DDizertačná prácaZENPh. D. thesisPrF UPJŠUniverzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta2026/2027ENPavol Jozef Šafárik University in Košice Faculty of LawKTPKatedra trestného právaENDepartment of Criminal Law76717Adhézne konanie2026-03-23T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD.ENTutor1NázovENAdhesion proceedings1NázovSKAdhézne konanie3CieľSKCieľom dizertačnej práce je vedecky skúmať procesné a doktrinálne východiská adhézneho konania ako mechanizmu umožňujúceho rozhodnúť o nároku na náhradu škody v rámci trestného konania. Najmä mieru, v akej integrácia civilnoprávneho nároku do štruktúry trestného konania napĺňa požiadavky procesnej ekonómie, ochrany poškodeného a racionalizácie rozhodovacej činnosti súdu. Ústredným zámerom je identifikovať normatívne, interpretačné a aplikačné problémy spojené s dvojitým charakterom adhézneho konania, a to najmä interakciu medzi dokazovaním v trestnom konaní a civilnoprávnymi kritériami pre priznanie náhrady škody. Analýza sa zameriava na procesné postavenie poškodeného, na dôkazné štandardy potrebné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, ako aj na rozsah povinnosti súdu skúmať civilnoprávne predpoklady náhrady škody pri súčasnom rešpektovaní imanentných limitov trestného konania. Osobitná pozornosť je venovaná napätiu medzi autonómiou civilného a trestného súdnictva, vrátane situácií, v ktorých trestný súd o nároku nerozhodne, a jeho dôsledkom pre procesnú spravodlivosť a právnu istotu. Dizertacná práca by mala zohľadniť aj judikatúru vnútroštátnych súdov a Európskeho súdu pre ľudské práva s cieľom odvodiť interpretačné kritériá významné pre ústavne konformnú a konzistentnú aplikáciu adhézneho konania. Záverečnou ambíciou je posúdiť, či existujúca právna úprava primerane reflektuje potreby poškodených a systémové požiadavky trestného súdnictva, a formulovať de lege ferenda návrhy na zvýšenie efektívnosti, predvídateľnosti a koncepčnej jednotnosti adhézneho mechanizmu v trestnom konaní.3CieľENThe aim of the dissertation is to scientifically examine the procedural and doctrinal foundations of adhesion proceedings as a mechanism enabling the adjudication of claims for damages within criminal proceedings. In particular, it seeks to analyse the extent to which the integration of a civil‑law claim into the structure of criminal procedure fulfils the requirements of procedural economy, victim protection, and the rationalisation of judicial decision‑making. The central objective is to identify the normative, interpretative, and applicative issues arising from the dual nature of adhesion proceedings, especially the interaction between evidentiary standards in criminal proceedings and the civil‑law criteria for awarding damages. The analysis focuses on the procedural position of the injured party, the evidentiary thresholds necessary for deciding the asserted claim, and the scope of the court’s obligation to examine the civil‑law prerequisites of liability while simultaneously respecting the inherent limits of criminal adjudication. Particular attention is devoted to the tension between the autonomy of civil and criminal adjudication, including situations in which the criminal court refrains from ruling on the claim, and the implications of such situations for procedural fairness and legal certainty. The dissertation should also take into account the case law of domestic courts and the European Court of Human Rights with the aim of deriving interpretative criteria relevant to a constitutionally compliant and consistent application of adhesion proceedings. Its final ambition is to assess whether the existing legal framework adequately reflects the needs of victims and the systemic requirements of criminal justice, and to formulate de lege ferenda proposals aimed at enhancing the effectiveness, predictability, and conceptual coherence of the adhesion mechanism within criminal proceedings2026-03-23+01:0030.právoTPd4etrestné právoENLawCriminal Law76718Procesné aspekty princípu ultima ratio v trestnom konaní2026-03-23T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. JUDr. Martin