DDizertačná prácaZENPh. D. thesisFF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of ArtsKPSKatedra psychológieENDepartment of Psychology75671Etické otázky v psychologickej praxi2026-01-12T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Monika Hricová, PhD.ENTutor1NázovENEthical Questions in Psychological Practice1NázovSKEtické otázky v psychologickej praxi2LiteratúraSKAndrew R. Thompson & Kate Russo (2012) Ethical Dilemmas for Clinical Psychologists in Conducting Qualitative Research, Qualitative Research in Psychology, 9:1, 32-46, DOI: 10.1080/14780887.2012.630636 Pelling, N. J., & Burton, L. J. (Eds.). (2019). The elements of ethical practice: Applied psychology ethics in Australia. Routledge/Taylor & Francis Group. https://doi.org/10.4324/9780429259319 2LiteratúraENAndrew R. Thompson & Kate Russo (2012) Ethical Dilemmas for Clinical Psychologists in Conducting Qualitative Research, Qualitative Research in Psychology, 9:1, 32-46, DOI: 10.1080/14780887.2012.630636 Pelling, N. J., & Burton, L. J. (Eds.). (2019). The elements of ethical practice: Applied psychology ethics in Australia. Routledge/Taylor & Francis Group. https://doi.org/10.4324/9780429259319 3CieľSKPsychologická prax je plná etických otázok a výziev. Psychologická obec, vedomá si svojich záväzkov voči profesii psychológie a voči verejnosti, usmerňuje výkon psychologickej činnosti etickými kódexami. Tie ponúkajú základné hodnoty psychologickej profesie v podobe súboru zásad a spôsobov profesionálneho etického správania sa. V súvislosti s tým je dôležité, aby psychológ poznal a dodržiaval etické zásady. Napriek tomu tieto kódexy neponúkajú dokonalé odpovede na všetky etické dilemy a otázky psychologickej praxe. Hlavným cieľom práce je preskúmať obsah etických otázok a problematického etického rozhodovania u psychológov. Je možné skúmať psychológov s rôznym odborným zameraním. Zároveň preskúmať možnú súvislosť etického rozhodovania a vyhorenia. Metóda skúmania bude kvalitatívna aj kvantitatívna.3CieľENPsychological practice is full of ethical questions and challenges. The psychological community, aware of its obligations to the psychology profession and to the public, guides the performance of psychological activities with ethical codes. These offer the basic values of the psychological profession in the form of a set of principles and methods of professional ethical behavior. In this regard, it is important for a psychologist to know and adhere to ethical principles. Nevertheless, these codes do not offer perfect answers to all ethical dilemmas and questions of psychological practice. The main goal of the work is to examine the content of ethical questions and problematic ethical decision-making among psychologists. It is possible to examine psychologists with different professional specializations. At the same time, to examine the possible relationship between ethical decision-making and burnout. The research method will be qualitative and quantitative.6Kľúčové slováENprofessional ethics, ethical dilemmas, ethical decision-making, ethical principles, psychological profession, burnout 6Kľúčové slováSKprofesijná etika, etické dilemy, etické rozhodovanie, etické princípy, psychologická profesia, vyhorenie 2026-02-19+01:0032.psychológiaSPPP4dsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologySocial Psychology and Psychology of Work75786Hnev na pracovisku v širšom kontexte symptómov vyhorenia a súvisiacich porúch2026-01-14T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Pavol Kačmár, PhD.ENTutor1NázovENWorkplace anger in the broader context of burnout complaints and related impairments1NázovSKHnev na pracovisku v širšom kontexte symptómov vyhorenia a súvisiacich porúch2LiteratúraENGavelin, H. M., Domellöf, M. E., Åström, E., Nelson, A., Launder, N. H., Neely, A. S., & Lampit, A. (2022). Cognitive function in clinical burnout: A systematic review and meta-analysis. Work & Stress, 36(1), 86–104. https://doi.org/10.1080/02678373.2021.2002972 Gibson, D. E., & Callister, R. R. (2010). Anger in Organizations: Review and Integration. Journal of Management, 36(1), 66–93. https://doi.org/10.1177/0149206309348060 Pop, G. V., Nechita, D.