Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Prezentácia výsledkov bakalárskej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie
otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia základných štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru, pričom môže mať prvky kompilácie. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah bakalárskej práce je stanovený na 30 – 40 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Bakalárska práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký
Prezentácia výsledkov záverečnej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie
otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia základných štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru, pričom môže mať prvky kompilácie. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah bakalárskej práce je stanovený na 30 – 40 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Bakalárska práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
LITERATUR
1. Aufklärung
a. Zum Begriff Aufklärung
b. politische Situation und philosophische Grundlage
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur der Aufklärung
i. Gottscheds Wirken in der Frühaufklärung
ii. Literarisches Leben: Bürgertum und moralische Wochenschriften
iii. Literarische Gattungen
iv. Empfindsamkeit bei Klopstock
v. Lessing und Hochaufklärung
vi. Lessings Emilia Galotti und das bürgerliche Trauerspiel
2. Sturm und Drang
a. Zum Begriff Sturm und Drang – Sturm und Drang - ein deutsches Phänomen
b. politische Situation und philosophische Grundlage
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur des Sturm und Drang
i. Shakespeare als Vorbild
ii. Hamann und Herder – die großen Anreger
iii. Der junge Goethe (Straßburg – Frankfurt -Weimar) – genialisches Lebensgefühl: Goethes Prometheus
iv. Goethes Die Leiden des jungen Werthers – Briefroman und unbedingter Subjektivismus der Jugend
v. Die Sturm- und Drang-Zeit Schillers
vi. Schillers Kabale und Liebe – typisches Drama des Sturm und Drang und Kritik am 18. Jahrhundert
3. Weimarer Klassik
a. Zum Begriff der Weimarer Klassik
b. politische Situation
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur der Weimarer Klassik
i. Goethes Entwicklung hin zur Klassik – der klassische Goethe (Iphigenie auf Tauris) - Goethes Faust – Der Fauststoff /die historische Figur des Faust, die Geschichte des Fauststoffs/ – Goethes Faustdichtungen – die Gelehrtentragödie /Fausts Situation, Versuch, Wissen über die Welt zu erlangen, Fausts Wette mit dem Teufel, Mephistos Angebote an Faust/ – Elemente des bürgerlichen Trauerspiels in Faust – Gretchentragödie als bürgerliches Trauerspiel
ii. Der philosophische Ansatz Schillers
iii. Der Freundschaftsbund zwischen Goethe und Schiller – Balladenjahr
iv. Weimar als Kulturzentrum
v. Schillers Maria Stuart – das klassische Drama
vi. Blütezeit des Bildungsromans: Goethes Wilhelm Meister
e. Literatur jenseits von Epochengrenzen
i. Kleists Werk – Kleists Der zerbrochene Krug und das deutsche Lustspiel
4. Romantik
Frühromantik, Hoch- und Spätromantik
a. Zum Begriff der Romantik und ihrer Gliederung (allgemein)
b. politische Situation – nationale Bewegung
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur der Frühromantik
i. Jenaer Romantik
ii. Friedrich Schlegel und die progressive Universalpoesie
iii. Novalis und sein Roman Heinrich von Ofterdingen – die blaue Blume
e. Die Literatur der Hochromantik
i. Heidelberger Romantik – Achim von Arnim und Clemens Brentano
ii. Die Brüder Grimm – Begründer der Germanistik, Kinder- und Hausmärchen
iii. Märchen als romantische Literaturgattung
