Katuščák, D. Ako písať záverečné a kvalifikačné práce.Enigma, Nitra, 2004.
Meško, D., Katuščák, D. a kol.: Akademická príručka. Martin: Osveta 2005.
SMERNICA č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác, rigoróznych prác a habilitačných prác, ich zverejnení a sprístupnení po dobu ich uchovávania a kontrole originality platnú pre UUPJŠ v Košiciach a jej súčasti
Okruhy štátnej záverečnej skúšky sú uvedené v informačných listoch predmetov.
Bakalárska práca je výsledkom vlastnej práce študenta. Nesmie vykazovať prvky akademického podvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
slovenský
Prezentácia výsledkov bakalárske práce, zodpovedanie na otázky oponenta a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou študent preukáže zvládnutie základov teórie a odbornej terminológie študijného odboru, nadobudnutie vedomostí, zručností a kompetentností v súlade s deklarovaným profilom absolventa študijného programu, ako aj schopnosť aplikovať ich tvorivým spôsobom pri riešení vybraného problému študijného odboru. Bakalárska práca môže mať prvky kompilácie. Študent preukáže schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Ďalšie podrobnosti o bakalárskej práci určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký
Prezentácia výsledkov záverečnej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie
otázok členov skúšobnej komisie.
Bakalárskou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia základných štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru, pričom môže mať prvky kompilácie. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah bakalárskej práce je stanovený na 30 – 40 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1 /2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Bakalárska práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.
LITERATUR
1. Aufklärung
a. Zum Begriff Aufklärung
b. politische Situation und philosophische Grundlage
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur der Aufklärung
i. Gottscheds Wirken in der Frühaufklärung
ii. Literarisches Leben: Bürgertum und moralische Wochenschriften
iii. Literarische Gattungen
iv. Empfindsamkeit bei Klopstock
v. Lessing und Hochaufklärung
vi. Lessings Emilia Galotti und das bürgerliche Trauerspiel
2. Sturm und Drang
a. Zum Begriff Sturm und Drang – Sturm und Drang - ein deutsches Phänomen
b. politische Situation und philosophische Grundlage
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur des Sturm und Drang
i. Shakespeare als Vorbild
ii. Hamann und Herder – die großen Anreger
iii. Der junge Goethe (Straßburg – Frankfurt -Weimar) – genialisches Lebensgefühl: Goethes Prometheus
iv. Goethes Die Leiden des jungen Werthers – Briefroman und unbedingter Subjektivismus der Jugend
v. Die Sturm- und Drang-Zeit Schillers
vi. Schillers Kabale und Liebe – typisches Drama des Sturm und Drang und Kritik am 18. Jahrhundert
3. Weimarer Klassik
a. Zum Begriff der Weimarer Klassik
b. politische Situation
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur der Weimarer Klassik
i. Goethes Entwicklung hin zur Klassik – der klassische Goethe (Iphigenie auf Tauris) - Goethes Faust – Der Fauststoff /die historische Figur des Faust, die Geschichte des Fauststoffs/ – Goethes Faustdichtungen – die Gelehrtentragödie /Fausts Situation, Versuch, Wissen über die Welt zu erlangen, Fausts Wette mit dem Teufel, Mephistos Angebote an Faust/ – Elemente des bürgerlichen Trauerspiels in Faust – Gretchentragödie als bürgerliches Trauerspiel
ii. Der philosophische Ansatz Schillers
iii. Der Freundschaftsbund zwischen Goethe und Schiller – Balladenjahr
iv. Weimar als Kulturzentrum
v. Schillers Maria Stuart – das klassische Drama
vi. Blütezeit des Bildungsromans: Goethes Wilhelm Meister
e. Literatur jenseits von Epochengrenzen
