania priestorových javov;

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti navrhnúť postup pri analýze priestorových javov pomocou geodát a hodnotiť vhodnosť použitia metód pri ich analýze.

ĎURAČIOVÁ, R. 2014: Databázové systémy v GIS, Bratislava (Nakladateľstvo STU). 178 s. ISBN 978-80-227-4292-4.

ĎURAČIOVÁ, R., CIBULKA, D. 2015: Databázové systémy v GIS (Návody na cvičenia), Bratislava (Nakladateľstvo STU). 135 s. ISBN 978-80-227-4502-4.

HORÁK, J. 2017: Prostorové databáze. Skripta. VŠB­‑TU Ostrava. 159 s.

HORÁK, J. 2020: Prostorové databázové systémy. VŠB­‑TU Ostrava. 164 s.

MARQUEZ, A. 2015: PostGIS Essentials, Birmingham (Packt Publishing). 196 s. ISBN 978-1-78439-529-2.

KAŇUK, J. 2015: Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty, Košice (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika). 114 s.

HOFIERKA, J., KAŇUK, J., GALLAY, M. 2014: Geoinformatika. Vysokoškolská učebnica, Košice (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika). 194 s.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Hodnotenie z cvičení pozostáva z dvoch hodnotených praktických previerok, realizovaných v polovici a na konci semestra. Záverečná skúška sa realizuje formou písomného testu a má na celkovom hodnotení váhu 70%. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (30%) a skúšky (70 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).

slovenský

Prednášky:

1. Úvod do databázových systémov. Definínícia základných pojmov, príklady databázových systémov a ich využitia v praxi.

2. Systémy riadenia databázy (DBMS) a ich funkcia. Relačné a objektovo relačné databázy. Dátové typy, relácie, transakcie. Prepojenie databázových systémov na GIS.

3. Databázy, výbery z databáz a dopyty. Dopytovací jazyk SQL. Skupiny príkazov SQL.

4. Príkazy SQL na definíciu a editovanie dát.

5. Príkazy SQL na výber dát.

6. Príkazy SQL na definíciu prístupových práv a transakcie.

7. Príkazy SQL pre geopriestorové dáta. PostGIS.

8. Prepojenie PostGIS-u s GIS-om, export a import dát.

9. Priestorovosť databázy. Dátové typy reprezentujúce geopriestorové objekty.

10. Indexácia v priestorových databázach. Priestorové funkcie PostGIS-u. Príklady.

11. Priestorové funkcie SQL na báze OGC priestorových vzťahov. Príklady.

12. Bezpečnosť databázových systémov a zálohovanie.

Cvičenia:

1. Predstavenie obsahu predmetu, príprava a oboznámenie sa s databázovým prostredím.

2. Typy databáz, vytvorenie relačnej databázy a jej základná štruktúra a používané dátové typy. Import údajov do relačnej databázy.

3. Editácia databázy, vkladanie údajov a atribútov.

4. Základné dopyty a zlučovacie (agregačné) funkcie. Použitie aliasov a grupovanie údajov (GROUP BY).

5. Prepájanie tabuliek (JOIN). Exportovanie dopytov.

6. Nastavenie práv používateľa pre úpravu databázy. Opakovanie pred I. previerkou.

7. I. praktická previerka.

8. Využitie PostGIS na dopytovanie geopriestorových údajov. Prepojenie PostGIS a GIS geopriestorovej databázy.

9. Priestorové dopyty a operácie. Využitie topologických operátorov.

10. Priestorovo-relačné dopyty.

11. Priestorová indexácia. Prepojenie priestorovej a relačnej databázy. Príklady na precvičenie operácii a dopytov s priestorovými databázami.

12. II. praktická previerka.

Vedomosti: Študent získa podrobný prehľad o databázových systémoch a osvojí si základnú terminológiu v tejto oblasti. Oboznámi sa so základnou štruktúrou open‑source systému riadenia databázy PostgreSQL s PostGIS rozšírením a naučí sa princíp vytvárania vlastnej databázy. Získa rozšírené vedomosti o dopytovacom jazyku SQL, oboznámi sa s priestorovými dopytmi a priestorovými funkciami v databázových systémoch. Nadobúda vedomosti o základných a najviac používaných funkciách na manipuláciu s priestorovými dátami a na realizáciu priestorových analýz. Študent pochopí význam potreby a využitie priestorových databáz pri práci s geopriestorovými dátami.

Zručnosti: Študent nadobudne praktické zručnosti vo vytváraní priestorových databáz v najnovšej dostupnej verzii open‑source PostgreSQL s PostGIS rozšírením. Študent bude schopný pripraviť priestorové dáta v PostgreSQL tak, aby ich následne vedel pripojiť a vizualizovať do požadovanej podoby pomocou GIS softvérov, napr. QGIS, ArcGIS Pro, GRASS GIS.

Kompetencie: Študent po absolvovaní predmetu ovláda potrebnú základnú terminológiu a dokáže s vysokou mierou samostatnosti pracovať v systéme umožňujúcom prácu s databázou, pre návrh a tvorbu vlastných databáz, pomocou ktorých vie vykonávať rôzne priestorové analýzy, vytvárať mapové výstupy v jednotlivých GIS softvéroch. Vytvorené databázy bude vedieť zdieľať a udržiavať v aktuálnom stave. Pri týchto úlohách vie komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri tvorbe a využívaní priestorových databázových systémov.

BRÁZDIL, R., KIRCHNER, K. et al. Vybrané přírodní extremy a jejich dopady na Moravě a ve Slezku. Masarykova universita, Český hydrometeorologický ústav, Ústav geoniky Akademie věd ČR, v.v.i., Brno, Praha, Ostrava, 432 s.

DRDOŠ, J., 1992: Prírodné prostredie: zdroje – potenciály – únosnosť – hazardy – riziká. Geografický časopis, 44, 1, 30-39.

GOVORUSHKO, S., M., 2011: Natural Processes and Human Impacts. Springer. 653 s. HYNDMAN, D., HYNDMAN, D., 2011: Natura Hazards and Disasters. Brooks-Cole. Canada. 572 s.

ONDRÁŠIK, R., VLČKO, J., FENDEKOVÁ, M., 2011: Geologické hazardy a ich prevencia. Prírodovedecká fakulta, UK Bratislava. 288 s.

REICHARD, S., J., 2011: Environmental geology. McGraw-hill, New York. 545 s.

ŠABO, M. (2010). Úvod do problematiky hodnotenia prírodných hrozieb. Acta geographica universitatis Comeniae. 54, 2. 193-205.

TRIZNA, M., 1994: Hydrologické aspekty hodnotenia povodňovej hrozby (na príklade toku Žarnovica). AFRNUC, Geographica 35, 85-94.

Internetové zdroje:

www.nat-hazards-earth-syst-sci.net www.oas.org/usde/publications/classifications/publicationsnh.htm

www.nhc.noaa.gov

www.usgs.gov

V priebehu semestra musí študent vypracovať jedno semestrálne zadanie s odovzdaním v poslednom týždni za 20 bodov (započítaných ako 20% ku skúške) a 2 čiastkové úlohy s hodnotením po 5 bodov – spolu 10 bodov (10% ku skúške). Z každej úlohy musí študent získať nadpolovičnú väčšinu bodov, t.j. minimálne 51%. Skúška z predmetu prebieha písomnou formou, pričom súčet bodov za zadanie a písomnú skúšku dáva 100%. Študent ju úspešne absolvoval písomnú skúšku ak získal aspoň 51%. Výuka predmetu bude prebiehať prezenčne a dištančne.

slovenský

Počas semestra sa budeme počas prednášok venovať týmto témam:

1. základné vyčlenenie pojmov, tektonické pohyby

2. zemetrasenia a súvisiace sekundárne hrozby

3. tsunami ako prírodná hrozba a riziko pre človeka

4. vulkány a vulkanizmus, formy reliéfu, vulkanické hazardy, prípadové štúdie

5. Vodná a veterná erózia

6. Zosuvy a skalné rútenia ako hrozba

7. Subsidencia, krasovatenie a stekutenie sedimentov

8. Lavíny

9. Povodne ako významná hrozba pre človeka

10. Prírodné požiare

11. Atmosférické prírodné hrozby a ich klasifikácie

12. Hurikány

Cvičenia sa budú zameriavať na:

1. Úvod do predmetu - Predstavenie predmetu, základné pojmy k predmetu, podmienky hodnotenia, zadanie semestrálnej práce.

2. Tektoniké pohyby a hrozby na kontakte litosferických dosiek - Zopakovanie témy prednášky, diskusia k danej téme, samostatná úloha s webovými aplikáciami venovanými hrozbám na kontakte litosferickych dosiek.

3. Zemetrasenia - Samostatná práca s databázou zemetrasení na portáli USGS, tvorba mapy ohrozenia zemetraseniami v GIS prostredí (https://www.usgs.gov/natural-hazards/earthquake-hazards/science/earthquake-hazards-101-basics?qt-science_center_objects=0#qt-science_center_objects).

4. Tsunami - Praktická úloha venovaná odvodeniu mapy ohrozenia tsunami pri vybraných výškach.

5. Vulkanizmus - Praktická úloha venovaná simulácii sopečnej erupcie a pohybu lávového prúdu.

6. Erózia pôdy - Praktická úloha matematického výpočtu pôdnej erózie, simulačný nástroj r.sim.terrain (https://gmd.copernicus.org/articles/12/2837/2019/).

7. Iné geologické/geomorfologické hrozby - Sledovanie subsidencie vybraných území, metódy sledovania zmien, InSAR pre vybrané územia, predstavenie vybraných publiacií k danej tématike.

8. Zosuvy - Predstavenie vybraných portálov pre monitoring zosuvov a nástroje pre hodnotenie rizika zosuvu (r.slope.stability - https://www.landslidemodels.org/r.slope.stability/manual.php).

9. Lavíny - Hodnotenie morfologicých predispozícií pre vznik lavín prostredníctvom GIS nástrojov. (https://www.researchgate.net/publication/2914945_Avalanche_risk_management_using_GRASS_GIS)

10. Povodne - Modelovanie povodňového rizika použitím vybraných hydrodynamických nástrojov.

Prírodné požiare a hrozby pre pôdu - Monitoring požiarov prostredníctvom satelitných dát (https://firms.modaps.eosdis.nasa.gov/map/#d:24hrs;@0.0,0.0,3z).

11. Meteorologické hrozby - Monitoring hurikánov a vybraných meterologických hrozieb prostredníctvom dostupných webových mapových aplikácií.

