Moore, J.: Oxford Academic Vocabulary Practice. OUP, 2017.
Kolaříková, Z., Petruňová, H., Timková, R.: Angličtina v akademickom prostredí – cvičebnica. Košice, Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
Tomaščíková, S., Rozenfeld, J. Developing Academic English in Speaking and Writing. Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
McCarthy, M., O´Dell, F.: Academic Vocabulary in Use. CUP, 2008.
Štepánek, L., J. De Haff a kol.: Academic English-Akademická angličtina. Grada Publishing, a.s., 2011.
Armer, T.: Cambridge English for Scientists. CUP, 2011.
lms.upjs.sk
Absolvovanie e-kurzu Anglický jazyk pre doktorandov (lms.upjs.sk), konzultácie (1-3).
Písomné zadania - Profesijný/akademický štruktúrovaný životopis, krátky akademický životopis
anglický jazyk B2 podľa SERR
Špecifiká akademického a odborného jazyka so zameraním na správnu výslovnosť, na rozvoj slovnej zásoby (menné a slovesné kolokácie, frázové slovesá, predložkové spojenia, slovotvorba, formálna/neformálna angličtina a i.), na vybrané gramatické aspekty (predložky, gramatické časy, trpný rod a i.), na akademické písanie (profesijný/akademický štruktúrovaný životopis a krátky akademický životopis).
Upevnenie jazykových zručností študentov - hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie s porozumením. Zvýšenie jazykovej kompetencie študentov - študenti sa oboznámia s vybranými fonologickými, lexikálnymi a syntaktickými javmi. Rozvoj pragmatickej kompetencie študentov - študenti dokážu efektívne a účelovo komunikovať, na úrovni B2 podľa SERR so zameraním na akademickú angličtinu a odborný jazyk a terminológiu študijného odboru.
Prezentácia pracoviska doktoranda, jeho vlastného výskumu, vedecko-výskumných aktivít, naštudovanej odbornej literatúry a i.
Moore, J.: Oxford Academic Vocabulary Practice. OUP, 2017.
Kolaříková, Z., Petruňová, H., Timková, R.: Angličtina v akademickom prostredí (cvičebnica). UPJŠ Košice, 2021.
Tomaščíková, S., Rozenfeld, J. Developing Academic English in Speaking and Writing. Vydavateľstvo ŠafárikPress, 2021.
McCarthy, M., O´Dell, F.: Academic Vocabulary in Use. CUP, 2008.
Štepánek, L., J. De Haff a kol.: Academic English-Akademická angličtina. Grada Publishing, a.s., 2011.
Armer, T.: Cambridge English for Scientists. CUP, 2011.
Test, ústna skúška v súlade s požiadavkami na skúšku (dostupné na stránke CJP a v MS TEAMS)
anglický jazyk B2 podľa SERR
Komunikácia na akademickej pôde (sebaprezentácia, prezentovanie na odborných podujatiach, konferenciách a pod.).
Špecifiká akademického a odborného jazyka so zameraním na rozvoj slovnej zásob (formálne vyjadrovanie, akademický slovná zásoba), vybrané gramatické a syntaktické aspekty (trpný rod, nominalizácia), vybrané funkcie jazyka (vyjadrenie názoru, príčiny/následku, argumentovanie, uvádzanie príkladu, popis grafu/tabuľky/schémy, apod.) Jazyková interferencia.
Upevnenie jazykových zručností študentov - hovorenie, písanie, čítanie a počúvanie s porozumením, zvýšenie jazykovej kompetencie študentov - študenti si osvoja vybrané fonologické, lexikálne a syntaktické vedomosti, rozvoj pragmatickej kompetencie študentov - študenti dokážu efektívne využívať jazyk na dosiahnutie konkrétneho účelu, na úrovni B2 podľa SERR so zameraním na akademickú angličtinu a odborný jazyk a terminológiu študijného odboru.
FRANCK D.: Etologie. Vyd. Karolinum, Praha, 1996.
DRICKMER, L.C., VESSEY, S.H., MEIKLE, D. Animal Behavior: mechanisms, ecology, evolution. 4th ed. Dubuque : Wm. C. Brown Publishers, 1996.
DAWKINS R.: Sobecký gen. Mladá fronta, Praha, 1998.
VESELOVSKÝ, Z. Etologie. Biologie chování zvířat. Praha, 2005.
UHLENBROEK, CH., Život zvierat, IKAR, 2009
absolvovanie cvičení resp. exkurzie
50% - priebežné hodnotenie prezentácie k vybranej téme počas seminárneho cvičenia
50% - ústna skúška
Predmet behaviorálna ekológia (etologická ekológia) rieši vzťah medzi prostredím, v ktorom sa živý organizmus nachádza a správaním, ktoré sa pod týmto vplyvom vonkajšieho prostredia mení, adaptuje. K tejto zmene dochádza na úrovni jedinca, sociálnej skupiny či populácie pod vplyvom adaptácie správania na tieto vonkajšie faktory, ktoré môžu byť ako biotické, tak abiotické. Dôležité je poznanie, že tieto formy správania nie sú charakteristické pre celý druh, ale len populácie obývajúce územia s rovnakými či podobnými charakteristikami prostredia. Tento predmet ďalej rieši evolúciu sociálneho správania jednotlivých skupín živočíchov a človeka. Venuje sa stratégiám vo vytváraním sociálnych vzťahov a skupín vo vzťahu k ekosystému. Interakcie vrodených základov správania a environmentálnych vplyvov majú dopad aj na výber vhodného sociálneho usporiadania, vhodného partnera, vhodné rozmnožovacie či rodičovské investície a stratégie. Venuje sa kompetícii na úrovni jedincov, sociálnej skupiny či populácie.
Analyzovať a zvládnuť princípy stratégie správania v určitom ekosystéme. Pomenovať a selektovať faktory ovplyvňujúce správanie jedinca, sociálnej skupiny, populácie či celého druhu a vyšpecifikovať všetky rozdiely v tomto správaní pod vplyvom rôznych faktorov prostredia.
Forma výučby: priama výučba, individuálne konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 8 h - priama výučba, 30 h - individuálne konzultácie, 32 h - praktické činnosti a 50 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
WESTNEAT D., FOX CH.: Evolutionary Behavioral Ecology, Oxford University Press, 2010
BARROWS E.: Animal Behavior Desk Reference: A Dictionary of Animal Behavior, Ecology, and Evolution, Third Edition. CRC Press, 2011
CÓRDOBA-AGUILAR A., GONZÁLEZ-TOKMAN D., GONZÁLEZ-SANTOYO I.: Insect Behavior: From Mechanisms to Ecological and Evolutionary Consequences, Oxford University Press 2018
FRANCK D.: Etologie. Vyd. Karolinum, Praha, 1996.
DRICKMER, L.C., VESSEY, S.H., MEIKLE, D.: Animal Behavior: mechanisms, ecology, evolution. 4th ed. Dubuque : Wm. C. Brown Publishers, 1996.
DAWKINS R.: Sobecký gen. Mladá fronta, Praha, 1998.
VESELOVSKÝ, Z.: Etologie. Biologie chování zvířat. Praha, 2005.
UHLENBROEK, CH.: Život zvierat, IKAR, 2009
ŠPINKA M., a kol.: Etologie. Academia Praha 2024
Absolvovanie prednášok, individuálnych konzultácií, zvládnutie praktických činností v laboratóriu aj terénnych podmienkach a samoštúdium odporúčanej literatúry. Hodnotenie prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia vedomostí v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet nadväzuje na behaviorálnu ekológiu a je určený pre doktorandov so záujmom o hlbšie pochopenie vzťahov medzi správaním organizmov a ich prostredím. Zameriava sa na kritickú prácu s vedeckou literatúrou, samostatnú analýzu teoretických konceptov a aplikáciu poznatkov v rámci vlastného výskumu. Dôraz sa kladie na rozvoj metodologických zručností pri štúdiu správania modelových živočíchov podľa témy dizertačnej práce v rôznom prostredí. Predmet podporuje schopnosť vyhľadávať, interpretovať a syntetizovať aktuálne poznatky z behaviorálnej ekológie, so zameraním na evolučné a ekologické aspekty správania, sociálnu organizáciu, kompetíciu a reprodukčné stratégie. Súčasťou je aj diskusia o metodologických prístupoch, etických otázkach výskumu správania a možnostiach interdisciplinárnej spolupráce v rámci ekológie, etológie a evolučnej biológie.
Absolvent predmetu dokáže samostatne a kriticky analyzovať vedeckú literatúru z oblasti behaviorálnej ekológie a aplikovať získané poznatky pri formulovaní vlastných výskumných otázok a hypotéz. Ovláda metodologické prístupy používané pri výskume správania jednotlivých druhov živočíchov v rôznych prostrediach – od návrhu experimentov a pozorovaní v teréne až po analýzu a interpretáciu dát. Rozumie evolučným a ekologickým princípom formujúcim správanie jednotlivcov, skupín a populácií v rôznom prostredí a vie ich kriticky hodnotiť v kontexte aktuálnych teórií. Je schopný syntetizovať teoretické a empirické poznatky z rôznych zdrojov a prezentovať ich v odbornej diskusii. Rozvíja kompetencie potrebné pre vedeckú publikačnú činnosť, interdisciplinárnu spoluprácu a tvorbu originálneho výskumu v oblasti behaviorálnej ekológie.
Pochopiť zákonitosti výskytu živých organizmov na Zemi v súvislosti s jej historickým vývojom a evolúciou globálnych ekosystémov. Uplatniť moderné prístupy pri štúdiu súčasného rozšírenia organizmov s využitím ekológie a molekulárnej biológie a genetiky.
Darlington P.J., 1998: Zoogeography: The geographical distribution of animals. Krieger, USA, p. 1-690
Lomolino M.V., Brown J.H., Riddle B. R., 2005: Biogeography. Sinauer Associates, 1-845
Ústna skúška.
Slovenský jazyk
1. Areály druhov, 2. Rozšírenie biómov na Zemi, 3. Šírenie a imigrácia, 4. Speciácia a extinkcia, 5. Historický vývoj Zeme, globálne zmeny klímy v minulosti, 6. Geografia diverzifikácie, 7. História vývojových línií, 8. Ostrovná biogeografia
Predmet sa zameriava na environmentálne a ekologické faktory s poukázaním na ich vplyv na evolúciu, rozšírenie a diverzitu druhov. Predstavuje moderný pohľad na túto vednú disciplínu s rozsiahlym uvedením do problematiky. Opisuje environmentálne podmienky a základné biogeografické znaky, históriu Zeme a základné biogeografické procesy, evolučnú históriu línií a bioty, ekologickú biogeografiu, biogeografiu ochrany prírody a ďalšie perspektívy tejto disciplíny.
Pochopenie zákonitosti výskytu živých organizmov na Zemi v súvislosti s jej historickým vývojom a evolúciou globálnych ekosystémov. Uplatniť moderné prístupy pri štúdiu súčasného rozšírenia organizmov s využitím ekológie a molekulárnej biológie a genetiky.
Skúška
Forma výučby: Prednášky k vybraným témam, samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce a pravidelné konzultácie s vyučujúcim.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 20 h - konzultácie, 100 h - samoštúdium
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná
Kováč, Ľ., 2017: Zoogeografia. Vysokoškolská učebnica Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach, 134 pp.
Lomolino, M.V., Riddle, B.R., Whittaker, R.J., 2017: Biogeography: biological diversity across space and time. 5th edition, Sunderland: Sinauer Associates, 759 pp.
Štúdium prebieha z väčšej časti samoštúdiom s konzultáciami, a ďalej formou vybraných prednášok. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebných vedomostí z biogeografie v priamej nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
povinný predmet
Geografické a ekologické základy biogeografie - analýza biogeografického rozšírenia, rozšírenie druhov a ich populácií, limity rozšírenia organizmov, rozšírenie spoločenstiev, globálne porovnanie biómov a spoločenstiev. Základné biogeografické procesy a história Zeme - spôsoby šírenia, imigrácia, bariéry v šírení, biotická výmena a cesty šírenia, speciácia a extinkcia, paleogeografia, historické zmeny v rozmiestnení kontinentov, dynamika paleoklímy v pleistocéne, glaciálne refúgiá. Evolučná história bioty - veľkosť a spojitosť areálu, endemizmus, disjunkcie a ich príčina, rekonštrukcia histórie evolučných línií organizmov, molekulárna systematika a fylogeografia. Ostrovná biogeografia – druhová diverzita na ostrovoch, evolúcia ostrovnej bioty. Biogeografia a ochrana biodiverzity.
Absolvovaním predmetu študenti získajú potrebné vedomosti z biogeografie a dostatočnú orientáciu v problematike s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami jednotlivých tém. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov o ekologických podmienkach a rozšírení organizmov na Zemi, biogeografických procesoch a histórii Zeme, evolúcii bioty a ostrovnej biogeografii a o využití poznatkov z biogeografie pri ochrane biodiverzity. Cieľom predmetu je podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií u doktoranda.
Získať a rozšíriť aktuálne informácie o biológii jaskýň z vedeckých článkov a publikácií.
Culver D.C., Pipan T., 2009: The biology of caves and other subterranean habitats. Oxford University Press, 1-254
Romero, A., 2009: Cave biology – life in darkness. Cambridge University Press, 1-291
Wilkens H., Culver D.C., Humphreys W.F., 2000: Subterranean Ecosystems. Ecosystems of the World, vol. 30. Elsevier, 1-791
Ústna skúška.
Slovenský jazyk.
Obsah predmetu: (1) doména podzemného prostredia, (2) zdroje energie v subteránnom prostredí, (3) prehľad života v podzemí, (4) fungovanie subteránneho ekosystému, (5) biotické interakcie a štruktúra spoločenstva, (6) adaptácie na jaskynné prostredie, (7) kolonizácia a speciácia v podzemnom prostredí, (8) geografia biodiverzity jaskýň, (9) príklady jaskynných spoločenstiev, (10) ochrana podzemných habitatov.
Predmet poskytuje stručný a ucelený úvod do ekológie jaskynných ekosystémov. Kladie dôraz na biologické procesy prebiehajúce v tomto jedinečnom prostredí ako aj na aspekty ochrany a menežmentu jaskýň. Zahŕňa príklady a prípadové štúdie o jaskynnom a nejaskynnom podzemnom prostredí z celého sveta.
Obsah predmetu: (1) doména podzemného prostredia, (2) zdroje energie v subteránnom prostredí, (3) prehľad života v podzemí, (4) fungovanie subteránneho ekosystému, (5) biotické interakcie a štruktúra spoločenstva, (6) adaptácie na jaskynné prostredie, (7) kolonizácia a speciácia v podzemnom prostredí, (8) geografia biodiverzity jaskýň, (9) príklady jaskynných spoločenstiev, (10) ochrana podzemných habitatov.
Rozšírené aktuálne poznatky o biológii jaskýň z vedeckých článkov a publikácií.
skúška
Forma výučby: Prednášky a samoštúdium odbornej literatúry
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia celkovo 100 hodín: 5 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 85 h – samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
F.Koukolík: Lidský mozek. Funkční systémy - norma a poruchy. Portál, Praha, 2000. G.F.Michel, C.L.Mooreová : Psychobiologie. Biologické základy vývoje chování. Portál, Praha, 1999.
A.Wickens: Foundations of Biopsychology. Pearson/Prentice Hall, Harlow,London,2005.
Štúdium prebieha formou prednášok, konzultácií a samoštúdiom. Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky individuálne podľa študijného plánu doktoranda.
slovenský, anglický
1. Neuronálne mechanizmy pamäte a učenia.
2. Neurochémia emócií.
3. Úloha ľavej a pravej hemisféry pri riadení rôznych typov správania.
4. Neurodegeneratívne procesy v CNS.
5. Biologické základy patologických deviácií správania u človeka.
6. Neurofyziológia drogových závislostí.
7. Nervové riadenie potravinového správania.
8. Neurobiológia spánku.
9. Nervové riadenie sexuálneho správania.
10. Riadenie cirkadiánnych rytmov CNS.
11. Mozgové centrá jazykových schopností a ich poruchy.
12. Biologické príčiny mentálnych porúch.
13. Genetické podklady správania.
Po absolvovaní predmetu bude študent schopný:
- opísať a analyzovať prepojenia medzi činnosťou CNS a správaním na úrovni neurónových okruhov a mozgových systémov,
- charakterizovať biologické a orgánové príčiny vzniku vybraných mentálnych porúch a závislostí,
- interpretovať najnovšie poznatky z oblasti neurovied v kontexte výskumu biologických základov správania,
- prepojiť poznatky neurobiológie správania s vlastným výskumným zameraním a identifikovať ich relevanciu pre riešenie odbornej problematiky v dizertačnom projekte,
- kriticky hodnotiť experimentálne dáta z neurovedných štúdií a posudzovať ich význam pre interpretáciu správania.