iv. Chamissos Peter Schlemihls wundersame Geschichte - Spätromantik
5. Biedermeier, Vormärz und Junges Deutschland
a. Zu den Begriffen Biedermeier, Vormärz, Junges Deutschland
b. politische Situation – nationale Bewegung
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Restaurationszeit – 1815 bis 1848
i. Literatur des Biedermeier
ii. Literatur des Vormärz
iii. Georg Büchner – politische Dimension in Georg Büchners Schriften – Biografie und literarisches Schaffen – Woyzeck /Thematik Biedermeier und Vormärz – Inhalt – die Personenkonstellation des Stückes+
iv. Das Junge Deutschland - Theoretische Grundlagen - Offizielle Reaktionen auf die Bewegung des Jungen Deutschland
v. Heinrich Heine (Leben und Werk) und seine Lyrik
6. Realismus
a. Zu dem Begriff Realismus
b. politische Situation – nationale Bewegung
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur des Realismus
i. Das Drama des Realismus – Gustav Freytag (Theaterkonzeption), Friedrich Hebel
ii. Die Lyrik des Realismus
iii. Die Epik des Realismus – Novelle - Theodor Storm: Immensee, Der Schimmelreiter, Romane - Theodor Fontane. Effi Briest
7. Naturalismus
a. Zum Begriff Naturalismus
b. politische Situation
c. kulturelle Voraussetzungen, naturwissenschaftliche und soziologische Denkkonzepte, Phasen und Zentren, Poetik, Emile Zola
d. Die Literatur des Naturalismus
i. Der Neuansatz in der Literatur des Naturalismus – Arno Holz, Johannes Schlaf
ii. Gerhart Hauptmann (Leben und Werk), Bahnwärter Thiel – novellistische Studie, Weber - das naturalistische Drama
iii. Zum Begriff Novelle
8. Symbolismus und Impressionismus – Gegenströmungen zum Naturalismus und Wiener Moderne
a. Literatur der Jahrhundertwende (historische Eingrenzung und Epochen-Begriffe, Modernisierung und Urbanisierung, sozialer Wandel, Dekadenz)
b. Zum Begriff Symbolismus und Impressionismus
c. politische Situation
d. Die Literatur des Symbolismus und Impressionismus
i. Rainer Maria Rilke (Leben und Werk) und die Dinggedichte Aufzeichnungen des Malte Laurids Brigge
ii. Thomas Mann (Leben und Werk) – Der Tod in Venedig, Tonio Kröger, Tristan
iii. Hermann Hesse (Leben und Werk) – Knulp
e. zum Begriff Wiener Moderne
f. politische Situation
g. kulturelle Voraussetzungen
h. Die Literatur der Wiener Moderne
i. Hugo von Hofmannsthal: Brief des Lord Chandos
ii. Arthur Schnitzler: Leutnant Gustl, Schnitzlers Dramenwerk
iii. F. Kafka (Leben und Werk), Die Verwandlung, Das Urteil und Prager Literatur
9. Expressionismus
a. Zum Begriff Expressionismus – erste und zweite Phase
b. politische Situation
c. kulturelle Voraussetzungen, Gruppierungen und Milieus, Alter, Bildung, Ethnizität, Schlüsselbegriffe, Schlüsselfiguren
d. Die Literatur des Expressionismus
i. erste und zweite Phase
ii. Kurt Pinthus: Menscheitsdämmerung
iii. Lyrik: Jakob van Hoddis: Weltende, G. Benn, G. Heym, E. Lasker- Schüler, G. Trakl – einen Lyriker wählen und Überblick
iv. Drama: G. Kaiser
v. Literarisches Leben: Massenkultur und Kino
10. Literatur der Weimarer Republik
a. Zum Begriff Neue Sachlichkeit
b. Politische und soziale Geschichte, soziokultureller Strukturwandel, Massenmedien
c. Die Literatur der Weimarer Republik, Entwicklungen in der Lyrik, Entwicklungen in der Erzählprosa
i. A. Döblin: Berlin Alexanderplatz, Hans Fallada, Erich Kästner - Überblick
ii. Dramatische Form des Theaters und Epische Form des Theaters
iii. Bertolt Brecht und seine Theaterstücke
11. Literatur zwischen 1945 und 1968 (BRD)
a. Die Zeit nach 1945
i. Die politische Situation
ii. Kulturelle Voraussetzungen
iii. Nachkriegszeit – Trümmerliteratur – Kahlschlaglyrik – Themen der Nachkriegszeit
iv. Kurzgeschichten und Hörspiele (W. Borchert, H. Böll)
