DDizertačná prácaZENPh. D. thesisLF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of MedicineNLKNeurologická klinika UPJŠ LF a UNLPENDepartment of Neurology76591Digitálne biomarkery a wearable technológie vo včasnej diagnostike alfa-synukleinopatií a diferenciálnej diagnostike tremoru2026-03-03T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.ENTutor3Konzultantdoc. MUDr. Eva Feketeová, PhD.ENConsultant1NázovENDigital Biomarkers and Wearable Technologies in the Early Diagnosis of Alpha-Synucleinopathies and the Differential Diagnosis of Tremor1NázovSKDigitálne biomarkery a wearable technológie vo včasnej diagnostike alfa-synukleinopatií a diferenciálnej diagnostike tremoru2LiteratúraSK1. Virameteekul S, Shin C, Hirczy SS, Sarva H, Paul SS, Maetzler W, Mirelman A, Schneider RB, Hausdorff JM, Vizcarra JA, Klucken J, Monje MHG, Mancini M, Bonato P, Nieuwboer A, Horak FB, Rochester L, Sanchez-Ferro A, Zatti C, Fabbri M, Mestre TA, Reilmann R, Espay AJ, Bloem BR, Pilotto A, Bhidayasiri R; MDS Technology Study Group. Assessing Digital Health Technologies for Outcome Measurement in Parkinson's Disease Drug Trials: A Systematic Review. Mov Disord. 2026 Jan;41(1):40-62. doi: 10.1002/mds.70097. Epub 2025 Nov 1. PMID: 41175008. 2. Schifino GP, da Cunha MJ, Marchese RR, Mabília V, Vian LHA, Pereira FDS, Cimolin V, Pagnussat AS. Smart Watch Sensors for Tremor Assessment in Parkinson's Disease-Algorithm Development and Measurement Properties Analysis. Sensors (Basel). 2025 Jul 10;25(14):4313. doi: 10.3390/s25144313. PMID: 40732445; PMCID: PMC12298112. 3. Schwingenschuh P, Van der Stouwe M, Pandey S, Hirschbichler S, Panyakaew P, Kojovic M, Mukherjee A, Tijssen MA, Merchant SHI, Vial F; MDS Clinical neurophysiology Study group. Clinical neurophysiology for tremor: Common questions in clinical practice. Parkinsonism Relat Disord. 2025 Jan;130:107196. doi: 10.1016/j.parkreldis.2024.107196. Epub 2024 Nov 23. PMID: 39627925. 4. Schwingenschuh P, Van der Stouwe M, Pandey S, Hirschbichler S, Panyakaew P, Kojovic M, Mukherjee A, Tijssen MA, Merchant SHI, Vial F; MDS Clinical neurophysiology Study group. Clinical neurophysiology for tremor: Common questions in clinical practice. Parkinsonism Relat Disord. 2025 Jan;130:107196. doi: 10.1016/j.parkreldis.2024.107196. Epub 2024 Nov 23. PMID: 39627925. 5. Gupta AS, Patel S. Wrist accelerometry and machine learning sensitively capture disease progression in prodromal Parkinson's disease. NPJ Parkinsons Dis. 2025 Jun 17;11(1):171. doi: 10.1038/s41531-025-01034-8. PMID: 40527913; PMCID: PMC12174331. 6. Johnson S, Kantartjis M, Severson J, Dorsey R, Adams JL, Kangarloo T, Kostrzebski MA, Best A, Merickel M, Amato D, Severson B, Jezewski S, Polyak S, Keil A, Cosman J, Anderson D. Wearable Sensor-Based Assessments for Remotely Screening Early-Stage Parkinson's Disease. Sensors (Basel). 2024 Aug 30;24(17):5637. doi: 10.3390/s24175637. PMID: 39275547; PMCID: PMC11397844.3CieľSKCieľom dizertačnej práce bude a) analýza wearable technológií a digitálnych biomarkerov u pacientov prospektívne sledovaných so suspektnou prodromálnou Parkinsonovou chrobou resp. inou alfa-synukleinopatiou v kohortách PARCAS a PDBIOM, pričom plánujeme rozšírenie počtu pacientov v polysomnograficky verifikovanej kohorte PDBIOM b) validizácia in-house vyvinutej digitálnej aplikácie na diferenciálnu diagnostiku tremoru pomocou metód pokročilej neurofyziológie (polyEMG a aktigrafická analýza tremoru a iné podľa typu hyperkinézy). 