Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Prezentácia výsledkov diplovovej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.

Diplomovou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia rozšírených štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah diplomovej práce je stanovený na 50 – 70 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Diplomová práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.

Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Okruhy na štátne záverečné skúšky

Študijný program: História, II. stupeň (Mgr.), jednoodborové štúdium

Akademický rok: 2022/2023

1. Slovenská historiografia v 19. storočí (Charakter, témy historického výskumu, jeho ciele,

kľúčové osobnosti, kľúčové diela, organizácia historickej vedy, historiografia ako nástroj

národno-obranných snáh).

2. Slovenská historiografia v medzivojnovom období (Budovanie inštitucionálnej základne,

predprevratová generácia, českí historici pôsobiaci na slovenských univerzitách, slovenskí

historici odchovaní Prahou – hľadanie definície národných dejín v novom spoločensko-

politickom kontexte).

3. Slovenská historická veda počas II. svetovej vojny (Inštitucionálna základňa, vplyv ľudáckeho

režimu na historický výskum, rozmach výskumu cirkevných dejín).

4. Slovenská historiografia v rokoch 1948 – 1989 (Inštitucionálna základňa, kľúčové témy

výskumu národných dejín, medzi marxistickým a národným naratívom v historiografii).

5. Definovanie slovenskej historickej vedy po roku 1989 (Nové témy, nové teoretické

a metodologické postupy v historickom výskume, novovzniknuté inštitúcie zameriavajúce sa

na historický výskum).

6. Etnická skladba Uhorska v čase formovania národných hnutí (18. storočie do polovice 19.

storočia).

7. Uhorská štátna správa a kancelárska činnosť v novoveku. Novoveká diplomatika. Kancelárska

produkcia stolíc. Urbáre.

8. Kanonické vizitácie. Matriky. Renesančná literatúra. Baroková literatúra. Edície dokumentov

a archívne fondy k novovekým dejinám Slovenska.

9. Slovenská republika 1939 – 1945 (stav spracovania, bádatelia, základné práce, interpretácie).

10. 14. marec 1939 (okolnosti rozbitia Č-SR a vyhlásenia samostatnosti, problémy vnímania

miesta 14. marca 1939 v dnešnej spoločnosti).

11. Politický systém a režim slovenského štátu (ideologické východiská, ústavné provizórium,

ústava a charakter legislatívy, výkonná moc, HSĽS, štátna správa a samospráva).

12. Hospodárske pomery na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny.

13. Spoločnosť na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 (základné štatistické charakteristiky, cirkev

a štát, vzdelávanie, veda a kultúra).

14. Menšiny na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 (legislatívne východiská, Nemci, Maďari, Rusíni).

15. Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Riešenie židovskej a rómskej otázky

(legislatívne východiská, udalosti).

16. Slovenská republika 1939 – 1945 v systéme medzinárodných vzťahov. Účasť na vojne.

17. Slovenské národné povstanie (základné fakty a interpretácie).

18. Činnosť a postavenia prezidenta Edvarda Beneša. (Dočasné československé zriadenie).

19. Dekréty prezidenta Edvarda Beneša – charakteristika.

20. Činnosť Slovenskej národnej rady v povojnovom období.

21. Slovenské národné povstanie – postavenie slovenských národných orgánov.

22. Československé štátne občianstvo a jeho uplatňovanie v povojnovom Československu

(československé štátne občianstvo, reslovakizácia).

23. Pozemková reforma na Slovensku a konfiškácia pôdy Nemcov a Maďarov po druhej svetovej

vojne.

24. Nútené presídľovanie v povojnovom Československu – deportácie Maďarov do Čiech.

25. Retribučné súdnictvo v Československu a na Slovensku v povojnovom období.

26. Dekréty prezidenta Edvarda Beneša a nariadenia Slovenskej národnej rady o konfiškácii

majetku Nemcov a Maďarov.

Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.

Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Okruhy na štátne záverečné skúšky

Študijný program: História, II. stupeň (Mgr.), jednoodborové štúdium

Akademický rok: 2022/2023

1. Pojem história a vývoj jeho chápania v 20. storočí. Základné kategórie historickej vedy

a premeny ich chápania v 20. storočí (metóda, čas a priestor).

2. Formovanie historiografie ako vedy v 19. storočí.

3. Historizmus ako teória dejín (Definícia historizmu. Spoločenské a politické predpoklady

vzniku historizmu. Teória veľkých mužov).

4. Kríza klasického historizmu na konci 19. a začiatku 20. storočia (Diskusia o potrebe

rozširovania predmetu historického výskumu – od politických dejín ku sociálnym a kultúrnym

dejinám a jej ohlas v Nemecku, vo Francúzsku a v USA. Karl Lamprecht, jeho spochybnenie

konvenčného historického bádania a ohlas v nemeckej spoločnosti. Vzťah medzi historickou

vedou a spoločenskými vedami).

5. Škola Annales (Nové témy a nové metódy historického výskumu. Rozvoj sociálnej histórie.

Predstavitelia štyroch generácií školy Annales).

6. Marxistická historiografia (Ťažiskové témy a metódy historického výskumu. Hlavné znaky –

význam spoločenských tried v dejinnom vývoji, materializmus, revolúcia ako hybná sila dejín.

Marxistická historiografia v Sovietskom zväze a v iných štátoch, ktoré sa oficiálne prihlásili ku

marxistickej ideológii vs. marxistická historiografia vo Veľkej Británii – spoločné črty

a rozdiely. Marxistická periodizácia dejín).

