Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký jazyk
Prezentácia výsledkov diplomovej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Diplomovou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia rozšírených štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah diplomovej práce je stanovený na 50 – 70 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Diplomová práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Bohn, Rainer (1999): Probleme der Wortschatzarbeit. Berlin: Langenscheidt.
Brinitzer, Michaela et al. (2017): DaF unterrichten. Basiswissen Didaktik. Deutsch als Fremd- und Zweitsprache. Stuttgart: Klett.
Čapek, Robert (2015): Moderní didaktika. Praha: Grada.
Ende, Karin et al. (2020): DLL 6. Curriculare Vorgaben und Unterrichtsplanung. Stuttgart: Klett.
Fedáková, Katarína (2015): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung in die Fachdidaktik und -methodik. Košice: UPJŠ.
Funk, Hermann / Koenig, Michael (1997): Grammatik lehren und lernen. Berlin: Langenscheidt.
Funk, Hermann et al. (2018): DLL 4. Aufgaben, Übungen, Interaktion. München: Klett-Langenscheidt.
Council of Europe (2020): Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen: lehren, lernen, beurteilen. Begleitband. Stuttgart: Klett.
Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen – die neueste Version (eng.) https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4
Grotjahn, Rüdiger / Kleppin, Karin (2020): DLL 7. Prüfen, Testen, Evaluieren. Stuttgart: Klett.
Häussermann, Ulrich / Piepho, Hans-Eberhard (1996): Aufgaben-Handbuch. München: Iudicum.
Huneke, Hans-Werner / Steinig, Wolfgang (2010): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt.
Rössler Dietmar / Würffel, Nicola (2020): DLL 5. Lernmaterialien und Medien. Stuttgart: Klett.
Surkamp, Carola (ed.): Metzler Lexikon Fremdsprachendidaktik. Stuttgart: J.B. Metzler.
Westhoff, Gerard (2001): Fertigkeit Lesen. Berlin: Langenscheidt.
STAATSEXAMEN – LEHRAMT DAF. THEMENBEREICHE ZUR DIDAKTISCHEN ANALYSE UND UNTERRICHTSVORBEREITUNG DER TEXTE.
1. Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen
- Kann-Bestimmungen für die einzelnen Sprachniveaus in allen kommunikativen Sprachaktivitäten, um die Eignung des Textes für ein bestimmtes Sprachniveau zu beurteilen und um weitere Schritte in der Textarbeit (z.B. Grammatikerklären, Wortschatzvermittlung) dem Sprachniveau anzupassen
2. Leseverstehen (LV) als Rezeptionsaktivität
- Grundcharakteristik Leseverstehen (Ziele, Determinanten, Spezifika des LV in der Fremdsprache im Vergleich zu Muttersprache, Anforderungen an fremdsprachige Lesetexte)
- Rezeptionsstile/Lesestile und ihre Anwendung in einzelnen Phasen des LV
- Phasierung der Arbeit mit den Texten (Typen von Aufgaben vor, während, und nach dem Lesen, Sinn der einzelnen Phasen)
- Verfahren beim Lesen (stilles Lesen vs. lautes Vorlesen, weniger übliche Verfahren
3. Didaktische Prinzipien im Unterricht
- Lernerorientierung (unter Berücksichtigung entwicklungspsychologischer Kenntnisse zu älteren Kindern (Sek I) und Jugendlichen (Sek II)
- Handlungsorientierung (Aufgabenorientierung)
- Interaktionsorientierung
- Mehrsprachigkeitsorientierung (falls möglich)
- Binnendifferenzierung
4. Komponente Grammatik
- Gramm. Lernstoff für die einzelnen Sprachniveaus erklären können – pädagogische Grammatik
- induktives (SOS-Methode) und deduktives Vorgehen bei der Grammatikvermittlung
- Übungstypen zur Festigung der Grammatik (inklusive spielerischer Übungen und Verwendung sog. neuer Medien)
5. Komponente Wortschatz
- Produktiver, rezeptiver und potenzieller Wortschatz
- Kriterien für die Auswahl des Wortschatzes für Lernzwecke
- Strategien für Semantisierung unbekannter Lexeme im Text (4 Strategiefragen)
- Bedeutungsvermittlung – sprachliche und nichtsprachliche Verfahren
- Übungstypen zur Festigung des Wortschatzes (inklusive spielerischer Übungen und Verwendung sog. neuer Medien)
6. Komponente Landeskunde und interkulturelles Lernen
- explizite und implizite Landeskunde
- Zusatzmaterialien für die Vermittlung von Landeskunde und Anregung interkulturellen Lernens
7. Übergang von rezeptiven zu produktiven Sprachaktivitäten
