Obsahová náplň štátnicového predmetu

Regionálna geografia kontinentov - Fyzická a Humánna geografia Európy, Regionálna geografia Ameriky, Regionálna geografia Afriky a Austrálie, Regionálna geografia Ázie. Didaktika geografie - Didaktik geografie, Seminár z didaktiky geografie a Nové trendy vo vyučovaní geografie.

Regionálna geografia sveta:

Poznámka: komplexná charakteristika štátu zahŕňa fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku štátu (t. j. charakteristika prírodných pomerov, historického vývoja, geopolitických pomerov, obyvateľstva a hospodárstva v regióne, a špecifiká jednotlivých krajín). Odporúčame študentom, aby vo svojej odpovedi obsiahli obe zložky v pomere primeranom danému regiónu. Aj pri územiach, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu štátov, je potrebné v prvom rade charakterizovať všeobecné znaky celého regiónu, až následne poukázať na špecifiká jednotlivých štátov.

A1. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy.

A2. Historicko-politický vývoj Európy a jej všeobecná humánno-geografická charakteristika.

A3. Európska únia a regionálna politika.

A4. Komplexná geografická charakteristika regiónov severná Európa a Pobaltie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko).

A5. Komplexná geografická charakteristika regiónu západná Európa (Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Benelux).

A6. Komplexná geografická charakteristika regiónu južnej Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta).

A7. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy I. – nemeckojazyčné štáty Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

A8. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy II. – (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko).

A9. Komplexná geografická charakteristika regiónu východnej Európy (Rusko, Ukrajina a Bielorusko).

A10. Komplexná geografická charakteristika regiónu Balkán a juhovýchodná Európa (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Rumunsko a Bulharsko).

A11. Komplexná geografická charakteristika regiónu Východná Ázia (územie krajín Japonsko, Kórea, Čína – vrátane Taiwanu, Mongolsko).

A12. Komplexná geografická charakteristika regiónu Juhovýchodná Ázia (územie krajín Malajzia, Indonézia, Východný Timor, Filipíny, Brunej, Thajsko, Laos, Mjanmarsko, Vietnam, Kambodža).

A13. Komplexná geografická charakteristika regiónu Južná Ázia (územie krajín India, Pakistan, Bangladéš, Srí Lanka, Nepál, Bhután).

A14. Komplexná geografická charakteristika regiónu kaukazských a stredoázijských krajín (Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan, Uzbekistan, Turkménsko, Tadžikistan, Kirgizsko).

A15. Komplexná geografická charakteristika regiónu Juhozápadná Ázia (územie krajín Turecko, Izrael, Sýria, Libanon, Jordánsko, Saudská Arábia, Jemen, Omán, Kuvajt, Katar, SAE, Irak, Irán, Afganistan).

A16. Komplexná geografická charakteristika regiónu Severná Afrika (územie krajín Egypt, Sudán, Líbya, Tunisko, Alžírsko, Maroko, Západná Sahara).

A17. Komplexná geografická charakteristika regiónu Subsaharská Afrika.

A18. Komplexná geografická charakteristika regiónu Anglosaská Amerika (územie krajín USA a Kanada).

A19. Komplexná geografická charakteristika regiónu Stredná Amerika (územie krajín Mexiko, Guatemala, Belize, Honduras, Salvádor, Nikaragua, Kostarika, Panama + Veľké a Malé Antily).

A20. Komplexná geografická charakteristika regiónu Južná Amerika.

A21. Komplexná geografická charakteristika regiónu Austrália a Oceánia.

Didaktika geografie:

Okruhy z didaktiky geografie tvoria konzistentný celok a obsahovo sa môžu prelínať. Študent počas odpovede uvádza príklady z vyučovania geografie a zo skúseností svojej pedagogickej praxe. Otázka č. 11 predpokladá, že si študent vyberie jeden ľubovoľný tematický celok a na jeho príklade zodpovie otázku.

B1. Didaktika geografie – pojem, objekt skúmania, úlohy a výskum v didaktike geografie. Stručný vývoj geografie ako vyučovacieho predmetu v historickom vývoji Slovenska až do súčasnosti.

