Pochopiť anatómiu človeka na základe orgánových sústav a získať presnú predstavu o priestorovom usporiadaní jednotlivých orgánov, či už v rámci jednej sústavy, alebo viacerých sústav.
Miklošová M.: Anatómia, vysokoškolská učebnica, UPJŠ, Equilibria, Košice, 2011
Ševc, J., Mochnacký, F.: Anatomické termíny pre jednoodborové a medziodborové štúdium biológie, UPJŠ, e-book (https://unibook.upjs.sk/sk), 2020
Kluchová, D. a kol.: Anatómia trupu a končatín, UPJŠ, Equilibria, Košice, 2015
K. S. Saladin: Anatomy and Physiology: The Unity of Form and Function, Mc Graw-Hill; 3rd edition, 2004
Mráz, P. a kol.: Anatómia ľudského tela 1-3, Slovak Academic Press, 2015-2021
1. aktívna účasť na cvičeniach, max. 3 absencie/semester
2. absolvovanie dvoch priebežných písomných kontrol počas semestra (každá 20b - maximum), získané body sa zarátavajú do celkového hodnotenia
3. spracovanie vybranej témy a prezentácia na cvičení
4. absolvovanie testu v skúškovom období (60b maximum), 3 termíny (prihlasovanie neobmedzené) + 1 opravný (len pre neúspešných z riadnych termínov). Výsledné hodnotenie bude vypočítané z celkového počtu bodov získaných z písomných kontrol (20+20b) a záverečného testu (60b). Stupnica hodnotenia A (100-91 bodov), B (90.5-81), C (80.5-71), D (70.5-61), E (60.5-51), FX (50.5 a menej)
slovenský, english
1. Anatomické názvoslovie
2. Pohybový systém - pasívny (oporná sústava)
3. Pohybový systém - aktívny (svalová sústava)
4. Dýchací systém
5. Tráviaci systém
6. Vylučovací systém
7. Mužský pohlavný systém
8. Ženský pohlavný systém
9. Kardiovaskulárny systém
10. Lymfatický systém
11. Imunitný systém
12. Nervový systém
13. Zmyslové orgány
Absolvent predmetu po jeho ukončení ovláda anatómiu človeka na základe orgánových sústav a má presnú predstavu o priestorovom usporiadaní jednotlivých orgánov, či už v rámci jednej sústavy, alebo viacerých sústav. Chápe funkciu a základnú fyziológiu orgánov ľudského tela v kontexte evolúcie a procesov, ktoré prebiehajú na úrovni buniek a tkanív. Absolvovanie predmetu pripravuje študenta na ďalšie špecializované predmety ako Histológia, Fyziológia živočíchov, Porovnávacia morfológia, Imunológia a ďalšie.
Známka bude vypočítaná z výsledkov dvoch priebežných písomiek počas semestra (každá má 20% podiel) a skúšky - testu (60% podiel).
G. Birkhoff, S. MacLane: Prehľad modernej algebry, Alfa Bratislava, 1979
M. Hejný a kol.: Geometria 1, SNP, Bratislava 1985
M. Sekanina a kol.: Geometrie 1, SNP Praha 1986
T. Katriňák a kol.: Algebra a teoretická aritmetika 1, Alfa Bratislava, 1985
D.A.R. Wallace: Groups,rings and fields, Springer, 1998
Udeľuje sa na základe priebežného hodnotenia, písomnej a ústnej časti skúšky.
slovenský
- Afinné priestory, podpriestory a ich vzájomná poloha.
- Konvexné množiny, konvexné mnohosteny.
- Algebraické plochy.
- Vlastné čísla a vlastné vektory.
- Podobné matice, racionálny a Jordanov kanonický tvar.
- Bilineárne a kvadratické formy, Sylvestrov zákon zotrvačnosti .
- Grupy, podgrupy, cyklické grupy.
- Normálne podgrupy, faktorizácia, vety o izomorfizme.
Študenti si osvoja základné pojmy, tvrdenia a metódy lineárnej algebry na úrovni potrebnej pre aplikáciu v geometrii a v ďalších matematických disciplínach. Oboznámia sa so základmi teórie grúp a okruhov a s vlastnosťami oboru integrity polynómov.
T. Katriňák a kol.: Algebra a teoretická aritmetika 1, Alfa Bratislava, 1985.
T.S Blyth, E.F. Robertson: Basic linear algebra, Springer Verlag, 2001.
K. Jänich: Linear algebra, Springer Verlag, 1991.
Udeľuje sa na základe priebežného hodnotenia, písomnej a ústnej časti skúšky.
Účasť:
Účasť na prednáškach a cvičeniach je povinná (tolerované sú najviac 3 neúčasti počas semestra)!
Priebežné hodnotenie:
Počas semestra sa uskutočnia dve riadne ("povinné") písomky a opravná ("nepovinná") písomka.
Všetky trvajú 100-120 min a na každej je možné získať 20 bodov.
Ak študent získa a bodov z prvej a b bodov z druhej písomky a
(i) nezúčastní sa opravnej písomky, tak jeho priebežné hodnotenie je h = a + b bodov,
(ii) zúčastní sa opravnej písomky a získa z nej c bodov, tak jeho priebežné hodnotenie je
h = max {( a + b) / 2 + c, a + b - 2} bodov.
Skúška:
Študent sa môže zúčastniť skúšky len ak h ≥ 16.
Skúška pozostáva z písomky, testu a ústnej časti.
Na písomke a teste je možné získať po 15 bodov a na ústnej časti 30 bodov.
Ak p, t, u sú počty bodov, ktoré študent získa z písomky, testu a ústnej časti skúšky,
tak celkový bodový zisk študenta je s = h + p + t + u. Stupnica: 0 ≤ s ≤ 49 FX; 50 ≤ s ≤ 59 E; 60 ≤ s ≤ 69 D; 70 ≤ s ≤ 79 C; 80 ≤ s ≤ 89 B; 90 ≤ s ≤100 A.
1. slovenský
2. anglický
Deliteľnosť v Z, zvyškové triedy celých čísel. Pole. Sústavy lineárnych rovníc, Gaussova eliminačná metóda. Zobrazenia, permutácie. Maticový počet. Determinanty, Cramerovo pravidlo.
Osvojiť si metódy matematického myslenia a poznávania. Získať základné poznatky z teórie čísel týkajúce sa deliteľnosti, osvojiť si základné pojmy z lineárnej algebry a vedieť ich aplikovať na konkrétne úlohy a matematické problémy.
T. Katriňák a kol.: Algebra a teoretická aritmetika 1, Alfa Bratislava, 1985.
A. Kurosh: Higher Algebra, Mir Publishers, 1975.
Udeľuje sa na základe priebežného hodnotenia, písomnej a ústnej časti skúšky.
Hodnotenie je udelené na základe priebežných výsledkov (malé písomky na každom cvičení zamerané na pojmy a vzorce preberané na prednáške, dve veľké písomky zamerané na riešenie úloh) a písomnej (riešenie úloh a test) a ústnej skúšky, ktorá hodnotí porozumenie a schopnosť argumentácie o preberaných pojmoch. Študent musí získať aspoň 50% (20) bodov z priebežného hodnotenia, aby sa mohol zúčastniť záverečnej skúšky.
Stupnica: 0 ≤ s ≤ 49 FX; 50 ≤ s ≤ 59 E; 60 ≤ s ≤ 69 D; 70 ≤ s ≤ 79 C; 80 ≤ s ≤ 89 B; 90 ≤ s ≤100 A.
slovenský
Vektorové priestory, báza. Hodnosť matice, Frobeniova veta. Homogénne sústavy lineárnych rovníc. (4 týždne)
Lineárne zobrazenia. (3 týždne)
Okruh, obor integrity. Polynómy nad poľom, rozklad na ireducibilné činitele, korene. Binomické a kubické rovnice. (4 týždne)
Polynómy viacerých neurčitých, symetrické polynómy. (2 týždne)
Osvojiť si metódy matematického myslenia a poznávania. Prehĺbiť a rozšíriť vedomosti študentov o sústavách lineárnych rovníc, nadobudnúť základné poznatky o vektorových priestoroch, lineárnych zobrazeniach, polynómoch a polynomiálnych rovniciach.
Alexovičová, T. (2007). Alternatívne školstvo v kocke – 1. časť a 2. časť. Prešov: MPC.
Hermann, É. (2016). Montessori aktivity pre deti: na obohacovanie slovnej zásoby, objavovanie prírody aj sveta. Bratislava: Svojtka & Co., s.r.o.
Hickson, A. (2000). Dramatické a akční hry. Praha: Portál.
Hudáková, V., Miňová, M. (2017). Za oknami Freinet(ovských) škôl. Prešov: Rokus.
Jirásek, I. (2019). Zážitková pedagogika. Praha: Portál. Kaščák, O. a kol. (2009). Kauza Waldorf na Slovensku. Zdroj: Acta Fac. Paed. Univ. Tyrnaviensis. Trnava. Dostupné na internete: http://pdfweb.truni.sk/down/ACTAFP/2009/2009d.pdf. Kramperová, L., Kršňák, J. (2018). Jak se učí živě? : rozhovory o inovatívnych školách. Praha : DharmaGaia. Lukáč, E. (2000). Reformné pedagogické hnutie v ČSR – zdroj inšpirácií pre súčasnú školu. Prešov: MC. Matulčíková, M. (2007). Reformno-pedagogické školy a alternatívne školy a ich prínos pre reformu. Bratislava. Ag Musica Liturgica. Montessori, M. (2011). Od dětství k dospívání. Praha: Triton. Průcha, J. (2001). Alternatívní školy a inovace ve vzdělávaní. Praha: Portál. Slováček, M., Miňová, M. (2019). Pedagogika Márie Montessoriovej z pohľadu teórie a praxe. Prešov: Rokus publishing. Slováček, M., Miňová, M. (2017). Pedagogika Márie Montessoriovej - terminologické minimum, alebo, Montessori pedagogika pre každého. Prešov: Rokus. Svobodová, J. (2007). Výběr z reformních i současných edukačních koncepcí. Brno: MSD. Zelina, M. (2000). Alternatívne školstvo: alternatívne školy, alternatívna pedagogika, alternatívne pedagogické koncepcie a smery. Bratislava: IRIS.
1. Vypracovanie seminárnej práce spojenej so vstupom do školského prostredia - 60%.
2. Prezentácia vybranej alternatívnej pedagogiky/školy - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Tradície a príčiny vzniku reformného pedagogického hnutia vo svete. Pojem alternatívnych škôl. Rozdelenie reformných pedagogických smerov a ich charakteristika. Pedagogické východiská alternatívnych škôl. Alternatívne školy prvej polovice 20.storočia. Alternatívne školy druhej polovice 20.storočia. Organizácia vyučovania v alternatívnych školách. Porovnanie a hodnotenie alternatívnych škôl. Alternatívne školstvo na Slovensku. Pedagogické inovácie.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť príčiny vzniku reformných pedagogických smerov. Vymedziť pojem alternatívna škola a poznať klasifikáciu alternatívnych škôl. Charakterizovať a porovnať alternatívne školy 1. polovice a 2. polovice 20. storočia. Charakterizovať moderné koncepcie alternatívnych škôl a popísať spôsoby vyučovania a výchovy vo svete.
T. Katriňák, M. Gavalec, E. Gedeonová, J. Smítal: Algebra a teoretická aritmetika (1), Alfa, Bratislava, 1985.
T. Šalát, A. Haviar, T. Hecht, T. Katriňák: Algebra a teoretická aritmetika (2), Alfa, Bratislava, 1986.
G. Birkhoff, S. Mac Lane: Prehľad modernej algebry, Alfa, Bratislava, 1979.
N. T. Hamilton, J. Landin: Set Theory. The Structure of Arithmetic, Dover Publications, Inc., 2018.
Počas semestra študent získava hodnotenie za dve písomné previerky, za domáce úlohy a ich prezentáciu na cvičení. Záverečné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia za prácu počas semestra.
Klasifikačná stupnica: A:91%-100%, B:81%-90%, C:71%-80%, D:61%-70%, E:51%-60%, FX:0%-50%.
slovenský
Usporiadané okruhy, usporiadané obory integrity,
usporiadané polia, fundamentálne postupnosti,
vlastnosti poľa racionálnych čísel,
usporiadané pole reálnych čísel,
spojito usporiadané pole R,
Dedekindova koštrukcia reálnych čísel,
postavenie poľa R v triede usporiadaných polí,
komplexné čísla
Nadobudnutie poznatkov o konštrukcii číselných množín N, Z, Q a R, ich axiomatickej výstavbe, operáciách a usporiadaniach na nich. Študent
1. si osvojí matematickú kultúru, spôsob myslenia, vyjadrovania a argumentácie,
2. získa hlbší pohľad do základných pojmov reálnej analýzy, ich vlastností a vzájomných
prepojení,
3. bude vedieť definovať a interpretovať kľúčové pojmy, dokázať ich základné vlastnosti a vzájomné vzťahy,
4. bude vedieť riešiť úlohy zamerané na použitie uvedených konceptov a interpretovať získané výsledky.
G. Birkhoff, S. MacLane: Prehľad modernej algebry, Alfa Bratislava 1979
M. Harminc: Elementárna teória čísel (1.časť), PF UPJŠ Košice 2012
T. Katriňák a kol.: Algebra a teoretická aritmetika 1, Alfa Bratislava 1985
A. Legéň: Grupy, okruhy a zväzy, Alfa Bratislava 1980
I.R. Shafarevich: Basic Notions of Algebra, Springer, 2005
Udeľuje sa na základe výsledkov písomných previerok realizovaných počas semestra. Výsledné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia, testu, písomnej a ústnej časti skúšky.
slovenský
1. Kongruencie v okruhu obore celých čísel
2. Pole komplexných čísel
3. Algebraické a transcendentné čísla, minimálny polynóm
4. Jednoduché rozšírenia poľa racionálnych čísel
5. Pole algebraických čísel
6. Pojem grupy
7. Grupy symetrií
8. Rády prvkov, Lagrangeova veta
9. Normálne podgrupy, faktorizácia
10. Vety o homomorfizmoch
Nadobudnúť základné poznatky o grupách a z elementárnej teórie čísel.
Cieľom predmetu je dosiahnuť požadovanú úroveň vedomostí o ľudskom tele a jeho vývine nevyhnutnú pre pochopenie vývinovo viazaných biologických špecifík u detí a adolescentov.
Drobný I., Drobná M.: Biológia dieťaťa pre špeciálnych pedagógov I. a II. Bratislava, PdF UK, 2000
Lipková V.: Somatický a fyziologický vývoj dieťaťa. Osveta Bratislava, 1980
Malá H., Klementa J.: Biológia detí a dorastu. Bratislava, SPN, 1989
Písomný test.
SK - slovenský
Ontogenéza človeka. Vývin po narodení. Vekové osobitosti opornej a pohybovej, obehovej, dýchacej, tráviacej a močovej sústavy. Pohlavná sústava. Žľazy s vnútorným vylučovaním. Nervová sústava. Vekové špecifiká vzniku vybraných chorôb a závislostí na návykových látkach. Človek a životné prostredie.
Získanie základných morfologických a fyziologických poznatkov o jednotlivých orgánoch a sústavách ľudského tela so zameraním na špecifiká detského a adolescentného veku. Oboznámenie sa s vývinovými a rastovými charakteristikami a s najčastejšie sa vyskytujúcimi ochoreniami v týchto štádiach ontogenézy.
Písomný test.
1. Odborné články podľa zadanej témy bakalárskeho projektu. 2. Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre UPJŠ v Košiciach a jej súčasti.
Práca na bakalárskej práci
SK - slovenský alebo EN - anglický
Projekt týkajúci sa vybranej oblasti biológie, formulácia pracovnej hypotézy, metódy riešenia problému, konzultácie k projektu. Formálna úprava projektovej práce a jej technické spracovanie. Štruktúra vlastného projektu. Zásady správneho spôsobu citovania, zostavenie zoznamu bibliografických odkazov. Zásady zostavenia prezentácie a jej správneho prednesu, samotná prezentácia a obhajoba výsledkov, prípadne odborných aktivít študentov získaných v rámci bakalárskeho projektu.
Viesť študentov k schopnosti spracovať odborné poznatky z pochádzajúce z rôznych bibliografických zdrojov, prípade a vlastnej experimentálnej práce do uceleného textu, týkajúceho sa určenej biologickej problematiky projektu. Viesť študentov príprave prezentácie na základe získaných výsledkov a princípom správneho prezentovania pred odborným auditóriom.
elektronické informačné zdroje
Nutnou podmienkou pre udelenie hodnotenia je vystúpenie s prezentáciou o bakalárskej práci.
slovenský a anglický
Nutné náležitosti a formálna stránka záverečnej práce. WYSIWYG editory, LaTeX, grafické programy. Prezentačný software, Microsoft PowerPoint a jeho klony, Beamer. Zásady tvorby prezentácií a príspevkov.
Vštepiť študentom základné poznatky o forme a obsahu záverečnej práce a prezentácii k záverečnej práci ako aj o technickej podpore pre jej realizáciu.
podľa zadania bakalárskej práce.
Aktívna a samostatná práca na téme bakalárskej práce, prezentácia výsledkov na špecializovanom seminári.
slovenský a anglický
Koordinácia výskumu v oblasti bakalárskej práce na báze pravidelných stretnutí so školiteľom. Vypracovanie finálneho textu bakalárskej práce a prezentácie jej obhajoby.
Prehĺbenie vedomostí v téme bakalárskej práce, získanie nových výsledkov v danej problematike resp. nového pohľadu na príslušnú oblasť.
Zvládnutie formálneho a obsahového spracovania konkrétnej vedecko-výskumnej problematiky. Oboznámenie sa so zásadami prezentácie vedeckých výsledkov.
1. Odborné články podľa zadanej témy bakalárskeho projektu. 2. Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platná pre UPJŠ v Košiciach a jej súčasti.
Odovzdanie vypracovaného bakalárskeho projektu podľa zadania vedúceho projektu a jeho úspešná obhajoba, obsahová a odborná akceptácia vedúcim projektu.
Viesť študentov k schopnosti spracovať odborné poznatky z pochádzajúce z rôznych bibliografických zdrojov, prípade a vlastnej experimentálnej práce do uceleného textu, týkajúceho sa určenej biologickej problematiky projektu. Viesť študentov príprave prezentácie na základe získaných výsledkov a princípom správneho prezentovania pred odborným auditóriom.
Algebra:
1) Deliteľnosť celých čísel, kongruencie: najväčší spoločný deliteľ, prvočísla, základná veta aritmetiky, zvyškové triedy
2) Vektorové priestory: vektorový priestor a podpriestor, lineárna nezávislosť, báza, dimenzia, súradnice
3) Sústavy lineárnych rovníc: matica sústavy, homogénne sústavy lineárnych rovníc, determinant
4) Lineárne zobrazenia: matice, hodnosť, regulárnosť
5) Deliteľnosť v obore polynómov: najväčší spoločný deliteľ polynómov, veta o rozklade polynómov
6) Grupy a podgrupy: príklady grúp, rád prvkov, cyklické grupy, normálne podgrupy, faktorizácia grupy
Geometria:
1) Telesá: pravidelné mnohosteny, objem a povrch telies, Cavalieriho princíp, zobrazenie telies do roviny, rezy telies
2) Afinné priestory: súradnicový systém, vzájomná poloha afinných podpriestorov, vyjadrenia afinných podpriestorov v n-rozmernom afinnom priestore
3) Euklidovské priestory: skalárny súčin, veľkosť vektora, odchýlka dvoch vektorov, kolmosť, vzdialenosť dvoch podpriestorov, determinant Gramovej matice
4) Afinné zobrazenia: afinné zobrazenie a asociované zobrazenie, ich analytické vyjadrenie, afinita, samodružné body a smery, základná afinita
5) Zhodné zobrazenia: zhodné zobrazenie, zhodnosť, súmernosť priestoru podľa podpriestoru, klasifikácia zhodností roviny, skladanie osových súmerností
6) Podobné zobrazenia: podobné zobrazenie, rovnoľahlosť, podobnosť, skladanie dvoch rovnoľahlostí, kružnice v rovnoľahlosti
Matematická analýza:
1) Postupnosti reálnych čísel: ohraničenosť, vlastná a nevlastná limita postupnosti, výpočtové nástroje
2) Postupnosť reálnych čísel: súvis konvergencie, monotónnosti a ohraničenosti, vybraná postupnosť, Cantorov princíp, Bolzanova-Weierstrassova veta, fundamentálna postupnosť, Cauchy-Bolzanovo kritérium konvergencie
3) Limita funkcie jednej premennej v bode a jej vlastnosti: okolie, hromadný bod, vlastná a nevlastná limita funkcie v bode, jednostranné limity, výpočtové nástroje, Heineho veta, Dirichletova veta
4) Spojitosť funkcie jednej premennej v bode: okolie, spojitosť a jednostranná spojitosť v bode, spojitosť a algebrické operácie, vzťah k limite funkcie v bode, klasifikácia bodov nespojitosti
5) Vlastnosti spojitých funkcií na intervale: spojitosť na množine, Weierstrassove vety, darbouxovská vlastnosť, Darbouxova veta, Bolzanova veta, rovnomerná spojitosť, Heineho-Cantorova veta
6) Derivácia a diferencovateľnosť funkcie jednej premennej: derivácia (pomocou predbiehania a limity), geometrický a fyzikálny význam derivácie v bode, derivácia a spojitosť, pravidlá výpočtu derivácie, diferencia, diferenciál a diferencovateľnosť
7) Základné vety diferenciálneho počtu funkcie jednej premennej: vety o stredných hodnotách, ich použitie a geometrický význam, L'Hospitalove pravidlá, Taylorov polynóm a Taylorova veta
8) Použitie diferenciálneho počtu: stacionárny bod, bod zvratu, lokálny extrém, význam znamienka 1. a 2. derivácie, použitie pri vyšetrovaní vlastností monotónnosti a konvexnosti funkcie
9) Neurčitý a Newtonov integrál: primitívna funkcia, Veta o jednoznačnosti primitívnej funkcie, neurčitý integrál, existencia primitívnej funkcie k spojitej funkcii, metódy výpočtu neurčitého integrálu, Newtonov určitý integrál a jeho vlastnosti
10) Riemannov integrál: Darbouxova konštrukcia, postupnosti horných, dolných a integrálnych súčtov, kritériá R-integrovateľnosti funkcie
11) Riemannov integrál: triedy integrovateľných funkcií, Jordanova miera, vzťah R-integrálu a N-integrálu, Fundamentálna veta integrálneho kalkulu a jej dôsledky, stredné hodnoty integrálneho počtu
12) Nekonečné číselné rady: absolútna konvergencia, relatívna konvergencia, kritériá konvergencie
Širšie vedomosti z profilových predmetov študijného programu. Schopnosť definovať pojmy z danej oblasti, formulovať vlastnosti a tvrdenia s nimi súvisiace, poznať súvislosti medzi nimi a ilustrovať resp. aplikovať ich na vybraných problémoch.
slovenský
Algebra:
1) Deliteľnosť celých čísel, kongruencie
2) Vektorové priestory
3) Sústavy lineárnych rovníc
4) Lineárne zobrazenia
5) Deliteľnosť v obore polynómov
6) Grupy a podgrupy
Geometria:
1) Telesá
2) Afinné priestory
3) Euklidovské priestory
4) Afinné zobrazenia
5) Zhodné zobrazenia
6) Podobné zobrazenia
Matematická analýza:
1) Postupnosti reálnych čísel
2) Postupnosť reálnych čísel
3) Limita funkcie jednej premennej
4) Spojitosť funkcie jednej premennej v bode
5) Vlastnosti spojitých funkcií na intervale
6) Derivácia a diferencovateľnosť funkcie jednej premennej
7) Základné vety diferenciálneho počtu funkcie jednej premennej
8) Použitie diferenciálneho počtu
9) Neurčitý a Newtonov integrál
10) Riemannov integrál
11) Nekonečné číselné rady
Získané vedomosti v základných matematických disciplínach, prehľad o využívaných objektoch a vlastnostiach, pochopenie dôležitých tvrdení a metód, spoznanie možných aplikácií a schopnosť formulovať a riešiť problémy z týchto oblastí.
.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín, 4. vydanie. - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics.
A phylogenetic Approach, 4th ed. - Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. - Elsevier - Academic Press, 2019.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - SPN, Bratislava, 1991 a 1992.
.
Test, zhotovenie herbára
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach z predmetu.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť prácu s binokulárnym mikroskopom, zakresľovať pozorované
štruktúry, naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie rastlín a vedieť ho vhodne použiť. Zvládnuť
poznávanie hlavných skupín cievnatých rastlín.
3. Úspešne absolvovať 2 teoretické písomné testy počas semestra (v strede a na konci semestra)
4. Zvládnuť prípravu herbárových položiek a v rámci samostatnej práce počas semestra pripraviť
20 vzorových herbárových položiek rastlín so správne vyplnenými herbárovými lístkami.
slovenský
.
1. Z histórie a súčasnosti rastlinnej systematiky. Prístupy ku klasifikácii rastlín. Princípy kladistiky
a molekulárnej systematiky.
2. Cievnaté rastliny, evolučné vetvy plavúňov.
3. Cievnaté rastliný, skupina Monilophyta (prasličky, plavúne)
4. Semenné rastliny. Nahosemenné rastliny a ich evolúcia: cykasy, ginká, ihličiny, gnetumy.
5. Krytosemenné rastliny. Evolúcia a všeobecná charakteristika. Bazálne vetvy a Magnoliidová
vetva.
6. Krytosemenné rastliny. Jednoklíčnolistovité rastliny I.
7. Krytosemenné rastliny. jednoklíčnolistové rastliny II.
8. Bazálne skupiny pravých dvojklíčnolistových krytosemenných rastlín
9. Rosidová vetva I. Fabidy.
10. Rosidová vetva II. Malvidy.
11. Asteridová vetva I. Lamiidy.
Strana: 2
12. Asteridová vetva II. Campanulidy.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších čeľadí cievnatých rastlín
k predmetu Botanika II. Fosílne doklady prvohorných rastlín. Tropická a subtropická
flóra. Papraďorasty. Praktické poznávanie ihličín. Vybrané čeľade krytosemenných rastlín
(Magnoliaceae, Araceae, Liliaceae, Amaryllidaceae, Cyperaceae, Poaceae, Ranunculaceae,
Papaveraceae, Caryophyllaceae, Euphorbiaceae, Violaceae, Fabaceae, Rosaceae, Betulaceae,
Brassicaceae, Boraginaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae, Apiaceae, Asteraceae). Poznávanie
ďalších druhov rastlín, určovanie podľa kľúča.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o fylogenéze a systematike cievnatých rastlín, vedieť
rozlišovať hlavné skupiny výtrusných a semenných rastlín, poznať hlavné znaky čeľadí a vedieť
určovať všetky dôležité druhy rastlín priamo alebo s pomocou kľúčov. Naučiť študentov aplikovať
a využívať tieto vedomosti v praxi špecializovaných vedných odborov na pracoviskách SAV,
univerzít a ďalších vedeckých inštitúcií, ale aj v oblasti ochrany prírody, poľnohospodárstva,
lesníctva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
.
Mártonfi P.: Systematika cievnatých rastlín, 4. vydanie. - Vydavateľstvo UPJŠ, Košice, 2013.
Judd W. S., Campbell Ch. S., Kellogg E. A. & Stevens P. F., Donoghue M. J.: Plant Systematics. A phylogenetic Approach, 4th ed. - Sinauer Associates, Sunderland, 2016.
Simpson M. G.: Plant Systematics. - Elsevier - Academic Press, 2019.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - SPN, Bratislava, 1991 a 1992.
.
.
1. Absolvovanie prednášok je nepovinné, povinná je účasť na cvičeniach z predmetu.
2. Na cvičeniach je nutné zvládnuť prácu s binokulárnym mikroskopom, zakresľovať pozorované štruktúry, naučiť sa pracovať s kľúčom na určovanie rastlín a vedieť ho vhodne použiť. Zvládnuť poznávanie hlavných skupín cievnatých rastlín.
3. Absolvovať 2 priebežné písomné testy aspoň s výsledkom "+".
4. Zvládnuť prípravu herbárových položiek a v rámci samostatnej práce počas semestra pripraviť 20 vzorových herbárových položiek rastlín so správne vyplnenými herbárovými lístkami.
5. Absolvovať skúšku pozostávajúcu z teoretickej a praktickej časti (poznávanie rastlín).
slovenský
.
1. Z histórie a súčasnosti rastlinnej systematiky. Prístupy ku klasifikácii rastlín. Princípy kladistiky a molekulárnej systematiky.
2. Cievnaté rastliny, evolučné vetvy plavúňov.
3. Cievnaté rastliný, skupina Monilophyta (prasličky, plavúne)
4. Semenné rastliny. Nahosemenné rastliny a ich evolúcia: cykasy, ginká, ihličiny, gnetumy.
5. Krytosemenné rastliny. Evolúcia a všeobecná charakteristika. Bazálne vetvy a Magnoliidová vetva.
6. Krytosemenné rastliny. Jednoklíčnolistovité rastliny I.
7. Krytosemenné rastliny. jednoklíčnolistové rastliny II.
8. Bazálne skupiny pravých dvojklíčnolistových krytosemenných rastlín
9. Rosidová vetva I. Fabidy.
10. Rosidová vetva II. Malvidy.
11. Asteridová vetva I. Lamiidy.
12. Asteridová vetva II. Campanulidy.
Cvičenia sú zamerané na praktické poznávanie najvýznamnejších čeľadí cievnatých rastlín k predmetu Botanika II. Fosílne doklady prvohorných rastlín. Tropická a subtropická flóra. Papraďorasty. Praktické poznávanie ihličín. Vybrané čeľade krytosemenných rastlín (Magnoliaceae, Araceae, Liliaceae, Amaryllidaceae, Cyperaceae, Poaceae, Ranunculaceae, Papaveraceae, Caryophyllaceae, Euphorbiaceae, Violaceae, Fabaceae, Rosaceae, Betulaceae, Brassicaceae, Boraginaceae, Plantaginaceae, Lamiaceae, Apiaceae, Asteraceae). Poznávanie ďalších druhov rastlín, určovanie podľa kľúča.