12. Literatur in dem deutschsprachigen Westland
a. 50-er und 60-er Jahre zeit- und gesellschaftskritische Romane (politische Restauration der Adenauer Ära, der Wirtschaftswunder – Verdrängung der Nazizeit) – G. Grass (Katz und Maus), H. Böll, Wolfgang Koeppen
b. die Schweizer Autoren Frisch (Homo Faber) und Dürrenmatt (Die Physiker)
i. Max Frisch: Homo Faber (Entstehungsgeschichte, Inhalt, Personen, Struktur und Aufbau des Textes, Interpretation)
13. Die DDR-Literatur
i. Die Zeit nach 1945
ii. Die politische Situation
iii. Kulturelle Voraussetzungen
b. Antifaschistische Sammlung nach 1945 Exilautoren (A. Seghers, B. Brecht, A. Zweig, Johannes R. Becher)
c. Sozialistischer Realismus und der Aufbauroman - Strittmatters Jugendbuch: Tinko
d. Bitterfelder Weg (1959-1964)
e. Literarische Themen der sechziger Jahre
f. Ankunftsliteratur oder Reformliteratur
i. Liberalisierung der Literatur – Christa Wolfs Nachdenken über Christa
SPRACHWISSENSCHAFT
1. Das Deutsche als Glied der indoeuropäischen Sprachfamilie; Klassifikation der Sprachen nach ihrer Verwandtschaft und nach ihrem formalen Bau (Sprachgenealogie, Sprachtypologie, vergleichende Sprachwissenschaft)
2. Neuerungen der strukturalistischen Sprachbeschreibung (Diachronie – Synchronie, präskriptiv – deskriptiv, langue – parole), das sprachliche Zeichen (Ausdrucks- und Inhaltsseite des sprachlichen Zeichens, ihr Verhältnis zur außersprachlichen Realität)
3. Phonetik und Phonologie: allgemeine Charakteristik (Untersuchungsgegenstand, Aufgaben, segmentale und suprasegmentale Elemente der Sprache)
4. Charakteristik der Sprachlaute: die deutschen Vokale, Diphthonge, System der deutschen Konsonanten
5. Suprasegmentale Merkmale der Sprache: Wortakzent, Satzakzent, Intonation, Pausierung, Satzmelodie und ihre Grundtypen
6. Verben: Konjugation, Tempora, Genera und Modi der Verben
7. Substantive: Kategorien des Substantivs (Genus, Numerus, Kasus), schwache und starke Deklination
8. Adjektive (Deklination, Graduierung) und Adverb (semantische Gliederung, Graduierung)
9. Satzglieder (Wesen der Satzglieder, Prädikat, Subjekt und Objekt, sekundäre Satzglieder)
10. Satzgliedstellung (neutrale und hervorhebende Satzgliedstellung, Stellung der einzelnen Satzglieder, Vorfeld, Mittelfeld und Nachfeld)
11. Satz: Satzart, Satzform, Satztyp
12. Lexikologie als sprachwissenschaftliche Disziplin (Gegenstand und Aufgabe der deutschen Lexikologie, Disziplinen der Lexikologie, Wort als sprachliches Zeichen)
13. Lexikalisch-semantische Beziehungen im Sprachsystem, syntagmatische Beziehungen, paradigmatische Beziehungen: Synonymie, Antonymie, hierarchische Beziehungen, Polysemie und Homonymie
14. Wortbildung (Wortbildung und Wortschöpfung, Motivation, Klassifikation von Morphemen, Wortbildungsverfahren)
15. Auffassungen von Stil und Stilistik (Definition von Stil, Ansätze innerhalb von Stilistik: normative, deviatorische, selektive, pragmatische und kommunikative Stilistik, stilbedingende Faktoren, Grundbegriffe der Stilistik)
16. Text und Textualitätskriterien
17. Funktionalstilistik (Stil des Alltags, Stil der Verwaltung, Stil der Wissenschaft, Stil der Belletristik)
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký jazyk
Odborná diskusia z oblasti nemeckej jazykovedy a nemeckej literárnej histórie.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Okruhy na štátne záverečné skúšky
Študijný program: História, I. stupeň (Bc.), medziodborové štúdium
Akademický rok: 2022/2023
1. Pojmy história a historický prameň – základné vymedzenie a vývoj chápania týchto pojmov
v 20. storočí. Konštituovanie histórie ako profesionálnej vedy.
