Obsahová náplň štátnicového predmetu

Absolvent preukáže znalosť biologického obsahu v súvislostiach. Aplikuje didaktické poznatky na daný biologický obsah.

Biologický obsah:

Architektúra vírusov. Štruktúra, výživa, rast, rozmnožovanie a genetika mikroorganizmov. Patogenita a virulencia. Organizačné úrovne eukaryont. Organizmy a ich životné prostredie. Ekologické faktory. Vlastnosti a vzťahy populácií a spoločenstiev. Štruktúra a funkcia ekosystémov. Tok energie v ekosystémoch.

Didaktický obsah:

Štátny vzdelávací program ISCED2, ISCED3 – Biológia. Zásady vyjadrenia kognitívnych cieľov vyučovacej jednotky. Pojmotvorný proces a logické postupy vo výučbe biológie. Rozvíjanie zručností a kompetencií žiakov. Výučba biológie založená na prvkoch bádania, stupne bádania. Žiacky biologický projekt. Formatívne a sumatívne hodnotenie v procese výučby biológie.

Podrobnejšie:

Mikrobiológia a virológia

1. a) Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny mikrobiológie, objav mikroskopu, vyvrátenie teórie samoplodenia, Kochove postuláty. Molekulová mikrobiológia.

b) SŠ: Navrhnite tri rôzne spôsoby motivácie pred výučbou tematického celku mikroskopické organizmy. Funkcie evokácie v rámci EUR.

2. a) Porovnanie organizácie prokaryotickej a eukaryotickej bunky, vonkajšie a vnútorné štruktúry bunky.

b) SŠ: Navrhnite didakticky vhodné objekty na pozorovanie prokaryotickej a eukaryotickej bunky optickým mikroskopom. Základné zručnosti pri príprave a pozorovaní preparátu.

3. a) Metódy štúdia mikrobiálnych buniek, mikroskopia, farbiace techniky, Gramovo farbenie, kultivačné metódy, molekulové techniky

b) SŠ: Kultivácia a pozorovanie mikroskopických húb - námety na praktické úlohy. Zásady bezpečnosti práce s biologickým materiálom v škole. Školský laboratórny poriadok.

4. a) Fyziológia, genetika a metabolizmus mikroorganizmov, trofické módy, fototrofia, chemotrofia, autotrofia, heterotrofia.

b) SŠ: Mikroorganizmy a prostredie. Návrh témy školského vzdelávacieho programu. Štátny a vzdelávací program a miesto biológie v ňom. Školský vzdelávací program.

5. a) Morfológia a rozmnožovanie baktérií. Ovplyvňovanie rastu mikroorganizmov, antibiotiká, rezistencia voči antibiotikám.

b) 7. ročník ZŠ: Postup pri navodení diskusie o účinnosti antibiotík pri liečbe infekčných ochorení a vzniku rezistencie. Rozvíjanie zdravotnej gramotnosti žiakov v oblasti prevencie prenosných ochorení.

6. a) Archeóny, ich fyziológia a metabolizmus, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Biotechnológie – príklad nového obsahového prvku biologického učiva. Navodenie problémovej situácie a diskusie na tému GMO.

7. a) Cyanobacteria, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Námety na pozorovanie siníc. Kútik živej prírody ako zdroj biologického materiálu na výučbu.

8. a) Gram-pozitívne baktérie s nízkym obsahom GC párov, bacily a klostrídie, sporulácia, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Uveďte a zdôvodnite príklad témy vhodnej na párovú diskusiu pri riešení problému. Organizačné formy žiackej práce.

9. a) Gram-pozitívne baktérie s vysokým obsahom GC párov, aktinobaktérie, streptomycéty, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Navrhnite navodenie problémovej situácie ako východisko pre hodnotiacu diskusiu na tému význam baktérií. Inscenačná a situačná metóda.

10. a) Proteobaktérie, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Navrhnite o význame baktérií úlohu vyžadujúcu syntézu poznatkov (podľa Bloomovej taxonómie). Logické postupy uplatniteľné pri výučbe témy Baktérie.

11. a) Eukaryotické mikroorganizmy, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický význam, mikromycéty.

b) SŠ: Navrhnite vhodné objekty pre didaktické pozorovanie jednobunkových eukaryotických mikroorganizmov. Príprava materiálu. Kritériá pre hodnotenie žiackeho protokolu z praktického cvičenia.

12. a) Mikroorganizmy v životnom prostredí, mikrobiológia vody, vzduchu, pôdy.

b) SŠ: Navrhnite bádateľskú aktivitu na tému mikroorganizmy a pitná voda. Hodnotenie bádateľských zručností žiakov.

