Bystrianska J., Papajová I., Šmiga Ľ., Šoltys J., Majláthová V., Majláth I., Gomboš F., Kleban J. First report on parasites of European beavers in the Slovak Republic (2021) Parasitology Research, 120 (1), pp. 355 – 358.

Vargová B., Majláth I., Kurimský J., Cimbala R., Zbojovský J., Tryjanowski P., Majláthová V. Locomotor Activity of Ixodes ricinus Females in 900 MHz Electromagnetic Field. (2022) Life, 12 (6), art. no. 884

Skičková Š., Kratou M., Svobodová K., Maitre A., Abuin-Denis L., Wu-Chuang A., Obregón D., Said M.B., Majláthová V., Krejčí A., Cabezas-Cruz A.Functional redundancy and niche specialization in honeybee and Varroa microbiomes (2025) International Microbiology, 28 (4), art. no. 718082, pp. 795 – 810.

VEGA 2/0113/18 Eko-epidemiológia Borrelia miyamotoi na Slovensku

Anotácia: Kliešte a patogény, ktoré prenášajú, predstavujú stále rastúci zdravotný problém pre ľudí a zvieratá na celom svete. Identifikácia infekčných organizmov, ich prenášačov a rezervoárových hostiteľov je základným krokom, ktorý umožňuje poznať choroby prenášané vektormi. Prenos chorôb nie je proces jednoduchý, a nie je ani rovnaký pri rôznych patogénoch prenášaných kliešťami. Rezervoároví hostitelia musia byť schopní získať, udržiavať a ďalej preniesť patogén, mnohé zvieratá však tohoto nie sú schopné. Borrelia miyamotoi, patriaca do skupiny borélií spôsobujúcich návratné horúčky, je prenášaná tými istými druhmi kliešťov, ktoré prenášajú spirochéty zo skupiny spôsobujúce Lymskú boreliózu. Keďže B. miyamotoi bola opísaná len nedávno, množstvo informácií o jej cirkulácii v prírodnom ohnisku a jej rezervoárových hostiteľoch chýba. Predkladaný projekt má za cieľ poskytnúť všeobecný pohľad na eko-epidemiológiu tohto patogénneho mikroorganizmu na území Slovenska.

APVV-17-0372 EMITICK Rádiofrekvenčné rozhranie v biológii a ekológii ixodidových kliešťov

Anotácia: Expozícia elektromagnetickým žiarením v prostredí sa v posledných desaťročiach zvyšuje s rastúcimi požiadavkami ľudskej spoločnosti na sofistikovanejšie elektronické zariadenia, technológie a služby. Ľudia a zvieratá sú trvalo vystavené komplexu elektromagneticých polí (EMP) celého spektra frekvencií a intenzít. Pozoruhodný účinok EMF bol preukázaný u mnohých živých organizmov, od bezstavovcov až po stavovce, aj baktérie. Epidemiologické štúdie poskytli dôkaz o zvýšenom riziku porúch, od miernych zmien správania až po škodlivý účinok na rôzne typy buniek alebo na celé organizmy. Cieľom projektu je získať nové poznatky o interakciách medzi elektromagnetickým žiarením a klieštami, o dôsledku umelého fyzikálneho žiarenia na ekologické a etologické charakteristiky a parazito-hostiteľské interakcie, v súvislosti s prítomnosťou kliešťami prenášaných patogénov vyhodnotiť mieru alterácie reakcie na prítomnosť elektro-magnetického poľa a charakterizovať časopriestorové zmeny elektromagnetického žiarenia v oblasti zdrojov umelého žiarenia a zistiť či EMP je zodpovedné za mozaikovitý výskyt kliešťov v prírode.

APVV-23-0320Kliešť Dermacentor reticulatus a Slovensko - časopriestorové zmeny na začiatku milénia a ekologické a epidemiologické súvislosti

Projekt je zameraný na výskum vplyvu vodného režimu pôd na jedného z najvýznamnejších a najrýchlejšie sa rozpínajúcich kliešťov Strednej Európy, pijaka lužného Dermacentor reticulatus na území Slovenska. Špecifickým javom v priestore a čase je jeho mozaikovité rozšírenie v nížinách až pahorkatinách s afinitou na okolie riek. Hlavným cieľom projektu je analyzovať vzťah výskytu a hustoty populácií D. reticulatus na vegetácii, respektíve ich absenciu so štyrmi hydrologickými typmi pôd, ktoré sú na Slovensku opísané a zmapované na konci minulého storočia: nasýtené v plnej vodnej kapacite, polonasýtené, polosuché a suché. Podľa tejto mapy dokladované nálezy D. reticulatus majú afinitu k polonasýtenému typu pôdy, v ktorej spodná vrstva v hĺbke od 30 cm do jedného metra si udrží vlhkosť aj v letných mesiacoch, kedy v norách jeho hostiteľov, drobných zemných cicavcov, prebieha vývin kliešťa v jeho dvoch veľmi zraniteľných vývinových štádiách, larvy a nymfy, citlivých na sucho i záplavy. Dospelé kliešte sú naopak vysoko odolné voči vonkajším faktorom a prežijú aj niekoľkomesačné záplavy, mrazy i sucho. Napriek tomu sú na juhozápadnom Slovensku s pomerne veľkým zastúpením polonasýteného typu pôdy viditeľné ostrovy bez doterajšieho potvrdenia jeho prítomnosti. To je dôvodom skúmania, ako sa za 20 rokov nového milénia zmenili klimatické podmienky a hydrologické pomery pôdy, aby sme vedeli predpovedať potenciálne rozšírenie tohto významného kliešťa na Slovensku a s tým súvisiace epidemiologické riziká. Projekt využíva moderné metódy detekcie patogénov i hostiteľov vývinových štádií dôkazom jeho zvyškovej mitochondriálnej DNA po metamorfóze. Inováciou je analýza korelácie výskytu D. reticulatus s hydrológiou pôdy pre odhad potenciálneho rozšírenia, čo sa dá určiť a zmapovať.

VEGA 1/0762/25 Identifikácia a predikcia epidemiologických a epizootologických rizík na základe analýz bakteriálneho spoločenstva kliešťov a širokého spektra hostiteľov z urbánnej a prírodnej krajiny.

Koncepcia projektu je založená na ekologicko-epidemiologických prístupoch a využití molekulárnych metód. Zameriava sa na charakterizáciu kliešťami prenášaných patogénov v ohniskách na území Slovenska. Tematicky zapadá do najaktuálnejšie problematiky v rámci COST CA21170 „Prevention, anticipation and mitigation of tick-borne disease risk“, ktorý túto problematiku študuje v širšom kontexte Európy. Cieľom nášho projektu je získať komplexnú informáciu o bakteriálnom spoločenstve (BS) ako zložky mikrobiómu epidemiologicky významných druhoch kliešťov v SR v rôznych typoch krajiny (urbánnom a prírodnom) a v rôznych ekologických vzťahoch, porovnať ich s BS krvi stavovcov ako hostiteľov a vyhodnotiť riziko prenosu a vzniku ochorení u ľudí, domácich a voľne žijúcich zvierat. Na základe analýzy dát z NGS budú vyselektované potencionálne patogénne mikroorganizmy s epidemiologickým aj epizootologickým významom.