12. Simulovaný krízový štáb - Študenti budú spoločne diskutovať a simulovať riešenie vybranej prírodnej hrozby.

13. Prezentácia semestrálnej práce - Ústna prezentácia výslednej semestrálnej práce.

Vedomosti:

• poznať všetky významné prírodné hrozby geologického, geomorfologického, hydrologického, atmosférického a iného charakteru, ktoré ohrozujú činnosť človeka a spôsobujú významné ekonomické a sociálne škody,

• ovládať podmienky ich vzniku a procesy ich sprevádzajúce,

• poznať významné prípadové štúdie k vybraných prírodným hrozbám a rizikám,

Zručnosti:

• Získavať, analyzovať a interpretovať dáta z problematiky geológie a fyzickej geografie, aplikovať ich na problémy prírodných hrozieb,

• Evaluácia, interpretácia a hodnotenie dát na rôznych mierkových úrovniach.

Schopnosti:

• kriticky myslieť, diskutovať a vyjadrovať názor na komplexné témy,

• samostatne hodnotiť, analyzovať a vizualizovať prírodné hrozby pomocou existujúcich metód a nástrojov GIS,

• verbálne a písomne zhodnotiť získané informácie, argumentovať.

MARSHAL, G. F., 2004: Handbook of optical and laser scanning. NewYork: Marcel Dekker, 2004, 792p., ISBN 08-247-5569-3.

VOSSELMAN, G.& MASS, H. G., 2010: Airborne and terrestrial laser scanning. 1 edition. Boca Raton: CRC Press, 2010. ISBN 978-143-9827-987.

FRÖHLICH, C., METTENLEITER, M. (2004). Terrestrial laser scanning - new per-spectives in 3D surveying. International Archives of the Photogrammetry, Remote Sen-sing and Spatial Information Science. 36, 7-13.

HERITAGE, G.L., MILAN D.J. (2009). Terrestrial Laser Scanning of grain roughness in gravel-bed river. Geomorphology. 113(1-2), 4-11.

LAGUE, D., BRODU, N., LEROUX, J. (2013). Accurate 3D comparison of complex topography with terrestrial laser scanner: application to the Rangitikei canyon (N-Z). ISPRS Journal of Photogrammetry and Remote Sensing. 82, 10-26.

ŠAŠAK, J., GALLAY, M., KAŇUK, J., HOFIERKA, J., MINÁR, J. (2019). Combined Use of Terrestrial Laser Scanning and UAV Photogrammetry in Mapping Alpine Terrain. Remote Sensing. 11(18), 2154.

ŠUPINSKÝ, J., KAŇUK, J., HOCHMUTH, Z., GALLAY, M. (2019). Detecting dyna-mics of cave floor ice with selective cloud-to-cloud approach. The Cryosphere. 13(11), 2835-2851.

Control system - Laserové skenování - geodetické práce [online]. 2010, [cit. 2012-03-11].

Dostupné z: http://www.controlsystem.cz/.

Surphaser 3D Scanners [online]. 1995-2011, [cit. 2012-03-11]. Dostupné z: http://

www.surphaser.com/.

Aktívna účasť na prednáškach a cvičeniach a priebežná kontrola, čo zahŕňa:

Účasť na cvičeniach v učebni a v teréne vo vopred dohodnutom termíne podľa počasia.

Odovzdanie semestrálnej práce vypracovanej na základe zadania a zručností získavaných v priebehu cvičení, ktorá bude zameraná na spracovanie dát z pozemného laserového skenovania, analýzu mračna bodov, hodnotenia kvality dát z pozemného laserového skenovania a prezentácia výsledkov.

Úspešné absolvovanie písomného testu v skúškovou období.

Obsah priebežného hodnotenia je zameraný na praktické zručnosti a výpočty v rámci pozemného laserového skenovania. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý úspešne prezentoval semestrálnu prácu a jej výsledky a získal z nej hodnotenie minimálne na úrovni známky E (min. 50 % zo 100).

Obsah záverečnej skúšky je zameraný na teoretické a metodické aspekty pozemného laserového skenovania. Výsledné hodnotenie predmetu je aritmetickým priemerom hodnotenia semestrálnej práce a záverečnej skúšky. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotu minimálne 50 a viac zo 100 %. Pre hodnotenie priebežnej kontroly aj záverečnej skúšky platí hodnotiaca schéma: A (100-91 %), B (81-90 %), C (71-80 %), D (61-70 %), E (51-60 %), FX (0-50 %).

slovenský

Prednášky:

Úvod do pozemného laserového skenovania; Fyzikálne princípy pozemného laserového skenovania; Konštrukcia a typy pozemných laserových skenerov; Plánovanie projektu pozemného laserového skenovania; Spracovanie dát z pozemného laserového skenovania

Cvičenia: Predstavenie skenera FARO Focus 3D; Pozemné laserové skenovanie interiéru budovy; Pozemné laserové skenovanie exteriéru; Spracovanie dát; Predstavenie skenera RIEGL VZ-1000; Pozemné laserové skenovanie interiéru budovy; Pozemné laserové skenovanie exteriéru; Spracovanie dát; Kombinácia dát pozemného laserového skenovania z rôznych typov skenerov; Klasifikácia a filtrácia dát.

Vedomosti: Študent získa vedomosti z oblasti fyzikálneho princípu laserového skenovania,

teoreticko-metodologické aspekty spracovania mračien bodov a ich analýzy, porovnanie

pozemných metód zberu geodát o geometrickej štruktúre objektov (ich silné a slabé stránky) s

pozemným laserovým skenovaním.

Zručnosti: Študent sa naučí pracovať s pozemným laserovým skenerom, vie naplánovať zber dát, vie vykonať meranie v teréne pomocou pozemného laserového skenera, vie vykonať primárne spracovanie dát (umiestnenie mračien bodov z jednotlivých pozícií do spoločného súradnicového systému) pomocou špecializovaných softvérov a vie hodnotiť ich kvalitu.

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti navrhnúť postup pre vykonanie

pozemného laserového skenovania podľa definovaných požiadaviek a vyhodnotiť kvalitu mračien bodov.

Artz, M., et al., 2025: GeoAI: Artificial Intelligence in GIS. Esri Press, 120 p.

AYACHIT, U. 2015: The paraview guide: a parallel visualization application. Kitware, Inc., 276 p.

KETKAR, N., et al. 2021: Deep learning with Python: learn best practices of deep learning models with PyTorch. New York, NY, USA:: Apress, 306 p.

O'SULLIVAN, D.,UNWIN, D. 2010: Geographic Information Analysis, 2nd Edition. Wiley&Sons, 432 p.

ROCHA, J., et al., eds. 2023: GIS and Spatial Analysis. BoD–Books on Demand, 232 p.

TEEGAVARAPU, R. S., & CHANDRAMOULI, C. V. 2021: Dynamic Simulation and Virtual Reality in Hydrology and Water Resources Management. CRC Press, 198 p.

Hodnotenie je udelené za vypracovanie a odprezentovanie semestrálneho projektu venovaného pridelenej prípadovej štúdii, ktorá využíva metódy priestorových analýz a modelovaní. Téma semestrálneho projektu bude pridelená na začiatku semestra.

Kredity sa udelia len študentovi, ktorý odovzdá a obháji semestrálny projekt s dosiahnutím minimálneho hodnotenia na úrovni E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (81-90%,) C (71-80%), D (61-70%), E (51-60%).

slovenský

Prednášky na predmete sú zamerané na: Priestorové analýzy a modelovanie v 3D; Hydrodynamické 3D modelovanie; 3D vizualizácia časopriestorových dát; Automatizácia a segmentácia spracovania dát s využitím umelej inteligencie; Hlboké učenie vo vybraných aplikáciách.

Cvičenia z predmetu sú realizované v GIS softvéroch ako aj v ďalších špecializovaných softvéroch ako CloudCompare a ParaView, v ktorých sa bude riešiť praktické zvládnutie zadaných problémov v rámci blokov 3-4 cvičení venovaných témam: 3D hydrodynamické modelovanie; 3D vizualizácia časopriestorových dát; Automatizácia a segmentácia spracovania dát s využitím umelej inteligencie; Hlboké učenie vo vybraných aplikáciách.

Vedomosti: Študent získa vedomosti a prehľad o princípoch priestorových analýz v 3D prostredí, hydrodynamického modelovania a vizualizácie časopriestorových dát. Oboznámi sa s teoreticko-metodologickými základmi využitia hlbokého učenia v priestorových analýzach a s tvorbou analytických automatizovaných postupov pre komplexné modelovanie a spracovanie priestorových javov;

Zručnosti: Študent sa naučí prakticky pracovať so špecializovanými nástrojmi. Vie zostaviť a vyhodnotiť 3D hydrodynamické modely, vykonať pokročilú vizualizáciu 3D časopriestorových dát, aplikovať metódy automatizácie a segmentácie dát, a implementovať základné postupy hlbokého učenia pri riešení vybraných aplikačných úloh;

Kompetencie: Študent dokáže samostatne navrhnúť a realizovať postup pre komplexné priestorové analýzy a modelovanie, efektívne využívať moderné softvérové nástroje pri riešení priestorových problémov a kriticky hodnotiť získané výsledky s ohľadom na ich správnosť a aplikačný prínos.

IVANIČKA, K., 1980: Prognóza ekonomicko-geografických systémov. Alfa, Bratislava, 275 s. IVANIČKA, K., 2000: Prognostika. FPV MV, UMB, Banská Bystrica, 151 s.

KOZÁK, J., SEGER, J., 1975: Jednoduché statistické metody v prognostice. SNTL, Praha, 278 s. NAISBITT, J., ABURDENOVÁ, P., 1992: Megatrendy 2000. MÚS Bradlo, Bratislava, 324 s. SPIŠIAK, P., 1997: Cvičenia z vybraných kvantitatívnych a prognostických metód v Geografii. 2.vyd., VŠ skriptum, Vyd. UK Bratislava, 146 s.

ŠTĚDROŇ, B., POTŮČEK, M., KNÁPEK, J., MAZOUCH, P. a kol. 2012: Prognostické metódy a jejich aplikace. 1. Vydání. Praha: C.H. Beck, 2012.