- mündliche Produktion (monologisches Sprechen), mündliche Interaktion, Kommunikationsfähigkeit, Zieldimensionen beim Sprechen, Spezifika der gesprochenen Sprache, Phasierung der Unterrichtssequenzen zum Sprechen
- schriftliche Produktion (kreatives Schreiben, Berichte und Aufsätze), schriftliche Interaktion (Korrespondenz), Textualitätskriterien, Textproduktionsmodell, individuelles und kooperatives Schreiben
- Sprech- und Schreibanlässe, Aufgaben zum Sprechen und Schreiben (empfohlene Bestandteile: Spezifizierungen)
8. Sozialformen
- Vor- und Nachteile der einzelnen Sozialformen
- Korrespondenz zwischen dem Typ der Aufgabe/Übung und der Wahl der Sozialform
- Lehrkraft als Koordinator
9. Rolle von Hausaufgaben
- Funktionen von Hausaufgaben
- Typen von Hausaufgaben (nacharbeitend, wiederholend, vorarbeitend; geschlossen vs. offen)
10. Testen und Prüfen
- Testaufgaben zum Schwerpunkt der Stunde (Lexik, Grammatik, Leseverstehen, Schreiben)
- Offene vs. geschlossene Aufgabenformate
- Bewertung und Rückmeldung von Prüfungsleitungen (Fehler und Fehlerkorrektur)
LITERATUREMPFEHLUNGEN:
Bohn, Rainer (1999): Probleme der Wortschatzarbeit. Berlin: Langenscheidt.
Brinitzer, Michaela et al. (2017): DaF unterrichten. Basiswissen Didaktik. Deutsch als Fremd- und Zweitsprache. Stuttgart: Klett.
Čapek, Robert (2015): Moderní didaktika. Praha: Grada.
Ende, Karin et al. (2020): DLL 6. Curriculare Vorgaben und Unterrichtsplanung. Stuttgart: Klett.
Fedáková, Katarína (2015): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung in die Fachdidaktik und -methodik. Košice: UPJŠ.
Funk, Hermann / Koenig, Michael (1997): Grammatik lehren und lernen. Berlin: Langenscheidt.
Funk, Hermann et al. (2018): DLL 4. Aufgaben, Übungen, Interaktion. München: Klett-Langenscheidt.
Council of Europe (2020): Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen: lehren, lernen, beurteilen. Begleitband. Stuttgart: Klett.
Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen – die neueste Version (eng.) https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4
Grotjahn, Rüdiger / Kleppin, Karin (2020): DLL 7. Prüfen, Testen, Evaluieren. Stuttgart: Klett.
Häussermann, Ulrich / Piepho, Hans-Eberhard (1996): Aufgaben-Handbuch. München: Iudicum.
Huneke, Hans-Werner / Steinig, Wolfgang (2010): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt.
Rössler Dietmar / Würffel, Nicola (2020): DLL 5. Lernmaterialien und Medien. Stuttgart: Klett.
Surkamp, Carola (ed.): Metzler Lexikon Fremdsprachendidaktik. Stuttgart: J.B. Metzler.
Westhoff, Gerard (2001): Fertigkeit Lesen. Berlin: Langenscheidt.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký jazyk
Odborná diskusia z oblasti aplikovanej lingvistiky, literatúry a didaktiky.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa vo forme odbornej diskusie.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Prezentácia výsledkov diplomovej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Diplomovou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia rozšírených štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah diplomovej práce je stanovený na 50 – 70 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Diplomová práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Čapek, R.: Moderní didaktika. Praha: Grada, 2016.
Dytrtová, R., Krhutová, M. Učitel. Příprava na profesi. Praha: Grada, 2009.
Kalhous, Z. – Obst, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002.
Petlák, E.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava: IRIS, 2005.
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2012.
Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014.
Vališová, A., Kasíková, H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2010.
Zormanová, L.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2014.
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu v časti stručná osnova predmetu.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
1. Pedagogika, základné pedagogické kategórie, sústava pedagogických vedných disciplín.
2. Výchova, stránky a funkcie výchovy, výchovný proces, sebavýchova.
3. Činitele výchovy, vychovávaný jedinec, pedagóg, pedagogická profesia, profesijné kompetencie.
4. Školská výchova, rodinná výchova.
