Jakab, R. Verejnoprávna regulácia porovnávacej reklamy. - 1. vyd. - Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2016. - 174 s. - ISBN 9788081523991 (brož.).

Jakab, R. The Influence of EU Law on public Administration in New Member States [elektronický zdroj]. In: Public Governance, Administration and Finances Law Review : in the European Union and Central and Eastern Europe. - ISSN 2498-6275. - Roč. 5, č. 1 (2020), s. 48-61, online.

Jakab, R. Defence of an EU member state against the effects of transnational administrative acts. In: Juridical Tribune - Tribuna Juridica. - ISSN 2247-7195. - supl. Roč. 10, (2020), s. 32-48.

Jakab, R. a kol. Transteritoriálne správne akty v podmienkach Európskej únie a Slovenskej republiky. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2020. - ISBN 9788081529184. - S. 208

Jakab, R. Právo poškodeného priestupkom na spravodlivý proces. In: Štát a právo : vedecko-teoretický časopis pre otázky vedy o štáte a práve v Slovenskej republike=State and law. - ISSN 1339-7753. - Roč. 7, č. 1 (2020), s. 15-26.

VEGA 1/0203/18 Transteritoriálne správne akty členských štátov Európskej únie, 01/2018-12/2021, vedúci projektu

Transteritoriálny správny akt je osobitnou kategóriou správnych aktov, ktorého podstata spočíva v tom, že svoje účinky má aj na území iného štátu, ako je štát, ktorý ho vydal, t.j. má extrateritoriálne účinky. Svoje špecifické miesto má najmä v priestore Európskej únie. Cieľom predmetného projektu je vedecké skúmanie tohto typu správnych aktov, vymedzenie jeho charakteristických znakov a jeho účinkov, skúmanie možností procesnej obrany pred pôsobením jeho účinkov zo strany dotknutého štátu, prípadne posúdenie možností unifikácie postupu členských štátov Európskej únie v prípade potreby procesnej obrany voči účinkom transteritoriálnych správnych aktov.

APVV-16-0362 Privatizácia trestného práva – hmotnoprávne, procesnoprávne, kriminologické a organizačno-technické aspekty, 01/2017-06/2021, spoluriešiteľ

http://www.apvv.sk/databaza-financovanych-projektov

Trestné právo je odvetvím verejného práva. Skutočnosť, že trestné právo je odvetvím verejného práva predznamenáva, že vzťahy medzi jednotlivými subjektmi vystupujúcimi v jeho normatívnych základoch sa riadia princípom subordinácie, kde nadradeným subjektom je spravidla orgán verejnej moci. Legislatívne a aplikačnoprávne problémy ostatných rokov však poukazujú na skutočnosť, že dodržiavanie princípu zákonnosti nie je v praktickej rovine trestného práva vždy na štátoprávne akceptovateľnej úrovni. Zákonodarca pri výkone svojej činnosti často opomína potrebu dodržiavania hodnotových (axiologických) požiadaviek trestného práva. Proporcionalitu viacerých trestnoprávnych noriem musel z pohľadu ich ústavnej konformity posudzovať až Ústavný súd Slovenskej republiky, v aplikačnej rovine naopak badať nedostatočnú úpravu niektorých procesných práv jednotlivých ,,subordinovaných“ subjektov trestného konania. V neposlednom rade je potrebné reflektovať na nedostatočnú úroveň tzv. mimoprávnych záruk zákonnosti, ktoré predstavujú organizačnotechnický predpoklad k naplneniu účelu trestného práva v novodobom demokratickom právnom štáte. Riešiteľský kolektív sa domnieva, že niektoré z legislatívnych a aplikačných problémov trestného práva 21. storočia je možné eliminovať ,,súkromnými intervenciami“ do niektorých jeho inštitútov. Z uvedených dôvodov sa riešiteľský kolektív plánuje komplexným spôsobom zaoberať privatizáciou trestného práva z pohľadu hmotnoprávneho, procesnoprávneho, kriminologického a organizačno- technického. Rešpektovaním princípu zákonnosti ako imanentného princípu právneho štátu je nevyhnutné skúmať legislatívne a aplikačné aspekty privatizácie trestného práva nielen v medziach zákonných, ale tiež v medziach ústavných a nadnárodných limitov možnosti privatizácie trestného práva v podmienkach súčasnej Slovenskej republiky.

