DDizertačná prácaZENPh. D. thesisLF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Lekárska fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of MedicineUVZHÚstav verejného zdravotníctva a hygieny UPJŠ LFENDepartment of Public Health and Hygiene76464Epidemiologická analýza vzťahu medzi fyzickou aktivitou počas gravidity a výskytom tehotenských a pôrodných komplikácií vo vybranej populácii rodičiek v Slovenskej republike2026-02-22T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.ENTutor1NázovENEpidemiological Analysis of the Association Between Physical Activity During Pregnancy and the Occurrence of Gestational and Delivery Complications in a Population of Mothers in the Slovak Republic1NázovSKEpidemiologická analýza vzťahu medzi fyzickou aktivitou počas gravidity a výskytom tehotenských a pôrodných komplikácií vo vybranej populácii rodičiek v Slovenskej republike2LiteratúraSK 1. Mottola MF, Davenport MH, Ruchat SM, Davies GA, Poitras VJ, Gray CE, et al. 2019 Canadian guideline for physical activity throughout pregnancy. *Br J Sports Med.* 2018;52(21):1339–1346. 2. Di Mascio D, Magro-Malosso ER, Saccone G, Marhefka GD, Berghella V. Exercise during pregnancy and risk of gestational diabetes mellitus: a systematic review and meta-analysis. *Am J Obstet Gynecol.* 2016;215(5):529–536. 3. Ruchat SM, Mottola MF, Skow RJ, Nagpal TS, Meah VL, James M, et al. Effect of exercise during pregnancy on gestational weight gain and obstetric outcomes: a meta-analysis. *BJOG.* 2018;125(9):1016–1026. 4. Davenport MH, Ruchat SM, Sobierajski F, Poitras VJ, Gray CE, Yoo C, et al. Impact of prenatal exercise on maternal harms, labour and delivery outcomes: a systematic review and meta-analysis. *Br J Sports Med.* 2019;53(2):99–107. 5. Hegaard HK, Damm P, Hedegaard M, Henriksen TB, Ottesen B, Dykes AK, et al. Leisure time physical activity is associated with reduced risk of preterm delivery. *Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol.* 2011;159(1):84–88. 6. Evenson KR, Moos MK, Carrier K, Siega-Riz AM. Perceived barriers to physical activity among pregnant women. *Matern Child Health J.* 2009;13(3):364–375. 7. Kennedy KM, Gettys A, McLeod A, et al. Patterns of leisure-time physical activity during pregnancy and associations with adverse pregnancy outcomes. *Int J Behav Nutr Phys Act.* 2018;15:84. 8. Gascoigne EL, Webster CM, Honart AW, et al. Physical activity and pregnancy outcomes: an expert review. *Am J Obstet Gynecol MFM.* 2023;5(2):100768. 9. Bergman M, Kieler H, Alfredsson L, et al. Physical activity and sedentary time during pregnancy and associations with maternal and fetal health outcomes. *BMC Pregnancy Childbirth.* 2021;21:166. 10. World Health Organization. WHO guidelines on physical activity and sedentary behaviour. Geneva: WHO; 2020. --- 3CieľSKCieľom dizertačnej práce je kvantifikovať úroveň fyzickej aktivity počas gravidity, identifikovať jej hlavné determinanty a analyzovať jej vzťah k vybraným tehotenským a pôrodným komplikáciám v reprezentatívnej vzorke rodičiek.4AnotáciaSKFyzická aktivita počas gravidity je významným modifikovateľným faktorom ovplyvňujúcim zdravotný stav rodičiek. Dostupné medzinárodné dôkazy poukazujú na jej protektívny účinok vo vzťahu ku gestačnému diabetu, hypertenzným poruchám gravidity, nadmernému prírastku hmotnosti, operačnému ukončeniu pôrodu a zhoršenému psychickému zdraviu. Napriek tomu absentujú komplexné epidemiologické údaje o úrovni fyzickej aktivity gravidných žien a jej asociáciách so zdravotnými ukazovateľmi v podmienkach Slovenskej republiky. Výskum bude realizovaný ako analytická epidemiologická štúdia (pravdepodobne kohortového alebo