Klučka, J. Regionalism in International Law / Ján Klučka. - 1. vyd. - New York : Routledge, 2018. - 165 s. - recenzované. - ISBN 9781138064959.

Klučka, J.: K storočnici medzinárodného leteckého práva (1919–2019). In: Právník : teoretický časopis pro otázky státu a práva : scientific revue for problems of state and law=The Lawyer=Le Juriste=Der Jurist=Jurist. - ISSN 0231-6625. - Roč. 159, č. 1 (2020), s. 39-52.

Klučka, J. Medzinárodné právo verejné (všeobecná a osobitná časť) - Tretie doplnené a prepracované vydanie. - Bratislava : Wolters Kluwer, 2017. - 524 s. - recenzované. - ISBN 9788081687433 (viaz.).

Klučka, J. Etické pravidlá medzinárodných súdnych orgánov a tribunálov [elektronický zdroj] In: Miesto a význam regionálnych súdnych orgánov v kontexte súčasného regionalizmu. - Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. - ISBN 9788081526947. - S. 123-148, online. - Spôsob prístupu: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2018/pravf/regionalne-sudy-web.pdf.

Klučka, J.: Medzinodné právo a umelá inteligencia a vice versa. In: Časopis pro právní vědu a praxi=Journal of jurisprudence and legal practice. - ISSN 1210-9126. - Roč. 29, č. 3 (2021), s. 551-572. - DOI 10.5817/CPVP2021-3-4

APVV-20-0576 Zelené ambície pre udržateľný rozvoj (Európska zelená dohoda v kontexte medzinárodného a vnútroštátneho práva, 8/2021-12/2024, zodpovedný riešiteľ

V súvislosti so zmenou klímy ako jednej z najväčších výziev ľudstva sa snahy medzinárodného spoločenstva upierajú na tvorbu nástrojov smerujúcich k dosiahnutiu klimatickej neutrality a ochrane biodiverzity, akým je aj Európska zelená dohoda. Dosiahnutie jej cieľov však závisí od jej interakcie so systémom medzinárodného práva verejného, ako aj vnútroštátneho práva. Preto je nevyhnutné naprieč rôznymi systémami práva zhodnotiť spolupôsobenie dohody s rôznymi oblasťami práva (napr. právo životného prostredia, ľudské práva, investičné právo, právo medzinárodných organizácií, právo ozbrojených konfliktov, medzinárodné právo súkromné), ktoré smerujú k ochrane životného prostredia, klímy a biodiverzity. Analýzou tejto viacúrovňovej interakcie je možné odhaliť oblasti, v ktorých je nevyhnutná zmena právnej úpravy pre riadne dosiahnutie cieľov Európskej zelenej dohody. Pre správne uchopenie tak širokej problematiky je základným predpokladom úspešného riešenia projektu zloženie riešiteľského kolektívu, ktoré je interdisciplinárne (medzinárodné právo verejné, medzinárodné právo súkromné, správne právo, fyzikálno-chemické vedy) a medzinárodné (Slovenská republika, Slovinská republika). Výsledky skúmania tak budú mať komplexný charakter a budú použiteľné nielen je pre právnu teóriu, ale i prax.

VEGA 1/0643/20 Umelá inteligencia z pohľadu práva a etiky, 1/2020-12/2022, vedúci projektu

Medzinárodné spoločenstvo stojí na počiatku štvrtej priemyselnej revolúcie, ktorej základom je vývoj a využívanie umelej inteligencie. Postačí aplikácia už existujúcich pravidiel medzinárodného práva všeobecnej povahy (napr. pravidlá medzinárodnej zodpovednosti) alebo je potrebné vytvoriť nový súbor pravidiel reagujúcich špecificky na vývoj a využívanie umelej inteligencie? Základným cieľom projektu je preskúmanie rôznych oblastí medzinárodného práva, ako aj práva EÚ vo vzťahu k vybraným aspektom umelej inteligencie, ako je napr. subjektivita robotov, etické štandardy pri ich využívaní, vyvodenie zodpovednosti za ich správanie a v neposlednom rade využívanie autonómnych zbraní v čase mieru a ozbrojeného konfliktu. Na základe daného preskúmania tak bude možné zodpovedať na otázku, či je súčasné medzinárodné právo schopné reagovať na nové výzvy spojené s využívaním umelej inteligencie a predstaviť návrhy de lege ferenda pre v súčasnosti chýbajúcu právnu úpravu tejto oblasti v podmienkach Slovenskej republiky.

VEGA 1/0709/16 Miesto a význam regionálnych súdnych orgánov v kontexte súčasného regionalizmu, 01/2016-12/2018, vedúci projektu

Prevládajúci trend v oblasti súčasného geograficky už značne "rozľahlého" inštitucionálneho regionalizmu je ten, že medzinárodné regionálne organizácie alebo im podobné voľnejšie zoskupenia majú (až na výnimky - napr. ASEAN) do svojej organizačnej štruktúry zahrnuté vlastné regionálne súdy ako súčasť systémov pokojného riešenia sporov (Súdny dvor EÚ, Súdny dvor EZVO, Súdny dvor BENELUX-u, Európsky súd pre ľudské práva, Inter Americký súd pre ľudské práva, Africký súd pre ľudské práva, ECOWAS a pod.). Takto vznikajúce regionálne súdy tvoria súčasť procesu "judicializácie" všeobecného medzinárodného práva, ktorý je typický pre poslednú štvrtinu minulého storočia s aktuálnym presahom do súčasného obdobia. Cieľom tohto projektu je analyzovať miesto a význam regionálnych súdnych orgánov v rámci súčasného inštitucionálneho regionalizmu.