3CieľENThe aims of the doctoral thesis will be: a) to analyze wearable technologies and digital biomarkers in patients prospectively followed with suspected prodromal Parkinson’s disease or another alpha-synucleinopathy in the PARCAS and PDBIOM cohorts, with a planned expansion of the polysomnography-verified PDBIOM cohort; b) to validate an in-house developed digital application for the differential diagnosis of tremor using advanced neurophysiological methods (polyEMG and actigraphic tremor analysis, and others depending on the type of hyperkinesia).4AnotáciaENMovement disorders represent a numerous and heterogeneous group of diseases in which early diagnosis and accurate differential diagnosis are crucial, as they subsequently determine patient management in terms of both pharmacological and non-pharmacological approaches. Alpha-synucleinopathies (Parkinson’s disease, Dementia with Lewy bodies, and Multiple system atrophy) are disorders characterized by a preclinical and premotor phase that may last more than 20 years; this prodromal period is critical for effective patient management. Given the absence of fully developed typical motor manifestations, digital and wearable technologies are gaining importance, as they are capable of detecting very subtle deviations from normality and deterioration in motor performance that are not clinically observable with the naked eye. In addition, digital and wearable technologies may play a key role in the very early stages of the differential diagnosis of hyperkinetic disorders, particularly tremor.4AnotáciaSKPohybové ochorenia predstavujú početnú a heterogénnu skupinu ochorení, pri ktorých je veľmi dôležitá včasná diagnostika a presná diferenciálna diagnostika, ktorá následne určuje manažment pacienta z hľadiska farmakologických aj nefarmakologických postupov. Alfa-synukleinopatie (Parkinsonova choroba, Demencia s Lewyho telieskami a Multisystémová atrofia) sú ochorenia s predklinickou a predmotorickou fázu, ktorá trvá aj viac ako 20 rokov, pričom práve toto prodromálne obdobie je kritické pre efektívny manažment pacientov. Vzhľadom na absenciu typických plne vyjadrených motorických prejavov, naberajú na dôležitosti možnosti digitálnych a wearable technológií, ktoré dokážu detekovať aj veľmi diskrétne odchýlky od normy a deterioráciu v motorickom výkone pacienta, ktorý nie je klinicky postrehnuteľný voľným okom. Okrem toho môžu byť digitálne a wearable technológie kľúčové vo veľmi včasnej fáze diferenciálnej diagnostiky hyperkinetických ochorení, predovšetkým tremoru.5PoznámkaSKProjekt bude podporený Agentúrou pre podporu vedy a výskumu SR č. APVV-22-0279 a Plánom obnovy a odolnosti EU “Veľké projekty pre excelentních výskumníkov” pod číslom grantu 09I03-03-V03-00007.6Kľúčové slováENProdromal Parkinson’s disease, tremor, polysomnography, digital technologies, wearable devices, neurophysiology6Kľúčové slováSKprodromálna Parkinsonova choroba, tremor, polysomnografia, digitálne technológie, wearables, neurofyziológia45.všeobecné lekárstvoNEUdneurológiaENGeneral MedicineNeurology76590Epidemiológia Parkinsonovej choroby na Slovensku v kontexte environmentálnych faktorov a expozómu2026-03-03T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.ENTutor3KonzultantMUDr. Kristína Kulcsárová, PhD.ENConsultant1NázovENEpidemiology of Parkinson’s Disease in Slovakia in the Context of Environmental Factors and the Exposome1NázovSKEpidemiológia Parkinsonovej choroby na Slovensku v kontexte environmentálnych faktorov a expozómu2LiteratúraSK1. Dorsey ER, Bloem BR. Parkinson's Disease Is Predominantly an Environmental Disease. J Parkinsons Dis. 2024;14(3):451-465. doi:10.3233/JPD-230357 2. Kulcsárová K, Piel JHA, Schaeffer E. Environmental toxins in neurodegeneration - a narrative review. Neurol Res Pract. 2025;7(1):93. Published 2025 Nov 17. doi:10.1186/s42466-025-00452-6 3. Dorsey ER, De Miranda BR, Horsager J, Borghammer P. The Body, the Brain, the Environment, and Parkinson's Disease. J Parkinsons Dis. 2024;14(3):363-381. doi: 10.3233/JPD-240019. PMID: 38607765; PMCID: PMC11091648. 4. Raffetti E, Donato F, De Palma G, Leonardi L, Sileo C, Magoni M. Polychlorinated biphenyls (PCBs) and risk of dementia and Parkinson disease: A population-based cohort study in a North Italian highly polluted area. Chemosphere. 2020 Dec;261:127522. doi: 10.1016/j.chemosphere.2020.127522. Epub 2020 Jul 4. PMID: 32712378. 