Predseda štátnicovej komisie, oponent i vedúci záverečnej práce môžu stanoviť študentovi
literatúru, ktorú je nutné pre potreby obhajoby naštudovať. Táto požiadavka však musí
zohľadňovať dostupnosť daných zdrojov, respektíve časové možnosti ich nadobudnutia.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky
akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v
Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na
Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä
v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie
disciplinárneho konania.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
O hodnotení študenta rozhoduje štátnicová komisia. Na záverečnom hodnotení sa podieľajú
nasledovné zložky:
Hodnotenie v posudku vedúceho práce - 20 %
Hodnotenie v posudku oponenta práce - 40 %
Diskusia v rámci obhajoby - 40 %
Záverečné hodnotenie zohľadní obsahovú a formálnu (jazykovú) stránku študentovho písomného
aj ústneho prejavu v pomere 80 % : 20 %.
O hodnotení študenta rozhoduje štátnicová komisia. Hodnotenie komplexne zohľadní preukázané vedomosti, predovšetkým schopnosť ich tvorivého uplatnenia. Pri záverečnom hodnotení sa namiesto prezentácie izolovaných faktov kladie dôraz na schopnosť uvažovať v súvislostiach na základe poznatkov získaných v priebehu štúdia v celom spektre odboru. Štátnicová komisia bude ďalej posudzovať obsahovú a formálnu (jazykovú) stránku prejavu študenta.
Anglický
Cieľ:
Cieľom predmetu Obhajoba záverečnej práce je, aby študent preukázal hlbší záujem o zvolenú
tému,
zvládnutie problematiky v teoretickej i praktickej rovine ako aj schopnosť tvorivého uplatňovania
nadobudnutých poznatkov na základe samostatnej prace.
Sylabus:
KAA 2026 Obhajoba práce – informácia pre študentov:
1. Študent/ka stručne, bez papiera či prezentácie, predstaví svoju prácu. Predstaví tému a ciele (nie názov), výskumné otázky (lingvisti), výskumné otázky a hypotéza (ostatní), spôsob zberu údajov (ak je to aplikovateľné), primárne zdroje, metodológiu výskumu, najdôležitejšie závery. Hovorí nie dlhšie ako 4 minúty.
2. Študent/ka reaguje na otázky oponenta/ky, má mať vytlačený oponentský posudok, môže využiť aj domácu prípravu na papieri, ale nesmie z neho čítať, čítať môže iba ak je potrebné citovať zo zdrojov.
3. Študent/ka reaguje na otázky školiteľa/ky, ak sú v školiteľskom posudku, má mať vytlačený školiteľský posudok, môže využiť aj domácu prípravu na papieri, ale nesmie z neho čítať, čítať môže iba ak je potrebné citovať zo zdrojov.
4. Diskusia k teoretickej a metodologickej časti práce, kde študent/ka komisii preukazuje detailnú znalosť teoretických a metodologických východísk svojej práce, svoje výhradné autorstvo, a dokazuje, že text práce nebol vytvorený nástrojmi AI (využívanie AI pri hľadaní a identifikácii relevantných zdrojov a jazykovej kontrole textu je potrebné uviesť v texte Introduction, platí RR č. 1/2025 https://www.upjs.sk/app/uploads/sites/7/2011/05/RR-1_2025_AI-na-UPJS_final.pdf).
Študent/ka sú hodnotení na základe posudkov oponentov (40%) a školiteľov (20%), na základe úrovne predstavenia práce (vrátane dodržania časového limitu 4 minút), na základe zodpovedania/nezodpovedania otázok oponentov, školiteľov a členov komisie, pričom bude hodnotený aj jazykový prejav a celkové vystupovanie, spôsob prejavu a sebaprezentácia (40%).
Odporúčame, aby študenti/ky rešpektovali základné požiadavky na formálny dress-code, keďže ide o predmety štátnej skúšky.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie
študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade
s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich
tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca
môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce
z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje
Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ
v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Cieľom predmetu Obhajoba záverečnej práce je, aby študent preukázal hlbší záujem o zvolenú
tému, zvládnutie problematiky v teoretickej i praktickej rovine, ako aj schopnosť tvorivého
uplatňovania nadobudnutých poznatkov na základe samostatnej práce.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Katuščák, D. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce.Enigma, Nitra, 2004.
Meško, D., Katuščák, D. a kol.: Akademická príručka. Martin: Osveta 2005.
SMERNICA č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platnú pre UUPJŠ v Košiciach a jej súčasti
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačných listoch predmetov.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Prezentácia výsledkov bakalárske práce, zodpovedanie na otázky oponenta a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Prednášky
HALL, C.S., LINDZEY, G. (1997). Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN.