Cieľom tohto predmetu je oboznámiť sa s diverzitou jaskynnej bioty, interakciami s prostredím, adaptáciami, s jej postavením v rámci jaskynneho ekosystému a ochranou jaskynných organizmov.
Culver D. C., 1982: Cave life – evolution and ecology. Harvard University Press, Cambridge, Massachusetts and London
Culver D.C., White W.B., 2005: Encyclopedia of caves. Elsevier, 1-654
Vandel A., 1965: Biospeleology - the biology of cavernicolous animals. Pergamon Press, Oxford
Wilkens H., Culver D.C., Humphreys W.F., 2000: Subterranean Ecosystems. Ecosystems of the World, vol. 30. Elsevier, 1-791
UBEV/ZOG1/03
UBEV/EKP1/04
UBEV/EPZ1/03
aktívna účasť na seminároch a terénnych cvičeniach
vypracovanie prezentácie na zadanú tému
semestrálna písomná previerka
Aktívna účasť na seminároch a terénnych cvičeniach, vypracovanie prezentácie na zadanú tému
absolvovanie semestrálnej písomnej previerky, ústna skúška.
Zaoberá sa jaskynnou faunou a mikroflórou, morfológiou a systematikou prítomných skupín živočíchov a mikroflóry, ich adaptáciami na toto špecifické prostredie, ich zoogeografickým rozšírením, fungovaním jaskynného ekosystému a jeho jednotlivých komponentov, anrtopogénnymi vplyvmi a ochranou jaskynnej bioty.
Cieľom tohoto predmetu je oboznámiť sa s diverzitou jaskynnej bioty, interakciami s prostredím, adaptáciami, s jej postavením v rámci jaskynneho ekosystému a ochranou jaskynných organizmov.
Ústna skúška.
Forma výučby: Prednášky k vybraným témam, terénne exkurzia do jaskýň, samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce a pravidelné konzultácie s vyučujúcim.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 20 h – praktické činnosti, 80 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Culver, D.C., Pipan, T., 2009: The biology of caves and other subterranean habitats. Oxford University Press, 256 pp.
Košel, V. 2012: Subterranean fauna of the Western Carpathians. Tribun EU, Brno, 209 pp.
Kováč Ľ., Elhottová D., Mock A., Nováková A., Krištúfek V., Chroňáková A., Lukešová A., Mulec J., Košel V., Papáč V., Ľuptáčik P., Uhrin M., Višňovská Z., Hudec I., Gaál Ľ. & Bella P. 2014: The cave biota of Slovakia. Speleologia slovaca 5. State Nature Conservancy of the Slovak Republic, Slovak Caves Administration, Liptovský Mikuláš, 192 pp.
Moldovan, O.T., Kováč, Ľ., Halse, S. (eds.) 2018: Cave Ecology. Ecological Studies, vol. 235, Springer, 545 pp.
White, W.B., Culver, D.C., Pipan, T., 2019: Encyclopedia of caves. 3rd edition. Academic Press, 1250 pp.
Štúdium prebieha z väčšej časti samoštúdiom, ďalej formou prednášok s konzultáciami a tiež formou praktických činností. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebných vedomostí z biospeleológie v priamej nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Podmienky subteránneho prostredia, typy jaskýň. Biodiverzita subteránneho prostredia, diverzita bezstavovcov, taxonomické a funkčné skupiny. Procesy prebiehajúce v podzemí, kolobeh látok a tok energie. Potravné zdroje a charakteristika trofickej siete v tomto prostredí. Biotické interakcie a zloženie spoločenstiev. Morfologické a ekofyziologické adaptácie organizmov. Biogeografia, evolúcia, populačná genetika a fylogenéza bezstavovcov v subteránnom prostredí. Antropogénne vplyvy, ohrozenie a ochrana subteránnych habitatov. Metódy štúdia ekológie populácií a spoločenstiev subteránnych bezstavovcov.
Absolvovaním predmetu študenti získajú potrebné vedomosti z biospeleológie a dostatočnú orientáciu v problematike s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami jednotlivých tém. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov o štruktúre a fungovaní subteránnych ekosystémov, kolobehu látok a toku energie v nich, o biodiverzite týchto ekosystémov so zameraním na populácie a spoločenstvá bezstavovcov. Doktorandi zároveň získajú základné zručnosti spojené s biologickým výskumom v podzemí. Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií u doktoranda.
Forma výučby: Prednáška a samoštúdium odbornej literatúry a metodík nadväzujúcich na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): za celé obdobie štúdia – 110 h (samoštúdium), 10 h (priama výučba), 10 h (konzultácie).
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Výber odporúčanej literatúry sa zohľadní s ohľadom na tému konkrétnej dizertačnej práce. V zozname uvedené tituly je možné vnímať ako vhodné príklady.
Adams R. A. & Pedersen S. C., 2013: Bat evolution, ecology, and conservation. Springer Science+Business Media New York, New York.
Betancur-R, R., Wiley, E. O., Arratia, G., Acero, A., Bailly, N., Miya, M., Lecointre, G. & Orti, G. 2017: Phylogenetic classification of bony fishes. BMC evolutionary biology, 17(1), 162.
Dodd C. K. J., 2009: Amphibian ecology and conservation. A handbook of techniques. Oxford University Press, New York.
Feldhamer G. A., Drickamer L. C., Vessey S. H., Merrit J. F. & Krajewski C., 2015: Mammalogy. Adaptation, diversity, ecology. Fourth edition. Johns Hopkins University Press, Baltimore.
Hillman S. S., Withers P. C., Drewes R. C. & Hillyard S. D., 2009: Ecology and Environmental Physiology of Amphibians. Oxford University Press, New York, xx pp.
Kottelat, M. and Freyhof , J. 2007: Handbook of European freshwater fishes. Berlin: Kottelat, Cornol and Freyhof.
Kunz T. H. & Fenton M. B. (eds.), 2003: Bat Ecology. University of Chicago Press Chicago.
Moreno-Rueda G. & Comas M., 2023: Evolutionary Ecology of Amphibians. CRC Press, Boca Raton.
Pough F. H., Andrews R. M., Crump M. L., Savitzky A. H., Wells K. D. & Brandley M. C., 2015: Herpetology. Fourth edition. Sinauer Associates, Sunderland, Massachusetts.
Pough F. H., Bemis W. E., McGuire B. A. & Janis C. M. (eds.), 2022: Vertebrate life. Eleventh edition. Oxford University Press.
Reilly J., 2018: The ascent of birds. How modern science is revealing their story. Pelagic Publishing, Exeter.
Ryan J. M., 2011: Mammalogy. Techniques manual. 2nd edition. Lulu, Raleigh, NC.
Scott G., 2020: Essential Ornithology. Oxford University Press.
Smith R. K. & Sutherland W. J., 2014: Amphibian Conservation. Global evidence for the effects of interventions. Pelagic Publishing, Exeter, UK.
Vitt L. & Caldwell J. P., 2014: Herpetology. An introductory biology of amphibians and reptiles. Fourth edition. Academic Press.
Williams D. R., Pople R. G., Showler D. A., Dicks L. V., Child M. F., Zu Ermgassen E. K. H. J. & Sutherland W. J., 2013: Bird conservation. Global evidence for the effects of interventions [Synopses of Conservation Evidence Series, Volume 2]. Pelagic Publishing.
Štúdium prebieha formou z väčšej časti samoštúdiom a formou prednášok a konzultácií. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebného rozsahu vedomostí z príslušnej témy biológie sensu lato cieľových druhov / skupín stavovcov v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu štandardne odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet Biológia stavovcov – doktorandský seminár je súčasťou študijných aktivít doktoranda a má prevažne individuálny charakter s ohľadom na špecifickosť jednotlivých tém dizertačnej práce. Základná osnova je determinovaná nasledovne: (1) biológia, ekológia a ďalšie aspekty štúdia stavovcov s dôrazom na tému dizertačnej práce. (2) metodické aspekty štúdia cieľových druhov / skupín stavovcov.
Absolvovaním predmetu študenti získajú potrebný rozsah vedomostí a dostatočnú orientáciu v problematike biológie a ekológie stavovcov s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami jej jednotlivých tém a cieľov vrátane štúdia metodík. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov, získaných v predmetoch predchádzajúceho štúdia (napríklad porovnávacia morfológia živočíchov, zoológia 2, ekológia cicavcov, etológia, evolučná biológia, urbánna ekológia, ekológia obojživelníkov, a i.). Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií.
Forma výučby: prednášky, konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 10 h - priama výučba, 20 h - individuálne konzultácie, 40 h - praktické činnosti a 40 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
1. Sonenshine D.E., Roe R.M. Biology of Ticks Volume 1, 2, Oxford University Press 2013
2. Canning-Clode J. Biological Invasions in Changing Ecosystems: Vectors, Ecological Impacts, Management and Predictions, De Gruyter, 2016
3. Kettle D.S. Medical and veterinary entomology. Wallingford : CAB International, 1995.
4. Lehane M.J. The biology of blood-sucking in insects. Cambridge : Cambridge University
5. Press, 2005. ISBN 0-521-54395-9.
6. Mullen GR, Durden LA: Medical and Veterinary Entomology, Elsevier, Third edition 2019
Absolvovanie prednášok, individuálnych konzultácií, zvládnutie praktických činností v laboratóriu aj terénnych podmienkach a samoštúdium odporúčanej literatúry. Hodnotenie prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia vedomostí v nadväznosti na tému dizertačnej práce.
slovenský, anglický
Cieľom predmetu je predstaviť hematofágne bezstavovce, ich biológiu a ekológiu, ako aj spektrum vírusových, bakteriálnych a parazitárnych mikroorganizmov, ktoré prenášajú a spôsobujú ochorenia u ľudí a zvierat. Predmet sa zameriava na taxonómiu, morfológiu, fyziológiu, životné cykly a ekologické nároky krvcicajúcich bezstavovcov a biológiu epidemiologicky významných patogénov. Cieľom predmetu sú praktické metodiky laboratórneho, zahŕňajúc mikroskopiu aj molekulárne metódy a terénneho výskumu a podpora práce s literatúrou a samoštúdia.
Absolvovaním predmetu bude študent rozumieť biologickým a ekologickým vlastnostiam hematofágnych bezstavovcov, poznať ich taxonómiu, morfológiu a životné cykly hlavných vektorov. Bude schopný rozlišovať adaptácie parazitického spôsobu života a chápať mechanizmy prenosu vírusových, bakteriálnych a parazitárnych patogénov. Študent získa schopnosť identifikovať epidemiologicky významné vektory a súvisiace ochorenia, ako aj ovládať základné princípy kontroly a prevencie vektorovo prenášaných infekcií.
Získaná citácia v domácom vedeckom časopise.
Získanie citácie preukazuje široké a veľmi dobre podložené vedecké poznanie v skúmanej oblasti, založené na spôsobilosti formulovať výskumné otázky, reflektovať vedecký problém takým spôsobom, ktorý generuje nové poznanie. Zároveň citácia v indexovanom zdroji preukazuje kompetentnosti komunikovať nové poznanie, ktoré je významným príspevkom k vedeckému poznaniu, na významnej expertnej úrovni.
Získaná citácia registrovaná v SCI alebo Scopus
Získanie citácie preukazuje široké a veľmi dobre podložené vedecké poznanie v skúmanej oblasti, založené na spôsobilosti formulovať výskumné otázky, reflektovať vedecký problém takým spôsobom, ktorý generuje nové poznanie. Zároveň citácia v indexovanom zdroji preukazuje kompetentnosti komunikovať nové poznanie, ktoré je významným príspevkom k vedeckému poznaniu, na najvyššej expertnej úrovni
Absolvovanie certifikovaného odborného kurz.
Doktorand získava aktuálne vedecké poznatky, rozvíja spôsobilosti vedeckej práce a oboznamuje sa s metodikami sprístupňovania vedeckých poznatkov. Konfrontuje vlastné vedomosti a zručnosti s ostatnými účastníkmi kurzu, rozvíja spôsobilosti rovesníckej diskusie v danom vednom odbore.
Priblížiť problematiku časovej organizácie biologických procesov a jej význam v evolúcii organizmov.
J.C.Dunlap, J.J.Loros, P.J.DeCoursey: Chronobiology. Biological timekeeping. Sinauer Ass.,USA, 2004.
J.Kisková: Biologické rytmy živočíchov a človeka. Prešovská Univerzita, Prešov, 2015.
Aktívna účasť na praktických cvičeniach.
Absovovanie záverečnej ústnej skúšky.
slovenský
1.Časová štruktúra fyziologických premenných u živočíchov a človeka.
2. Prehľad histórie štúdia biologických rytmov.
3. Základné pojmy a rozdelenie biologických rytmov.
4. Genetická podstata a molekulárne mechanizmy biologických hodín u živočíchov.
5. Lokalizácia biologických hodín v bunke. Endogénna podstata biologických rytmov.
6. Multioscilátorový systém organizmu. Synchronizácia rytmov.
7. Modelové organizmy v chronobiológii.
8. Ultradiánne rytmy.
9. Cirkaannuálne (sezónne) rytmy.
10. Aplikácia princípov chronobiológie v medicíne.
11. Jet-lag syndróm. Poruchy cirkadiánneho rytmu.
12. Biologické rytmy a práca na smeny.
13. Význam biologických rytmov v evolúcii organizmov.
Priblížiť študentom problematiku časovej organizácie biologických procesov a jej význam v evolúcii organizmov. Pochopenie mechanizmov, vedúcim k adaptácii k pravidelne sa opakujúcfim zmenám prostredia s rôznou periodicitou, ako aj spolupôsobenia vonkajších a vnútorných faktorov pri riadení biologických rytmov.
Ústna skúška.
Získaná citácia v zahraničnom vedeckom časopise.
Získanie citácie preukazuje široké a veľmi dobre podložené vedecké poznanie v skúmanej oblasti, založené na spôsobilosti formulovať výskumné otázky, reflektovať vedecký problém takým spôsobom, ktorý generuje nové poznanie. Zároveň citácia v indexovanom zdroji preukazuje kompetentnosti komunikovať nové poznanie, ktoré je významným príspevkom k vedeckému poznaniu, na najvyššej expertnej úrovni.
Forma výučby: Samostatná teoretická príprava k téme dizertačnej práce pri pravidelných konzultáciách so školiteľom, praktická príprava laboratórneho a/alebo terénneho výskumu pod odborným dohľadom školiteľa a vedeckého tímu, v ktorom sa práca realizuje.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 60 h – individuálne konzultácie, 100 hod. praktické činnosti, 120 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Meško, D., Katuščák, D., Findra, J., a kol., 2013: Akademická príručka. 3. vyd., Osveta, Martin. 495 s.
ISBN: 9788080633929.
Štúdium prebieha počas prvých troch semestrov štúdia: v oboch semestroch 1. ročníka a v zimnom semestri 2. ročníka. Hodnotenie predmetu odráža základnú orientáciu študenta v problematike témy svojej dizertačnej práce, forma hodnotenia je absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
povinný predmet
Doktorand sa počas štúdia zameriava na prípravu literárneho prehľadu k problematike svojej práce, ktorý je súčasťou písomnej práce k dizertačnej skúške. Oboznamuje sa s metodikou výskumu, pod vedením školiteľa prakticky realizuje laboratórny a/alebo terénny výskum. S veľkou mierou samostatnosti spracúva dáta získané pomocou analýz, a to pomocou moderných matematických metód. Získané originálne poznatky náležite interpretuje a vypracuje k nim vedeckú diskusiu so sysntetizujúcimi závermi.
Absolvovanie tohto predmetu prispieva k teoretickej a praktickej príprave doktoranda na dizertačnú skúšku a obhajobu písomnej práce k dizertačnej skúške.
Aktívna účasť na domácej konferencii.
Aktívnou účasťou na domácej vedeckej konferencii doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu vo svojom vednom odbore. Demonštruje spôsobilosť reflektovať konkrétny vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie a komunikovať výsledky výskumu širšiemu publiku adekvátnymi prostriedkami a prostredníctvom slovenského jazyka
Aktívna účasť na domácej konferencii so zahraničnou účasťou.
Aktívnou účasťou na vedeckej konferencii doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu vo svojom vednom odbore. Demonštruje spôsobilosť reflektovať konkrétny vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie a komunikovať výsledky výskumu širšiemu publiku adekvátnymi prostriedkami a prostredníctvom slovenského alebo cudzieho jazyka.