5. Bohler S, Krauskopf J, Espín-Pérez A, Gebel S, Palli D, Rantakokko P, Kiviranta H, Kyrtopoulos SA, Balling R, Kleinjans J. Genes associated with Parkinson's disease respond to increasing polychlorinated biphenyl levels in the blood of healthy females. Environ Pollut. 2019 Jul;250:107-117. doi: 10.1016/j.envpol.2019.04.005. Epub 2019 Apr 8. PMID: 30991279. 6. Coble J, Thomas KW, Hines CJ, Hoppin JA, Dosemeci M, Curwin B, Lubin JH, Beane Freeman LE, Blair A, Sandler DP, Alavanja MC. An updated algorithm for estimation of pesticide exposure intensity in the agricultural health study. Int J Environ Res Public Health. 2011 Dec;8(12):4608-22. doi: 10.3390/ijerph8124608. Epub 2011 Dec 12. PMID: 22408592; PMCID: PMC3290982. 7. Heinzel S, Lerche S, Maetzler W, Berg D. Global, Yet Incomplete Overview of Cohort Studies in Parkinson's disease. J Parkinsons Dis. 2017;7(3):423-432. doi: 10.3233/JPD-171100. PMID: 28582871. 8. Goldman SM, Weaver FM, Stroupe KT, Cao L, Gonzalez B, Colletta K, Brown EG, Tanner CM. Risk of Parkinson Disease Among Service Members at Marine Corps Base Camp Lejeune. JAMA Neurol. 2023 Jul 1;80(7):673-681. doi: 10.1001/jamaneurol.2023.1168. PMID: 37184848; PMCID: PMC10186205. 9. Dorsey ER, De Miranda BR, Hussain S, Bloem BR, Elbaz A, Llibre-Guerra J, Lo RY, Goldman SM, Tanner CM. Environmental toxicants and Parkinson's disease: recent evidence, risks, and prevention opportunities. Lancet Neurol. 2025 Nov;24(11):976-986. doi: 10.1016/S1474-4422(25)00287-X. PMID: 41109237. 10. Simoes M, Peters S, Huss A, Darweesh SKL, Bloem BR, Vermeulen R. Incidence and spatial variation of Parkinson's disease in the Netherlands (2017–2022): a population-based study. Lancet Regional Health, 2026, Epub ahead of print 11. Dorsey, Ray, and Michael S. Okun. The Parkinson’s Plan: A New Path to Prevention and Treatment. PublicAffairs, 2025.3CieľSKCieľom dizertačnej práce bude a) Analýza vzťahu epidemiológie a environmentálnych faktorov na národnej populačnej úrovni v rámci Slovenska b) Analýza vzťahu expozómu k fenotypu a genotypu pacientov s Parkinsonovou chorobou na Slovensku, ako aj jeho porovnanie voči iným geograficky a kultúrne diverzným kohortám pacientov s Parkinsonovou chorobou v zahraničí.3CieľENThe aims of the doctoral thesis will be: a) To analyze the relationship between epidemiology and environmental factors at the national level within Slovakia. b) To analyze the relationship between the exposome and the phenotype and genotype of patients with Parkinson’s disease in Slovakia, as well as to compare these findings with geographically and culturally diverse Parkinson’s disease cohorts abroad.4AnotáciaENParkinson’s disease is the fastest growing neurological disorder, with a 273% increase in prevalence between 1991 and 2021 and a further projected global increase of 100% by 2040. According to available data, approximately 21,000 patients with Parkinson’s disease currently live in Slovakia. The distribution of disease prevalence is markedly heterogeneous, with regions in southeastern Slovakia, Spiš, and central Slovakia showing rates up to ten times higher than in other regions. In addition to genetic background, the occurrence of Parkinson’s disease is strongly influenced by modifiable factors, including lifestyle (physical activity, diet) and environmental factors, such as exposure to pesticides, air and water quality, and various chemicals. In regions with increased disease prevalence, we assume a significant impact of environmental factors, which may differ substantially across regions. In this area, we are currently actively collaborating with governmental institutions, including the Institute of Health Analyses and the Institute of Environmental Policy, as well as health insurance companies. We have access to detailed incidence and prevalence data on Parkinson’s disease at the level of individual municipalities, and data at