5. Výchovné ciele, taxonómia, požiadavky, klasifikácia výchovných cieľov.
6. Metódy výchovy.
7. Pedagogické princípy.
8. Školský systém Slovenskej republiky.
9. Didaktika, základné otázky didaktiky, súčasné východiská didaktiky.
10. Ciele vyučovacieho procesu, práca učiteľa s cieľmi vyučovania.
11. Obsah vzdelávania, základné učivo, rozširujúce učivo, prvky a zložky učiva.
12. Hodnotenie v školskej edukácii, typy, funkcie a kritériá hodnotenia.
13. Pedagogická kontrola, metódy a formy pedagogickej kontroly.
14. Plánovanie práce učiteľa, písomná príprava učiteľa na vyučovanie.
15. Vyučovací proces, etapy vyučovacieho procesu a ich didaktické funkcie.
16. Organizačné formy vyučovania, vyučovacia hodina, etapy, typy vyučovacích hodín.
17. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie, výber vyučovacích metód.
18. Didaktické zásady vyučovacieho procesu.
19. Základné pedagogické dokumenty, učebnica, funkcie a štrukturálne zložky učebnice.
20. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu.
Študent dokáže preukázať získané kompetencie v súlade s profilom absolventa.
Pedagogika:
Čapek, R.: Moderní didaktika. Praha: Grada, 2016.
Dytrtová, R., Krhutová, M. Učitel. Příprava na profesi. Praha: Grada, 2009.
Kalhous, Z. – Obst, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002.
Petlák, E.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava: IRIS, 2005.
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2012.
Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014.
Vališová, A., Kasíková, H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2010.
Zormanová, L.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2014.
Psychológia:
Mareš, J.: Pedagogická psychologie. Praha : Grada 2013.
Mareš, J., & ČÁP, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001.
Džuka, J.: Základy pedagogickej psychológie. Prešov: UK 2003.
Orosová, O. a kol: Psychológia a pedagogická psychológia 1. Košice: UPJŠ, 2005.
Orosová, O. a kol.: Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v
školskej praxi. Košice: UPJŠ 2012.
Bačíková, M., Janovská, A. (2019) . Základy metodológie pedagogicko-psychologického výskumu. Sprievodca pre študentov učiteľstva. 2. rozšírené vydanie. Šafárik press, Košice.
Gavora, P. a kol. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. dostupné online na www. e-metodologia. fedu. uniba. sk.
Vágnerová, M.: Základy psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Vývojová psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Škoní podadenská psychologie pro pedagogy. Praha : Karolinum 2005. Výrost,
J., Slaměník, I.: Sociální psychologie. Praha : Grada 2008.
Výrost, J., Salměník, I.: Aplikovaná sociální psychológie I. Praha: Portál 1998.
Strana: 2
Fontana, D. : Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál 1997.
Zelina, M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti. Bratislava, Iris: 1996.
Křivohlavý, J.: Pozitívni psychologie. Praha: Portál 2004.
Křivohlavý, J.: Psychologie zdraví. Praha: Portál 2003.
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Pedagogika:
1. Pedagogika, základné pedagogické kategórie, sústava pedagogických vedných disciplín.
2. Výchova, stránky a funkcie výchovy, výchovný proces, sebavýchova.
3. Činitele výchovy, vychovávaný jedinec, pedagóg, pedagogická profesia, profesijné kompetencie.
4. Školská výchova, rodinná výchova.
5. Výchovné ciele, taxonómia, požiadavky, klasifikácia výchovných cieľov.
6. Metódy výchovy.
7. Pedagogické princípy.
8. Školský systém Slovenskej republiky.
9. Didaktika, základné otázky didaktiky, súčasné východiská didaktiky.
10. Ciele vyučovacieho procesu, práca učiteľa s cieľmi vyučovania.
11. Obsah vzdelávania, základné učivo, rozširujúce učivo, prvky a zložky učiva.
12. Hodnotenie v školskej edukácii, typy, funkcie a kritériá hodnotenia.
13. Pedagogická kontrola, metódy a formy pedagogickej kontroly.
14. Plánovanie práce učiteľa, písomná príprava učiteľa na vyučovanie.
15. Vyučovací proces, etapy vyučovacieho procesu a ich didaktické funkcie.
16. Organizačné formy vyučovania, vyučovacia hodina, etapy, typy vyučovacích hodín.
17. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie, výber vyučovacích metód.
18. Didaktické zásady vyučovacieho procesu.
19. Základné pedagogické dokumenty, učebnica, funkcie a štrukturálne zložky učebnice.
20. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu.
