Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký jazyk
Prezentácia výsledkov diplomovej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Diplomovou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia rozšírených štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah diplomovej práce je stanovený na 50 – 70 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Diplomová práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
Predseda štátnicovej komisie, oponent i vedúci záverečnej práce môžu stanoviť študentovi
literatúru, ktorú je nutné pre potreby obhajoby naštudovať. Táto požiadavka však musí
zohľadňovať dostupnosť daných zdrojov, respektíve časové možnosti ich nadobudnutia.
Diplomová práca je výsledkom vlastnej tvorivej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky
akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v
Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na
Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä
v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie
disciplinárneho konania.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
O hodnotení študenta rozhoduje štátnicová komisia. Na záverečnom hodnotení sa podieľajú
nasledovné zložky:
Hodnotenie v posudku vedúceho práce - 20 %
Hodnotenie v posudku oponenta práce - 40 %
Diskusia v rámci obhajoby - 40 %
Záverečné hodnotenie zohľadní obsahovú a formálnu (jazykovú) stránku študentovho písomného
aj ústneho prejavu v pomere 80 % : 20 %.
Anglický
Cieľ:
Cieľom predmetu Obhajoba záverečnej práce je, aby študent preukázal hlbší záujem o zvolenú
tému, zvládnutie problematiky v teoretickej i praktickej rovine ako aj schopnosť tvorivého uplatňovania nadobudnutých poznatkov na základe samostatnej prace.
Sylabus:
KAA 2026 Obhajoba práce – informácia pre študentov:
1. Študent/ka stručne, bez papiera či prezentácie, predstaví svoju prácu. Predstaví tému a ciele (nie názov), výskumné otázky (lingvisti), výskumné otázky a hypotéza (ostatní), spôsob zberu údajov (ak je to aplikovateľné), primárne zdroje, metodológiu výskumu, najdôležitejšie závery. Hovorí nie dlhšie ako 4 minúty.
2. Študent/ka reaguje na otázky oponenta/ky, má mať vytlačený oponentský posudok, môže využiť aj domácu prípravu na papieri, ale nesmie z neho čítať, čítať môže iba ak je potrebné citovať zo zdrojov.
3. Študent/ka reaguje na otázky školiteľa/ky, ak sú v školiteľskom posudku, má mať vytlačený školiteľský posudok, môže využiť aj domácu prípravu na papieri, ale nesmie z neho čítať, čítať môže iba ak je potrebné citovať zo zdrojov.
4. Diskusia k teoretickej a metodologickej časti práce, kde študent/ka komisii preukazuje detailnú znalosť teoretických a metodologických východísk svojej práce, svoje výhradné autorstvo, a dokazuje, že text práce nebol vytvorený nástrojmi AI (využívanie AI pri hľadaní a identifikácii relevantných zdrojov a jazykovej kontrole textu je potrebné uviesť v texte Introduction, platí RR č. 1/2025 https://www.upjs.sk/app/uploads/sites/7/2011/05/RR-1_2025_AI-na-UPJS_final.pdf).
Študent/ka sú hodnotení na základe posudkov oponentov (40%) a školiteľov (20%), na základe úrovne predstavenia práce (vrátane dodržania časového limitu 4 minút), na základe zodpovedania/nezodpovedania otázok oponentov, školiteľov a členov komisie, pričom bude hodnotený aj jazykový prejav a celkové vystupovanie, spôsob prejavu a sebaprezentácia (40%).
Odporúčame, aby študenti/ky rešpektovali základné požiadavky na formálny dress-code, keďže ide o predmety štátnej skúšky.
O hodnotení študenta rozhoduje štátnicová komisia. Hodnotenie komplexne zohľadní preukázané vedomosti, predovšetkým schopnosť ich tvorivého uplatnenia. Pri záverečnom hodnotení sa namiesto prezentácie izolovaných faktov kladie dôraz na schopnosť uvažovať v súvislostiach na základe poznatkov získaných v priebehu štúdia v celom spektre odboru. Štátnicová komisia bude ďalej posudzovať obsahovú a formálnu (jazykovú) stránku prejavu študenta.
Diplomovou prácou študent preukáže zvládnutie rozšírenej teórie a odbornej terminológie
študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade
s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich
originálnym spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Študent preukáže
schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie
podrobnosti diplomovej práce určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach
záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Cieľom predmetu Obhajoba záverečnej práce je, aby študent preukázal hlbší záujem o zvolenú
tému, zvládnutie problematiky v teoretickej i praktickej rovine, ako aj schopnosť tvorivého
uplatňovania nadobudnutých poznatkov na základe samostatnej práce.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Bohn, Rainer (1999): Probleme der Wortschatzarbeit. Berlin: Langenscheidt.
