| Predmet štátnej skúšky |
|
Kód:
KF/DPO/15
Názov:
Diplomová práca a jej obhajoba
|
|
Študijný program:
|
| Predmet štátnej skúšky |
|
Kód:
KGER/DPO/15
Názov:
Diplomová práca a jej obhajoba
|
|
Študijný program:
|
| Predmet štátnej skúšky |
|
Kód:
KGER/NJM/15
Názov:
Nemecký jazyk a literatúra - učiteľstvo akademických predmetov
|
|
Študijný program:
|
|
Obsahová náplň štátnicového predmetu:
Obsahová náplň štátnicového predmetu
LITERATUR Modul: Kinder- und Jugendliteratur 1) Kinderlyrik, Kindergedichte, Kinderreime Definitionsansätze, Kinderlyrik und deutscher Buchmarkt, Kinderlyrik seit der Aufklärung: ein Überblick (Brentano / von Arnim: Des Knaben Wunderhorn), Entwicklung der Kinderlyrik nach 1945, Josef Guggenmos als Kinderlyriker Josef Guggenmos: Was denkt die Maus am Donnerstag Struktur des Gedichtbandes – stilistische Merkmale – Tier- und Naturgedichte – Interpretation des titelgebenden Gedichtes – das Nachwort von Guggenmos – Guggenmos als Übersetzer 2) Realistisches Erzählen Definitionsansätze, Realistisches Erzählen in der Geschichte der Kinderliteratur, Realistische Erzählverfahren, Realistische Erzählverfahren am Beispiel: Erich Kästner: Emil und die Detektive Entstehungsgeschichte, Inhalt, Detektiv- und Kriminalroman – innovative Aspekte des Kinderomans – Roman der Neuen Sachlichkeit – Kinderliterarische Poetik der Neuen Sachlichkeit – Verhältnis von der Realität und Fiktionalität – Darstellung der Großstadt – Perspektivenwechsel – psychischer Gefühlszustand eines Kindes – Stadt als sozialer Ort des Lernens – Filmische Erzählweise – Kindheitsbild – utopische Aspekte – sprachliche Merkmale 3) Adoleszenzroman und Jugendroman Definitionsansätze, Modelle jugendliterarischen Erzählens, Das Modell des Abenteuerromans, das Modell des Adoleszenzromans (Vorfermen und Geschichte) – Schülerromane der Jahrhundertwende - der Adoleszenzroman und seine Ausprägungen – Postmoderne Adoleszenzromane: Kirsten Boie: Ich ganz cool Deutschsprachige Literatur seit den 1980er Jahren – Tabuthemen und ambivalenter Schluss – Komplexität der Erzählstruktur – Entstehung – Inhalt – Funktion der Tagträume – prekäre Familiensituation – sprachliche Gestaltung – Merkmale der zeitgenössischen Jugendsprache- Vielfalt der sprachlichen Codes – sprachliche Gestaltung der Tagträume – Paratext: Cover der Originalausgabe – Paratext der Neuauflagen – Rezeption 4) Phantastische Kinder- und Jugendliteratur Definitionsansätze, Begrifflichkeits- und Abgrenzungsprobleme, Modelle phantastischer Literatur, Themen und Motive phantastischen Erzählens, Phantastisches Erzählen in der Geschichte der Kinderliteratur Cornelia Funke: Tintenwelt-Trilogie Der Erfolg der Cornelia Funke – Entstehung – Inhalt – Inhalt der Nachfolgebände – Phantastischer Kinderroman – das Herauslesen als phantastische Eigenschaft – Alternierender Wechsel zwischen zwei Welten – Darstellung einer weiblichen Initiation – das Motiv des ewigen Kindes (E.T.A. Hoffmann: Das fremde Kind) – Postmodernes Erzählen – Selbstreferentialität – Intertextualität – Mythos von Orpheus und Eurydike – Bedeutung der Metalepse – der Autors als Schöpfer Die Tintenwelt als Crossover Literatur LINGUISTIK Modul: Psycholinguistik 1) Psycholinguistik – Charakteristik der sprachwissenschaftlichen Disziplin Psycholinguistische Fragestellung, Forschungsgebiete, physiologische Grundlagen: Sprachzentren im Gehirn, zwei traditionelle psycholinguistische Fragestellungen: Behaviorismus – Sprechen als „Sich-Verhalten“, Hypothese der sprachlichen Relativität – Sprachstruktur als Weltdeutung Didaktischer Transfer: Erklären Sie, wie der Behaviorismus die Fremdsprachendidaktik beeinflusste. 