DDizertačná prácaZENPh. D. thesisPF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prírodovedecká fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice, Faculty of ScienceÚGEÚstav geografieENInstitute of Geography76412An Integrated Approach to Addressing Urban Overheating: Combining Earth Observation, Microclimate Modelling, and Social Data2026-02-20T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENTutor3KonzultantMgr. Katarína Onačillová, PhD.ENConsultant1NázovENAn Integrated Approach to Addressing Urban Overheating: Combining Earth Observation, Microclimate Modelling, and Social Data1NázovSKIntegrovaný prístup k riešeniu problému prehrievania miest: kombinácia diaľkového prieskumu Zeme, mikroklimatického modelovania a sociálnych dát2LiteratúraEN-2LiteratúraSK-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je vytvoriť integrovaný rámec pre analýzu a riešenie problému prehrievania miest prostredníctvom systematickej kombinácie dát diaľkového prieskumu Zeme, mikroklimatického modelovania a sociálnych dát. Osobitný dôraz bude kladený na pokročilé využitie diaľkového prieskumu Zeme na zachytenie priestorovej a časovej variability povrchových a atmosférických charakteristík mestského prostredia, ktoré podmieňujú vznik a intenzitu tepelného stresu. Viaczdrojové dáta diaľkového prieskumu Zeme, vrátane termálnych satelitných snímok (napr. Landsat, Sentinel-3), multispektrálnych a hyperspektrálnych dát (napr. Sentinel-2), ako aj leteckých a UAV pozorovaní, budú využité na odvodenie povrchovej teploty, vegetačných indexov, albeda povrchu, podielu nepriepustných plôch a morfologických charakteristík urbánnej štruktúry. Analýza časových radov umožní hodnotenie dlhodobých trendov, sezónnej variability a reakcie mesta na extrémne teplotné udalosti. Na zlepšenie priestorového a časového rozlíšenia tepelných indikátorov budú aplikované metódy fúzie dát a priestorového downscalingu. Premenné odvodené z diaľkového prieskumu Zeme budú slúžiť ako vstupné aj validačné dáta pre mikroklimatické modely (napr. ENVI-met), ktoré umožnia simuláciu teploty vzduchu, radiačných tokov a biometeorologických indexov tepelného stresu (napr. PET, UTCI) v mierke ulíc a mestských blokov. Integrácia DPZ produktov s detailnou geometriou mesta umožní scenárové modelovanie vplyvu zmien využitia územia, zásahov do zelenej a modrej infraštruktúry a úprav urbanistickej štruktúry na mikroklimatické podmienky. Výstupy modelovania budú následne prepojené s demografickými a socio-ekonomickými dátami s cieľom identifikovať priestorové vzorce expozície, zraniteľnosti a rizika tepelného stresu u rôznych skupín obyvateľstva. Takto koncipovaný integrovaný prístup poskytne podklady pre identifikáciu prioritných lokalít zásahov a hodnotenie sociálne spravodlivých adaptačných opatrení. Výsledky práce prispejú k rozvoju prenosného metodického rámca hodnotenia prehrievania miest a posilnia využitie diaľkového prieskumu Zeme v podpore rozhodovania v oblasti klimatickej adaptácie a udržateľného mestského plánovania.3CieľENThe aim of this doctoral dissertation is to develop an integrated framework for analysing and addressing urban overheating by systematically combining Earth observation data, microclimate modelling, and social data. Particular emphasis is placed on the advanced use of remote sensing to capture the spatial and temporal variability of urban surface and atmospheric properties that contribute to heat stress. Multi-source Earth observation data, including thermal infrared satellite imagery (e.g., Landsat, Sentinel-3), multispectral and hyperspectral data (e.g., Sentinel-2), and airborne or UAV-based observations, will be used to derive land surface temperature, vegetation indices, surface albedo, impervious surface fraction, and urban morphological parameters. Time-series analyses will enable the assessment of long-term trends, seasonal variability, and responses to extreme heat events. Data fusion techniques and spatial downscaling will be applied to improve the spatial and temporal resolution of thermal indicators relevant for urban-scale analyses. Earth observation–derived variables will serve both as inputs and validation datasets for microclimate models (e.g., ENVI-met), which will simulate air temperature, radiation fluxes, and biometeorological heat stress indices such as PET and UTCI at the scale of streets and urban blocks. The integration of remote sensing products with detailed urban geometry will allow for scenario-based simulations assessing the impacts of land cover changes, green and blue infrastructure interventions, and urban design modifications on thermal conditions. The modelling outputs will be combined with demographic and socio-economic data to identify spatial patterns of heat exposure, vulnerability, and risk among different population groups. This integrated approach will support the identification of priority areas for intervention and the evaluation