i. Kleists Werk – Kleists Der zerbrochene Krug und das deutsche Lustspiel
4. Romantik
Frühromantik, Hoch- und Spätromantik
a. Zum Begriff der Romantik und ihrer Gliederung (allgemein)
b. politische Situation – nationale Bewegung
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur der Frühromantik
i. Jenaer Romantik
ii. Friedrich Schlegel und die progressive Universalpoesie
iii. Novalis und sein Roman Heinrich von Ofterdingen – die blaue Blume
e. Die Literatur der Hochromantik
i. Heidelberger Romantik – Achim von Arnim und Clemens Brentano
ii. Die Brüder Grimm – Begründer der Germanistik, Kinder- und Hausmärchen
iii. Märchen als romantische Literaturgattung
iv. Chamissos Peter Schlemihls wundersame Geschichte - Spätromantik
5. Biedermeier, Vormärz und Junges Deutschland
a. Zu den Begriffen Biedermeier, Vormärz, Junges Deutschland
b. politische Situation – nationale Bewegung
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Restaurationszeit – 1815 bis 1848
i. Literatur des Biedermeier
ii. Literatur des Vormärz
iii. Georg Büchner – politische Dimension in Georg Büchners Schriften – Biografie und literarisches Schaffen – Woyzeck /Thematik Biedermeier und Vormärz – Inhalt – die Personenkonstellation des Stückes+
iv. Das Junge Deutschland - Theoretische Grundlagen - Offizielle Reaktionen auf die Bewegung des Jungen Deutschland
v. Heinrich Heine (Leben und Werk) und seine Lyrik
6. Realismus
a. Zu dem Begriff Realismus
b. politische Situation – nationale Bewegung
c. kulturelle Voraussetzungen
d. Die Literatur des Realismus
i. Das Drama des Realismus – Gustav Freytag (Theaterkonzeption), Friedrich Hebel
ii. Die Lyrik des Realismus
iii. Die Epik des Realismus – Novelle - Theodor Storm: Immensee, Der Schimmelreiter, Romane - Theodor Fontane. Effi Briest
7. Naturalismus
a. Zum Begriff Naturalismus
b. politische Situation
c. kulturelle Voraussetzungen, naturwissenschaftliche und soziologische Denkkonzepte, Phasen und Zentren, Poetik, Emile Zola
d. Die Literatur des Naturalismus
i. Der Neuansatz in der Literatur des Naturalismus – Arno Holz, Johannes Schlaf
ii. Gerhart Hauptmann (Leben und Werk), Bahnwärter Thiel – novellistische Studie, Weber - das naturalistische Drama
iii. Zum Begriff Novelle
8. Symbolismus und Impressionismus – Gegenströmungen zum Naturalismus und Wiener Moderne
a. Literatur der Jahrhundertwende (historische Eingrenzung und Epochen-Begriffe, Modernisierung und Urbanisierung, sozialer Wandel, Dekadenz)
b. Zum Begriff Symbolismus und Impressionismus
c. politische Situation
d. Die Literatur des Symbolismus und Impressionismus
i. Rainer Maria Rilke (Leben und Werk) und die Dinggedichte Aufzeichnungen des Malte Laurids Brigge
ii. Thomas Mann (Leben und Werk) – Der Tod in Venedig, Tonio Kröger, Tristan
iii. Hermann Hesse (Leben und Werk) – Knulp
e. zum Begriff Wiener Moderne
f. politische Situation
g. kulturelle Voraussetzungen
h. Die Literatur der Wiener Moderne
i. Hugo von Hofmannsthal: Brief des Lord Chandos
ii. Arthur Schnitzler: Leutnant Gustl, Schnitzlers Dramenwerk
iii. F. Kafka (Leben und Werk), Die Verwandlung, Das Urteil und Prager Literatur
9. Expressionismus
a. Zum Begriff Expressionismus – erste und zweite Phase
b. politische Situation
c. kulturelle Voraussetzungen, Gruppierungen und Milieus, Alter, Bildung, Ethnizität, Schlüsselbegriffe, Schlüsselfiguren
d. Die Literatur des Expressionismus
i. erste und zweite Phase
ii. Kurt Pinthus: Menscheitsdämmerung
iii. Lyrik: Jakob van Hoddis: Weltende, G. Benn, G. Heym, E. Lasker- Schüler, G. Trakl – einen Lyriker wählen und Überblick
iv. Drama: G. Kaiser
v. Literarisches Leben: Massenkultur und Kino
10. Literatur der Weimarer Republik
a. Zum Begriff Neue Sachlichkeit
b. Politische und soziale Geschichte, soziokultureller Strukturwandel, Massenmedien
c. Die Literatur der Weimarer Republik, Entwicklungen in der Lyrik, Entwicklungen in der Erzählprosa