APVV-20-0076 Odpady a stavby - modelovanie efektívnosti alternatívnych možností spolupráce správnych orgánov, 07/2021-06/2024, spoluriešiteľ

V Slovenskej republike za nakladanie s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikajú na území obce, v zmysle zákona č. 369/1990 Zb v platnom znení, zodpovedá obec. Na úseku odpadového hospodárstva však vykonávajú svoje kompetencie aj okresné úrady .Stavebné kompetencie v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. v platnom znení sú realizované obcami, avšak podľa Programového vyhlásenia vlády na roky 2020- 2024 sa ich kompetencie budú transferovať na okresné úrady (Model OÚ), teda táto správa nebude mať

zmiešaný charakter ako je to v prípade odpadového hospodárstva a bude teda vykonávaný štátnou správou. Výkon oboch kompetencií teda však nemožno stotožňovať, nakoľko vláda SR plánuje pripravuje zrušenie stavebných úradov a tým posilnenie okresných úradov, na ktoré prejdú stavebné kompetencie zrušených stavebných úradov. Navrhovaným postupom riešenia fungovania verejnej správy SR v odpadovom a stavebnom sektore je modelovanie efektívnej spolupráce správnych orgánov štátnej správy (okresných úradov) a samosprávy (obcí).Navrhované postupy riešenia projektu budú realizované na základe dát o výkonoch jednotlivých obcí v oblasti odpadov a stavebného poriadku a namodeluje sa efektívnejšia spolupráca medzi štátnou správou a samosprávou v kompetenciách nakladania s odpadmi. V stavebnom sektore budeme modelovať výkon týchto kompetencií zabezpečovaný okresnými úradmi (Model OÚ). Modelovanie uskutočníme na dátach z obcí a okresných úradov Nitrianskeho a Košického kraja. V oblasti odpadov namodelujeme efektívnejšiu spoluprácu medzi štátnou správou a samosprávou. V prípade stavebných kompetencií, ktoré podľa Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 majú prejsť zo stavebných úradov obcí (Model S) na okresné úrady (Model OÚ) , predpokladáme, že Model OÚ bude efektívnejší ako súčasný model založený na samostatnom výkone stavebných kompetencií obcami.

VEGA 1/0187/22 Extrateritoriálne účinky cudzích správnych rozhodnutí v podmienkach Európskej únie, 01/2022-12/2024, vedúci projektu

Jedným z nástrojov na zabezpečenie slobody pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu v rámci Európskej únie je umožnenie slobodného pohybu rozhodnutí v rámci európskeho priestoru. Vo vzťahu k súdnym rozhodnutiam došlo v posledných rokoch k harmonizácii právnej regulácie. To však nie je možné konštatovať vo vzťahu k správnym rozhodnutiam. V niektorých prípadoch správne rozhodnutia podliehajú režimu uznávania podľa národnej legislatívy hostiteľského štátu, v niektorých prípadoch uznaniu podľa harmonizovaných predpisoch Európskej únie. Zároveň existuje skupina rozhodnutí majúcich transteritoriálny charakter, ktoré majú priame účinky na území iného členského štátu bez potreby ich uznania. Preto cieľom navrhovaného projektu je vedecké skúmanie extrateritoriálneho pôsobenia správnych (administratívnych) rozhodnutí členských štátov Európskej únie na území iných členských štátov v záujme posúdenia možností harmonizácie právnej regulácie v rámci členských štátov Európskej únie.