<?xml version="1.0" encoding="UTF-8" standalone="yes"?><TypZaverecnejPrace xmlns="http://www.ais2.sk/api/importexport/temyZP"><kod>D</kod><nazov>Dizertačná práca</nazov><druhDiela>Z</druhDiela><typZaverecnejPraceJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><nazov>Ph. D. thesis</nazov></typZaverecnejPraceJazyk><orgJednotka><skratkaOJ>FF UPJŠ</skratkaOJ><nazovOJ>Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta</nazovOJ><popisAkadRok>2026/2027</popisAkadRok><organizacnaJednotkaJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><nazovOJ>Pavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of Arts</nazovOJ></organizacnaJednotkaJazyk><zabezpStredisko><skratka>KSP</skratka><nazov>Katedra sociálnej práce</nazov><zabezpecujuceStrediskoJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><nazov>Department of Social Work</nazov></zabezpecujuceStrediskoJazyk><temyZaverPrace><idTema>76222</idTema><nazov>Analýza faktorov ovplyvňujúcich kvalitu rovesníckych vzťahov adolescentov s telesným znevýhodnením</nazov><datumZadania>2026-02-06T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>Mgr. Lucia Tóthová, PhD., univerzitná docentka</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Analysis of Factors Influencing the Quality of Peer Relationships among Adolescents with Physical Disabilities</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Analýza faktorov ovplyvňujúcich kvalitu rovesníckych vzťahov adolescentov s telesným znevýhodnením</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>HAŠTO, J., 2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín: Vydavateľstvo F.
MAXEY, M., and T. E. BECKERT, 2017. Adolescents with Disabilities. Adolescent Research Review. 2, 59-75.
PRINSTEIN, M. J., and K. A. DODGE (eds.), 2008. Understanding Peer Influence in Children and Adolescents. New York: Guilford Press.
SKAR, R. N. L., 2003. Peer and Adult relationships of Adolescents with Disabilities. Journal of Adolescence. 26(6), 635-649.
TÓTHOVÁ, L., 2023. Štýly vzťahovej väzby u adolescentov a ich súvislosť s radikalizáciou a extrémizmom. Sociální práce. 23(6), 23-39.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>HAŠTO, J., 2005. Vzťahová väzba. Ku koreňom lásky a úzkosti. Trenčín: Vydavateľstvo F.
MAXEY, M., and T. E. BECKERT, 2017. Adolescents with Disabilities. Adolescent Research Review. 2, 59-75.
PRINSTEIN, M. J., and K. A. DODGE (eds.), 2008. Understanding Peer Influence in Children and Adolescents. New York: Guilford Press.
SKAR, R. N. L., 2003. Peer and Adult relationships of Adolescents with Disabilities. Journal of Adolescence. 26(6), 635-649.
TÓTHOVÁ, L., 2023. Štýly vzťahovej väzby u adolescentov a ich súvislosť s radikalizáciou a extrémizmom. Sociální práce. 23(6), 23-39.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Rovesníci predstavujú dôležitých aktérov v rámci sociálnych sietí jednotlivcov počas celého života. Význam rovesníckych vzťahov nadobúda osobitnú dôležitosť počas obdobia adolescencie, keď adolescenti začínajú nadväzovať intímne vzťahy s jednotlivcami mimo svojho rodinného systému. Teória pripútanosti poskytuje komplexný rámec na pochopenie toho, ako sa rovesnícke vzťahy v adolescencii rozvíjajú, pričom výskumy opakovane potvrdili dôležitosť bezpečných vzťahov s rovesníkmi. Podstatne zložitejšie vzťahy majú adolescenti so zdravotným znevýhodnením, pretože sociálne dôsledky zdravotného znevýhodnenia zasahujú aj do oblasti vzťahov s rovesníkmi. Cieľom dizertačnej práce je preskúmať rovesnícku vzťahovú väzbu adolescentov s telesným znevýhodnením, identifikovať faktory ovplyvňujúce kvalitu rovesníckych vzťahov adolescentov s telesným znevýhodnením a analyzovať ich v kontexte rovesníckej vzťahovej väzby s dôrazom na implikácie pre intervencie sociálnej práce v oblasti podpory rovesníckych vzťahov.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Peers play a crucial role in individuals’ social networks throughout their lives. The significance of peer relationships becomes particularly important during adolescence when individuals begin to form intimate connections outside their family system. Attachment theory provides a comprehensive framework for understanding how peer relationships develop during adolescence, with research consistently confirming the importance of secure peer relationships. Adolescents with physical disabilities often face more complex relationship dynamics, as the social consequences of their disabilities also affect their peer interactions. The aim of this dissertation is to explore the peer attachment of adolescents with physical disabilities, identify factors influencing the quality of their peer relationships, and analyze these factors within the context of peer attachment with an emphasis on the implications for social work intervention in peer relationship support.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76121</idTema><nazov>Limity služby včasnej intervencie a ranej starostlivosti pre rodiny z marginalizovaných rómskych komunít</nazov><datumZadania>2026-01-29T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>1</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. PhDr. Katarína Šiňanská, PhD.</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Limits of Early Intervention and Early Care Services for Families from Marginalized Roma Communities</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Limity služby včasnej intervencie a ranej starostlivosti pre rodiny z marginalizovaných rómskych komunít</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Fernandes, M., Matuskova, O., Babelova, R., Santosa, W. B., Shaw, O., &amp; Hrica, P. (2025). A community-based intervention (the Omama Project) improves neurodevelopment in impoverished 2-year-old Roma children: A quasi-experimental observational study. European Journal of Pediatrics, 184, Article 133. https://doi.org/10.1007/s00431-024-05967-9
Filčák, R., &amp; Steger, T. (2014). Ghettos in Slovakia: Confronting Roma social and environmental exclusion. Analyse &amp; Kritik, 36(2), 229–250. https://doi.org/10.1515/auk-2014-0203
Guralnick, M. J. (2011). Why early intervention works: A systems perspective. Infants &amp; Young Children, 24(1), 6–28. https://doi.org/10.1097/IYC.0b013e3182002cfe
Klimovský, D., Želinský, T., Matlovičová, K., &amp; Mušinka, A. (2016). Roma settlements and poverty in Slovakia: Different policy approaches of the state, local governments, and NGOs. Anthropological Notebooks, 22(1)
Macsó, K. (2018). The ‘Roma Question’ in Slovakia. Acta Universitatis Sapientiae, European and Regional Studies, 14(1), 71–83. https://doi.org/10.2478/auseur-2018-0012
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. (2024). Metodika poskytovania služby včasnej intervencie. https://www.employment.gov.sk/files/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/vcasna-intervencia-rana-starostlivost/metodika-svi-2024.pdf
Shonkoff, J. P., &amp; Phillips, D. A. (Eds.). (2000). From neurons to neighborhoods: The science of early childhood development. National Academy Press.