i. A. Döblin: Berlin Alexanderplatz, Hans Fallada, Erich Kästner - Überblick
ii. Dramatische Form des Theaters und Epische Form des Theaters
iii. Bertolt Brecht und seine Theaterstücke
11. Literatur zwischen 1945 und 1968 (BRD)
a. Die Zeit nach 1945
i. Die politische Situation
ii. Kulturelle Voraussetzungen
iii. Nachkriegszeit – Trümmerliteratur – Kahlschlaglyrik – Themen der Nachkriegszeit
iv. Kurzgeschichten und Hörspiele (W. Borchert, H. Böll)
12. Literatur in dem deutschsprachigen Westland
a. 50-er und 60-er Jahre zeit- und gesellschaftskritische Romane (politische Restauration der Adenauer Ära, der Wirtschaftswunder – Verdrängung der Nazizeit) – G. Grass (Katz und Maus), H. Böll, Wolfgang Koeppen
b. die Schweizer Autoren Frisch (Homo Faber) und Dürrenmatt (Die Physiker)
i. Max Frisch: Homo Faber (Entstehungsgeschichte, Inhalt, Personen, Struktur und Aufbau des Textes, Interpretation)
13. Die DDR-Literatur
i. Die Zeit nach 1945
ii. Die politische Situation
iii. Kulturelle Voraussetzungen
b. Antifaschistische Sammlung nach 1945 Exilautoren (A. Seghers, B. Brecht, A. Zweig, Johannes R. Becher)
c. Sozialistischer Realismus und der Aufbauroman - Strittmatters Jugendbuch: Tinko
d. Bitterfelder Weg (1959-1964)
e. Literarische Themen der sechziger Jahre
f. Ankunftsliteratur oder Reformliteratur
i. Liberalisierung der Literatur – Christa Wolfs Nachdenken über Christa
SPRACHWISSENSCHAFT
1. Das Deutsche als Glied der indoeuropäischen Sprachfamilie; Klassifikation der Sprachen nach ihrer Verwandtschaft und nach ihrem formalen Bau (Sprachgenealogie, Sprachtypologie, vergleichende Sprachwissenschaft)
2. Neuerungen der strukturalistischen Sprachbeschreibung (Diachronie – Synchronie, präskriptiv – deskriptiv, langue – parole), das sprachliche Zeichen (Ausdrucks- und Inhaltsseite des sprachlichen Zeichens, ihr Verhältnis zur außersprachlichen Realität)
3. Phonetik und Phonologie: allgemeine Charakteristik (Untersuchungsgegenstand, Aufgaben, segmentale und suprasegmentale Elemente der Sprache)
4. Charakteristik der Sprachlaute: die deutschen Vokale, Diphthonge, System der deutschen Konsonanten
5. Suprasegmentale Merkmale der Sprache: Wortakzent, Satzakzent, Intonation, Pausierung, Satzmelodie und ihre Grundtypen
6. Verben: Konjugation, Tempora, Genera und Modi der Verben
7. Substantive: Kategorien des Substantivs (Genus, Numerus, Kasus), schwache und starke Deklination
8. Adjektive (Deklination, Graduierung) und Adverb (semantische Gliederung, Graduierung)
9. Satzglieder (Wesen der Satzglieder, Prädikat, Subjekt und Objekt, sekundäre Satzglieder)
10. Satzgliedstellung (neutrale und hervorhebende Satzgliedstellung, Stellung der einzelnen Satzglieder, Vorfeld, Mittelfeld und Nachfeld)
11. Satz: Satzart, Satzform, Satztyp
12. Lexikologie als sprachwissenschaftliche Disziplin (Gegenstand und Aufgabe der deutschen Lexikologie, Disziplinen der Lexikologie, Wort als sprachliches Zeichen)
13. Lexikalisch-semantische Beziehungen im Sprachsystem, syntagmatische Beziehungen, paradigmatische Beziehungen: Synonymie, Antonymie, hierarchische Beziehungen, Polysemie und Homonymie
14. Wortbildung (Wortbildung und Wortschöpfung, Motivation, Klassifikation von Morphemen, Wortbildungsverfahren)
15. Auffassungen von Stil und Stilistik (Definition von Stil, Ansätze innerhalb von Stilistik: normative, deviatorische, selektive, pragmatische und kommunikative Stilistik, stilbedingende Faktoren, Grundbegriffe der Stilistik)
16. Text und Textualitätskriterien
17. Funktionalstilistik (Stil des Alltags, Stil der Verwaltung, Stil der Wissenschaft, Stil der Belletristik)
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
nemecký jazyk
Odborná diskusia z oblasti nemeckej jazykovedy a nemeckej literárnej histórie.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.