Poskytnúť študentom základné vedomosti o fylogenéze a systematike cievnatých rastlín, vedieť rozlišovať hlavné skupiny výtrusných a semenných rastlín, poznať hlavné znaky čeľadí a vedieť určovať všetky dôležité druhy rastlín priamo alebo s pomocou kľúčov. Naučiť študentov aplikovať a využívať tieto vedomosti v praxi špecializovaných vedných odborov na pracoviskách SAV, univerzít a ďalších vedeckých inštitúcií, ale aj v oblasti ochrany prírody, poľnohospodárstva, lesníctva a iných oblastiach v rámci rezortu životného prostredia.
.
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín I. (sinice, riasy a slizovky). UPJŠ, Košice 2007
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín II. (huby, lišajníky a machorasty). UPJŠ, Košice, 2007
Deacon, J.W. (1998) Modern Mycology. Blackwell Science Ltd.
Van den Hoek, C. a kol. 1995: Algae, an introduction to phycology,
Záhorovská E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK Bratislava 1998
1. 100% účasť na cvičeniach predmetu botanika I.
2. úspešné absolvovanie 2 zápočtov počas semestra
3. úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky alebo písomného testu
4. preukázanie zručnosti počas cvičení (príprava preparátov, zvládnutie protokolov, ktoré sú súčasťou skript k predmetu Botanika I.)
Slovensky
1. Úvodné cvičenie, BOZP, základy mikroskopovania
2. Morfológia, cytológia, ekológia, Cyanophyta
2. Morfológia, cytológia, ekológia, Rhodophyta
3. Morfológia, cytológia, ekológia, Heterokontophyta
4..Morfológia, cytológia, ekológia, Euglenophyta, Dinophyta
5. Morfológia, cytológia, ekológia, Chlorophyta
6. Morfológia, cytológia, ekológia, Zygmenatophyceae, Charophyceae
7. Morfológia, cytológia, ekológia, Myxomycota
8.Morfológia, cytológia, ekológia,oomycota, zygomycota
9. Morfológia, cytológia, ekológia, Ascomycota
10. Morfológia, cytológia, ekológia, Basidiomycota
11.Morfológia, cytológia, ekológia, Lichenes
12.Morfológia, cytológia, ekológia, Bryophyta
13. Záverečný test, skúška
Po absolvovaní predmetu by mal študent ovládať základy systematiky a evolúcie nižších rastlín (kryptogamov). Mal by disponovať vedomosťami o morfológii, cytológii a rozmnožovaní jednotlivých oddelení nižších rastlín. Absolvovaním predmetu by mal študent získať základné zručnosti pri príprave preparátov, mal by zvládnuť mikroskopiu, vedieť používať stereolupu, a samostatne na základe protokolov vypracovať zadanie zo skrípt k predmetu Botanika I.
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín I. (sinice, riasy a slizovky). UPJŠ, Košice 2007
Bačkor, M.: Systematika nižších rastlín II. (huby, lišajníky a machorasty). UPJŠ, Košice, 2007
Deacon, J.W. (1998) Modern Mycology. Blackwell Science Ltd.
Van den Hoek, C. a kol. 1995: Algae, an introduction to phycology,
Záhorovská E. a kol.: Systém a evolúcia nižších rastlín. UK Bratislava 1998
1. 100% účasť na cvičeniach predmetu botanika I. 2. úspešné absolvovanie 2 zápočtov počas semestra 3. úspešné absolvovanie záverečnej ústnej skúšky alebo písomného testu 4. preukázanie zručnosti počas cvičení (príprava preparátov, zvládnutie protokolov, ktoré sú súčasťou skript k predmetu Botanika I.)
slovenský
1. Úvodné cvičenie, BOZP, základy mikroskopovania 2. Morfológia, cytológia, ekológia, Cyanophyta 2. Morfológia, cytológia, ekológia, Rhodophyta 3. Morfológia, cytológia, ekológia, Heterokontophyta 4..Morfológia, cytológia, ekológia, Euglenophyta, Dinophyta 5. Morfológia, cytológia, ekológia, Chlorophyta 6. Morfológia, cytológia, ekológia, Zygmenatophyceae, Charophyceae 7. Morfológia, cytológia, ekológia, Myxomycota 8.Morfológia, cytológia, ekológia,oomycota, zygomycota 9. Morfológia, cytológia, ekológia, Ascomycota 10. Morfológia, cytológia, ekológia, Basidiomycota 11.Morfológia, cytológia, ekológia, Lichenes 12.Morfológia, cytológia, ekológia, Bryophyta 13. Záverečný test, skúška
Po absolvovaní predmetu by mal študent ovládať základy systematiky a evolúcie nižších rastlín (kryptogamov). Mal by disponovať vedomosťami o morfológii, cytológii a rozmnožovaní jednotlivých oddelení nižších rastlín. Absolvovaním predmetu by mal študent získať základné zručnosti pri príprave preparátov, mal by zvládnuť mikroskopiu, vedieť používať stereolupu, a samostatne na základe protokolov vypracovať zadanie zo skrípt k predmetu Botanika I.
Odporúčaná literatúra je stanovená individuálne v súlade s témou bakalárskej práce.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
1. Vypracovanie bakalárskej práce v súlade s pokynmi školiteľa.
2. Prezentácia výsledkov bakalárskej práce pred skúšobnou komisiou.
3. Zodpovedanie otázok súvisiacich s témou bakalárskej práce v rámci diskusie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach.
Uvedená v schválenom zadaní záverečnej práce
Prezentácia výsledkov bakalárskej práce, zodpovedanie na otázky oponenta a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Ďalej študent ústne odpovedá na otázku, ktorú si vyberá podľa zamerania bakalárskej práce z oblastí biológia rastlín alebo biológia živočíchov alebo molekulová biológia a genetika v rozsahu predmetov prerekvizít.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Študent realizuje činnosti pod vedením vedúceho záverečnej práce. Výsledkom práce študenta má byť splnenie cieľov uvedených v schválenom zadaní záverečnej práce.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Biológia rastlín
1. Rastlinné pletivá: meristematické, asimilačné, krycie, vylučovacie, mechanické, vodivé a zásobné.
2. Koreň. Anatomická a morfologická stavba: rastový vrchol, primárne pletivá, sekundárna stavba, špecializácia koreňa na rôzne funkcie.
3. Stonka. Anatomická a morfologická stavba: prvotná stavba, hrubnutie stonky, rozkonárovanie stoniek, metamorfózy stoniek.
4. List. Hlavné časti listu, anatomická stavba. Morfológia listu, metamorfózy listov. Kvet. Základná stavba kvetu a jeho častí. Pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie krytosemenných rastlín. Súkvetia. Semená a plody.
5. Pravé huby oddelení Ascomycota a Basidiomycota. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
6. Cyanophyta (sinice), charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza. Endosymbiotická teória a pôvod chloroplastov eukaryotických rastlinných buniek.
7. Eukaryotické riasy: životné cykly a organizačné stupne rias, porovnanie základných rozdielov medzi jednotlivými oddeleniami eukaryotických rias (ultraštruktúra, anatómia a morfológia, biochemické charakteristiky, rozmnožovanie, ekologický a ekonomický význam).
8. Chlorophyta (zelené riasy), všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza. Význam zelených rias v evolúcii vyšších rastlín.
9. Machorasty. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
10. Lišajníky. Všeobecná charakteristika, ekológia a hospodársky význam, taxonómia, fylogenéza.
11. Cievnaté rastliny, vznik a fylogenéza cievnatých rastlín, hlavné evolučné vetvy a ich charakteristika.
12. Výtrusné cievnaté rastliny. Životný cyklus a charakteristika hlavných skupín s príkladmi (Lycopodiophyta, Monilophyta: Equisetales, Polypodiales).
13. Nahosemenné rastliny. Charakteristika, rozmnožovanie, hlavné systematické skupiny a príklady zástupcov (Cycadales, Ginkgoales, Pinales, Gnetales).
14. Bazálne vetvy krytosemenných rastlín, magnoliidová vetva, jednoklíčnolistové rastliny (na príklade vybraných čeľadí z radov Nympheales, Liliales, Asparagales, Poales).
15. Pravé dvojklíčnolistové rastliny. Bazálne vetvy (Ranunculales). Caryophyllales. Rosidová vetva (príklady z radov Malpighiales, Fabales, Rosales, Fagales, Brassicales).
16. Pravé dvojklíčnolistové rastliny. Asteridová vetva (príklady z radov Solanales, Lamiales, Apiales, Asterales).+
17. Vodný režim rastlín. Vodný potenciál. Príjem, transport a výdaj vody.
18. Minerálna výživa. Mechanizmy transportu minerálnych živín.
19. Biogenne prvky a ich funkcie v rastlinach, metabolizmus dusika a siry
20. Fotosyntéza - Komplexy tylakoidov, elektrónový a protónový transport, fotofosforylácia. Fixácia CO2 a syntéza cukrov.
21. Fotosyntéza - Syndróm C3, C4 a CAM. Faktory prostredia.
22. Respirácia. Odburávanie sacharidov, citrátový cyklus, dýchací reťazec a oxidatívna fosforylácia.
23. Metabolizmus lipidov.
24. Terpény, fenoly a alkaloidy. Mechanizny obrany rastlín.
25. Rast a vývin. Fázy rastu, diferenciácia.
26. Fotoreceptory. Etiolizácia a fotomorfogenéza.
27. Fytochrómy a receptory modrého svetla.
28. Hormóny rastlín. Fyziologické účinky auxínov, giberelínov, cytokinínov, kyseliny abscisovej, etylénu a brasinosteroidov.
29. Biologické rytmy - orientácia rastlín v čase. Dormancia a klíčenie. Starnutie a programovaná smrť bunky.
30. Kvitnutie, determinácia a indukcia, vývin kvetných častí.
31. Pohyby - orientácia rastlín v priestore. Mechanizmy taxií, tropizmov a nastií.
32. Fyziológia stresu. Biotické a abiotické stresory, priebeh stresu, adaptácie rastlín.
slovenčina
Cieľom predmetu je naučiť študentov chápaniu podstaty, použiteľnosti a vhodnej voľby štatistických metód pri vyhodnocovaní biologických experimentov, ako aj zásadám pri plánovaní experimentov.
J. Lepš, P. Šmilauer: Biostatistika, Nakladatelství Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, 2024.
K. Zvara: Biostatistika, Univerzita Karlova v Praze, Karolinum, 2004.
J.H. Zar: Biostatistical analysis. 5th ed. Prentice Hall, 2009.
M. Brabec, S. Pekár: Moderní analýza biologických dat 1, Masarykova univerzita, 2020
C. Dytham: Choosing and Using Statistics: A Biologist's Guide, Wiley-Blackwell, 2011
Aktívna účasť na cvičeniach (riešenie zadaných príkladov).
Aktívna účasť na praktických cvičeniach, vrátane úspešného riešenia zadávaných úloh (príkladov).
Úspešné absolvovanie priebežného testu na praktických cvičeniach.
Absolvovanie záverečného písomného testu s minimálne 50%-nou úspešnosťou.
slovenský, anglický
1. Úvod, história a hlavné princípy bioštatistiky.
2. Návrh experimentu.
3. Základné typy dát, popisné štatistiky a grafická prezentácia dát.
4. Vznik informácii, model normálneho rozdelenia.
5. Bodové a intervalové odhady parametrov normálneho rozdelenia.
6. Úvod do testovania hypotéz.
7. Štatistické testovanie strednej hodnoty.
8. Štatistické testovanie rozptylu, ANOVA.
9. Modelové rozdelenia kvalitatívnych premenných.
10. Štatistické testy pre kontingenčné tabuľky.
11. Kontingenčné tabuľky a hodnotenie rizík.
12. Korelácia a regresia.
Cieľom predmetu je naučiť študentov princípy, limity, použitie vybraných štatistických metód a interpretáciu získaných výsledkov biologických experimentov.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Biológia živočíchov
1. Fyziológia krvi a krvotvorných orgánov. Formované krvné elementy: charakteristika a funkcie. Zloženie a funkcie krvnej plazmy. Krvotvorba. Krvné skupiny. Hemostáza.
2. Fyziológia kardiovaskulárneho systému. Funkčná morfológia srdca. Fyziologické a elektrické vlastnosti srdcového svalu. Srdcový cyklus. Nervová a hormonálna regulácia srdcovej činnosti. Záznam EKG.
3. Fyziológia kardiovaskulárneho systému – cievny systém. Krvný tlak a jeho meranie. Prietok krvi artériami. Činnosť venózneho systému. Regulácia obehu krvi.
4. Fyziológia a funkčná morfológia zmyslových orgánov. Zrak, sluch, chuť, čuch, hmat, rovnovážny zmysel.
5. Fyziológia dýchacieho systému. Funkčná anatómia dýchacích ciest a pľúc. Mechanizmy pľúcnej ventilácie. Výmena dýchacích plynov v pľúcach a v tkanivách. Prenos dýchacích plynov krvou. Regulácia dýchania.
6. Fyziológia tráviaceho systému. Morfologická stavba gastrointestinálneho traktu. Všeobecná štruktúra steny GIT. Nervová a hormonálna regulácia činnosti tráviaceho systému. Spracovanie potravy a vstrebávanie živín v jednotlivých oddieloch GIT.
7. Tráviace žľazy: morfológia a sekrečná činnosť. Morfologická stavba a funkcie pečene. Morfologická stavba a funkcie pankreasu. Slinné žľazy.
8. Fyziológia vylučovacieho systému. Funkčná morfológia obličiek. Nefrón ako základná funkčná jednotka obličiek. Glomerulárne a tubulárne funkcie nefrónu. Hormonálna regulácia činnosti obličiek. Fyziológia vylučovania moču.
9. Fyziológia žliaz s vnútorným vylučovaním. Princípy hormonálnej regulácie. Funkčná morfológia hypotalamo-hypofyzárneho systému. Hormóny hypotalamu, hypofýzy a ich funkcie.
10. Fyziológia žliaz s vnútorným vylučovaním. Štítna žľaza a jej hormóny. Hormóny kôry a drene nadobličiek. Endokrinné funkcie pankreasu. Hormonálna regulácia metabolizmu vápnika.
11. Fyziológia samčích reprodukčných orgánov. Funkčná morfológia semenníkov. Spermiogenéza. Samčie pohlavné hormóny.
12. Fyziológia samičích reprodukčných orgánov. Funkčná morfológia vaječníkov a maternice. Oogenéza. Samičie pohlavné hormóny. Hormonálne a fyziologické zmeny počas ovariálneho a menštruačného cyklu.
13. Neurón ako základná funkčná a morfologická jednotka nervového systému. Tvorba a vedenie nervových vzruchov. Morfológia synapsy a mechanizmy prenosu nervových vzruchov. Nervová glia.
14. Anatomické členenie centrálneho a periférneho nervového systému. Organizácia nervových dráh a nervových ústredí. Somestetické receptory. Stavba a funkcie miechy. Senzorické dráhy a ústredia. Reflexný oblúk.
15. Fyziológia jednotlivých oddielov CNS. Funkcie mozgového kmeňa a mozočka. Motorické funkcie bazálnych ganglií, talamu a mozgovej kôry. Pyramidálna a extrapyramidálna dráha. Funkcie limbického systému.
16. Anatomické členenie a fyziológia autonómneho nervového systému. Sympatikus a parasympatikus. Riadenie fyziologických funkcií autonómnym nervovým systémom. Autonómne centrá v CNS.
17. Pohybový a podporný aparát. Charakteristika priečne pruhovaného a hladkého svalu. Molekulárny mechanizmus svalovej kontrakcie. Biomechanika a energetika svalu.
18. Fyziológia termoregulácie. Princípy a mechanizmy regulácie telesnej teploty u homoiotermných a poikilotermných živočíchov. Heterotermia, hibernácia.
19. Hospodársky významné skupiny živočíchov: škodcovia potravín, druhy s veterinárnym a medicínskym významom, hlavné skupiny (aj príklady zástupcov): bionómia, invázie, tzv. ekologická regulácia škodcov.
20. Kmeň článkonožce (Arthropoda): klasifikácia a jej kritériá, hlavné znaky, osobitá stavba kutikuly a jej využitie v anatómii, príklady zástupcov hlavných vývojových skupín.
21. Kmeň mäkkýše (Mollusca): príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenie sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický popis, spôsob rozmnožovania, taxonómia skupiny.
22. Planktonické formy živočíchov: morfológia, bionómia, spôsob rozmnožovania, planktonické larvy a juvenilné štádia veľkých živočíchov, význam v potravnej sieti, príklady skupín (Rotifera, Branchiata, Cnidaria, ...).
23. Evolučný prechod stavovcov z vody na suchú zem – morfologické, anatomické, bionomické zmeny, charakteristika obojživelníkov (Lissamphibia), klasifikácia, biologické zásady ich ochrany.
24. Adaptácie živočíchov na parazitický spôsob života, evolučná história parazitizmu, význam parazitov v ekosystémoch, význam štúdia, hlavné parazitické skupiny (Plathelminthes, Nematoda, Acantocephala, Acarida, ...).
25. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre konvergentnú morfológiu a bionómiu živočíchov na príklade rôznych taxónov dravých živočíchov (napr. Chelicerata, Chondrichthyes, Reptilia, Falconiformes, Carnivora...).
26. Štvornožce (Tetrapoda): príbeh ovládnutia pevniny stavovcami, moderná verzus klasická klasifikácia, príklady recentných a fosílnych taxónov.
27. Hlavné znaky vývojovej skupiny zvliekavce (Ecdysozoa): čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, systém.
28. Evolučné výhody zástupcov šesťnožcov (Hexapoda) v suchozemských ekosystémoch, bezprecedentná biodiverzita, systém, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu.
29. Primárne vodné stavovce: evolúcia, adaptácie, preadaptácie ku kolonizácii súše, lúčoplutvé ryby (Osteichthyes): adaptívna radiácia, kľúčové miesto v potravnej sieti, archaické skupiny, význam pre človeka, príčiny ohrozenia.
30. Kmeň strunovce (Chordata): klasifikácia, základná charakteristika podkmeňov, stručná história, príklady.
31. Fylogenéza nervového systému a zmyslových orgánov na príklade hlavných vývojových skupín a organizačných úrovní živočíchov.
32. Evolučná radiácia zástupcov triedy cicavce (Mammalia): potravné, lokomočné, morfologické, fyziologické adaptácie – taxonómia a príklady druhov.
33. Príklady inštinktívneho správania sa živočíchov (sociálne skupiny, reprodukčné správanie, starostlivosť o potomstvo a pod.).
34. Dôvody a kritériá zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Bilateralia, Nephrozoa, Protostomia=Gastroneuralia, Deuterostomia = Notoneuralia, Spiralia, Lophotrochozoa, Ecdysozoa...).
35. Konvergentné znaky a spôsob života sesílne žijúcich živočíchov, sekundárna anatómia dospelých štádií, spôsob rozmnožovania, disperzia, príklady morských a sladkovodných zástupcov (napr. Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Polychaeta, Enteropneusta, Tunicata...).
36. Evolučná radiácia zástupcov triedy vtáky (Aves), potravné, lokomočné, morfologické, fyziologické adaptácie pri osídľovaní vzdušného priestoru, klasifikácia a príklady druhov.
slovenčina
Oboznámenie študentov s mikroskopickou, submikroskopickou a čiastočne molekulovou stavbou eukaryotických buniek a vzťahom medzi stavbou a funkciou jednotlivých bunkových zložiek.
K.Kapeller, H.Strakele: Cytomorfológia. Osveta Martin, 1999
M.Babák, J.Šamaj: Cytológia. Univerzita Komenského Bratislava, 2002
Alberts B., Bray D., Johnson A., Lewis J.: Základy buněčné biologie. Espero Publishing, 2003
Campbell N. a Reece J.: Biologie. Computer Press, 2006
Kleban J., Mikeš J., Jendželovská Z., Jendželovský R., Fedoročko P.: Cytológia pracovný zošit na praktické cvičenia, 2018
Priebežné hodnotenie bude prebiehať na praktických cvičeniach. V rámci praktických cvičení študenti absolvujú dve kontrolné previerky.
100 % absolvovaných cvičení a všetkých praktických úloh;
Zvládnutie dvoch kontrolných previerok z obsahu praktických cvičení (každá minimálne na 70 %);
Písomná skúška
slovenský
Prednášky:
1.) Bunková teória. Bunka. 2.) Organizácia živých systémov. 3.) Biologické membrány. 4.) Prenos látok cez membrány. 5.) Bunková stena rastlinných buniek. 6.) Povrchové štruktúry buniek. Extracelulárna matrix. Pohyb buniek. 7.) Medzibunkové spoje. 8.) Cytoskelet. 9.) Bunkové jadro. 10.) Mitochondrie a bunkový metabolizmus. 11.) Plastidy a vakuola. 12.) Ribozómy. Endoplazmatické retikulum. Golgiho aparát. Lyzozómy. 13.) Diferenciácia, starnutie a smrť buniek, patologické zmeny v bunkách.
Cvičenia:
1.) Bezpečnosť pri práci v cytomorfologickom laboratóriu. Podmienky úspešného absolvovania cvičení. 2.) Základy optiky. Vznik a konštrukcia obrazu lupou a mikroskopom. 3.) Mikroskopická technika. 4.) Tvar a veľkosť buniek. 5.) Princíp fluorescenčnej a konfokálnej mikroskopie. 6.) Kontrolný test. Vakuola. 7.) Pohyb cytoplamy. 8.) Jadro a jadierko. 9.) Cytoplazmatická membrána. 10.) Osmotické procesy. 11.) Bunkové inklúzie. 12.) Bunkové steny rastlinných buniek. 13.) Počítanie buniek. Kontrolný test.
Oboznámenie študentov s mikroskopickou, submikroskopickou a čiastočne molekulovou stavbou eukaryotických buniek a vzťahom medzi stavbou a funkciou jednotlivých bunkových zložiek.
Písomná skúška z učiva obsiahnutého v sylaboch, vrátane učiva preberaného na praktických cvičeniach.
1. Carretero Gomez, S., Vuorikari, R. and Punie, Y., DigComp 2.1: The Digital Competence Framework for Citizens with eight proficiency levels and examples of use, Luxembourg, 2017, ISBN 978-92-79-68006-9; https://www.ecdl.sk/
2. Bruff, D. (2019). Intentional Tech: Principles to Guide the Use of Educational Technology in
College Teaching (1st edition). Morgantown: West Virginia University Press.
3. Baker, Y. (2020). Microsoft Teams for Education. Amazon Digital Services.
4. Miller, H. (2021). Google Classroom + Google Apps: 2021 Edition. Brentford: Orion Edition Limited.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia:
1. Praktické priebežné zadania a ich záverečná obhajoba (aspoň 50% výkonu).
2. Aktívna účasť na spoločnej prezenčnej výučbe v klasickej alebo virtuálnej učebni (max. 3x
absencie) a na individuálnej online výučbe vo virtuálnej učebni (bez absencií a odovzdanie všetkých
individuálnych priebežných študijných zadaní)
slovenský
01.-02. Základné digitálne zručnosti, rámec DigComp, ECDL
- moderný webový prehliadač a jeho personalizácia
- bezpečnosť, ochrana súkromia, zodpovedné používanie DT
03.-05. Vyhľadávanie, zber a hodnotenie digitálneho obsahu
- skenovanie, zvukový záznam a rozlišovanie reči, optické rozlišovanie (OCR)
- digitálne poznámkové bloky (Google keep, Evernote, Onenote)
- hodnotenie digitálnych zdrojov (Google formuláre a rubriky)
06.-08. Úprava a tvorba digitálneho obsahu
- cloudové a interaktívne dokumenty
(textové a tabuľkové editory - Google, Microsoft, Jupyter)
- práca s pdf dokumentami, eknihami, videozáznamom
(Kami, Google books, ScreenCasting)
09. - 10. Organizácia, ochrana a zdieľanie digitálneho obsahu
- moderné LMS a cloudové úložiská
(Google Classroom, Microsoft team, Google disk, Dropbox)
- časový manažment (Google kalendár)
11.-13. Digitálna komunikácia a spolupráca
- kolaboratívne interaktívne tabuľe (Jamboard, Whiteboard)
- online prezentácie a online stretnutia
(Google presentations, Powerpoint, Google meet, Microsoft teams)
Študent má získať a vedieť aplikovať základné vedomosti a zručnosti pri práci so súčasnými digitálnymi technológiami (mobilný telefón, tablet, notebook, webové technológie):
1. v súlade so súčasným európskym rámcom digitálnych kompetencií DigComp a ECDL
2. pre kvalitnejšie a efektívnejšie učenie sa, prácu a aktívny život vo vysokoškolskom štúdiu,
neskoršom celoživotnom vzdelávaní a v profesionálnom pôsobení.
1. I. Anderson, A first course in discrete mathematics, Springer-Verlag London 2001.
2. J. Nešetřil, J. Matoušek: Kapitoly z diskrétni matematiky, Univerzita Karlova Praha, Nakladatelství Karolinum, Praha 2009.
3. S. Jendroľ, P. Mihók: Diskrétna matematika I, UPJŠ Košice 1992.
Priebežné hodnotenie formou malých písomiek a dvoch písomných testov.
Na základe výsledkov priebežných testov (50 b) a záverečného testu (25 b) a ústnej skúšky (25 b) po ukončení semestra. Minimálne 25 b je nutné získať z priebežnmého hodnotenia, 12 b zo záverečného testu a 12 b je nutné získať na ústnej skúške.
slovenský
Základné kombinatorické metódy a princípy.
Kombinatorické počítanie a binomické koeficienty. Binomická veta, polynomická veta.
Rekurentnosť: Rozličné problémy. Vzťahy Fibonacciho typu. Použitie vytvárajúcich funkcií. Ďalšie metódy.
Princíp inklúzie a exklúzie. Vežové polynómy.
Úvod do grafov: Koncepcia grafu, cesty v grafoch. Súvislosť. Stromy. Bipartitné grafy. Planarita. Mnohosteny.
Cestovanie v grafoch: Eulerovské grafy, Hamiltonovské grafy
Rozklady a zafarbenia: Vrcholové zafarbenie grafov. Hranové zafarbenie grafov.
Oboznámenie sa so základnými metódami kombinatoriky a teórie grafov. Zvladnutie základov matematického spôsobu myslenia, presného formulovania myšlienok a riešenia matematických problemov vyžadujúcich viacej premyšľania než len dosadenie do vzorca.
1. A. Bondy, U.S.R. Murty, Graph theory, Springer, 2008
2. G. Chartrand, L. Lesniak, P. Zhang, Graphs and digraphs, CRC Press, 2011
3. R. Diestel, Graph Theory, Springer, 2017
4. D. West, Introduction to Graph Theory, Pearson, 2001
V preberaných oblastiach teórie grafov sa vyžaduje schopnosť sformulovať definície a tvrdenia, prezentovať dôkazy tvrdení, vysvetliť jednotlivé kroky v dôkazoch a riešiť vybrané úlohy súvisiace s danými témami.
Počas semestra (priebežné hodnotenie) sa konajú dva testy, z ktorých možno získať 50% bodov
a z ústnej skúšky možno získať 50% bodov. Hodnotenie: A ... aspoň 90%, B ... aspoň 80%, C ... aspoň 70%, D ... aspoň 60%, E ... aspoň 50%, FX ... menej ako 50%.
slovenský
- (1. týž.) Úvod do teórie grafov (relácie na grafoch, operácie s grafmi, špeciálne triedy grafov)
- (2.-3. týž.) Súvislosť a vzdialenosť v grafoch (prepojenosť vrcholov, excentricita, matica susednosti)
- (4. týž.) Stromy, kostry (izomorfizmus stromov)
- (5.-6. týž.) Súvislosť v grafoch (vrcholová a hranová k-súvislosť)
- (7.-8. týž.) Nezávislosť a pokrytie (nezávislá množina, spárenie, vrcholové a hranové pokrytie)
- (9.-10. týž.) Extremálna teória grafov (Ramseyove čísla, Turánove grafy)
- (11.-13. týž.) Farbenia grafov (vrcholové farbenie, chromatický polynóm, hranové farbenie)
- (14. týž.) Orientované grafy (silná/slabá súvislosť, turnaje, acyklické grafy)
Získané vedomosti o základných oblastiach teórie grafov, prehľad o využívaných objektoch a vlastnostiach, pochopenie dôležitých tvrdení a metód, spoznanie možných aplikácií a schopnosť formulovať a riešiť problémy z tejto oblasti.
SOLOMON, Gwen a Lynne SCHRUM, 2014. Web 2.0 How-to for Educators. Second. International Society for Technology in Education, 314 s. ISBN 978-1564843517.
STOBAUGH, Rebecca, 2019. Fifty Strategies to Boost Cognitive Engagement: Creating a Thinking Culture in the Classroom (50 Teaching Strategies to Support Cognitive Development). Solution Tree Press, 176 s. ISBN 978-1947604773.
LEMOV, Doug, 2015. Teach Like a Champion 2. 0: 62 Techniques That Put Students on the Path to College [online]. 2. vydanie. John Wiley & Sons, Incorporated, 509 s. [cit. 2021-7-10]. ISBN 9781118898628. Dostupné z: https://ebookcentral.proquest.com/lib/upjs-ebooks/detail.action?docID=1895720
European Schoolnet: Transforming education in Europe [online]. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: http://www.eun.org/home
Science On Stage Europe [online]. Science on Stage Europe e.V. [cit. 2021-7-10]. Dostupné z: https://www.science-on-stage.eu/
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Vytvorenie pracovného listu pre žiaka.
2. Vytvorenie multimediálnej edukačnej hry.
3. Vytvorenie interaktívneho didaktického testu.
4. Vytvorenie inštruktážneho edukačného videa.
Podmienky záverečného hodnotenia:
Vytvorenie a prezentácia záverečného projektu zameraného na využitie edukačného softvéru vo vzdelávaní.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
Získanie minimálne 50 % bodov za priebežné a záverečné zadania.
slovenský a čiastočne anglický kvôli vybraným programom a informačným zdrojom
Štandardne sa výučba realizuje prezenčnou formou. Ak to nie je možné (napr. kvôli pandémii), výučba sa realizuje dištančne prostredníctvom videokonferenčných programov a LMS.