2. Pojmy metodológia, metóda a metodika výskumu. Základné metódy historikovej práce
(všeobecné vedecké a špecifické metódy).
3. Historická metóda a etapy historikovej práce. Plagiát a plagiátorstvo.
4. Pamäťové inštitúcie (archív, múzeum, knižnica) a ich význam pre prácu historika.
5. Pomocné vedy historické – členenie, základná charakteristika, význam pre prácu historika.
6. Etnogenéza Slovanov, včasnoslovanské osídlenie Slovenska a obdobie Avarského kaganátu.
7. Nitriansko a Veľká Morava (počiatky kniežatstiev a ich spojenie, vzťahy s Franskou, resp.
Východofranskou ríšou, kristianizácia, Svätoplukova ríša, spoločnosť a kultúra, kolaps).
8. Vznik a vývoj Uhorského kráľovstva do začiatku 12. storočia (príchod maďarských kmeňov,
budovanie ranostredovekého štátu, Nitrianske kniežatstvo, konflikty kráľov a kniežat).
9. Uhorsko za posledných Arpádovcov (od Ondreja II. po Ondreja III.) – storočie transformácie.
10. Vláda Anjouovcov 1301 – 1387 (nástup na trón, porážka oligarchov, vnútorná a zahraničná
politika, hospodárske reformy, kríza za vlády kráľovien).
11. Vláda Žigmunda Luxemburského a etapa poklesu kráľovskej moci (1387 – 1457).
12. Hlavné tendencie vývoja osídlenia a spoločenských vrstiev (primárne šľachty a poddaných)
v stredovekom Uhorsku s dôrazom na územie Slovenska.
13. Mestá, obchod a baníctvo na území Slovenska v stredoveku.
14. Cirkev v stredovekom Uhorsku s dôrazom na územie Slovenska (utváranie cirkevnej
organizácie, štruktúra duchovenstva, od vlastníckych kostolov k patronátnemu právu,
kláštory a rehole, kultúrne centrá, hodnoverné miesta, pomery koncom stredoveku).
15. Vláda Mateja Korvína a posledných Jagelovcov (1458 – 1526).
16. Dejiny Uhorska 1526 – 1606 (Dejiny Uhorska 1526 –1540, Dejiny Uhorska 1540 – 1566,
Drinopolský mier a pätnásťročná vojna, Povstanie Štefana Bočkaja a jeho dôsledky).
17. Dejiny Uhorska 1606 – 1711 (Povstanie Gabriela Betlena, Povstanie Juraja I. Rákociho,
Vešeléniho sprisahanie a jeho dôsledky, Povstanie Imricha Tököliho, Bitky pri Viedni a ďalšie
boje s Turkami, Povstanie Františka II. Rákociho.
18. Dejiny Uhorska 1711 – 1780 (Vláda Karola VI., Reformy Márie Terézie, Zahraničná politika
Márie Terézie).
19. Uhorsko v období vlády Jozefa II.
20. Slovenské národné obrodenie – 1. a 2. generácia obrodencov (1780 – 1835). Bernolákovci, J.
Kollár, P. J. Šafárik.
21. Štúrovská generácia v slovenskom národnom živote (1835 – 1848).
22. Revolučné roky 1848 – 1849 v Európe a v Rakúskom cisárstve s dôrazom na politické aktivity
Slovákov v uvedenom období.
23. Bachov absolutizmus v habsburskej monarchii, jeho prejavy vo vnútornej a zahraničnej
politike.
24. Príčiny a prejavy rakúsko-uhorského vyrovnania, jeho dopad na postavenie Slovákov
v monarchii (Matica slovenská).
25. Zápas o Československo v rokoch 1914 – 1918 a začleňovanie územia Slovenska do
Československa.