Piantadosi C.A.: The Biology of Human Survival. Oxford University Press, 2003
Ashcroft F.: Life at the Extremes. University of California Press, 2000
Kamler K.: Surviving the Extremes. Penguin Books, 2004
Fargašová A.: Environmentálna toxikológia a všeobecná ekotoxikológia, Orman 2008
Nečas E. a kol.: Obecná patologická fysiologie, Karlova Univerzita, Praha, 2000
ústna skúška
slovenský, anglický
1. Definícia a klasifikácia adaptácií.
2. Udržiavanie energetickej homeostázy.
3. Molekulárne podklady regulácie príjmu potravy.
4. Energetický deficit, faktory ovplyvňujúce prežitie pri hladovaní.
5. Zvýšený energetický príjem a jeho dôsledky.
6. Tolerancia vysokých teplôt, limity prežitia.
7. Adaptačné mechanizmy na nízke teploty.
8. Stratégie prežitia v hypobarickom prostredí.
9. Hyperbaria a jej účinky.
10. Účinky preťaženia a mikrogravitácie.
11. Elektromagnetické žiarenie, význam a účinky na živé organizmy.
12. Xenobiotiká a ich premena v organizme.
13. Účinky xenobiotík v životnom prostredí na organizmy.
Objasniť vplyvy faktorov vonkajšieho prostredia a mechanizmy adaptácie na ich pôsobenie u živočíchov a človeka
Forma výučby: Prednášky, konzultácie a samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 50 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Piantadosi C.A.: The Biology of Human Survival. Oxford University Press, 2003
Ashcroft F.: Life at the Extremes. University of California Press, 2000
Nečas E. a kol.: Obecná patologická fysiologie, Karlova Univerzita, Praha, 2000
Články z odborných časopisov.
Štúdium prebieha formou prednášok, konzultácií a samoštúdia. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebného rozsahu vedomostí z environmentálnej fyziológie v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Pre pochopenie súvislostí v danom predmete sú nevyhnutné poznatky z anatómie človeka, histológie, fyziológie živočíchov a človeka, molekulovej biológie a biochémie.
Predmet Environmentálna fyziológia obsahovo súvisí s témou dizertačnej práce a jeho náplň je prispôsobovaná individuálnym potrebám študenta.
Základná osnova predmetu:
Definícia a klasifikácia adaptácií. Udržiavanie energetickej homeostázy. Regulácia príjmu potravy. Energetický deficit, faktory ovplyvňujúce prežitie pri hladovaní. Zvýšený energetický príjem a jeho dôsledky. Tolerancia vysokých teplôt, limity prežitia. Adaptačné mechanizmy na nízke teploty. Stratégie prežitia v hypobarickom prostredí. Hyperbaria a jej účinky. Účinky preťaženia a mikrogravitácie. Elektromagnetické žiarenie, význam a účinky na živé organizmy. Xenobiotiká a ich premena v organizme. Účinky xenobiotík v životnom prostredí na organizmy.
Absolvovaním predmetu študenti získajú základné poznatky z environmentálnej fyziológie so zameraním na tému dizertačnej práce. Tieto znalosti zahŕňajú kľúčové vedomosti o reakcii organizmu na zmeny v prostredí, udržiavaní energetickej homeostázy, termoregulácii, adaptáciach v hypobarickom a hyperbarickom prostredí, vplyve preťaženia a mikrogravitácie, účinkoch elektromagnetického žiarenia a xenobiotík na živé organizmy. Dôraz je kladený aj na podporu aktívneho samostatného vyhľadávania najnovších poznatkov súvisiacich s témou dizertačnej práce.
Pochopiť: a) ekologické postavenie jednotlivých druhov a skupím cicavcov v ekosystéme, ich význam v trofických reťazcoch; b) vplyv antropogénnych čiností na populácie a cenózy cicavcov; c) vzbrané aspekty populačnej dynimiky modelových skupín mikromamálií.
Feldhamer G., Drickamer L., Vessey SH., Merritt JF., 2000. Mammalogy: Adaptation, Diversity and Ecology. McGraw Hill Hardback, 563 pp.
Vlasák P., 1986. Ekologie cicavcu. Academia, Praha, 292 pp.
ústna škúška podmienená vypracovaním prezentácie na základe zadania
slovenský
1. Faktory prostredia. Fyzikálne a chemické faktory. Teplota. Voda. Sneh. Svetlo. Adaptácie. Hypotermia. Hibernácia, estivácia, letargia. 2. Zdroje. Potrava. Potravné stratégie a špecializácie. 3. Koncepcia habitatu a niky. Interakcie. 4. Komenzalizmus. Mutualizmus. Kooperácia. Konkurencia, kompetícia. Predátor a korisť. 5. Cicavce a rastliny. Potravné siete. 6. Teritorialita. Home range. Lek teritórium. Metapopulácie. 7. Reprodukcia. Rozmnožovacie systémy, typy mláďat. Estrus. Pomer pohlaví. Životné stratégie. r- a K- stratégovia. Monogamia, polygamia. 8. Disperzia. Migrácia. Výber habitatu.Jedinec. Populácia. Natalita, mortalita. Kohorty. Populačná dynamika. Populačné cykly. Gradácie. Kľúčové faktory. 9. Diverzita cicavcov. Druhové bohatstvo. Ostrovná biogeografia. Makroekológia. Gradienty. Long-term štúdie, populačné zmeny v čase. 10. Fragmentácia habitatu. Synantropizácia. 11. Ochrana cicavcov. Civilizácia verzus cicavce. Nadmerný lov. Veterná energia. Introdukcie cicavcov. Repatriácia, reintrodukcia. Expanzie. 12. Globálne klimatické zmeny a cicavce. Chránené územia. 13. Ohrozené druhy. Minimálna životaschopná populácia.
Pochopiť: a) ekologické postavenie jednotlivých druhov a skupím cicavcov v ekosystéme, ich význam v trofických reťazcoch; b) vplyv antropogénnych čiností na populácie a cenózy cicavcov; c) vzbrané aspekty populačnej dynimiky modelových skupín mikromamálií.
ústna škúška
Rozšíriť vedomosti z ekológie hmyzu o najnovšie poznatky a trendy rovoja vedného odboru.
Gullan P.J., Cranston P.S. (2010). The Insect: an outline of entomology. Wiley-Blackwell
Capinera J.(ed.) (2008). Encyclopedia of Entomology.
Práca so svetovými databázami (WOS, SCOPUS atď) pri získavaní moderných informácií.
Na základe spracovaných tém doplňujúcich a rozširujúcich tézy dizertačnej práce v teoretickej rovine predmetu. Priebežné hodnotenie bude realizované po prezentácii doktoranda .
Na základe spracovaných tém doplňujúcich a rozširujúcich tézy dizertačnej práce v teoretickej rovine predmetu. Priebežné hodnotenie bude realizované po prezentácii doktoranda.
Skúška na základe preukázaných vedomostí z predmetu a vypracovanej prezentácie na zvolenú tému.
Slovenský jazyk.
Získanie informácií o bazálnych a najnovších poznatkoch v ekológii hmyzu so zameraním na štúdium:
Získanie informácií o bazálnych a najnovších poznatkoch v ekológii hmyzu so zameraním na štúdium: 1. intenzity vplyvu abiotických faktorov na zástupcov hmyzu
2. prejavov populačnej dynamiky vybraných skupín hmyzu
3. biocenologických charakteristík hmyzích spoločenstiev
4. miery identity hmyzích spoločenstiev
5. postavenia, funkcie a významu hmyzu v ekosystémoch
6. manažmentových opatrení na udržanie diverzity hmyzu
Rozšíriť vedomosti z ekológie hmyzu o najnovšie poznatky a trendy rozvoja vedného odboru.
Skúška na základe preukázaných vedomostí z predmetu a vypracovanej prezentácie na zvolenú tému.
Forma výučby: Priama výučba, individuálne konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium odbornej literatúry.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): za celé obdobie štúdia – 60 h (samoštúdium), 10 h (priama výučba), 20 h (konzultácie), 10 hodín (praktické činnosti).
Metóda štúdia: prezenčná aj dištančná.
Výber odporúčanej literatúry sa zohľadní s ohľadom na tému konkrétnej dizertačnej práce. V zozname uvedené tituly je možné vnímať ako vhodné príklady.
Adams R. A. & Pedersen S. C., 2013: Bat evolution, ecology, and conservation. Springer Science+Business Media New York, New York.
Feldhamer G. A., Drickamer L. C., Vessey S. H., Merrit J. F. & Krajewski C., 2015: Mammalogy. Adaptation, diversity, ecology. Fourth edition. Johns Hopkins University Press, Baltimore.
Kunz T. H. & Fenton M. B. (eds.), 2003: Bat Ecology. University of Chicago Press Chicago.
Pough F. H., Bemis W. E., McGuire B. A. & Janis C. M. (eds.), 2022: Vertebrate life. Eleventh edition. Oxford University Press.
Ryan J. M., 2011: Mammalogy. Techniques manual. 2nd edition. Lulu, Raleigh, NC.
Štúdium prebieha formou z väčšej časti samoštúdiom a prevažne formou konzultácií. Za celé obdobie štúdia študent absolvuje 60 hodín samoštúdia, 20 hodín konzultácií, 10 hodín prednášok a 10 hodín praktických činností. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebného rozsahu vedomostí z príslušnej témy ekológie cicavcov v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
S ohľadom na ciele a zameranie témy dizertačného štúdia sú súčasťou predmetu tieto témy: 1. Faktory prostredia. Adaptácie. 2. Zdroje. Potrava. Potravné stratégie. 3. Koncepcia habitatu a niky. 4. Komenzalizmus. Mutualizmus. Kooperácia. Konkurencia, kompetícia. Predátor a korisť. 5. Potravné siete. 6. Teritorialita. Metapopulácie. 7. Reprodukcia. Rozmnožovacie systémy. Životné stratégie. r- a K- stratégovia. Monogamia, polygamia. 8. Disperzia. Migrácia. Jedinec. Populácia. Natalita, mortalita. Populačné cykly. 9. Druhové bohatstvo. Ostrovná biogeografia. Makroekológia. 10. Synantropizácia. 11. Ochrana cicavcov. Globálne klimatické zmeny. Ohrozené druhy.
Absolvovaním predmetu študenti získajú rozsah vedomostí a dostatočnú orientáciu v problematike ekológie cicavcov s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami jej jednotlivých tém a cieľov vrátane štúdia metodík. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov, získaných v predmetoch predchádzajúceho štúdia (napríklad zoológia 2, ekológia cicavcov, etológia, urbánna ekológia, a i.). Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií.
Rozšíriť poznatky študentov o funkciách endokrinných orgánov a tkanív na všetkých úrovniach živočíšneho a ľudského organizmu
1. Kittnar O., Mlček M.: Atlas fyziologických regulací, Grada Publishing 2009
2. Kreeze A a kol.: Praktická endokrinológia. SAP Bratislava 2009
3. Goodman H.M.: Basic Medical Endocrinology. 4. vydanie. Academic Press 2009
4. Jameson J.L.: Harrison´s Endocrinology. 2. vydanie. McGraw-Hill 2010
ústna skúška. Aplikácia poznatkov z endokrinológie do riešenej problematiky dizertačnej práce doktoranda.
Rozdelenie hormónov, ich chemická štruktúra, receptory, mechanizmus účinku hormónov na úrovni bunky. Hormóny hypotalamo-hypofýzového systému. Štítna žľaza, morfológia, účinky tyreoidálnych hormónov, príštitné telieska. Hormóny kôry a drene nadobličiek. Endokrinný pankreas, regulácia metabolických funkcií. Hormóny gastro-intestinálneho traktu. Pohlavné hormóny, regulácia rozmnožovania, gravidity a laktácie. Hormóny produkované ostatnými tkanivami – epifýza, obličky, srdce, tukové tkanivo. Integračné funkcie endokrinného systému.
1. Chemické zloženie hormónov, všeobecné zákonitosti ich pôsobenia.
2. Biosyntéza, sekrécia, transport a degradácia hormónov.
3. Interakcia hormón-receptor, typy receptorov, prenos hormonálneho signálu do vnútra bunky.
4. Neuroendokrinológia, hypotalamo-hypofýzový systém.
5. Hormóny štítnej žľazy, regulácia sekrécie tyreoidálnych hormónov.
6. Príštitné telieska, hormonálna regulácia homeostázy kalcia a fosforu.
7., 8. Hormóny nadobličiek – kôry a drene.
9. Endokrinný pankreas, regulácia metabolických funkcií.
10. Hormóny a regulačné peptidy gastrointestinálneho traktu.
11. Neuroendokrinná regulácia príjmu potravy a telesnej hmotnosti, endokrinná aktivita tukového tkaniva.
12. Samčie a samičie pohlavné hormóny, hormonálna regulácia rozmnožovania, gravidity a laktácie. 13. Epifýza. Princípy hormonálnej integrácie.
Rozšíriť poznatky študentov o funkciách endokrinných orgánov a tkanív na všetkých úrovniach živočíšneho a ľudského organizmu
ústna skúška
Forma výučby: Prednáška a samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 90 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Kittnar O., Mlček M.: Atlas fyziologických regulací. Grada Publishing 2009
Kreeze A. a kol.: Praktická endokrinológia. SAP Bratislava 2009
Norris D.O., Carr J.A.: Vertebrate Endocrinology. Academic Press 2013
Goodman H.M.: Basic Medical Endocrinology. 2 vydanie. McGraw-Hill 2010
Gardner D.G., Shoback D. (eds.): Greenspan’s Basic and Clinical Endocrinology. The McGraw-Hill Companies, 2011
Vybrané články z odborných časopisov
Štúdium prebieha čiastočne formou prednášok, konzultácií a z väčšej časti samoštúdiom. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne formou ústnej skúšky a odráža dostatočnú orientáciu študenta v problematike. Vyučujúci hodnotí mieru zvládnutia potrebnej sumy vedomostí z vybraných oblastí endokrinológie v nadväznosti na tému dizertačnej práce a tiež schopnosť študenta syntetizovať a kriticky analyzovať informácie získané z učebných textov a vedeckých článkov. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet má čiastočne individuálny charakter s ohľadom na špecifickosť jednotlivých tém dizertačnej práce. Základná osnova predmetu: Biosyntéza, sekrécia, transport a degradácia hormónov, všeobecné zákonitosti ich účinku. Interakcia hormón–receptor, typy receptorov, transdukcia hormonálneho signálu v bunke. Systém hypotalamus – hypofýza, neuroendokrinné mechanizmy regulácie fyziologických procesov. Štítna žľaza, regulácia sekrécie tyreoidálnych hormónov. Hormonálna regulácia homeostázy vápnika a fosforu, príštitné telieska. Nadoblička – kôrové a chromafinné bunky, stresová reakcia. Neuroendokrinná regulácia príjmu potravy a telesnej hmotnosti, metabolických funkcií, endokrinná aktivita pankreasu. Hormóny a regulačné peptidy gastrointestinálneho traktu a tukového tkaniva. Hormonálne riadenie biologických rytmov, epifýza. Endokrinné riadenie reprodukcie, gravidity a laktácie.
Absolvovaním predmetu študent získa potrebné komplexné vedomosti z endokrinológie s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami konkrétnej témy. Absolvent predmetu dokáže aplikovať získané poznatky v rámci vlastného výskumu. Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatné vyhľadávanie vedeckých informácií. Absolvovanie predmetu zvyšuje odborný potenciál doktorandov v ďalších etapách ich štúdia.
Forma výučby: Prednášky, konzultácie a samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 65 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Články z odborných časopisov.
Weinberg R.A, The biology of cancer. Garland Science, Taylor and Francis Group, LLC, 2007.
Štúdium prebieha formou prednášok, konzultácií a samoštúdia. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe preukázania relevantných vedomostí z experimentálnej onkológie v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Pre pochopenie súvislostí v danom predmete sú nevyhnutné poznatky z anatómie človeka, histológie, fyziológie živočíchov a človeka, molekulovej biológie a biochémie.
Predmet Experimentálna onkológia obsahovo súvisí s témou dizertačnej práce a jeho náplň je prispôsobovaná individuálnym potrebám študenta.
Základná osnova predmetu: Karcinogenéza, molekulárne podklady. Onkogény, tumorsupresorové gény. Regulácia bunkového cyklu. Typy bunkovej smrti. Tumorové mikroprostredie. Metabolizmus nádorovej bunky. Klasifikácia nádorov. Karcinogény a ich rozdelenie. In vitro a in vivo modely karcinogenézy. Možnosti prevencie karcinogenézy, rizikové faktory. Chemoprevencia karcinogenézy, mechanizmy chemoprevencie. Prirodzené a syntetické chemopreventívne látky. Fázy klinického testovania chemopreventívnych látok.
