Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Prezentácia výsledkov bakalárskej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie

otázok členov skúšobnej komisie.

Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia základných štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru, pričom môže mať prvky kompilácie. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah bakalárskej práce je stanovený na 30 – 40 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Bakalárska práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.

KATUŠČÁK, D.: Ako písať vysokoškolské a kvalifikačné práce. Ako písať seminárne práce, ročníkové práce, práce ŠVOČ, diplomové práce, záverečné a atestačné práce a dizertácie. Bratislava: Stimul, 1998.ISBN 80-85697-57-2.

GONDA, V.: Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. Bratislava: Iura Edition, spol.s.r.o. ISBN 978-80-8078-472-0.

Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.

slovenský

Prezentácia bakalárskej práce, ktorá by mala obsahovať:

1. Stručné zdôvodnenie výberu témy, jej aktuálnosti a praktického prínosu.

2. Objasnenie cieľov a metód použitých pri spracovaní bakalárskej práce.

3. Hlavné obsahové problémy práce doplnené o grafické a kartografické výstupy.

4. Závery a praktické odporúčania.

Zodpovedanie na otázky oponentov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.

Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.

LAUKO, V., 2003: Fyzická geografia Slovenska I, PF UK Bratislava, 106 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., GURŇÁK, D., 2003: Fyzická geografia Slovenskej republiky, Praktikum, Mapa Slovakia, 56 s.

MICHAELI, E., 2008: Fyzická geografia Slovenska, PF PU Prešov, 240s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., DUBCOVÁ, A., 2006: Humánna geografia Slovenskej republiky. Kartprint Bratislava, 200 s.

LAUKO, V., TOLMÁČI, L., KRIŽAN, F., GURŇÁK, D., CÁKOCI, R., 2013: Geografia Slovenskej republiky, Humánna geografia. Geografika, 300 s.

Všeobecná fyzická geografia – poznatky z geológie, geomorfológie, meteorológie a klimatológie, hydrológie a hydrogeografie, pedológie a pedogeografie, biogeografie a fyzickej geografie Slovenska. Všeobecná humánna geografia – poznatky z geografie obyvateľstva a sídel, geografie priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a humánej geografie Slovenska. Kartografia a geoinformatika – poznatky z kartografie, planetárnej geografie, geografických informačných systémov.

Všeobecná fyzická a humánna geografia, Kartografia.

A1. Horniny – vznik, rozdelenie, využitie a výskyt v rámci Západných Karpát.

A2. Teória tektoniky litosferických dosiek – tektonické rozhrania, endogénne procesy, príklady.

A3. Morfogenetické procesy (charakterizovať jeden vybraný) (svahová, eolická, fluviálna, glaciálna, periglaciálna, kryogénna, krasová).

A4. Klimatomorfologické zóny, zvetrávanie, erózia, transport, akumulácia a jeho druhy.

A5. Počasie, podnebie, Vlastnosti ovzdušia, štruktúra atmosféry. základné meteorologické prvky, ich meranie a vyhodnotenie. (podrobnejšie charakterizovať vybratý prvok: – žiarenie, teplota, vlhkosť vzduchu, výpar, oblačnosť, zrážky).

A6. Prúdenie vzduchu, typy vetrov, planetárna cirkulácia, atmosferické fronty, cyklonálna činnosť, pasáty, monzúny.

A7. Vody povrchové: vodné toky, riečna sieť, povodia, rozvodia, vodný režim. Vody stojaté (nádrže, jazerá, močiare).

A8. Podpovrchová voda, jej zdroje, doplňovanie, vodný režim. Typy podpovrchovej vody, pramene. Minerálne vody, ich vznik a klasifikácia.

A9. Základné zložky a vlastnosti pôdy. Vybrané zonálne a azonálne pôdy

A10. Pôdotvorné procesy (biotické, abiotické, translokácie) a ich charakteristika, pôdotvorné činitele.

A11. Floristické oblasti Zeme – vybratá oblasť, jej podoblasti a charakteristika (holoarktická, paleotropická, neotropická, kapská, austrálska a antarktická oblasť).

A12. Zoogeografické oblasti Zeme, vymedzenie a základná charakteristika.

A13. Populačná statika v geografii obyvateľstva.

A14. Populačná dynamika v geografii obyvateľstva.

A15. Najľudnatejšie krajiny sveta a vývoj ich poradia podľa veľkosti populácie.

A16. Populačné projekcie a prognózy. Kohortno-komponentná metóda. Populácia sveta v populačných projekciách.