26. Politický systém ČSR 1920 – 1938. Systém politických strán v medzivojnovom období.
27. Zahraničná politika medzivojnovej ČSR.
28. Autonomistické hnutie na Slovensku a vývoj česko-slovenských vzťahov v rokoch 1918 –
1939.
29. Mníchovská dohoda a jej dôsledky pre ČSR.
30. Slovenská republika 1939 – 1945 (politický systém a režim, zapojenie do medzinárodných
vzťahov a do vojny, rasové perzekúcie, hospodárske pomery).
31. Protifašistický odboj na Slovensku a Slovenské národné povstanie.
32. Politický vývoj a politické strany na Slovensku 1945 – 1948.
33. Národnostné menšiny na Slovensku po roku 1945.
34. Postavenie slovenských národných orgánov v rokoch 1945 – 1971.
35. Nástup komunistického režimu na Slovensku po roku 1948.
36. Predjarie a pokusy o reformu socializmu.
*
1. Osídlenie dnešného územia Slovenska v praveku.
2. Doba rímska a sťahovanie národov. Limes romanus. Markomanské vojny.
3. Vznik najstarších štátov na Blízkom Východe.
4. Teritoriálny štát v starovekom Egypte.
5. Mykénska civilizácia v antickom Grécku
6. Archaické a klasické obdobie gréckych dejín.
7. Obdobie macedónskej hegemónie.
8. Rím v období kráľovstva.
9. Rím v období republiky.
10. Rím v období principátu.
11. Rím v období dominátu.
12. Zánik Západorímskej ríše a germánske kráľovstvá.
13. Franská ríša.
14. Vznik islamu a vývoj Arabskej ríše (7. – 13. storočie). Dôsledky pre Byzanciu a Európu.
15. Hlavné tendencie vývoja Byzantskej ríše (5. – 15. storočie).
16. Kultúra a vzdelanie v stredovekej Európe (základné črty ranostredovekej kultúry, stredoveké
„renesancie“, románske a gotické umenie, scholastika a univerzity, nástup renesancie
a humanizmu v Taliansku).
17. Hlavné tendencie politického vývoja v Rímsko-nemeckej ríši a na talianskom území v 10. – 15.
storočí.
18. Hlavné tendencie politického vývoja západnej Európy v 10. – 15. storočí (Anglicko,
Francúzsko a ich súperenie, Burgundské vojvodstvo v neskorom stredoveku, reconquista
a vznik Portugalska a Španielska).
19. Hlavné tendencie politického vývoja strednej a východnej Európy v 10. – 15. storočí (český
štát, Poľsko, Rád nemeckých rytierov, Kyjevská Rus a Moskovská Rus).
20. Cirkev a pápežstvo v ranom a vrcholnom stredoveku (náboženská situácia v germánskych
kráľovstvách, kristianizačné misie, vzťah svetskej moci a cirkvi, pápežstvo a cirkevné reformy
za Karolovcov, hnutie za Boží mier, kláštorná/clunyjská a pápežská/gregoriánska reforma,
východná schizma, boj o investitúru).
21. Cirkev a pápežstvo vo vrcholnom a neskorom stredoveku (vrchol stredovekého pápežstva, IV.
lateránsky koncil, nové rehole, herézy a inkvizícia, pápežská schizma, konciliarizmus,
renesančné pápežstvo, kresťanská mystika, laicizácia, krízové javy v cirkvi koncom
stredoveku).
22. Hlavné tendencie vývoja hospodárstva a spoločnosti v stredovekej Európe.
23. Mestá v stredovekej Európe – hospodársky, sociálny, kultúrny a mocenský význam.
24. Dejiny európskych krajín 1492 – 1600 (Zámorské objavy a conquista indiánskych území,
Dejiny Španielska 1479 – 1516, Humanizmus a renesancia, Talianske vojny a Francúzsko do
polovice 16. storočia, Nemecko a Švajčiarsko 1517 – 1555, Dejiny Anglicka v 16. storočí,
Nizozemská revolúcia, Náboženské vojny vo Francúzsku, Dejiny Ruska v 16. storočí).
