DDizertačná prácaZENPh. D. thesisFF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of ArtsKFKatedra filozofieENDepartment of Philosophy76539Ars moriendi2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENArs moriendi1NázovSKArs moriendi3CieľSKCieľom témy doktorandskej dizertačnej práce je skúmanie smrti v rámci filozofie smrti. V centre pozornosti bude človek – život a smrť – v rámci dejín filozofie. Úlohou doktoranda bude štúdium vybraných filozofov a ich diel v kontexte dejinno-filozofických spôsobov reflexie smrti ako filozofickej témy. Nakoľko pôjde o interdisciplinárne skúmanie bude dôležité, do akej miery doktorand dokáže tvorivo a originálne spojiť a využiť odlišnosť prístupov – filozofických a umeleckých – ako to realizovali v minulosti významní filozofi - myslitelia.3CieľENThe aim of the dissertation thesis is to explore death within the philosophy of death. The focus will be on the human being – life and death – within the history of philosophy. The task of the doctoral student will be to study selected philosophers and their works in the context of historical-philosophical ways of reflecting on death as a philosophical theme. Since this will be an interdisciplinary study, it will be important to what extent the doctoral student can creatively and originally combine and utilize different approaches – philosophical and artistic – as significant philosophers and thinkers have done in the past.4AnotáciaENDeath, even in philosophical texts, appears as a theme that evokes anxiety, fear, and serious uncertainty. It is no wonder that philosophers have been trying to find means to calm fears and anxieties, to soothe the fearful "child within us," and to give us mortals advice in the spirit of the wise words of philosophers, such as Epicurus. The sage advises us that death does not concern us, because when death is here, we are no longer here... Therefore, it is wise to live. The study will pose questions, and the task of the student/doctoral candidate will be to engage in dialogue with philosophers, through the history of philosophy and philosophical texts, to seek answers to the eternal questions of human existence through dialogue, with the aim of offering a thoughtful, personal, and contemporary understanding of death, in the sense of whether it is possible to philosophically understand death without consolation and promises, to understand death for life.4AnotáciaSKSmrť aj vo filozofických textoch vystupuje ako téma, ktorá vyvoláva obavy, strach a vážne zneistenie. Nečudo, že filozofi sa už od najstarších čias ľudstva snažili nájsť prostriedky na utíšenie strachov a obáv, uspať bojazlivé „dieťa v nás“, a dať nám smrteľníkom radu v duchu múdrych slov filozofov, napr. Epikura. Mudrc nám radí, že smrť sa nás netýka, pretože keď je tu už smrť, nie sme tu už my... Preto je múdre žiť. Skúmanie bude klásť otázky a úlohou študenta/doktoranda bude nadviazať dialóg s filozofmi, cez dejiny filozofie a filozofické texty, hľadať cez dialóg odpovede na odveké otázky človeka a jeho bytia, s cieľom ponúknuť premyslené, vlastné a súčasné chápanie smrti, v zmysle – či je možné filozoficky pochopiť smrť bez utešovania a sľubov, pochopiť smrť pre život. 6Kľúčové slováENhuman and world, death, life, meaning of life, ars moriendi, meléte thanatou, memento mori6Kľúčové slováSKčlovek a svet, smrť, život, zmysel života, ars moriendi, meléte thanatou, memento mori2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy69629Dostojevskij a Nietzsche v kontextoch česko-slovenskej a ruskej filozofie 19. a 20. storočia2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENDostoevsky and Nietzsche in the contexts of Czecho-Slovak and Russian philosophy of the 19th and 20th centuries1NázovSKDostojevskij a Nietzsche v kontextoch česko-slovenskej a ruskej filozofie 19. a 20. storočia3CieľSKCieľom skúmania je ukázať bytostnú spätosť s prepojenie ruskej a česko-slovenskej kultúry a zdôrazniť ich väzbu s Európou.3CieľENThe goal of the research is to show the essential connection with the connection of Russian and Czecho-Slovak culture and to emphasize their connection with Europe.4AnotáciaENThe problem of man is in the center of attention. Through the work of Czech, Slovak and Russian philosophers and their relationship to philosophy and to the philosophical aspects of Dostoevsky's and Nietzsche's work, the relationship and inner connection between Dostoevsky and Nietzsche is explored. Dostoevsky's influence on Nietzsche is evident, although still little researched, the opposite relationship is not documented. Among Czech and Slovak philosophers, T. G. Masaryk, J. Patočka, but also T. Münz, important writers and literary scholars A. Červeňák and his school will be the subject of investigation. Russian philosophers from the turn of the 19th and 20th centuries will be represented the most. Several of them lived and worked in emigration, not at all by chance, including Czechoslovakia. The gallery of figures of philosophy consists of Solovjov, Šestov, Berđaev, Frank and others. The goal of the research is to show the essential connection with the connection of Russian and Czecho-Slovak culture and to emphasize their connection with Europe. The creed of this effort is the old and still relevant saying of Dostoyevsky: "Europe, like Russia, is our mother."4AnotáciaSKV centre pozornosti je problém človeka. Prostredníctvom diela českých, slovenských a ruských filozofov a ich vzťahu k filozofii a k filozofickým aspektom diela Dostojevského a Nietzscheho sa skúma vzťah a vnútorná prepojenosť Dostojevského a Nietzscheho. Vplyv Dostojevského na Nietzscheho je evidentný, aj keď stále ešte málo preskúmaný, opačný vzťah doložený nie je. Z českých a slovenských filozofov predmetom skúmania budú T. G. Masaryk, J. Patočka, ale aj T. Münz, významní literáti a literárni vedci A. Červeňák a jeho škola. Najviac budú zastúpení ruskí filozofi z prelomu 19. a 20. storočia. Viacerí z nich žili a tvorili v emigrácii, vôbec nie náhodou aj vrátane Československa. Galériu postáv filozofie tvoria Solovjov, Šestov, Berďajev, Frank a ďalší. Cieľom skúmania je ukázať bytostnú spätosť s prepojenie ruskej a česko-slovenskej kultúry a zdôrazniť ich väzbu s Európou. Krédom tohto úsilia je dávny a stále aktuálny výrok Dostojevského: "Európa, tak ako Rusko, je naša matka."6Kľúčové slováENDostoevsky, Nietzsch, Czecho-Slovak philosophy, Russian philosophy6Kľúčové slováSKDostojevskij, Nietzsche, česko-slovenská filozofia, ruská filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76549Etika starostlivosti a fenomenologická filozofia2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Adriana Jesenková, PhD.ENTutor1NázovENEthics of care and phenomenological philosophy1NázovSKEtika starostlivosti a fenomenologická filozofia3CieľSKCieľom práce je identifikovať a objasniť vplyv a prepojenia fenomenologického myslenia a etiky starostlivosti v koncepciách vybraných predstaviteľov súčasnej etiky starostlivosti.3CieľENThe aim of the thesis is to identify and and clarify the influence and links between phenomenological thinking and the ethics of care in the conceptions of selected representatives of contemporary ethics of care.4AnotáciaENThe aim of the thesis is to identify and and clarify the influence and links between phenomenological thinking (M. Merleau-Ponty) and the ethics of care in the conceptions of selected representatives of contemporary ethics of care - Nel Noddings and Maurice Hamington.4AnotáciaSKCieľom práce je identifikovať a objasniť vplyv a prepojenia fenomenologického myslenia (M. Merleau-Ponty) a etiky starostlivosti v koncepciách vybraných predstaviteľov súčasnej etiky starostlivosti – Nel Noddingsovej a Mauricea Hamingtona.6Kľúčové slováENethics of care, phenomenological philosophy6Kľúčové slováSKetika starostlivosti, fenomenologická filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76548Etika starostlivosti v dejinno-filozofickom kontexte. Vplyv americkej pragmatistickej filozofie na formovanie etiky starostlivosti2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Adriana Jesenková, PhD.ENTutor1NázovENThe ethics of care in a historical-philosophical context. The influence of American pragmatist philosophy on the formation of the ethics of care1NázovSKEtika starostlivosti v dejinno-filozofickom kontexte. Vplyv americkej pragmatistickej filozofie na formovanie etiky starostlivosti3CieľSKCieľom práce je identifikovať a objasniť vplyv americkej pragmatistickej filozofie na vybrané osobnosti považované za predchodkyne etiky starostlivosti.3CieľENThe aim of the thesis is to identify and and clarify the influence of American pragmatist philosophy on selected figures considered precursors of the ethic of care.4AnotáciaENThe aim of the thesis is to identify and and clarify the influence of American pragmatist philosophy (John Dewey and others) on selected figures considered precursors of the ethic of care, particularly the thought of Jane Addams.4AnotáciaSKCieľom práce je identifikovať a objasniť vplyv americkej pragmatistickej filozofie (John Dewey a ďalší) na vybrané osobnosti považované za predchodkyne etiky starostlivosti, a to najmä na myslenie Jane Addamsovej.6Kľúčové slováENthe ethics of care, pragmatist philosophy, Jane Addams6Kľúčové slováSKetika starostlivosti, pragmatistická filozofia, Jane Addams2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76567Fenomenologická analýza umeleckého diela2026-02-28T00:00:00.000+01:0002ŠkoliteľMgr. Jaroslava Vydrová, PhD.ENTutor1NázovENPhenomenological analysis of artwork1NázovSKFenomenologická analýza umeleckého diela3CieľSKCieľom práce je vypracovať fenomenologickú analýzu umeleckého diela so zameraním na metodologické východiská fenomenológie umenia, štatút diela a predmetnosti, tvorivý proces a vzťah umeleckého diela k skúsenosti, telesnosti a expresivite, pričom dôraz bude kladený najmä na vizuálne umenie 20. storočia.3CieľENThe aim of the thesis is to develop a phenomenological analysis of an artwork, focusing on the methodological foundations of the phenomenology of art, the status of the work and its objecthood, the creative process, and the relation of the artwork to experience, corporeality, and expressiveness, with particular