7. Post-modernizmus a historiografia (Návrat naratívu. Lingvistický obrat. Hayden White.

Makrohistória vs. mikrohistória. Dejiny každodennosti).

8. Postup neolitickej civilizácie do strednej Európy.

9. Minojská a mykénska kultúra a ich vplyv na kultúry eneolitu a staršej doby bronzovej na

Slovensku.

10. Civilizácia staršej doby železnej v Európe.

11. Etruskovia a ich kultúra.

12. Strediská moci Keltov a laténska civilizácia.

13. Nábožensko-politické pomery v Rímskej ríši a kresťanstvo v 1. – 4. storočí.

14. Misijná činnosť apoštolov v západnej a východnej časti Rímskeho impéria.

15. Cirkevní otcovia a kresťanskí apologéti v období antiky.

16. Vieroučné spory a všeobecné koncily na Východe v období antiky.

17. Dejiny neskorej antiky (pojem, periodizácia, pramene štúdia a základné aspekty výskumu).

18. Transformácia vlády a rímskej spoločnosti v tetrarchickom období.

19. Politicko-spoločenský vývoj impéria za vlády Konštantínovskej dynastie.

20. Kresťanstvo a jeho koexistencia s pohanstvom v neskoroantickom období.

21. Barbari a Rímska ríša v neskoroantickom období.

22. Politicko-spoločenský vývoj impéria za vlády Theodosiovskej dynastie.

23. Vznik a formovanie Východorímskej ríše v neskoroantickom období.

24. Mestá a charakter ekonomiky v období neskorej antiky.

25. Charakter francúzskej spoločnosti v 18. storočí (Ľudovít XV., osvietenstvo, encyklopedisti,

vznik revolučnej filozofie).

26. Predpoklady a príčiny vypuknutia Francúzskej revolúcie.

27. Dechristianizácia francúzskej spoločnosti v období revolúcie.

28. Vláda girondistov a jakobínsky teror.

29. Francúzska revolúcia v kontexte európskych dejín 19. storočia a jej vplyv na národné hnutia

v Európe.

30. Od direktória po konzulát – Napoleon Bonaparte vo francúzskych dejinách.

31. Revolučná vlna 1848 – 1849 v Európe – predpoklady, výsledky, význam pre dejiny 19.

storočia.

32. Zápasy o nové rozdelenie sveta na konci novoveku – predpoklady, najvýznamnejšie udalosti

a význam.

33. Ľudovít XVI. – vnútorná a zahraničná politika.

34. Východná otázka na konci novoveku. Národy juhovýchodnej Európy medzi Osmanskou ríšou

a európskymi veľmocami.

35. Krymská vojna a parížsky kongres – príčiny, súvislosti, význam.

36. Zahraničná politika a expanzia USA od občianskej vojny do konca novoveku.

37. Asimilácia, mobilita a modernizácia po roku 1867.

38. Zjednotenie Talianska a Nemecka v kontexte dejín medzinárodných vzťahov.

39. Zahraničná politika európskych veľmocí na konci novoveku – Veľká Británia, Francúzsko,

Rusko, Nemecko. Základné východiská a tendencie, najvýznamnejšie udalosti.

40. Determinanty a medzníky v procese formovanie mocenských blokov v Európe na konci

novoveku.

41. Militarizácia Nemecka a politika nacistov (deštrukcia Versailleských mierových zmlúv, rozbitie

Československa).

42. Cesta nacistov k uchopeniu moci v Nemecku v roku 1933.

43. Ideologické zdroje talianskeho fašizmu a nemeckého národného socializmu.

44. Predpoklady pre vznik fašizmu v Európe a rozšírenie fašistických hnutí v medzivojnovej

Európe (Nástup talianskeho fašizmu k moci – okolnosti vzniku fašistickej diktatúry,

predpoklady a príčiny Mussoliniho úspechu).

45. Fašistická diktatúra v Taliansku v rokoch 1922 – 1943 (Upevňovanie moci fašizmu v Taliansku.

Násilie a teror – nástroje a formy. Zahraničná politika Talianska do vypuknutia druhej

svetovej vojny. Okolnosti vstupu Talianska do vojny a jeho ciele. Príčiny oslabenia

Mussoliniho diktatúry a zánik fašizmu v Taliansku. Talianska sociálna republika a pokusy

zreštaurovať fašistický štát).

46. Nástup Adolfa Hitlera k moci a upevňovanie národného socializmu v Nemecku (Weimarská

republika. Nástup Adolfa Hitlera k moci – predpoklady a príčiny. Politika NSDAP do roku

1933. Upevňovanie moci národného socializmu v Nemecku v rokoch 1933 – 1934 –

vnútropolitické opatrenia, nacistický teror a propaganda).

47. Hitlerova expanzívna politika v rokoch 1933 – 1939 a Nemecko v druhej svetovej vojne (Fázy

a ciele zahraničnej politiky. Diplomatické spojenectvá pred vypuknutím druhej svetovej

vojny. Okolnosti a príčiny vypuknutia vojny. Ciele a najvýznamnejšie nacistické úspechy.

Okolnosti a príčiny porážky Nemecka v druhej svetovej vojne. Norimberské procesy).

48. Rasová politika nacistického Nemecka a holokaust (Ideologické východiská rasovej politiky a

antisemitizmu – teórie rasovej antropológie v 19. storočí. Plány a etapy rasovej politiky.

Nástroje a formy perzekúcie židovského obyvateľstva. Vyhladzovacia politika).

Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.