Hodnotenie študijných výsledkov študenta sa uskutočňuje kombináciou priebežnej kontroly počas výučbovej časti semestra so skúškou za dané obdobie semestra. Priebežná kontrola spočíva v min. 80 % aktívnej účasti študenta na výuke a úspešne riešenie zadaných úloh (semestrálna práca, min. 6 bodov, max. 10 bodov) podľa pokynov vyučujúceho Ak študent nedosiahne povinnú aktívnu účasť výuky a úspešne nerieši zadané úlohy (minimálne 6 b.) nemôže sa prihlásiť na skúšku. Skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti. Ak študent získa v písomnej časti viac ako 51 % (tj. viac ako 6 b.), môže pristúpiť k ústnej časti. Ak študent nepreukáže vedomosti pri ústnej časti, skúšku vo forme písomnej i ústnej časti absolvuje v ďalšom termíne. Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotenia z priebežnej kontroly (max. 10 bodov) a skúšky (max. 10 bodov).

slovenský

1. Vývoj, Úvod do prognózy, prognostických metód, prognostiky;

2. Definícia prognózy, prognostika ako vedná disciplína,

3. Prognózovanie - význam, etapy, faktory;

4. Základné kroky prognózovania založeného na kvantitatívnych dátach;

5. Význam a úloha prognóz v geografii,

6. Triedenie prognóz, Verifikácia prognózy, Pravdepodobnosť prognózy;

7. Prognostické metódy; Kvalitatívne a kvantitatívne metódy;

8. Prognózovanie časových radov; AI a strojové učenie (napr. ARIMA, Prophet, neuronové siete, Random Forests Gradient Boosting)

9.-12. Projekcie a Prognózy, prognózovanie a prognostická činnosť v demografii a demogeografii; Semináre:

Náplň seminárov počas semestra je orientovaná na riešenie rôznych prognostických úloh z rôznych sekcii geografie. Obsahovú náplň si študent vyberá sám podľa preferovaného záujmu. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI). AI bude slúžiť ako podpora pri vypracovávaní úloh najmä pri: vyhľadávaní a sumarizácii odborných informácií,

analýze a modelovaní časových radov, tvorbe grafických a vizualizačných výstupov, generovaní a porovnávaní alternatívnych scenárov prognóz. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky hodnotiť prognostické metódy a výstupy AI v kontexte geografického výskumu.

Študent sa oboznámi so základnými teoreticko-metodologickými postupmi v oblasti prognostiky a prognózovanie priestorových systémov. Poukázanie na význam a smerovanie globalizačných prognostických štruktúr vo svete.

• RICHARDS, J. A., 2009: Remote Sensing with Imaging Radar. Springer, 361 s. ISBN 978-3540771258.

• WOODHOUSE, I. H., 2017: Introduction to Microwave Remote Sensing. CRC Press, 400 s. ISBN 978-1138119056.

• HENDERSON, F. M., LEWIS, A. J., 1998: Principles and Applications of Imaging Radar. Wiley & Sons, 866 s. ISBN 978-0471294060.

• OLIVER, C., QUEGAN, S., 2004: Understanding Synthetic Aperture Radar Images. SciTech Publishing, 479 s. ISBN 978-1891121480.

• BAMLER, R., HARTL, P., 1998: Synthetic aperture radar interferometry. Inverse Problems, 14(4), R1–R54. https://doi.org/10.1088/0266-5611/14/4/001

• FLETCHER, K. (ed.), 2007: InSAR Principles: Guidelines for SAR Interferometry Processing and Interpretation (TM-19, February 2007). ESA Publications, ESTEC, Noordwijk, The Netherlands. Dostupné na: https://esamultimedia.esa.int/multimedia/publications/TM-19/TM-19_InSAR_web.pdf

• EUROPEAN SPACE AGENCY, 2013: Sentinel-1 User Handbook. ESA Communications. Dostupné na: https://sentinels.copernicus.eu/web/sentinel/user-guides/sentinel-1-sar

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly počas cvičení a záverečného hodnotenia na konci výučbovej časti semestra. Priebežná kontrola sa realizuje počas výučbovej časti formou 3 zadaní na cvičeniach a semestrálneho tímového projektu. Každý prvok je hodnotený v rozsahu 0 - 100 bodov. Výsledné hodnotenie predmetu je stanovené ako aritmetický priemer hodnotenia 3 zadaní a 1 semestrálneho projektu. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne minimálne 50 bodov zo 100. Pre výsledné hodnotenie predmetu platí hodnotiaca schéma: A (100-90 bodov), B (80-89 bodov), C (70-79 bodov), D (60-69 bodov), E (50-59 bodov), FX (0-49 bodov).

slovenský

• Úvod do radarového DPZ, radarové satelitné misie ESA a Copernicus

• Fyzikálne princípy radarového snímania a radarová rovnica.

• Elektromagnetické žiarenie a interakcia radarových vĺn s povrchom Zeme.

• Základy SAR (Synthetic Aperture Radar) a typy radarových systémov.

• Úvod do SAR polarimetrie a jej aplikácií.

• Úvod do SAR interferometrie a tvorby digitálnych modelov povrchu.

• Diferenciálna interferometria a monitoring zmien povrchu.

• Radarové aplikácie v lesníctve a mapovaní vegetácie.

• Radarové aplikácie v poľnohospodárstve a precíznom farmárstve.

• Využitie SAR pri monitorovaní povodní a vodného režimu.

• Radarové metódy pre detekciu požiarov, snehu a ľadu.

• Aplikácie SAR pri monitorovaní subsidencie a zosuvov.

• Radarové aplikácie v oceánoch a lodnej doprave, záverečné zhrnutie.

Na cvičeniach študenti získajú skúsenosti s vyhľadávaním a sťahovaním radarových dát z portálov Copernicus a ich spracovaním v prostredí GIS. Budú vizualizovať SAR snímky, vytvárať spektrálne a polarimetrické kompozície a interpretovať ich pre rôzne typy povrchov. Precvičia si generovanie interferogramov, tvorbu digitálnych modelov reliéfu a aplikáciu diferenciálnej interferometrie na sledovanie subsidencie či pohybov svahov. V aplikačnej časti budú detegovať zaplavené plochy pri povodniach, analyzovať dáta pred a po požiaroch, mapovať sneh a ľad a skúmať využitie radarových dát v lesníctve a poľnohospodárstve. Záver cvičení je venovaný radarovým aplikáciám v oceánoch a detekcii lodí, pričom študenti vypracujú a odprezentujú vlastný projekt.

Vedomosti:

Študenti získajú ucelený prehľad o teoretických a fyzikálnych princípoch radarového diaľkového prieskumu Zeme, najmä o radarovej rovnici, vlastnostiach mikrovlnného elektromagnetického žiarenia a jeho interakcii s povrchom Zeme. Oboznámi sa s princípmi SAR polarimetrie a interferometrie a porozumie možnostiam využitia radarových dát v environmentálnych, krajinárskych a socio-ekonomických aplikáciách.

Zručnosti: Študent nadobudne praktické zručnosti pri získavaní a spracovaní radarových dát z misií ESA a Copernicus, vrátane Sentinel-1, Sentinel-3. Naučí sa vizualizovať a analyzovať SAR záznamy, vytvárať digitálne výškové modely, pracovať s multitemporálnymi dátami a kombinovať radarové dáta s optickými a multispektrálnymi snímkami. Bude schopný využiť radarové metódy na monitoring vegetácie, poľnohospodárstva, vodného režimu, snehu a ľadu, povodní, požiarov, zosuvov a subsidencie.

Kompetencie: Študent dokáže samostatne i tímovo aplikovať radarové technológie pri riešení geografických a environmentálnych problémov. Vie kriticky zhodnotiť výhody a obmedzenia radarových metód v porovnaní s inými typmi DPZ, pripraviť odborný výstup a prezentovať výsledky vo forme mapových produktov, analýz a vizualizácií v prostredí GIS a webových mapových služieb.

BEZÁK, A. 2000: Funkčné mestské regióny na Slovensku. Geographia Slovaca, 15. Bratislava (Geografický ústav SAV), 89 p.

BEZÁK, A. 1993: Problémy a metódy regionálnej taxonómie. Geographia Slovaca, 3. Bratislava (SAV), 96 p.

HALÁS, M., KLAPKA, P., BLEHA, B., BEDNÁŘ, M. 2014: Funkčné regióny na Slovensku podľa denných tokov do zamestnania. Geografický časopis 66, 89-114.

KLAPKA, P. 2019: Regiony a regionální taxonomie: koncepty, přístupy, aplikace. Olomouc (Univerzita Palackého v Olomouci), 458 p.

KRAFT, S., MARADA, M., POPJAKOVÁ, D. 2014: Delimitation of nodal regions based on transport flows: case study of the Czech Republic. Quaestiones Geographicae 33, 139-150.

LAUKO, V., KASALA, K. 2009: Teória a metodológia regionálnej geografie. Bratislava

(Kartprint), 96 p.

LUKNIŠ, M. 1985: Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja. Geogra-fický časopis 37, 2-3, 137-163.

MEČIAR, J. 2007: Obecná regionální geografie I. Brno (Masarykova univerzita), 140 p.

Skúška písomnou formou pozostávajúca z testovej časti zameranej na overenie teoretických znalostí a otvorenej časti zameranej na overenie nadobudnutých praktických zručností. Jej váha na

celkovom hodnotení je 60 %, zvyšných 40 % tvoria výsledky priebežného hodnotenia.

Priebežné hodnotenie pozostáva z dvoch písomných previerok nadobudnutých vedomostí zameraných na priestorovú identifikáciu vybraných javov (40 % priebežného hodnotenia) a spracovaní semestrálneho projektu overujúceho nadobudnuté zručnosti študenta, a jeho prezentácii na (60 % priebežného hodnotenia). Termíny prezentácií i písomných previerok sú vyučujúcim

avizované minimálne s týždňovým predstihom. Na prihlásenie sa na záverečnú skúšku je nevyhnutné získať aspoň 60 % váženého priemeru jednotlivých častí priebežného hodnotenia, je potrebné, aby obe písomné previerky, ako aj

spracovanie semestrálneho projektu a jeho prezentácia boli absolvované s aspoň 50 % úspešnosťou. Na získanie záverečného hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer hodnotenia skúšky a priebežného hodnotenia 90 % a viac, na hodnotenie B je to 80 %, na hodnote-nie C 70 %, na D 60 % a na E 50 %.

slovenský

V priebehu semestra sa v rámci prednášok študentom ozrejmí história regionálnej geografie a jej meniaca sa podstata, význam a chápanie regionálnej geografie v súčasnosti, jej zaradenie v systéme geografických vied, rôzne prístupy k regionálnogeografickému výskumu, priblížia sa základné metódy regionálnej geografie, vysvetlí sa regionalizácia a regionálna taxonómia a ich prínos pre súčasné nielen geografické poznanie. Študenti sa oboznámia s vývojom administratívneho členenia na území Slovenska vrátane špecifík jeho súčasnej podoby. Študentom sa tiež ozrejmí základný regionálny rámec európskeho spoločenstva využívaný pre potreby aplikácie nástrojov regionálnej politiky EÚ.

Cvičenia: V úvodnej časti semestra dostanú študenti zadanie semestrálneho projektu. Vyučujúci k ním pripraví handouts, ktoré ozrejmujú jednotlivé kroky postupu pri jeho vy-pracovaní. Semestrálny projekt študenti vypracúvajú samostatne doma. Priamo na cvičeniach prezentujú a diskutujú priebežné výsledky, a prípadné problémy pri jeho riešení. V záverečnej časti semestra predstavia výstupy zo semestrálneho projektu vo forme prezentácie, na ktorú nadväzuje diskusia. Priamo na cvičeniach sa študenti oboznamujú s rôznymi prístupmi k regionalizáciám a regionálnym syntézam, ktoré kriticky hodnotia. Priamo na cvičeniach sa realizujú aj priebežné písomné previerky nadobudnutých vedomostí.