2) Psycholinguistik – Spracherwerb und Mehrsprachigkeit Konkurrierende Theorien und ihre kritische Würdigung: Behaviorismus, Mentalismus, Kognitivismus, das interaktionistische Konzept; Phasen des Spracherwerbs, Mehrsprachigkeit und ihre Vorteile Didaktischer Transfer: Überlegen Sie, welche Vor- und Nachteile es hat, wenn Ihre Lerngruppe bereits Englisch oder eine andere Fremdsprache gelernt hat, bevor sie mit dem DaF-Unterricht beginnen. Stellen Sie die Nachteile den Vorteilen gegenüber, und gewichten Sie diese. 3) Psycholinguistik – Sprachwissensforschung Das mentale Lexikon seine Charakteristik und Struktur, Wortbedeutungen in der Psycholinguistik, der Merkmalsbegriff in Psycholinguistik und Semantik, Charakteristik von Alltagsbegriffen, Prototypen und Primärbegriffen, Typikalität Didaktischer Transfer: Stellen Sie dar, wie sich die Kenntnisse über das mentale Lexikon bei der Wortschatzvermittlung anwenden lassen. DIDAKTIK 1) Der Fremdsprachenunterricht (didaktische Strukturierung, der Fremdsprachenlerner, der Fremdsprachenlehrer) 2) Die Vermittlung des fremdsprachlichen Wissens (Wortschatz und Grammatik lernen und lehren – Lernziele, Übungsmöglichkeiten, Leistungsmessung) 3) Die Vermittlung des fremdsprachlichen Könnens (fremdsprachliche Kompetenzen – Lernziele, Übungsmöglichkeiten, Leistungsmessung) 4) Kritische Analyse einer Unterrichtsstunde |
| Predmet štátnej skúšky |
|
Kód:
KPE/PPD/15
Názov:
Pedagogika a psychológia
|
|
Študijný program:
|
|
Podmieňujúce predmety:
KPE/PDU/15 a KPPaPZ/PPgU/15
|
|
Obsahová náplň štátnicového predmetu:
Obsahová náplň štátnicového predmetu
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu. |
| Predmet štátnej skúšky |
|
Kód:
KF/ŠSm/15
Názov:
Etická výchova
|
|
Študijný program:
|
|
Podmieňujúce predmety:
KF/DE2m/15 a KF/MPPd*/15 a KF/FIVm/15
|
|
Obsahová náplň štátnicového predmetu:
Obsahová náplň štátnicového predmetu
OTÁZKY ŠT. SKÚŠKA II. STUPEŇ (Mgr.) - ETICKÁ VÝCHOVA 1. a.) Základné pojmy etickej výchovy a filozofie výchovy. b.) Ciele etickej výchovy, formulácia cieľov v etickej výchove, špecifické ciele a ich dimenzie.
2. a.) Ponímanie výchovy v dejinách západnej kultúry (historická reflexia). b.) Učivo etickej výchovy, didaktická analýza učiva: pojmová analýza, operačná analýza, medzipredmetová analýza. Analýza pracovných zošitov (obsahová analýza). 3. a.) Evolúcia názorov a prístupov k výchove v dejinách. b.) Predmet etická výchova ako konkrétna forma procesu výučby – vyučovanie ako dvojsmerný proces: učiteľ a žiak (vzájomná interakcia). Žiak ako subjekt výchovy.
4. a.) Sofisti, Sokrates, Platón a Aristoteles - ich odkazy a miesto vo filozofii výchovy. b.) Profesionálna identita učiteľa etickej výchovy (osobnosť učiteľa) a jeho špecifické kompetencie a zručnosti. Príprava učiteľa na vyučovanie.
5. a.) Nová obsahová stratifikácia etickej výchovy – princípy globálnej a proprírodnej výchovy. b.) Štátny vzdelávací program a pedagogické kurikulum. 6. a.) Aristoteles a výchova ako intelektuálna fronesis (súčasná reflexia v programe etickej výchovy). b.) Špecifické metódy etickej výchovy a výber vhodných metód. Didaktická účinnosť metód.
7. a.) Metodologické stratégie vo filozofii výchovy. b.) Organizačné formy vyučovania etickej výchovy.
8. a.) Postmoderný posun vo vnímaní výchovy a vzdelávania – kontextuálne reflexie. b.) Metódy tvorivej dramatiky (dramatická výchova).