prípadovo-kontrolného typu). Zber dát bude zahŕňať kombináciu: • analýzy sekundárnych údajov zo zdravotníckych databáz, • primárneho zberu údajov prostredníctvom validovaného dotazníka na hodnotenie fyzickej aktivity počas gravidity, • zberu klinických údajov o priebehu gravidity a pôrodu. Hlavné sledované výstupy budú: • výskyt gestačného diabetu, • hypertenzné poruchy gravidity (vrátane preeklampsie), • nadmerný prírastok hmotnosti počas gravidity, • spôsob ukončenia pôrodu (spontánny vs. operačný), • popôrodná morbidita. Štatistická analýza bude zahŕňať viacrozmerné regresné modely (logistická regresia) na hodnotenie asociácie medzi úrovňou fyzickej aktivity a sledovanými zdravotnými ukazovateľmi pri kontrole konfúznych faktorov (vek, BMI pred graviditou, fajčenie, parita, socioekonomický status, región). Hlavné hypotézy: 1. Nízka úroveň fyzickej aktivity počas gravidity je asociovaná so zvýšeným rizikom gestačného diabetu. 2. Nedostatočná fyzická aktivita zvyšuje pravdepodobnosť hypertenzných porúch gravidity. 3. Gravidné ženy s pravidelnou primeranou fyzickou aktivitou majú nižšiu pravdepodobnosť operačného ukončenia pôrodu. 4. Vzťah medzi fyzickou aktivitou a komplikáciami gravidity je modifikovaný BMI pred graviditou a socioekonomickým statusom. Očakávaným prínosom práce je vytvorenie národne relevantných epidemiologických dôkazov o význame pohybovej aktivity počas gravidity a identifikácia rizikových skupín žien s nízkou úrovňou pohybu. Výsledky budú využiteľné pre tvorbu preventívnych stratégií verejného zdravotníctva a odporúčaní pre klinickú prax. 5PoznámkaSKGrant KEGA 001UPJŠ-4/2024 E-learningové multimediálne centrum pre sledovanie vplyvov environmentálnych faktorov na humánne zdravie pre študentov medicínskych a zdravotníckych odborov (001UPJŠ-4/2024) zodpovedný riešiteľ prof. Rimárová 43.verejné zdravotníctvoVZdverejné zdravotníctvoENPublic HealthPublic Health76365Epilepsia a poruchy spánku: rizikové správanie a faktory životného štýlu ovplyvňujúce efekt liečby2026-02-17T00:00:00.000+01:0013Konzultantdoc. MUDr. Eva Feketeová, PhD.ENConsultant2Školiteľprof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBAENTutor1NázovENEpilepsy and Sleep Disorders: Risk Behaviors and Lifestyle Factors Influencing Treatment Effectiveness1NázovSKEpilepsia a poruchy spánku: rizikové správanie a faktory životného štýlu ovplyvňujúce efekt liečby2LiteratúraSK1. Beniczky S, Trinka E, Wirrell E, et al. Updated classification of epileptic seizures: Position paper of the International League Against Epilepsy. Epilepsia. 2025;66(6):1804-1823. 2. Brázdil M a kol. Epileptologie. Maxdorf (Praha). 2024: 314 s. 3. Engel J Jr., et al. Epilepsy: A Comprehensive Textbook (3. vydanie). Lippincott Williams & Wilkins (LWW). 2023: 3998 s. 4. Feketeová E, a kol. Slovenské odporúčania diagnostiky a liečby epilepsie. Bratislava: Solen, 2024:1- 66. 5. Muthaffar OY, Alyazidi AS. Epilepsia partialis continua: A review. Neurosciences (Riyadh). 2024 May;29(2):71-76. 6. Rho JM, Sankar R, Cavazos JE. Epilepsy: Scientific Foundations of Clinical Practice. CRC Press. 2004: 532 s. 7. Wang X, Zhou L. Pharmacological Treatment of Epileptic Seizures. Springer Nature Singapore. 2025: 1021 s.. 2LiteratúraEN1. Beniczky S, Trinka E, Wirrell E, et al. Updated classification of epileptic seizures: Position paper of the International League Against Epilepsy. Epilepsia. 2025;66(6):1804-1823. 2. Brázdil M a kol. Epileptologie. Maxdorf (Praha). 2024: 314 s. 3. Engel J Jr., et al. Epilepsy: A Comprehensive Textbook (3. vydanie). Lippincott Williams & Wilkins (LWW). 2023: 3998 s. 4. Feketeová E, a kol. Slovenské odporúčania diagnostiky a liečby epilepsie. Bratislava: Solen, 2024:1- 66. 