Brinitzer, Michaela et al. (2017): DaF unterrichten. Basiswissen Didaktik. Deutsch als Fremd- und Zweitsprache. Stuttgart: Klett.
Čapek, Robert (2015): Moderní didaktika. Praha: Grada.
Ende, Karin et al. (2020): DLL 6. Curriculare Vorgaben und Unterrichtsplanung. Stuttgart: Klett.
Fedáková, Katarína (2015): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung in die Fachdidaktik und -methodik. Košice: UPJŠ.
Funk, Hermann / Koenig, Michael (1997): Grammatik lehren und lernen. Berlin: Langenscheidt.
Funk, Hermann et al. (2018): DLL 4. Aufgaben, Übungen, Interaktion. München: Klett-Langenscheidt.
Council of Europe (2020): Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen: lehren, lernen, beurteilen. Begleitband. Stuttgart: Klett.
Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen – die neueste Version (eng.) https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4
Grotjahn, Rüdiger / Kleppin, Karin (2020): DLL 7. Prüfen, Testen, Evaluieren. Stuttgart: Klett.
Häussermann, Ulrich / Piepho, Hans-Eberhard (1996): Aufgaben-Handbuch. München: Iudicum.
Huneke, Hans-Werner / Steinig, Wolfgang (2010): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt.
Rössler Dietmar / Würffel, Nicola (2020): DLL 5. Lernmaterialien und Medien. Stuttgart: Klett.
Surkamp, Carola (ed.): Metzler Lexikon Fremdsprachendidaktik. Stuttgart: J.B. Metzler.
Westhoff, Gerard (2001): Fertigkeit Lesen. Berlin: Langenscheidt.
STAATSEXAMEN – LEHRAMT DAF. THEMENBEREICHE ZUR DIDAKTISCHEN ANALYSE UND UNTERRICHTSVORBEREITUNG DER TEXTE.
1. Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen
- Kann-Bestimmungen für die einzelnen Sprachniveaus in allen kommunikativen Sprachaktivitäten, um die Eignung des Textes für ein bestimmtes Sprachniveau zu beurteilen und um weitere Schritte in der Textarbeit (z.B. Grammatikerklären, Wortschatzvermittlung) dem Sprachniveau anzupassen
2. Leseverstehen (LV) als Rezeptionsaktivität
- Grundcharakteristik Leseverstehen (Ziele, Determinanten, Spezifika des LV in der Fremdsprache im Vergleich zu Muttersprache, Anforderungen an fremdsprachige Lesetexte)
- Rezeptionsstile/Lesestile und ihre Anwendung in einzelnen Phasen des LV
- Phasierung der Arbeit mit den Texten (Typen von Aufgaben vor, während, und nach dem Lesen, Sinn der einzelnen Phasen)
- Verfahren beim Lesen (stilles Lesen vs. lautes Vorlesen, weniger übliche Verfahren
3. Didaktische Prinzipien im Unterricht
- Lernerorientierung (unter Berücksichtigung entwicklungspsychologischer Kenntnisse zu älteren Kindern (Sek I) und Jugendlichen (Sek II)
- Handlungsorientierung (Aufgabenorientierung)
- Interaktionsorientierung
- Mehrsprachigkeitsorientierung (falls möglich)
- Binnendifferenzierung
4. Komponente Grammatik
- Gramm. Lernstoff für die einzelnen Sprachniveaus erklären können – pädagogische Grammatik
- induktives (SOS-Methode) und deduktives Vorgehen bei der Grammatikvermittlung
- Übungstypen zur Festigung der Grammatik (inklusive spielerischer Übungen und Verwendung sog. neuer Medien)
5. Komponente Wortschatz
- Produktiver, rezeptiver und potenzieller Wortschatz
- Kriterien für die Auswahl des Wortschatzes für Lernzwecke
- Strategien für Semantisierung unbekannter Lexeme im Text (4 Strategiefragen)
- Bedeutungsvermittlung – sprachliche und nichtsprachliche Verfahren
- Übungstypen zur Festigung des Wortschatzes (inklusive spielerischer Übungen und Verwendung sog. neuer Medien)
6. Komponente Landeskunde und interkulturelles Lernen
- explizite und implizite Landeskunde
- Zusatzmaterialien für die Vermittlung von Landeskunde und Anregung interkulturellen Lernens
7. Übergang von rezeptiven zu produktiven Sprachaktivitäten
- mündliche Produktion (monologisches Sprechen), mündliche Interaktion, Kommunikationsfähigkeit, Zieldimensionen beim Sprechen, Spezifika der gesprochenen Sprache, Phasierung der Unterrichtssequenzen zum Sprechen