B2.Postavenie geografie v kurikulárnych dokumentoch na Slovensku. Rámcový učebný plán a obsah vyučovania geografie na nižšom a vyššom stupni sekundárneho vzdelávania.

B3. Ciele geografického vzdelávania a kľúčové kompetencie geografického vzdelávania. Taxonómie vzdelávacích cieľov s príkladmi z geografie.

B4.Prehľad metód vo vyučovaní geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.

B5. Aktivizujúce metódy vo vyučovaní geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.

B6. Využitie IKT vo vyučovaní geografie. Príklady práce s tabletom, internetom, webovými GISmi.

B7. Organizačné formy vyučovania geografie. Vyučovacia hodina, jej štruktúra a typy.

B8.Vychádzky, exkurzie a terénne vyučovanie geografie – charakteristika a možnosti ich uplatnenia vo vyučovaní geografie.

B9. Materiálne vyučovanie prostriedky (pomôcky) a moderná didaktická technika vo vyučovaní geografie. Moderné vybavenie učebne geografie.

B10.Učebnica geografie, pracovný zošit a atlas vo vyučovaní geografie. Doplnková literatúra, časopisy s geografickou tematikou.

B11. Didaktická analýza učiva na príklade vybraného tematického celku. Príprava učiteľa na vyučovanie.

B12.Osobnosť učiteľa geografie – odborné a osobnostné predpoklady učiteľa geografie.

B13. Hodnotenie v geografii. Didaktický test, jeho vlastnosti a špecifiká tvorby testových otázok v geografii.

Obsahová náplň štátnicového predmetu

1. a) Zážitkovo-komunikačný model vyučovania literatúry – koncepčný rámec a formovanie uvedomelého čitateľa: cesta od recipienta k a-percipientovi (textocentrizmus a postupy analýzy a interpretácie s využitím algoritmických a heuristických predpisov).

b) Staroveká svetová literatúra. Kultúrno-geografické, druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie.

c) Komunikačná podstata jazyka. Komunikačné stupne a generovanie textu v osobitných komunikačných sústavách. Pozícia expedienta a percipienta v komunikačnom prostredí.

2. a) Didaktický konštruktivizmus vo vyučovaní literatúry v konfrontácii tradičných a inovatívnych metód: špecifické ciele s dôrazom na interaktívnosť a kooperatívnosť (metodika interaktívnej prezentácie a pracovného listu).

b) Stredoveká svetová literatúra. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie náboženskej a svetskej literatúry.

c) Semiotická podstata jazyka. Ikonicko-symbolický a arbitrárny semiotický princíp ako dôsledok vzťahu reflexného a nonreflexného typu symetrie a asymetrie medzi formou a obsahom jazykovo-semiotických jednotiek. Motivovanosť a nemotivovanosť v jazyku. Jazykový znak ako podstata relácie formy a obsahu v jazykových jednotkách. Binárne opozície v jazykovom systéme ako prejav ikonicko-symbolickej a arbitrárnej „tonality“ jazykovo-semiotických prvkov.

3. a) Didaktický konštruktivizmus vo vyučovaní literatúry: možnosti využitia trojfázového modelu EUR pri rozvíjaní kritického čítania a myslenia (postavenie žiaka v aktívnych formách učenia sa).

b) Svetová literatúra obdobia humanizmu a renesancie. Spoločensko-kultúrny profil doby. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie literatúry.

c) Jazykové a mimojazykové prostriedky komunikácie. Všeobecnolingvistické a semiotické aspekty vzťahu symetrie a asymetrie textotvorných prvkov. Asociatívnosť a lineárnosť v štruktúrovaní jazykovo-semiotických prvkov. Protiklad paradigmatickosť – syntagmatickosť v jazykovom systéme. Simultánnosť a sukcesívnosť v kreovaní jazykových prvkov. Metaforické a metonymické póly v jazyku.