1. Prehľad edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov.
2. Tvorba a spracovanie podkladov do učebných pomôcok.
3. Tvorba a využitie elektronických a interaktívnych edukačných dokumentov (pracovných listov, prezentácií, učebníc a zošitov).
4. Tvorba inštruktážneho edukačného videa.
5. Elektronické hlasovanie.
6. Tvorba didaktických testov a edukačných hier. Gamifikačné prvky, nástroje a prostredia.
7. Kolaboratívne webové aplikácie.
8. Komunikačné online nástroje.
9. Komplexné online výučbové prostredia.
10. Online edukačné platformy, repozitáre, projekty a súťaže.
11. Simulácie a modelovanie. Predmetovo zamerané edukačné programy.
12. Využitie digitálnych nástrojov pre plánovanie, monitorovanie, diferenciáciu a personalizáciu výučby. Prístupnosť digitálnych nástrojov a vzdelávacích zdrojov.
Študenti získajú, resp. prehlbujú svoje základné digitálne zručnosti v kontexte rámca DigCompEdu pri práci s:
a) prezentačným softvérom, programami na tvorbu a úpravu obrázkov, animácií, diagramov, zvukov, pojmových máp,
b) programami na tvorbu didaktických testov, dotazníkov, hlasovaní, edukačných hier,
c) programami zameranými na simulácie, modelovanie,
d) vybranými predmetovo zameranými edukačnými programami,
Študenti prezentujú a diskutujú svoju predstavu o využití edukačného softvéru a edukačných internetových zdrojov a nástrojov vo vybranom vyučovacom predmete.
.
Literatúra povinná:
Hendrych R.: Fytogeografie. - SPN, Praha 1984.
Prach K., Štech M., Říha P.: Ekologie a rozšíření biomů na Zemi. - Scientia, Praha 2009.
Literatúra doplnková:
Krippel E.: Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska. – Veda, vyd. SAV, Bratislava, 1986.
Dahl, E.: The Phytogeography of Northern Europe, - Cambridge University Press, 2007.
Brown J. H., Lomolino M. V.: Biogeography. - Sinauer Associates, Sunderland, 1998.
Myers A. A., Giller P. S.: Analytical Biogeography. - Chapman & Hall, 1990.
Rôzna literatúra venovaná geografii vegetácie (prevažne prírodopisno-cestopisná), články v National Geographic, Živa, Vesmír a v ďalších časopisoch.
.
1. Prednášky sú nepovinné, ale vysoko odporúčané vzhľadom na prezentáciu inak ťažšie dostupných informácií a ich syntézy.
2. Okrem skúšky musí študent absolvovať povinne 5 hodinovú exkurziu so zameraním na aspekty podmieňujúce rozšírenie rastlín na Zemi, riešiť praktické úlohy z tematiky predmetu a pripraviť semestrálnu prezentáciu na zadanú tému, prezentáciu obhajuje na vedeckej minikonferencii.
slovenský
.
1. História predmetu. Rastliny a prostredie. Dynamika zemského povrchu.
2. Abiotické a biotické faktory prostredia rastlín.
3. Chorológia, areál, areálové disjunkcie, relikty, endemizmus, vikarizmus.
4. Elementy flóry - staršie a novšie prístupy.
5. Hlavné rysy florogenézy. Paleozoikum, Mezozoikum, Kenozoikum.
6. Hlavné rysy florogenézy. Kenozoikum - Pleistocén, Holocén.
7. Základy GIS (geografických informačných systémov) a ich využitie v botanickom výskume.
8. Postglaciálny vývoj vegetácie Slovenska.
9. Aktuálne zmeny zemskej vegetácie a ich štúdium, rastlinné invázie.
10. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru I.
11. Geografia vegetácie: od tropických dažďových pralesov po tundru II.
12. Zemepisný pôvod kultúrnych rastlín.
Semináre a cvičenia pozostávajú jednak z 5-hodinovej exkurzie so zameraním na súvislosti a podmienenosť rozšírenia rastlín a cvičení vo vnútorných priestoroch so zameraním na prehľad fytogeografickej literatúry, atlasy rozšírenia rastlín a ich význam, typy mapovania, typy areálov, praktické hodnotenie floristických elementov a typov disjunkcií, práca s mapami konkrétnych taxónov v rámci celej Európy. Ďalej: regionálna fytogeografia Zeme, historický prehľad názorov na fytogeografické (floristické) členenie Slovenska. Rastlinná fylogeografia. Študentské prezentácie záverečných semestrálnych prác (fytogeografická minikonferencia).
Po absolvovaní predmetu sa študent orientuje v rôznych aspektoch fytogeografickej problematiky a dokáže získané poznatky aplikovať jednak v základnom výskume v rámci chorológie, historickej aj regionálnej fytogeografie, ako aj pri hodnotení svetových biomov. Praktické uplatnenie predmetu je v rámci štúdia geograficky a klimaticky podmienených zmien vegetácie, pri hodnotení znižovania biodiverzity a zániku prirodzených rastlinných spoločenstiev Zeme a získané poznatky sú využiteľné pri práci v ochrane životného prostredia.
.
1. Skřivánková V., Skřivánek J.: Kvantitatívne metódy finančných operácií. Iura Edition, Bratislava, 2006.
2. Capiński M., Zastawniak T.: Mathematics for Finance, Springer, London, 2011.
3. Lovelock at al.: An Introduction to the Mathematics of Money, Springer, London, 2007.
4. Janssen at al.: Mathematical Finance, ISTE / Wiley, 2009.
Dve písomky a testy počas semestra.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia a výsledku písomnej a ústnej časti skúšky.
slovenský
Finančný systém trhovej ekonomiky. Základy úrokového počtu: jednoduché, zložené, zmiešané a spojité úrokovanie, diskontovanie. Časová hodnota peňazí, inflácia a dane. Sústavy peňažných tokov. Súčasná a budúca hodnota peňažných tokov. Dôchodok, sporenie a umorovanie dlhu. Časová štruktúra úrokových mier, výnosové krivky. Analýza výnosností investícií. Porovnávanie investičných príležitostí, kritéria a techniky hodnotenia investícií. Akcie a obligácie, ich ocenenie, durácia a konvexita. Imunizácia portfólia. Finančné deriváty, stratégie obchodovania s derivátmi.
Ovládať základy úrokového počtu. Vedieť rozlíšiť prosperujúce investičné príležitosti na základe rôznych kritérií. Nadobudnúť základy pri oceňovaní akcií a finančných derivátov.
1. Kulcsár, Š. - Kulcsárová, O.: Zbierka úloh z matematickej analýzy I., UPJŠ, 2002.
2. Kulcsár, Š. - Kulcsárová, O.: Zbierka úloh z matematickej analýzy II., UPJŠ, 2003.
3. Hutník, O. - Kulcsár, Š. - Kulcsárová, O. - Mojsej, I.: Zbierka úloh z matematickej analýzy III., UPJŠ, 2011.
4. Demidovič, B. P.: Sbírka úloh a cvičení z matematické analýzy, Fragment, Praha, 2003.
5. Brannan, D.: A First Course in Mathematical Analysis, Cambridge University Press, Cambridge 2006.
6. Bruckner, A. M., Bruckner J. B., Thomson, B. S.: Real Analysis, Second Edition, ClassicalRealAnalysis.com, 2008.
7. Zorich, V. A.: Mathematical Analysis I, Springer-Verlag 2002.
Počas semestra študent získava hodnotenie za nasledovné aktivity - päťminútové písomky na každom cvičení, tri písomné previerky, odovzdávanie povinných domácich úloh. Záverečné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia za prácu počas semestra, z ktorého študent musí získať aspoň 30 bodov (z celkového počtu 65 bodov), následne písomnej a ústnej časti skúšky, za ktorú študent môže získať 35 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získaťnajmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov.
slovenský
1. Úvod - jazyk matematiky, základy formálnej logiky (1 týždeň)
2. Funkcia jednej reálnej premennej – základné pojmy, operácie, grafy a ich transformácie (2 týždne)
3. Spojitosť funkcie v bode a na množine (1 týždeň)
4. Derivácia funkcie v bode prostredníctvom geometrických konceptov, pravidlá pri narábaní s deriváciou (2 týždne)
5. Základy diferenciálneho počtu - vzťah s monotónnosťou a konvexnosťou funkcie, extrémami funkcie, použitie v optimalizačných, geometrických a fyzikálnych úlohách (2 týždne)
6. Primitívna funkcia, metódy nájdenia primitívnej funkcie (3 týždne)
7. Newtonov určitý integrál - metódy výpočtu, použitie v geometrických a fyzikálnych úlohách (2 týždne)
Predmet poskytuje prehľad základných nástrojov diferenciálneho a integrálneho počtu reálnej funkcie jednej reálnej premennej. Študent má
1. osvojiť si matematickú kultúru, notáciu, spôsob myslenia a vyjadrovania,
2. získať prvotný vhľad do kľúčových pojmov diferenciálneho a integrálneho počtu (koncept derivácie funkcie v bode, primitívnej funkcie a určitého Newtonovho integrálu) a ich vlastností, ktoré budú rigorózne definované, resp. odvodené v nadväzujúcich predmetoch,
3. vedieť interpretovať kľúčové pojmy, riešiť úlohy zamerané na použitie derivácie a integrálu a
interpretovať získané výsledky pri riešení zadaní z reálneho života (optimalizačné úlohy, niektoré geometrické a fyzikálne úlohy).
Masarovičová E., Repčák M. et al. Fyziológia rastlín. 2. dopl. vydanie. Vyd. UK Bratislava 2008;
Repčák M. et al. Návody na cvičenia z fyziológie rastlín. 4. preprac. vyd. UPJŠ
Košice 2014
1. Aktívna účasť na praktických cvičeniach. V prípade odôvodnenej neúčasti určí vyučujúci náhradnú formu zvládnutia vymeškanej výučby.
2. Študenti si pred cvičeniami vopred preštudujú hlavné tézy úlohy, ktorá sa na danom cvičení bude realizovať. Presný rozpis úloh podľa jednotlivých vyučovacích hodín dostanú študenti na začiatku semestra.
3. Z úloh na cvičení si študenti robia písomný protokol. Výsledky úloh z praktických cvičení si študenti vyhodnotia a spracujú záver. Protokoly sa odovzdávajú vyučujúcemu najneskôr do nasledujúceho cvičenia. Vyučujúci protokoly kontroluje a v prípade chýb vráti protokoly na prepracovanie. Ak je odovzdaný protokol v poriadku, úloha považuje za platne absolvovanú.
4. Cvičenia sa považujú za absolvované pri platnom absolvovaní minimálne 10 praktických úloh a úspešnom absolvovaní krátkeho testu (6 z 10 bodov). Absolvovanie cvičení najneskôr do konca semestra (dátum upresní vyučujúci) je podmienkou účasti na skúške.
5. Aktivita na cvičeniach sa hodnotí priebežným bodovým hodnotením. Študent môže získať 1-3 body. Získanie 2 bodov sa považuje za štandardné absolvovanie cvičení. Najlepší študenti môžu získať 3 body za kvalitný výkon v laboratóriu, kvalitne vypracované protokoly vrátane úspešne absolvovaného testu. Naopak 1 bod získajú študenti, ktorí absolvovali cvičenia napriek menším výhradám vyučujúceho.
6. Skúška predmetu prebieha ústnou formou. Študenti si ťahajú tri otázky a majú max. 30 minút na prípravu.
slovenský
1. Voda v živote rastlín, vlastnosti vody, vodný režim; príjem a transport vody, transpirácia.
2. Minerálne látky v rastlinách, transportné mechanizmy minerálnych látok, Esenciálne látky a ich hlavné funkcie, užitočné látky a toxické látky.
3. Fotosyntéza: Význam fotosyntézy, fotosyntetické pigmenty, transport elektrónov a protónov, tvorba ATP.
4. Metabolická fáza fotosyntézy, Fixácia CO2, Calvinov cyklus, Fotorespirácia, C4 a CAM rastliny, ekofyziológia fotosyntézy.
5. Mobilizácia zásobných látok, Glykolýza, Pentózový cyklus, Citrátový (Krebsov) cyklus, Mitochondriálne dýchanie, Biosyntéza a mobilizácia lipidov
6. Metabolizmus dusíka a síry: Príjem a redukcia dusíka, asimilácia dusíka dusíka, nitrogenáza, asimilácia síry
7. Sekundárny metabolizmus rastlín: Izoprenoidy, fenolové látky, látky odvodené od aminokyselín, stresové metabolity
8. Rast rastlín, delenie buniek, tvorba celulózy, embryogenéza, meristémy, regenerácia
9. Fotoreceptory: Fytochrómy, fyziologické účinky fytochrómov, receptory modrého svetla
10. Hormóny rastlín: Charakteristika a spôsob signalizácie, auxíny, giberelíny cytokiníny, kyselina abscisová, etylén, brassinosteroidy a ostatné hormóny
11. Pohyby rastlín, tropizmy, nastie, cirkadiánne rytmy
12. Kontrola kvitnutia: Vnútorná a vonkajšia regulácia kvitnutia, kvetný meristém a riadenie vývinu kvetu.
13. Fyziológia stresu: Abiotický stres, biotický stres, odpoveď rastlín na stres.
Získanie základného prehľadu o životných pochodoch v rastlinách. Získanie základnej laboratórnej praxe v biochemických metódach a práce s rastlinným materiálom. Schopnosť vyhodnotenia výsledkov a vyjadrenia záverov.
Naučiť študentov pochopeniu spôsobu fungovania orgánových sústav živočíšneho organizmu na rôznych stupňoch fylogenézy a princípov ich riadenia k zabezpečeniu vnútornej integrity organizmu a jeho adaptácie na prostredie.
K.Javorka a kol.: Lekárska fyziológia. Osveta,Martin,2001, 2009.
S.Silbernagel, A.Despopopulos: Atlas fyziológie človeka.Grada, Praha, 2004.
O.Kittnar, M.Mlček : Atlas fyziologických regulací. Grada, Praha, 2009.
O.Kittnar a kol.: Lékařská fyziologie.Grada, Praha, 2011
Aktívna účasť na praktických cvičeniach.
Absolvovanie testu poznávania preparátov (minimálne 50%-ná úspešnosť identifikácie a popisu)
Záverečná previerka znalostí a praktických zručností z náplne praktických cvičení (bodové hodnotenie).
Ústna skúška.
slovenský
1.Základné fyziologické pojmy. Princíp homeostázy.
2 Fyziológia krvi a krvotvorných orgánov.
3. Fyziológia dýchania.
4.Termoregulácia.
5.Fyziológia srdcovo-cievneho systému.
6. Fyziológia gastrointestinálneho systému.
7. Postavenie a funkcie pečene v organizme.
8. Fyziológia výživy a energetický metabolizmus. Hospodárenie s vodou a minerálmi.
9. Všeobecné vlastnosti vodivých a vzrušivých sústav.
10. Funkcie periférneho a centrálneho nervového systému. Asociačné funkcie mozgu.
11. Fyziológia vylučovania. Práca priečne pruhovaného a hladkého svalu.
12. Funkcie jednotlivých zmyslových analyzátorov.
13. Hormonálne regulácie.Fyziológia rozmnožovania.
Viesť študentov k pochopeniu ako funkcie orgánových sústav živočíchov na rôznych stupňoch fylogenézy. Spoznať princípy ich riadenia k zabezpečeniu vnútornej integrity organizmu a jeho adaptácie na prostredie. Poukázať na jednotu štruktúry (na molekulárnej, bunkovej, taknivovej a orgánovej) a funkcie živého organizmu.
1. D. Hilbert, Grundlagen der Geometrie, Teubner, 1968.
2. H.G. Forder, Foundations of Euclidean geometry, Dover Publ., 1958.
3. H.S.M. Coxeter, S.L. Greitzer, Geometry revisited, MAA, 1967.
4. R.A. Johnson, Advanced Euclidean geometry, Dover Publ., 2007.
5. D.A. Brannan, M.F. Esplen, J.J. Gray, Geometry, Cambridge Univ. Press, 2007.
V preberaných oblastiach geometrie sa vyžaduje schopnosť sformulovať definície a tvrdenia, prezentovať dôkazy tvrdení, vysvetliť jednotlivé kroky v dôkazoch a riešiť vybrané úlohy súvisiace s danými témami. Počas semestra (priebežné hodnotenie) sa koná test, z ktorého možno získať 50% bodov a z ústnej skúšky možno získať 50% bodov. Hodnotenie: A ... aspoň 90%, B ... aspoň 80%, C ... aspoň 70%, D ... aspoň 60%, E ... aspoň 50%, FX ... menej ako 50%.
slovenský
- (1.-3. týž.) Hilbertov axiomatický systém (axiómy, vety o zhodnosti trojuholníkov, dvojice zhodných resp. "doplnkových" uhlov, základná veta o proporcionalite, vety o podobnosti trojuholníkov)
- (4.-5. týž.) Základné nástroje planimetrie (Euklidove vety, Pytagorova veta, Talesova veta, kosínusova veta, rozšírená sínusová veta, veta o stredovom a obvodovom uhle, obsah trojuholníka)
- (6. týž.) Množiny bodov danej vlastnosti (osi, ekvidištanty, deliaci pomer, Apollóniova kružnica)
- (7. týž.) Zobrazenia (zhodnosti v rovine, rovnoľahlosť v rovine)
- (8.-11. týž.) Body a priamky súvisiace s trojuholníkom (Menelaova veta, Cevova veta, dôležité body trojuholníka, vpísaná a pripísané kružnice, pedálny trojuholník, Eulerova priamka, Feuerbachova kružnica, Eulerova veta, Simsonove priamky)
- (12.-13. týž.) Štvoruholníky (Varignonov rovnobežník, tetivové štvoruholníky, Ptolemaiova veta, Brahmaguptova veta)
Získané vedomosti o axiomatickom systéme euklidovskej geometrie, o platnosti základných nástrojov planimetrie, o množinách bodov danej vlastnosti, o zhodných zobrazeniach a rovnoľahlosti v rovine, o dôležitých bodoch, priamkach a kružniciach v trojuholníkoch, o štvoruholníkoch, o kružniciach a ich vlastnostiach. Schopnosť využitia uvedených poznatkov a nástrojov pri riešení úloh z tejto oblasti. Nový pohľad na klasické geometrické poznatky.
1. Pomykalová, E.: Matematika pro gymnázia - Stereometrie. Prometheus, 2009.
2. Šedivý, O., Pavlovičová, G., Rumanová, L., Vallo, D.: Stereometria. Umenie vidieť a predstavovať si priestor. Nitra, 2007.
3. Kuřina, F.: Deset pohledů na geometrii. Praha: MÚ AV ČR, 1996.
Zvládnutie terminológie stereometrie, základných vlastností telies, porozumenie pojmov, základných stereometrických definícií a viet.
Porozumenie a využívanie základných zobrazovacích metód pri zobrazovaní telies,
efektívne využívanie vhodných metód pri zostrojovaní rovinných rezov telies, pri zostrojovaní prieniku priamky s telesom a pri riešení metrických úloh.
Podmienky priebežného hodnotenia sú aktívna účasť na cvičeniach, vypracovanie domácich zadaní a vypracovanie dvoch zápočtových písomiek.
Hodnotenie: A ... aspoň 90%, B ... aspoň 80%, C ... aspoň 70%, D ... aspoň 60%, E ... aspoň 50%, FX ... menej ako 50%.
slovenský
- základné vlastnosti geometrických telies v priestore
- obrazy telies vo voľnom rovnobežnom premietaní
- základné stereometrické vety (vzájomné polohy priamok, rovnobežnosť priamky a roviny, rovnobežnosť dvoch rovín, vzájomná poloha troch rovín, kolmosť priamky a roviny, kolmosť dvoch rovín)
- polohové a metrické vlastnosti priestorových útvarov (rezy mnohostenov, vzdialenosti a odchýlky bodov, priamok, rovín, prienik priamky s telesom, priesečnica rovín),
- vlastnosti mnohostenov, Eulerova veta, pravidelné mnohosteny (Platónske telesá, ich počet a vlastnosti)
- objem a povrch telies a ich častí, Cavalieriho princíp
- zobrazovacie metódy (princíp rovnobežného a stredového premietania, osová afinita, použitie osovej afinity pri konštrukcii rezov hranolov a valcov, základy Mongeovho premietania).
Dôležitým výsledkom vzdelávania je prehĺbenie a rozšírenie poznatkov zo stredoškolskej stereometrie a rozvíjanie schopností vedieť aplikovať syntetický prístup pri odvodzovaní a dokazovaní vzťahov v stereometrii a pri ich využívaní pri riešení úloh. Zostrojovanie obrazov telies a riešenie úloh rozvinie v primeranej miere analytické myslenie a priestorovú predstavivosť študentov.
1. M.Sekanina, L.Boček, M.Kočandrle, J.Šedivý: Geometrie 1, SPN Praha 1986
2. M.Hejný, V.Zaťko, P.Kršňák: Geometria 1, SPN Bratislava 1985
3. J.Eliaš, J.Horváth, J.Kajan: Zbierka úloh z vyššej matematiky 1, Alfa Bratislava
Dva písomné testy.
Písomná a ústna skúška:
Za priebežne hodnotenie - max. 40 bodov,
za písomnú časť skúšky - max. 20 bodov,
za ústnu časť skúšky – max. 40 bodov)
Záverečné hodnotenie:
A: 100-91 bodov, B: 90-81, C: 80-71, D: 70-61, E: 60-51, F: menej ako 51 bodov
Poznámka: V každej časti študent potrebuje získať aspoň 50% max. počtu bodov
slovenský
1. Afinný priestor, lineárna sústava súradníc
2. Podpriestor a jeho parametrické vyjadrenie, všeobecná rovnica nadroviny, podpriestor ako prienik nadrovín, všeobecné rovnice podpriestoru
3.Vz ájomná poloha podpriestorov, orientácia afinného priestoru, zmena sústavy súradníc
4. Usporiadanie bodov na priamke, polpriestory
5. Skalárny súčin, vonkajší súčin, vektorový súčin vektorov a ich základné vlastnosti
6. Euklidovský priestor a jeho podpriestory, kartéziánska sústava súradníc
7. Kolmosť podpriestorov, vzdialenosť bodu od podpriestoru, vzdialenosť bodu od nadroviny, vzdialenosť podpriestorov,
8. Odchýlka dvoch priamok, dvoch nadrovín, priamky a nadroviny, odchýlka priamky a podpriestoru
9. Os dvoch mimobežných podpriestorov, Gramov determinant, príklady v E2 a E3
Zvládnutie základov teórie lineárnych a kvadratických útvarov v Afinnom a Euklidovskom priestore, osvojenie metód riešenia úloh v analytickej geometrii vo väzbe na stredoškolské učivo.
1. M. Sekanina a kol., Geometrie 2, SPN, 1988.
2. O. Šedivý a kol., Geometria 2, SPN, 1987.
3. H.S.M. Coxeter, Introduction to geometry, Wiley, 1989.
4. J.T. Smith, Methods of geometry, Wiley, 2000.
V preberaných oblastiach geometrie sa vyžaduje schopnosť sformulovať definície a tvrdenia, prezentovať dôkazy tvrdení, vysvetliť jednotlivé kroky v dôkazoch a riešiť vybrané úlohy súvisiace s danými témami. Počas semestra (priebežné hodnotenie) sa konajú dva testy, z ktorých možno získať 50% bodov a z ústnej skúšky možno získať 50% bodov. Hodnotenie: A ... aspoň 90%, B ... aspoň 80%, C ... aspoň 70%, D ... aspoň 60%, E ... aspoň 50%, FX ... menej ako 50%.
slovenský
- (1.-2. týž.) Kvadratické plochy (rotačné a všeobecné kvadratické plochy)
- (3.-7. týž.) Afinné zobrazenia (asociované zobrazenie, analytické vyjadrenie, afinity, samodružné útvary, základné afinity)
- (8.-10. týž.) Zhodné zobrazenia (analytické vyjadrenie, zhodnosti, klasifikácia v rovine, skladanie osových súmerností)
- (11.-12. týž.) Podobné zobrazenia (analytické vyjadrenie, podobnosti, rovnoľahlosť, skladanie rovnoľahlostí)
- (13.-14. týž.) Geometria kružníc (mocnosť bodu ku kružnici, chordála kružníc, zväzky kružníc)
Získané vedomosti o vlastnostiach afinných, zhodných a podobných zobrazení, pochopenie dôležitých tvrdení a metód, spoznanie využitia zhodných a podobných zobrazení v konštrukčných a optimalizačných úlohách a schopnosť riešiť ďalšie úlohy z tejto oblasti.
Osvojiť si základné poznatky o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov s dôrazom na všeobecné aspekty kontinuity života.
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity, Brno, 2009, 871 str.
Snustad, P.D., Simmons, M.J.: Genetika. Nakladatelství Masarykovy univerzity, Brno, 2017, 864 str. (2. vydanie)
Klug, W.S.: Concepts of Genetics. Pearson Education Limited, 2019, 864 str.
Bruňáková, K., Koperdáková, J.: Zbierka príkladov k cvičeniam z genetiky. UPJŠ Košice, 2006
Russell, P. J.: Genetics. Harper Collins Publ., New York, 1992
Watson, J. D.: Molekulární biologie genu. Academia Praha, 1982
Watson, J. D. a kol.: Rekombinantní DNA. Academia Praha, 1982
Písomná skúška.
slovenský
Živá príroda ako integrované genetické laboratórium. História a súčasný stav rozvoja genetiky. J. G. Mendel – zakladateľ genetiky. Mendlove genetické princípy, génové interakcie, väzba génov. Dedičnosť kvantitatívnych znakov. Heritabilita. Mapovanie genetických lokusov na chromozóme pomocou klasických a molekulárno-genetických metód. Genetická determinácia pohlavia. Stručný fylogenetický prehľad. Extrachromozómové genetické determinanty. Plastidová a mitochondriálna dedičnosť. Genómový imprinting. Základy cytogenetiky, mutácie a mutagenéza. Genetika prokaryotických organizmov. Genetické mechanizmy na subcelulárnej úrovni. Štruktúra a funkcia DNA, mRNA, tRNA, rRNA. Genetický kód. Mechanizmus replikácie, transkripcie a translácie. Postranslačné a postranskripčné modifikácie. Regulácia génovej expresie v prokaryotických a eukaryotických organizmoch. Mechanizmy genetickej a epigenetickej regulácie. Základy genetiky človeka. Fyziologická a patologická variabilita. Genetika populácií. Hardyho-Weibergov zákon. Faktory narúšajúce rovnováhu v populácii. Geneticky modifikované organizmy. Projekt mapovania ľudského genómu (HUGO). Sekvenované genómy a ich využitie v komparatívnej genomike. Nadväzujúce projekty (ľudský epigenóm, ľudský mikrobióm, projekt ENCODE).
Osvojiť si základné poznatky o dedičnosti a premenlivosti živých organizmov s dôrazom na všeobecné aspekty kontinuity života.
Oboznámenie študentov so základnou histologickou stavbou tkanív a orgánov cicavcov.
L. Carlos Junqueira a kol.: Základy histológie. Nakladatelství H&H, Praha, 1997
V. Konrádová a kol.: Histologie. Učebné texty, KU Praha, 1996
Michel H. Ross, Wojciech Pawlina: Histology, Lippincott Wiliams & Wilkins, 2011
Renate Lullmann-Rauch: Histologie, Grada, 2012
CYT1/02
Ústna skúška
Ústna skúška podmienená splnením nasledujúcich podmienok:
• 100% účasť na cvičeniach: prípadnu neúčasť z osobných alebo zdravotných dôvodov doložiť ospravedlnenkou, cvičenie k danej téme si možno nahradiť s inou skupinou po dohode s vyučujúcim, prípadne v zápočtovom týždni
• 1. zápočtová písomka (téma: tkanivá) v ½ semestra – min. 51% (1 riadny termín + 1 opravný termín realizovaný v zápočtovom týždni na konci letného semestra)
• 2. zápočtová písomka/test (téma: orgánové sústavy) v zápočtovom týždni na konci letného semestra – min. 51% (1 riadny termín + 1 opravný termín)
• Určovanie preparátov - identifikácia a popis štruktúr tkaniva - 3 histologické preparáty (1 riadny termín + 1 opravný termín – najneskôr do konca skúškového obdobia)
• Študenti, ktorí majú predmet zapísaný druhý krát a splnili všetky podmienky pre absolvovanie skúšky z Histológie (zápočet 1/2/určovanie preparátov), ale neprešli cez skúšku, nie sú povinní absolvovať cvičenia z Histológie
• Študenti, ktorí majú predmet zapísaný druhý krát a nesplnili aspoň jednu z podmienok pre absolvovanie skúšky z Histológie (zápočet 1/2/určovanie preparátov) sú povinní absolvovať všetky cvičenia a zápočty
slovenský
Počas epidemiologických obmedzení kvôli pandémii COVID-19 sa vyučovanie predmetu Histológia (prednášky aj cvičenia) realizuje dištančnou formou. Akonáhle to situácia dovolí prechádza sa na prezenčnú formu výučby.
V prípade potreby je možná dištančná forma prednášok aj cvičení.
1. Definícia a obsah predmetu histológie. Formovanie a dejiny vedného odboru histológia. Spracovanie tkaniva pre svetelnú a elektrónovú mikroskopiu
2. 2. Všeobecná definícia tkanív. Epitelové tkanivá. Spojenia medzi bunkami. Apikálne a laterálne modifikácie buniek.
3. Spojivové tkanivá. Väzivo, chrupka, kosť.
4. Svalové tkanivá.
5. Nervové tkanivo. Nervový systém, mogová kôra, mozoček, miecha periférne nervy, gangliá.
6. Krv. Lymfatický a imunitný systém.
7. Endokrinný systém
8. Tráviaca sústava.
9. Veľké žľazy tráviacej sústavy. Slinné žľazy, pečeň, pankreas.
10. Dýchacia sústava. Vylučovacia sústava.
11. Pohlavná sústava samčia.
12. Pohlavná sústava samičia.
13. Zmyslová sústava. Koža a jej adnexy.
Cvičenia sú tematicky naviazané na prednášky.