emphasis on twentieth-century visual art.4AnotáciaENThe dissertation will focus on the analysis of a work of art in a phenomenological approach, which includes an evaluation of the phenomenological method, an examination of the status of the work and toe status of subject matter, the question of the creative process, as well as relationship to experience, corporeality, and expressiveness. In particular, the dissertation will focus on 20th-century art, which phenomenology accompanied both at its birth and in later periods, and within that, especially visual art. The dissertation assumes knowledge of the main phenomenological works dealing with the field of the phenomenology of art.4AnotáciaSKDizertačná práca sa zameria na analýzu umeleckého diela vo fenomenologickom prístupe, ktorý zahŕňa zhodnotenie fenomenologickej metódy, preskúmanie štatútu diela a predmetnosti, otázku tvorivého procesu, ako aj vzťah k skúsenosti, telesnosti a expresivite. Zvlášť sa dizertačná práca bude zameriavať na umenie 20. storočia, ktorého bola fenomenológia súčasníkom pri svojom vzniku, ako aj v neskoršom období, a v rámci toho najmä vizuálneho umenia. Dizertačná práca predpokladá znalosť základných zdrojových fenomenologických prác tematizujúcich oblasť fenomenológie umenia.6Kľúčové slováENphenomenology of art; phenomenological method; artwork; objecthood; aesthetic experience; corporeality; expressiveness; creative process; visual art; twentieth-century art; intentionality; perception6Kľúčové slováSKfenomenológia umenia; fenomenologická metóda; umelecké dielo; predmetnosť; estetická skúsenosť; telesnosť; expresivita; tvorivý proces; vizuálne umenie; umenie 20. storočia; intencionalita; percepcia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76566Fenomenologická psychológia2026-02-28T00:00:00.000+01:0002ŠkoliteľMgr. Jaroslava Vydrová, PhD.ENTutor1NázovENPhenomenological psychology1NázovSKFenomenologická psychológia3CieľSKCieľom práce je analyzovať možnosti a limity uplatnenia fenomenologického prístupu v psychológii a psychiatrii na základe Husserlovej a Heideggerovej tradície a prostredníctvom detailnej interpretácie diela vybraného autora (napr. Straus, Goldstein, Boss) zhodnotiť jeho metodologický a terapeutický prínos pre ďalší vývoj fenomenologickej psychológie.3CieľENThe aim of the thesis is to analyze the possibilities and limits of applying the phenomenological approach in psychology and psychiatry within the Husserlian and Heideggerian tradition and, through a close interpretation of a selected author (e.g., Straus, Goldstein, Boss), to evaluate its methodological and therapeutic contribution to the further development of phenomenological psychology.4AnotáciaENThe dissertation will focus on the application of the phenomenological approach in psychology and psychiatry, based on the works of E. Husserl and M. Heidegger, which contributed to the re-evaluation of methodological and therapeutic procedures in the 20th century and up to the present day. The elaboration of the dissertation requires knowledge of this discourse and source texts. Independent work with a selected representative of phenomenological psychology or psychiatry, such as Erwin Straus, Kurt Goldstein, Medard Boss, or others, is expected, as well as an evaluation of the particular conception and its contribution to the further development of phenomenological psychology.4AnotáciaSKDizertačná práca sa zameria na otázku využitia fenomenologického prístupu v psychológii, resp. v psychiatrii, ktorý sa odvíja od prác E. Husserla a M. Heideggera a prispel k prehodnoteniu metodologických aj terapeutických postupov v 20. storočí až po súčasnosť. Vypracovanie dizertačnej práce predpokladá znalosť tohto diskurzu a zdrojových textov. Predpokladá sa samostatná práca s vybraným predstaviteľom fenomenologickej psychológie alebo psychiatrie, ako je napr. Erwin Straus, Kurt Goldstein, Medard Boss alebo i., a zhodnotenie prínosu príslušnej koncepcie v ďalšom vývoji fenomenologickej psychológie.6Kľúčové slováENphenomenological psychology; phenomenological psychiatry; Husserl; Heidegger; methodology; phenomenological method; experience; subjectivity; psychopathology; therapy; existential analysis; Straus; Goldstein; Boss6Kľúčové slováSKfenomenologická psychológia; fenomenologická psychiatria; Husserl; Heidegger; metodológia; fenomenologická metóda; skúsenosť; subjektivita; psychopatológia; terapia; existenciálna analýza; Straus; Goldstein; Boss2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76537Filozofia tragédie v dobe krízy2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENThe philosophy of tragedy in times of crisis1NázovSKFilozofia tragédie v dobe krízy3CieľSKCieľom práce je poskytnúť filozofickú reflexiu problému tragickosti ľudskej existencie v dobe krízy.3CieľENThe aim of the thesis is to provide a philosophical reflection on the problem of the tragic nature of human existence in times of crisis.4AnotáciaENThe philosophy of tragedy has been a constant problem since its inception, as it is a non-standard attempt to find answers to the eternal questions with which man and humanity have been struggling since time immemorial. Through Dostoyevsky and Nietzsche, a philosophizing writer and poetic philosopher, Lev Shestov thought about the fate of man differently than academic (professorial) philosophy usually does. It is firmly anchored in science and in scientific reason, so that it can calmly and smoothly spin its texts about life. However, a living person, a person made of flesh and bones, somehow does not fit into her schemes and formulas. That is why Shestov, through returning to the beginnings, through Jerusalem and Athens, but also through Shakespeare and his explorations of the human soul, wanted to reveal the depths of the human soul, reveal the heights as well as the depths and steep slopes, the pitfalls of the human interior, which we cannot avoid when searching and asking questions about the way to oneself and to humanity.4AnotáciaSKFilozofia tragédie od svojho vzniku predstavuje stály problém, keďže ide o neštandardný pokus hľadania odpovedí na večné otázky, s ktorými zápasí človek a ľudstvo od nepamäti. Lev Šestov sa cez Dostojevského a Nietzscheho, filozofujúceho spisovateľa a básniaceho filozofa zamýšľal nad osudom človeka inak, ako to zvyčajne robí akademická (profesorská) filozofia. Tá je pevne ukotvená vo vede a vo vedeckom rozume, aby pokojne a bezproblémovo spriadala svoje texty o živote. Živý človek, človek z mäsa a kostí sa však akosi do jej schém a vzorcov nezmestí. Preto Šestov cez návraty k počiatkom, cez Jeruzalem a Atény, ale aj Shakespeara a jeho skúmania ľudskej duše, chcel odkryť hĺbky ľudskej duše, odhaliť výšky a rovnako aj hlbiny a strmé zrázy, prepadliská ľudského vnútra, ktorým sa nevyhneme pri hľadaniach a pýtaniach sa na ceste k sebe samému a k ľudskosti.6Kľúčové slováENhuman existence, the philosophy of tragedy, crisis6Kľúčové slováSKľudská existencia, filozofia tragédie, kríza2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76546Fronésis a sensus communis od osvietenstva po modernú filozofickú hermeneutiku2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.ENTutor1NázovENPhronesis and sensus communis from the Enlightenment to modern philosophical hermeneutics1NázovSKFronésis a sensus communis od osvietenstva po modernú filozofickú hermeneutiku3CieľSKCieľom práce je preskúmať vývoj pojmov fronésis a sensus communis od osvietenstva po modernú filozofickú hermeneutiku.3CieľENThe aim of the thesis is to examine the development of the concepts of phronesis and sensus communis from the Enlightenment to modern philosophical hermeneutics4AnotáciaENThe terms phronesis, prudentia and sensus communis represent variations of one and the same idea, the idea of practical reasonableness and situationally contingent decision-making. The question of common sense is very old, going back to Aristotle and his rejection of ethical rigorism in everyday life, and up to the present day it expresses the need to apply learned rules in an informed and considered way.4AnotáciaSKPojmy fronésis, prudentia a sensus communis predstavujú variácie jednej a tej istej myšlienky, myšlienka praktickej rozumnosti a situačne podmieneného rozhodovania. Otázka common sense je veľmi stará, siaha až k Aristotelovi a jeho odmietaniu etického rigorizmu v každodennom živote a až do súčasnosti vyjadruje potrebu aplikovať naučené pravidlá informovane a uvážene.6Kľúčové slováENphronesis, sensus communis, history of philosophy, contemporary philosophy6Kľúčové slováSKfronésis, sensus communis, dejiny filozofie, súčasná filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76545Humanizmus a jeho podoby v dejinách filozofie2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.ENTutor1NázovENHumanism and its forms in the history of philosophy1NázovSKHumanizmus a jeho podoby v dejinách filozofie3CieľSKCieľom práce bude analyzovať tematiku humanizmu od prvého antropologického obratu až po novovekú a súčasnú filozofiu.3CieľENThe aim of the thesis will be to analyse the themes of humanism from the first anthropological turn to modern and contemporary philosophy. 