A17. Etapy vývoja priemyslu vo svete. Priemysel 4.0. Globálne tendencie vývoja priemyslu.

A18. Lokalizačné faktory priemyslu. Lokalizačné faktory automobilového priemyslu v strednej Európe.

A19. Útvary dopravných sietí. Všeobecné tendencie vývoja dopravy. Tendencie vývoja jednotlivých druhov dopravy. Lokalizačné faktory dopravy.

A20. Základná charakteristika a postavenie poľnohospodárstva v hospodárstve (zamestnanosť, HDP), funkcie poľnohospodárstva, lokalizačné faktory poľnohospodárstva.

A21.Geografia cestovného ruchu: význam, predmet a úlohy. Druhy a formy cestovného ruchu. Historické a súčasné trendy vývoja cestovného ruchu.

A22.Geografia obchodu: delenie obchodu, základná terminológia, faktory ovplyvňujúce zahraničný obchod, význam a problémy medzinárodného obchodu, zóny voľného obchodu.

A24. Definícia mapy. Obsah a kompozícia máp, mierka mapy, skreslenia, klasifikácia máp. 

A25. Parametre kartografických značiek a metódy tematickej kartografie. Vysvetlite na príkladoch.

A26. Geografický informačný systém (GIS), jeho súčasti a využitie. Typy údajov pre GIS a základné nástroje v GIS pre prácu s vektorovými údajmi.

Regionálna geografia SR:

B1. Základné tektonické jednotky: tatransko-fatranské pásmo, veporské, gemerské pásmo, flyšové pásmo, považsko-pieninské bradlové pásmo, centrálnokarpatská paleogénna panva, neovulkanity, neogénne panvy (jedna vybraná): pozícia v rámci Západných Karpát, charakteristika, petrografické zloženie, nerastné suroviny.

B2. Fluviálny, glaciálny, eolický a krasový reliéf na Slovensku.

B3. Základné klimageografické činitele a ich vplyv na podnebie a počasie. Typické vzduchové hmoty, ovplyvňujúce počasie na Slovensku a typické meteorologické situácie.

B4. Chod, extrémy a rozloženie teploty vzduchu a zrážok na Slovensku.

B5. Typy vodného režimu tokov na Slovensku s príkladmi a popis vybraného povodia a jeho riečnej siete (Váh, Nitra, Hron, Ipeľ, Slaná, Hornád, Bodrog, Dunajec).

B6. Jazerá, umelé vodné nádrže a podzemné vody a pramene na Slovensku.

B7. Pôdy Slovenska – hydromorfné, zonálne typy a azonálne typy.

B8. Fytogeografické členenie Slovenska, fytogeografické jednotky a vegetačné stupne.

B9. Zoogeografické oblasti, zoogeografické členenie, živočíšne spoločenstvá na Slovensku.

B10. Stupne ochrany prírody a plošné chránené územia Slovenska.

B11. Vývoj územia Slovenska a jeho hraníc. Geopolitická a ekonomická poloha Slovenska.

B12. Obyvateľstvo SR – demografická dynamika.

B13. Obyvateľstvo SR – demografická statika.

B14. Súčasné územné a správne členenie SR a jeho vývoj.

B15. Vývoj osídlenia a urbanizácie SR.

B16. Poľnohospodárstvo SR – vývoj a súčasný stav, základná charakteristika, priestorové rozmiestnenie rastlinnej a živočíšnej výroby v SR. Typy poľnohospodárstva SR.

B17. Priemysel SR – odvetvová a priestorová charakteristika ťažkého priemyslu.

B18. Priemysel SR – odvetvová a priestorová charakteristika ľahkého priemyslu.

B19. Doprava SR – vývoj dopravy, fyzickogeografické a humánnogeografiecké podmienky rozvoja dopravy, charakteristika jednotlivých druhov dopravy.

B20. Kritériá vymedzenia oblastí CR v SR, hodnotenie potenciálu CR v regiónoch. Charakteristika regiónov cestovného ruchu I. kategórie.

Regionálna geografia Európy:

Poznámka: komplexná charakteristika štátu zahŕňa fyzicko-geografickú a humánno-geografickú charakteristiku štátu (t. j. charakteristika prírodných pomerov, historického vývoja, geopolitických pomerov, obyvateľstva a hospodárstva v regióne, a špecifiká jednotlivých krajín). Odporúčame študentom, aby vo svojej odpovedi obsiahli obe zložky v pomere primeranom danému regiónu. Aj pri územiach, ktoré pozostávajú z väčšieho počtu štátov, je potrebné v prvom rade charakterizovať všeobecné znaky celého regiónu, až následne poukázať na špecifiká jednotlivých štátov.