of socially equitable adaptation strategies. The results will contribute to the development of a transferable methodological framework for urban heat assessment, strengthening the role of Earth observation in evidence-based urban climate adaptation and planning.2026-02-20+01:0042.vedy o ZemiGIdAjgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76407Efektivita rôznych typov zelenej a modrej infraštruktúry pri znižovaní tepelného stresu2026-02-20T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENTutor1NázovSKEfektivita rôznych typov zelenej a modrej infraštruktúry pri znižovaní tepelného stresu1NázovENEffectiveness of Different Types of Green and Blue Infrastructure in Reducing Heat Stress2LiteratúraSK-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je komplexne zhodnotiť efektivitu rôznych typov zelenej a modrej infraštruktúry pri znižovaní tepelného stresu v urbánnom prostredí, vyjadreného pomocou biometeorologických indexov PET (Physiological Equivalent Temperature) a UTCI (Universal Thermal Climate Index). Výskum sa zameria na analýzu a porovnanie účinkov rozličných foriem zelenej infraštruktúry (napr. mestské parky, stromoradia, zelené strechy a fasády) a modrej infraštruktúry (vodné plochy, vodné prvky, retenčné opatrenia) v rôznych urbanistických a klimatických podmienkach. Metodicky bude práca vychádzať z kombinácie mikromierkového klimatického modelovania (napr. ENVI-met), priestorových analýz v geografických informačných systémoch a využitia dát diaľkového prieskumu Zeme. Modelované budú vybrané typické aj extrémne meteorologické situácie, najmä počas letných horúčav, s cieľom kvantifikovať vplyv jednotlivých prvkov zelenej a modrej infraštruktúry na teplotu vzduchu, radiačné podmienky a výsledný tepelný stres človeka. Súčasťou práce bude porovnanie účinnosti jednotlivých opatrení a ich kombinácií, identifikácia optimálnych riešení pre rôzne typy mestských priestorov (ulice, vnútrobloky, verejné priestranstvá) a hodnotenie ich potenciálu pre adaptáciu miest na zmenu klímy. Výsledky prispejú k lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi urbanistickou štruktúrou, vegetáciou, vodnými prvkami a tepelným komfortom obyvateľov a poskytnú odborný podklad pre plánovanie a implementáciu adaptačných opatrení v mestách.3CieľENThe aim of this doctoral dissertation is to comprehensively evaluate the effectiveness of different types of green and blue infrastructure in reducing heat stress in urban environments, expressed using biometeorological indices such as the Physiological Equivalent Temperature (PET) and the Universal Thermal Climate Index (UTCI). The research focuses on analyzing and comparing the impacts of various forms of green infrastructure (e.g., urban parks, street trees, green roofs and façades) and blue infrastructure (e.g., water bodies, water features, retention measures) under different urban and climatic conditions. Methodologically, the dissertation will be based on a combination of micro-scale climate modelling (e.g., ENVI-met), spatial analyses within geographic information systems, and the use of Earth observation data. Selected typical and extreme meteorological situations, particularly during summer heatwaves, will be simulated in order to quantify the influence of individual green and blue infrastructure elements on air temperature, radiation conditions, and resulting human thermal stress. The study will compare the effectiveness of individual measures and their combinations, identify optimal solutions for different types of urban spaces (streets, courtyards, public spaces), and assess their potential for climate change adaptation. The results will contribute to a better understanding of interactions between urban structure, vegetation, water elements, and human thermal comfort, providing a scientific basis for urban planning and climate adaptation strategies.2026-02-20+01:0042.vedy o ZemiGIdgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76411Effectiveness of Different Types of Green and Blue Infrastructure in Reducing Heat Stress2026-02-20T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENTutor1NázovSKEfektivita rôznych typov zelenej a modrej infraštruktúry pri znižovaní tepelného stresu1NázovENEffectiveness of Different Types of Green and Blue Infrastructure in Reducing Heat Stress2LiteratúraSK-2LiteratúraEN-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je komplexne zhodnotiť efektivitu rôznych typov zelenej a modrej infraštruktúry pri znižovaní tepelného stresu v urbánnom prostredí, vyjadreného pomocou biometeorologických indexov PET (Physiological Equivalent Temperature) a UTCI (Universal Thermal Climate Index). Výskum sa zameria na analýzu a porovnanie účinkov rozličných foriem zelenej infraštruktúry (napr. mestské parky, stromoradia, zelené strechy a fasády) a modrej infraštruktúry (vodné plochy, vodné prvky, retenčné opatrenia) v rôznych urbanistických a klimatických