Oboznámenie študentov so základnou histologickou stavbou tkanív a orgánov cicavcov.
absolvovanie cvičení, schopnosť určiť histologické preparáty na úrovni svetelnej mikroskopie, ústna skúška
Bartoňová, M., Vítková, M. et al. (2016). Integrácia v škole: sprievodca predpismi a poradca riaditeľa školy v procese školskej integrácie. Brno: Masarykova univerzita.
Horňáková, M. (2014). Kroky k inkluzívnej škole. Ružomberok: Verbum.
Kováčová, B. (2019). S inklúziou od raného veku: dieťa s odlišnosťou a jeho vstup do kolektívu. Hliník nad Hronom: Reziliencia.
Lechta, V. (ed.). (2016). Inkluzivní pedagogika. Praha: Portál.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Vančová, A. et al. (2010). Základy integratívnej špeciálnej pedagogiky. Bratislava: IRIS.
Vašek, Š. (2011). Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapientia.
Vorlíček, R. (2019). Jak se daří inkluzi u nás a na Slovensku?: Pohled do konkrétních základních škol. Červený Kostelec: Pavel Mervart.
Záborská, D. & Žaškovská, J. (2010). Individuálna integrácia žiakov so ŠVVP: príručka pre riaditeľov škôl o integrácii žiakov so zdravotným znevýhodnením. Bratislava: Raabe.
1. Vypracovanie odbornej eseje - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Integrácia. Integrovaný (začlenený) žiak so ŠVVP. Práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu). Povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP. Modifikácia výchovných a vzdelávacích metód. Integrácia ako tímová práca. Medzinárodné záväzky v integrácii.Inklúzia. Inklúzia ako filozofia, ktorá ovplyvňuje každé dieťa. Inklúzia ako moderný aspekt vo vzdelávaní. Inklúzia a jej prínos pre intaktných žiakov. Metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Inklúzia nie je integrácia.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať teoretické východiská inklúzie ako moderného aspektu súčasného vzdelávania. Rozlíšiť obsah pojmov integrácia a inklúzia. Poznať koncept individuálnej integrácie začleneného žiaka v školskom prostredí.
Zručnosti
Aplikovať metódy podporujúce inkluzívne vzdelávanie v školskej praxi. Modifikovať výchovné a vzdelávacie metódy za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Uplatňovať povinnosti pedagogického zamestnanca a zástupcu zariadenia (školy) prijímajúceho žiaka so ŠVVP.
Kompetencie
Zdôvodniť význam inklúzie pre intaktných žiakov v školskom prostredí. Podporovať tímovú prácu v školskom prostredí za účelom podpory inkluzívneho vzdelávania. Špecifikovať práva a povinnosti integrovaného žiaka a jeho rodiča (zákonného zástupcu).
Anderliková, L. (2014). Cesta k inkluzi: úvahy z praxe a pro praxi. Praha: Triton.
Bartoňová, M. & Vítková, M. (2016). Inkluze ve škole a ve společnosti jako interdisciplinární téma. Brno: Masarykova univerzita.
Kol. autorov. (2014). Pedagogický model inkluzívneho vzdelávania v základných školách. Prešov: MPC.
Novocký, M., Orosová, R., & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Sabo, R. & Pavlíková, O. (2011). Integrácia – podmienky, východiská, základné procesy Bratislava: MPC.
Slowík, J. (2016). Speciální pedagogika. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Tannenebergerová, M. (2016). Průvodce školní inkluzí aneb Jak vypadá kvalitní základní škola současnosti. Bratislava: Wolters Kluwer.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 60%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Inklúzia v edukačnom školskom prostredí. Inkluzívne školské prostredie a kvalita školy. Bariéry inklúzie v školskom prostredí. Podmienky realizácie inkluzívnej edukácie. Inkluzívne vzdelávanie na Slovensku a v zahraničí. Legislatívne východiská inkluzívneho vzdelávania. Autoevalvácia a hodnotenie podmienok edukácie. Metódy a nástroje zisťovania špecifických potrieb komunity, spoločenstva, triedy, žiaka. Možnosti modifikácie prístupu učiteľov a úprava podmienok edukácie na úrovni školy, triedy. Špecifické stratégie, metódy, podporné programy, opatrenia. Špecifiká prístupu učiteľov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Stručne vyjadriť obsah pojmov exklúzia, segregácia/separácia, integrácia, inklúzia. Definovať obsah pojmu inkluzívna edukácia. Opísať koncept individuálnej integrácie v prostredí základnej a strednej školy. Objasniť význam inklúzie v sekundárnom vzdelávaní.
Zručnosti
Diferencovať adekvátnosť postupov pre implementáciu koncepcie inkluzívneho vzdelávania do škôl. Diferencovať primerané metódy a nástroje na zisťovanie miery inklúzie v školskom prostredí.
Kompetencie
Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – reflexia edukačných podmienok pre realizáciu inkluzívnej edukácie. Riešiť edukačné situácie v triede spojené s inklúziou – tvorba individuálneho učebného plánu žiakov.
Brdička, B.: Role internetu ve vzdělávaní, 2003, http://it.pedf.cuni.cz/~bobr/role/ccont.htm.
Lukáč, S. a kol.: IKT vo vyučovaní matematiky, Asociácia projektu Infovek 2002.
Vaníček, J.: Počítačové kognitivní technologie ve výuce geometrie. Pedagogická fakulta Univerzity Karlovy, 2009.
Šťastný, Z.: Matematické a statistické výpočty v Microsoft Excelu, Computer Press 2001.
Zvládnuť využívanie základných algoritmických štruktúr, získať schopnosť zapísať algoritmy na zostrojovanie geometrických útvarov v prostredí korytnačej geometrie. Vedieť posúdiť možnosti využitia interaktívnych aplikácií dostupných na internete a navrhnúť postupy na aplikovanie vybraných aplikácií vo vyučovaní matematiky. Naučiť sa využívať numerické a grafické prostriedky tabuľkového kalkulátora pri analýze údajov, vytváraní modelov na riešenie rôznorodých matematických problémov.
Hodnotenie:
Písomka z tvorby algoritmov - 6 b
Vypracovanie dynamických konštrukcií k riešeniu geometrických úloh - 3 b
Seminárna práca k využitiu interaktívnych aplikácií - 7 b + 3 b
Anketa - 1 b
Úlohy na tvorbu numerických a grafických modelov v tabuľkovom kalkulátore - 4 b
Klasifikačná stupnica:
A: 91 % - 100 %,
B: 81 % - 90 %,
C: 71 % - 80 %,
D: 61 % - 70 %,
E: 51 % - 60 %,
FX: 0 % - 50 %.
slovenský
Skrátený semester
1. - 5.: Využívanie základných algoritmických konštrukcií v korytnačej geometrii pri zostrojovaní geometrických útvarov,
6. - 7.: Základy práce v prostredí dynamickej geometrie, tvorba dynamických konštrukcií,
8. - 9.: Interaktívne výučbové aplikácie dostupné na internete, vybrané možnosti využitia digitálnych technológií v matematickom vzdelávaní.
10. - 12.: Využívanie numerických a grafických reprezentácií údajov a modelovania v prostredí tabuľkového kalkulátora pri riešení matematických úloh.
Vedomosti a zručnosti zo základov práce so štandardnými informačnými a komunikačnými technológiami, ktoré poskytujú rôznorodé možnosti pre podporu matematického vzdelávania. Zručnosti využívať základné príkazy korytnačej geometrie pre zovšeobecňovanie a zápis algoritmov na zostrojovanie geometrických útvarov. Ovládať základné princípy tvorby konštrukcií v prostredí dynamickej geometrie. Nadobudnúť tvorivé a hodnotiace schopnosti umožňujúce naplánovať a pripraviť zmysluplnú integráciu moderných technológií do matematického vzdelávania.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20% hodnotenia)
2. Realizácia zadaní a prezentácia zadaní zameraných na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencii v oblasti komunikácie so zameraním zvlášť na komunikáciu učiteľa v prostredí školy. (80% hodnotenia)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
.
Základy komunikácie (princíp vysielač – prijímač, „povedané sa nerovná počutému“, „vnútorný dialóg“, pojem komunikácia), aktívne počúvanie (najdôležitejšie kritériá aktívneho počúvania), nedorozumenia (ako vznikajú nedorozumenia, ako nedorozumeniam predísť), reč tela (čo je reč tela, aktívna/pasívna reč tela, psychológia obliekania), znaky telesného vyjadrovania, nevýhody predstieraného telesného vyjadrovania, rozdiel medzi aktívnym a pasívnym telesným vyjadrovaním, rozvoj osobnosti (hlasy v nás, „dieťa vo mne“ – identifikácia vlastnej osobnosti). Základy asertívnej a nenásilnej komunikácie. Špecifiká komunikácie v prostredí školy.
Vedomosti: Študent nadobudne vedomosti a informácie o základoch verbálnej aj neverbálnej komunikácie, chybách v komunikácii, asertívnej a nenásilnej komunikácii. Obsah predmetu bude obohatený o vedomosti, zručnosti a kompetencie potrebné pre prácu učiteľa.
Zručnosti: Študenti dokáže v praxi aplikovať nadobudnuté komunikačné spôsobilosti, dokáže aplikovať efektívne zásady a princípy komunikácie s druhými, je schopný predvídať a tým predchádzať prípadným nedorozumeniam, čo prispeje k rozvoju jeho sociálnych ale aj profesijných zručností.
Kompetencie: Študent nadobudne kompetencie efektívne komunikovať v pracovnom a osobnom živote, zvlášť v školskom prostredí.
M. Hamala, M. Trnovská: Nelineárne programovanie, Epos, 2012
M.S. Bazaraa, H.D. Sherali, C.M. Shetty: Nonlinear Programming: Theory and Algorithms, 3rd edition, Wiley-Interscience, 2006
Pre absolvovanie predmetu je potrebné preukázať schopnosť sformulovať definície a tvrdenia
z odprednášanej látky, ovládať dôkazy tvrdení a riešiť vybrané úlohy konvexného resp. nelineárneho programovania.
Celkové hodnotenie predmetu sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia (ktoré zahŕňa vypracovanie dvoch semestrálnych testov so zameraním na riešenie úloh; za každý z nich možno získať maximálne 25 bodov) a výsledkov ústnej skúšky (pozostávajúcej z trojice otázok teoretického charakteru so sumárnym počtom 50 bodov). K absolvovaniu skúšky je potrebné získať
nadpolovičnú väčšinu z maximálneho počtu 100 bodov (inak je skúška hodnotená FX), pričom
hodnotenie E sa udelí v prípade bodového zisku 51-59, D v prípade 60-69, C v prípade 70-79, B
v prípade 80-89 a A v prípade nad 90 bodov.
slovenský alebo anglický
Potrebné sú znalosti základov diferenciálneho počtu funkcií jednej a viacerých premenných, lineárnej algebry a lineárneho programovania (simplexovej metódy).
1. týždeň: Príklady praktických problémov vedúcich na úlohy nelineárneho programovania.
2. - 3. týždeň: Konvexné množiny a ich vlastnosti.
4. - 6. týždeň: Konvexné funkcie a ich vlastnosti, kritéria konvexnosti funkcie.
7. - 8. týždeň: Nutné a postačujúce podmienky optima, Karush-Kuhn-Tuckerova teória.
9. - 10. týždeň: Kvadratické programovanie. Dualita v nelineárnom programovaní.
Po absolvovaní predmetu je študent oboznámený so základmi nelineárneho programovania tak po teoretickej stránke (obsahová stránka zahŕňa vlastnosti konvexných množín, vlastnosti konvexných funkcií, podmienky optimality nelineárnych úloh, Karush-Kuhn-Tuckerova teória, kvadratické programovanie), ako aj po stránke praktickej (ilustrácia reálnych problémov modelovateľných pomocou úloh nelineárneho programovania a metód ich riešenia za použitia systémov počítačovej algebry a výpočtovej techniky).
lms.upjs.sk - podklady k prednáškam a zadania úloh na cvičenia.
Plesník, Dupačová, Vlach: Lineárne programovanie, Alfa, Bratislava 1990
Robert J. Vanderbei: Linear Programming: Foundations and Extensions, Springer 2020, http://www.princeton.edu/~rvdb/LPbook/
Ch. Papadimitriou – K. Steiglitz, Combinatorial Optimization: Algorithms and Complexity (Prentice Hall 1982)
Priebežné hodnotenie: malé kontrolné písomné práce na každom cvičení, dve písomné práce zamerané na formuláciu a riešenie úloh, projekt s reálnymi dátami a komerčným softvérom. Bonusové body je možné získať za riešenie domácich (dôkazových) úloh. Na pripustenie k záverečnej skúške je potrebné získať aspoň 50% bodov. Na záverečnej ústnej skúške sa overuje porozumenie teórie a schopnosť argumentácie.
slovenský
Formulácia úlohy lineárneho programovania (LP) a celočíselného lineárneho programovania (CLP). Grafické riešenie úlohy LP. Simplexová metóda, spôsob výpočtu, správnosť a konečnosť. Teória duality a ekonomická interpretácia duality. Duálna a revidovaná simplexová metóda. Analýza senzitivity a parametrické programovanie. Algoritmy pre celočíselné programovanie: metóda vetiev a hraníc, Gomoryho algoritmy. Zložitosť úlohy LP a CLP. Riešenie reálnych úloh.
Schopnosť formulovať praktické úlohy ako úlohy lineárneho programovania. Zručnosť v riešení týchto úloh viacerými metódami, aj pomocou softvéru. Porozumenie príslušnej teórii a schopnosť exaktnej argumentácie.
1. Olivier Blanchard, Alessia Amighini, Francesco Giavazzi, Macroeconomics, a European perspective, Pearson Education, 2021
2. N. Gregory Mankiw, Macroeconomics, 7th Edition, Harvard University, Worth Publishers 2009
Hodnotenie je udelené na základe priebežných výsledkov (malé písomky na každom cvičení zamerané na pojmy a vzorce preberané na prednáške, dve veľké písomky zamerané na riešenie úloh, test s výberom odpovedí) a ústnej skúšky, ktorá hodnotí porozumenie a schopnosť argumentácie o preberaných modeloch. Študent musí získať aspoň 50% bodov z priebežného hodnotenia, aby sa mohol zúčastniť záverečnej skúšky.
slovenský
Základné makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt, inflácia, nezamestnanosť. Analýza trhov so statkami. Finančné trhy. IS-LM model v uzavretej ekonomike. Otvorená ekonomika. IS-LM model v otvorenej ekonomike. Modelovanie trhu práce. AS-AD model. Inflácia a ekonomický rast. Zadĺženie.
Študent rozumie základným makroekonomickým modelom a dokáže pomocou nich vysvetliť aktuálne dianie.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. Teorie, metody, aplikace. Vydavateľstvo, Grada, 2019
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie zadaní v stanovenom termíne na vybranú tému. (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Spory a ich príčiny (Druhy sporov, Vonkajšie vplyvy, Vedieť odhaliť príčiny vzniku sporov), Vznik sporu (Úrovne diania sporov, Varovné signály eskalácie, Stratégie na odstránenie eskalácií, Vedieť vysvetliť stupne eskalácie; Ako pristúpim k vzniknutému sporu?) Metódy spracovania sporov (Oslovenie sporov, Stratégie spracovania sporov, Diskusia o spore, Iniciatívy na ukončenie sporu, Vedieť , ako vzniknutý spor spracovať a aj ho efektívne vedieť ukončiť), Riešenie sporov (Možnosti, verejný boj, skrytý boj, odloženie na neurčito, zhodnutie sa, „Fair play“, kompromis, kooperácia, kapitulácia, útek alebo rozchod), Prevencia (Štruktúry, ktoré produkujú spory, Zmysel a účel sporov, Fázy a kroky spracovania sporov, Čo znamená kladná podniková kultúra? Spor je podnet ku zmene)
Vedomosti: Úspešné uvládnutie a preukázanie vedomostí z oblasti manažmentu pri konfliktoch a ovládanie základných pravidiel.
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Zručnosti: Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu jednotlivca v rôznych konfliktných situáciách. Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť vlastné vnútorné zdroje, kompetencie ale aj obmedzenia a slabé miesta, ktoré priamo súvisia zo zvládaním konfliktov. Študent dokáže aplikovať teoretické poznatky a princípy riešenia konfliktov do každodenných situácií.
Kompetencie: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu: a) vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa manažmentu konfliktov; b) porozumieť základným pravidlám a dynamike vzniku, priebehu a ukončeniu konfliktu; c) aplikovať poznatky do praxe, napr. v školskom prostredí; d) aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa. Získajú vedomosti z teórie manažmentu konfliktov a tiež spôsobilosti a kompetencie na ich riešenie napr. v kontexte školských tímov.
1. Mihalíková, B. - Ohriska, J.: Matematická analýza I (elektronický učebný text), UPJŠ Košice, 2012.
2. Mihalíková, B. - Ohriska, J.: Matematická analýza II (skriptum), ES UPJŠ Košice, 2007.
3. Kluvánek, I. - Mišík, L. - Švec, M.: Matematika I, ALFA, Bratislava, 1971.
4. Demidovič, B. P.: Sbírka úloh a cvičení z matematické analýzy, Fragment, Praha, 2003.
5. Brannan, D.: A First Course in Mathematical Analysis, Cambridge University Press, Cambridge 2006.
6. Bruckner, A. M., Bruckner J. B., Thomson, B. S.: Real Analysis, Second Edition, ClassicalRealAnalysis.com, 2008.
7. Zorich, V. A.: Mathematical Analysis I, Springer-Verlag 2002.
Počas semestra študent získava hodnotenie za nasledovné aktivity
- nepravidelné päťminútové písomky na cvičení
- aktivita na cvičeniach (formou obrátenej výučby)
- dve písomné previerky počas semestra
Záverečné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia za prácu počas semestra, z ktorého študent musí získať aspoň 30 bodov (z celkového počtu 65 bodov), následne písomnej a ústnej časti skúšky, za ktorú študent môže získať spolu 35 bodov. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať najmenej 91 bodov, na získanie hodnotenia B najmenej 81 bodov, na hodnotenie C najmenej 71 bodov, na hodnotenie D najmenej 61 bodov a na hodnotenie E najmenej 51 bodov.
slovenský
1. Množina reálnych čísel: axiomatika, supremum, infimum, topológia, hustota (3 týždne)
2. Postupnosti reálnych čísel: monotónnosť, ohraničenosť a konvergencia postupnosti, fundamentálna postupnosť, vybraná postupnosť (4 týždne)
3. Reálna funkcia jednej reálnej premennej: hromadný bod, limita funkcie, vety o limitách, spojitosť funkcie v bode a na množine, vlastnosti spojitých funkcií na intervale (3 týždne)
4. Diferenciálny počet reálnej funkcie jednej reálnej premennej: derivácia ako limita, diferenciál funkcie, vety o strednej hodnote diferenciálneho počtu, vyšetrovanie priebehu funkcie, L'Hospitalove pravidlá, Taylorov polynóm (3 týždne)
Predmet prehlbuje poznatky reálnej analýzy funkcie jednej reálnej premennej. Študent má
1. osvojiť si matematickú kultúru, spôsob myslenia, vyjadrovania a zdôvodňovania,
2. získať hlbší vhľad do kľúčových pojmov reálnej analýzy (koncept suprema, limity funkcie, spojitosti funkcie, derivácie funkcie), ich vlastností a vzájomných prepojení,
3. vedieť definovať a interpretovať kľúčové pojmy, dokázať ich základné vlastnosti a vzájomné vzťahy,
4. vedieť riešiť úlohy zamerané na použitie uvedených konceptov a interpretovať získané výsledky pri riešení zadaní.
1. Mihalíková, B. - Ohriska, J.: Matematická analýza II (skriptum), UPJŠ Košice, 2007.
2. Hutník, O.: Určitý integrál (elektronický učebný text), UPJŠ, Košice, 2012.
3. Kluvánek, I. - Mišík, L. - Švec, M.: Matematika I, ALFA, Bratislava, 1971.
4. Demidovič, B. P.: Sbírka úloh a cvičení z matematické analýzy, Fragment, Praha, 2003.
5. Eliaš, J. - Horváth, J. - Kajan, J.: Zbierka úloh z vyššej matematiky 2, 3, 4, Alfa, Bratislava, 1971.
6. Brannan, D.: A First Course in Mathematical Analysis, Cambridge University Press, Cambridge 2006.
7. Bruckner, A. M. - Bruckner J. B. - Thomson, B. S.: Real Analysis, Second Edition, ClassicalRealAnalysis.com, 2008.
8. Zorich, V. A.: Mathematical Analysis I, Springer-Verlag 2002.
Počas semestra študent získava hodnotenie za dve písomné previerky po 25 bodov.
Záverečné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia za prácu počas semestra, následne písomnej a ústnej časti skúšky, za ktorú študent môže získať 30+20 bodov.
Klasifikačná stupnica: A:91%-100%, B:81%-90%, C:71%-80%, D:61%-70%, E:51%-60%, FX:0%-50%.
slovenský
1. Určitý Riemannov integrál funkcie jednej premennej: konštrukcia, kritériá integrovateľnosti, triedy integrovateľných funkcií (2 týždne)
2. Vlastnosti Riemannovho integrálu, vety o stredných hodnotách, metódy výpočtu a vzťah s Newtonovým integrálom (2 týždne)
3. Geometrické a fyzikálne aplikácie Riemannovho integrálu (1 týždeň)
4. Nevlastný Riemannov integrál (1 týždeň)
5. Nekonečné číselné rady: absolútna a relatívna konvergencia, kritériá konvergencie (3 týždne)
6. Nekonečné funkcionálne postupnosti: bodová a rovnomerná konvergencia, supremové kritérium (1 týždeň)
7. Funkcionálne rady: bodová a rovnomerná konvergencia, kritériá rovnomernej konvergencie (1 týždeň)
8. Mocninové a Taylorove rady a ich použitie (2 týždne).
Prehĺbenie poznatkov reálnej analýzy funkcie jednej reálnej premennej. Študent
1. si osvojí matematickú kultúru, spôsob myslenia, vyjadrovania a argumentácie,
2. získa hlbší pohľad do základných pojmov reálnej analýzy, ich vlastností a vzájomných
prepojení,
3. bude vedieť definovať a interpretovať kľúčové pojmy, dokázať ich základné vlastnosti a vzájomné vzťahy,
4. bude vedieť riešiť úlohy zamerané na použitie uvedených konceptov a interpretovať získané výsledky.
1. J. Kuben a kol: Diferenciální počet funkcí více proměnných, Brno a Ostrava, 2012.
2. L. Kluvánek, I. Mišík, M. Švec: Matematika I, II, SVTL, Bratislava, 1959.
3. P. Vodstrčil, J. Bouchala: Integrální počet funkcí více proměnných, Ostrava a Plzeň, 2012.
4. Z. Došlá, O. Došlý: Metrické prostory, Teorie a príklady. 3.vydání, 2006.
5. J. Eliaš, J. Horváth, J. Kajan: Zbierka úloh z vyššej matematiky 3, 4, SVTL, Bratislava, 1966.
6. D. Hughes-Hallett et al.: Calculus, Wiley, 1998.
7. B. S. Thomson, J. B. Bruckner, A. M. Bruckner: Elementary real analysis, Prentice Hall (Pearson), Lexington, 2008.
Priebežné hodnotenie sa koná formou dvoch veľkých písomiek počas semestra. Záverečné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia (60%), písomnej a ústnej časti skúšky (40%).
slovenský
1. Funkcia viacerých reálnych premenných - základné pojmy, limita a spojitosť funkcie (3 týždne)
2. Diferenciálny počet funkcie viacerých reálnych premenných - parciálna derivácia, diferencovateľnosť, derivácia v smere, lokálne a globálne extrémy, viazané lokálne extrémy. (5 týždňov)
3. Viacrozmerný Riemannov integrál - definícia, výpočet, aplikácie. (2 týždne)
4. Metrický priestor - Euklidov priestor, niektoré vlastnosti bodov a množín v metrickom priestore, úplnosť (3 týždne)
Študent rozumie základným pojmom a ich vlastnostiam, ktoré sú vymedzené v obsahovej náplni predmetu. Má rozvinuté schopnosti používať túto teóriu pri riešení teoretických a praktických úloh. Študent vie prepájať súvislosti pri riešení problémovych úloh.
Štátna skúška pozostáva z ústnej odpovede. Od študentov sa očakáva preukázanie schopnosti syntetizovať a zovšeobecňovať poznatky na rôznej úrovni stavby živých organizmov, nachádzať súvislosti a vedieť odlíšiť podstatu od podrobností. Študent má dokázať, že vie adekvátne používať príslušné biologické pojmy a v biologických intenciách logicky rozmýšľa.
Molekulová biológia a genetika
1. 150 rokov po Mendelovi. Najvýznamnejšie míľniky v rozvoji genetiky, ktoré ovplyvnili súčasný stav poznania. Význam Mendelovho učenia, chromozómová teória dedičnosti, od objavu genetickej funkcie DNA po postgenomickú éru.
2. Modelové organizmy v genetike. Ich stručná charakteristika a význam pre štúdium geneticky podmienených javov a procesov.
3. Od genotypu k fenotypu: nezávislá kombinácia, epistatický účinok génov, pleiotropný účinok génov, väzba génov. Charakteristika a genetické dôsledky.
4. Základné atribúty vzťahu medzi génmi a chromozómami. Chromozómová teória dedičnosti.
5. Genetická determinácia pohlavia. Základné typy chromozómovej determinácie pohlavia. Stručný fylogenetický prehľad genetickej determinácie pohlavia.
6. Genetika prokaryotických organizmov. Genóm bakteriálnej bunky. Operónová štruktúra. Mechanizmy horizontálneho prenosu génov a ich dôsledky. Transpozóny a transpozícia v bakteriálnych bunkách. Regulácia génovej expresie v prokaryotických bunkách. Restrikčno-modifikačné systémy baktérií a ich využitie. Genóm vírusov a viroidov.
7. Replikácia DNA. Enzýmy replikácie. Replikácia DNA ako proces. Rozdiely v replikácii prokaryotickej, eukaryotickej, plazmidovej a vírusovej DNA.
8. Génová expresia. Transkripcia DNA. Regulácia transkripcie v prokaryotických a eukaryotických bunkách. Charakteristika primárnych transkriptov. Posttranskripčné modifikácie. Zostrih a mechanizmy zostrihu. Genetický kód a jeho vlastnosti. Translácia. Mechanizmus proteosyntézy v prokaryotických a eukaryotických bunkách. Regulácia génovej expresie na úrovni translácie a postranslačných úprav polypeptidov. Regulácia génovej expresie v eukaryotických organizmoch.
9. Gén. Definícia génu. Genomika. Komparatívna a funkčná genomika. Charakteristika „omics“ úrovní.
10. Mutácie, typy mutácií, genetické dôsledky. Detekcia mutácií. Mechanizmy reparácie poškodení DNA.
11. Poznatky získané z mapovania ľudského genómu a genómov modelových organizmov. Význam a využitie týchto poznatkov. Najnovšie technológie mapovania genómov a transkriptómov – sekvenovanie novej generácie (NGS).
12. Mimojadrové genetické determinanty. Organizácia a gény mitochondriálneho genómu. Mutácie mt genómu a ich dôsledky u človeka. Organizácia a gény plastidového genómu. Mutácie v genóme chloroplastov a ich dôsledky. Expresia mt a cp genómov. Maternitné efekty. Príčina a molekulová podstata. Infekčná dedičnosť, epigenetická dedičnosť, genómový imprinting.
13. Základy genetiky človeka. Fyziologická a patologická variabilita. Metódy v genetike človeka. Genetická podstata patologických javov. Skupiny genetických chorôb človeka na základe typu genetickej príčiny (génová mutácia, chromozómová aberácia, polyfaktoriálna dedičnosť).
14. Komplexné znaky a ich genetická charakteristika. Diskontinuálna a kontinuálna premenlivosť. Odhad miery genetickej determinácie komplexného znaku. Heritabilita a koeficient heritability.
15. Základy genetiky populácií. Rovnovážny stav v populácii. Hardyho a Weibergov zákon o populačnej rovnováhe. Frekvencia alel a frekvencia genotypov. Faktory narúšajúce rovnováhu v populácii.
16. Vnútrobunkové trávenie. Endocytóza. Regulované a neregulované trávenie vlastného a prijatého materiálu bunkou. Stavba a funkcia lyzozómov. Špecifická degradácia bielkovín proteazómami.
17. Poškodenie DNA. Reparácia poškodenia DNA. Rozhodovanie o osude bunky s poškodenou DNA. Molekulárna podstata karcinogenézy.
18. Štruktúra a dynamika prokaryotických a eukaryotických chromozómov. Hierarchické usporiadanie DNA v chromatínových vláknach interkinetického jadra a chromozómov. Mikroskopická a molekulová stavba mitotických a meiotických chromozómov.
19. Životný cyklus bunky. Priebeh mitózy a meiózy. Cytokinéza živočíšnej a rastlinnej bunky. Mechanizmy regulácie bunkového cyklu.
20. Materiálna podstata génu. Štruktúra a funkcia prokaryotickej DNA (chromozómovej, plazmidovej) a eukaryotickej DNA (jadrovej, mitochondriovej, plastidovej). Genetický kód.
21. Zachovanie a prenos genetickej informácie. Replikácia DNA v prokaryotických bunkách (chromozómovej a plazmidovej DNA) a v eukaryotických bunkách (jadrovej a mitochondriovej DNA). Mechanizmy a genetická kontrola replikácie DNA.
22. Génová expresia. Štruktúra a funkcie mRNA, tRNA, rRNA, ribozómov, ribozómová aktivita. Mechanizmus transkripcie v prokaryotických a eukaryotických bunkách.
23. Posttranskripčná úprava RNA. Formy alternatívneho zostrihu, bázová modifikácia a editovanie.
24. Translácia genetickej informácie. Mechanizmus proteosyntézy v prokaryotických a eukaryotických bunkách.
25. Význam a mechanizmy regulácie génovej expresie v prokaryotických bunkách. Funkcia a charakteristika operónu. Enzýmová indukcia, katabolická represia a enzýmová represia. Atenuácia.