Prednášky
HALL, C.S., LINDZEY, G. (1997). Psychológia osobnosti. Bratislava: SPN.
HŘEBÍČKOVÁ, M. (2011). Pětifaktorový model v psychologii osobnosti. Grada Publishing as.
JOHN, O. P., ROBINS, R. W., & PERVIN, L. A. (Eds.). (2008). Handbook of personality: Theory and research (3rd edition). New York: Guilford.
BLATNÝ, M. a kol. (2010). Psychologie osobnosti. Hlasní témata, současné prřístupy. Praha: Grada.
VAGNEROVÁ, M. (2010). Psychologie osobnosti. Praha: Karolinum.
NAKONEČNÝ, M. (2009). Psychologie osobnosti. Praha: Academia.
DRAPELA, K. (1997). Přehled teórii osobnosti. Praha: Portal.
VÝROST, J., RUISEL, I. (Eds.) (2000). Kapitoly z psychológie osobnosti. Bratislava: Veda. ŘÍČAN, P. (2007). Psychologie osobnosti. Praha: Grada 2007.
SMÉKAL, V. (2002). Psychologie osobnosti. Člověk v zrcadle vědomí a jednání. Praha: Barrister&Principal.
Povinná literatúra:
Plháková, A.: Učebnice obecné psychologie (3. vydanie). Academia, 2007.
Sternberg, R.J.: Kognitivní psychologie. Portál, 2002.
Odporúčaná literatúra:
Eysenck, M.W., Keane, M.T. Kognitivní psychologie. Praha, Academia, 2008.
Noel-Hoeksema, S a Frederickson W. : Psychologie Atkinsonovej a Hilgarda. Portál, 2012.
Ruisel. I.: Inteligencia a myslenie. IKAR, 2004.
Povinná literatúra::
1. Prednášky Psychológia motivácie a emócií.
2. PLHÁKOVÁ, A.: Učebnice obecné psychologie. Praha, Academia, 2003, s..319-444.
3. STUCHLÍKOVÁ, I.: Základy psychologie emocí. Praha : Portál, 2002.
Odporúčaná:
1. LEWIS, M.-HAVILAND-JONES, J.: Handbook of emotions. 2.ed.New York, London: The Guilford Press, 2004. ISBN 1-59385-0029-2.
2. GORMAN, P.: Motivation and Emotion: Textbook. London: Routledge. 2002.
3. MADSEN, K.B.. Moderní teorie motivace. Praha: Academia, 1979.
4. IZARD, C. et al.:Temperament, cognitive ability, emotion knowledge, and adaptive social behavior. Imagination, cognition and personality, roč, 19, 1999-2000, č.4, s.305-309 vrátane
5. JAMES, W. Principles of Psychology. The emotion.1890 (od genézy emócií) Prístupné:http://www.des.emory.edu/mfp/james.html
6. ATKINSON, J. W.: Personality Dynamics, s. 263-267 (ffweb)
7. GREWAL, D. - SALOVEY, P: Feeling Smart: A Science of Emotional Intelligence: American Scientist, roč. 93, 2005, č. 4, s. 330-339
8. GASPER, K.- BRAMESFELD, K.: Imparting wisdom: Magda Arnold´s contribution to research on emotion and motivation. Preview. In Cognition and Emotion. vol 20, 2006, c. 7, s. 1001-1013 - prístup k článku cez databázu EBSCO, vyhľadať časopis Cognition and Emotion, rok. 2006, č. 6
9. DECI, E. L., & RYAN, R. M. (2008). Self-Determination Theory: A Macrotheory of Human Motivation, Development, and Health. Canadian Psychology, 49(3), 182-185.
10. McCLELLAND, D. C. (1967). Money as a Motivator: Some Research Insights. Mckinsey Quarterly, 4(2), 10-21.
11. WEINER, B. (2010). The Development of an Attribution-Based Theory of Motivation: A History of Ideas. Educational Psychologist, 45(1), 28-36.