podmienkach. Metodicky bude práca vychádzať z kombinácie mikromierkového klimatického modelovania (napr. ENVI-met), priestorových analýz v geografických informačných systémoch a využitia dát diaľkového prieskumu Zeme. Modelované budú vybrané typické aj extrémne meteorologické situácie, najmä počas letných horúčav, s cieľom kvantifikovať vplyv jednotlivých prvkov zelenej a modrej infraštruktúry na teplotu vzduchu, radiačné podmienky a výsledný tepelný stres človeka. Súčasťou práce bude porovnanie účinnosti jednotlivých opatrení a ich kombinácií, identifikácia optimálnych riešení pre rôzne typy mestských priestorov (ulice, vnútrobloky, verejné priestranstvá) a hodnotenie ich potenciálu pre adaptáciu miest na zmenu klímy. Výsledky prispejú k lepšiemu pochopeniu vzťahov medzi urbanistickou štruktúrou, vegetáciou, vodnými prvkami a tepelným komfortom obyvateľov a poskytnú odborný podklad pre plánovanie a implementáciu adaptačných opatrení v mestách.3CieľENThe aim of this doctoral dissertation is to comprehensively evaluate the effectiveness of different types of green and blue infrastructure in reducing heat stress in urban environments, expressed using biometeorological indices such as the Physiological Equivalent Temperature (PET) and the Universal Thermal Climate Index (UTCI). The research focuses on analyzing and comparing the impacts of various forms of green infrastructure (e.g., urban parks, street trees, green roofs and façades) and blue infrastructure (e.g., water bodies, water features, retention measures) under different urban and climatic conditions. Methodologically, the dissertation will be based on a combination of micro-scale climate modelling (e.g., ENVI-met), spatial analyses within geographic information systems, and the use of Earth observation data. Selected typical and extreme meteorological situations, particularly during summer heatwaves, will be simulated in order to quantify the influence of individual green and blue infrastructure elements on air temperature, radiation conditions, and resulting human thermal stress. The study will compare the effectiveness of individual measures and their combinations, identify optimal solutions for different types of urban spaces (streets, courtyards, public spaces), and assess their potential for climate change adaptation. The results will contribute to a better understanding of interactions between urban structure, vegetation, water elements, and human thermal comfort, providing a scientific basis for urban planning and climate adaptation strategies.2026-02-20+01:0042.vedy o ZemiGIdAjgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76408Integrovaný prístup k riešeniu problému prehrievania miest: kombinácia diaľkového prieskumu Zeme, mikroklimatického modelovania a sociálnych dát2026-02-20T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENTutor3KonzultantMgr. Katarína Onačillová, PhD.ENConsultant1NázovENAn Integrated Approach to Addressing Urban Overheating: Combining Earth Observation, Microclimate Modelling, and Social Data1NázovSKIntegrovaný prístup k riešeniu problému prehrievania miest: kombinácia diaľkového prieskumu Zeme, mikroklimatického modelovania a sociálnych dát2LiteratúraSK-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je vytvoriť integrovaný rámec pre analýzu a riešenie problému prehrievania miest prostredníctvom systematickej kombinácie dát diaľkového prieskumu Zeme, mikroklimatického modelovania a sociálnych dát. Osobitný dôraz bude kladený na pokročilé využitie diaľkového prieskumu Zeme na zachytenie priestorovej a časovej variability povrchových a atmosférických charakteristík mestského prostredia, ktoré podmieňujú vznik a intenzitu tepelného stresu. Viaczdrojové dáta diaľkového prieskumu Zeme, vrátane termálnych satelitných snímok (napr. Landsat, Sentinel-3), multispektrálnych a hyperspektrálnych dát (napr. Sentinel-2), ako aj leteckých a UAV pozorovaní, budú využité na odvodenie povrchovej teploty, vegetačných indexov, albeda povrchu, podielu nepriepustných plôch a morfologických charakteristík urbánnej štruktúry. Analýza časových radov umožní hodnotenie dlhodobých trendov, sezónnej variability a reakcie mesta na extrémne teplotné udalosti. Na zlepšenie priestorového a časového rozlíšenia tepelných indikátorov budú aplikované metódy fúzie dát a priestorového downscalingu. Premenné odvodené z diaľkového prieskumu Zeme budú slúžiť ako vstupné aj validačné dáta pre mikroklimatické modely (napr. ENVI-met), ktoré umožnia simuláciu teploty vzduchu, radiačných tokov a biometeorologických indexov tepelného stresu (napr. PET, UTCI) v mierke ulíc a mestských blokov. Integrácia DPZ produktov s detailnou geometriou mesta umožní scenárové modelovanie vplyvu zmien využitia územia, zásahov do zelenej a modrej infraštruktúry a úprav urbanistickej štruktúry na mikroklimatické podmienky. Výstupy modelovania budú následne prepojené s demografickými a socio-ekonomickými dátami