5. Muthaffar OY, Alyazidi AS. Epilepsia partialis continua: A review. Neurosciences (Riyadh). 2024 May;29(2):71-76. 6. Rho JM, Sankar R, Cavazos JE. Epilepsy: Scientific Foundations of Clinical Practice. CRC Press. 2004: 532 s. 7. Wang X, Zhou L. Pharmacological Treatment of Epileptic Seizures. Springer Nature Singapore. 2025: 1021 s.. 3CieľSK1. Odhadnúť prevalenciu a populačný dopad porúch dýchania v spánku u pacientov s epilepsiou a epilepsiou s encefalopatiou. 2. Identifikovať a kvantifikovať vplyv behaviorálnych a životných faktorov (BMI, alkohol, fajčenie, spánkové návyky, adherencia) na kontrolu záchvatov a odpoveď na antiepileptickú a liečbu porúch dýchania v spánku. 3. Preskúmať vzťahy medzi poruchou dýchania v spánku, nočnou epileptickou aktivitou a zhoršením neurokognitívnych a funkčných výsledkov. 4. Navrhnúť intervenčné stratégie a algoritmy skríningu, prevencie a manažmentu týchto rizikových faktorov v ambulantnej a komunitnej starostlivosti. 3CieľEN1. To estimate the prevalence and population impact of sleep-disordered breathing in patients with epilepsy and epilepsy with encephalopathy. 2. To identify and quantify the influence of behavioral and lifestyle factors (BMI, alcohol consumption, smoking, sleep habits, treatment adherence) on seizure control and response to antiepileptic therapy and treatment of sleep-disordered breathing. 3. To examine the relationships between sleep-disordered breathing, nocturnal epileptic activity, and deterioration in neurocognitive and functional outcomes. 4. To propose interventional strategies and algorithms for screening, prevention, and management of these risk factors in outpatient and community care. 4AnotáciaENSleep-disordered breathing (SDB) is a common comorbidity in patients with epilepsy and epilepsy-associated encephalopathy. Sleep-disordered breathing, together with behavioral and lifestyle-related risk factors (obesity, alcohol consumption, sleep deprivation, treatment adherence, and physical activity), can significantly worsen seizure control, reduce treatment effectiveness, and negatively affect the clinical and cognitive course of the disease. From a public health perspective, these are modifiable factors for which targeted interventions may improve treatment outcomes. 4AnotáciaSKPoruchy dýchania v spánku (PDS) sú bežnou komorbiditou u pacientov s epilepsiou a epilepsiou sprevádzanou encefalopatiou. Poruchy dýchania v spánku, spolu s behaviorálnymi a životným štýlom súvisiacimi rizikovými faktormi (obezita, alkohol, spánková deprivácia, adherencia k liečbe, fyzická aktivita), môžu zásadne zhoršiť kontrolu záchvatov, znižovať efektivitu liečby a zhoršovať klinický a kognitívny priebeh ochorenia. Z pohľadu verejného zdravotníctva ide o modulovateľné faktory, pri ktorých intervencie môžu zlepšiť výsledky liečby.5PoznámkaSKDenná interná forma štúdia Práca podporená grantmi KEGA 003UPJŠ-4/2024 – prof. Dorko, KEGA 001UPJŠ-4/2024 – prof. Rimárová6Kľúčové slováENsleep-disordered breathing; epilepsy; epileptic encephalopathy; seizure control; behavioral risk factors; preventive measures6Kľúčové slováSKporuchy dýchania v spánku; epilepsia; epileptická encefalopatia; kontrola záchvatov; behaviorálne rizikové faktory; preventívne opatrenia43.verejné zdravotníctvoVZdverejné zdravotníctvoENPublic HealthPublic Health76290Hodnotenie mentálneho zdravia a popôrodnej depresie vo vybranej skupine rodičiek2026-02-12T00:00:00.000+01:0032Školiteľprof. MUDr. Kvetoslava Rimárová, CSc.ENTutor1NázovENAssessment of Mental Health and Postpartum Depression in a Selected Group of Mothers1NázovSKHodnotenie mentálneho zdravia a popôrodnej depresie vo vybranej skupine rodičiek2LiteratúraSK1. Goodman SH, Simon HFM, Shamblaw AL, Kim CY. Parenting as a mediator of associations between depression in mothers and children’s functioning: a systematic review and meta-analysis. Clin Child Fam Psychol Rev. 2020;23(4):427–60. 