Slovenská republika. (2008). Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Služba včasnej intervencie na podporu vývinového potenciálu detí v ranom veku je na Slovensku poskytovaná takmer výlučne rodinám s deťmi do 7 rokov so zaostávajúcim, oneskoreným alebo rizikovým psychomotorickým vývinom či zdravotným postihnutím. V ostatnom období sa však uvažuje nad rozšírením cieľovej skupiny i o rodiny s deťmi znevýhodnenými sociálnym prostredím, z ktorého pochádzajú, ako to definuje Národná stratégia rozvoja koordinovaných služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti 2022-2030, prijatá Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Preto cieľom dizertačnej práce bude v teoretickej rovine spracovať východiská k limitom a možnostiam služby včasnej intervencie a ranej starostlivosti pre deti z marginalizovaných rómskych komunít. Empiricky sa orientovať na skúmanie vnímania limitov služby včasnej intervencie a ranej starostlivosti pracovníkmi v oblasti služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti. Aplikačne navrhnúť model praxe realizácie služieb včasnej intervencie a ranej starostlivosti v marginalizovaných rómskych komunitách.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76224</idTema><nazov>Možnosti a obmedzenia pri ovplyvňovaní vybraných negatívnych javov súvisiacich s výkonom pomáhajúcich profesií na Slovensku</nazov><datumZadania>2026-02-07T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. Mgr. Vladimír Lichner, PhD.</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Opportunities and Constraints in Addressing Selected Negative Phenomena Related to the Practice of Helping Professions in Slovakia</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Možnosti a obmedzenia pri ovplyvňovaní vybraných negatívnych javov súvisiacich s výkonom pomáhajúcich profesií na Slovensku</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Kim, H., Ji, J., &amp; Kao, D. (2011). Burnout and physical health among social workers: A three-year longitudinal study. Social Work, 56(3), 258–268. https://doi.org/10.1093/sw/56.3.258
Lloyd, C., King, R., &amp; Chenoweth, L. (2002). Social work, stress and burnout: A review. Journal of Mental Health, 11(3), 255–265. https://doi.org/10.1080/09638230020023642
Hunsaker, S., Chen, H. C., Maughan, D., &amp; Heaston, S. (2015). Factors that influence the development of compassion fatigue and compassion satisfaction in emergency department nurses. Journal of Nursing Scholarship, 47(2), 186–194. https://doi.org/10.1111/jnu.12122
Cocker, F., &amp; Joss, N. (2016). Compassion fatigue among healthcare, emergency and community service workers: A systematic review. International Journal of Environmental Research and Public Health, 13(6), 618. https://doi.org/10.3390/ijerph13060618
Judge, T. A., Weiss, H. M., Kammeyer-Mueller, J. D., &amp; Hulin, C. L. (2017). Job attitudes, job satisfaction, and job affect: A century of continuity and change. Journal of Applied Psychology, 102(3), 356–374. https://doi.org/10.1037/apl0000181
Maslach, C., &amp; Leiter, M. P. (2016). Understanding the burnout experience: Recent research and its implications for psychiatry. World Psychiatry, 15(2), 103–111. https://doi.org/10.1002/wps.20311</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Kim, H., Ji, J., &amp; Kao, D. (2011). Burnout and physical health among social workers: A three-year longitudinal study. Social Work, 56(3), 258–268. https://doi.org/10.1093/sw/56.3.258
Lloyd, C., King, R., &amp; Chenoweth, L. (2002). Social work, stress and burnout: A review. Journal of Mental Health, 11(3), 255–265. https://doi.org/10.1080/09638230020023642
Hunsaker, S., Chen, H. C., Maughan, D., &amp; Heaston, S. (2015). Factors that influence the development of compassion fatigue and compassion satisfaction in emergency department nurses. Journal of Nursing Scholarship, 47(2), 186–194. https://doi.org/10.1111/jnu.12122
Cocker, F., &amp; Joss, N. (2016). Compassion fatigue among healthcare, emergency and community service workers: A systematic review. International Journal of Environmental Research and Public Health, 13(6), 618. https://doi.org/10.3390/ijerph13060618
Judge, T. A., Weiss, H. M., Kammeyer-Mueller, J. D., &amp; Hulin, C. L. (2017). Job attitudes, job satisfaction, and job affect: A century of continuity and change. Journal of Applied Psychology, 102(3), 356–374. https://doi.org/10.1037/apl0000181
Maslach, C., &amp; Leiter, M. P. (2016). Understanding the burnout experience: Recent research and its implications for psychiatry. World Psychiatry, 15(2), 103–111. https://doi.org/10.1002/wps.20311</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text> Výkon pomáhajúcich profesií môže byť do značnej miery ovplyvnený rozvojom negatívnych javov súvisiacich s denným kontaktom s klientmi, ktorí majú rôzne sociálne problémy, čo súvisí so značnými nárokmi na zvládanie. Za najčastejšie popísaný negatívny jav je považovaný syndróm vyhorenia, ale stretávame sa i so syndrómom nudy, nespokojnosťou v práci, nízkou kvalitou pracovného života a pod. Rozvoj týchto javov často súvisí s chronickými problémami, má dôsledky na duševné a fyzické zdravie a môže viesť k odchodu pracovníkov z pomáhajúcej profesie.
