BBakalárska prácaZENBachelor thesisFF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of ArtsKPPaPZKatedra pedagogickej psychológie a psychológie zdraviaENDepartment of Educational Psychology and Psychology of Health72922Faktory výberu učiteľského povolania.2025-03-10T00:00:00.000+01:0001Vedúciprof. PhDr. Oľga Orosová, CSc.ENSupervisor1NázovENThe Factors Influencing Teaching Choice.1NázovSKFaktory výberu učiteľského povolania.3CieľSKAnalyzovať faktory výberu učiteľského povolania medzi učiteľmi a budúcimi učiteľmi.3CieľENTo analyze the factors influencing the choice of the teaching profession among teachers and future teachers.76789Mindfulness a negatívny body image zo sociálnych sietí u adolescentov2026-03-26T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Lucia Barbierik, PhD.ENSupervisor1NázovENMindfulness and negative body image by social networks among adolescents1NázovSKMindfulness a negatívny body image zo sociálnych sietí u adolescentov76705Nastavenie mysle, miesto kontroly a sebaúčinnosť u učiteľov a študentov učiteľstva v kontexte podpory učenia žiakov2026-03-20T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Marta Dobrowolska Kulanová, PhD.ENSupervisor1NázovENMindset, Locus of Control, and Self-Efficacy among Teachers and Pre-service Teachers in the Context of Supporting Student Learning1NázovSKNastavenie mysle, miesto kontroly a sebaúčinnosť u učiteľov a študentov učiteľstva v kontexte podpory učenia žiakov2LiteratúraSKMesler, R. M., Corbin, C. M., & Martin, B. H. (2021). Teacher mindset is associated with development of students' growth mindset. Journal of applied developmental psychology, 76, 101299. DWECKOVÁ, Carol S. Nastavenie mysle: Nová psychológia úspechu. Bratislava: Citadella, 2015.3CieľSKCieľom práce je preskúmať nastavenie mysle (mindset), miesto kontroly (locus of control) a sebaúčinnosť (self-efficacy) u učiteľov / študentov učiteľstva a analyzovať ich súvislosti s presvedčeniami o podpore učenia žiakov.3CieľENThe aim of this thesis is to examine mindset, locus of control, and self-efficacy among teachers and pre-service teachers and to analyze their relationships with beliefs about supporting student learning.72957Normatívne presvečenia a užívanie návykových látok vysokoškolákmi.2025-03-14T00:00:00.000+01:0001Vedúciprof. PhDr. Oľga Orosová, CSc.ENSupervisor1NázovENNormative Beliefs and Substance Use Among University Students.1NázovSKNormatívne presvečenia a užívanie návykových látok vysokoškolákmi.2LiteratúraSKElektronické informačné zdroje. 2LiteratúraENLicensed electronic information resources.3CieľSKSkúmať vzťah medzi deskriptívnymi, injunktívnymi a personálnych normatívnymi presvedčeniami a užívaním návykových látok vysokoškolákmi.3CieľENExamining the relationship between descriptive, injunctive, and personal normative beliefs and substance use among university students.76701Postoje učiteľov a študentov učiteľstva k AI vo vzdelávaní2026-03-20T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Marta Dobrowolska Kulanová, PhD.ENSupervisor1NázovENTeachers’ and Pre-service Teachers’ Attitudes toward AI in Education1NázovSKPostoje učiteľov a študentov učiteľstva k AI vo vzdelávaní2LiteratúraSK1. Mohammed Alhwaiti (2023) Acceptance of Artificial Intelligence Application in the Post-Covid Era and Its Impact on Faculty Members’ Occupational Well-being and Teaching Self Efficacy: A Path Analysis Using the UTAUT 2 Model, Applied Artificial Intelligence, 37:1, 2175110, DOI: 10.1080/08839514.2023.2175110 2. Brandhofer, G., & Tengler, K. (2024). Acceptance of artificial intelligence in education: opportunities, concerns and need for action. Advances in Mobile Learning Educational Research, 4(2), 1105- 1113. https://doi.org/10.25082/AMLER.2024.02.0053CieľSKCieľom práce je preskúmať postoje učiteľov / študentov učiteľstva k využívaniu generatívnej umelej inteligencie vo vzdelávaní v rôznych oblastiach pedagogickej činnosti (príprava, výučba, organizácia práce a hodnotenie žiakov). Zároveň sa práca zameriava na analýzu súvislostí medzi týmito postojmi a vybranými psychologickými faktormi, najmä osobnostnými charakteristikami a sebaúčinnosťou. 