2. Stewart DE, Vigod SN. Postpartum depression: pathophysiology, treatment, and emerging therapeutics. Annu Rev Med. 2019;70:183–96. 3. Madigan S, Oatley H, Racine N, Fearon RMP, Schumacher L, Akbari E, Cooke JE, Tarabulsy GM. A meta-analysis of maternal prenatal depression and anxiety on child socioemotional development. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2018;57(9):645-657 e648. 4. Pizeta FA, Loureiro SR, Pasian SR. Maternal depression, social vulnerability and gender: prediction of emotional problems among schoolchildren. J Child Fam Stud. 2018;27(6):1981–91. 5. Orri M, Besharati S, Ahun MN, Richter LM. Analysis of maternal postnatal depression, socioeconomic factors, and offspring internalizing symptoms in a longitudinal cohort in South Africa. JAMA Netw Open. 2021;4(8): e2121667. 6. Wallwiener S, Goetz M, Lanfer A, Gillessen A, Suling M, Feisst M, Sohn C, Wallwiener M. Epidemiology of mental disorders during pregnancy and link to birth outcome: a large-scale retrospective observational database study including 38,000 pregnancies. Arch Gynecol Obstet. 2019;299(3):755–63. 7. Carter AS, Garrity-Rokous FE, Chazan-Cohen R, Little C, Briggs- Gowan MJ. Maternal depression and comorbidity: predicting early parenting, attachment security, and toddler social-emotional problems and competencies. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2001;40(1):18–262LiteratúraEN1. Goodman SH, Simon HFM, Shamblaw AL, Kim CY. Parenting as a mediator of associations between depression in mothers and children’s functioning: a systematic review and meta-analysis. Clin Child Fam Psychol Rev. 2020;23(4):427–60. 2. Stewart DE, Vigod SN. Postpartum depression: pathophysiology, treatment, and emerging therapeutics. Annu Rev Med. 2019;70:183–96. 3. Madigan S, Oatley H, Racine N, Fearon RMP, Schumacher L, Akbari E, Cooke JE, Tarabulsy GM. A meta-analysis of maternal prenatal depression and anxiety on child socioemotional development. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2018;57(9):645-657 e648. 4. Pizeta FA, Loureiro SR, Pasian SR. Maternal depression, social vulnerability and gender: prediction of emotional problems among schoolchildren. J Child Fam Stud. 2018;27(6):1981–91. 5. Orri M, Besharati S, Ahun MN, Richter LM. Analysis of maternal postnatal depression, socioeconomic factors, and offspring internalizing symptoms in a longitudinal cohort in South Africa. JAMA Netw Open. 2021;4(8): e2121667. 6. Wallwiener S, Goetz M, Lanfer A, Gillessen A, Suling M, Feisst M, Sohn C, Wallwiener M. Epidemiology of mental disorders during pregnancy and link to birth outcome: a large-scale retrospective observational database study including 38,000 pregnancies. Arch Gynecol Obstet. 2019;299(3):755–63. 7. Carter AS, Garrity-Rokous FE, Chazan-Cohen R, Little C, Briggs- Gowan MJ. Maternal depression and comorbidity: predicting early parenting, attachment security, and toddler social-emotional problems and competencies. J Am Acad Child Adolesc Psychiatry. 