Cieľom dizertačnej práce je teoreticky zmapovať vybrané negatívne javy súvisiace s výkonom pracovných činností v oblasti pomáhajúcich profesií (primárne pri poskytovaní sociálnych služieb), popísať ich príčiny a dôsledky. Teoreticky sa zamerať na možnosti a limity ich ovplyvňovania. Empiricky je cieľom zamerať sa na identifikáciu týchto negatívnych javov, moderačných úloh ich potenciálnych faktorov a na kontext možných reduktorov. Aplikačne navrhnúť model intervencie pre redukciu negatívnych javov súvisiacich s výkonom pomáhajúcich profesií na Slovensku.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>The practice of helping professions can be significantly influenced by the development of negative phenomena associated with daily contact with clients experiencing various social problems, which places considerable demands on coping capacities. The most frequently described negative phenomenon is considered to be burnout syndrome; however, boredom syndrome, job dissatisfaction, low quality of working life, and similar issues are also encountered. The development of these phenomena is often linked to chronic stressors, has consequences for mental and physical health, and may lead to professionals leaving the helping professions.
The aim of the dissertation is to theoretically map selected negative phenomena related to the performance of professional activities in the helping professions (primarily in social services) and to describe their causes and consequences. From a theoretical perspective, the dissertation will focus on the possibilities and limits of influencing these phenomena. Empirically, the objective is to identify these negative phenomena, examine the moderating roles of their potential factors, and analyse the context of possible reduction mechanisms. From an applied perspective, the dissertation aims to propose an intervention model for reducing negative phenomena associated with the practice of helping professions in Slovakia.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76221</idTema><nazov>Participatívne prístupy ako nástroj porozumenia skúsenosti klientov v sociálnej práci</nazov><datumZadania>2026-02-06T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>Mgr. Lucia Tóthová, PhD., univerzitná docentka</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Participatory Approaches as a Tool for Understanding Clients’ Experiences in Social Work</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Participatívne prístupy ako nástroj porozumenia skúsenosti klientov v sociálnej práci</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>BJELONČÍKOVÁ, M. et al., 2016. Participativní přístupy v sociální práci. Ostrava: Ostravská univerzita. ISBN 978-80-7464-851-9.
JARLDORN, M., 2019. Photovoice Handbook for Social Workers. Method, Practicalities and possibilities for Social Change. Palgrave Pivot Cham. ISBN 978-3-319-94510-1.
OSTASZEWSKA, A., 2018. Social Work and Participatory Method of Empowering-Photovoice. TILTAI, 2, 75-83. ISSN 1392-3137.
GEORGIEVSKI, G. et al., 2018. Through our eyes: A photovoice intervention for adolescents on active cancer treatment. Journal of Psychosocial Oncology, 36(6), 700–716.
TÓTHOVÁ, L., 2025. Participáciou k zmene: Možnosti a príklady využitia metódy PhotoVoice v sociálnej práci s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress UPJŠ. ISBN 978-80-574-0467-5.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>BJELONČÍKOVÁ, M. et al., 2016. Participativní přístupy v sociální práci. Ostrava: Ostravská univerzita. ISBN 978-80-7464-851-9.
JARLDORN, M., 2019. Photovoice Handbook for Social Workers. Method, Practicalities and possibilities for Social Change. Palgrave Pivot Cham. ISBN 978-3-319-94510-1.
OSTASZEWSKA, A., 2018. Social Work and Participatory Method of Empowering-Photovoice. TILTAI, 2, 75-83. ISSN 1392-3137.
GEORGIEVSKI, G. et al., 2018. Through our eyes: A photovoice intervention for adolescents on active cancer treatment. Journal of Psychosocial Oncology, 36(6), 700–716.