Vedomosti: Študent si prehĺbi poznatky o vlastnostiach regionálnej geografie ako vedy, jej objekte a predmete výskumu, a ich vývoji v súvislosti s rozvojom geografického poznania a myslenia. Oboznámi sa so základnými princípmi a metódami regionálnej geografie s osobitným dôrazom na rôzne prístupy k regionalizácii vrátane regionálnej taxonómie. Oboznámi sa tiež s vybranými regionálnymi systémami na území Slovenska i v Európe, ako aj s rôznymi úrovňami a kategóriami regiónov v rozvojovej politike Európskej únie.

Zručnosti: Študent je schopný kriticky zhodnotiť zaužívané, prípadne navrhovať vlastné riešenia rôznych regionalizačných problémov, a to aj s tvorivým využitím geopriestorových dát. V závislosti od účelu regionalizácie je schopný identifikovať primerané regionalizačné kritériá a metódy, rozumie základným pravidlám regionálnej taxonómie a jej výstupom. Kompetencie: Študent je schopný riešiť regionalizačné a regionálno-taxonomické problémy, interpretovať ich výsledky a jasne formulovať z nich vyplývajúce závery a odporúčania. Je kompetentný samostatne alebo v tíme riešiť regionalizačné výzvy praxe.

BLAŽEK, J., UHLÍŘ, D. 2002: Teorie regionálního rozvoje. Praha: Univerzita Karlova, nakladatelství Karolinum, 212.

KLAMÁR, R. 2007: Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. Geografické práce, č. 12, Prešov, 117.

KOREC, P. 2005: Regionálny rozvoj Slovenska v rokoch 1989-2004. Geografika Bratislava, 228.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.

LAUKO, V. a kol. 2014: Regionálne dimenzie Slovenska. Univerzita Komenského v Bratislave. 525s.

MADLEŇÁK, T. 2012: Regionálna diferenciácia volebného správania na Slovensku (1998 2010). VEDA.

PAULOV, J., 1992: K novému rámcu regionálneho rozvoja Slovenska. Geographica Slovaca, 1, 23-28.

SLAVIK, V., BAČIK, V. 2007: Mikroregióny ako podklad ku komunálnej reforme v SR. Geographia Cassoviensis I. Ústav geografie, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach. 169-175.

Kol. 2002: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR a Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 344 s.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminároch a úspešnej prezentácie vybranej komparácie v rámci regiónov Slovenska podľa vlastného výberu s podielom na výslednom hodnotení 30%. Ak študent nedosiahne povinnú aktívnu účasť výuky a úspešne neprezentuje zadanú úlohu nemôže sa prihlásiť na skúšku. Prednášky sa realizujú formou obrátenej výučby, kde študenti dostanú študijné materiály vopred a na prednáške sa diskutuje na danú tému. Priebežná kontrola na prednáške s váhou 20% je zameraná na pripravenosť študenta odborne diskutovať na dané témy, formulovať otázky a odpovede. Na skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý v priebežnej kontrole získal hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (50%) a skúšky (50%). Skúška sa realizuje písomnou a ústnou formou. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Na hodnotenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.

slovenský

Prednášky:

Komparatívna analýza regiónov Slovenska je jednou z nosných tém základu študijného odboru regionálnej geografie zaoberajúcej sa komplexným štúdiom regionálnych systémov rôznej hierarchickej úrovne. Jej význam v súčasnosti narastá práve v súvislosti s riešením problémov regionálneho rozvoja spoločnosti vrátane regionálnych disparít v rámci štátu a v súvislosti so začleňovaním Slovenska do európskych a svetových štruktúr. Hlavné zameranie predmetu je riešenie problematiky vzťahu spoločnosti a prírody v priestorovom aspekte Slovenska, ale taktiež aj zameranie sa na problémy priestorovej organizácie spoločnosti na regionálnej úrovni s aplikačným vyústením v oblasti regionálneho rozvoja. Nosnými témami diskusii sú: vznik a formovanie regionálnej štruktúry SR, 10 faktorov pôsobiacich na regionálnu diferenciáciu SR po roku 1989 (10 podľa prof. Korec, P. 2005). Sylabus prednášok:

1. ÚVOD DO PROBLEMATIKY KOMPARATÍVNEJ GEOGRAFIE REGIÓNOV SR, komparatívna metóda,

2. REGIONALIZÁCIA SR, VÝVOJ REGIONÁLNEJ ŠTRUKTÚRY SLOVENSKA v prácach odbornej proveniencie

3. VZNIK REGIONÁLNYCH DISPARÍT NA ÚZEMÍ SLOVENSKA, Vývoj regionálnej štruktúry SR 1948-1989

4. FAKTORY PODMIEŇUJÚCE REGIONÁLNU DIFERENCIÁCIU SLOVENSKA po r. 1989 faktor primárny, územno-správny, sídelný, demografický

5. FAKTORY PODMIEŇUJÚCE REGIONÁLNU DIFERENCIÁCIU SLOVENSKA po r. 1989 faktor dopravný, historickej marginality, ekonomický, cezhraničný

6. IDENTIFIKÁCIA MENEJ ROZVINUTÝCH REGIÓNOV SLOVENSKA z hľadiska rôznych ukazovateľov, nezamestnanosť

7. POTENCIÁLNA A REÁLNA REGIONÁLNA DIFERENCIÁCIA SLOVENSKA, Predpoklady regionálneho rozvoja, regionálna diferenciácia z aspektu ekonomických a sociálnych indikátorov

8. REGIONÁLNA POLITIKA SR, Vývoj regionálnej politiky, Priemyselné parky ako nástroj regionálneho rozvoja

9. SLOVENSKO V PROCESOCH GLOBALIZÁCIE A REGIONÁLNA DIVERGENCIA, definícia globalizácie, hlavný aktéri globalizácie

10. - 11. REGIONÁLNE DOPADY VPLYVU GLOBALIZÁCIE V SR, Najzávažnejšie dôsledky globalizácie, Slovensko v procesoch globalizácie, Druhá vlna globalizácie a dominantná pozícia Bratislavy

12. - 13. CHARAKTERISTIKA MENEJ ROZVINUTÝCH REGIÓNOV SR, historický vývoj a primárny potenciál, demografická štruktúra, ekonomická štruktúra a rozvojový potenciál

Semináre:

Obsahová náplň seminárov je predovšetkým formou diskusie zaoberať sa aktuálnymi témami z rôznych oblasti, napr. chudoba, transformácia hospodárstva, volebná geografia, nezamestnanosť, rurálnosť regiónov, atď. V náplni cvičení je vypracovanie zadanej úlohy vyplývajúce z riešenej (diskutovanej) problematiky regionálnej diferenciácie SR. Úloha sa vypracováva po inštruktáži na cvičení v domácom prostredí s použitím dostupného SW (MS Excel, Word, GIS) a prednášok vyučujúceho. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI), ktorá bude slúžiť ako podpora najmä pri: analýze a sumarizácii najnovších dostupných dát k sledovaným regionálnym javom, tvorbe grafických a kartografických podkladov alebo návrhu alternatívnych scenárov regionálneho vývoja vybraných indikátorov. Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami pri interpretácii regionálnych procesov a javov na území Slovenska.

Vedomosti: Študent získa vedomosti o vzniku a vývoji regionálnej štruktúry Slovenska, menej rozvinutých regiónoch SR, regionálnej diferenciácii z hľadiska rôznych aspektov. Nadobudne prehľad o príčinách, vývoji a súčasnej podobe regionálnych nerovnomernosti na Slovensku.

Zručnosti: Študent sa naučí rozlišovať jednotlivé etapy vývoja regionálnej štruktúry Slovenska, ktoré sa podpísali pod vznikom súčasných regionálnych disparít na Slovensku. Zároveň sa naučí vysvetliť príčiny vzniku súčasných regionálnych disparít.

Kompetencie: Študent je kompetentný viesť samostatnú i tímovú odbornú prácu. Dokáže aplikovať geografické metódy, s ktorými sa oboznámil počas štúdia na vyhodnotenie regionálnych nerovnomernosti v regionálnej štruktúre Slovenska v rámci rôznych oblasti výskumu.

BAJER, A., LOŽEK, V., LISÁ, L., CÍLEK, V. 2015: Krajina a geodiverzita: neživá příroda jako základ krajinných a kulturních hodnot. Brno: Mendelova univerzita, 160 p.

BARČÁKOVÁ, I. 2001: Prístupy k hodnoteniu estetickej (vizuálnej) kvality krajiny. Geografický časopis, 53 (4), 343-356.

BOLTIŽIAR, M., OLAH, B. 2009: Krajina a jej štruktúra (mapovanie, zmeny a hodnotenie). Vysokoškolské skriptá, 1. vydanie. Nitra: Fakulta prírodných vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, 150 p.

BOLTIŽIAR, M. et al. 2014: Výskum krajiny v príkladových štúdiách. Nitra: UKF, 317 p.

DRDOŠ, J. 1998: O krajinnom obraze. Acta Facultatis Studiorum Humanitatis et Naturae Universitatis Prešoviensis. Folia geographica, 29, 65-75.

GRAY, M. 2004: Geodiversity: Valuing and Conserving Abiotic Nature. John Wiley & Sons Ltd.

JANČURA, P. et al. 2010a: Metodika identifikácie a hodnotenia charakteristického vzhľadu krajiny. In: Vestník MŽP SR XVIII, Čiastka 1b, 2-51,

JANČURA, P. et al. 2010b: Metodika hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na krajinu. In: Vestník MŽP SR XVIII, Čiastka 1b, 52-71.

KOLEJKA, J. 2013: Nauka o krajině. Geografický pohled a východiska. Praha: Academia, 440 p.

LOŽEK, V., CÍLEK, V., LISÁ, L., BAJER, A. 2020: Geodiverzita a hydrodiverzita: Základy přírodních a kulturních hodnot naší krajiny, její současná proměna a možný budoucí vývoj v antropocénu. Praha: Dokořán, 232 p.

LÖW, J., MÍCHAL, I. 2003: Krajinný ráz. Kostelec nad Černými lesy: Lesnická práce, s.r.o., 552 p.

MAZÚR, E., DRDOŠ, J.1997: Regionálne krajinné štruktúry v SR a životné prostredie. Životné prostredie č.3,

MIKLÓS, L., IZAKOVIČOVÁ, Z. 1997: Krajina ako geosystém. Bratislava: VEDA - vyd. SAV, 152 p.

MIKLÓS, L. et al. 2019: Landscape as a Geosystem. Springer, 161 p.

OŤAHEĽ, J. 1996: Krajina – pojem a vnem. Geografický časopis, 48(3-4), 241-253.