s cieľom identifikovať priestorové vzorce expozície, zraniteľnosti a rizika tepelného stresu u rôznych skupín obyvateľstva. Takto koncipovaný integrovaný prístup poskytne podklady pre identifikáciu prioritných lokalít zásahov a hodnotenie sociálne spravodlivých adaptačných opatrení. Výsledky práce prispejú k rozvoju prenosného metodického rámca hodnotenia prehrievania miest a posilnia využitie diaľkového prieskumu Zeme v podpore rozhodovania v oblasti klimatickej adaptácie a udržateľného mestského plánovania.3CieľENThe aim of this doctoral dissertation is to develop an integrated framework for analysing and addressing urban overheating by systematically combining Earth observation data, microclimate modelling, and social data. Particular emphasis is placed on the advanced use of remote sensing to capture the spatial and temporal variability of urban surface and atmospheric properties that contribute to heat stress. Multi-source Earth observation data, including thermal infrared satellite imagery (e.g., Landsat, Sentinel-3), multispectral and hyperspectral data (e.g., Sentinel-2), and airborne or UAV-based observations, will be used to derive land surface temperature, vegetation indices, surface albedo, impervious surface fraction, and urban morphological parameters. Time-series analyses will enable the assessment of long-term trends, seasonal variability, and responses to extreme heat events. Data fusion techniques and spatial downscaling will be applied to improve the spatial and temporal resolution of thermal indicators relevant for urban-scale analyses. Earth observation–derived variables will serve both as inputs and validation datasets for microclimate models (e.g., ENVI-met), which will simulate air temperature, radiation fluxes, and biometeorological heat stress indices such as PET and UTCI at the scale of streets and urban blocks. The integration of remote sensing products with detailed urban geometry will allow for scenario-based simulations assessing the impacts of land cover changes, green and blue infrastructure interventions, and urban design modifications on thermal conditions. The modelling outputs will be combined with demographic and socio-economic data to identify spatial patterns of heat exposure, vulnerability, and risk among different population groups. This integrated approach will support the identification of priority areas for intervention and the evaluation of socially equitable adaptation strategies. The results will contribute to the development of a transferable methodological framework for urban heat assessment, strengthening the role of Earth observation in evidence-based urban climate adaptation and planning.2026-02-20+01:0042.vedy o ZemiGIdgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76454Multimierkové hodnotenie divergentných a konvergentných trendov v priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácii obyvateľstva2026-02-21T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Ladislav Novotný, PhD.ENTutor3Konzultantprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENConsultant1NázovENMultiscale assessment of divergent and convergent trends in the spatial social-economic stratification of population1NázovSKMultimierkové hodnotenie divergentných a konvergentných trendov v priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácii obyvateľstva2LiteratúraSK-3CieľSKPreskúmať vývojové trendy priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácie obyvateľstva na rôznych priestorových úrovniach – od globálnej až po vnútromestskú s využitím viacerých zdrojov geopriestorových dát a geoinformatických nástrojov. 4AnotáciaSKCieľ dizertačnej práce je preskúmať vývojové trendy priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácie obyvateľstva na rôznych priestorových úrovniach – od globálnej až po vnútromestskú s využitím viacerých zdrojov geopriestorových dát a geoinformatických nástrojov. V práci bude potrebné pre rôzne priestorové mierky identifikovať primerané ukazovatele a zhodnotiť vhodnosť, dostupnosť a spoľahlivosť konkrétnych dát. Pre prispôsobenie dát požadovaným priestorovým jednotkám sa aplikujú metódy areálovej transformácie dát, pričom v záujme využitia obdobných podkladových vrstiev pri medzinárodných komparáciách vývoja v urbánnom prostredí možno vychádzať napríklad z podkladov European Land Monitoring Services (Urban Atlas). Následne sa uskutoční analýza a modelovanie priestorového usporiadania sociálno-ekonomickej stratifikácie obyvateľstva s dôraznom na chronologický aspekt a identifikáciu faktorov vedúcich k tejto stratifikácii. Využijú sa pritom pokročilé štatistické metódy i nástroje geografických informačných systémov. Súčasťou práce bude identifikácia pravidelností priestorového usporiadania v rôznych mierkach a s dôrazom na ich zhodnotenie v kauzálnych súvislostiach.2026-02-22+01:0042.vedy o ZemiGIdgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76455Multiscale