13. a) Podiel mikroorganizmov na kolobehu látok v prírode, atmosferické cykly, cyklus kyslíka, uhlíka a dusíka, metanogény, geochemické cykly, cyklus síry.

b) 8. ročník ZŠ: Navrhnite prácu s pojmovou alebo myšlienkovou mapou o význame mikroorganizmov pre obeh látok a energie v prírode. Pojmové a myšlienkové mapy.

14. a) Symbiotické vzťahy medzi mikro- a makroorganizmami, biofilmy, lichenizmus, symbióza s rastlinami, nitrifikačné baktérie, mykoríza, symbióza so živočíchmi, interakcie v tráviacom trakte.

b) 6. ročník ZŠ: Navrhnite úlohu pre žiakov s cieľom reflexie o význame mikroorganizmov pre poľnohospodárov a pestovateľov. Školská záhrada a jej význam pre povinné biologické vzdelávanie.

15. a) Mikrobiológia ľudského tela, normálna mikroflóra, významní pôvodcovia mikrobiálnych ochorení, mechanizmy virulencie a patogenity, probiotiká.

b) 7. ročník ZŠ: Plán vyučovacej hodiny pre rámec EUR s cieľom sprístupniť pojmy infekčná choroba, choroboplodné mikroorganizmy, inkubačná doba, probiotiká. Rámec EUR pre kritické myslenie.

16. a) Aplikovaná mikrobiológia, využitie mikroorganizmov v biotechnologických procesoch, etanolové kvasenie, baktérie mliečneho kvasenia, biopalivá, bioremediácia.

b) SŠ: Navrhnite aspoň tri témy vhodné pre žiacky projekt na tému biosuroviny alebo biotechnológie. Fázy priebehu žiackeho projektu.

17. a) Základy virológie, vlastnosti, klasifikácia, nomenklatúra a architektúra vírusov. Interakcie vírusov a hostiteľskej bunky. Metódy štúdia vírusov. Životný cyklus vírusov. Bakteriofágy. Subvírusové agensy: viroidy, prióny.

b) SŠ: Navrhnite aspoň dva spôsoby motivácie pred vysvetlením priebehu vírusovej infekcie. Význam interaktívnej animácie vo výučbe biológie. Interaktívna demonštrácia.

Všeobecná ekológia

18. a) Prostredie organizmov a základné ekologické faktory a podmienky. Zákony minima a tolerancie. Stanovište, ekologická nika. Príklady.

b) SŠ: Vytvorte problémovú úlohu, kde má žiak sledovať a hodnotiť vzájomné pôsobenie abiotických a biotických zložiek prostredia. Bloomova taxonómia.

19. a) Abiotické faktory prostredia a ich vplyvy na organizmy a ekosystémy. Biologický význam svetla a tepla. Príklady.

b) 5. ročník ZŠ: Navrhnite žiacke pozorovanie alebo pokus na sledovanie vplyvu svetla a teploty na organizmy, cieľom je zhotoviť a interpretovať záznam z pozorovania. Analýza výhod a nevýhod jednotlivých foriem žiackeho záznamu (tabuľka, nákres, fotografia, videozáznam).

20. a) Ekologické faktory vzdušného prostredia. Fyzika, znečistenie atmosféry. Vplyv na organizmy. Príklady.

b) 8. ročník ZŠ: Navrhnite témy a motiváciu pre žiacky projekt s cieľom monitorovať znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy v okolí školy a bydliska a vyvodiť dôsledky pre organizmy žijúce na danom mieste. Charakteristika projektového vyučovania.

21. a) Ekologické faktory vodného prostredia, vlastnosti vody. Vplyv na organizmy, morfologické a fyziologické adaptácie. Príklady.

b) 5. ročník ZŠ: Vodné spoločenstvo – charakterizujte obsah učiva. Navrhnite vzdelávací postup a pomôcky, aby žiaci na konci hodiny vedeli zdôvodniť potravné vzťahy organizmov žijúcich v modelovom vodnom spoločenstve. Modelovanie javov.

22. a) Ekologické faktory pôdy, vplyv na organizmy, morfologické a fyziologické adaptácie pôdnych organizmov. Príklady.

b) 6.a 9. ročník ZŠ: Pôda vznik pôdy, starostlivosť o pôdu. Navrhnite bádateľskú aktivitu s pozorovaním pôdnych organizmov. Bádateľský cyklus vo výučbe.