26. Význam a mechanizmy regulácie génovej expresie v eukaryotických bunkách. Kontrola transkripcie. Posttranskripčná kontrola. Regulácia expresie génov na úrovni RNA. Význam degradácie RNA. Antisense RNA, siRNA, miRNA a úloha riboswitchov.
27. Funkcia promótora a ďalších regulačných elementov transkripcie. Responzívne elementy DNA. DNA-viažúce bielkoviny. Všeobecné a špeciálne transkripčné faktory. Vplyv mimobunkových signálov na génovú expresiu.
28. Mobilné génové elementy. Plazmidová DNA, charakteristika a význam v génových manipuláciách. Mechanizmy transpozície. Repetitívne sekvencie DNA.
29. Molekulárne mechanizmy signalizácie. Membránové receptory. Druhy signálov, signálne molekuly, intra- a extracelulárna signalizácia, amplifikácia signálu. Proteínkinázy a ďalšie enzýmy v signálnych dráhach. Cytokíny. Prenos signálov.
30. Rast, starnutie a smrť živých systémov. Kontrola bunkového cyklu, úloha proteínov pRb, p53, p21. Úloha telomér v programovaní počtu delení. Apoptóza.
Oboznámenie študentov so štruktúrou, vlastnosťami a funkciou informačných makromolekúl a ich tvorby, so zameraním hlavne na molekulové mechanizmy regulácie replikácie DNA, génovej expresie a bunkového cyklu.
E. Mišúrová: Molekulárna biológia. Učebné texty, PF UPJŠ Košice, 1999
E. Mišurová, P. Solár: Molekulová biológia. Učebné texty, PF UPJŠ Košice, 2007
S. Rosypal: Úvod do molekulární biologie. Brno, 1999
B. Alberts, D.Bray, J. Lewis a kol.: Molecular Biology of the Cell, Academic Press, London, 1994
D.P. Clark: Molecular Biology, Elsevier Academic Press, London, 2005
ústna skúška
Štruktúra a vlastnosti informačných makromolekúl. Molekulová stavba chromatínu a mitotického a meiotického chromozómu. Dynamika chromozómov. Replikácia chromozómovej a mimochromozómovej DNA. Oprava poškodenia DNA. Genóm prokaryontov a eukaryontov. Ľudský genóm. Mobilné génové elementy. Transkripcia a potranskripčné úpravy. Translácia a potranslačné úpravy. Špecifická degradácia proteínov. Interakcie DNA s proteínmi. Regulácia expresie prokaryotických a eukaryotických génov. Kontrola bunkového cyklu.
Oboznámenie študentov so štruktúrou, vlastnosťami a funkciou informačných makromolekúl a ich tvorby, so zameraním hlavne na molekulové mechanizmy regulácie replikácie DNA, génovej expresie a bunkového cyklu.
ústna skúška
1. lms.upjs.sk: lectures, tutorials and other material
2. H.L. Varian, Mikroekonomie, Victoria Publishing, Praha, 1995
3. J.M. Perloff, Microeconomics, 6th Edtion, Addison Wesley, 2012
4. J. Sloman, Economics, 6th Edition, Prentice Hall, 2006
Priebežné hodnotenie: spätná väzba v MOODLE, malé testy na cvičeniach (ovládanie pojmov), dve veľké písomky počas semestra (riešenie úloh). Ústna skúška: preukázať schopnosti verbálneho a grafického popisu preberaných modelov na ústnej.
slovenský
Základné princípy a pojmy ekonómie. Dopyt a ponuka. teória domácností. Teória firmy. Fungovanie trhovej ekonomiky. Zásahy štátu. Verejné statky a externality.
Ovládanie základných pojmov, princípov, modelov a metód argumentácie v mikroekonómii. Schopnosť aplikovať ich na reálne situácie.
Brand, R. (2019). Mentors. How to Help and be Helped. Detroit: Bluebird Books.
Bréda, J. et al. (2017). Třídní učitel jako kouč: tipy a náměty pro třídní učitele. Praha: Raabe.
Horská, V. (2009). Koučování ve školní praxi. Praha: Grada.
Kosová, B., & Tomengová, A. et al. (2015). Profesijná praktická príprava budúcich učiteľov. Banská Bystrica: Belianum.
Kubeš, M. (2020). Nebojte sa otázok: sprievodca otázkami pre koučov. GKMK, s.r.o.
Lacina, L. (2016). Příručka mentoringu: posilování mentorských kapacit pedagogů. Brno: Barrister & Principal.
Liu, S-H. (2014). Excellent Mentor Teachers’ Skills in Mentoring for Pre-Service Teachers. International Journal of Education. 6(3). DOI: 10.5296/ije.v6i3.5855
Malderez, A. (2023). Mentoring Teachers. London: Routledge.
Orosová, R., Novocký, M., Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: ŠafárikPress.
Parma, P. (2006). Umění koučovat: systematické koučování ve firmě, rodině a škole: pro kouče i koučované, profesionály, studenty a veřejnost. Praha: Alfa Publishing.
Starr, J. (2021). The Mentoring Manual. London: PEARSON Education Limited.
Szabó, P., & Meier, D. (2010). Koučovanie - krátko, jednoducho, účinne: úvod do koučovania zameraného na riešenie. Banská Bystrica: Dali-BB.
Zachary, L. J. (2002). The Role of Teacher as Mentor. New Directions for Adult and Continuing Education, no. 93. Wiley Periodicals. Dostupné na: https://doi.org/10.1002/ace.47
1. Príprava a realizácia koučovacieho rozhovoru - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika mentoringu a koučingu. Obsah a ciele mentoringu a koučingu. Základné princípy mentoringu a koučingu. Mentoring a koučing v školskom prostredí. Mentoring ako efektívna forma vzdelávania a nástroj motivácie. Mentoring v adaptačnom vzdelávaní. Rola mentora a kouča. Mentorský vzťah v školskom pro stredí. Úskalia a hranice koučingu v školskom prostredí. Osobnostné predpoklady a vlastnosti pedagogického zamestnanca ako kouča. Kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča. Koučing a profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov. Vzťah kouč (učiteľ) – žiak. Koučovací rozhovor (pravidlá koučovacieho rozhovoru, ciele koučovacieho rozhovoru, navádzacie vs. koučovacie otázky).
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať základné teoretické východiská z oblasti mentoring a koučing v školskej praxi. Teoreticky vymedziť základné ciele mentoringu a koučingu v školskej praxi. Vymedziť kompetencie pedagogického zamestnanca ako kouča.
Zručnosti
Realizovať koučovací rozhovor v školskej praxi. Využívať mentoring ako efektívnu formu vzdelávania a nástroj motivácie v školskej praxi. Uplatňovať koučovací rozhovor ako prostriedok profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov.
Kompetencie
Analyzovať zásady využívania metód mentoringu v školskom prostredí. Uplatniť vedomosti a zručnosti z oblasti mentoringu a koučingu vo vzťahu k žiakovi a vo vzťahu ku kolegom. Identifikovať výhody a nevýhody koučingu v školskej praxi.
1. BETINA, V.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 1996.
2. BETINA, V. : Mikrobiológia 2. Bratislava: STU, 1995.
3. HUDECOVÁ, D.: Mikrobiológia 1. Bratislava: STU, 2002.
4. MICHALKOVÁ,E.: Environmentálna mikrobiológia. Zvolen: FEE TU, 2004.
5. MADIGAN, Michael T., et al. Brock Biology of Microorganisms, Global Edition. Harlow. 2018.
Účasť na cvičeniach (minimálne 90%), priebežné písomné hodnotenie, záverečná ústna skúška
slovenský
1. Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny, úlohy a perspektívy mikrobiológie. Vyvrátenie teórie samoplodenia, objav mikroskopu, mikroorganizmy ako pôvodcovia ochorení.
2. Morfológia a fyziológia mikrobiálnej bunky. Základné zložky bunky, cytoplazmatická membrána - stavba a funkcie, bunková stena mikroorganizmov a jej zloženie (G+, G- a atypická bunková stena), prokaryotické vs eukaryotické bunky, tvar buniek a externé štruktúry, bakteriálne spóry.
3. Genetika mikroorganizmov. Atribúty života, centrálna dogma molekulovej biológie a tok genetickej informácie, štruktúra a funkcia informačných makromolekúl (DNA, RNA, proteíny), organizácia DNA, mikrobiálne regulačné systémy, dvoj-zložkové systémy a odpoveď na environmentálne signály, quorum sensing; prenos genetickej informácie - typy prenosu, mobilné génové elementy.
4. Metabolizmus a energetika mikroorganizmov. Terminológia, typy chemických reakcií v živých sústavách, enzýmy a ich funkcia, produkcia a premeny energie v bunke, mechanizmy tvorby ATP, nutričné módy mikroorganizmov, fermentácia a respirácia.
5. Mikrobiálny rast a jeho kontrola. Faktory regulujúce rast mikroorganizmov, rozdelenie míkroorganizmov podľa vzťahu k teplote, kyslíku, pH, osmotickému tlaku; biofilmy; bakteriálny rast - fázy rastu, rastová krivka, generačný čas, metódy merania rastu a jeho kontrola (fyzikálne a chemické metódy).
6. Antibiotiká. História antibiotík a ich pôvod, základné pojmy - antibiotiká, chemoterapeutiká, minimálna inhibičná a baktericídna koncentrácia, rozdelenie antibiotík podľa mechanizmu pôsobenia, spektrum aktivity a testy citlivosti, antifungálne látky, antivirotiká, rezistencia voči antimikrobiálnym látkam.
7. Identifikácia mikroorganizmov. Fázy identifikácie, pozorovanie buniek - prehľad rôznych mikroskopických metód, farbenie mikrobiálnych buniek, kultivačné médiá, príprava čistých kultúr, identifikácia na základe morfologických a metabolických vlastností buniek, molekulové prístupy v identifikácii - ribotyping, DNA hybridizácia, PCR metódy, RFLP, RAPD, FAME, MALDI-TOF.
8. Klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov. Mikrobiálna taxonómia. úrovne klasifikácie, nomenklatúra, definícia druhu, metódy klasifikácie, polyfázický prístup, fylogenetická klasifikácia, 16S rRNA gén.
9. Vybrané skupiny prokaryotických organizmov I. Archaebacteria, Proteobacteria (enterobaktérie, pseudomonády), Firmicutes (Lactobacillales, Bacillales, Clostridiales). Actinobacteria, Tenericutes, Cyanobacteria, Spirochaetes.
10. Eukaryotické mikroorganizmy. Pojem protista, endosymbiotická teória, fylogenéza eukaryotickej bunky, rozdelenie protist, súčasná systematika eukaryot, životný štýl protist - výživa, rozmnožovanie, pohyb, osobitosti buniek protist, vybraní zástupcovia eukaryotických mikroorganizmov - Excavata, Amoebozoa, Stramenophiles, Alveolata, Rhizaria, Apicomplexa, Glaucophyta. Huby - mikromycéty.
12. Úvod do virológie - história, stavba viriónov, eukaryotické vs prokaryotické vírusy, genómy vírusov, klasifikácia, životný cyklus vírusov, vybraní predstavitelia vírusov, bakteriofágy, satelity, viroidy, prióny.
13. Úvod do environmentálnej mikrobiológie - mikroorganizmy vo vode, pôde, biogeochemické cykly (C, O, N, S, P). Symbióza medzi mikro a makroorganizmami - normálna mikroflóra ľudského tela.
14. Úvod do aplikovanej mikrobiológie - prehľad mikrobiálnych aplikácií, koncept GRAS, produkcia etanolu, vína, piva, destilátov, produkcia fermentovaných výrobkov (jogurty, syry, chlieb), industriálne využitie mikrobiálnych enzýmov, produkcia antibiotík, vitamínov, aminokyselín atď.
História mikrobiológie; štruktúra, funkcia a metabolizmus mikrobiálnej bunky; genetika, klasifikácia a taxonómia mikroorganizmov; vírusy; úvod do environmentálnej a aplikovanej mikrobiológie. Aktivity mikrorganizmov z hľadiska ich významu pre človeka a pre životné prostredie.
Hodnotenie cvičení: 30%
Priebežné hodnotenie: Písomný test v 7. vyučovacom týždni – 15 %, záverečný písomný test v 14. vyučovacom týždni – 15 %,
Záverečné hodnotenie: Ústna skúška – 40 %
Študenti získajú základné informácie o prokaryotických a eukaryotických mikroorganizmoch, ich cytológii, fyziológii, genetike, ekológii, klasifikácii a význame. Taktiež spoznajú základné metódy pre štúdium mikroorganizmov.
1. E. Lindner, A. Micheletti, C. Nunes (eds.), Mathematical Modelling in Real Life Problems, Springer, 2020.
2. K.K. Tung, Topics in Mathematical Modeling, Princeton University Press, 2007.
3. H. P. Williams, Model Building in Mathematical Programming, Wiley, 2013.
Odovzdanie vypracovaného projektu zo zadaného zoznamu a prípadne jeho krátka prezentácia.
slovenský
Každý týždeň bude prediskutovaný, preskúmaný a modelovaný jeden problém z reálneho života.
Na konkrétnych príkladoch problémov z reálneho života sa študenti oboznámia s viacerými prístupmi a stratégiami pri vytváraní matematického modelu daného problému a s definovaním podmienok reálneho problému a ich transformáciou do matematického modelu.
Cilková, E., Schonerová, P. 2007. Náměty pro multikultúrni výchovu. Praha: Portal.
Európsky dohovor o ľudských právach. 2010. Európsky súd pre ľudské práva. Council Of Europe.
Ježíková, M. (ed.). 2006. Kultúra, kultúrna a multikultúrna výchova. Bratislava: NOC.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2012. Multikulturalita, komunikácia, rod. Prešov: PU v Prešove.
Kominarec, I., Kominarecová, E. 2015. Základy multikultúrnej kominikácie. Prešov: PU v Prešove.
Mistík, E. et. al. 2008. Multikultúrna výchova v škole. Ako reagovať na kultúrnu rôznorodosť. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
Papánková, L. 2014. Práva dieťaťa v koncepcii a aktivitách materskej školy. MPC.
Průcha, J. 2011. Multikulturní výchova: příručka (nejen) pro učitele. Praha: Triton
Suchožová, E., Šándorová, V. 2007. Multikultúrne kompetencie učiteľa. Prešov: MPC.
Vančíková, K. 2013. Multikultúrna výchova a jej miesto v súčasnej škole. Banská Bystrica: PF UMB.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 75%.
2. Prezentácia seminárnej práce - 25%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Podstata a pojem kultúry, multikultúry. Teoretické východiská a základné pojmy v multikultúrnej výchove. História vzniku multikultúrnej výchovy, zvyky a tradície rôznych kultúr. Komunikácia v multikultúrnom prostredí. Význam a kritika multikulturality. Cieľové skupiny multikultúrnej výchovy. Národnostné menšiny na Slovensku, ich špecifiká. Rómska menšina. Deti z marginalizovaných rómskych komunít a sociálne znevýhodňujúceho prostredia v kontexte multikultúrnej výchovy. Európska únia a ľudské práva. Práva dieťaťa. Multikulturalizmus v súčasnom svete.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Interpretovať pojmy kultúra, multikultúra, multikultúrna výchova. Opísať históriu, zvyky a tradície rôznych kultúr. Stručne zhrnúť potrebu multikultúrnej výchovy v širších národných a medzinárodných súvislostiach. Identifikovať „kultúrnu odlišnosť“ vo svojom okolí, klasifikovať ľudské práva a práva dieťaťa. Odlíšiť znaky vlastnej kultúry od znakov kultúr iných národov a národností.
Kubáček, Z., Černek, P., Žabka J. a kol.: Matematika a svet okolo nás, zbierka úloh. FMFI UK Bratislava, 2008
Kopka, J., Hrozny problémů ve školské matematice, Univerzita J. E. Purkyně, Ústí nad Labem,1999.
Učebnice a zbierky úloh z matematiky ZŠ a SŠ.
Hodnotenie sa udeľuje na základe výsledkov písomných previerok realizovaných počas semestra a aktívnej účasti na cvičeniach.
Klasifikačná stupnica:
A: 91 % - 100 %, B: 81 % - 90 %, C: 71 % - 80 %, D: 61 % - 70 %, E: 51 % - 60 %, FX: 0 % - 50 %.
slovenský
1. - 7. Riešenie rovníc, nerovníc a sústav rovníc (rovnice a nerovnice s absolútnymi hodnotami, rovnice s parametrami, iracionálne rovnice a nerovnice, exponenciálne a logaritmické rovnice a nerovnice, goniometrické rovnice a nerovnice).
8. - 13. Pojem funkcia, vlastnosti elementárnych funkcií, grafy funkcií.
Študent vie vysvetliť základné pojmy a metódy riešenia matematických úloh vybraných z rôznych oblastí školskej matematiky. Získané vedomosti vie študent aplikovať pri hľadaní a využívaní rôznych stratégií riešenia úloh. Študent sa oboznámi s typickými aj s náročnejšími úlohami zo školskej matematiky a so špecifickými problémami a miskoncepciami, ktoré sa vyskytujú pri ich riešení vo vyučovaní matematiky na základnej a strednej škole.
Hecht, T., Sklenáriková, Z., Metódy riešenia matematických úloh, Bratislava, SPN, 1992.
Krantz, S.G., Techniques of Problem Solving, AMS, 1997.
Larson, L.C., Metódy riešenia matematických problémov, Bratislava, Alfa, 1990.
Učebnice a zbierky úloh pre stredné a základné školy.
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.
2. Aktívna účasť na seminári.
3. Domáce úlohy a písomný test.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;
2. Kredity sa udelia študentovi, ktorý získa aspoň 50% bodov z domácich zadaní a aspoň 50% bodov z písomného testu. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať aspoň 90% bodov, na získanie hodnotenia B aspoň 80%, na získanie hodnotenia C aspoň 70%, na získanie hodnotenia D aspoň 60%, na získanie hodnotenia E aspoň 50% bodov.
slovenský
Obsah predmetu je zameraný na rôzne metódy riešenia úloh z kombinatoriky, pravdepodobnosti a štatistiky. Zaoberáme sa ako prostredníctvom rôznych metód riešenia úloh rozvíjať kombinatorické, pravdepodobnostné a štatistické myslenie. Obsah predmetu vychádza z aktuálnych výsledkov výskumu v tejto oblasti. Pri riešení kombinatorických úloh sa študenti oboznámia s komponentami modelu kombinatorického myslenia – výpis možností, proces počítania a kombinatorické vzorce a metódy a vzájomné prepojenie týchto komponentov. Pri riešení úloh z pravdepodobnosti kladieme dôraz na rôzne prístupy k pravdepodobnosti – štatistický, klasický, geometrický a subjektívny a ich vzájomné prepojenie. Pri riešení úloh zo štatistiky sa zameriavame na popisnú štatistiku a na prepojenie pravdepodobnosti a štatistiky.
Študent počas riešenia domácich úloh preukáže posun v poznaní rôznych metód riešenia úloh z kombinatoriky, pravdepodobnosti a štatistiky. Uvedomí si prepojenia medzi rôznymi metódami riešenia a tiež prepojenia týchto rôznych metód riešenia s inými témami školskej matematiky.
Študent počas riešenia úloh v písomnom teste ukáže, že má konceptuálne porozumenie pojmom zo školskej kombinatoriky, pravdepodobnosti a štatistiky. Na riešenie úloh z týchto tém vie použiť viaceré metódy riešenia, vie posúdiť správnosť neštandardného žiackeho riešenia a vysvetliť toto riešenie.
1. Ackleh, A. S., Allen, E. J., Kearfott, R. B., & Seshaiyer, P. (2009). Classical and Modern Numerical Analysis: Theory, Methods and Practice (1 edition). Boca Raton: Chapman and Hall/CRC.
2. Anastassiou, G. A., & Mezei, R. (2015). Numerical Analysis Using Sage. Springer International Publishing.
3. Cheney, E. W., & Kincaid, D. R. (2012). Numerical Mathematics and Computing (7 edition). Boston, MA: Cengage Learning.
4. O’Leary, D. P. (2008). Scientific Computing with Case Studies. Philadelphia: Society for Industrial and Applied Mathematics.
5. Sauer, T. (2017). Numerical Analysis. (3 edition). Hoboken, NJ Pearson.
6. Segethová, J. (2002). Základy numerické matematiky. Karolinum.
7. M. Vicher (2003). Numerická matematika.
Forma: Prednášky aj cvičenia realizované pri počítačoch. Riešenie úloh a programovanie algoritmov s využitím výpočtovej platformy SageMath (zahŕňa napr. Python, NumPy, SciPy, SymPy, R, Maxima, matplotlib, GAP, FLINT a mnoho ďalších balíkov).
Priebežné hodnotenie (50% z celkového hodnotenia): Vyriešenie zadaných úloh napr. vo forme implementácie algoritmov alebo ich častí, modifikácia existujúcich kódov či využite dostupných balíkov pri riešení reálnych problémov.
Skúška (50% z celkového hodnotenia): Pozostáva z overovania porozumenia preberanej teórie a z preukázania nadobudnutých praktických zručností.
slovenský
1. Základné princípy a techniky numerickej analýzy - počítačová implementácia a reprezentácia reálnych čísel, numerické vs. symbolické (analytické) výpočty, metóda vs. algoritmus, meranie chyby numerického riešenia, podmienenosť numerických úloh, stabilita a konvergencia numerických algoritmov.
2. Riešenie nelineárnych rovníc - metódy bisekcie a prostej iterácie, metóda regula falsi a Newtonova metóda, Newton-Raphsonova metóda.
3. Numerické derivovanie a integrovanie - lichobežníková metóda, Simpsonova metóda, Newtonove-Cotesove vzorce.
4. Aproximácia funkcií a vyhladzovanie dát - pomocou polynómov, interpolácia, splajny, kernelové metódy.
5. Lineárne systémy - Gaussova eliminácia s pivotáciou a bez nej, dopredná a spätná substitúcia, škálovaná čiastočná pivotácia, singularita a perturbácia, podmienenosť matice, Thomasova metóda, iteračné metódy - Jacobiho, Gauss-Seidelova, SOR metóda, gradientné metódy – gradientného spádu, združených smerov.
6. Vlastné čísla a vlastné vektory matice - odhad polohy vlastných čísiel, čiastočný problém vlastných čísiel (mocninová metóda a metóda Rayleighovho podielu, Hessenbergov tvar), úplný problém vlastných čísiel (výpočet dominantného vlastného čísla , metóda LU, QU, QR - rozkladu, Jacobiho metóda), SVD – signulárny rozklad matice.
7. Optimalizácia – MNŠ, Cauchyho metóda najväčšieho spádu, Newtonova metóda, metoda konjugovanych gradientov Fletchera-Reevesa, Kvázinewtonovské metódy, Regularizácia zle podmienených úloh.
Študent po absolvovaní predmetu nadobudne teoretické vedomosti i praktické zručnosti ohľadom princípov a implementácie základných numerických algoritmov s dôrazom na algoritmy využívané v oblasti dátových analýz.
Študent by mal byť schopný samostatne porozumieť a následne implementovať numerické algoritmy v programovacom jazyku, vedieť modifikovať súčasti existujúcich algoritmov
a tiež by mal byť schopný riešiť (reálne) problémy výberom vhodnej numerickej metódy i s využitím dostupných efektívnych výpočtových balíkov.
Nariadenie vlády SR 630/2008 Z.z. rozpis financií pre školy a školské zariadenia
Národný inštitút vzdelávania a mládeže. (2023). Inovované profesijné štandardy – výstup NP TEACHERS. Bratislava: MŠVVaM SR.
Rezortné predpisy, Metodické pokyny a usmernenia MŠSR (www.minedu.sk)
Štátny vzdelávací program a vzor Školského vzdelávacieho programu (www.minedu.sk)
Vyhláška MŠSR 173/2023 Z.z. o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov
Vyhláška MŠSR 223/2022 Z.z. o základnej škole
Zákon 138/2019 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
Zákon 175/2008 Z.z. o vysokých školách
Zákon 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
Zákon 315/2012 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon 507/2021 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tiež sa ním mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov)
1. Spracovanie prípadovej štúdie - 70%.
2. Prezentácia prípadovej štúdie - 30%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Základné právne predpisy. Ciele a princípy výchovy a vzdelávania. Formy organizácie výchovy a vzdelávania. Organizačná štruktúra regionálneho školstva. Organizácia a realizácia vyučovacieho procesu a života školy. Stupne vzdelania. Sústava školských zariadení. Základné pedagogické dokumenty. Financovanie regionálneho školstva. Štátna správa v školstve a školská samospráva. Odborná a pedagogická spôsobilosť, vzdelávanie a rozsah činností pedagogických a odborných pracovníkov. Žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku. Celoživotné vzdelávanie. Hodnotenie žiakov. Školský úraz. Práva a povinnosti žiakov.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Vymenovať typy základných právnych noriem a predpisov. Vymenovať typy dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Definovať obsah základných právnych noriem a predpisov. Definovať obsah dokumentov záväzných pre oblasť regionálneho školstva. Popísať štruktúru školstva.
Zručnosti
Vyhľadávať základné informácie v právnych normách a predpisoch pre potreby učiteľskej praxe. Vyhľadávať základné informácie v dokumentoch záväzných pre oblasť regionálneho školstva v rámci potrieb učiteľskej praxe.
Kompetencie
Riešiť modelové problémy súvisiace so školou a školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov. Riešiť modelové problémy súvisiace so žiakmi a ich zákonnými zástupcami na základe interpretácie legislatívnych dokumentov.
1. ECKEL, Bruce. Thinking in Java. Fourth edition. Upper Saddle River, NJ: Prentice Hall, c[2006]. ISBN 978-01-318-7248-6.
2. PECINOVSKÝ, Rudolf. OOP: naučte se myslet a programovat objektově. Brno: Computer Press, 2010. ISBN 978-80-251-2126-9.
3. SIERRA, Kathy a Bert BATES. Head first Java. Vyd. 2. Sebastopol: O´Reilly, 2005. ISBN 978-05-960-0920-5.
Podmienky priebežného hodnotenia: domáce zadania, priebežné písomky, polsemestrálny test, záverečný projekt.
Podmienky záverečného hodnotenia: záverečný praktický test zameraný na riešenie komplexnejšej gradovanej úlohy.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu: Získanie povinného minimálneho počtu bodov v kategórii domácej práce (zadania, projekt) a priebežných testov počas semestra (písomky, polsemestrálny test). Zvládnutie záverečného testu na úrovni aspoň 42% a získanie stanoveného počtu bodov v súčte za všetky bodované aktivity.
Slovenský jazyk, znalosť anglického jazyka je potrebná iba pre čítanie dokumentácie k Java API.
1. Prvé stretnutie s Javou a JPAZ2 frameworkom, vytvorenie projektu v Eclipse, interaktívna komunikácia s objektmi s využitím korytnačej grafiky, opakovanie príkazov v cykle, pojem triedy, objektu a metódy.
2. For-cyklus s variabilným počtom opakovaní, lokálne premenné a typy premenných, aritmetické výrazy, náhodné čísla a náhodna pochôdzka, podmienky.
3. While cyklus, metódy s návratovým typom, referencia a premenná referenčného typu, debugovanie.
4. Primitívny a referenčný typ premennej, znaky, práca s objektmi triedy String (reťazce a základné algoritmy na prácu s reťazcami), myšacie udalosti, inštančné premenné.
5. Polia primitívnych hodnôt a polia referencií. Základná práca s poľom.
6. Pokročilejšia práca s poľami, dvojrozmerné polia.
7. Výnimky a ich odchytávanie, adresáre a práca so súbormi, zapisovanie do súborov.
8. Čítanie zo súborov.
9. Vlastné triedy, zapúzdrenosť, set a get metódy, konštruktory a ich hierarchia, preťažovanie metód.
10. Dedičnosť a polymorfizmus.
11. Java Collections Framework, trieda ArrayList, obaľovacie triedy primitívnych typov a autoboxing, rozhrania List, Set, Map a ich implementácie, metódy equals a hashCode.
12. Modifikátory viditeľnosti, abstraktné triedy a metódy, vlastné rozhrania a implementovanie rozhraní, usporadúvanie, statické metódy a premenné.
13. Vlastné výnimky, vyhadzovanie výnimiek, kontrolované a nekontrolované výnimky, JavaDoc, Maven.
https://paz1a.ics.upjs.sk/
Schopnosť implementovať základné programy v programovacom jazyku Java. Kľúčové poznatky o princípoch objektovo orientovaného programovania.
Bajtoš, J., Honzíková, J., & Orosová, R. (2011). Učebnica základov pedagogiky. Košice: Equilibria.
Čabálová, D. (2011). Pedagogika. Praha: Grada.
Čapek, R. (2015). Moderní didaktika. Praha: Grada.
Dvořáková, M., Kolář, Z., Tvrzová, I., & Váňová, R. (2015). Základní učebnice pedagogiky. Praha: Grada.
Hrabal, V. & Pavelková, I. (2010). Jaký jsem učitel. Praha: Portál.
Jedlička, R., Koťa, K., & Slavík, J. (2018). Pedagogická psychologie pro učitele. Praha: Grada.
Kolář, Z. et al. (2012). Výkladový slovník pedagogiky. Praha: Grada.
Kováčiková, D. & Sámelová, S. (2016). Filozofické, sociálne a pedagogické základy edukácie. Banská Bystrica: Belianum.
Novocký, M., Orosová, R. & Petríková, K. (2021). Cvičný učiteľ ako diagnostik a reflexívny praktik. Košice: UPJŠ.
Orosová, R., Novocký, M., & Petríková, K. (2023). Mentor a mentee v profesijnej praktickej príprave. Príručka mentoringu študenta učiteľstva cvičným učiteľom. Košice: UPJŠ.
Průcha, J. (2012). Moderní pedagogika. Praha: Portál.
Průcha, J. (2015). Přehled pedagogiky. Úvod do studia oboru. Praha: Portál.
Pšenák, J. (2012). Dejiny školstva a pedagogiky. Žilinská univerzita v Žiline: Edis.