B21. Všeobecná fyzicko-geografická charakteristika Európy.

B22. Historicko-politický vývoj Európy a jej všeobecná humánno-geografická charakteristika.

B23. Európska únia a regionálna politika.

B24. Komplexná geografická charakteristika regiónov severná Európa a Pobaltie (Nórsko, Švédsko, Fínsko, Dánsko, Island, Litva, Lotyšsko, Estónsko).

B25. Komplexná geografická charakteristika regiónu západná Európa (Spojené kráľovstvo, Írsko, Francúzsko, Benelux).

B26. Komplexná geografická charakteristika regiónu južnej Európy (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Cyprus a Malta).

B27. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy I. – nemeckojazyčné štáty Nemecko, Rakúsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

B28. Komplexná geografická charakteristika regiónu strednej Európy II. – (Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko a Chorvátsko).

B29. Komplexná geografická charakteristika regiónu východnej Európy (Rusko, Ukrajina a Bielorusko).

B30. Komplexná geografická charakteristika regiónu Balkán a juhovýchodná Európa (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Albánsko, Rumunsko a Bulharsko).

Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Všeobecná fyzická geografia – poznatky z geológie, geomorfológie, meteorológie a klimatológie, hydrológie a hydrogeografie, pedológie a pedogeografie, biogeografie a fyzickej geografie Slovenska. Všeobecná humánna geografia – poznatky z geografie obyvateľstva a sídel, geografie priemyslu, dopravy, cestovného ruchu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a humánej geografie Slovenska. Kartografia a geoinformatika – poznatky z kartografie, planetárnej geografie, geografických informačných systémov.

Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.

Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Okruhy na štátne záverečné skúšky

Študijný program: História, I. stupeň (Bc.), medziodborové štúdium

Akademický rok: 2022/2023

1. Pojmy história a historický prameň – základné vymedzenie a vývoj chápania týchto pojmov

v 20. storočí. Konštituovanie histórie ako profesionálnej vedy.

2. Pojmy metodológia, metóda a metodika výskumu. Základné metódy historikovej práce

(všeobecné vedecké a špecifické metódy).

3. Historická metóda a etapy historikovej práce. Plagiát a plagiátorstvo.

4. Pamäťové inštitúcie (archív, múzeum, knižnica) a ich význam pre prácu historika.

5. Pomocné vedy historické – členenie, základná charakteristika, význam pre prácu historika.

6. Etnogenéza Slovanov, včasnoslovanské osídlenie Slovenska a obdobie Avarského kaganátu.

7. Nitriansko a Veľká Morava (počiatky kniežatstiev a ich spojenie, vzťahy s Franskou, resp.

Východofranskou ríšou, kristianizácia, Svätoplukova ríša, spoločnosť a kultúra, kolaps).

8. Vznik a vývoj Uhorského kráľovstva do začiatku 12. storočia (príchod maďarských kmeňov,

budovanie ranostredovekého štátu, Nitrianske kniežatstvo, konflikty kráľov a kniežat).

9. Uhorsko za posledných Arpádovcov (od Ondreja II. po Ondreja III.) – storočie transformácie.

10. Vláda Anjouovcov 1301 – 1387 (nástup na trón, porážka oligarchov, vnútorná a zahraničná

politika, hospodárske reformy, kríza za vlády kráľovien).

11. Vláda Žigmunda Luxemburského a etapa poklesu kráľovskej moci (1387 – 1457).

12. Hlavné tendencie vývoja osídlenia a spoločenských vrstiev (primárne šľachty a poddaných)

v stredovekom Uhorsku s dôrazom na územie Slovenska.

13. Mestá, obchod a baníctvo na území Slovenska v stredoveku.

14. Cirkev v stredovekom Uhorsku s dôrazom na územie Slovenska (utváranie cirkevnej

organizácie, štruktúra duchovenstva, od vlastníckych kostolov k patronátnemu právu,

kláštory a rehole, kultúrne centrá, hodnoverné miesta, pomery koncom stredoveku).

15. Vláda Mateja Korvína a posledných Jagelovcov (1458 – 1526).

16. Dejiny Uhorska 1526 – 1606 (Dejiny Uhorska 1526 –1540, Dejiny Uhorska 1540 – 1566,

Drinopolský mier a pätnásťročná vojna, Povstanie Štefana Bočkaja a jeho dôsledky).

17. Dejiny Uhorska 1606 – 1711 (Povstanie Gabriela Betlena, Povstanie Juraja I. Rákociho,

Vešeléniho sprisahanie a jeho dôsledky, Povstanie Imricha Tököliho, Bitky pri Viedni a ďalšie

boje s Turkami, Povstanie Františka II. Rákociho.