23. a) Charakterizácia organizmov podľa výživy. Účasť organizmov na toku energie a kolobehu látok, typy potravných reťazcov. Príklady.

b) 9. ročník ZŠ: Výklad pojmov producent, konzument, reducent na príkladoch. Hierarchia a rozsah a obsah pojmov.

24. a) Vnútrodruhové a medzidruhové vzťahy a interakcie. Neutrálne, kladné a záporné vzťahy. Teritórium, „home range“.

b) 8. ročník ZŠ: Konkretizujte úlohu pre žiakov s cieľom vytvoriť pojmovú mapu vzájomných vzťahov organizmov a prostredia. Typy pojmových máp. Príklady softvéru na tvorbu pojmových máp.

25. a) Populácia, definícia, parametre, rast populácie a populačná dynamika. Zloženie populácie a faktory ho ovplyvňujúce.

b) 5. ročník ZŠ: Žiaci majú vedieť zdôvodniť škodlivosť a príčiny premnoženia niektorých druhov organizmov pre lesné a poľné spoločenstvo. Navrhnite metodický postup pre navodenie diskusie k téme. Význam diskusie pre nácvik argumentácie.

26. a) Ekosystém. Potravné reťazce. Sukcesný vývoj ekosystémov, primárna a sekundárna produkcia, meranie produkcie.

b) SŠ: Vytvorte úlohy pre žiakov na podporu porozumenia pojmov neutralizmus, symbióza, konkurencia, predácia, parazitizmus. Chyby v pojmotvornom procese. Príklady miskoncepcií.

27. a) Spoločenstvá (cenózy), definícia. Kvantitatívne znaky a štruktúra spoločenstiev, metódy štúdia spoločenstiev.

b) 5. ročník ZŠ: Žiaci majú vedieť rozlíšiť spoločenstvá podľa zastúpenia organizmov a rozhodnúť o zaradení vybraných organizmov do lesného, vodného, poľného, lúčneho a vysokohorského spoločenstva. Navrhnite aspoň dva spôsoby precvičovania učiva na konci tematického celku o spoločenstvách. Funkcie pracovných listov.

28. a) Biocenóza, typy, charakteristiky. Zákonitosti formovania a časovo-priestorovej dynamiky biocenóz. Vlastnosti biocenóz.

b) SŠ: Navrhnite obsahovú náplň, vzdelávacie ciele a organizáciu exkurzie zameranej na štúdium biocenózy v blízkosti vášho bydliska. Príprava učiteľa a žiakov na exkurziu.

29. a) Biómy sveta. Charakteristika, definičné druhy a vlastnosti, rozšírenie, zmeny. Príklady.

b) SŠ: Možnosti poznávania definičných druhov rôznych biómov. Vzdelávacie funkcie botanických a zoologických záhrad.

30. a) Hydrologický cyklus, obeh látok v prostredí, biogénne prvky v biosfére.

b) SŠ: Navrhnite aspoň tri úlohy pre žiakov na porozumenie a hodnotenie vzájomného pôsobenia abiotických a biotických zložiek prostredia. Porovnajte školský pokus a pozorovanie.

31. a) Biodiverzita. Alfa, beta, gama diverzita. Počet druhov, kryptická diverzita. Vymieranie druhov z pohľadu ochrany prírody.

b) 9. ročník ZŠ: Konkretizujte zadanie, kde žiaci majú analyzovať umelý a prírodný ekosystém z hľadiska druhovej rozmanitosti. Charakteristika riadeného bádania.

32. a) Biosféra. Biosférické cykly. Globálne zmeny biosféry. Teória Gaia.

b) SŠ: Navrhnite tri rôzne spôsoby navodenia diskusie na tri rôzne problémy aplikovateľné v reflexii učiva o biosfére. Charakteristika reflexie ako záverečnej fázy rámca EUR.

Obsahová náplň štátnicového predmetu

Regionálna geografia kontinentov - Fyzická a Humánna geografia Európy, Regionálna geografia Ameriky, Regionálna geografia Afriky a Austrálie, Regionálna geografia Ázie. Didaktika geografie - Didaktik geografie, Seminár z didaktiky geografie a Nové trendy vo vyučovaní geografie.

Regionálna geografia sveta:

Poznámka: komplexná charakteristika štátu zahŕňa fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku štátu (t. j. charakteristika prírodných pomerov, historického vývoja, geopolitických pomerov, obyvateľstva a hospodárstva v regióne, a špecifiká jednotlivých krajín). Odporúčame študentom, aby vo svojej odpovedi obsiahli obe zložky v pomere primeranom danému regiónu. Aj pri územiach, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu štátov, je potrebné v prvom rade charakterizovať všeobecné znaky celého regiónu, až následne poukázať na špecifiká jednotlivých štátov.