Absolvovaním predmetu študenti získajú základné poznatky z experimentálnej onkológie so zameraním na tému dizertačnej práce. Tieto znalosti zahŕňajú kľúčové vedomosti o procese karcinogenézy, génoch a bunkových dráhach zapojených v regulácii rastu a delenia buniek, charakteristiku nádorového mikroprostredia, základnú klasifikáciu nádorov a karcinogénov, modely karcinogenézy, prevenciu karcinogenézy a testovanie chemopreventívnych látok. Dôraz je kladený aj na podporu aktívneho samostatného vyhľadávania najnovších poznatkov vzhľadom na dynamiku daného odboru.
Forma výučby: Samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému
dizertačnej práce a pravidelné konzultácie s vyučujúcim.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 20 h - konzultácie, 30 h – praktické činnosti, 85 h - samoštúdium
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Coleman, D.C., Crossley, D.A. Jr., Hendrix, P.F., 2004: Fundamentals of soil ecology. 2nd edition. Elsevier, 408 pp.
Culver, D.C., Pipan, T., 2009: The biology of caves and other subterranean habitats. Oxford University Press, 256 pp.
Culver, D.C., Pipan, T., 2014: Shallow subterranean habitats: ecology, evolution and conservation. Oxford University Press, 266 pp.
Miko, L. Šantrůčková, H., Máchal, A., 2019: Život v půde. Lipka, Brno, 240 pp.
Moldovan, O.T., Kováč, Ľ., Halse, S. (eds.) 2018: Cave Ecology. Ecological Studies, vol. 235, Springer, 545 pp.
Štúdium prebieha čiastočne formou samoštúdia. Za celé obdobie štúdia študent absolvuje konzultácie s vyučujúcim a ďalej praktické činnosti súvisiace s metódami odchytu a zberu bezstavovcov v teréne. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebných vedomostí z ekológie pôdnych a subteránnych bezstavovcov v priamej nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Podmienky pôdneho prostredia, jeho zloženie a procesy prebiehajúce v pôde. Genéza a typológia pôdy. Biodiverzita pôdy, taxonomické a funkčné skupiny organizmov, diverzita pôdnych bezstavovcov. Charakteristika trofickej siete pôdneho prostredia. Adaptácie živočíchov na pôdne prostredie. Typy podpovrchového subteránneho prostredia, podmienky pre život organizmov a ich adaptácie na toto prostredie. Vzájomné prepojenie pôdneho, podpovrchového a hlbokého subteránneho prostredia, kolobeh látok a tok energie. Morfologické a ekofyziologické adaptácie organizmov v subteránnych habitatoch. Evolúcia, populačná genetika a fylogenéza bezstavovcov v subteránnom prostredí. Prírodné disturbancie a antropogénne faktory. Ohrozenie a degradácia pôdy a sedimentov, ochrana pôdy a subteránnych habitatov, Metódy štúdia ekológie populácií a spoločenstiev pôdnych a subteránnych bezstavovcov.
Absolvovaním predmetu študenti získajú potrebné vedomosti z ekológie pôdnych a subteránnych živočíchov a dostatočnú orientáciu v problematike s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami jednotlivých tém. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov o štruktúre a fungovaní pôdnych a subteránnych ekosystémov, kolobehu látok a toku energie v nich, o biodiverzite týchto ekosystémov so zameraním na bezstavovce. Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií u doktoranda.
Forma výučby: prednáška, individuálne konzultácie a samoštúdium odbornej literatúry naväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 100 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Lepš J. & Šmilauer P. (2010) Multivariate analysis of ecological data using CANOCO, Cambridge University Press
Magurran AE. (2004) Measuring Biological Diversity. Blackwell Publishing, Oxford
Nielsen UN. (2019) Soil fauna assemblages: Global to local scales. Cambridge University Press
Smith TM. & Smith RL. (2015) Elements of Ecology. 9th Edition, Pearson, England
Softvery
CANOCO 5, PC-ORD 5, STATISTICA 13, PAST
Štúdium prebieha čiastočne formou prednášok, konzultácií a z väčšej časti samoštúdiom. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebných vedomostí z ekológie spoločenstiev bezstavovcov v nadväznosti na tému jeho dizertačnej práce. Záverečné hodnotenie predmetu odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Globálne trendy biodiverzity. Aplikovanie teórie ostrovnej biogeografie v spoločenstvách bezstavovcov. Posúdenie funkčnej (ekologickej) diverzity v spoločenstvách bezstavovcov na základe morfologických, ekologických a behaviorálnych charakteristík (traits). Kľúčové faktory druhového bohatstva spoločenstiev: geografické faktory, klimatická variabilita/stabilita, tok energie a produktivita prostredia, klimatické zmeny, disturbancie, izolovanosť stanovíšť/ostrovný efekt, heterogenita prostredia – environmentálne gradienty a biologické faktory. Kvantitatívne, štrukturálne a vzťahové znaky spoločenstiev. Analýza podobnosti spoločenstiev a vplyvu faktorov prostredia – korelačná a regresná analýza, viacrozmerné metódy – klasifikačné a ordinačné analýzy, interpretácia výsledkov analýz. Diagramy poradie-abundancia (rank-abundance) a ich využitie. Odhad počtu druhov – akumulačná druhová krivka (species accumulation curve), rarefakčná analýza (rarefaction). Spracovanie dát v ekológii spoločenstiev bezstavovcov na príklade prípadových štúdií. Uchovanie a sprístupnenie primárnych dát v časopisoch, vo verejných repozitóriach (Dryad Digital Repository) a databázach (napr. Edaphobase pre pôdne bezstavovce).
Študent získava vedomosti z ekológie spoločenstiev bezstavovcov s dôrazom na zameranie dizertačnej práce v súlade so špecifikami konkrétnej témy. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov v rámci ekológie spoločenstiev s dôrazom na kľúčové faktory druhového bohatstva spoločenstiev, metodické spracovanie dát v ekológii spoločenstiev bezstavovcov, zahrňujúc tiež uchovanie a sprístupnenie primárnych dát vo verejných databázach. Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia, samostatného vyhľadávania vedeckých informácií ako aj podpora k spracovaniu vlastných dát v rámci dizertačnej práce.
Prehĺbenie poznatkov z progresívnych oblastí etológie. Oboznámenie sa s metodológiou experimentálnej etológie.
D.Franck: Etologie. Vyd.Karolinum, Praha,1996. E.O.Wilson : O lidské přirozenosti. Nakl.Lidové noviny, Praha, 1993. Donát : Etofarmakologie. Karlova univerzita, Praha, 1992
ústna skúška
slovenský a anglický
Prehĺbenie poznatkov z progresívnych oblastí etológie. Oboznámenie sa s metodológiou experimentálnej etológie.
ústna skúška
Poskytnúť študentom základné informácie o karcinogenéze, možnostiach jej štúdia v experimentálnych modeloch a možnostiach jej prevencie.
Články z odborných časopisov.
Weinberg R.A, The biology of cancer. Garland Science, Taylor and Francis Group, LLC, 2007.
.
ústna skúška
anglický
Znalosť anglického jazyka na úrovni stredne pokročilý je nevyhnutná.
.
1. Karcinogenéza, molekulárne podklady.
2. Onkogény, tumorsupresorové gény.
3. Regulácia bunkového cyklu.
4. Typy bunkovej smrti.
5. Tumorové mikroprostredie.
6. Metabolizmus nádorovej bunky.
7. Klasifikácia nádorov.
8. Karcinogény – rozdelenie.
9. In vitro a in vivo modely karcinogenézy.
10. Možnosti prevencie karcinogenézy, rizikové faktory.
11. Chemoprevencia karcinogenézy, mechanizmy chemoprevencie.
12. Prirodzené a syntetické chemopreventívne látky.
13. Fázy klinického testovania chemopreventívnych látok.
Objasniť všeobecné princípy a mechanizmy vzniku novotvarov a možnosti ich ovplyvnenia v experimente na modelovom zvierati.
ústna skúška
Forma výučby: Priama výučba, individuálne konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium odbornej literatúry.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): za celé obdobie štúdia – 60 h (samoštúdium), 10 h (priama výučba), 20 h (konzultácie). 10 hodín (praktické činnosti).
Metóda štúdia: Prezenčná aj dištančná.
Výber odporúčanej literatúry sa zohľadní s ohľadom na tému konkrétnej dizertačnej práce. V zozname uvedené tituly je možné vnímať ako vhodné príklady.
Adler F. R. & Tanner C. J., 2013: Urban ecosystems. Ecological principles for the built environment. Cambridge University Press, New York, x&346 pp.
Francis R. A. & Chadwick M. A., 2013: Urban ecosystems. Understanding the human environment. Routledge, New York, xii&220 pp.
Gaston K. J. (ed.). 2010: Urban ecology. Cambridge University Press, Cambridge, xii&318 pp.
Niemelä J. (ed.). 2011: Urban ecology. Patterns, processes, and applications. Oxford University Press, New York, xiv&374 pp.
Štúdium prebieha formou z väčšej časti samoštúdiom a prevažne formou konzultácií. Za celé obdobie štúdia študent absolvuje 60 hodín samoštúdia, 20 hodín konzultácií, 10 hodín prednášok a 10 hodín praktických činností. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebného rozsahu vedomostí z príslušnej témy urbánnej ekológie ekológie v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
S ohľadom na ciele a zameranie témy dizertačného štúdia sú súčasťou predmetu tieto témy: 1. Špecifiká antropogénneho prostredia ako habitatu živočíchov. 2. Špecifiká metód ekologického štúdia v tomto prostredí. 3. Diverzita v urbánnom prostredí. 4. Adaptácie. 5. Synantropizácia, synurbanizácia, domestikácia. 6. Umelé habitaty, urbánne ekosystémy, mesto ako hybridný ekosystém. 7. Človek v urbánnom prostredí: ekológia a etológia.
Absolvovaním predmetu študenti získajú rozsah vedomostí a dostatočnú orientáciu v problematike ekológie živočíchov v antropogénnom prostredí v nadväznosti na projekt dizertačnej práce a v súlade so špecifikami jej jednotlivých tém a cieľov vrátane štúdia metodík. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov, získaných v predmetoch predchádzajúceho štúdia (napríklad zoológia 2, etológia, urbánna ekológia, a i.). Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií.
Rozšíriť poznatky získané v základnom predmete Fyziológia živočíchov s ohľadom na tematické zameranie dizertácie
O.Kittnar a spol.: Lékořská fyziologie. Grada Publishing, Praha, 2011
S.Silbernagl, A.Despopoulos: Atlas fyziologie člověka, 6. vydanie, Grada Publishing, Praha, 2004 Vybrané články z odborných časopisov
ústne hodnotenie
slovenský
1.Základné princípy vo fyziológii živočíchov.
2. Význam a fungovanie integračných systémov. Riadenie a regulačné procesy organizmu.
3. Homeostatické mechanizmy pre udržanie stálosti vnútorného prostredia. Význam fyziologických adaptácií.
4. Transportné procesy v organizme človeka.
5. Princípy energetického metabolizmu. Aanaerobné a aerobné procesy v metabolizme živín.
6. Adaptácie na život pri nízkych a vysokých teplotách okolia.
7. Riadenie pohybu - motorické základy správania živočíchov.
8. Mechanizmy hospodárenia s vodou a minerálmi. Adaptácie na život v suchom prostredí.
Rozšíriť poznatky získané v základnom predmete Fyziológia živočíchov s ohľadom na tematické zameranie dizertácie
ústne hodnotenie
Forma výučby: Prednáška a samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 20 h - konzultácie, 100 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Kittnar O. a kol.: Lékařská fyziologie. Grada Publishing, Praha, 2011
Silbernagl S., Despopoulos A.: Atlas fyziologie člověka. Grada Publishing, Praha, 2004
Hill R.W., Wyse G.A., Anderson M.: Animal Physiology. Sinauer Assoc. 2021
Vybrané články z odborných časopisov
Štúdium sa uskutočňuje čiastočne formou prednášok, konzultácií a z väčšej časti samoštúdiom. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne formou ústnej skúšky a odráža dostatočnú orientáciu študenta v problematike. Vyučujúci hodnotí schopnosť študenta kriticky analyzovať informácie poskytované učebnými textami a vedeckými článkami z vybraných oblastí fyziológie živočíchov a človeka, nadväzujúcich na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
povinný predmet
Predmet Fyziológia živočíchov a človeka pre doktorandov je súčasťou študijných aktivít doktoranda a má čiastočne individuálny charakter s ohľadom na špecifickosť jednotlivých tém dizertačnej práce. Základná osnova je determinovaná nasledovne: Základné princípy vo fyziológii živočíchov a človeka. Riadiace a integračné systémy, ich význam a mechanizmy fungovania, regulácia fyziologických procesov. Homeostáza vnútorného prostredia, mechanizmy jej udržiavania, význam fyziologických adaptácií. Transportné procesy v ľudskom a živočíšnom organizme. Energetický metabolizmus, jeho princípy, aeróbne a anaeróbne procesy v metabolizme živín. Termoregulácia, adaptácie na život pri nízkych a vysokých teplotách okolia. Riadenie pohybu – motorické základy správania živočíchov. Hospodárenie s vodou a elektrolytmi, adaptácie na život v suchom prostredí. Fyziológia reprodukcie, mechanizmy jej regulácie, úloha prostredia.
Absolvovaním predmetu študent získa potrebné množstvo vedomostí a adekvátnu orientáciu v oblastiach fyziológie živočíchov a človeka, ktoré súvisia so zameraním jeho dizertačnej práce. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie a prehĺbenie základných poznatkov o funkciách a vzťahoch medzi tkanivami, orgánmi a orgánovými systémami, ktoré študent získal absolvovaním základného predmetu. Predmet podporuje samoštúdium, samostatné vyhľadávanie vedeckých informácií a zvyšuje odborný potenciál doktoranda v ďalších etapách jeho štúdia.
Forma výučby: priama výučba, individuálne konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 10 h - priama výučba, 20 h - individuálne konzultácie, 50 h - praktické činnosti a 30 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
1. MORAVEC a kol.: Plazi. Academia Praha, 2015BARUŠ V. a kol.: Plazi-Reptilia (Fauna ČSFR), Praha, 1992.
2. SPEYBROEK, J a kol.: Field Guide to the Amphibians and Reptiles of Britain and Europe, Christopher Helm, 2016
3. BAKER K.J.: Reptiles: Biology, Behavior and Conservation : Biology, Behavior and Conservation, Nova Science Publishers, 2011
4. BARUŠ V. a kol.: Obojživeníci-Amphibia (Fauna ČSFR). Praha,1992.
5. ROČEK Z.: Studies in Herpetology. Praha, 1986.
6. ZWACH I. : Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha,1990.
7. DIESENER G., REICHHOLF J.: Obojživelníky a plazy. Bratislava,1997
Absolvovanie prednášok, individuálnych konzultácií, zvládnutie praktických činností v laboratóriu aj terénnych podmienkach a samoštúdium odporúčanej literatúry. Hodnotenie prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia vedomostí v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet poskytuje systematický prehľad skupín plazov s dôrazom na zoogeografické rozšírenie druhov a ich evolučné vzťahy. Pozornosť sa venuje fylogenetickému vývoju plazov, aktuálnym trendom v systematike a molekulárnej fylogenéze. Predmet analyzuje morfologické, ekofyziologické a behaviorálne adaptácie na rôzne typy prostredí, mechanizmy termoregulácie a hospodárenia s vodou. Zahŕňa štúdium potravných stratégií, mikrohabitatových preferencií, ako aj reakcií na abiotické a biotické faktory. Rozoberá populačnú dynamiku a etologické prejavy plazov v porovnávacom kontexte, vrátane reprodukčných a obranných stratégií. Záverečná časť sa venuje aktuálnym výskumným trendom, vplyvu klimatických zmien a otázkam ochrany ohrozených druhov. Cieľom predmetu sú praktické metodiky laboratórneho a terénneho výskumu a podpora práce s literatúrou a samoštúdia.
Absolvent predmetu získa pokročilé poznatky o systematike, evolúcii, behaviorálnej ekológii plazov. Dokáže identifikovať hlavné taxóny plazov a vysvetliť ich fylogenetické vzťahy i zoogeografické rozšírenie. Rozumie morfologickým, fyziologickým a behaviorálnym adaptáciám na rôzne typy prostredí a vie interpretovať ich význam v ekologických a evolučných súvislostiach. Ovláda základné metódy terénneho a experimentálneho výskumu a dokáže analyzovať správanie plazov v kontexte biotických a abiotických faktorov.
Forma výučby: Prednášky, praktiká a samoštúdium odbornej literatúry.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia celkovo 120 hodín: 13 h - priama výučba, 13 h - konzultácie, 24 h – praktické činnosti, 70 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
J.C.Dunlap, J.J.Loros, P.J.DeCoursey: Chronobiology. Biological timekeeping. Sinauer Ass.,USA, 2004.