TÓTHOVÁ, L., 2025. Participáciou k zmene: Možnosti a príklady využitia metódy PhotoVoice v sociálnej práci s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením. Košice: Vydavateľstvo ŠafárikPress UPJŠ. ISBN 978-80-574-0467-5.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Participatívne prístupy predstavujú v súčasnej sociálnej práci významný teoretický a metodologický rámec, ktorý umožňuje aktívne zapájanie klientov do procesu porozumenia ich vlastnej skúsenosti, potrieb či kvality života. V kontexte sociálnej práce nadobúda participácia osobitný význam najmä v situáciách, kde je hlas klientov často sprostredkovaný odborníkmi alebo inštitucionálnymi rámcami, čo môže viesť k obmedzenej možnosti sebavyjadrenia a spolurozhodovania. Participatívne výskumné metódy ponúkajú alternatívny prístup k zachytávaniu subjektívnej skúsenosti klientov, ktorý presahuje tradičné verbálne techniky a umožňuje hlbšie porozumenie ich prežívaniu v každodennom kontexte sociálnych služieb. Cieľom dizertačnej práce je analyzovať a komparovať využívanie participatívnych prístupov v sociálnej práci ako nástroja porozumenia skúsenosti klientov, identifikovať ich prínosy a limity pri mapovaní subjektívne prežívanej skúsenosti a prispieť k metodologickej diskusii o ich využiteľnosti pri rozvoji intervencií sociálnej práce.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Participatory approaches represent a significant theoretical and methodological framework in contemporary social work, enabling the active involvement of clients in the process of understanding their own experiences, needs, and quality of life. Within the context of social work, participation acquires particular importance in situations where clients’ voices are frequently mediated by professionals or institutional frameworks, which may result in limited opportunities for self-expression and shared decision-making. Participatory research methods offer an alternative approach to capturing clients’ subjective experiences, one that goes beyond traditional verbal techniques and allows for a deeper understanding of their lived experiences within the everyday context of social services. The aim of the doctoral dissertation is to analyse the use of participatory approaches in social work as a tool for understanding clients’ experiences, to identify their benefits and limitations in mapping subjectively lived experience, and to contribute to the methodological discourse on their applicability in the development of social work interventions.</text></textyTemy><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76118</idTema><nazov>Reziliencia a starostlivosť o seba: Účinnosť preventívneho programu pre adolescentov</nazov><datumZadania>2026-01-28T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>1</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. Mgr. Antónia Sabolová Fabianová, PhD.</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Resilience and Self-Care: The Effectiveness of a Preventive Program for Adolescents</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Reziliencia a starostlivosť o seba: Účinnosť preventívneho programu pre adolescentov</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>O’Connor, M., Stapleton, A., O’Reilly, G., Murphy, E., Connaughton, L., Hoctor, E., &amp; McHugh, L. (2023). The efficacy of mindfulness-based interventions in promoting resilience: A systematic review and meta-analysis of randomised controlled trials. Journal of Contextual Behavioral Science, 28, 215–225. https://doi.org/10.1016/j.jcbs.2023.03.005

Martin-Pérez, Á. de L., et al. (2022). The impact of resilience as a protective factor on health-related quality of life’s psychological dimensions among adolescents who experience peer victimization. Scientific Reports. https://www.nature.com/articles/s41598-022-23424-1

Town, R., Hayes, D., March, A., et al. (2024). Self-management, self-care, and self-help in adolescents with emotional problems: A scoping review. European Child &amp; Adolescent Psychiatry, 33, 2929–2956. https://doi.org/10.1007/s00787-022-02134-z Ungar, M., &amp; Theron, L. (2020). Resilience and mental health: How multisystemic processes contribute to positive outcomes. https://www.researchgate.net/publication/337683899</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>O’Connor, M., Stapleton, A., O’Reilly, G., Murphy, E., Connaughton, L., Hoctor, E., &amp; McHugh, L. (2023). The efficacy of mindfulness-based interventions in promoting resilience: A systematic review and meta-analysis of randomised controlled trials. Journal of Contextual Behavioral Science, 28, 215–225. https://doi.org/10.1016/j.jcbs.2023.03.005

Martin-Pérez, Á. de L., et al. (2022). The impact of resilience as a protective factor on health-related quality of life’s psychological dimensions among adolescents who experience peer victimization. Scientific Reports. https://www.nature.com/articles/s41598-022-23424-1

Town, R., Hayes, D., March, A., et al. (2024). Self-management, self-care, and self-help in adolescents with emotional problems: A scoping review. European Child &amp; Adolescent Psychiatry, 33, 2929–2956. https://doi.org/10.1007/s00787-022-02134-z