-M., Miu, A. C., & Szentágotai-Tătar, A. (2025). Anger and emotion regulation strategies: A meta-analysis. Scientific Reports, 15(1), 6931. https://doi.org/10.1038/s41598-025-91646-0 Roseman, I. J. (2018). Functions of Anger in the Emotion System. V H. C. Lench (Ed.), The Function of Emotions: When and Why Emotions Help Us (s. 141–173). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-319-77619-4_8 Schaufeli, W., & De Witte, H. (2023). Burnout Assessment Tool (BAT). V C. U. Krägeloh, M. Alyami, & O. N. Medvedev (Ed.), International Handbook of Behavioral Health Assessment (s. 1–24). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-030-89738-3_54-1 Schaufeli, W., Hakanen, J., & Shimazu, A. (2023). Burning questions in burnout research. In Job insecurity, precarious employment and burnout (s. 127–148). Edward Elgar Publishing. https://www.elgaronline.com/edcollchap/book/9781035315888/book-part-9781035315888-17.xml Silva, V. P. da, Carthery-Goulart, M. T., & Lukasova, K. (2024). Unity and diversity model of executive functions: State of the art and issues to be resolved. Psychology & Neuroscience, 17(4), 253–281. https://doi.org/10.1037/pne00003492LiteratúraSKGavelin, H. M., Domellöf, M. E., Åström, E., Nelson, A., Launder, N. H., Neely, A. S., & Lampit, A. (2022). Cognitive function in clinical burnout: A systematic review and meta-analysis. Work & Stress, 36(1), 86–104. https://doi.org/10.1080/02678373.2021.2002972 Gibson, D. E., & Callister, R. R. (2010). Anger in Organizations: Review and Integration. Journal of Management, 36(1), 66–93. https://doi.org/10.1177/0149206309348060 Pop, G. V., Nechita, D.-M., Miu, A. C., & Szentágotai-Tătar, A. (2025). Anger and emotion regulation strategies: A meta-analysis. Scientific Reports, 15(1), 6931. https://doi.org/10.1038/s41598-025-91646-0 Roseman, I. J. (2018). Functions of Anger in the Emotion System. V H. C. Lench (Ed.), The Function of Emotions: When and Why Emotions Help Us (s. 141–173). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-319-77619-4_8 Schaufeli, W., & De Witte, H. (2023). Burnout Assessment Tool (BAT). V C. U. Krägeloh, M. Alyami, & O. N. Medvedev (Ed.), International Handbook of Behavioral Health Assessment (s. 1–24). Springer International Publishing. https://doi.org/10.1007/978-3-030-89738-3_54-1 Schaufeli, W., Hakanen, J., & Shimazu, A. (2023). Burning questions in burnout research. In Job insecurity, precarious employment and burnout (s. 127–148). Edward Elgar Publishing. https://www.elgaronline.com/edcollchap/book/9781035315888/book-part-9781035315888-17.xml Silva, V. P. da, Carthery-Goulart, M. T., & Lukasova, K. (2024). Unity and diversity model of executive functions: State of the art and issues to be resolved. Psychology & Neuroscience, 17(4), 253–281. https://doi.org/10.1037/pne00003493CieľSKHnev je dôležitá, ale empiricky relatívne zanedbávaná emócia v pracovnom kontexte. Zatiaľ čo počiatočné štúdie zdokumentovali vzťah medzi hnevom a vyhorením, nedávno vyvinutý nástroj na hodnotenie prežívania symtómov vyhorenia (Burnout Asessment Tool) otvára nové možnosti výskumu tým, že vyhorenie konceptualizuje nielen z hľadiska vyčerpania a mentálneho odstupu, ale aj prostredníctvom dvoch ďalších kľúčových dimenzií, kognitívneho a emocionálneho oslabenia. Tieto dimenzie sú kľúčové, pretože umožňujú konceptuálne prepojiť vyhorenie s hnevom a otvárajú nové možnosti skúmať potenciálne vysvetľujúce mechanizmy, ako sú poškodenia exekutívnych funkcií a širších schopností sebakontroly. Súčasne, organizácie prechádzajú rýchlou transformáciou prostredníctvom zavádzania umelej inteligencie (AI) a veľkých jazykových modelov (LLM), čo mení pracovné požiadavky a emocionálne zážitky v práci. To môže zosilniť alebo zmeniť súvislosti medzi vyhorením, problémami v exekutívnych funkciách a hnevom na pracovisku, čo robí skúmanie tejto témy naliehavým z teoretického aj praktického hľadiska. Hlavným cieľom tejto dizertačnej práce je preto vyvinúť teoretický prehľad a empiricky podložený model, ktorý vysvetľuje súvislosti medzi hnevom súvisiacim s prácou a vyhorením, s osobitným dôrazom na kognitívne a emocionálne poškodenie a súvisiace konštrukty, ako sú exekutívne funkcie, v rýchlo sa meniacom kontexte práce s intenzívnym využívaním umelej inteligencie. Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné (a) vyvinúť a/alebo prispôsobiť kontextovo citlivé metodiky (napr. škálu hnevu v práci/interakcie umelej inteligencie a človeka), (b) rozpraovať integrovaný model a (c) empiricky preskúmať súvislosti medzi premennými v rámci navrhovabého modelu. To vyžaduje komplexný prístup založený na viacerých štúdiách a metódach. 3CieľENAnger is an important yet empirically relatively neglected emotion in the workplace. While initial studies have already documented associations between anger and burnout, the recently developed Burnout Assessment Tool (BAT) opens new research avenues by conceptualizing burnout not only in terms of exhaustion and mental distancing, but also through two additional core dimensions, cognitive impairment and emotional impairment. These dimensions are crucial because they not only allow conceptually linking burnout to anger but also open new opportunities to examine potential explanatory mechanisms, such as impairments in executive functions and broader self-regulation capacities. Concurrently, organizations are undergoing rapid transformation through the introduction of artificial intelligence (AI) and large language models (LLMs), reshaping job demands and emotional experiences at work. This may amplify or qualitatively change the links between burnout, executive dysfunction, and anger-driven workplace experience and behavior, making it both theoretically and practically urgent to investigate. The main goal of this PhD thesis is, therefore, to develop a theoretical framework and an empirically grounded model that explains the links between work-related anger and burnout, with a specific emphasis on BAT’s cognitive and emotional impairment dimensions and related constructs such as executive functions, within a rapidly changing AI-intensive work context. To achieve this, the project will (a) develop and/or adapt context-sensitive measures (e.g., a work anger scale/AI–human interaction/exposure scale), (b) develop an integrated model, and (c) examine links between variables within the model empirically. To achieve this goal, a complex multi-study, multi-method approach is needed. 6Kľúčové slováENburnout complaints, workplace anger, executive functions, AI/LLM workplace transformation6Kľúčové slováSKvyhorenie, hnev na pracovisku, exekutíne funkcie, AI/LLM transformácia práce2026-02-19+01:0032.psychológiaSPPP5dexsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologysociálna psychológia a psychológia práce2026-02-20+01:0032.psychológiaSPPP4dsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologySocial Psychology and Psychology of Work75813Intenzívne rodičovstvo a autonómia, psychická pohoda a školská adaptácia v ranej adolescencii2026-01-15T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Mária Bačíková, PhD.ENTutor1NázovENIntensive Parenting Practices and Early Adolescents’ Autonomy, Well-Being, and Academic Adjustment1NázovSKIntenzívne rodičovstvo a autonómia, psychická pohoda a školská adaptácia v ranej adolescencii2LiteratúraSKBacikova‐Sleskova, M., & Kapetanovic, S. (2025). Exploring the Role of Basic Psychological Needs in the Relationship Between Overparenting and Adolescent Psychological Outcomes. Scandinavian Journal of Psychology. Advance online publication Wang, Y., et al. (2025). Helicopter parenting and youth affective well-being: Need satisfaction as a within-family mediator. Journal of Youth and Adolescence. advance online publication Teuber, Z., Tang, X., Sielemann, L., Otterpohl, N., & Wild, E. (2022). Autonomy-related Parenting Profiles and their Effects on Adolescents' Academic and Psychological Development: A Longitudinal Person-oriented Analysis. Journal of youth and adolescence, 51(7), 1333–1353. https://doi.org/10.1007/s10964-021-01538-5 Aguirre-Dávila, E., Morales-Castillo, M., & Moreno-Vásquez, M. (2021). Parenting, autonomy and academic achievement in adolescence. Journal of Family Studies, 29(1), 63–76. 