Absolvent preukáže znalosť biologického obsahu v súvislostiach. Aplikuje didaktické poznatky na daný biologický obsah.

Biologický obsah:

Architektúra vírusov. Štruktúra, výživa, rast, rozmnožovanie a genetika mikroorganizmov. Patogenita a virulencia. Organizačné úrovne eukaryont. Organizmy a ich životné prostredie. Ekologické faktory. Vlastnosti a vzťahy populácií a spoločenstiev. Štruktúra a funkcia ekosystémov. Tok energie v ekosystémoch.

Didaktický obsah:

Štátny vzdelávací program ISCED2, ISCED3 – Biológia. Zásady vyjadrenia kognitívnych cieľov vyučovacej jednotky. Pojmotvorný proces a logické postupy vo výučbe biológie. Rozvíjanie zručností a kompetencií žiakov. Výučba biológie založená na prvkoch bádania, stupne bádania. Žiacky biologický projekt. Formatívne a sumatívne hodnotenie v procese výučby biológie.

Podrobnejšie:

Mikrobiológia a virológia

1. a) Mikrobiológia ako biologická veda. Dejiny mikrobiológie, objav mikroskopu, vyvrátenie teórie samoplodenia, Kochove postuláty. Molekulová mikrobiológia.

b) SŠ: Navrhnite tri rôzne spôsoby motivácie pred výučbou tematického celku mikroskopické organizmy. Funkcie evokácie v rámci EUR.

2. a) Porovnanie organizácie prokaryotickej a eukaryotickej bunky, vonkajšie a vnútorné štruktúry bunky.

b) SŠ: Navrhnite didakticky vhodné objekty na pozorovanie prokaryotickej a eukaryotickej bunky optickým mikroskopom. Základné zručnosti pri príprave a pozorovaní preparátu.

3. a) Metódy štúdia mikrobiálnych buniek, mikroskopia, farbiace techniky, Gramovo farbenie, kultivačné metódy, molekulové techniky

b) SŠ: Kultivácia a pozorovanie mikroskopických húb - námety na praktické úlohy. Zásady bezpečnosti práce s biologickým materiálom v škole. Školský laboratórny poriadok.

4. a) Fyziológia, genetika a metabolizmus mikroorganizmov, trofické módy, fototrofia, chemotrofia, autotrofia, heterotrofia.

b) SŠ: Mikroorganizmy a prostredie. Návrh témy školského vzdelávacieho programu. Štátny a vzdelávací program a miesto biológie v ňom. Školský vzdelávací program.

5. a) Morfológia a rozmnožovanie baktérií. Ovplyvňovanie rastu mikroorganizmov, antibiotiká, rezistencia voči antibiotikám.

b) 7. ročník ZŠ: Postup pri navodení diskusie o účinnosti antibiotík pri liečbe infekčných ochorení a vzniku rezistencie. Rozvíjanie zdravotnej gramotnosti žiakov v oblasti prevencie prenosných ochorení.

6. a) Archeóny, ich fyziológia a metabolizmus, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Biotechnológie – príklad nového obsahového prvku biologického učiva. Navodenie problémovej situácie a diskusie na tému GMO.

7. a) Cyanobacteria, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Námety na pozorovanie siníc. Kútik živej prírody ako zdroj biologického materiálu na výučbu.

8. a) Gram-pozitívne baktérie s nízkym obsahom GC párov, bacily a klostrídie, sporulácia, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Uveďte a zdôvodnite príklad témy vhodnej na párovú diskusiu pri riešení problému. Organizačné formy žiackej práce.

9. a) Gram-pozitívne baktérie s vysokým obsahom GC párov, aktinobaktérie, streptomycéty, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Navrhnite navodenie problémovej situácie ako východisko pre hodnotiacu diskusiu na tému význam baktérií. Inscenačná a situačná metóda.

10. a) Proteobaktérie, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický, biologický a hospodársky význam.

b) SŠ: Navrhnite o význame baktérií úlohu vyžadujúcu syntézu poznatkov (podľa Bloomovej taxonómie). Logické postupy uplatniteľné pri výučbe témy Baktérie.

11. a) Eukaryotické mikroorganizmy, klasifikácia, najdôležitejší predstavitelia, ekologický význam, mikromycéty.

b) SŠ: Navrhnite vhodné objekty pre didaktické pozorovanie jednobunkových eukaryotických mikroorganizmov. Príprava materiálu. Kritériá pre hodnotenie žiackeho protokolu z praktického cvičenia.

12. a) Mikroorganizmy v životnom prostredí, mikrobiológia vody, vzduchu, pôdy.

b) SŠ: Navrhnite bádateľskú aktivitu na tému mikroorganizmy a pitná voda. Hodnotenie bádateľských zručností žiakov.