Ungar, M., &amp; Theron, L. (2020). Resilience and mental health: How multisystemic processes contribute to positive outcomes. https://www.researchgate.net/publication/337683899</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Zámerom práce je overenie účinnosti preventívneho programu pre adolescentov, ktorý je zameraný na úroveň a faktory reziliencie (Vnímanie seba, Vnímanie budúcnosti, Vnútorné usporiadanie, Sociálne kompetencie, Rodinná súdržnosť, Sociálne prostriedky) v kontexte starostlivosti o seba (Školské stratégie starostlivosti o seba, Sociálna klíma v školskom prostredí, Vedomé stratégie zvládania problémov, Univerzálna oblasť starostlivosti o seba, Voľný čas adolescentov, Osobná zložka zameraná na rodinu). Cieľom je preskúmať, aký vplyv má autorský program na úroveň reziliencie a na faktory, ktoré ju ovplyvňujú, v kontexte starostlivosť o seba. Vo výskume bude osobitná pozornosť venovaná empirickému overeniu účinnosti autorského programu, a to prostredníctvom merania zmien v úrovni a faktoroch reziliencie a starostlivosti o seba pred a po intervencii.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>The aim of this study is to evaluate the effectiveness of a preventive program for adolescents, focusing on the level and factors of resilience (Self-Perception, Future Perception, Internal Organization, Social Competencies, Family Cohesion, Social Resources) in the context of self-care (School-Based Self-Care Strategies, Social Climate in the School Environment, Conscious Problem-Solving Strategies, Universal Self-Care Domain, Adolescents’ Leisure Time, Personal Component Focused on Family). The goal is to examine the impact of the original program on the level of resilience and the factors influencing it within the context of self-care. Special attention in the research will be given to the empirical verification of the program’s effectiveness by measuring changes in the level and factors of resilience and self-care before and after the intervention.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>6</idTypuTextu><popisTypuTextu>Kľúčové slová</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>adolescents, selfcare, resilience, social work</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>6</idTypuTextu><popisTypuTextu>Kľúčové slová</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>adolescenti, starostlivosť o seba, reziliencia, sociálna práca</text></textyTemy><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76223</idTema><nazov>Rodinné faktory vplývajúce na vznik online rizikového správania u adolescentov a možnosti sociálnej práce s rodinou</nazov><datumZadania>2026-02-07T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. Mgr. Vladimír Lichner, PhD.</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><osobaTemy><idTypOsobyTemy>3</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Konzultant</popisTypOsobyTemy><plneMeno>Mgr. Magdaléna Hovanová, PhD.</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Consultant</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Family Factors Influencing the Emergence of Online Risky Behavior in Adolescents and Opportunities for Social Work with Families</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Rodinné faktory vplývajúce na vznik online rizikového správania u adolescentov a možnosti sociálnej práce s rodinou</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Eichen, L., Hackl-Wimmer, S. Eglmaier, M. T. W., Lackner, H. K., Paechterová, M., Rettenbacher, K., Rominger, Ch., &amp; Walter-Laager, C. (2021). Families' digital media use: Intentions, rules and activities. British Journal of Educational Technology, 52(6), 2162-2177. https://doi.org/10.1111/bjet.13161
Chang, F. C., Chiu, Ch. H., Miao, N. F., Chen, P. H., Lee, Ch. M., Chiang, J. T., &amp; Pan, Y. Ch. (2015). The relationship between parental mediation and Internet addiction among adolescents, and the association with cyberbullying and depression. Compr. Psychiatry, 57, 21–28. doi: 10.1016/j.comppsych.2014.11.013
Livingstone, S. (2019). EU Kids Online. The International Encyclopedia of Media Literacy, 1–17. doi:10.1002/9781118978238.ieml0065 
Mascheroni, G. &amp; Ólafsson, K. (2014). Net Children Go Mobile: risks and opportunities. Second Edition. Milano: Educatt.
Soh, P. C. H., Chew, K. W., Koay, K. Y., &amp; Ang, P. H. (2018). Parents vs peers’ influence on teenagers’ Internet addiction and risky online activities. Telematics and Informatics, 35(1), 225–236. doi:10.1016/j.tele.2017.11.003</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Eichen, L., Hackl-Wimmer, S. Eglmaier, M. T. W., Lackner, H. K., Paechterová, M., Rettenbacher, K., Rominger, Ch., &amp; Walter-Laager, C. (2021). Families' digital media use: Intentions, rules and activities. British Journal of Educational Technology, 52(6), 2162-2177. https://doi.org/10.1111/bjet.13161
Chang, F. C., Chiu, Ch. H., Miao, N. F., Chen, P. H., Lee, Ch. M., Chiang, J. T., &amp; Pan, Y. Ch. (2015). The relationship between parental mediation and Internet addiction among adolescents, and the association with cyberbullying and depression. Compr. Psychiatry, 57, 21–28. doi: 10.1016/j.comppsych.2014.11.013
Livingstone, S. (2019). EU Kids Online. The International Encyclopedia of Media Literacy, 1–17. doi:10.1002/9781118978238.ieml0065 
Mascheroni, G. &amp; Ólafsson, K. (2014). Net Children Go Mobile: risks and opportunities. Second Edition. Milano: Educatt.