3CieľSKV ostatných desaťročiach sa mnohých západných krajinách zvyšuje popularita tzv. intenzívneho rodičovstva, ktoré sa vyznačuje vysokou mierou rodičovskej angažovanosti, monitorovania a investovania do akademického a osobnostného rozvoja detí. Hoci je takéto správanie rodičov zvyšajne motivované pozitívne, výskum naznačuje, že intenzívne rodičovstvo môže mať mnohé negatívne dôsledky pre rozvoj autonómie či psychickú pohodu adolescentov. Cieľom tohto projektu je skúmať vzťahy medzi intenzívnymi rodičovskými praktikami a autonómiou, psychickou pohodou a školskou adaptáciou v ranej adolescencii. Vychádzajúc z Teórie sebadeterminácie sa práca zameria na to, ako rôzne formy intenzívneho rodičovstva (napr. nadmerná angažovanosť, „helikoptérové“ rodičovstvo, kultivujúca výchova, či tlak na výkon) súvisia s autonómiou, psychickou pohodou a školskou adaptáciou adolescentov. Nedávne štúdie poukazujú na fakt, že sociálno-ekonomický status rodiny je významným faktorom využívania jednotlivých forime intenzívneho rodičovstva. Prostredníctvom kvantitatívneho longitudinálneho dizajnu s využitím viacerých informátorov (rodičia, dospievajúci) sa práca zároveň zameria na socioekonomický kontext ako možný moderátor skúmaných vzťahov3CieľENIn recent decades, parenting norms in many Western societies have shifted toward increasingly intensive forms of parenting, characterized by high parental involvement, monitoring, and investment in children’s academic and personal success. While such practices are often positively motivated, research suggests that intensive parenting may have negative consequences for adolescents’ autonomy development and psychological well-being. This project aims to examine the associations between intensive parenting practices and early adolescents’ autonomy, well-being, and academic adjustment. Drawing on Self-Determination Theory, the study will investigate how different dimensions of intensive parenting (e.g., overinvolvement, helicopter parenting, concerted cultivation, achievement pressure) relate to adolescents’ autonomy, well-being and school adjustment. Moreover, recent findings indicate that socio-economic status is strong indicator of specific form of intensive parenting. Using a quantitative, multi-informant design, the project will also explore whether SES context moderate these associations. 2026-02-19+01:0032.psychológiaSPPP4dsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologySocial Psychology and Psychology of Work2026-02-19+01:0032.psychológiaSPPP5dexsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologysociálna psychológia a psychológia práce75783Zakotvená dospelosť - medzi stabilitou a preťažením: vzťah životných cieľov, rolovej záťaže a vyhorenia u žien a mužov.2026-01-14T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. PhDr. Beáta Ráczová, PhD.ENTutor1NázovENAnchored adulthood - between stability and overload: the relationship between life goals, role strain, and burnout in women and men.1NázovSKZakotvená dospelosť - medzi stabilitou a preťažením: vzťah životných cieľov, rolovej záťaže a vyhorenia u žien a mužov.2LiteratúraSKHuo, M. L., & Jiang, Z. (2023). Work‐role overload, work–life conflict, and perceived career plateau: The moderating role of emotional stability. Human Resource Management, 62(6), 867-882. Goedereis, E. A., Mehta, C. M., Jones, J., & Ayotte, B. J. (2023). " I want to focus on something that I feel really good about every day": Career development in established adulthood. Acta psychologica, 234, 103863. Mehta, C. M., Arnett, J. J., Palmer, C. G., & Nelson, L. J. (2020). Established adulthood: A new conception of ages 30 to 45. American Psychologist, 75(4), 431. Mehta, C. M., & LaRiviere, K. (2023). “You have those adult responsibilities, but you’re still getting your feet on the ground”: The lived experience of established adulthood. Journal of Adult Development, 30(1), 36-52. Huo, M. L., & Jiang, Z. (2023). Work‐role overload, work–life conflict, and perceived career plateau: The moderating role of emotional stability. Human Resource Management, 62(6), 867-882. Goedereis, E. A., Mehta, C. M., Jones, J., & Ayotte, B. J. (2023). " I want to focus on something that I feel really good about every day": Career development in established adulthood. Acta psychologica, 234, 103863. Mehta, C. M., Arnett, J. J., Palmer, C. G., & Nelson, L. J. (2020). Established adulthood: A new conception of ages 30 to 45. American Psychologist, 75(4), 431. Mehta, C. M., & LaRiviere, K. (2023). “You have those adult responsibilities, but you’re still getting your feet on the ground”: The lived experience of established adulthood. Journal of Adult Development, 30(1), 36-52. 