J.Kisková: Biologické rytmy živočíchov a človeka. Prešovská Univerzita, Prešov, 2015.
Štúdium prebieha formou prednášok, praktických cvičení, individuálnych konzultácií a samoštúdiom. Hodnotenie predmetu prebieha formou ústnej skúšky individuálne podľa študijného plánu doktoranda.
slovenský, anglický
1. Časová štruktúra fyziologických premenných u živočíchov a človeka.
2. Prehľad histórie štúdia biologických rytmov.
3. Modelové organizmy v chronobiológii.
4. Základné pojmy a rozdelenie biologických rytmov.
5. Genetická podstata a molekulárne mechanizmy biologických hodín u živočíchov.
6. Lokalizácia biologických hodín v bunke. Endogénna podstata biologických rytmov.
7. Multioscilátorový systém organizmu. Synchronizácia rytmov.
8. Cirkadiánne rytmy.
9. Ultradiánne rytmy.
10. Cirkaannuálne (sezónne) rytmy.
11. Aplikácia princípov chronobiológie v medicíne. Jet-lag syndróm. Poruchy cirkadiánneho rytmu. Biologické rytmy a práca na smeny.
12. Význam biologických rytmov v evolúcii organizmov.
Po absolvovaní predmetu bude študent schopný:
- vysvetliť princípy časovej organizácie biologických procesov a ich evolučný význam,
- opísať mechanizmy adaptácie organizmov na periodické zmeny prostredia s rôznou dĺžkou cyklu (cirkadiánne, cirkannuálne, ultradiánne rytmy),
- analyzovať spolupôsobenie endogénnych a exogénnych faktorov pri riadení biologických rytmov,
- interpretovať molekulárne, fyziologické a behaviorálne prejavy biologických hodín v modelových organizmoch,
- využiť poznatky chronobiológie pri analýze tém súvisiacich s vlastným výskumným zameraním a posúdiť ich význam pre kontext dizertačnej práce,
- kriticky hodnotiť experimentálne dáta z oblasti biorytmov.
Získať aktuálny prehľad o ekológii netopierov
Kunz T. H. & Fenton M. B. (eds), 2003: Bat ecology. The University of Chicago Press, Chicago and London, 779 pp.
Kunz T. H. & Parsons S. (eds), 2009: Ecological and behavioral methods for the study of bats. Second edition. Johns Hopkins University Press.
Na základe prezentácie vypracovanej témy.
Na základe prezentácie vypracovanej témy.
Ústna skúška.
Slovenský jazyk.
1. Súbor prednášok z aktuálnych otázok z chiropterológie.
2.Samostatné spracovanie vybranej témy v súvislosti s predmetom a témou dizertačnej práce.
Predmet je zameraný na sprostredkovanie najnovších poznatkov z autekológie a populačnej ekológie netopierov. Nezamieriava sa na systematické a anatomické oblasti chiropterológie. Life history a sociálny biológia. Senzorická ekológia a komunikácia. Ekológia migrácií. Hibernácia. Echolokácia. Dlhodobé trendy, úkrytová ekológia, potravná ekológia, využívanie habitatov, molekulárna ekológia. Ekomorfológia. Ekofyziológia a metabolická energetika. Makroekológia, diverzita, charakteristiky distribúcie druhovej bohatosti.
1. Súbor prednášok z aktuálnych otázok z chiropterológie.
2. Samostatné spracovanie vybranej témy v súvislosti s predmetom a témou dizertačnej práce.
Aktuálny prehľad o ekológii netopierov.
Skúška
Forma výučby: Prednáška, individuálne konzultácie, praktické odborné činnosti a samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 130 h
• 15 h - priama výučba,
• 15 h - individuálne konzultácie,
• 30 h - praktické činnosti / projektová práca,
• 70 h - samoštúdium
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
• Murphy et al.: Janeway’s Immunobiology (2022)
• Abbas, Lichtman: Cellular and Molecular Immunology (2022)
• Goel, Requena, Bansal: Human-gut microbiome (2023)
• Faris Q. Alenzi: Animal Models in Experimental Medicine (2024)
• Aktuálne vedecké články z databáz PubMed, Scopus
• priebežné štúdium odbornej literatúry súvisiacej s témou dizertačnej práce,
• spracovanie odborného textu v rozsahu 10–15 strán (imunologická problematika v kontexte PhD témy)
• prezentácia výsledkov spracovanej problematiky
• úspešné absolvovanie ústnej skúšky, ktorá preverí pochopenie všeobecnej aj aplikovanej imunológie v kontexte dizertačného výskumu
slovenský, anglický
Integrované mechanizmy vrodenej a adaptívnej imunity, imunoregulačné procesy, cytokínové dráhy, komplement, imunometabolizmus, črevná a slizničná imunita (GALT), úloha črevného mikrobiómu v modulácii vrodených a adaptívnych imunitných odpovedí, vzťahy medzi hostiteľom a komensálnymi mikroorganizmami, význam mikrobiálnych metabolitov (SCFA, tryptofánové deriváty, sekundárne žlčové kyseliny) v regulácii zápalu a homeostázy, os črevo–mozog–imunita, dysbióza a zápal, imunitné procesy pri chronických ochoreniach, experimentálne modely na štúdium imunitných odpovedí (in vitro, in vivo,), pokročilé imunologické metódy a analýza imunologických dát, vrátane prezentácií doktorandov a odbornej diskusie.
Vedomosti:
• doktorand získa pokročilé poznatky z molekulárnej, bunkovej a systémovej imunológie,
• porozumie regulačným mechanizmom, imunometabolizmu a interakciám imunitného systému,
• rozvinie detailný prehľad imunologických procesov relevantných pre tému dizertačnej práce.
Zručnosti:
• dokáže analyzovať a interpretovať imunologické mechanizmy v experimentoch,
• vie posúdiť aktuálnu vedeckú literatúru a formulovať imunologicky orientované hypotézy,
• dokáže aplikovať imunologické princípy v biomedicínskom výskume.
Kompetencie:
• samostatne pracuje na imunologicky orientovanej odbornej úlohe,
• prezentuje odborné výsledky a argumentuje svoje závery,
• integruje imunologické poznatky do kontextu dizertačného výskumu.
Prehĺbenie znalostí doktorandov o imunitnom systéme z pohľadu témy jeho dizertačnej práce.
Keneth Murphy: Janeway's Immunobiology 2017, Články z odborných časopisov.
Študent v priebehu semestra detailne spracuje imunologickú problematiku z pohľadu svojej témy dizertačnej práce.
Slovenský, anglický
Osnova je kopíruje základy imunológie, ktoré sa však konkretizujú na tému dizertačnej práce študenta:
1-4. týždeň
FUNKCIE A ZLOŽKY IMUNITNÉHO SYSTÉMU z pohľadu témy dizertačnej práce.
5-6. týždeň
FAGOCYTY A ĎALŠIE BUNKOVÉ ZLOŽKY NEŠPECIFICKEJ IMUNITY v problematike témy PhD
7. týždeň
VZORKOVÉ RECEPTORY A ICH LIGANDY v problematike PhD
8. týždeň
KOMPLEMENT v problematike PhD
9. týždeň
ANTIGÉNNE ŠPECIFICKÉ RECEPTORY
10. týždeň
PROTILÁTKY z pohľadu témy PhD
11. týždeň
MHC (HLA) GLYKOPROTEÍNY – PREZENTÁCIA PEPTIDOVÝCH FRAGMENTOV
12-13. týždeň
študentské prednášky
Prehĺbenie znalostí doktorandov o imunitnom systéme. Študent sa zameria na analýzu imunitných reakcií, ktoré by teoreticky mohli ovplyvňovať výsledky jeho dizertačnej práce.
ústna skúška pozostáva z prednášky, ktorú si študent pripraví v časovom rozmedzí 45-60 minút, kde preukáže aplikovanie vedomostí o imunitnom systéme na tému jeho dizertačnej práce. Následne nasleduje 10 min diskusia na odprezentovanú tému.
Forma výučby: priama výučba, individuálne konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 8 h - priama výučba, 20 h - individuálne konzultácie, 52 h - praktické činnosti a 30 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Hamish D.R. Fish Disease Manual, 2010
Noga E.J. Fish Disease: diagnosis and treatment, Wiley-Blackwell, 2010
Volf P, Horák P a kol: Paraziti a jejich biologie, Triton, 2007
Woo, P.T.K. and Buchmann, K.. Fish Parasites: Pathobiology and Protection. (2012). India: CABI.
Williams, H. (1994). Parasitic Worms Of Fish. Spojené kráľovstvo: Taylor & Francis.
Walster CH., Tepper J., Urdes L. Fundamentals of Aquatic Veterinary Medicine. (2022). Spojené kráľovstvo: Wiley.
Smith S. A. Fish Diseases and Medicine. (2019). USA: CRC Press.
Absolvovanie prednášok, individuálnych konzultácií, zvládnutie praktických činností v laboratóriu aj terénnych podmienkach a samoštúdium odporúčanej literatúry. Hodnotenie prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia vedomostí v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet pre doktorandov sa zameriava na pokročilé štúdium taxonómie, morfológie, fyziológie a behaviorálnych prejavov vybraných skupín parazitických organizmov sladkovodných rýb. Poskytuje hlbší pohľad na adaptácie jednobunkových a mnohobunkových parazitov na parazitický spôsob života, mechanizmy parazito–hostiteľských interakcií a ich vplyv na populačnú dynamiku, diverzitu a evolučné vzťahy. Osobitná pozornosť sa venuje hostiteľskej špecificite, ko-evolučným procesom medzi parazitom a hostiteľom, ako aj ekologickým a environmentálnym faktorom ovplyvňujúcim šírenie parazitov. Predmet zdôrazňuje aj aplikované aspekty – socio-ekonomické dôsledky parazitóz, dopady antropogénnych zmien prostredia a intenzívnej akvakultúry na výskyt a vývoj parazitických spoločenstiev. Cieľom predmetu sú praktické metodiky laboratórneho a terénneho výskumu a podpora práce s literatúrou a samoštúdia.
Po absolvovaní predmetu bude doktorand schopný analyzovať a interpretovať komplexné parazito–hostiteľské interakcie u sladkovodných rýb na úrovni jednotlivca, populácie aj ekosystému. Získa pokročilé znalosti o morfologických a fyziologických adaptáciách parazitov, ich životných cykloch a hostiteľskej špecificite. Bude rozumieť evolučným a ekologickým mechanizmom ko-evolúcie, ako aj faktorom ovplyvňujúcim diverzitu a dynamiku parazitických spoločenstiev. Ovládne moderné výskumné a diagnostické metódy používané v ichtyoparazitológii a bude schopný kriticky hodnotiť socio-ekonomické dopady parazitóz v kontexte akvakultúry a environmentálnych zmien.
Zborník príspevkov z Jarnej školy doktorandov vydaný na záver podujatia.
Aktívna účasť na Jarnej škole doktorandov. Prezentácia výsledkov vlastnej vedeckej práce alebo vedeckého projektu doktorandského štúdia.
slovenský, anglický
1. Interdisciplinárne prednášky z odborov medicína, prírodné vedy,právo, verejná sráva, humanitné vedy. Prednášatelia - špičkoví zahraniční alebo domáci odborníci z uvedených odboroch.
2. Vedecké prednášky v sekciách vytvorených rámci príbuzných odborov. Prednášatelia - špičkoví odborníci z UPJŠ z uvedených odborov.
3. Vedecké príspevky doktorandov v sekciách príbuzných odborov.
4. Panelové diskusie k problematike doktorandského štúdia a k aktuálnym trendom rozvoja vedných disciplín na UPJŠ.
1. Interdisciplinárne prednášky z odborov medicína, prírodné vedy,právo, verejná sráva, humanitné vedy. Prednášatelia - špičkoví zahraniční alebo domáci odborníci z uvedených odboroch.
2. Vedecké prednášky v sekciách vytvorených rámci príbuzných odborov. Prednášatelia - špičkoví odborníci z UPJŠ z uvedených odborov.
3. Vedecké príspevky doktorandov v sekciách príbuzných odborov.
4. Panelové diskusie k problematike doktorandského štúdia a k aktuálnym trendom rozvoja vedných disciplín na UPJŠ.
100/0
Získanie vedomostí o aktuálnych trendoch rozvoja vedných disciplín na UPJŠ v domácom i medzinárodnom kontexte. Prezentácia vlastných vedeckých výsledkov alebo vedeckého projektu doktorandského štúdia v komunite doktorandov vlastného odboru i príbuzných vedných odborov.
Konzultant záverečnej práce.
Konzultovaním záverečnej práce doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.
Forma výučby: Prednáška a samoštúdium odbornej literatúry nadväzujúcej na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 100 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Murray R.K. a kol.: Harperova biochemie. Ed. J. Kraml, Galen, 2012.
Hulín I. a kol.: Patofyziológia. SAP Bratislava 2009
Koolman J., Röhm K.-H.: Barevný atlas biochemie (preklad 4. vydania), Grada Publishing Praha, 2012
Devlin T.M.: Textbook of biochemistry with clinical correlations. Wiley-Liss 2006
Štúdium prebieha čiastočne formou prednášok a z väčšej časti samoštúdiom. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebnej sumy vedomostí z metabolizmu bunky v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet Seminár z metabolizmu bunky je súčasťou študijných aktivít doktoranda a má čiastočne individuálny charakter s ohľadom na špecifickosť jednotlivých tém dizertačnej práce. Základná osnova je determinovaná nasledovne: Postavenie glukózy, fruktózy a galaktózy v energetickom metabolizme bunky, možnosti získavania energie v anaeróbnych podmienkach. Regulácia homeostázy glukózy, intracelulárna signalizácia inzulínu. Mastné kyseliny, acylglyceroly a ich metabolizmus, špecifiká buniek bieleho a hnedého tukového tkaniva. Acetyl-CoA, jeho tvorba a využitie, význam ketolátok v bioenergetike bunky. ATP ako energetická a signálna molekula. Fosfolipidy, sfingolipidy a ich funkcie. Bunkový metabolizmus cholesterolu a jeho regulácia. Degradácia a transformácia aminokyselín, metabolizmus aminodusíka. Hem – biosyntéza a odbúravanie, metabolizmus železa. Prostaglandíny, prostacyklíny a tromboxány, ich syntéza a funkcie. Cytosolická produkcia a úloha reaktívnych foriem kyslíka a dusíka, udržiavanie redoxnej homeostázy v bunkách. Kompartmentácia metabolických dejov v bunke.
Absolvovaním predmetu študenti získajú potrebnú sumu vedomostí z metabolizmu bunky a dostatočnú orientáciu v problematike s dôrazom na zameranie projektu dizertačnej práce v súlade so špecifikami jednotlivých tém. Tieto znalosti predstavujú rozšírenie základných poznatkov o energetických a metabolických dejoch slúžiacich na udržanie homeostázy v organizme živočíchov a človeka, získané v základnom predmete, so zameraním na kľúčové molekuly a deje prebiehajúce na subcelulárnej a molekulárnej úrovni. Cieľom predmetu je tiež podpora samoštúdia a samostatného vyhľadávania vedeckých informácií.
Rozšíriť znalosti o metabolických dejoch slúžiacich na udržanie homeostázy organizmu živočíchov a človeka, získané v základnom predmete.
1. Murray R.K. a kol.: Harperova biochemie. Ed. J. Kraml, Galen, 2012.
2. Hulín I. a kol.: Patofyziológia. SAP Bratislava 2009
3. Koolman J., Röhm K.-H.: Barevný atlas biochemie (preklad 4. vydania),
Grada Publishing Praha, 2012
4. Devlin T.M.: Textbook of biochemistry with clinical correlations. Wiley-Liss 2006
ústne hodnotenie
Metabolizmus sacharidov a lipidov, regulácia glykémie, cesty syntézy a odbúravania sacharidov, lipogenéza, lipolýza, úloha pečene a tukových tkanív v týchto procesoch. Metabolizmus lipoproteínov, hyper- a hypolipoproteinémie. Metabolizmus cholesterolu, ateroskleróza. Vznik a funkcie eikozanoidov, oxidatívny metabolizmus. Metabolické cesty odbúravania proteínov a transformácie aminokyselín. Metabolizmus porfyrínov, purínov a pyrimidínov. Hospodárenie s vodou a minerálnymi látkami v živočíšnom a ľudskom organizme. Regulačné mechanizmy metabolických procesov.