9. a.) Koncepčné a metodologické východiská etiky - aplikovanej etiky – etickej výchovy, vzájomné vzťahy a podmienenosť. Etické kategórie v etickej výchove. b.) Skúsenostné metódy a metódy riešenia problémov (heuristika). Kooperatívne vyučovanie a jeho aplikácia v etickej výchove. 10. a.) Biologické základy etiky a etickej výchovy - ľudská podstata (prirodzenosť) a filozofia výchovy. b.) Sociálne učenie ako prostriedok nadobúdania sociálnych zručností. Sociálne učenie formou hrania rolí.
11. a.) Identifikácia pojmu výchova - súvislosť s pokusmi definovať človeka b.) Axiologická dimenzia etickej výchovy (hodnotová reflexia a trinitárny model).
12. a.) J. Habermas – diskurzívny (komunikatívny) projekt výchovy. b.) Domény etickej výchovy (vízia, program, výchovný štýl a špeciálne metódy etickej výchovy). 13. a.) J. A. Komenský - vízia vzdelanosti v službách človeka. b.) Genéza koncepcie predmetu etická výchova na školách SR a analýza filozofie tohto predmetu (obhajoba a kritika súčasného modelu R. R. Olivara). 14. a.) Tradičný vs. humanistický spôsob vyučovania. b.) Špecifické postavenie v realizácii predmetu etická výchova, kroky k prosociálnosti a fázy výchovného procesu.
15. a.) Koncepčné a metodologické východiská etiky - aplikovanej etiky – etickej výchovy, vzájomné vzťahy a podmienenosť. Etické kategórie v etickej výchove. b.) Didaktické kompetencie učiteľa etickej výchovy (príprava na vyučovanie), základné pedagogické zručnosti, výber metód a výber prostriedkov na vyučovanie.
16. a.) Hermeneutika a hermeneutická pozícia vo filozofii výchovy. b.) Psychologické základy etiky a etickej výchovy (Piaget, Kohlberg, Gilliganová).
17. a.) Pozícia tzv. kritickej teórie vo filozofii výchovy. b.) Predmet etická výchova ako konkrétna forma procesu výučby: učiteľ a žiak - ich vzájomné interakcie. Žiak ako subjekt výchovy. Profesionálna identita učiteľa etickej výchovy a jeho špecifické kompetencie. 18. a.) Terapeutické pôsobenie výchovy – pragmatizmus a reforma vzdelávania. b.) Procesuálna stránka etickej výchovy: zásady etickej výchovy konkretizované do didaktických zásad.
19. a.) J. Dewey – projekt progresívnej výchovy. b.) Charakteristika predmetu etická výchova a jeho špecifiká. Miesto etickej výchovy v štruktúre vzdelávania a školskom programe. Školský vzdelávací program 20. a.) Filozofia výchovy ako transmisia, terapeutikum (logoterapia) a jej proprírodný kontext. b.) Teoretické východiská a analýza učiva etickej výchovy: základné témy modelu prosociálnosti R. R. Olivara
21. a.) F. Bacon - úvod do výchovy bez predsudkov, bariér a idolov a možnosti jeho pokračovania v digitalizovanej dobe. b.) Teoretické východiská a analýza učiva etickej výchovy: aplikačné témy modelu prosociálnosti R. R. Olivara
22. a.) Filozofia výchovy – metódy, prístupy, stratégie – kontext s etickou výchovou. b.) Psychologické základy etiky a etickej výchovy (Piaget, Kohlberg, Gilliganová).
23. a.) Biologické základy etiky a etickej výchovy (neurovedecké poznatky v školskej praxi). Odvodzovanie zdrojov morálky z naturalisticko/biologických faktov o našej evolučnej minulosti – evolučná etika. b.) Špecifiká práce na hodinách etickej výchovy (vertikálna a horizontálna dimenzia výučby). 24. a.) Model etickej výchovy v školách SR: prosociálnosť R. Roche Olivara. Genéza koncepcie EV a jej aplikácia v študijných plánoch na školách v SR. b.) Sociálne a kultúrne základy etiky a etickej výchovy (hodnoty v etickej a mravnej výchove, M. Buber).
25. a.) Sociálne a kultúrne základy etiky a etickej výchovy: J. Dewey – projekt progresívnej výchovy. b.) Stratégie a metódy rozvoja osobnosti dieťaťa (KEMSAK). Jednotlivé kroky nonkognitívneho rozvoja a ich aplikácia do edukácie etickej výchovy. |