OŤAHEĽ, J. 1998: Visual landscape perception: landscape pattern and aesthetic assessment. Ekológia (Bratislava), 18, 63-74.

OŤAHEĽ, J., SOLÁR, V., MICHAELI, E. 2022: Krajina: integrované prístupy a metódy výskumu. Prešov: FHPV PU, 217 p.

RÓZOVÁ, Z.; PETLUŠ, P. 2005: Estetika a percepcia krajiny. Nitra: Fakulta prírodných vied UKF v Nitre, 68 p.

SADLER, B., CARLSON, A., eds. 1982: Environmental aesthetics: essays in interpretation. Western Geographical Series, 20. Victoria (University of Victoria),

STIBRAL, K. 2020: Estetika přírody. K historii estetického ocenění krajiny. Červený Kostelec: Pavel Mervart, 536 p.

THOMAS, M. 2012: A geomorphological approach to geodiversity – its applications to geoconservation and geotourism. Quaestiones geographicae, 31(1), 81-89.

TOMAŠKO, I. 2004: Historické parky a okrasné záhrady na Slovensku: história, lokalizácia, valorizácia, architektúra a spôsoby obnovy. Bratislava: Veda. 158 p.

ZUBE, E., et al. 1992: Landscape perception, research, application and theory. Landscape Planning, 9, 1-35.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach s váhou 50 % a záverečného písomného testu s váhou 50 %. Priebežná kontrola sa realizuje počas cvičení formou úloh na samostatnú prácu (zadanie z problematiky priestorovej diverzity krajiny a semestrálna práca – hodnotenie vizuálnej kvality krajiny podľa metodiky MŽP SR). Výsledné hodnotenie je súčtom hodnotení z úloh (zadanie – 20 % a semestrálnej práce – 30 %) a záverečného testu (50 %). Súčasťou predmetu je terénne pozorovanie krajinnej scenérie v rozsahu 4 hod. cvičení.

slovenský

Prednášky:

1. Krajina – definícia, jej prvky a vzájomné vzťahy, krajina ako geosystém;

2. Primárna, sekundárna a terciárna štruktúra krajiny;

3. Zmeny druhotnej štruktúry krajiny, metódy výskumu a zdroje dát

4. Priestorová diverzita krajiny – entropia a informácia;

5. Analýza priestorovej štruktúry krajiny vo vybranom území – krajinometrické indexy;

6. Geodiverzita a biodiverzita;

7. Geoekologické krajinné štruktúry Slovenska a ich typológia;

8. Estetika krajinného prostredia a percepcia krajiny;

9. Krajinná mozaika a jej estetická hodnota;

10. Kultúrna krajina, synergetické pôsobenie rôznych zložiek prírody a spoločnosti na krajinu;

11. Parková a záhradná architektúra, historické a súčasné parky a záhrady na Slovensku;

12. Dizajn krajiny ako cielený výstup procesov krajinnoekologického plánovania;

13. Záverečné hodnotenie

Cvičenia:

1. Úvodné informácie a výber územia (1 hod.)

2. Zadanie z problematiky priestorovej diverzity krajiny (4 hod.),

3. Hodnotenie vizuálnej kvality krajiny podľa metodiky MŽP SR alebo analýza vizuálnej exponovanosti krajiny v GIS (4 hod.),

4. Terénne cvičenie – ukážky krajinnej mozaiky a krajinnej scenérie (4 hod.).

Práca na jednotlivých zadaniach si vyžaduje aj prácu mimo vyučovania (zber dát, finalizácia mapových výstupov a pod.)

Vedomosti: Študent získa ucelený prehľad o problematike krajiny ako geosystému, jej štruktúre a metódach hodnotenia, ako aj estetiky vo vzťahu ku krajine

Zručnosti: Študent bude schopný zhodnotiť vizuálnu kvalitu krajiny v zmysle metodiky MŽP SR a analyzovať vizuálnu exponovanosť krajiny prostredníctvom GIS

Kompetencie: Študent dokáže samostatne alebo v tíme riešiť problémy a komunikovať pri ich riešení s odborníkmi z príbuzných oblastí.

HOFIERKA, J., KAŇUK, J., GALLAY, M., 2014. Geoinformatika. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 192 s.

HOFIERKA, J., 2012. Geopriestorové internetové technológie na komunikáciu geografickej informácie. Kartografické listy 20, pp. 18-27.

PÁNEK, J., 2018. Emotional maps: Participatory crowdsourcing of citizens perceptions of their urban environment. Cartographic Perspectives, 17–29.

HOFIERKA, J., 2006. Digitálny model mesta Bardejova a jeho využitie pri plánovaní rozvoja mesta. Zborník prednášok z konferencie „BARDKONTAKT 2006 - Problematika mestských pamiatkových centier“, Bardejov.

HOFIERKA, J., 2010. Geopriestorové a kartografické technológie v regionálnom rozvoji. In: Michaeli, E., Matlovič, R., Ištok, R. (eds.): Regionálny rozvoj a regionálne politika pre geografov. Vysokoškolská učebnica. Prešovská univerzita v Prešove, Prešov, pp. 225-292, ISBN: 978-80-555-0065-2.

LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W., 2001. Geographic Information Systems and Science. John Wiley & Sons.

LONGLEY, P. A., GOODCHILD, M. F., MAGUIRE, D. J., RHIND, D. W., 1999. Geographical Information Systems: Principles, Techniques, Management and Applications. John Wiley & Sons.

SHEKHAR, S., XIONG, H., 2008. Encyclopedia of GIS. Springer.

WILSON, J. P., FOTHERINGHAM, A. S., 2008. The Handbook of Geographic Information Science. Blackwell Publishing.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a prednáškach a záverečnej skúšky. Priebežná kontrola na cvičeniach sa realizuje počas výučbovej časti cvičení formou úloh na samostatnú prácu s podielom na výslednom hodnotení 30%. Prednášky sa realizujú formou obrátenej výučby, pri ktorej študenti dostanú študijné materiály vopred a na prednáške sa diskutuje na danú tému. Priebežná kontrola na prednáške s váhou 20% je zameraná na pripravenosť študenta odborne diskutovať na dané témy, formulovať otázky a odpovede. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (50%) a skúšky (50%). Skúška sa realizuje formou odbornej eseje, ktorú študent vypracuje na určenú tému a v časovom limite a ktorá preukazuje jeho odborné znalosti a schopnosť analytického a kritického myslenia. Kredity sa udelia len študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).

slovenský

Prednášky: Štruktúra a ciele informačného systému o území v rámci konceptu SmartCity. Hardvérové a softvérové vybavenie. Používané geografické údaje. Personálne zabezpečenie. Základné vlastnosti a ciele informačných systémov o území pre potreby verejnej správy, správcov inžinierskych sietí, priemyselné podniky a poskytovateľov služieb. Geopriestorové dáta používané v informačných systémoch o území. Mapové servery a geoportály. Integrácia s informačnými systémami negeografického typu. Príklady informačných systémov o území vo verejnej správe a vybraných organizáciách a ich integrácia v rámci konceptu SmartCity. Príklady SmartCity miest na Slovensku a vo svete. Efektivita nasadenia informačného systému o území a legislatívny rámec ich používania.

Cvičenia: Úvod do konceptu smart cities z pohľadu geoinformatiky, prehľad dát a zdrojov využívaných pre smart cities a vo verejnej správe. Modelovanie dátovej infraštruktúry pre informačný systém o území v GIS. Získavanie, integrácia a harmonizácia dát pre tvorbu integrovanej databázy, základná práca s databázami. Integrácia s negeografickými dátami a senzormi. Aplikovanie pokročilých priestorových analýz v kontexte smart cities. Analýza mestského prostredia (energia, zeleň, udržateľnosť). Vizualizácia výsledkov analýz. Vizualizácia a publikovanie mestských dát cez webigs a tvorba interaktívnej mapovej aplikácie. Návrh informačného systému o území pre vybrané mesto.

Vedomosti: Študent získa vedomosti o základnej štruktúre a zložkách informačných systémov o území geografického typu ako súčasti konceptu SmartCity. Získa prehľad o používaných informačných systémoch o území vo verejnej správe, u správcov inžinierskych sietí, v priemyselných podnikoch a poskytovateľov služieb. Oboznámi sa s jednotlivými typmi používaných dát a s najčastejšie vykonávanými priestorovými analýzami. Získa prehľad o webovom GIS¬ e a jeho význame pre komunikáciu geografických informácií prostredníctvom internetu, o existujúcich mapových serveroch, geoportáloch a web GIS nástrojoch slúžiacich pre interpretáciu geografických informácií. Pochopí význam integrácie informačných systémov o území s informačnými systémami negeografického typu ako súčasť konceptu SmartCity. Oboznámi sa s legislatívnym rámcom publikovania geopriestorových dát na internete.

Zručnosti: Študent sa naučí získavať a pracovať s geopriestorovými dátami a informáciami využívanými v informačných systémoch o území v rôznych softvérových prostrediach a publikovať ich na internete v podobe webGIS¬ u, alebo iných online nástrojov. Pozná potreby miest v oblasti SmartCity konceptu a vie navrhnúť obsah a štruktúru dát a tiež vhodné nástroje na ich publikovanie.

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti analyzovať možnosti nasadenia informačného systému o území v organizáciách využívajúcich geopriestorové data a navrhnúť vhodné hardvérové a softvérové riešenie a stanoviť vhodný typ dát na ich publikovanie na internete. Pri týchto úlohách vie komunikovať a spolupracovať s ďalšími odborníkmi, formulovať stanoviská a odporúčania pri tvorbe a využívaní informačných systémov o území.

Knihy:

• PEBESMA, E., BIVAND, R., 2023: Spatial Data Science: With Applications in R. Chapman & Hall/CRC. Dostupné na: https://doi.org/10.1201/9780429459016

• FOTHERINGHAM, A. S., ROGERSON, P. A. (eds.), 2013: The SAGE Handbook of Spatial Analysis. SAGE Publications.