- schriftliche Produktion (kreatives Schreiben, Berichte und Aufsätze), schriftliche Interaktion (Korrespondenz), Textualitätskriterien, Textproduktionsmodell, individuelles und kooperatives Schreiben
- Sprech- und Schreibanlässe, Aufgaben zum Sprechen und Schreiben (empfohlene Bestandteile: Spezifizierungen)
8. Sozialformen
- Vor- und Nachteile der einzelnen Sozialformen
- Korrespondenz zwischen dem Typ der Aufgabe/Übung und der Wahl der Sozialform
- Lehrkraft als Koordinator
9. Rolle von Hausaufgaben
- Funktionen von Hausaufgaben
- Typen von Hausaufgaben (nacharbeitend, wiederholend, vorarbeitend; geschlossen vs. offen)
10. Testen und Prüfen
- Testaufgaben zum Schwerpunkt der Stunde (Lexik, Grammatik, Leseverstehen, Schreiben)
- Offene vs. geschlossene Aufgabenformate
- Bewertung und Rückmeldung von Prüfungsleitungen (Fehler und Fehlerkorrektur)
LITERATUREMPFEHLUNGEN:
Bohn, Rainer (1999): Probleme der Wortschatzarbeit. Berlin: Langenscheidt.
Brinitzer, Michaela et al. (2017): DaF unterrichten. Basiswissen Didaktik. Deutsch als Fremd- und Zweitsprache. Stuttgart: Klett.
Čapek, Robert (2015): Moderní didaktika. Praha: Grada.
Ende, Karin et al. (2020): DLL 6. Curriculare Vorgaben und Unterrichtsplanung. Stuttgart: Klett.
Fedáková, Katarína (2015): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung in die Fachdidaktik und -methodik. Košice: UPJŠ.
Funk, Hermann / Koenig, Michael (1997): Grammatik lehren und lernen. Berlin: Langenscheidt.
Funk, Hermann et al. (2018): DLL 4. Aufgaben, Übungen, Interaktion. München: Klett-Langenscheidt.
Council of Europe (2020): Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen: lehren, lernen, beurteilen. Begleitband. Stuttgart: Klett.
Gemeinsamer europäischer Referenzrahmen für Sprachen – die neueste Version (eng.) https://rm.coe.int/common-european-framework-of-reference-for-languages-learning-teaching/16809ea0d4
Grotjahn, Rüdiger / Kleppin, Karin (2020): DLL 7. Prüfen, Testen, Evaluieren. Stuttgart: Klett.
Häussermann, Ulrich / Piepho, Hans-Eberhard (1996): Aufgaben-Handbuch. München: Iudicum.
Huneke, Hans-Werner / Steinig, Wolfgang (2010): Deutsch als Fremdsprache. Eine Einführung. Berlin: Erich Schmidt.
Rössler Dietmar / Würffel, Nicola (2020): DLL 5. Lernmaterialien und Medien. Stuttgart: Klett.
Surkamp, Carola (ed.): Metzler Lexikon Fremdsprachendidaktik. Stuttgart: J.B. Metzler.
Westhoff, Gerard (2001): Fertigkeit Lesen. Berlin: Langenscheidt.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký jazyk
Odborná diskusia z oblasti aplikovanej lingvistiky, literatúry a didaktiky.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa vo forme odbornej diskusie.
Čapek, R.: Moderní didaktika. Praha: Grada, 2016.
Dytrtová, R., Krhutová, M. Učitel. Příprava na profesi. Praha: Grada, 2009.
Kalhous, Z. – Obst, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002.
Petlák, E.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava: IRIS, 2005.
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2012.
Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014.
Vališová, A., Kasíková, H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2010.
Zormanová, L.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2014.
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu v časti stručná osnova predmetu.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
1. Pedagogika, základné pedagogické kategórie, sústava pedagogických vedných disciplín.
2. Výchova, stránky a funkcie výchovy, výchovný proces, sebavýchova.
3. Činitele výchovy, vychovávaný jedinec, pedagóg, pedagogická profesia, profesijné kompetencie.
4. Školská výchova, rodinná výchova.
5. Výchovné ciele, taxonómia, požiadavky, klasifikácia výchovných cieľov.
6. Metódy výchovy.
7. Pedagogické princípy.
8. Školský systém Slovenskej republiky.
