Kerecman, P. - Jánošíková, M. O ústavnosti limitácie výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci. In Justičná revue : časopis pre právnu teóriu a prax. - ISSN 1335-6461. - Roč. 73, č. 1 (2021), s. 1-16. podiel 50 %

Jánošíková, M. - Kubala, J. Prístup jednotlivca k regionálnym súdnym orgánom a základné právo na spravodlivý proces a účinný prostriedok nápravy [elektronický zdroj]. In: Miesto a význam regionálnych súdnych orgánov v kontexte súčasného regionalizmu. - Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. - ISBN 9788081526947. - S. 39-96 [3,13 AH], online. - Spôsob prístupu: https://unibook.upjs.sk/img/cms/2018/pravf/regionalne-sudy-web.pdf, podiel 42%

Jánošíková, M. Charta základných práv EÚ a prekonanie samo obmedzujúceho prístupu Ústavného súdu SR v konaniach o súlade právnych predpisov / Martina Jánošíková. In: Acta Universitatis Carolinae : Iuridica. - ISSN 0323-0619. - Roč. 64, č. 4 (2018), s. 79-87.

Mazák, J. - Jánošíková, M. O organizácii, riadení a rozhodovaní Ústavného súdu SR. Kritické poznámky k novému zákonu I. In: Právny obzor : teoretický časopis pre otázky štátu a práva. - ISSN 0032-6984. - Roč. 102, č. 1 (2019), s. 44-55, podiel 50%

APVV-0814-12 Záväznosť a aplikovateľnosť Charty základných práv Európskej únie pre členský štát a v členskom štáte s osobitným zreteľom na súdnu moc v Slovenskej republike, 10/2013-12/2016, spoluriešiteľka

Charta základných práv EÚ získala prostredníctvom odkazu v Zmluve o Európskej únii právnu silu primárneho práva. Rozšírila tak počet systémov, ktoré na úrovni Európskej únie zabezpečujú ochranu základných práv. Ako vyplýva z judikatúry, jednotlivé systémy náležite nerozlišujú ani všeobecné súdy a ani ústavné súdnictvo, pričom opomínajú najmä skutočnosť, že Charta sa na členský štát uplatňuje len vtedy, keď vykonáva právo Únie. Základným cieľom projektu bolo vymedziť záväznosť a aplikovateľnosť Charty v právnom prostredí SR s osobitným ohľadom na výkon súdnej moci.

VEGA 1/0709/16 Miesto a význam regionálnych súdnych orgánov v kontexte súčasného regionalizmu 01/2016-12/2018, zástupkyňa zodpovedného riešiteľa projektu

Prevládajúci trend v oblasti súčasného geograficky už značne "rozľahlého" inštitucionálneho regionalizmu je ten, že medzinárodné regionálne organizácie alebo im podobné voľnejšie zoskupenia majú (až na výnimky - napr. ASEAN) do svojej organizačnej štruktúry zahrnuté vlastné regionálne súdy ako súčasť systémov pokojného riešenia sporov (Súdny dvor EÚ, Súdny dvor EZVO, Súdny dvor BENELUX-u, Európsky súd pre ľudské práva, Inter Americký súd pre ľudské práva, Africký súd pre ľudské práva, ECOWAS a pod.). Takto vznikajúce regionálne súdy tvoria súčasť procesu "judicializácie" všeobecného medzinárodného práva, ktorý je typický pre poslednú štvrtinu minulého storočia s aktuálnym presahom do súčasného obdobia. Cieľom tohto projektu bolo analyzovať miesto a význam regionálnych súdnych orgánov v rámci súčasného inštitucionálneho regionalizmu.

APVV-18-0421 Európska prokuratúra v súradniciach ústavného poriadku Slovenskej republiky ako posilnenie európskej integrácie prostredníctvom práva, 07/2019 - 06/2023, zodpovedná riešiteľka

Nariadením Rady č. 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktoré nadobudlo účinnosť 20. novembra 2017, bola zriadená Európska prokuratúra ako nový orgán v inštitucionálnom systéme Európskej únie. Jej zriadenie síce predpokladá primárne právo Európskej únie, ale prvé pokusy zlyhali na požiadavke dosiahnutia jednomyseľnosti v Rade, keďže nie všetky členské štáty boli stotožnené s jej vznikom. Preto sa niektoré štáty rozhodli pristúpiť k využitiu inštitútu posilnenej spolupráce, ktorej sa v súvislosti s Európskou prokuratúrou aktuálne zúčastňuje 22 členských štátov vrátane Slovenskej republiky. Európska prokuratúra znamená významný, ba až prevratne nový integračný prvok vo vzťahu k členským štátom. Doposiaľ sa trestná politika a represia uplatňovali výlučne na vnútroštátnej úrovni orgánmi členských štátov, a to bez toho, aby ich činnosť bola kontrolovaná, nahradzovaná alebo paralelne realizovaná orgánom Európskej únie. Kompetencie Európskej prokuratúry tento stav zásadne menia, keď v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti dochádza ku čiastkovému vytvoreniu zdieľaných právomocí. Táto zmena je zásadný dôvod, pre ktorý je potrebné Európsku prokuratúru vedecky preskúmať z hľadiska jej zaradenia do inštitucionálneho rámca Únie, ale aj do inštitucionálneho rámca členských štátov. Nadväzne na výsledok tohto skúmania je potrebné identifikovať prípadné konflikty na týchto dvoch úrovniach a následne hľadať a ponúknuť riešenie týchto konfliktov, ktoré prispeje nielen k napĺňaniu úloh Európskej prokuratúry, ale aj k posilneniu európskej integrácie prostredníctvom práva.