Vedecké časopisy:

• Progress in Human Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1325. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/phg

• Progress in Physical Geography. SAGE Publishing, ISSN 0309-1333. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/ppg

• International Journal of Geographical Information Science. Taylor & Francis, ISSN 1365-8816. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/journals/tgis

• Environment and Planning B: Urban Analytics and City Science. SAGE Publishing, ISSN 2399-8083. Dostupné na: https://journals.sagepub.com/home/epb

• Applied Geography. Elsevier, ISSN 0143-6228. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/applied-geography

• Landscape and Urban Planning. Elsevier, ISSN 0169-2046. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/landscape-and-urban-planning

• International Journal of Applied Earth Observation and Geoinformation. Elsevier, ISSN 0303-2434. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/journal/international-journal-of-applied-earth-observation-and-geoinformation

• Geografický časopis. Geografický ústav SAV, ISSN 0016-7193. Dostupné na: https://journals.savba.sk/index.php/geograficky-casopis/

• Kartografické listy. Slovenská kartografická spoločnosť, ISSN 1336-5274. Dostupné na: https://cartography.science.upjs.sk

• Geographia Cassoviensis. UPJŠ Košice, ISSN 1337-6748. Dostupné na: https://geografia.science.upjs.sk/index.php/en/geographia-cassoviensis

Komerčné časopisy

• Slovenský geodet a kartograf. Slovenská spoločnosť geodetov a kartografov, ISSN 1336-9024. Dostupné na: https://kgk.sk/bulletin/

• Zeměměřič. Zeměměřič – časopis o geomatice, geodézii, GIS a kartografii. Dostupné na: https://www.zememeric.cz/

• GeoConnexion International. GeoConnexion Ltd., ISSN 1748-9251. Dostupné na: https://www.geoconnexion.com

• GIM International. Geomares Publishing, ISSN 1569-0243. Dostupné na: https://www.gim-international.com

• ArcNews. Esri, ISSN 1064-6108. Dostupné na: https://www.esri.com/about/newsroom/arcnews/

Predmet je hodnotený formou absolvoval/neabsolvoval. Podmienkou úspešného absolvovania je aktívna účasť na seminároch a zapájanie sa do diskusií, prezentácia diplomovej práce (téma, metodika, priebežné výsledky), vypracovanie krátkej reflexie alebo eseje k vybranej aktuálnej téme, vedeckému článku alebo projektu. Dôraz sa kladie na kritickú diskusiu, schopnosť obhájiť vlastné metodologické prístupy a prepojiť ich s aktuálnymi trendmi vo fyzickej geografii, humánnej geografii a GIS.

slovenský

Seminár je zameraný na aktuálne trendy a metodologické prístupy v geografii a geoinformatike s dôrazom na ich využitie pri spracovaní diplomových prác. Obsah zahŕňa prezentáciu a diskusiu riešených projektov na ústave, transfer poznatkov do praxe prostredníctvom spolupráce s firmami a inštitúciami, prácu s aktuálnymi vedeckými článkami a časopismi, ako aj rozvoj vedeckej komunikácie. Študenti budú prezentovať vlastné diplomové témy, metodické prístupy a predbežné výsledky, pričom dôraz sa kladie na kritickú reflexiu, interdisciplinárny kontext a schopnosť zaradiť vlastný výskum do širšieho rámca odboru.

Vedomosti: Študent získa prehľad o aktuálnych trendoch a výskumných projektoch v geografii a GIS, o možnostiach aplikácie v praxi a o metodologických prístupoch využívaných pri riešení aktuálnych spoločenských a environmentálnych výziev.

Zručnosti: Študent sa naučí prezentovať vlastné výskumné zámery, diskutovať metodologické prístupy a vyhľadávať relevantnú literatúru. Dokáže analyzovať a kriticky hodnotiť vedecké články, aplikovať získané poznatky do spracovania diplomovej práce a efektívne komunikovať výsledky.

Kompetencie: Študent dokáže zaradiť svoju diplomovú prácu do širšieho vedeckého a aplikačného kontextu, samostatne formulovať metodologické riešenia a obhájiť ich vo vedeckej diskusii. Získa schopnosť reflektovať význam geografie a geoinformatiky pri riešení praktických problémov a spolupracovať na projektoch s odbornými inštitúciami.

ANTOŠOVÁ, M. (2007). Strategický manažment. Košice (Technická univerzita v Košiciach), 78 s.

BUCHER, S. (2017). Strategické plánovanie a manažment územia. Košice (Univerzita Pavla

Jozefa Šafárika v Košiciach), 84 s.

DiNAPOLI, T. (2003). Local Government Management Guide: Strategic Planning. New York(Office of the New York State Controller), 66 s.

GORDON, G. L. (2005). Strategic Planning for Local Government. Second Edition. Washington DC (ICMA), 143 s.

HALÁS, M. (2006). Územné plánovanie. Bratislava (Geografika), 72 s.

HALÁS, M., HORŇÁK, M. (2012). Územné plánovanie pre geografov. Bratislava (Univerzita Komenského v Bratislave), 128 s.

JAMEČNÝ, Ľ., ONDREJIČKA, V. (2019). Príručka strategického plánovania. Bratislava (Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu), 107 s.

KLAMÁR, R. (2007). Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. Geografické práce, 12. Prešov (Prešovská univerzita v Prešove), 117 s.

KRUMPOLCOVÁ, M. et al. (2013). Vytvorenie podmienok pre stanovanie zásad a pravidiel

územného plánovania. Bratislava (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky).

SLÁVIK, Š. (2009). Strategický manažment. Bratislava (Sprint), 403 s.

STEAD, D., NADIN, V. (2008). Spatial Planning: Key Instrument for Development and Effective Governance with Special Reference to Countries in Transition. Geneva (United Nations), 46 s.

SVETIKAS, K. Ž. (2014). Strategic Planning for Regional Development: An introductory

textbook. Vilnius (Mikolas Romerys University), 132 s.

WATERHOUT, B. (2008). The institutionalisation of European spatial planning. Delft (Delft

University of Technology), 242 s.

Zákon č. 50/1976 Zb. Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a skúšky. V záverečnom hodnotení má 60 % váhu skúška, 40 % váhu priebežné hodnotenie.

Priebežné hodnotenie pozostáva zo spracovania semestrálneho projektu a jeho prezentácii na

pridelenú tému.

Skúška sa realizuje písomnou formou, ktorá pozostáva z testovej časti zameranej na overenie

teoretických znalostí a otvorenej časti zameranej na overenie nadobudnutých praktických zručností. Na záverečnú skúšku sa môže prihlásiť študent, ktorý získal priebežné hodnotenie aspoň na úrovni 51 %. Na získanie celkového hodnotenia A je potrebné získať vážený priemer oboch častí hodnotenia 91 % a viac, na hodnotenie B je to 81 %, na hodnotenie C 71 %, na D 61% a na E 51 %.

Kredity sa neudelia študentovi, ktorý z niektorej z častí hodnotenia dosiahne menej ako 51, resp. nedosiahne úroveň celkového hodnotenia aspoň 51 %.

Nevyhnutnou podmienkou udelenia celkového hodnotenia je aktívna účasť na cvičeniach s max. 2 absenciami.

slovenský

Cieľom predmetu je oboznámiť študenta s pravidlami a procesom územného a strategického plánovania a rozvinúť praktické zručnosti tvorby podkladov pre územné a strategické plánovanie.

Nosnými témami prednášok sú:

1) Základné atribúty a všeobecná charakteristika územného plánovania (definícia základných

pojmov, základná terminológia; základné znaky územného plánovania; vzťah urbanizmu,

územného plánovania a geografie; právny rámec územného plánovania; úlohy územného

plánovania)

2) História územného plánovania a urbanizmu

3) Nástroje a úrovne územného plánovania (nástroje územného plánovania – územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia, územné rozhodnutie; úrovne územného plánovania – celoštátna, regionálna a lokálna úroveň)

4) Aktéri územného plánovania (priami a nepriami aktéri územného plánovania)

5) Územné plánovanie miest (zónovanie a typy zónovania; vývoj územného plánovania miest pred rokom 1990 a od roku 1990; urbanistická kompozícia miest)

6) Územné plánovanie vidieka (vývoj územného plánovania vidieka pred rokom 1990 a od roku 1990; urbanistická kompozícia vidieka)

7) Špecifické problémy územného plánovania na Slovensku po roku 1989

8) GIS v územnom plánovaní (úloha GIS v analýze územia; využitie GIS pri tvorbe územnoplánovacej dokumentácie; príklady GIS analýz)

9) Ostatné formy plánovania priestoru (priestorové plánovanie, regionálne plánovanie, krajinné plánovanie; porovnanie územného plánovania s ostatnými formami plánovania)

10) Základy strategického plánovania a manažmentu (definícia základných pojmov, základná

terminológia; úlohy strategického plánovania a strategického manažmentu; strategické myslenie; vývoj strategického riadenia – vývoj teórie a praxe strategického manažmentu; prístupy, smery a fázy strategického manažmentu)

11) Proces strategického plánovania a strategického manažmentu (proces a úrovne strategického manažmentu; strategický zámer; tvorba stratégie a strategického plánu, strategický plán)

12) Smart Cities a inteligentné plánovanie územia (Koncept strategického rámca inteligentného mesta – SMART)

13) Umelá inteligencia, dáta a moderné technológie v plánovaní (AI a strojové učenie v analýze, predikcii a rozhodovaní; Big Data, digitálne dvojčatá miest, simulačné nástroje)

Cvičenie: oboznámenie sa s vybranými strategickými a rozvojovými dokumentmi SR a následná diskusia (Koncepcia územného rozvoja Slovenska, Územný plán regiónu, Územný plán obce a zóny, Program hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja SR, koncept strategického rámca inteligentného mesta – SMART); úlohy so zameraním na precvičenie vybraných metód používaných pri tvorbe územnoplánovacích a strategických dokumentov; semestrálny projekt.

Na začiatku semestra vyučujúci predstaví témy semestrálneho projektu spolu s detailnými pokynmi k ich vypracovaniu (potrebné dáta, metódy, postup práce). Študenti projekt postupne vypracovávajú počas cvičení, pričom významná časť práce prebieha v teréne v zvolených záujmových územiach, kde študenti zbierajú potrebné údaje a informácie. Projekt môžu spracovať samostatne alebo v skupine, pričom pri analýze a spracovaní zozbieraných dát využívajú aj moderné nástroje umelej inteligencie na podporu interpretácie, vizualizácie a tvorby návrhov. Na konci semestra študent pripraví aj prezentáciu projektu, ktorú odprezentuje v rámci cvičení, po ktorej nasleduje diskusia so ostatnými študentmi a vyučujúcim.

Vedomosti: Študent sa oboznámi so základnými poznatkami a základnou terminológiou o územnom a strategickom plánovaní, s právnym rámcom územného plánovania, s tvorbou, obstarávaním, prerokúvaním a schvaľovaním územnoplánovacej dokumentácie v urbánnom a rurálnom prostredí. Absolvent predmetu získa prehľad v problematike rozvoja miest a vidieka v jednotlivých programových oblastiach, rozumie základným atribútom územného a strategického plánovania, pozná vybrané strategické a rozvojové dokumenty Slovenskej republiky.

Zručnosti: Študent sa naučí aplikovať získané teoretické vedomosti do územno-plánovacej praxe. Vie vykonávať terénny výskum, získavať, analyzovať a interpretovať dáta z humánnej a fyzickej geografie, vytvárať tematické mapy, hlavne so zreteľom na tvorbu podkladov k územnému a strategickému plánovaniu a identifikácií problémov súvisiacich s prírodnými a socioekonomickými vlastnosťami územia.

