Alexandra Husivargová Theofanidis (nar. 1988) je výskumník s interdisciplinárnym zameraním na psychológiu, medicínske vedy a verejné zdravotníctvo. V roku 2012 ukončila štúdium psychológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vo svojej diplomovej práci sa venovala skúmaniu kultúrnych rozdielov v 17 krajinách Európy, Ázie a Austrálie. Zamerala sa na sebahodnotenie, osobnú pohodu, čestnosť, trávenie voľného času, predstavy o posmrtnom živote a finančnú spokojnosť. Jej diplomová práca s názvom „Medzikultúrne porovnanie rozdielov v sebahodnotení, osobnej pohode a jej atribútoch u pracujúcich mladých dospelých“ získala veľmi pozitívne hodnotenia od školiteľa aj oponenta a bola ocenená Cenou dekana. Bakalársku prácu s názvom „Rozdiely vo výbere autority medzi odsúdenými páchateľmi a osobami bez záznamu v registri trestov“ venovala skúmaniu rozdielov v preferenciách autorít medzi osobami vo výkone trestu odňatia slobody a osobami bez kriminálnej minulosti. V roku 2016 sa vrátila do akademického prostredia a nastúpila na Katedru sociálnej a behaviorálnej medicíny Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Následne absolvovala doktorandské štúdium v odbore medicínske vedy na Univerzite v Groningene v Holandsku. Vo svojom doktorandskom výskume sa zamerala na nefarmakologické intervencie a vplyv pandémie COVID-19 na pacientov s reumatoidnou artritídou liečených biologickou liečbou. V decembri 2024 úspešne obhájila dizertačnú prácu s názvom „Výzvy spojené s reumatoidnou artritídou: potreba biopsychosociálneho prístupu“. V ďalšom akademickom pôsobení pokračovala doktorandským štúdiom v odbore verejné zdravotníctvo na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktoré úspešne zavŕšila obhajobou druhej dizertačnej práce s názvom „Muskuloskeletálne ochorenia, zdravotné postihnutie a sociálna participácia: dôsledky pre zdravotnú starostlivosť“. V súčasnosti pôsobí ako senior výskumníčka a venuje sa výskumu viacerých vzájomne prepojených oblastí verejného zdravotníctva. Medzi jej hlavné výskumné záujmy patria muskuloskeletálne ochorenia, problematika nadváhy a manažmentu telesnej hmotnosti, ako aj ďalšie chronické ochorenia. Zároveň sa podieľa na národnom projekte AgeWISE (Age Management: Work Adapted to Age Phases), ktorý sa zameriava na prispôsobovanie pracovného prostredia a pracovných podmienok potrebám ľudí v rôznych etapách ich pracovného života. Ďalšou významnou oblasťou jej odborného pôsobenia sú nerovnosti v zdraví a životné podmienky sociálne zraniteľných skupín obyvateľstva. Vo svojom výskume a pedagogickej činnosti sa venuje problematike bezdomovectva, pričom sa zapojila aj do projektu EU-Homelessness Counts, ako aj otázkam nezamestnanosti, chudoby a sociálneho začlenenia marginalizovaných skupín vrátane rómskych komunít, migrantov a ľudí so zdravotným postihnutím. Popri výskumnej činnosti viedla viac ako 20 diplomových prác v študijnom programe všeobecné lekárstvo, pričom všetky boli úspešne obhájené. Je tiež členkou siete IBTN a Komisie pre podporu interkultúrneho, tolerantného a inkluzívneho prostredia na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. „Najväčšou chybou pri liečbe chorôb je, že existujú lekári pre telo a lekári pre dušu, hoci tieto dve oblasti nemožno od seba oddeliť.“ — Platón (427 – 347 pred n. l.)

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, 2010, psychológia

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Filozofická fakulta, 2012, psychológia

University of Groningen, 2024, Medical Sciences