FEDÁKOVÁ, Denisa. Family businesses: Where roles, values and work–family relationships form a single picture. InPractice : the EAWOP Practitioners E-Journal, 2021, vol. 15, no. 3, p. 217-242. ISSN 1736-6399

PAPCUNOVÁ, Jana - MARTONČIK, Marcel - FEDÁKOVÁ, Denisa - KENTOŠ, Michal - BOZOGÁŇOVÁ, Miroslava - SRBA, Ivan - MORO, Robert - PIKULIAK, Matúš - ŠIMKO, Marián - ADAMKOVIČ, Matúš. Hate speech operationalization: a preliminary examination of hate speech indicators and their structure. In Complex & Intelligent Systems, 2021, ISSN 2199-4536. doi.org/10.1007/s40747-021-00561-0 Registrované: CC, WOS, SCOPUS, IF = 5,27

LOZIAK, Alexander - FEDÁKOVÁ, Denisa - ČOPKOVÁ, Radka. Work-related Stressors of Female Teachers During Covid-19 School Closure. In Journal of Women’s Entrepreneurship and Education, 2020, no. 3-4, p. 59-78. doi.org/10.28934/jwee20.34.pp59-78

FEDÁKOVÁ, Denisa. Člověk v pracovní organizaci. In Sociální psychologie : teorie, metody, aplikace. - Praha : Grada, 2019, s. 501-511. ISBN 978-80-247-5775-9.

FEDÁKOVÁ, Denisa - IŠTOŇOVÁ, Lucia. Slovak IT-employees and new ways of working: impact on work-family borders and work-family balance. In Československá psychologie, 2017, roč. LXI, č. 1, s. 68-83. Registrované: CC, WOS, SCOPUS IF = 0,198

Registračné číslo projektu: Horizon 2020_ENLIVEN

Názov projektu: Podpora celoživotného vzdelávania pre inkluzívnu a pulzujúcu Európu

Obdobie realizácie projektu: 2016-2019

Postavenie v projekte: riešiteľ

Anotácia: Výskum ENLIVEN modeluje, ako sa môžu politické zásahy na trhoch vzdelávania dospelých stať efektívnejšími. Integráciou najmodernejších metodológií a teórií (napríklad metodológie Case-Based Reasoning v umelej inteligencii, bounded agency vo vzdelávaní dospelých) implementuje a vyhodnocuje inovatívny systém podpory inteligentného rozhodovania s cieľom poskytnúť nový a vedeckejší základ pre politická diskusia a rozhodovanie o vzdelávaní dospelých, najmä pre mladých dospelých. Využíva poznatky z výskumu európskych a medzinárodných agentúr a výskumných projektov, ako aj z projektu ENLIVEN. Umožní tvorcom politík na úrovni Európskej únie, na národnej a organizačnej úrovni zlepšiť poskytovanie a využívanie vzdelávacích príležitostí pre dospelých, čo povedie k produktívnejšej a inovatívnejšej pracovnej sile a zníženiu sociálneho vylúčenia.

Status: od 2016 členka národného tímu

Registračné číslo projektu: VEGA 2/0118/17

Názov projektu: Posudzovanie rizika v rozhodovaní jednotlivcov o osobných a firemných/podnikateľských financiách a podnikateľských príležitostiach.

Obdobie realizácie projektu: 01/2017-12/2020

Postavenie v projekte: riešiteľka projektu

Anotácia: Rozhodovanie jednotlivcov o osobných ako aj firemných financiách prebieha v podmienkach rizika a veľkej neistoty, ako napríklad výber dôchodkového zabezpečenia, investovanie životných úspor, či vklad do nového podniku a iné, a pritom ide o závažné finančné rozhodnutia, ktoré majú veľmi silné dopady na budúcnosť jednotlivca ako aj na jeho rodinných príslušníkov. Mnohí jednotlivci sa však rozhodujú sub optimálne, čo vedie k veľkým osobným/rodinným/firemným finančným stratám. Príčin zlyhania je viacero, a jednou z nich je rozdielne individuálne vnímanie/posudzovanie rizika. Preto cieľom projektu je skúmať psychologické faktory a premenné (osobnostné, kognitívne a socio-demografické), ktoré vplývajú na posudzovanie rizika pri finančnom rozhodovaní. Výsledkom projektu budú nové teoretické vedomosti ako aj návrhy konkrétnych postupov ako procesom posudzovania finančného rizika ľuďmi lepšie rozumieť, pomôcť ich manažovať a úspešne zvládať.