Štrkolec, PhD.ENTutor1NázovENProcedural aspects of principle ultima ratio in criminal proceedings1NázovSKProcesné aspekty princípu ultima ratio v trestnom konaní3CieľSKCieľom dizertačnej práce Procesné aspekty princípu ultima ratio v trestnom konaní je skúmanie toho, ako sa subsidiarita premieta do procesných postupov orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Na tomto základe je parciálnym cieľom dizertačnej práce identifikácia príslušných normatívnych, aplikačných a interpetačných otázok súvisiacich s témou dizertačnej práce. Dizertačná práca má sledovať teoreticko-dogmatické vymedzenie princípu ultima ratio ako jedného zo základných limitov trestného konania, analyzuje jeho hodnotové ukotvenie a jeho funkčný vzťah k zásadám legality, oportunity, proporcionality, ako aj iným právnym odvetviam, ktoré predstavujú alternatívy trestnoprávneho zásahu. Dôležitým cieľom je identifikovať procesnoprávne prejavy princípu ultima ratio v jednotlivých štádiách trestného konania, a to najmä pri začatí trestného stíhania, rozhodovaní o jeho dôvodnosti, voľbe jednotlivých zaisťovacích prostriedkov, aplikácii odklonov, dokazovaní a v neposlednom rade aj konkrétnej voľbe trestnoprávnych sankcií. Súčasťou výskumu je preskúmanie kritérií, ktorými orgány trestného konania odôvodňujú nevyhnutnosť trestnoprávneho zásahu, ako aj rozsah ich diskrečnej právomoci. Systematická analýza judikatúry Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva predstavuje osobitný cieľ, ktorého ambíciou je odvodiť interpretačné pravidlá relevantné pre procesnú aplikáciu princípu ultima ratio. Komparatívna požiadavka spočíva v porovnaní slovenskej úpravy s právnymi poriadkami vybraných európskych štátov, predovšetkým Nemecka, Rakúska a Českej republiky, s dôrazom na ich normatívne mechanizmy a procesné inštitúty posilňujúce subsidiaritu trestného práva. Na základe syntézy teoretických poznatkov, judikatúry a komparácie je cieľom práce identifikovať aplikačné deficity slovenskej právnej úpravy a formulovať návrhy de lege ferenda, ktoré smerujú k efektívnejšiemu uplatňovaniu princípu ultima ratio v trestnom konaní. Výsledkom skúmania má byť aj návrh metodického rámca alebo rozhodovacieho algoritmu, ktorý môže slúžiť ako praktický nástroj pre orgány činné v trestnom konaní a súdy pri posudzovaní nevyhnutnosti trestného zásahu, ako aj identifikácii miernejších prostriedkov.3CieľENThe aim of the dissertation Procedural Aspects of the Principle of Ultima Ratio in Criminal Proceedings is to examine how the principle of subsidiarity is reflected in the procedural actions of law‑enforcement authorities and courts. On this basis, a partial objective of the dissertation is to identify the relevant normative, applicative, and interpretative issues associated with the subject matter of the dissertation. The dissertation seeks to provide a theoretical and dogmatic delineation of the ultima ratio principle as one of the fundamental limits of criminal proceedings, analysing its value foundations and its functional relationship to the principles of legality, opportunity, proportionality, as well as to other branches of law that constitute alternatives to criminal‑law intervention. An important goal is to identify the procedural manifestations of the ultima ratio principle in the various stages of criminal proceedings, in particular at the stage of initiating criminal prosecution, in assessing its justification, in the selection of coercive measures, in the application of diversionary procedures, in evidentiary decision‑making, and, finally, in the choice of specific criminal sanctions. The research further includes an examination of the criteria by which criminal‑justice authorities justify the necessity of criminal‑law intervention, as well as the scope of their discretionary powers. A systematic analysis of the case law of the Constitutional Court of the Slovak Republic, the Supreme Court of the Slovak Republic, and the European Court of Human Rights represents a distinct objective, aimed at deriving interpretative rules relevant to the procedural application of the