Rajský, A. (2021). Filozofia výchovy. Vybrané state. Trnava: Pedagogická fakulta TU.
Slavík, M. et al. (2012). Vysokoškolská pedagogika. Pro odborné vzdělávání. Praha: Grada.
Slowík, J. (2022). Inkluzívní speciální pedagogika. Praha: Grada.
Šafránková, D. (2019). Pedagogika. Praha: Grada.
Vališová, A. & Kasíková, H. (eds.). (2011). Pedagogika pre učitele. Praha: Grada.
1. Vypracovanie úvahy/odbornej eseje - 40%.
2. Záverečný písomný test - 60%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Pedagogika, pojem a predmet pedagogiky, základné pedagogické kategórie. Vývin pedagogiky od antiky až po súčasnosť. Najvýznamnejší predstavitelia v dejinách pedagogiky. Vznik pedagogiky ako vedy. Sústava pedagogických vedných disciplín a ich charakteristika. Vzťah pedagogiky k iným vedám. Význam pedagogiky. Základné pedagogické kategórie. Proces výchovy. Vonkajšie a vnútorné stránky výchovy a vzdelávania. Výchovné ciele. Výchovné metódy a formy výchovy. Zložky výchovy. Pedagogické princípy a zásady.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Identifikovať rozdiel medzi socializáciou, výchovou a vzdelávaním v najvšeobecnejšej rovine. Stručne vyjadriť obsah základných pedagogických kategórií. Vymedziť edukačné prostriedky – hmotné a nehmotné slúžiace k dosiahnutiu cieľov vo výchove.
Zručnosti
Uviesť na konkrétnych príkladoch osobitosť poslania pedagogiky. Uviesť na konkrétnych príkladoch špecifickosť interdisciplinárneho prístupu v predmetných oblastiach pedagogiky a princípov tvorby edukačného prostredia.
Kompetencie
Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre štúdium následných pedagogických disciplín. Sumarizovať predpoklady všeobecnej pedagogiky pre rozvoj osobnosti žiakov a rozvoj profesijných kompetencií učiteľov.
Atkinson, L.R., Atkinson C.R., L. Psychologie. Portál, 2003.
Hill, G. Moderní psychologie. Portál, 2004.
Kniha psychologie. Universum, 2014
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
1. Aktívna účasť na seminároch
2. Vypracovanie a prezentovanie PPT prezentácie na zadanú tému. Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
3. Vypracovanie eseje v rozsahu 4xA4 (normostrán). Maximálny počet bodov 20; minimálny počet bodov 11.
Výsledné hodnotenie (známka) je súčtom bodov za prezentáciu a esej.
A 40b – 37b
B 36b – 33b
C 32b – 29b
D 28b – 25b
E 24b – 21b
FX 20b - 0b
Slovenský jazyk
Ako porozumieť ľudskému správaniu (prehľad základných prístupov v psychológii); Základný prehľad poznávacích procesov; Procesy učenia a ich využitie v praxi; Sociálne vplyvy, prosociálne a antisociálne správanie; Ako fungujú ľudské emócie a motivácie; Rozhodovanie – prečo a kedy riskujeme; Skúsenosti z detstva a ich vzťah k dospelosti; Abnormálne správanie, duševné poruchy a terapeutické prístupy
Sprostredkovať poslucháčom teoretické východiská a praktické ukážky psychologických aspektov v každodennom živote.
Študent dokáže preukázať porozumenie správaniu sa jednotlivca vo vybraných každodenných situáciách ako je konflikt, skupinový vplyv, empatia, pomáhanie, agresia pod.
Študent dokáže popísať, vysvetliť a zhodnotiť psychologické mechanizmy, ktoré sa vyskytujú v každodenných situáciách.
Študent dokáže aplikovať základné psychologické poznanie voči sebe (sebaregulácia) ale aj v interakcii s inými (kooperácia).
Spôsob výučby predmetu bude orientovaný na študenta. Prednášajúci sa budú zaujímať o potreby, očakávania a názory študentov tak, aby ich podnecovali ku kritickému mysleniu vyjadrovaním rešpektu a spätnej väzby voči ich názorom a potrebám.
Obsah učiva bude vychádzať z primárnych a kvalitných zdrojov ktoré budú reflektovať aktuálnosť tém tak, aby bolo zabezpečené prepájanie učiva s inými predmetmi a tiež prepájanie učiva s praxou. Od študentov sa bude očakávať aktívny prístup na prednáškach a seminároch z dôrazom na ich samostatnosť a zodpovednosť.
Poskytnúť základný pojmový aparát a prehľad zákonitostí v stavbe tela živočíchov na úrovni orgánov a orgánových sústav v ekologickom a fylogenetickom kontexte.
Beláková, A., 1998: Organológia. UK, Bratislava.
Holecová, M., Schlarmannová, J., Országhová, Z., Matejovičová, B., 2016: Anatómia a morfológia živočíchov. Univerzita Komenského v Bratislave, 418 s.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Mock, A., 2019: Úvod do porovnávacej morfológie živočíchov. ŠafarikPress, Košice. Elektronické učebné texty, voľne dostupné (https://unibook.upjs.sk/sk/prirodovedecka-fakulta/1278-uvod-do-porovnavacej-morfologie-zivocichov)
Roček, Zb., 2002: Obecná morfologie živočíchů. http//rocek.gli.cas.cz/Courses/courses.htm
Shubin, N. (2009) Ryba v nás. Cesta tři a půl miliardy let dlouhou historií lidského těla. (Orig. Your Inner Fish. Preklad: Z. Roček). Paseka, Praha, 294 s.
Absolvovanie cvičení a prednášok, vypracovanie originálnej kresby vybraných štruktúr živočíšneho tela či jeho derivátov, písomná skúška.
slovenský, český alebo anglický
Štúdium stavby tela živočíchov (podobne aj rastlín a človeka) je veľmi stará vedná disciplína, ktorá nahromadila obrovské množstvo detailných poznatkov. Ich porovnávanie nie je len spôsob, ako poznatky zoradiť do uceleného systému, ale hlavne cesta k hľadaniu všeobecných anatomických pravidiel, ktoré sú viazané na niektorú z vývojových línií živočíchov, alebo majú všeobecnú platnosť a odhaľujú mieru fylogenetickej príbuznosti živočíchov alebo naopak stupeň adaptácie na prostredie a spôsob života. Stručné zhrnutie fylogenézy stavebného plánu tela a orgánových sústav s využitím poznatkov klasickej aj modernej porovnávacej morfologickej vedy, podopreté poznatkami z embryológie i molekulových prístupov k štúdiu a interpretácii fenotypu sú obsahom tohto predmetu.
1. Základné pojmy morfológie živočíchov: ana- / homológia, homoplázia, konvergentný a divergentný vývoj, segmentácia, základná topografia tela živočícha (dorzálna/ventrálna strana a pod.), popisná, funkčná a porovnávacia morfológia, zárodočné tkanivá a ich význam pre pochopenie diferenciácie tkanív, orgánov a ich homologizáciu;
2. Tvar a symetria: tvar, funkcia a fylogenéza: základné typy súmerností a ich princípy, pohyb, prostredie; fylogenéza: Radiata a Bilateralia, Protostomia a Deuterostomia, diferenciácia hlavy, symetria a ekológia (druhotná strata či zmena symetrie);
3. Integument: povrch jednobunkovcov, jednovrstvová pokožka bezstavovcov a jej deriváty, kutikula článkonožcov, komplexná koža stavovcov (pokožka, zamša, podkožné tkanivo), dôležité deriváty: šupiny drsnokožcov a rýb, šupiny plazov, perie a srsť: typy, stavba, premeny, ďalšie deriváty kože cicavcov, kožné žľazy;
4. Oporná sústava: hlavné typy oporných systémov: jednobunkovce, spikuly hubiek, kožno-svalový vak, kutikula článkonožcov (usporiadanie), opora ostnatokožcov, chorda, endoskelet stavovcov – základné časti, žiabrové oblúky a ich premeny, lebka a jej pôvod, chrbtica – vznik a fylogenéza, pletence končatín; pancier korytnačiek; vývin chrupu stavovcov a modelová stavba chrupu cicavcov; stavba a funkcia;
5. Pohybová sústava: koevolúcia opornej a pohybovej funkcie, typy svalov, premeny priečnepruhovaného svalstva vo vývojovej skupine Bilateralia (červy, článkonožce, vodné strunovce, štvornohé stavovce), pohybové orgány: pohyb červov, stavba nohy hmyzu, končatiny na hlave článkonožcov (tykadlá, ústne orgány), krídla hmyzu, párové a nepárové plutvy stavovcov, noha suchozemského stavovca, krídlo vtáka a krídlo netopiera (základné veci: pôvod, modelová stavba, trendy a premeny), polydaktylia, oligodaktylia;
6. Tráviaca sústava: príjem potravy u bezstavovcov, základné typy tráviacich sústav, pôvod a premeny tráviacej rúry, endostyl, mikrofágne strunovce a prechod k makrofágii – morfologické zmeny, tráviaca sústava prežúvavcov;
7. Dýchacia sústava: čím dýchajú živočíchy vo vode a čím na vzduchu, žiabre červov, kôrovcov, stavovcov, pľúcne vaky pavúkovcov, vzdušnice; sekundárne adaptácie hmyzu na dýchanie pod vodou žiabre strunovcov – pôvod, umiestnenie, premeny, vnútorné a vonkajšie žiabre, pľúca – vznik a premeny, dýchanie integumentom, plynový mechúr – pôvod, tvar, funkcie, orgány prídatného dýchania rýb, vzdušné vaky vtákov, dýchacie cesty cicavcov;
8. Obehová sústava: gastrovaskulárna sústava, cievny system bezstavovcov – premeny, otvorený a uzavretý cievny system článkonožcov, fylogenéza srdca stavovcov, krvý obeh, lymfatický system;
9. Vylučovacia sústava: hlavné typy (podľa prostredia), protonefrídie, nefrídie, Malpighiho rúrky, obličky stavovcov a ich fylogenéza, močovo-pohlavný systém stavovcov;
10. Zmyslové orgány: pôvod a umiestnenie hlavných typov zmyslových orgánov, chemoreceptory – principálna stavba, umiestnenie u hlavných skupín živočíchov; mechanoreceptory, sluchové orgány – principiálne pojmy, stavba u bezstavovcov a stavovcov; rovnovážny organ a jeho premeny vo fylogenéze, typy a fylogenéza zrakových orgánov, elektrické orgány;
11. Nervová sústava: pôvod NS, difúzna a gangliová sústava, vznik mozgu bezstavovcov a stavovcov, nervová trubica a jej pôvod, periférny nervový system;
12. Endokrinná sústava: pôvod, topografia, tvar, hlavné žľazy bezstavovcov (najmä hmyzu) a stavovcov;
13. Pohlavná sústava: nepohlavné rozmnožovanie, pohlavné žľazy a prídatné orgány u hlavných kmeňov živočíchov, význam stavby kopulačných orgánov v taxonómii a systematike, sekundárne pohlavné znaky;
14. Ontogenéza (morfogenéza): zárodočné listy, ich pôvod a ich ďalší rozvoj (repetitórium); postembryonálny vývin: larvy, základné typy lariev bezstavovcov, larvy stavovcov, metamorfóza hmyzu a obojživelníkov, , význam štúdia lariev pre pochopenie fylogenézy, neoténia, priamy vývin, anamorfóza a epimorfóza v priamom vývine článkonožcov.
Predmet podáva teoretický výklad princípov vzniku tvaru, stavby a významu jednotlivých orgánových štruktúr živočíchov vo vzťahu k evolúcii základných stavebných plánov živočíšnych kmeňov, s cieľom uľahčiť chápanie hierarchie kritérií pri tvorbe zoologického systému.
30% hodnotenia získa študent prácou počas semestra (20% originálny projekt - kresba vybraných štruktúr živočíšneho tela, 10% - aktívna účasť na cvičeniach a prednáškach)
70% na záver v písomnej skúške.
Študent/študentka si osvojí základné poznatky o princípoch stavby živočíšneho tela od najjednoduchších prvoústovcov až po stavovce. Napriek obrovskej taxonomickej rozmanitosti živočíchov, ich telá možno interpretovať pomerne obmedzeným množstvom stavebných princípov, ktoré zodpovedajú systematickému postaveniu skúmaného živočícha a funkčným adaptáciám na prostredie a spôsob života. Predmet skúma stavbu tela na úrovni orgánov a orgánových sústav, uplatnením metódy porovnávania hľadá všeobecné princípy a aj osobitosti. Dôležité je aj oboznámenie sa s pojmovým aparátom, ktorý potom študent využije v spektre iných študijných predmetov.
Babiaková, S. (2013). Autoevalvácia školy a učiteľa. Banská Bystrica: Belianum.
Gavora, P. et al. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. [online]. Bratislava: Univerzita Komenského.
Gavora, P. (2006). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Regent.
Gavora, P. (2008). Úvod do pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského.
Krejčová, L.,& Mertin, V. (2016). Metody a postupy poznávání žáka. Pedagogická diagnostika. Bratislava: Wolters Kluwer.
Švaříček, R., & Šeďová, K. (2014). Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál.
Zelinková, O. (2011). Pedagogická diagnostika a individuální vzdělávací program. Praha: Portál.
1. Aplikácia vybraných diagnostických metód - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Prostriedky poznávania žiakov, exploračné a observačné diagnostické metódy. Tvorba a použitie validného škálového dotazníka na získavanie potrebných informácií o žiakoch. Možnosti využívania existujúcich – validných a reliabilných škálových dotazníkov v školskej praxi. Tvorba a použitie diagnostického rozhovoru. Tvorba a použitie sémantického diferenciálu – ako žiaci ponímajú edukačné pojmy a javy. Tvorba a použitie pozorovacieho hárku. Tvorba a použitie sociometrického dotazníka. Získavanie a zhromažďovanie informácií o žiakoch. Spôsoby vedenia záznamov o žiakoch. Diagnostické a autodiagnostické kompetencie učiteľa.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vysvetliť a analyzovať základné diagnostické metódy pri poznávaní žiaka v edukácii. Aplikovať diagnostické metódy pri procese poznávania žiaka v edukácii. Zabezpečiť face validitu diagnostických nástrojov.
Brewer, M. B., & Hewstone, M. (2004). Emotion and motivation. Blackwell.
Deci, E., & Ryan, R. M. (2002). Handbook of self-determination research. Rochester.
Křivohlavý, J. (2003). Pozitivní psychologie. Praha: Portál.
Křivohlavý, J. (2007). Psychologie vděčnosti a nevděčnosti. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2012). Psychologie moudrosti a dobrého života. Praha: Grada.
Křivohlavý, J. (2013). Psychologie pocitu štěstí. Praha: Grada.
McAdams, D. P. (2002). The person. New York.
Seligman, M. E. P., & Csikszentmihalyi, M. (Eds.). (2000). Positive psychology [Special issue]. American Psychologist, 55(1).
Říčan, P. (2007). Psychologie náboženství a spirituality. Praha: Portál.
Slezáčková, A. (2012). Průvodce pozitivní psychologií. Praha: Grada.
Carr, A. (2022). Positive psychology: The science of wellbeing and human strengths (3rd ed.). Routledge.
Hodnotenie študijných výsledkov v rámci štúdia predmetu sa uskutočňuje formou priebežného
hodnotenia. Za aktívnu účasť na seminároch (povolené sú 2 absencie) – 20%; za prezentáciu v priebehu cvičení vo vopred pridelenom termíne – 30% a za vypracovanie a odovzdanie skupinovej ročníkovej metodickej príručky z pozitívnej psychológie – 50%.
Záverečné hodnotenie je nasledovné:
A: 100 – 90%
B: 89 – 80%
C: 79 – 70 %
D: 69 – 60 %
E: 59 – 50 %
FX: 49 a menej % nevyhovel a musí prepracovať zadanie z ktorého získal nízky počet bodov.
Slovenský jazyk
1. Rôzne pohľady na osobnú pohodu a šťastie v psychológii
2. Hlavné teoretické prístupy pozitívnej psychológie
3. Pozitívne emócie a pozitivita
4. Zmysluplnosť
5. Pozitívne medziľudské vzťahy
6. Post-traumatický rast
7. Nádej a optimizmus
8. Vďačnosť
9. Spiritualita ako rozmer osobnosti
10. Múdrosť
11. Pozitívne inštitúcie
12. Nové súčasné témy PP
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky o dôvodoch vzniku, východiskách a možnostiach aplikácie Pozitívnej psychológie ako novej a dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti psychológie. Oboznámia sa s výskumom v tejto oblasti a s rôznymi pohľadmi na osobnú pohodu, šťastie a zmysluplnosť v živote. Nadobudnú prehľad o hlavných teoretických prístupoch pozitívnej psychológie a ich využití v kontexte jednotlivca a spoločnosti, s dôrazom na ich aplikáciu v edukačnom prostredí.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť samostatne a kriticky spracovať aktuálne témy pozitívnej psychológie, ako sú pozitívne emócie, medziľudské vzťahy, nádej, optimizmus, vďačnosť a múdrosť. Naučia sa aplikovať poznatky pozitívnej psychológie pri tvorbe programov zameraných na podporu osobnej pohody a rozvoj pozitívnych vlastností, ktoré môžu byť využité v práci s deťmi a mládežou v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať princípy pozitívnej psychológie v edukačnom kontexte, napríklad pri podpore pozitívnych medziľudských vzťahov, rozvoji optimizmu a vďačnosti u žiakov. Budú pripravení zapojiť sa do tvorby a realizácie programov zameraných na podporu osobného rozvoja a duševnej pohody, čím prispejú k vytváraniu pozitívneho a podporného školského prostredia.
Prednášky z predmetu Psychológia pre medziodborové štúdium v aktuálnom AR
Plháková, A.: Učebnice obecné psychológie, Praha, 2003.
Atkinson R. et al.: Psychologie, Praha, 2003.
Výrost, J., Slaměník I.: sociální psychologie, Praha, 2008.
Čáp, J., Mareš, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2007.
Autorský kolektív. (2024). Veľké myšlienky: Psychológia (3rd ed., Petra Kýšková & Jana Viktoriuszová, Trans.). Lindeni. ISBN 978-80-566-4219-1
Myers, D. G., & DeWall, C. N. (2020). Psychology (13th ed.). Worth Publishers.
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
Hodnotenie:
Písomka - má hodnotu 100 bodov.
Hodnotenie bude udelené na základe celkového počtu získaných bodov. Minimálny počet bodov potrebných na absolvovanie predmetu je 56.
Stupnica hodnotenia:
A 89-100
B 83- 88
C 74- 82
D 65- 73
E 56- 64
Fx 0 -55
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín. Výučba predmetu je realizovaná prednáškovou formou spojená s interaktívnou diskusiou.
Osnova:
PREDMET ŠTÚDIA PSYCHOLÓGIE, HLAVNÉ SMERY V PSYCHOLÓGII
Vymedzenie predmetu štúdia psychológie. Základné pojmy všeobecnej psychológie, psychické procesy a stavy. Prehľad najvýznamnejších smerov v psychológii. Plháková: 15-53.
BIOLOGICKÉ ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE, SENZORICKÉ PROCESY
Neurón ako základná jednotka nervového systému, štruktúra nervového systému, endokrinný systém. Všeobecná charakteristika zmyslových orgánov a poznávacích procesov. Pozornosť. Atkinson: 32-61, Plháková: 100-158.
UČENIE
Geneticky naprogramované učenie: habituácia, senzibilizácia, imprinting, exploračné správanie. Klasické a operantné podmieňovanie. Plháková: 159-190.
SOCIÁLNE UČENIE A SOCIÁLNE POZNÁVANIE
Poznávanie sociálneho prostredia: poznávanie ľudí, poznávanie sociálnych situácií. Kategorizácia a stereotypizácia. Atribúcie, sociálne schémy, stereotypy, predsudky a diskriminácia. Výrost: 181-195
PAMAŤ A MYSLENIE
Modely pamäte: senzorická, krátkodobá, pracovná pamäť. Dlhodobá pamäť: explicitná a implicitná pamäť. Zabúdanie. Myšlienkové operácie. Usudzovanie a rozhodovanie. Riešenie problémov. Plháková: 193-229; 262-303.
AGRESIA, AGRESIVITA
Agresia, agresivita a príbuzné pojmy. Typy agresie. Teórie agresie. Situačné faktory agresie. Biologické faktory agresie. Osobné faktory agresie. Faktory sociálneho prostredia a agresia. Výrost: 267-281.
MALÉ SOCIÁLNE SKUPINY A SKUPINOVÉ VPLYVY
Čo sú malé sociálne skupiny? Skupinová štruktúra a kompozícia skupiny. Typy malých sociálnych skupín. Vývoj skupiny. Socializácia jedinca v skupine. Sociálna facilitácia. Sociálne zaháľanie. Deindividuácia. Skupinová polarizácia. Konformita. Výrost: 321-354.
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Prenatálne obdobie a vývin. Detstvo.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
VÝVIN JEDINCA
Základné poznatky z vývinovej psychológie. Dospievanie. Dospelosť a staroba .
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (213-243)
KOMUNIKÁCIA
Základná charakteristika oblasti. Chápanie komunikácie v sociálnej psychológii. Druhy sociálnej komunikácie. Neverbálna komunikácia, jej špecifičnosť a druhy. Verbálna komunikácia. Výrost: 217-230.
OSOBNOSŤ
Osobnosť (Temperament. Typológie osobnosti. Prehľad základných teórií osobnosti.)
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele (111-144)
STRES A ZDRAVIE
Osobnosť a zvládanie záťažových situácie. Sociálny kontext školy, výchovy a vzdelávania.
Literatúra: Prednášky; Čáp, Mareš: Psychologie pro učitele 527-541)
Knowledge: Students will acquire basic knowledge in cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will understand the principles of psychological development and the specifics of various developmental stages, enabling them to better comprehend the behavior and needs of children and youth at different phases of their development.
Skills: Students will develop the ability to summarize, interpret, and apply fundamental concepts and processes from cognitive psychology, the psychology of emotions and motivation, personality psychology, and social psychology. They will learn to use this knowledge to analyze and address situations in pedagogical practice and to work with individuals and groups in school settings.
Competencies: After completing the course, students will be able to effectively apply psychological knowledge when working with children and youth, taking into account their developmental specifics and individual needs. They will be prepared to use psychological insights to support learning, motivation, and emotional development of students, contributing to the creation of a stimulating and supportive educational environment.
Vedomosti:
Študenti získajú základné poznatky z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti, ako aj zo sociálnej psychológie. Porozumejú zákonitostiam psychického vývinu a špecifikám jednotlivých vývinových období, čo im umožní lepšie pochopiť správanie a potreby detí a mládeže v rôznych fázach ich vývoja.
Zručnosti:
Študenti si osvoja schopnosť zhrnúť, interpretovať a aplikovať základné pojmy a procesy z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti a sociálnej psychológie. Naučia sa tieto poznatky využívať pri analýze a riešení situácií v pedagogickej praxi, ako aj pri práci s jednotlivcami a skupinami v školskom prostredí.
Kompetencie:
Po absolvovaní kurzu budú študenti schopní efektívne aplikovať poznatky z psychológie pri práci s deťmi a mládežou, pričom zohľadnia ich vývinové špecifiká a individuálne potreby. Budú pripravení využívať psychologické poznatky na podporu učenia, motivácie a emocionálneho rozvoja žiakov, čím prispejú k vytváraniu podnetného a podporného edukačného prostredia.
Orosová, O. a kol. (2012). Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxi. Košice: UPJŠ.
Sloboda, Z., & Bukoski, J. (Eds.). (2006). Handbook of Drug Abuse Prevention: Theory, Science, and Practice. New York: Springer.
Domáce a zahraničné odborné časopisy.
Psychological, pedagogical-psychological, medical and legal-forensic aspects of substance use prevention
Prevention of substance use based on risk and resilience
Primary, secondary and tertiary prevention of substance use among university students
Universal, selective and indicated prevention of substance use among university students
Effective substance prevention strategies based on research data
Development of life skills of university students and self-reflection and peer support in the prevention of substance use
School substance use prevention programs
1. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na výcvikovej časti realizovanej v ÚVZ Danišovce (30b). 2. časť priebežného hodnotenia: aktívna účasť na workshopoch (20b). Celkovo tak študenti môžu získať 50b za predmet a záverečné hodnotenie je nasledovné: 50 – 45: A;44 – 40: B; 39 – 35: C; 34 – 30: D; 29 – 25: E 24 a menej: FX. Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2. Výučba predmetu bude realizovaná kombinovanou metódou.
slovenský
Psychologické, pedagogicko-psychologické, medicínske a právno-kriminalistické aspekty prevencie užívania návykových látok
Na riziku a reziliencii založená prevencia užívania návykových látok
Primárna, sekundárna a terciárna prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Univerzálna, selektívna a indikovaná prevencia užívania návykových látok medzi vysokoškolákmi
Efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok založené na výskumných dátach
Rozvoj životných spôsobilostí vysokoškolákov a sebareflexia a rovesnícka podpora v prevencii užívania návykových látok
Školské programy prevencie užívania návykových látok
Študent rozumie zákonitostiam na výskumných dátach založenej prevencie rizikového správania, dokáže popísať a vysvetliť determinanty rizikového správania ako aj protektívne a rizikové faktory užívania návykových látok. Rozumie a adekvátne interpretuje teóriu vysvetľujúcu pozadie látkových aj nelátkových závislostí.
Študent ďalej dokáže uviesť a klasifikovať typy a formy prevencie, stratégie a prístupy v prevencii, dokáže rozoznať účinné stratégie od neúčinných.
Študent dokáže adekvátne interpretovať svoje skúsenosti s preventívnymi aktivitami v skupine a predpokladať ich pozitívny efekt ako aj obmedzenia a hrozby.
Predmet má charakter blokovej výučby. Termíny výučby sú vopred upresnené v rozvrhu.
Allen, L. (2020). The power of marketing you: The psychology of using self-confidence. Independently published. 2020.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha: Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
Podmienky pre absolvovanie predmetu sú nasledovné:
1. Aktívna účasť na cvičeniach. Max. vymeškaný rozsah je 90 min. (20%)
2. Odovzdanie a odprezentovanie záverečných zadaní (80%)
Hodnotenie predmetu a jeho následné absolvovanie bude vychádzať z jasne a objektívne stanovených požiadaviek, ktoré budú stanovené dopredu a nebudú sa meniť. Cieľom hodnotenia je zabezpečiť objektívne a spravodlivé zmapovanie vedomostí študenta pri dodržaní všetkých etických a morálnych štandardov. Neexistuje žiadna tolerancia voči podvodnému správaniu sa študentov či už v procese výučby alebo v procese hodnotenia.
slovenský
Čo je marketing? (Marketing – Mix)
Základy selfmarketingu (Osobné stanovisko je rozhodujúce, Vytýčenie cieľov, Správne využitie šance)
Ja a môj vplyv (Čo môžem ponúknuť? Čo má on/ona na rozdiel odo mňa? Ako ma vidia druhí? Schopnosť obhájiť vlastný názor, Pozitívne myslieť!, Vedieť preskúmať seba samého – aké možnosti mám k dispozícii?),
Kompetencia (Mať vlastný názor, Ako zniesť kritiku, Byť tímovým hráčom, Kompetencia v zamestnaní),
Upozorniť na seba (Hlas a výber slov, Aktívne na mítingoch, Úspešne sa prezentovať).
Vedomosti: Študent vie pochopiť a vysvetliť základné predpoklady dobrého selfmarketingu, pozná možnosti k správnej prezentácii vlastnej osoby a rozumie súvisiacim poznatkom a princípom z osobnostnej a komunikačnej oblasti.
Kompetencie: Študent dokáže porozumieť svojim kompetenciám, cieľom, tomu, ako svoje silné stránky zviditeľniť
Zurčnosti: študent dokáže aplikovať tieto vedomosti a sociálne a profesijne zručnosti v osobnej a profesnej sfére svojho života, čím sa zlepšia aj možnosti jeho uplatnenia na trhu práce.
Acheson, D.: 1089 a další parádní čísla, Dokořán, 2006.
Brožúry z edície Škola mladých matematikov.
Séria brožúr: XY. ročník matematickej olympiády.
Ziegler, G.M.: Matematika Vám to spočítá, Universum, Praha, 2011.
Zhouf, J. a kol.: Matematické příběhy z korespondenčních seminářu, Prometheus, Praha, 2006.
Podmienky priebežného hodnotenia:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a pokynov vyučujúceho.
2. Aktívna účasť na seminári.
3. Domáce úlohy a priebežné písomné testy.
4. Seminárna práca a jej prezentácia na seminári – príprava obsahu jedného stretnutia matematického krúžku.
Podmienky úspešného absolvovania predmetu:
1. Účasť na výučbe v zmysle študijného poriadku a podľa pokynov vyučujúceho;
2. Kredity sa udelia študentovi, ktorý získa aspoň 50% bodov z domácich zadaní, aspoň 50% bodov z písomných testov a aspoň 50% bodov zo seminárnej práce. Na získanie hodnotenia A je potrebné získať aspoň 90% bodov, na získanie hodnotenia B aspoň 80%, na získanie hodnotenia C aspoň 70%, na získanie hodnotenia D aspoň 60%, na získanie hodnotenia E aspoň 50% bodov.
slovenský
Predmet je zameraný na riešenie úloh z matematických súťaží, na oboznámenie sa s aktivitami, ktoré budú pre žiakov motivujúce a zábavné a budú rozvíjať ich matematické myslenie
Študenti sa tiež oboznámia so štruktúrou matematických súťaží pre žiakov základných a stredných škôl a budú teoreticky pripravený na vedenie záujmového matematického krúžku z matematiky.
Jednotlivé semináre sú zamerané na nasledujúce témy:
Teória čísel.
Rovnice, nerovnice, nerovnosti.
Slovné úlohy.
Planimetria.
Stereometria.
Kombinatorika. Dirichletov princíp. Kombinatorická geometria. Pravdepodobnosť.
Matematické hry.
Študent sa počas riešenia domácich úloh oboznámi s rôznymi typmi úloh z matematických súťaží a preukáže schopnosť vyriešiť ich s matematickým aparátom žiaka, pre ktorého je úloha určená.