Registračné číslo projektu: VEGA 2/0172/15

Názov projektu: Vnímanie bezpečia v kontexte osobnosti a práce

Obdobie realizácie projektu: 01/2015-12/2018

Postavenie v projekte: zástupkyňa projektu

Anotácia. Projekt je zameraný na výskum osobnostných aspektov vnímania bezpečia ako aj na vnímanie bezpečia v

pracovnom prostredí. Vnímanie bezpečia je v tomto kontexte interpretované ako subjektívne presvedčenie

jedinca o stave podmienok, ktoré zabezpečujú ochranu jeho integrity (fyzickej, sociálnej, psychologickej atď.)

pred rozličnými negatívnymi dôsledkami. Cieľom projektu je skúmať vnímanie bezpečia v troch oblastiach – a)

psychologické charakteristiky podmieňujúce vnímanie bezpečia (copingové stratégie, postoje k polícii a súdom,

viera v spravodlivý svet a postoje k imigrantom), b) vnímanie bezpečia v pracovnej oblasti (fyzikálne

psychosociálne faktory), c) metodologické otázky.

Dnes a aj do budúcna si pandémia COVID-19 vyžaduje zásadné zmeny v ľudskom správaní a spôsobuje značnú záťaž v každodennom živote. Poznatky z behaviorálnych vied tak majú mimoriadny význam pre epidemiológov, odborníkov na verejné zdravotníctvo, zákonodarcov, či ďalšie kompetentné autority, a umožňujú im prijímať rozhodnutia pre boj s aktuálnou situáciou, ale tiež dôsledkami pandémie, ktoré majú empirický (evidence-based) základ. Skutočná hodnota týchto informácií je však, žiaľ, často podceňovaná. Iba relatívne malá časť výskumu sa pokúša zmapovať správanie spojené s COVID-19 a dôsledky pandémie tak, aby mali výstupy pragmatický charakter a boli zároveň čo najviac zovšeobecniteľné. Nedostatok komplexných, reprezentatívnych dát ohľadom tejto problematiky sťažuje tvorbu a implementáciu nariadení založených na empirickej evidencii či vytváranie spoľahlivých prognostických modelov. Cieľom navrhovaného projektu je preto (1) preskúmať explicitné prejavy správania súvisiace s pandémiou a ich psychologické/sociologické koreláty a tým odhaliť štruktúru skutočného dodržiavania predpisov a odporúčaní; (2) skúmať trendy a dlhodobejší vývoj v oblastiach duševného zdravia, sociálnych vzťahov, (subjektívne vnímanej) ekonomickej situácie a celkovej kvality života v čase (po skončení) pandémie COVID-19. Hlavným cieľom tohto projektu je poskytnúť širokej verejnosti ako aj orgánom štátnej správy súbor validných, komplexných a reprezentatívnych behaviorálnych dát a z nich vyplývajúce reporty a odporúčania. To môže výrazne napomôcť zvýšeniu efektivity zvládania pandémie a jej dôsledkov a taktiež tvorbe lepšie pripravených stratégií na prevenciu kríz, respektíve stratégií krízového manažmentu. Plné pridŕžanie sa postupov otvorenej vedy - to jest, voľná dostupnosť všetkých materiálov, dát a výstupov projektu, zaručuje dôležitosť a udržateľnosť tohto projektu aj po súčasnej kríze COVID-19.