Sacharidy – štruktúra a biologický význam mono-, di- a polysacharidov a ich derivátov, cesty syntézy a odbúravania sacharidov, regulácia glykémie, klinické aspekty metabolizmu sacharidov. Lipidy – rozdelenie, metabolizmus, lipogenéza, lipolýza, úloha pečene a tukových tkanív v týchto procesoch. Ketogenéza. Regulácia metabolizmu sacharidov a lipidov. Metabolizmus lipoproteínov, hyper- a hypolipoproteinémie. Metabolizmus cholesterolu, biochemické a klinické aspekty vzniku aterosklerózy. Kyselina arachidónová – význam, vznik a funkcie eikozanoidov, klinické korelácie. Reaktívne druhy kyslíka a dusíka, oxidatívny metabolizmus, antioxidačné systémy. Metabolické cesty odbúravania proteínov a transformácie aminokyselín, špecializované produkty odvodené od aminokyselín. Metabolizmus dusíkatých látok, biosyntéza močoviny. Metabolizmus porfyrínov, purínov a pyrimidínov. Hospodárenie s vodou a jeho poruchy. Minerálne látky v organizme a ich výmena. Mechanizmy regulácie metabolických procesov.
Rozšíriť znalosti o metabolických dejoch slúžiacich na udržanie homeostázy organizmu živočíchov a človeka, získané v základnom predmete.
ústne hodnotenie
Aktívna účasť na medzinárodnej konferencii v zahraničí.
Aktívnou účasťou na medzinárodnej vedeckej konferencii v zahraničí doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu vo svojom vednom odbore. Demonštruje spôsobilosť reflektovať konkrétny vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie a komunikovať výsledky výskumu širšiemu publiku adekvátnymi prostriedkami a prostredníctvom cudzieho jazyka.
Spoluautor monografie v renomovanom vydavateľstve.
Publikovaním monografia v renomovanom vydavateľstve doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Spoluautor monografie.
Publikovaním monografia v renomovanom vydavateľstve doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Osvojenie znalostí o anatómii, stavbe a organizácii centrálneho a periférneho nervového systému. Pochopenie jeho jednotlivých funkcií, prejavov a činností pri udržaní homeostázy, senzitívnom vnímaní, motorike a spracovaní signálu na jednotlivých úrovniach.
Lovásová, K., Kluchová, D., Boleková, A.:Neuroanatómia pre psychológov, Košice, Equilibria, UPJŠ 2015
Miklošová M.: Anatómia, Košice, Equilibria, UPJŠ 2011
Druga R., Grim M., Dubový P.: Anatomie centrálního nervového systému Galén Karolinum, 2011
Ševc, J., Mochnacký, F.: Anatomické termíny pre jednoodborové a medziodborové štúdium biológie, UPJŠ, e-book (https://unibook.upjs.sk/sk), 2020
1. povinná účasť na prednáškach, max. 3 absencie za semester bez udania dôvodu.
2. ústna skúška v skúškovom období. Záverečné hodnotenie bude udelené na základe posúdenia znalostí o štruktúre, funkciách a priestorovom usporiadaní jednotlivých častí nervového systému.
slovenský, english
1. úvod do neuroanatómie, všeobecné princípy funkčnej anatómie nervového systému, rozdelenie nervového systému (CNS, PNS, autonómny NS, somatický NS).
2. miecha, nervové dráhy
3. mozgový kmeň: predĺžená miecha, most, stredný mozog
4. periférny nervový systém: miechové a hlavové nervy
5. mozoček
6. medzimozog
7. koncový mozog - topografia, organizácia, bazálne gangliá
8. koncový mozog - mozgová kôra (paleopallium, achipallium), limbický systém
9. koncový mozog - neokortex: funkčné kôrové centrá
10. koncový mozog - neokortex: asociačná kôra
11. dutiny, obaly a krvné zásobenie CNS
12. autonómny nervový systém: sympatikus a parasympatikus
13. zmyslové orgány
odovzdanie zadania
Absolvent predmetu po jeho ukončení získa znalosti o anatómii, stavbe a organizácii centrálneho a periférneho nervového systému. Chápe jeho jednotlivé funkcie, prejavy a činnosti pri udržaní homeostázy, senzitívnom vnímaní, motorike a spracovaní signálu na jednotlivých úrovniach. Absolvovanie predmetu pripravuje študenta na ďalšie špecializované predmety ako Neurofyziológia, Neuropsychológia, atď.
Ústna skúška v skúškovom období. Záverečné hodnotenie bude udelené na základe posúdenia znalostí o štruktúre, funkciách a priestorovom usporiadaní jednotlivých častí nervového systému.
Forma výučby: prednášky, konzultácie a samoštúdium odbornej literatúry, ktorá nadväzuje na tému dizertačnej práce.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 10 h - priama výučba, 10 h - konzultácie, 90 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Miklošová: Anatómia, Equilibria, UPJŠ, Košice (2011)
Mráz a kol.: Anatómia Ľudského tela 2, SAP, Bratislava (2012)
Druga a kol.: Anatomie centrálního nervového systému, Galén Karolinum, (2011)
Jacobson a kol.: Neuroanatomy for the Neuroscientist, 3rd edition, Springer Cham (2018)
Schröder a kol.: Neuroanatomy of the Mouse. An Introduction. Springer Cham (2020)
Ševc a Alexovič Matiašová: Anatomické termíny pre štúdium anatómie človeka a neuroanatómie, druhé vydanie, ŠafárikPress, Košice (2023)
Štúdium prebieha formou prednášok, konzultácií, a samoštúdia. Hodnotenie predmetu prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia potrebnej sumy vedomostí z problematiky neuroanatómie v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu je štandardné a odráža dostatočnú orientáciu študenta v uvedenej problematike s hodnotením absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet Neuroanatómia pre doktorandov je súčasťou študijných aktivít doktoranda a má čiastočne individuálny charakter s ohľadom na špecifickosť témy dizertačnej práce. Základná osnova je determinovaná nasledovne: Úvod do neuroanatómie, všeobecné princípy funkčnej anatómie nervového systému, rozdelenie nervového systému (CNS, PNS, autonómny NS, somatický NS). Miecha, nervové dráhy. Mozgový kmeň: predĺžená miecha, most, stredný mozog. Periférny nervový systém: miechové a hlavové nervy. Mozoček. Medzimozog. Koncový mozog – topografia, organizácia, bazálne gangliá. Koncový mozog – mozgová kôra (paleopallium, archipallium), limbický systém. Koncový mozog – neokortex: funkčné kôrové centrá. Koncový mozog – neokortex: asociačná kôra. Dutiny, obaly a krvné zásobenie CNS. Autonómny nervový systém: sympatikus a parasympatikus. Zmyslové orgány.
Absolvovaním predmetu sú študenti zorientovaní v problematike anatómie nervového systému. Študenti získajú vedomosti o stavbe a organizácii centrálneho a periférneho nervového systému s dôrazom na zameranie projektu ich dizertačnej práce a v súlade so špecifikami témy dizertačnej práce. Študenti nadobudnú vedomosti o funkciách, prejavoch a činnostiach nervového systému pri udržiavaní homeostázy, senzitívnom vnímaní, motorike a spracovaní signálu na jednotlivých úrovniach. Predmet vedie študentov k samostatnej činnosti, vrátane samoštúdia a vyhľadávania relevantných a aktuálnych vedeckých informácií z oblasti neuroanatómie.
Prehĺbiť znalosti doktorandov o najnovších poznatkoch v oblasti výskumu biologických základov správania.
F.Koukolík: Lidský mozek.Funkční systémy - norma a poruchy. Portál, Praha, 2000.
G.F.Michel, C.L.Mooreová : Psychobiologie. Biologické základy vývoje chování. Portál, Praha, 1999.
A.Wickens: Foundations of Biopsychology. Pearson/Prentice Hall, Harlow,London,...,2005.
Ústna skúška.
slovenský
1.Nuronálne mechanizmy pamäte a učenia.
2. Neurochémia emócií.
3. Úloha ľavej a pravej hemisféry pri riadení rôznych typov správania.
4.Neurodegeneratívne procesy v CNS.
5.Biologické základy patologických deviácií správania u človeka.
6. Neurofyziológia drogových závislostí.
7. Nervové riadenie potravinového správania.
8. Neurobiológia spánku.
9. Nervové riadenie sexuálneho správania.
10. Riadenie cirkadiánnych rytmov CNS.
11. Mozgové centrá jazykových schopností a ich poruchy.
12. Biologické príčiny mentálnych porúch.
13. Genetické podklady správania.
Cieľom predmetu je, aby študent získal vedomosti o previazanosti procesov, prebiehjúcich na úrovni činnosti CNS s psychickými procesmi, vrátane zmyslového vnímania, riadenia motoriky, pamäte a ďalších vyšších funkcií CNS. Cieľom je aj poukázať na možné orgánové príčiny vzniku mentálnych porúch a drogových závislostí.
Ústna skúška.
Publikácia uverejnená v nerecenzovanom zahraničnom alebo domácom zborníku ako autor/spoluautor
Publikovaním v nerecenzovanom zahraničnom alebo domácom zborníku ako autor/spoluautor doktorand preukazuje spôsobilosť identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť finalizovať vlastné myšlienky v písomnom prejave.
Uvedená v schválenom zadaní dizertačnej práce.
Dizertačná práca je výsledkom vlastného vedeckého výskumu študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Študent realizuje činnosti pod vedením školiteľa dizertačnej práce. Výsledkom práce študenta má byť splnenie cieľov uvedených v schválenom zadaní dizertačnej práce.
Dizertačná práca má charakter vedeckej práce a študent ňou preukáže rozsiahle zvládnutie teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich originálnym spôsobom pri riešení vybraného vedeckého problému. Študent preukáže schopnosť samostatnej vedeckej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti dizertačnej práce určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre doktorandské štúdium.
Cieľom predmetu je prehĺbiť vedomosti z parazitológie, rozšíriť ich o vektormi - parazitmi prenášané patogény a oboznámiť študentov s metódami používanými pri detekcii a identifikácii parazitov s dôrazom na praktické osvojenie si metód.
1. Roberts, Janovy Jr. Nadler,Foundations of Parasitology, 9th edition, 2012 McGraw-Hill
Education, 701pp.
2. Loker, Parasitology: A Conceptual Approach, 2015, Garland Science, 560 pp.
3. Volf, Horák a kol.: Paraziti a jejich biologie, 2007, Triton, 318 pp.
PAR1/99
priebežné písomné hodnotenie v
5. a 10. týždni
aktívna účasť na praktických cvičeniach
prezentovanie seminárnej práce
priebežné písomné skúšanie
ústna skúška
slovenský, anglický
Predmet stavia na vedomostiach získaných na predmete Parazitológia I., rozširuje ich a zahŕňa aj vektormi prenášané organizmy. Zameriava sa na zvládnutie metód používaných v parazitológii.
Sylabus:
1. týždeň: Parazitické adaptácie
2. týždeň: Interakcie parazit-hostiteľ
3. týždeň: Behaviorálne stratégie parazitov
4. týždeň: Efekt parazita na správanie hostiteľa
5. týždeň: Vektormi prenášané vírusy
6. týždeň: Vektormi prenášané baktérie
7. týždeň: Vektormi prenášané parazity
8. týždeň: Laboratórne diagnostické metódy
9. týždeň: Flotačné a serologické metódy
10. týždeň: Molekulárna detekcia a identifikácia
11. týždeň: Metódy odchytu stavovcov pre parazitologické účely
12. týždeň: Metódy odchytu bezstavovcov pre parazitologické účely
13. týždeň: Parazitologická pitva
Po absolvovaní predmetu Parazitológia II. študenti preukážu
- poznanie diagnostických metód bežne používaných v parazitológii
- praktické využívanie metód bežne používaných v parazitológii
- na základe poznania životných cyklov parazitov vyhodnotiť metódu detekcie a identifikácie
ústna skúška
Získať a rozšíriť aktuálne informácie o pôdnej biológii a pôdnych habitatoch a mikrohabitatoch z vedeckých článkov a publikácií.
Coleman, D. C., Crossley, D. A. Jr., Hendrix, P. F., 2004: Fundamentals of soil ecology, 2nd edition. Elsevier, 1-408
Eisenbeis G., Wichard W., 1987: Atlas on the biology of soil Arthropods Springer Verlag, 1-437
Lavelle P., Spain A. V., 2001: Soil Ecology. Kluwer Academic Publishers. Dordrecht-Boston-London, 1-654
Ústna skúška.
Slovenský jazyk.
Predmet sa zameriava na najnovšie poznatky v poznaní procesov prebiehajúcich v pôde. Obsahom predmetu je: (1) charakteristika minerálneho a biotického zloženia pôdy, (2) charakteristika pôdneho profilu so zameraním na organické vrstvy, (3) podiel pôdotvorných procesov pri genéze pôdnych typov, (4) biodiverzita pôdnych organizmov a metódy analýzy ich spoločenstiev, (5) abiotické a biotické interakcie pôdnych organizmov, (6) podiel bioty na pôdnych procesoch, (7) biodiverzita a ochrana pôdy, (8) degradácia pôdy, (9) globálne zmeny a ich vplyv na pôdu a pôdne mikrohabitaty.
Rozšírené aktuálne poznanie v pôdnej biológii: pôdne komponenty a interakcie, procesy v pôdnom prostredí, biodiverzita pôdy.
Skúška
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe podľa študijného poriadku UPJŠ, vypracovanie a obhajoba práce, úspešne vykonaná dizertačná skúška.
Doktorand preukázal predpoklady na úspešné pokračovanie v štúdiu splnením podmienok predpísaných študijným poriadkom pre študijnú a vedeckú časť doktorandského štúdia viažucu sa na tému dizertačnej práce.
R.W.Hill, G.A.Wyse,M.Anderson:Animal Physiology. Sinauer Asoc., 2008
R.Eckert: Tierphysiologie. G.Thieme verl., 1986
Vacek a spo.: Srovnávací fyziologie živočichů. Masarykova univerzita, Brno, 2004.
Vypracovanie zadaných tém pre referáty.
Vykonanie záverečnej ústnej skúšky.
slovenský
1.Fylogenéza získavania, spracovania a využitia potravy u živočíchov.
2. Energetický metabolizmus (faktory ovplyvňujúce rýchlosť metbolizmu, fyziológia telesnej práce, zákonitosti aeróbneho výkonu u rôznych druhov živočíchov).
3. Hosporárenie s teplom. Poikilotermné a homoiotermné stratégie.
4. Život v chladnom prostredí.
5. Vývoj funkcí nervového systému vo fylogenéze.
6. Senzorické schopnosti žiovčíchov.
7. Evolúcia mozgu. Endokrinné a neuroendokrinné regulácie telesných funkcií u bezsatvovovcov a stavovcov.
8. Reprodukčné systémy živočíchov.
9. Navigačné schopnosti živočíchov. Motorické základy správania živočíchov.
10. Mechanizmy výmeny dýchacích plynov vo fylogenéze.
11. Porovnanie obehových sústav živočíchov.
12. Hospodárenie s vodou a soľami u suchozemských a vodných živočíchov.
13. Vylučovacie systémy živočíchov.
Študenti získajú prehľad o význame fyziologických adaptačných mechanizmov k rôznym podmienkam života na jednotlivých úrovniach fylogenézy živočíchov.
Beránek, J. (2023). Moderní pedagogické metody a přístupy. Praha: Portál.
Fiala, M. (2023). Didaktika a metodika v současné škole. Praha: Grada Publishing.
Kováč, M. (2023). Vzdelávanie v 21. storočí: Inovatívne prístupy a metódy. Nitra: Vydavateľstvo UKF v Nitre.
Koudelka, J. (2023). Moderní didaktika a její aplikace. Praha: Karolinum.
Křížová, M., & Šebová, P. (2023). Vzdělávání učitelů: Teoretické a praktické přístupy. Praha: Triton.
Kučerová, M. (2023). Vzdělávání učitelů a profesionální rozvoj. Praha: Triton.
Mocová, M., & Lázňovská, M. (2023). Pedagogika a jej aplikácie v praxi. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských pedagogických pracovníkov.
Novák, J., & Pol, M. (2024). Pedagogické výzkumy a inovace ve vzdělávání. Praha: Portál.
Sikora, J. (2022). Didaktika a metodika vzdelávania: Nové výzvy a trendy. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave.
Škoda, J. (2022). Efektivní výuka: Praktické strategie a metody. Praha: Grada Publishing.
Švec, J. (2023). Didaktika a školní politika: Teorie a praxe. Praha: Grada Publishing.
Vojtová, K. (2024). Diferenciace a inkluze ve vzdělávání. Praha: Wolters Kluwer.