3CieľENThe aim of this thesis is to examine the attitudes of teachers and pre-service teachers toward the use of generative artificial intelligence in education across various areas of pedagogical activity (lesson preparation, teaching, work organization, and student assessment). The thesis also focuses on analyzing the relationships between these attitudes and selected psychological factors, particularly personality traits and self-efficacy.BASPsbbritské a americké štúdiá - psychológiaENBritish and American Studies - Psychology76706Postoje učiteľov ku komunikácii s rodičmi žiakov a ich sebaúčinnosť v kontexte veku a rodičovskej skúsenosti2026-03-20T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Marta Dobrowolska Kulanová, PhD.ENSupervisor1NázovENTeachers’ Attitudes toward Communication with Students’ Parents and Their Self-Efficacy in the Context of Age and Parental Experience1NázovSKPostoje učiteľov ku komunikácii s rodičmi žiakov a ich sebaúčinnosť v kontexte veku a rodičovskej skúsenosti3CieľSKCieľom práce je preskúmať postoje učiteľov ku komunikácii s rodičmi žiakov a ich sebaúčinnosť a analyzovať ich vzájomné súvislosti, pričom sa zohľadňujú rôzne formy sebaúčinnosti (všeobecná, učiteľská a rodičovská).3CieľENThe aim of this thesis is to examine teachers’ attitudes toward communication with students’ parents and their self-efficacy, and to analyze the relationships between these variables, taking into account different forms of self-efficacy (general, teacher, and parental).76703Romantické partnerstvá, sociálny status a well-being v ranej adolescencii.2026-03-20T00:00:00.000+01:0001Vedúcidoc. Mgr. Mária Bačíková, PhD.ENSupervisor1NázovENRomantic partnerships, social status and early adolescents' well-being1NázovSKRomantické partnerstvá, sociálny status a well-being v ranej adolescencii.2LiteratúraSKChristopher, F. S., Poulsen, F. O., & McKenney, S. J. (2016). Early adolescents and “going out” The emergence of romantic relationship roles. Journal of Social and Personal Relationships, 33(6), 814-834. Savickaitė, R., Dijkstra, J. K., Kreager, D., Ivanova, K., & Veenstra, R. (2020). Friendships, perceived popularity, and adolescent romantic relationship debut. The Journal of Early Adolescence, 40(3), 377-399. Boisvert, S., & Poulin, F. (2016). Romantic relationship patterns from adolescence to emerging adulthood: Associations with family and peer experiences in early adolescence. Journal of Youth and Adolescence, 45(5), 945-958. 3CieľSKCieľom práce je preskúmať súvis existencie romantického vzťahu v rannej adolescencii s vnímaným sociálnym statusom a well beingom na začiatku dospievania. BASPsbbritské a americké štúdiá - psychológiaENBritish and American Studies - Psychology76788Sebasúcit a akceptácia vlastného tela u adolescentov2026-03-26T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Lucia Barbierik, PhD.ENSupervisor1NázovENSelf-compassion and body acceptance among adolescents1NázovSKSebasúcit a akceptácia vlastného tela u adolescentov76704Stratégie emocionálnej práce učiteľov2026-03-20T00:00:00.000+01:0001VedúciMSc. Michaela ŠkvarováENSupervisor1NázovENStrategies of teachers' emotional labour1NázovSKStratégie emocionálnej práce učiteľov2LiteratúraSKGrandey, A. A. (2000). Emotion regulation in