4AnotáciaENThe aim of the thesis will be to analyse the themes of humanism from the first anthropological turn, made by Socrates, through the questions of human dignity in the philosophy of humanism and the Renaissance to modern and contemporary philosophy. The selected figures are mainly Kant, Rouseau, Hegel, Feuerbach or Honeth.4AnotáciaSKCieľom práce bude analyzovať tematiku humanizmu od prvého antropologického obratu, uskutočneného Sokratom, cez otázky ľudskej dôstojnosti vo filozofii humanizmu a renesancie až po novovekú a súčasnú filozofiu. Vybranými postavami sú predovšetkým Kant, Rouseau, Hegel, Feuerbach alebo Honeth.6Kľúčové slováENhumanism, history of philosophy, contemporary philosophy6Kľúčové slováSKhumanizmus, dejiny filozofie, súčasná filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76556Kant a analytická filozofia2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. PhDr. Eugen Andreanský, PhD.ENTutor1NázovENKant and analytic philosophy1NázovSKKant a analytická filozofia3CieľSKCieľom práce je identifikovať a zhodnotiť hlavné argumentačné línie, ktoré analytickí filozofi rozvinuli v rámci kritiky Kantovej teoretickej a praktickej filozofie.3CieľENThe aim of the thesis is to identify and evaluate the main lines of argument that analytical philosophers developed within the framework of criticism of Kant's theoretical and practical philosophy.4AnotáciaENKant's philosophy represented a milestone in the history of philosophy. Its importance was immediate, it influenced the development of philosophy in the 19th and 20th centuries. The relation of analytic philosophy to the Kantian philosophical heritage was not unambiguous. It ranged from harsh criticism to acceptance with mild reservations. Analytical philosophers projected their attitude towards metaphysics, but also other topics (idealism, realism, apriorism, etc.) in relation to Kant. The aim of the thesis is to identify and evaluate the main lines of argument that analytical philosophers developed within the framework of criticism of Kant's theoretical and practical philosophy.4AnotáciaSKKantova filozofia predstavovala míľnik v dejinách filozofie. Jej význam bol bezprostredný, ovplyvnila vývoj filozofie v 19. a 20. storočí. Vzťah analytickej filozofie ku kantovskému filozofického dedičstvu nebol jednoznačný. Pohyboval sa od tvrdej kritiky až po akceptáciu s miernymi výhradami. Analytickí filozofi do vzťahu ku Kantovi premietali svoj postoj k metafyzike, ale aj ďalším témam (idealizmus, realizmus, apriorizmus a pod.). Cieľom práce je identifikovať a zhodnotiť hlavné argumentačné línie, ktoré analytickí filozofi rozvinuli v rámci kritiky Kantovej teoretickej a praktickej filozofie.6Kľúčové slováENImmanuel Kant, analytic philosophy, metaphysics6Kľúčové slováSKImmanuel Kant, analytická filozofia, metafyzika2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76561Kantov traktát O večnom mieri a súčasná politická filozofia2026-02-28T00:00:00.000+01:0012Školiteľprof. PhDr. Břetislav Horyna, PhD.ENTutor1NázovENKant’s treatise “On Perpetual Peace” and contemporary political philosophy1NázovSKKantov traktát O večnom mieri a súčasná politická filozofia3CieľSKDoktorand vysvetlí vzťah Kantovho politického myslenia a transcendentálnej filozofie, bez pochopenia ktorého nie je možná analýza koncepcií Kantovej politickej filozofie.3CieľENThe graduate will explain the relationship between Kant’s political thought and transcendental philosophy, without the understanding of which the analysis of the concepts of Kant’s political philosophy is impossible.4AnotáciaENThe starting point of this thesis is a critical analysis of the philosophical and political context of Kant’s treatise “Towards Perpetual Peace.” The graduate will explain the relationship between Kant’s political thought and transcendental philosophy, without the understanding of which the analysis of the concepts of Kant’s political philosophy is impossible. Thus, the author will focus on some of the main problems of Kant’s philosophy, which are hidden behind the terms freedom, law, the idea of law, the state, the state system, constitutionalism, liberalism, republicanism, cosmopolitanism, etc. The thesis will show how these main concepts of the philosophy of politics are formally and substantively defined by Kant himself and will compare Kant’s understanding of them with their understanding in contemporary political contexts, in particular the European Union.4AnotáciaSKVýchodiskom tejto práce je kritická analýza filozofického a politického kontextu Kantovho traktátu „O večnom mieri“. Doktorand vysvetlí vzťah Kantovho politického myslenia a transcendentálnej filozofie, bez pochopenia ktorého nie je možná analýza koncepcií Kantovej politickej filozofie. Autor sa teda zameria na niektoré hlavné problémy Kantovej filozofie, ktoré sa skrývajú za pojmami sloboda, právo, idea práva, štát, štátny systém, konštitucionalizmus, liberalizmus, republikanizmus, kozmopolitizmus atď. Práca ukáže, ako tieto hlavné pojmy filozofie politiky formálne a obsahovo vymedzil sám Kant, a porovná ich Kantovo chápanie s ich chápaním v súčasných politických kontextoch, najmä v Európskej únii.6Kľúčové slováENImmanuel Kant, political philosophy6Kľúčové slováSKImmanuel Kant, politická filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76538Leibniz - etika a problém človeka2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENLeibniz - ethics and the problem of man1NázovSKLeibniz - etika a problém človeka3CieľSKCieľom práce je premyslieť a interpretovaťtexty Leibniza v optike súčasnosti.3CieľENThe aim of the thesis is to think through and interpret Leibniz's texts in the light of the present.4AnotáciaENG. W. Leibniz belonged and always belongs to the constants of the philosophical sky. In the past, however, it was often unfairly underestimated and overlooked. Leibniz provides unsuspected space for thinking and new discoveries not only in science - natural and technical sciences, but also in philosophy, history, law and art precisely because of his erudition, tolerance and timelessness, the scope - breadth and depth - of his thinking. Asking Leibniz about man through questions: What is a good man? What is happiness? What does it mean to love? What is justice? it is still relevant and not yesterday's at all, it is timeless. New technologies and IT currently offer an opportunity and a challenge to return to the sources. They are a challenge to rethink and interpret Leibniz's texts in the light of today. All the more so when the binary system and new technologies have created an alternative world for modern man - a world of virtuality, where he spends a significant part of his active life in the embrace of illusions of happiness.4AnotáciaSKG. W. Leibniz patril a neustále patrí medzi stálice filozofického neba. V minulosti bol však často neprávom nedocenený a prehliadaný. Leibniz poskytuje netušený priestor pre premýšľanie a nové objavy nielen vo vede – prírodných a technických vedách, ale aj vo filozofii, histórii, práve a umení práve z dôvodu svojej erudície, tolerancie a nadčasovosti, rozmachu – šírke a hĺbke - svojho myslenia. Pýtanie sa Leibniza na človeka cez otázky: Čo je dobrý človek? Čo je šťastie? Čo znamená milovať? Čo je spravodlivosť? je stále aktuálne a vôbec nie je včerajšie, ono je nadčasové. Nové technológie a IT ponúkajú v súčasnosti príležitosť a výzvu k návratom k prameňom. Sú výzvou na premyslenie a interpretáciu textov Leibniza v optike súčasnosti. Tým viac, keď binárny systém a nové technológie vytvorili pre súčasného človeka alternatívny svet – svet virtuality, kde trávi podstatnú časť svojho aktívneho života v objatí ilúzií šťastia.6Kľúčové slováENG. W. Leibniz, ethics, the problem of man6Kľúčové slováSKG. W. Leibniz, etika, problém človeka2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76542Ludwig Feuerbach. Antropológia a filozofia náboženstva2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.ENTutor1NázovENLudwig Feuerbach. Anthropology and philosophy of religion1NázovSKLudwig Feuerbach. Antropológia a filozofia náboženstva3CieľSKCieľom práce bude poukázať na skutočnosť, že Feuerbach je skôr naturalistom a jeho filozofia nie je kópiou marxistického ateizmu.3CieľENThe aim of the thesis will be to show that Feuerbach is more of a naturalist and his philosophy is not a copy of Marxist atheism.4AnotáciaENLudwig Feuerbach is often wrongly labelled a materialist and atheist. The aim of this thesis will be to show that Feuerbach is more of a naturalist and his philosophy is not a copy of Marxist atheism, but an attempt to adapt religion to the needs of man as the creator and object of a religious image of the world.4AnotáciaSKLudwig Feuerbach býva často neprávom označovaný za materialistu a ateistu. Cieľom tejto práce bude poukázať na skutočnosť, že Feuerbach je skôr naturalistom a jeho filozofia nie kópiou marxistického ateizmu, ale pokusom o prispôsobenie náboženstva potrebám človeka ako tvorcu a objekt náboženského obrazu sveta.6Kľúčové slováENLudwig Feuerbach, anthropology, philosophy of religion6Kľúčové slováSKLudwig Feuerbach, antropológia, filozofia náboženstva2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76541Myslenie pod zákazom2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENThinking Under Prohibition1NázovSKMyslenie pod zákazom3CieľSKZákladný cieľ dotorandskej dizertačnej práce predstavuje pokus skúmať dejiny filozofie inak, teda mimo zaužívané matrice a schémy. Úlohou doktoranda bude podniknúť výskum dejín filozofie cez tzv. „výnimky“, alebo rebelov ducha. 3CieľENThe primary goal of the dissertation thesis is to attempt to study the history of philosophy differently, that is, outside the established matrices and schemes. The task of the doctoral student will be to research the history of philosophy through so-called "exceptions" or rebels of the spirit.4AnotáciaENThe history of philosophy will be examined through the relationship between reason and existence, where we will attempt to engage in dialogue and seek answers to timeless questions and contemporary issues by returning to philosophers with tragic fates. The rebels of the spirit, who stirred the calm waters of philosophy (academic philosophy) in their time, can teach us much. They were ostracized, but they had the essential quality – the courage to be themselves and to think independently. It is no coincidence that over time they became not only a threat, scandal, and great provocation to academic philosophy. They influenced the youth and their thinking because they were able to think unconventionally, vividly, and creatively on the "same wavelength" with them. They offered young people interesting topics for philosophical conversation and dialogue. The conservative part of society could do nothing but reject and prohibit this way of thinking. Nevertheless, time and history have proven the outsiders of philosophy and thought right. It is no coincidence that they have become timeless, still relevant, and vibrant, magnetizing philosophers-thinkers not only for the young but for all those who are not afraid of vertigo (Schwindelfreie), as Lev Shestov liked to say, and have the courage to become free, so-called "aeronauts of the spirit."4AnotáciaSKDejiny filozofie budú skúmané cez vzťah rozum a existencia, kde sa pokúsime cez návraty k filozofom s tragickými osudmi viesť dialóg a hľadať odpovede na nadčasové otázky a problémy súčasnosti. Rebeli ducha, ktorí vo svojej dobe rozvírili pokojnú hladinu filozofie (akademickej filozofie) nás môžu v mnohom poučiť. Boli ostrakizovaní, no mali to podstatné - odvahu byť sebou a samostatne myslieť. Nie náhodu sa časom stali už nielen hrozbou, či škandálom a veľkou provokáciou akademickej filozofii. Mali vplyv na mládež a jej myslenie, pretože dokázali byť s nimi na „rovnakej vlne“ netradične, živo a tvorivo myslieť. Dokázali ponúkať mladým ľuďom zaujímavé témy na filozofický rozhovor, dialóg. Konzervatívna časť spoločnosti nebola schopná spraviť nič iné, ako odmietať a zakazovať tento spôsob myslenia. Napriek tomu, doba a čas dali outsiderom filozofie a myslenia za pravdu. Vôbec nie náhodou sa stali nadčasovými a stále aktuálnymi a živými, magnetizujúcimi filozofmi - mysliteľmi nielen pre mladých, ale všetkým tým, čo sa neboja závrate (Schwindelfreie), ako sa s obľubou vyjadroval Lev Šestov a majú odvahu stať sa slobodnými, tzv. „vzduchoplavcami ducha“. 