1. Vypracovanie pedagogického denníka - 100%.
2. Povinná aktívna účasť a dochádzka v súlade so Študijným poriadkom.
slovenský
Osobnosť vysokoškolského učiteľa. Vyučovací štýl učiteľa. Študent vo vysokoškolskej výučbe. Učebné štýly študentov. Možnosti prispôsobenia vyučovacích štýlov učiteľa a učebných štýlov študentov. Interakcia a komunikácia vysokoškolský učiteľ – študent vo vyučovacom procese. Pedagogické kompetencie vysokoškolského učiteľa. Didaktická analýza učiva, učebný text, učebnica. Formy vysokoškolskej výučby. Metódy vysokoškolskej výučby. Metódy preverovania a hodnotenia študentov. Tvorba didaktického testu. Projektovanie vyučovacieho procesu vysokoškolského učiteľa. Sebareflexia vysokoškolského učiteľa.
Študent/ka po absolvovaní predmetu získa vedomosti, zručnosti a kompetencie, t.j. dokáže:
Vedomosti
Definovať a aplikovať základné didaktické zásady, metódy, formy a prostriedky vo vyučovacom procese vysokoškolských odborných predmetov. Identifikovať a špecifikovať edukačné postupy vysokoškolského učiteľa, zamerané na efektívne riadenie výučby, pedagogickú diagnostiku a hodnotenie výsledkov vzdelávania. Rozpoznať rôzne prístupy k pedagogickej evaluácii a ich vplyv na zlepšenie kvality vzdelávacieho procesu na vysokej škole.
Zručnosti
Implementovať účinné edukačné metódy a techniky do výučby odborných predmetov, prispôsobené potrebám vysokoškolských študentov. Vykonávať pedagogickú diagnostiku, hodnotiť pokrok študentov a aplikovať vhodné evalvačné metódy na zlepšenie výsledkov vzdelávania. Analyzovať a reflektovať vlastný vyučovací proces, identifikovať oblasti na zlepšenie a zefektívnenie výučby odborných predmetov, vrátane racionalizácie časovej a obsahovej štruktúry výučby. Prezentovať konkrétne návrhy na zefektívnenie vyučovacieho procesu, vrátane využívania nových technológií a inovatívnych pedagogických prístupov.
Kompetencie
Sebavedome a efektívne riadiť výučbu vysokoškolských predmetov, aplikujúc edukačné spôsobilosti zohľadňujúce špecifiká vzdelávania na vysokej škole. Kriticky reflektovať vlastnú pedagogickú prax a výsledky vzdelávania študentov s cieľom zlepšiť výučbové postupy a dosiahnuť vyššiu kvalitu vzdelávacieho procesu. Aplikovať inovatívne riešenia na racionalizáciu a zefektívnenie vyučovacieho procesu, s cieľom zvýšiť angažovanosť a úspešnosť vysokoškolských študentov.
Aktívne zapojenie sa do popularizácie vedy.
Preukázaná spôsobilosť prezentovať vedu laickej verejnosti, využívať interaktívne metódy vedeckej komunikácie, identifikovať cieľovú skupinu a prispôsobiť komunikačný jazyk úrovni odborných vedomostí. Doktorand dokáže vzbudiť záujem a motivovať špecifické cieľové skupiny v oblasti svojho vedeckého pôsobenia ale aj v širšom kontexte vedy.
Práca v organizačnom výbore konferencie.
Doktorand prácou v organizačnom výbore konferencie preukazuje spôsobilosti a kompetentnosti organizovať samostatne či v tíme vedecké alebo odborné podujatie, zvládnuť realizáciu z hľadiska času a obsahu, efektívne komunikovať slovom a písmom rôznymi technickými prostriedkami podľa potreby aj v cudzom jazyku na odbornej úrovni s rôznymi typmi ľudí, v prípade potreby správne odporúčať riešenia alebo samostatne rozhodovať.
Priama pedagogická činnosť 1 semestrohodina
Pedagogickou činnosťou doktorand preukazuje spôsobilosť prenášať a integrovať poznanie z vlastného študijného odboru do vzdelávania. Je schopný vybrať a aplikovať správne techniky a stratégie manažmentu študijnej skupiny, vysokoškolského vzdelávania a hodnotenia výsledkov vzdelávania. Je spôsobilý navrhnúť a realizovať časť vzdelávacieho procesu v súlade s aktuálnymi trendmi vysokoškolského vzdelávania a požiadavkami kladenými na úroveň komunikačných a digitálnych kompetentností.
Priama pedagogická činnosť 2 semestrohodiny
Pedagogickou činnosťou doktorand preukazuje spôsobilosť prenášať a integrovať poznanie z vlastného študijného odboru do vzdelávania. Je schopný vybrať a aplikovať správne techniky a stratégie manažmentu študijnej skupiny, vysokoškolského vzdelávania a hodnotenia výsledkov vzdelávania. Je spôsobilý navrhnúť a realizovať časť vzdelávacieho procesu v súlade s aktuálnymi trendmi vysokoškolského vzdelávania a požiadavkami kladenými na úroveň komunikačných a digitálnych kompetentností.
Priama pedagogická činnosť 3 semestrohodiny
Pedagogickou činnosťou doktorand preukazuje spôsobilosť prenášať a integrovať poznanie z vlastného študijného odboru do vzdelávania. Je schopný vybrať a aplikovať správne techniky a stratégie manažmentu študijnej skupiny, vysokoškolského vzdelávania a hodnotenia výsledkov vzdelávania. Je spôsobilý navrhnúť a realizovať časť vzdelávacieho procesu v súlade s aktuálnymi trendmi vysokoškolského vzdelávania a požiadavkami kladenými na úroveň komunikačných a digitálnych kompetentností.
Priama pedagogická činnosť 4 semestrohodiny
Pedagogickou činnosťou doktorand preukazuje spôsobilosť prenášať a integrovať poznanie z vlastného študijného odboru do vzdelávania. Je schopný vybrať a aplikovať správne techniky a stratégie manažmentu študijnej skupiny, vysokoškolského vzdelávania a hodnotenia výsledkov vzdelávania. Je spôsobilý navrhnúť a realizovať časť vzdelávacieho procesu v súlade s aktuálnymi trendmi vysokoškolského vzdelávania a požiadavkami kladenými na úroveň komunikačných a digitálnych kompetentností.
Forma výučby: Prednáška / Cvičenie
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Týždenný: 2/2 Za obdobie štúdia: 14/14
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná
1. Volf P, Horák P a kol: Paraziti a jejich biologie, Triton, 2007
2. Zimmer C.: Vládce parazit, Paseka, ISBN 80-7185-685-1
3. Woo, P.T.K. and Buchmann, K.. Fish Parasites: Pathobiology and Protection. (2012). India: CABI.
4. Williams, H. (1994). Parasitic Worms Of Fish. Spojené kráľovstvo: Taylor & Francis.
5. Walster CH., Tepper J., Urdes L. Fundamentals of Aquatic Veterinary Medicine. (2022). Spojené kráľovstvo: Wiley.
6. Smith S. A. Fish Diseases and Medicine. (2019). Spojené štáty americké: CRC Press.
aktívna účasť na praktických cvičeniach,
prezentovanie seminárnej práce,
priebežné písomné skúšanie,
ústna skúška
slovenský, anglický
Predmet sa zameriava na taxonómiu, morfológiu, fyziológiu a behaviorálne prejavy, životné cykly a ekologické nároky vybraných skupín parazitických organizmov sladkovodných rýb. Približuje adaptácie na parazitický spôsob života u jednobunkových a mnohobunkových parazitov, parazito-hostiteľské interakcie a vzájomný vplyv na dynamiku populácií parazitov aj hostiteľov, hostiteľskú špecificitu, ko-evolúciu s hostiteľom, socio-ekonomický dopad parazitóz, vplyv človeka a akvakultúry.
Po absolvovaní predmetu Parazitológia rýb študenti preukážu:
- poznanie diagnostických metód bežne používaných v parazitológii rýb
- praktické využívanie metód bežne používaných v parazitológii rýb
- na základe poznania životných cyklov parazitov rýb vyhodnotiť metódu detekcie a identifikácie
Alexitch, L. R. (2005). Applying social psychology to education. Social Psychology.–Еd.: Schneider F., Gruman J., Coutts L.–Sage Publications, Inc, 205-228.
Fry, H., Ketteridge, S., & Marshall, S. (2008). A handbook for teaching and learning in higher education: Enhancing academic practice. Routledge.
Mareš, J.: Pedagogická psychologie. Portál, 2013.
Kniha psychologie. Universum, 2014
Čáp, J., Mareš, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál 2007.
Vágnerová, M.: Školní poradenská psychológie pro pedagogy. Praha: Karolínum 2005.
Cuevas, J. A., Childers, G., & Dawson, B. L. (2023). A rationale for promoting cognitive science in teacher education: Deconstructing prevailing learning myths and advancing research-based practices. Trends in neuroscience and education, 100209.
University teacher and his work in the teaching process with a focus on:
teacher in relation to himself (cognitive, personality, social competencies and competencies in the use of methods), in relation to students and as part of the teacher-student relationship based on selected areas of cognitive psychology, psychology of emotions and motivation, developmental psychology, social psychology , educational psychology and health psychology with application to the university environment
Prípadová štúdia, mikrovýstup, jeho analýza
Aktuálne úpravy predmetu sú uvedené v elektronickej nástenke predmetu.
slovenský
Vysokoškolský učiteľ a jeho pôsobenie v procese vyučovania so zameraním sa na:
učiteľa vo vzťahu k sebe samému (kognitívnym, osobnostným, sociálnym kompetenciám a kompetenciám v oblasti využívania metód), vo vzťahu k študentom a ako súčasť vzťahu učiteľ-žiak na základe vybraných oblastí z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, vývinovej psychológie, sociálnej psychológie, pedagogickej psychológie a psychológie zdravia s aplikáciou na vysokoškolské prostredie
Obsah predmetu vychádza z vybraných psychologických poznatkov z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti, vývinovej, sociálnej, pedagogickej psychológie a psychológie zdravia. Výučba je realizovaná kombináciou prednášok s interaktívnymi, zážitkovými metódami, diskusiou, otvorenou komunikáciou pri vzájomnom rešpekte, podpore samostatnosti, aktivity a motivácie študentov.
Osnova:
Vysokoškolský učiteľ a jeho pôsobenie v procese vyučovania so zameraním sa na:
učiteľa vo vzťahu k sebe samému (kognitívnym, osobnostným, sociálnym kompetenciám a kompetenciám v oblasti využívania metód), vo vzťahu k študentom a ako súčasť vzťahu učiteľ-žiak na základe vybraných oblastí z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, vývinovej psychológie, sociálnej psychológie, pedagogickej psychológie a psychológie zdravia s aplikáciou na vysokoškolské prostredie.
Študenti po absolvovaní kurzu nadobudnú vedomosti umožňujúce porozumieť, zhrnúť a vysvetliť vybrané psychologické poznatky z kognitívnej psychológie, psychológie emócií a motivácie, psychológie osobnosti, vývinovej, sociálnej, pedagogickej psychológie a psychológie zdravia. Osvoja si zručnosti aplikovať uvedené psychologické poznatky nevyhnutné pre profesionálny, kompetentný výkon vysokoškolskej učiteľskej praxe doktorandov a rozvinú si kompetencie vytvoriť a zrealizovať výučbu odbornej témy s uplatneným psychologických poznatkov ako aj hodnotiť svoj výkon a výkon svojich spolužiakov formou konštruktívnej spätnej väzby.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q1 ako spoluautor.
Publikovaním v časopise kategórie Q1 ako spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q1 ako prvý alebo korešpondujúci autor.
Publikovaním v časopise kategórie Q1 ako prvý alebo korešpondujúci autor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q2 ako spoluautor.
Publikovaním v časopise kategórie Q2 ako spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q2 ako prvý alebo korešpondujúci autor
Publikovaním v časopise kategórie Q2 ako prvý alebo korešpondujúci autor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q3 ako spoluautor.
Publikovaním v časopise kategórie Q3 ako spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q3 ako prvý alebo korešpondujúci autor
Publikovaním v časopise kategórie Q3 ako prvý alebo korešpondujúci autor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q4 ako spoluautor.
Publikovaním v časopise kategórie Q4 ako spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia prijatá v časopise kategórie Q4 ako prvý alebo korešpondujúci autor
Publikovaním v časopise kategórie Q43 ako prvý alebo korešpondujúci autor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Publikácia uverejnená v recenzovanom zahraničnom alebo domácom zborníku ako autor/spoluautor
Publikovaním v recenzovanom zahraničnom alebo domácom zborníku ako autor/spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky
Získaná citácia registrovaná v SCI alebo Scopus
Získanie citácie preukazuje široké a veľmi dobre podložené vedecké poznanie v skúmanej oblasti, založené na spôsobilosti formulovať výskumné otázky, reflektovať vedecký problém takým spôsobom, ktorý generuje nové poznanie. Zároveň citácia v indexovanom zdroji preukazuje kompetentnosti komunikovať nové poznanie, ktoré je významným príspevkom k vedeckému poznaniu, na najvyššej expertnej úrovni
Spoluriešiteľ domáceho projektu.
Doktorand preukazuje spôsobilosť podieľať sa na tímovej práci, prinášať vlastný vklad do riešenia projektového zámeru a preberať zodpovednosť za pridelené úlohy. Riešením domáceho projektu nadobúda spôsobilosť realizovať projektový zámer podľa stanoveného postupu, dodržiavať harmonogram projektu, koordinovať vlastnú činnosť so spolupracovníkmi, podieľať sa na tvorbe výstupov. Doktorand získava cenné skúsenosti z praktického chodu grantového projektu.
Forma výučby: priama výučba, individuálne konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 10 h - priama výučba, 20 h - individuálne konzultácie, 40 h - praktické činnosti a 50 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Nordell E.S., Valone T.J.: Animal behavior: concepts, methods, and applications, Oxford University Press, 2107
Bread M.D.: Conceptual Breakthroughs in Ethology and Animal Behavior, Academic press, 2017
Rubenstein D.R., Alcock J.: Animal Behavior, Oxford University Press, 2020
D.Franck: Etologie. Vyd.Karolinum, Praha,1996.
E.O.Wilson : O lidské přirozenosti. Nakl.Lidové noviny, Praha, 1993.
Veselovský, Z. Etologie. Biologie chování zvířat. Praha, 2005.
Fraňková, S. , Bičík, V. Srovnávací psychologie a úvod do etologie. Praha, 1999
Špinka, M.: Etologie. Mechanismy, ontogeneze, funkce a evoluce chování živočichů, Academia Praha, 2024
Absolvovanie prednášok, individuálnych konzultácií, zvládnutie praktických činností v laboratóriu aj terénnych podmienkach a samoštúdium odporúčanej literatúry. Hodnotenie prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia vedomostí v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet rozvíja základné znalosti o správaní zvierat podľa jednotlivých taxónov, dopĺňa ich o komplexný pohľad na správanie týchto živočíchov, vrátane neurofyziologických mechanizmov zmyslového a motorického aparátu, adaptívnych stratégií a regulácie správania. Študenti sa venujú pokročilým témam ako migrácie, orientácia, biokomunikácia, sociálne a sexuálne správanie, agresivita a rodičovské investície, s dôrazom na najnovšie výskumné metódy a teórie. Predmet prepája evolučné, ekologické a neurobiologické prístupy, pričom kladie dôraz na aplikáciu poznatkov v špecializovanom výskume. Predmet je cielený na rozbor jednotlivých druhov správania podľa cieľovej skupiny organizmov v dizertačnej práci. Cieľom predmetu sú praktické metodiky laboratórneho a terénneho výskumu a podpora práce s literatúrou a samoštúdia.
Absolvovaním predmetu Špeciálna etológia študenti získajú komplexné vedomosti a praktické zručnosti nevyhnutné pre pochopenie behaviorálnych disciplín rôznych živočíšnych taxónov. Cieľom je prehĺbenie poznatkov z progresívnych oblastí etológie. Oboznámenie sa s metodológiou experimentálnej etológie podľa zamerania dizertačnej práce.
Spoluriešiteľ interného VVGS grantu.
Doktorand preukazuje spôsobilosť podieľať sa na tímovej práci, prinášať vlastný vklad do riešenia projektového zámeru v rámci interného grantového systému na UPJŠ. Riešením interného VVGS grantu nadobúda spôsobilosť realizovať projektový zámer podľa stanoveného postupu, dodržiavať harmonogram projektu, koordinovať vlastnú činnosť so spolupracovníkmi, podieľať sa na tvorbe výstupov. Doktorand získava cenné skúsenosti z praktického chodu grantového projektu.
Členstvo v riešiteľskom kolektíve medzinárodného projektu.