HŘEBÍČKOVÁ, M. (2011). Pětifaktorový model v psychologii osobnosti. Grada Publishing as.
JOHN, O. P., ROBINS, R. W., & PERVIN, L. A. (Eds.). (2008). Handbook of personality: Theory and research (3rd edition). New York: Guilford.
BLATNÝ, M. a kol. (2010). Psychologie osobnosti. Hlasní témata, současné prřístupy. Praha: Grada.
VAGNEROVÁ, M. (2010). Psychologie osobnosti. Praha: Karolinum.
NAKONEČNÝ, M. (2009). Psychologie osobnosti. Praha: Academia.
DRAPELA, K. (1997). Přehled teórii osobnosti. Praha: Portal.
VÝROST, J., RUISEL, I. (Eds.) (2000). Kapitoly z psychológie osobnosti. Bratislava: Veda. ŘÍČAN, P. (2007). Psychologie osobnosti. Praha: Grada 2007.
SMÉKAL, V. (2002). Psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Praha: Barrister&Principal.
Povinná literatúra:
Plháková, A.: Učebnice obecné psychologie (3. vydanie). Academia, 2007.
Sternberg, R.J.: Kognitivní psychologie. Portál, 2002.
Odporúčaná literatúra:
Eysenck, M.W., Keane, M.T. Kognitivní psychologie. Praha, Academia, 2008.
Noel-Hoeksema, S a Frederickson W. : Psychologie Atkinsonovej a Hilgarda. Portál, 2012.
Ruisel. I.: Inteligencia a myslenie. IKAR, 2004.
Povinná literatúra::
1. Prednášky Psychológia motivácie a emócií.
2. PLHÁKOVÁ, A.: Učebnice obecné psychologie. Praha, Academia, 2003, s..319-444.
3. STUCHLÍKOVÁ, I.: Základy psychologie emocí. Praha : Portál, 2002.
Odporúčaná:
1. LEWIS, M.-HAVILAND-JONES, J.: Handbook of emotions. 2.ed.New York, London: The Guilford Press, 2004. ISBN 1-59385-0029-2.
2. GORMAN, P.: Motivation and Emotion: Textbook. London: Routledge. 2002.
3. MADSEN, K.B.. Moderní teorie motivace. Praha: Academia, 1979.
4. IZARD, C. et al.:Temperament, cognitive ability, emotion knowledge, and adaptive social behavior. Imagination, cognition and personality, roč, 19, 1999-2000, č.4, s.305-309 vrátane
5. JAMES, W. Principles of Psychology. The emotion.1890 (od genézy emócií) Prístupné:http://www.des.emory.edu/mfp/james.html
6. ATKINSON, J. W.: Personality Dynamics, s. 263-267 (ffweb)
7. GREWAL, D. - SALOVEY, P: Feeling Smart: A Science of Emotional Intelligence: American Scientist, roč. 93, 2005, č. 4, s. 330-339
8. GASPER, K.- BRAMESFELD, K.: Imparting wisdom: Magda Arnold´s contribution to research on emotion and motivation. Preview. In Cognition and Emotion. vol 20, 2006, c. 7, s. 1001-1013 - prístup k článku cez databázu EBSCO, vyhľadať časopis Cognition and Emotion, rok. 2006, č. 6
9. DECI, E. L., & RYAN, R. M. (2008). Self-Determination Theory: A Macrotheory of Human Motivation, Development, and Health. Canadian Psychology, 49(3), 182-185.
10. McCLELLAND, D. C. (1967). Money as a Motivator: Some Research Insights. Mckinsey Quarterly, 4(2), 10-21.
11. WEINER, B. (2010). The Development of an Attribution-Based Theory of Motivation: A History of Ideas. Educational Psychologist, 45(1), 28-36.
