AAA - Metoda simulace v medicínske a ošetřovatelské praxi / Lucia Dimunová, Beáta Grešš Halász, Jaroslav Majerník. - 1. vyd. - Grada Publishing a.s. 2024. - 152 p. ISBN 978-80-271-5337-4.

APVV–17– 0550 (2018-2022) Determinanty zvýšeného kardiovaskulárneho rizika a ich prognostický význam analyzovaný pomocou strojového učenia pri diagnostike vysokorizikových jedincov. [SK] Ochorenia kardiovaskulárneho systému (KVS) sú aj napriek značným pokrokom v prevencii a liečbe stále najčastejšou príčinou úmrtí v Európe. Väčšina kardiovaskulárnych ochorení (KV) zvyšuje morbiditu a mortalitu na podklade aterosklerotického postihnutia koronárnych artérií. Boli identifikované mnohé rizikové faktory, ako aj skórovacie systémy, ktoré môžu slúžiť ako prediktory vzniku koronárnej choroby srdca. Tieto skórovacie systémy zohľadňujú rôzne rizikové faktory vrátane pohlavia, veku, fajčenia, hodnôt systolického krvného tlaku a lipidového profilu. Avšak tento prístup neberie do úvahy tzv. personalizovanú medicínu, prípadne spolupôsobenie mnohých ďalších rizikových, či protektívnych faktorov pri posudzovaní celkového KV rizika. Viaceré štandardné rizikové faktory v používaných schémach stoja prinajmenšom za zamyslenie. V nových odporúčaniach systému SCORE sa naďalej používa pri hodnotení fatálnych príhod celkový cholesterol a nie LDL cholesterol (LDL) , prípadne non-HDL cholesterol, prípadne pomer celkového cholesterolu (TCH) k HDL cholesterolu (HDL). Pri pohľade na komplexnosť problematiky detekcie KV rizika, samotnej aterogenézy a pri zvážení najnovších poznatkov získaných medicínou založenou na dôkazoch sa dostávame do ťažkej situácie pri aplikácii všeobecných pravidiel na veľkú skupinu pacientov. Súčasné informačné technológie a špecifické aplikácie nám však umožňujú v porovnaní s predchádzajúcimi dekádami kalkulovať s väčším vstupom dát a tak vypočítať pre každého konkrétneho pacienta jeho vlastné riziko na základe dostupného, väčšieho počtu parametrov, napr. v porovnaní so systémom SCORE. Projekt navrhuje riešenie pre vysoko aktuálny problém včasnej detekcie a manažmentu pacientov v oblasti KV ochorení. Táto štúdia má za cieľ pripraviť predpovedný model pre rozpoznanie potenciálne rizikových pacientov a následne u tejto skupiny pacientov spresniť indikovanie selektívnej koronarografie na podklade vytvoreného modelu získaného vyšetrením veľkého súboru pacientov.

APPV LORICCOM (APVV-15-0719) Longitudinálny výskum psychosociálnych inovácií v manažmente chronických chorôb, 2016-2020. [SK] V časoch finančnej krízy, starnúcej populácie a nárastu chronických chorôb sa systémy zdravotnej starostlivosti nachádzajú pod veľkým tlakom. Populácia jedincov jednou alebo viacerými chronickými ochoreniami je rozsiahla a rýchlo sa rozrastá, zatiaľ čo schopnosť fragmentovaných zdravotníckych systémov pokryť komplexné potreby chronicky chorých pacientov je limitovaná. Z tohto dôvodu je nevyhnutná praktická implementácia na pacienta orientovaných, integrovaných systémov zdravotnej starostlivosti, koordinovaných a kontinuálnych modelov, využívajúcich holistický prístup a zapojenosť viacerých zúčastnených strán. Hlavným cieľom tohto multidisciplinárneho výskumného projektu je prehĺbenie poznatkov z oblasti efektívneho manažmentu chronických chorôb a možností zlepšenia kvality života pacientov. Projekt predpokladá získanie nových poznatkov ohľadom zručností self-manažmentu, ako aj faktorov súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu (adherencia, kompliancia) a potrebou využívania zdravotníckych služieb. Projekt taktiež predpokladá zvýšenie povedomia o integrovaných modeloch zdravotnej starostlivosti a o manažmente chronických chorôb. Prezentované budú produkty a nástroje pre vytváranie psychosociálnych inovácií, ktorých cieľom je reagovať na narastajúci problém chronických ochorení. Identifikované a experimentálne testované budú kulturálne adekvátne programy podpory self-manažmentu pacienta. Tieto poznatky budú využité pri facilitácii rozhodnutí ohľadom inovatívnych modelov poskytovania zdravotnej starostlivosti.