Študent počas riešenia úloh v písomných testoch získa zručnosť v riešení úloh z matematických súťaží Pytagoriáda a Matematický klokan.
Študent v rámci seminárnej práce preukáže, že si dokáže pripraviť obsah matematického krúžku, ktorý motivuje žiaka pre riešenie úloh z matematiky.
Pracovné zaťaženie študentov je rozdelené medzi:
Priamu výučbu (prezenčne a dištančne cez LMS), ktorá tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta; Skupinovú prácu, (prezentácie) ktorá tvorí 75% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Individuálne konzultácie, ktoré tvoria 5% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Samoštúdium, ktoré tvorí 10% podiel pracovného zaťaženia študenta;
Domáca a zahraničná časopisecká literatúra
Kudláčová, B.(2007) Človek a výchova v dejinách európskeho myslenia. Trnava: PdF TU
Zeus Leonardo (2010) Handbook of Cultural Politics and Education. Rotterdam, The Netherlands.
Hodnotenie vypracovaného zadania.
A ... 100,00% - 91,00%
B ... 90,99% - 81,00%
C ... 80,99% - 71,00%
D ... 70,99% - 61,00%
E ... 60,99% - 51,00%
FX ... 50,99% a menej
SJ
Postavenie, úloha a funkcie vzdelania v živote človeka a spoločnosti. Politické, sociálne a ekonomické ciele vzdelávania. Výchova, vzdelávanie a sociálne zmeny v kontexte globalizácie. Makrosociálne determinanty výchovy. Aktuálne úlohy výchovy a vzdelávania v modernej výkonovej a demokratickej spoločnosti.
100 % záverečné hodnotenie
Cieľom a účelom výučby predmetu je sprostredkovanie vedomostí a podpora reflektovania problematiky výchovy a vzdelávania v kontexte spoločenských a politických zmien.
Ciele: Rozvoj poznania: Študent bude schopný poznať aktuálne teoretické východiská späté s procesom výchovy a vzdelávania v modernej demokratickej spoločnosti.
Rozvoj schopností a zručností: Študent bude schopný orientovať sa v spoločenskom a politickom priestore - politicky, právne, sociálne a kultúrne. Bude schopný hľadať alternatívy a riešenia k disfunkciám a zároveň využívať možnosti a cesty k ich implementácii.
Bakošová, Z. (2011). Sociálna pedagogika ako životná pomoc. Bratislava: Univerzita Komenského.
Breaux, A. (2020). Rychlá pomoc pro učitele (60 řešení náročných situací). Praha: Portál.
Čapek, R., Šmejkal, J., Příkazská, I. (2018). Učitel a syndrom vyhoření. Praha: Raabe.
Gogová, A., Kročková.Š. & Kurincová,V. (1995). Sociológia výchovy. Nitra: Vysoká škola pedagogická.
Janderková, D. (2019). Rozvoj učitele a péče o sebe. Praha: Raabe.
Kovaříková, M. (2020). Krizové situace ve škole (Bezpečnostní problematika ve školní praxi). Praha: Grada.
Lauková, N. (2018). Konflikty v škole. Bratislava: Raabe.
Perhács, J. (ed.). (1999). Profesionalizácia vo výchove a vzdelávaní dospelých. Bratislava: Katedra andragogiky FF UK.
Perhács, J. (2010). Personalizačné a socializačné aspekty rozvoja osobnosti dospelých. Nitra: PF UKF.
Picek, J., Jursová, J., Picková, H., Rozkovcová , A., & Novotová, J. et al. (2020). Učitelské sbory základních škol a jejich sociální klima (Vícepřípadová studie učitelských sborů). Bratislava: Wolters Kluwer.
Porubská, G. & Perhács, J. (eds.) (2007). Základy andragogickej pedeutológie a sociálnej andragogiky. Nitra: PF UKF.
Slavik, J. et al. (2020). Reflexe a hodnocení kvality výuky I. Plzeň: Západočeská univerzita v Plzni.
Zvírotský, M. (2020). Sebevýchova (Teorie a praxe pedagogického ovlivňování sebe sama). Praha: Grada.
1. Vypracovanie seminárnej práce - 50%.
2. Príprava a realizácia simulačného vedenia svojpomocnej skupiny - 50%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Charakteristika svojpomocných skupín. Funkcie svojpomocných skupín učiteľov. Výmena informácií a skúseností. Potreby svojpomocných skupín učiteľov. Rámcové podmienky pre optimálne fungovanie svojpomocnej skupiny učiteľov. Komunikácia v svojpomocnej skupine učiteľov. Rešpektovanie prežívania druhého, prijatie jeho jedinečnosti a porozumenie odlišným názorom. Spoločné hľadanie riešení problémov týkajúcich sa výchovného a vzdelávacieho procesu v školách.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Analyzovať a zhodnotiť činnosť svojpomocných skupín učiteľov na príslušnom type škole. Na základe vlastných skúseností s prípravou a simuláciou vedenia svojpomocných skupín učiteľov zhodnotiť prínos a postavenie svojpomocných skupín v edukačnej praxi.
Odporúčaná literatúra je špecifikovaná individuálne riešiteľom, resp. riešiteľským kolektívom po dohode s konzultantom alebo vedúcim práce.
Študentskú vedeckú konferenciu (ďalej len ŠVK) ako fakultné kolo súťaže o najlepšiu študentskú vedeckú a odbornú prácu vyhlasuje dekan fakulty. Na zapojenie do ŠVK je potrebná online registrácia a prihlásenie, odovzdanie elektronickej verzie abstraktu práce, odovzdanie elektronickej verzie práce, príprava prezentácie práce, vystúpenie na ŠVK s prezentáciou a diskusia študenta s odbornou porotou k téme práce.
Na ŠVK môže prihlásiť študent, alebo riešiteľský kolektív svoju prácu študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) iba do jednej z vyhlásených sekcií. Na ŠVK možno prihlásiť aj prácu, ktorá je ucelenou časťou bakalárskej alebo diplomovej práce alebo prácou v rámci študentských pomocných síl.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Podmienkou na udelenie hodnotenia je úspešná prezentácia a obhajoba práce v príslušnej sekcii riadenej komisiou vymenovanou dekanom fakulty. O pridelení kreditov za ŠVK rozhoduje komisia a svoje rozhodnutie uvádza v zápisnici z priebehu ŠVK.
1. Analýza stavu skúmanej problematiky.
2. Návrh a implementácia riešenia skúmaného problému.
3. Vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov.
4. Príprava anotácie práce.
5. Spracovanie práce ŠVOČ.
6. Príprava prezentácie výsledkov.
7. Prezentácia a obhajoba získaných výsledkov.
Študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie odborných vedomostí, zručností a spôsobilostí vedeckej práce, schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru, schopnosť prezentovať získané výsledky s využitím vhodných prezentačných metód a nástrojov a schopnosť aktívne participovať na odbornej diskusii.
Vzhľadom na riešenú problematiku (časopisecká, knižná).
Študentskú vedeckú konferenciu (ďalej len ŠVK) ako fakultné kolo súťaže o najlepšiu študentskú vedeckú a odbornú prácu vyhlasuje dekan fakulty. Na zapojenie do ŠVK je potrebná online registrácia a prihlásenie, odovzdanie elektronickej verzie abstraktu práce, odovzdanie elektronickej verzie práce, príprava prezentácie práce, vystúpenie na ŠVK s prezentáciou a diskusia študenta s odbornou porotou k téme práce.
Na ŠVK môže prihlásiť študent, alebo riešiteľský kolektív svoju prácu študentskej vedeckej a odbornej činnosti (ŠVOČ) iba do jednej z vyhlásených sekcií. Na ŠVK možno prihlásiť aj prácu, ktorá je ucelenou časťou bakalárskej alebo diplomovej práce alebo prácou v rámci študentských pomocných síl.
Práca ŠVOČ je výsledkom vlastnej práce študenta alebo riešiteľského kolektívu. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese riešenia a v procese prezentácie práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Podmienkou na udelenie hodnotenia je úspešná prezentácia a obhajoba práce v príslušnej sekcii riadenej komisiou vymenovanou dekanom fakulty. O pridelení kreditov za ŠVK rozhoduje komisia a svoje rozhodnutie uvádza v zápisnici z priebehu ŠVK.
slovenský alebo anglický
Riešenie čiastkovej úlohy výskumného problému, zapojenie študentov do vedeckej práce pod
vedením pedagogických a vedeckých pracovníkov. Verejná prezentácia dosiahnutých výsledkov.
Predniesť písomne spracované výsledky vlastnej vedeckej práce na Študentskej vedeckej konferencii.
.
Dostál J., Červenka M.: Veľký kľúč na určovanie rastlín I. a II. - Veda, Bratislava 1991 a 1992.
Kaplan Z.: Klíč ke květeně České republiky, 2., prepr. vyd., - Academia, Praha, 2019.
Kubát K. (ed.): Klíč ke květeně České republiky. - Academia, Praha, 2002.
Marhold K. a Hindák F. (eds.): Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Checklist of non-vascular and vascular plants of Slovakia. - Veda, Bratislava 1998.
Krejča J. (ilustr.): Veľká kniha rastlín. - Bratislava (rôzne vydania, posledné 2021.
.
Podmienkou pre získanie hodnotenia z predmetu je 1. absolvovať 4 exkurzie (pondelok - štvrtok) do terénu počas Terénnych cvičení; 2. aktívne sa zúčastniť po-exkurzného spracovania rastlinného materiálu, jeho určovania a tvorby výstavky rastlín pre ich poznávanie; 3. Absolvovať v posledný deň cvičení individuálne poznávanie 10 rastlín, pričom študent musí získať aspoň 15 z možných 30 bodov v hodnotení (hodnotia sa vedecké názvy rodu, druhu a zaradenia do čeľade).
slovenský
.
Predmet sa vyučuje spravidla v 1. a 2. týždni po skončení letného semestra v danom akademickom roku. (V prípade pandémie covidu či iných vážnych okolností sa realizoval a môže byť realizovaný aj v mesiacoch letných prázdnin). Trvanie je 5 kalendárnych dní (spravidla pondelok - piatok) na území Slovenska, počas ktorých študenti absolvujú 4 celodenné exkurzie do terénu s vedúcim učiteľom, následné spracovanie rastlinného materiálu (určovanie, tvorba výstavky ca. 150 druhov rastlín z okolia). V piatom dni sú študenti testovaní z poznávania rastlín.
.
Študent získa základné návyky terénnej práce v botanike, spracovania rastlín po zbere pre ich ďalší výskum, ďalej prax v určovaní a poznávaní rastlín a je schopný identifikovať bežné druhy rastlín Slovenska a pozná aj niektoré vzácnejšie druhy, naučí sa všímať aj prostredie rastlín, v ktorom sa jednotlivé druhy vyskytujú a sú na toto prostredie viazané.
.
Bloková aktivita, 5 dní. Jednodenné exkurzie do prírody v okolí dohodnutého spoločného ubytovania.
Akákoľvek odborná literatúra (určovacie kľúče, atlasy živočíchov) na určovanie rôznych skupín bezstavovcov a stavovcov. Elektronické aplikácie na určovanie živočíchov z fotografií a hlasových nahrávok.
Podmienkou úspešného absolvovania terénnych cvičení zo zoológie je aktívna účasť na stanovených terénnych exkurziách, odovzdanie zbierky 10 správne určených druhov živočíchov alebo ich pobytových znakov, spracovanie zadanej úlohy a odprezentovanie výsledkov úlohy na záverečnej improvizovanej študentskej konferencii.
slovenský
Štúdium fauny priamo v teréne na rôznych habitatoch Slovenska; pozorovanie, zber, evidencia, konzervácia a determinácia. Poznávanie zástupcov fauny spojené so zásadami ochrany prírody.
Študenti si pozrú a prakticky vyskúšajú rôzne metódy zberu, odchytu a pozorovania rôznych skupín živočíchov v prírode. Vyskúšajú si určovanie živočíchov pomocou určovacích kľúčov. Vyskúšajú si spracovanie malého vedeckého projektu a odprezentovanie získaných výsledkov pred ostatnými účastníkmi kurzu.
ROSENBERG, M. B. 2023. Nenásilná komunikácia. Aktuell. 234 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Sociální psychologie. 2., přepr. a rozš. vyd. Praha : GRADA, 2008. 408 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie I : Člověk a sociální instituce. 1. vyd. Praha : Portál, 1998. 384 s. ISBN 80-7178-269-6.
KOMÁRKOVÁ, Růžena - SLAMĚNÍK, Ivan - VÝROST, Jozef. Aplikovaná sociální psychologie III : Sociálněpsychologický výcvik. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 224 s.
VÝROST, Jozef - SLAMĚNÍK, Ivan. Aplikovaná sociální psychologie II. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2001. 260 s.
Výučba bude prebiehať prezenčne.
1. Aktívna účasť na výučbe (povolená absencia max. 90 min.), (20%)
2. Realizácia a prezentácia zadania zameraného na aplikáciu vedomostí, zručností a kompetencií potrebných v tímovej práci v pracovnom prostredí a prostredí školy. (80%)
Podrobné informácie v elektronickej nástenke predmetu v AIS2.
slovenský
Obsah predmetu vychádza z aktuálnych poznatkov psychologických disciplín, zvlášť sociálnej psychológie. Výučba je realizovaná kombináciou teoretických vstupov a zážitkových metód práce realizovaných interaktívnymi metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Ako funguje tímová spolupráca, Čo je to tím, rozvoj tímu (ako funguje tímová spolupráca, okrajové podmienky tímovej spolupráce, výhody a nevýhody tímovej spolupráce, vývoj tímu a uplatnenie tímovej práce, druhy tímov, význam tímovej práce v praxi, podstata fungujúceho tímu, tímová atmosféra, tímová komunikácia), úloha vedúceho tímu (rola vedúceho tímu, očakávania od vedúceho tímu, hodnotenie tímových výkonov (odmeňovanie podľa výsledkov, tímom podmienené motivačné systémy), podmienky úspešnej činnosti tímu, schéma tímu (skupinové normy, rozličné tímové úlohy, rozličné spôsoby správania sa v tíme, rola vykonávania úloh, údržbová rola, deštrukčná rola), rušivé faktory pri tímovej spolupráci (tímové konflikty a ich riešenie, interpersonálna interakcia).
Všetky tematické celky obsahovo a aplikačne obsahujú situácie a špecifiká tímovej práce v prostredí škôl so zameraním na učiteľa.
Vedomosti: Študenti po absolvovaní predmetu dokážu vyjadriť a zhrnúť základné vedomosti týkajúce sa tímovej spolupráce, porozumieť základným pravidlám a rolám v tímovej práci, porozumieť dynamike tímu a štádiám vývoja tímu. Získajú vedomosti z teórie tímovej práce, spôsobilosti a kompetencie spolupracovať a pracovať v tíme vrátane školských tímov.
Zručnosti: Študenti dokážu aplikovať poznatky do praxe, spolupracovať a zapojiť sa do tímovej práce zvlášť v školskom prostredí
Kompetencie: Študenti dokážu aplikovať kľúčové spôsobilosti zvyšujúce možnosti ich uplatnenia vo všetkých oblastiach praxe so špeciálnym zameraním na prácu učiteľa.
1. Skřivánková V.: Pravdepodobnosť v príkladoch, UPJŠ, Košice, 2006.
2. DeGroot, M. H., Schervish, M. J.: Probability and Statistics, 4th ed., Pearson, Boston, 2012
3. Evans, M. J., Rosenthal, J. S.: Probability and Statistics: The Science of Uncertainty, 2nd Ed., W. H. Freeman, 2009
4. Riečan a kol.: Pravdepodobnosť a matematická štatistika, Alfa, Bratislava, 1984.
5. Potocký a kol.: Zbierka úloh z pravdepodobnosti a matematickej štatistiky, Alfa, Bratislava, 1991
Získať z dvoch písomiek počas semestra aspoň 50% bodov.
Celkové hodnotenie na základe priebežného hodnotenia a výsledku písomnej a ústnej časti skúšky.
slovenský
Pravdepodobnostný priestor, klasická, geometrická a axiomatická definícia pravdepodobnosti a jej vlastnosti. Podmienená pravdepodobnosť a nezávislosť.
Postupnosť javov a jej limita.
Náhodné veličiny a ich rozdelenie.
Distribučná funkcia a jej vlastnosti.
Diskrétne a absolútne spojité rozdelenie.
Transformácia náhodných veličín.
Momentové charakteristiky - stredná hodnota, disperzia, šikmosť, špicatosť.
Kvantilová funkcia a jej vlastnosti. Kvantilové charakteristiky - medián a kvartilová odchýlka. Modus.
Charakteristická funkcia a jej vlastnosti. Vzťah medzi charakteristickou funkciou a momentami.
Špeciálne typy rozdelení - binomické, Poissonovo, geometrické, rovnomerné, exponenciálne, normálne.
Normovanie náhodných veličín.
Rozdelenia odvodené od normálneho (chí-kvadrát, Studentovo, Fischerovo).
Centrálna limitná veta.
Zvládnutie axiomatického budovania pravdepodobnostného priestoru a prechodu od náhodných javov k náhodným veličinám. Schopnosť aplikovať pravdepodobnostné metódy a špeciálne typy rozdelení pri modelovaní reálnych situácií.
Danek, J. (2011). Podstata a význam výchovy. Trnava : UCM.
Darák, M. et al. (2005). Kapitoly z teórie výchovy. Prešov: FHPV PU.
Gáliková-Tolnaiová, S. (2007). Problém výchovy na prahu 21. storočia. Bratislava : IRIS.
Janiš, K., Loudová, I. (2012). Vybraná témata z teorie výchovy : (studijní opora). Hradec Králové: Gaudeamus.
Jedlička, R. ed. (2014). Teorie výchovy – tradice, současnost, perspektivy. Praha: Karolinum.
Kyriacou, CH. (2005). Řešení výchovných problémů ve škole. Praha: Portál.
Oberuč, J. a kol. (2019). Teória výchovy v procese výchovy a vzdelávania. Dubnica nad Váhom: DTI v Dubnici nad Váhom.
Pelikán, J. (2007). Hledání těžiště výchovy. Praha: Karolinum.
Strouhal, M. (2013). Teorie výchovy. K vybraným problémům a perspektivám jedné pedagogické disciplíny. Praha.
Višňovský, Ľ. (2002). Teória výchovy. (Vybrané kapitoly). Banská Bystrica: UMB.
Zelina, M. (2011). Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa: (metódy výchovy). Bratislava: IRIS.
Zelina, M. (2010). Teórie výchovy alebo Hľadanie dobra. Bratislava: SPN.
1. Vypracovanie projektu/bulletinu - 60%.
2. Prezentácia projektu/bulletinu - 40%.
3. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
Záverečné hodnotenie je súčtom bodov za čiastkové úlohy a celkové (sumatívne) hodnotenie je prevodom získaných bodov na stupne hodnotenia: A: 91-100%, B: 81-90%, C: 71-80%, D: 61-70%, E: 51-60%, FX: 0-50%.
slovenský
Teória výchovy ako súčasť pedagogickej vedy. Predmet teórie výchovy. Antropologicko-axiologický model výchovy. Zložky výchovy. Tradičné metódy výchovy. Tvorivo-humanistický model výchovy. Výchovné inštitúcie. Výchova a sebavýchova.
Študent po absolvovaní predmetu dokáže:
Vymedziť a definovať základné pojmy z teórie výchovy. Popísať antropologicko-axiologický model výchovy a zložky výchovy. Vymedziť tradičné a tvorivé metódy výchovy a aplikovať ich v praxi v rámci projektu.
1. Rossman, A.J. et al.: Workshop Statistics: Discovery with Data, 4th ed. Wiley, 2011
2. Utts, J.M.: Seeing Through Statistics, 5th ed., Cengage Learning, 2024
3. Utts, J.M., Heckard R.F.: Mind on Statistics, 6th ed.. Cengage Learning, 2021
4. Anděl, J.: Statistické metody, Matfyzpress, 5. vydanie, Praha, 2019
Test (40b) a samostatná práca na zadanom projekte s praktickou aplikáciou získaných poznatkov (20b). Prezentácia projektu (5b).
Z každej časti je potrebné získať aspoň 50%.
Výsledné hodnotenie: ≥90% A; ≥80% B; ≥70% C; ≥60% D; ≥50% E; <50% FX.
slovenský
1. Úvod (základná filozofia a zmysel štatistickej analýzy dát, čo je to popisná a induktívna štatistika, zmysel a význam štatistiky)
2. Zbieranie štatistických dát a súvisiace pojmy (typy dát, náhodný výber, znáhodnený experiment a jeho dizajn)
3. Spracovanie dát (vizualizácia dát – tabuľková a grafická reprezentácia dát, súhrnná reprezentácia dát pomocou popisnej štatistiky – miery polohy, rozptýlenosti, šikmosti a špicatosti, empirické pravidlo) - 5 týždňov
4. Vzťahy medzi nameranými dátami (úvod k regresii a korelácii) - 4 týždne
5. Štatistická inferencia (pojem pravdepodobnosti cez štatistickú interpretáciu, elementárny pohľad na intervalové a bodové odhady, testovanie hypotéz, tvorba predikcie) - 2 týždne.
Študent má
1. poznať primárny zmysel štatistickej analýzy dát, jej metód a štatistického myslenia a chápať ich význam pre prax;
2. získať prvotný, elementárny vhľad do kľúčových pojmov a ich vlastností v matematickej štatistike a teórii pravdepodobnosti, ktoré budú rigorózne definované, resp. odvodené v nadväzujúcich predmetoch;
3. získať východiskovú intuíciu a skúsenosti s reálnymi štatistickými dátami a prácou s nimi s využitím tabuľkového procesora (Excel) a štatistického softvéru (R).
1. V. Medek - L. Mišík - T. Šalát: REPETITÓRIUM STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY, Alfa Bratislava, 1976
2. S. Richtárová - D. Kyselová: MATEMATIKA (pomôcka pre maturantov a uchádzačov o štúdium na vysokých školách), Enigma Nitra, 1998
3. O. Hudec – Z. Kimáková – E. Švidroňová: PRÍKLADY Z MATEMATIKY (pre uchádzačov o štúdium na TU v Košiciach), EF TU Košice, 1999
4. F. Peller – V. Šáner – J. Eliáš – Ľ. Pinda: MATEMATIKA – Podklady na prijímacie testy pre uchádzačov o štúdium, Ekonóm Bratislava, 2000/2001
5. F. Vesajda – F. Talafous: ZBIERKA ÚLOH Z MATEMATIKY pre stredné všeobecnovzdelávacie školy a gymnáziá, SPN Bratislava, 1973
6. J. Lukášová – O. Odvárko – B. Riečan – J. Šedivý – J. Vyšín: ÚLOHY Z MATEMATIKY pre 4. ročník gymnázia, SPN Bratislava, 1976
Kontrolné písomné previerky počas semestra, pravidelné odovzdávanie vypracovaných domácich zadaní.
slovenský
Výroková logika, dôkazové techniky, reálne čísla, absolútna hodnota reálneho čísla, rovnice a nerovnice, iracionálne rovnice a nerovnice. Relácie, funkcie a ich grafy, lineárna a kvadratická funkcia, rovnice a nerovnice. Exponenciálna a logaritmická funkcia; rovnice a nerovnice. Goniometrické funkcie; rovnice a nerovnice. Komplexné čísla. Postupnosti reálnych čísel, aritmetické a geometrické postupnosti.
Zopakovanie problematických častí stredoškolskej matematiky na zaujímavých úlohách s dôrazom na odhady výsledkov a diskusiu o spôsoboch riešenia úloh. Vysvetlenie základných pojmov, vlastností a dôkazových metód používaných v rôznych oblastiach matematiky.
o
Bobák, M. a kol.: Botanika. Anatómia a morfológia rastlín. SPN, Bratislava, 1992;
Vinter V.: Rostliny pod mikroskopem. Základy anatómie cévnatých rostlin. Univerzita Palackého v Olomouci, Olomouc, 2009;
Lux, A. (ed.) Obrazový průvodce anatomíí rostlin, Academia, Praha, 2017.
1. Účasť na prednáškach nie je povinná.
2. Na cvičeniach je povinná 100% účasť. Maximálne tri ospravedlnené neúčasti je možné nahradiť po dohode s vyučujúcim (obyčajne v závere semestra).
3. Na cvičeniach študent nadobudne skúsenosti a poznatky o technikách a príprave mikroskopických natívnych preparátov rôzneho typu rastlinného materiálu a ich pozorovaní pomocou svetelného mikroskopu. Súčasťou jednej z tém na cvičeniach je povinná príprava krátkej prezentácie. Pred každým cvičením je študent preverený z prípravy na cvičenie krátkym testom.
4. V priebehu semestra, musia študenti absolvovať dva zápočtové písomné testy z odučených tém a ich hodnotenie musí byť lepšie ako 50%.
5. Úspešné absolvovanie ústnej skúšky.
Slovenský
Štruktúra, stavba a funkcia rastlinných buniek a pletív. Rastlinné orgány, ich stavba, funkcia, tvar a usporiadanie. Rozmnožovanie rastlín a základy embryológie. Základné poznatky a pojmy, ktoré sú nevyhnutné pre pochopenie vzťahu vnútornej stavby a funkcie orgánov a funkcie rastlinného organizmu ako celku. 1. Náplň predmetu Všeobecná botanika, významné evolučné adaptácie rastlín; 2. Cytológia rastlinnej bunky. Základné bunkové organely; 3. Plastidy, bunková stena; 4. Histológia, sústavy rastlinných pletív, meristematické pletivá; 5. Sústavy krycích a základných pletív; 6. Sústava vodivých pletív; 7. Rastlinné orgány, koreň; 8. Stonka; 9. List; 10. Kvet, Súkvetia; 11. Opelenie a oplodnenie rastlín; 12. Sexuálne a apomiktické rozmnožovanie rastlín. Semená a plody; 13. Rodozmena a životné cykly machorastov a cievnatých rastlín.
Predmet umožňuje porozumieť štruktúre a funkcii rastlinných buniek, tkanív a orgánov a zlepšiť schopnosť študenta opísať biologickú úlohu rastlín pre život na Zemi. Študenti nadobudnú zručnosti na prípravu natívnych mikroskopických preparátov, na prácu so svetelným mikroskopom a demonštráciu pozorovaných rastlinných štruktúr vo vzťahu k prednášaným teoretickým témam.
Získať všeobecné poznatky: A)o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E)Ekosystém a ochrany prírody
Odum, P. E., 1977: Základy ekologie. Academia, Praha.
Begon, M., Harper, J. L. a kol., 1997: Ekologie: jedinci, populace a spoločenstva. Univ. Palackého, Olomouc.
Hudec, I a Kováč, L., 2011. EKOlÓGIA I (Všeobecná ekológia). VŠ texty PriF UPJŠ, Košice:136 pp.
na základe záverečnej ústnej skúšky
slovenský
Základný kurz ekológie. Zaoberá sa ekologickými faktormi, vlastnosťami a vzťahmi populácií a spoločenstiev, štruktúrou a funkciou ekosystémov, tokom energie prirodzených a antropicky ovplyvnených ekosystémov.
Sylabus predmetu:
1. Terminológia zákadných ekologických pojmov. 2. Charakteristika základných ekologických faktorov prostredia (svetlo, teplo, voda). 3. Vzdušné prostredie (zloženie atmosféry, jej fyzikálne a chemické faktory; znečisťujúce faktory atmosféry; organizmy a ich adaptácie na vzdušné prostredie). 4. Vodné prostredie (vlastnosti vody; jej fyzikálne a chemické vlastnosti; plyny vo vode; znečisťujúce látky a faktory vody; eutrofizácia a saprobita; organizmy vo vzťahu k vodnému prostrediu). 5. Pôdne prostredie (fyzikálne a chemické vlastnosti pôdy; humus; znečisťujúce látky; pôdne organizmy a ich adaptácie). 6. Populácia- štruktúra a populačná dynamika. 7. Spoločenstvá a biotop, klasifikácia. 8. Kvalitatívne a kvantitatívne ekologické parametre spoločenstiev. 9. Ekosystém (charakteristika). 10. Biómy (charakteristika). 11. Biodiverzita - faktory ovplyvňujúce biodiverzitu, vzťah počtu druhov k veľkosti plochy. 12. Ochrana biodiverzity.13. Biosferické cykly.
Získať všeobecné poznatky: A) o abiotických a biotických faktoroch prostredia a kľúčových antropických faktoroch pôsobiacich na vzduch, vodu a pôdu; B-D)z autekológie, demekológie a synekológie; E) Ekosystém a ochrany prírody
na základe písomnej skúšky
J. Doboš: Rovnice a nerovnice, Bolchazy-Carducci Publ., 2003.
W.W. Esty: The language of mathematics, Montana State University, 2007.
F. Klein: Elementary Mathematics from an Advanced Standpoint, Dower Publications, 1945.
F. Kuřina, Z. Půlpán: Podivuhodný svět elementární matematiky, Academia, Praha, 2006.
P. Vrábel: Heuristika a metodológia matematiky, Nitra, 2005.
Počas semestra študent získava hodnotenie za dve písomné previerky, za domáce úlohy a ich prezentáciu na cvičení. Záverečné hodnotenie sa udeľuje na základe priebežného hodnotenia za prácu počas semestra.
Klasifikačná stupnica: A:91%-100%, B:81%-90%, C:71%-80%, D:61%-70%, E:51%-60%, FX:0%-50%.
slovenský
Teória rovníc a nerovníc, riešenie polynomiálnych rovíc vyšších rádov, úloha systémov počítačovej algebry pri riešení rovníc a nerovníc, budovanie systému reálnych čísel, racionálne a iracionálne čísla, Fareyove postupnosti, geometrické rady: príprava na dekadické reprezentácie, dekadické rozvoje, ich periodičnosť, budovanie komplexných čísel, operácie s komplexnými číslami, grafické znázornenie komplexných čísel, polárny zápis a Moivreova veta, komplexné korene polynómov, Eulerova identita a iracionalita čísla e, funkcie a modelovanie, reprezentácie funkcií, riešenie kubických rovníc pomocou goniometrie
Študent si rozšíri poznatky o stredoškolskej matematike z pohľadu ideí a súvislostí vyššej matematiky. Študent
1. si osvojí matematickú kultúru, spôsob myslenia, vyjadrovania a argumentácie,
2. získa hlbší pohľad do základných pojmov školskej matematiky, ich vlastností a vzájomných
prepojení,
3. bude vedieť definovať a interpretovať kľúčové pojmy, dokázať ich základné vlastnosti a vzájomné vzťahy,
4. bude vedieť riešiť úlohy zamerané na použitie uvedených konceptov a interpretovať získané výsledky.