the level of individual streets are currently being processed. Moreover, we will have access to detailed nationwide data on water and air quality. In addition to these global datasets, our cohorts provide detailed phenotypic and genomic data at the level of individual patients, and we are beginning to supplement these with detailed exposome data. We also collaborate with several international centers that use harmonized clinical and CRF protocols.4AnotáciaSKParkinsonova choroba je najrýchlejšie rastúce neurologické ochorenie so zvýšením prevalencie ochorenia o 273% medzi rokmi 1991-2021 a ďalším odhadom nárastu ochorenia celosvetovo o 100% do roku 2040. V rámci dostupných dát žije na Slovensku momentálne 21000 pacientov s Parkinsonovou chorobou, pričom distribúcia prevalencie ochorenia je výrazne heterogénna, s regiónmi v oblasti juhovýchodného Slovenska, Spišu a stredného Slovenska s výskytom ochorenia aj 10-násobne prevyšujúcim prevalenciu v iných regiónoch. Okrem genetického pozadia je výskyt Parkinsonovej choroby výrazne determinovaný modifikovateľnými faktormi vrátane životného štýlu (pohyb, strava) a environmentálnych faktorov, najmä pesticídov, kvality ovzdušia, vody, výskytu rôznych chemikálií a podobne. V regiónoch so zvýšenou prevalenciou ochorenia predpokladáme práve významný vplyv environmentálnych faktorov, ktoré môžu byť významne regionálne rozdielne, konkrétne napríklad významne zvýšenú záťaž polychlorovanými bifenylmi v oblasti juhovýchodného Slovenska. V tejto oblasti v súčasnosti aktívne spolupracujeme s vládnymi inštitúciami na úrovni Inštitútu zdravotných analýz a Inštitútu environmentálnych politík, ako aj zdravotnými poisťovňami, pričom disponujeme detailnými dátami o incidencii a prevalencii Parkinsonovej choroby na úrovni jednotlivých obcí a momentálne sa spracúvajú údaje na úrovni jednotlivých ulíc. Navyše budeme mať k dispozícii detailné údaje o kvalite vody a ovzdušia na celoslovenskej úrovni. Okrem týchto globálnych dát však v našich kohortách máme na úrovni individuálnych pacientov dostupné detailné fenotypové a genomické dáta, pričom začíname dopĺňať aj detailné informácie o expozóme. Zároveň spolupracujeme s viacerými zahraničnými pracoviskami, ktoré pracujú s harmonizovanými klinickými a case report form (CRF) protokolmi.5PoznámkaSKProjekt bude podporený Agentúrou pre podporu vedy a výskumu SR č. APVV-22-0279 a Plánom obnovy a odolnosti EU “Veľké projekty pre excelentných výskumníkov” pod číslom grantu 09I03-03-V03-00007.6Kľúčové slováENParkinson’s disease, epidemiology, environmental factors, exposome, polychlorinated biphenyls (PCB)6Kľúčové slováSKParkinsonova choroba, epidemiológia, environmentálne faktory, expozóm, polychlórované bifenyly (PCB)45.všeobecné lekárstvoNEUdneurológiaENGeneral MedicineNeurology76589Nový model rehabilitačnej starostlivosti o pacientov s Parkinsonovou chorobou na Slovensku: klinické výsledky a implikácie pre zdravotnícky systém2026-03-03T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.ENTutor1NázovENA New Model of Rehabilitation Care for Patients with Parkinson’s Disease in Slovakia: Clinical Outcomes and Health System Implications1NázovSKNový model rehabilitačnej starostlivosti o pacientov s Parkinsonovou chorobou na Slovensku: klinické výsledky a implikácie pre zdravotnícky systém2LiteratúraSK1. Talebi AH, Ypinga JHL, De Vries NM, Nonnekes J, Munneke M, Bloem BR, Heskes T, Ben-Shlomo Y, Darweesh SKL. Specialized Versus Generic Allied Health Therapy and the Risk of Parkinson's Disease Complications. Mov Disord. 2023 Feb;38(2):223-231. doi: 10.1002/mds.29274. Epub 2022 Nov 24. PMID: 36424819. 2. Ypinga JHL, Boonen LHHM, Munneke M, Jeurissen PPT, Ben-Shlomo Y, Bloem BR, de Vries NM, Darweesh SKL. Effects of specialised physiotherapy on mortality in Parkinson's disease: a prospective observational study. NPJ Parkinsons Dis. 2025 Jul 15;11(1):214. doi: 10.1038/s41531-025-01069-x. PMID: 40664825; PMCID: PMC12264191. 