assessment of divergent and convergent trends in the spatial social-economic stratification of population2026-02-21T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Ladislav Novotný, PhD.ENTutor3Konzultantprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENConsultant1NázovENMultiscale assessment of divergent and convergent trends in the spatial social-economic stratification of population1NázovSKMultimierkové hodnotenie divergentných a konvergentných trendov v priestorovej sociálno-ekonomickej stratifikácii obyvateľstva2LiteratúraEN-3CieľENTo examine the development trends in the spatial social-economic stratification of population at various spatial levels – from global to intra-urban using various geospatial data and tools. 4AnotáciaENThe aim of the dissertation is to examine the development trends in the spatial social-economic stratification of population at various spatial levels – from global to intra-urban using various geospatial data and tools. In the thesis, it will be necessary to identify appropriate indicators for different spatial scales and evaluate the appropriateness, availability and reliability of particular data. The data will be applied to the required spatial units using areal transformation methods and similar data used at the international level for comparison of urban areas such as the data from European Land Monitoring Services (Urban Atlas). Subsequently, the analysis and modelling of the spatial arrangement of social-economic stratification will be carried out with an emphasis on the chronological aspect and identification of factors leading to this stratification. Advanced statistical methods and tools of geographic information systems will be used. The thesis will also identify regularities of the spatial arrangement at various scales and with an emphasis on their evaluation in causal contexts.2026-02-22+01:0042.vedy o ZemiGIdAjgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76460Multisensor fusion of UAV and satellite data for vegetation mapping in heterogeneous agricultural landscapes2026-02-22T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Michal Gallay, PhD.ENTutor1NázovENMultisensor fusion of UAV and satellite data for vegetation mapping in heterogeneous agricultural landscapes1NázovSKMultisenzorová fúzia UAV a satelitných dát pre mapovanie vegetácie v heterogénnej poľnohospodárskej krajine2LiteratúraSK-2LiteratúraEN-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je vyvinúť metodiku pre prepojenie hyperspektrálnych a 3D UAV dát s multispektrálnymi a hyperspektrálnymi satelitnými snímkami s cieľom zlepšiť mapovanie vegetácie a krajinnej pokrývky v heterogénnej poľnohospodárskej krajine. Výskum bude založený na využití hyperspektrálnych UAV snímok v rozsahu 400–1000 nm a dát z laserového skenovania ako referenčného zdroja informácií o štruktúre a stave vegetácie vo veľmi vysokom priestorovom rozlíšení. Detailné UAV dáta budú agregované na úroveň satelitných pixelov a využité ako tréningové a validačné údaje pre interpretáciu snímok Sentinel-2 a vybraných hyperspektrálnych satelitných misií. Práca sa zameria na vegetačné typy s výraznou priestorovou heterogenitou, ako sú poľnohospodárske plodiny, vinohrady, trvalé trávne porasty a mokraďové prechody. Výsledkom bude metodika integrácie UAV hyperspektrálnych a 3D dát so satelitnými snímkami na zlepšenie klasifikácie vegetácie a krajinnej pokrývky, doplnená o odhad vybraných štrukturálnych indikátorov vegetácie na úrovni satelitného pixela pre vybrané typy krajinnej pokrývky.3CieľENThe aim of the dissertation is to develop a methodology for linking hyperspectral and 3D UAV data with multispectral and hyperspectral satellite imagery in order to improve vegetation and land cover mapping in heterogeneous agricultural landscapes. The research will be based on the use of UAV hyperspectral imagery in the 400–1000 nm range and laser scanning data as a reference source of information on vegetation structure and condition at very high spatial resolution. The detailed UAV data will be aggregated to the level of satellite pixels and used as training and validation data for the interpretation of Sentinel-2 imagery and selected hyperspectral satellite missions. The study will focus on vegetation types characterized by pronounced spatial heterogeneity, such as agricultural crops, vineyards, permanent grasslands, and wetland transition zones. The outcome will be a methodology for integrating UAV hyperspectral and 3D data with satellite imagery to improve the classification of vegetation and land cover, complemented by the estimation of selected structural vegetation indicators at the satellite pixel level for selected land cover types.2026-02-22+01:0042.vedy o ZemiGIdAjgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76459Multisenzorová fúzia UAV a satelitných dát pre mapovanie vegetácie v heterogénnej poľnohospodárskej