ANZENBACHER, A.: Úvod do etiky. Prel. K. Šprunk. Praha, Zvon 1994.
ANZENBACHER, A.: Úvod do filozofie. Prel. K. Šprunk. Praha, Portál 2004.
FÜRSTOVÁ, M. , TRINKS, J.: Filozofia. Prel. L. Kiczko a Z. Kiczková. Bratislava, SPN 1996.
KRATOCHVÍL, Z.: Studie o křesťanství a řecké filosofii. Praha, Česká křesťanská akademie 1994.
KRATOCHVÍL, Z.: Výchova, zřejmost, vědomí. Praha, Herrmann & synové 1995.
PALOUŠ, R.: Čas výchovy. Praha, SPN 1991.
PALOUŠ, R.: K filosofii výchovy (Východiská fundamentální agogiky). Praha, SPN 1991.
RAJSKÝ, A.: Nihilistický kontext kultivácie mladého človeka. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis 2009.
Predmet je ukončený záverečným hodnotením.
V priebehu semestra študent pracuje s odporúčanou literatúrou, počas seminára sa pripravuje na samostatné vystúpenie, na konci semestra vypracuje esej.
Na získanie hodnotenia A (výborne) musí získať najmenej 92%, na získanie hodnotenia B 84%, na hodnotenie C najmenej 76%, na hodnotenie D 65%, na hodnotenie E najmenej 51%. Študent, ktorý získa menej ako 51% bude hodnotený stupňom FX.
Výsledné hodnotenie sa vypočíta ako priemer hodnotenia priebežnej práce počas seminárnych stretnutí a eseje, prípadne záverečnej písomky.
Problém „bežného“ rozumenia výchove a výchova ako filozofia.
Základné pojmy filozofie výchovy – filozofia (rozdiel medzi sofos (mudrc) a (phileo)sofos (filozof).
Porozumenie filozofii ako sofistike verzus Sokratovo techné maieutiké.
Základné pojmy filozofie výchovy – starostlivosť a kultúra (sofistické rozlíšenie na fysei a nomó – ich latinský preklad natura a cultura, „bežné“ rozumenie výchove cez školský systém ako dedičstvo sofistov-
Určenie filozofie ako starostlivosti o dušu, ktorá je prevádzaná mimo protikladu fysei a nomó (pohyb duše).
Pohyb duše v Platónskom porozumení (telo (sóma) ako väzenie, resp. náhrobný kameň duše (séma); rozdiel medzi sóma (telo) a sarx (mäso); sóma ako vonkajškovosť, t.j. neautentickosť života).
Platónove odkrytie pravdy (alétheia) ako vedenia (epistémé), ktoré nie je mnohoučenosťou.
Základné pojmy filozofie výchovy – zrejmosť (grécke enargeia a latinské evidentia), enargeia ako princíp paideia.
Základné pojmy filozofie výchovy – myseľ a vedomie.
Grécke predpoklady výchovy – schopnosť úcty, vzťahu a úžasu; cnosť, dobro a Erós; mýtus a logos; mienenie (mienka) a poznanie (epistémé); ľudská múdrosť a zodpovednosť; obec („spoločenskosť“ vzdelania); dospelosť; výchova a smrteľnosť.
Prvokresťanské motívy výchovy – nasledovanie Krista; znovuzrodenie, obrátenie, Boží obraz; výchova pre kráľovstvo Božie, agapé.
Premeny vzdelanosti – knižné vzdelanie; výklad textu a starostlivosť o reč; pamäť a učenie; matematika a logika; kumulatívne poňatie vzdelania; informácia a kvalifikácia.
Súčasné výzvy pre výchovu – hermeneutika; pluralitná ontológia; individualita a individuácia.
Absolvent predmetu dokáže:
- zadefinovať a samostatne interpretovať základné kultúrne predstavy, ktoré vytvárali vzdelanosť Európy,
- všímať si a rozumieť historickým spôsobom premýšľania fundujúcim európsku morálnu tradíciu,
- charakterizovať, klasifikovať a zdôvodniť jednotlivé výchovné teórie,
- vysvetliť historický kontext a genézu výchovných koncepcií,
- kriticky analyzovať získané poznatky, prehodnocovať ich a využívať v teórii a praxi,
- na základe kritickej analýzy odvodiť závery a odporúčania pre nové možnosti premýšľania.
Oboznámiť študentov so základmi všeobecnej, anorganickej a organickej chémie so zameraním na štúdium biológie.
1. Mária Reháková, Základy chémie pre biológov, časť anorganická chémia. Interný učebný text. PF UPJŠ, Košice 2012.
2. P. Segľa, I. Potočňák, V. Jorík, J. Švorc, M. Tatarko, Anorganická chémia: Základy anorganickej chémie, 2020.
3. J. Krätsmár-Šmogrovič kolektív, Všeobecná a anorganická chémia, Osveta, 2007.
4. Hrnčiar P.: Organická chémia, UK Bratislava 1997.
.
1. Povinná účasť na prednáškach a seminároch.
2. Aktivita na seminároch. Študent musí mať naštudovanú teóriu k problematike, ktorá sa bude preberať na danom seminári.
3. Skúška: jeden test z anorganickej chémie (max. 50 b, min. 26 b) a druhý test z organickej chémie (max. 50 b, min. 26 b).
4. Hodnotiaca škála je určená nasledovne: A (100-91%), B (90-81%), C (80-71%), D (70-61%), E (60-51%), Fx (50-0%).
SK - slovenský
Výučba sa realizuje prezenčne, alebo v prípade potreby dištančne s využitím online platformy Big Blue Button (BBB) alebo MS Teams. Formu výučby upresní vyučujúci v úvode semestra a aktualizuje priebežne.
1.časť - Anorganická chémia - základné chemické pojmy, chemické názvoslovie, štruktúra atómu, izotopy, atómové jadro, elektrónový obal, atómové orbitály, elektrónová konfigurácia, periodická sústava prvkov, s,p,d, f prvky, chemická väzba - iónová väzba, kovalentná väzba, elektronegativita, koordinačná väzba, kovová väzba, vodíková väzba a jej vplyv na vlastnosti a štruktúru zlúčenín, Van der Waalsove sily, chemická štruktúra a fyzikálne vlastnosti látok, sústava otvorená, uzavretá, izolovaná a biologické systémy, úvod do biokoordinačných zlúčenín, rozšírenie prvkov v prírode, ich význam pre biosystémy, biokovy, ich funkcia v živých organizmoch, biominerály. zlúčeniny prvkov s-bloku, alkalické kovy a ich zlúčeniny, vápnik, biomineralizácia, horčík, fotosyntéza, prvky p-bloku a ich zlúčeniny, kyslík, uhlík, radiouhlíkové datovanie, kremík, dusík, síra, halogenidy, prvky d bloku a ich zlúčeniny so zameraním na biokovy a ich funkciu.
2.časť - Organická chémia Cieľom predmetu je poskytnúť základy organickej chémie pre študentov biológie. Študenti budú oboznámení s tým ako organické molekuly (vrátane biomolekúl) interagujú na molekulovej úrovni s inými molekulami, vrátane biologických systémov, možnosťami syntézy nových molekúl s požadovanými vlastnosťami (napr. farmakologické liečivá a nové materiály). Predmet je zameraný hlavne na chemické princípy v biologických procesoch (syntéza biomolekúl, sekundárnych metabolitov, ...) 1. Úvod do organickej chémie 2. Nasýtené a nenasýtené uhľovodíky a ich deriváty: alkány, alkény, alkíny, aromáty, alkoholy, fenoly, tioly, estery, amíny 3. Karbonylové zlúčeniny (aldehydy a ketóny), karboxylové kyseliny a ich funkčné deriváty 4. Sacharidy 5. Lipidy 6. Aminokyseliny a bielkoviny 7. Enzýmy a vitamíny 8. Nukleové kyseliny.
Úvod do všeobecnej a anorganickej chémie. Periodický systém prvkov a periodicita. Štruktúra atómu. Elektrónová konfigurácia. Chemické väzby. Vzťah medzi štruktúrou a vlastnosťami látok. Základné chemické výpočty a vyrovnávanie rovníc. Prechodné a neprechodné prvky a ich zlúčeniny, koordinačné a biokoordinačné zlúčeniny. Prvky dôležité pre biologické systémy a ich funkcia. Biokovy. Biominerály. Úvod do organickej chémie. Nasýtené a nenasýtené uhľovodíky a ich deriváty. Heterocyklické zlúčeniny. Sacharidy. Lipidy. Aminokyseliny a bielkoviny. Enzýmy a vitamíny. Nukleové kyseliny.
Oboznámiť študentov so základmi všeobecnej, anorganickej a organickej chémie so zameraním na štúdium biológie.
Skúška: jeden test z anorganickej chémie (max. 50 b, min. 26 b) a druhý test z organickej chémie (max. 50 b, min. 26 b).
T. Menyhért: Kurz bridžu 2013, http://new.bridgekosice.sk/kurz-bridzu-2013/
R. Pavlicek: Learn To Play Bridge!, http://www.rpbridge.net/1a00.htm
ACBL SAYC System Booklet, http://ebookbrowsee.net/acbl-sayc-pdf-d201415187
Aktívna účasť na cvičeniach.
slovenský alebo anglický
Minimálny počet účastníkov je 4.
Pravidlá bridžu.
Kostra licitačného systému Standard American.
Základné techniky zohrávky.
Základy bridžovej obrany.
Výnosové konvencie, markovanie.
Bežné licitačné konvencie.
Výber pokročilejších techník zohrávky.
Partnerská spolupráca v športovom bridži.
Bridžová etika.
Študent sa oboznámi so základmi športového bridžu, rozvinie svoje logické myslenie a upevní svoje návyky pozitívneho spoločenského správania.
• Cipra: Pojistná matematika. Teorie a praxe., Ekopress, 1999
• Gerber: Life insurance mathematics, Springer, 1997
• Bowers et al.: Actuarial mathematics, The Society of Actuaries, 1986
• Žežula, Cipra, Klein: Životné poistenie, Equilibria, 2022
Udeľuje sa na základe výsledkov písomných previerok realizovaných počas semestra.
slovenský
• Úroková matematika v poisťovníctve (zložené a spojité úroky, dôchodky)
• Modelovanie úmrtnosti
o Dĺžka života, intenzita úmrtnosti, rozdelenia dĺžky života
o Celočíselná a zlomková dĺžka života
o Mnohonásobný dekrementný model
o Úmrtnostné tabuľky
o Odhadovanie pravdepodobností úmrtia
• Základné druhy životného poistenia
o Princíp ekvivalencie
o Kapitálové životné poistenia s pevným a premenlivým plnením
o Základné typy dôchodkových poistení, premenlivé životné dôchodky
• Výpočet poistného
o Nettopoistné
o Bruttopoistné
o Zdravotné riziká v poistení
o Poistenie viacerých životov
• Rezerva poistného
o Nettorezerva
o Bruttorezerva
• Zaistenie v životnom poistení
Zvládnutie základov poistnej matematiky pre životné poistenie osôb.
Cieľom predmetu je oboznámiť so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
Buchar, J., 1983: Zoogeografie. SPN Praha
Darlington, P.J., 1998: Zoogeography: The geographical distribution of animals. Krieger, USA
Lomolino M.V., Brown J.H., Riddle B. R., 2005: Biogeography. Sinauer Associates, 1-845
Plesník, P., Zatkalík, F., 1996: Biogeografia. Vysokoškolské skriptá, PríFUK Bratislava
ÚBEV/ZO1/03
ÚBEV/VEK1/03
ÚBEV/ZOO1/03
aktívna účasť na seminároch
príprava prezentácie na zadanú tému
semestrálna písomná previerka
Aktívna účasť na seminároch.
Príprava prezentácie na zadanú tému.
Absolvovanie dvoch semestrálnych písomných previerok.
Ústna skúška.
slovenský
Prehľad o súčasnom chápaní zákonitostí rozšírenia živočíchov. Procesy, ovplyvňujúce rozšírenie druhov a ich vlastnosti. Integrácia poznatkov historickej a súčasnej ekológie, genetiky a fyziológie živočíchov. Interakcie živočíchov s procesmi v prostredí (kontinentálny drift, klíma) pri regulácii ich geografického rozšírenia. Opisné a analytické prístupy pri testovaní hypotéz a ilustrovanie aplikovanej povahy zoogeografie (napr. využitie existencie živočíšnych refúgií v ochrane prírody a pod.).
Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so základnými príčinami súčasného rozšírenia živočíchov na zemi, so zoogeografickou rajonizáciou zemského povrchu a s vplyvom človeka na rozšírenie fauny.
ústna skúška
Pochopiť základné črty fylogenézy a systému strunovcov (kmeň Chordata) s dôrazom na európsku faunu.
Gaisler, J., Zima, J., 2018: Zoologie obratlovců. 3. prepracované vydanie. Academia, Praha, 693 s.
Pough, F. H., Janis, Ch. M., Heiser, J. B., 2009: Vertebrate Life. 9th ed. Prentice Hall, Inc.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Evoluce, fylogeneze, systém. Academia, Praha.
Sigmund, L., Hanák, V., Pravda, O., 1992: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha.
Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 256 s.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomný test (2x).
slovenský
Prezentované sú aktuálne poznatky o histórii, fylogenéze, systéme, diverzite a rozšírení vyšších taxónov strunovcov, ich ekológii. Študent si osvojí aj praktické zručnosti s určovaním zástupcov stredoeurópskej vertebratofauny. 1. Úvod 2. Chordata, Protochordata 3. Verrtebrata úvod 4. Agnatha 5. Chondrichthyes6. Osteognathostomata7. Actinopterygii8. Sarcopterygii9. Tetrapoda10. Lissamphibia11. Reptilia12. Aves13. Mammalia
Pochopenie základných čŕt fylogenézy a systému strunovcov (Chordata) s dôrazom na vzťahy a na európsku faunu.
Ústna skúška.
Pochopiť základné črty fylogenézy a systému strunovcov (kmeň Chordata) s dôrazom na európsku faunu.
Gaisler, J., Zima, J., 2018: Zoologie obratlovců. 3. prepracované vydanie. Academia, Praha, 693 s.
Pough, F. H., Janis, Ch. M., Heiser, J. B., 2009: Vertebrate Life. 9th ed. Prentice Hall, Inc.
Kardong, K. V., 2002: Vertebrates. Comparative anatomy, function, evolution. 3rd ed., Mc-Graw-Hill, New York.
Roček, Z., 2002: Historie obratlovců. Evoluce, fylogeneze, systém. Academia, Praha.
Sigmund, L., Hanák, V., Pravda, O., 1992: Zoologie strunatců. Karolinum, Praha.
Zrzavý, J., 2006: Fylogeneze živočišné říše. Scientia, Praha, 256 s.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Písomná previerka z pojmov a praktické poznávanie živočíchov.
Esej.
Ústna skúška.
slovenský
Prezentované sú aktuálne poznatky o histórii, fylogenéze, systéme, diverzite a rozšírení vyšších taxónov strunovcov, ich ekológii. Študent si osvojí aj praktické zručnosti s určovaním zástupcov stredoeurópskej vertebratofauny.
1. Úvod
2. Chordata, Protochordata
3. Verrtebrata úvod
4. Agnatha
5. Chondrichthyes6. Osteognathostomata7. Actinopterygii8. Sarcopterygii9. Tetrapoda10. Lissamphibia11. Reptilia12. Aves13. Mammalia
Pochopenie základných čŕt fylogenézy a systému strunovcov (Chordata) s dôrazom na vzťahy a na európsku faunu.
Ústna skúška.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom poznatky a praktické zručnosti, aby boli schopní samostatne identifikovať, charakterizovať, vzájomne odlíšiť a zatriediť všetky bezchordáty (vrátane morských) do vyšších systematických kategórií po úroveň triedy, hmyz po úroveň radu. Aby vedeli čítať fylogramy vo vedeckej literatúre a z nich definovať fylogenetické vzťahy bezchordátov.
Panigaj, Ľ., Ľuptáčik, P. (2015): Zoológia bezchodátov. UPJŠ Košice
Brusca, R.C., Moore, W., Shuster, S.M. (2016): Inverterates (third edition). Sinauer Associates Massachusetts
Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
Vostal, Z., 1986 (1992): Zoológia bezchordátov. UPJŠ Košice
-prezentácie k prednáškam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
-prezentácie k cvičeniam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
1. Hospodársky významné skupiny živočíchov – veterinárni a medicínski škodcovia (príklady zástupcov), škodcovia potravín (príklady skupín) – adaptácie a predpoklady k takémuto spôsobu života.
2. Taxonómia kmeňa Arthropoda, znaky kmeňa, charakteristika podkmeňov, príklady zástupcov.
3. Mollusca ako príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenia sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický opis, spôsoby rozmnožovania, taxonómia skupiny.
4. Planktonické formy živočíchov, morfológia, bionómia, spôsoby rozmnožovania, príklady skupín (Rotifera, Branchiata ...).
5. Sekundárne vodné bezstavovce: príklady zástupcov (skupín) s uvedením znakov, ktoré svedčia o sekundárnom návrate do vodného prostredia. (napr. z mäkkýšov, hmyzu, pavúkovcov)
6. Základné pravidlá adaptácií živočíchov na parazitický spôsob života (ku akým zmenám v morfológii, anatómii, biológii dochádza). Hlavné parazitické skupiny (Platyhelminthes, Nematoda, Acanthocephala, Acari,...), ich zatriedenie v systéme, taxonómia.
7. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre morfológiu a biológiu živočíchov (napr. Chelicerata, Insecta, Crustacea, Mollusca, Cnidaria,...).
8. Fylogenetické postavenie prechodných, ťažko zaraditeľných skupín živočíchov (Tardigrada, Onychophora, Linguatulida, ...), charakteristika, príklady, znaky spoločné a odlišné od iných príbuzných skupín.
9. Hlavné znaky skupiny kmeňov Ecdysozoa, čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, základný systém.
10. Evolučné výhody zástupcov Hexapoda v suchozemských ekosystémoch, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu, taxonómia.
11. Morfologické, anatomické, porovnanie dvoch taxonomicky príbuzných skupín v kmeni Annelida – spoločné a rozdielne znaky.
12. Evolúcia nervovej sústavy u bezchordátov (porovnajte stavbu a fungovanie rôznych typov NS, zoraďte ich podľa stupňa vývoja (od najjednoduchších po najzložitejšie), príklady zástupcov).
13. Kritéria zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Radiata, Gastroneuralia, Spiralia, Trochozoa, Ecdysozoa ...).
14. Výhody a nevýhody sesilne žijúcich živočíchov, morfológia, spôsob rozmnožovania, zaradenie do systému, príklady skupín (Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Enteropneusta, Tunicata, Bivalvia, Cirripedia, ...).
Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na povinných cvičeniach, splnenie všetkých priebežných hodnotení počas cvičení a úspešné absolvovanie 3 priebežných testov z aktuálne prebratých tém na prednáškach.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov a poznávanie živočíchov podľa obrázka. Pre úspešné absolvovanie cvičení študenti musia získať aspoň 28 z maximálne 40 bodov.
Priebežné testy z prednášok budú písomné s využitím prostredia Moodle. Z priebežných testov nie sú opravné termíny. Za každý test študenti získajú body.
Záverečná známka z predmetu sa určí po sčítaní bodov z cvičení a bodov z testov, pričom body z cvičení tvoria 30 % a body z testov tvoria 70 % bodov zo záverečnej známky.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov (vedieť zadefinovať vybrané pojmy; zoznam je zverejnený na začiatku semestra), poznávanie živočíchov podľa obrázka (priradiť slovenské a vedecké rodové a druhové meno a zatriediť do triedy alebo radu; zoznam živočíchov je zverejnený na začiatku semestra, úlohou študentov je vyhľadať si k názvom správne obrázky živočíchov a naučiť sa pomenovať živočícha podľa obrázka). Z písomky a poznávania živočíchov majú študenti jeden opravný termín. Všetky priebežné hodnotenia sú bodované.
Okrem bodov z cvičení sa do výslednej známky z predmetu premietnu aj body získané za 3 priebežné testy z obsahu odprednášaných tém. Termíny testov budú zverejnené na prvej prednáške a tiež budú uvedené v Moodle kurze k predmetu. Taxonomické zatriedenie je potrebné pre testy ovládať po úroveň tried, pri hmyze do úrovne radov.
Sčítaním všetkých bodov za priebežné hodnotenie z cvičení a testov z odprednášaného učiva sa určí výsledná známka z predmetu.
Bodové hranice pre jednotlivé známky:
A - 100,0-93,0 bodov
B - 92,9-86,0 bodov
C - 85,9-79,0 bodov
D - 78,9-72,0 bodov
E - 71,9-65,0 bodov
FX - menej ako 65 bodov
slovenský; je výhodné rozumieť aj významu vedeckých mien v latinčine a gréčtine, ale to bude vysvetľované počas prednášok; pri štúdiu rozširujúcich vedeckých článkov je potrebná znalosť angličtiny.
V prípade potreby majú študenti možnosť konzultácií s prednášajúcim. Presný termín nie je stanovený. Konzultácie si treba individuálne dohodnúť s prednášajúcim na emailovej adrese peter.luptacik@upjs.sk.
1. Základy z histórie zoológie.
Systém, anatómia, morfológia, vývin, fylogenetické vzťahy a príkladové druhy vybraných skupín bezstavovcov:
2. Porifera, Cnidaria, Ctenophora
3. Platyhelminthes, Rotifera, Acantocephala
4. Entoprocta, Ectoprocta, Cycliophora
5. Mollusca, Annelida
6. Nematoda, Onychophora, Tardigrada
7. Arthropoda - Chelicerata
8. Arthropoda - Myriapoda
9. Arthropoda - Crustacea (Branchiata)
10. Arthropoda - Hexapoda / Entogantha
11. Arthropoda - Hexapoda / Insecta Heterometabola
12.Arthropoda - Hexapoda / Insecta Holometabola
13. Deusterostomia - Echinodermata
Študenti získajú poznatky o systematickom triedení a fylogenetických vzťahoch vyšších skupín bezchordátov, poznatky o ich morfológii, anatómii, spôsobe rozmnožovania, biológii a geografickom rozšírení.
Cieľom predmetu je poskytnúť študentom poznatky a praktické zručnosti, aby boli schopní samostatne identifikovať a zatriediť všetky bezchordáty (vrátane morských) do vyšších systematických kategórií aspoň po úroveň triedy. Poskytnúť študentom poznatky, aby vedeli porovnať a odlíšiť rôzne skupiny európskej fauny bezchordátov aspoň na úrovni radov. Aby vedeli čítať fylogramy a definovať fylogenetickú príbuznosť bezchordátov z literatúry.
Panigaj, Ľ., Ľuptáčik, P. (2015): Zoológia bezchodátov. UPJŠ Košice
Brusca, R.C., Moore, W., Shuster, S.M. (2016): Inverterates (third edition). Sinauer Associates Massachusetts
Matis, D., 1997: Zoológia bezchordátov I. UK Bratislava
Vostal, Z., 1986 (1992): Zoológia bezchordátov. UPJŠ Košice
-prezentácie k prednáškam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
-prezentácie k cvičeniam zverejnené v Moodle kurze k predmetu
1. Hospodársky významné skupiny živočíchov – veterinárni a medicínski škodcovia (príklady zástupcov), škodcovia potravín (príklady skupín) – adaptácie a predpoklady k takémuto spôsobu života.
2. Taxonómia kmeňa Arthropoda, znaky kmeňa, charakteristika podkmeňov, príklady zástupcov.
3. Mollusca ako príklad úspešnosti starobylej skupiny a prispôsobenia sa meniacim evolučným nárokom, morfologický a anatomický opis, spôsoby rozmnožovania, taxonómia skupiny.
4. Planktonické formy živočíchov, morfológia, bionómia, spôsoby rozmnožovania, príklady skupín (Rotifera, Branchiata ...).
5. Sekundárne vodné bezstavovce: príklady zástupcov (skupín) s uvedením znakov, ktoré svedčia o sekundárnom návrate do vodného prostredia. (napr. z mäkkýšov, hmyzu, pavúkovcov)
6. Základné pravidlá adaptácií živočíchov na parazitický spôsob života (ku akým zmenám v morfológii, anatómii, biológii dochádza). Hlavné parazitické skupiny (Platyhelminthes, Nematoda, Acanthocephala, Acari,...), ich zatriedenie v systéme, taxonómia.
7. Dravý spôsob príjmu potravy ako adaptačný faktor pre morfológiu a biológiu živočíchov (napr. Chelicerata, Insecta, Crustacea, Mollusca, Cnidaria,...).
8. Fylogenetické postavenie prechodných, ťažko zaraditeľných skupín živočíchov (Tardigrada, Onychophora, Linguatulida, ...), charakteristika, príklady, znaky spoločné a odlišné od iných príbuzných skupín.
9. Hlavné znaky skupiny kmeňov Ecdysozoa, čo tam patrí, prečo, fylogenetické vzťahy, základný systém.
10. Evolučné výhody zástupcov Hexapoda v suchozemských ekosystémoch, najrozšírenejšie skupiny, charakteristika, spôsoby vývinu, taxonómia.
11. Morfologické, anatomické, porovnanie dvoch taxonomicky príbuzných skupín v kmeni Annelida – spoločné a rozdielne znaky.
12. Evolúcia nervovej sústavy u bezchordátov (porovnajte stavbu a fungovanie rôznych typov NS, zoraďte ich podľa stupňa vývoja (od najjednoduchších po najzložitejšie), príklady zástupcov).
13. Kritéria zlučovania živočíšnych kmeňov do vyšších taxonomických celkov (Radiata, Gastroneuralia, Spiralia, Trochozoa, Ecdysozoa ...).
14. Výhody a nevýhody sesilne žijúcich živočíchov, morfológia, spôsob rozmnožovania, zaradenie do systému, príklady skupín (Porifera, Cnidaria, Brachiozoa, Enteropneusta, Tunicata, Bivalvia, Cirripedia, ...).
Podmienkou pre absolvovanie predmetu je aktívna účasť na povinných cvičeniach, splnenie všetkých priebežných hodnotení počas cvičení a úspešné absolvovanie záverečnej skúšky.
Po úspešnom absolvovaní cvičení študenti pokračujú na záverečnú skúšku, pričom si k nej prinášajú body z cvičení, ktoré tvoria 30 % záverečnej známky. Zo záverečnej ústnej skúšky študenti získajú 70 % bodov zo záverečnej známky.
Priebežnými hodnoteniami počas cvičení sú: písomka zo zoologických pojmov (vedieť zadefinovať vybrané pojmy; zoznam je zverejnený na začiatku semestra), poznávanie živočíchov podľa obrázka (priradiť vyobrazenému živočíchovi slovenské a vedecké rodové a druhové meno a zatriediť ho do triedy alebo radu; zoznam živočíchov je zverejnený na začiatku semestra, úlohou študentov je vyhľadať si k názvom správne obrázky živočíchov a naučiť sa pomenovať živočícha podľa obrázka). Z písomky a poznávania živočíchov majú študenti jeden opravný termín. Všetky priebežné hodnotenia sú bodované. Maximálny počet bodov z cvičení je 40, pričom pre úspešné absolvovanie cvičení musí študent získať aspoň 28 bodov.
Pokiaľ študenti získajú z priebežných hodnotení na cvičeniach menej ako 28 bodov, neabsolvovali cvičenia a musia si predmet zapísať opäť v ďalšom akademickom roku. Ak získajú študenti aspoň 28 bodov, úspešne absolvovali cvičenia a môžu sa prihlásiť na záverečnú skúšku, pričom si k nej prinášajú body z cvičení, ktoré tvoria 40 % záverečnej známky.
Skúška sa koná vždy ústne. Konkrétne termíny skúšok budú vypísané do AIS2 na konci semestra. Podrobnejšie informácie ku typom otázok na skúške sú zverejnené v Moodle kurze k predmetu. Zo skúšky študenti získajú 60 % bodov zo záverečnej známky.
Bodové hranice pre jednotlivé známky:
A - 100,0-93,0 bodov
B - 92,9-86,0 bodov
C - 85,9-79,0 bodov
D - 78,9-72,0 bodov
E - 71,9-65,0 bodov
FX - menej ako 65 bodov
slovenský; je výhodné rozumieť aj významu vedeckých mien v latinčine a gréčtine, ale to bude vysvetľované počas prednášok; pri štúdiu rozširujúcich vedeckých článkov je potrebná znalosť angličtiny.
V prípade potreby majú študenti možnosť konzultácií s prednášajúcim. Termín konzultácií nie je pevne stanovený. Konzultácie si treba individuálne dohodnúť na emailovej adrese prednášajúceho (peter.luptacik@upjs.sk).
1. Základy z histórie zoológie.
Systém, anatómia, morfológia, vývin, fylogenetické vzťahy a príkladové druhy vybraných skupín bezstavovcov:
2. Porifera, Cnidaria, Ctenophora
3. Platyhelminthes, Rotifera, Acantocephala
4. Entoprocta, Ectoprocta, Cycliophora
5. Mollusca, Annelida
6. Nematoda, Onychophora, Tardigrada
7. Arthropoda - Chelicerata
8. Arthropoda - Myriapoda
9. Arthropoda - Crustacea (Branchiata)
10. Arthropoda - Hexapoda / Entogantha
11. Arthropoda - Hexapoda / Insecta Heterometabola
12.Arthropoda - Hexapoda / Insecta Holometabola
13. Deusterostomia - Echinodermata
Študenti získajú poznatky o systematickom triedení a fylogenetických vzťahoch vyšších skupín bezchordátov, poznatky o ich morfológii, anatómii, spôsobe rozmnožovania, biológii a geografickom rozšírení.