6Kľúčové slováENscientific reason vs. living thought, academic philosophy, reason, existence6Kľúčové slováSKvedecký rozum vs. živé myslenie, akademická filozofia, rozum, existencia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76558Neopragmatická filozofia jazyka Donalda Davidsona2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. PhDr. Eugen Andreanský, PhD.ENTutor1NázovENDonald Davidson's neopragmatic philosophy of language1NázovSKNeopragmatická filozofia jazyka Donalda Davidsona3CieľSKCieľom práce bude prepojenie Davidsonovej filozofie so skúmaním humanitných vied3CieľENThe aim of the thesis will be to connect Davidson's philosophy with research in the humanities4AnotáciaENDavidson's neopragmatic philosophy of language oscillates around several basic themes, including meaning and truth, the principle of charity, radical interpretation, and the relation of language to reality. His ideas had a significant impact not only on the philosophy of language, but also on related fields such as philosophy of mind and epistemology. The aim of the thesis will be to connect Davidson's philosophy with research in the humanities, for example in the field of literary theory. Although Davidson did not develop a comprehensive theory of literature, his philosophical conception of language, interpretation and meaning is relevant to a general theory of literature. The critical approach of the work will consist in the application of Davidson's ideas to literary analysis, with an emphasis on his philosophy of language and philosophy of mind, in order to develop a new perspective on the nature of literary texts and their interpretation.4AnotáciaSKDavidsonova neopragmatická filozofia jazyka osciluje okolo niekoľkých základných tém, medzi ktoré patria význam a pravda, princíp ústretrovosti, radikálna interpretácia a vzťah jazyka ku skutočnosti. Jeho myšlienky mali významný vplyv nielen na filozofiu jazyka, ale aj na príbuzné oblasti, akými sú filozofia mysle a epistemológia. Cieľom práce bude prepojenie Davidsonovej filozofie so skúmaním humanitných vied, napríklad v oblasti teórie literatúry. Davidson síce nevypracoval komplexnú teóriu literatúry, ale jeho filozofická koncepcia jazyka, interpretácie a významu je relevantná pre všeobecnú teóriu literatúry. Kritický prístup práce bude spočívať v aplikácii Davidsonových myšlienok na literárnu analýzu, s dôrazom na jeho filozofiu jazyka a filozofiu mysle, za účelom rozvinutia nového pohľadu na povahu literárnych textov a ich interpretáciu.6Kľúčové slováENneopragmatism, philosophy of language, Donald Davidson6Kľúčové slováSKneopragmatizmus, filozofia jazyka, Donald Davidson2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76554Nietzscheho tri premeny ducha2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Štefan Jusko, PhD., univerzitný profesorENTutor1NázovENNietzsche's Three Metamorphoses of the Spirit1NázovSKNietzscheho tri premeny ducha3CieľSKCieľom dizertačnej práce je hĺbková analýza Nietzscheho podobenstva o troch premenách ducha a interpretácia jeho kľúčových ideí nadčloveka a večného návratu toho istého.3CieľENThe aim of the dissertation thesis is an in-depth analysis of Nietzsche's parable of the three metamorphoses of the spirit and the interpretation of his key ideas of the Übermensch and the eternal recurrence of the same.4AnotáciaENThe dissertation thesis deals with Nietzsche's parable of the three metamorphoses of the spirit from the book Thus Spoke Zarathustra. The aim of the work is an in-depth analysis of the metamorphosis of the spirit and the resulting interpretation of Nietzsche's key idea of the Übermensch and the concept of the eternal recurrence of the same. The first chapter examines the spirit in the form of a camel, i.e., a person living according to European morality. The second chapter explores the intermediate stage of metamorphosis – the lion, as a person re-evaluating the significance of European morality. The third chapter focuses on the child, i.e., the Übermensch, who has managed to embrace the revolutionary idea of the eternal recurrence of the same. The conclusion of the work is focused on summarizing and evaluating the knowledge acquired in the dissertation thesis.4AnotáciaSKDizertačná práca sa zaoberá Nietzcheho podobenstvom o troch premenách ducha z knihy Tak vravel Zarathustra. Cieľom práce je hĺbková analýza metamorfózy ducha a z nej vyplývajúca interpretácia Nietzscheho kľúčovej idey nadčloveka a myšlienky večného návratu toho istého. Prvá kapitola skúma ducha v podobe ťavy, t. j. človeka žijúceho na základe európskej morálky. Druhá kapitola skúma medzistupeň metamorfózy – leva ako človeka prehodnocujúceho význam európskej morálky. V tretej kapitole je venovaná pozornosť dieťaťu, t. j. nadčloveku, ktorý dokázal prijať prevratnú myšlienku večného návratu toho istého. Záver práce je zameraný na sumarizáciu a zhodnotenie nadobudnutých poznatkov v dizertačnej práci.6Kľúčové slováENmetamorphosis of the spirit, Übermensch, revaluation of all values, eternal recurrence of the same6Kľúčové slováSKmetamorfóza ducha, nadčlovek, prehodnotenie všetkých hodnôt, večný návrat toho istého2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76553Patočka a Masarykova filozofia2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Róbert Stojka, PhD.ENTutor1NázovENPatočka and Masaryk's philosophy1NázovSKPatočka a Masarykova filozofia3CieľSKCieľom práce je podrobne analyzovať Patočkovu kritiku Masarykovej filozofie dejín vo vzťahu k zmyslu ľudského života a zmyslu dejín.3CieľENThe aim of the thesis is to analyze in detail Patočka's criticism of Masaryk's philosophy of history in relation to the meaning of human life and the meaning of history.4AnotáciaENMasaryk is undoubtedly a lifelong philosophical inspiration for Patočka, but he is also a philosophical figure that he accepts very critically. Patočka's criticism of Masaryk in the field of the philosophy of Czech history needs to be perceived on two levels: on the historical-political level and on the philosophical level. In this context, Patočka primarily rejects the idea of continuity in Czech history, which Masaryk sees in the religious-moral principle as the ideal of humanity. On the philosophical level, the subject of Patočka's criticism is, for him, the more fundamental question of Masaryk's philosophy of history in relation to the meaning of human life and, consequently, the meaning of history. The problem is the combination of elements of positivism and the religious basis of Masaryk's philosophy.4AnotáciaSKMasaryk je pre Patočku nepochybne celoživotnou filozofickou inšpiráciou, ale je taktiež filozofickou postavou, ktorú prijíma veľmi kriticky. Patočkovu kritiku Masaryka v oblasti filozofie českých dejín je potrebné vnímať v dvoch rovinách: v rovine historicko-politickej a v rovine filozofickej. Patočka v tejto súvislosti odmieta predovšetkým myšlienku kontinuity v českých dejinách, ktorú Masaryk vidí v nábožensko-mravnom princípe ako ideál humanity. V rovine filozofickej je predmetom Patočkovej kritiky pre neho zásadnejšia otázka Masarykovej filozofie dejín vo vzťahu k zmyslu ľudského života a následne aj zmyslu dejín. Problémom je spojenie prvkov pozitivizmu a náboženského východiska Masarykovej filozofie.6Kľúčové slováENJ. Patočka, T. G. Masaryk, the philosophy of history6Kľúčové slováSKJ. Patočka, T. G. Masaryk, filozofia dejín2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76552Patočkova reflexia Hegelovej filozofie2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Róbert Stojka, PhD.ENTutor1NázovENPatočka's reflection on Hegel's philosophy1NázovSKPatočkova reflexia Hegelovej filozofie3CieľSKCieľom práce je kriticky preskúmať Hegelovo a Patočkovo chápanie slobody a statusu individuality človeka v dejinách, integrálny humanizmus a dialektiku ako dejinnú zákonitosť.3CieľENThe aim of the thesis is to critically examine Hegel's and Patočka's understanding of freedom and the status of human individuality in history, integral humanism and dialectics as a historical regularity.4AnotáciaENIn his philosophy, Patočka devotes a lot of space to the philosophical legacy of Hegel, not only directly, but also conducts a lifelong philosophical dialogue with him. Patočka's interest is primarily focused on two areas of Hegel's philosophy - the philosophy of history and aesthetics. Hegel is undoubtedly an inspiring thinker for Patočka in relation to some of the most basic problems of the philosophy of history. It is primarily about the historical understanding of man, the primacy of the spiritual impulse in history, the principle of historicism and the idea of the negative or the negative principle in historical development. On the other hand, it is also possible to show moments in which Patočka fundamentally differs from Hegel and which he subjects to criticism. Such different moments are the understanding of freedom and the status of human individuality in history, integral humanism and dialectics as a historical regularity.4AnotáciaSKFilozofickému odkazu Hegela venuje Patočka vo svojej filozofii mnoho