krajine2026-02-22T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Michal Gallay, PhD.ENTutor1NázovENMultisensor fusion of UAV and satellite data for vegetation mapping in heterogeneous agricultural landscapes1NázovSKMultisenzorová fúzia UAV a satelitných dát pre mapovanie vegetácie v heterogénnej poľnohospodárskej krajine2LiteratúraSK-2LiteratúraEN-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je vyvinúť metodiku pre prepojenie hyperspektrálnych a 3D UAV dát s multispektrálnymi a hyperspektrálnymi satelitnými snímkami s cieľom zlepšiť mapovanie vegetácie a krajinnej pokrývky v heterogénnej poľnohospodárskej krajine. Výskum bude založený na využití hyperspektrálnych UAV snímok v rozsahu 400–1000 nm a dát z laserového skenovania ako referenčného zdroja informácií o štruktúre a stave vegetácie vo veľmi vysokom priestorovom rozlíšení. Detailné UAV dáta budú agregované na úroveň satelitných pixelov a využité ako tréningové a validačné údaje pre interpretáciu snímok Sentinel-2 a vybraných hyperspektrálnych satelitných misií. Práca sa zameria na vegetačné typy s výraznou priestorovou heterogenitou, ako sú poľnohospodárske plodiny, vinohrady, trvalé trávne porasty a mokraďové prechody. Výsledkom bude metodika integrácie UAV hyperspektrálnych a 3D dát so satelitnými snímkami na zlepšenie klasifikácie vegetácie a krajinnej pokrývky, doplnená o odhad vybraných štrukturálnych indikátorov vegetácie na úrovni satelitného pixela pre vybrané typy krajinnej pokrývky.3CieľENThe aim of the dissertation is to develop a methodology for linking hyperspectral and 3D UAV data with multispectral and hyperspectral satellite imagery in order to improve vegetation and land cover mapping in heterogeneous agricultural landscapes. The research will be based on the use of UAV hyperspectral imagery in the 400–1000 nm range and laser scanning data as a reference source of information on vegetation structure and condition at very high spatial resolution. The detailed UAV data will be aggregated to the level of satellite pixels and used as training and validation data for the interpretation of Sentinel-2 imagery and selected hyperspectral satellite missions. The study will focus on vegetation types characterized by pronounced spatial heterogeneity, such as agricultural crops, vineyards, permanent grasslands, and wetland transition zones. The outcome will be a methodology for integrating UAV hyperspectral and 3D data with satellite imagery to improve the classification of vegetation and land cover, complemented by the estimation of selected structural vegetation indicators at the satellite pixel level for selected land cover types.2026-02-22+01:0042.vedy o ZemiGIdgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76410Priestorová diferenciácia tepelného stresu v meste a jej vzťah k sociálno-ekonomickým faktorom2026-02-20T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENTutor3KonzultantRNDr. Janetta Nestorová-Dická, PhD., univerzitná docentkaENConsultant1NázovENThe Urban Spatial Differentiation of Heat Stress in Cities and Its Relationship with Socio-Economic Factors1NázovSKPriestorová diferenciácia tepelného stresu v meste a jej vzťah k sociálno-ekonomickým faktorom2LiteratúraSK-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je analyzovať priestorovú diferenciáciu tepelného stresu v meste a preskúmať jej vzťah k vybraným sociálno-ekonomickým charakteristikám obyvateľstva. Výskum sa zameria na identifikáciu priestorových vzorcov tepelného stresu a na hodnotenie nerovnomernej miery zaťaženia obyvateľov v závislosti od charakteru urbanistickej štruktúry, environmentálnych podmienok a sociálno-ekonomických faktorov. Tepelný stres bude kvantifikovaný pomocou biometeorologických indexov (napr. PET, UTCI) odvodených z kombinácie dát diaľkového prieskumu Zeme, meteorologických meraní a mikroklimatického modelovania. Priestorové rozloženie indexov tepelného stresu bude analyzované v rôznych meteorologických situáciách, so zameraním na obdobia extrémnych horúčav. Sociálno-ekonomické dáta, ako je veková štruktúra, hustota obyvateľstva, socio-ekonomický status či kvalita bývania, budú integrované do geografických informačných systémov s cieľom identifikovať zraniteľné skupiny obyvateľstva a lokality s kumuláciou environmentálneho a sociálneho rizika. Súčasťou práce bude aplikácia priestorových štatistických metód na hodnotenie vzťahov medzi tepelným stresom a sociálno-ekonomickými faktormi, ako aj identifikácia oblastí s výraznými nerovnosťami v tepelnom zaťažení. Výsledky prispejú k lepšiemu pochopeniu sociálno-priestorových aspektov prehrievania miest a poskytnú odborný podklad pre cielené adaptačné opatrenia a spravodlivejšie plánovanie intervencií na znižovanie tepelného stresu v mestskom prostredí.3CieľENThe aim of this doctoral dissertation is to analyse the spatial differentiation of heat stress within a city and to investigate its relationship with selected socio-economic characteristics of