2001;40(1):18–263CieľSKCieľom tejto práce je posúdiť duševné zdravie a výskyt popôrodnej depresie u vybranej skupiny matiek. Práca sa zameriava na identifikáciu hlavných faktorov ovplyvňujúcich psychický stav matiek po pôrode, ako aj na hodnotenie prejavov popôrodnej depresie. Prostredníctvom analýzy dostupných údajov a relevantnej literatúry sa snaží prispieť k lepšiemu pochopeniu problematiky a navrhnúť možné opatrenia na podporu duševného zdravia matiek v popôrodnom období.4AnotáciaSKVýskum v rámci dizertačnej práce sa bude zameriavať na analýzu duševného zdravia žien v období po pôrode, pričom sa sústreďuje najmä na postnatálnu depresiu a ďalšie psychické ťažkosti, ako sú úzkostné poruchy, popôrodná psychóza či posttraumatická stresová porucha. Cieľom výskumu je identifikovať hlavné rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú vznik a priebeh týchto stavov, pričom sa berú do úvahy biologické, hormonálne, psychologické a sociálne aspekty. Výskum bude skúmať a analyzovať prevalenciu postnatálnej depresie u rodičiek, ako aj jej vplyv na ich celkovú kvalitu života, vzťah s dieťaťom a rodinnú dynamiku. Osobitná pozornosť je venovaná dôsledkom neliečených mentálnych porúch na vývin dieťaťa a na schopnosť matky zvládať materstvo. Súčasťou výskumu je tiež analýza možností prevencie a dostupnosti odbornej pomoci vrátane psychoterapeutických a farmakologických intervencií. Štúdia sa zaoberá aj úlohou zdravotníckych pracovníkov a spoločenskej podpory včasnej diagnostiky a liečby postnatálnej depresie. Skúma efektivitu podporných programov a psychologického poradenstva, pričom sa zameriava na to, ako môžu byť tieto opatrenia prispôsobené individuálnym potrebám rodičiek. Výsledky výskumu by mali prispieť k lepšiemu pochopeniu problematiky postnatálnej depresie a mentálnych problémov u matiek a k navrhnutiu efektívnych stratégií na zlepšenie starostlivosti o duševné zdravie žien po pôrode.5PoznámkaSKGRANT KEGA 001UPJŠ-4/2024.5PoznámkaENGRANT KEGA 001UPJŠ-4/20246Kľúčové slováSKpostnatálna depresia, rodičky, sociálne faktory, behaviorálne faktory, mentálne zdravie43.verejné zdravotníctvoVZdverejné zdravotníctvoENPublic HealthPublic Health76366Vplyv osteoporózy na kvalitu života u žien v postmenopauzálnom veku2026-02-17T00:00:00.000+01:0012Školiteľprof. Mgr. MUDr. Erik Dorko, PhD., MPH, MBAENTutor3Konzultantdoc. MUDr. Róbert Čellár, PhD., MPHENConsultant1NázovENThe Impact of Osteoporosis on Quality of Life in Postmenopausal Women1NázovSKVplyv osteoporózy na kvalitu života u žien v postmenopauzálnom veku2LiteratúraSK1. Dempster DW, et al. Marcus and Feldman’s Osteoporosis (5th Edition). Academic Press (Elsevier). 2020. 2. Ferrari SL, Roux C. Pocket Reference to Osteoporosis. Springer Cham. 2019: 98. 3. Greco T, Perisano C. Update on Osteoporosis. Medicina (Kaunas). 2025 Feb 6;61(2):275. 4. Inderjeeth C, Inderjeeth DC. Novel therapies in osteoporosis - Clinical update - 2025. Best Pract Res Clin Rheumatol. 2025 Dec;39(4):102100. 5. Morin SN, Leslie WD, Schousboe JT. Osteoporosis: A Review. JAMA. 2025 Sep 9;334(10):894-907. 6. Resch H. Osteoporosis and Related Bone Metabolic Disease. MDPI Books. 2023: 164. 7. Vera-Ponce VJ, et al. Prevalence of osteoporosis in chronic diseases: an umbrella review of 283 observational studies from 13 systematic reviews. BMC Rheumatol. 2025 Jun 6;9(1):66. 2LiteratúraEN1. Dempster DW, et al. Marcus and Feldman’s Osteoporosis (5th Edition). Academic Press (Elsevier). 2020. 2. Ferrari SL, Roux C. Pocket Reference to Osteoporosis. Springer Cham. 2019: 98. 3. Greco T, Perisano C. Update on Osteoporosis. Medicina (Kaunas). 2025 Feb 6;61(2):275. 4. Inderjeeth C, Inderjeeth DC. Novel therapies in osteoporosis - Clinical update - 2025. Best Pract Res Clin Rheumatol. 2025 Dec;39(4):102100. 5. Morin SN, Leslie WD, Schousboe JT. Osteoporosis: A Review. JAMA. 2025 Sep 9;334(10):894-907. 6. Resch H. Osteoporosis and Related Bone Metabolic Disease. MDPI Books. 2023: 164. 7. Vera-Ponce VJ, et al. Prevalence of osteoporosis in chronic diseases: an umbrella review of 283 observational studies from 13 systematic reviews. BMC Rheumatol. 