priestoru, a to nielen priamo, ale vedie s ním celoživotný filozofický dialóg. Patočkov záujem sa sústreďuje predovšetkým na dve oblasti Hegelovej filozofie – filozofiu dejín a estetiku. Hegel je nepochybne pre Patočku inšpiratívnym mysliteľom vo vzťahu k niektorým najzákladnejším problémom filozofie dejín. Ide predovšetkým o dejinné pochopenie človeka, primát duchovného impulzu v dejinách, princíp historizmu a myšlienka negatívna, či negatívneho princípu v dejinnom vývoji. Na druhej strane je taktiež možné ukázať momenty, v ktorých sa Patočka od Hegela zásadným spôsobom odlišuje a ktoré podrobuje kritike. Takýmito odlišnými momentmi sú pochopenie slobody a statusu individuality človeka v dejinách, integrálny humanizmus a dialektika ako dejinná zákonitosť.6Kľúčové slováENJ. Patočka, G. W. F. Hegel, the philosophy of history, aesthetics6Kľúčové slováSKJ. Patočka, G. W. F. Hegel, filozofia dejín, estetika2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76535Problém človeka v dobe sietí a masmédií2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENThe problem of man in the age of networks and mass media1NázovSKProblém človeka v dobe sietí a masmédií3CieľSKCieľom skúmania je zamyslenie a kritická analýza štrukturálnej premeny tohto vzťahu na základe významového posunu chápania človeka súčasnosti - homo digitalis.3CieľENThe aim of the research is reflection and critical analysis of the structural transformation of this relationship based on the significant shift in the understanding of the present man - homo digitalis.4AnotáciaENThe research is focused on the human problem (reason and emotions). Philosophy is realized in a living process of philosophical discussions and disputes. "Past" - texts, books, letters - history, directs research on the relationship between reason and existence, memory and forgetting, conditioned by historical transformations of the concept of man. The task of the research is reflection and critical analysis of the structural transformation of this relationship based on the significant shift in the understanding of the present man - homo digitalis. The results of historical-critical analyzes will make it possible to understand how people and the world of their lives are changing in the digital age.4AnotáciaSKSkúmanie je zamerané na problém človeka (rozum a emócie). Filozofia sa realizuje v živom procese filozofických diskusií a sporov. "Minulé" - texty, knihy, listy - história, smeruje výskum na vzťah rozumu a existencie, pamäť a zabúdanie, podmieneného dejinnými premenami konceptu človeka. Úlohou skúmania je zamyslenie a kritická analýza štrukturálnej premeny tohto vzťahu na základe významového posunu chápania človeka súčasnosti - homo digitalis. Výsledky dejinno-kritických analýz umožnia porozumieť, ako sa v digitálnej dobe mení človeka a svet jeho života.6Kľúčové slováENthe problem of man, networks, mass media6Kľúčové slováSKproblém človeka, siete, masmédiá2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76557Problém metodológie humanitných a sociálnych vied2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. PhDr. Eugen Andreanský, PhD.ENTutor1NázovENThe problem of methodology of humanities and social sciences1NázovSKProblém metodológie humanitných a sociálnych vied3CieľSKCieľom práce je s pomocou filozofických nástrojov bližšie preskúmať možnosti autonómie metodologického základu humanitných a sociálnych vied.3CieľENThe aim of the thesis is to examine more closely the possibilities of autonomy of the methodological basis of the humanities and social sciences with the help of philosophical tools.4AnotáciaENOne of the important topics for the philosophy and methodology of science is the distinction between types of science. The most important factors for the distinction of sciences are the subject and methodological point of view. The methodology of the humanities and social sciences presents a challenge for deeper philosophical inquiry. This is related both to defending the scientific status of the humanities (and social sciences), as well as to the process of continuous differentiation and synthesis of scientific research. The aim of the thesis is to examine more closely the possibilities of autonomy of the methodological basis of the humanities and social sciences with the help of philosophical tools. The historical-philosophical context is important, as is the massive development of the humanities and social sciences.4AnotáciaSKJednou z dôležitých tém pre filozofiu a metodológiu vedy je rozlíšenie druhov vied. Najvýznamnejšími faktormi pre rozlíšenie vied sú predmetové a metodologické hľadisko. Metodológia humanitných a sociálnych vied predstavuje výzvu pre hlbšie filozofické skúmanie. To súvisí jednak s obhájením vedeckého statusu humanitných (a sociálnych) vied, ako aj s procesom kontinuálnej diferenciácie a zároveň syntetizácie vedeckého výskumu. Cieľom práce je s pomocou filozofických nástrojov bližšie preskúmať možnosti autonómie metodologického základu humanitných a sociálnych vied. Dôležitý je pritom historicko-filozofický kontext a rovnako aj masívny rozvoj humanitných a sociálnych vied.6Kľúčové slováENphilosophy of science, methodology of humanities, methodology of social sciences6Kľúčové slováSKfilozofia vedy, metodológia humanitných vied, metodológia sociálnych vied2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76547Problém telesnosti vo filozofii L. Feuerbacha2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.ENTutor1NázovENThe problem of corporeality in the philosophy of L. Feuerbach1NázovSKProblém telesnosti vo filozofii L. Feuerbacha3CieľSKCieľom práce bude poukázať na spôsob, akým Platónov dualizmus tela a duše znehodnotil celistvosť obrazu a chápania človeka.3CieľENThe aim of this thesis will be to point out the way in which Plato's dualism of body and soul has devalued the totality of the image and understanding of human.4AnotáciaENThe question of corporeality has long been neglected and underestimated not only in the history of philosophy but also in the history of Western thought as a whole. The aim of this thesis will be to point out the way in which Plato's dualism of body and soul has devalued the totality of the image and understanding of human and to try, on the basis of L. Feuerbach's philosophy, to portray human in a much more complex way.4AnotáciaSKOtázka telesnosti bola nielen v dejinách filozofie ale aj v dejinách celého západného myslenia dlhodobo zanedbávaná a podceňovaná. Cieľom práce bude poukázať na spôsob, akým Platónov dualizmus tela a duše znehodnotil celistvosť obrazu a chápania človeka a pokúsiť sa na základe filozofie L. Feuerbacha zobraziť človeka omnoho komplexnejšie.6Kľúčové slováENcorporeality, Ludwig Feuerbach, the history of philosophy6Kľúčové slováSKtelesnosť, Ludwig Feuerbach, dejiny filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76562Revolta, sloboda a kritika ideológie vo filozofickom myslení Mariana Várossa2026-02-28T00:00:00.000+01:0002ŠkoliteľMgr. Marcel Martinkovič, PhD.ENTutor1NázovENRevolt, Freedom, and the Critique of Ideology in the Philosophical Thought of Marian Váross1NázovSKRevolta, sloboda a kritika ideológie vo filozofickom myslení Mariana Várossa3CieľSKCieľom dizertačnej práce je interpretovať filozofické myslenie Mariana Várossa so zameraním na revoltu, slobodu a kritiku ideológie a ukázať ich súvis s fenoménom „vynútenej filozofie“ a s pôsobením socialistickej ideológie na humanitný výskum v Československu v rokoch 1948 – 1989.3CieľENThe aim of the dissertation is to interpret Marian Váross’s philosophical thought with a focus on revolt, freedom, and the critique of ideology, and to show their relation to the phenomenon of “forced philosophy” and to the impact of socialist ideology on humanities research in Czechoslovakia between 1948 and 1989.4AnotáciaENThis doctoral thesis will analyze the development of Marian Váross's philosophical thinking in the context of the critique of ideologies in totalitarian and post-totalitarian societies. The aim of the research is to expand scholarly understanding of the influence of socialist ideology on the formation of research in the humanities in Czechoslovakia between 1948 and 1989 through an analysis of selected aspects of Váross's philosophical work. The dissertation will examine forms of intellectual revolt and the phenomenon of so-called "forced philosophy" as a consequence of Váross's interest in the psychological and philosophical causes of pathological phenomena in a totalitarian society. Particular attention will be paid to reflection on freedom, the idea of humanity, and creativity, which in his work constitute a point of intersection between philosophy, psychology, and art. The research conducted for this dissertation will be based on an analysis of Váross's concept of dialectical realism, which serves as a synthesizing framework for his philosophical thinking. For this reason, the project will include an examination of interdisciplinary philosophical and art-historical texts that formed part of contemporary social and philosophical and artistic debates.4AnotáciaSKDoktorandská práca sa zameria na analýzu vývoja filozofického myslenia Mariana Várossa v kontexte kritiky ideológií totalitných a posttotalitných spoločností. Cieľom výskumu je prostredníctvom analýzy vybraných aspektov Várossovho filozofického diela rozšíriť poznanie vplyvu socialistickej ideológie na formovanie vedeckého výskumu v oblasti humanitných vied v Československu v rokoch 1948 – 1989. Práca sa bude orientovať na skúmanie foriem intelektuálnej revolty a fenoménu „vynútenej filozofie“ ako dôsledku Várossovho záujmu o psychologicko-filozofické príčiny patologických javov totalitnej spoločnosti. Osobitná pozornosť bude venovaná reflexii slobody, idey humanity a tvorivosti, ktoré v jeho diele tvoria priesečník záujmu o problémy filozofie, psychológie a umenia. Výskum dizertačnej práce bude vychádzať z analýzy Várossovho konceptu dialektického realizmu, ktorý predstavuje syntetizujúci rámec jeho filozofického myslenia. Z uvedeného dôvodu bude projekt zahŕňať analýzu interdisciplinárnych filozofických ako aj umenovedných textov, ktoré boli súčasťou dobových spoločenských a filozoficko-umeleckých