the population. The research focuses on identifying spatial patterns of heat stress and evaluating unequal exposure of residents depending on urban structure, environmental conditions, and socio-economic factors. Heat stress will be quantified using biometeorological indices (e.g., PET, UTCI) derived from a combination of Earth observation data, meteorological measurements, and microclimate modelling. The spatial distribution of heat stress indices will be analysed under different meteorological conditions, with particular emphasis on extreme heat events. Socio-economic data, such as age structure, population density, socio-economic status, and housing characteristics, will be integrated into geographic information systems to identify vulnerable population groups and areas with cumulative environmental and social risks. The study will apply spatial statistical methods to assess relationships between heat stress and socio-economic factors and to identify areas with pronounced inequalities in thermal exposure. The results will enhance understanding of the socio-spatial dimensions of urban heat and provide a scientific basis for targeted and socially equitable heat mitigation and adaptation strategies in urban environments.2026-02-20+01:0042.vedy o ZemiGIdgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76456Priestorové vzťahy modelovaného a vnímaného tepelného stresu v urbánnom prostredí2026-02-21T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Ladislav Novotný, PhD.ENTutor3Konzultantprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENConsultant1NázovENSpatial relationships between modelled and perceived heat stress in the urban environment1NázovSKPriestorové vzťahy modelovaného a vnímaného tepelného stresu v urbánnom prostredí2LiteratúraSK-3CieľSKidentifikovať priestorové vzorce, diskrepancie a geografické determinanty percepcie tepelného stresu na základe porovnania modelovaných indikátorov tepelnej záťaže a subjektívneho vnímania obyvateľstva. 4AnotáciaSKDizertačná práca sa zameriava na analýzu priestorových vzťahov medzi modelovaným a subjektívne vnímaným tepelným stresom v urbánnom prostredí. V kontexte prebiehajúcich klimatických zmien a rastúcej intenzity extrémnych teplotných javov nadobúda problematika tepelnej záťaže v mestách zásadný význam z hľadiska kvality života obyvateľstva, verejného zdravia a udržateľného urbanistického plánovania. Cieľom práce je identifikovať priestorové vzorce, diskrepancie a geografické determinanty percepcie tepelného stresu na základe porovnania modelovaných indikátorov tepelnej záťaže a subjektívneho vnímania obyvateľstva. Výskum kombinuje kvantitatívne modelovanie bioklimatických ukazovateľov tepelného stresu s kvalitatívnymi a kvantitatívnymi údajmi získanými prostredníctvom dotazníkového zisťovania. Metodologický rámec je založený na využití geoinformatických nástrojov, priestorových analýz a štatistických metód, ktoré umožňujú hodnotiť mieru zhody a odchýlok medzi objektívne modelovanými hodnotami a subjektívnou percepciou obyvateľov v rôznych častiach mesta. Osobitná pozornosť je venovaná identifikácii faktorov, ako sú typ zástavby, podiel zelene, morfológia terénu či sociálno-demografické charakteristiky, ktoré môžu ovplyvňovať rozdiely medzi fyzikálne stanoveným a prežívaným tepelným stresom. Výsledky práce prispievajú k lepšiemu pochopeniu komplexného vzťahu medzi fyzikálnymi podmienkami mestského prostredia a ľudskou percepciou tepelnej záťaže. Zároveň poskytujú podklad pre efektívnejšie plánovanie adaptačných opatrení, tvorbu klimaticky citlivého urbanizmu a podporu odolnosti miest voči extrémnym teplotným podmienkam.2026-02-22+01:0042.vedy o ZemiGIdgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76457Spatial relationships between modelled and perceived heat stress in the urban environment2026-02-21T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. Mgr. Ladislav Novotný, PhD.ENTutor3Konzultantprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENConsultant1NázovENSpatial relationships between modelled and perceived heat stress in the urban environment1NázovSKPriestorové vzťahy modelovaného a vnímaného tepelného stresu v urbánnom prostredí2LiteratúraEN-3CieľENTo identify spatial patterns, discrepancies, and geographical determinants of heat stress perception by comparing modeled indicators of thermal load with the subjective perceptions of urban residents.4AnotáciaENThis doctoral thesis focuses on the analysis of spatial relationships between modeled and perceived heat stress in the urban environment. In the context of ongoing climate change and the increasing frequency and intensity of extreme temperature events, urban heat stress has become a critical issue in terms of quality of life, public health, and sustainable urban planning. The main objective of the thesis is to identify spatial patterns, discrepancies, and geographical determinants of heat stress perception by