12. MASLOW, A.: Theory of Human Motivation. Psychological Review 1943 50, 370-396.
13. EDWARD L. DECI: On The Nature And Eunctions of Motivation Theories. Psychological Science, Vol. 3, No. 3, May 1992, S. 167-171
14. LEWIS, M., HAVILAND-JONES, J.M., FELDMAN BARRETT, L.: Handbook of Emotions. Third ed. New York, Guilford Press, 2010. ISBN 978-1-60918-044-7
Psychológia poznávania, emócií a motivácie, osobnosti
Tematické okruhy pre štátnu skúšku z Psychológie MOS psychológie
Psychologické aspekty ľudského poznávania. História kognitívnej psychológie. Celková charakteristika ľudského poznávania, modely poznávania. Vnímanie. Senzorické a percepčné procesy. Základné otázky prijímania informácií, organizácia percepčného poľa a rozpoznávanie objektov. Teórie a modely uvedených procesov. Pozornosť. Základné funkcie a vlastnosti pozornosti. Teórie selekcie a delenia pozornosti. Pamäť a učenie. Druhy pamäti. Zabúdanie. Podmieňovanie a iné formy učenia. Nové prístupy k pamäti. Predstavivosť. Základné charakteristiky predstáv a predstavivosti. Teórie predstavivosti. Druhy predstáv. Myslenie. Základné myšlienkové operácie. Pojmy. Myslenie, jazyk a reč. Usudzovanie. Rozhodovanie a riešenie problémov. Teórie a modely rozhodovania. Tvorivosť Inteligencia. Definície. História zisťovania IQ. Prístupy a teórie. Psychológia emócií. Vymedzenie základných pojmov: emócia, cit, emočné správanie, emočné stavy, emočné epizódy, nálady. Situácie vzbudzujúce emócie. Funkcie emócií. Regulácia emócií a emocionálna inteligencia. Coping a emócie. Tradičné a súčasné prístupy k štúdiu emócií: Filozofický, historický, biologický, neurofyziologický a psychologický prístup k štúdiu emócií. Evolučnopsychologická a psychofyziologická teória emócií. Kognitívne prístupy k vysvetľovaniu emócií. Hlasová komunikácia emócií a tvárové výrazy. Funkcionálny prístup k emóciám. Intrapersonálna, sociálna a vývinová funkcia emócií. Klasifikácia emócií. Charakteristika a výskumné zistenia týkajúce sa základných emócií: Radosť a šťastie. Láska a náklonnosť. Nenávisť a hnev. Strach a smútok. Odpor, hnus a hnev. Emócie spojené s JA. Pojem motivácia, motív. Kategorizácia motívov. Primárne a sekundárne motívy. Výkonové motívy. Sociálne motívy.Prístupy k štúdiu motivácie. Klasické prístupy a teórie: Teória pudov a inštinktov. Základné homeostatické modely. Humanistické teórie motivácie. Teória výkonovej motivácie, atribučná teória motivácie a kognitívne prístupy k motivácii. Vybrané súčasné prístupy k štúdiu motivácie. Teórie založené na očakávaní, aktuálnych záujmoch, dôvodoch pre zapojenie do činnosti. Teórie integrujúce očakávanie a hodnotu. Teórie motivácie a volície. Zameranie na psychodynamické sily, všeobecné tendencie predstaviteľov tejto skupiny Psychológie osobnosti. Zhodnotenie Klasickej Psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Psychoanalytická tradícia a Ego-Psychológia. Zhodnotenie súčasnej Psychoanalytickej teórie. Trvalé črty osobnosti podľa Analytickej psychológie C. G. Junga. Zhodnotenie Jungiánskej teórie v Psychológii osobnosti. Hlavné charakteristiky Individuálnej psychológie A. Adlera. Ťažisko výskumu a zhodnotenie Individuálnej psychológie A. Adlera. Interpersonálna dynamika a jej zhodnotenie v Psychológii osobnosti. Zameranie na prežívajúceho človeka a zhodnotenie teórii osobnosti predstaviteľov Humanistického a Holistického prístupu. Existenciálna psychológia osobnosti a Fenomenologický prístup k osobnosti. Štruktúra osobnosti podľa K. Lewina a kritika Lewinovej teórie. Teória osobných konštruktov G. Kellyho a kritika Kellyho teórie. Dôraz na trvalé charakteristiky; zhodnotenie prínosu teoretikov Psychológie osobnosti: H. Murraya a G. Allporta. Zhodnotenie prínosu W. H. Sheldona v Psychológii osobnosti. Zhodnotenie teórie R. Cattella a H. J. Eysencka v Psychológii osobnosti. Štrukturálne modely čŕt osobnosti. Trojfaktorové modely osobnosti a Big five. Zhodnotenie Teórie sociálneho učenia v kontexte súčasnej Psychológie osobnosti.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Psychológia poznávania, emócií a motivácie, osobnosti
Tematické okruhy pre štátnu skúšku z Psychológie MOS psychológie