3. Hilkens NA, Hammerton G, De Vries NM, Bloem BR, Ben-Shlomo Y, Darweesh SKL. Guide to Decomposition of Causal Effects Into Mediation, Interaction, and Direct Effects: Case Study on Aerobic Exercise and Parkinson Disease. Neurology. 2024 Jul 9;103(1):e209547. doi: 10.1212/WNL.0000000000209547. Epub 2024 Jun 10. PMID: 38857471; PMCID: PMC11244738. 4. Allen NE, Canning CG, Almeida LRS, Bloem BR, Keus SH, Löfgren N, Nieuwboer A, Verheyden GS, Yamato TP, Sherrington C. Interventions for preventing falls in Parkinson's disease. Cochrane Database Syst Rev. 2022 Jun 6;6(6):CD011574. doi: 10.1002/14651858.CD011574.pub2. PMID: 35665915; PMCID: PMC9169540. 5. Trinh J, de Vries NM, Chan P, Dekker MCJ, Helmich RC, Bloem BR. The role of lifestyle interventions in symptom management and disease modification in Parkinson's disease. Lancet Neurol. 2026 Jan;25(1):90-102. doi: 10.1016/S1474-4422(25)00305-9. Epub 2025 Oct 15. PMID: 41109323. 6. de Laat B, Hoye J, Stanley G, Hespeler M, Ligi J, Mohan V, Wooten DW, Zhang X, Nguyen TD, Key J, Colonna G, Huang Y, Nabulsi N, Patel A, Matuskey D, Morris ED, Tinaz S. Intense exercise increases dopamine transporter and neuromelanin concentrations in the substantia nigra in Parkinson's disease. NPJ Parkinsons Dis. 2024 Feb 9;10(1):34. doi: 10.1038/s41531-024-00641-1. PMID: 38336768; PMCID: PMC10858031.3CieľSKCieľom dizertačnej práce je zhodnotiť dopad prechodu z generickej (nešpecifickej) rehabilitácie na štruktúrovaný, ochoreniu špecifický rehabilitačný model u pacientov s Parkinsonovou chorobou v podmienkach slovenského zdravotníctva. Doktorand bude zohrávať kľúčovú úlohu v implementácii aj hodnotení tohto modelu. Hlavné ciele dizertačnej práce sú: 1. Porovnať klinické výsledky pacientov absolvujúcich ochorenie špecifickú rehabilitáciu s pacientmi podstupujúcimi generickú rehabilitáciu alebo bez systematickej rehabilitačnej intervencie, so zameraním na zlepšenie motorických príznakov, funkčný stav a kvalitu života. 2. Zhodnotiť vplyv ochorenie špecifickej rehabilitácie na výskyt komplikácií, najmä pádov, fraktúr, pneumónií, hospitalizácií a mortality. 3. Analyzovať dopad jednotlivých rehabilitačných modelov na využívanie zdravotnej starostlivosti a potenciálne ekonomické aspekty liečby. 4. Participovať na tvorbe a implementácii národného multidisciplinárneho modelu starostlivosti o pacientov s Parkinsonovou chorobou. 5. Hodnotiť efekt implementovaného multidisciplinárneho rehabilitačného modelu nielen na úrovni vlastného pracoviska a individuálnych pacientov, ale aj na celonárodnej úrovni s využitím epidemiologických dát a dát zdravotného systému. Dizertačná práca má ambíciu priniesť robustné klinické a systémové dôkazy podporujúce integráciu ochorenie špecifickej rehabilitácie do štandardnej starostlivosti o pacientov s Parkinsonovou chorobou na Slovensku, s cieľom zlepšiť klinické výsledky a znížiť dlhodobé komplikácie ochorenia. 3CieľENThe aim of this PhD thesis is to evaluate the impact of transitioning from generic or non-specific rehabilitation to a structured, disease-specific rehabilitation model for patients with Parkinson’s disease in the conditions of the Slovak healthcare system. The doctoral candidate will play a central role in both implementation and evaluation. The primary objectives of the thesis are: 1. To compare clinical outcomes in patients undergoing disease-specific rehabilitation versus those receiving generic rehabilitation or no structured rehabilitation, with particular focus on motor symptom improvement, functional status, and quality of life. 2. To assess the impact of disease-specific rehabilitation on the occurrence of complications, including falls, fractures, pneumonias, hospitalizations, and mortality. 3. To evaluate the cost and healthcare utilization implications associated with different rehabilitation models. 4. To participate in the development and implementation of a national multidisciplinary care model for Parkinson’s disease. 