13. a) Podiel mikroorganizmov na kolobehu látok v prírode, atmosferické cykly, cyklus kyslíka, uhlíka a dusíka, metanogény, geochemické cykly, cyklus síry.

b) 8. ročník ZŠ: Navrhnite prácu s pojmovou alebo myšlienkovou mapou o význame mikroorganizmov pre obeh látok a energie v prírode. Pojmové a myšlienkové mapy.

14. a) Symbiotické vzťahy medzi mikro- a makroorganizmami, biofilmy, lichenizmus, symbióza s rastlinami, nitrifikačné baktérie, mykoríza, symbióza so živočíchmi, interakcie v tráviacom trakte.

b) 6. ročník ZŠ: Navrhnite úlohu pre žiakov s cieľom reflexie o význame mikroorganizmov pre poľnohospodárov a pestovateľov. Školská záhrada a jej význam pre povinné biologické vzdelávanie.

15. a) Mikrobiológia ľudského tela, normálna mikroflóra, významní pôvodcovia mikrobiálnych ochorení, mechanizmy virulencie a patogenity, probiotiká.

b) 7. ročník ZŠ: Plán vyučovacej hodiny pre rámec EUR s cieľom sprístupniť pojmy infekčná choroba, choroboplodné mikroorganizmy, inkubačná doba, probiotiká. Rámec EUR pre kritické myslenie.

16. a) Aplikovaná mikrobiológia, využitie mikroorganizmov v biotechnologických procesoch, etanolové kvasenie, baktérie mliečneho kvasenia, biopalivá, bioremediácia.

b) SŠ: Navrhnite aspoň tri témy vhodné pre žiacky projekt na tému biosuroviny alebo biotechnológie. Fázy priebehu žiackeho projektu.

17. a) Základy virológie, vlastnosti, klasifikácia, nomenklatúra a architektúra vírusov. Interakcie vírusov a hostiteľskej bunky. Metódy štúdia vírusov. Životný cyklus vírusov. Bakteriofágy. Subvírusové agensy: viroidy, prióny.

b) SŠ: Navrhnite aspoň dva spôsoby motivácie pred vysvetlením priebehu vírusovej infekcie. Význam interaktívnej animácie vo výučbe biológie. Interaktívna demonštrácia.

Všeobecná ekológia

18. a) Prostredie organizmov a základné ekologické faktory a podmienky. Zákony minima a tolerancie. Stanovište, ekologická nika. Príklady.

b) SŠ: Vytvorte problémovú úlohu, kde má žiak sledovať a hodnotiť vzájomné pôsobenie abiotických a biotických zložiek prostredia. Bloomova taxonómia.

19. a) Abiotické faktory prostredia a ich vplyvy na organizmy a ekosystémy. Biologický význam svetla a tepla. Príklady.

b) 5. ročník ZŠ: Navrhnite žiacke pozorovanie alebo pokus na sledovanie vplyvu svetla a teploty na organizmy, cieľom je zhotoviť a interpretovať záznam z pozorovania. Analýza výhod a nevýhod jednotlivých foriem žiackeho záznamu (tabuľka, nákres, fotografia, videozáznam).

20. a) Ekologické faktory vzdušného prostredia. Fyzika, znečistenie atmosféry. Vplyv na organizmy. Príklady.

b) 8. ročník ZŠ: Navrhnite témy a motiváciu pre žiacky projekt s cieľom monitorovať znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy v okolí školy a bydliska a vyvodiť dôsledky pre organizmy žijúce na danom mieste. Charakteristika projektového vyučovania.

21. a) Ekologické faktory vodného prostredia, vlastnosti vody. Vplyv na organizmy, morfologické a fyziologické adaptácie. Príklady.

b) 5. ročník ZŠ: Vodné spoločenstvo – charakterizujte obsah učiva. Navrhnite vzdelávací postup a pomôcky, aby žiaci na konci hodiny vedeli zdôvodniť potravné vzťahy organizmov žijúcich v modelovom vodnom spoločenstve. Modelovanie javov.

22. a) Ekologické faktory pôdy, vplyv na organizmy, morfologické a fyziologické adaptácie pôdnych organizmov. Príklady.

b) 6.a 9. ročník ZŠ: Pôda vznik pôdy, starostlivosť o pôdu. Navrhnite bádateľskú aktivitu s pozorovaním pôdnych organizmov. Bádateľský cyklus vo výučbe.