Soh, P. C. H., Chew, K. W., Koay, K. Y., &amp; Ang, P. H. (2018). Parents vs peers’ influence on teenagers’ Internet addiction and risky online activities. Telematics and Informatics, 35(1), 225–236. doi:10.1016/j.tele.2017.11.003</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Cieľom dizertačnej práce bude komplexná analýza rodinných faktorov, ktoré prispievajú k vzniku online rizikového správania u adolescentov, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať kľúčovým oblastiam: rodičovskej mediácii, rodinnému fungovaniu a rodičovskej kontrole. Výskum sa zameria na to, ako rodičia sprostredkúvajú kontakt adolescentov s digitálnym prostredím (napr. prostredníctvom pravidiel používania technológií alebo diskusií o bezpečnom správaní online), ako kvalita rodinných vzťahov a celkové fungovanie rodinného systému ovplyvňuje správanie adolescentov v online prostredí a akú úlohu zohráva rodičovská kontrola pri monitorovaní a regulácii ich digitálnych aktivít. Práca bude skúmať, do akej miery môžu jednotlivé aspekty rodinného prostredia prispievať k vzniku alebo prevencii online rizikového správania. Na základe výsledkov výskumu bude vytvorená metodická príručka pre sociálnych pracovníkov pracujúcich s rodinou, ktorá poskytne usmernenia pri prevencii a intervencii v online oblasti rizikového správania adolescentov.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>The objective of this dissertation is to conduct a comprehensive analysis of family factors contributing to the emergence of online risky behavior in adolescents, with a particular focus on three key areas: parental mediation, family functioning, and parental control. The research will examine how parents mediate adolescents' engagement with the digital environment (e.g., through technology usage rules or discussions about online safety), how the quality of family relationships and overall family system functioning influence adolescents' behavior in the online space, and the role of parental control in monitoring and regulating their digital activities. The study will explore the extent to which various aspects of the family environment contribute to the development or prevention of online risky behavior. Based on the research findings, a methodological guide for social workers working with families will be developed, providing practical guidance on prevention and intervention strategies in the context of online risky behavior among adolescents.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76508</idTema><nazov>Starostlivosť o seba a univerzitné podporné systémy ako determinanty kvality života vysokoškolských študentov: porovnanie Slovenska a vybraných európskych krajín</nazov><datumZadania>2026-02-25T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. Mgr. Soňa Lovašová, PhD., univerzitná profesorka</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Self-Care and University Support Systems as Determinants of Quality of Life among University Students: A Comparison of Slovakia and Selected European Countries</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Starostlivosť o seba a univerzitné podporné systémy ako determinanty kvality života vysokoškolských študentov: porovnanie Slovenska a vybraných európskych krajín</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Auerbach, R. P., et al. (2018). WHO World Mental Health Surveys International College Student Project: Prevalence and distribution of mental disorders. Journal of Abnormal Psychology, 127(7), 623–638.
Li P, Yang J, Zhou Z, Zhao Z and Liu T (2022) The influence of college students' academic stressors on mental health during COVID-19: The mediating effect of social support, social well-being, and self-identity. Front. Public Health 10:917581.
World Health Organization. (2018). WHOQOL: Measuring Quality of Life. WHO.
Barankevich, R., &amp; Loebach, J. (2022). Self-Care and Mental Health Among College Students During the COVID-19 Pandemic: Social and Physical Environment Features of Interactions Which Impact Meaningfulness and Mitigate Loneliness. Frontiers in psychology, 13, 879408.
Stallman, H. M. (2020). Health theory of coping. Higher Education Research &amp; Development, 39(2), 1–15.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>The aim of the doctoral dissertation is to quantitatively analyse the relationships between self-care, university support systems, and the quality of life of university students, to identify their predictive significance, and to compare the structure of these relationships among students in Slovakia and selected European countries. The dissertation also includes an applied component focused on the design of a new peer-level counselling platform reflecting the identified needs and differences in support for university students.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Cieľom dizertačnej práce je kvantitatívne analyzovať vzťahy medzi starostlivosťou o seba, univerzitnými podpornými systémami a kvalitou života vysokoškolských študentov, identifikovať ich prediktívny význam a porovnať štruktúru týchto vzťahov medzi študentmi na Slovensku a vo vybraných európskych krajinách. Súčasťou práce je aj aplikačná časť zameraná na návrh novej platformy poradenských služieb na peer úrovni, reflektujúcej identifikované potreby a rozdiely v oblasti podpory vysokoškolských študentov.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>4</idTypuTextu><popisTypuTextu>Anotácia</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Kvalita života vysokoškolských študentov predstavuje významný ukazovateľ subjektívnej pohody, ktorý úzko súvisí s akademickým fungovaním, duševným zdravím a adaptáciou na nároky vysokoškolského prostredia. Obdobie vysokoškolského štúdia je charakteristické zvýšenými požiadavkami na zvládanie záťaže, pričom starostlivosť o seba predstavuje dôležitý individuálny faktor ovplyvňujúci kvalitu života študentov. Popri individuálnych stratégiách zohrávajú významnú úlohu aj univerzitné podporné systémy, najmä poradenské služby a rovesnícke (peer) programy, ktoré môžu prispievať k podpore duševnej pohody, sociálnej integrácie a zvládania akademických nárokov. Dostupnosť a využívanie týchto systémov sa medzi krajinami líši, čo vytvára priestor pre komparatívne skúmanie ich vplyvu. Cieľom dizertačnej práce je kvantitatívne analyzovať vzťahy medzi starostlivosťou o seba, univerzitnými podpornými systémami a kvalitou života vysokoškolských študentov, identifikovať ich prediktívny význam a porovnať štruktúru týchto vzťahov medzi študentmi na Slovensku a vo vybraných európskych krajinách. Súčasťou práce je aj aplikačná časť zameraná na návrh novej platformy poradenských služieb na peer úrovni, reflektujúcej identifikované potreby a rozdiely v oblasti podpory vysokoškolských študentov.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>4</idTypuTextu><popisTypuTextu>Anotácia</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Quality of life among university students represents an important indicator of subjective well-being, closely related to academic functioning, mental health, and adaptation to the demands of the higher education environment. The period of university study is characterized by increased demands in coping with stress, while self-care constitutes an important individual factor influencing students’ quality of life.

In addition to individual strategies, university support systems also play a significant role, particularly counselling services and peer programmes, which may contribute to the promotion of mental well-being, social integration, and coping with academic demands. The availability and utilization of these systems vary across countries, creating space for comparative research on their impact.