3CieľSKCieľom dizertačnej práce je preto preskúmať obdobie medzi 30. a 45. rokom života z hľadiska charakteristík zakotvenej dospelosti a ich súvislosti so štruktúrou životných cieľov, subjektívnym preťažením a symptómami vyhorenia u žien a mužov. Práca sa zameria na identifikáciu vývinovo podmienených rozdielov v štruktúre týchto vzťahov a na rozlíšenie adaptívnych a rizikových foriem zakotvenia v dospelosti. Z hľadiska metodológie bude využívaná kvalitatívna aj kvantitatívna metóda. 3CieľENThe aim of the dissertation is therefore to examine the period between 30 and 45 years of age in terms of the characteristics of anchored adulthood and their connection with the structure of life goals, subjective overload and symptoms of burnout in women and men. The work will focus on identifying developmentally conditioned differences in the structure of these relationships and on distinguishing adaptive and risky forms of anchoring in adulthood. In terms of methodology, both qualitative and quantitative methods will be used.4AnotáciaSKObdobie medzi 30. a 45. rokom života, v súčasnosti označované ako zakotvená dospelosť (angl. established adulthood; Mehta et al., 2020), je často vnímané a prežívané ako jedno z najnáročnejších období dospelosti. V tejto životnej etape sa väčšina dospelých súčasne vyrovnáva s požiadavkami týkajúcimi sa kariérneho rozvoja, udržiavania partnerských vzťahov a starostlivosti o deti. Súbeh a intenzita týchto požiadaviek môžu významne ovplyvniť životné smerovanie dospelého, ako aj jeho subjektívnu pohodu. Empirický výskum sa doposiaľ zameriava predovšetkým na opis psychologických charakteristík zakotvenej dospelosti, zatiaľ čo potenciálne rizikové aspekty tohto obdobia zostávajú menej preskúmané. Medzi ne patrí najmä vyhorenie, chápané ako stav chronického vyčerpania psychických zdrojov, ktoré sa môže rozvíjať v kontexte dlhodobého preťaženia. V existujúcej literatúre zároveň chýba systematická integrácia vývinového konceptu zakotvenej dospelosti s mechanizmami chronického preťaženia a vyhorenia. Nedostatočne preskúmané zostáva i to, do akej miery môže akumulácia životných rolí, záväzkov a cieľov v období zakotvenej dospelosti pôsobiť nielen ako zdroj stability a životnej koherencie, ale aj ako potenciálny rizikový faktor chronického vyčerpania. Osobitne absentujú empirické modely, ktoré by zohľadňovali vývinovo podmienené rozdiely medzi ženami a mužmi v prežívaní ukotvenia, záväzkov a subjektívneho preťaženia.4AnotáciaENThe period between the ages of 30 and 45, currently referred to as established adulthood (Mehta et al., 2020), is often perceived and experienced as one of the most challenging periods of adulthood. In this life stage, most adults simultaneously cope with demands related to career development, maintaining partner relationships, and caring for children. The confluence and intensity of these demands can significantly influence an adult’s life direction as well as their subjective well-being. Empirical research has so far focused primarily on describing the psychological characteristics of established adulthood, while the potential risk aspects of this period remain less explored. These include burnout, understood as a state of chronic depletion of psychological resources that can develop in the context of long-term overload. At the same time, the existing literature lacks a systematic integration of the developmental concept of established adulthood with the mechanisms of chronic overload and burnout. The extent to which the accumulation of life roles, commitments and goals during the period of anchored adulthood can act not only as a source of stability and life coherence, but also as a potential risk factor for chronic exhaustion remains insufficiently explored. In particular, empirical models that would take into account developmentally conditioned differences between women and men in experiencing anchoring, commitments and subjective overload are absent.6Kľúčové slováENEstablished adulthood, Burnout, Role Overload, Goals6Kľúčové slováSKzakotvená dospelosť, vyhorenie, rolové preťaženie, ciele2026-02-19+01:0032.psychológiaSPPP5dexsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologysociálna psychológia a psychológia práce2026-02-19+01:0032.psychológiaSPPP4dsociálna psychológia a psychológia práceENPsychologySocial Psychology and Psychology of Work