23. a) Charakterizácia organizmov podľa výživy. Účasť organizmov na toku energie a kolobehu látok, typy potravných reťazcov. Príklady.

b) 9. ročník ZŠ: Výklad pojmov producent, konzument, reducent na príkladoch. Hierarchia a rozsah a obsah pojmov.

24. a) Vnútrodruhové a medzidruhové vzťahy a interakcie. Neutrálne, kladné a záporné vzťahy. Teritórium, „home range“.

b) 8. ročník ZŠ: Konkretizujte úlohu pre žiakov s cieľom vytvoriť pojmovú mapu vzájomných vzťahov organizmov a prostredia. Typy pojmových máp. Príklady softvéru na tvorbu pojmových máp.

25. a) Populácia, definícia, parametre, rast populácie a populačná dynamika. Zloženie populácie a faktory ho ovplyvňujúce.

b) 5. ročník ZŠ: Žiaci majú vedieť zdôvodniť škodlivosť a príčiny premnoženia niektorých druhov organizmov pre lesné a poľné spoločenstvo. Navrhnite metodický postup pre navodenie diskusie k téme. Význam diskusie pre nácvik argumentácie.

26. a) Ekosystém. Potravné reťazce. Sukcesný vývoj ekosystémov, primárna a sekundárna produkcia, meranie produkcie.

b) SŠ: Vytvorte úlohy pre žiakov na podporu porozumenia pojmov neutralizmus, symbióza, konkurencia, predácia, parazitizmus. Chyby v pojmotvornom procese. Príklady miskoncepcií.

27. a) Spoločenstvá (cenózy), definícia. Kvantitatívne znaky a štruktúra spoločenstiev, metódy štúdia spoločenstiev.

b) 5. ročník ZŠ: Žiaci majú vedieť rozlíšiť spoločenstvá podľa zastúpenia organizmov a rozhodnúť o zaradení vybraných organizmov do lesného, vodného, poľného, lúčneho a vysokohorského spoločenstva. Navrhnite aspoň dva spôsoby precvičovania učiva na konci tematického celku o spoločenstvách. Funkcie pracovných listov.

28. a) Biocenóza, typy, charakteristiky. Zákonitosti formovania a časovo-priestorovej dynamiky biocenóz. Vlastnosti biocenóz.

b) SŠ: Navrhnite obsahovú náplň, vzdelávacie ciele a organizáciu exkurzie zameranej na štúdium biocenózy v blízkosti vášho bydliska. Príprava učiteľa a žiakov na exkurziu.

29. a) Biómy sveta. Charakteristika, definičné druhy a vlastnosti, rozšírenie, zmeny. Príklady.

b) SŠ: Možnosti poznávania definičných druhov rôznych biómov. Vzdelávacie funkcie botanických a zoologických záhrad.

30. a) Hydrologický cyklus, obeh látok v prostredí, biogénne prvky v biosfére.

b) SŠ: Navrhnite aspoň tri úlohy pre žiakov na porozumenie a hodnotenie vzájomného pôsobenia abiotických a biotických zložiek prostredia. Porovnajte školský pokus a pozorovanie.

31. a) Biodiverzita. Alfa, beta, gama diverzita. Počet druhov, kryptická diverzita. Vymieranie druhov z pohľadu ochrany prírody.

b) 9. ročník ZŠ: Konkretizujte zadanie, kde žiaci majú analyzovať umelý a prírodný ekosystém z hľadiska druhovej rozmanitosti. Charakteristika riadeného bádania.

32. a) Biosféra. Biosférické cykly. Globálne zmeny biosféry. Teória Gaia.

b) SŠ: Navrhnite tri rôzne spôsoby navodenia diskusie na tri rôzne problémy aplikovateľné v reflexii učiva o biosfére. Charakteristika reflexie ako záverečnej fázy rámca EUR.

1. a) Zážitkovo-komunikačný model vyučovania literatúry – koncepčný rámec a formovanie uvedomelého čitateľa: cesta od recipienta k a-percipientovi (textocentrizmus a postupy analýzy a interpretácie s využitím algoritmických a heuristických predpisov).

b) Staroveká svetová literatúra. Kultúrno-geografické, druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie.

c) Komunikačná podstata jazyka. Komunikačné stupne a generovanie textu v osobitných komunikačných sústavách. Pozícia expedienta a percipienta v komunikačnom prostredí.