The aim of the doctoral dissertation is to quantitatively analyse the relationships between self-care, university support systems, and the quality of life of university students, to identify their predictive significance, and to compare the structure of these relationships among students in Slovakia and selected European countries. The dissertation also includes an applied component focused on the design of a new peer-level counselling platform reflecting the identified needs and differences in support for university students.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie><schvalenie><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76516</idTema><nazov>Tvorba a manažment komplexného systému prevencie v prostredí základnej školy: perspektíva školskej sociálnej práce</nazov><datumZadania>2026-02-25T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. Mgr. Soňa Lovašová, PhD., univerzitná profesorka</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Design and Management of a Comprehensive Prevention System in the Primary School Environment: The Perspective of School Social Work</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Tvorba a manažment komplexného systému prevencie v prostredí základnej školy: perspektíva školskej sociálnej práce</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Greenberg, M. T. (2010). School‐based prevention: current status and future challenges. Effective Education, 2(1), 27–52.
Domitrovich, C. E., et al. (2017). Integrated models of school-based prevention. Annual Review of Clinical Psychology, 13, 493–518.
International Federation of Social Workers. (2020). Global standards for social work practice in schools. IFSW.
Weare, K., &amp; Nind, M. (2011). Mental health promotion and problem prevention in schools. Health Promotion International, 26(S1), 29–69.
WHO &amp; UNESCO. (2021). Global standards for health-promoting schools. World Health Organization.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Cieľom dizertačnej práce je navrhnúť a pripraviť komplexný systém prevencie pre všetky triedy a ročníky základnej školy z pozície sociálneho pracovníka v školskom podpornom tíme. Navrhovaný systém je koncipovaný ako nadväzujúci a neprekrývajúci sa súbor preventívnych aktivít s dôrazom na zapojenie vyučujúcich, triednych učiteľov a školského klubu detí. Teoretická časť práce sa zameriava na analýzu prevencie, preventívnych programov a systémov, fungovania školských podporných tímov a vývinových špecifík žiakov základnej školy. Empirická časť overuje fungovanie systému prevencie v základných školách v Slovenskej republike, identifikuje aktérov zodpovedných za jeho riadenie a porovnáva mieru vybraných negatívnych javov v školách s existujúcim systémom prevencie realizovaným školským podporným tímom a v školách, kde takýto systém absentuje. Aplikačná časť práce je zameraná na návrh uceleného a prakticky využiteľného systému prevencie v prostredí základnej školy.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>The aim of the doctoral dissertation is to design and develop a comprehensive prevention system for all classes and grade levels of primary school from the position of a social worker within the school support team. The proposed system is conceived as a sequential and non-overlapping set of preventive activities, with an emphasis on the involvement of teachers, homeroom teachers, and after-school care staff.

The theoretical part of the dissertation focuses on the analysis of prevention, preventive programmes and systems, the functioning of school support teams, and the developmental specifics of primary school pupils. The empirical part examines the functioning of prevention systems in primary schools in the Slovak Republic, identifies the actors responsible for their management, and compares the prevalence of selected negative phenomena in schools with an established prevention system implemented by a school support team and in schools where such a system is absent. The applied component of the dissertation is aimed at designing a coherent and practically applicable prevention system for the primary school environment.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>4</idTypuTextu><popisTypuTextu>Anotácia</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Primary school represents a key environment for the implementation of systematic and long-term prevention aimed at supporting pupils’ psychosocial functioning and preventing risk behaviour. Effective prevention requires a comprehensive, coordinated, and developmentally appropriate approach that goes beyond isolated preventive activities and involves cooperation among actors within the school environment.
The aim of the doctoral dissertation is to design and develop a comprehensive prevention system for all classes and grade levels of primary school from the position of a social worker within the school support team. The proposed system is conceived as a sequential and non-overlapping set of preventive activities, with an emphasis on the involvement of teachers, homeroom teachers, and after-school care staff.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>4</idTypuTextu><popisTypuTextu>Anotácia</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Základná škola predstavuje kľúčové prostredie pre realizáciu systematickej a dlhodobej prevencie zameranej na podporu psychosociálneho fungovania žiakov a prevenciu rizikového správania. Efektívna prevencia si vyžaduje komplexný, koordinovaný a vývinovo primeraný prístup, ktorý presahuje izolované preventívne aktivity a zahŕňa spoluprácu aktérov školského prostredia. Cieľom dizertačnej práce je navrhnúť a pripraviť komplexný systém prevencie pre všetky triedy a ročníky základnej školy z pozície sociálneho pracovníka v školskom podpornom tíme. Navrhovaný systém je koncipovaný ako nadväzujúci a neprekrývajúci sa súbor preventívnych aktivít s dôrazom na zapojenie vyučujúcich, triednych učiteľov a školského klubu detí.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP4d</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace><temyZaverPrace><idTema>76514</idTema><nazov>Vzťahy medzi starostlivosťou o seba, tlakom rovesníckej skupiny a nadmerným využívaním digitálnych aplikácií u adolescentov v medzinárodnom kontexte</nazov><datumZadania>2026-02-25T00:00:00.000+01:00</datumZadania><obmedzeniePoctu>0</obmedzeniePoctu><osobaTemy><idTypOsobyTemy>2</idTypOsobyTemy><popisTypOsobyTemy>Školiteľ</popisTypOsobyTemy><plneMeno>doc. Mgr. Soňa Lovašová, PhD., univerzitná profesorka</plneMeno><osobaTemyJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisTypOsobyTemy>Tutor</popisTypOsobyTemy></osobaTemyJazyk></osobaTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Relationships between Self-Care, Peer Pressure, and Excessive Use of Digital Applications among Adolescents in an International Context</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>1</idTypuTextu><popisTypuTextu>Názov</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Vzťahy medzi starostlivosťou o seba, tlakom rovesníckej skupiny a nadmerným využívaním digitálnych aplikácií u adolescentov v medzinárodnom kontexte</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>2</idTypuTextu><popisTypuTextu>Literatúra</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Boer, M., et al. (2020). Social media use intensity, social media use problems, and mental health among adolescents. International Journal of Environmental Research and Public Health, 17(10), 3569.