polemík.6Kľúčové slováENMarian Váross; revolt; freedom; critique of ideology; totalitarianism; post-totalitarianism; forced philosophy; dialectical realism; humanities; interdisciplinarity; psychology and philosophy; art and philosophy6Kľúčové slováSKMarian Váross; revolta; sloboda; kritika ideológie; totalitarizmus; posttotalitarizmus; vynútená filozofia; dialektický realizmus; humanitné vedy; interdisciplinarita; psychológia a filozofia; umenie a filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76543Slovo a význam vo filozofickej hermeneutike2206-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.ENTutor1NázovENWord and meaning in philosophical hermeneutics1NázovSKSlovo a význam vo filozofickej hermeneutike3CieľSKPráca bude hľadať odpoveď na otázku možností a podmienok univerzálneho posolstva v komunikácii.3CieľENThe thesis will seek to answer the question of the possibilities and conditions of a universal message in communication.4AnotáciaENThe task of the thesis will be to explain the relationship between word and meaning in the perspective of the philosophical hermeneutics of Hans-Georg Gadamer. The focus of the research will be on the multitude of possible interpretations and the contextual nature of the meaning of the individual word as well as the whole text. The thesis will seek to answer the question of the possibilities and conditions of a universal message in communication.4AnotáciaSKÚlohou práce bude bližšie vysvetlenie vzťahu slova a významu v perspektívy filozofickej hermeneutiky Hansa-Georga Gadamera. V centre výskumu bude stáť mnohosť možných interpretácií a kontextuálny charakter významu jednotlivého slova ako aj celého textu. Práca bude hľadať odpoveď na otázku možností a podmienok univerzálneho posolstva v komunikácii.6Kľúčové slováENphilosophical hermeneutics, Hans-Georg Gadamer, the relationship between word and meaning6Kľúčové slováSKfilozofická hermeneutika, Hans-Georg Gadamer, vzťah slova a významu 2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76555Svet a život v optike Nietzscheho perspektivizmu2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Štefan Jusko, PhD., univerzitný profesorENTutor1NázovENThe World and Life Through the Lens of Nietzsche’s Perspectivism1NázovSKSvet a život v optike Nietzscheho perspektivizmu3CieľSKCieľom práce je analyzovať Nietzscheho perspektivizmus ako východisko chápania sveta a života a systematicky vyložiť jeho dôsledky v rovine poznania, morálky a vzťahu k nihilizmu, so zameraním na to, ako perspektívne interpretácie formujú hermeneutické horizonty a konflikt rôznych vôlí k moci.3CieľENThe aim of the thesis is to analyze Nietzsche’s perspectivism as a framework for understanding the world and life and to systematically explicate its consequences in the domains of knowledge, morality, and its relation to nihilism, with particular attention to how perspectival interpretations shape hermeneutic horizons and the conflict of different wills to power.4AnotáciaENAccording to Nietzsche’s concept of perspectivism, there is no single absolute truth; there are only individual interpretations, from which an overall understanding of the world and of life is subsequently formed. The aim of this topic is to formulate the implications of this stance in the sphere of knowledge (epistemological nihilism, hermeneutic insight), morality (tolerance of differing opinions, egoism), and the struggle to distance oneself from all forms of nihilism. Perspectivism offers infinite possibilities for a hermeneutic approach to the creation of new horizons and viewpoints on the world and on the individual human life. Moral relativism, which may be understood as an anarchist ideal, challenges us to develop a philosophical conception of tolerance for diversity, or to offer innovative interpretations of the struggle between ascending and weak wills to power, or between perspectives.4AnotáciaSKPodľa Nietzscheho pojmu perspektivizmu neexistuje jedná absolútna pravda, existujú len jednotlivé interpretácie, od ktorých sa následne formuje celkové chápanie sveta a života. Táto téma má za cieľ formulovať dopady tohto postoja v rovine poznania (epistemologický nihlizmus, hermeneutický vhľad), morálky (tolerancia iného názoru, egoizmus) a zápasu o dištanciu od všetkých podôb nihilizmu. Perspektivizmus ponúka nekonečné možnosti v hermeneutickom prístupe k tvorbe nových horizontov a hľadísk na svet a individuálny život človeka. Morálny relativizmus, ktorý môže byť chápaný ako anarchistický ideál, je výzvou k tvorbe filozofickej koncepcie tolerancie rôznorodosti, resp. k novátorským interpretáciám boja medzi vzostupnými a slabými vôľami k moci či perspektívami.6Kľúčové slováENperspectivism, will to power, relativism, nihilism, morality6Kľúčové slováSKperspektivizmus, vôľa k moci, relativizmus, nihilizmus, morálka2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76540Šestov: Dostojevskij a Nietzsche. Filozofia tragédie.2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENShestov: Dostoevsky and Nietzsche. The Philosophy of Tragedy.1NázovSKŠestov: Dostojevskij a Nietzsche. Filozofia tragédie.3CieľSKCieľom témy doktorandskej dizertačnej práce je ponúknuť študentovi/tke v rámci 3. stupňa štúdia – v doktorandskom štúdiu špecializácie dejiny filozofie - príležitosť realizovať hlbšiu analýzu problému človeka vo filozofii a v literatúre cez dielo Leva Šestova.3CieľENThe aim of the dissertation thesis is to offer the student in the 3rd level of study – in the doctoral study of the history of philosophy specialization – the opportunity to conduct a deeper analysis of the problem of the human being in philosophy and literature through the work of Lev Shestov.4AnotáciaSKŠestov svojim skúmaním obnažuje tajomstvá bytia človeka cez otázky, ktoré kladú do centra pozornosti zámerne nevidené a žiaľ, aj zámerne prehliadané, a tým je tragické. Filozofia tragédie v čase svojho vzniku vyvolávala v kruhu akademickej filozofie nepochopenie a rozpaky. Psychológia tragédie, to snáď áno, ale filozofia tragédie? Ako je možné niečomu takému rozumieť? Šestov, niekedy charakterizovaný aj ako osamelý filozof, provokoval vo svojej dobe a provokuje aj dnes. Dôvodom je to, že svojimi prístupmi, spôsobom myslenia a jazykom ponúka dialóg. Vôbec nemal vo zvyku kázať, či viesť prázdne a nezmyselné reč. Pôjde o skúmanie filozofických a psychologických aspektov života človeka v stave vychýlenia. Základný materiál skúmania predstavuje život ľudí s tragickým osudom. Pôjde nám o skúmanie človeka v situácii voľby, v tzv. hraničných životných situáciách. Filozofické skúmanie človeka spájalo mnohých filozofov a umelcov konca 19. a prvej polovice 20. storočia. V kontextoch dejín filozofie sa monológ vedeckej filozofie, aj v podobe jej „vychladnutých“ dejín filozofie práve cez Šestovovu filozofiu tragédie mení pred našimi očami na strastiplný zápas, na vášnivý boj, vzájomne otvorený dialóg, ktorý vôbec nie je neosobný, a tak nečudo, že sa často mení na hádku a spor filozofov a literátov, ktorí boli nielen súčasníci, ale niekedy aj príslušníci jednej generácie. Táto téma sa stáva práve dnes viac ako iba zaujímavá z dôvodu svojej aktuálnosti.4AnotáciaENThrough his research, Shestov reveals the mysteries of human existence by addressing questions that deliberately focus on the unseen and, unfortunately, deliberately overlooked, which is the tragic. The philosophy of tragedy, at the time of its inception, evoked misunderstanding and confusion within academic philosophy. The psychology of tragedy, perhaps, but the philosophy of tragedy? How can such a thing be understood? Shestov, sometimes characterized as a solitary philosopher, provoked in his time and continues to provoke today. The reason is that through his approaches, way of thinking, and language, he offers dialogue. He never had the habit of preaching or engaging in empty and meaningless talk. The study will explore the philosophical and psychological aspects of human life in a state of deviation. The primary material of the study represents the lives of people with tragic fates. We will explore the human being in situations of choice, in so-called borderline life situations. The philosophical exploration of the human being connected many philosophers and artists at the end of the 19th and the first half of the 20th century. In the contexts of the history of philosophy, the monologue of scientific philosophy, even in the form of its "cooled" history of philosophy, through Shestov's philosophy of tragedy, transforms before our eyes into a painful struggle, a passionate fight, a mutually open dialogue that is not impersonal at all, and it is no wonder that it often turns into an argument and dispute among philosophers and writers who were not only contemporaries but sometimes also members of the same generation. This topic is becoming more than just interesting today due to its relevance.6Kľúčové slováENShestov, Dostoevsky, Nietzsche, the problem of the human being, borderline life situations, Jaspers6Kľúčové slováSKŠestov, Dostojevskij, Nietzsche, problém človeka, hraničné životné situácie, Jaspers2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76544Telesnosť, senzibilita a zmyslové poznanie vo filozofii L. Feuerbacha2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Kristína Bosáková, PhD.ENTutor1NázovENCorporeality, sensibility and sense perception in the philosophy of L. Feuerbach1NázovSKTelesnosť, senzibilita a zmyslové poznanie vo filozofii L. Feuerbacha3CieľSKPráca podrobne analyzuje Feuerbachovo prekonanie Platónovho dualizmu tela a duše.3CieľENThe thesis analyzes in detail Feuerbach's overcoming of Plato's dualism of body and soul.4AnotáciaENFeuerbach's philosophy aims to overcome Plato's dualism of body and soul, reason and emotion, sense perception and rational knowledge, which, by emphasizing the rational and the immaterial, has not only caused a greatly reduced picture of man and his cognitive faculties in the history of philosophy, but has also had far-reaching consequences for the construction of intersubjective relations.4AnotáciaSKFilozofia L. Feuerbacha si kladie za cieľ prekonať Platónov dualizmus tela a duše, rozumu a emócií, zmyslového vnímania a rozumového poznania, ktorý