comparing modeled indicators of thermal load with the subjective perceptions of urban residents. The research integrates quantitative modeling of bioclimatic heat stress indices with qualitative and quantitative data obtained through questionnaire surveys. The methodological framework is based on the application of geoinformatics tools, spatial analysis techniques, and statistical methods that enable the assessment of agreement and divergence between objectively modeled heat stress indicators and residents’ subjective experiences across different urban areas. Particular attention is given to identifying influencing factors such as urban morphology, building density, green infrastructure, terrain characteristics, and socio-demographic attributes that may shape the differences between physically determined and perceived heat stress. The results contribute to a deeper understanding of the complex interactions between the physical characteristics of urban environments and human thermal perception. Furthermore, the findings provide a valuable basis for the design of effective climate adaptation strategies, climate-sensitive urban planning, and the enhancement of urban resilience to extreme heat conditions.2026-02-22+01:0042.vedy o ZemiGIdAjgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing76413The Urban Spatial Differentiation of Heat Stress in Cities and Its Relationship with Socio-Economic Factors2026-02-20T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. Mgr. Jaroslav Hofierka, PhD.ENTutor3KonzultantRNDr. Janetta Nestorová-Dická, PhD., univerzitná docentkaENConsultant1NázovENThe Urban Spatial Differentiation of Heat Stress in Cities and Its Relationship with Socio-Economic Factors1NázovSKPriestorová diferenciácia tepelného stresu v meste a jej vzťah k sociálno-ekonomickým faktorom2LiteratúraSK-2LiteratúraEN-3CieľSKCieľom dizertačnej práce je analyzovať priestorovú diferenciáciu tepelného stresu v meste a preskúmať jej vzťah k vybraným sociálno-ekonomickým charakteristikám obyvateľstva. Výskum sa zameria na identifikáciu priestorových vzorcov tepelného stresu a na hodnotenie nerovnomernej miery zaťaženia obyvateľov v závislosti od charakteru urbanistickej štruktúry, environmentálnych podmienok a sociálno-ekonomických faktorov. Tepelný stres bude kvantifikovaný pomocou biometeorologických indexov (napr. PET, UTCI) odvodených z kombinácie dát diaľkového prieskumu Zeme, meteorologických meraní a mikroklimatického modelovania. Priestorové rozloženie indexov tepelného stresu bude analyzované v rôznych meteorologických situáciách, so zameraním na obdobia extrémnych horúčav. Sociálno-ekonomické dáta, ako je veková štruktúra, hustota obyvateľstva, socio-ekonomický status či kvalita bývania, budú integrované do geografických informačných systémov s cieľom identifikovať zraniteľné skupiny obyvateľstva a lokality s kumuláciou environmentálneho a sociálneho rizika. Súčasťou práce bude aplikácia priestorových štatistických metód na hodnotenie vzťahov medzi tepelným stresom a sociálno-ekonomickými faktormi, ako aj identifikácia oblastí s výraznými nerovnosťami v tepelnom zaťažení. Výsledky prispejú k lepšiemu pochopeniu sociálno-priestorových aspektov prehrievania miest a poskytnú odborný podklad pre cielené adaptačné opatrenia a spravodlivejšie plánovanie intervencií na znižovanie tepelného stresu v mestskom prostredí.3CieľENThe aim of this doctoral dissertation is to analyse the spatial differentiation of heat stress within a city and to investigate its relationship with selected socio-economic characteristics of the population. The research focuses on identifying spatial patterns of heat stress and evaluating unequal exposure of residents depending on urban structure, environmental conditions, and socio-economic factors. Heat stress will be quantified using biometeorological indices (e.g., PET, UTCI) derived from a combination of Earth observation data, meteorological measurements, and microclimate modelling. The spatial distribution of heat stress indices will be analysed under different meteorological conditions, with particular emphasis on extreme heat events. Socio-economic data, such as age structure, population density, socio-economic status, and housing characteristics, will be integrated into geographic information systems to identify vulnerable population groups and areas with cumulative environmental and social risks. The study will apply spatial statistical methods to assess relationships between heat stress and socio-economic factors and to identify areas with pronounced inequalities in thermal exposure. The results will enhance understanding of the socio-spatial dimensions of urban heat and provide a scientific basis for targeted and socially equitable heat mitigation and adaptation strategies in urban environments.2026-02-20+01:0042.vedy o ZemiGIdAjgeoinformatika a diaľkový prieskum ZemeENEarth SciencesGeoinformatics and Remote Sensing