Kompetencie: Študent sa dokáže zapájať do procesu tvorby územnoplánovacej dokumentácie, Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja miest a vidieckych obcí, alebo do iných rozvojových dokumentov. Je schopný samostatne navrhnúť a aplikovať rôzne metódy a nástroje na zber dát, analýzu, interpretáciu, grafickú a kartografickú prezentáciu údajov pre tvorbu územnoplánovacích, strategických a iných rozvojových dokumentov.

ABDUL-RAHMAN, A., PILOUK, M. (2007). Spatial data modelling for 3D GIS. Springer Science & Business Media.

BILJECKI, F., LEDOUX, H., STOTER, J., & VOSSELMAN, G. (2016). The variants of an LOD of a 3D building model and their influence on spatial analyses. ISPRS Journal of

Photogrammetry and Remote Sensing, 116, 42-54

BILJECKI, F., STOTER, J., LEDOUX, H., ZLATANOVA, S., & ÇÖLTEKIN, A. (2015).

Applications of 3D city models: State of the art review. ISPRS International Journal of

Geo-Information, 4(4), 2842-2889.

GALLAY, M., 2015. Digitálne modelovanie reliéfu v open source GIS. Vysokoškolské

učebné texty. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

118 s.

KAŇUK, J., 2015. Priestorové analýzy a modelovanie. Vysokoškolské učebné texty.

Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 114 s.

Open Geospatial Consortium Standards. Online: https://www.ogc.org/standards/

Hodnotenie predmetu je založené na priebežne zadávaných praktických úlohách a záverečnej prezentácii semestrálneho zadania. Semestrálne zadanie preveruje schopnosť študenta samostatne vypracovať projekt zameraný na tvorbu 3D modelov krajiny, ktorý zahŕňa výber zdrojov dát a postupov tvorby 3D modelov, hodnotenie kvality dát a prezentáciu výsledkov. Kredity sa neudelia študentovi, ktorý v každej časti hodnotenia získa menej ako 51 bodov zo 100. Hodnotiaca škála: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%).

slovenský

Prednášky: geometrická reprezentácia priestorových dát, štandardy a dátové formáty využívané pri 3D modelovaní, zdroje dát, spôsoby tvorby 3D modelov a rekonštrukcie povrchov, softvérové nástroje na spracovanie a vizualizáciu, vizualizačné techniky, ukážky 3D modelov miest, aplikácie 3D modelov, využitie umelej inteligencie v 3D modelovaní krajiny

Cvičenia: spracovanie priestorových dát pre účely 3D modelovania, tvorba a editácia modelov vybraných typov objektov v krajine v rôznych úrovniach detailnosti, procedurálne prístupy k modelovaniu, tvorba a vizualizácia výsledných 3D scén, modelovanie 3D krajinných fenoménov

Vedomosti: Študent získa vedomosti z oblasti tvorby 3D modelov krajiny a ich využitia, rozumie princípom geometrickej reprezentácie priestorových dát, pozná používané dátové formáty a štandardy pre 3D modelovanie a ich aplikačný význam. Oboznámi sa s postupmi spracovania 3D dát, s princípmi rekonštrukcie povrchov a úrovňami detailnosti pri modelovaní objektov v krajine.

Zručnosti: Študent sa naučí pracovať s rôznymi typmi 3D dát, vykonávať filtráciu dát na základe zvolených kritérií, vytvoriť 3D modely v rôznych úrovniach detailnosti, vizualizovať 3D modely prostredníctvom dostupných softvérových a webových nástrojov.

Kompetencie: Študent dokáže samostatne navrhnúť postup pre tvorbu 3D modelov vybraných prvkov krajiny na základe definovaných požiadaviek, vyhodnotiť kvalitu dát a 3D modelov, posúdiť ich vhodnosť pre priestorové analýzy a modelovanie 3D javov.

BAŠOVSKÝ, O., MLÁDEK, J. 1989: Geografia obyvateľstva a sídel. Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, 221s.

BEZÁK, A. 1987: Sociálno-priestorová štruktúra Bratislavy v kontexte faktorovej ekológie. Geografický časopis, 39, 3, 272-292.

BINEK, J. a kol. 2007: Venkovský prostor a jeho oživení. Georgetown Brno. https://is.muni.cz/el/1431/jaro2013/Z0132/um/venkovsky-prostor-a-jeho-oziveni.pdf

CARTER, H. 1995: The Study of Urban Geography. Fourth edition, Arnold, London, 420 s.

CLOUT, H. D. 2013. Rural geography: an introductory survey. Elsevier.

DIJKSTRA, L., POELMAN, H. 2012: Cities in Europe: the new OECD-EC definition. Regional focus, 1, 1-13.

https://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/focus/2012_01_city.pdf

DIJKSTRA, L., FLORCZYK, A., FREIRE, S., KEMPER, T., PESARESI, M., & SCHIAVINA, M. 2018: Applying the degree of urbanisation to the globe: A new harmonised definition reveals a different picture of global urbanisation. In Proceedings of the 16th IAOS Conference: Better Statistics for Better Lives, Paris, France (pp. 19-20).

https://www.oecd.org/iaos2018/programme/IAOS-OECD2018_Lewis-et-al.pdf

FERENČUHOVÁ, S. 2011: Meno, mesto, vec. Urbánne plánovanie v sociológii mesta a prípad (post)socialistického Brna. Masarykova univerzita, Medzinárodný politologický ústav, Brno, 275.

ILBERY, B. (Ed.). (2014). The geography of rural change. Routledge.

GATES, L. R., STOUT, F. eds. 2003: The City Reader. 3rd Edition, London: Routledge, 520.

Global Power City Index 2019 report published by The Mori Memorial Foundation’s Institute for Urban Strategies, a research body established by Mori Building, a leading urban developer in Tokyo. http://mori-m-foundation.or.jp/english/ius2/gpci2/index.shtml

HALL, T., BARRETT, H. 2018: Urban geography. Routledge. https://books.google.sk

KEARNEY, A. T. 2018: Global Cities Report. https://www.atkearney.com/2018-global-cities-report

KNOX, P., PINCH, S. 2000: Urban Social Geography: An Introduction (London: Prentice Hall), 375.

MATLOVIČ, R. 1998: Geografia priestorovej štruktúry mesta Prešov. Geografické práce, roč. VII, č. 1. Fakulta humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity, 122.

PACIONE, M. 2000: Urban Gepgraphy – A Global Perspective. Routledge, 686.

OUŘEDNÍČEK, M., NOVÁK, J., TEMELOVÁ, J., PULDOVÁ, P. 2009: Metody geografického výzkumu města. In Ferenčuhová, S. et al. editors: Město: Proměnlivá ne/samozřejmost. Publisher: Pavel Mervart/Masarykova universita, Brno, 93-128.

SVOBODOVÁ, H., VĚŽNÍK, A. 2014: Úvod do geografie Venkova. Katedra geografie Pedagogická fakulta Masarykovy univerzity. https://is.muni.cz/elportal/?id=1192704

SÝKORA, L. 2000: Geografie města. Texty k přednáškám na internetové stránce Geografie

Města.

ŠPROCHA, B. 2008: Reprodukcné správanie mestského a vidieckeho obyvateľstva na Slovensku. Bratislava, Infostat.

UN DESA, 2018. 2018 Revision of world Urbanization Prospects. Available from: https://www.un.org/development/desa/publications/2018-revision-of-worldurbanization-

prospects.html

WOODS, M. 2005. Rural geography: Processes, responses and experiences in rural restructuring. Sage. https://books.google.sk

WOODS, M. 2010. Performing rurality and practising rural geography. Progress in Human Geography, 34(6), 835-846.

ZUBRICKÝ, G. 2003: Rurálna geografia. Mapa Slovakia, Bratislava.

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach a záverečnej skúšky. Podmienkou udelenia priebežného hodnotenia je min. 80 % aktívna účasť študenta na seminároch a úspešnej prezentácii vybraných urbánnych a rurálnych empirických výskumov z odbornej zahraničnej literatúry podľa vlastného výberu s podielom na výslednom hodnotení 30 %. Ak študent nedosiahne povinnú aktívnu účasť na výučbe a úspešne neprezentuje zadané úlohy, nemôže sa prihlásiť na skúšku. Prednášky sa realizujú formou interaktívnych prezentácii s diskusiou a názorovej výmeny medzi vyučujúcim a študentmi. Skúška pozostáva z písomnej a ústnej časti (70 %). Ak študent získa v písomnej časti viac ako 51 %, môže pristúpiť k ústnej časti. Ak študent nepreukáže vedomosti pri ústnej časti, skúšku vo forme písomnej i ústnej časti absolvuje v ďalšom termíne. Výsledné hodnotenie je váženým priemerom hodnotenia z priebežnej kontroly (30 %) a skúšky (70 %). Kredity sa udelia len študentovi, ktorý dosiahne hodnotenie minimálne na úrovni známky E. Na hodnotenie A je potrebné získať 100-91 %, B 90-81 %, C 80-71 %, D 70-61%, E 60-51 %.

slovenský

Prednášky:

1. Urbánna geografia (definícia „urban“, urbanné sídlo, objekt a predmet, urbánne štúdie);

2. Smery výskumu urbánnej geografie (metódy geografického výskumu);

3. Mesto (definície), Etapy vývoja mesta (socialistické mesto, post socialistické mesto, mesto fordizmu, mesto post-fordizmu);

4. Nové definície miest (podľa OECD),

5.-6. Priestorová intraurbánna štruktúra (parciálne intraurbánne štruktúry, modely priestorovej štruktúry mesta, transformácia priestorovej štruktúry mesta, klasifikácia transformačných procesov);

7. Globálne mestá (hierarchia, kritéria, sieť globálnych miest); Urban Shrinkage;

8. Rurálna geografia (definícia „rural“, objekt, predmet, smery výskumu);

9. Rural-Vidiek (prístupy k definícii a delimitácii vidieka, V4, Svet);

10. Rurálne verzus Urbánne sídla (funkcie, aktéri rozvoja, typológia vidieka);

11. Aktuálne procesy a trendy (suburbanizácia, deurbanizácia, rurbanizacia; druhé bývanie a rekreačné využívanie vidieka, digitalizácia a „nová ruralita“ (nové formy práce a života na vidieku);

12. Rurálna populácia (špecifiká a odlišnosti, dynamika a štruktúra vidieckeho obyv.); Cvičenia:

Náplň seminárov počas semestra je orientovaná formou diskusie na vybrané problémy z oblasti urbánnej a rurálnej geografie. Súčasťou cvičení je aj prezentácia empirického výskumu z oblasti urbánnej alebo rurálnej geografie podľa vlastného výberu. Prezentácia sa spracováva v domácom prostredí po konzultácii na seminári. Študenti budú zároveň usmerňovaní k efektívnemu využívaniu nástrojov umelej inteligencie (AI). Cieľom je rozvíjať digitálne kompetencie študentov a podporiť ich schopnosť kriticky pracovať s modernými technológiami v kontexte geografie sídel a regionálneho vývoja.