dôrazom na rozumové a nemateriálne spôsobil v dejinách filozofie nielen značne zredukovaný obraz človeka a jeho kognitívnych schopností, ale mal aj ďalekosiahle dôsledky na budovanie intersubjektívnych vzťahov.6Kľúčové slováENcorporeality, sensibility, sense perception, Ludwig Feuerbach6Kľúčové slováSKtelesnosť, senzibilita, zmyslové poznanie, Ludwig Feuerbach2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy12.filozofiaFiddejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy12.filozofiaFidexdejiny filozofieENPhilosophyHistory of Philosophy76551Telo a telesnosť v západnom myslení. Feministická kritika.2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Adriana Jesenková, PhD.ENTutor1NázovENBody and Embodiment in Western thought. Feminist criticism.1NázovSKTelo a telesnosť v západnom myslení. Feministická kritika.3CieľENTo identify, clarify, understand and critically reflect on the conceptualization of the body and embodiment in the historical context of Western philosophical thought from the perspective of feminist philosophy.3CieľSKIdentifikovať, objasniť, porozumieť a kriticky reflektovať konceptualizáciu tela a telesnosti v historickom kontexte západného filozofického myslenia z perspektívy feministickej filozofie.4AnotáciaSKTáto dizertačná práca sa zaoberá analýzou konceptualizácie tela a telesnosti v západnom filozofickom myslení, pričom sa zameriava na feministickú kritiku. Cieľom je identifikovať, objasniť a porozumieť historickým prístupom k telu a telesnosti, a následne ich kriticky reflektovať z perspektívy feministickej filozofie. Práca skúma, ako boli tieto koncepty formované a ako ovplyvňujú súčasné feministické diskurzy. Výsledky tejto analýzy prispievajú k hlbšiemu pochopeniu vzťahu medzi telom, telesnosťou a filozofickými tradíciami západného myslenia.4AnotáciaENThis dissertation thesis analyzes the conceptualization of the body and corporeality in Western philosophical thought, focusing on feminist critique. The aim is to identify, clarify, understand, and critically reflect on historical approaches to the body and corporeality from the perspective of feminist philosophy. The work examines how these concepts have been shaped and how they influence contemporary feminist discourses. The results of this analysis contribute to a deeper understanding of the relationship between the body, corporeality, and the philosophical traditions of Western thought.6Kľúčové slováSKtelo, telesnosť, dejiny západného myslenia, feministická filozofia6Kľúčové slováENbody, embodiment, history of Western thought, feminist philosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76536Tragický osud človeka2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Peter Nezník, CSc.ENTutor1NázovENThe tragic fate of man1NázovSKTragický osud človeka3CieľSKCieľom práce bude zachytiť človeka cez tragiku, utrpenie, humor, hru a nespútanú veselosť, ľudské kolísanie v životných situáciách šťastia, tvorivosti, sebazabúdania, ale aj strachu a obáv z dôvodu očakávania konca, smrti.3CieľENThe aim of the thesis will be to capture a person through tragedy, suffering, humor, play and unrestrained gaiety, human fluctuations in life situations of happiness, creativity, self-forgetfulness, but also fear and anxiety due to the expectation of the end, death.4AnotáciaENThe topic of research is questioning about man - the relationship between man and the world - through the history of philosophy. The focus will be on the investigation of life - the tragic nature of life and the destinies of people, nations and humanity. The inherent basis of the research is represented by the philosophical legacy of Plato (thoughts and work), who laid out theses not only about the soul, but also through the philosophy of Socrates (as a conceptual figure) and the ideas of caring for the soul. His ideas (trilogy: the love of Symposion, the madness of Phaedros, the death of Phaidon) are connected to the questions of goodness and love, as well as their opposites. The goal will be to capture a person through tragedy, suffering, humor, play and unrestrained gaiety, human fluctuations in life situations of happiness, creativity, self-forgetfulness, but also fear and anxiety due to the expectation of the end, death.4AnotáciaSKTémou skúmania je pýtanie sa na človeka – vzťah človeka a sveta – cez dejiny filozofie. V centre pozornosti bude skúmanie života – tragickosť života a osudov človeka, národov a ľudstva. Neodmysliteľný základ skúmania predstavuje filozofický odkaz Platóna (myšlienky a dielo), ktorý rozvrhol tézy nielen o duši a cez filozofiu Sokrata (ako pojmovú postavu) aj myšlienky starostlivosti o dušu. Na jeho myšlienky (trilógia: láska Symposion, šialenstvo Faidros, smrť Faidon) nadväzujú otázky dobra a lásky, ako aj ich opozitá. Cieľom bude zachytiť človeka cez tragiku, utrpenie, humor, hru a nespútanú veselosť, ľudské kolísanie v životných situáciách šťastia, tvorivosti, sebazabúdania, ale aj strachu a obáv z dôvodu očakávania konca, smrti.6Kľúčové slováENphilosophical anthropology, the history of philosophy, tragic, Plato6Kľúčové slováSKfilozofická antropológia, dejiny filozofie, tragickosť, Platón2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76560Vplyv umelej inteligencie na rozvoj filozofického myslenia2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. PhDr. Eugen Andreanský, PhD.ENTutor1NázovENThe Impact of Artificial Intelligence on the Development of Philosophical Thinking1NázovSKVplyv umelej inteligencie na rozvoj filozofického myslenia3CieľSKCieľom práce je analyzovať, ako používanie umelej inteligencie ovplyvňuje tvorbu pojmov, kvalitu argumentácie a rozvoj kritického myslenia, a určiť podmienky, za ktorých podporuje alebo oslabuje autonómiu filozofického uvažovania.3CieľENThe aim of the thesis is to analyze how the use of AI influences concept formation, the quality of argumentation, and the development of critical thinking, and to determine the conditions under which it strengthens or weakens the autonomy of philosophical reasoning.4AnotáciaENThe spread of generative AI systems is transforming practices of reading, writing, and arguing that constitute the natural environment of philosophical work. Philosophy is realized in a living process of discussions and disputes in which concepts are refined, reasons are tested, and objections are formed, in the digital age, this process undergoes structural change and takes on new forms. AI can function as a tool, a dialogical partner, or an environment that shapes how questions are posed, yet it also brings risks such as automation bias, weakened epistemic responsibility, and the substitution of one’s own argumentative work with “ready-made” answers. The aim of the thesis is to critically analyze how AI affects philosophical thinking (concept formation, argumentation, and the ability to formulate and evaluate objections) and to assess whether—and under what conditions—it supports the development of homo digitalis as a thinker capable of autonomous reflection.4AnotáciaSKRozšírenie generatívnych systémov umelej inteligencie mení praktiky čítania, písania a argumentovania, ktoré tvoria prirodzené prostredie filozofickej práce. Filozofia sa pritom realizuje v živom procese diskusií a sporov, kde sa spresňujú pojmy, preverujú dôvody a formujú námietky, v digitálnej dobe sa tento proces štrukturálne premieňa a nadobúda nové podoby. Umelej inteligencii možno priradiť rolu nástroja, dialógového partnera alebo prostredia, ktoré usmerňuje spôsob kladenia otázok, no zároveň vznikajú riziká automatizačnej zaujatosti, oslabenia epistemickej zodpovednosti a nahrádzania vlastnej argumentačnej práce „hotovými“ odpoveďami. Cieľom práce je kriticky analyzovať, ako AI vplýva na filozofické myslenie (tvorbu pojmov, argumentáciu, schopnosť formulovať a hodnotiť námietky) a zhodnotiť, či a kedy podporuje rozvoj homo digitalis ako mysliteľa schopného autonómnej reflexie.6Kľúčové slováENphilosophical thinking, artificial intelligence, argumentation, critical thinking, epistemic responsibility, dialogue, homo digitalis6Kľúčové slováSKfilozofické myslenie, umelá inteligencia, argumentácia, kritické myslenie, epistemická zodpovednosť, dialóg, homo digitalis2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76559Vplyv umelej inteligencie na skúmanie dejín filozofie2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. PhDr. Eugen Andreanský, PhD.ENTutor1NázovENThe Impact of Artificial Intelligence on Research in the History of Philosophy1NázovSKVplyv umelej inteligencie na skúmanie dejín filozofie3CieľSKCieľom práce je identifikovať a kriticky zhodnotiť, ako nástroje umelej inteligencie menia metodologické postupy v dejinách filozofie a aké prinášajú epistemické prínosy a riziká pri interpretácii filozofických textov.3CieľENThe aim of the thesis is to identify and critically assess how AI tools transform methodological practices in the history of philosophy and what epistemic benefits and risks they introduce into the interpretation of philosophical texts.4AnotáciaENThe history of philosophy has traditionally relied on close reading, the reconstruction of arguments, and sensitivity to historical context. The development of AI tools enables new ways of working with large bodies of material: rapid topic search, concept mapping, comparison of linguistic and argumentative patterns, and the production of working summaries. However, the relationship between hermeneutic interpretation and computationally assisted analysis is not unambiguous; AI can facilitate orientation in sources, yet it may also encourage anachronisms, simplifications, and unjustified trust in “coherent” outputs. The aim of the thesis is to identify and evaluate the main argumentative and methodological lines in the debate on AI in the history of philosophy and, using a selected corpus, to demonstrate its benefits, limits, and the conditions for scientifically controllable interpretation.4AnotáciaSKDejiny filozofie sú tradične založené na detailnej práci s textom, rekonštrukcii argumentov a citlivosti voči historickému kontextu. Rozvoj nástrojov umelej inteligencie umožňuje nové spôsoby práce s rozsiahlym materiálom: rýchle vyhľadávanie tém, mapovanie pojmov, porovnávanie