the workplace: A new way to conceptualize emotional labor. Journal of Occupational Health Psychology, 5(1), 95–110. https://doi.org/10.1037/1076-8998.5.1.95 Gross, J. J., & Thompson, R. A. (2007). Emotion regulation: Conceptual foundations. In J. J. Gross (Ed.), Handbook of emotion regulation (pp. 3–24). Guilford Press. Ritchie, J., & Spencer, L. (1994). Qualitative data analysis for applied policy research. In A. Bryman & R. G. Burgess (Eds.), Analyzing qualitative data (pp. 173–194). Routledge 3CieľSKEmocionálna regulácia nastáva, keď jednotlivci cieľavedome regulujú alebo kontrolujú svoje emocionálne prejavy (Gross & Thompson, 2007). Keď emocionálna regulácia prebieha v pracovnom kontexte, v ktorom zamestnanci musia potláčať svoje emócie ako súčasť pracovnej roly, hovoríme o emocionálnej práci (Grandey, 2000). Cieľom bakalárskeho projektu je preskúmať stratégie emocionálnej práce učiteľov, od ktorých sa v ich role očakáva, aby aj pri vyhrotených a konfliktných interakciách s rodičmi komunikovali profesionálne, zachovali pokoj a rozvahu. Tento projekt predpokladá 8-10 rozhovorov s učiteľmi 2. stupňa základných škôl, ktoré budú analyzované metódou framework (Ritchie & Spencer, 1994).75221Stres, sociálna opora a depresívne symptómy vysokoškolákov prvej generácie.2025-10-22T00:00:00.000+02:0001Vedúciprof. PhDr. Oľga Orosová, CSc.ENSupervisor1NázovENStress, Social Support, and Depressive Symptoms among First-Generation College Students.1NázovSKStres, sociálna opora a depresívne symptómy vysokoškolákov prvej generácie.2LiteratúraSKElektronické informačné zdroje. 2LiteratúraENLicensed electronic information resources.3CieľSKSkúmať rozdiely v úrovni percipovaného stresu, sociálnej opory a úrovni depresívnych symptómov medzi vysokoškolákmi prvej generácie v porovnaní s vysokoškolákmi z rodín s vysokoškolským vzdelaním.3CieľENTo examine differences in the levels of perceived stress, social support, and depressive symptoms between first-generation college students and students from families with a higher education background.BPsbbiológia - psychológiaENBiology and Psychology76674Súvislosti medzi každodennými mikro-návykmi, subjektívnou pohodou a stresom vysokoškolských študentov.2026-03-13T00:00:00.000+01:0011VedúciPhDr. Janka Liptáková, PhD.ENSupervisor1NázovENAssociations between micro habits, subjective well-being and stress among university students1NázovSKSúvislosti medzi každodennými mikro-návykmi, subjektívnou pohodou a stresom vysokoškolských študentov.3CieľSKCieľom práce je analyzovať vzťahy medzi praktizovaním každodenných mikro-návykov (napr. prechádzky, ranné rutiny, krátke prestávky, všímavosť), stresom a subjektívnou pohodou vysokoškolákov. Čiastkovým cieľom je analyzovať rozdiely v praktizovaní mikro-návykov z hľadiska rodu a stupňa štúdia.FiPsbfilozofia - psychológiaENPhilosophy - Psychology75326Syndróm vyhorenia a zámer odísť z profesie u učiteľov základných a stredných škôl2025-11-28T00:00:00.000+01:0011VedúciPhDr. Janka Liptáková, PhD.ENSupervisor1NázovENBurnout Syndrome and the Intention to Leave the Profession Among Primary and Secondary School Teachers1NázovSKSyndróm vyhorenia a zámer odísť z profesie u učiteľov základných a stredných škôl2LiteratúraSKRajendran, N., Watt, H. M. G., & Richardson, P. W. (2020). Teacher burnout and turnover intent. The Australian Educational Researcher, 47(3), 477–500. https://doi.org/10.1007/s13384-019-00371-x Madigan, D. J., & Kim, L. E. (2021). Towards an understanding of teacher attrition: A meta-analysis of burnout, job satisfaction, and teachers’ intentions to quit. Teaching and Teacher Education, 105, Article 103425. https://doi.org/10.1016/j.tate.2021.103425 