Aktívne zapojenie riešením konkrétnej úlohy v rámci kolektívu riešiteľov medzinárodného projektu. Doktorand preukazuje spôsobilosť tímovej práce, preberania zodpovednosti za pridelenú úlohu, dodržiavania časového harmonogramu a plnenia výstupov projektu. Doktorand získava osobné skúsenosti z realizácie medzinárodného projektu, participácie na jeho kľúčových etapách, tvorbe merateľných výstupov, grantového financovania vedy.
Forma výučby: priama výučba, konzultácie, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 10 h - priama výučba, 25 h - individuálne konzultácie, 50 h - praktické činnosti a 50 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná
1. Roberts, Janovy Jr. Nadler,Foundations of Parasitology, 9th edition, 2012 McGraw-Hill Education, 701pp.
2. Paniker, C.K.J. Paniker’s Textbook of Medical Parasitology, 2018
3. Ridley, J.W. Parasitology for Medical and Clinical Laboratory Professionals, Cengage Learning, 2011
4. Loker, Parasitology: A Conceptual Approach, 2015, Garland Science, 560 pp.
5. Volf, Horák a kol.: Paraziti a jejich biologie, 2007, Triton, 318 pp.
Absolvovanie prednášok, individuálnych konzultácií, zvládnutie praktických činností v laboratóriu aj terénnych podmienkach a samoštúdium odporúčanej literatúry. Hodnotenie prebieha individuálne podľa študijného plánu doktoranda a na základe zvládnutia vedomostí v nadväznosti na tému dizertačnej práce. Hodnotenie predmetu: absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Predmet sa zameriava na klasifikáciu významných parazitických živočíchov a poskytuje komplexný prehľad základných parazitologických, ekologických a epidemiologických pojmov. Súčasťou štúdia je aj pochopenie prírodnej ohniskovosti a transmisívnych parazitóz. Študenti sa oboznámia s evolúciou parazitov a rôznymi formami prenosu parazitických organizmov. Okrem všeobecných poznatkov budú študenti podrobne študovať jednotlivé taxóny parazitických zástupcov s dôrazom na problematiku súvisiacu s témou ich dizertačnej práce, čo im umožní prehĺbiť odborné vedomosti a pripraviť sa na špecializovaný výskum v oblasti parazitológie. Cieľom predmetu sú praktické metodiky laboratórneho a terénneho výskumu a podpora práce s literatúrou a samoštúdia.
Absolvovaním predmetu Špeciálna parazitológia študenti získajú komplexné vedomosti a praktické zručnosti nevyhnutné pre pochopenie parazitizmu ako biologického fenoménu. Študenti si osvoja detailné porozumenie základných terminologických pojmov a teoretických princípov parazitizmu, čo im umožní lepšie chápať vzťahy medzi parazitmi a ich hostiteľmi. Ďalej budú schopní systematicky opísať a analyzovať všeobecné životné cykly kľúčových parazitických organizmov s lekárskym a veterinárnym významom. Študenti si osvoja schopnosť samostatnej taxonomickej determinácie a morfologickej identifikácie bežných druhov parazitov človeka a zvierat, s využitím aktuálnych diagnostických metód.
Spoluriešiteľ projektu aplikovaného výskumu
Doktorand preukazuje spôsobilosť podieľať sa na tímovej práci, prinášať vlastný vklad do riešenia projektového zámeru aplikovaného výskumu a preberať zodpovednosť za pridelené úlohy. Riešením projektu aplikovaného výskumu nadobúda spôsobilosť realizovať projektový zámer podľa stanoveného postupu, dodržiavať harmonogram projektu, koordinovať vlastnú činnosť so spolupracovníkmi, podieľať sa na tvorbe výstupov aplikovaného výskumu. Doktorand získava cenné skúsenosti z praktického chodu grantového projektu so zameraním na aplikovaný výskum.
Forma výučby: Samostatná teoretická príprava k téme dizertačnej práce pri pravidelných konzultáciách so školiteľom.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách):
Za obdobie štúdia: 60 h – individuálne konzultácie, 220 h - samoštúdium.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Meško, D., Katuščák, D., Findra, J., a kol., 2013: Akademická príručka. 3. vyd., Osveta, Martin. 495 s.
ISBN: 9788080633929
Štúdium prebieha počas prvých troch semestrov štúdia: v oboch semestroch 1. ročníka a v zimnom semestri 2. ročníka. Hodnotenie predmetu odráža základnú orientáciu študenta v problematike témy svojej dizertačnej práce na základe samostatného štúdia odbornej literatúry. Forma hodnotenia je absolvoval/neabsolvoval.
slovenský, anglický
Doktorand sa počas štúdia zameriava na prípravu literárneho prehľadu k problematike svojej práce, ktorý je súčasťou písomnej práce k dizertačnej skúške. Teoreticky sa oboznamuje s metodikou výskumu, vrátane metód dátových matematických analýz. Štúdiom odbornej literatúry sa ďalej oboznamuje so spôsobom interpretácie vlastných originálnych údajov a prípravy vedeckej diskusie so syntetizujúcimi závermi. Oboznamuje sa so spôsobom prípravy a štruktúrou rukopisu vedeckej štúdie, jej recenzovania a publikovania vo vedeckých časopisoch. Oboznamuje sa s etickými aspektami vedeckej štúdie a duševným vlastníctvom jej autorov.
Absolvovanie tohto predmetu prispieva k teoretickej príprave doktoranda na dizertačnú skúšku a obhajobu písomnej práce k dizertačnej skúške.
Adler F. R. & Tanner C. J., 2013: Urban ecosystems. Ecological principles for the built environment. Cambridge University Press, New York, x&346 pp.
Francis R. A. & Chadwick M. A., 2013: Urban ecosystems. Understanding the human environment. Routledge, New York, xii&220 pp.
Gaston K. J. (ed.). 2010: Urban ecology. Cambridge University Press, Cambridge, xii&318 pp.
Niemelä J. (ed.). 2011: Urban ecology. Patterns, processes, and applications. Oxford University Press, New York, xiv&374 pp.
ústna skúška podmienená autorskou prezentáciou na zadanú tému
1. Špecifiká urbánneho prostredia ako habitatu organizmov: abiotické, biotické faktory
2. Špecifiká metód ekologického štúdia v urbánnom prostredí
3. Diverzita v urbánnom prostredí
4. Adaptácie na urbanizované prostredie
5. Synantropizácia, synurbanizácia, úvod do domestikácie
6. Urbánne prostredie a invázne druhy7. Umelé habitaty, urbánne ekosystémy, mesto ako hybridný ekosystém8. Ochrana urbánnych organizmov
9. Človek v urbánnom prostredí: ekológia a etológia
10. Vybrané prípadové štúdie: študentské prezentácie a seminár
11. Praktický seminár12. Terénne cvičenie13. Terénne cvičenie
Forma výučby: prednáška, praktické činnosti a samoštúdium.
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách): 10 hodín prednášok, 40 hodín praktických činností, 40 h samoštúdia.
Metóda štúdia: prezenčná, dištančná.
Crawley M.J. 2012. The R Book, 2nd edition. Wiley-Blackwell.
Súčasná časopisecká literatúra.
https://www.google.com/search?channel=fs&q=R+programming
https://www.youtube.com/results?search_query=R+programming
Hodnotenie predmetu sa udeľuje na základe spracovania individuálneho projektu (štatistické hodnotenie reálnych/vlastných dát a interpretácia výsledkov. Hodnotenie: absolvoval / neabsolvoval.
slovenský, anglický
Štúdium časopiseckej literatúry podľa konkrétneho zamerania výskumu poslucháčov. Podľa individuálnych potrieb sa aplikujú rôzne metódy štatistických analýz. Potenciálny rozsah predmetu ilustruje obsah R book: Essentials of the R language; Data input; Dataframes; Graphics; Tables; Mathematics; Classical tests; Statistical modelling; Regression; Analysis of variance; Analysis of covariance; Generalized linear models; Count data; Count data in tables; Proportion data; Binary response variables; Generalized additive models; Mixed-effects models; Non-linear regression; Meta-analysis; Bayesian statistics; Tree models; Time series analysis; Multivariate statistics; Spatial statistics; Survival analysis; Simulation models; Changing the look of graphics.
Úvod do dizajnu zberu dát a experimentu, porozumenie základom písania kódu v jazyku R, predstavenie rôznych štatistických analýz (Introduction to statistics and R for noobs...)
Rozšíriť vedomosti študentov získané v predmete Zoológia o podrobnejšie poznatky o evolúcii, taxonómii. morfológii, ekológii a etológii plazov.
1. BARUŠ V. a kol.: Plazi-Reptilia (Fauna ČSFR), Praha, 1992.
2. BARUŠ V. a kol.: Obojživeníci-Amphibia (Fauna ČSFR). Praha,1992.
3. OLIVA O., HRABĚ S., LÁC J. : Stavovce Slovenska I. Bratislava, 1968
4. ROČEK Z.: Studies in Herpetology. Praha, 1986.
5. ZWACH I. : Naši obojživelníci a plazi ve fotografii. Praha,1990.
6. DIESENER G., REICHHOLF J.: Obojživelníky a plazy. Bratislava,1997
ZO1/03,ZOO1/03
terénna exkurzia
Terénna exkurzia
Ústna skúška.
Systematický prehľad obojživelníkov a plazov so zoogeografickým zaradením na druhovej úrovni. Fylogenetický vývoj obojživelníkov a plazov. Charakteristika ekofyziologických a morfologických adaptácií. Adaptácie na významné abiotické a biotické faktory (potrava, substrát, teplota, voda a iné). Vybrané aspekty populačnej dynamiky niektorých skupín. Etologické prejavy obojživelníkov a plazov z porovnávacieho aspektu.
Rozšíriť vedomosti študentov získané v predmete Zoológia o podrobnejšie poznatky o evolúcii, taxonómii. morfológii, ekológii a etológii plazov.
Ústna skúška.
Dial KP, Shubin N, Brainerd EL 2015. Great Transformations in Vertebrate Evolution. Chicago, IL: University of Chicago Press.
Anderson JS, Sues HD 2007. Major Transitions in Vertebrate Evolution (Life of the Past). Bloomington, IN: Indiana University Press.
ústna skúška
anglický jazyk
1. Evolučné posolstvo skamenelin: aké hlboké sú korene života na Zemi?
2. Svet pred stavovcami: zdánlivý pokoj pred kambrijskou explóziou.
3. Hľadanie najstarších chordátov: ako vyzeral najstarší stavovec?
4. Vznik nervovej sústavy stavovcov: hemichordátna perspektíva.
5. Aké faktory determinujú smerovú identitu vyvíjajúceho sa zárodku?
6. Od somitu k stavcu: segmentované telá stavovcov.
7. Teória novej hlavy: štvrtá zárodočná vrstva v akcii.
8. Pôvod hryziacich čeľustí: vznik dravca!
9. Tvorba nového genetického materiálu: génová duplikácia.
10. Vznik nepárových a párových príveskov tela.
11. Rybonožce versus plutvonožce versus beznožce.
12. Premena nohy na krídlo: vznik prototypov lietajúceho stavovca.
13. Pôvod cicavčej identity.
ústna skúška
Predmet oboznamuje študenta s okolnosťami, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vznik stavovcov a charakterizovali následné adaptačné trendy v ich evolúcii. Pre pochopenie týchto časovo vzdialených udalostí je zvolený prístup, ktorý kombinuje poznatky dvoch ‘vzdialených’ vedných odborov: paleobiológie (zaoberajúcou sa interpretáciou znakov konzervovaných vo fosilizovanej podobe a rekonštrukciou biologických prejavov vyhynutých organizmov v danom prostredí) a vývojovej biológie (zameranej na poznanie molekulárnych mechanizmov tvarovej modulácie znakov, ktorými sa súčasné stavovce od seba navzájom odlišujú). Cieľom tohto kurzu je zoznámiť študentov s významom integrujúceho spôsobu myslenia a bádania v snahe pochopiť evolúciu vývinových mechanizmov, ktoré charakterizujú vznik významných štruktúrnych a procesných inovácií v usporiadaní tela stavovcov: napr. formovanie hlavy, špecializácia ústnych aparátov, vznik končatín, adaptácia vnútorných orgánov na fyzikálne odlišné prostredia, premeny pokryvu tela, termoregulácia, zdokonaľovanie neurosenzorických kvalít, atď. Absolventi kurzu by mali nadobudnúť predstavu o kritickom spôsobe vyhodnocovania informačnej hodnoty fosílneho záznamu a molekulárnych experimentov, a využiť počiatočné vedomosti pre syntetizujúci spôsob posudzovania evolučných premien stavovcov.
Vedenie študenta v rámci SOČ alebo ŠVOČ.
Vedením študenta v rámci SOČ alebo ŠVOČ doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.
Vedecká práca po zaslaní do redakcie vedeckého časopisu ako autor/spoluautor.
Zaslaním rukopisu do redakcie vedeckého časopisu ako autor/spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť formulovať vlastné myšlienky do štruktúrovanej podoby
Vypracovanie oponentského posudku na záverečnú prácu.
Doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne odporúčiť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.
Vystúpenie na seminári.
Aktívnou účasťou seminári doktorand preukazuje spôsobilosť identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu vo svojom vednom odbore. Demonštruje spôsobilosť reflektovať konkrétny vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie a komunikovať výsledky výskumu adekvátnymi prostriedkami a prostredníctvom slovenského alebo cudzieho jazyka.
Vedenie záverečnej práce.
Vedením záverečnej práce doktorand preukazuje široké a vedecky podložené poznanie v študijnom odbore, ako aj poznanie širokého spektra metód a prístupov. Preukazuje spôsobilosť kriticky posúdiť odborný problém a jeho navrhované riešenie, ako aj vyhodnotiť ho a prípadne navrhnúť iné riešenie. Aplikuje poznatky a spôsobilosti z oblasti pedagogických vied do vlastného odboru.
Publikácia prijatá v zahraničnom časopise ako autor/spoluautor.
Publikovaním v zahraničnom časopise ako autor/spoluautor doktorand preukazuje vysokú mieru spôsobilosti identifikovať, vyhodnotiť, aplikovať správne vedecké metódy alebo metodiku výskumu. Demonštruje spôsobilosť reflektovať vedecký problém využitím najnovších prístupov a ich kritickým aplikovaním. Preukazuje kompetentnosť inovatívnym spôsobom využívať jestvujúce teórie a koncepty, ako aj generovať nové originálne vedecké poznanie, ktoré dokáže publikovať podľa najvyšších kvalitatívnych a etických štandardov odboru. Doktorand preukazuje spôsobilosť kriticky vyhodnotiť a reagovať na podnety recenzentov, finalizovať vlastné myšlienky.
Zodpovedný riešiteľ interného VVGS grantu.
Doktorand preukazuje spôsobilosť k vlastnému výskumnému problému spracovať úspešnú žiadosť v rámci interného grantového systému na UPJŠ. Získava zručnosti s návrhom výskumných etáp, ich časového harmonogramu, merateľných výstupov a adekvátneho rozloženia finančných prostriedkov. Samotným riešením interného VVGS grantu nadobúda spôsobilosť realizovať projektový zámer podľa stanoveného postupu, zodpovedať za dosiahnutie stanovených výstupov. Doktorand si ako zodpovedný riešiteľ osvojuje kompetencie v riadení projektu, jeho administrácii, prezentovaní výsledkov.
Absolvovanie zahraničného študijného pobytu v trvaní menej ako 30 dní.
Absolvovaním krátkodobejšieho študijného pobytu doktorand preukazuje spôsobilosť reflektovať výskumné problémy a kriticky pracovať so zdrojmi na expertnej úrovni a v interdisciplinárnom kontexte, pričom je schopný generovať nové poznanie. Je spôsobilý aktívne komunikovať na expertnej úrovni vo viac ako jednom jazyku. Koná ako zodpovedný nezávislý vedec, pracuje samostatne i v skupine s cieľom posúvať hranice poznania a prenášať ich do iných oblastí výskumu, do praxe i smerom k širšej verejnosti. Dokáže kompetentne argumentovať a vysvetliť svoje myšlienky.
Absolvovanie zahraničného študijného pobytu v trvaní viac ako 30 dní.
Absolvovaním študijného pobytu doktorand preukazuje spôsobilosť reflektovať výskumné problémy a kriticky pracovať so zdrojmi na expertnej úrovni a v interdisciplinárnom kontexte, pričom je schopný generovať nové poznanie. Je spôsobilý aktívne komunikovať na expertnej úrovni vo viac ako jednom jazyku. Koná ako zodpovedný nezávislý vedec, pracuje samostatne i v skupine s cieľom posúvať hranice poznania a prenášať ich do iných oblastí výskumu, do praxe i smerom k širšej verejnosti. Dokáže kompetentne argumentovať a vysvetliť svoje myšlienky