9. Didaktika, základné otázky didaktiky, súčasné východiská didaktiky.
10. Ciele vyučovacieho procesu, práca učiteľa s cieľmi vyučovania.
11. Obsah vzdelávania, základné učivo, rozširujúce učivo, prvky a zložky učiva.
12. Hodnotenie v školskej edukácii, typy, funkcie a kritériá hodnotenia.
13. Pedagogická kontrola, metódy a formy pedagogickej kontroly.
14. Plánovanie práce učiteľa, písomná príprava učiteľa na vyučovanie.
15. Vyučovací proces, etapy vyučovacieho procesu a ich didaktické funkcie.
16. Organizačné formy vyučovania, vyučovacia hodina, etapy, typy vyučovacích hodín.
17. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie, výber vyučovacích metód.
18. Didaktické zásady vyučovacieho procesu.
19. Základné pedagogické dokumenty, učebnica, funkcie a štrukturálne zložky učebnice.
20. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu.
Študent dokáže preukázať získané kompetencie v súlade s profilom absolventa.
Pedagogika:
Čapek, R.: Moderní didaktika. Praha: Grada, 2016.
Dytrtová, R., Krhutová, M. Učitel. Příprava na profesi. Praha: Grada, 2009.
Kalhous, Z. – Obst, O. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002.
Petlák, E.: Kapitoly zo súčasnej didaktiky. Bratislava: IRIS, 2005.
Prucha, J.: Moderní pedagogika. Praha: Portál, 2012.
Turek, I.: Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014.
Vališová, A., Kasíková, H.: Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2010.
Zormanová, L.: Obecná didaktika. Praha: Grada, 2014.
Psychológia:
Mareš, J.: Pedagogická psychologie. Praha : Grada 2013.
Mareš, J., & ČÁP, J.: Psychologie pro učitele. Praha: Portál, 2001.
Džuka, J.: Základy pedagogickej psychológie. Prešov: UK 2003.
Orosová, O. a kol: Psychológia a pedagogická psychológia 1. Košice: UPJŠ, 2005.
Orosová, O. a kol.: Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v
školskej praxi. Košice: UPJŠ 2012.
Bačíková, M., Janovská, A. (2019) . Základy metodológie pedagogicko-psychologického výskumu. Sprievodca pre študentov učiteľstva. 2. rozšírené vydanie. Šafárik press, Košice.
Gavora, P. a kol. (2010). Elektronická učebnica pedagogického výskumu. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010. dostupné online na www. e-metodologia. fedu. uniba. sk.
Vágnerová, M.: Základy psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Vývojová psychológie. Praha : Karolinum 2005.
Vágnerová, M.: Škoní podadenská psychologie pro pedagogy. Praha : Karolinum 2005. Výrost,
J., Slaměník, I.: Sociální psychologie. Praha : Grada 2008.
Výrost, J., Salměník, I.: Aplikovaná sociální psychológie I. Praha: Portál 1998.
Strana: 2
Fontana, D. : Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál 1997.
Zelina, M.: Stratégie a metódy rozvoja osobnosti. Bratislava, Iris: 1996.
Křivohlavý, J.: Pozitívni psychologie. Praha: Portál 2004.
Křivohlavý, J.: Psychologie zdraví. Praha: Portál 2003.
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačnom liste predmetu.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Pedagogika:
1. Pedagogika, základné pedagogické kategórie, sústava pedagogických vedných disciplín.
2. Výchova, stránky a funkcie výchovy, výchovný proces, sebavýchova.
3. Činitele výchovy, vychovávaný jedinec, pedagóg, pedagogická profesia, profesijné kompetencie.
4. Školská výchova, rodinná výchova.
5. Výchovné ciele, taxonómia, požiadavky, klasifikácia výchovných cieľov.
6. Metódy výchovy.
7. Pedagogické princípy.
8. Školský systém Slovenskej republiky.