Keles, B., McCrae, N., &amp; Grealish, A. (2020). A systematic review: The influence of social media on depression, anxiety and psychological distress in adolescents. International Journal of Adolescence and Youth, 25(1), 79–93.
Nesi, J., &amp; Prinstein, M. J. (2015). Using social media for social comparison and feedback-seeking. Journal of Abnormal Child Psychology, 43, 1427–1438.
Steinberg, L., &amp; Monahan, K. C. (2007). Age differences in resistance to peer influence. Developmental Psychology, 43(6), 1531–1543.
Twenge, J. M. (2017). iGen. Atria Books.
World Health Organization. (2020). Adolescent mental health. WHO Fact Sheets.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Cieľom práce je kvantitatívne analyzovať vzťahy medzi starostlivosťou o seba, vnímaným rovesníckym tlakom a mierou využívania digitálnych aplikácií u adolescentov, vrátane nadmerného používania, a porovnať štruktúru týchto vzťahov medzi adolescentmi vo vybraných krajinách. Výsledky práce budú interpretované v aplikačnej rovine poradenstva a preventívnych programov pre adolescentov, pričom aplikačná časť práce sa zameria na formulovanie odporúčaní pre prácu s adolescentmi v školskom a poradenskom prostredí.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>3</idTypuTextu><popisTypuTextu>Cieľ</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>The aim of the dissertation is to quantitatively analyse the relationships between self-care, perceived peer pressure, and the extent of digital application use among adolescents, including excessive use, and to compare the structure of these relationships across adolescents in selected countries. The findings will be interpreted within the applied framework of counselling and prevention programmes for adolescents, with the applied component focusing on the formulation of recommendations for working with adolescents in school and counselling settings.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>4</idTypuTextu><popisTypuTextu>Anotácia</popisTypuTextu><kodJazyk>EN</kodJazyk><text>Adolescence represents a developmental period characterized by increased sensitivity to peer influence, identity formation, and the gradual development of self-regulation. During this stage, digital applications play a significant role in adolescents’ everyday functioning, while their excessive use may constitute a risk factor in terms of psychological well-being and adaptive coping. In this context, self-care represents an important protective factor that may mitigate the negative effects of peer pressure and risky forms of digital behaviour.
The aim of the dissertation is to quantitatively analyse the relationships between self-care, perceived peer pressure, and the extent of digital application use among adolescents, including excessive use, and to compare the structure of these relationships across adolescents in selected countries. The findings will be interpreted within the applied framework of counselling and prevention programmes for adolescents, with the applied component focusing on the formulation of recommendations for working with adolescents in school and counselling settings.</text></textyTemy><textyTemy><idTypuTextu>4</idTypuTextu><popisTypuTextu>Anotácia</popisTypuTextu><kodJazyk>SK</kodJazyk><text>Adolescencia predstavuje vývinové obdobie charakteristické zvýšenou citlivosťou na vplyv rovesníckej skupiny, formovaním identity a postupným rozvojom sebaregulácie. V tomto období zohrávajú digitálne aplikácie významnú úlohu v každodennom fungovaní adolescentov, pričom ich nadmerné využívanie môže predstavovať rizikový faktor v oblasti psychickej pohody a adaptívneho zvládania záťaže. Starostlivosť o seba pritom predstavuje dôležitý ochranný faktor, ktorý môže zmierňovať negatívny vplyv rovesníckeho tlaku a rizikových foriem digitálneho správania. Cieľom práce je kvantitatívne analyzovať vzťahy medzi starostlivosťou o seba, vnímaným rovesníckym tlakom a mierou využívania digitálnych aplikácií u adolescentov, vrátane nadmerného používania, a porovnať štruktúru týchto vzťahov medzi adolescentmi vo vybraných krajinách. Výsledky práce budú interpretované v aplikačnej rovine poradenstva a preventívnych programov pre adolescentov, pričom aplikačná časť práce sa zameria na formulovanie odporúčaní pre prácu s adolescentmi v školskom a poradenskom prostredí.</text></textyTemy><schvalenie><datum>2026-02-25+01:00</datum><cisloOdboru>33.</cisloOdboru><popisOdboru>sociálna práca</popisOdboru><skratkaStudProgramu>ISP5dex</skratkaStudProgramu><popisStudProgramu>integratívna sociálna práca</popisStudProgramu><schvalenieJazyk><kodJazyk>EN</kodJazyk><popisOdboru>Social Work</popisOdboru><popisStudProgramu>Integrative Social Work</popisStudProgramu></schvalenieJazyk></schvalenie></temyZaverPrace></zabezpStredisko></orgJednotka></TypZaverecnejPrace>