Psychológia:
1. Psychológia ako veda, ciele a predmet psychológie z hľadiska vplyvných psychologických smerov.
2. Pedagogická psychológia v príprave učiteľov, jej predmet, funkcie.
3. Psychológia v školskej praxi: profesionálne formy kontroly a pomoci, psychologické vyšetrenie, poradenský proces. Krízová intervencia. Etický kódex.
4. Psychológia v školskej praxi: prístupy a modely prevencie, prevenčné spektrum, protektívne a rizikové faktory rizikového správania školákov v kontexte teórie triadického vplyvu.
5. Psychológia v školskej praxi: efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok.
6. Psychológia výchovy z hľadiska psychodynamického prístupu (Psychoanalýzy a Individuálnej psychológie).
7. Psychológia výchovy z hľadiska humanistickej psychológie.
8. Psychológia výchovy a vzdelávania z hľadiska kognitívnej psychológie.
9. Psychológia učenia a druhy učenia doplnené príkladmi zo školskej praxe.
10. Vývinové zvláštnosti a školská ne/úspešnosť v kontexte jednotlivých teórií kognitívneho vývinu (Piaget, Vygotskij, Bruner, Ausubel).
11. Vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť z hľadiska inteligencie (faktory inteligencie, druhy inteligencie, inteligencia a vývinové zmeny).
12. Pamäť a vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť (pamäťové schopnosti, druhy pamäti, oblasti vývinových zmien).
13. Pozornosť a vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť (funkcie pozornosti a ich vývin, poruchy aktivity a pozornosti).
14. Sociálna psychológia rodiny, psychologické zvláštnosti jednotlivých druhov rodiny, výchovných štýlov.
15. Sociálne vzťahy v škole, metódy poznávania interakcie U a Ž. Psychosociálna klíma školskej triedy a školy, metódy ich poznávania, sociometria.
16. Sociálny vplyv: prítomnosť druhých, interpersonálne vplyvy a zmyslupnosť porozumenia sociálneho vplyvu v práci učiteľa.
17. Učiteľ ako profesionál, jeho profesionálna zdatnosť, vyučovací štýl, postoje k žiakom, očakávania voči žiakom, zvládanie záťaže, syndróm vyhorenia.
18. Žiaci: nadaní a talentovaní, školský neúspech, ne/prospievajúci žiaci a zlyhávajúci žiaci, sebaúčinnosť žiakov.
19. Typy výskumných plánov a ich tvorba (stanovenie cieľov, hypotéz, premenných, výber výskumnej vzorky) v kontexte pedagogicko-psychologického výskumu.
20. Vybrané metódy pedagogicko-psychologického výskumu - dotazník, rozhovor, pozorovanie a možnosti ich využitia v školskej praxi.
Študent dokáže preukázať získané kompetencie v súlade s profilom absolventa.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Okruhy na štátne záverečné skúšky
Študijný program: Učiteľstvo akademických predmetov - dejepis, II. stupeň (Mgr.)
Akademický rok: 2022/2023
1. Vymedzenie školského dejepisu – charakteristika dejepisu ako vyuč. predmetu, obsah, úlohy
a ciele vyučovania dejepisu.
2. Miesto dejepisu v štátnom a v školskom vzdelávacom programe, vzdelávací štandard z
dejepisu pre ZŠ a SŠ.
3. Osobnosť učiteľa dejepisu – päť kľúčových kompetencií učiteľa dejepisu (metafora stromu).
4. Historické vedomie – charakteristika pojmu, analýza jednotlivých dimenzií historického
vedomia.
5. Súčasné trendy vo výučbe dejepisu, stav a problémy vyučovania dejepisu na Slovensku,
Konštruktivistický prístup, globálne vzdelávanie.
6. Učebnice dejepisu, funkcie učebníc dejepisu a požiadavky na tvorbu učebníc dejepisu.
7. Multiperspektivita v dejepisnom vyučovaní, mýty a stereotypy v dejepisnom vyučovaní.
8. Regionálne dejiny v dejepisnom vyučovaní.
9. Inovačné a bádateľské metódy dejepisného vyučovania, stratégia EUR, práca s historickými
prameňmi vo výučbe dejepisu.
10. Plánovanie a didaktická analýza – Bloomova taxonómia cieľov.
11. Veľkomoravská ríša – písmo, kresťanská ideológia, Staroslovienske učilište, Latinské
duchovenstvo a Nitra – stredisko vzdelania ranofeudálneho Slovenska.