9. Didaktika, základné otázky didaktiky, súčasné východiská didaktiky.
10. Ciele vyučovacieho procesu, práca učiteľa s cieľmi vyučovania.
11. Obsah vzdelávania, základné učivo, rozširujúce učivo, prvky a zložky učiva.
12. Hodnotenie v školskej edukácii, typy, funkcie a kritériá hodnotenia.
13. Pedagogická kontrola, metódy a formy pedagogickej kontroly.
14. Plánovanie práce učiteľa, písomná príprava učiteľa na vyučovanie.
15. Vyučovací proces, etapy vyučovacieho procesu a ich didaktické funkcie.
16. Organizačné formy vyučovania, vyučovacia hodina, etapy, typy vyučovacích hodín.
17. Vyučovacie metódy, klasifikácia, funkcie, výber vyučovacích metód.
18. Didaktické zásady vyučovacieho procesu.
19. Základné pedagogické dokumenty, učebnica, funkcie a štrukturálne zložky učebnice.
20. Súčasné koncepcie vyučovacieho procesu.
Psychológia:
1. Psychológia ako veda, ciele a predmet psychológie z hľadiska vplyvných psychologických smerov.
2. Pedagogická psychológia v príprave učiteľov, jej predmet, funkcie.
3. Psychológia v školskej praxi: profesionálne formy kontroly a pomoci, psychologické vyšetrenie, poradenský proces. Krízová intervencia. Etický kódex.
4. Psychológia v školskej praxi: prístupy a modely prevencie, prevenčné spektrum, protektívne a rizikové faktory rizikového správania školákov v kontexte teórie triadického vplyvu.
5. Psychológia v školskej praxi: efektívne stratégie prevencie užívania návykových látok.
6. Psychológia výchovy z hľadiska psychodynamického prístupu (Psychoanalýzy a Individuálnej psychológie).
7. Psychológia výchovy z hľadiska humanistickej psychológie.
8. Psychológia výchovy a vzdelávania z hľadiska kognitívnej psychológie.
9. Psychológia učenia a druhy učenia doplnené príkladmi zo školskej praxe.
10. Vývinové zvláštnosti a školská ne/úspešnosť v kontexte jednotlivých teórií kognitívneho vývinu (Piaget, Vygotskij, Bruner, Ausubel).
11. Vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť z hľadiska inteligencie (faktory inteligencie, druhy inteligencie, inteligencia a vývinové zmeny).
12. Pamäť a vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť (pamäťové schopnosti, druhy pamäti, oblasti vývinových zmien).
13. Pozornosť a vývinové zvláštnosti, školská ne/úspešnosť (funkcie pozornosti a ich vývin, poruchy aktivity a pozornosti).
14. Sociálna psychológia rodiny, psychologické zvláštnosti jednotlivých druhov rodiny, výchovných štýlov.
15. Sociálne vzťahy v škole, metódy poznávania interakcie U a Ž. Psychosociálna klíma školskej triedy a školy, metódy ich poznávania, sociometria.
16. Sociálny vplyv: prítomnosť druhých, interpersonálne vplyvy a zmyslupnosť porozumenia sociálneho vplyvu v práci učiteľa.
17. Učiteľ ako profesionál, jeho profesionálna zdatnosť, vyučovací štýl, postoje k žiakom, očakávania voči žiakom, zvládanie záťaže, syndróm vyhorenia.
18. Žiaci: nadaní a talentovaní, školský neúspech, ne/prospievajúci žiaci a zlyhávajúci žiaci, sebaúčinnosť žiakov.
19. Typy výskumných plánov a ich tvorba (stanovenie cieľov, hypotéz, premenných, výber výskumnej vzorky) v kontexte pedagogicko-psychologického výskumu.
20. Vybrané metódy pedagogicko-psychologického výskumu - dotazník, rozhovor, pozorovanie a možnosti ich využitia v školskej praxi.
Študent dokáže preukázať získané kompetencie v súlade s profilom absolventa.
Aktualizovaná literatúra je dostupná na webstránke katedry.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
Anglický
Cieľom štátnej skúšky je preukázať znalosti v odbore. Študent musí dokázať všeobecné znalosti z čiastkových oblastí odboru. Zároveň musí preukázať, že jeho vedomosti vo vybranej oblasti zodpovedajú hlbšiemu záujmu o vybranú problematiku a teda presahujú štandardný obsah a rozsah predmetov daného stupňa štúdia. Predseda štátnicovej komisie, garant študijného programu, resp. garant pre príslušnú oblasť stanovia študentovi literatúru, ktorú je nutné pre potreby štátnej skúšky naštudovať.
O hodnotení študenta rozhoduje štátnicová komisia. Hodnotenie komplexne zohľadní preukázané vedomosti, predovšetkým schopnosť ich tvorivého uplatnenia. Pri záverečnom hodnotení sa namiesto prezentácie izolovaných faktov kladie dôraz na schopnosť uvažovať v súvislostiach na základe poznatkov získaných v priebehu štúdia v celom spektre odboru. Štátnicová komisia bude ďalej posudzovať obsahovú a formálnu (jazykovú) stránku prejavu študenta.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.