jazykových a argumentačných vzorcov či tvorbu pracovných sumarizácií. Vzťah medzi hermeneutickou interpretáciou a výpočtovo podporenou analýzou však nie je jednoznačný; AI môže uľahčiť orientáciu v prameňoch, ale zároveň podporovať anachronizmy, zjednodušenia a neodôvodnenú dôveru v „koherentné“ výstupy. Cieľom práce je identifikovať a zhodnotiť hlavné argumentačné a metodologické línie v diskusii o využití AI v dejinách filozofie a na vybranom korpuse textov ukázať, kde sú jej prínosy, limity a podmienky vedecky kontrolovateľnej interpretácie.6Kľúčové slováENhistory of philosophy, artificial intelligence, methodology of the humanities, textual interpretation, corpus analysis, digital humanities6Kľúčové slováSKdejiny filozofie, umelá inteligencia, metodológia humanitných vied, interpretácia textu, korpusová analýza, digitálne humanitné vedy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76564Význam anarchizmu vo francúzskej filozofii2026-02-28T00:00:00.000+01:0002ŠkoliteľProf. h.c. doc. Jon Stewart, PhD.ENTutor1NázovENThe Importance of Anarchism in French Philosophy1NázovSKVýznam anarchizmu vo francúzskej filozofii3CieľSKCieľom práce je analyzovať význam anarchizmu vo francúzskej filozofii od fin de siècle po druhú svetovú vojnu, zrekonštruovať jeho vplyv na vybraných frankofónnych autorov (napr. Kojève, Sartre, Camus) a kriticky posúdiť, v akej miere sú prvky anarchistickej tradície využiteľné ako filozofické nástroje aj v súčasnosti.3CieľENThe aim of the thesis is to analyze the importance of anarchism in French philosophy from the fin de siècle to World War II, to reconstruct its influence on selected Francophone thinkers (e.g., Kojève, Sartre, Camus), and to critically assess to what extent elements of the anarchist tradition can still be used as philosophical tools today.4AnotáciaENWhile anarchism is often dismissed as a hopelessly unrealistic approach to social-political thinking, today anarchism is undergoing a vibrant renaissance due in part to the attempts to update it through the works of the French structuralist and post-structuralist philosophies. In France of the 20th century, the anarchist tradition of Bakunin and Kropotkin was regarded as a viable political paradigm, and there were different political groupings that followed this line. Anarchism influenced some of the leading Francophone philosophers of the day, such as Alexandre Kojève, Jean-Paul Sartre, Albert Camus and others. This topic invites proposals for projects aimed at exploring these connections. Why was anarchism important in France, especially from the fin de siècle until World War II? What significance did it have for the development of French philosophy? Are there elements of this anarchist tradition that can still be used as philosophical tools today?4AnotáciaSKHoci je anarchizmus často odmietaný ako beznádejne nerealistický prístup k sociálno-politickému mysleniu, dnes prežíva živú renesanciu, čiastočne vďaka pokusom o jeho aktualizáciu prostredníctvom diel francúzskych štrukturalistických a postštrukturalistických filozofov. Vo Francúzsku 20. storočia bola anarchistická tradícia Bakunina a Kropotkina považovaná za životaschopný politický model a existovali rôzne politické zoskupenia, ktoré sa touto líniou riadili. Anarchizmus ovplyvnil niektorých z popredných frankofónnych filozofov tej doby, ako napríklad Alexandra Kojèvea, Jeana-Paula Sartrea, Alberta Camusa a ďalších. Táto téma vyzýva k predkladaniu návrhov projektov, ktoré sú zamerané na preskúmanie týchto súvislostí. Prečo bol anarchizmus dôležitý vo Francúzsku, najmä od fin de siècle až do druhej svetovej vojny? Aký význam mal pre rozvoj francúzskej filozofie? Existujú prvky tejto anarchistickej tradície, ktoré sa dajú aj dnes využiť ako filozofické nástroje?6Kľúčové slováENanarchism; French philosophy; political philosophy; fin de siècle; twentieth century; Bakunin; Kropotkin; Kojève; Sartre; Camus; structuralism; post-structuralism; renaissance of anarchism6Kľúčové slováSKanarchizmus; francúzska filozofia; politická filozofia; fin de siècle; 20. storočie; Bakunin; Kropotkin; Kojève; Sartre; Camus; štrukturalizmus; postštrukturalizmus; renesancia anarchizmu2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76565Výzvy Hegelovho Určitého náboženstva2026-02-28T00:00:00.000+01:0002ŠkoliteľProf. h.c. doc. Jon Stewart, PhD.ENTutor1NázovENThe Challenges of Hegel’s Determinate1NázovSKVýzvy Hegelovho Určitého náboženstva3CieľSKCieľom práce je interpretovať a kriticky zhodnotiť Hegelovo „Určité náboženstvo“ v Prednáškach o filozofii náboženstva, objasniť jeho funkciu v rámci Hegelovho systému a preskúmať, do akej miery je tento model dejín náboženstiev metodologicky obhájiteľný dnes (najmä vzhľadom na otázky eurocentrizmu, etnocentrizmu a rasizmu) a ako sa dá konfrontovať s náboženstvami, ktoré Hegel explicitne neanalyzuje.3CieľENThe aim of the thesis is to interpret and critically assess Hegel’s “Determinate Religion” in the Lectures on the Philosophy of Religion, to clarify its function within Hegel’s system, and to examine to what extent this model of the history of religions is methodologically defensible today (especially in light of issues of Eurocentrism, ethnocentrism, and racism) and how it can be confronted with religions not explicitly treated by Hegel.4AnotáciaENHegel’s long section on “The Determinate Religion” from his Lectures on the Philosophy of Religion has traditionally been one of the most neglected parts of his entire corpus. Here Hegel gives a detailed overview of the history of the religions of the world, ostensibly tracing the conception of the divine in each of them. Only recently have scholars begun to examine this part of Hegel’s Lectures, and there are many questions still to be resolved. What function does this section serve in his system? Does it make sense today to examine religions in the way Hegel does? Or is he simply the victim of the Eurocentrism, ethnocentrism, and racism of his day, which renders his analyses of the world religions meaningless? Is there really a development in the conceptions of the divine? How does Hegel’s theory fit with other religions that he did not treat in his Lectures?4AnotáciaSKDlhá pasáž o „Určitom náboženstve“ z Hegelových Prednášok o filozofii náboženstva bola tradične jednou z najzanedbávanejších častí celého jeho diela. Hegel v nej podáva podrobný prehľad dejín svetových náboženstiev, pričom zdanlivo sleduje koncepciu božstva v každom z nich. Až nedávno začali vedci skúmať túto časť Hegelových Prednášok a stále zostáva veľa otázok, ktoré treba vyriešiť. Akú funkciu má táto časť v jeho systéme? Má dnes zmysel skúmať náboženstvá tak, ako to robí Hegel? Alebo je jednoducho obeťou eurocentrizmu, etnocentrizmu a rasizmu svojej doby, ktoré robia jeho analýzy svetových náboženstiev bezvýznamnými? Naozaj dochádza k vývoju v koncepciách božstva? Ako Hegelova teória zapadá do iných náboženstiev, ktorými sa vo svojich Prednáškach nezaoberal?6Kľúčové slováENHegel; philosophy of religion; Determinate Religion; Lectures on the Philosophy of Religion; history of religions; conception of the divine; methodology; Eurocentrism; ethnocentrism; racism; comparative religion; systematic philosophy6Kľúčové slováSKHegel; filozofia náboženstva; Určité náboženstvo; Prednášky o filozofii náboženstva; dejiny náboženstiev; koncepcia božstva; metodológia; eurocentrizmus; etnocentrizmus; rasizmus; komparatívne náboženstvo; systémová filozofia2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy76563Vznik a vývoj idey environmentálnej demokracie v rámci politickej ekológie2026-02-28T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Richard Sťahel, PhD.ENTutor1NázovENThe emergence and development of the idea of environmental democracy within political ecology1NázovSKVznik a vývoj idey environmentálnej demokracie v rámci politickej ekológie3CieľSKCieľom práce je zmapovať vznik a vývoj idey environmentálnej demokracie v rámci politickej ekológie a kriticky analyzovať jej filozofické východiská a relevanciu pre súčasnú environmentálnu politickú filozofiu.3CieľENThe aim of the thesis is to map the emergence and development of the idea of environmental democracy within political ecology and to critically analyze its philosophical foundations and relevance for contemporary environmental political philosophy.4AnotáciaENPolitical ecology as a discipline focused on the research of political, economic, and social relations affecting the environment arose in the 1970s. As part of research into the state of the environment's role in determining power relations and their impact on the devastation of environmental conditions that support the existence of an organized human society, the idea of ecological, or environmental, democracy also began to take shape. Democracy as a philosophical concept thus acquired a new meaning, which, however, underwent dynamic development. The aim of the thesis is to map this development and analyze its relevance for environmental political philosophy.4AnotáciaSKPolitická ekológia ako disciplína zameraná na skúmanie politických, ekonomických a sociálnych vzťahov ovplyvňujúcich životné prostredie vznikla v 70. rokoch minulého storočia. V rámci výskumu determinácie mocenských vzťahov stavom životného prostredia a ich vplyvu na devastáciu environmentálnych podmienok existencie organizovanej ľudskej spoločnosti sa začala formovať aj idea ekologickej, resp. environmentálnej demokracie. Demokracia ako filozofický koncept tak získala nový významový aspekt, ktorý však prešiel dynamickým vývojom. Cieľom práce je zmapovať tento vývoj a analyzovať jeho relevanciu pre environmentálnu politickú filozofiu.6Kľúčové slováENpolitical ecology; environmental democracy; ecological democracy; environmental political philosophy; power relations; environmental justice; participation; sustainability; environmental policy6Kľúčové slováSKpolitická ekológia; environmentálna demokracia; ekologická demokracia; environmentálna politická filozofia; mocenské vzťahy; environmentálna spravodlivosť; participácia; udržateľnosť; environmentálna politika2026-03-01+01:0012.filozofiaFi4dfilozofiaENPhilosophyPhilosophy2026-03-01+01:0012.filozofiaFi5dexfilozofiaENPhilosophyPhilosophy