12. Farské, kapitulské a kláštorné školy, rytierska výchova a výchova ľudových más, prvé mestské
školy.
13. Vplyv humanizmu a renesancie na slovenské školstvo, školstvo na Slovensku v období
reformácie a protireformácie.
14. Školstvo na Slovensku v osvietenom storočí, Slovenské národné obrodenie a rozvoj škôl.
15. Proces maďarizácie, vývoj slovenského školstva v medzivojnovom období, ideologizácia škôl v
komunistickom období, reforma vzdelávania po vzniku SR.
16. Slovenská historiografia v 19. storočí (charakter, témy historického výskumu, jeho ciele,
kľúčové osobnosti, kľúčové diela, organizácia historickej vedy, historiografia ako nástroj
národno-obranných snáh).
17. Slovenská historiografia v medzivojnovom období (budovanie inštitucionálnej základne,
predprevratová generácia, českí historici pôsobiaci na slovenských univerzitách, slovenskí
historici odchovaní Prahou – hľadanie definície národných dejín v novom spoločensko-
politickom kontexte).
18. Slovenská historická veda počas II. svetovej vojny (inštitucionálna základňa, vplyv ľudáckeho
režimu na historický výskum, kľúčové osobnosti a diela, rozmach výskumu cirkevných dejín).
19. Slovenská historiografia v rokoch 1948 –1989 (inštitucionálna základňa, kľúčové témy
výskumu národných dejín, kľúčové osobnosti, ideologické tlaky v historiografii, medzi
marxistickým a národným naratívom v historiografii).
20. Definovanie slovenskej historickej vedy po roku 1989 (nové témy, nové teoretické a
metodologické postupy v historickom výskume, novovzniknuté inštitúcie zameriavajúce sa na
historický výskum).
*
1. Pojem história a vývoj jeho chápania v 20. storočí. Základné kategórie historickej vedy a
premeny ich chápania v 20. storočí (metóda, čas a priestor).
2. Formovanie historiografie ako vedy v 19. storočí (inštitucionalizácia historického bádania na
príklade Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska – rôzne formy konsenzu štátu a vzdelancov,
univerzita v Berlíne, prvé odborné časopisy, témy historického výskumu).
3. Historizmus ako teória dejín (definícia historizmu, spoločenské apolitické predpoklady vzniku
historizmu, teória veľkých mužov).
4. Kríza klasického historizmu na konci 19. a začiatku 20. storočia (Diskusia o potrebe
rozširovania predmetu historického výskumu – od politických dejín ku sociálnym a kultúrnym
dejinám a jej ohlas v Nemecku, vo Francúzsku a v USA. Karl Lamprecht, jeho spochybnenie
konvenčného historického bádania a ohlas v nemeckej spoločnosti. Vzťah medzi historickou
vedou a spoločenskými vedami. Émile Durkheim a jeho vnímanie dejepisectva. Americkí
„progresívni“ historici).
5. Americká tradícia sociálnych dejín (vývoj americkej historiografie v 19. a 20. storočí, „Nová
história“, „Progresívni historici“, rozvoj informatiky a využívanie kvantitatívne metód v
historickom výskume – nové témy výskumu).
6. Škola Annales (nové témy a nové metódy historického výskumu, rozvoj sociálnej histórie,
predstavitelia štyroch generácií školy Annales, annales d ́ histoire économique et sociale, Long
durée, Histoire évementielle, Mentalités, vzťah školy Annales ku marxistickej historiografii).
7. Marxistická historiografia (ťažiskové témy a metódy historického výskumu, hlavné znaky
/význam spoločenských tried v dejinnom vývoji, materializmus, revolúcia ako hybná sila
dejín/. Marxistická historiografia v Sovietskom zväze a v iných štátoch, ktoré sa oficiálne
prihlásili ku marxistickej ideológii vs. marxistická historiografia vo Veľkej Británii – spoločné
črty a rozdiely, marxistická periodizácia dejín).
8. Vybrané problémy nemeckej historiografie v 20. storočí (vplyv intelektuálneho dedičstva v
spoločenských vedách, ktoré vychádzalo z tradícií klasickej nemeckej kultúry a nemeckého
idealizmu vo filozofii a vývoja nemeckej politiky v prvej polovici 20. storočia na vývoj
nemeckej historiografie, Sonderweg, Bielefeldská škola, Historikerstreit).
9. Post-modernizmus a historiografia (návrat naratívu, lingvistický obrat, Hayden White,
makrohistória vs. mikrohistória, dejiny každodennosti).
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.