KAE/DPO/15

Diplomová práca a jej obhajoba

učiteľstvo etickej výchovy a histórie

učiteľstvo etickej výchovy a geografie

učiteľstvo etickej výchovy a psychológie

učiteľstvo etickej výchovy a výchovy k občianstvu

učiteľstvo etickej výchovy a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a etickej výchovy

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a etickej výchovy

KGER/DPO/15

Diplomová práca a jej obhajoba

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a geografie

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a psychológie

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a informatiky

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry

učiteľstvo etickej výchovy a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu

učiteľstvo histórie a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry

KGER/NJM/15

Nemecký jazyk a literatúra - učiteľstvo akademických predmetov

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a geografie

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a psychológie

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a informatiky

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry

učiteľstvo etickej výchovy a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu

učiteľstvo histórie a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry

LITERATUR

Modul: Kinder- und Jugendliteratur

1) Kinderlyrik, Kindergedichte, Kinderreime

Definitionsansätze, Kinderlyrik und deutscher Buchmarkt, Kinderlyrik seit der Aufklärung: ein Überblick (Brentano / von Arnim: Des Knaben Wunderhorn), Entwicklung der Kinderlyrik nach 1945, Josef Guggenmos als Kinderlyriker

Josef Guggenmos: Was denkt die Maus am Donnerstag

Struktur des Gedichtbandes – stilistische Merkmale – Tier- und Naturgedichte – Interpretation des titelgebenden Gedichtes – das Nachwort von Guggenmos – Guggenmos als Übersetzer

2) Realistisches Erzählen

Definitionsansätze, Realistisches Erzählen in der Geschichte der Kinderliteratur, Realistische Erzählverfahren, Realistische Erzählverfahren am Beispiel:

Erich Kästner: Emil und die Detektive

Entstehungsgeschichte, Inhalt, Detektiv- und Kriminalroman – innovative Aspekte des Kinderomans – Roman der Neuen Sachlichkeit – Kinderliterarische Poetik der Neuen Sachlichkeit – Verhältnis von der Realität und Fiktionalität – Darstellung der Großstadt – Perspektivenwechsel – psychischer Gefühlszustand eines Kindes – Stadt als sozialer Ort des Lernens – Filmische Erzählweise – Kindheitsbild – utopische Aspekte – sprachliche Merkmale

3) Adoleszenzroman und Jugendroman

Definitionsansätze, Modelle jugendliterarischen Erzählens, Das Modell des Abenteuerromans, das Modell des Adoleszenzromans (Vorfermen und Geschichte) – Schülerromane der Jahrhundertwende - der Adoleszenzroman und seine Ausprägungen – Postmoderne Adoleszenzromane:

Kirsten Boie: Ich ganz cool

Deutschsprachige Literatur seit den 1980er Jahren – Tabuthemen und ambivalenter Schluss – Komplexität der Erzählstruktur – Entstehung – Inhalt – Funktion der Tagträume – prekäre Familiensituation – sprachliche Gestaltung – Merkmale der zeitgenössischen Jugendsprache- Vielfalt der sprachlichen Codes – sprachliche Gestaltung der Tagträume – Paratext: Cover der Originalausgabe – Paratext der Neuauflagen – Rezeption

4) Phantastische Kinder- und Jugendliteratur

Definitionsansätze, Begrifflichkeits- und Abgrenzungsprobleme, Modelle phantastischer Literatur, Themen und Motive phantastischen Erzählens, Phantastisches Erzählen in der Geschichte der Kinderliteratur

Cornelia Funke: Tintenwelt-Trilogie

Der Erfolg der Cornelia Funke – Entstehung – Inhalt – Inhalt der Nachfolgebände – Phantastischer Kinderroman – das Herauslesen als phantastische Eigenschaft – Alternierender Wechsel zwischen zwei Welten – Darstellung einer weiblichen Initiation – das Motiv des ewigen Kindes (E.T.A. Hoffmann: Das fremde Kind) – Postmodernes Erzählen – Selbstreferentialität – Intertextualität – Mythos von Orpheus und Eurydike – Bedeutung der Metalepse – der Autors als Schöpfer Die Tintenwelt als Crossover Literatur

LINGUISTIK

Modul: Psycholinguistik

1) Psycholinguistik – Charakteristik der sprachwissenschaftlichen Disziplin

Psycholinguistische Fragestellung, Forschungsgebiete, physiologische Grundlagen: Sprachzentren im Gehirn, zwei traditionelle psycholinguistische Fragestellungen: Behaviorismus – Sprechen als „Sich-Verhalten“, Hypothese der sprachlichen Relativität – Sprachstruktur als Weltdeutung

Didaktischer Transfer: Erklären Sie, wie der Behaviorismus die Fremdsprachendidaktik beeinflusste.