2. a) Didaktický konštruktivizmus vo vyučovaní literatúry v konfrontácii tradičných a inovatívnych metód: špecifické ciele s dôrazom na interaktívnosť a kooperatívnosť (metodika interaktívnej prezentácie a pracovného listu).

b) Stredoveká svetová literatúra. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie náboženskej a svetskej literatúry.

c) Semiotická podstata jazyka. Ikonicko-symbolický a arbitrárny semiotický princíp ako dôsledok vzťahu reflexného a nonreflexného typu symetrie a asymetrie medzi formou a obsahom jazykovo-semiotických jednotiek. Motivovanosť a nemotivovanosť v jazyku. Jazykový znak ako podstata relácie formy a obsahu v jazykových jednotkách. Binárne opozície v jazykovom systéme ako prejav ikonicko-symbolickej a arbitrárnej „tonality“ jazykovo-semiotických prvkov.

3. a) Didaktický konštruktivizmus vo vyučovaní literatúry: možnosti využitia trojfázového modelu EUR pri rozvíjaní kritického čítania a myslenia (postavenie žiaka v aktívnych formách učenia sa).

b) Svetová literatúra obdobia humanizmu a renesancie. Spoločensko-kultúrny profil doby. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie literatúry.

c) Jazykové a mimojazykové prostriedky komunikácie. Všeobecnolingvistické a semiotické aspekty vzťahu symetrie a asymetrie textotvorných prvkov. Asociatívnosť a lineárnosť v štruktúrovaní jazykovo-semiotických prvkov. Protiklad paradigmatickosť – syntagmatickosť v jazykovom systéme. Simultánnosť a sukcesívnosť v kreovaní jazykových prvkov. Metaforické a metonymické póly v jazyku.

4. a) Využitie otvorených foriem a metód vo vyučovaní literatúry s podporou autonómnosti, autoregulatívnosti a autoevalvácie: špecifické podmienky vyučovania, organizačné formy a metódy (využitie komplexných metód, resp. stratégií: učenie sa na stanovištiach, webquest).

b) Svetová baroková literatúra. Spoločensko-kultúrny profil doby. Podoby oficiálnej barokovej literatúry v rôznych krajinách. Jej druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie.

c) Jazyk v priestore a čase, priestor a čas v jazyku. Signály kognitívneho a komunikatívneho aspektu jazykovej funkcie v štruktúre textu. K teórii jazykovej interferencie.

5. a) Didaktický konštruktivizmus vo vyučovaní literatúry: jeho špecifické ciele s dôrazom na konceptualizáciu prípravy, propedeutickú funkciu a interdisciplinaritu vo vyučovaní literatúry (zásady tvorby prípravy na vyučovanie literatúry).

b) Svetová literatúra obdobia klasicizmu a osvietenstva. Spoločensko-kultúrny profil doby. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie literatúry.

c) Opozícia nocionálnosť – expresívnosť v jazykovom systéme. Jazykovo-semiotické podložie lyriky a epiky, poézie a prózy.

6. a) Využitie otvorených foriem a metód vzdelávania v hodnotení a klasifikácii vo vyučovaní literatúry: formy a metódy preverovania vedomostí (vážený priemer a metodika tvorby literárneho (pre)testu).

b) Svetová preromantická a romantická literatúra. Spoločensko-historické a myšlienkové pozadie. Podoby romantizmu v jednotlivých literatúrach. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie literatúry.

c) Typologická charakteristika slovenčiny. Jazyková typológia (so zdôraznením fonologickej a morfologickej typológie). Základy porovnávacej jazykovedy. Norma, kodifikácia, úzus na pozadí anomalistického a analogistického princípu pri hodnotení jazykových javov. Axiologické aspekty jazyka.

7. a) Didaktika slovenského jazyka ako vedná disciplína. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet, jeho ciele a zložky. Predmet didaktiky slovenského (materinského) jazyka. Obsahová a procesuálna stránka vyučovania slovenského jazyka. Štátne a školské vzdelávacie dokumenty.

b) Svetová realistická literatúra. Spoločensko-historický a myšlienkový profil doby. Rozličné podoby realizmu. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie.

c) Fonologické zmeny vo vývine slovenčiny od 10. storočia po súčasnosť. Hlavné zmeny v 10. storočí (kontrakcia, zánik a vokalizácia jerov, denazalizácia), vývin vokalizmu (diftongizácia, dispalatalizácia), vývin konsonantizmu (palatalizácie, depalatalizácie, asibilácia), zmeny na hranici morfém (znelostná asimilácia), prehodnocovanie prozodických vlastností reči.