ultima ratio principle. The comparative component consists in juxtaposing Slovak regulation with the legal systems of selected European jurisdictions—particularly Germany, Austria, and the Czech Republic—with an emphasis on their normative mechanisms and procedural instruments that reinforce the subsidiarity of criminal law. Based on a synthesis of theoretical knowledge, case law, and comparative findings, the dissertation aims to identify application deficits within the Slovak legal framework and to formulate de lege ferenda proposals directed towards a more effective implementation of the ultima ratio principle in criminal proceedings. The outcome of the research is also intended to be the development of a methodological framework or decision‑making algorithm that may serve as a practical tool for law‑enforcement authorities and courts when assessing the necessity of criminal‑law intervention and when identifying less intrusive alternatives.30.právoTPdtrestné právoENLawCriminal Law76721Procesné úkony v prípravnom konaní2026-03-23T00:00:00.000+01:0002Školiteľprof. JUDr. Sergej Romža, PhD.ENTutor1NázovENProcedural acts in pre-trial proceedings1NázovSKProcesné úkony v prípravnom konaní2LiteratúraSKCieľom práce je zistiť, či normatívne podmienky realizácie procesných úkonov v prípravnom konaní, de lege lata, umožňujú realizovať efektívne odhaľovanie a objasňovanie trestných činov.2LiteratúraENThe aim of the thesis is to determine whether the normative conditions for the implementation of procedural acts in pre-trial proceedings, de lege lata, allow the effective detection and clarification of criminal offences.2026-03-23+01:0030.právoTPdtrestné právoENLawCriminal Law2026-03-23+01:0030.právoTPd4etrestné právoENLawCriminal Law76720Trestný čin ohýbania práva (v európskom priestore)2026-03-23T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. JUDr. Simona Ferenčíková, PhD.ENTutor1NázovENThe crime of bending the law (in the European area)1NázovSKTrestný čin ohýbania práva (v európskom priestore)3CieľSKTrestný čin ohýbania práva bol do slovenskej trestnoprávnej úpravy zaradený pod vplyvom potrieb aplikačnej praxe, keďže svojvoľným rozhodovaním boli poškodzovaní či zvýhodňovaní adresáti takéhoto rozhodnutia. Čiastkovým cieľom práce je z historického kontextu definovať dôvody jeho zavedenia tak do slovenskej, ako aj do zahraničnej právnej úpravy. Cieľom práce je z trestnoprávneho hľadiska posúdiť znaky skutkovej podstaty trestného činu ohýbania práva, podstatu protiprávneho konania spočívajúceho vo svojvoľnom rozhodovaní, a to aj v kontexte problémových otázok aplikačnej a rozhodovacej praxe, osobitne v kontexte dokazovania. Cieľom práce je ďalej posúdenie vzťahu uvedeného trestného činu k hmotnoprávnej exempcii, ako aj v rámci rozhodovacej praxe súdnych autorít - vnútroštátnych a európskych. Cieľom práce je aj posúdenie európskych zahraničných právnych úprav predmetného trestného činu za súčasného využitia komparatívnej metódy. Cieľom práce je rovnako formulovať návrhy de lege ferenda osobitne vo vzťahu ku špeciálnemu subjektu, ako aj hľadanie možností účinnej prevencie. 3CieľENThe crime of bending the law was included in the Slovak criminal law under the influence of the needs of application practice, since the addressees of such decisions were harmed or favored by arbitrary decisions. A partial goal of the work is to define the reasons for its introduction into both Slovak and foreign legislation from a historical context.The aim of the work is to assess the features of the factual nature of the crime of bending the law, the essence of illegal action consisting in arbitrary decision-making, from a criminal law point of view, also in the context of problematic issues of application and decision-making practice, especially in the context of evidence. The aim of the work is to further assess the relation of the mentioned crime to the substantive exemption, as well as within the decision-making practice of the judicial authorities – national and European. The aim of the work is also to assess the European legal regulations of the crime in question