5. To analyze the effects of this multidisciplinary rehabilitation model not only at the level of the candidate’s department and individual patients, but also at the national level using epidemiological and health-system data. The thesis is expected to provide robust clinical and health-system evidence supporting the integration of disease-specific rehabilitation into standard Parkinson’s disease care in Slovakia, contributing to improved patient outcomes and reduced long-term complications.4AnotáciaENParkinson’s disease (PD) is a progressive neurodegenerative disorder characterized not only by motor symptoms—bradykinesia, rigidity, tremor, and postural instability—but also by a broad spectrum of non-motor manifestations that substantially affect quality of life and long-term prognosis. Over the past decade, growing evidence has demonstrated that exercise and disease-specific rehabilitation are not merely supportive interventions, but key components of comprehensive PD management. Targeted physiotherapy approaches (e.g., cueing strategies, amplitude-based training, balance and gait training, dual-task interventions, respiratory rehabilitation) have been shown to improve motor performance, reduce falls, enhance functional independence, and potentially modify disease-related disability trajectories. Despite these advances, rehabilitation in the Slovak healthcare system remains largely generic and not systematically structured according to the specific needs of patients with Parkinson’s disease. The implementation of disease-specific rehabilitation programs, embedded within multidisciplinary care models, represents a critical step toward improving measurable clinical outcomes and reducing preventable complications.4AnotáciaSKnielen motorickými príznakmi – bradykinézou, rigiditou, tremorom a posturálnou instabilitou – ale aj širokým spektrom nemotorických prejavov, ktoré významne ovplyvňujú kvalitu života a dlhodobú prognózu pacientov. V poslednom desaťročí narastajú dôkazy o tom, že cielené pohybové intervencie a ochorenie špecifická rehabilitácia nepredstavujú len podpornú liečbu, ale kľúčovú súčasť komplexného manažmentu Parkinsonovej choroby. Špecifické fyzioterapeutické prístupy (napr. cueing stratégie, tréning pohybov s dôrazom na amplitúdu, tréning rovnováhy a chôdze, dual-task intervencie, respiračná rehabilitácia) preukázateľne zlepšujú motorický výkon, znižujú riziko pádov, podporujú funkčnú nezávislosť a môžu priaznivo ovplyvniť trajektóriu disability. Napriek týmto poznatkom zostáva rehabilitačná starostlivosť v podmienkach slovenského zdravotníctva prevažne generická a nie je systematicky štruktúrovaná podľa špecifických potrieb pacientov s Parkinsonovou chorobou. Implementácia ochorenie špecifického rehabilitačného programu, integrovaného do multidisciplinárneho modelu starostlivosti, predstavuje zásadný krok smerom k zlepšeniu merateľných klinických výsledkov a redukcii preventabilných komplikácií.5PoznámkaSKProjekt bude podporený Agentúrou pre podporu vedy a výskumu SR č. APVV-22-0279 a Plánom obnovy a odolnosti EU “Veľké projekty pre excelentních výskumníkov” pod číslom grantu 09I03-03-V03-00007.6Kľúčové slováENParkinson’s disease, rehabilitation, exercise, multidisciplinary care, specialized care models, healthcare strategies6Kľúčové slováSKParkinsonova choroba, rehabilitácia, pohybová intervencia, multidisciplinárna starostlivosť, špecializované modely starostlivosti, zdravotnícke stratégie45.všeobecné lekárstvoNEUdeneurológiaENGeneral Medicineneurológia76588Optická neuropatia u pacientov s hematoonkologickými ochoreniami liečenými CAR-T-bunkovou terapiou2026-03-03T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. MUDr. Jarmila Szilasiová, PhD.ENTutor1NázovENOptic neuropathy in patients with hematological malignancies treated with CAR T-cell therapy1NázovSKOptická neuropatia u pacientov s hematoonkologickými ochoreniami liečenými CAR-T-bunkovou terapiou2LiteratúraSK1. Zhao N, Hu F, Zhai Y, Ye X, Ruan Y, Liu Z, Wang Z, Shen W, Yuan L. Ocular toxicities in chimeric antigen receptor T-cell therapy: a real-world study leveraging FAERS database.Immunotherapy. 