2025 Jun 6;9(1):66. 3CieľSKHlavný cieľ: Analyzovať vplyv osteoporózy na kvalitu života žien v postmenopauzálnom veku a identifikovať faktory, ktoré tento vplyv významne modifikujú. Čiastkové ciele: 1. Vytvoriť a metodologicky overiť dotazník zameraný na hodnotenie kvality života a životného štýlu u žien s osteoporózou. 2. Zhodnotiť súvislosť medzi stravovacími návykmi a kvalitou života u sledovanej populácie. 3. Analyzovať vplyv behaviorálnych návykov (fajčenie, alkohol, sedavý spôsob života) na priebeh ochorenia a subjektívne vnímanie zdravotného stavu. 4. Posúdiť význam pravidelnej športovej a pohybovej aktivity v prevencii komplikácií osteoporózy. 3CieľENMain objective: To analyze the impact of osteoporosis on the quality of life of postmenopausal women and to identify factors that significantly modify this impact. Specific objectives: 1. To develop and methodologically validate a questionnaire aimed at assessing quality of life and lifestyle in women with osteoporosis. 2. To evaluate the association between dietary habits and quality of life in the studied population. 3. To analyze the impact of behavioral habits (smoking, alcohol consumption, sedentary lifestyle) on the course of the disease and the subjective perception of health status. 4. To assess the importance of regular sports and physical activity in the prevention of osteoporosis-related complications. 4AnotáciaENThe dissertation will focus on a comprehensive evaluation of the impact of osteoporosis on the quality of life of postmenopausal women, with an emphasis on physical, psychological, and social aspects. The research will include the development and validation of an original questionnaire aimed at assessing dietary habits, behavioral patterns (e.g., smoking, alcohol consumption), sports and physical activities, the use of hormone replacement therapy, and pharmacological treatment of osteoporosis. The study will also assess treatment effectiveness over a defined period by comparing subjectively perceived quality of life with selected clinical indicators. This work will contribute to a better understanding of the multidimensional impact of osteoporosis on the daily functioning of postmenopausal women and may provide a basis for optimizing preventive and therapeutic approaches. 4AnotáciaSKDizertačná práca sa zameria na komplexné zhodnotenie vplyvu osteoporózy na kvalitu života žien v postmenopauzálnom veku s dôrazom na fyzické, psychické a sociálne aspekty. Súčasťou výskumu bude vytvorenie a validácia vlastného dotazníka zameraného na stravovacie návyky, behaviorálne návyky (napr. fajčenie, konzumácia alkoholu), športové a pohybové aktivity, využívanie hormonálnej substitučnej terapie a farmakologickej liečby osteoporózy. Práca bude zároveň zahŕňať posúdenie účinnosti liečby v definovanom časovom období prostredníctvom porovnania subjektívne hodnotenej kvality života a vybraných klinických ukazovateľov. Práca prispeje k lepšiemu pochopeniu multidimenzionálneho dopadu osteoporózy na každodenné fungovanie žien v postmenopauze a môže vytvoriť podklad pre optimalizáciu preventívnych a terapeutických postupov. 5PoznámkaSKDenná interná forma štúdia Práca podporená grantmi KEGA 003UPJŠ-4/2024 – prof. Dorko, KEGA 001UPJŠ-4/2024 – prof. Rimárová6Kľúčové slováENosteoporosis; postmenopausal women; quality of life; physical activity; dietary habits; treatment effectiveness; fracture prevention6Kľúčové slováSKosteoporóza; postmenopauzálne ženy; kvalita života; pohybová aktivita; stravovacie návyky; účinnosť liečby, prevencia zlomenín43.verejné zdravotníctvoVZdverejné zdravotníctvoENPublic HealthPublic Health