under the current use of the comparative method. The aim of the work is also to formulate de lege ferenda proposals specifically in relation to a special subject, as well as to search for the possibilities of effective prevention.2026-03-23+01:0030.právoTPdtrestné právoENLawCriminal Law2026-03-23+01:0030.právoTPd4etrestné právoENLawCriminal Law76719Trestný čin zanedbania povinnej výživy2026-03-23T00:00:00.000+01:0002Školiteľdoc. JUDr. Simona Ferenčíková, PhD.ENTutor1NázovENThe criminal offence of neglecting obligatory child support1NázovSKTrestný čin zanedbania povinnej výživy3CieľSKTrestný čin zanedbania povinnej výživy je stabilným prvkom trestnoprávnej úpravy zaradený do III. hlavy osobitnej časti Trestného zákona medzi trestné činy proti rodine a mládeži. Primárny cieľom práce je komplexne posúdiť interdisciplinaritu tohto trestného činu s prihliadnutím na skutočnosť, že chráneným záujmom je záujem na plnení vyživovacej povinnosti (dieťaťa) a súčasne identifikovať opodstatnenosť jeho existencie v kontexte zásady subsidiarity trestnej represie. Čiastkovým cieľom práce je z historického kontextu definovať dôvody jeho zavedenia do slovenskej právnej úpravy. Cieľom práce je z trestnoprávneho hľadiska posúdiť znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy, podstatu protiprávneho konania spočívajúceho v neplnení zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, a to aj v kontexte problémových otázok aplikačnej a rozhodovacej praxe, ktoré súvisia aj s aplikáciou konkrétnych hmotnoprávnych a procesnoprávnych inštitútov v rovine trestného práva. Cieľom práce je aj komplexne identifikovať vzťah uvedeného trestného činu k mimo-trestnoprávnym odvetviam. Cieľom práce je ďalej posúdenie európskych zahraničných právnych úprav predmetného trestného činu za súčasného využitia komparatívnej metódy. Cieľom práce je rovnako formulovať návrhy de lege ferenda, osobitne vo vzťahu k efektívnosti trestnoprávneho postihu neplnenia vyživovacej povinnosti, k samotnej potrebe existencie tohto trestného činu, k možnostiam účinnej prevencie, ako aj k možnostiam mimo-trestnoprávneho riešenia skúmanej problematiky. 3CieľENThe criminal offence of neglecting obligatory child support is a stable element of criminal law, included in Chapter III of the special part of the Criminal Code among crimes against family and youth. The primary objective of this work is to comprehensively assess the interdisciplinarity of this criminal offense, taking into account the fact that the protected interest is the interest in fulfilling the support obligation (of a child), and at the same time to identify the relevance of its existence in the context of the principle of subsidiarity of criminal repression. A partial objective of this thesis is to define the reasons for its inclusion in Slovak legislation from a historical context. The objective of this thesis is to assess, from a criminal law perspective, the characteristics of the factual basis of the crime of neglecting obligatory child support, the essence of illegal conduct consisting in the failure to fulfill the legal obligation to support or care for another person, including in the context of problematic issues of application and decision-making practice related to the application of specific substantive and procedural legal institutions in criminal law. The aim of the thesis is also to comprehensively identify the relationship between the aforementioned criminal offense and non-criminal law areas. The aim of the thesis is further to assess European foreign legal regulations of the criminal offense in question, using a comparative method. The aim of the thesis is also to formulate proposals de lege ferenda, particularly in relation to the effectiveness of criminal penalties for non-fulfillment of child support obligations, the very need for the existence of this criminal offense, the possibilities for effective prevention, as well as the possibilities for non-criminal solutions to the issue in question.2026-03-23+01:0030.právoTPdtrestné právoENLawCriminal Law2026-03-23+01:0030.právoTPd4etrestné právoENLawCriminal Law