2024 Feb;16(3):161-172. doi: 10.2217/imt-2023-0220. Epub 2023 Dec 21.PMID: 38126138 2. Frey C, Cherniawsky H, Etminan M. Ocular adverse events following CAR-T cell therapy: A pharmacovigilance study and systematic review. Eur J Haematol. 2024 Jul;113(1):66-71. doi: 10.1111/ejh.14208. Epub 2024 Mar 28. PMID: 38549191 3. Aqil MS, Al-Marrawi Y, Yaldo M, Abu-Mahfouz A, Singh L, Gopishetty S, Idogun P, Ezekwudo D, Jaiyesimi I, Weiner AJ. Ocular toxicities of targeted therapies and immunotherapies in hematologic malignancies. Front Oncol. 2026 Jan 6;15:1691518. doi: 10.3389/fonc.2025.1691518. eCollection 2025.PMID: 41568391. 4. Ercilla-Rodríguez P, Sánchez-Díez M, Alegría-Aravena N, Quiroz-Troncoso J, Gavira-O'Neill CE, González-Martos R, Ramírez-Castillejo C. CAR-T lymphocyte-based cell therapies; mechanistic substantiation, applications and biosafety enhancement with suicide genes: new opportunities to melt side effects. Front Immunol. 2024 Jul 18;15:1333150. doi: 10.3389/fimmu.2024.1333150. eCollection 2024.PMID: 39091493 5. Ren X, Zhang G, Li G, Wang Y. Chimeric antigen receptor T-cell therapy-induced nervous system toxicity: a real-world study based on the FDA Adverse Event Reporting System database. BMC Cancer. 2024 Jan 2;24(1):10. doi: 10.1186/s12885-023-11753-x. PMID: 38166723. 6. Fusaroli M, Isgrò V, Cutroneo PM, Ferrajolo C, Cirillo V, Del Bufalo F, Raschi E, Poluzzi E, Trifirò G. Drug Saf. Post-Marketing Surveillance of CAR-T-Cell Therapies: Analysis of the FDA Adverse Event Reporting System (FAERS) Database.2022 Aug;45(8):891-908. doi: 10.1007/s40264-022-01194-z.PMID: 35829913. 3CieľSKCieľom dizertačnej práce je analyzovať neurotoxické poškodenie zrakového nervu u pacientov s vybranými hematoonkologikcými ochoreniami, hlavne difúznym veľkobunkovým B-lymfómom (DLBCL/HGBL), lymfómom z plášťových buniek a mnohopočetným myelómom, liečených CAR-T bunkovou terapiou, event. aj inými onkologickými liečbami. Postihnutie zrakového nervu v rámci komplexného oftalmologického vyšetrenia bude posudzované pomocou optickej koherentnej tomografie (OCT) a OCTA (optickej koherentnej tomografie angiografie). Práca predstavuje translacionálne prepojenie neurooftalmológie a hematoonkologickej liečby s cieľom identifikovať subklinické i klinicky manifestné zmeny zrakového nervu po modernej imunoterapii. Liečba CAR-T bunkami, najmä preparátom axicabtagene ciloleucel, dosahuje u relabujúcich a refraktérnych pacientov s agresívnymi B-lymfómami vysokú mieru terapeutickej odpovede, vrátane kompletnej remisie približne v 47–70 % prípadov, čím významne zlepšuje dlhodobé prežívanie pacientov. Terapia je spojená s výskytom syndrómu neurotoxicity asociovanej s imunitnými efektorovými bunkami (ICANS), ktorý sa vyskytuje u významnej časti liečených pacientov a môže byť sprostredkovaný cytokínovou búrkou a narušením hemato-encefalickej a hemato-okulárnej bariéry, potenciálne vedúcim k optickej neuropatii a ďalším očným prejavom. V súčasnosti chýbajú rozsiahlejšie dáta o výskyte týchto komplikácií a dostupné štúdie neurotoxicity sa zameriavajú predovšetkým na ultrazvukové hodnotenie dilatácie puzdra zrakového nervu (ONSD), papiledém alebo monitorovanie intrakraniálneho tlaku, pričom systematické hodnotenie zmien zrakového nervu pomocou OCT u pacientov liečených axi-cel terapiou nebolo doposiaľ publikované a výskum má potenciál originálneho výskumu s významným prínosom nových klinických dát. V rámci práce budú pomocou zobrazovacej techniky OCT (prístroj Optovue) longitudinálne sledované parametre retinal nerve fiber layer (RNFL), macular ganglion cell complex (GCC) a cup-to-disc ratio ako aj parametre retinálnej mikrovaskulatúry - vessel density (OCTA), so zameraním na včasné známky edému, následnú atrofizáciu a ďalšie štrukturálne zmeny zrakového nervu. Oftalmologické vyšetrenia budú realizované pred podaním CAR-T liečby a následne v definovaných intervaloch (1-3, 6 a 12 mesiacov) s cieľom zachytiť skorú aj neskorú neurotoxicitu a odlíšiť akútne a chronikcé zmeny. Sekundárnym cieľom je identifikácia potenciálnych rizikových a prediktívnych faktorov rozvoja optickej neuropatie pri CAR-T terapii, ako aj korelácia oftalmologických a OCT (OCTA) nálezov s klinickým priebehom neurotoxicity. Na základe získaných dát môže byť navrhnutý screeningový oftalmologický protokol u pacientov indikovaných na CAR-T terapiu, vrátane možností preventívnych alebo podporných intervencií (napr. znižovanie vnútroočného tlaku a neuroprotektívne postupy). Výsledkom práce by malo byť zavedenie systematickej oftalmologickej dispenzarizácie pacientov s CAR-T liečbou s cieľom nielen dosiahnuť hematologickú remisiu, ale aj včas diagnostikovať a cielene manažovať neurooftalmologické komplikácie, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu života dlhodobo prežívajúcich pacientov.6Kľúčové slováENoptic neuropathy, lymphoma, multiple myeloma, optic coherence tomography, CAR T-cell therapy, neurotoxicity syndrome6Kľúčové slováSKoptická neuropatia, lymfóm, mnohopočetný myelóm, optická koherentná tomografia, CAR-T bunková terapia, syndróm neurotoxicity45.všeobecné lekárstvoNEUdeneurológiaENGeneral Medicineneurológia76639Prediktory dobrého výsledného funkčného stavu pri cievnej mozgovej príhode v zadnej cirkulácii2026-03-09T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEANENTutor1NázovENPredictors of good clinical outcome after stroke in posterior circulation1NázovSKPrediktory dobrého výsledného funkčného stavu pri cievnej mozgovej príhode v zadnej cirkulácii2LiteratúraSKSheng‑Feng Lin S-F, Chen C-I, Hu H-H et al. Predicting functional outcomes of posterior circulation acute ischemic stroke in first 36 h of stroke onset. Journal of Neurology 2018, 265:926–932, https://doi.org/10.1007/s00415-018-8746-6 Handelsmann H, Herzog L, Kulcsar Z et al. Predictors for affected stroke territory and outcome of acute stroke treatments are different for posterior versus anterior circulation stroke. Scientific Reports 2021, 11:10544, https://doi.org/10.1038/s41598-021-89871-4 Ashouri YK, Paul AR, Nguyen TN et al. Predictors of Good Functional Outcomes in Posterior Circulation Stroke After Mechanical Thrombectomy With Stent Retrievers: An Individual Patient‐Data Pooled Analysis From the TRACK and NASA Registries. Stroke Vasc Interv Neurol. 2024;4:e001017. DOI: 10.1161/SVIN.123.001017 Kniep HC, Elsayed S, Nawabi J et al. Imaging‑based outcome prediction in posterior circulation stroke. Journal of Neurology 2022, 269:3800–3809, https://doi.org/10.1007/s00415-022-11010-4 Nikolaos Karvelashttps N, Palaiodimos L, Karamanis D et al. Long-term outcomes after first-ever posterior circulation stroke and the prognostic significance of the New England Medical Center Posterior Circulation Registry stroke classification: A prospective study from the Athens Stroke Registry. ESJ 2025, 2:442-451, https://doi.org/10.1177/239698732413026573CieľSKPre cievne mozgové príhody v zadnej cirkulácii neexistujú aktuálne jednoznačné odporúčania pre rozhodovanie medzi medikamentóznou a endovaskulárnou liečbou. Cieľom práce je určiť prediktory dobrého výsledného stavu u pacientov s endovaskulárnou liečbou a porovnať ich s prediktormi dobrého výsledného stavu u pacientov s medikamentóznou liečbou. Získané výsledky budú perspektívne prínosom pri rozhodovaní o liečbe cievnych mozgových príhod v zadnej cirkulácii. 6Kľúčové slováENstroke, posterior circulation, clinical outcome, predictors, prognosis 6Kľúčové slováSKcievna mozgová príhoda, zadná cirkulácia, funkčný stav, prediktory, prognóza45.všeobecné lekárstvoNEUdeneurológiaENGeneral Medicineneurológia