A1. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy.

A2. Historicko-politický vývoj Európy a jej všeobecná humánno-geografická charakteristika.

A3. Európska únia a regionálna politika.

A4. Komplexná geografická charakteristika regiónov severná Európa a Pobaltie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko).

A5. Komplexná geografická charakteristika regiónu západná Európa (Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Benelux).

A6. Komplexná geografická charakteristika regiónu južnej Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta).

A7. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy I. – nemeckojazyčné štáty Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

A8. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy II. – (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko).

A9. Komplexná geografická charakteristika regiónu východnej Európy (Rusko, Ukrajina a Bielorusko).

A10. Komplexná geografická charakteristika regiónu Balkán a juhovýchodná Európa (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Rumunsko a Bulharsko).

A11. Komplexná geografická charakteristika regiónu Východná Ázia (územie krajín Japonsko, Kórea, Čína – vrátane Taiwanu, Mongolsko).

A12. Komplexná geografická charakteristika regiónu Juhovýchodná Ázia (územie krajín Malajzia, Indonézia, Východný Timor, Filipíny, Brunej, Thajsko, Laos, Mjanmarsko, Vietnam, Kambodža).

A13. Komplexná geografická charakteristika regiónu Južná Ázia (územie krajín India, Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka, Nepál, Bhután).

A14. Komplexná geografická charakteristika regiónu kaukazských a stredoázijských krajín (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko).

A15. Komplexná geografická charakteristika regiónu Juhozápadná Ázia (územie krajín Turecko, Izrael, Sýria, Libanon, Jordánsko, Saudská Arábia, Jemen, Omán, Kuvajt, Katar, SAE, Irak, Irán, Afganistan).

A16. Komplexná geografická charakteristika regiónu Severná Afrika (územie krajín Egypt, Sudán, Líbya, Tunisko, Alžírsko, Maroko, Západná Sahara).

A17. Komplexná geografická charakteristika regiónu Subsaharská Afrika.

A18. Komplexná geografická charakteristika regiónu Anglosaská Amerika (územie krajín USA a Kanada).

A19. Komplexná geografická charakteristika regiónu Stredná Amerika (územie krajín Mexiko, Guatemala, Belize, Honduras, Salvádor, Nikaragua, Kostarika, Panama + Veľké a Malé Antily).

A20. Komplexná geografická charakteristika regiónu Južná Amerika.

A21. Komplexná geografická charakteristika regiónu Austrália a Oceánia.

Didaktika geografie:

Okruhy z didaktiky geografie tvoria konzistentný celok a obsahovo sa môžu prelínať. Študent počas odpovede uvádza príklady z vyučovania geografie a zo skúseností svojej pedagogickej praxe. Otázka č. 11 predpokladá, že si študent vyberie jeden ľubovoľný tematický celok a na jeho príklade zodpovie otázku.

B1. Didaktika geografie – pojem, objekt skúmania, úlohy a výskum v didaktike geografie. Stručný vývoj geografie ako vyučovacieho predmetu v historickom vývoji Slovenska až do súčasnosti.

B2.Postavenie geografie v kurikulárnych dokumentoch na Slovensku. Rámcový učebný plán a obsah vyučovania geografie na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania.

B3. Ciele geografického vzdelávania a kľúčové kompetencie geografického vzdelávania. Taxonómie vzdelávacích cieľov s príkladmi z geografie.

B4.Prehľad metód vo vyučovaní geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.

B5. Aktivizujúce metódy vo vyučovaní geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.

B6. Využitie IKT vo vyučovaní geografie. Príklady práce s tabletom, internetom, webovými GISmi.

B7. Organizačné formy vyučovania geografie. Vyučovacia hodina, jej štruktúra a typy.

B8.Vychádzky, exkurzie a terénne vyučovanie geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.

B9. Materiálne vyučovanie prostriedky (pomôcky) a moderná didaktická technika vo vyučovaní geografie. Moderné vybavenie učebne geografie.

B10.Učebnica geografie, pracovný zošit a atlas vo vyučovaní geografie. Doplnková literatúra, časopisy s geografickou tematikou.

B11. Didaktická analýza učiva na príklade vybraného tematického celku. Príprava učiteľa na vyučovanie.

B12.Osobnosť učiteľa geografie – odborné a osobnostné predpoklady učiteľa geografie.

B13. Hodnotenie v geografii. Didaktický test, jeho vlastnosti a špecifiká tvorby testových otázok v geografii.