18. Dejiny Uhorska 1711 – 1780 (Vláda Karola VI., Reformy Márie Terézie, Zahraničná politika

Márie Terézie).

19. Uhorsko v období vlády Jozefa II.

20. Slovenské národné obrodenie – 1. a 2. generácia obrodencov (1780 – 1835). Bernolákovci, J.

Kollár, P. J. Šafárik.

21. Štúrovská generácia v slovenskom národnom živote (1835 – 1848).

22. Revolučné roky 1848 – 1849 v Európe a v Rakúskom cisárstve s dôrazom na politické aktivity

Slovákov v uvedenom období.

23. Bachov absolutizmus v habsburskej monarchii, jeho prejavy vo vnútornej a zahraničnej

politike.

24. Príčiny a prejavy rakúsko-uhorského vyrovnania, jeho dopad na postavenie Slovákov

v monarchii (Matica slovenská).

25. Zápas o Československo v rokoch 1914 – 1918 a začleňovanie územia Slovenska do

Československa.

26. Politický systém ČSR 1920 – 1938. Systém politických strán v medzivojnovom období.

27. Zahraničná politika medzivojnovej ČSR.

28. Autonomistické hnutie na Slovensku a vývoj česko-slovenských vzťahov v rokoch 1918 –

1939.

29. Mníchovská dohoda a jej dôsledky pre ČSR.

30. Slovenská republika 1939 – 1945 (politický systém a režim, zapojenie do medzinárodných

vzťahov a do vojny, rasové perzekúcie, hospodárske pomery).

31. Protifašistický odboj na Slovensku a Slovenské národné povstanie.

32. Politický vývoj a politické strany na Slovensku 1945 – 1948.

33. Národnostné menšiny na Slovensku po roku 1945.

34. Postavenie slovenských národných orgánov v rokoch 1945 – 1971.

35. Nástup komunistického režimu na Slovensku po roku 1948.

36. Predjarie a pokusy o reformu socializmu.

*

1. Osídlenie dnešného územia Slovenska v praveku.

2. Doba rímska a sťahovanie národov. Limes romanus. Markomanské vojny.

3. Vznik najstarších štátov na Blízkom Východe.

4. Teritoriálny štát v starovekom Egypte.

5. Mykénska civilizácia v antickom Grécku

6. Archaické a klasické obdobie gréckych dejín.

7. Obdobie macedónskej hegemónie.

8. Rím v období kráľovstva.

9. Rím v období republiky.

10. Rím v období principátu.

11. Rím v období dominátu.

12. Zánik Západorímskej ríše a germánske kráľovstvá.

13. Franská ríša.

14. Vznik islamu a vývoj Arabskej ríše (7. – 13. storočie). Dôsledky pre Byzanciu a Európu.

15. Hlavné tendencie vývoja Byzantskej ríše (5. – 15. storočie).

16. Kultúra a vzdelanie v stredovekej Európe (základné črty ranostredovekej kultúry, stredoveké

„renesancie“, románske a gotické umenie, scholastika a univerzity, nástup renesancie

a humanizmu v Taliansku).

17. Hlavné tendencie politického vývoja v Rímsko-nemeckej ríši a na talianskom území v 10. – 15.

storočí.

18. Hlavné tendencie politického vývoja západnej Európy v 10. – 15. storočí (Anglicko,

Francúzsko a ich súperenie, Burgundské vojvodstvo v neskorom stredoveku, reconquista

a vznik Portugalska a Španielska).

19. Hlavné tendencie politického vývoja strednej a východnej Európy v 10. – 15. storočí (český

štát, Poľsko, Rád nemeckých rytierov, Kyjevská Rus a Moskovská Rus).

20. Cirkev a pápežstvo v ranom a vrcholnom stredoveku (náboženská situácia v germánskych

kráľovstvách, kristianizačné misie, vzťah svetskej moci a cirkvi, pápežstvo a cirkevné reformy

za Karolovcov, hnutie za Boží mier, kláštorná/clunyjská a pápežská/gregoriánska reforma,

východná schizma, boj o investitúru).

21. Cirkev a pápežstvo vo vrcholnom a neskorom stredoveku (vrchol stredovekého pápežstva, IV.

lateránsky koncil, nové rehole, herézy a inkvizícia, pápežská schizma, konciliarizmus,

renesančné pápežstvo, kresťanská mystika, laicizácia, krízové javy v cirkvi koncom

stredoveku).