Psychologické aspekty ľudského poznávania. História kognitívnej psychológie. Celková charakteristika ľudského poznávania, modely poznávania. Vnímanie. Senzorické a percepčné procesy. Základné otázky prijímania informácií, organizácia percepčného poľa a rozpoznávanie objektov. Teórie a modely uvedených procesov. Pozornosť. Základné funkcie a vlastnosti pozornosti. Teórie selekcie a delenia pozornosti. Pamäť a učenie. Druhy pamäti. Zabúdanie. Podmieňovanie a iné formy učenia. Nové prístupy k pamäti. Predstavivosť. Základné charakteristiky predstáv a predstavivosti. Teórie predstavivosti. Druhy predstáv. Myslenie. Základné myšlienkové operácie. Pojmy. Myslenie, jazyk a reč. Usudzovanie. Rozhodovanie a riešenie problémov. Teórie a modely rozhodovania. Tvorivosť Inteligencia. Definície. História zisťovania IQ. Prístupy a teórie. Psychológia emócií. Vymedzenie základných pojmov: emócia, cit, emočné správanie, emočné stavy, emočné epizódy, nálady. Situácie vzbudzujúce emócie. Funkcie emócií. Regulácia emócií a emocionálna inteligencia. Coping a emócie. Tradičné a súčasné prístupy k štúdiu emócií: Filozofický, historický, biologický, neurofyziologický a psychologický prístup k štúdiu emócií. Evolučnopsychologická a psychofyziologická teória emócií. Kognitívne prístupy k vysvetľovaniu emócií. Hlasová komunikácia emócií a tvárové výrazy. Funkcionálny prístup k emóciám. Intrapersonálna, sociálna a vývinová funkcia emócií. Klasifikácia emócií. Charakteristika a výskumné zistenia týkajúce sa základných emócií: Radosť a šťastie. Láska a náklonnosť. Nenávisť a hnev. Strach a smútok. Odpor, hnus a hnev. Emócie spojené s JA. Pojem motivácia, motív. Kategorizácia motívov. Primárne a sekundárne motívy. Výkonové motívy. Sociálne motívy.Prístupy k štúdiu motivácie. Klasické prístupy a teórie: Teória pudov a inštinktov. Základné homeostatické modely. Humanistické teórie motivácie. Teória výkonovej motivácie, atribučná teória motivácie a kognitívne prístupy k motivácii. Vybrané súčasné prístupy k štúdiu motivácie. Teórie založené na očakávaní, aktuálnych záujmoch, dôvodoch pre zapojenie do činnosti. Teórie integrujúce očakávanie a hodnotu. Teórie motivácie a volície. Zameranie na psychodynamické sily, všeobecné tendencie predstaviteľov tejto skupiny Psychológie osobnosti. Zhodnotenie Klasickej Psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Psychoanalytická tradícia a Ego-Psychológia. Zhodnotenie súčasnej Psychoanalytickej teórie. Trvalé črty osobnosti podľa Analytickej psychológie C. G. Junga. Zhodnotenie Jungiánskej teórie v Psychológii osobnosti. Hlavné charakteristiky Individuálnej psychológie A. Adlera. Ťažisko výskumu a zhodnotenie Individuálnej psychológie A. Adlera. Interpersonálna dynamika a jej zhodnotenie v Psychológii osobnosti. Zameranie na prežívajúceho človeka a zhodnotenie teórii osobnosti predstaviteľov Humanistického a Holistického prístupu. Existenciálna psychológia osobnosti a Fenomenologický prístup k osobnosti. Štruktúra osobnosti podľa K. Lewina a kritika Lewinovej teórie. Teória osobných konštruktov G. Kellyho a kritika Kellyho teórie. Dôraz na trvalé charakteristiky; zhodnotenie prínosu teoretikov Psychológie osobnosti: H. Murraya a G. Allporta. Zhodnotenie prínosu W. H. Sheldona v Psychológii osobnosti. Zhodnotenie teórie R. Cattella a H. J. Eysencka v Psychológii osobnosti. Štrukturálne modely čŕt osobnosti. Trojfaktorové modely osobnosti a Big five. Zhodnotenie Teórie sociálneho učenia v kontexte súčasnej Psychológie osobnosti.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Aktualizovaná literatúra je dostupná na webstránke katedry.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
Anglický
Cieľom štátnej skúšky je preukázať znalosti v odbore. Študent musí dokázať všeobecné znalosti z čiastkových oblastí odboru. Zároveň musí preukázať, že jeho vedomosti vo vybranej oblasti zodpovedajú hlbšiemu záujmu o vybranú problematiku a teda presahujú štandardný obsah a rozsah predmetov daného stupňa štúdia. Predseda štátnicovej komisie, garant študijného programu, resp. garant pre príslušnú oblasť stanovia študentovi literatúru, ktorú je nutné pre potreby štátnej skúšky naštudovať.
O hodnotení študenta rozhoduje štátnicová komisia. Hodnotenie komplexne zohľadní preukázané vedomosti, predovšetkým schopnosť ich tvorivého uplatnenia. Pri záverečnom hodnotení sa namiesto prezentácie izolovaných faktov kladie dôraz na schopnosť uvažovať v súvislostiach na základe poznatkov získaných v priebehu štúdia v celom spektre odboru. Štátnicová komisia bude ďalej posudzovať obsahovú a formálnu (jazykovú) stránku prejavu študenta.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.