2) Psycholinguistik – Spracherwerb und Mehrsprachigkeit

Konkurrierende Theorien und ihre kritische Würdigung: Behaviorismus, Mentalismus, Kognitivismus, das interaktionistische Konzept; Phasen des Spracherwerbs, Mehrsprachigkeit und ihre Vorteile

Didaktischer Transfer: Überlegen Sie, welche Vor- und Nachteile es hat, wenn Ihre Lerngruppe bereits Englisch oder eine andere Fremdsprache gelernt hat, bevor sie mit dem DaF-Unterricht beginnen. Stellen Sie die Nachteile den Vorteilen gegenüber, und gewichten Sie diese.

3) Psycholinguistik – Sprachwissensforschung

Das mentale Lexikon seine Charakteristik und Struktur, Wortbedeutungen in der Psycholinguistik, der Merkmalsbegriff in Psycholinguistik und Semantik, Charakteristik von Alltagsbegriffen, Prototypen und Primärbegriffen, Typikalität

Didaktischer Transfer: Stellen Sie dar, wie sich die Kenntnisse über das mentale Lexikon bei der Wortschatzvermittlung anwenden lassen.

DIDAKTIK

1) Der Fremdsprachenunterricht (didaktische Strukturierung, der Fremdsprachenlerner, der Fremdsprachenlehrer)

2) Die Vermittlung des fremdsprachlichen Wissens (Wortschatz und Grammatik lernen und lehren – Lernziele, Übungsmöglichkeiten, Leistungsmessung)

3) Die Vermittlung des fremdsprachlichen Könnens (fremdsprachliche Kompetenzen – Lernziele, Übungsmöglichkeiten, Leistungsmessung)

4) Kritische Analyse einer Unterrichtsstunde

KPE/PPD/15

Pedagogika a psychológia

Biológia - chémia

Geografia - informatika

Matematika - chémia

učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a geografie

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo etickej výchovy a histórie

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu

Fyzika - biológia

Matematika - fyzika

učiteľstvo etickej výchovy a geografie

učiteľstvo etickej výchovy a psychológie

učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a biológie

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a matematiky

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a geografie

učiteľstvo histórie a slovenského jazyka a literatúry

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a geografie

učiteľstvo etickej výchovy a výchovy k občianstvu

učiteľstvo histórie a psychológie

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a psychológie

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a informatiky

Biológia - geografia

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry

Matematika - psychológia

učiteľstvo histórie a anglického jazyka a literatúry

učiteľstvo etickej výchovy a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a informatiky

Fyzika - informatika

Matematika - informatika

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu

Biológia - psychológia

Geografia - psychológia

Chémia - psychológia

učiteľstvo histórie a geografie

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a slovenského jazyka a literatúry

Biológia - informatika

Fyzika - geografia

Matematika - biológia

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a anglického jazyka a literatúry

učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a psychológie

Geografia - výchova k občianstvu

učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a matematiky

učiteľstvo histórie a výchovy k občianstvu

učiteľstvo histórie a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a informatiky

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a etickej výchovy

učiteľstvo výchovy k občianstvu a psychológie

Fyzika - chémia

Chémia - geografia

Matematika - geografia

učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a biológie

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a etickej výchovy

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a histórie

učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a psychológie

KPE/PDU/15 a KPPaPZ/PPgU/15

Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu.

KAE/ŠSm/15

Etická výchova

učiteľstvo etickej výchovy a histórie

učiteľstvo etickej výchovy a geografie

učiteľstvo etickej výchovy a psychológie

učiteľstvo etickej výchovy a výchovy k občianstvu

učiteľstvo etickej výchovy a nemeckého jazyka a literatúry

učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry a etickej výchovy

učiteľstvo latinského jazyka a literatúry a etickej výchovy

KAE/DE2m/15 a KAE/MPPd/15 a KAE/FIVm/15

OTÁZKY ŠT. SKÚŠKA II. STUPEŇ (Mgr.) - ETICKÁ VÝCHOVA

1. a.) Základné pojmy etickej výchovy a filozofie výchovy.

b.) Ciele etickej výchovy, formulácia cieľov v etickej výchove, špecifické ciele a ich dimenzie.

2. a.) Ponímanie výchovy v dejinách západnej kultúry (historická reflexia).

b.) Učivo etickej výchovy, didaktická analýza učiva: pojmová analýza, operačná analýza, medzipredmetová analýza. Analýza pracovných zošitov (obsahová analýza).

3. a.) Evolúcia názorov a prístupov k výchove v dejinách.

b.) Predmet etická výchova ako konkrétna forma procesu výučby – vyučovanie ako dvojsmerný proces: učiteľ a žiak (vzájomná interakcia). Žiak ako subjekt výchovy.

4. a.) Sofisti, Sokrates, Platón a Aristoteles - ich odkazy a miesto vo filozofii výchovy.

b.) Profesionálna identita učiteľa etickej výchovy (osobnosť učiteľa) a jeho špecifické kompetencie a zručnosti. Príprava učiteľa na vyučovanie.

5. a.) Nová obsahová stratifikácia etickej výchovy – princípy globálnej a proprírodnej výchovy.

b.) Štátny vzdelávací program a pedagogické kurikulum.