22. Hlavné tendencie vývoja hospodárstva a spoločnosti v stredovekej Európe.

23. Mestá v stredovekej Európe – hospodársky, sociálny, kultúrny a mocenský význam.

24. Dejiny európskych krajín 1492 – 1600 (Zámorské objavy a conquista indiánskych území,

Dejiny Španielska 1479 – 1516, Humanizmus a renesancia, Talianske vojny a Francúzsko do

polovice 16. storočia, Nemecko a Švajčiarsko 1517 – 1555, Dejiny Anglicka v 16. storočí,

Nizozemská revolúcia, Náboženské vojny vo Francúzsku, Dejiny Ruska v 16. storočí).

25. Dejiny európskych krajín 1600 – 1700 (Tridsaťročná vojna, Dejiny Francúzska za vlády

Ľudovíta XIV., Dejiny Anglicka v 17. storočí, Dejiny Ruska a Poľska v 17. storočí).

26. Dejiny európskych krajín a USA 1700 – 1789 (Dejiny Ruska a Poľska v 18. storočí, Dejiny

Pruska v 18. storočí, Vojna o španielske dedičstvo, Vojna o rakúsku dedičstvo – vojny

o Sliezsko, 7-ročná vojna, Vznik USA, Francúzsko pred revolúciou).

27. Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1794). Francúzsko a Európa za vlády Napoleona

Bonaparta. Viedenský kongres.

28. Vznik Spojených štátov amerických.

29. Rusko a Prusko v 17. a 18. storočí.

30. Priemyselná revolúcia – predpoklady a príčiny, priebeh, sociálne a ekonomické dôsledky.

31. Európa po Viedenskom kongrese (1815 – 1848). Revolúcie 1848 – 1849.

32. Nemecké krajiny v rokoch 1848 – 1918.

33. Občianska vojna v USA a obdobie rekonštrukcie. Vnútropolitický vývoj a zahraničná politika

USA do roku 1918.

34. Rusko od Krymskej vojny po pád dynastie Romanovcov (Krymská vojna, obdobie reforiem,

poreformné Rusko, pád cárizmu).

35. Medzinárodné vzťahy v rokoch 1871 – 1914 a zápasy o nové rozdelenie sveta na prelome 19.

a 20. storočia.

36. Hlavné tendencie vnútropolitického vývoja európskych štátov v 2. polovici 19. storočia –

Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko.

37. Prvá svetová vojna (charakter vojny, príčiny jej vzniku, najvýznamnejšie vojenské operácie,

dôsledky).

38. Koniec Veľkej vojny a vznik Versaillsko-Washingtonskej sústavy, obdobie stabilizácie

(európska politika od Janova po Locarno, situácia v Nemecku, oslabenie mocenských pozícií

Francúzska).

39. Revolúcia v Rusku a vznik Sovietskeho zväzu. (budovanie totalitného systému, triedny boj,

politické a ekonomické zmeny v ZSSR počas 20. – 30. rokov 20. storočia).

40. Sociálne revolúcie v období 1922 – 1939 (úpadok demokracie, veľká hospodárska kríza,

vzostup komunizmu a fašizmu, občianska vojna v Španielsku).

41. Nemecká ríša (Deutsches Reich). NSDAP, ideológia nacizmus, antisemitizmus. Norimberské

zákony, hospodárstvo, nemecké ozbrojené a bezpečnostné zbory, zahraničná politika, hlavné

ciele A. Hitlera.

42. Druhá svetová vojna (kľúčové vojenské operácie a diplomatické rokovania, globálny konflikt,

význam víťazstva).

43. Kreovanie bipolárneho sveta (obnova zničenej Európy, sovietizácia strednej Európy, Berlínska

kríza a NATO, Varšavská zmluva).

44. Studená vojna a konflikty vo svete (Konfrontácia USA a ZSSR od konca 40. rokov, Kórea,

Kubánska kríza, Vietnam, arabsko-izraelský konflikt, Afganistan).

45. Európska integrácia (osobnosti, Rada Európy, ESUO, EHS, EURATOM, Európske spoločenstvá,

Európska únia, úspechy a krízy európskej integrácie).

46. Charakter a fungovanie sovietskeho bloku. Uvoľňovanie napätia medzi superveľmocami USA

a ZSSR v 80. rokoch 20. storočia. Politika Reaganovej vlády v USA. Glasnosť a perestrojka M.

S. Gorbačova. Pád sovietskeho impéria.

47. Realita po studenej vojne (nové Rusko, zjednotenie Nemecka, vojna v Perzskom zálive).

Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.