Vedomosti: Študent nadobudne teoreticko-metodologický základ o urbánnej a rurálnej geografii vo všeobecnosti a s aplikáciou v jednotlivých regiónoch sveta. Študent si rozšíri vedomosti v problematike sídel, s dôrazom na špecifické charakteristiky a vlastnosti urbánnych i rurálnych sídel.

Zručnosti: Študent sa naučí rôzne techniky i metodiky generovania urbánnych i rurálnych sídel zo sídelnej štruktúry krajiny. Zároveň sa naučí analyzovať ich základne vlastnosti.

Kompetencie: Študent dokáže s vysokou mierou samostatnosti skúmať rôzne problémy z oblasti urbánnej a rurálnej geografie, t. j. v urbánnych i rurálnych sídlach.

BELČÁKOVÁ, I. 2013: Ochrana, tvorba a manažment krajiny. Bratislava: Trio Publishing s. r.o., 128 p.

DIVIAKOVÁ, A., BELAŇOVÁ, E. 2013: Územný systém ekologickej stability, praktikum. Zvolen, TUZVO, 88 p.

HÚSENICOVÁ, J. et al. 1991: Generel Nadregionálneho územného systému ekologickej stability. 1. koncept. Bratislava: URBION. 80 p.

HÚSENICOVÁ, J., RUŽIČKOVÁ, J. et al. 1992: Metodika projektovania regionálneho a miestneho ÚSES. Bratislava: URBION, 54 p.

KMINIAK, M. a kol., 1998: Krajinná ekológia v environmentálnej praxi. Bratislava: Komprint, VŠ skriptá, Prírodovedecká fakulta UK, 207 p.

IZAKOVIČOVÁ, Z. et al. 2000: Metodické pokyny na vypracovanie projektov regionálnych ÚSES a miestnych ÚSES, Bratislava: MŽP SR, 120 p.

JANČURA, P. et al. 1994: Manuál k metodike ÚSES, I.-IV. diel, Bratislava: MŽP SR, 214 p.

LÖW, J. 1984: Zásady pro vymezování a navrhovaní územních systémů ekologické stability v územně plánovací projekci. Brno: Agroprojekt, 55 p.

LÖW, J. et al. 1986: Zásady pro vymezování a navrhování územních systémů ekologické stability. Metodická pomůcka. Brno: Agroprojekt

LÖW, J. et al. 1988: Návod na navrhování územních systémů ekologické stability krajiny. Podniková metodika. Brno: Agroprojekt

LÖW, J. 1995: Rukověť projektanta místního územního systému ekologické stability: Metodika pro zpracování dokumentace. Brno: Nakladatelství Doplněk, 122 p.

MÍCHAL, I. 1994: Ekologická stabilita. Veronica, Brno, 275 p.

MIKLÓS, L., DIVIAKOVÁ, A., IZAKOVIČOVÁ, Z., 2011: Ekologické siete a územný systém ekologickej stability. Zvolen, Technická univerzita, 141 p.

MIKLÓS, L., IZAKOVIČOVÁ, Z., 1997: Krajina ako geosystém. Bratislava, Veda. 152 p.

MINÁR, J. , et al. 2001: Geoekologický (komplexný fyzickogeografický) výskum a mapovanie vo veľkých mierkach. In: Geografické spektrum 2001/3. Bratislava Geografika, 209 p.

MŽP SR 1993. Metodické pokyny na vypracovanie dokumentov územného systému ekologickej stability, Bratislava: MŽP SR, 63 p.

PAUDITŠOVÁ, E., REHÁČKOVÁ, T., RUŽIČKOVÁ, J. 2007: Metodický návod na vypracovanie miestneho územného systému ekologickej stability. Acta Environmentalica Universitatis Comenianae,15 (2), 61-82.

REHÁČKOVÁ, T., PAUDITŠOVÁ, E. 2007: Metodický postup stanovenia koeficientu ekologickej stability krajiny, Acta Environmentalica Universitatis Comenianae, 15 (1), 26–38.

RUŽIČKOVÁ, J. 2007: Hodnoty prírodného potenciálu, ÚSES a princípy trvalo udržateľného rozvoja. Urbanistické, architektonické a technické aspekty obnovy vidieka VI., Bratislava: STU, 50–61.

RUŽIČKOVÁ, J., ŠÍBL, J. 2000: Ekologické siete v krajine. Učebný text, Prírodovedecká fakulta UK Bratislava, SPÚ Nitra, 181 p.

ŠTEFFEK, J. et al. 1992: Biologicko-ekologické kritériá územného systému ekologickej stability. Banská Štiavnica: Ekotrust, 84 p.

TREMBOŠ, P., 1994: Identifikácia, charakteristika a interpretácia abiokomplexov pre regionálne územné systémy ekologickej stability. Acta Facultatis Rerum Naturalium Universitatis Comenianae, Nr. 35, Bratislava: UK, 157-173.

TREMBOŠ, P. 1998: Územný systém ekologickej stability. In: Geografia 1/1998. Geoservis Bratislava, 25-26.

ÚEBE SAV 1985. Ekologický generel ČSSR, časť SSR – priestorová diferenciácia. ÚEBE CBEV SAV, Stavoprojekt Banská Bystrica, 152 p.

Ďalšia literatúra podľa zamerania semestrálneho zadania.

-

Hodnotenie je založené na kombinácii priebežnej kontroly na cvičeniach s váhou 50 % a záverečného písomného testu s váhou 50 %. Podmienky absolvovania cvičení – aktívna účasť a vypracovanie semestrálnej práce. Záverečný písomný test s úspešnosťou nad 50 %. Hodnotenie predmetu: A (100-91 %), B (90-81 %,) C (80-71 %), D (70-61 %), E (60-51 %).

slovenský

Sylabus prednášok:

1. Úvod do problematiky územných systémov ekologickej stability (ÚSES), podmienky absolvovania predmetu

2. Ekologické siete – východiská tvorby

3. Analýza štruktúry krajiny ako základ pre tvorbu ÚSES

4. Syntéza krajinnej štruktúry ako základ pre interpretácie a účelové klasifikácie

5. Reprezentatívne potenciálne geoekosystémy – príklady v Slovenskej republike (SR)

6. Koncepcia ÚSES a jej vývoj v SR

7. Hierachia a štruktúra ÚSES

8. Ekologická stabilita krajiny, koeficienty ekologickej stability, výhody a nevýhody používania

9. Návrhy ekostabilizačných opatrení

10. Komplexné návrhy ÚSES

11. Príklady ÚSES

12. Záverečný písomný test

13. Záverečné hodnotenie

Sylabus cvičení:

1. Úvodné informácie a výber územia na semestrálne zadanie

2. Metodický postup vypracovania semestrálneho zadania, zdroje podkladových máp

3. Analytická časť – analýza primárnej krajinnej štruktúry

4. Analytická časť – analýza sekundárnej krajinnej štruktúry – súčasná krajinná štruktúra

5. Analytická časť – analýza sekundárnej krajinnej štruktúry – historické krajinné štruktúry

6. Analytická časť – analýza terciárnej krajinnej štruktúry

7. Syntézová časť

8. Interpretačná časť – účelové klasifikácie

9. Návrhová časť

10. Kompletizácia semestrálneho zadania, konzultácie k nejasnostiam

11. Prezentácia semestrálneho zadania

12. Prezentácia semestrálneho zadania

13. Záverečné hodnotenie a spätná väzba

Semestrálna zadanie pozostáva z jednotlivých čiastkových úloh preberaných na cvičeniach, ktoré študenti dokončujú v rámci domácej prípravy.

Vedomosti: Absolvent získa základné teoretické poznatky z tvorby a hodnotenia územných systémov ekologickej stability.

Zručnosti: Absolvent bude schopný vyhodnotiť ekologickú stabilitu územia na základe výpočtov koeficientov ekologickej stability.

Kompetencie: Absolvent bude schopný navrhnúť opatrenia na zlepšenie ekologickej stability územia.

FORD, D., WILLIAMS, P.D. 1989. Karst Geomorphology and Hydrology. Wiley, 562 s.

GESSERT, A. et al. 2023. O krase a jaskyniach pre každého. Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach. 110 s.

GUNN, J. 2004. Encyclopedia of Caves and Karst Science. Routledge Member of the Taylor and Francis Group. 960 s.

HOCHMUTH, Z., 1995: Mapovanie jaskýň. Slovenská speleologická spoločnosť, Lipt.Mikuláš, Popradská tlačiareň, Poprad, 82 s.

HOCHMUTH, Z. 2008. Krasové územia a jaskyne Slovenska. Geographia Cassoviensis, II, 2, 210 s.

JAKÁL, J., 1994: Karst geomorfology of Slovakia. Geographica Slovaca, 4/1993 SAV

Bratislava. 38 s.

PANOŠ, V., 2001: Karsologická a speleologické terminologie, Knižné centrum Žilina, 352 s.

PULINA, M., 1999: Kras, Formy i procesy, Katowice, 375 s.

Študent je povinný sa zúčastňovať cvičení a zároveň pracovať na nich aktívne. Hodnotenie bude udelené na základe vypracovania eseje na zadanú tému (50% hodnotenia) a krátkeho testu v záverečnom týždni semestra (50% hodnotenia). Z oboch častí hodnotenia musí študent získať nadpolovičnú hodnotu bodov.

slovenský

Počas cvičení sa budeme zaoberať nasledujúcimi témami:

1. Úvod do problematiky krasu a jaskýň

2. Človek v krase, minulosť a súčasnosť, význam jaskýň pre rôzne kultúry a civilizácie

3. Speleopotápanie v teórii a praxi

4. Základné techniky mapovania jaskýň, dostupné programy a aplikácie

5-6. Rozšírenie krasu a jaskýň na Slovensku

7-8. Rozšírenie krasu a jaskýň vo svete

9.-12. Exkurzia do krasového územia a jaskýň

Predmet rozširuje poznatky získané v základom kurze Základy karsológie a speleológie a zameriava sa na regionálnu problematiku krasu.

Študent získa teoretické a praktické poznatky z problematiky ochrany krasových území a jaskýň. Budeme diskutovať na témy činnosti človeka, jeho vplyvu, ekologických problémov aj prírodných hrozieb v krase, významom jaskýň pre rôzne kultúry a civilizácie (napr. Mayovia), resp. náboženstvá. Budeme sa venovať aj speleopotápaniu, ktoré považujeme za technicky najnáročnejšiu aktivitu v jaskyni. Študent na základe praktických ukážok a terénnej exkurzie získa praktické zručnosti v narábaní s rôznymi prístrojmi a zariadeniami a prehľad o rôznych počítačových programoch a aplikáciách pre štúdium krasových území.