6. a.) Aristoteles a výchova ako intelektuálna fronesis (súčasná reflexia v programe etickej výchovy).

b.) Špecifické metódy etickej výchovy a výber vhodných metód. Didaktická účinnosť metód.

7. a.) Metodologické stratégie vo filozofii výchovy.

b.) Organizačné formy vyučovania etickej výchovy.

8. a.) Postmoderný posun vo vnímaní výchovy a vzdelávania – kontextuálne reflexie.

b.) Metódy tvorivej dramatiky (dramatická výchova).

9. a.) Koncepčné a metodologické východiská etiky - aplikovanej etiky – etickej výchovy, vzájomné vzťahy a podmienenosť. Etické kategórie v etickej výchove.

b.) Skúsenostné metódy a metódy riešenia problémov (heuristika). Kooperatívne vyučovanie a jeho aplikácia v etickej výchove.

10. a.) Biologické základy etiky a etickej výchovy - ľudská podstata (prirodzenosť) a filozofia výchovy.

b.) Sociálne učenie ako prostriedok nadobúdania sociálnych zručností. Sociálne učenie formou hrania rolí.

11. a.) Identifikácia pojmu výchova - súvislosť s pokusmi definovať človeka

b.) Axiologická dimenzia etickej výchovy (hodnotová reflexia a trinitárny model).

12. a.) J. Habermas – diskurzívny (komunikatívny) projekt výchovy.

b.) Domény etickej výchovy (vízia, program, výchovný štýl a špeciálne metódy etickej výchovy).

13. a.) J. A. Komenský - vízia vzdelanosti v službách človeka.

b.) Genéza koncepcie predmetu etická výchova na školách SR a analýza filozofie tohto predmetu (obhajoba a kritika súčasného modelu R. R. Olivara).

14. a.) Tradičný vs. humanistický spôsob vyučovania.

b.) Špecifické postavenie v realizácii predmetu etická výchova, kroky k prosociálnosti a fázy výchovného procesu.

15. a.) Koncepčné a metodologické východiská etiky - aplikovanej etiky – etickej výchovy, vzájomné vzťahy a podmienenosť. Etické kategórie v etickej výchove.

b.) Didaktické kompetencie učiteľa etickej výchovy (príprava na vyučovanie), základné pedagogické zručnosti, výber metód a výber prostriedkov na vyučovanie.

16. a.) Hermeneutika a hermeneutická pozícia vo filozofii výchovy.

b.) Psychologické základy etiky a etickej výchovy (Piaget, Kohlberg, Gilliganová).

17. a.) Pozícia tzv. kritickej teórie vo filozofii výchovy.

b.) Predmet etická výchova ako konkrétna forma procesu výučby: učiteľ a žiak - ich vzájomné interakcie. Žiak ako subjekt výchovy. Profesionálna identita učiteľa etickej výchovy a jeho špecifické kompetencie.

18. a.) Terapeutické pôsobenie výchovy – pragmatizmus a reforma vzdelávania.

b.) Procesuálna stránka etickej výchovy: zásady etickej výchovy konkretizované do didaktických zásad.

19. a.) J. Dewey – projekt progresívnej výchovy.

b.) Charakteristika predmetu etická výchova a jeho špecifiká. Miesto etickej výchovy v štruktúre vzdelávania a školskom programe. Školský vzdelávací program

20. a.) Filozofia výchovy ako transmisia, terapeutikum (logoterapia) a jej proprírodný kontext.

b.) Teoretické východiská a analýza učiva etickej výchovy: základné témy modelu prosociálnosti R. R. Olivara

21. a.) F. Bacon - úvod do výchovy bez predsudkov, bariér a idolov a možnosti jeho pokračovania v digitalizovanej dobe.

b.) Teoretické východiská a analýza učiva etickej výchovy: aplikačné témy modelu prosociálnosti R. R. Olivara

22. a.) Filozofia výchovy – metódy, prístupy, stratégie – kontext s etickou výchovou.

b.) Psychologické základy etiky a etickej výchovy (Piaget, Kohlberg, Gilliganová).

23. a.) Biologické základy etiky a etickej výchovy (neurovedecké poznatky v školskej praxi). Odvodzovanie zdrojov morálky z naturalisticko/biologických faktov o našej evolučnej minulosti – evolučná etika.

b.) Špecifiká práce na hodinách etickej výchovy (vertikálna a horizontálna dimenzia výučby).

24. a.) Model etickej výchovy v školách SR: prosociálnosť R. Roche Olivara. Genéza koncepcie EV a jej aplikácia v študijných plánoch na školách v SR.

b.) Sociálne a kultúrne základy etiky a etickej výchovy (hodnoty v etickej a mravnej výchove, M. Buber).

25. a.) Sociálne a kultúrne základy etiky a etickej výchovy: J. Dewey – projekt progresívnej výchovy.

b.) Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa (KEMSAK). Jednotlivé kroky nonkognitívneho rozvoja a ich aplikácia do edukácie etickej výchovy.