4. a) Využitie otvorených foriem a metód vo vyučovaní literatúry s podporou autonómnosti, autoregulatívnosti a autoevalvácie: špecifické podmienky vyučovania, organizačné formy a metódy (využitie komplexných metód, resp. stratégií: učenie sa na stanovištiach, webquest).

b) Svetová baroková literatúra. Spoločensko-kultúrny profil doby. Podoby oficiálnej barokovej literatúry v rôznych krajinách. Jej druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie.

c) Jazyk v priestore a čase, priestor a čas v jazyku. Signály kognitívneho a komunikatívneho aspektu jazykovej funkcie v štruktúre textu. K teórii jazykovej interferencie.

5. a) Didaktický konštruktivizmus vo vyučovaní literatúry: jeho špecifické ciele s dôrazom na konceptualizáciu prípravy, propedeutickú funkciu a interdisciplinaritu vo vyučovaní literatúry (zásady tvorby prípravy na vyučovanie literatúry).

b) Svetová literatúra obdobia klasicizmu a osvietenstva. Spoločensko-kultúrny profil doby. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie literatúry.

c) Opozícia nocionálnosť – expresívnosť v jazykovom systéme. Jazykovo-semiotické podložie lyriky a epiky, poézie a prózy.

6. a) Využitie otvorených foriem a metód vzdelávania v hodnotení a klasifikácii vo vyučovaní literatúry: formy a metódy preverovania vedomostí (vážený priemer a metodika tvorby literárneho (pre)testu).

b) Svetová preromantická a romantická literatúra. Spoločensko-historické a myšlienkové pozadie. Podoby romantizmu v jednotlivých literatúrach. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie literatúry.

c) Typologická charakteristika slovenčiny. Jazyková typológia (so zdôraznením fonologickej a morfologickej typológie). Základy porovnávacej jazykovedy. Norma, kodifikácia, úzus na pozadí anomalistického a analogistického princípu pri hodnotení jazykových javov. Axiologické aspekty jazyka.

7. a) Didaktika slovenského jazyka ako vedná disciplína. Slovenský jazyk ako vyučovací predmet, jeho ciele a zložky. Predmet didaktiky slovenského (materinského) jazyka. Obsahová a procesuálna stránka vyučovania slovenského jazyka. Štátne a školské vzdelávacie dokumenty.

b) Svetová realistická literatúra. Spoločensko-historický a myšlienkový profil doby. Rozličné podoby realizmu. Druhovo-žánrové a poetologické rozvrstvenie.

c) Fonologické zmeny vo vývine slovenčiny od 10. storočia po súčasnosť. Hlavné zmeny v 10. storočí (kontrakcia, zánik a vokalizácia jerov, denazalizácia), vývin vokalizmu (diftongizácia, dispalatalizácia), vývin konsonantizmu (palatalizácie, depalatalizácie, asibilácia), zmeny na hranici morfém (znelostná asimilácia), prehodnocovanie prozodických vlastností reči.

8. a) Vyučovanie slohu na úrovni sekundárneho vzdelávania podľa ŠVP (koncepcia vyučovania slohu na ZŠ a SŠ) v porovnaní s požiadavkami na maturitnú skúšku (súlad, rozpory a ich dosah na odborné zásahy učiteľa). Štýlotvorný proces a jeho vplyv na vyučovanie slohu: metódy kompozície, osnova, koncept na vybranom príklade slohového útvaru. Problém diagnostiky slohových prác (kontrola, hodnotenie a klasifikácia): aktuálny proces objektivizácie v hodnotení a princíp autoevalvácie (funkčné využitie portfólia).

b) Svetová literatúra obdobia moderny a avantgardy. Spoločensko-historické a kultúrne východiská. Pluralita umeleckých možností. Hlavné zmeny v zobrazení skutočnosti a ich vyjadrenie v jednotlivých literárnych druhoch.

c) Vývin gramatických kategórií. Podstatné vývinové etapy morfologického vývinu slovenčiny. Vývin skloňovania podstatných a prídavných mien.