25. Dejiny európskych krajín 1600 – 1700 (Tridsaťročná vojna, Dejiny Francúzska za vlády
Ľudovíta XIV., Dejiny Anglicka v 17. storočí, Dejiny Ruska a Poľska v 17. storočí).
26. Dejiny európskych krajín a USA 1700 – 1789 (Dejiny Ruska a Poľska v 18. storočí, Dejiny
Pruska v 18. storočí, Vojna o španielske dedičstvo, Vojna o rakúsku dedičstvo – vojny
o Sliezsko, 7-ročná vojna, Vznik USA, Francúzsko pred revolúciou).
27. Veľká francúzska revolúcia (1789 – 1794). Francúzsko a Európa za vlády Napoleona
Bonaparta. Viedenský kongres.
28. Vznik Spojených štátov amerických.
29. Rusko a Prusko v 17. a 18. storočí.
30. Priemyselná revolúcia – predpoklady a príčiny, priebeh, sociálne a ekonomické dôsledky.
31. Európa po Viedenskom kongrese (1815 – 1848). Revolúcie 1848 – 1849.
32. Nemecké krajiny v rokoch 1848 – 1918.
33. Občianska vojna v USA a obdobie rekonštrukcie. Vnútropolitický vývoj a zahraničná politika
USA do roku 1918.
34. Rusko od Krymskej vojny po pád dynastie Romanovcov (Krymská vojna, obdobie reforiem,
poreformné Rusko, pád cárizmu).
35. Medzinárodné vzťahy v rokoch 1871 – 1914 a zápasy o nové rozdelenie sveta na prelome 19.
a 20. storočia.
36. Hlavné tendencie vnútropolitického vývoja európskych štátov v 2. polovici 19. storočia –
Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko.
37. Prvá svetová vojna (charakter vojny, príčiny jej vzniku, najvýznamnejšie vojenské operácie,
dôsledky).
38. Koniec Veľkej vojny a vznik Versaillsko-Washingtonskej sústavy, obdobie stabilizácie
(európska politika od Janova po Locarno, situácia v Nemecku, oslabenie mocenských pozícií
Francúzska).
39. Revolúcia v Rusku a vznik Sovietskeho zväzu. (budovanie totalitného systému, triedny boj,
politické a ekonomické zmeny v ZSSR počas 20. – 30. rokov 20. storočia).
40. Sociálne revolúcie v období 1922 – 1939 (úpadok demokracie, veľká hospodárska kríza,
vzostup komunizmu a fašizmu, občianska vojna v Španielsku).
41. Nemecká ríša (Deutsches Reich). NSDAP, ideológia nacizmus, antisemitizmus. Norimberské
zákony, hospodárstvo, nemecké ozbrojené a bezpečnostné zbory, zahraničná politika, hlavné
ciele A. Hitlera.
42. Druhá svetová vojna (kľúčové vojenské operácie a diplomatické rokovania, globálny konflikt,
význam víťazstva).
43. Kreovanie bipolárneho sveta (obnova zničenej Európy, sovietizácia strednej Európy, Berlínska
kríza a NATO, Varšavská zmluva).
44. Studená vojna a konflikty vo svete (Konfrontácia USA a ZSSR od konca 40. rokov, Kórea,
Kubánska kríza, Vietnam, arabsko-izraelský konflikt, Afganistan).
45. Európska integrácia (osobnosti, Rada Európy, ESUO, EHS, EURATOM, Európske spoločenstvá,
Európska únia, úspechy a krízy európskej integrácie).
46. Charakter a fungovanie sovietskeho bloku. Uvoľňovanie napätia medzi superveľmocami USA
a ZSSR v 80. rokoch 20. storočia. Politika Reaganovej vlády v USA. Glasnosť a perestrojka M.
S. Gorbačova. Pád sovietskeho impéria.
47. Realita po studenej vojne (nové Rusko, zjednotenie Nemecka, vojna v Perzskom zálive).
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.