8. a) Vyučovanie slohu na úrovni sekundárneho vzdelávania podľa ŠVP (koncepcia vyučovania slohu na ZŠ a SŠ) v porovnaní s požiadavkami na maturitnú skúšku (súlad, rozpory a ich dosah na odborné zásahy učiteľa). Štýlotvorný proces a jeho vplyv na vyučovanie slohu: metódy kompozície, osnova, koncept na vybranom príklade slohového útvaru. Problém diagnostiky slohových prác (kontrola, hodnotenie a klasifikácia): aktuálny proces objektivizácie v hodnotení a princíp autoevalvácie (funkčné využitie portfólia).

b) Svetová literatúra obdobia moderny a avantgardy. Spoločensko-historické a kultúrne východiská. Pluralita umeleckých možností. Hlavné zmeny v zobrazení skutočnosti a ich vyjadrenie v jednotlivých literárnych druhoch.

c) Vývin gramatických kategórií. Podstatné vývinové etapy morfologického vývinu slovenčiny. Vývin skloňovania podstatných a prídavných mien.

9. a) Jazykové roviny (zvuková, morfologická, syntaktická) vo vyučovaní slovenského jazyka. Problematika vyučovania gramatiky, typy gramatických cvičení. Integrácia jednotlivých jazykových rovín a slohovej výchovy.

b) Svetová literatúra druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Postindustriálna spoločnosť a postmoderná literatúra.

c) Dialektológia ako vedná disciplína. Predmet a metódy výskumu dialektológie. Západoslovenský makroareál slovenských nárečí. Stredoslovenský makroareál slovenských nárečí. Východoslovenský makroareál slovenských nárečí.

10. a) Problematika vyučovania slohových postupov a slohových útvarov vo vzťahu k žánrovým špecifikám (hybridnosť). Objasnenie prepojenia slohových postupov a štýlov na vybranom príklade. Praktická aplikácia poznatkov z oblasti jednotlivých slohových postupov do školskej praxe, napr.: (jednoduché) rozprávanie, rozprávanie s prvkami opisu, umelecký opis; opisný slohový postup (druhy opisu), konfrontácia rozprávania s dynamickým opisom. Využitie ďalších slohových postupov v školskej praxi, napr. problém štýlu a útvaru v diskusnom príspevku.

b) Zmenené spoločenské, kultúrne a umelecké vedomie osemdesiatych rokov a jeho odraz v slovenskej literatúre.

c) Periodizácia celospoločenského jazyka Slovákov. Predkodifikačná etapa vývinu slovenčiny. Veľkomoravský spoločenský a politický kontext. Starosloviensky jazyk a písomníctvo. Obdobie 10. – 14. storočia. Čeština v jazykových pamiatkach 15. storočia. Genéza prenikania češtiny do spoločenského života Slovákov. Čeština ako spisovný jazyk na Slovensku v 16. – 18. storočí.

11. Využitie inovatívnych metód vo vyučovaní slohu: učebné štýly a mentálne mapovanie (vzťah metakognície a kognície v pojmovom mapovaní). Rozvíjanie komunikačnej kompetencie vo vyučovaní (slovenského jazyka a) slohu: požiadavky a skúsenosti z praxe. Implementácia základných lingvistických teorém J. Mistríka a J. Findru do vyučovania slohu na dvoch úrovniach sekundárneho vzdelávania. Aplikácia princípov konštruktivizmu do vyučovania slohu – prehodnotenie metódy hĺbkového učenia sa v pregraduálnej príprave študentov SJaL.

b) Literatúra po roku 1989 vzhľadom na jej generačnú a druhovú diferenciáciu.

c) Charakteristika Bernolákovho spisovného jazyka a jeho jazykovedné dielo. Osvietenstvo a vznik prvého spisovného jazyka Slovákov na domácom základe. Východiská pre štúrovskú kodifikáciu. Štúrova jazykovedná teória. Hláskoslovná a tvaroslovná charakteristika štúrovskej slovenčiny. Komparácia oboch kodifikácií.

12. a) Didaktická interpretácia vyučovania lexikálnej roviny. Štylistické rozvrstvenie jazykových prostriedkov. Metódy na rozvoj slovnej zásoby žiakov. Typy lexikálnych cvičení. Možnosti využitia elektronických slovníkov na hodinách slovenského jazyka.

b) Postmoderna v slovenskej literatúre po roku 1989.

c) Reformy štúrovskej kodifikácie po súčasnosť. Reakcie na štúrovskú kodifikáciu (Hodža, Kollár). Hodžovsko-hattalovská reforma spisovného jazyka. Spisovná slovenčina v matičnom období (1863 – 1875). Hattalova kodifikácia „opravenej" slovenčiny. Spisovná slovenčina v martinskom období (1875 – 1918). S. Cambel a jeho kodifikácia slovenského spisovného jazyka. Vznik ČSR a spisovná slovenčina. Spoločenské a politické predpoklady vývinu spisovnej slovenčiny po roku 1945. Aktuálne otázky súčasnej etapy vo vývine spisovnej slovenčiny.