9. a) Jazykové roviny (zvuková, morfologická, syntaktická) vo vyučovaní slovenského jazyka. Problematika vyučovania gramatiky, typy gramatických cvičení. Integrácia jednotlivých jazykových rovín a slohovej výchovy.

b) Svetová literatúra druhej polovice 20. a začiatku 21. storočia. Postindustriálna spoločnosť a postmoderná literatúra.

c) Dialektológia ako vedná disciplína. Predmet a metódy výskumu dialektológie. Západoslovenský makroareál slovenských nárečí. Stredoslovenský makroareál slovenských nárečí. Východoslovenský makroareál slovenských nárečí.

10. a) Problematika vyučovania slohových postupov a slohových útvarov vo vzťahu k žánrovým špecifikám (hybridnosť). Objasnenie prepojenia slohových postupov a štýlov na vybranom príklade. Praktická aplikácia poznatkov z oblasti jednotlivých slohových postupov do školskej praxe, napr.: (jednoduché) rozprávanie, rozprávanie s prvkami opisu, umelecký opis; opisný slohový postup (druhy opisu), konfrontácia rozprávania s dynamickým opisom. Využitie ďalších slohových postupov v školskej praxi, napr. problém štýlu a útvaru v diskusnom príspevku.

b) Zmenené spoločenské, kultúrne a umelecké vedomie osemdesiatych rokov a jeho odraz v slovenskej literatúre.

c) Periodizácia celospoločenského jazyka Slovákov. Predkodifikačná etapa vývinu slovenčiny. Veľkomoravský spoločenský a politický kontext. Starosloviensky jazyk a písomníctvo. Obdobie 10. – 14. storočia. Čeština v jazykových pamiatkach 15. storočia. Genéza prenikania češtiny do spoločenského života Slovákov. Čeština ako spisovný jazyk na Slovensku v 16. – 18. storočí.

11. Využitie inovatívnych metód vo vyučovaní slohu: učebné štýly a mentálne mapovanie (vzťah metakognície a kognície v pojmovom mapovaní). Rozvíjanie komunikačnej kompetencie vo vyučovaní (slovenského jazyka a) slohu: požiadavky a skúsenosti z praxe. Implementácia základných lingvistických teorém J. Mistríka a J. Findru do vyučovania slohu na dvoch úrovniach sekundárneho vzdelávania. Aplikácia princípov konštruktivizmu do vyučovania slohu – prehodnotenie metódy hĺbkového učenia sa v pregraduálnej príprave študentov SJaL.

b) Literatúra po roku 1989 vzhľadom na jej generačnú a druhovú diferenciáciu.

c) Charakteristika Bernolákovho spisovného jazyka a jeho jazykovedné dielo. Osvietenstvo a vznik prvého spisovného jazyka Slovákov na domácom základe. Východiská pre štúrovskú kodifikáciu. Štúrova jazykovedná teória. Hláskoslovná a tvaroslovná charakteristika štúrovskej slovenčiny. Komparácia oboch kodifikácií.

12. a) Didaktická interpretácia vyučovania lexikálnej roviny. Štylistické rozvrstvenie jazykových prostriedkov. Metódy na rozvoj slovnej zásoby žiakov. Typy lexikálnych cvičení. Možnosti využitia elektronických slovníkov na hodinách slovenského jazyka.

b) Postmoderna v slovenskej literatúre po roku 1989.

c) Reformy štúrovskej kodifikácie po súčasnosť. Reakcie na štúrovskú kodifikáciu (Hodža, Kollár). Hodžovsko-hattalovská reforma spisovného jazyka. Spisovná slovenčina v matičnom období (1863 – 1875). Hattalova kodifikácia „opravenej" slovenčiny. Spisovná slovenčina v martinskom období (1875 – 1918). S. Cambel a jeho kodifikácia slovenského spisovného jazyka. Vznik ČSR a spisovná slovenčina. Spoločenské a politické predpoklady vývinu spisovnej slovenčiny po roku 1945. Aktuálne otázky súčasnej etapy vo vývine spisovnej slovenčiny.