KEGA projekt č. 007UPJŠ – 4/2018 Aplikácia inovatívnych multimediálnych prístupov vo výučbe účinkov fyzikálnych faktorov s využitím expozičného modelu pre študentov zdravotníckych odborov [SK] Projekt KEGA priniesol nové formy použitia inovatívnych multimediálnych technológií v praktickej a teoretickej výučbe študentov medicínskych, lekárskych aj nelekárskych odborov, hlavne študentov všeobecného lekárstva, vereného zdravotníctva, ošetrovateľstva, fyzioterapie a zubného lekárstva. Cieľom uskutočneného projektu bolo vytvorenie, zavedenie, aplikácia a implementácia multimediálnych technológií pri výučbe študentov vysokých škôl, ktoré umožnili hodnotenie vplyvu a použitia fyzikálnych faktorov na zdravie. Fyzikálne faktory môžu pôsobiť negatívne vrátane pôsobenia hluku, ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia, vibrácií, otrasov a ďalších fyzikálnych faktorov na zdravotný stav človeka. Fyzikálne faktory sú faktormi, ktoré sa bohato využívajú aj v lekárskej praxi, napríklad môžu pôsobiť aj pozitívne s využitím v diagnostike, rehabilitácii a fyzioterapii - ultrazvuk, elektrické prúdy, laser, teplo. Prínosy projektu zvýšili vedomosti, schopnosti a zručnosti študentov z rôznych odborov medicíny a zmodernizovali profil absolventov. Projekt aktívne implementoval tzv. sebahodnotiaci model účinkov fyzikálnych a ostatných faktorov životného štýlu u študentov lekárskej fakulty, zároveň so zhodnotením základných fyziologických zdravotných determinantov. Následne sa vytvoril on-linový model softvéru, ohodnotil sa vplyv životného štýlu, environmentálnych a fyzikálnych faktorov na stupnici sebahodnotenia študentov so zaradením aj možných reakcií fyziologických zmien v podobe meraných zdravotných parametrov. Výsledky projektu sa významne premietli aj do praktických zručností študentov v poznatkoch, ktoré sú nutné pri hodnotení vplyvov významných etiologických faktorov na vznik ochorení. Výstupné časti projektu zahŕňajú tvorbu multimediálnych a printových vedeckých a edukačných výstupov, v podobe publikácií, praktickú aplikáciu jednoduchého vyhodnocovacieho softvéru pri hodnotení expozičného modelu a jeho vyhodnotenie pri určovaní humánnej záťaže fyzikálnym faktorom. Projekt je aj v súlade so základnými požiadavkami EU o tzv. dopade rizika. Projekt priniesol významné množstvo publikačných výstupov - 61 , vrátane monografií skrípt a karentovaných článkov.

Projekt KEGA č. 010UPJŠ-4/2021 Implementácia multimediálncyh technológií vo výučbe preventívnych intervencií v lekárskych a nelekárskych odboroch je zameraný na vytvorenie, zavedenie, aplikáciu a implementáciu multimediálnych technológií pri výučbe študentov (medicíny, ošetrovateľstva, verejného zdravotníctva, fyzioterapie a zubného lekárstva) vysokých škôl, ktoré umožnia vytvorenie intervenčných postupov pri výskyte a prevencii chronických ochorení so zameraním na kardiovaskulárne ochorenia. Návody na intervenčné postupy budú zahŕňať aj intervencie pre elimináciu rizikových faktorov. Dôležitosť znalosti intervenčných postupov je základným prvkom v prevencii a terapii ochorení. Projekt by mal prispieť k zvýšeniu kvality pregraduálneho, ale aj postgraduálneho vzdelávania a vylepšia profil všetkých absolventov v lekárskych aj nelekárskych odboroch LF UPJŠ, vytvorenie nových multimediálnych technológií pri objasňovaní pôsobiacich kardiovaskulárnych faktorov zdravotného stavu populácie pre edukáciu špeciálnej skupiny zdravotníkov, prispieť k uplateniu evidence-based medicine v praxi, z dlhodobého hľadiska by mal prispieť k zníženiu prevalencie ochorení, a tým prispieť k šetreniu či úsporám prostriedkov na vynakladania následnej zdravotníckej starostlivosti pri vzniku daných ochorení.

COST OC-2021-1-25290 Evaluation Cupid:Cancer-understanding prevention in intellectual disabilities. Zodpovedný riešiteľ: prof. John Wells, PhD., FAAN FFNMRCSI, Ireland.

Ľudia s mentálnym postihnutím nemajú dostatočné vedomosti o prevencii rakoviny. CUPID vytvoril výskumný program a vedomostnú základňu na zlepšenie tejto situácie v Európskej únii a mimo nej. Medzi európskou populáciou s mentálnym postihnutím je mnoho diagnóz rakoviny symptomatických, ktoré nasledujú po poruchách správania alebo fyzických zmenách. Úmrtia na rakovinu sa u tejto populácie vyskytujú až o 20 rokov skôr ako u bežnej populácie. Faktory ovplyvňujúce nerovnaký zdravotný stav a predčasnú smrť ľudí s mentálnym postihnutím si vyžadujú ďalšie skúmanie. V článku 25 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uznáva ich právo na zdravotnú starostlivosť. Stratégia Rady Európy pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2017 - 2023 uznáva zlyhanie zdravotníckych systémov pri zapájaní a začleňovaní ľudí so zdravotným postihnutím. Zapojenie tejto populácie do zdravotnej starostlivosti ovplyvňuje mnoho vonkajších a vnútorných faktorov, ktoré majú za následok dlhodobé zdravotné dôsledky. K vonkajším faktorom patrí diagnostický nadhľad, paternalizmus a oneskorenie skríningu rakoviny počas pandémie COVID-19. V prípade osoby problémy s komunikáciou, kognitívnymi schopnosťami a schopnosťou rozhodovania ovplyvňujú zapojenie do zdravotnej starostlivosti. Je na mieste rozvíjať spoluprácu s komunitami výskumníkov a poskytovateľov služieb v EÚ s cieľom dosiahnuť konsenzus pri riešení týchto problémov. CUPID vytvára aktívne pracovné partnerstvá s akademickými pracovníkmi, výskumníkmi, mimovládnymi organizáciami, opatrovateľmi, osobami s mentálnym postihnutím a tvorcami politík. CUPID vytvorí výskumný program a bude si vymieňať informácie týkajúce sa prevencie rakoviny u ľudí s mentálnym postihnutím. Krátkodobé vedecké výmeny, školy odbornej prípravy, konferencie a semináre využívajúce hybridný prístup budú skúmať zdôraznené otázky. Iné zdroje financovania siete nebudú podporovať tento druh činnosti.