Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Prezentácia výsledkov diplomovej práce, zodpovedanie na otázky oponenta/ov a zodpovedanie otázok členov skúšobnej komisie.

Diplomovou prácou sa overuje zvládnutie teórie a odbornej terminológie, aplikácia rozšírených štandardných vedeckých metód a úroveň vedomostí, zručností a kompetentností, ktoré študent získal počas štúdia a jeho schopnosť používať ich originálnym spôsobom pri riešení úloh študijného odboru. Preukazuje ňou schopnosť samostatnej odbornej práce z obsahového, formálneho a etického hľadiska. Rámcový rozsah diplomovej práce je stanovený na 50 – 70 normostrán. Podrobnosti určuje Smernica č. 1/2011 o základných náležitostiach záverečných prác a Študijný poriadok UPJŠ v Košiciach pre 1., 2. a spojený 1. a 2. stupeň. Diplomová práca nesmie mať charakter akademického pôvodu a musí spĺňať kritériá správnej výskumnej praxe definované v Rozhodnutí rektora č. 21/2021, ktorým sa stanovujú pravidlá posudzovania plagiátorstva na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a jej súčastiach. Plnenie kritérií sa overuje najmä v procese školenia a v procese obhajoby práce. Ich nedodržanie je dôvodom na začatie disciplinárneho konania.

Získanie požadovaného počtu kreditov v predpísanej skladbe študijným plánom.

slovenský

Okruhy na štátne záverečné skúšky

Študijný program: Učiteľstvo akademických predmetov - dejepis, II. stupeň (Mgr.)

Akademický rok: 2022/2023

1. Vymedzenie školského dejepisu – charakteristika dejepisu ako vyuč. predmetu, obsah, úlohy

a ciele vyučovania dejepisu.

2. Miesto dejepisu v štátnom a v školskom vzdelávacom programe, vzdelávací štandard z

dejepisu pre ZŠ a SŠ.

3. Osobnosť učiteľa dejepisu – päť kľúčových kompetencií učiteľa dejepisu (metafora stromu).

4. Historické vedomie – charakteristika pojmu, analýza jednotlivých dimenzií historického

vedomia.

5. Súčasné trendy vo výučbe dejepisu, stav a problémy vyučovania dejepisu na Slovensku,

Konštruktivistický prístup, globálne vzdelávanie.

6. Učebnice dejepisu, funkcie učebníc dejepisu a požiadavky na tvorbu učebníc dejepisu.

7. Multiperspektivita v dejepisnom vyučovaní, mýty a stereotypy v dejepisnom vyučovaní.

8. Regionálne dejiny v dejepisnom vyučovaní.

9. Inovačné a bádateľské metódy dejepisného vyučovania, stratégia EUR, práca s historickými

prameňmi vo výučbe dejepisu.

10. Plánovanie a didaktická analýza – Bloomova taxonómia cieľov.

11. Veľkomoravská ríša – písmo, kresťanská ideológia, Staroslovienske učilište, Latinské

duchovenstvo a Nitra – stredisko vzdelania ranofeudálneho Slovenska.

12. Farské, kapitulské a kláštorné školy, rytierska výchova a výchova ľudových más, prvé mestské

školy.

13. Vplyv humanizmu a renesancie na slovenské školstvo, školstvo na Slovensku v období

reformácie a protireformácie.

14. Školstvo na Slovensku v osvietenom storočí, Slovenské národné obrodenie a rozvoj škôl.

15. Proces maďarizácie, vývoj slovenského školstva v medzivojnovom období, ideologizácia škôl v

komunistickom období, reforma vzdelávania po vzniku SR.

16. Slovenská historiografia v 19. storočí (charakter, témy historického výskumu, jeho ciele,

kľúčové osobnosti, kľúčové diela, organizácia historickej vedy, historiografia ako nástroj

národno-obranných snáh).

17. Slovenská historiografia v medzivojnovom období (budovanie inštitucionálnej základne,

predprevratová generácia, českí historici pôsobiaci na slovenských univerzitách, slovenskí

historici odchovaní Prahou – hľadanie definície národných dejín v novom spoločensko-

politickom kontexte).

18. Slovenská historická veda počas II. svetovej vojny (inštitucionálna základňa, vplyv ľudáckeho

režimu na historický výskum, kľúčové osobnosti a diela, rozmach výskumu cirkevných dejín).

19. Slovenská historiografia v rokoch 1948 –1989 (inštitucionálna základňa, kľúčové témy

výskumu národných dejín, kľúčové osobnosti, ideologické tlaky v historiografii, medzi

marxistickým a národným naratívom v historiografii).

20. Definovanie slovenskej historickej vedy po roku 1989 (nové témy, nové teoretické a

metodologické postupy v historickom výskume, novovzniknuté inštitúcie zameriavajúce sa na

historický výskum).

*

1. Pojem história a vývoj jeho chápania v 20. storočí. Základné kategórie historickej vedy a

premeny ich chápania v 20. storočí (metóda, čas a priestor).

2. Formovanie historiografie ako vedy v 19. storočí (inštitucionalizácia historického bádania na

príklade Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska – rôzne formy konsenzu štátu a vzdelancov,

univerzita v Berlíne, prvé odborné časopisy, témy historického výskumu).

3. Historizmus ako teória dejín (definícia historizmu, spoločenské apolitické predpoklady vzniku

historizmu, teória veľkých mužov).

4. Kríza klasického historizmu na konci 19. a začiatku 20. storočia (Diskusia o potrebe

rozširovania predmetu historického výskumu – od politických dejín ku sociálnym a kultúrnym

dejinám a jej ohlas v Nemecku, vo Francúzsku a v USA. Karl Lamprecht, jeho spochybnenie

konvenčného historického bádania a ohlas v nemeckej spoločnosti. Vzťah medzi historickou

vedou a spoločenskými vedami. Émile Durkheim a jeho vnímanie dejepisectva. Americkí

„progresívni“ historici).

5. Americká tradícia sociálnych dejín (vývoj americkej historiografie v 19. a 20. storočí, „Nová

história“, „Progresívni historici“, rozvoj informatiky a využívanie kvantitatívne metód v

historickom výskume – nové témy výskumu).

6. Škola Annales (nové témy a nové metódy historického výskumu, rozvoj sociálnej histórie,

predstavitelia štyroch generácií školy Annales, annales d ́ histoire économique et sociale, Long

durée, Histoire évementielle, Mentalités, vzťah školy Annales ku marxistickej historiografii).

7. Marxistická historiografia (ťažiskové témy a metódy historického výskumu, hlavné znaky

/význam spoločenských tried v dejinnom vývoji, materializmus, revolúcia ako hybná sila

dejín/. Marxistická historiografia v Sovietskom zväze a v iných štátoch, ktoré sa oficiálne

prihlásili ku marxistickej ideológii vs. marxistická historiografia vo Veľkej Británii – spoločné

črty a rozdiely, marxistická periodizácia dejín).

8. Vybrané problémy nemeckej historiografie v 20. storočí (vplyv intelektuálneho dedičstva v

spoločenských vedách, ktoré vychádzalo z tradícií klasickej nemeckej kultúry a nemeckého

idealizmu vo filozofii a vývoja nemeckej politiky v prvej polovici 20. storočia na vývoj

nemeckej historiografie, Sonderweg, Bielefeldská škola, Historikerstreit).

9. Post-modernizmus a historiografia (návrat naratívu, lingvistický obrat, Hayden White,

makrohistória vs. mikrohistória, dejiny každodennosti).

Overenie získaných kompetencií študenta v súlade s profilom absolventa.