Räsänen, K., Pietarinen, J., Soini, T., Väisänen, P., & Pyhältö, K. (2022). Experienced risk of burnout among teachers with persistent turnover intentions. Teacher Development, 26(3), 317–337. https://doi.org/10.1080/13664530.2022.2055629 Ďalšie zdroje - univerzitná knižnica UPJŠ, online databázy3CieľSKCieľom bakalárskej práce je porovnať úroveň syndrómu vyhorenia a zámeru odchodu z profesie u učiteľov základných a stredných škôl a analyzovať vzťah medzi týmito premennými.GPsbgeografia - psychológiaENGeography and Psychology75218Úzkosť, faktory životného štýlu a ich súvis s výskytom psychosomatických symptómov2025-10-20T00:00:00.000+02:0011VedúciPhDr. Janka Liptáková, PhD.ENSupervisor1NázovENAnxiety, lifestyle factors, and their relationship with the occurrence of psychosomatic symptoms1NázovSKÚzkosť, faktory životného štýlu a ich súvis s výskytom psychosomatických symptómov2LiteratúraSKBuli, B. G., Lehtinen-Jacks, S., Larm, P., Nilsson, K. W., Hellström-Olsson, C., & Giannotta, F. (2024). Trends in psychosomatic symptoms among adolescents and the role of lifestyle factors. BMC Public Health, 24(1). https://doi.org/10.1186/s12889-024-18327-x Ďalšie zdroje - online knižnice a databázy, Univerzitná knižnica UPJŠ3CieľSKCieľom záverečnej práce je preskúmať vzťahy medzi úzkosťou a výskytom psychosomatických symptómov, ako aj analyzovať rozdiely v týchto premenných z hľadiska faktorov životného štýlu.FiPsbfilozofia - psychológiaENPhilosophy - Psychology76702Viera v prirodzený vývin dieťaťa a výchova detí rôznych vekových skupín.2026-03-20T00:00:00.000+01:0001Vedúcidoc. Mgr. Mária Bačíková, PhD.ENSupervisor1NázovENTrust in organismic development and parenting among various age groups1NázovSKViera v prirodzený vývin dieťaťa a výchova detí rôznych vekových skupín.2LiteratúraSKLandry, R., Whipple, N., Mageau, G., Joussemet, M., Koestner, R., DiDio, L., ... & Haga, S. M. (2008). Trust in organismic development, autonomy support, and adaptation among mothers and their children. Motivation and Emotion, 32(3), 173-188. Pan, X., Fang, Y., Wu, Y., & Chen, Z. (2024). The effect of parental organismic trust on parental anxiety: The moderating role of perceived adolescents’ coping styles. Current Psychology, 43(9), 7785-7793. Bačíková, M. (2019). Psychológia rodičovskej kontroly v dospievaní. Košice: Univerzita PJ Šafárika v Košiciach. 3CieľSKCieľom práce je prostredníctvom dotazníkov preskúmať vzťah medzi vierou rodiča v prirodzený vývin jednotlivcov a výchovnými postupmi rodičov detí rôznych vekových skupín. SjPsbslovenský jazyk a literatúra - psychológiaENSlovak Language and Literature - Psychology76769Vzťah medzi impulzivitou, emočnou reguláciou a kompulzívnym sledovaním pornografie.2026-03-23T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Ondrej Kalina, PhD.ENSupervisor1NázovENThe relationship between impulsivity, emotion regulation and compulsive pornography use1NázovSKVzťah medzi impulzivitou, emočnou reguláciou a kompulzívnym sledovaním pornografie.2LiteratúraSKBrand, M., Young, K. S., & Laier, C. (2014). Prefrontal control and internet addiction: A theoretical model and review of neuropsychological and neuroimaging findings. Frontiers in Human Neuroscience, 8, 375. https://doi.org/10.3389/fnhum.2014.00375 Grubbs, J. B., Perry, S. L., Wilt, J. A., & Reid, R. C. (2019). Pornography problems due to moral incongruence: An integrative model with a systematic review and meta-analysis. Archives of Sexual Behavior, 48(2), 397–415. https://doi.org/10.1007/s10508-018-1248-x Kafka, M. P. (2010). Hypersexual disorder: A proposed diagnosis for DSM-V. Archives of Sexual Behavior, 39(2), 377–400. https://doi.org/10.1007/s10508-009-9574-7 Reid, R. C., Garos, S., & Carpenter, B. N. (2011). Reliability, validity, and