12. MASLOW, A.: Theory of Human Motivation. Psychological Review 1943 50, 370-396.
13. EDWARD L. DECI: On The Nature And Eunctions of Motivation Theories. Psychological Science, Vol. 3, No. 3, May 1992, S. 167-171
14. LEWIS, M., HAVILAND-JONES, J.M., FELDMAN BARRETT, L.: Handbook of Emotions. Third ed. New York, Guilford Press, 2010. ISBN 978-1-60918-044-7
Psychológia poznávania, emócií a motivácie, osobnosti
Tematické okruhy pre štátnu skúšku z Psychológie MOS psychológie
Psychologické aspekty ľudského poznávania. História kognitívnej psychológie. Celková charakteristika ľudského poznávania, modely poznávania. Vnímanie. Senzorické a percepčné procesy. Základné otázky prijímania informácií, organizácia percepčného poľa a rozpoznávanie objektov. Teórie a modely uvedených procesov. Pozornosť. Základné funkcie a vlastnosti pozornosti. Teórie selekcie a delenia pozornosti. Pamäť a učenie. Druhy pamäti. Zabúdanie. Podmieňovanie a iné formy učenia. Nové prístupy k pamäti. Predstavivosť. Základné charakteristiky predstáv a predstavivosti. Teórie predstavivosti. Druhy predstáv. Myslenie. Základné myšlienkové operácie. Pojmy. Myslenie, jazyk a reč. Usudzovanie. Rozhodovanie a riešenie problémov. Teórie a modely rozhodovania. Tvorivosť Inteligencia. Definície. História zisťovania IQ. Prístupy a teórie. Psychológia emócií. Vymedzenie základných pojmov: emócia, cit, emočné správanie, emočné stavy, emočné epizódy, nálady. Situácie vzbudzujúce emócie. Funkcie emócií. Regulácia emócií a emocionálna inteligencia. Coping a emócie. Tradičné a súčasné prístupy k štúdiu emócií: Filozofický, historický, biologický, neurofyziologický a psychologický prístup k štúdiu emócií. Evolučnopsychologická a psychofyziologická teória emócií. Kognitívne prístupy k vysvetľovaniu emócií. Hlasová komunikácia emócií a tvárové výrazy. Funkcionálny prístup k emóciám. Intrapersonálna, sociálna a vývinová funkcia emócií. Klasifikácia emócií. Charakteristika a výskumné zistenia týkajúce sa základných emócií: Radosť a šťastie. Láska a náklonnosť. Nenávisť a hnev. Strach a smútok. Odpor, hnus a hnev. Emócie spojené s JA. Pojem motivácia, motív. Kategorizácia motívov. Primárne a sekundárne motívy. Výkonové motívy. Sociálne motívy.Prístupy k štúdiu motivácie. Klasické prístupy a teórie: Teória pudov a inštinktov. Základné homeostatické modely. Humanistické teórie motivácie. Teória výkonovej motivácie, atribučná teória motivácie a kognitívne prístupy k motivácii. Vybrané súčasné prístupy k štúdiu motivácie. Teórie založené na očakávaní, aktuálnych záujmoch, dôvodoch pre zapojenie do činnosti. Teórie integrujúce očakávanie a hodnotu. Teórie motivácie a volície. Zameranie na psychodynamické sily, všeobecné tendencie predstaviteľov tejto skupiny Psychológie osobnosti. Zhodnotenie Klasickej Psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Psychoanalytická tradícia a Ego-Psychológia. Zhodnotenie súčasnej Psychoanalytickej teórie. Trvalé črty osobnosti podľa Analytickej psychológie C. G. Junga. Zhodnotenie Jungiánskej teórie v Psychológii osobnosti. Hlavné charakteristiky Individuálnej psychológie A. Adlera. Ťažisko výskumu a zhodnotenie Individuálnej psychológie A. Adlera. Interpersonálna dynamika a jej zhodnotenie v Psychológii osobnosti. Zameranie na prežívajúceho človeka a zhodnotenie teórii osobnosti predstaviteľov Humanistického a Holistického prístupu. Existenciálna psychológia osobnosti a Fenomenologický prístup k osobnosti. Štruktúra osobnosti podľa K. Lewina a kritika Lewinovej teórie. Teória osobných konštruktov G. Kellyho a kritika Kellyho teórie. Dôraz na trvalé charakteristiky; zhodnotenie prínosu teoretikov Psychológie osobnosti: H. Murraya a G. Allporta. Zhodnotenie prínosu W. H. Sheldona v Psychológii osobnosti. Zhodnotenie teórie R. Cattella a H. J. Eysencka v Psychológii osobnosti. Štrukturálne modely čŕt osobnosti. Trojfaktorové modely osobnosti a Big five. Zhodnotenie Teórie sociálneho učenia v kontexte súčasnej Psychológie osobnosti.
Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.
slovenský
Psychológia poznávania, emócií a motivácie, osobnosti
Tematické okruhy pre štátnu skúšku z Psychológie MOS psychológie
Psychologické aspekty ľudského poznávania. História kognitívnej psychológie. Celková charakteristika ľudského poznávania, modely poznávania. Vnímanie. Senzorické a percepčné procesy. Základné otázky prijímania informácií, organizácia percepčného poľa a rozpoznávanie objektov. Teórie a modely uvedených procesov. Pozornosť. Základné funkcie a vlastnosti pozornosti. Teórie selekcie a delenia pozornosti. Pamäť a učenie. Druhy pamäti. Zabúdanie. Podmieňovanie a iné formy učenia. Nové prístupy k pamäti. Predstavivosť. Základné charakteristiky predstáv a predstavivosti. Teórie predstavivosti. Druhy predstáv. Myslenie. Základné myšlienkové operácie. Pojmy. Myslenie, jazyk a reč. Usudzovanie. Rozhodovanie a riešenie problémov. Teórie a modely rozhodovania. Tvorivosť Inteligencia. Definície. História zisťovania IQ. Prístupy a teórie. Psychológia emócií. Vymedzenie základných pojmov: emócia, cit, emočné správanie, emočné stavy, emočné epizódy, nálady. Situácie vzbudzujúce emócie. Funkcie emócií. Regulácia emócií a emocionálna inteligencia. Coping a emócie. Tradičné a súčasné prístupy k štúdiu emócií: Filozofický, historický, biologický, neurofyziologický a psychologický prístup k štúdiu emócií. Evolučnopsychologická a psychofyziologická teória emócií. Kognitívne prístupy k vysvetľovaniu emócií. Hlasová komunikácia emócií a tvárové výrazy. Funkcionálny prístup k emóciám. Intrapersonálna, sociálna a vývinová funkcia emócií. Klasifikácia emócií. Charakteristika a výskumné zistenia týkajúce sa základných emócií: Radosť a šťastie. Láska a náklonnosť. Nenávisť a hnev. Strach a smútok. Odpor, hnus a hnev. Emócie spojené s JA. Pojem motivácia, motív. Kategorizácia motívov. Primárne a sekundárne motívy. Výkonové motívy. Sociálne motívy.Prístupy k štúdiu motivácie. Klasické prístupy a teórie: Teória pudov a inštinktov. Základné homeostatické modely. Humanistické teórie motivácie. Teória výkonovej motivácie, atribučná teória motivácie a kognitívne prístupy k motivácii. Vybrané súčasné prístupy k štúdiu motivácie. Teórie založené na očakávaní, aktuálnych záujmoch, dôvodoch pre zapojenie do činnosti. Teórie integrujúce očakávanie a hodnotu. Teórie motivácie a volície. Zameranie na psychodynamické sily, všeobecné tendencie predstaviteľov tejto skupiny Psychológie osobnosti. Zhodnotenie Klasickej Psychoanalýzy Sigmunda Freuda. Psychoanalytická tradícia a Ego-Psychológia. Zhodnotenie súčasnej Psychoanalytickej teórie. Trvalé črty osobnosti podľa Analytickej psychológie C. G. Junga. Zhodnotenie Jungiánskej teórie v Psychológii osobnosti. Hlavné charakteristiky Individuálnej psychológie A. Adlera. Ťažisko výskumu a zhodnotenie Individuálnej psychológie A. Adlera. Interpersonálna dynamika a jej zhodnotenie v Psychológii osobnosti. Zameranie na prežívajúceho človeka a zhodnotenie teórii osobnosti predstaviteľov Humanistického a Holistického prístupu. Existenciálna psychológia osobnosti a Fenomenologický prístup k osobnosti. Štruktúra osobnosti podľa K. Lewina a kritika Lewinovej teórie. Teória osobných konštruktov G. Kellyho a kritika Kellyho teórie. Dôraz na trvalé charakteristiky; zhodnotenie prínosu teoretikov Psychológie osobnosti: H. Murraya a G. Allporta. Zhodnotenie prínosu W. H. Sheldona v Psychológii osobnosti. Zhodnotenie teórie R. Cattella a H. J. Eysencka v Psychológii osobnosti. Štrukturálne modely čŕt osobnosti. Trojfaktorové modely osobnosti a Big five. Zhodnotenie Teórie sociálneho učenia v kontexte súčasnej Psychológie osobnosti.
Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.