psychometric development of the Hypersexual Behavior Inventory in an outpatient sample of men. Sexual Addiction & Compulsivity, 18(1), 30–51. https://doi.org/10.1080/10720162.2011.555709 Wéry, A., & Billieux, J. (2017). Problematic cybersex: Conceptualization, assessment, and treatment. Addictive Behaviors, 64, 238–246. https://doi.org/10.1016/j.addbeh.2015.11.0073CieľSKCieľom bakalárskej práce je preskúmať vzťah medzi impulzivitou, emočnou reguláciou a kompulzívnym sledovaním pornografie u mladých dospelých, so zameraním na identifikáciu toho, či impulzivita a ťažkosti v emočnej regulácii významne predikujú mieru kompulzívneho správania v tejto oblasti.76771Vzťah medzi používaním pornografie, duševným zdravím a kvalitou komunikácie s rodičmi2026-03-23T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Ondrej Kalina, PhD.ENSupervisor1NázovENThe relationship between pornography use, mental health, and quality of communication with parents1NázovSKVzťah medzi používaním pornografie, duševným zdravím a kvalitou komunikácie s rodičmi2LiteratúraSKJavaheri, A., Haji Abu, K., & Shahmoradi, S. (2024). Predicting pornography use based on mental health and quality of communication with parents. Iranian Journal of Public Health, 53(9), 2150–2159. https://doi.org/10.18502/ijph.v53i9.16468 Wright, P. J., & Herbenick, D. (2025). Adolescent pornography exposure, condom use, and the moderating role of parental sexual health communication: Replication in a U.S. probability sample. Health Communication, 40(6), 1053–1061. https://doi.org/10.1080/10410236.2024.2386215 Dawson, K., Nic Gabhainn, S., Friday, R., & MacNeela, P. (2024). Barriers and recommendations for parent–child conversations about pornography. Frontiers in Sociology, 9, Article 1349549. https://doi.org/10.3389/fsoc.2024.1349549 Butler, M. H., Pereyra, S. A., Draper, T. W., Leonhardt, N. D., & Skinner, K. B. (2018). Pornography use and loneliness: A bidirectional recursive model and pilot investigation. Journal of Sex & Marital Therapy, 44(2), 127–137. https://doi.org/10.1080/0092623X.2017.1321601 Svedin, C. G., Donevan, M., & Bladh, M. (2023). Associations between adolescents watching pornography and poor mental health in three Swedish surveys. European Child & Adolescent Psychiatry, 32, 1765–1780. https://doi.org/10.1007/s00787-022-01992-x3CieľSKCieľom bakalárskej práce je preskúmať vzťah medzi používaním pornografie, duševným zdravím a kvalitou komunikácie s rodičmi u mladých dospelých, so zameraním na identifikáciu toho, do akej miery psychické faktory a kvalita rodičovskej komunikácie predikujú frekvenciu a problematickosť sledovania pornografie.76770Vzťah medzi sledovaním pornografie, impulzivitou a objektivizáciou žien u mladých mužov2026-03-23T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Ondrej Kalina, PhD.ENSupervisor1NázovENThe relationship between pornography use, impulsivity, and the objectification of women in young men1NázovSKVzťah medzi sledovaním pornografie, impulzivitou a objektivizáciou žien u mladých mužov2LiteratúraSKBridges, A. J., Willis, M., Ezzell, M. B., Sun, C.-F., Johnson, J. A., & Wright, P. J. (2024). Pornography use and sexual objectification of others. Sex Roles, 30(1), 228–248. https://doi.org/10.1177/10778012231207041 Nováková, P., Chvojka, E., Ševčíková, A., Blinka, L., Wright, P., & Kane, S. (2025). Men’s internet sex addiction predicts sexual objectification of women even after taking pornography consumption frequency into account. Frontiers in Psychology, 16, 1517317. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2025.1517317 Vandenbosch, L., & van Oosten, J. (2017). The relationship between online pornography and the sexual objectification of women: The attenuating role of porn literacy education. Journal of Communication, 67(6), 1015–1036. https://doi.org/10.1111/jcom.12341 Zhou, Y., Liu, T., Yan, H. Y., & Bryant, P. (2021). Pornography use, two forms of dehumanization, and sexual aggression: Attitudes vs. behaviors. Journal of Sex & Marital Therapy, 47(6), 571–590. https://doi.org/10.1080/0092623X.2021.1923598 Wright, P. J., & Tokunaga, R. S. (2016). Men’s objectifying media consumption, objectification of women, and attitudes supportive of violence against women. Archives of Sexual Behavior, 45(4), 955–964. https://doi.org/10.1007/s10508-015-0644-83CieľSKCieľom bakalárskej práce je preskúmať vzťah medzi sledovaním pornografie, impulzivitou a objektivizáciou žien u mladých mužov, so zameraním na identifikáciu toho, či frekvencia sledovania pornografie a úroveň impulzivity predikujú mieru objektivizácie žien.75057Vzťahová väzba, komunikačné vzorce a spokojnosť v partnerských vzťahoch u mladých dospelých2026-09-01T00:00:00.000+02:0011VedúciPhDr. Janka Liptáková, PhD.ENSupervisor1NázovENAttachment, Communication Patterns, and Relationship Satisfaction in Romantic Relationships among Young Adults1NázovSKVzťahová väzba, komunikačné vzorce a spokojnosť v partnerských vzťahoch u mladých dospelých2LiteratúraSKLi, T., & Chan, D. K. (2012). How anxious and avoidant attachment affect romantic relationship quality differently: A meta‐analytic review. European Journal of Social Psychology, 42(4), 406–419. https://doi.org/10.1002/ejsp.1842 Ďalšie zdroje - online knižnice a databázy, UK UPJŠ3CieľSKCieľom práce je preskúmať vzťahy medzi kvalitou vzťahovej väzby, komunikačnými vzorcami a úrovňou spokojnosti v romantických vzťahoch mladých dospelých. Práca sa zameriava na identifikovanie súvislostí medzi uvedenými premennými a na analýzu možných rodových rozdielov.BASPsbbritské a americké štúdiá - psychológiaENBritish and American Studies - Psychology76708Zdroje sociálnej opory učiteľov a ich vzťah k well-beingu, pracovnej spokojnosti a učiteľskému vyhoreniu2026-03-20T00:00:00.000+01:0011VedúciMgr. Marta Dobrowolska Kulanová, PhD.ENSupervisor1NázovENSources of Social Support among Teachers and Their Relationship to Well-Being, Job Satisfaction, and Teacher Burnout1NázovSKZdroje sociálnej opory učiteľov a ich vzťah k well-beingu, pracovnej spokojnosti a učiteľskému vyhoreniu2LiteratúraSKEinav, M., Confino, D., Geva, N., & Margalit, M. (2024). Teachers’ burnout–The role of social support, gratitude, hope, entitlement and loneliness. International Journal of Applied Positive Psychology, 9(2), 827-849. Cao B, Hassan NC, Omar MK. The Impact of Social Support on Burnout among Lecturers: A Systematic Literature Review. Behav Sci (Basel). 2024 Aug 21;14(8):727. doi: 10.3390/bs14080727. PMID: 39199123; PMCID: PMC11352198. 3CieľSKCieľom práce je preskúmať zdroje sociálnej opory učiteľov a analyzovať ich vzťah k well-beingu, pracovnej spokojnosti a učiteľskému vyhoreniu. Pozornosť je venovaná najmä rôznym typom sociálnej opory, konkrétne opore z pracovného prostredia (napr. podpora zo strany vedenia školy, vzťahy na pracovisku) a z osobného prostredia (napr. partnerské, rodinné a priateľské vzťahy), a ich úlohe v prežívaní učiteľov.3CieľENThe aim of this thesis is to examine sources of social support among teachers and to analyze their relationship to well-being, job satisfaction, and teacher burnout. Particular attention is paid to different types of social support, namely support from the work environment (e.g., support from school leadership, workplace relationships) and from the personal environment (e.g., partner, family, and friendships), and their role in teachers’ well-being.